Vec C‑173/11

Football Dataco Ltd a i.

proti

Sportradar GmbH

a

Sportradar AG

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division)]

„Smernica 96/9/ES – Právna ochrana databáz – Článok 7 – Právo sui generis – Databáza týkajúca sa prebiehajúcich zápasov futbalových majstrovstiev – Pojem ‚reutilizácia‘ – Miesto reutilizácie“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 18. októbra 2012

1.        Aproximácia právnych predpisov – Právna ochrana databáz – Smernica 96/9 – Právo zostavovateľa databázy zamedziť extrakcii a/alebo reutilizácii celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti (právo sui generis) – Pojem reutilizácia

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9, článok 7 ods. 2 písm. b)]

2.        Aproximácia právnych predpisov – Právna ochrana databáz – Smernica 96/9 – Cieľ

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9)

3.        Aproximácia právnych predpisov – Právna ochrana databáz – Smernica 96/9 – Právo zostavovateľa databázy zamedziť extrakcii a/alebo reutilizácii celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti (právo sui generis) – Rozsah – Samotná dostupnosť internetovej stránky – Vylúčenie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9, článok 7)

4.        Aproximácia právnych predpisov – Právna ochrana databáz – Smernica 96/9 – Pojem reutilizácia obsahu databázy – Rozsah – Údaje sťahované z databázy chránenej právom sui generis a odoslané prostredníctvom internetového servera umiestneného v jednom členskom štáte do počítača osoby nachádzajúcej v inom členskom štáte – Zahrnutie – Podmienky – Úmysel zamerať sa na verejnosť nachádzajúcu sa v poslednom uvedenom členskom štáte – Kritériá posúdenia – Posúdenie vnútroštátnym súdom

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9, článok 7)

5.        Aproximácia právnych predpisov – Právna ochrana databáz – Smernica 96/9 – Právo zostavovateľa databázy zamedziť extrakcii a/alebo reutilizácii celého obsahu databázy alebo jej podstatnej časti (právo sui generis) – Miesto reutilizácie výlučne na území členského štátu internetového servera – Neprípustnosť

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/9, článok 7)

1.        Pozri znenie rozhodnutia.

(pozri body 20 – 22)

2.        Účelom smernice 96/9 o právnej ochrane databáz nie je zavedenie ochrany prostredníctvom práva sui generis, ktorú upravuje jednotné právo na úrovni Únie. Cieľ tejto smernice spočíva v odstránení rozdielov, ktoré existovali medzi vnútroštátnymi právnymi poriadkami v oblasti právnej ochrany databáz a ktoré nepriaznivo zasahovali do fungovania vnútorného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb v Európskej únii, ako aj do vývoja informačného trhu v jej vnútri, prostredníctvom aproximácie vnútroštátnych právnych predpisov. Na tento účel uvedená smernica vyžaduje, aby všetky členské štáty upravili vo svojich vnútroštátnych právnych poriadkoch ochranu databáz prostredníctvom práva sui generis. V takom kontexte sa ochrana prostredníctvom práva sui generis zakotvená v právnom poriadku členského štátu v zásade obmedzuje na územie tohto členského štátu, takže subjekt požívajúci túto ochranu sa jej môže domáhať iba voči nepovolenej reutilizácii, ku ktorej došlo na tomto území.

(pozri body 24 – 27)

3.        Samotná možnosť prístupu na internetovú stránku obsahujúcu databázu chránenú právom sui generis zavedeným smernicou 96/9 o právnej ochrane databáz na danom vnútroštátnom území nestačí na prijatie záveru, že prevádzkovateľ tejto stránky vykonáva reutilizáciu patriacu do pôsobnosti vnútroštátneho práva uplatniteľného na tomto území. Ak by totiž samotná možnosť prístupu umožňovala prijať záver o existencii reutilizácie, stránky a údaje, ktoré napriek tomu, že sú určené osobám nachádzajúcim sa mimo územia daného členského štátu, sú na jeho území technicky prístupné, by neoprávnene patrili do pôsobnosti práva, ktoré na tomto území platí pre túto oblasť.

(pozri body 36, 37)

4.        Článok 7 smernice 96/9 o právnej ochrane databáz sa má vykladať v tom zmysle, že odoslanie údajov osobou, ktorá má formu obchodnej spoločnosti a ktorá predtým tieto údaje získala z databázy chránenej právom sui generis podľa tej istej smernice, prostredníctvom internetového servera umiestneného v členskom štáte A do počítača inej osoby nachádzajúcej sa v členskom štáte B na základe jej žiadosti a na účely ukladania do pamäte tohto počítača a zobrazovania na jeho obrazovke predstavuje „reutilizáciu“ uvedených údajov osobou, ktorá uskutočnila toto odoslanie. Miestom uskutočnenia tohto aktu bol v každom prípade členský štát B, pretože existujú indície umožňujúce dospieť k záveru, že tento akt je prejavom úmyslu jeho autora zamerať sa na verejnosť nachádzajúcu sa v tomto členskom štáte, čo však musí posúdiť vnútroštátny súd.

Takéto indície môže predstavovať okolnosť, že medzi údajmi, ktoré sa nachádzajú na uvedenom serveri, sa nachádzajú údaje týkajúce sa športových zápasov hraných v druhom členskom štáte, pričom odosielanie vyplýva z vôle pritiahnuť záujem verejnosti v tomto druhom členskom štáte, ako aj skutočnosť, že táto spoločnosť na základe zmluvy poskytla stávkovým spoločnostiam zameraným na uvedenú verejnosť právo na prístup k svojmu serveru. Napokon okolnosť, že údaje, ktoré uvedená spoločnosť uverejnila na internete, sú pre používateľov internetu v druhom členskom štáte, ktorí sú klientmi týchto spoločností, prístupné v ich vlastnom jazyku, ktorý sa odlišuje od jazykov, ktoré sa obvykle používajú v členských štátoch, z ktorých tieto spoločnosti vykonávajú svoje činnosti, môže prípadne podporiť indície smerujúce k preukázaniu existencie krokov zameraných najmä na verejnosť v druhom členskom štáte.

(pozri body 40 – 42, 47 a výrok)

5.        Nemožno tvrdiť, že za miesto „reutilizácie“ v zmysle článku 7 smernice 96/9 o právnej ochrane databáz treba považovať v každom prípade výlučne územie členského štátu, na ktorom sa nachádza internetový server, z ktorého boli predmetné údaje odoslané. Okrem skutočnosti, že je niekedy ťažké s istotou určiť umiestnenie takého servera, by taká téza znamenala, že subjekt, ktorý bez súhlasu zostavovateľa databázy chránenej právom sui generis uskutoční na základe práva daného členského štátu reutilizáciu obsahu tejto databázy prostredníctvom internetu, pričom sa zameria na verejnosť tohto členského štátu, by unikol uplatneniu tohto vnútroštátneho práva z jediného dôvodu, a to že jeho server sa nachádza mimo územia tohto štátu.

(pozri body 44, 45)