Language of document : ECLI:EU:F:2009:44

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 5. mája 2009

Vec F‑27/08

Manuel Simões Dos Santos

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Verejná služba – Úradníci – Povýšenie – Povyšovanie v roku 2003 – Výkon rozsudku súdu Spoločenstva – Zrušenie bodov za zásluhy bez právneho základu – Zásada zákazu retroaktivity aktov Spoločenstva – Nerešpektovanie právnej sily rozhodnutej veci – Neobmedzená právomoc – Zaviazanie ex offo na náhradu škody – Nemajetková ujma“

Predmet: Žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE, ktorou M. Simões Dos Santos navrhuje predovšetkým zrušenie rozhodnutia predsedu ÚHVT č. PERS‑01‑07 zo 6. júna 2007, ktorým sa mu prideľujú body na povýšenie v rámci povyšovania v roku 2003, rozhodnutia ADM‑07‑17 zo 6. júna 2007, ktorým sa vykladá rozhodnutie ADM‑03‑35 týkajúce sa služobného postupu a povýšenia úradníkov a dočasných zamestnancov, a listu menovacieho orgánu z 15. júna 2007 o konečnom pridelení bodov za zásluhy za rok 2007

Rozhodnutie: Rozhodnutie č. PERS‑01‑07 a list ÚHVT z 15. júna 2007 sa zrušujú, pokiaľ konštatujú stratu zostatku bodov za zásluhy žalobcu, tak ako to bolo uznané rozhodnutím PERS‑PROM‑39‑03rev1 o povýšení z 30. marca 2004. ÚHVT je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12 000 eur. Návrhy v zostávajúcej časti žaloby sa zamietajú. ÚHVT znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť tri štvrtiny trov konania žalobcu. Žalobca znáša jednu štvrtinu svojich vlastných trov konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Žaloba o neplatnosť podaná proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu – Neprípustnosť – Podmienka – Potvrdené rozhodnutie, ktoré sa stalo konečným

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Predmet

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

3.      Žaloba o neplatnosť – Rozsudok o zrušení – Účinky – Zrušenie aktu Spoločenstva z dôvodu nedostatku právneho základu – Prijatie retroaktívneho rozhodnutia s cieľom konvalidovať pôvodnú nezákonnosť – Výnimočná prípustnosť – Podmienky

(Článok 231 prvý odsek ES)

4.      Úradníci – Žaloba – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Rozsah

(Článok 233 ES)

5.      Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Ujma

6.      Úradníci – Žaloba – Neobmedzená právomoc – Možnosť zaviazať ex offo žalovanú inštitúciu na náhradu škody

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91 ods. 1)

1.      Žaloba o neplatnosť, ktorú podal úradník proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu, je neprípustná len v tom prípade, ak sa potvrdené rozhodnutie stalo voči dotknutej osobe konečným, pretože voči nemu nebola v stanovenej lehote podaná žaloba. V opačnom prípade má dotknutá osoba právo napadnúť potvrdené alebo potvrdzujúce rozhodnutie alebo obe tieto rozhodnutia.

(pozri bod 73)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 27. októbra 1994, Chavane de Dalmassy a i./Komisia, T‑64/92, Zb. VS s. I‑A‑227, II‑723, bod 25; 25. októbra 2005, Salazar Brier/Komisia, T‑83/03, Zb. VS s. I‑A‑311, II‑1407, bod 17

2.      Žiadne ustanovenie služobného poriadku neukladá úradníkovi povinnosť podať proti každému administratívnemu rozhodnutiu, ktoré napáda, osobitnú predchádzajúcu sťažnosť. Rovnako ako úradník môže podať viacero sťažností proti tomu istému rozhodnutiu pod podmienkou, že tak urobí v lehote troch mesiacov stanovenej služobným poriadkom, žiadne ustanovenie nebráni tomu, aby úradník jedinou sťažnosťou napadol viacero rozhodnutí, ktoré sa ho týkajú, ako to vyplýva z ustálenej praxe v rámci inštitúcií.

(pozri bod 76)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 17. mája 1995, Kratz/Komisia, T‑10/94, Zb. VS s. I‑A‑99, II‑315, body 19 a 20; 8. novembra 2000, Ghignone a i./Rada, T‑44/97, Zb. VS s. I‑A‑223, II‑1023, bod 39

3.      Aj keď zásada ochrany právneho postavenia vo všeobecnosti nedovoľuje, aby časová pôsobnosť aktu Spoločenstva vznikla pred jeho uverejnením, výnimočne sa tak môže stať v prípadoch, keď to vyžaduje cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, a náležite sa chráni legitímna dôvera dotknutých osôb. Pokiaľ tieto podmienky budú dodržané, administratíva tak môže v nadväznosti na zrušenie v súdnom konaní prijať akt s retroaktívnymi účinkami.

Nezákonné je tak rozhodnutie, ktoré má v nadväznosti na zrušenie administratívneho rozhodnutia súdom Spoločenstva z dôvodu neexistencie právneho základu retroaktívne účinky, hoci sledovaný cieľ uvádzaný inštitúciou takúto retroaktivitu neodôvodňuje a nebola ochránená legitímna dôvera osôb dotknutých týmto aktom.

(pozri body 100, 101, 104 – 106, 113 a 117)

Odkaz:

Súdny dvor: 11. júla 1991, Crispoltoni, C‑368/89, Zb. s. I‑3695, bod 17

4.      Podľa článku 233 ES, na dosiahnutie súladu s rozsudkom o zrušení a na jeho úplné vykonanie je inštitúcia, ktorej akt bol zrušený, povinná rešpektovať nielen výrok rozsudku, ale aj dôvody, ktoré k nemu viedli a ktoré predstavujú jeho potrebnú oporu v tom zmysle, že sú nevyhnutné na určenie presného významu toho, o čom bolo rozhodnuté vo výroku. To sú totiž dôvody, ktoré presne označujú ustanovenie považované za nezákonné a tiež uvádzajú presné dôvody nezákonnosti konštatovanej vo výroku, ktoré musí dotknutá inštitúcia zohľadniť pri nahradení zrušeného aktu. Okrem toho článok 233 ES ukladá dotknutej inštitúcii povinnosť vyhnúť sa tomu, aby akt, ktorý má nahradiť zrušený akt, bol postihnutý tými istými nezrovnalosťami, ktoré boli určené v rozsudku o zrušení.

Inštitúcia, ktorá na účely vykonania rozsudku o zrušení vykladá určitý akt spôsobom, ktorý je v priamom rozpore s výkladom poskytnutým súdom Spoločenstva v uvedenom rozsudku o zrušení, nerešpektuje právnu silu rozhodnutej veci.

(pozri body 120 a 124)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 13. septembra 2005, Recalde Langarica/Komisia, T‑283/03, Zb. VS s. I‑A‑235, II‑1075, body 50 a 51

5.      Menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o výber úradníkov na povýšenie. Z uvedeného vyplýva, že aj keby bolo dokázané, že tento orgán sa dopustil protiprávneho konania počas konania o povýšení v neprospech úradníka, tieto skutočnosti by samostatne nepostačovali na vyvodenie záveru, že úradník by určite bol povýšený, a teda uvádzaná majetková ujma by bola určitá a skutočná bez toho, aby nebola popretá jeho široká miera voľnej úvahy v oblasti povýšenia. V skutočnosti služobný poriadok nepriznáva žiadny nárok na povýšenie, a to ani úradníkom, ktorí spĺňajú všetky podmienky na to, aby boli povýšení.

(pozri bod 133)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 22. februára 2000, Rose/Komisia, T‑22/99, Zb. VS s. I‑A‑27, II‑115, bod 37

6.      Súd Spoločenstva môže s cieľom zabezpečiť potrebný účinok rozsudku o zrušení, s vykonaním ktorého sú spojené osobitné ťažkosti, využiť neobmedzenú právomoc v sporoch finančného charakteru a dokonca, ak je to potrebné, ex offo zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym služobným postupom.

(pozri body 142 a 144)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 22. októbra 2008, Tzirani/Komisia, F‑46/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑0000, II‑A‑1‑0000, bod 214