UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 5. mája 2011
Vec T‑402/09 P
Luigi Marcuccio
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania – Konanie o uznaní choroby za chorobu z povolania – Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“
Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 20. júla 2009, Marcuccio/Komisia (F‑86/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑271 a II‑A‑1‑1467), a smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta ako čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné. Luigi Marcuccio znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie v rámci odvolacieho konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Návrh na zrušenie rozhodnutia prijatého v konaní pred podaním žaloby, ktorým bola zamietnutá žiadosť o náhradu škody
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
2. Úradníci – Psychické obťažovanie – Pojem – Správanie, ktoré objektívne smeruje k diskreditácii osoby alebo k zhoršeniu jej pracovných podmienok
(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)
3. Úradníci – Psychické obťažovanie – Dôkazné bremeno – Povinnosť dotknutej osoby predložiť návrhy dôkazov
(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a ods. 3)
4. Odvolanie – Dôvody – Preskúmanie posúdenia dôkazov vykonaného Súdom pre verejnú službu Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia
(Služobný poriadok úradníkov, príloha I článok 11)
5. Odvolanie – Dôvody – Preskúmanie posúdenia informácií Všeobecným súdom – Vylúčenie
(Článok 256 ods. 2 ZFEÚ)
1. V oblasti verejnej služby implicitné zamietnutie žiadosti o náhradu škody podanej na menovací orgán má iba ten účinok, že umožňuje osobe, ktorá utrpela ujmu, obrátiť sa na súd Únie s návrhom na náhradu škody, bez toho, aby ovplyvnilo záver Súdu pre verejnú službu o neprípustnosti návrhu na zrušenie tohto zamietnutia.
(pozri bod 23)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 6. marca 2001, Ojha/Komisia, T‑77/99, Zb. VS s. I‑A‑61 a II‑293, bod 68
2. Psychické obťažovanie je správanie, ktoré objektívne smeruje k diskreditácii kolegu alebo k zhoršeniu jeho pracovných podmienok.
(pozri bod 35)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 16. mája 2006, Magone/Komisia, T‑73/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑107 a II‑A‑2‑485, bod 79
3. Úradník, ktorí tvrdí, že bol obeťou psychického obťažovania, je povinný predložiť návrhy dôkazov tohto obťažovania.
(pozri bod 39)
4. Podľa článku 11 prílohy I Štatútu Súdneho dvora sa odvolanie na Všeobecnom súde obmedzuje len na právne otázky. Iba Súd pre verejnú službu je oprávnený zistiť skutkový stav, s výnimkou prípadu, ak vecná nesprávnosť jeho zistení vyplýva z písomností v spise, ktoré mu boli predložené, a posúdiť tento skutkový stav. Posúdenie skutkového stavu teda nepredstavuje, s výhradou prípadu skreslenia dôkazov predložených Súdu pre verejnú službu, právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu odvolacím súdom.
(pozri bod 43)
Odkaz: Súdny dvor, 2. októbra 2001, EIB/Hautem, C‑449/99 P, Zb. s. I‑6733, bod 44; Súdny dvor, 5. júna 2003, O’Hannrachain/Parlament, C‑121/01 P, Zb. s. I‑5539, bod 35; Súdny dvor, 27. apríla 2006, L/Komisia, C‑230/05 P, Zb. VS s. I‑B‑2‑7 a II‑B‑2‑45, bod 45
5. Ako súd rozhodujúci v prvom stupni, pokiaľ ide o návrhy opatrení na zabezpečenie konania alebo návrhy dôkazov podané účastníkom konania, len Súd pre verejnú službu rozhoduje o prípadnej potrebe doplnenia informácií, ktorými disponuje vo veciach, ktoré sú mu predložené na rozhodnutie.
(pozri bod 50)
Odkaz: Súdny dvor, 10. júla 2001, Ismeri Europa/Dvor audítorov, C‑315/99 P, Zb. s. I‑5281, bod 19