Language of document : ECLI:EU:T:2022:19

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá rozšírená komora)

z 26. januára 2022 (*)

„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Trh s mikroprocesormi – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP – Vernostné zľavy – ‚Neskrývané‘ obmedzenia – Kvalifikácia ako zneužívajúce konanie – Analýza rovnako efektívneho konkurenta – Celková stratégia – Jediné a nepretržité porušenie“

Vo veci T‑286/09 RENV,

Intel Corporation, Inc., so sídlom vo Wilmingtone, Delaware (Spojené štáty), v zastúpení: A. Parr, solicitor, D. Beard, QC, a J. Williams, barrister,

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporujú:

Association for Competitive Technology Inc., so sídlom vo Washingtone, DC (Spojené štáty), v zastúpení: J.‑F. Bellis a K. Van Hove, advokáti,

vedľajší účastník konania,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: T. Christoforou, V. Di Bucci, N. Khan a M. Kellerbauer, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Union fédérale des consommateurs – Que choisir (UFC – Que choisir), so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: E. Nasry, advokátka,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2009) 3726 v konečnom znení z 13. mája 2009 týkajúceho sa konania podľa článku [102 ZFEÚ] a článku 54 Dohody o EHP (vec COMP/C‑3/37.990 – Intel), ako aj subsidiárne na zrušenie alebo zníženie pokuty, ktorá bola uložená žalobkyni,

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora),

v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia J. Schwarcz (spravodajca), C. Iliopoulos, I. Reine a B. Berke,

tajomník: E. Artemiou, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. až 12. marca 2020,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Intel Corporation, Inc. (ďalej len „žalobkyňa“ alebo „Intel“) je spoločnosť založená podľa práva Spojených štátov, ktorá zabezpečuje dizajn, vývoj, výrobu a predaj mikroprocesorov (ďalej len „CPU“), „čipsetov“ (čipových sád) a iných polovodičových komponentov, ako aj platformových riešení pre spracovanie údajov a komunikačných zariadení.

2        Ku koncu roka 2008 Intel zamestnávala približne 94 100 zamestnancov po celom svete. V roku 2007 predstavoval čistý príjem spoločnosti Intel sumu 38 334 miliónov amerických dolárov (USD), pričom jej čistý zisk dosahoval sumu 6 976 miliónov USD. V roku 2008 predstavoval jej čistý príjem sumu 37 586 miliónov USD a jej čistý zisk 5 292 miliónov USD.

 Správne konanie

3        Dňa 18. októbra 2000 spoločnosť Advanced Micro Devices, Inc. (ďalej len „AMD“) predložila Komisii Európskych spoločenstiev formálnu sťažnosť podľa článku 3 nariadenia Rady č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), ktorú ďalej doplnila o nové skutočnosti a tvrdenia predložené v rámci doplňujúcej sťažnosti z 26. novembra 2003.

4        Komisia začala v máji 2004 sériu šetrení týkajúcich sa určitých informácií uvedených v doplňujúcej sťažnosti spoločnosti AMD. V rámci tohto vyšetrovania Komisia v júli 2005 s pomocou niekoľkých národných orgánov na ochranu hospodárskej súťaže vykonala kontroly podľa článku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), a to priamo v priestoroch štyroch prevádzok spoločnosti Intel v Nemecku, Španielsku, Taliansku a Spojenom kráľovstve, ako aj v prevádzkach viacerých zákazníkov spoločnosti Intel v Nemecku, Španielsku, vo Francúzsku, v Taliansku a Spojenom kráľovstve.

5        Dňa 17. júla 2006 AMD podala sťažnosť na Bundeskartellamt (Spolkový úrad pre hospodársku súťaž, Nemecko), v ktorej tvrdila, že Intel sa so spoločnosťou Media‑Saturn‑Holding GmbH (ďalej len „MSH“), ktorá je európskym predajcom mikroelektronických zariadení a hlavným európskym predajcom stolových počítačov, zapojila najmä do obchodných dohôd zameraných na vylúčenie konkurentov z trhu. Spolkový úrad pre hospodársku súťaž si v súvislosti s touto vecou vymenil informácie s Komisiou v rámci uplatňovania článku 12 nariadenia č. 1/2003.

6        Dňa 23. augusta 2006 Komisia uskutočnila stretnutie s D1 [dôverné](1), zákazníkom spoločnosti Intel. Komisia nevložila indikatívny zoznam tém z tohto stretnutia do spisu týkajúceho sa tejto veci a nevyhotovila z neho zápisnicu. Jeden z členov tímu poverený touto vecou v rámci Komisie spísal poznámku týkajúcu sa tohto stretnutia, ktorú Komisia kvalifikovala ako internú. Dňa 19. decembra 2008 Komisia poskytla žalobkyni nedôvernú verziu tejto poznámky.

7        Dňa 26. júla 2007 Komisia doručila žalobkyni oznámenie o výhradách (ďalej len „oznámenie o výhradách z roku 2007“) týkajúce sa správania žalobkyne voči piatim hlavným výrobcom pôvodného zariadenia (Original Equipment Manufacturer, ďalej len „OEM“), a to konkrétne voči spoločnostiam Dell, Hewlett‑Packard Company (HP), Acer Inc., NEC Corp. a International Business Machines Corp. (IBM). Intel odpovedala na toto oznámenie o výhradách 7. januára 2008 a vypočutie sa konalo 11. a 12. marca 2008. Spoločnosti Intel bol sprístupnený spis trikrát, a to konkrétne 31. júla 2007, 23. júla a 19. decembra 2008.

8        Komisia vykonala niekoľko vyšetrovacích úkonov v súvislosti s tvrdeniami spoločnosti AMD, vrátane kontrol priamo v prevádzkach viacerých maloobchodných predajcov počítačov a v prevádzkach spoločnosti Intel, ktoré sa uskutočnili vo februári 2008. Komisia navyše zaslala rôznym veľkým OEM viacero písomných žiadostí o informácie na základe článku 18 nariadenia č. 1/2003.

9        Dňa 17. júla 2008 Komisia doručila žalobkyni dodatočné oznámenie o výhradách týkajúce sa správania žalobkyne voči spoločnosti MSH. Toto oznámenie o výhradách (ďalej len „dodatočné oznámenie o výhradách z roku 2008“) sa týkalo aj správania spoločnosti Intel voči spoločnosti Lenovo Group Ltd (ďalej len „Lenovo“) a obsahovalo nové dôkazy o konaní spoločnosti Intel voči niektorým OEM, ktorých sa týkalo oznámenie o výhradách z roku 2007, pričom tieto nové dôkazy Komisia získala až po uverejnení tohto posledného uvedeného oznámenia.

10      Komisia pôvodne poskytla spoločnosti Intel lehotu ôsmich týždňov na predloženie odpovede na dodatočné oznámenie o výhradách z roku 2008. Dňa 15. septembra 2008 úradník poverený vypočutím predĺžil túto lehotu do 17. októbra 2008.

11      Intel v stanovenej lehote neodpovedala na dodatočné oznámenie o výhradách z roku 2008. Namiesto toho podala 10. októbra 2008 žalobu na Súde prvého stupňa, zaregistrovanú pod spisovou značkou T‑457/08, v ktorej žiadala, aby uvedený súd po prvé zrušil dve rozhodnutia Komisie týkajúce sa stanovenia lehoty na predloženie odpovede na dodatočné oznámenie o výhradách z roku 2008, ako aj odmietnutia Komisie získať viacero kategórií dokumentov pochádzajúcich najmä zo spisu týkajúceho sa súkromného súdneho sporu medzi spoločnosťami Intel a AMD v štáte Delaware (Spojené štáty), a po druhé predĺžil lehotu na predloženie odpovede na dodatočné oznámenie o výhradách z roku 2008 s cieľom poskytnúť jej 30‑dňovú lehotu odo dňa, keď získa prístup k relevantným dokumentom.

12      Intel okrem toho podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, zaregistrovaný pod spisovou značkou T‑457/08 R, ktorým sa domáhala prerušenia konania Komisie až do vydania rozhodnutia o jej návrhu vo veci samej, ako aj prerušenia lehoty stanovenej na predloženie jej odpovede na dodatočné oznámenie o výhradách z roku 2008 a subsidiárne poskytnutia lehoty 30 dní odo dňa uvedeného rozhodnutia, aby mohla odpovedať na dodatočné oznámenie o výhradách z roku 2008.

13      Dňa 19. decembra 2008 Komisia zaslala spoločnosti Intel list, v ktorom ju upozornila na určité konkrétne dôkazy, ktoré mala v úmysle použiť v prípadnom konečnom rozhodnutí (ďalej len „opis skutočností“). Intel neodpovedala na tento list v lehote stanovenej do 23. januára 2009.

14      Dňa 27. januára 2009 predseda Súdu prvého stupňa zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia uznesením z 27. januára 2009, Intel/Komisia (T‑457/08 R, neuverejnené, EU:T:2009:18). Po vydaní tohto uznesenia Intel 29. januára 2009 navrhla, že svoju odpoveď na dodatočné oznámenie o výhradách z roku 2008 a na opis skutočností predloží v lehote 30 dní odo dňa vydania uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa.

15      Dňa 2. februára 2009 Komisia listom informovala Intel, že útvary Komisie rozhodli o nepredĺžení lehoty stanovenej na predloženie odpovede na dodatočné oznámenie o výhradách z roku 2008 a na opis skutočností. V tom istom liste sa tiež uvádzalo, že útvary Komisie sú napriek tomu ochotné zvážiť prípadnú relevantnosť oneskorene podaného vyjadrenia, ak Intel predloží svoje pripomienky do 5. februára 2009. Komisia napokon usúdila, že nie je povinná vyhovieť žiadosti o vypočutie podanej po lehote a že jej útvary konštatovali, že vypočutie nie je pre riadny priebeh správneho konania potrebné.

16      Dňa 3. februára 2009 Intel vzala späť svoju žalobu vo veci T‑457/08 a vec bola vymazaná z registra uznesením predsedu piatej komory Súdu prvého stupňa z 24. marca 2009.

17      Dňa 5. februára 2009 Intel predložila vyjadrenie obsahujúce pripomienky týkajúce sa dodatočného oznámenia o výhradách z roku 2008, ako aj opisu skutočností, ktoré označila ako „odpoveď na dodatočné oznámenie o výhradách [z roku 2008]“ a „odpoveď na [opis skutočností]“.

18      Dňa 10. februára 2009 Intel napísala úradníkovi poverenému vypočutím a požiadala ho o vypočutie v súvislosti s dodatočným oznámením o výhradách z roku 2008. Úradník poverený vypočutím túto žiadosť zamietol listom zo 17. februára 2009.

19      Dňa 13. mája 2009 Komisia prijala rozhodnutie K(2009) 3726 v konečnom znení týkajúce sa konania podľa článku [102 ZFEÚ] a článku 54 Dohody o EHP (vec COMP/C‑3/37.990 – Intel) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorého zhrnutie je uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 227, 2009, s. 13).

 Napadnuté rozhodnutie

20      Podľa napadnutého rozhodnutia sa Intel zúčastňovala na jedinom a nepretržitom porušovaní článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v období od októbra 2002 do decembra 2007 tým, že uplatňovala stratégiu zameranú na vylúčenie konkurenta, konkrétne spoločnosti AMD, z trhu s CPU s architektúrou x86 (ďalej len „CPU x86“).

 Relevantný trh

21      Výrobkami, o ktoré ide v napadnutom rozhodnutí, sú CPU, ktoré sú podstatnými komponentmi každého počítača, a to tak pokiaľ ide o celkový výkon systému, ako aj o jeho cenu. Často sa označujú ako „mozog“ počítača. Proces výroby CPU si tak vyžaduje drahé vysoko kvalitné zariadenia.

22      CPU používané v počítačoch možno rozdeliť do dvoch kategórií, a to CPU x86 a CPU založené na inej architektúre. Architektúra x86 je štandardom navrhnutým spoločnosťou Intel pre jej CPU. Umožňuje spúšťať operačné systémy Windows a Linux. Windows je spojený najmä so súborom príkazov, ktoré zodpovedajú architektúre x86. Pred rokom 2000 pôsobili na trhu viacerí výrobcovia CPU x86. Väčšina z nich však už na trhu nepôsobí. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že od roku 2000 sú Intel a AMD prakticky jediné dve spoločnosti, ktoré ešte vyrábajú CPU x86.

23      Vyšetrovanie Komisie viedlo k záveru, že relevantný trh s výrobkami nie je širší ako trh s CPU x86. V napadnutom rozhodnutí sa ponecháva otvorenou otázka, či existuje jednotný trh s CPU x86 pre všetky počítače alebo či je potrebné rozlišovať tri trhy s CPU x86, a to trh pre stolové počítače, pre prenosné počítače a pre servery. Podľa napadnutého rozhodnutia vzhľadom na podiely spoločnosti Intel na trhu pre každý z týchto segmentov sa závery týkajúce sa dominantného postavenia nijako nelíšia.

24      Geografický trh bol vymedzený ako celosvetový.

 Dominantné postavenie

25      Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že počas desaťročného obdobia, ktoré bolo predmetom skúmania (1997 až 2007), mala Intel vždy podiely na trhu na úrovni okolo 70 % alebo viac. Podľa napadnutého rozhodnutia navyše existujú na trhu s CPU x86 značné prekážky vstupu a expanzie. Tieto prekážky vyplývajú z nenávratných investícií do výskumu a vývoja, duševného vlastníctva a výrobných zariadení potrebných na výrobu CPU x86. V dôsledku toho všetci konkurenti spoločnosti Intel, s výnimkou spoločnosti AMD, opustili trh alebo majú len zanedbateľný podiel na trhu.

26      Na základe podielov spoločnosti Intel na trhu a prekážok vstupu a expanzie na relevantnom trhu bol v napadnutom rozhodnutí prijatý záver, že Intel mala dominantné postavenie na uvedenom trhu, a to prinajmenšom počas obdobia, ktorého sa uvedené rozhodnutie týka, t. j. od októbra 2002 do decembra 2007.

 Zneužívajúce správanie a pokuta

27      V napadnutom rozhodnutí sa opisujú dva druhy správania spoločnosti Intel voči jej obchodným partnerom, a to podmienené zľavy a neskrývané obmedzenia.

28      Po prvé podľa napadnutého rozhodnutia Intel poskytla zľavy štyrom OEM, a to konkrétne spoločnostiam Dell, Lenovo, HP a NEC, pod podmienkou, že od nej budú nakupovať všetky alebo takmer všetky svoje CPU x86. Intel poskytla platby aj spoločnosti MSH, a to pod podmienkou, že MSH bude predávať výhradne počítače vybavené procesorom CPU x86, ktoré vyrába Intel.

29      V napadnutom rozhodnutí bol prijatý záver, že podmienené zľavy poskytnuté spoločnosťou Intel predstavujú vernostné zľavy. Pokiaľ ide o podmienené platby spoločnosti Intel poskytnuté spoločnosti MSH, v napadnutom rozhodnutí sa konštatuje, že hospodársky mechanizmus týchto platieb je rovnaký ako hospodársky mechanizmus podmienených zliav poskytnutých OEM.

30      Navyše napadnuté rozhodnutie poskytuje aj ekonomickú analýzu týkajúcu sa posúdenia toho, či by zľavy mohli viesť k vylúčeniu z trhu v prípade konkurenta, ktorý by bol rovnako efektívny ako Intel (as efficient competitor test, ďalej len „analýza AEC“ alebo „test AEC“), ale nemal by dominantné postavenie. Analýza v podstate stanovuje to, za akú cenu by konkurent, ktorý je rovnako efektívny ako Intel, musel ponúkať svoje CPU, aby OEM nahradil stratu zľavy, ktorú mu poskytovala Intel. Rovnaký typ analýzy bol vykonaný aj v prípade platieb, ktoré Intel poskytovala spoločnosti MSH.

31      Komisia na základe získaných dôkazov dospela k záveru, že podmienené zľavy a platby poskytnuté spoločnosťou Intel mali za následok zaistenie si vernosti strategických OEM a spoločnosti MSH. Tieto postupy mali aj vedľajšie účinky v tom zmysle, že významne znížili schopnosť konkurentov konkurovať na základe kvality ich CPU x86. Protisúťažné správanie spoločnosti Intel teda viedlo k obmedzeniu možnosti voľby spotrebiteľov a k zníženiu inovačných stimulov.

32      Po druhé, pokiaľ ide o neskrývané obmedzenia, Komisia tvrdí, že Intel poskytovala platby trom OEM – konkrétne spoločnostiam HP, Acer a Lenovo –, a to pod podmienkou, že tieto spoločnosti oddialia alebo zrušia uvedenie výrobkov vybavených CPU x86 spoločnosti AMD na trh alebo zavedú obmedzenia na distribúciu týchto výrobkov. V napadnutom rozhodnutí bol prijatý záver, že správaním spoločnosti Intel sa tiež priamo narušila hospodárska súťaž a toto správanie nepredstavuje bežnú hospodársku súťaž založenú na kvalite.

33      Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že každé zo sporných konaní spoločnosti Intel voči uvedeným OEM a voči spoločnosti MSH predstavuje zneužitie v zmysle článku 102 ZFEÚ, pričom tieto zneužitia sú ako celok zároveň súčasťou jednotnej stratégie zameranej na vylúčenie spoločnosti AMD z trhu, teda jediného významného konkurenta spoločnosti Intel na trhu s CPU x86. Tieto zneužitia sú teda súčasťou jediného porušenia v zmysle článku 102 ZFEÚ.

34      Komisia na základe usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2) uložila žalobkyni pokutu vo výške 1,06 miliardy eur.

 Výrok

35      Výrok napadnutého rozhodnutia znie:

Článok 1

Spoločnosť Intel… sa zúčastňovala na jedinom a nepretržitom porušení článku [102 ZFEÚ] a článku 54 Dohody o EHP v období od októbra 2002 do decembra 2007 uplatňovaním stratégie, ktorej cieľom bolo [vylúčiť] konkurentov [z trhu] s CPU x86 [a ktorá] spočíval[a] v týchto skutočnostiach:

a)      poskytovanie zliav spoločnosti Dell v období od decembra 2002 do decembra 2005, ktorých výška bola podmienená tým, že spoločnosť Dell bude nakupovať všetky svoje CPU x86 od spoločnosti Intel;

b)      poskytovanie zliav spoločnosti HP v období od novembra 2002 do mája 2005, ktorých výška bola podmienená tým, že spoločnosť HP bude od spoločnosti Intel nakupovať minimálne 95 % CPU x86 určených pre svoj segment stolových počítačov pre podnikový sektor;

c)      poskytovanie zliav spoločnosti NEC v období od októbra 2002 do novembra 2005, ktorých výška bola podmienená tým, že spoločnosť NEC bude od spoločnosti Intel nakupovať minimálne 80 % CPU x86 určených pre svoj segment osobných počítačov;

d)      poskytovanie zliav spoločnosti Lenovo v období od januára 2007 do decembra 2007, ktorých výška bola podmienená tým, že spoločnosť Lenovo bude od spoločnosti Intel nakupovať všetky CPU x86 určené pre svoj segment prenosných počítačov;

e)      poskytovanie platieb spoločnosti [MSH] v období od októbra 2002 do decembra 2007, ktorých výška bola podmienená tým, že spoločnosť [MSH] bude predávať len počítače vybavené CPU x86 spoločnosti Intel;

f)      poskytovanie platieb spoločnosti HP v období od novembra 2002 do mája 2005, ktoré boli podmienené tým, že: i) spoločnosť HP bude orientovať stolové počítače HP vybavené procesorom CPU x86 spoločnosti AMD určené pre podnikový sektor viac na malé a stredné podniky a na zákazníkov z vládneho, vzdelávacieho a zdravotníckeho sektora než na veľké podniky; ii) spoločnosť HP zakáže svojim distribučným partnerom skladovať počítače vybavené procesorom CPU x86 spoločnosti AMD určené pre podnikový sektor, aby boli tieto počítače dostupné zákazníkom len na objednávku od HP (buď priamo alebo prostredníctvom distribučných partnerov spoločnosti HP vykonávajúcich funkciu obchodných zástupcov); iii) spoločnosť HP oddiali o šesť mesiacov uvedenie na trh svojho stolového počítača vybaveného procesorom CPU x86 spoločnosti AMD určeného pre podnikový sektor v regióne Európa, Stredný východ a Afrika;

g)      poskytovanie platieb spoločnosti Acer v období od septembra 2003 do januára 2004, ktoré boli podmienené tým, že spoločnosť Acer oddiali uvedenie na trh prenosného počítača vybaveného procesorom CPU x86 spoločnosti AMD;

h)      poskytovanie platieb spoločnosti Lenovo v období od júna 2006 do decembra 2006, ktoré boli podmienené tým, že spoločnosť Lenovo oddiali a nakoniec zruší uvedenie na trh prenosných počítačov vybavených CPU x86 spoločnosti AMD.

Článok 2

Za porušenie uvedené v článku 1 sa spoločnosti Intel… ukladá pokuta vo výške 1 060 000 000 eur.

Článok 3

Spoločnosť Intel… je povinná okamžite ukončiť porušovanie uvedené v článku 1, ak tak ešte neurobila.

Spoločnosť Intel… je povinná zdržať sa opakovania konania alebo správania uvedeného v článku 1, ako aj akéhokoľvek konania alebo správania, ktoré by malo rovnaký alebo podobný cieľ alebo účinok.

…“

 Konanie na Všeobecnom súde a Súdnom dvore

36      Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 22. júla 2009 Intel podala žalobu o neplatnosť napadnutého rozhodnutia, pričom uviedla deväť žalobných dôvodov.

37      Podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 14. októbra 2009 AMD podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu Komisie. Dňa 16. novembra 2009 však AMD informovala Súd prvého stupňa o späťvzatí svojho návrhu na vstup vedľajšieho účastníka v tejto veci. Uznesením predsedu ôsmej komory Všeobecného súdu z 5. januára 2010 bola preto AMD vymazaná z veci ako vedľajší účastník konania.

38      Podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 30. októbra 2009 Union fédérale des consommateurs – Que choisir (UFC – Que choisir) (ďalej len „UFC“) podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu Komisie. Uznesením zo 7. júna 2010 predseda ôsmej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu. Listom zapísaným do kancelárie Všeobecného súdu 22. septembra 2010 UFC informovala Všeobecný súd, že sa vzdáva podania vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania, ale na pojednávaní prednesie ústne pripomienky.

39      Podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupňa 2. novembra 2009 Association for Competitive Technology (ďalej len „ACT“) podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu spoločnosti Intel. Uznesením zo 7. júna 2010 predseda ôsmej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu. ACT predložila svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania v stanovenej lehote a hlavní účastníci konania predložili svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu.

40      Intel a Komisia požiadali, aby určité dôverné skutočnosti obsiahnuté v žalobe, vo vyjadrení k žalobe, v replike, duplike a príslušných pripomienkach k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania neboli oznámené vedľajším účastníkom konania, UFC a ACT. Predložili spoločnú nedôvernú verziu týchto jednotlivých procesných podaní. Oznámenie uvedených procesných podaní sa obmedzilo na túto nedôvernú verziu. Vedľajší účastníci konania proti tomu nevzniesli žiadnu námietku.

41      Vzhľadom na to, že v septembri 2010 sa zloženie komôr Všeobecného súdu zmenilo a sudca spravodajca bol zvolený ako predseda siedmej komory, bola táto vec pridelená tejto komore.

42      Rozhodnutím z 18. januára 2012 Všeobecný súd postúpil vec siedmej rozšírenej komore podľa článku 14 ods. 1 a článku 51 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

43      Prednesy účastníkov konania boli vypočuté na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 3. až 6. júla 2012.

44      Rozsudkom z 12. júna 2014, Intel/Komisia (T‑286/09, ďalej len „pôvodný rozsudok“, EU:T:2014:547), Všeobecný súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

45      Na podporu svojho prvého žalobného dôvodu týkajúceho sa horizontálnych otázok o právnych posúdeniach vykonaných Komisiou Intel spochybnila rozdelenie dôkazného bremena a požadovanú mieru dokazovania, právnu kvalifikáciu zliav a platieb poskytnutých ako protihodnotu za výhradné zásobovanie sa, ako aj právnu kvalifikáciu platieb, ktoré Komisia nazvala „neskrývané obmedzenia“ a ktorých účelom bolo, aby OEM oddialili, zrušili alebo obmedzili uvádzanie výrobkov vybavených CPU spoločnosti AMD na trh. Intel predovšetkým tvrdila, že analýza dôkazov, ktorú vykonala Komisia, nespĺňa požadovaný štandard. Komisii sa teda nepodarilo preukázať, že dohody spoločnosti Intel o zľavách boli podmienené tým, že zákazníci museli od spoločnosti Intel kúpiť všetky alebo takmer všetky CPU x86, ktoré potrebovali. Komisia navyše použila test AEC na určenie toho, či zľavy poskytované spoločnosťou Intel mohli obmedziť hospodársku súťaž, avšak dopustila sa viacerých pochybení v rámci svojej analýzy a svojho hodnotenia dôkazov súvisiacich s uplatnením tohto testu.

46      Všeobecný súd v bode 79 pôvodného rozsudku v podstate rozhodol, že zľavy poskytnuté spoločnostiam Dell, HP, NEC a Lenovo predstavovali zľavy za exkluzivitu, pretože boli viazané na podmienku, že zákazník sa bude zásobovať od spoločnosti Intel, a to buď v celom rozsahu svojich potrieb týkajúcich sa CPU x86 alebo z ich významnej časti. Okrem toho Všeobecný súd v bodoch 80 až 89 pôvodného rozsudku konštatoval, že kvalifikácia takejto zľavy ako zneužitia nezávisí od analýzy okolností prejednávanej veci, ktorej cieľom je preukázať jej schopnosť obmedziť hospodársku súťaž.

47      Len pre úplnosť Všeobecný súd dospel v bodoch 172 až 197 pôvodného rozsudku k záveru, že Komisia z právneho hľadiska a na základe analýzy okolností prejednávanej veci dostatočne preukázala schopnosť zliav a platieb za exkluzivitu, ktoré poskytla Intel spoločnostiam Dell, HP, NEC, Lenovo a MSH, obmedziť hospodársku súťaž.

48      V súvislosti s druhým žalobným dôvodom založeným na tom, že Komisia nepreukázala svoju územnú právomoc na uplatnenie článkov 101 a 102 ZFEÚ na postupy uplatňované voči spoločnostiam Acer a Lenovo, Všeobecný súd najskôr v bode 244 pôvodného rozsudku uviedol, že Komisii na odôvodnenie právomoci s ohľadom na medzinárodné právo verejné stačí preukázať buď kvalifikované účinky postupu alebo jeho uplatnenie v Európskej únii. Následne v bode 296 pôvodného rozsudku dospel k záveru, že podstatné, predvídateľné a okamžité účinky, ktoré správanie spoločnosti Intel mohlo spôsobiť v rámci EHP, boli dostatočným dôvodom na priznanie právomoci Komisii. Napokon pre úplnosť Všeobecný súd v bode 314 pôvodného rozsudku uviedol, že táto právomoc bola odôvodnená aj z dôvodu realizácie dotknutého správania na území Únie a EHP.

49      Na podporu svojho tretieho žalobného dôvodu týkajúceho sa procesných vád vytýkaných Komisii Intel poukázala najmä na porušenie svojich práv na obhajobu z dôvodu neexistencie zápisnice zo stretnutia s D1, pričom tvrdila, že určité skutočnosti týkajúce sa tohto stretnutia by sa mohli použiť ako dôkazy v jej prospech. Taktiež tvrdila, že Komisia nesprávne odmietla uskutočnenie druhého vypočutia, ako aj sprístupnenie určitých dokumentov spoločnosti AMD, ktoré mohli byť relevantné na obhajobu spoločnosti Intel.

50      V prvom rade Všeobecný súd v bode 618 pôvodného rozsudku uviedol, že predmetné stretnutie nebolo formálnym výsluchom v zmysle článku 19 nariadenia č. 1/2003 a že Komisia nebola povinná takýto výsluch vykonať. V uvedenom bode z toho vyvodil, že článok 3 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), nebol uplatniteľný, takže tvrdenie založené na údajnom porušení formálnych náležitostí stanovených v tomto ustanovení bolo neúčinné.

51      Následne Všeobecný súd v bodoch 621 a 622 pôvodného rozsudku rozhodol, že hoci Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných tým, že nevyhotovila dokument obsahujúci zhrnutie tém prejednaných na uvedenom stretnutí, ako aj mená účastníkov, tento pôvodný nedostatok bol napravený tým, že poskytla spoločnosti Intel nedôvernú verziu internej poznámky týkajúcej sa tohto stretnutia.

52      V súvislosti so štvrtým žalobným dôvodom týkajúcim sa údajného nesprávneho posúdenia postupov voči OEM a spoločnosti MSH Všeobecný súd v bodoch 665, 894, 1032, 1221, 1371 a 1463 pôvodného rozsudku zamietol všetky výhrady predložené spoločnosťou Intel, ktoré sa týkali spoločností Dell, HP, NEC, Lenovo, Acer a MSH.

53      Pokiaľ ide o piaty žalobný dôvod, ktorým Intel spochybňovala existenciu celkovej stratégie zameranej na zabránenie prístupu spoločnosti AMD k najvýznamnejším predajným kanálom, Všeobecný súd v bodoch 1551 a 1552 pôvodného rozsudku rozhodol, že Komisia v podstate z právneho hľadiska dostatočne preukázala snahu spoločnosti Intel o utajenie protisúťažnej povahy svojich postupov a uplatňovanie celkovej dlhodobej stratégie, ktorej cieľom bolo zabrániť prístupu spoločnosti AMD k uvedeným predajným kanálom.

54      Pokiaľ ide o šiesty žalobný dôvod, podľa ktorého Komisia údajne nesprávne uplatnila usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003, Všeobecný súd dospel k záveru – najmä v bode 1598 pôvodného rozsudku –, že ani zásada právnej istoty ani zásada zákonnosti trestných činov a trestov nebránia tomu, aby sa Komisia rozhodla prijať a uplatniť nové usmernenia na výpočet pokút aj po tom, čo došlo k porušeniu. Okrem toho Všeobecný súd v uvedenom bode konštatoval, že záujem o účinné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže odôvodňuje povinnosť podniku vziať do úvahy možnosť zmeny všeobecnej politiky hospodárskej súťaže Komisie v oblasti pokút, tak pokiaľ ide o metódu výpočtu, ako aj výšku pokút.

55      V súvislosti so siedmym žalobným dôvodom založeným na údajnej neexistencii porušenia článku 102 ZFEÚ, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti, Všeobecný súd v podstate v bodoch 1602 a 1603 pôvodného rozsudku rozhodol, že Intel nemohla nevedieť o protisúťažnej povahe svojho správania a že dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí z právneho hľadiska dostatočne preukazujú, že žalobkyňa uplatňovala celkovú dlhodobú stratégiu zameranú na zabránenie prístupu spoločnosti AMD k strategicky najvýznamnejším predajným kanálom a snažila sa utajiť protisúťažnú povahu svojho správania.

56      V ôsmom žalobnom dôvode založenom na údajne neprimeranej povahe uloženej pokuty Všeobecný súd v bodoch 1614 až 1616 pôvodného rozsudku uviedol, že predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nemôže slúžiť ako právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej súťaže a že v každom prípade rozhodnutia, na ktoré v tejto súvislosti poukázala Intel, nie sú relevantné vzhľadom na dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania. Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdila Intel, Všeobecný súd v bodoch 1627 a 1628 pôvodného rozsudku pripomenul, že Komisia nezohľadnila skutočný dopad porušenia na trh na účely určenia jeho závažnosti.

57      Napokon, pokiaľ ide o deviaty žalobný dôvod, ktorý bol uvedený na podporu žiadosti o zrušenie alebo zníženie pokuty, ktorá bola žalobkyni uložená, v rámci výkonu neobmedzenej súdnej právomoci Všeobecného súdu, tento súd dospel v bode 1647 pôvodného rozsudku predovšetkým k záveru, že žiadne výhrady, tvrdenia a právne a skutkové okolnosti uvedené spoločnosťou Intel neumožňujú dospieť k záveru, že výška uloženej pokuty bola neprimeraná. Všeobecný súd totiž v uvedenom bode rozhodol, že táto pokuta je primeraná vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, a zdôraznil, že je výrazne pod hornou hranicou 10 % stanovenou v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.

58      Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 26. augusta 2014 žalobkyňa podala odvolanie proti pôvodnému rozsudku.

59      Na podporu svojho odvolania žalobkyňa uviedla šesť odvolacích dôvodov. V prvom odvolacom dôvode tvrdila, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nepreskúmal sporné zľavy vzhľadom na všetky relevantné okolnosti. V rámci druhého odvolacieho dôvodu žalobkyňa poukázala na nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd pri konštatovaní porušenia v rokoch 2006 a 2007, najmä pokiaľ ide o posúdenie pokrytia trhu spornými zľavami počas týchto dvoch rokov. Žalobkyňa svojím tretím odvolacím dôvodom poukázala na nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Všeobecný súd, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu zliav za exkluzivitu, ktoré Intel uzavrela so spoločnosťami HP a Lenovo. Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode sa domnievala, že Všeobecný súd nesprávne dospel k záveru, že neexistuje podstatná procesná vada majúca vplyv na jej právo na obhajobu, ktorej sa dopustila Komisia pri vypočúvaní D1. Piaty odvolací dôvod sa zakladal na tom, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil kritériá týkajúce sa právomoci Komisie s ohľadom na dohody uzavreté medzi spoločnosťami Intel a Lenovo v rokoch 2006 a 2007. Napokon svojím šiestym odvolacím dôvodom žalobkyňa navrhla, aby Súdny dvor zrušil alebo podstatne znížil pokutu, ktorá jej bola uložená, a to na základe zásady proporcionality a zásady zákazu retroaktivity usmernení k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003.

60      Komisia navrhla zamietnuť odvolanie. Pokiaľ ide o ACT, tá navrhla, aby sa odvolaniu vyhovelo v celom rozsahu.

61      Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia (C‑413/14 P, ďalej len „rozsudok o odvolaní“, EU:C:2017:632), v opravenom znení, zrušil pôvodný rozsudok a vrátil vec Všeobecnému súdu.

 Konanie a návrhy účastníkov konania po vrátení veci na ďalšie konanie

62      Vec bola pridelená štvrtej rozšírenej komore Všeobecného súdu.

63      V dňoch 14., 15. a 16. novembra 2017 ACT, žalobkyňa a Komisia predložili svoje písomné pripomienky k rozhodnutiu o vrátení veci podľa článku 217 ods. 1 rokovacieho poriadku (ďalej len „hlavné pripomienky“).

64      Žalobkyňa a Komisia požiadali, aby určité dôverné informácie obsiahnuté v ich hlavných pripomienkach neboli oznámené vedľajším účastníkom konania. Predložili nedôvernú verziu týchto jednotlivých procesných písomností. Oznámenie uvedených procesných písomností sa obmedzilo na túto nedôvernú verziu. Vedľajší účastníci konania proti tomu nevzniesli žiadnu námietku.

65      Dňa 20. februára 2018 ACT a 5. marca 2018 žalobkyňa, ako aj Komisia predložili doplňujúce písomné pripomienky v súlade s článkom 217 ods. 3 rokovacieho poriadku (ďalej len „doplňujúce pripomienky“).

66      Žalobkyňa a Komisia požiadali, aby určité dôverné informácie obsiahnuté v ich doplňujúcich pripomienkach neboli oznámené vedľajším účastníkom konania. Predložili nedôvernú verziu týchto jednotlivých procesných písomností. Oznámenie uvedených procesných písomností sa obmedzilo na túto nedôvernú verziu. Vedľajší účastníci konania proti tomu nevzniesli žiadnu námietku.

67      Vo svojich pripomienkach žalobkyňa, ktorú podporuje ACT, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        úplne alebo čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        subsidiárne zrušil uloženú pokutu alebo podstatne znížil jej výšku,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila žalobkyňa.

68      Vo svojich pripomienkach Komisia v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu.

69      Listami zo 7., z 15. a 28. októbra 2019 Intel a Komisia čiastočne upustili od dôvernosti na účely pojednávania a konečného rozhodnutia pod podmienkou, že vedľajším účastníkom konania nebude doručený nijaký dôverný dokument. V podstate uviedli, že všetky údaje v spise možno prejednať na verejnom pojednávaní s dvoma výnimkami, a to, že Všeobecný súd nezverejní podrobnosti nachádzajúce sa na serveri [dôverné] a že mená fyzických osôb uvedené v písomných podaniach nebudú zverejnené.

70      Listom z 27. januára 2020 ACT požiadala o povolenie zúčastniť sa na časti pojednávania, ktorá sa mala konať s vylúčením verejnosti z dôvodu dôvernosti údajov, o ktorých sa malo diskutovať, a to v súlade s rozhodnutím Všeobecného súdu z 10. decembra 2019.

71      Listom zo 6. marca 2020 UFC informovala Všeobecný súd, že sa vzdáva účasti na pojednávaní naplánovanom na 10. až 12. marca 2020 (ďalej len „pojednávanie z roku 2020“).

72      Na pojednávaní z roku 2020 predseda štvrtej rozšírenej komory odkázal na list z 27. januára 2020, ktorý predložila ACT a v ktorom požiadala o účasť na pojednávaní, ktoré sa malo pôvodne uskutočniť s vylúčením verejnosti. Predseda štvrtej rozšírenej komory rozhodol o založení tohto listu do spisu. Keďže však pojednávanie z roku 2020 bolo v celom rozsahu verejné, uviedol, že nie je potrebné odpovedať na žiadosť ACT. Okrem toho potvrdil, že mená fyzických osôb nebudú zverejnené ani na verejnom pojednávaní ani v konečnom rozhodnutí.

73      Po tom, čo sudca Berke 1. augusta 2021 zomrel, traja sudcovia, ktorých podpisy sú na tomto rozsudku, pokračovali v rozhodovaní v súlade s článkom 22 a článkom 24 ods. 1 rokovacieho poriadku.

 Právny rámec

 O tvrdeniach účastníkov konania týkajúcich sa predmetu sporu po vrátení veci

74      Na úvod treba uviesť, že žalobkyňa svojimi písomnými pripomienkami podanými na základe článku 217 ods. 1 a 3 rokovacieho poriadku vzala späť žalobné dôvody založené na právomoci Komisie a procesných vadách, pričom tieto žalobné dôvody už nie sú súčasťou predmetu sporu po vrátení veci.

75      Účastníci konania sa nezhodujú, pokiaľ ide o rozsah sporu po vrátení veci v súvislosti s ostatnými žalobnými dôvodmi.

76      Žalobkyňa, ktorú podporuje ACT, v podstate tvrdí, že vzhľadom na zrušenie pôvodného rozsudku v celom rozsahu je Všeobecný súd povinný vydať nový rozsudok tým, že opätovne preskúma všetky dôvody a tvrdenia uvedené v jej žalobe, okrem tých, ktoré vzala späť, pričom zohľadní právny rámec vymedzený Súdnym dvorom v rozsudku o odvolaní. Dodáva jednak, že rozsudok o odvolaní poskytuje podstatné objasnenie rámca, v ktorom sa musia zohľadniť skutkové a ekonomické dôkazy, a jednak, že skutočnosť, že prvému odvolaciemu dôvodu sa vyhovelo, má nevyhnutne vplyv na posúdenie týchto dôkazov a znenia napadnutého rozhodnutia.

77      Naproti tomu Komisia v podstate tvrdí, že konštatovania v pôvodnom rozsudku sú konečné, pokiaľ nesúvisia s nesprávnym právnym posúdením, na ktoré poukázal Súdny dvor vo svojom rozsudku o odvolaní. Domnieva sa, že o taký prípad ide najmä vtedy, keď konštatovania Všeobecného súdu neboli napadnuté v rámci odvolania alebo keď Súdny dvor odmietol spochybnenie konštatovaní obsiahnutých v pôvodnom rozsudku. Na jednej strane dodáva, že z bodov 147 a 149 rozsudku o odvolaní vyplýva, že Všeobecný súd je v rámci vrátenia veci povinný preskúmať len schopnosť zliav obmedziť hospodársku súťaž, a na druhej strane, že z bodov 109, 137 a 138 rozsudku o odvolaní jasne vyplýva, že východiskovým bodom tohto preskúmania je nespochybnené skutkové zistenie, podľa ktorého sú sporné zľavy vernostnými zľavami. Komisia okrem toho subsidiárne tvrdí, že ak by sa Všeobecný súd rozhodol opätovne preskúmať všetky žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojej žalobe, nebol by žiadny dôvod, aby Všeobecný súd dospel k odlišným záverom, než sú tie, ktoré uviedol vo svojom pôvodnom rozsudku v súvislosti s otázkami, ktoré neboli vznesené v rámci odvolania.

78      V prejednávanej veci teda po prvé vzniká otázka, či v rámci vrátenia veci sú Všeobecnému súdu opätovne predložené všetky dôvody a tvrdenia, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojej žalobe, alebo či, ako to v podstate tvrdí Komisia, konštatovania obsiahnuté v pôvodnom rozsudku možno považovať za konštatovania s právnou silou rozhodnutej veci.

79      Ako správne uviedla žalobkyňa na pojednávaní z roku 2020, odpoveď na túto otázku je určená znením výroku rozsudku o odvolaní.

80      Treba totiž pripomenúť, že v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora o zrušení a vrátení veci Všeobecnému súdu na ďalšie konanie má Všeobecný súd na základe rozsudku Súdneho dvora podľa článku 215 rokovacieho poriadku opätovne rozhodnúť o všetkých žalobných dôvodoch vznesených žalobkyňou na zrušenie, okrem tých častí výroku, ktoré Súdny dvor nezrušil, ako aj odôvodnení, ktoré tvoria nevyhnutnú podstatu týchto častí, pričom tieto časti nadobudli právoplatnosť (rozsudok zo 14. septembra 2011, Marcuccio/Komisia, T‑236/02, EU:T:2011:465, bod 83).

81      V tejto súvislosti treba uviesť, že bod 1 výroku rozsudku o odvolaní zrušuje celý pôvodný rozsudok, keďže stanovuje, že tento rozsudok „sa zrušuje“.

82      Z toho vyplýva, ako tvrdia žalobkyňa a ACT, že Všeobecný súd musí v prejednávanej veci opäť rozhodnúť o všetkých žalobných dôvodoch a tvrdeniach účastníkov konania, ktoré boli predložené v prvostupňovom konaní, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v bode 74 vyššie a ktoré sú založené na právomoci Komisie a procesných vadách, keďže od týchto žalobných dôvodov a tvrdení žalobkyňa výslovne upustila.

83      Po druhé podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ak je odvolanie dôvodné a vec sa vracia Všeobecnému súdu na rozhodnutie vo veci, Všeobecný súd je v právnych otázkach viazaný rozhodnutím Súdneho dvora. Preto, ako uviedla Komisia a ako to v podstate zdôraznila ACT na pojednávaní z roku 2020, nič v zásade nebráni tomu, aby súd, ktorému bola vec vrátená, vykonal rovnaké posúdenie ako prvostupňový súd, pokiaľ ide o žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré neboli preskúmané v odôvodnení rozsudku o odvolaní. V tomto prípade totiž neexistujú „právne otázky posudzované v rozhodnutí Súdneho dvora“ v zmysle článku 61 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorými by bol viazaný súd, ktorému bola vec vrátená (rozsudok zo 14. septembra 2011, Marcuccio/Komisia, T‑236/02, EU:T:2011:465, bod 86).

84      V prejednávanej veci treba konštatovať, že jediné pochybenie, ktoré odôvodnilo zrušenie pôvodného rozsudku, spočíva v tom, že Všeobecný súd „pri analýze schopnosti sporných zliav obmedziť hospodársku súťaž… nesprávne prehliadol argumentáciu spoločnosti Intel, v ktorej táto spoločnosť namietala údajné pochybenia, ktorých sa dopustila Komisia v rámci testu AEC“ (rozsudok o odvolaní, bod 147).

85      Z toho vyplýva, že na základe judikatúry citovanej v bodoch 80 a 83 vyššie je Všeobecný súd v rámci vrátenia veci povinný preskúmať schopnosť sporných zliav obmedziť hospodársku súťaž jednak vzhľadom na spresnenia obsiahnuté v bodoch 133 a 141 rozsudku o odvolaní, pokiaľ ide o zásady stanovené v rozsudku z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia (85/76, EU:C:1979:36), a jednak vzhľadom na hlavné a doplňujúce pripomienky účastníkov konania k záverom, ktoré treba vyvodiť z týchto spresnení. Ak je teda Všeobecný súd povinný preskúmať tvrdenia spoločnosti Intel smerujúce k preukázaniu toho, že Komisia sa vo svojej analýze AEC dopustila nesprávneho posúdenia, v zostávajúcej časti môže v rámci svojho preskúmania prevziať všetky konštatovania, ktoré neboli spochybnené v rámci odvolania, alebo v každom prípade konštatovania týkajúce sa „právnych otázok, ktoré neboli posudzované“ v rozsudku o odvolaní.

86      Tak je to najmä v prípade konštatovaní týkajúcich sa právnej kvalifikácie postupov nazývaných neskrývané obmedzenia v hlave II pôvodného rozsudku „O návrhoch na zrušenie napadnutého rozhodnutia“, jeho časti A s názvom „Horizontálne otázky týkajúce sa právnych posúdení vykonaných Komisiou“, bode 3 s názvom „O právnej kvalifikácii takzvaných ‚neskrývaných obmedzení‘“ (body 198 až 220 uvedeného rozsudku), ako aj neskrývaných obmedzení a existencie zliav za exkluzivitu v tej istej hlave II časti D pôvodného rozsudku, nazvanej „Nesprávne posúdenia týkajúce sa postupov voči rôznym OEM a spoločnosti MSH“ (body 437 až 1522 uvedeného rozsudku).

87      Pokiaľ ide o konštatovania týkajúce sa neskrývaných obmedzení, Intel a ACT vo svojich hlavných pripomienkach tvrdia, že z rozsudku o odvolaní vyplýva, že Komisia mala v napadnutom rozhodnutí preskúmať, či neskrývané obmedzenia mohli mať účinky vylúčenia konkurentov z trhu, ktoré sú vytýkané žalobkyni, a to uplatnením skutočností vymenovaných v bode 139 rozsudku o odvolaní a testu AEC. ACT dodáva, že neskrývané obmedzenia predstavujú v konečnom dôsledku formu zliav alebo platby za exkluzivitu a že zásada právnej istoty vyžaduje, aby sa tieto dva cenové postupy nerozlišovali.

88      Na úvod treba zdôrazniť, že z odôvodnenia 1641 a nasl. napadnutého rozhodnutia vyplýva, že bolo zavedené rozlišovanie medzi konaniami spoločnosti Intel voči spoločnostiam Acer, HP a Lenovo, ktoré boli kvalifikované ako neskrývané obmedzenia, a ostatnými konaniami spoločnosti Intel, ktoré spadajú pod test AEC vykonaný v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti treba konštatovať, že toto rozlišovanie vyplýva zo skutočnosti, že neskrývané obmedzenia sú založené na dvoch pilieroch, pričom druhý ich odlišuje od ostatných konaní spoločnosti Intel uvedených v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho, že Intel ponúkla dotknutým OEM (a to spoločnostiam HP, Acer a Lenovo) zľavy alebo platby, ako protihodnota za uvedené platby sa od nich požadovalo, aby sa zdržali určitého konania, a to s cieľom zrušiť alebo obmedziť určitým spôsobom uvádzanie niektorých výrobkov vybavených CPU spoločnosti AMD na trh.

89      Ako tieto postupy opísal Všeobecný súd v bode 198 pôvodného rozsudku, poskytnutie platieb spoločnosťou Intel podliehalo konkrétne týmto podmienkam:

–        po prvé HP musela orientovať svoje stolové počítače vybavené procesorom CPU x86 spoločnosti AMD určené pre podnikový sektor viac na malé a stredné podniky a na vládny, vzdelávací a zdravotnícky sektor než na veľké podniky,

–        po druhé HP musela zakázať svojim distribučným partnerom skladovať stolové počítače vybavené procesorom CPU x86 spoločnosti AMD určené pre podnikový sektor, aby boli tieto počítače dostupné zákazníkom len na objednávku od spoločnosti HP buď priamo alebo prostredníctvom distribučných partnerov spoločnosti HP vykonávajúcich funkciu obchodných zástupcov,

–        po tretie spoločnosti Acer, HP a Lenovo museli oddialiť alebo zrušiť uvedenie počítačov vybavených CPU spoločnosti AMD na trh.

90      Vzhľadom na vyššie uvedené Všeobecný súd v prvom rade konštatuje, že nič v rozsudku o odvolaní neumožňuje domnievať sa, že by Súdny dvor rozhodol, že metóda definovaná v bode 138 a nasl. rozsudku o odvolaní sa má uplatniť aj na neskrývané obmedzenia. Z tohto rozsudku tiež nijako nevyplýva, že by Súdny dvor vyžadoval vykonanie testu AEC v prípade neskrývaných obmedzení, ako to tvrdila žalobkyňa v prvostupňovom konaní. Hoci tieto postupy boli jasne odlíšené tak v napadnutom rozhodnutí Komisie, ako aj v pôvodnom rozsudku Všeobecného súdu, treba konštatovať, že rozsudok o odvolaní neanalyzuje tieto postupy ako také, ale ich len uvádza vo svojich bodoch 11 a 15 v kontexte okolností predchádzajúcich sporu a v kontexte zhrnutia konania pred Všeobecným súdom, a to bez ďalšieho posúdenia.

91      Ako správne poznamenáva Komisia, spôsob, akým Súdny dvor na jednej strane zhrnul prvý odvolací dôvod a na druhej strane odôvodnil svoje posúdenie v bode 137 a nasl. svojho rozsudku, potvrdzuje tézu, podľa ktorej vôbec nevykonal posúdenie predmetných neskrývaných obmedzení. Z uvedených bodov totiž jednoznačne vyplýva, že Súdny dvor v ňom posudzoval len vernostné zľavy v zmysle rozsudku z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia (85/76, EU:C:1979:36).

92      Zdá sa to byť ešte zrejmejšie zo znenia bodu 141 rozsudku o odvolaní, ktorý spresňuje, že „ak v rozhodnutí, ktorým sa konštatuje neprípustná povaha systému zliav, Komisia vykoná… [analýzu AEC], Všeobecnému súdu prináleží preskúmať všetky tvrdenia žalobkyne spochybňujúce dôvodnosť zistení Komisie s ohľadom na schopnosť dotknutého systému zliav vylučovať konkurentov z trhu“. Keďže Komisia vôbec nevykonala analýzu AEC, pokiaľ ide o neskrývané obmedzenia, a Všeobecný súd v podstate potvrdil tento prístup v bodoch 198 až 220 pôvodného rozsudku, niet pochýb o tom, že Súdny dvor sa zameral na „právny test“, ktorý sa má uplatniť na zľavy a platby poskytnuté OEM a spoločnosti MSH, a nie na neskrývané obmedzenia.

93      Na rozdiel od toho, čo tvrdia Intel a ACT, z rozsudku o odvolaní nevyplýva, že na neskrývané obmedzenia, pokiaľ ide o preukázanie ich zneužívajúcej povahy, by sa mali vzťahovať rovnaké zásady ako na sporné zľavy.

94      Ďalej na rozdiel od toho, čo tvrdí ACT, neskrývané obmedzenia, ako ich identifikovala Komisia, sa vyznačujú tým, že ide o postupy založené na dvoch pilieroch, pričom druhý ich odlišuje od ostatných konaní spoločnosti Intel uvedených v napadnutom rozhodnutí, ako to bolo uvedené v bode 88 vyššie. Zásada právnej istoty preto nebráni tomu, aby podmienené zľavy a neskrývané obmedzenia podliehali rôznym právnym testom, a to z dôvodu, že príslušné orgány a súdy nemôžu jednotne uplatňovať rozlišovanie medzi týmito dvoma druhmi správania.

95      Napokon Intel a ACT vo svojich hlavných a doplňujúcich pripomienkach nepredkladajú nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že po vrátení veci treba opätovne preskúmať niektoré skutkové okolnosti preskúmané v pôvodnom rozsudku, ktoré sa týkajú neskrývaných obmedzení.

96      Za týchto podmienok Všeobecný súd usúdil, že je potrebné osvojiť si konštatovania nachádzajúce sa v bodoch 198 až 220, 799 až 873, 1043 až 1144, 1222 až 1361 a 1371 pôvodného rozsudku, a to len v rozsahu, v akom sa týkajú neskrývaných obmedzení a ich protiprávnej povahy vzhľadom na článok 102 ZFEÚ.

97      Pokiaľ ide o posúdenia, ktoré sa týkajú kvalifikácie sporných zliav ako „zliav za exkluzivitu“ a ktoré sú obsiahnuté v hlave II časti D pôvodného rozsudku, Všeobecný súd tiež usudzuje, že je potrebné osvojiť si ich. Po prvé neboli predmetom preskúmania v odôvodnení rozsudku o odvolaní, a preto ich nemožno považovať za právnu otázku posudzovanú v rozhodnutí Súdneho dvora v zmysle článku 61 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Po druhé treba konštatovať, ako to urobila Komisia na pojednávaní z roku 2020, že žalobkyňa neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo preukázať, že niektoré skutkové okolnosti preskúmané v pôvodnom rozsudku na účely kvalifikácie sporných zliav ako „zliav za exkluzivitu“ by mali byť opätovne preskúmané, najmä v nadväznosti na spresnenia, ktoré poskytol rozsudok o odvolaní, pokiaľ ide o zásady stanovené v rozsudku z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia (85/76, EU:C:1979:36).

98      Za týchto podmienok Všeobecný súd usudzuje, že je potrebné osvojiť si úvahy uvedené v hlave II časti D pôvodného rozsudku, podľa ktorých Komisia v napadnutom rozhodnutí preukázala, že po prvé žalobkyňa oznámila spoločnosti Dell, že od decembra 2002 do decembra 2005 podliehala úroveň zliav, ktorá bola dohodnutá na základe programu zosúladenia hospodárskej súťaže (Meet Competition Programme), podmienke exkluzivity (pôvodný rozsudok, body 444 až 584), po druhé dve dohody uzatvorené medzi žalobkyňou a spoločnosťou HP v období od novembra 2002 do mája 2005 (ďalej len „dohody HPA“) spočívali v zľavách za exkluzivitu (pôvodný rozsudok, body 673 až 798), po tretie žalobkyňa poskytovala spoločnosti NEC zľavy za exkluzivitu v období od októbra 2002 do novembra 2005 (pôvodný rozsudok, body 900 až 1018), po štvrté žalobkyňa a Lenovo uzatvorili vyhlásenie o zámere, Memorandum of Understanding z roku 2007 (ďalej len „MoU 2007“), ktoré podliehalo nepísanej podmienke exkluzivity (pôvodný rozsudok, body 1045 až 1208), a po piate žalobkyňa poskytovala spoločnosti MSH platby v období od októbra 2002 do decembra 2007, ktorých výška bola podmienená tým, že MSH bude predávať len počítače vybavené CPU spoločnosti Intel (pôvodný rozsudok, body 1372 až 1502).

99      Treba dodať, že úvahy uvedené v bode 98 vyššie sú prevzaté s výhradou dvoch spresnení.

100    V prvom rade úvahy uvedené v bode 98 vyššie, podľa ktorých Komisia nebola povinná presne vyčísliť časť zliav predstavujúcu protihodnotu za exkluzivitu (pôvodný rozsudok, body 453, 538, 916 a 1500), platia len v rozsahu, v akom podporujú kvalifikáciu sporných zliav ako „zliav za exkluzivitu“.

101    Ďalej, keďže Všeobecný súd je viazaný právnou otázkou, o ktorej rozhodol Súdny dvor v rozsudku o odvolaní uvedenom v bode 84 vyššie, potom si osvojuje úvahy uvedené v bode 98 vyššie, s výnimkou tých, z ktorých na jednej strane vyplýva, že uplatnenie testu AEC nebolo v rámci analýzy schopnosti sporných zliav obmedziť hospodársku súťaž nevyhnutné, a na druhej strane, že kvalifikácia sporných zliav ako zliav za exkluzivitu zároveň postačovala na to, aby boli kvalifikované ako zneužívajúce v zmysle článku 102 ZFEÚ.

102    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné v rámci odpovede na tvrdenia účastníkov konania konštatovať, že predmetom sporu je v podstate analýza Všeobecného súdu týkajúca sa schopnosti sporných zliav obmedziť hospodársku súťaž, a to jednak vzhľadom na spresnenia uvedené v súvislosti so zásadami stanovenými v rozsudku z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia (85/76, EU:C:1979:36), ktoré sa nachádzajú v bode 133 a nasl. rozsudku o odvolaní, a jednak vzhľadom na pripomienky účastníkov konania k záverom, ktoré treba vyvodiť z týchto spresnení.

 O tvrdeniach Komisie týkajúcich sa prípustnosti niektorých tvrdení nachádzajúcich sa v hlavných pripomienkach žalobkyne a ACT

103    Komisia vo svojich doplňujúcich pripomienkach poukazuje na to, že hlavné pripomienky žalobkyne sú do veľkej miery neprípustné alebo prinajmenšom irelevantné. Domnieva sa, že skutočnou úlohou pripomienok formulovaných podľa článku 217 rokovacieho poriadku je komentovať účinky, ktoré bude mať rozsudok o odvolaní v rámci vrátenia veci. Vzhľadom na to, že v rozsudku o odvolaní sa konštatovalo, že nepreskúmanie tvrdení uvedených spoločnosťou Intel v súvislosti s testom AEC bolo pochybením, pričom však nebol vyvodený žiadny záver, pokiaľ ide o dôvodnosť testu AEC uvedeného v napadnutom rozhodnutí, v rozsudku o odvolaní nie je uvedené nič, čo by odôvodňovalo, aby žalobkyňa venovala podstatnú časť svojich pripomienok zopakovaniu tvrdení uvedených v súvislosti s testom AEC.

104    Komisia tiež poukazuje na to, že rozsudok o odvolaní nepredstavuje novú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala to, že by žalobkyňa mohla zmeniť alebo rozšíriť výhrady uvedené v rámci konania, v ktorom bol vydaný pôvodný rozsudok, a z tohto dôvodu zdôrazňuje, že niektoré tvrdenia uvedené v hlavných pripomienkach žalobkyne alebo ACT sú neprípustné.

105    V tejto súvislosti treba pripomenúť ustálenú judikatúru, podľa ktorej na základe článku 76 ods. 1 písm. d) rokovacieho poriadku má žalobca povinnosť vo svojej žalobe vymedziť predmet konania a uviesť žalobné návrhy (pozri rozsudok z 20. mája 2009, VIP Car Solutions/Parlament, T‑89/07, EU:T:2009:163, bod 110 a citovanú judikatúru). Navyše podľa článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku, uplatniteľného na základe článku 218 toho istého rokovacieho poriadku, pokiaľ je Všeobecnému súdu predložená vec ako v prejednávanom prípade na základe rozsudku Súdneho dvora o vrátení veci, uvádzanie nových dôvodov počas konania je prípustné len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Hoci článok 84 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku umožňuje za určitých okolností uvádzanie nových dôvodov počas konania, toto ustanovenie nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, že oprávňuje žalobcu predkladať súdu Únie nové návrhy, a tým meniť predmet sporu alebo povahu žaloby (rozsudky z 20. mája 2009, VIP Car Solutions/Parlament, T‑89/07, EU:T:2018:163, bod 110, a z 13. júna 2012, Insula/Komisia, T‑246/09, neuverejnený, EU:T:2012:287, body 100 a 103).

106    Z toho vyplýva, že po rozsudku Súdneho dvora o vrátení veci nemôžu účastníci konania v podstate uvádzať dôvody, ktoré neboli predložené v priebehu konania, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku Všeobecného súdu zrušeného Súdnym dvorom (pozri rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P, EU:C:2008:375, bod 71). Jedine dôvod, ktorý predstavuje doplnenie dôvodu uvedeného skôr, či už priamo alebo nepriamo, v pôvodnom návrhu na začatie konania, a ktorý úzko súvisí s týmto dôvodom, musí byť vyhlásený za prípustný (rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, C‑56/18 P, EU:C:2020:192, bod 66).

107    Treba tiež pripomenúť, že prípustné sú len tie tvrdenia vedľajšieho účastníka konania, ktoré patria do rámca vymedzeného návrhmi a dôvodmi hlavných účastníkov konania (rozsudok zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P, EU:C:2020:73, bod 51).

108    V prejednávanej veci bola žaloba vo veci T‑286/09 vymedzená na základe návrhu uvedeného v bode 36 vyššie.

109    V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyňa v žalobe tvrdila, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí dopustila viacerých „zjavných pochybení“ pri uplatnení testu AEC, a následne podrobne opísala svoje tvrdenia týkajúce sa uvedených pochybení, pokiaľ ide o zľavy a platby poskytnuté spoločnostiam Dell, Lenovo, HP, NEC a MSH. Preto článok 84 ods. 1 rokovacieho poriadku nebráni tomu, aby žalobkyňa v podstatnej časti svojich hlavných pripomienok zopakovala tvrdenia uvedené v žalobe v súvislosti s testom AEC alebo aby pristúpila k rozšíreniu týchto tvrdení. Takúto prax totiž nemožno prirovnať k predloženiu nových dôvodov v priebehu konania.

110    Za týchto podmienok treba zamietnuť tvrdenie Komisie založené na článku 217 rokovacieho poriadku, podľa ktorého sú hlavné pripomienky žalobkyne do veľkej miery neprípustné alebo prinajmenšom irelevantné.

111    Komisia naopak správne tvrdí, že napriek tomu, že podľa článku 61 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie je Všeobecný súd viazaný výkladom práva vykonaným v rozsudku o odvolaní, nič to však nemení na tom, že Všeobecný súd je tiež viazaný dôvodmi uvedenými žalobkyňou v žalobe a že odvolanie samo osebe nepredstavuje novú skutočnosť odôvodňujúcu zmenu alebo rozšírenie výhrad spoločnosti Intel voči napadnutému rozhodnutiu. Komisia tiež správne tvrdí, že ACT nemôže po vrátení veci uvádzať tvrdenia na podporu žalobkyne, ktoré nezodpovedajú žalobným dôvodom uvedeným žalobkyňou v žalobe.

112    Tvrdenia Komisie, podľa ktorých niektoré tvrdenia uvedené v hlavných pripomienkach žalobkyne alebo v hlavných pripomienkach ACT zmenili alebo rozšírili výhrady formulované v rámci konania, v ktorom bol vydaný pôvodný rozsudok, budú, ak sa to bude považovať za nevyhnutné na účely rozhodnutia v tejto veci, preskúmané neskôr v tomto rozsudku (pozri najmä body 401 a 506 nižšie).

 O veci samej

 O návrhoch na zrušenie napadnutého rozhodnutia

113    Žalobkyňa podporovaná ACT tvrdí, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené z dôvodu, že po prvé je založené na nesprávnej právnej analýze, po druhé neboli v ňom riadne analyzované a zohľadnené kritériá uvedené v bode 139 rozsudku o odvolaní a po tretie obsahuje analýzu AEC, ktorá je poznačená viacerými pochybeniami.

114    Komisia v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie treba zachovať v celom rozsahu z dôvodu, že po prvé je v súlade s prístupom prijatým v rozsudku o odvolaní, po druhé boli v ňom zohľadnené všetky kritériá uvedené v bode 139 tohto rozsudku a po tretie analýza AEC nie je poznačená žiadnym pochybením.

115    V prejednávanej veci, ako bolo spresnené v bode 102 vyššie, Všeobecný súd je povinný preskúmať vzhľadom na rozsudok o odvolaní opodstatnenosť dôvodov a tvrdení, ktoré žalobkyňa uviedla s cieľom vyvrátiť schopnosť sporných zliav obmedziť hospodársku súťaž. Na tento účel treba v prvom rade pripomenúť metódu definovanú Súdnym dvorom na účely analýzy toho, či sú také zľavy, o aké ide v prejednávanej veci, spôsobilé obmedziť hospodársku súťaž, a v druhom rade z nej vyvodiť hlavné závery.

I.      O metóde definovanej Súdnym dvorom na účely posúdenia schopnosti systému zliav obmedziť hospodársku súťaž

116    V prvom rade Súdny dvor v bodoch 133 až 137 rozsudku o odvolaní pripomenul povahu a účel článku 102 ZFEÚ. Súdny dvor s odkazom najmä na rozsudok z 27. marca 2012, Post Danmark (C‑209/10, EU:C:2012:172), v podstate zdôraznil, že hospodárska súťaž založená na zásluhách môže viesť k vylúčeniu menej efektívnych konkurentov z trhu (rozsudok o odvolaní, bod 134), pričom pripomenul osobitnú zodpovednosť podnikov v dominantnom postavení, aby nenarušili účinnú a neskreslenú hospodársku súťaž (rozsudok o odvolaní, bod 135). Okrem toho zdôraznil, že každú hospodársku súťaž založenú na cene nemožno považovať za legitímnu (rozsudok o odvolaní, bod 136).

117    V druhom rade v bode 137 rozsudku o odvolaní Súdny dvor pripomenul svoju ustálenú judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia (85/76, EU:C:1979:36) (ďalej len „judikatúra Hoffmann‑La Roche“), podľa ktorej vernostné zľavy v podstate predstavujú zneužitie dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ.

118    V treťom rade však Súdny dvor v bode 138 rozsudku o odvolaní rozhodol, že judikatúra Hoffmann‑La Roche musí byť spresnená v prípade, keď podnik v dominantnom postavení „v priebehu správneho konania [uviedol] dôkazy na podporu toho, že jeho správanie nemalo schopnosť obmedziť hospodársku súťaž, a najmä nemohlo spôsobiť vytýkaný účinok vylúčenia konkurentov“.

119    Za takéhoto predpokladu Súdny dvor v bode 139 rozsudku o odvolaní uviedol kritériá, ktoré treba zohľadniť na účely preukázania porušenia článku 102 ZFEÚ. Podľa Súdneho dvora je Komisia povinná analyzovať po prvé rozsah dominantného postavenia podniku na relevantnom trhu, po druhé mieru pokrytia trhu sporným postupom, po tretie podmienky a spôsoby poskytovania predmetných zliav a po štvrté ich trvanie a výšku, pričom po piate je tiež povinná posúdiť prípadnú existenciu stratégie zameranej na vylúčenie prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov.

120    Vo štvrtom rade Súdny dvor v bode 141 rozsudku o odvolaní rozhodol, že „ak [tak, ako v prejednávanej veci,] v rozhodnutí, ktorým sa konštatuje neprípustná povaha systému zliav, Komisia vykon[ala] [analýzu schopnosti vylúčenia konkurentov z trhu], Všeobecnému súdu prinálež[alo] preskúmať všetky tvrdenia žalobkyne spochybňujúce dôvodnosť zistení Komisie s ohľadom na schopnosť dotknutého systému zliav vylúčiť konkurentov z trhu“.

121    V piatom rade Súdny dvor v bode 142 rozsudku o odvolaní uviedol, že hoci Komisia v napadnutom rozhodnutí zdôraznila, že „[sporné] zľavy mali svojou povahou schopnosť obmedziť hospodársku súťaž, takže posúdenie všetkých okolností prejednávanej veci, a najmä test AEC neboli na konštatovanie zneužitia dominantného postavenia potrebné (pozri najmä body 925 a 1760 tohto rozhodnutia), napriek tomu vykonala dôkladné preskúmanie týchto okolností tým, že sa v bodoch 1002 až 1576 tohto rozhodnutia veľmi podrobne zaoberala analýzou, ktorú vykonala v rámci testu AEC, čo ju viedlo k tomu, že v bodoch 1574 a 1575 uvedeného rozhodnutia dospela k záveru, že rovnako efektívny konkurent by musel uplatňovať ceny, ktoré by neboli udržateľné, a preto mohla mať predmetná prax zliav účinky vylúčenia takého konkurenta z trhu“.

122    Práve z tohto dôvodu Súdny dvor v bodoch 143 a 144 rozsudku o odvolaní dospel k záveru, že vzhľadom na to, že test AEC mal skutočný význam v rámci posúdenia Komisie v súvislosti so schopnosťou sporných zliav vyvolať účinok vylúčenia rovnako efektívnych konkurentov z trhu, Všeobecný súd bol povinný preskúmať všetky tvrdenia spoločnosti Intel uvedené v súvislosti s testom AEC, ktorý Komisia uplatnila v napadnutom rozhodnutí, čo však neurobil.

II.    O zásadách vyplývajúcich z rozsudku o odvolaní

123    Podobne ako účastníci konania treba uviesť, že rozsudok o odvolaní spresňuje judikatúru Hoffmann‑La Roche, z ktorej je možné vyvodiť tri závery.

124    Po prvé z bodov 137 a 138 rozsudku o odvolaní vyplýva, že hoci systém zliav zavedený podnikom v dominantnom postavení na trhu možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže, keďže vzhľadom na jeho povahu možno predpokladať jeho obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, nič to nemení na tom, že v tejto súvislosti ide o vyvrátiteľnú domnienku, a nie o porušenie článku 102 ZFEÚ ako také, ktoré by oslobodzovalo Komisiu od povinnosti skúmať, v každom prípade, účinky tohto systému zliav.

125    Po druhé Súdny dvor rozhodol, že za predpokladu, že podnik v dominantnom postavení „v priebehu správneho konania uvádza dôkazy na podporu toho, že jeho konanie nemalo schopnosť obmedziť hospodársku súťaž, a najmä nemohlo spôsobiť účinok vylúčenia konkurentov[, ktorý sa mu vytýka]“, Komisia musí analyzovať schopnosť systému zliav vylúčiť konkurentov z trhu uplatnením piatich kritérií uvedených v bode 139 rozsudku o odvolaní (pozri bod 119 vyššie). Vzhľadom na znenie bodu 139 rozsudku o odvolaní je Komisia prinajmenšom povinná preskúmať v tomto prípade týchto päť kritérií na účely posúdenia schopnosti takého systému zliav, o aký ide v prejednávanej veci, vylúčiť konkurentov z trhu.

126    Napokon po tretie treba zdôrazniť, že hoci Súdny dvor nerozhodol, že test AEC sa musí nevyhnutne vykonať na účely preskúmania schopnosti akéhokoľvek systému zliav vylúčiť konkurentov z trhu, z rozsudku o odvolaní v podstate vyplýva, že ak Komisia vykonala test AEC, tento test patrí medzi skutočnosti, ktoré musí zohľadniť na účely posúdenia schopnosti systému zliav obmedziť hospodársku súťaž.

127    Práve s prihliadnutím na tieto závery a metódu definovanú Súdnym dvorom preskúma Všeobecný súd žalobné dôvody a tvrdenia uvádzané žalobkyňou s cieľom spochybniť schopnosť sporných zliav obmedziť hospodársku súťaž, pričom najprv posúdi dôvodnosť tvrdenia žalobkyne a ACT, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie v podstate založené na nesprávnej právnej analýze, ktorá sama osebe môže viesť k jeho zrušeniu.

III. O dôvodnosti tvrdení uvedených žalobkyňou a ACT

A.      O tvrdení, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnej právnej analýze

128    Po prvé žalobkyňa a ACT, ako uviedli v prvostupňovom konaní, tvrdia, že Komisia sa opierala o právnu analýzu obsahujúcu podstatnú chybu, ktorá mala dôsledky na celé napadnuté rozhodnutie a musí sama osebe viesť k jeho zrušeniu.

129    Podľa žalobkyne a ACT konštatovanie porušenia v napadnutom rozhodnutí možno zachovať len vtedy, ak možno preukázať, že sa zakladá na právnej analýze, ktorá zodpovedá tej, ktorá je opísaná v bodoch 138 a 139 rozsudku o odvolaní. Podľa nich však niet nijakej pochybnosti o tom, že v prejednávanej veci o taký prípad nejde. Namiesto výkladu judikatúry Hoffmann‑La Roche v tom zmysle, že zakladá vyvrátiteľnú domnienku nezákonnosti, sa totiž Komisia uspokojila s konštatovaním, že sporné zľavy boli svojou povahou zneužívajúce, takže nebolo potrebné skúmať a a fortiori zohľadniť ich schopnosť vylúčiť konkurentov z trhu, aby bol prijatý záver o ich zneužívajúcej povahe.

130    Po druhé ACT v podstate dodáva, že aj keby napadnuté rozhodnutie obsahovalo konštatovania týkajúce sa schopnosti sporných zliav obmedziť hospodársku súťaž, takéto dodatočné konštatovania neboli vôbec súčasťou právnej analýzy vykonanej s cieľom preukázať, že tieto zľavy boli zneužívajúce a porušovali článok 102 ZFEÚ. Okrem toho poznamenáva, že Komisia sa domnievala, že také kritériá, akými sú pokrytie trhu, trvanie zliav a ich výška, neboli relevantné na preukázanie existencie zneužitia, čo potvrdzuje, že na tento účel neboli zohľadnené. Vzhľadom na metódu definovanú v rozsudku o odvolaní to stačí na prijatie záveru, že celá analýza v napadnutom rozhodnutí je poznačená pochybením, ktoré odôvodňuje jeho zrušenie.

131    Komisia spochybňuje dôvodnosť tvrdenia, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie založené na nesprávnej právnej analýze, ktorá sama osebe môže viesť k jeho zrušeniu.

132    Na pojednávaní z roku 2020 Komisia v odpovedi na otázku Všeobecného súdu v podstate zdôraznila, že napadnuté rozhodnutie je založené predovšetkým na klasickom výklade judikatúry Hoffman‑La Roche. Preto vo svojich písomných podaniach v prvostupňovom konaní tvrdila, že nie je potrebné, aby sa napadnuté rozhodnutie opieralo o test AEC, a to z dôvodu, že to bolo irelevantné. Poznamenala však, že Súdny dvor v bode 143 rozsudku o odvolaní uviedol, že test AEC mal skutočný význam pri posudzovaní schopnosti predmetnej praxe zliav vyvolať účinok vylúčenia rovnako efektívnych konkurentov z trhu, čo bolo v súlade s odôvodnením 925 napadnutého rozhodnutia. Napokon Komisia v podstate poznamenala, že hoci v napadnutom rozhodnutí nevychádzala v prvom rade z testu AEC, tento test bol vykonaný doplňujúcim spôsobom a umožnil preukázať, že sporné zľavy mohli viesť k protisúťažnému vylúčeniu konkurentov z trhu.

133    V tejto súvislosti treba na úvod zdôrazniť, že v prejednávanej veci je nesporné, že žalobkyňa v priebehu správneho konania tvrdila – pričom uviedla podporné dôkazy –, že jej správanie nemalo schopnosť obmedziť hospodársku súťaž a najmä vyvolať účinky vylúčenia konkurentov z trhu, ktoré sa jej vytýkajú, v dôsledku čoho – ako vyplýva z bodov 138 a 139 rozsudku o odvolaní – mala Komisia povinnosť vykonať analýzu schopnosti systému zliav vylúčiť konkurentov z trhu. Okrem toho treba konštatovať, že najmä z odôvodnení 920 až 926, 950, 972, 981, 989, 1000 a 1001 napadnutého rozhodnutia, ako aj z vysvetlení poskytnutých Komisiou v jej písomných podaniach v prvostupňovom konaní a na pojednávaní z roku 2020 vyplýva, že Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na zásady vyplývajúce z rozsudku z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia (85/76, EU:C:1979:36), nebolo potrebné preukázať schopnosť sporných zliav vylúčiť konkurentov z trhu, aby sa preukázalo porušenie článku 102 ZFEÚ, keďže tieto zľavy nemali protisúťažnú povahu.

134    V prvom rade, pokiaľ ide o vyššie uvedené odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré sa všetky nachádzajú v jeho časti týkajúcej sa podmienenosti zliav, ktorá predchádza analýze AEC, Komisia v odôvodnení 923 napadnutého rozhodnutia najmä uviedla, že „na rozdiel od toho, čo tvrdí Intel, dôkaz o skutočnom vylúčení nemusel byť predložený“ a že „okrem toho porušenie článku [102 ZFEÚ] mohlo tiež vyplynúť z protisúťažného predmetu postupov, ktoré uskutočňoval dominantný podnik“.

135    Okrem toho Komisia v odôvodnení 925 napadnutého rozhodnutia uviedla nasledujúce:

„Hoci sú predchádzajúce konštatovania pri neexistencii akéhokoľvek objektívneho odôvodnenia samy osebe dostatočné na konštatovanie porušenia podľa článku [102 ZFEÚ] v zmysle judikatúry, Komisia v oddieloch 4.2.3 až 4.2.6 tiež preukáže, že nad rámec splnenia podmienok vymedzených judikatúrou, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 920, 921 a 923, podmienené zľavy, ktoré Intel poskytla spoločnostiam Dell, HP, NEC a Lenovo, a podmienené platby poskytnuté spoločnosti MSH mohli byť alebo pravdepodobne boli schopné vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu (ktoré je spôsobilé poškodiť spotrebiteľov). Hoci to nie je nevyhnutné na preukázanie porušenia článku [102 ZFEÚ] v zmysle judikatúry, jedným z možných spôsobov preukázania toho, že zľavy a platby spoločnosti Intel mohli byť alebo pravdepodobne boli schopné spôsobiť vylúčenie konkurentov z trhu, je vykonať analýzu rovnako efektívneho konkurenta (oddiel 4.2.3). Na základe výsledkov tejto analýzy a kvalitatívnych a kvantitatívnych dôkazov (oddiele 4.2.4 a 4.2.5), ako aj vzhľadom na neexistenciu objektívneho odôvodnenia a zvýšenia efektívnosti (oddiel 4.2.6) Komisia dospela k záveru, že podmienené zľavy, ktoré Intel poskytla spoločnostiam Dell, HP, NEC a Lenovo, ako aj podmienené platby spoločnosti Intel v prospech spoločnosti MSH predstavovali zneužívajúci postup podľa článku [102 ZFEÚ], ktorý si zaslúži osobitnú pozornosť Komisie.“

136    V odôvodnení 926 napadnutého rozhodnutia, ktorým sa začína analýza povahy a fungovania zliav, ktorú vykonala Komisia, sa najmä uvádza, že „hoci to nie je nevyhnutné podľa judikatúry uvedenej v odôvodneniach 920, 921 a 923 [uvedeného rozhodnutia], Komisia preukáže, že systémy podmienených zliav bránili alebo sťažovali každému z týchto výrobcov pôvodných zariadení nakupovať [CPU] x86 od spoločnosti AMD, a preukáže spôsob, akým systémy podmienených platieb v prospech spoločnosti MSH predstavovali prostriedok podnecovania spoločnosti MSH, aby predávala výlučne stolové počítače vybavené [CPU] spoločnosti Intel, a bránili alebo sťažovali spoločnosti MSH predávať stolové počítače vybavené [CPU] spoločnosti AMD“ [neoficiálny preklad].

137    Pokiaľ ide o odôvodnenia 950 (týkajúce sa spoločnosti Dell), 972 (týkajúce sa spoločnosti HP), 981 (týkajúce sa spoločnosti NEC), 989 (týkajúce sa spoločnosti Lenovo) a 1000 (týkajúce sa spoločnosti MSH) napadnutého rozhodnutia, ktorými bola ukončená analýza podmienenosti zliav poskytovaných každému OEM alebo spoločnosti MSH, Komisia na úvod systematicky usúdila, že treba konštatovať, že výška zliav alebo platieb poskytnutých spoločnosťou Intel v prospech týchto OEM alebo spoločnosti MSH bola de facto naviazaná na podmienku, aby všetky CPU x86, ktoré potrebovali, nakupovali od spoločnosti Intel, následne že tieto zľavy alebo platby spĺňali podmienky stanovené judikatúrou uvedenou v odôvodneniach 920, 921 a 923 napadnutého rozhodnutia na to, aby ich bolo možné kvalifikovať ako zneužívajúce, a napokon že účinkom týchto zliav alebo platieb bolo obmedzenie slobody OEM alebo spoločnosti MSH zvoliť si zdroj zásobovania sa CPU x86 a zabránenie iným konkurentom, aby týmto OEM alebo spoločnosti MSH dodávali CPU x86.

138    Napokon v odôvodnení 1001 napadnutého rozhodnutia, v ktorom bola ukončená analýza v rámci oddielu 4.2.2, nazvaného „Povaha a fungovanie zliav“, Komisia uviedla:

„Vzhľadom na dôkazy uvedené v oddieloch 4.2.2.2 až 4.2.2.6 [ktoré sa týkajú povahy a fungovania zliav pre OEM a MSH] a judikatúru pripomenutú v oddiele 4.2.1 [teda judikatúru Hoffmann‑La Roche], sa dospelo k záveru, že výška zliav poskytnutých spoločnosťou Intel spoločnostiam Dell, HP a NEC v období od štvrtého štvrťroka 2002 do decembra 2005 bola de facto naviazaná na podmienku, aby títo zákazníci nakupovali CPU x86 výlučne (Dell) alebo v rámci určených segmentov takmer výlučne (HP a NEC) od spoločnosti Intel… Predmetné zľavy a platby sú vernostnými zľavami, ktoré spĺňajú podmienky stanovené relevantnou judikatúrou, aby boli kvalifikované ako zneužívajúce (pozri odôvodnenia 920, 921 a 923). Okrem toho mali za následok obmedzenie slobodnej voľby príslušných výrobcov pôvodných zariadení a spoločnosti MSH.“

139    V druhom rade, pokiaľ ide o vysvetlenia poskytnuté Komisiou v jej písomných podaniach v rámci prvostupňového konania a na pojednávaní z roku 2020, Komisia po prvé v bode 144 vyjadrenia k žalobe uviedla:

„Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa…, zo štruktúry a znenia rozhodnutia vyplýva, že Komisia nemusí nevyhnutne preukázať potenciálne účinky postupov spoločnosti Intel. Odôvodnenia 920 až 925 veľmi jasne vysvetľujú úlohu analýzy AEC v rámci [napadnutého] rozhodnutia bez akýchkoľvek pochybností o tom, že analýza predchádzajúcich odôvodnení pri absencii objektívneho vysvetlenia preukazuje protiprávnu povahu zliav a platieb spoločnosti Intel za exkluzivitu, keďže tieto zľavy a platby predstavujú vernostné zľavy v zmysle [judikatúry] Hoffmann‑La Roche a sledujú protisúťažný cieľ alebo sú súčasťou protisúťažnej stratégie. Z týchto jednotlivých dôvodov bol v [napadnutom] rozhodnutí prijatý (v odôvodnení 925) záver, že na určenie toho, či boli tieto postupy v rozpore s článkom 102 [ZFEÚ], nebolo potrebné preukázať potenciálny vylučujúci účinok zliav a platieb spoločnosti Intel za exkluzivitu.“

140    Po druhé Komisia v bode 145 vyjadrenia k žalobe zdôraznila, že „napadnuté rozhodnutie (v odôvodnení 925) jasne stanovovalo, že potenciálne účinky zliav spoločnosti Intel konštatovala len s cieľom preukázať, že tieto postupy si zaslúžia [jej] osobitnú pozornosť“.

141    Po tretie Komisia v bode 283 vyjadrenia k žalobe uvádza, že „na rozdiel od tvrdení žalobkyne nebola povinná preukázať, že zľavy spoločnosti Intel za exkluzivitu boli schopné vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta“ a že „ako sa spomína v odôvodneniach 925 a 926 [napadnutého] rozhodnutia, jej konštatovania…, pokiaľ ide o potenciálne účinky zliav spoločnosti Intel za exkluzivitu na trhu, neboli súčasťou právnej analýzy vykonanej s cieľom preukázať ich zneužívajúcu povahu, ale boli skôr jedným z faktorov, ktoré ju viedli… k záveru, že porušenie si zaslúžilo jej osobitnú pozornosť“.

142    Po štvrté Komisia v bode 109 dupliky poukázala na to, že „ako bolo uvedené v [napadnutom] rozhodnutí, úsilie vynaložené na analýzu [AEC] sa nemalo považovať za indíciu o tom, [že] sa chcela odchýliť od dlhodobej judikatúry týkajúcej sa vernostných zliav“.

143    Napokon po piate, pokiaľ ide o mieru pokrytia, dĺžku trvania a výšku zliav, Komisia najprv v bode 68 dupliky zdôraznila, že „otázka zo strany spoločnosti Intel, pokiaľ ide o dĺžku trvania, nie je z právneho hľadiska relevantná“, keďže „[rozhodnutie vo veci Hoffmann‑La Roche] nepovažovalo dĺžku trvania za relevantný faktor na účely [jeho] posúdenia… zneužívajúcej povahy [uvádzaného] správania“. Ďalej v bode 166 vyjadrenia k žalobe uviedla, že „tvrdenie žalobkyne, [podľa ktorého nezohľadnila rozsah zliav], sa odkláňa od svojho cieľa [z dôvodu, že], ako to bolo uvedené v odôvodnení 1620 [napadnutého rozhodnutia], v rozhodnutí sa nepoukazuje na rozsah zliav, ale na exkluzivitu, za ktorú boli zľavy poskytnuté, ako aj na protisúťažný cieľ, ktorý sledovali“. Napokon v bodoch 169 a 170 tohto vyjadrenia k žalobe Komisia tvrdí, že „hoci Intel chcela poukázať na to, že jej zľavy za exkluzivitu obmedzujú hospodársku súťaž iba v prípade niektorých typov [CPU] x86, očakávala by skôr, že takéto vyjadrenia nájde v časti žaloby venovanej výške pokút“, keďže „z judikatúry týkajúcej sa vernostných zliav nevyplýva nič, čo by naznačovalo, že ich protiprávna povaha závisí od toho, či pokrývajú celý trh alebo ‚iba‘ jeho segment“.

144    Z bodov 134 až 143 vyššie teda vyplýva, že Komisia z judikatúry Hoffmann‑La Roche po prvé vyvodila, že sporné zľavy boli svojou povahou protisúťažné, takže na preukázanie porušenia článku 102 ZFEÚ nebolo vôbec potrebné preukázať schopnosť vylúčiť konkurentov z trhu. Po druhé, hoci napadnuté rozhodnutie obsahuje dodatočnú analýzu schopnosti uvedených zliav vylúčiť konkurentov z trhu, Komisia sa domnievala, že podľa tejto judikatúry nebola povinná zohľadniť túto analýzu, aby dospela k záveru o zneužívajúcej povahe týchto zliav. Napokon po tretie a stále na základe tej istej judikatúry Komisia najmä usúdila, že niektoré kritériá sú na účely preukázania existencie zneužitia irelevantné.

145    Treba však konštatovať, že toto stanovisko nie je v súlade s judikatúrou Hoffman‑La Roche, tak ako ju Súdny dvor spresnil v bodoch 137 až 139 rozsudku o odvolaní. Je teda potrebné prijať záver, že žalobkyňa a ACT správne tvrdia, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že vychádzala z predpokladu, podľa ktorého jej judikatúra Hoffman‑La Roche v podstate umožňovala obmedziť sa na konštatovanie, že sporné zľavy porušujú článok 102 ZFEÚ z dôvodu, že sú svojou povahou zneužívajúce, bez toho, aby na účely prijatia záveru o ich zneužívajúcej povahe nevyhnutne musela zohľadniť schopnosť týchto zliav obmedziť hospodársku súťaž.

146    Je pravda, že Komisia v odôvodnení 925 napadnutého rozhodnutia uviedla, že takisto preukázala, že zľavy, ktoré Intel poskytla OEM, ako aj podmienené platby poskytnuté spoločnosti MSH, mohli alebo pravdepodobne boli schopné vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu, a to tým, že vykonala analýzu AEC uvedenú v oddiele 4.2.3 napadnutého rozhodnutia a zohľadnila kvalitatívne a kvantitatívne dôkazy uvedené v oddieloch 4.2.4 a 4.2.5 toho istého rozhodnutia. Treba však uviesť, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konštatovania uvedené v jeho oddieloch 4.2.3 až 4.2.5 sa nepovažovali za nevyhnutné na účely právnej analýzy vykonanej s cieľom preukázať zneužívajúcu povahu postupov spoločnosti Intel.

147    Z toho vyplýva, že Komisia v napadnutom rozhodnutí usúdila, že test AEC nebol nevyhnutný na účely posúdenia zneužívajúcej povahy postupov spoločnosti Intel a prijatia záveru o zneužívajúcej povahe uvedených postupov.

148    V tejto súvislosti treba zamietnuť tvrdenie Komisie uvedené na pojednávaní z roku 2020, podľa ktorého je tento záver v podstate v rozpore s tým, že Súdny dvor v bode 143 rozsudku o odvolaní potvrdil, že test AEC mal skutočný význam v rámci posúdenia zo strany Komisie, pokiaľ ide o schopnosť predmetnej praxe zliav vyvolať účinky vylúčenia rovnako efektívnych konkurentov z trhu. V spojení s bodom 142 rozsudku o odvolaní sa má totiž uvedený bod 143 vykladať v tom zmysle, že Súdny dvor dospel k záveru o významnej úlohe testu AEC vzhľadom na podrobné úvahy a počet bodov venovaných testu v napadnutom rozhodnutí. Naopak, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, znenie bodu 143 rozsudku o odvolaní nepodporuje tvrdenie, podľa ktorého Súdny dvor v podstate rozhodol, že test AEC bol súčasťou faktorov, ktoré Komisia považovala za nevyhnutné na vyvodenie záveru o zneužívajúcej povahe zliav.

149    Vzhľadom na všetky uvedené úvahy treba prijať tvrdenie, podľa ktorého je napadnuté rozhodnutie poznačené nesprávnym právnym posúdením. Ako však vyplýva z bodov 143 a 144 rozsudku o odvolaní, test AEC mal skutočný význam v rámci posúdenia vykonaného Komisiou v súvislosti so schopnosťou predmetnej praxe zliav vyvolať účinok vylúčenia rovnako efektívnych konkurentov z trhu, pričom za týchto podmienok je Všeobecný súd povinný preskúmať všetky tvrdenia spoločnosti Intel, ktoré boli predložené v súvislosti s týmto testom.

B.      O tvrdení, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené z dôvodu, že obsahuje analýzu AEC, ktorá je poznačená viacerými pochybeniami

1.      O rozsahu preskúmania Všeobecným súdom

150    Systém súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie týkajúcich sa postupov podľa článku 101 a 102 ZFEÚ spočíva v preskúmaní zákonnosti aktov inštitúcií, ktoré stanovuje článok 263 ZFEÚ (pozri rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P, EU:C:2018:773, bod 47 a citovanú judikatúru). Rozsah tohto preskúmania sa vzťahuje na všetky časti rozhodnutí Komisie týkajúce sa konaní o uplatnení článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých hĺbkové právne aj vecné preskúmanie vykonáva súd Únie s ohľadom na dôvody predložené žalobcom a s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti, ktoré tento žalobca predloží (pozri rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, C‑99/17 P, EU:C:2018:773, bod 48 a citovanú judikatúru). Treba však pripomenúť, že súdy Únie nemôžu v rámci preskúmania zákonnosti uvedeného v článku 263 ZFEÚ nahradiť odôvodnenie autora predmetného aktu svojím vlastným odôvodnením (rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Košice/Komisia, C‑73/11 P, EU:C:2013:32, bod 89 a citovaná judikatúra).

151    Pred preskúmaním dôvodnosti tvrdenia žalobkyne je potrebné na jednej strane uviesť všeobecné úvahy týkajúce sa testu AEC a na druhej strane pripomenúť pravidlá o dôkaznom bremene a požadovanej úrovni dôkazov.

2.      Všeobecné úvahy o analýze AEC

152    Východiskovým bodom testu AEC, tak ako bol definovaný v odôvodnení 1003 a nasl. napadnutého rozhodnutia a uplatnený Komisiou v prejednávanej veci, je, že Intel bola najmä vzhľadom na povahu svojho produktu, svoju dobrú povesť a profil nevyhnutným obchodným partnerom a že OEM vždy nakupovali prinajmenšom časť svojich potrieb týkajúcich sa CPU od spoločnosti Intel, a to bez ohľadu na kvalitu ponuky alternatívneho dodávateľa. V dôsledku toho iba v rozsahu určitého podielu na trhu boli zákazníci ochotní a spôsobilí obrátiť sa v súvislosti s ich zásobovaním na tohto alternatívneho dodávateľa (ďalej len „sporný podiel“). Z tohto postavenia nevyhnutného obchodného partnera vyplývala možnosť spoločnosti Intel využiť nesporný podiel ako páku na zníženie ceny v rámci sporného podielu na trhu.

153    Ako uviedol Všeobecný súd v bode 141 pôvodného rozsudku, test AEC vykonaný v napadnutom rozhodnutí vychádza zo zásady, že rovnako efektívny konkurent, ktorý sa snaží získať sporný podiel objednávok doteraz uspokojovaných dominantným podnikom, musí zákazníkovi ponúknuť náhradu zľavy za exkluzivitu, ktorú by zákazník stratil, ak by nakupoval v menšom rozsahu, než stanovuje podmienka exkluzivity alebo takmer exkluzivity. Cieľom testu AEC je určiť, či konkurent, ktorý je rovnako efektívny ako podnik v dominantnom postavení a má rovnaké náklady ako tento podnik, môže v takom prípade stále pokryť svoje náklady.

154    Test AEC, tak ako bol uplatnený v prejednávanej veci, stanovuje cenu, za ktorú by rovnako efektívny konkurent ako Intel musel ponúkať svoje CPU x86, aby nahradil OEM stratu akejkoľvek platby za exkluzivitu poskytnutej spoločnosťou Intel. Táto cena sa v teste AEC označuje ako „skutočná cena“ alebo „SC“.

155    V zásade časť celkových zliav, pre ktorú musí rovnako efektívny konkurent ponúknuť kompenzáciu, zahŕňa len sumu zliav, ktorá podlieha podmienke výhradného zásobovania sa, pričom množstevné zľavy sú z toho vylúčené (ďalej len „podmienená časť“ zliav). Ako vyplýva najmä z odôvodnenia 1460 napadnutého rozhodnutia, aby bola zohľadnená len podmienená časť platby, test AEC odkazuje v tomto prípade na priemernú predajnú cenu (ďalej len „PPC“), a to na katalógovú cenu po odpočítaní podmienených zliav.

156    Čím je sporný podiel menší, a v dôsledku toho aj čím je menšie množstvo výrobkov, s ktorými môže alternatívny dodávateľ konkurovať, tým väčšia je pravdepodobnosť, že platba za exkluzivitu bude schopná vytlačiť rovnako efektívneho konkurenta z trhu. Ak by totiž strata platieb, ktoré Intel poskytovala svojmu zákazníkovi, musela byť rozložená na malé množstvo výrobkov, ktoré ponúka alternatívny dodávateľ v rámci sporného podielu, potom by to viedlo k značnému zníženiu skutočnej ceny. Táto skutočná cena bude teda pravdepodobne nižšia než oprávnená úroveň nákladov spoločnosti Intel.

157    Skutočná cena sa musí porovnať s úrovňou oprávnených nákladov spoločnosti Intel. Úroveň oprávnených nákladov spoločnosti Intel prijatá v napadnutom rozhodnutí je úroveň priemerných nákladov, ktorým bolo možné predísť (ďalej len „PNP“).

158    Ako vyplýva najmä z odôvodnenia 1006 napadnutého rozhodnutia, možno dospieť k záveru, že systém platieb za exkluzivitu je schopný zabrániť rovnako efektívnym konkurentom vo vstupe na trh, ak je skutočná cena nižšia než PNP spoločnosti Intel. V tomto prípade ide o negatívny výsledok testu AEC. Ak je naopak skutočná cena vyššia ako PNP, rovnako efektívny konkurent by mohol pokryť svoje náklady, a teda byť schopný vstúpiť na trh. V takom prípade test AEC vedie k pozitívnemu výsledku.

159    Práve vzhľadom na tieto všeobecné úvahy je potrebné preskúmať dôvodnosť tvrdení žalobkyne, podľa ktorých je analýza AEC poznačená viacerými pochybeniami.

3.      O dôkaznom bremene a požadovanej úrovni dôkazov

160    Žalobkyňa odkazuje na judikatúru súdu Únie a najmä zdôrazňuje, že veci týkajúce sa hospodárskej súťaže sú veci kvázi trestnej povahy, čo znamená, že vyžadujú vysokú úroveň dôkazov a uplatňuje sa prezumpcia neviny.

161    Ako bolo pripomenuté v bode 62 a nasl. pôvodného rozsudku, podľa článku 2 nariadenia č. 1/2003 vo všetkých konaniach, ktoré sa týkajú uplatňovania článku 102 ZFEÚ, bremeno dokazovania porušenia tohto článku nesie strana alebo orgán, ktorý na toto porušenie poukazuje, pričom v prejednávanej veci je týmto orgánom Komisia. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry existencia pochybnosti súdu v tejto súvislosti musí byť na prospech podniku, ktorému bolo určené rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia existenciu daného porušenia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, ak má o tejto otázke naďalej pochybnosť, najmä v rámci konania o zrušení rozhodnutia o uložení pokuty (rozsudky z 8. júla 2004, JFE Engineering/Komisia, T‑67/00, T‑68/00, T‑71/00 a T‑78/00, EU:T:2004:221, bod 177, a z 12. júla 2011, Hitachi a i./Komisia, T‑112/07, EU:T:2011:342, bod 58).

162    Pokiaľ totiž ide o túto poslednú uvedenú situáciu, treba zohľadniť zásadu prezumpcie neviny, ktorá predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie, ktorá je v súčasnosti zakotvená v článku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (pozri rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C‑89/11 P, EU:C:2012:738, bod 72 a citovanú judikatúru). Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že zásada prezumpcie neviny sa vzťahuje na konania o porušení pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále (pozri rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, C‑89/11 P, EU:C:2012:738, bod 73 a citovanú judikatúru).

163    Hoci je potrebné, aby Komisia na podporu pevného presvedčenia, že došlo k porušeniu, predložila presné a zhodujúce sa dôkazy, treba zdôrazniť, že každý dôkaz predložený Komisiou nemusí so zreteľom na každý bod porušenia nutne zodpovedať týmto kritériám. Stačí, ak súbor nepriamych dôkazov, o ktoré sa inštitúcia opiera, zodpovedá tejto požiadavke pri celkovom posúdení, ako to uvádza judikatúra týkajúca sa uplatňovania článku 101 ZFEÚ (pozri rozsudok z 26. januára 2017, Komisia/Keramag Keramische Werke a i., C‑613/13 P, EU:C:2017:49, bod 52 a citovanú judikatúru). Táto zásada sa uplatňuje aj vo veciach týkajúcich sa uplatňovania článku 102 ZFEÚ (rozsudok z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia, T‑321/05, EU:T:2010:266, bod 477).

164    Pokiaľ ide o dôkaznú silu dôkazov použitých Komisiou, treba rozlišovať dve situácie.

165    Na jednej strane, ak Komisia konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, pričom sa opiera o domnienku, že preukázané skutočnosti nemožno objasniť inak než z hľadiska existencie protisúťažného správania, súd Únie musí zrušiť predmetné rozhodnutie, pokiaľ dotknuté podniky predložia argumentáciu, ktorá stavia skutočnosti preukázané Komisiou do iného svetla a ktorá tak umožňuje nahradiť objasnenie týchto skutočností iným prijateľným vysvetlením, než je to, ktoré si zvolila Komisia na vyvodenie záveru o existencii porušenia. V tomto prípade sa totiž nedá dospieť k záveru, že Komisia predložila dôkaz o existencii porušenia práva hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 1984, Compagnie royale asturienne des mines a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 30/83, EU:C:1984:130, bod 16, a z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, C‑89/85, C‑104/85, C‑114/85, C‑116/85, C‑117/85 a C‑125/85 až C‑129/85, EU:C:1993:120, body 126 a 127).

166    Na druhej strane, ak sa Komisia opiera o dôkazy, ktoré sú v zásade dostatočné na preukázanie existencie porušenia, nestačí, aby dotknutý podnik uviedol, že mohla nastať udalosť, ktorá by mohla mať vplyv na dôkaznú hodnotu týchto dôkazov, na to, aby Komisia niesla bremeno na účely preukázania, že táto udalosť nemohla mať takýto vplyv. Naopak, okrem prípadov, keď takýto dôkaz dotknutý podnik nemôže predložiť z dôvodu správania samotnej Komisie, prináleží dotknutému podniku, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázal jednak existenciu okolnosti, na ktorú sa odvoláva, a jednak skutočnosť, že táto okolnosť vedie k pochybnostiam o dôkaznej hodnote dôkazov, o ktoré sa opiera Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2010, E.ON Energie/Komisia, T‑141/08, EU:T:2010:516, bod 56 a citovanú judikatúru).

4.      O dôvodnosti tvrdení, podľa ktorých je napadnuté rozhodnutie poznačené viacerými pochybeniami, pokiaľ ide o test AEC

167    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že analýza AEC vykonaná pre všetkých OEM a MSH obsahuje viaceré pochybenia, najmä pokiaľ ide o sporný podiel, podmienenú časť zliav a PNP. Uvádza všeobecné tvrdenia, ktoré následne spresňuje vo vzťahu ku každému OEM a spoločnosti MSH, a to v prípade každého z troch vyššie uvedených prvkov.

a)      Všeobecné tvrdenia o údajných pochybeniach týkajúcich sa testu AEC uplatneného na Dell

168    Pokiaľ ide o test AEC vykonaný vo vzťahu k zľavám poskytnutým spoločnosti Dell, Intel v podstate tvrdí, že Komisia sa dopustila pochybení v rámci posúdenia každého z troch kľúčových prvkov testu AEC, a to sporného podielu, podmienenej časti zliav a nákladov. Podľa spoločnosti Intel vo väčšine prípadov oprava len jedného z týchto pochybení by stačila na preukázanie toho, že táto spoločnosť spĺňa kritérium testu AEC, a to aj v prípade, ak by ostatné pochybenia neboli napravené. Intel tvrdí, že Komisia pristúpila k výberu údajov z protichodných zdrojov, aby upravila výsledky v jej neprospech, a že k dokumentom prihliada selektívne a nekoherentne. Preukázané by to bolo najmä pri porovnaní výsledkov analýzy uskutočnenej Komisiou v rámci testu AEC a skutočností, ktoré skutočne nastali, keď Dell začala v roku 2006 nakupovať od spoločnosti AMD.

169    Intel okrem toho tvrdí, že Komisia v napadnutom rozhodnutí pripúšťa, že zľavy vyhoveli testu AEC počas prvých štyroch uvedených štvrťrokov (od decembra 2002 do októbra 2003). Napriek tejto skutočnosti Komisia v odôvodnení 1281 napadnutého rozhodnutia nevysvetliteľným spôsobom dospela k záveru, že zľavy poskytnuté spoločnosťou Intel v období „od decembra 2002 do decembra 2005“ „mohli mať, ba dokonca pravdepodobne mali protisúťažné účinky vylúčenia konkurentov z trhu“. Podľa žalobkyne sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani nesnaží vysvetliť alebo odôvodniť tento nesúlad.

170    Komisia v podstate tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí je preukázané, že zľavy za exkluzivitu poskytnuté spoločnosti Dell mohli vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta z trhu. Vôbec sa v ňom neuvádza, že zľavy, ktoré Intel poskytla spoločnosti Dell, vyhoveli analýze AEC v období od decembra 2002 do októbra 2003. Podľa Komisie sa výpočty spoločnosti Intel zakladali výlučne na optimistických predpokladoch, ktoré boli v jej prospech. Komisia tvrdí, že Intel nepredložila dokumenty z relevantného obdobia, ktoré by podporovali jej tvrdenia týkajúce sa sporného podielu. Pokiaľ ide o udalosti, ku ktorým došlo po tom, čo Dell oznámila, že od mája 2006 začne čiastočne uskutočňovať nákupy od spoločnosti AMD, Komisia uvádza, že potvrdzujú zistenia, podľa ktorých zľavy poskytnuté spoločnosťou Intel spoločnosti Dell mohli mať na konkurenta, ktorý je rovnako efektívny ako Intel, účinok vylúčenia z trhu. Tvrdí tiež, že cieľom analýzy AEC nie je poskytnúť predpovede o skutočnom vývoji trhu, ale určiť, aký bude v teoretickej situácii stupeň ekonomického stimulu, ktorý bol vytvorený systémami zliav.

1)      O ohodnotení sporného podielu

171    V napadnutom rozhodnutí sa konštatoval sporný podiel vo výške 7,1 % v prípade analýzy AEC týkajúcej sa zliav, ktoré Intel poskytla spoločnosti Dell. Podľa Komisie tento údaj vyplýva z výpočtového listu z januára 2004 (ďalej len „výpočtový list z roku 2004“), ktorý jej Dell poskytla počas správneho konania. Komisia v odôvodneniach 1202 až 1208 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že výpočtový list z roku 2004 obsahoval najmä osobitnú analýzu časového rozmeru presunu nákupov k spoločnosti AMD, zatiaľ čo skoršie prezentácie, z ktorých jedna s názvom „AMD Update – Dimension LOB“ pochádza z 26. februára 2003 a druhá s názvom „AMD Update“ zo 17. marca 2003, túto analýzu neobsahovali, a preto ich odmietla.

172    V odôvodneniach 1209 až 1212 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že výpočtový list z roku 2004 je interným dokumentom spoločnosti Dell, v ktorom sú prezentované predpoklady, za ktorých sa mohol vyvíjať vzťah medzi spoločnosťami Dell a AMD pri zvyšujúcom sa prieniku spoločnosti AMD do jednotlivých posudzovaných segmentov činnosti, pričom tento výpočtový list treba vykladať v spojení so sprievodným listom z 18. apríla 2007, ktorý zaslala Dell Komisii a na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 1542 v odôvodnení 1209 napadnutého rozhodnutia.

173    Napadnuté rozhodnutie v odôvodneniach 1210 až 1213 zdôraznilo, že v čase vypracovania výpočtového listu z roku 2004 Dell predpokladala zmenu dodávateľa CPU x86 v prípade niektorých segmentov vyrábaných produktov. Podľa napadnutého rozhodnutia vzhľadom na odhad celkového objemu v každom z týchto segmentov možno vypočítať, že celkový podiel spoločnosti AMD počas štyroch dotknutých rokov, t. j. počas zdaňovacích období 2005 až 2008, dosahoval 7,1 % v prvom roku a 17,3 %, 22,5 % a 24,2 % počas nasledujúcich troch rokov. Komisia dospela k záveru, že na účely analýzy testu AEC bolo vhodné použiť sporný podiel 7,1 %.

174    V odôvodneniach 1214 až 1254 napadnutého rozhodnutia Komisia odmietla niektoré tvrdenia uvedené spoločnosťou Intel v súvislosti so sporným podielom, ktoré sa týkali po prvé určenia východiskového dátumu výpočtov vo výpočtovom liste z roku 2004, po druhé internej prezentácie spoločnosti Dell s názvom „MAID status review“ zo 17. februára 2004 (ďalej len „prezentácia spoločnosti Dell zo 17. februára 2004“), po tretie interných odhadov spoločnosti Intel, po štvrté skutočného presunu časti nákupov spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v roku 2006 a napokon po piate svedectiev vedúcich predstaviteľov spoločnosti Dell v rámci súkromného sporového konania medzi spoločnosťami AMD a Intel v štáte Delaware.

175    V odôvodneniach 1255 až 1259 napadnutého rozhodnutia Komisia vykonala porovnanie požadovaného podielu a sporného podielu. Komisia v podstate použila podiel 7,1 % uvedený v odôvodnení 1213 napadnutého rozhodnutia ako relevantný percentuálny podiel, ktorý sa má uplatniť v prípade sporného podielu, a porovnala ho s požadovaným podielom vyplývajúcim z tabuľky č. 22 nachádzajúcej sa v odôvodnení 1194 napadnutého rozhodnutia (ďalej len „tabuľka č. 22“). Domnievala sa teda, že v prípade deviatich štvrťrokov z trinástich bol požadovaný podiel vyšší ako sporný podiel. Poznamenala, že tento záver nie je vyvrátený použitím hodnotenia, ktoré vykonala Intel v súvislosti s pomerom medzi PNP a PPC, aj keby bol PNP podhodnotený.

176    Komisia ďalej v odôvodnení 1257 napadnutého rozhodnutia pripomenula, že hodnota 7,1 % priznaná spornému podielu bola stanovená na základe interných odhadov spoločnosti Dell uskutočnených v januári 2004, teda na základe plánovania zmeny dodávateľa, ku ktorej mohlo dôjsť najskôr v priebehu prvého štvrťroka zdaňovacieho obdobia 2005 spoločnosti Dell, zatiaľ čo zodpovedajúci požadovaný podiel bol 7,9 %. Komisia ďalej v odôvodnení 1258 napadnutého rozhodnutia uviedla dôvody, pre ktoré bolo pred prvým štvrťrokom zdaňovacieho obdobia 2005 možné, že sporný podiel bol nižší než 7,1 %. Domnievala sa teda, že rozdiel medzi požadovaným podielom a sporným podielom v prvých štvrťrokoch relevantného obdobia mohol byť menší než to, čo na prvý pohľad vyplývalo z číselných údajov uvedených v tabuľke č. 22.

177    V odôvodneniach 1260 až 1265 napadnutého rozhodnutia Komisia odkazuje na niekoľko posilňujúcich faktorov, ktoré by v prípade, že by boli zahrnuté do analýzy, posilnili podľa napadnutého rozhodnutia predpokladanú schopnosť zliav vylúčiť konkurentov z trhu. Podľa napadnutého rozhodnutia tieto faktory spočívajú v podstate po prvé v tom, že Dell sa jednoznačne domnievala, že každá strata zliav od spoločnosti Intel by bola zároveň sprevádzaná zvýšením zliav, ktoré Intel poskytovala OEM konkurujúcim spoločnosti Dell, a po druhé v tom, že odhad sporného podielu nezohľadňuje skutočnosť, že Dell od spoločnosti Intel nakupovala aj iné produkty, než sú mikroprocesory CPU x86, a to najmä čipové sady.

178    Napokon v odôvodneniach 1266 až 1280 napadnutého rozhodnutia Komisia použila alternatívnu metódu výpočtu sporného podielu.

179    Tvrdenia žalobkyne sa týkajú jednak použitia výpočtového listu z roku 2004 a posúdenia jeho obsahu Komisiou a jednak niektorých ďalších dôkazov, ktoré mali podľa nej slúžiť ako základ na účely posúdenia sporného podielu.

180    V prvom rade podľa žalobkyne Komisia nemohla založiť svoje posúdenie sporného podielu na dokumente, o ktorom Intel nemala vedomosť. Takýto prístup predstavuje porušenie zásady právnej istoty. Okrem toho ohodnotenie sporného podielu na základe výpočtového listu z roku 2004 bolo nesprávne z dôvodu, že tento percentuálny podiel 7,1 % sa zakladal len na ôsmich mesiacoch predaja CPU x86 spoločnosti AMD a že selektívna a nekoherentná analýza výpočtového listu z roku 2004 zbavuje závery Komisie akejkoľvek dôveryhodnosti. Žalobkyňa napokon tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí sa uznáva, že zľavy spoločnosti Intel v prospech spoločnosti Dell vyhoveli testu AEC počas prvých štyroch uvedených štvrťrokov, teda od decembra 2002 do októbra 2003.

181    Žalobkyňa v súvislosti s obdobím zohľadneným vo výpočtovom liste z roku 2004 odkazuje tiež na body 82 až 86 a 121 až 131 správy profesora Shapira zo 4. januára 2008, pričom tvrdí, že ak by sa Dell obávala, že bude čeliť odvetným opatreniam zo strany spoločnosti Intel po tom, čo začne uskutočňovať nákupy od spoločnosti AMD, neoznámila by svoje rozhodnutie obrátiť sa na konkurenta a tajila by toto rozhodnutie až do posledného okamihu po tom, čo s ňou uzatvorila dohodu o podmienkach a percentuálny podieloch zliav za nasledujúci štvrťrok.

182    Podľa žalobkyne je v bodoch 82 až 86 správy profesora Shapira zo 4. januára 2008 zdôraznený význam dátumu, ku ktorému Dell prijala rozhodnutie o nákupe CPU x86 od spoločnosti AMD, pričom tento dátum súvisí s dátumom, keď sa mohli v prospech spoločnosti Dell uskutočniť prvé dodávky CPU x86 spoločnosti AMD. Profesor Shapiro sa opieral o prezentáciu spoločnosti Dell zo 17. februára 2004, aby uviedol, že interval medzi týmito dvoma dátumami mohol byť tri alebo štyri mesiace (najmä február 2004 v prípade prvého dátumu a jún 2004 v prípade druhého). Podľa profesora Shapira aj v prípade, že by sa zohľadnil skutočný dátum začatia nákupov CPU x86 spoločnosti AMD (a teda skutočnosť, že výpočtový list z roku 2004 podľa neho zodpovedá len ôsmim mesiacom prvého uvedeného roka), sporný podiel spoločnosti Dell by predstavoval skôr 10,65 %.

183    V druhom rade žalobkyňa v podstate tvrdí, že ohodnotenie sporného podielu v napadnutom rozhodnutí je nesprávne z dôvodu, že Komisia nesprávne odmietla dôkazy predložené vedúcimi predstaviteľmi spoločnosti Dell, ktoré preukazovali, že sporný podiel bol výrazne vyšší než podiel uplatnený Komisiou, a to od 12,5 % do 17,5 %, ako aj dôkazy preukazujúce, že Intel sa domnievala, že sporný podiel spoločnosti Dell sa pohyboval v rozmedzí od 15 do 25 %, a napokon dôkazy týkajúce sa presunu nákupov spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v roku 2006.

184    V prvom rade Komisia v podstate odpovedá, že výpočtový list z roku 2004 je na účely posúdenia sporného podielu spoľahlivejší než dokumenty predložené spoločnosťou Intel, pretože ide o aktuálny dokument spoločnosti Dell obsahujúci presnú a podrobnú kvantitatívnu analýzu možného presunu nákupov tohto podniku k spoločnosti AMD, pokiaľ ide o CPU x86.

185    Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že analýza dokumentov pochádzajúcich z obdobia od mája do júla 2006, teda po oznámení čiastočného presunu nákupov spoločnosti Dell k spoločnosti AMD, hoci mala len obmedzenú váhu v porovnaní s testom AEC vykonaným v napadnutom rozhodnutí, potvrdzuje, že Intel mohla znížiť zľavy poskytnuté spoločnosti Dell ihneď po oznámení čiastočného presunu jej nákupov k spoločnosti AMD, t. j. o štyri mesiace skôr, ako Dell začala predávať produkty vybavené CPU x86 spoločnosti AMD. Komisia ďalej uvádza, že hoci je správne tvrdiť, že výpočtový list z roku 2004 sa za prvý rok týkal len predajných plánov spoločnosti Dell v prípade výrobkov vybavených CPU x86 spoločnosti AMD, ktoré začínali po uplynutí prvých štyroch mesiacov roku 2004, Dell očakávala stratu 50 % zliav za celý rok 2004 vrátane štyroch mesiacov pred začiatkom predaja.

186    Komisia v bode 46 svojich hlavných pripomienok takisto uvádza, že:

„V napadnutom rozhodnutí je vyjadrená domnienka, že relevantné obdobie na účely analýzy AEC sa začína najneskôr vtedy, keď Intel mala možnosť pozastaviť zľavy poskytnuté svojmu zákazníkovi. Dôvod na to je jednoduchý: keď zákazníci spoločnosti Intel analyzovali výhody a nevýhody prechodu k spoločnosti AMD, museli zohľadniť celé obdobie, počas ktorého by malo toto rozhodnutie finančné dôsledky.“

187    V druhom rade podľa Komisie Intel nepredložila nijaký dokument z obdobia skutkových okolností, aby podporila svoje tvrdenie, podľa ktorého odhadovala, že sporný podiel bol v rozmedzí od 15 do 25 %. Jediný dokument, ktorý Intel predložila, je dokumentom ad hoc, ktorý vypracoval jeden z jej vedúcich pracovníkov na účely správneho konania a ktorý obsahuje informácie, ktoré prinajmenšom čiastočne odporujú dokumentu pochádzajúcemu z obdobia, keď nastali skutkové okolnosti, a vypracovanému tým istým vedúcim pracovníkom spoločnosti Intel. Komisia tvrdí, že z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie neobsahuje stanovisko týkajúce sa otázky, či sa posúdenie sporného podielu malo zakladať na očakávaniach dominantného podniku.

188    Najprv je potrebné preskúmať tvrdenia žalobkyne založené na zásade právnej istoty a potom tvrdenia týkajúce sa výpočtového listu z roku 2004, na ktorom sa v podstate zakladá výpočet sporného podielu, ktorý spochybnila žalobkyňa.

i)      O tvrdeniach založených na zásade právnej istoty

189    Žalobkyňa sa odvoláva na zásadu právnej istoty, aby Komisii vytýkala, že stanovila sporný podiel spoločnosti Dell na 7,1 % na základe výpočtového listu z roku 2004, ktorý bol Komisii oznámený v prílohe sprievodného listu spoločnosti Dell z 18. apríla 2007, hoci ide o interný dokument spoločnosti Dell, ktorý obsahuje dôverné informácie, o ktorých nemala vedomosť počas relevantného obdobia, teda od decembra 2002 do decembra 2005.

190    V tejto súvislosti treba uviesť, že v rozsudku zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia (C‑280/08 P, EU:C:2010:603, body 198 až 202), Súdny dvor rozhodol, že pri rozhodovaní, či cenové postupy podniku v dominantnom postavení môžu vylúčiť konkurenta z trhu v rozpore s článkom 102 ZFEÚ, treba uplatniť kritérium založené na nákladoch a stratégii samotného podniku v dominantnom postavení. Vzhľadom na to, že zneužívajúca povaha cenových postupov, o ktoré išlo v uvedenej veci, vyplývala z ich účinkov vylúčenia konkurentov podniku v dominantnom postavení z trhu, Súd prvého stupňa sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia sa vo svojej analýze zneužívajúcej povahy cenových postupov podniku v dominantnom postavení mohla oprieť len o jeho ceny a náklady. Keďže takéto kritérium umožňuje overiť, či samotný podnik v dominantnom postavení mohol ponúkať svoje maloobchodné služby prístupu pre účastníkov aj inak než so stratou, keby musel vopred uhradiť svoje veľkoobchodné ceny za sprostredkovacie služby prístupu k účastníckej prípojke, dalo sa na základe neho určiť, či cenové postupy odvolateľky viedli prostredníctvom cenového stláčania k účinku vylúčenia jej konkurentov z trhu. Súdny dvor rozhodol, že takýto prístup je o to viac odôvodnený, pretože – ako Súd prvého stupňa v zásade uviedol v bode 192 rozsudku z 10. apríla 2008, Deutsche Telekom/Komisia (T‑271/03, EU:T:2008:101) – je v súlade aj so všeobecnou zásadou právnej istoty, keďže zohľadnenie nákladov dominantného podniku mu vzhľadom na jeho špecifickú zodpovednosť, ktorú má na základe článku 102 ZFEÚ, umožňuje posúdiť zákonnosť svojho vlastného správania, pretože hoci podnik v dominantnom postavení pozná vlastné náklady a ceny, v zásade nepozná náklady a ceny svojich konkurentov.

191    Táto judikatúra bola spresnená v rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige (C‑52/09, EU:C:2011:83, body 41 až 46). Súdny dvor v bodoch 45 a 46 uvedeného rozsudku rozhodol, že nemožno vylúčiť, že náklady a ceny konkurentov môžu byť relevantné pri posúdení dotknutej cenovej praxe. Podľa Súdneho dvora by to tak mohlo byť najmä v prípade, keď štruktúru nákladov podniku v dominantnom postavení nebude možné z objektívnych dôvodov presne vymedziť, alebo ak služba poskytovaná konkurentom spočíva len v prevádzke infraštruktúry, kde už boli výrobné náklady odpísané, takže prístup k takejto infraštruktúre už nepredstavuje pre podnik v dominantnom postavení vyššie náklady ekonomicky porovnateľné s nákladmi, ktoré musia jeho konkurenti znášať v súvislosti s týmto prístupom, alebo ak to vyžadujú konkrétne podmienky hospodárskej súťaže na trhu, napríklad ak výška nákladov podniku v dominantnom postavení presne závisí od intenzity hospodárskej súťaže, v ktorej sa tento podnik nachádza. Pri posúdení zneužívajúcej povahy cenovej praxe vedúcej k cenovému stláčaniu je teda potrebné vziať do úvahy v zásade a prednostne ceny a náklady dotknutého podniku v dominantnom postavení na maloobchodnom trhu. Len v prípade, že vzhľadom na okolnosti nie je možné odkázať na tieto ceny a náklady, je potrebné preskúmať ceny a náklady konkurentov na tom istom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2018, Deutsche Telekom/Komisia, T‑827/14, EU:T:2018:930, bod 165).

192    Aj za predpokladu, že by sa táto judikatúra vyplývajúca z vecí týkajúcich sa predátorských cien alebo cenového stláčania mohla uplatniť na prejednávaný spor na účely určenia sporného podielu v rámci testu AEC uplatňovaného na postupy spočívajúce v cenových zľavách, tvrdenia spoločnosti Intel nemôžu uspieť.

193    Z judikatúry citovanej v bode 191 vyššie totiž vyplýva, že zo zásady, podľa ktorej sa na účely preskúmania zneužívajúcej povahy správania treba prednostne opierať o údaje, ktoré sú podniku v dominantnom postavení známe, existuje výnimka v prípade, že vzhľadom na okolnosti nie je možné opierať sa o uvedené údaje, a teda že treba vychádzať z údajov, ktoré sú známe iným hospodárskym subjektom.

194    V prejednávanej veci Intel uvádza, že v rámci relevantného obdobia sa domnieva, že sporný podiel spoločnosti Dell sa nachádzal v rozmedzí od 15 do 25 % „a že dokumenty spoločnosti Dell z obdobia, keď nastali skutkové okolnosti, sa zhodovali s týmto odhadom, potvrdeným“ vo vyhlásení z 21. decembra 2007 zo strany I1, t. j. osoby zodpovednej v rámci spoločnosti Intel za vzťahy so spoločnosťou Dell v čase skutkových okolností (ďalej len „vyhlásenie I1 z 21. decembra 2007“).

195    V tejto súvislosti treba uviesť, že vyhlásenie I1 z 21. decembra 2007 uskutočnil zástupca žalobkyne a jeho cieľom bolo zmierniť zodpovednosť žalobkyne za konštatované porušenie. Toto vyhlásenie má teda nízku dôkaznú hodnotu, prinajmenšom nižšiu ako v prípade dokumentov predložených v rámci správneho konania alebo konania pred Všeobecným súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia, T‑54/03 neuverejnený, EU:T:2008:255, bod 379).

196    Pokiaľ ide o „dokumenty spoločnosti Dell z obdobia, keď nastali skutkové okolnosti“, na ktoré žalobkyňa odkazuje, tie pozostávajú z interného dokumentu spoločnosti Dell, a to konkrétne z e‑mailu D1 z 10. novembra 2005 (ďalej len „e‑mail D1 z 10. novembra 2005“), ktorý sa javí ako usvedčujúci dôkaz predložený 18. februára 2009 a o ktorom Intel netvrdí, že počas relevantného obdobia by o ňom vedela, ako aj z vyhlásení D3 uskutočnených 11. februára 2009 v rámci súkromného sporového konania medzi spoločnosťami Intel a AMD v štáte Delaware, a teda po relevantnom období.

197    Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa na podporu svojich tvrdení, podľa ktorých mala vedomosť o určitých odhadoch sporného podielu spoločnosti Dell, na ktoré sa mohla odvolávať pri posudzovaní zákonnosti svojich postupov počas relevantného obdobia, uvádza jediný relevantný dôkaz, a to vyhlásenie jedného zo svojich vedúcich predstaviteľov, ktorého cieľom bolo zmierniť jej zodpovednosť za konštatované porušenie.

198    Ako správne uvádza Komisia, žalobkyňa Všeobecnému súdu nepredložila nijaký dokument, ktorý by sa týkal odhadu sporného podielu spoločnosti Dell, o ktorom by vedela počas relevantného obdobia. Na podporu obsahu vyhlásenia uvedeného v bode 197 vyššie sa totiž žalobkyňa opiera o interné dokumenty spoločnosti Dell alebo o vyhlásenia vedúceho predstaviteľa spoločnosti Dell, hoci nie je preukázané, že by o ňom vedela počas relevantného obdobia.

199    Z toho vyplýva, že ak by bolo v prejednávanej veci, ako tvrdí Intel, potrebné uplatniť zásadu právnej istoty, Komisia by na účely určenia sporného podielu spoločnosti Dell musela vychádzať výlučne z vyhlásenia uskutočneného zástupcom žalobkyne, ktorého cieľom bolo zmierniť jej zodpovednosť za konštatované porušenie, a to bez toho, aby sa mohla oprieť o interné dokumenty spoločnosti Dell, z ktorých niektoré sú napokon a priori relevantné z pohľadu žalobkyne, pretože samotná žalobkyňa sa na ne odvoláva na podporu dôvodnosti uvedeného vyhlásenia.

200    V dôsledku toho, pokiaľ sa nepripustí, že by stačilo, aby zástupca podniku v dominantnom postavení uskutočnil na účely správneho konania určité vyhlásenia v jeho prospech s cieľom zbaviť uvedený podnik akejkoľvek zodpovednosti, treba rozhodnúť, že za okolností prejednávanej veci nebola Komisia povinná vychádzať len z dôkazov súvisiacich s údajmi, ktoré boli spoločnosti Intel počas relevantného obdobia známe, a že mohla zohľadniť iné dôkazy týkajúce sa údajov, ktoré boli známe iným hospodárskym subjektom, v tomto prípade interné dokumenty spoločnosti Dell.

201    Tvrdenia žalobkyne založené na zásade právnej istoty, ktorými sa Komisii vytýka, že vychádzala z výpočtového listu z roku 2004, o ktorom nemala žalobkyňa počas relevantného obdobia vedomosť, a nie z jej vlastných odhadov sporného podielu pochádzajúcich z relevantného obdobia, treba zamietnuť.

ii)    O ohodnotení sporného podielu na 7,1 %

202    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď na účely ohodnotenia sporného podielu spoločnosti Dell na 7,1 % vychádzala výlučne z výpočtového listu z roku 2004, pričom neodôvodnene odmietla iné dokumenty alebo skutočnosti s vyššou dôkaznou silou, z ktorých možno vyvodiť vyšší sporný podiel.

203    V prvom rade sa žalobkyňa opiera o viaceré dôkazy s cieľom spochybniť sporný podiel 7,1 %, ktorý použila Komisia.

204    Po prvé Intel poukazuje na e‑mail D1 z 10. novembra 2005, v ktorom D1 oznámil D3, [dôverné], a D4, teda [dôverné], že „odhady uvedené v rámci projektu MAID počas prvých šiestich až dvanástich mesiacov predpokladajú… presun približne 25 % nášho celkového objemu“ k spoločnosti AMD. Projekt MAID bol jedným z konkrétnych programov, v rámci ktorých Dell zamýšľala presunúť časť svojich nákupov k spoločnosti AMD. Intel tvrdí, že na základe výpočtov vykonaných v správe profesora Salopa a Dr Hayesa z 22. júla 2009 (ďalej len „správa Salop‑Hayes“) sa prognóza objemu 25 % potrieb spoločnosti Dell premieta do sporného podielu 17,5 % za prvý rok (alebo 12,5 %, ak sa použije prístup Komisie, ktorý žalobkyňa považuje za neprimeraný).

205    Po druhé Intel poukazuje na interný e‑mail spoločnosti Dell z 9. marca 2004, ktorý D5 adresoval D1 (ďalej len „e‑mail D5 z 9. marca 2004“) a ktorý sa týkal inej hypotézy, teda presunu nákupov spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v rozsahu 25 % celkového objemu jej potrieb týkajúcich sa CPU x86 „do 90 dní“.

206    Po tretie sa žalobkyňa opiera o vyhlásenie I1 z 21. decembra 2007, aby tvrdila, že počas obdobia, ktoré je relevantné na účely poskytovania zliav spoločnosti Dell, sa jej interné odhady sporného podielu potrieb spoločnosti Dell týkajúcich sa CPU x86 nachádzali v rozmedzí od 15 do 25 %. V tomto vyhlásení I1 napísal, že v uvedenom období „sa domnieval, že ak by sa Dell obrátila na AMD ako druhého dodávateľa, pravdepodobne by nakúpila 15 až 25 % svojich CPU x86 od spoločnosti AMD počas prvého roka a v rozsahu štvrtiny až tretiny svojich mikroprocesorov v horizonte tretieho roka po zahájení týchto nákupov“.

207    Komisia po prvé v súvislosti s e‑mailom D1 z 10. novembra 2005 tvrdí, že na účely odhadu sporného podielu je menej spoľahlivý ako výpočtový list z roku 2004, pretože ide o schematický súhrn spomienok D1 v súvislosti s programom MAID, ktorý bol vypracovaný dva roky po tom, čo nastali skutkové okolnosti. Naproti tomu výpočtový list z roku 2004 vyhodnotil potenciálny podiel nákupov spoločnosti Dell, ktorý bolo možné presunúť k spoločnosti AMD, jednotlivé produktové línie a segmenty, a to v kontexte projektu MAID, ktorý vtedy realizovala Dell. Okrem toho Komisia v bodoch 287 až 290 vyjadrenia k žalobe s odkazom aj na jeho prílohu B.31 poukazuje na to, že preukázala, že tvrdenie spoločnosti Intel, podľa ktorého e‑mail D1 z 10. novembra 2005 vyvracia odhad sporného podielu na 7,1 %, tak ako bol uvedený v napadnutom rozhodnutí, sa zakladá na hypotetických výpočtoch založených na špekulatívnych scenároch „nárastu“ nákupov od spoločnosti AMD, ktoré sú v prospech spoločnosti Intel. Napriek tomu, že v tomto e‑maile sa spomína obdobie nárastu podielu CPU x86 pochádzajúcich z iných zdrojov než od spoločnosti Intel, v tomto prípade od spoločnosti AMD, pričom ide o obdobie od šiestich do dvanástich mesiacov, Intel nevykonala žiadny predbežný výpočet týkajúci sa tohto posledného uvedeného prípadu, t. j. prípadu pomalého nárastu v trvaní dvanástich mesiacov. Okrem toho Komisia tvrdí, že vo výpočtových hypotézach spoločnosti Intel sa východisková úroveň nárastu pohybovala na úrovni 5 % namiesto 0 % bez akejkoľvek logiky, ktorá by odôvodňovala takýto prerušovaný a náhly rast. V bode 198 dupliky Komisia odkazom na prílohu D.9 poukazuje na to, že tvrdenia uvedené v replike, podľa ktorých výpočty spoločnosti Intel neboli skreslené, sú nedôvodné a zakladajú sa na vážnom skreslení skutočných údajov.

208    Podľa Komisie sa tak scenárom uvedeným v e‑maile D1 z 10. novembra 2005, ktoré boli pre Intel menej priaznivé, systematicky nevenovala pozornosť. Podľa nej sa zdá, že zahrnutím hypotéz, ktoré nie sú priaznivé pre určité typy scenárov, sa sporný podiel vyplývajúci z údajov obsiahnutých v uvedenom e‑maile D1 pohybuje v rozmedzí od 5,6 % do 10,4 %. Táto hodnota je v súlade s percentuálnym podielom 7,1 %, ktorý je uvedený v napadnutom rozhodnutí a zakladá sa na presnejších údajoch.

209    Po druhé Komisia uvádza, že hoci Intel tvrdí, že sa domnievala, že Dell by pokryla počas prvého roka 15 až 25 % svojich potrieb týkajúcich sa CPU x86 u spoločnosti AMD, ako je to podrobne vysvetlené v odôvodneniach 1231 až 1238 napadnutého rozhodnutia, Intel nepredložila nijaký dokument z relevantného obdobia, ktorý by podporoval tieto tvrdenia. Podľa Komisie sa Intel v tejto súvislosti opiera len o dokument ad hoc, ktorý na účely správneho konania vypracoval jeden z jej vedúcich pracovníkov, a to I1, obsahujúci informácie, ktoré boli aspoň v jednom bode v rozpore s dokumentom pochádzajúcim z relevantného obdobia, ktorý vyhotovil tento pracovník. Podľa Komisie ho teda nemožno akceptovať ako hodnoverný dôkaz, pokiaľ ide o interné odhady spoločnosti Intel týkajúce sa sporného podielu.

210    V odôvodneniach 1251 a 1252 napadnutého rozhodnutia Komisia v súvislosti s e‑mailom D1 z 10. novembra 2005 v podstate konštatovala, že uvedený údaj vyplýva skôr z ambície než z primeraného a skutočného odhadu. Okrem toho nebolo možné presne určiť začiatok uvedenia predmetných výrobkov na trh. Komisia pripomína, že relevantným východiskovým bodom obdobia jedného roka skúmaného v analýze rovnako efektívneho konkurenta je dátum, ku ktorému Intel mohla začať reagovať na zmenu dodávateľa spoločnosťou Dell. Podľa napadnutého rozhodnutia tento dátum predchádzal skutočnému dátumu, keď Dell uskutočnila prvé predaje počítačov vybavených CPU x86 od spoločnosti AMD.

211    V odôvodneniach 1233 až 1236 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdí, že vierohodnosť vyhlásenia I1 z 21. decembra 2007, ktoré bolo pripravené iba na účely správneho konania, je oslabená jednak tým, že Intel ho nedokázala podporiť dôkazmi pochádzajúcimi z obdobia skutkových okolností, a jednak tým, že toto vyhlásenie obsahuje v inom bode týkajúcom sa reakcie spoločnosti Intel v prípade, že by Dell ukončila výhradné nákupy od nej, informácie, ktoré odporujú prezentácii I1 z 10. januára 2003 s názvom „Dell F1H’04 MCP“.

212    V odôvodnení 1237 napadnutého rozhodnutia Komisia ďalej uvádza, že Intel sama upriamila jej pozornosť na skutočnosť, že „D1 dosvedčil, že AMD nebola na začiatku roka 2003 pre Dell prijateľnou voľbou“. Komisia ďalej uvádza, že „Intel ju teda chcela naviesť k tomu, aby prijala jednak záver, že AMD nepredstavovala pre Dell prijateľnú voľbu na začiatku roka 2003 a jednak že Dell mohla nakupovať od spoločnosti AMD v rozsahu 15 až 25 % v prvom roku, a to na základe dvoch neaktuálnych vyhlásení I1 a D1“.

213    Na úvod treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Intel, dokumenty, na ktoré sa odvoláva, nemajú samy osebe vyššiu dôkaznú hodnotu ako výpočtový list z roku 2004.

214    Predovšetkým z rovnakého dôvodu ako e‑mail D1 z 10. novembra 2005 a e‑mail D5 z 9. marca 2004 je aj výpočtový list z roku 2004 interným dokumentom spoločnosti Dell, ktorý bol vyhotovený počas relevantného obdobia a týka sa dopytu po CPU x86, ktorý tento OEM zamýšľal presunúť k spoločnosti AMD.

215    Intel ďalej tvrdí, že dokumenty, na ktoré sa odvoláva, boli vypracované vysoko postavenými predstaviteľmi spoločnosti Dell, že D1 počas súkromného sporového konania medzi spoločnosťami Intel a AMD v štáte Delaware potvrdil pod prísahou obsah svojho e‑mailu z 10. novembra 2005 a že D3 v rámci toho istého konania vyhlásil, že nemá nijaký dôvod pochybovať o správnosti výrokov D1.

216    Z judikatúry však vyplýva, že odpovede poskytnuté v mene samotného podniku sú vierohodnejšie než odpovede poskytnuté jeho zamestnancom alebo jedným z jeho vedúcich predstaviteľov, a to bez ohľadu na jeho osobnú skúsenosť alebo osobný názor (pozri rozsudok z 8. júla 2004, JFE Engineering/Komisia, T‑67/00, T‑68/00, T‑71/00 a T‑78/00, EU:T:2004:221, bod 205 a citovanú judikatúru).

217    Komisia teda správne tvrdí, že výpočtový list z roku 2004 má vyššiu dôkaznú silu než dokumenty alebo vyhlásenia vedúcich predstaviteľov spoločnosti Dell, na ktoré sa odvoláva Intel.

218    Komisia tiež správne poukazuje na presnosť a podrobnosť informácií uvedených vo výpočtovom liste z roku 2004, keďže tieto charakteristiky sú v zásade spôsobilé podporiť dôkaznú hodnotu dokumentu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T‑305/94 až T‑307/94, T‑313/94 až T‑316/94, T‑318/94, T‑325/94, T‑328/94, T‑329/94 a T‑335/94, EU:T:1999:80, bod 593).

219    Nič to však nemení na tom, že dôkazy, na ktoré sa Intel odvoláva, majú určitú dôkaznú hodnotu.

220    Je potrebné posúdiť dôkazy spočívajúce v prvom rade v ohodnoteniach sporného podielu v rámci spoločnosti Dell, t. j. v ohodnoteniach, ktoré vykonali D1 a D5, ďalej vo vyhláseniach vedúcich predstaviteľov spoločnosti Dell v rámci súkromného sporového konania medzi spoločnosťami Intel a AMD v štáte Delaware a napokon v dokumente, ktorý je vyhlásením I1 z 21. decembra 2007.

221    Po prvé z e‑mailu D1 z 10. novembra 2005 vyplýva, že „odhady uvedené v rámci projektu MAID počas prvých šiestich až dvanástich mesiacov predpokladajú… presun približne 25 % celkového objemu“ nákupov spoločnosti Dell k spoločnosti AMD. Pokiaľ ide o kritiku Komisie týkajúcu sa objektívnej spoľahlivosti e‑mailu D1 z 10. novembra 2005, treba najprv konštatovať, že jeho odosielateľ, D1, bol v čase skutkových okolností [dôverné]. Následne tento e‑mail bol napísaný počas relevantného obdobia. Napokon jeho obsah je dostatočne jasný a týka sa práve sporného podielu v čase skutkových okolností. Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné tento e‑mail zohľadniť a pripísať mu skutočnú relevantnosť, keďže jeho spoľahlivosť nie je oslabená ani skutočnosťou, že ide o schematické zhrnutie spomienok D1.

222    Po druhé na rozdiel od toho, čo Komisia uvádza v odôvodnení 1251 napadnutého rozhodnutia, tvrdenie, podľa ktorého „sa číselný údaj 25 %, ktorý by bol dosiahnutý po uplynutí obdobia od 6 do 12 mesiacov [uvedeného v e‑maile D1 z 10. novembra 2005]“, javil ako „‚ambícia‘ a nie ako skutočný primeraný odhad“, sa v skutočnosti týkalo, ako správne uvádza žalobkyňa, iného dôkazu, a to e‑mailu D5 z 9. marca 2004, a iného predpokladu, t. j. presunu nákupov spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v rozsahu 25 % celkového objemu jej potrieb týkajúcich sa CPU x86 „do 90 dní“. Výrazy „ambícia“ alebo tiež „planning guidelines“ (usmernenia o plánovaní) sú totiž uvedené len v tomto poslednom uvedenom e‑maile.

223    Navyše, pokiaľ ide o e‑mail D5 z 9. marca 2004, treba tiež konštatovať, že aj keby sa zohľadnila skutočnosť, že mimoriadne rýchly presun nákupov k spoločnosti AMD v rozsahu 25 % celkového objemu potrieb spoločnosti Dell týkajúcich sa CPU x86, a to „do 90 dní“, sa v ňom spomína len ako ambícia, preukazuje to, že takýto predpoklad mohol byť v rámci internej diskusie spoločnosti Dell uvedený prinajmenšom ako motivácia alebo zamýšľaný plán, čo treba posúdiť ako dodatočný nepriamy dôkaz o možnosti skôr vyššieho sporného podielu. Platí to o to viac, že tento e‑mail pochádza z obdobia len niekoľko mesiacov po tom, čo bol vyhotovený výpočtový list z roku 2004, a že podobne ako e‑mail D1 z 10. novembra 2005 sa v ňom uvádza presun približne 25 % dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD.

224    Po tretie počas súkromného súdneho konania medzi spoločnosťami Intel a AMD v štáte Delaware D1 potvrdil, že v rámci projektu MAID predpokladal, že počas obdobia prvých šiestich až dvanástich mesiacov sa presun dopytu k spoločnosti AMD týkal približne 25 % objemu CPU x86, pričom D3 vyhlásil, že nemá nijaký dôvod pochybovať o správnosti tvrdení D1.

225    Vyhlásenia, ktoré uskutočnili vedúci predstavitelia spoločnosti Dell v rámci súkromného sporového konania medzi spoločnosťami Intel a AMD v štáte Delaware, tak potvrdzujú predpoklad, podľa ktorého sa v rámci projektu MAID počas prvých šiestich až dvanástich mesiacov mohol presun dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD týkať približne 25 % objemu CPU x86.

226    Po štvrté treba ešte posúdiť vyhlásenie I1 z 21. decembra 2007. Pokiaľ ide o kritiky, ktoré uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k tomuto vyhláseniu, tieto kritiky sú rozdelené do troch kategórií, z ktorých prvá je založená na tom, že uvedené vyhlásenie bolo pripravené len na účely správneho konania, druhá na tom, že nebolo podporené ďalšími dôkazmi pochádzajúcimi z obdobia skutkových okolností, a tretia na tom, že obsahuje určité rozpory vo vzťahu k prezentácii I1 z 10. januára 2003 adresovanej spoločnosti Dell (pozri bod 211 vyššie).

227    V tejto súvislosti je v prvom rade nesporné, ako vyplýva z bodu 195 vyššie, že vyhlásenie I1 z 21. decembra 2007 uskutočnil zástupca žalobkyne a jeho cieľom bolo zmierniť jej zodpovednosť za konštatované porušenie, takže má samo osebe nízku dôkaznú hodnotu.

228    Nič to však nemení na tom, že vyhlásenie I1 z 21. decembra 2007 bolo urobené pod prísahou a že I1 bol, ako vyplýva z bodu 1 uvedeného vyhlásenia, [dôverné], a to od roku 1999. Z dôvodu svojich funkcií a počtu odpracovaných rokov v spoločnosti Intel I1 musel mať plnú vedomosť o hlavných aspektoch týkajúcich sa vzťahu so spoločnosťou Dell, čo zahŕňa otázku predvídateľného sporného podielu za relevantné obdobie.

229    Ako ďalej vyplýva z bodov 221 až 223 vyššie, interné dokumenty spoločnosti Dell z relevantného obdobia podporujú vyhlásenie I1 z 21. decembra 2007 v rozsahu, v akom sa presun dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD mohol týkať až 25 % objemu CPU x86. Uvedené vyhlásenie prinajmenšom v rozsahu, v akom uvádza objem CPU x86 v rozmedzí od 15 do 25 %, svedčí podobne ako uvedené dokumenty o tom, že presun dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD mohol byť vyšší ako objem 7 %, ktorý je uvedený vo výpočtovom liste z roku 2004.

230    Pokiaľ ide o údajné rozpory vyplývajúce z hospodárskej logiky z dôvodu prechodu k spoločnosti AMD, na ktoré poukázala Komisia, alebo tiež o rozpory v tvrdeniach I1, treba uviesť, že I1 vo svojej prezentácii z 10. januára 2003 spresňuje povahu vzťahu medzi spoločnosťami Intel a Dell, pričom najmä zdôrazňuje, že bolo potrebné, aby Dell pochopila osobitosť tohto vzťahu v prípade, že by zamýšľala prejsť k spoločnosti AMD. Ako správne zdôrazňuje Komisia v odôvodneniach 1235 a 1236 napadnutého rozhodnutia, môže sa zdať, že táto časť uvedenej prezentácie je v rozpore s bodom 4 vyhlásenia I1 z 21. decembra 2007, ktorý sa týka neexistencie akejkoľvek podmienenosti zliav ponúkaných spoločnosťou Intel. Na rozdiel od dôsledkov, ktoré z toho vyvodzuje Komisia, však treba konštatovať, že v rozsahu, v akom sa tento rozpor týka iného aspektu vyhlásenia I1 z 21. decembra 2007, než je aspekt, ktorý je relevantný na účely posúdenia sporného podielu, nemožno z toho vyvodiť, že uvedené vyhlásenie nemá žiadnu dôkaznú hodnotu ako celok, a teda aj v rozsahu, v akom sa týka sporného podielu.

231    Treba dodať, že vyhlásenie I1 z 21. decembra 2007, podľa ktorého by každý potenciálny nákup CPU x86 uskutočnený spoločnosťou Dell od spoločnosti AMD nadobudol významný rozmer vzhľadom na náklady, zvýšenú komplexnosť a dodatočné zdroje týkajúce sa inžinierstva, pomoci a predaja, ktoré súvisia s pridaním platforiem AMD, nie je ani nelogické ani rozporuplné. Z vyhlásenia I1 z 21. decembra 2007 vyplýva, že sa snažil poskytnúť objektívny celkový pohľad, keďže tiež uvádza, že sa domnieval, že pravdepodobnosť čiastočného presunu nákupov spoločnosti Dell k spoločnosti AMD bola počas relevantného obdobia len „malá“. Naproti tomu I1 vo svojom vyhlásení jasne vysvetľuje, že ak by Dell mala využívať AMD ako druhý zdroj nákupov CPU x86, nevyhnutne by sa to z vyššie uvedených dôvodov týkalo 15 až 25 % jej potrieb.

232    Nemožno vylúčiť, že v relevantnom období mohla mať Dell skutočne zámer čiastočne nakupovať CPU x86 od spoločnosti AMD. Z viacerých častí spisu vrátane výpočtového listu z roku 2004 totiž vyplýva, že Dell plánovala a pravidelne interne počas celého relevantného obdobia analyzovala možnosť čiastočného prechodu k spoločnosti AMD. Treba tiež uviesť, že svedecká výpoveď D1 uvedená v bode 212 vyššie, podľa ktorej AMD nebola pre Dell prijateľnou voľbou, sa týkala len roku 2003. Samotná Komisia pritom najmä v odôvodnení 1258 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že nebolo možné vylúčiť, že by sa sporný podiel spoločnosti Dell časom menil, keďže tento podiel sa mohol v konečnom dôsledku najmä zvyšovať z dôvodu, že spotrebitelia si postupne zvykli na CPU x86 vyrábané spoločnosťou AMD. Preto sa nemožno domnievať, že situácia, pokiaľ ide o sporný podiel spoločnosti Dell v roku 2003, musela byť nevyhnutne rovnaká ako situácia v rokoch 2004 a 2005. Za týchto okolností vyhlásenie I1 z 21. decembra 2007, ktoré je podporené dôkazmi uvedenými v bodoch 221 a 222 vyššie, treba tiež považovať za spoľahlivé v rozsahu, v akom sa týka sporného podielu spoločnosti Dell.

233    Z e‑mailu D1 z 10. novembra 2005, z e‑mailu D5 z 9. marca 2004, z vyhlásení vedúcich predstaviteľov spoločnosti Dell v rámci súkromného sporového konania medzi spoločnosťami Intel a AMD v štáte Delaware, ako aj z vyhlásenia I1 z 21. decembra 2007, ktoré sa spoločne navzájom podporujú, vyplýva, že počas roka 2005 sa presun dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD mohol týkať až 25 % objemu CPU x86, a nie 7 %, ako to vyplýva z výpočtového listu z roku 2004.

234    Z toho vyplýva, že dôkazy, na ktoré sa Intel odvoláva, vedú k spochybneniu skutočnosti, že sporný podiel spoločnosti Dell sa mal posúdiť výlučne na základe výpočtového listu z roku 2004, v ktorom sa uvádza presun dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v objeme 7 % za rok 2005 a z ktorého Komisia vyvodila sporný podiel 7,1 %.

235    Záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd, nemôže byť vyvrátený ekonomickými analýzami, ktoré pred Všeobecným súdom predložila Komisia v prílohe B.31, ktorá ilustruje jej tvrdenia uvedené v bode 290 vyjadrenia k žalobe a v bodoch 196 a 199 dupliky odkazujúcich na prílohu D.9, a ktorých cieľom je preukázať, že aj za predpokladu, že by sa sporný podiel vypočítal na základe dokumentov uvedených v bode 233 vyššie, nemožno z toho vyvodiť sporný podiel v rozmedzí od 12,5 % do 17,5 %, ako to tvrdí Intel.

236    Všeobecný súd totiž nemôže zohľadniť tieto dodatočné analýzy, ktoré mu boli predložené prvýkrát počas konania pred ním s cieľom podporiť test AEC obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí, bez toho, aby odôvodnenie Komisie uvedené v tomto rozhodnutí nahradil svojím vlastným odôvodnením. Judikatúra citovaná v bode 150 vyššie však zakazuje, aby Všeobecný súd pristúpil k takémuto nahradeniu odôvodnenia.

237    Navyše treba dodať, že aj z ekonomických analýz predložených Komisiou v konaní pred Všeobecným súdom vyplýva, prinajmenšom v jednom z predvídateľných predpokladov založených na analýze e‑mailu D1 z 10. novembra 2005, sporný podiel 10,4 %.

238    Komisia v tejto súvislosti vo svojich písomných podaniach uvádza, že rozpätie od 5,6 % do 10,4 % ako sporný podiel vyplývajúci z nestrannej analýzy e‑mailu D1 z 10. novembra 2005 zodpovedalo výsledku nachádzajúcom sa vo výpočtovom liste z roku 2004, ktorý stanovoval 7,1 %.

239    Takýto záver nemožno prijať, keďže výsledok testu AEC sa môže meniť podľa toho, či sporný podiel, ktorý sa berie do úvahy, je 7,1 % alebo 10,4 %. Najmä v odôvodneniach 1255 až 1259 napadnutého rozhodnutia sa totiž odhad sporného podielu ďalej porovnáva s požadovaným podielom uvedeným v tabuľke č. 22, v ktorej sa číselné údaje presahujúce 10,4 % uvádzajú iba za posledné tri štvrťroky. Žiadna objektívna skutočnosť však neumožňuje vylúčiť ani jeden z predpokladov, ktoré vzhľadom na e‑mail D1 z 10. novembra 2005 možno zvážiť v rozpätí od 5,6 % do 10,4 % ako sporný podiel, alebo tiež prijať záver, že jeden z nich bol pravdepodobnejší ako druhý. Za týchto okolností pretrvávajú pochybnosti, pokiaľ ide o percentuálny podiel, ktorý možno definitívne stanoviť ako sporný podiel v prípade spoločnosti Dell, a konkrétnejšie o tom, že tento sporný podiel mal byť stanovený na 7,1 %.

240    V druhom rade Intel v podstate tvrdí, že pripomienky, ktoré možno vyvodiť z presunu dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD, preukazujú, že sporný podiel spoločnosti Dell mohol byť vyšší ako 7,1 %.

241    Komisia tvrdí, že presun nákupov spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v priebehu rokov 2006 a 2007 má len obmedzený význam na účely preskúmania situácie počas relevantného obdobia, že bolo potrebné aspoň upraviť niektoré parametre výpočtu, najmä úroveň zliav počas roka 2006, že v napadnutom rozhodnutí vykonala subsidiárne test AEC s prihliadnutím na situáciu v rokoch 2006 a 2007, ktorá podporuje jej závery, a že príloha D.9 predložená počas konania na Všeobecnom súde umožňuje vyvrátiť tvrdenia spoločnosti Intel.

242    V odôvodneniach 1241 až 1246 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala tvrdenie spoločnosti Intel, podľa ktorého miera presunu pozorovaná v čase, keď sa Dell rozhodla presunúť časť svojich nákupov k spoločnosti AMD po roku 2006, mohla byť relevantná na účely posúdenia sporného podielu. Domnievala sa najmä, že ak by neskoršie presuny mohli samy osebe slúžiť ako príklad, nebolo by potrebné priznať im väčší význam ako dokumentom, ktoré uvádzajú aktuálne odhady. Následne tým, že preskúmala nákupy spoločnosti Dell za tri štvrťroky začínajúce v októbri 2006 a končiace v júni 2007, tak ako boli upravené s prihliadnutím na prechodné obdobie podľa jej vlastných predpokladov týkajúcich sa východiskového bodu jednoročného časového horizontu, odhadla celkový podiel spoločnosti AMD na 8,2 % podľa údajov spoločnosti Gartner a v rozpätí od 8,8 % do 10,1 % podľa interných odhadov spoločnosti Intel, a to počas prvého roka presunu dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD. Na základe toho dospela k záveru, že hoci boli tieto odhady o niečo vyššie než odhady spoločnosti Dell v priebehu relevantného obdobia, nedosahovali takú úroveň, aby sa mohli použiť na vyvrátenie presnosti jej analýzy.

243    Treba poznamenať, že Komisia v odôvodnení 1245 napadnutého rozhodnutia výslovne uznala, že na základe pripomienok vyplývajúcich zo skutočného presunu časti dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD bolo možné vypočítať sporný podiel vyšší ako 7,1 %, a to v rozpätí od 8,2 % do 10,1 %.

244    Aj keď sa Komisia v napadnutom rozhodnutí domnieva, že tieto odhady boli mierne vyššie než odhad vyplývajúci z výpočtového listu z roku 2004, takže k nim nebolo potrebné prihliadnuť, nič to nemení na tom, že samotná existencia uvedených odhadov stačí na preukázanie, že predpoklad sporného podielu vo výške 7,1 % neprichádzal ako jediný do úvahy a vedie k spochybneniu dôvodnosti posúdenia vykonaného Komisiou v napadnutom rozhodnutí.

245    Pred Všeobecným súdom Komisia najprv zopakovala tvrdenie uvedené v odôvodneniach 1242 a 1243 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého poznatky vyvodené z presunu jednej časti dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v priebehu rokov 2006 a 2007 majú len obmedzenú dôkaznú hodnotu na účely určenia sporného podielu počas relevantného obdobia.

246    Treba však uviesť, že ako odpoveď na tvrdenie profesora Shapira, podľa ktorého sa výpočet jednoročného časového rámca v prípade testu AEC nemôže začať po dni, keď nastali účinky presunu časti dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD, Komisia sa v odôvodneniach 1221 až 1227 napadnutého rozhodnutia rozhodujúcim spôsobom oprela o poznatky, ktoré bolo možné vyvodiť z udalostí, ktoré nastali v roku 2006. Zo súboru okolností vyvodila, že Intel už bola informovaná o zmene dodávateľa v máji 2006 a že v období medzi prvým a druhým štvrťrokom zdaňovacieho obdobia 2007 pristúpila k výraznému zníženiu zliav.

247    Komisia tak v rámci ohodnotenia sporného podielu sama použila poznatky vyvodené z presunu jednej časti dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v priebehu rokov 2006 a 2007, aby vyvrátila predpoklad profesora Shapira týkajúci sa východiskového bodu jednoročného časového rámca.

248    Komisia preto v odôvodneniach 1242 a 1243 napadnutého rozhodnutia nemôže účinne tvrdiť, že tie isté poznatky majú len obmedzený význam, aby spochybnila relevantnosť ohodnotenia sporného podielu v rozpätí od 8,2 % do 10,1 %.

249    Komisia ďalej tvrdí, že výpočet využívajúci číselné údaje o spornom podiele, ktoré boli odvodené z rokov 2006 a 2007, by mal zahŕňať najmä skutočnosť, že výška zliav poskytnutých spoločnosťou Intel spoločnosti Dell dosiahla v roku 2006 bezprecedentné úrovne. Pokiaľ sa však Komisia domnievala, že posúdenie sporného podielu malo byť z dôvodu tohto parametru upravené, mala ho zahrnúť do výpočtu vykonaného v odôvodnení 1245 napadnutého rozhodnutia.

250    Okrem toho Komisia, ktorá odkazuje na odôvodnenie 1258 napadnutého rozhodnutia, tvrdí, že test AEC zahŕňal skutočné trhové podiely, ktoré AMD dosahovala u spoločnosti Dell počas rokov 2006 a 2007, tak ako ich poskytla Intel počas vyšetrovania, a že výsledky tohto výpočtu potvrdzujú konštatovania uvedené v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o obdobie končiace sa v roku 2005.

251    Komisia, ktorá v odôvodnení 1258 napadnutého rozhodnutia pripustila, že bolo možné, aby sa sporný podiel postupom času trochu zvýšil, keďže spotrebitelia si uvedomovali životaschopnosť alternatívneho riešenia, ktoré ponúkala AMD, však predložila pripomienky týkajúce sa vývoja požadovaného podielu počas roka 2006 a objemu dopytu spoločnosti Dell presunutého k spoločnosti AMD počas roka 2007. V tomto štádiu nevykonala úpravu sporného podielu uplatneného na rok 2005 na základe výpočtov vykonaných v odôvodnení 1245 napadnutého rozhodnutia.

252    Napokon vo vyjadrení k žalobe a v duplike sa Komisia odvoláva na prílohu B.31, ktorá obsahuje analýzu založenú na presune jednej časti dopytu spoločnosti Dell k spoločnosti AMD v priebehu rokov 2006 a 2007 a potvrdzujúcu konštatovania uvedené v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so schopnosťou zliav vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu, a na prílohu D.9, ktorá preukazuje, že trhový podiel, ktorý AMD dosahovala u spoločnosti Dell, bol nižší než podiel uvedený v replike a na účely vykonania testu AEC používa nové číselné údaje vyplývajúce z repliky.

253    Všeobecný súd však nemôže zohľadniť tieto dodatočné analýzy, ktoré mu boli po prvýkrát predložené počas konania pred ním s cieľom podporiť test AEC obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí, bez toho, aby odôvodnenie Komisie uvedené v tomto rozhodnutí nahradil svojím vlastným odôvodnením. Judikatúra citovaná v bode 150 vyššie pritom zakazuje, aby Všeobecný súd pristúpil k takémuto nahradeniu odôvodnenia.

254    Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, že v prípade spoločnosti Dell bolo možné preukázať sporný podiel v rozpätí od 8,2 % do 10,1 % na základe iných dôkazov, než je výpočtový list z roku 2004. Samotná existencia uvedených odhadov preukazuje, že predpoklad sporného podielu vo výške 7,1 %, pokiaľ ide o Dell, neprichádzal ako jediný do úvahy, čo vedie Všeobecný súd k pochybnostiam o dôvodnosti uvedeného predpokladu, ktorý Komisia uplatnila v napadnutom rozhodnutí.

255    Toto konštatovanie spolu s tým, ktoré už bolo uvedené v bode 234 vyššie, pokiaľ ide o otázku, či mal byť sporný podiel spoločnosti Dell ohodnotený výlučne na základe výpočtového listu z roku 2004 obsahujúceho číselný údaj 7 % za rok 2005, potvrdzuje pochybnosti týkajúce sa ohodnotenia uvedeného sporného podielu, ktorý bol použitý v napadnutom rozhodnutí.

256    Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba prijať záver, že dôkazy predložené spoločnosťou Intel môžu vyvolať na strane súdu pochybnosť, pokiaľ ide o skutočnosť, že sporný podiel mal byť v prípade spoločnosti Dell stanovený na 7,1 %. V dôsledku toho Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala dôvodnosť ohodnotenia uvedeného sporného podielu.

iii) O tvrdení žalobkyne týkajúcom sa počiatočnej časti relevantného obdobia od decembra 2002 do októbra 2003

257    Hoci záver uvedený v bode 256 vyššie už sám osebe spôsobuje neplatnosť ohodnotenia sporného podielu spoločnosti Dell, ktoré bolo vykonané v napadnutom rozhodnutí, treba takisto posúdiť – vzhľadom na tvrdenia spoločnosti Intel – dôvodnosť analýzy Komisie týkajúcej sa sporného podielu spoločnosti Dell, pokiaľ ide o počiatočný úsek relevantného obdobia od decembra 2002 do októbra 2003.

258    Podľa spoločnosti Intel existuje nesúlad medzi konštatovaním sporného podielu vo výške 7,1 % v prípade spoločnosti Dell zo strany Komisie a jej záverom uvedeným v odôvodnení 1281 napadnutého rozhodnutia, ktorý bol prijatý na základe porovnania uvedeného podielu s podielom na trhu požadovaným na to, aby mohol rovnako efektívny konkurent vstúpiť na trh bez toho, aby utrpel straty (ďalej len „požadovaný podiel“), a podľa ktorého zľavy spoločnosti Intel mohli byť alebo pravdepodobne boli schopné spôsobovať počas celého obdobia od decembra 2002 do decembra 2005 protisúťažné účinky vylúčenia konkurentov z trhu.

259    Komisia spochybňuje tvrdenia spoločnosti Intel, pričom tvrdí, že išlo len o predbežné závery, a odkazuje na odôvodnenia 1281 a 1282 napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahujú celkové posúdenie.

260    V tejto súvislosti treba konštatovať, že z tabuľky č. 22 jasne vyplýva, že sporný podiel bol za prvé štyri uvedené štvrťroky vyšší ako požadovaný podiel, a to aj v prípade, ak by sa akceptovali výpočty požadovaného podielu a sporného podielu, ktoré vykonala Komisia. V súlade s tabuľkou č. 22 totiž počas období spadajúcich do účtovného obdobia spoločnosti Dell od štvrtého štvrťroka 2003 do tretieho štvrťroka 2004 dosahoval požadovaný podiel maximálne 6,6 %, zatiaľ čo sporný podiel uvedený v napadnutom rozhodnutí bol 7,1 %.

261    Okrem toho v odôvodnení 1256 napadnutého rozhodnutia Komisia výslovne konštatuje, že „pri väčšine štvrťrokov (9 z 13) je požadovaný podiel vyšší ako sporný podiel“. V dôsledku toho, ako tvrdí Intel, na základe vlastných údajov Komisie test AEC týkajúci sa zliav spoločnosti Intel v prospech spoločnosti Dell viedol počas prvých štyroch štvrťrokov uvedených v napadnutom rozhodnutí k pozitívnemu výsledku.

262    Pokiaľ ide o odôvodnenia 1281 a 1282 napadnutého rozhodnutia, na ktoré odkazuje Komisia (pozri bod 259 vyššie), aby poukázala na to, že porovnanie požadovaného podielu a sporného podielu je len jedným z troch prvkov použitých na záver analýzy AEC, v týchto odôvodneniach sa uvádza, že závery, ku ktorým Komisia dospela, pokiaľ ide o zľavy poskytnuté spoločnosti Dell, vyplývajú z porovnania sporného podielu a požadovaného podielu, z posilňujúcich faktorov a alternatívnej metódy výpočtu a že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na číselných údajoch o nákladoch, ktoré sú pre Intel najpriaznivejšie. Z odôvodnenia 1213 napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že tabuľka č. 22 bola použitá v rámci porovnania sporného podielu a požadovaného podielu. Okrem toho z dôvodov uvedených v bodoch 272 až 282 nižšie ani alternatívna metóda výpočtu ani posilňujúce faktory neobsahujú preskúmanie vylučujúceho účinku zliav v prípade prvých štyroch štvrťrokov, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. V dôsledku toho tieto tri prvky analýzy Komisie, aj keď sú posudzované ako celok, neposkytujú vysvetlenia, pokiaľ ide o skutočnosť, že test AEC týkajúci sa zliav spoločnosti Intel v prospech spoločnosti Dell viedol počas prvých štyroch štvrťrokov uvedených v napadnutom rozhodnutí k pozitívnemu výsledku.

263    Treba teda konštatovať, že existuje rozpor medzi tým, čo na jednej strane vyplýva z odôvodnenia 1256 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého prinajmenšom v prípade štyroch štvrťrokov relevantného obdobia sa spoločnosti Intel podarilo vyhovieť testu AEC, a na druhej strane zo záverov Komisie uvedených v odôvodneniach 1281 a 1282 toho istého rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že zľavy poskytnuté spoločnosti Dell mohli mať účinok vylúčenia konkurentov z trhu počas celého relevantného obdobia.

264    Ďalej ani ostatné skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí, na ktoré sa Komisia odvoláva s cieľom preukázať, že nedošlo k pochybeniu, pokiaľ ide o prvé štyri štvrťroky, nie sú presvedčivé, pokiaľ ide o obdobie od decembra 2002 do októbra 2003. Podľa Komisie odôvodnenia 1258 a 1259 napadnutého rozhodnutia preukazujú, že prísny štvrťročný prístup nie je relevantný.

265    Konkrétnejšie v odôvodnení 1258 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, že je možné, že sa sporný podiel časom zvýšil z dôvodu, že spotrebitelia si čoraz viac uvedomovali životaschopnosť alternatívy, ktorú predstavovala AMD. Zdôrazňuje tiež, že vo všetkých predpokladoch výpočtu sa požadovaný podiel neustále zvyšuje počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje napadnuté rozhodnutie. Komisia tiež odkazuje na reálne číselné údaje vyplývajúce zo situácie, ktorá existovala v roku 2006, keď sa Dell rozhodla, že začne nakupovať od spoločnosti AMD. Opiera sa najmä o údaje poskytnuté spoločnosťou Gartner.

266    V odôvodnení 1259 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, že na druhej strane je možné, že sporný podiel bol nižší než 7,1 % počas obdobia pred prvým štvrťrokom zdaňovacieho obdobia 2005, čo bol najbližší dátum, ku ktorému by Dell mohla presunúť časť svojich nákupov týkajúcich sa CPU x86 spoločnosti Intel k spoločnosti AMD podľa scenára, ktorý bol základom výpočtového listu z roku 2004. Komisia z toho vyvodzuje, že rozdiel medzi požadovaným podielom a sporným podielom v prípade prvých štvrťrokov relevantného obdobia by mohol byť menší, než to naznačujú číselné údaje uvedené v tabuľke č. 22.

267    Pokiaľ ide o tento dôvod, žalobkyňa tvrdí, že Komisia nikdy nezmenila svoje ohodnotenie sporného podielu za prvé štyri štvrťroky relevantného obdobia, aby tak odzrkadľovalo toto zlepšenie životaschopnosti spoločnosti AMD, ku ktorému podľa žalobkyne nedošlo zo dňa na deň.

268    Treba konštatovať, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nijako nevyčíslila uvedený predpokladaný nárast sporného podielu, ktorý by zohľadňoval to, ako postupom času zmenili spotrebitelia svoje vnímanie spoločnosti AMD. Naproti tomu sa v napadnutom rozhodnutí používa len číselný údaj 7,1 %, a to aj napriek tomu, že výpočtový list z roku 2004 predpokladal vývoj počas nasledujúcich posudzovaných rokov, pričom sa v ňom uvádzajú hodnoty, z ktorých bolo možné vyvodiť, že sporný podiel spoločnosti Dell bol 17,3 %, 22,5 % a 24,2 % za tri roky nasledujúce po prvom roku čiastočných nákupov od spoločnosti AMD.

269    V napadnutom rozhodnutí sa s konečnou platnosťou vôbec neuvádza, že postupom času došlo k nárastu sporného podielu spoločnosti Dell z dôvodu zlepšenia vnímania produktov spoločnosti AMD, pričom v odôvodneniach 1258 a 1259 tohto rozhodnutia sa len uvádza, že išlo o „možnosť“. Okrem toho aj tabuľka č. 22 hodnotí len zmeny požadovaného podielu, ku ktorým došlo postupom času, a to na viacročnom základe, ale nehodnotí zmeny sporného podielu. Komisia sa však na pojednávaní z roku 2020 v odpovedi na otázku Všeobecného súdu v tejto súvislosti obmedzila na to, že zdôraznila, že percentuálny podiel 7,1 % bol používaný v súvislosti so sporným podielom konštantne počas celého relevantného obdobia z „technického dôvodu“ súvisiaceho s údajnou dohodou medzi spoločnosťou Intel a Komisiou, pokiaľ ide o použitie obdobia jedného roka na účely analýzy AEC. Hoci odôvodnenie 1212 napadnutého rozhodnutia si osvojuje štyri rôzne údaje, ktoré vyplývajú z výpočtového listu z roku 2004, jedine údaj 7,1 % sa v odôvodnení 1213 napadnutého rozhodnutia považuje za vhodný na účely sporného podielu.

270    Za týchto okolností tvrdenia Komisie neumožňujú vysvetliť alebo potvrdiť a posteriori rozdiel medzi výsledkami uvedenými Komisiou v prípade prvých štyroch štvrťrokov relevantného obdobia v tabuľke č. 22 a záverom prijatým v prípade celého relevantného obdobia, podľa ktorého Intel nevyhovela testu AEC.

271    Treba teda konštatovať, že vzhľadom na to, že výsledok testu AEC bol v rámci hlavného výpočtu pre Intel pozitívny, pokiaľ ide o prvé štyri štvrťroky uvedené v napadnutom rozhodnutí, Komisia len na základe tohto testu nepreukázala, že zľavy spoločnosti Intel poskytnuté spoločnosti Dell mohli obmedziť hospodársku súťaž počas celého relevantného obdobia.

2)      O alternatívnej metóde výpočtu

272    Komisia v odôvodneniach 1266 až 1274 a 1281 napadnutého rozhodnutia vykonala alternatívny výpočet na základe informácií obsiahnutých v prezentácii spoločnosti Dell zo 17. februára 2004, ktorá podľa Komisie potvrdila závery vyvodené z hlavného výpočtu v rámci testu AEC, a to, že zľavy, ktoré Intel poskytla spoločnosti Dell, boli schopné vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta z trhu.

273    Intel spochybňuje relevantnosť alternatívneho výpočtu. Toto posúdenie sa týkalo len zdaňovacieho obdobia 2005, ktoré nespadá do obdobia, v prípade ktorého bolo v napadnutom rozhodnutí preukázané, že Intel uspela v teste AEC. Konštatovanie porušenia súvisiaceho so spoločnosťou Dell za obdobie od decembra 2002 do októbra 2003 teda nemožno zachovať.

274    Komisia odmieta tvrdenia spoločnosti Intel a domnieva sa, že alternatívny výpočet je prístupom, ktorý potvrdzuje riešenie napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo prijaté ako hlavné.

275    V tejto súvislosti v rozsahu, v akom napadnuté rozhodnutie zakladá svoj alternatívny výpočet na prezentácii spoločnosti Dell zo 17. februára 2004, ktorá, ako vyplýva aj z tabuliek č. 28 a 29 uvedených v odôvodneniach 1268 a 1270 tohto rozhodnutia, vyhodnocuje obdobie začínajúce v zdaňovacom období 2005, nemožno z toho vyvodiť, že by táto prezentácia umožňovala vysvetliť alebo a fortiori zmeniť posúdenia Komisie týkajúce sa obdobia od decembra 2002 do októbra 2003. Okrem toho v rozsahu, v akom Komisia na pojednávaní v roku 2020 odkázala na poznámku pod čiarou 1604 odôvodnenia 1264 napadnutého rozhodnutia, aby tvrdila, že použité dokumenty sa skutočne týkali relevantného obdobia, stačí konštatovať, že táto poznámka pod čiarou sa týkala posilňujúcich faktorov, a nie alternatívnej metódy výpočtu.

276    V dôsledku toho a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o dôvodnosti alternatívnej metódy, stačí konštatovať, že táto metóda nepreukazuje, že by postupy spočívajúce v zľavách spoločnosti Intel mohli viesť k vylúčeniu konkurentov z trhu počas celého relevantného obdobia.

3)      O posilňujúcich faktoroch

277    Podľa žalobkyne sa Komisia márne pokúša podložiť svoju analýzu vyhlásením, že to, že použila kritérium rovnako efektívneho konkurenta, má v skutočnosti konzervatívnu povahu, ktorá nezohľadňuje posilňujúce faktory (pozri tiež bod 177 vyššie). Komisia naopak v podstate tvrdí, že bolo opodstatnené zohľadniť posilňujúce faktory.

278    Treba teda analyzovať, či rôzne pochybenia, ktorých sa Komisia dopustila v teste AEC týkajúcom sa spoločnosti Dell, môžu byť napravené prostredníctvom rôznych prvkov, ktoré boli zohľadnené ako posilňujúce faktory, tak ako vyplývajú z odôvodnení 1260 až 1265 napadnutého rozhodnutia.

279    V tejto súvislosti na jednej strane z odôvodnenia 1260 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zmysel posilňujúcich faktorov spočíva v tom, že „v [predchádzajúcej] analýze neboli v celom rozsahu zohľadnené niektoré faktory, ktoré by v prípade ich zahrnutia posilnili predpokladanú schopnosť vylúčenia prostredníctvom zliav“. Cieľom faktorov, o ktoré ide, bolo teda len posilniť hlavné preskúmanie týkajúce sa existencie účinku vylúčenia konkurentov z trhu.

280    Na druhej strane z odôvodnenia 1261 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že samotná Komisia sa domnievala, že na úplné zohľadnenie účinkov posilňujúcich faktorov boli potrebné dodatočné predpoklady týkajúce sa spôsobu, akým budú zľavy poskytnuté iným konkurentom, ako aj dôsledkov takejto konkurenčnej a agresívnej situácie na príjmy spoločnosti Dell.

281    V odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní z roku 2020 Komisia uviedla, že posilňujúce faktory boli predmetom „pragmatického posúdenia“ a že išlo o prvky „sui generis“ zahrnuté do štruktúry napadnutého rozhodnutia v súvislosti s testom AEC. Komisia však netvrdila, že boli presne vyčíslené v rámci testu AEC. Zdôrazňuje skôr, že tieto prvky – bez ohľadu na otázku ich zákonnosti – predstavovali „dodatočný pákový efekt“ v prospech spoločnosti Intel, a to v rozsahu, v akom sa zľavy, o ktoré prišla Dell, presunuli ku konkurentom a keďže táto strata zliav sa mohla týkať iných čipov nakúpených od spoločnosti Intel, ktoré „neboli tie, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia“.

282    Z vyššie uvedeného vyplýva, že posilňujúce faktory boli zahrnuté do napadnutého rozhodnutia ako prvky spôsobilé posilniť hlavné preskúmanie týkajúce sa existencie účinku vylúčenia vyvolaného spornými zľavami a že tieto faktory Komisia dostatočne neanalyzovala, pokiaľ ide o ich možný vplyv na posúdenie schopnosti uvedených zliav vylúčiť konkurentov z trhu. Ich zohľadnenie teda nemôže byť účinne preskúmané Všeobecným súdom, ani nemôže nahradiť hlavnú analýzu Komisie týkajúcu sa schopnosti zliav, ktoré Intel poskytovala spoločnosti Dell, vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu.

4)      Záver týkajúci sa testu AEC v prípade zliav poskytnutých spoločnosti Dell

283    Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala dôvodnosť svojho predpokladu, podľa ktorého sporný podiel spoločnosti Dell za posudzované obdobie predstavoval 7,1 %. Keďže v odôvodneniach 1255 až 1257 napadnutého rozhodnutia slúžil tento predpoklad ako základ na preukázanie – prostredníctvom porovnania požadovaného podielu a sporného podielu – schopnosti zliav, ktoré Intel poskytla spoločnosti Dell, vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu, bez toho, aby bolo potrebné analyzovať výhrady žalobkyne týkajúce sa výpočtu podmienenej časti, z toho vyplýva, že uvedené porovnanie z právneho hľadiska dostatočne nepreukázalo uvedenú schopnosť.

284    Okrem toho posilňujúce faktory nie sú samy osebe spôsobilé preukázať schopnosť zliav, ktoré Intel poskytla spoločnosti Dell, vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu a v každom prípade neboli dostatočne analyzované, pričom alternatívna metóda výpočtu nepreukazuje, že by postupy spočívajúce v zľavách spoločnosti Intel mohli vyvolať účinok vylúčenia počas celého relevantného obdobia.

285    Treba uviesť, že v odôvodnení 1281 napadnutého rozhodnutia Komisia tvrdí, že závery, ku ktorým dospela, pokiaľ ide o schopnosť zliav poskytnutých spoločnosti Dell mať účinok vylúčenia, vyplývajú z porovnania sporného podielu a požadovaného podielu, z posilňujúcich faktorov a potvrdenia, ktoré poskytla alternatívna metóda výpočtu.

286    Keďže však porovnanie sporného podielu a požadovaného podielu z právneho hľadiska dostatočne nepreukazuje účinky vylúčenia a posilňujúce faktory neboli dostatočne analyzované, Komisia nie je schopná preukázať na základe týchto prvých dvoch prvkov schopnosť zliav poskytnutých spoločnosti Dell vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu. Okrem toho tretí prvok uvedený Komisiou, ktorý spočíva v alternatívnej metóde výpočtu a ktorého úlohou je podľa znenia odôvodnenia 1281 napadnutého rozhodnutia potvrdiť prvé dva prvky, nemôže sám osebe podporiť závery Komisie a fortiori z dôvodu, že nepreukazuje, že by postupy spočívajúce v zľavách spoločnosti Intel mohli mať účinok vylúčenia počas celého relevantného obdobia.

287    Treba teda vyhovieť výhrade žalobkyne, podľa ktorej Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala opodstatnenosť záveru uvedeného v odôvodnení 1281 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého v období od decembra 2002 do decembra 2005 zľavy spoločnosti Intel mohli byť alebo pravdepodobne boli schopné spôsobovať protisúťažné účinky vylúčenia konkurentov z trhu, pretože aj rovnako efektívnemu konkurentovi bolo zabránené zásobovať spoločnosť Dell, pokiaľ ide o jej dopyt týkajúci sa CPU x86.

b)      O údajných pochybeniach týkajúcich sa testu AEC uplatneného na HP

288    V odôvodnení 413 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že HP a žalobkyňa uzavreli v období od novembra 2002 do mája 2005 dohody HPA, ktorých predmetom boli stolové počítače určené pre podniky. V tom istom odôvodnení Komisia konštatovala, že tieto dohody stanovovali nepísanú podmienku na poskytnutie zliav spoločnosti HP (ďalej len „zľavy HPA“) a to, že táto spoločnosť bude od žalobkyne nakupovať CPU x86 na účely vybavenia svojich stolových počítačov určených pre podnikový sektor minimálne v rozsahu 95 % svojich potrieb (ďalej len „podmienka takmer exkluzivity“). V odôvodnení 1406 napadnutého rozhodnutia Komisia na základe testu AEC dospela k záveru, že tieto zľavy HPA mohli mať protisúťažné účinky vylúčenia konkurentov z trhu.

289    Pokiaľ ide konkrétne o obdobia, na ktoré sa vzťahovali dohody, ktoré viedli k zľavám HPA, Komisia v odôvodneniach 338, 341 a 1296 napadnutého rozhodnutia uviedla, že prvá z týchto dohôd (ďalej len „dohoda HPA1“) bola uzavretá po fúzii spoločnosti HP so spoločnosťou Compaq v máji 2002 a vzťahovala sa na obdobie od novembra 2002 do mája 2004. Pokiaľ ide o druhú z dohôd HPA, Komisia v odôvodneniach 342 a 343 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že sa vzťahuje na obdobie od júna 2004 do mája 2005.

290    Žalobkyňa spochybňuje záver Komisie, podľa ktorého mohli mať zľavy HPA protisúťažné účinky vylúčenia konkurentov z trhu, a tvrdí, že ak sa test AEC uplatní správne, preukáže, že tieto zľavy neboli schopné vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta z trhu.

291    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obsahuje štyri pochybenia, z ktorých prvé sa týka sporného podielu, druhé výšky podmienenej časti zliav, tretie posudzovaného obdobia porušenia a štvrté zohľadnených posilňujúcich faktorov. Žalobkyňa uvádza piate tvrdenie, podľa ktorého sa Komisia dopustila pochybení v rámci posúdenia jej PNP.

1)      O období preskúmanom v rámci testu AEC

292    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nevykonala test AEC v prípade celého obdobia, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje test AEC, pokiaľ ide o prvých jedenásť mesiacov dotknutého obdobia, teda od novembra 2002 do tretieho štvrťroka zdaňovacieho obdobia 2003 spoločnosti HP. Aj keď tabuľka č. 35 nachádzajúca sa v odôvodnení 1337 napadnutého rozhodnutia (ďalej len „tabuľka č. 35“) obsahuje analýzu „spoľahlivosti“, ktorá údajne zahŕňa celú dohodu HPA1, táto analýza vychádza podľa žalobkyne z neúplných údajov. Komisia sa dopustila „zjavne nesprávneho posúdenia“, keď tvrdila, že žalobkyňa nevyhovela testu AEC v prípade obdobia, na ktoré sa vzťahuje dohoda HPA1, a zároveň pripustila, že je možné, že sa pri absencii koherentných údajov referenčné obdobie „úplne nezhoduje so skutočným zmluvným trvaním“ dohody HPA 1.

293    Okrem toho sa žalobkyňa domnieva, že tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení 1014 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého test AEC vyžaduje preskúmanie sporného podielu potrieb OEM počas obdobia maximálne jedného roka, je nezlučiteľné s analýzou, ktorá vyplýva z tabuľky č. 35 a ktorá bola vykonaná za dlhšie obdobie, teda za rok a pol.

294    Komisia tvrdí, že rozhodnutie skutočne obsahuje analýzu AEC týkajúcu sa celého obdobia, na ktoré sa vzťahuje dohoda HPA1 a ktoré trvalo od novembra 2002 do mája 2004, a že príloha B.31 preukazuje, prečo ide o relevantné obdobie.

295    Komisia následne tvrdí, že žalobkyňa nikdy počas správneho konania neuviedla toto tvrdenie, hoci tie isté referenčné obdobia boli použité na účely všetkých výpočtov týkajúcich sa spoločnosti HP. Žalobkyňa navyše použila tieto referenčné obdobia na účely svojich vlastných výpočtov týkajúcich sa spoločnosti HP vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách z roku 2007.

296    Komisia napokon spresňuje dôvod, pre ktorý sa vo výpočte za celú dobu platnosti dohody HPA1, teda jeden a pol roka, nepoužívajú sporné podiely stanovené v horizonte jeden a pol roka, ale priemer štvrťročných sporných podielov počas obdobia platnosti dohody HPA 1, ktorý bol stanovený v horizonte jedného roka. Podľa Komisie bez ohľadu na okamih, keď sa rovnako efektívny konkurent pokúsi vstúpiť na trh, na ktorom pôsobí HP, by táto spoločnosť mala posúdiť ponuku uvedeného konkurenta za rok začínajúci v okamihu jeho vstupu na trh.

297    V odôvodneniach 1334 až 1337 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla svoje výpočty týkajúce sa požadovaného podielu, pokiaľ ide o HP.

298    V odôvodneniach 1385 až 1387 napadnutého rozhodnutia sa Komisia odkazom na číselné údaje nachádzajúce sa v odôvodnení 1334 uvedeného rozhodnutia domnievala, že požadovaný podiel je systematicky vyšší ako sporný podiel.

299    V odôvodnení 1406 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že na základe porovnania sporného podielu a požadovaného podielu, ktoré vykonala v odôvodneniach 1385 až 1389 uvedeného rozhodnutia, bolo potrebné prijať záver, že počas obdobia od novembra 2002 do mája 2005 mohli zľavy poskytnuté spoločnosťou Intel spoločnosti HP vyvolať protisúťažný účinok vylúčenia konkurentov z trhu.

300    V prvom rade treba pripomenúť, že podľa judikatúry, pokiaľ ide o uplatnenie článkov 101 a 102 ZFEÚ, žiadne ustanovenie práva Únie neukladá príjemcovi oznámenia o výhradách povinnosť namietať proti jednotlivým skutkovým a právnym zisteniam počas správneho konania, pretože v opačnom prípade to už neskôr v súdnom konaní nebude možné (rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia, C‑407/08 P, EU:C:2010:389, bod 89).

301    Tvrdenie Komisie, podľa ktorého žalobkyňa počas správneho konania nespochybnila obdobia, ktoré Komisia použila na účely svojich výpočtov, preto nemôže uspieť.

302    To isté platí v prípade tvrdenia Komisie, podľa ktorého žalobkyňa počas správneho konania použila predmetné obdobia na účely svojich vlastných výpočtov. Vzhľadom na to, že niektoré obdobia Komisia použila na účely svojich vlastných výpočtov v napadnutom rozhodnutí, tieto obdobia sú súčasťou odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, ktoré žalobkyňa môže napadnúť na Všeobecnom súde.

303    V druhom rade treba poznamenať, že tabuľka č. 34 uvedená v odôvodnení 1334 napadnutého rozhodnutia, ktorá preberá parametre a výpočty požadovaného podielu (ďalej len „tabuľka č. 34“), sa vzťahuje na obdobie od štvrtého štvrťroka zdaňovacieho obdobia 2003 do tretieho štvrťroka zdaňovacieho obdobia 2005, takže neobsahuje žiadne údaje týkajúce sa novembra a decembra 2002, ako aj prvých troch štvrťrokov zdaňovacieho obdobia 2003.

304    Okrem toho žalobkyňa správne uvádza, že číselné údaje týkajúce sa dohody HPA1, ktoré sú uvedené v prvom riadku tabuľky č. 35 a ktorých cieľom je preukázať správnosť záverov Komisie tým, že vysvetľujú výpočet požadovaného podielu v prípade dohôd HPA, vyplývajú zo súčtu alebo aritmetického priemeru číselných údajov, ktoré sa nachádzajú v prvých troch riadkoch tabuľky č. 34.

305    Konkrétnejšie:

–        počet CPU x86 nakúpených spoločnosťou HP, uvedený v tabuľke č. 35 za obdobie, na ktoré sa vzťahuje dohoda HPA1, t. j. 7 079 382 jednotiek, zodpovedá počtu CPU x86 nakúpených spoločnosťou HP v období od štvrtého štvrťroka zdaňovacieho obdobia 2003 do druhého štvrťroka zdaňovacieho obdobia 2004, uvedenému v tabuľke č. 34 (štvrtý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2003, 2 416 750 jednotiek; prvý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2004, 2 200 225 jednotiek; druhý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2004, 2 462 407 jednotiek),

–        výška zliav, ktoré získala HP, uvedená v tabuľke č. 35 za obdobie, na ktoré sa vzťahuje dohoda HPA1, t. j. 97 499 999 USD, zodpovedá zľavám, ktoré získala HP v období od štvrtého štvrťroka zdaňovacieho obdobia 2003 do druhého štvrťroka zdaňovacieho obdobia 2004, uvedeným v tabuľke č. 34 (štvrtý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2003, 32 499 999 USD; prvý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2004, 32 500 000 USD; druhý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2004, 32 500 000 USD),

–        hodnota „V“ (t. j. časť celkového objemu jednotiek CPU x86, ktoré HP kúpila od žalobkyne pri dodržaní podmienky takmer exkluzivity), uvedená v tabuľke č. 35 za obdobie, na ktoré sa vzťahuje dohoda HPA1, t. j. 6 725 413 jednotiek, zodpovedá presne a s prihliadnutím na typografickú chybu hodnotám „V“ za obdobie od štvrtého štvrťroka zdaňovacieho obdobia 2003 do druhého štvrťroka zdaňovacieho obdobia 2004, uvedeným v tabuľke č. 34 (štvrtý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2003, 2 295 913 jednotiek; prvý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2004, 2 090 214 jednotiek; druhý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2004, 2 339 287 jednotiek),

–        „PPC mikroprocesorov spoločnosti Intel“, uvedená v tabuľke č. 35 za obdobie, na ktoré sa vzťahuje dohoda HPA1, t. j. 165,15, zodpovedá neváženému aritmetickému priemeru PPC uvedených v tabuľke č. 34 za obdobie od štvrtého štvrťroka zdaňovacieho obdobia 2003 do druhého štvrťroka zdaňovacieho obdobia 2004 (štvrtý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2003, 176,19; prvý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2004, 159,45; druhý štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2004, 159,82).

306    V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia netvrdí, že by predchádzajúca ukážka bola výsledkom náhody a že by jednotlivé hodnoty uvedené v bode 305 vyššie boli v prípade troch chýbajúcich, ako aj v prípade troch nasledujúcich štvrťrokov rovnaké.

307    To, čo bolo uvedené vyššie, preto stačí na preukázanie toho, že Komisia pri výpočtoch vedúcich k číselným údajom nachádzajúcim sa v tabuľke č. 35 skutočne nezohľadnila mesiace november a december 2002 ani prvé tri štvrťroky zdaňovacieho obdobia 2003. Výpočet požadovaného podielu počas doby platnosti dohody HPA1, ktorý viedol k výsledkom uvedeným v tabuľkách č. 34 a 35, sa teda nevzťahuje na celé obdobie od novembra 2002 do mája 2005, v prípade ktorého sa Komisia domnievala, že môže preukázať existenciu účinku vylúčenia konkurentov z trhu vyvolaného zľavami, ktoré Intel poskytla spoločnosti HP.

308    V treťom rade tvrdenia uvedené Komisiou nemôžu spochybniť predchádzajúci záver.

309    Komisia najskôr v duplike tvrdí, že výsledok výpočtu na štvrťročnom základe sa zásadne neodlišuje od výsledku celkového výpočtu, ktorý bol údajne vykonaný.

310    Toto tvrdenie je však uvedené v odpovedi na repliku, a to s cieľom poukázať na to, že prístup použitý v napadnutom rozhodnutí, ktorý sa zakladá na priemere štvrťročných sporných podielov, v rámci ktorého sa sporný podiel vypočíta za maximálne obdobie jedného roka, nebol nezlučiteľný s vykonaním tohto výpočtu za celú dobu platnosti dohody HPA1. Hoci výpočty vykonané Komisiou v napadnutom rozhodnutí nezohľadňujú údaje týkajúce sa novembra a decembra 2002, ako aj prvých troch štvrťrokov zdaňovacieho obdobia 2003 za dobu platnosti dohody HPA1, nie je dôležité, či sú tieto výpočty vykonané po jednotlivých štvrťrokoch alebo celkovo, keďže mesiace november a december 2002, ako aj prvé tri štvrťroky zdaňovacieho obdobia 2003 nebudú v každom prípade nikdy zohľadnené.

311    Komisia následne vo vyjadrení k žalobe a v duplike na podporu svojich tvrdení odkazuje na príslušné prílohy B.31. a D.17.

312    Pokiaľ ide o odkaz na prílohu B.31 vo vyjadrení k žalobe, treba pripomenúť, že hoci text žaloby môže byť v určitých bodoch podporený a doplnený odkazom na konkrétne časti dokumentov v prílohe, celkové odvolávanie sa na iné písomnosti, aj keď sú priložené k žalobe, nemôže napraviť nedostatok základných prvkov právnej argumentácie, ktoré musia byť podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora a článku 76 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu uvedené v žalobe (rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, EU:T:2007:289, bod 94).

313    Navyše nie je úlohou Všeobecného súdu vyhľadávať a identifikovať v prílohách žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže prílohy majú len kontrolnú a podpornú funkciu (rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, EU:T:2007:289, bod 94).

314    Prílohu žaloby teda možno zohľadniť iba v rozsahu, v akom podporuje alebo dopĺňa tvrdenia, ktoré žalobca výslovne uviedol v texte žaloby, a v rozsahu, v akom je možné, aby Všeobecný súd s presnosťou určil skutočnosti obsiahnuté v prílohe, ktoré podporujú alebo dopĺňajú uvedené tvrdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2007, Microsoft/Komisia, T‑201/04, EU:T:2007:289, bod 99).

315    V prejednávanej veci Komisia vo vyjadrení k žalobe iba uvádza, že obdobie analyzované v napadnutom rozhodnutí, teda celé obdobie, na ktoré sa vzťahuje dohoda HPA1, je relevantné na účely testu AEC, bez toho, aby rozvinula toto tvrdenie, pričom bez ďalších spresnení odkazuje na vysvetlenia uvedené v prílohe B.31 bez toho, aby Všeobecný súd mohol presne určiť, ktoré skutočnosti uvedené v tejto prílohe by mohli podporiť toto naformulované tvrdenie. Z toho vyplýva, že uvedené tvrdenie je neprípustné na základe analogického uplatnenia judikatúry uvedenej v bodoch 312 až 314 vyššie.

316    Pokiaľ ide o dupliku, Komisia odkazuje na body 77 až 82 prílohy D.17, aby poukázala na to, že štvrťročné výpočty, z ktorých vychádza číselný údaj poskytnutý spoločnosťou HP, vedú k menej priaznivým výsledkom pre Intel než priemerné výsledky, na ktorých je založené rozhodnutie.

317    V rozsahu, v akom Komisia v prílohe D.17 dupliky uvádza výpočet za dva z troch chýbajúcich štvrťrokov, a to za druhý a tretí štvrťrok zdaňovacieho obdobia 2003, treba uviesť, že uvedené výpočty nevyplývajú z napadnutého rozhodnutia a boli po prvýkrát predložené v rámci súdneho konania. Všeobecný súd teda nemôže zohľadniť tieto dodatočné výpočty s cieľom podporiť test AEC obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí bez toho, aby odôvodnenie Komisie nachádzajúce sa v uvedenom rozhodnutí nahradil svojím vlastným odôvodnením. Judikatúra citovaná v bode 150 vyššie pritom zakazuje, aby Všeobecný súd pristúpil k takémuto nahradeniu odôvodnenia.

318    V každom prípade treba konštatovať, že nič nepreukazuje správnosť predpokladu uvádzaného Komisiou, podľa ktorého z dôvodu stability zliav počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje dohoda HPA1, boli výsledky požadovaného podielu za chýbajúce dva mesiace a tri štvrťroky rovnaké. Navyše treba pripomenúť, že požadovaný podiel sa vypočíta prostredníctvom troch parametrov, a to výšky zliav, objemu nákupov spoločnosti HP a PPC. V napadnutom rozhodnutí však nebolo preukázané, že by tieto dva posledné uvedené parametre dosahovali za chýbajúce dva mesiace a tri štvrťroky rovnaké hodnoty, ako boli hodnoty identifikované v rámci skúmania zohľadnených štvrťrokov. Takisto neexistuje nijaká záruka, že sa údaje za mesiace a štvrťroky, ktoré neboli zohľadnené na účely testu AEC, nelíšia od údajov, ktoré boli identifikované za analyzované štvrťroky.

319    Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď sa domnievala, že jej výpočet požadovaného podielu jej umožňoval vyvodiť závery v súvislosti s účinkom vylúčenia konkurentov z trhu spôsobeným zľavami, ktoré Intel poskytla spoločnosti HP za celé obdobie od novembra 2002 do mája 2005. Komisia totiž nepreukázala existenciu uvedeného účinku za obdobie od novembra 2002 do septembra 2003.

320    Okolnosť, že Komisia vykonala alternatívny výpočet požadovaného podielu v odôvodnení 1389 napadnutého rozhodnutia s odkazom na číselné údaje nachádzajúce sa v odôvodnení 1338 uvedeného rozhodnutia, nemôže napraviť toto pochybenie. Z tabuliek č. 36 a 37 totiž vyplýva, že údaje týkajúce sa požadovaného podielu vo dvoch alternatívnych scenároch zamýšľaných Komisiou sa vzťahujú jednak na obdobie od štvrtého štvrťroka 2004 do tretieho štvrťroka 2005 a jednak na obdobie od druhého štvrťroka do tretieho štvrťroka 2005. Ani uvedený alternatívny výpočet sa teda nevzťahuje na celé obdobie od novembra 2002 do mája 2005.

2)      O údajných posilňujúcich faktoroch

321    V odôvodneniach 1390 až 1395 napadnutého rozhodnutia Komisia v podstate uviedla, že test AEC nezohľadňuje dve dodatočné úvahy, a to po prvé, že Komisia použila údaje, ktoré sú najpriaznivejšie pre žalobkyňu, a po druhé, že v prípade, ak by HP presunula svoje nákupy CPU x86 k spoločnosti AMD, žalobkyňa by mohla presunúť zľavy, ktoré boli pôvodne určené spoločnosti HP, na iného konkurenta, ktorý používa jej CPU x86, ako je napríklad Dell. To podľa Komisie ešte viac posilňuje negatívne dôsledky pre HP, ktoré vyplývajú z presunu jej nákupov CPU x86 k spoločnosti AMD.

322    Žalobkyňa po prvé tvrdí, že Komisia nevysvetľuje dôvody, pre ktoré by bolo zvýšenie zliav poskytnutých konkurentom spoločnosti HP, a to na účely prispôsobenia sa konkurencii, protisúťažné. Po druhé z dokumentu spoločnosti HP, nazvaného „Managing Intel and AMD to maximise value to BPC“, vyplýva, že samotná HP dospela k záveru, že takéto opatrenie nepredstavuje skutočné riziko a že tento jav nebol zaznamenaný v iných globálnych obchodných jednotkách s vyšším podielom výrobkov spoločnosti AMD. Po tretie, ak by HP získala od spoločnosti AMD bezplatne jeden milión CPU x86, vyhla by sa tomu, že by žalobkyni musela zaplatiť 163,86 milióna USD (teda PPC bez zliav v prípade milióna CPU x86). Celkové zľavy žalobkyne stanovené v dohode HPA1 dosahovali iba 130 miliónov USD, takže HP mala zaplatiť takmer 34 miliónov USD za nákup zodpovedajúceho množstva CPU x86 od žalobkyne. HP teda nevyhnutne odmietla ponuku spoločnosti AMD z jednoduchého dôvodu, ktorým je, že dopyt po systémoch vybavených CPU x86 spoločnosti AMD bol nedostatočný a nezohľadňoval potenciálnu stratu zliav poskytovaných žalobkyňou. Po štvrté z dokumentu spoločnosti HP, nazvaného „Managing Intel and AMD to maximise value to BPC“, tiež vyplýva, že akceptácia spoločnosti AMD na trhu odborníkov bola neistá.

323    Komisia po prvé tvrdí, že možnosť prenosu zliav ku konkurentom spoločnosti HP by posilnila ekonomické stimuly, tak aby bola HP motivovaná dodržiavať podmienky dohôd HPA. Po druhé dokument HP, nazvaný „Managing Intel and AMD to maximise value to BPC“, sa netýkal prenosu zliav ku konkurentom. Po tretie rozhodnutie spoločnosti HP neprijať ponuku jedného milióna bezplatných CPU x86, ktorú predložila AMD, nevyplýva len z účtovného porovnania. Na rozdiel od čisto teoretického testu AEC sú skutočné obchodné rozhodnutia ovplyvnené viacerými faktormi. Okrem toho výpočty žalobkyne nie sú správne, keďže HP, ktorá mohla podľa dohôd HPA nakupovať malé množstvá od spoločnosti AMD, tak napokon nakúpila 160 000 CPU x86. HP teda neodmietla jeden milión CPU x86, ale len 840 000 CPU x86. S PPC vo výške 163,86 USD za jednotku predstavovala ušetrená suma len 137,6 milióna USD, čo sa významne neodlišuje od 130 miliónov USD v prípade zliav HPA.

324    V tejto súvislosti pred skúmaním údajnej nesprávnosti posúdenia vykonaného Komisiou v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o posilňujúci faktor, ktorý je v ňom identifikovaný a ktorý spočíva v presune zliav pôvodne poskytovaných spoločnosti HP k jej konkurentom, je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijakú analýzu vplyvu uvedeného faktora na skutočnosti zohľadnené v teste AEC.

325    Podľa ustálenej judikatúry pritom neexistencia odôvodnenia alebo nedostatočné odôvodnenie spadá pod porušenie podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 263 ZFEÚ a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý súd Únie môže, či dokonca musí zohľadniť ex offo (pozri rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, EU:C:2009:742, bod 34 a citovanú judikatúru).

326    Vzhľadom na vyššie uvedené musí Všeobecný súd rozhodnúť o prípadnom nesplnení povinnosti odôvodnenia a na tento účel vypočuť účastníkov konania, tak ako to urobil na pojednávaní z roku 2020.

327    Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy dotknutého aktu a od kontextu, v ktorom bol prijatý. Z odôvodnenia musia jasne a nepochybne vyplývať úvahy inštitúcie, a to tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatého opatrenia a mohli tak brániť svoje práva a overiť, či rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a aby súd Únie mohol vykonať preskúmanie jeho zákonnosti. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen vzhľadom na jeho znenie, ale tiež vzhľadom na jeho kontext, ako aj všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 18. januára 2012, Djebel – SGPS/Komisia, T‑422/07, neuverejnený, EU:T:2012:11, bod 52 a citovanú judikatúru).

328    V prejednávanej veci treba konštatovať, že hoci sa Komisia domnievala, že presun zliav, ktoré boli pôvodne určené spoločnosti HP, k jej konkurentom predstavuje posilňujúci faktor podporujúci závery, ktoré Komisia vyvodila z testu AEC, nespresnila, ktorého z prvkov zohľadnených v tomto teste sa to dotkne a akým spôsobom. Keďže sa však Komisia domnievala, že tento posilňujúci faktor zohráva úlohu v rámci hodnotenia schopnosti sporných zliav vylúčiť konkurentov z trhu, mala presnejšie posúdiť vplyv tohto faktora na schopnosť sporných zliav vylúčiť konkurentov z trhu. Platí to tým viac – ako uviedla v odôvodnení 1395 napadnutého rozhodnutia –, že uvedený faktor mohol prevážiť nad všetkými tvrdeniami žalobkyne uvedenými počas správneho konania v súvislosti s faktormi použitými Komisiou na účely uplatnenia testu AEC, pokiaľ ide o HP.

329    Na pojednávaní z roku 2020 v odpovedi na otázku Všeobecného súdu týkajúcu sa jej úvah, podľa ktorých posilňujúci faktor spočívajúci v presune zliav, ktoré boli pôvodne poskytnuté spoločnosti HP, k jednému z jej konkurentov prevažuje nad všetkými pochybeniami nachádzajúcimi sa v napadnutom rozhodnutí a nad odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti, Komisia iba uviedla, že nijaký rozumný obchodný partner by neodmietol ponuku, ktorú mu predložila AMD, a to ponuku jedného milióna CPU x86 bezplatne. HP tiež odmietla ponuku spoločnosti AMD len z dôvodu dôsledkov, ktoré by prijatie tejto ponuky malo na jej vzťah so žalobkyňou. Komisia sa domnievala, že k tomu, čo je uvedené v napadnutom rozhodnutí, netreba nič pridávať.

330    Preto bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k jeho prípustnosti, treba konštatovať, že tvrdenie, ktoré Komisia uviedla na pojednávaní z roku 2020, je len nepodloženou domnienkou, ktorá nemôže napraviť nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o vplyv, ktorý má posilňujúci faktor spočívajúci v presune zliav, ktoré boli pôvodne poskytnuté spoločnosti HP, k jednému z jej konkurentov na jej závery vyplývajúce z testu AEC.

331    Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o posilňujúci faktor spočívajúci v presune zliav, ktoré boli pôvodne poskytnuté spoločnosti HP, k jednému z jej konkurentov, je nedostatočne odôvodnené.

332    Vzhľadom na vyššie uvedené treba poukázať na to, že Komisia v odôvodnení 1406 napadnutého rozhodnutia na účely tvrdenia, že preukázala schopnosť zliav poskytnutých spoločnosti HP vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu, vychádzala z porovnania sporného podielu a požadovaného podielu, z posilňujúcich faktorov a z irelevantnosti tvrdení spoločnosti Intel týkajúcich sa „novej teórie“ Komisie.

333    V prvom rade z odôvodnení 1396 až 1405 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že preskúmanie absencie relevantnosti tvrdení spoločnosti Intel týkajúcich sa „novej teórie“ Komisie nespočíva v alternatívnom teste AEC, ale v spochybnení nových výpočtov, ktoré Intel predložila vo svojich pripomienkach z 28. marca 2008, takže ho nemožno považovať za preskúmanie Komisie s cieľom preukázať schopnosť sporných zliav vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu.

334    Ďalej zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že pokiaľ ide o test AEC uplatnený na HP, Komisia jednak pri porovnaní sporného podielu a požadovaného podielu nepreukázala existenciu účinkov vylúčenia v prípade obdobia od 1. novembra 2002 do 31. septembra 2003 a jednak z právneho hľadiska dostatočne neodôvodnila preskúmanie posilňujúcich faktorov.

335    Komisia teda z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala dôvodnosť záveru uvedeného v odôvodnení 1406 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého v období od novembra 2002 do mája 2005 zľava, ktorú Intel poskytovala spoločnosti HP, mohla alebo pravdepodobne bola schopná vyvolať protisúťažný účinok vylúčenia konkurentov z trhu, keďže nepreukázala existenciu účinkov vylúčenia v prípade obdobia od 1. novembra 2002 do 31. septembra 2003.

c)      O údajných pochybeniach týkajúcich sa testu AEC uplatneného na NEC

336    V odôvodneniach 451 až 453 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že NEC je jedným z desiatich najväčších predajcov počítačov a serverov na svete. Až do apríla 2005 boli činnosti spoločnosti NEC ako OEM spravované dvoma dcérskymi spoločnosťami v jej 100 % vlastníctve, a to spoločnosťami NEC Japan a NEC Computer International (ďalej len „NECCI“). NEC Japan spravovala činnosti spoločnosti NEC v Japonsku a na americkom kontinente, zatiaľ čo činnosti spoločnosti NEC v zostávajúcej časti sveta spravovala NECCI. NECCI bola usadená v Európe, ale riadila tiež činnosti spoločnosti NEC v Ázii (s výnimkou Japonska) prostredníctvom svojej divízie pre krajiny Ázie a Tichomoria. V apríli 2005 bola štruktúra podniku zmenená a divízia pre krajiny Ázie a Tichomoria sa od spoločnosti NECCI oddelila a previedla na NEC Corporation.

337    Okrem toho najmä z odôvodnení 483, 501 až 502 a 981 napadnutého rozhodnutia po prvé vyplýva, že v období od októbra 2002 do novembra 2005 Intel poskytla zľavy spoločnosti NEC na základe dohody, nazvanej „dohoda Santa Clara“, ktorá bola prijatá v máji 2002 (ďalej len „dohoda Santa Clara“), po druhé že zľavy poskytnuté na základe tejto dohody boli de facto podmienené tým, že NEC bude súhlasiť s nákupom 80 % svojich celosvetových potrieb týkajúcich sa CPU x86 od spoločnosti Intel, pričom tento celosvetový podiel predstavoval 70 % v prípade spoločnosti NECCI a 90 % v prípade spoločnosti NEC Japan, a po tretie že s cieľom preukázať, že dosiahli požadovaný podiel na trhu, mali spoločnosti NEC a NECCI povinnosť oznamovať spoločnosti Intel svoje podiely na trhu každý štvrťrok.

338    Intel na základe dohody Santa Clara uvádza, že poskytla spoločnosti NEC zľavy nazývané „výnimka z cien ponúkaných zákazníkom“ (exception to customer authorized pricing, ďalej len „ECAP“) a zároveň prostriedky na rozvoj trhu (market development funds, ďalej len „MDF“). Komisia v odôvodnení 466 napadnutého rozhodnutia uviedla, že od 1. júla 2003 sa štruktúra platieb spoločnosti Intel zmenila a že MDF boli integrované do ECAP a boli premenované na „super‑ECAP“.

339    Komisia preskúmala zľavy, ktoré Intel poskytovala spoločnosti NEC, pomocou metódy skutočnej ceny v rámci testu AEC. Podľa tejto metódy Komisia vypočítala pomer medzi celkovou hodnotou platieb poskytnutých na základe dohody Santa Clara a hodnotou činností, ktoré boli vo štvrtom štvrťroku 2002 pre Intel významné na účely získania úrovne skutočnej ceny. Komisia následne porovnala tento pomer s pomerom medzi PPC a PNP spoločnosti Intel a dospela k záveru, že Intel uplatňovala ceny, ktoré sú nižšie ako jej náklady, pretože prvý pomer bol nižší ako pomer medzi PPC a PNP.

340    Žalobkyňa tvrdí, že výpočty Komisie sú poznačené piatimi pochybeniami, z ktorých každé postačuje na vyvrátenie jej záverov. Intel po prvé tvrdí, že vlastné údaje Komisie preukazujú, že zľavy poskytnuté spoločnosti NEC nie sú schopné vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta z trhu, po druhé, že Komisia sa pri výpočte podmienenej časti zliav poskytnutých spoločnosti NEC dopustila pochybenia, po tretie, že Komisia nesprávne vypočítala hodnotu predmetných transakcií pre Intel, po štvrté, že Komisia vychádzala z nesprávnej hodnoty s cieľom určiť PNP spoločnosti Intel, a po piate, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že štvrtý štvrťrok 2002 predstavoval celé obdobie, počas ktorého bolo konštatované zneužitie.

341    Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najskôr dôvodnosť argumentácie, ktorou sa žalobkyňa snaží preukázať, že Komisia sa dopustila pochybení vo svojom výpočte podmienenej časti zliav.

1)      O výpočte podmienenej časti zliav

342    Žalobkyňa uvádza, že podľa odôvodnení 1408, 1443 a 1444 napadnutého rozhodnutia všetky zľavy poskytnuté spoločnosti NEC vo štvrtom štvrťroku 2002 boli podmienené. Po prvé tento názor nie je potvrdený dôkazmi predloženými v napadnutom rozhodnutí a navyše je v rozpore s jednoznačnými odpoveďami spoločnosti NECCI na základe článku 18 nariadenia č. 1/2003 a s inými dôkazmi, podľa ktorých 6 miliónov USD z MDF poskytnutých za štvrtý štvrťrok 2002 bolo jedinou výhodou poskytnutou spoločnosti NEC na základe záväzku týkajúceho sa trhových podielov stanoveného dohodou Santa Clara. Podľa spoločnosti Intel sa teda Komisia nesprávne domnievala, že ECAP boli podmienené. Po druhé NEC získala významné zľavy od spoločnosti Intel počas období pred uzatvorením dohody, keď bol trhový podiel spoločnosti Intel v prípade nákupov spoločnosti NEC zjavne nižší ako 80 %. Komisia nevysvetlila dôvod, pre ktorý by NEC stratila 100 % svojich zliav, ak by od spoločnosti Intel kúpila menej ako 80 % svojich CPU x86, hoci tak už urobila bez toho, aby utrpela takúto stratu. Po tretie je nesporné, že Intel poskytla spoločnosti NEC zľavy, hoci nedosahovala úroveň 80 %, ktorá podľa záverov napadnutého rozhodnutia predstavovala predchádzajúcu podmienku na získanie akejkoľvek zľavy.

343    Komisia odmieta tvrdenia spoločnosti Intel. Po prvé zdôrazňuje, že v napadnutom rozhodnutí sa nekonštatuje, že všetky zľavy poskytnuté spoločnosti NEC boli podmienené. Napadnuté rozhodnutie sa obmedzuje na tvrdenie, že podmienený aspekt zliav spoločnosti Intel zahŕňal nielen platby na základe MDF, ale aj určité – nie nevyhnutne všetky – kategórie zliav typu ECAP. Toto konštatovanie vychádza z koherentného, presného a spoľahlivého súboru dôkazov uvedeného v odôvodneniach 1412 až 1444 napadnutého rozhodnutia, ako aj v prílohe B.31 vyjadrenia k žalobe.

344    Komisia sa domnieva, že tvrdenie spoločnosti Intel založené na tom, že poskytovala značné zľavy aj v obdobiach pred dohodou Santa Clara, nie je presvedčivé najmä z dôvodu, že jednak podmienky vzťahujúce sa na skôr poskytnuté zľavy neboli známe a jednak údaje predložené spoločnosťou NECCI preukazujú, že v nadväznosti na tú istú dohodu došlo k zvýšeniu zliav, ktoré Intel poskytovala spoločnosti NECCI, o približne 500 %.

345    Napokon v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že poskytovala spoločnosti NEC zľavy, hoci táto nesplnila podmienku 80 % podielu na trhu, Komisia v kontexte analýzy AEC dodáva, že za predpokladu, že by tvrdenia spoločnosti Intel, podľa ktorých bol trhový podiel spoločnosti AMD u spoločnosti NEC „pravidelne“ vyšší ako prahová hodnota 20 %, boli pravdivé, podiel spoločnosti AMD u spoločnosti NEC by sa nikdy nepriblížil k spornému podielu (teda k 41 %).

346    Pokiaľ ide o prvé tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa Komisia nesprávne domnievala, že ECAP boli podmienené, treba overiť, či Komisia v napadnutom rozhodnutí preukázala, že zľavy, ktoré boli zohľadnené pri výpočte skutočnej ceny CPU x86, ktoré Intel predávala spoločnosti NEC, teda zľavy odlišné od MDF, t. j. ECAP, boli podmienené tým, že NEC dodrží svoj záväzok nakupovať od spoločnosti Intel v určitom percentuálnom podiele svojich nákupov CPU x86.

347    V odôvodneniach 1415 až 1444 napadnutého rozhodnutia Komisia vyčíslila celkovú hodnotu podmienených zliav v pásme od 13 088 100 do 16 583 100 USD, z čoho 6 miliónov USD predstavovali MDF a zvyšok ECAP.

348    Záver, podľa ktorého ECAP nie sú podmienené konkrétnym trhovým podielom, by nevyhnutne spochybnil výpočty Komisie, tak ako sú uvedené v napadnutom rozhodnutí.

349    Na základe dôkazov týkajúcich sa štvrtého štvrťroka 2002, na ktorom Komisia založila test AEC týkajúci sa spoločnosti NEC, je teda potrebné posúdiť, či počas tohto štvrťroka boli iné platby než MDF podmienené tým, že NEC uskutočňovala u spoločnosti Intel nákupy v rozsahu určitého prahového percentuálneho podielu na trhových segmentoch (ďalej len „MSS“). Na úvod treba zdôrazniť, že žalobkyňa nepopiera, že na základe dohody Santa Clara poskytla spoločnosti NEC tak zľavy typu MDF, ako aj zároveň ECAP. Tvrdí však, že na rozdiel od prvých z týchto zliav, druhé neboli podmienené záväzkom dosiahnuť určitú úroveň MSS.

350    Žalobkyňa v podstate tvrdí, že dôkazy predložené v napadnutom rozhodnutí nepodporujú záver, podľa ktorého boli ECAP vo štvrtom štvrťroku 2002 podmienené, a poukazuje na ďalšie dokumenty, z ktorých vyplýva, že jedinými zľavami, ktoré boli podmienené záväzkom spoločnosti NEC dosiahnuť určitú úroveň MSS, boli MDF. Komisia odmieta tvrdenia žalobkyne a uvádza, že dôkazy predložené spoločnosťou Intel nepreukazujú, že by MDF boli jedinými zľavami podmienenými povinnosťou, aby NEC uskutočňovala u spoločnosti Intel nákupy v rozsahu zodpovedajúcom určitému percentu MSS.

i)      O dôkazoch zohľadnených v napadnutom rozhodnutí

351    V prvom rade treba zdôrazniť, že Komisia sa najmä v odôvodneniach 461 a 464 napadnutého rozhodnutia opierala o prezentáciu spoločnosti NEC z 27. januára 2003, nazvanú „NEC/Intel stretnutie na globálnej úrovni (schôdza týkajúca sa nákupov)“, a konkrétnejšie o štvrtú stranu tejto prezentácie, nazvanú „Svet: realizácie štvrtý štvrťrok/rok 2002“. Obsah tejto strany pod názvom „Pôvodný plán“ potvrdzuje, že zámerom spoločnosti NEC bolo zásobovať sa u spoločnosti Intel len v rozsahu 59 % svojich potrieb, a to 68 % v prípade spoločnosti NEC Japan, ktorá je pobočkou spoločnosti NEC pôsobiacou najmä na japonskom trhu, a 48 % v prípade spoločnosti NECCI. Okrem toho na tejto strane sa pod názvom „Plán vyrovnania“ uvádzajú jednak predpokladané podiely spoločnosti Intel na trhu, a to 70 % v prípade spoločnosti NECCI, 90 % v prípade spoločnosti NEC Japan a 80 % na svetovej úrovni, a jednak určité zľavy a iné výhody, ktoré mala Intel poskytnúť spoločnosti NEC. Ide najmä o MDF, znížené ceny (zľavy) na CPU x86, „postavenie nadnárodného podniku“ a dohodu o línii zásobovania.

352    Treba však konštatovať, že hoci tento dokument z obdobia tak po uzatvorení dohody Santa Clara, ako aj po dotknutom štvrťroku uvádza znížené ceny, teda ECAP, ako jednu z výhod, ktoré získala NEC v rámci tej istej dohody, a potvrdzuje, že tieto ECAP boli súčasťou uvedenej dohody, čo Intel nespochybňuje, nevyplýva z toho, že by ECAP boli podmienené určitou úrovňou MSS. Tento dokument je teda nanajvýš nepriamym dôkazom, ktorý treba potvrdiť inými dôkazmi.

353    V druhom rade sa odôvodnenia 462 a 464 napadnutého rozhodnutia opierajú o e‑mail z 15. mája 2002, v ktorom vysoko postavený pracovník spoločnosti NEC informoval predstaviteľa spoločnosti NECCI, že z telekonferencie, ktorá sa konala v ten istý deň s predstaviteľmi spoločnosti Intel, vyplynulo, že NEC bude mať postavenie nadnárodného podniku, že zvýši svoj podiel nákupov CPU x86 od spoločnosti Intel na určité percento svetovej úrovne jej celkových predajov a že pokiaľ ide o CPU x86 s označením „Celeron“, Intel poskytne spoločnosti NEC MDF a „agresívne“, teda znížené ceny.

354    Rovnako ako v prípade dokumentu z 27. januára 2003, ani z tohto dokumentu pochádzajúceho z obdobia uzavretia dohody Santa Clara však nevyplýva súvislosť medzi trhovými podielmi a existenciou, či dokonca rozsahom ECAP. Aj za predpokladu, že by bolo možné prijať záver, že odkaz na „agresívne ceny“ označuje ECAP, vyplýva z toho len to, že tieto ceny sú súčasťou dohody Santa Clara a že sú uvedené v kontexte cieľov zvýšenia trhových podielov spoločnosti Intel, pokiaľ ide o nákupy CPU x86 spoločnosťou NEC. Nie je výslovne uvedené, že ECAP sú podmienené dosiahnutím uvedených cieľov zo strany spoločnosti NEC.

355    V treťom rade Komisia v odôvodnení 462 napadnutého rozhodnutia odkazuje na e‑mailovú komunikáciu medzi predstaviteľmi spoločnosti NEC z 10. mája 2002 (ďalej len „e‑mailová komunikácia spoločnosti NEC z 10. mája 2002“). Táto komunikácia opisuje, ako by NECCI a NEC Japan mohli dosiahnuť úrovne MSS požadované spoločnosťou Intel, a uvádza sumy, ktoré by boli získané na základe MDF.

356    Treba však konštatovať, že tento dôkaz, ktorý pochádza z obdobia pred uzatvorením dohody Santa Clara a ktorý je súčasťou rokovaní týkajúcich sa tejto dohody, vôbec neuvádza ECAP, ako to správne uvádza Intel, takže nemôže potvrdiť záver Komisie týkajúci sa podmienenosti ECAP. Naproti tomu sa zdá, že táto e‑mailová komunikácia podporuje názor spoločnosti Intel, podľa ktorého jedinými zľavami, ktoré závisia od podielov spoločnosti Intel na trhu v rámci nákupov zo strany spoločnosti NEC, sú MDF. Zo znenia tejto e‑mailovej komunikácie totiž vyplýva, že NECCI a NEC znížia trhové podiely spoločnosti AMD v rámci svojich nákupov a získajú určitú sumu na základe MDF. Zdá sa teda, že MDF sú dôsledkom zníženia trhových podielov spoločnosti AMD a jediným prospechom, ktorý je priamo závislý od príslušných úrovní trhových podielov spoločností AMD a Intel v rámci nákupov zo strany spoločnosti NEC.

357    Vo štvrtom rade Komisia v odôvodnení 464 napadnutého rozhodnutia uvádza odpoveď spoločnosti NECCI na otázku č. 14 žiadosti z roku 2005 formulovanej na základe článku 18 nariadenia č. 1/2003 (ďalej len „žiadosť z roku 2005“). Tvrdí, že z nej vyplýva, že ECAP závisia od úrovní MSS. Intel však v podstate tvrdí, že ide o odkaz na ECAP, ktoré platili po štvrtom štvrťroku 2002.

358    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že táto odpoveď skutočne na začiatku svojho druhého odseku uvádza, že ceny ECAP závisia od dohody týkajúcej sa úrovní MSS, a nie objemov.

359    Ako už bolo uvedené v bode 967 pôvodného rozsudku, je potrebné konštatovať, že odpovede spoločnosti NECCI podľa článku 18 nariadenia č. 1/2003 sú mimoriadne vierohodnými dôkazmi, keďže jednak sa nezdá, že by NECCI mala nejaký záujem na poskytnutí nesprávnych informácií, ktoré mohla Komisia použiť na preukázanie porušenia článku 102 ZFEÚ zo strany spoločnosti Intel, jej nevyhnutného obchodného partnera, a jednak za poskytnutie nesprávnych informácií možno uložiť pokutu podľa článku 23 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1/2003.

360    Všeobecný súd sa však nedomnieva, že by táto odpoveď – zasadená do svojho kontextu – mohla slúžiť ako dôkaz alebo nepriamy dôkaz na podporu záverov Komisie.

361    Po prvé treba totiž konštatovať, že žiadosť z roku 2005 bola koncipovaná takým spôsobom, aby po každej zmienke dokumentu nasledovala jedna alebo viaceré otázky, ktoré s ním súviseli. Ako Komisia potvrdila na pojednávaní z roku 2020 v nadväznosti na otázku Všeobecného súdu, odpoveď na otázku č. 14 súvisí s dokumentom, nazvaným „JH 210“. Tento posledný uvedený dokument odkazuje na vyhlásenie predajcu spoločnosti NECCI z 22. februára 2005. Dokument s názvom „JH 210“ tak pochádza z obdobia po tomto dátume, a v dôsledku toho po štvrtom štvrťroku 2002 a po dátume zmeny systému zliav poskytovaných spoločnosťou Intel spoločnosti NEC, teda po 1. júli 2003. Odpoveď spoločnosti NECCI na otázku č. 14 sa teda týka dokumentu a vyhlásenia, v prípade ktorých nie je isté, či sú priamo relevantné na to, čo chcela Komisia preukázať, keďže sa zdá, že sa týkajú obdobia po 1. júli 2003, teda obdobia, počas ktorého sa štruktúra platieb spoločnosti Intel zmenila a MDF boli začlenené do klasických zliav typu ECAP a boli premenované na „super‑ECAP“.

362    Po druhé vzhľadom na tieto časové a kontextové spresnenia nie je isté, či odpoveď tým, že sa v nej uvádza ECAP, odkazovala ako na všeobecnú kategóriu zliav poskytovaných spoločnosťou Intel na „super‑ECAP“ (označené tiež ako „osobitné ECAP“), ktoré existovali od 1. júla 2003 a nahradili MDF, pričom boli zahrnuté do všeobecnej kategórie ECAP, alebo na klasické ECAP, ktoré sú však označované jednoducho ako „ECAP“ a ktoré existovali tak v období štvrtého štvrťroku 2002, ako aj po zmene systému zliav. Ako však vyplýva najmä z odpovede spoločnosti NECCI na otázku č. 20 žiadosti z roku 2005, „super‑ECAP“, rovnako ako MDF, ktoré nahradili, boli podmienené určitou úrovňou MSS, zatiaľ čo ECAP takto podmienené neboli.

363    V piatom rade sa Komisia v odôvodnení 464 napadnutého rozhodnutia zaoberá internou prezentáciou spoločnosti NEC z 15. mája 2002, ktorá bola súčasťou rokovaní o dohode Santa Clara. Táto prezentácia preukázala, že výmenou za určitú úroveň MSS Intel poskytla spoločnosti NEC dvanásť platieb, z ktorých len dve boli MDF.

364    Tento dvojstranový dokument uvádza dve platby na základe MDF, ktoré Intel schválila spoločnosti NEC, a ďalšie cenové úrovne pre rôzne typy CPU x86. Žiadna informácia, pokiaľ ide o záväzky spoločnosti NEC týkajúce sa úrovne MSS, sa tam však neobjavuje. Druhá strana obsahuje graf zobrazujúci prechod z pôvodného plánu k upravenému plánu, teda k plánu vyrovnania, ktorý bude viesť k dohode Santa Clara, a uvádza príslušné ciele v rámci trhových podielov spoločnosti Intel v súvislosti s nákupmi CPU x86 spoločnosťou NEC. Prechod od pôvodného plánu k plánu vyrovnania je graficky vyjadrený šípkou medzi oboma plánmi, pričom v strede šípky sa nachádza údaj „$6M MDF“, t. j. platba 6 miliónov USD na základe MDF. Len táto platba sa v tomto dokumente javí jednoznačne ako protihodnota za zvýšenie úrovne MSS. Z toho vyplýva, že hoci dokument potvrdzuje – podobne ako prvé dva analyzované dokumenty –, že o ECAP sa diskutovalo v rámci rokovaní, ktoré viedli k dohode Santa Clara, sú to práve iba MDF, ktoré sú závislé od úrovne MSS.

365    V šiestom rade Komisia v rámci svojej obrany odkazuje na stranu 4 internej prezentácie spoločnosti NEC z 15. apríla 2002, z ktorej vyplýva, že ako protihodnotu za zvýšenie trhového podielu spoločnosti Intel na nákupoch spoločnosti NEC si táto spoločnosť želala získať najmä ECAP.

366    Z tej istej prezentácie vyplýva, že NEC označila tri návrhy, ktoré mali byť predložené spoločnosti Intel s cieľom zvýšiť jej úrovne MSS v rámci nákupov spoločnosti NEC. Išlo o návrhy týkajúce sa „Marketing & Engineering Fund“ (čo pravdepodobne označuje skratka MDF), ale aj ECAP, ako aj zlepšenia zmluvného rámca so spoločnosťou Intel.

367    Všeobecný súd však usudzuje, že táto prezentácia nemôže predstavovať pevný základ pre záver, ku ktorému dospela Komisia.

368    Ak totiž skúmaný dokument predstavuje ECAP ako jedno z protiplnení na účely prijatia plánu vyrovnania, v tomto prípade ide o želanie spoločnosti NEC, ktoré predchádzalo rokovaniu so spoločnosťou Intel, a nie o prezentáciu zliav, tak ako boli definované v rámci dohody Santa Clara po skončení uvedeného rokovania.

369    V siedmom rade Komisia v rámci svojej obrany odkazuje na prezentáciu spoločnosti NEC zo 6. mája 2002, v ktorej sa nachádza iné grafické zobrazenie možného prechodu spoločnosti NEC z pôvodného plánu na plán vyrovnania. Prechod je graficky znázornený šípkou a komentárom, ktorý sa na ňu viaže a uvádza, že „bude závislý od väčšej sumy, než je 6 miliónov USD MDF“. Okrem toho ďalšia strana uvedenej prezentácie uvádza „potrebu ECAP na realizáciu [plánu vyrovnania]“.

370    Rovnako ako v prípade prezentácie spoločnosti NEC z 15. apríla 2002, hoci ide o dokument pochádzajúci z obdobia rokovaní o dohode Santa Clara (stretnutia zo 6. a 7. mája 2002), neobsahuje výsledky uvedených rokovaní, ale len želania spoločnosti NEC. Preto ho treba odmietnuť z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 368 vyššie.

371    Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že z dokumentov zohľadnených Komisiou ako celok vyplýva, že zľavy z cien CPU x86 vrátane ECAP boli prerokované a dohodnuté v rámci rokovaní o dohode Santa Clara a že NEC chcela získať ústupky na úrovni ECAP ako protihodnotu za svoj záväzok v oblasti úrovne MSS. Iba prezentácia spoločnosti NEC z 27. januára 2003 však môže predstavovať nepriamy dôkaz podporujúci stanovisko Komisie, podľa ktorého boli ECAP, ktoré boli napokon dohodnuté v rámci dohody Santa Clara, aspoň čiastočne vyplatené ako protiplnenie za splnenie záväzku týkajúceho sa úrovne MSS vyplývajúcej z plánu vyrovnania. Naproti tomu e‑mailová komunikácia spoločnosti NEC z 10. mája 2002, odpoveď spoločnosti NECCI na otázku č. 20 žiadosti z roku 2005, ako aj interná prezentácia spoločnosti NEC z 15. mája 2002 skôr preukazujú, že iba MDF dohodnuté v rámci dohody Santa Clara boli podmienené.

372    Všeobecný súd preto usudzuje, že tieto dokumenty neobsahujú dostatočný dôkaz alebo súbor nepriamych dôkazov na potvrdenie tézy o podmienenosti ECAP vo štvrtom štvrťroku 2002.

ii)    O dôkazoch uvedených spoločnosťou Intel

373    V tomto štádiu je potrebné posúdiť dôkaznú hodnotu dokumentov predložených spoločnosťou Intel na účely spochybnenia záveru Komisie, podľa ktorého tak MDF, ako aj ECAP boli podmienené.

374    V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého z odpovede na otázku č. 32 žiadosti z roku 2005 v podstate nevyplýva žiadny vzťah podmienenosti medzi ECAP a úrovňou MSS, treba uviesť, že Komisia osobitne vyzvala NECCI, aby objasnila, aký typ výhody, pokiaľ existoval, bol spoločnosti NECCI poskytnutý výmenou za splnenie záväzku týkajúceho sa úrovne MSS vyplývajúcej z plánu vyrovnania. Vo svojej odpovedi však NECCI uviedla len MDF. MDF sú teda v tomto dokumente, ktorý viedol k dohode Santa Clara, uvedené ako jediná protihodnota za dodržiavanie úrovní MSS, takže sú jediné podmienené.

375    Komisia spochybňuje dôkaznú hodnotu tohto dokumentu tým, že uvádza, že podmienenosť ECAP vyplýva z dokumentov, ktoré boli pripojené k tejto odpovedi. Komisia uvádza iba dôverné prílohy č. 32.1 až 32.4. Hoci je možné identifikovať prvé dve prílohy, nie je to tak v prípade posledných dvoch príloh. Pokiaľ ide o prílohu 32.1, tá zodpovedá e‑mailovej komunikácii spoločnosti NEC z 10. mája 2002, uvedenej v odôvodnení 462 napadnutého rozhodnutia, ktorá bola analyzovaná v bodoch 355 až 356 vyššie a o ktorej bolo rozhodnuté, že podporuje tvrdenie spoločnosti Intel. Pokiaľ ide o prílohu 32.2, tá zodpovedá dokumentu, ktorý bol analyzovaný v bodoch 353 a 354 vyššie a v súvislosti s ktorým sa dospelo k záveru, že nie je preukázané, že by ECAP boli podmienené.

376    Treba teda usúdiť, že Komisia tým, že sa obmedzila na odkaz na vyššie uvedené prílohy bez ďalších spresnení, nedokázala spochybniť dôkaznú hodnotu odpovede spoločnosti NECCI uvedenej v bode 371 vyššie, ktorej treba pripísať veľkú dôkaznú hodnotu, keďže ide o vyčerpávajúcu odpoveď na priamu otázku, ktorá bola poskytnutá na základe článku 18 nariadenia č. 1/2003. Odpoveď spoločnosti NECCI na otázku č. 32 žiadosti z roku 2005 teda smeruje k podpore tézy, podľa ktorej MDF dohodnuté v rámci dohody Santa Clara boli jediné, ktoré mali byť podmienené, pričom ECAP podmienené neboli.

377    V druhom rade Komisia otázkou č. 21 žiadosti z roku 2005 najmä vyzvala NECCI, aby vysvetlila jednak to, či zľavy ECAP, ktoré jej boli ponúknuté, záviseli od toho, či NECCI, NEC Japan a NEC dodržiavali na celosvetovej úrovni určité úrovne MSS stanovené dohodou Santa Clara, a jednak to, aké boli dôsledky nedodržania týchto záväzkov za konkrétny štvrťrok.

378    NECCI vo svojej odpovedi na jednej strane vysvetlila, že „osobitné ECAP“, „super‑ECAP“ alebo MDF, ktoré jej boli poskytnuté, totiž záviseli od dodržiavania konkrétnych úrovní MSS tak zo strany tejto spoločnosti, ako aj zo strany spoločností NEC Japan a NEC na celosvetovej úrovni. Naproti tomu na rozdiel od „osobitných ECAP“ alebo „super‑ECAP“ ECAP nezáviseli od podmienky týkajúcej sa určitej úrovne MSS, ale vyplynuli jednoducho z obchodných rokovaní. Na druhej strane, ak by si NECCI v čase uplatňovania globálnych MDF nesplnila svoj záväzok týkajúci sa určitej úrovne MSS za konkrétny štvrťrok, nezískala by žiadnu platbu MDF. V čase, keď bola poskytnutá odpoveď na žiadosť z roku 2005, ak by NECCI nesplnila svoj záväzok týkajúci sa MSS za konkrétny štvrťrok, viedlo by to tiež k ohrozeniu rokovaní o „super‑ECAP“ za nasledujúce štvrťroky.

379    Treba konštatovať, že táto odpoveď je jednoznačná. Pokiaľ ide o vyčerpávajúcu odpoveď na priamu otázku, ktorá bola poskytnutá na základe článku 18 nariadenia č. 1/2003, treba tejto odpovedi priznať vysokú dôkaznú hodnotu.

380    Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia v rámci svojej obrany, NEC jednoznačne potvrdzuje, že jedinými zľavami, ktoré boli podmienené určitým cieľom MSS, sú MDF a „osobitné ECAP“ alebo „super‑ECAP“. Naproti tomu ECAP nie sú podmienené týmto cieľom a sú stanovované v rámci obchodných vzťahov. Prípadná sankcia za nedodržanie záväzku týkajúceho sa úrovne MSS, sa vzťahovala na MDF, osobitné „ECAP“ alebo „super‑ECAP“, a nie na klasické ECAP. Keďže sa však od 1. júla 2003 MDF zmenili na „osobitné ECAP“ alebo „super‑ECAP“, jedinými ECAP, ktoré existovali počas štvrtého štvrťroka 2002, boli klasické ECAP. Odpoveď spoločnosti NECCI na otázku č. 21 žiadosti z roku 2005 smeruje k podpore tvrdenia, že klasické ECAP neboli podmienené určitou úrovňou MSS.

381    V treťom rade Komisia otázkou č. 6 svojej žiadosti z roku 2007 formulovanej na základe článku 18 nariadenia č. 1/2003 (ďalej len „žiadosť z roku 2007“) v podstate požiadala NECCI, aby jej spresnila to, aké finančné prostriedky získala v období, ktoré zahŕňalo tiež štvrtý štvrťrok 2002, výmenou za splnenie záväzku týkajúceho sa úrovne MSS.

382    Pokiaľ ide o obdobie od tretieho štvrťroku 2002 do druhého štvrťroku 2003, NECCI vo svojej odpovedi uvádza ako podmienené iba MDF a zdôrazňuje, že percentuálny podiel na trhu sa prejavil v počte CPU x86, ktoré sa mali nakúpiť. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, táto odpoveď teda potvrdzuje skutočnosť, že počas dotknutého obdobia jedine MDF záviseli od podmienky týkajúcej sa úrovní MSS. Keďže však ide o odpoveď spoločnosti NECCI, ktorá bola poskytnutá na základe článku 18 nariadenia č. 1/2003, treba tomuto dôkazu prisúdiť vysokú dôkaznú hodnotu.

383    Vo štvrtom rade Intel odkazuje na zápisnicu spoločnosti NEC z 8. mája 2002 týkajúcu sa stretnutia so spoločnosťou Intel zo 6. a 7. mája 2002, aby preukázala svoje tvrdenia. Ako tvrdí Komisia, z druhej strany tohto dokumentu vyplýva, že výmenou za prijatie plánu vyrovnania si NEC želala získať nielen MDF, ale aj ECAP a nový zmluvný rámec. To navyše zodpovedá dokumentom preskúmaným v bode 365 vyššie. Z tretej strany tejto zápisnice však vyplýva, že podmienka na dosiahnutie úrovne MSS, o ktorej sa diskutovalo v rámci druhého dňa rokovaní, spočívala v priznaní určitej sumy na základe MDF. Okrem toho, hoci sa zdá, že Intel počas druhého dňa rokovaní súhlasila s časťou návrhu spoločnosti NEC týkajúceho sa „MDF/ECAP“, keďže na tretej strane tejto zápisnice sa uvádza výraz „Intel responded with 50 % acceptance for total 12 items of Nec’s ECAP/MDF request“ („Intel kladne odpovedala na 50 % z celkového počtu dvanástich rubrík predstavujúcich návrhy spoločnosti NEC, pokiaľ ide o ECAP a MDF“), takáto zmienka neumožňuje určiť, ktorá časť návrhu bola prijatá, t. j. časť týkajúca sa MDF alebo časť týkajúca sa ECAP. Platí to tým viac, že na štvrtej strane tej istej zápisnice sa v bode, nazvanom „Nasledujúca etapa“, uvádza výraz „Intel reviews with [M and P] for MDF request/ECAP request“ („Intel preskúma s [M a P] návrhy týkajúce sa MDF a ECAP“), takže nie je možné určiť, či bola časť návrhu spoločnosti NEC napokon prijatá, a ak áno, o ktorú časť išlo. Treba teda konštatovať, že táto zápisnica je spísaná stručne, a existuje neistota, pokiaľ ide o jej správne pochopenie.

384    Treba teda prijať záver, že dôkazná sila tohto dokumentu je relatívne nízka, keďže nepredstavuje výsledok rokovaní a jeho stručnosť spôsobuje neistotu, pokiaľ ide o jeho správne pochopenie.

385    V piatom rade Intel v rámci repliky predkladá prílohy C.37 a C.38, pričom tvrdí, že ide o prípravné dokumenty týkajúce sa dohôd Santa Clara, ktoré vypracovala NEC a z ktorých vyplýva, že nezávisle od dosiahnutej úrovne MSS, NEC očakávala, že jej bude poskytnutá rovnaká úroveň ECAP.

386    Na jednej strane bez ohľadu na prípustnosť týchto dôkazov predložených žalobkyňou v štádiu repliky však príloha C.37 na stranách 5 a 6 obsahuje tabuľky, číselné údaje, ako aj údaj „žiadosť o ECAP“ bez toho, aby z toho bolo možné jednoznačne vyvodiť vzťah medzi vývojom trhových podielov spoločnosti Intel a očakávaniami spoločnosti NEC, pokiaľ ide o ECAP. Na druhej strane Intel v replike odkazuje na „prílohu C.38 na strane 10“. Príloha C.38 však pozostáva z dokumentu, ktorý má osem strán a obsahuje množstvo informácií, takže nie je možné, aby Všeobecný súd presne určil, ktoré prvky prílohy podporujú tvrdenie žalobkyne. Prílohu C.38 preto nemožno zohľadniť v súlade s judikatúrou citovanou v bode 314 vyššie.

387    Zo všetkých predchádzajúcich úvah teda vyplýva, že dôkazy zohľadnené v napadnutom rozhodnutí nepredstavujú dostatočné dôkazy alebo súbor dostatočných nepriamych dôkazov, ktoré by preukazovali, že zľavy typu ECAP alebo iné zľavy, než sú MDF, boli podmienené záväzkom spoločnosti NEC dosiahnuť určitú úroveň MSS v priebehu štvrtého štvrťroka 2002. Okrem toho ostatné dôkazy, na ktoré sa Intel odvoláva, skôr potvrdzujú tézu, podľa ktorej boli podmienené iba MDF.

388    Z toho vyplýva, že dôkazy uvedené v napadnutom rozhodnutí nie sú spoľahlivé, takže nemôžu podporiť závery, ktoré sa z nich vyvodili.

389    V dôsledku toho a bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné tvrdenia spoločnosti Intel, treba konštatovať, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia hodnoty podmienených zliav, ktoré poskytla Intel spoločnosti NEC.

2)      O použití štvrtého štvrťroka 2002 ako referenčného obdobia

390    Žalobkyňa Komisii vytýka, že sa dopustila pochybenia tým, že vykonala test AEC len v prípade štvrtého štvrťroka 2002 a na tomto jedinom základe v odôvodnení 1456 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že platby, ktoré Intel poskytla spoločnosti NEC na základe dohody Santa Clara, mohli byť alebo pravdepodobne boli schopné počas celého obdobia od októbra 2002 do novembra 2005 vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta z trhu. Inými slovami, Komisia sa nesprávne domnievala, že štvrtý štvrťrok 2002 bol reprezentatívny pre všetky neskoršie obdobia.

391    Vo všeobecnosti bola Komisia povinná preukázať, že postupy spoločnosti Intel boli schopné vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta z trhu počas celého referenčného obdobia, avšak nemala nijaký základ pre tvrdenie, že všetky číselné údaje, ktoré boli relevantné na účely takéhoto testu, ako sú hrubé ceny, zľavy alebo množstvá, zostali v období od roku 2002 do roku 2005 rovnaké. Je to tak najmä v prípade sporného podielu, v súvislosti s ktorým samotná Komisia v odôvodnení 1243 napadnutého rozhodnutia uviedla, že postupom času sa tento podiel mohol zväčšiť z dôvodu, že spotrebitelia si čoraz viac uvedomovali životaschopnosť alternatívy, ktorú predstavuje AMD.

392    Po prvé konkrétne MDF v sume 6 miliónov USD, ktoré boli naviazané na očakávania z hľadiska trhového podielu, sa po prvom štvrťroku 2003 prestali uplatňovať.

393    Po druhé Intel vo svojich hlavných pripomienkach v podstate spresňuje, že na rozdiel od toho, čo vyplýva z odôvodnenia 1410 napadnutého rozhodnutia, uplatnenie testu AEC by sa nemalo zakladať na posúdení spočívajúcom v overení toho, či úrovne zliav uvedené za daný štvrťrok boli alebo neboli značným spôsobom zmenené v neskoršom období, ale na ich skutočnej úrovni. Komparatívne menej významné zmeny úrovní zliav totiž môžu viesť k zmene výsledku analýzy. Komisia v súvislosti so zľavami poskytnutými spoločnosti NECCI vyhlásila, že v júli 2003 začal nový program zliav, avšak nikdy neskúmala, či zmeny zavedené týmto programom mali vplyv na nejaký z parametrov testu AEC.

394    Po tretie Intel v rámci tých istých pripomienok spresňuje, že nepresnosť analýzy Komisie týkajúcej sa budúceho vývoja spočíva tiež v skutočnosti, že v odôvodnení 1410 napadnutého rozhodnutia boli skúmané len zľavy poskytnuté spoločnosti NECCI, zatiaľ čo porušenie bolo konštatované vo vzťahu k materskej spoločnosti ako celku, teda voči spoločnosti NEC.

395    Komisia v rámci svojich doplňujúcich pripomienok poukazuje na to, že tvrdenia, ktoré uviedla Intel vo svojich hlavných pripomienkach, sú neprípustné z dôvodu, že žalobkyňa spochybňuje po prvýkrát dôvod, ktorým Komisia v napadnutom rozhodnutí odôvodnila predmetné zovšeobecnenie.

396    Pokiaľ ide o vec samu, po prvé tvrdí, že odôvodnenie 1410 napadnutého rozhodnutia uvádza dôvody, pre ktoré je tento štvrťrok reprezentatívny, ako aj listinné dôkazy, o ktoré sa opiera to isté rozhodnutie.

397    Po druhé tvrdenie, podľa ktorého platby na základe MDF neboli po prvom štvrťroku 2003 zachované, nezohľadňuje skutočnosť, že dokumenty nachádzajúce sa v spise preukazujú, že tieto platby nezanikli, ale boli jednoducho preradené do iných kategórií zliav. NECCI tiež vysvetlila, že dohoda Santa Clara a súvisiace podmienky zostali v platnosti prinajmenšom do novembra 2005.

398    Po tretie dokument, ktorý Intel uvádza na podporu svojich tvrdení, neobsahuje nijaký výpočet, z ktorého by boli vylúčené platby na základe MDF.

399    Po štvrté, hoci je pravda, že platby spoločnosti Intel v prospech spoločnosti NEC zaznamenali počas tohto obdobia citeľné výkyvy, Intel mohla počas správneho konania ľahko poskytnúť dôkazy v tomto zmysle.

400    Po piate analýza uvedená v odôvodnení 1243 napadnutého rozhodnutia sa týka spoločnosti Dell. Komisia pritom v podstate tvrdí, že túto analýzu nemožno uplatniť na NEC, keďže táto spoločnosť na rozdiel od spoločnosti Dell nenakupuje výlučne od spoločnosti Intel, takže zákazníci spoločnosti NEC už vedeli o hodnote výrobkov s procesorom spoločnosti AMD a že sporný podiel spoločnosti NEC v priebehu štvrťroka, v rámci ktorého Komisia uskutočnila porovnanie, bol už podstatný, keďže pôvodný plán spoločnosti NEC bolo uskutočniť 41,6 % svojich nákupov od spoločnosti AMD.

401    Pokiaľ ide o prípustnosť tvrdení predložených spoločnosťou Intel v rámci jej hlavných pripomienok, treba uviesť, že Intel v bodoch 473 až 475 žaloby poukázala na to, že tvrdenie Komisie týkajúce sa možnosti zovšeobecniť výsledky jej analýzy štvrtého štvrťroka 2002 až po rok 2005 nemalo nijaký základ. Nič nepreukazuje stabilitu hrubých cien, zliav a množstiev. Intel v tejto súvislosti výslovne odkazuje na body 454 až 473 prílohy A.8 žaloby, ktoré reprodukujú jej odpoveď na tvrdenia týkajúce sa tohto zovšeobecnenia, ktoré sa nachádzajú v oznámení o výhradách z roku 2007. V bode 467 prílohy A.8 žaloby Intel tvrdí, že Komisia vôbec nespresnila úrovne „super‑ECAP“. V bode 468 tej istej prílohy Intel rozlišuje medzi zľavami, ktoré získala materská spoločnosť NEC, a zľavami, ktoré získala NECCI, pričom spresňuje, že niektoré druhy zliav sa poskytujú len spoločnosti NECCI. Intel konkrétne spochybňuje, že by sa označenie „super‑ECAP“ používalo po uplynutí tretieho štvrťroka 2003. V bodoch 470 a 471 uvedenej prílohy Intel spresňuje, že množstvá nakúpených CPU x86 boli neustále prerokovávané, takže v údajoch za štvrtý štvrťrok 2002 nebolo nič pevne stanovené.

402    Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, žalobkyňa v žalobe spochybnila viaceré skutočnosti týkajúce sa zovšeobecnenia údajov za referenčný štvrťrok na celé obdobie, na ktoré sa vzťahuje napadnuté rozhodnutie. Zdôraznila, že rozdiel medzi zľavami poskytnutými spoločnostiam NEC a NECCI spočíva v rozdielnych konkurenčných tlakoch, z čoho vyplýva nemožnosť akejkoľvek domnienky o vzájomnej stabilite poskytnutých zliav. Spresňuje tiež, že Komisia nemá k dispozícii nijaký údaj týkajúci sa úrovní platieb ECAP pre NEC a že množstvá nakúpených CPU x86 neboli počas uvedeného obdobia vôbec stabilné.

403    Preto je potrebné konštatovať, že tvrdenia, ktoré Intel uviedla vo svojich hlavných pripomienkach, sú prípustné, keďže súvisia s tvrdeniami uvedenými v žalobe.

404    Pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti týchto tvrdení, treba poznamenať, že ekonomické údaje, ktoré Komisia použila v odôvodneniach 1410 až 1455 napadnutého rozhodnutia na účely vykonania analýzy AEC v súvislosti so zľavami poskytnutými spoločnosťou Intel spoločnosti NEC, zahŕňajú najmä celkové množstvo nakúpených CPU x86, čisté a hrubé ceny rôznych typov CPU x86, druhy a výšky poskytnutých zliav, ako aj náklady spoločnosti Intel.

405    Po prvé treba konštatovať, že parametre údajnej stability, na ktorých Komisia zakladá možnosť zovšeobecnenia a ktoré sú uvedené v odôvodnení 1410 písm. a) až c) napadnutého rozhodnutia, sa týkajú iba úrovní zliav (typu MDF, typu ECAP a celkových zliav), ich predĺženia počas nasledujúcich štvrťrokov a PNP spoločnosti Intel, avšak – ako v podstate tvrdí Intel – Komisia vôbec nevykonala analýzu množstiev a typov predaných CPU x86 alebo ich čistých a hrubých cien.

406    Po druhé tabuľka uvedená v odôvodnení 1410 písm. a) napadnutého rozhodnutia, založená na odpovedi spoločnosti NECCI na otázku č. 9 žiadosti z roku 2007 formulovanej na základe článku 18 nariadenia č. 1/2003, sa týka len zliav poskytnutých spoločnosti NECCI, zatiaľ čo porušenie článku 102 ZFEÚ bolo konštatované vo vzťahu k jej materskej spoločnosti, t. j. spoločnosti NEC. Neexistuje však nič, čo by umožňovalo predpokladať, že zľavy poskytnuté spoločnosti NEC Japan alebo celkovo NEC boli stabilné počas celého obdobia, ktorého sa týkalo konštatovanie porušenia.

407    Po tretie preskúmanie vyššie uvedenej tabuľky preukazuje, že na rozdiel od toho, čo vyplýva z odôvodnenia č. 1410 písm. a) napadnutého rozhodnutia, zľavy, ktoré boli poskytované spoločnosti NECCI, neboli stabilné počas celého dotknutého obdobia. Medzi najnižšou platbou v druhom štvrťroku 2003, teda 3,3 milióna USD, a najvyššou platbou v treťom štvrťroku 2005, teda 15,224 milióna USD, je totiž rozdiel 461,3 %. Existuje tiež značný rozdiel medzi štvrtým štvrťrokom 2002, teda 7,945 milióna USD, a druhým štvrťrokom 2003, teda 3,3 milióna USD, čo predstavuje pokles o 58,4 %.

408    Po štvrté, ako uviedla NECCI v odpovedi na otázku č. 9 žiadosti z roku 2007, systém poskytovania zliav sa od tretieho štvrťroka 2003 zmenil. Namiesto jednotnej sumy boli „super‑ECAP“ zahrnuté do štvrťročných cenníkov. Ako tvrdí Intel, nič nenasvedčuje tomu, že by tento nový systém nevykazoval kvantitatívne rozdiely oproti predchádzajúcemu systému.

409    Po piate, hoci Komisia tvrdí, že dohoda Santa Clara zostala v platnosti až do roku 2005, napriek tomu z toho nevyplýva, že by situácia prevládajúca vo štvrtom štvrťroku 2002 na základe uvedenej dohody pretrvala počas celého obdobia údajného porušenia. Najmä z bodu 2 odpovede spoločnosti NECCI na otázku č. 9 žiadosti z roku 2007 vyplýva, že NECCI po 1. júli 2003 každý mesiac požiadala o zľavu, ktorá sa zakladala na nakúpených množstvách a cenových rozdieloch medzi cenou navrhovanou zákazníkom a ECAP alebo „super‑ECAP“. Nič však neumožňuje domnievať sa, že Komisia skúmala, či zmeny zavedené týmto novým programom mali vplyv na jeden z parametrov testu AEC.

410    Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že na jednej strane parametre uvedené v odôvodnení 1410 písm. a) až c) napadnutého rozhodnutia nezahŕňajú všetky ekonomické údaje, ktoré Komisia použila na vykonanie analýzy AEC v súvislosti so zľavami poskytnutými spoločnosťou Intel spoločnosti NEC, a na druhej strane, že na rozdiel od toho, čo vyplýva z odôvodnenia 1410 písm. a) a b) napadnutého rozhodnutia, dôkazy založené do spisu preukazujú, že platby spoločnosti Intel v prospech spoločnosti NECCI zaznamenali značné výkyvy po štvrtom štvrťroku 2002 a že systém poskytovania zliav sa od tretieho štvrťroku 2003 zmenil. Z toho vyplýva, že Intel správne tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že vzhľadom na parametre uvedené v odôvodnení 1410 písm. a) až c) napadnutého rozhodnutia sa mohla oprieť o údaje týkajúce sa štvrtého štvrťroka 2002, aby dospela k záverom, pokiaľ ide o spôsobilosť postupov spoločnosti Intel vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta z trhu v období od štvrtého štvrťroka 2002 do novembra 2005.

411    Bez toho, aby bolo potrebné preskúmať tvrdenia žalobkyne uvedené v bode 340 vyššie, podľa ktorých jednak vlastné údaje Komisie preukazujú, že zľavy poskytnuté spoločnosti NEC nie sú spôsobilé vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta z trhu, a jednak Komisia nesprávne vypočítala hodnotu predmetných transakcií pre Intel, treba dospieť k záveru, že pokiaľ ide o test AEC vykonaný v prípade spoločnosti NEC, Komisia sa dopustila dvoch nesprávnych posúdení, a to po prvé tým, že použila prehnanú hodnotu podmienených zliav, a po druhé tým, že zovšeobecnila výsledky, ku ktorým dospela za štvrtý štvrťrok 2002, na celé obdobie údajného porušenia. Treba pritom konštatovať, že vzhľadom na tieto dve pochybenia je preskúmanie testu AEC zo strany Komisie vo svojich základných parametroch nesprávne. Keďže tieto pochybenia súvisia so štvrtým štvrťrokom 2002, ktorý bol zohľadnený ako referenčné obdobie pre celé obdobie posudzované v súvislosti so zľavami poskytnutými spoločnosti NEC, majú vplyv na celé obdobie skúmané v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o NEC. Z toho vyplýva, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala dôvodnosť záveru uvedeného v odôvodnení 1456 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého platby, ktoré Intel poskytla spoločnosti NEC v rámci dohody Santa Clara, mohli byť alebo pravdepodobne boli schopné vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta z trhu.

d)      O údajných pochybeniach týkajúcich sa testu AEC uplatneného na Lenovo

1)      Všeobecný prehľad časti napadnutého rozhodnutia venovanej spoločnosti Lenovo

412    Komisia vykonala test AEC v prípade spoločnosti Lenovo v odôvodneniach 1457 až 1508 napadnutého rozhodnutia. Najprv analyzovala rozsah a povahu zliav na základe MoU 2007.

413    Komisia následne vypočítala PPC, náklady a požadovaný počet jednotiek CPU x86.

414    Komisia napokon posúdila sporný počet jednotiek CPU x86. Vo svojom hlavnom výpočte obmedzila svoje hodnotenie na segment prenosných počítačov (pozri odôvodnenia 1473 až 1478 napadnutého rozhodnutia), zatiaľ čo vo svojich alternatívnych výpočtoch odpovedala na tvrdenia spoločnosti Intel, podľa ktorých mal sporný počet jednotiek CPU x86 zahŕňať aj segment stolových počítačov (pozri odôvodnenia 1479 až 1508 napadnutého rozhodnutia). Tieto alternatívne výpočty sú rozdelené jednak na odpoveď Komisie na tvrdenia spoločnosti Intel týkajúce sa celkového sporného počtu jednotiek CPU x86 a jednak na potvrdzujúci výpočet vykonaný na základe porovnania s údajmi vyplývajúcimi z dokumentu, nazvaného „Vyhlásenie prác z apríla 2006“, ktorý bol prijatý na základe dohody medzi spoločnosťami AMD a Lenovo.

2)      O podmienenej časti zliav

415    V odôvodnení 1461 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že suma predmetných zliav bola uvedená v MoU 2007, ktoré stanovovalo finančnú podporu vo výške 180 miliónov USD na rok 2007 vo forme štvrťročných platieb.

416    V odôvodnení 1462 napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, že platby na základe MoU 2007 sa pripočítali k platbám, v ktorých Intel pokračovala na základe iných programov finančnej podpory, ktoré boli dohodnuté predtým a nezávisle od MoU 2007. Komisia sa teda domnievala, že mali byť v celom rozsahu pripočítané k výsledku dohody o MoU 2007. Všetky platby a priaznivé obchodné podmienky stanovené v MoU 2007 boli podmienené tým, že Lenovo opustí všetky svoje projekty týkajúce sa prenosných počítačov vybavených CPU x86 spoločnosti AMD.

417    V odôvodnení 1463 napadnutého rozhodnutia bolo uvedené, že Intel vo svojom vyjadrení z 5. februára 2009 uviedla tvrdenie, podľa ktorého pre výšku zliav bola relevantná iba suma 138 miliónov USD. Je to vysvetlené tým, že z finančnej podpory v prospech spoločnosti Lenovo vo výške 180 miliónov USD, ktorá bola stanovená v MoU 2007, bolo v hotovosti pridelených len 135 miliónov USD. Zostávajúca časť finančnej podpory bola poskytnutá vo forme vecných výhod, a to vo forme rozšírenia štandardnej záruky spoločnosti Intel o rok a návrhu lepšieho využívania platformy spoločnosti Intel v Číne. Komisia zdôraznila, že Intel tvrdila, že hoci hodnota týchto dvoch nepeňažných príspevkov v prospech spoločnosti Lenovo bola 20 a 24 miliónov USD, náklady na tieto príspevky boli pre Intel oveľa nižšie, konkrétne 1,7 a 1,3 milióna USD. Intel poukázala na to, že na účely analýzy rovnako efektívneho konkurenta sa mali tieto skutočnosti posúdiť nie podľa ich hodnoty pre Lenovo, ale podľa toho, aké pre ňu predstavovali ekonomické náklady. Intel dospela k sume 138 miliónov USD tým, že k hotovostnej finančnej podpore vo výške 135 miliónov USD pripočítala tieto náklady vo výške 1,7 a 1,3 milióna USD.

418    V odôvodnení 1464 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že pred preskúmaním platnosti tvrdenia spoločnosti Intel, pokiaľ ide o spôsob hodnotenia, ktorý sa má použiť v analýze rovnako efektívneho konkurenta, poukázala na rozdiel medzi údajnými ekonomickými nákladmi spoločnosti Intel na príspevky a ich hodnotou pre Lenovo. Pomer medzi hodnotou pre Lenovo a údajnými ekonomickými nákladmi spoločnosti Intel predstavoval 1 176 % (20 oproti 1,7) na rozšírenie záruky a 1 846 % (24 oproti 1,3) na platformu. Komisia uviedla, že Intel síce poskytla niektoré výpočty vykonané v rámci pripomienok z 5. februára 2009 k dodatočnému oznámeniu o výhradách z roku 2008, a to na podporu svojho tvrdenia v súvislosti s ekonomickými nákladmi na príspevky, avšak nevysvetlila dôvod významného rozdielu medzi týmito nákladmi a ich hodnotou pre Lenovo.

419    V odôvodnení 1465 napadnutého rozhodnutia Komisia poznamenala, že bez toho, aby bola dotknutá vyššie uvedená pripomienka, tvrdenie spoločnosti Intel, podľa ktorého kritériom hodnotenia, ktoré sa malo použiť v analýze rovnako efektívneho konkurenta, nebola hodnota týchto prvkov pre Lenovo, ale ekonomické náklady vynaložené spoločnosťou Intel na tieto prvky, vychádza z nesprávneho pochopenia princípov uvedenej analýzy.

420    V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 1466 napadnutého rozhodnutia tvrdí, že „analýza rovnako efektívneho konkurenta [predpokladala, že sa preskúma] cena, za ktorú by konkurent, ktorý je rovnako efektívny ako dominantný podnik – avšak nie je podnikom v dominantnom postavení –, [mal] ponúkať svoje produkty [zákazníkovi] na účely kompenzácie… straty podmienených výhod, ktoré poskytoval dominantný podnik, t. j. straty vyplývajúcej z toho, že uvedený zákazník presunul sporný podiel svojich nákupov od dominantného podniku k tomuto hypotetickému rovnako efektívnemu konkurentovi“.

421    Napokon v odôvodnení 1467 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že z predchádzajúcich skutočností jasne vyplýva, že bolo potrebné ohodnotiť stratu pre zákazníka, keďže práve táto strata by mala byť nahradená zo strany rovnako efektívneho konkurenta, a nie ekonomické náklady dominantného podniku v prípade, že by sa tieto dva číselné údaje odlišovali. Tento rozdiel bol podľa Komisie ilustrovaný príkladom distribučnej platformy. Intel ako dominantný podnik už disponovala distribučnou platformou v Číne, o ktorej tvrdila, že stačilo, aby na nej vykonala malé zlepšenia, a to s ekonomickými nákladmi vo výške 1,3 milióna USD, aby následne mohla spoločnosti Lenovo ponúknuť výhodu v celkovej hodnote 24 miliónov USD. Komisia však uviedla, že konkurent, ktorý je rovnako efektívny ako dominantný podnik, avšak nie je podnikom v dominantnom postavení, by obvykle takúto platformu zatiaľ nevybudoval. S cieľom nahradiť spoločnosti Lenovo stratu výhody, ktorá bola spojená s lepším využívaním zásobovacej platformy spoločnosti Intel, mal teda rovnako efektívny konkurent poskytnúť spoločnosti Lenovo peňažnú platbu vo výške, ktorá sa rovná ekonomickej hodnote, ktorú pre Lenovo predstavuje zlepšená zásobovacia platforma.

422    Žalobkyňa vo všeobecnosti tvrdí, že MoU 2007 neumožňovalo dospieť k záveru, že jej zľavy by ju viedli k vytlačeniu rovnako efektívneho konkurenta z trhu. Analýza uskutočnená Komisiou po prvé nadhodnocovala údajne podmienenú časť zľavy, po druhé minimalizovala sporný podiel a po tretie zveličovala jej náklady. Pokiaľ ide konkrétne o podmienenú časť, žalobkyňa v súvislosti so zľavami na základe MoU 2007 uvádza, že v napadnutom rozhodnutí v odôvodneniach 1461 a 1474 až 1477 sa konštatuje, že podmienené zľavy vo výške 180 miliónov USD boli poskytnuté iba v prípade sporného podielu od 0,9 do 1,1 milióna prenosných počítačov. Podľa žalobkyne však výška podmienených zliav dosahovala len 138 miliónov USD.

423    Podľa žalobkyne metodika Komisie s cieľom zohľadniť tieto vecné výhody je nesprávna z dôvodu, že na účely analýzy AEC by mala podmienená zľava zohľadňovať náklady, ktoré žalobkyni vznikli v súvislosti s ich poskytnutím, a nie hodnotu, ktorú predstavujú pre Lenovo. V doplňujúcej správe Shapiro‑Hayes z 28. januára 2009 (ďalej len „doplňujúca správa Shapiro‑Hayes“) boli náklady spoločnosti Intel týkajúce sa dvoch vecných výhod vyčíslené približne na 3 milióny USD. Z tejto sumy zodpovedala suma 1 680 073 USD (po zaokrúhlení 1,7 milióna USD) rozšíreniu záruky a ďalšia suma 1 256 948 USD (po zaokrúhlení 1,3 milióna USD) predstavovala náklady spoločnosti Intel zodpovedajúce tomu, že spoločnosti Lenovo ponúkla distribučnú platformu.

424    Komisia spochybňuje všetky tvrdenia žalobkyne. Komisia poukazuje na to, že na posúdenie podmienenej časti zliav bolo v napadnutom rozhodnutí hodnotené navýšenie financovania, ktoré Intel poskytla spoločnosti Lenovo v roku 2007 na základe MoU 2007. Tento prístup nebol spochybnený. Podľa Komisie je v rozhodnutí stanovené, že toto navýšené financovanie predstavovalo 180 miliónov USD, pričom sa opiera o preskúmanie dokumentov, ktoré pripravila Intel v rámci rokovaní o MoU 2007. Komisia sa domnieva, že správne vychádzala z hodnoty vecných výhod poskytnutých spoločnosti Lenovo, namiesto toho, aby vychádzala z ich nákladov pre Intel. Podľa nej totiž analýza rovnako efektívneho konkurenta predpokladá v podstate posúdenie kompenzácie, ktorú by mal prípadný rovnako efektívny konkurent ponúknuť spoločnosti Lenovo za stratu zliav spoločnosti Intel. Aby bola Lenovo motivovaná k voľbe rovnako efektívneho konkurenta, očakávala, že získa kompenzáciu za svoje vlastné straty, a nie za straty spoločnosti Intel.

425    Okrem toho Komisia tvrdí, pričom sa opiera o prílohu B.31 vyjadrenia k žalobe, že Intel nepredložila nijaký konkrétny dôkaz o tom, že by medzi spoločnosťou Lenovo a ňou existoval rozdiel v názoroch, pokiaľ ide o hodnotu vecných výhod poskytnutých spoločnosti Lenovo, a už vôbec nie o tom, že by Lenovo vypočítala inú hodnotu, pokiaľ ide o tieto vecné výhody. Uvádza tiež, že dokumenty z obdobia skutkových okolností nachádzajúce sa v spise preukazujú, že Lenovo považovala tieto vecné výhody za veľmi užitočné a že ich od spoločnosti Intel žiadala od začiatku rokovaní.

426    Podľa Komisie je nesprávne tvrdiť, ako to robí žalobkyňa, že hodnota vecných výhod na účely analýzy rovnako efektívneho konkurenta zodpovedá nákladom, ktoré tieto výhody predstavujú pre dominantný podnik. Podľa Komisie sa replika snaží obísť chybu, ktorou je poznačené odôvodnenie žaloby, tým, že sa v nej uvádza, že „rovnako efektívny konkurent by v podstate mohol spoločnosti Lenovo ponúknuť rovnaké vecné výhody za rovnaké náklady ako Intel“. To podľa nej nezohľadňuje skutočnosť, že rovnako efektívny konkurent by bol menší ako Intel. Komisia odkazuje na odôvodnenie 1467 napadnutého rozhodnutia, v ktorom bolo vysvetlené, že rovnako efektívny konkurent by ešte obvykle nedisponoval zásobovacou platformou v Číne. Podľa Komisie by tak mal v hotovosti kompenzovať stratu výhod, ktoré Intel poskytla spoločnosti Lenovo.

427    V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že replika sa obmedzuje na odpoveď po prvé tvrdením, že rovnako efektívny konkurent by nevyhnutne mal zásobovaciu platformu v Číne, a po druhé tvrdením, že AMD jednu mala. V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že prvá odpoveď uvedená v replike je obyčajným tvrdením. Podľa nej nie je dôvod na to, aby konkurent, hoci aj rovnako efektívny, nevyhnutne disponoval zásobovacou platformou v Číne. Pokiaľ ide o druhú odpoveď poskytnutú v replike, analýza rovnako efektívneho konkurenta sa podľa Komisie týka hypotetického konkurenta, a nie spoločnosti AMD. V každom prípade dokument, na ktorý Intel odkazuje, len deklaroval, že AMD mala „prevádzky“ v Číne, čo nepreukazuje existenciu zásobovacej platformy, a už vôbec nie platformy, ktorá je rovnocenná s platformou spoločnosti Intel.

428    Podľa Komisie body 22 až 37 prílohy D.39 dupliky preukazujú, že aj keby sa pripustilo, že rovnako efektívny konkurent disponoval zásobovacou platformou v Číne, náklady, ktoré by pre neho vyplývali zo sprístupnenia tejto platformy spoločnosti Lenovo, by boli citeľne vyššie než náklady spoločnosti Intel na poskytnutie tejto výhody. To isté platí o rozšírení záruky. Ako tvrdí Intel, ak jej náklady na obe vecné výhody predstavujú 3 milióny USD, potom by ponuka rovnakých výhod pre Lenovo stála rovnako efektívneho konkurenta prinajmenšom 38 miliónov USD. Táto suma sa vypočíta na základe dvoch predpokladov spoločnosti Intel, ktoré Komisia odmieta, a to po prvé, že rovnako efektívny konkurent disponuje zásobovacou platformou v Číne, a po druhé, že náklady znášané spoločnosťou Intel na poskytnutie vecných výhod dosahujú 3 milióny USD.

429    Podľa Komisie v každom prípade kľúčové tvrdenie uvedené v žalobe a replike, že náklady spoločnosti Intel na obe vecné výhody dosahujú 3 milióny USD, je v rozpore s vlastnými dôkazmi spoločnosti Intel. Body 38 až 44 prílohy D.39 dupliky podľa Komisie preukazujú, že interné dokumenty spoločnosti Intel pochádzajúce z obdobia skutkových okolností preukazujú, že žalobkyňa vypočítala, že náklady na obe vecné výhody boli v skutočnosti rovnaké, ba dokonca vyššie ako ich hodnota pre Lenovo. Celkové náklady spoločnosti Intel na tieto výhody boli stanovené na 47 miliónov USD, a nie na 3 milióny USD, ako to tvrdí Intel.

430    Pred preskúmaním tvrdení účastníkov konania, pokiaľ ide o dve vecné výhody, treba uviesť, že žalobkyňa nespochybňuje, že v prezentácii, ktorú pripravila pre Lenovo, spomenula hodnotu 20 miliónov USD na účely rozšírenia záruk a hodnotu 24 miliónov USD pre distribučnú platformu. Žalobkyňa však tvrdí, že tieto hodnoty mali byť na účely testu AEC nahradené jednotlivo sumami 1,7 a 1,3 milióna USD, aby odrážali náklady žalobkyne, a nie výhody pre Lenovo. Komisia pripísala 44 miliónov USD zo 180 miliónov USD podmienených zliav vecným výhodám na základe hodnoty, ktorú tieto služby predstavovali pre Lenovo. Zo znenia odôvodnenia 1465 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že je vylúčené, aby Komisia v tomto rozhodnutí zohľadnila výpočty spoločnosti Intel, ktoré odhadovali jej náklady týkajúce sa ponuky vecných výhod na 3 milióny USD, alebo aby tento číselný údaj analyzovala.

431    Prístup Komisie v podstate spočíva v domnienke, že aj keby sa pripustilo, že rovnako efektívny konkurent by v zásade mohol ponúknuť vecné výhody, nič to nemení na tom, že sprístupnenie distribučnej platformy alebo rozšírenie záruky je pre konkurenta nákladnejšie než pre dominantný podnik, najmä ak je hodnota vecných výhod prepojená so sporným podielom. Komisia tiež tvrdí, že Intel nepredložila nijaký konkrétny dôkaz o tom, že existoval názorový rozpor medzi spoločnosťou Lenovo a ňou, pokiaľ ide o hodnotu vecných výhod, ktoré boli poskytnuté.

432    Žalobkyňa spochybňuje túto analýzu Komisie. Podľa žalobkyne doplňujúca správa Shapiro‑Hayes a správa Salop‑Hayes preukazujú, že tento postup nie je správny a že náležitá analýza rovnako efektívneho konkurenta zohľadňuje náklady spoločnosti Intel na poskytovanie týchto vecných výhod. Odkazuje na správu Salop‑Hayes, v ktorej sa uvádza:

„Na účely kritéria rovnako efektívneho konkurenta musí podmienená zľava zahŕňať náklady vynaložené spoločnosťou Intel na poskytovanie týchto služieb, a nie ich hodnotu pre Lenovo. Cieľom kritéria rovnako efektívneho konkurenta je určiť, či marginálne príjmy spoločnosti Intel spojené so sporným podielom prekračujú jej marginálne náklady na dodávku tohto množstva, pričom sa zohľadní zníženie zisku spoločnosti Intel v dôsledku podmienených zliav. Pokles zisku spoločnosti Intel zodpovedá nákladom spoločnosti Intel na [vecné] výhody.“

433    V tejto súvislosti treba uviesť, že základy testu AEC, ktorý v prejednávanej veci uplatnila Komisia, sú uvedené najmä v odôvodneniach 1003 a 1004 napadnutého rozhodnutia.

434    V odôvodnení 1003 napadnutého rozhodnutia Komisia vysvetľuje logiku, ktorá je vlastná testu AEC, pričom uvádza, že „v podstate ide o preskúmanie toho, či by samotná Intel mohla vzhľadom na svoje vlastné náklady a účinok zliav vstúpiť na trh v menšom rozsahu bez toho, aby utrpela straty“.

435    V odôvodnení 1004 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, že analýza rovnako efektívneho konkurenta je čisto hypotetickým základom v tom zmysle, že ide o určenie toho, či by bolo zabránené prístupu konkurenta, ktorý je rovnako efektívny ako Intel, na trh, pokiaľ ide o výrobu a dodávky CPU x86 v rovnakej hodnote, akú poskytuje Intel svojim zákazníkom, pričom by však tento konkurent nemal tak širokú predajnú základňu ako Intel. Táto analýza je v zásade nezávislá od skutočnej schopnosti spoločnosti AMD vstúpiť alebo nevstúpiť na trh.

436    Z vyššie uvedeného vyplýva, že hypotetický konkurent, ktorého schopnosť vstúpiť na trh sa posudzuje bez ohľadu na cenové postupy spoločnosti Intel, je rovnako efektívnym konkurentom, ktorý sa vníma ako subjekt schopný dodávať CPU x86 za rovnakých podmienok, ako sú podmienky uplatňované spoločnosťou Intel. Ako vyplýva z odôvodnenia 1003 napadnutého rozhodnutia, test AEC v podstate znamená preskúmať, či by samotná Intel mohla vstúpiť na trh napriek spornému systému zliav. Z odôvodnenia 1004 uvedeného rozhodnutia vyplýva, že jediným rozdielom medzi situáciou hypotetického konkurenta a skutočnou situáciou spoločnosti Intel na trhu je v zásade to, že uvedený hypotetický konkurent nemá rovnocennú predajnú základňu. Vzhľadom na spresnenia uvedené v odôvodnení 1005 napadnutého rozhodnutia sa tento odkaz na neexistenciu rovnocennej predajnej základne má vykladať v tom zmysle, že z dôvodu postavenia spoločnosti Intel ako nevyhnutného obchodného partnera môže hypotetický rovnako efektívny konkurent prevziať spoločnosti Intel iba sporný podiel dopytu zákazníkov po CPU x86.

437    Ako však správne uvádza žalobkyňa, keď Komisia v napadnutom rozhodnutí v rámci skúmania rozsahu zliav poskytovaných spoločnosti Lenovo posudzovala hodnotu vecných výhod, ktoré žalobkyňa ponúkala, neuvažovala tak, ako keby bol hypotetický konkurent schopný predávať spoločnosti Lenovo CPU x86, a zároveň jej ponúkať vecné výhody za rovnakých podmienok ako žalobkyňa.

438    V odôvodnení 1466 napadnutého rozhodnutia totiž Komisia usúdila, že ide o preskúmanie ceny, ktorú by rovnako efektívny konkurent, ktorý nie je sám osebe dominantným podnikom, musel zaplatiť ako kompenzáciu za stratu vecných výhod, ktoré Intel ponúkla spoločnosti Lenovo a ktorými sú rozšírenie platformy alebo rozšírenie záruky. V odôvodnení 1467 uvedeného rozhodnutia sa Komisia na vysvetlenie tohto prístupu opierala o príklad distribučnej platformy. Komisia uviedla, že na rozdiel od spoločnosti Intel, ktorá disponuje distribučnou platformou v Číne vyžadujúcou určité úpravy na účely poskytovania vecných výhod spoločnosti Lenovo, konkurent, ktorý by bol rovnako efektívny ako dominantný podnik, avšak nebol by dominantným podnikom, a bol by teda menší, by obvykle ešte takouto platformou nedisponoval.

439    Komisia tak vychádzala z predpokladu, ktorý je v rozpore so základmi testu AEC uvedenými v odôvodneniach 1003 a 1004 napadnutého rozhodnutia, ktoré spočívajú na zásade, podľa ktorej je hypotetický konkurent rovnako efektívny ako Intel, najmä z hľadiska nákladov na rozšírenie platformy alebo záruky. Komisia v skutočnosti založila svoje úvahy na menej efektívnom konkurentovi, ktorý však nie je relevantným hospodárskym subjektom na účely posúdenia schopnosti predmetnej praxe zliav vyvolať účinok vylúčenia z trhu.

440    Žiadne tvrdenie uvedené Komisiou nie je schopné vyvrátiť toto konštatovanie.

441    Komisia, ktorá síce odkazuje na skutočnosť, že Intel vyčíslila sumu v prospech spoločnosti Lenovo vysoko (na 20 a 24 miliónov USD), neposkytuje v napadnutom rozhodnutí odpoveď na otázku, aké by boli náklady pre rovnako efektívneho konkurenta, ak by musel poskytnúť prístup k distribučnej platforme alebo prostredníctvom jednoduchej úpravy svojej vlastnej už existujúcej platformy by ju rozšíril v prospech jedného OEM, podobne ako to navrhla Intel spoločnosti Lenovo. Rovnaká logika sa uplatňuje na náklady spojené s rozšírením záruky.

442    V tejto súvislosti účastníci konania v odpovedi na otázky Všeobecného súdu na pojednávaní z roku 2020 uviedli, že úspory z rozsahu sa nemajú zohľadniť ako rozdielový prvok, ale že náklady rovnako efektívneho konkurenta treba považovať za rovnaké ako v prípade spoločnosti Intel. Takéto vysvetlenia Komisie sú pritom v rozpore s prístupom prijatým v odôvodneniach 1466 a 1467 napadnutého rozhodnutia, ktoré zohľadňujú veľkosť rovnako efektívneho konkurenta, aby najmä zdôraznili, že platforma porovnateľná s platformou spoločnosti Intel ešte nebola vybudovaná.

443    Okrem toho v rozsahu, v akom Komisia pred Všeobecným súdom odkazuje na konkrétnu veľkosť platformy rovnako efektívneho konkurenta (pozri bod 426 vyššie in fine), treba uviesť – ako tvrdila Intel na pojednávaní z roku 2020 –, že táto skutočnosť nebola predmetom analýzy v napadnutom rozhodnutí. To isté platí, pokiaľ ide o číselné hodnotenia, ktoré Komisia uviedla po prvýkrát v prílohe D.39 dupliky s cieľom posúdiť skutočné náklady spoločnosti Intel týkajúce sa vecných výhod (pozri body 429 a 430 vyššie).

444    Všeobecný súd však nemôže zohľadniť tieto dodatočné analýzy, ktoré mu boli predložené počas konania pred ním s cieľom podporiť test AEC obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí, bez toho, aby odôvodnenie Komisie nachádzajúce sa v uvedenom rozhodnutí nahradil svojím vlastným odôvodnením. Judikatúra citovaná v bode 150 vyššie totiž zakazuje, aby Všeobecný súd pristúpil k takémuto nahradeniu odôvodnenia.

445    Pokiaľ ide o tvrdenia Komisie nachádzajúce sa v odôvodnení 1464 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú údajne výrazného rozdielu medzi ekonomickými nákladmi spoločnosti Intel na poskytnutie vecných výhod a ich hodnotou pre Lenovo, treba uviesť, že bez ohľadu na skutočnosť, že hodnota pre Lenovo nie je rozhodujúcim prvkom pri analýze testu AEC, ako to vyplýva zo zápisnice o vyhlásení L10 z 2. júna 2009, [dôverné], Lenovo nepripustila, že by sa rokovania so spoločnosťou Intel týkali presnej hodnoty vecných výhod. L10 sa v podstate domnieval, že odhad vyčíslený v USD, ktorý sa týka uvedených výhod, sa mohol výrazne odlišovať od sumy, ktorú predložila Intel. Podľa neho sa táto spoločnosť v podstate pokúsila pripísať si zásluhu za prvky, ktorých hodnotu nestanovil v peňažnom vyjadrení, ako je napríklad distribúcia prostredníctvom platformy. Intel sa ho snažila presvedčiť, že tieto prvky mali hospodársky význam, hoci išlo skôr o prevádzkovú výhodu. L10 zdôraznil, že nepripísal ani len najmenšiu váhu, pokiaľ ide o výhodu týchto vecných prvkov z hľadiska jej peňažného vyjadrenia. Napokon, pokiaľ ide o odkaz Komisie na e‑mail L10 z 12. januára 2006, v ktorom bol uznaný význam vecných výhod, treba uviesť, že tieto výhody neboli v uvedenom e‑maile vyčíslené v dolároch.

446    Zo série e‑mailov z obdobia od 26. novembra 2006 do 28. novembra 2008, nazvaných „RE: Intel Meet Comp Response Nov 27 06.ppt“, takisto vyplýva, že Intel používala rôzne odkazy na prehnané výhody ako vyjednávaciu taktiku, a to najmä tým, že za výhodu označovala prvky, ktoré zamýšľala poskytnúť obchodnému partnerovi v každom prípade. Za týchto okolností Komisia nemôže, čo i len implicitne, ako je to v prípade odôvodnenia 1464 napadnutého rozhodnutia, vyvodiť z týchto samotných údajov týkajúcich sa rokovaní o vecných výhodách, že skutočné náklady, tak ako ich uvádza Intel, boli minimalizované. V tom istom zmysle treba zamietnuť ako neúčinné tvrdenie Komisie uvedené v bode 614 vyjadrenia k žalobe a odkazujúce na prílohu B.31 tohto vyjadrenia, podľa ktorého Intel nepreukázala, že medzi ňou samotnou a spoločnosťou Lenovo existovali názorové rozdiely, pokiaľ ide o hodnotu poskytnutých vecných výhod. Otázkou totiž je, aké náklady boli potrebné na to, aby predmetné výhody ponúkla, a nie to, ako Lenovo vnímala ich hodnotu.

447    Okrem toho sa nestačí opierať, ako to urobila Komisia v odôvodnení 1464 napadnutého rozhodnutia a následne v bode 614 vyjadrenia k žalobe, v ktorom odkazuje na bod 416 prílohy B.31 tohto vyjadrenia, o tvrdenie, podľa ktorého Intel nedokázala vysvetliť výrazný rozdiel medzi jej údajnými nákladmi vo výške 3 miliónov USD a sumou 44 miliónov USD pre Lenovo. Komisii totiž prináležalo, aby priamo v napadnutom rozhodnutí, a nie vo výpočtoch predložených po prvýkrát v konaní pred Všeobecným súdom posúdila, aké by boli náklady, ktoré by mal rovnako efektívny konkurent, ak by musel ponúknuť takému OEM, akým je Lenovo, vecné výhody, ktoré sú rovnocenné s výhodami, ktoré ponúkla Intel (pozri tiež bod 444 vyššie).

448    Okrem toho v rozsahu, v akom Komisia po prvýkrát v konaní pred Všeobecným súdom v bode 326 dupliky, kde názorne odkazuje na jej prílohu D.39, vykonáva výpočty nákladov, ktoré sa týkajú situácie, keď by bolo potrebné zohľadniť to, že rovnako efektívny konkurent má distribučnú platformu v Číne, treba uviesť – a to bez ohľadu na skutočnosť, že ide o oneskorené výpočty, ktoré nie sú súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorého bol vykonaný iný test –, že výsledok, ku ktorému dospela Komisia v súvislosti s nákladmi, sa v každom prípade odlišuje od výsledku uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Na jednej strane totiž, ako vyplýva z bodu 36 prílohy D.39 dupliky, náklady v prípade rovnako efektívneho konkurenta predstavujú 20 690 000 USD, a nie 24 miliónov USD, ako sa uvádza v odôvodnení 1463 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s distribučnou platformou. Na druhej strane, pokiaľ ide o rozšírenie záruky, ktorej náklady boli v prípade rovnako efektívneho konkurenta po prvýkrát vyčíslené na 17 473 664 USD v bode 30 prílohy D.39 dupliky, tie sa odlišujú od sumy 20 miliónov USD uvedenej v napadnutom rozhodnutí.

449    Napokon tvrdenie Komisie, ktoré je uvedené v bode 327 dupliky odkazujúcom na body 38 až 44 jej prílohy D.39 a podľa ktorého je kľúčové tvrdenie žalobkyne, že náklady na obe vecné výhody dosahujú v prípade spoločnosti Intel 3 milióny USD, v rozpore s jej vlastnými dôkazmi, nemôže uspieť.

450    Pokiaľ ide o interné dokumenty spoločnosti Intel s referenčnými číslami D.41 a D.42 pripojené k duplike, z ktorých podľa Komisie vyplýva, že Intel odhadla náklady na vecné výhody na 47 miliónov USD namiesto 3 miliónov USD, tieto dokumenty neboli uvedené v napadnutom rozhodnutí, a teda nepatria do jeho odôvodnenia. Zo znenia odôvodnenia 1465 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že je zrejme vylúčené, že by ich Komisia vo svojej hlavnej analýze, tak ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia, zohľadnila, keďže v ňom uvádza, že „tvrdenie spoločnosti Intel, podľa ktorého kritériom hodnotenia, ktoré sa malo použiť v analýze rovnako efektívneho konkurenta, nebola hodnota týchto prvkov pre Lenovo, ale boli ním ekonomické náklady vynaložené spoločnosťou Intel na tieto prvky, spočíva na nesprávnom pochopení princípov uvedenej analýzy“.

451    V každom prípade, aj keby bol odkaz Komisie na dokumenty uvedené v bode 450 vyššie prípustný, z týchto dokumentov by nebolo možné vyvodiť, že Intel nesprávne minimalizovala svoje náklady tým, že uviedla, že dve vecné výhody zodpovedali sumám 1,7 a 1,3 milióna USD. Dokumenty, na ktoré odkazuje Komisia, totiž patria do kontextu, v ktorom sa začali rokovania so spoločnosťou Lenovo a v rámci ktorého chcela Intel preukázať význam svojich obchodných návrhov tým, že ich prezentovala spôsobom priaznivým pre Lenovo (pozri tiež body 445 a 446 vyššie). Pokiaľ ide o konkrétnu analýzu týchto dokumentov vykonanú s výhradou toho, čo bolo konštatované z čisto preventívnych dôvodov, treba uviesť, že sú nejasné a neumožňujú tak potvrdiť stanovisko Komisie.

452    Po prvé v dokumente s názvom „Intel Chart entitled 2006 v. 2007 Trend“ sa výhoda súvisiaca s rozšírením distribučnej platformy nepochybne nachádza v časti „Incremental 07 Spending“, pričom v predmetnej tabuľke je uvedený odkaz obsahujúci výraz „billing impact“. Suma 24 miliónov USD týkajúca sa platformy sa však nachádza v stĺpci s názvom „Contra“, a nie v stĺpci s názvom „Expense“. To naznačuje, že išlo o odhad protihodnoty, ktorú Intel považuje za zodpovedajúcu využívaniu platformy, ako bolo vysvetlené v bode 71 doplňujúcej správy Shapiro‑Hayes a znázornené v jej prílohe 10, ale nie o náklady spoločnosti Intel na takúto platformu alebo jej zmenu. V rovnakom zmysle boli náklady na rozšírenie záruky stanovené v bode 70 doplňujúcej správy Shapiro‑Hayes, ako aj v jej prílohe 9, a to na 1,7 milióna USD. Za týchto okolností nie je potrebné rozhodnúť o tvrdeniach Dr Hayesa na pojednávaní z roku 2020, podľa ktorých z dôvodu malého počtu porúch CPU x86 nepredstavuje rozšírenie záruky z jedného na tri roky značné diferenčné náklady.

453    Po druhé, pokiaľ ide o tabuľky uvedené v prílohe D.42 dupliky, hoci umožňujú dať do súvislosti náklady spoločnosti Intel s výhodami pre Lenovo, celkové náklady na úpravu distribučnej platformy vyčíslené v napadnutom rozhodnutí na 24 miliónov USD z nich nevyplývajú. V každom prípade nemožno vylúčiť, že cieľom tohto dokumentu mohlo byť, aby bola počas rokovaní so spoločnosťou Lenovo predložená ponuka priaznivým spôsobom.

454    Za týchto okolností vzhľadom na nesprávne posúdenia, ktorých sa dopustila Komisia, nie je potrebné posúdiť niektoré dodatočné tvrdenia spoločnosti Intel týkajúce sa otázky, či AMD skutočne disponovala platformou v Číne, keďže situácia podniku AMD nie je na účely testu AEC vôbec rozhodujúca.

455    Preto je potrebné prijať záver, že Komisia sa dopustila pochybenia v rámci vyčíslenia vecných výhod, ktoré Intel ponúkla spoločnosti Lenovo, a to tým, že použila jednak sumu 20 miliónov USD a jednak sumu 24 miliónov USD, na základe ktorých odhadla výšku zliav na 180 miliónov USD. Uvedená suma 180 miliónov USD je teda sama osebe nesprávna.

456    Vzhľadom na vyššie uvedené treba uviesť, že v odôvodnení 1507 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že základ záverov, ku ktorým dospela, pokiaľ ide o schopnosť zliav poskytnutých spoločnosti Lenovo vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu, spočíval v porovnaní požadovaného počtu jednotiek a sporného počtu jednotiek, ktoré bolo vykonané v odôvodnení 1478 uvedeného rozhodnutia, ako aj v úvahách nachádzajúcich sa v odôvodneniach 1479 až 1506, ktoré uvádzajú alternatívny test požadovaného podielu v rámci kombinovaných segmentov stolových počítačov a prenosných počítačov. Ako však vyplýva z odôvodnení 1472, 1478 a 1503 až 1506 napadnutého rozhodnutia, v rámci vyššie uvedeného porovnania, ako aj alternatívneho testu Komisia na účely svojich analýz týkajúcich sa definície požadovaného podielu zohľadnila podmienenú časť vo výške 180 miliónov USD, a to s cieľom porovnať požadovaný podiel so sporným podielom jednotiek CPU x86. Pochybenie v rámci vyčíslenia vecných výhod, ktoré Intel ponúkla spoločnosti Lenovo, teda ovplyvnilo všetky zložky skúmania zliav poskytnutých tomuto OEM.

457    Preto bez toho, aby bolo potrebné pristúpiť k posúdeniu dôvodnosti tvrdení spoločnosti Intel týkajúcich sa sporného počtu jednotiek, ktorý sa mal zohľadniť, treba konštatovať, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala dôvodnosť záveru uvedeného v odôvodnení 1507 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého v roku 2007 zľavy spoločnosti Intel mohli alebo pravdepodobne boli schopné vyvolať protisúťažný účinok vylúčenia konkurentov z trhu, pretože rovnako efektívnemu konkurentovi by bolo zabránené uskutočňovať v prospech spoločnosti Lenovo dodávky týkajúce sa jej potrieb v oblasti CPU x86 pre prenosné počítače.

e)      O údajných pochybeniach týkajúcich sa testu AEC uplatneného na MSH

458    Žalobkyňa tvrdí, že analýza AEC týkajúca sa spoločnosti MSH obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí – okrem toho, že nadhodnocuje PNP spoločnosti Intel –, obsahuje dve pochybenia týkajúce sa jednak metódy „dvojitej podmienenej zľavy“ (ďalej len „metóda dvojitej zľavy“) a jednak podmienenej časti platieb. Náprava jedného z týchto pochybení by však preukázala, že MSH vyhovela testu AEC.

459    Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najskôr dôvodnosť argumentácie smerujúcej k preukázaniu, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď uplatnila metódu dvojitej zľavy.

460    Žalobkyňa v podstate spochybňuje relevantnosť číselných údajov použitých na účely uplatnenia tej istej metódy a dôsledkov, ktoré z nich Komisia vyvodila.

461    Komisia sa domnieva, že všetky tvrdenia treba zamietnuť, keďže uplatnenie metódy dvojitej zľavy nie je poznačené žiadnym pochybením.

462    Komisia po prvé tvrdí, že rovnako efektívny konkurent na to, aby mohol spoločnosti MSH predávať počítače určitej značky, by sa mal uistiť nielen o tom, že MSH bola pripravená nakúpiť počítače vybavené jeho CPU, ale tiež a predovšetkým o tom, že OEM boli pripravení vyrábať tieto počítače. Preto praktiky spoločnosti Intel na rôznych úrovniach dodávateľského reťazca mohli mať kumulatívny účinok.

463    Po druhé Komisia tvrdí, že na preukázanie toho, že platby spoločnosti Intel v prospech spoločnosti MSH mohli mať protisúťažný účinok vylúčenia konkurentov z trhu, pokiaľ boli prepojené s praxou spoločnosti Intel vo vzťahu k OEM, stačí ilustrovať tento potenciálny účinok príkladom podmienenej platby poskytnutej spoločnosťou Intel jednému OEM bez toho, aby bolo potrebné opakovať tento postup pre každého jedného OEM.

464    Po tretie v napadnutom rozhodnutí sa skúma kumulácia platieb spoločnosti Intel v prospech spoločnosti MSH a neskrývaných obmedzení spoločnosti Intel, najmä vo vzťahu k prenosným počítačom Lenovo vybaveným CPU x86 spoločnosti AMD, pokiaľ ide o obdobie od júna do decembra 2006.

465    Okrem toho Komisia tvrdí, že príloha B.31 vyjadrenia k žalobe podrobne analyzuje ostatné tvrdenia spoločnosti Intel. V podstate uvádza, že napadnuté rozhodnutie primerane odôvodňuje skutočnosť, že zľavy poskytované spoločnosti NEC za dotknutý štvrťrok sú reprezentatívne pre celé dotknuté obdobie, že je nepravdepodobné, že by NECCI mohla poskytnúť celý sporný podiel spoločnosti MSH, a že napadnuté rozhodnutie sa nezakladá na predpoklade, že 100 % zliav, ktoré poskytla Intel spoločnosti NEC, bolo podmienených.

466    V tejto súvislosti treba podobne ako žalobkyňa uviesť, že Komisia v prvom rade v odôvodnení 1565 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že z tabuľky č. 58 nachádzajúcej sa v odôvodnení 1564 uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Intel podľa obvyklej metódy výpočtu nevyhovela testu AEC za roky 1997, 1998 a 2000. Ako v podstate tvrdí žalobkyňa, Komisia teda prinajmenšom implicitne uznala, že skutočná cena vyplývajúca z podmienených platieb spoločnosti Intel v prospech spoločnosti MSH bola podľa obvyklej metódy výpočtu zjavne vyššia ako PNP počas celého obdobia údajného porušenia, teda od roku 2002 do roku 2007.

467    Ako vyplýva z odôvodnení 1561 a 1566 napadnutého rozhodnutia, Komisia však následne upravila test AEC odhadom, že ak by Intel poskytla jednému OEM podmienenú zľavu, rovnako efektívny konkurent by musel poskytnúť dve platby: jednu na to, aby sa uistil, že získa sporný podiel OEM, a druhú na to, aby sa uistil, že získa sporný podiel spoločnosti MSH. Vzhľadom na túto dvojitú zľavu Komisia v odôvodnení 1568 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že Intel nevyhovela testu AEC počas celého dotknutého obdobia, s výnimkou roku 2004.

468    Z vyššie uvedených odôvodnení napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, že je potrebné vychádzať z predpokladu, že Intel vyhovela testu AEC podľa bežnej metódy výpočtu a že až pri zohľadnení existencie dvojitej zľavy sa Komisii na základe jej vlastných číselných údajov podarilo preukázať, že platby spoločnosti Intel v prospech spoločnosti MSH mohli viesť k protisúťažnému vylúčeniu z trhu počas celého dotknutého obdobia, s výnimkou roku 2004.

469    Pokiaľ ide o posúdenie týchto skutočností, na úvod treba uviesť, že žalobkyňa nespochybňuje metódu dvojitej zľavy ako takú. V podstate uznáva, že rovnako efektívny konkurent na to, aby mohol spoločnosti MSH predávať počítače určitej značky, sa mal uistiť nielen o tom, že MSH bola pripravená nakúpiť počítače vybavené jeho CPU, ale tiež a predovšetkým o tom, že OEM boli pripravení vyrábať tieto počítače. V dôsledku toho postupy spoločnosti Intel na rôznych úrovniach dodávateľského reťazca mohli mať kumulatívny účinok.

470    Naproti tomu žalobkyňa spochybňuje číselné údaje, ktoré Komisia použila na vykonanie svojich výpočtov. Ako uvádza žalobkyňa, v napadnutom rozhodnutí je výška dvojitej zľavy vypočítaná tak, že sa vychádza z predpokladu, že každému OEM, ktorý je dodávateľom spoločnosti MSH, bola poskytnutá podmienená zľava rovnajúca sa celkovej zľave poskytnutej spoločnosti NEC vo štvrtom štvrťroku 2002, pričom OEM by túto zľavu stratil úplne, ak by MSH začala predávať počítače vybavené CPU x86 spoločnosti AMD. Z predpokladu, že 100 % zliav poskytnutých spoločnosti MSH bolo podmienených, Komisia vyvodila, že zľavy spoločnosti Intel počas celého dotknutého obdobia – okrem roku 2004 – vylúčili rovnako efektívneho konkurenta z trhu.

471    Všeobecný súd však usudzuje, že táto analýza obsahuje dve vady, z ktorých každá môže viesť k neplatnosti výsledkov testu AEC týkajúceho sa spoločnosti MSH, ktorý sa zakladal na zľavách poskytnutých spoločnosťou Intel spoločnosti NEC vo štvrtom štvrťroku 2002.

472    Po prvé, ako totiž tvrdí žalobkyňa, Komisia sa v odôvodneniach 1566 a 1567 napadnutého rozhodnutia domnieva, že zľavy poskytnuté spoločnosti NEC primerane odrážajú podmienené zľavy na všetkých počítačoch vybavených procesormi Intel, ktoré MSH kúpila od všetkých OEM. Táto domnienka však nie je nijako podopretá.

473    Intel totiž zdôrazňuje bez toho, aby to Komisia spochybnila, že MSH uskutočnila iba v rozsahu 4 % svojho dopytu po počítačoch nákupy od spoločnosti NEC v období rokov 2002 – 2007 a že okrem spoločnosti NEC boli hlavnými OEM, ktorí boli dodávateľmi počítačov spoločnosti MSH v rokoch 2002 až 2007, spoločnosti Fujitsu, Acer, HP, Compaq, Toshiba a Medion. Prinajmenšom stanovisko Komisie nevyhnutne spočíva na predpoklade, že MSH kupovala počítače od iných OEM než NEC.

474    Komisia však netvrdí ani nepreukazuje, že by Intel poskytla jednému z iných OEM, od ktorých MSH uskutočňovala svoje nákupy, podmienené zľavy v rámci segmentu počítačov určených pre súkromné osoby za podmienok, ktoré sú porovnateľné so zľavami týkajúcimi sa počítačov zakúpených od spoločnosti NEC.

475    Zdá sa teda, že napadnuté rozhodnutie založilo svoju analýzu metódy dvojitej zľavy na zľavách, ktoré Intel poskytla spoločnosti NEC počas jediného štvrťroka, ktorý predstavoval len časť nákupov spoločnosti MSH. V dôsledku toho, ako tvrdí žalobkyňa, treba konštatovať, že domnienka Komisie, podľa ktorej všetci dodávatelia spoločnosti MSH mali prospech z podstatných podmienených zliav, ktoré boli rovnaké ako tie, z ktorých mala prospech NEC, nie je dôvodná a v každom prípade nie je nijako podložená.

476    Tento záver je navyše podporený znením odôvodnenia 1566 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa Komisia na ilustráciu metódy dvojitej zľavy obmedzuje na tvrdenie, že „v dodatočnom oznámení o výhradách z roku 2008 bol uvedený príklad spoločnosti NEC v postavení výrobcu pôvodných zariadení, ktorý reprezentuje túto situáciu“, ako aj znením odôvodnenia 1567 toho istého rozhodnutia, v ktorom Komisia uvádza, že „v oddiele 4.2.3.4 boli hodnotené podmienené zľavy spoločnosti Intel v prospech spoločnosti NEC za štvrtý štvrťrok 2002 (keďže ide o jediný štvrťrok, za ktorý Komisia disponuje dostatočnými údajmi na účely vykonania analýzy schopnosti zliav vylúčiť rovnako efektívneho konkurenta z trhu)“. Z týchto odôvodnení napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, že Komisia zrejme vychádzala z príkladu spoločnosti NEC a z jediného štvrťroka nielen z dôvodu jeho relevantnosti, ale z dôvodu, že išlo o jediný štvrťrok, v súvislosti s ktorým mohla získať informácie na účely analýzy AEC týkajúcej sa spoločnosti MSH.

477    Komisia v tejto súvislosti tvrdí, že stačí odkázať na jediný reprezentatívny príklad, keďže test AEC slúži len na preukázanie schopnosti obchodnej praktiky narušiť hospodársku súťaž, a nie na preukázanie jej skutočných účinkov. Všeobecný súd však usudzuje, že keď si Komisia zvolila kvantitatívny prístup s cieľom preukázať túto schopnosť, musí sa ubezpečiť, že použité údaje sú spoľahlivé, a prinajmenšom vysvetliť, ako možno takéto údaje zovšeobecniť. Komisia však vôbec nepreukázala, že číselné údaje spoločnosti NEC boli „reprezentatívne“ pre všetkých OEM.

478    Po druhé a v každom prípade, ako tvrdí žalobkyňa, analýza Komisie predpokladá, že NEC a všetci ostatní OEM, ktorí sú dodávatelia spoločnosti MSH, využívali od roku 1997 do roku 2007 podmienené zľavy, ktoré boli identické s tými, ktoré získala NEC za jediný štvrťrok. Znamená to teda, že zľavy poskytnuté spoločnosti NEC za štvrtý štvrťrok 2002, a to za predpokladu, že boli reprezentatívne pre všetkých OEM, boli počas obdobia desiatich rokov stabilné. Na jednej strane však Komisia nijako nepreukázala, že išlo o taký prípad. Jediné odôvodnenie, ktoré podľa všetkého uvádza Komisia, je odôvodnenie nachádzajúce sa v odôvodnení 1567 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého boli údaje o zľavách pre NEC vo štvrtom štvrťroku 2002 jediné, ktoré mala k dispozícii. Ako však zdôrazňuje žalobkyňa, skutočnosť, že Komisia nemôže získať dodatočné dôkazy, jej neumožňuje, aby založila svoje závery na predpokladaných skutočnostiach. Na druhej strane treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodov 404 až 411 vyššie, bolo preukázané, že pokiaľ ide o NEC, Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že zovšeobecnila výsledky, ku ktorým dospela za štvrtý štvrťrok 2002, na celé obdobie údajného porušenia.

479    V dôsledku toho a bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k ostatným tvrdeniam uvádzaným účastníkmi konania, ako sú uvedené v bodoch 458 až 465 vyššie, treba konštatovať, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď sa domnievala, že podmienené zľavy spoločnosti Intel v prospech spoločnosti NEC vo štvrtom štvrťroku 2002 predstavovali dostatočné údaje na vykonanie testu AEC v prípade spoločnosti MSH za celé obdobie porušenia.

480    Vzhľadom na to, že Komisia nepreukázala, že podmienky na zovšeobecnenie boli splnené, treba prijať záver, a to bez toho, aby bolo nevyhnutné rozhodnúť o druhom tvrdení týkajúcom sa podmienenej časti platieb (pozri bod 458 vyššie), že žalobkyňa správne tvrdí, že uplatnenie testu AEC vo vzťahu k spoločnosti MSH je poznačené nesprávnym posúdením, ktoré sa uplatňuje na celé posudzované obdobie.

481    Vzhľadom na vyššie uvedené Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala dôvodnosť záveru uvedeného v odôvodnení 1573 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého – a to na základe úvah nachádzajúcich sa v odôvodneniach 1559 až 1572 toho istého rozhodnutia – počas obdobia od posledného štvrťroka 1997 do 12. februára 2008 platby spoločnosti Intel v prospech spoločnosti MSH mohli mať alebo pravdepodobne mali protisúťažné účinky vylúčenia konkurentov z trhu, a to buď samostatne alebo ako faktor posilnenia správania spoločnosti Intel vo vzťahu k ostatným subjektom pôsobiacim na trhu, pretože aj rovnako efektívnemu konkurentovi bolo zabránené v tom, aby vstúpil na časť dotknutého trhu.

f)      Závery týkajúce sa testu AEC

482    Vzhľadom na všetky úvahy uvedené v bodoch 179 až 480 vyššie a bez toho, aby bolo potrebné vykonať posúdenie jednotlivých tvrdení žalobkyne, ktoré sa týkajú analýzy nákladov, treba vyhovieť tvrdeniu žalobkyne, podľa ktorého analýza AEC, ktorú vykonala Komisia v napadnutom rozhodnutí, obsahuje pochybenia.

C.      O tvrdení, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie riadne neanalyzovalo a nezohľadnilo kritériá uvedené v bode 139 rozsudku o odvolaní

483    Podľa žalobkyne a ACT konštatovania Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o schopnosť zliav spoločnosti Intel vylúčiť konkurentov z trhu, náležite nezohľadňujú všetky kritériá stanovené Súdnym dvorom v bode 139 rozsudku o odvolaní. Skutočnosť, že nebol zohľadnený, hoci len jeden z nich, by však mala viesť Všeobecný súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

484    Žalobkyňa a ACT tvrdia, že spomedzi týchto piatich kritérií aspoň tri neboli náležite preskúmané. Domnievajú sa totiž, že hoci napadnuté rozhodnutie obsahuje analýzu prvého a tretieho kritéria uvedeného v bode 139 rozsudku o odvolaní, a to významu dominantného postavenia spoločnosti Intel na relevantnom trhu a podmienok a spôsobov poskytovania zliav zo strany spoločnosti Intel, vôbec to neplatí v prípade kritérií týkajúcich sa miery pokrytia trhu, dĺžky trvania a výšky zliav, ako aj existencie stratégie smerujúcej k vylúčeniu prinajmenšom rovnako efektívnych konkurentov z trhu.

1.      O miere pokrytia

485    V odôvodnení 1577 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa nachádza v oddiele 4.2.4 týkajúcom sa strategického významu výrobcov zariadení, ktorým boli poskytnuté zľavy spoločnosti Intel, Komisia v podstate zdôraznila, že z dôvodu ich podielu na trhu, ich silnej prítomnosti v najviac ziskovom segmente trhu, ako aj ich schopnosti presadiť nový procesor na trhu, niektorí OEM, v tomto prípade spoločnosti Dell a HP, boli strategicky významnejší než iní, pokiaľ ide o sprístupnenie trhu pre výrobcov CPU x86. Komisia sa okrem toho v odôvodnení 1597 napadnutého rozhodnutia domnievala, že OEM, ktorých sa týkalo správanie spoločnosti Intel, mali významný trhový podiel a že navyše boli strategicky významnejší ako iní OEM, čo malo značnejší vplyv na trh ako celok, než by bol vplyv, ktorý by zodpovedal ich samostatným kumulovaným trhovým podielom. Z toho vyvodila záver, že pokrytie zneužívajúcich konaní treba považovať za značné.

486    Žalobkyňa a ACT v podstate tvrdia, že napadnuté rozhodnutie tým, že sa vo svojom odôvodnení 1597 obmedzilo na tvrdenie, že OEM, ktorých sa týkalo správanie spoločnosti Intel, mali významný trhový podiel a že boli strategicky najdôležitejší, čo malo značnejší vplyv na trh ako celok, než by bol vplyv, ktorý by zodpovedal ich samostatným kumulovaným trhovým podielom, náležite nezohľadnilo kritérium miery pokrytia na účely analýzy toho, či mali zľavy a platby spoločnosti Intel schopnosť vylúčiť konkurentov z trhu.

487    Žalobkyňa navyše uvádza, že toto konštatovanie bolo formulované v napadnutom rozhodnutí po tom, čo sa v jeho odôvodnení 1001 dospelo k záveru, že zľavy a platby spoločnosti Intel spĺňali kritériá zneužitia, hoci rozsudok o odvolaní vyžaduje, aby Komisia vykonala analýzu pokrytia trhu pred konštatovaním zneužitia. Okrem toho sa žalobkyňa a ACT domnievajú, že dôkazy, o ktoré sa Komisia opierala, neboli dostatočné na prijatie záveru, že podiel na trhu, na ktorý sa vzťahuje správanie spoločnosti Intel, bol značný.

488    Komisia spochybňuje dôvodnosť tvrdení, ktoré predložila žalobkyňa.

489    Po prvé poznamenáva, že pokrytie trhu bolo preskúmané v oddiele 4.2.4 napadnutého rozhodnutia, a to v rámci strategického významu OEM, ktorým boli poskytnuté zľavy od spoločnosti Intel. Komisia trvá najmä na tom, že hoci bod 139 rozsudku o odvolaní identifikuje pokrytie trhu jednoducho ako faktor, tento faktor treba uplatniť v rámci každej veci, pričom v prejednávanej veci je potrebné, aby bol na účely posúdenia tohto faktora ako preukazujúceho, že vernostné zľavy spoločnosti Intel sú schopné vylúčiť konkurenciu z trhu, zohľadnený strategický význam pokrytej časti trhu. Rovnako treba zohľadniť okolnosť, že Intel bola nevyhnutným obchodným partnerom pre výrobcov zariadení, takže mala významný vplyv na svojich zákazníkov, keďže pre týchto zákazníkov bolo nereálne, aby sa úplne alebo prevažne obrátili na produktovú líniu spoločnosti AMD.

490    Po druhé uvádza, že pokiaľ ide o mieru pokrytia trhu, žalobkyňa sa už neopiera o tvrdenie uvedené v bode 115 žaloby, podľa ktorého pokrytie trhu jej postupmi neprekročilo 2 % počas jedného roka, ale zdá sa, že súhlasí s tým, čo Všeobecný súd konštatoval v bode 194 pôvodného rozsudku, a to, že pokrytie trhu dosahovalo v priemere približne 14 % počas obdobia, keď dochádzalo k porušeniu, pričom tvrdí, že z niektorých dôkazov bolo možné vyvodiť, že trhové podiely OEM, ktorých sa týkali postupy spočívajúce v sporných zľavách, presahovali 25 %.

491    Po tretie, pokiaľ ide o výhradu, ktorú Intel uviedla vo svojich pripomienkach a podľa ktorej bolo konštatovanie nachádzajúce sa v odôvodnení 1597 napadnutého rozhodnutia formulované po tom, čo bol v odôvodnení 1001 tohto rozhodnutia prijatý záver, že jej zľavy a platby spĺňali kritériá zneužitia (pozri bod 487 vyššie), Komisia tvrdí, že žalobkyňa skresľuje napadnuté rozhodnutie. Odôvodnenie 1001 tohto rozhodnutia sa totiž zakladá na rozsudku z 13. februára 1979, Hoffmann‑La Roche/Komisia (85/76, EU:C:1979:36), podľa ktorého vernostné zľavy porušujú článok 102 ZFEÚ. Ako sa však uvádza v odôvodnení 1597 napadnutého rozhodnutia, Komisia zdôrazňuje, že následná analýza odhaľuje, že zameranie sa na OEM, ktorí sú významní aj zo strategického hľadiska, má väčší vplyv na trh ako celok, než je vplyv, ktorý možno pripísať len ich kumulovaným podielom na trhu. Z toho vyplýva, že vplyv zneužívajúcich postupov treba považovať za „významný“, pričom v odôvodnení 1616 napadnutého rozhodnutia bol prijatý všeobecný záver, že vernostné systémy vyplývajúce zo zliav viedli k ďalším účinkom, ktoré významne znížili možnosť iných subjektov pôsobiť v hospodárskej súťaži a predávať svoje výrobky vyzdvihovaním kvality svojich CPU x86.

492    Treba pripomenúť, že z bodu 139 rozsudku o odvolaní vyplýva, že miera pokrytia trhu spornou praxou je jedným z kritérií, ktoré musí Komisia zohľadniť na účely posúdenia schopnosti podmienených zliav a platieb vylúčiť konkurentov z trhu (pozri body 119 a 125 vyššie).

493    V prvom rade za okolností prejednávanej veci nemožno vylúčiť, že oddiel 4.2.4 napadnutého rozhodnutia týkajúci sa strategického významu OEM, ktorým boli poskytnuté zľavy spoločnosti Intel, môže byť relevantný v rámci preskúmania miery pokrytia. Zaoberá sa totiž niektorými faktormi, ktoré sú a priori relevantné v rámci skúmania schopnosti takých systémov zliav, akými sú zameranie sa na určité cenové postupy na najziskovejších segmentoch trhu alebo využívanie schopnosti presadiť výrobok zo strany najvýznamnejších subjektov na trhu na úkor konkurenta, vylúčiť konkurentov z trhu.

494    Nič to však nemení na tom, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, a nezávisle od otázky, či bolo konštatovanie nachádzajúce sa v odôvodnení 1597 napadnutého rozhodnutia formulované po tom, čo sa v odôvodnení 1001 tohto rozhodnutia dospelo k záveru, že zľavy a platby spoločnosti Intel spĺňali kritériá zneužívajúceho konania, treba konštatovať, že obsah oddielu 4.2.4 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa týka strategického významu výrobcov zariadení, ktorým boli poskytované zľavy spoločnosti Intel, a najmä odôvodnenie 1597 tohto rozhodnutia, o ktoré sa opiera Komisia, aby dospela k záveru, že miera pokrytia trhu bola preskúmaná, nemožno vykladať v tom zmysle, že sám osebe predstavuje za okolností prejednávanej veci dostatočné preskúmanie miery pokrytia trhu spornou praxou v zmysle bodu 139 rozsudku o odvolaní.

495    Bez ohľadu na to, že Komisia vychádzala z trhových podielov niektorých OEM, a za predpokladu, že by sa Komisia mohla oprávnene obmedziť na to, že bude vychádzať z trhových podielov niektorých OEM, namiesto toho, aby preskúmala mieru pokrytia trhu spornou praxou, ako sa uvádza v bode 139 rozsudku o odvolaní, odôvodnenia 1578 až 1580 napadnutého rozhodnutia zohľadňujú iba trhové podiely spoločností Dell a HP, pričom vylučujú ostatných OEM, ktorých sa týkala sporná prax, ako to uvádzajú žalobkyňa a ACT. Treba dodať, že zohľadnené trhové podiely pokrývajú len obdobie od prvého štvrťroka 2003 do posledného štvrťroka 2005. V dôsledku toho nielenže ide v tomto prípade len o jediný úsek z celého obdobia, na ktoré sa vzťahuje uvedené rozhodnutie, t. j. od októbra 2002 do decembra 2007, ale tiež nezahŕňa obdobie rokov 2006 až 2007, ktoré sa týkalo spoločností Lenovo a MSH. Napokon, ako uvádzajú žalobkyňa a ACT, z odôvodnení 1578 až 1580 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že číselné údaje o trhových podieloch, z ktorých Komisia vychádzala, zohľadňujú celosvetové trhové podiely spoločností Dell a HP vo všetkých segmentoch napriek tomu, že jediná sporná prax, pokiaľ ide o HP, sa týka stolových počítačov pre podniky, ako je to uvedené v článku 1 písm. b) napadnutého rozhodnutia.

496    V druhom rade sa Komisia vo svojich hlavných pripomienkach odvoláva na to, že Všeobecný súd v bode 194 pôvodného rozsudku konštatoval, že pokrytie trhu dosahovalo v priemere približne 14 % počas obdobia, keď dochádzalo k porušeniu, a tvrdí, že z niektorých dôkazov by bolo možné vyvodiť, že trhové podiely OEM, ktorých sa týkali postupy spočívajúce v sporných zľavách, boli väčšie ako 25 %. Uvádza tiež, že „sťažnosť spoločnosti Intel…, podľa ktorej sa Komisia opierala o trhový podiel spoločnosti HP vo všetkých segmentoch trhu, je nedôvodná, [že] [napadnuté] rozhodnutie neodkazuje na nijaký presný číselný údaj, pokiaľ ide o HP, a [že] priemerné pokrytie 14 % uvedené v [pôvodnom] rozsudku, na rozdiel od toho, čo tvrdí Intel,… nezohľadňuje vernostné zľavy, ktoré sú špecifické pre segment a ktoré boli poskytované spoločnosti HP“.

497    Tvrdenie Komisie založené na tom, že Všeobecný súd v bode 194 pôvodného rozsudku konštatoval, že pokrytie trhu bolo v priemere približne 14 % počas obdobia, keď dochádzalo k porušeniu, čo žalobkyňa nespochybnila, alebo že trhové podiely OEM, ktorých sa týkali sporné postupy spočívajúce v zľavách, boli väčšie ako 25 %, však možno len zamietnuť.

498    Treba totiž konštatovať, že miera 14 % alebo 25 % sa v napadnutom rozhodnutí po preskúmaní miery pokrytia vôbec neuvádza. Preto na účely preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o mieru pokrytia trhu spornou praxou, Všeobecný súd nemôže vychádzať z uvedených percentuálnych podielov, aj keby boli vyvodené z dôkazov založených do spisu, keďže neboli uvedené v napadnutom rozhodnutí a Komisia sa v podstate nemohla na tieto dôkazy odvolávať.

499    V dôsledku toho a bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o tvrdeniach Komisie týkajúcich sa trhového podielu spoločnosti HP, treba konštatovať, že Komisia na rozdiel od toho, čo bola povinná urobiť na základe bodu 139 rozsudku o odvolaní, upustila od určenia miery pokrytia trhu spornou praxou. Treba dodať, že to je navyše v rozpore s jej vlastnými usmerneniami týkajúcimi sa analýzy vecí, na ktoré sa vzťahuje článok 102 ZFEÚ, a najmä s bodom 20 usmernenia o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku [102 ZFEÚ] na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu (Ú. v. EÚ C 45, 2009, s. 7).

500    Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda potrebné dospieť k záveru, že žalobkyňa a ACT správne tvrdia, že napadnuté rozhodnutie obsahuje pochybenia spočívajúce v tom, že v ňom nebolo riadne preskúmané kritérium týkajúce sa miery pokrytia trhu spornou praxou.

2.      O dĺžke trvania a výške zliav

501    Intel v žalobe, ako aj vo svojich hlavných pripomienkach kritizuje to, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje analýzu významu jednak dĺžky trvania ponúknutých podmienených zliav a platieb a jednak ich výšky. Tvrdí najmä, že na účely posúdenia účinkov vylúčenia konkurentov z trhu, ktoré údajne majú predmetné zľavy na rovnako efektívneho konkurenta, nie je možné kumulovať krátkodobé dohody uzavreté s OEM a so spoločnosťou MSH. Podľa nej je na tento účel potrebné zohľadniť dĺžku trvania každej z týchto dohôd.

502    Komisia uvádza, že podmienky poskytnutia zliav a rôznych platieb zo strany spoločnosti Intel boli analyzované pre každého OEM v oddiele VII.4.2.2 napadnutého rozhodnutia. Tieto analýzy sa týkali povahy a spôsobu fungovania podmienok exkluzivity alebo takmer exkluzivity, ktorým podliehali platby a zľavy, výšky zliav a napokon rozhodujúcej povahy podmienenosti platieb a zliav pre každého z OEM, ako aj pre MSH, keď sa v nich posudzovala možnosť čiastočných nákupov CPU x86 od spoločnosti AMD. Komisia konkrétne vo vyjadrení k žalobe zdôrazňuje, že krátka výpovedná doba v prípade niektorých dohôd, najmä so spoločnosťou HP, nezmenila nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž. Ak by Intel vypovedala dohody HPA v dôsledku toho, že HP porušila svoj záväzok takmer exkluzivity, HP by prišla o zľavy za celé zostávajúce obdobie platnosti dohody a prinajmenšom potenciálne za obdobie jej predĺženia.

503    Komisia vo svojich hlavných pripomienkach v podstate tvrdí, že žalobkyňa nespochybnila časť pôvodného rozsudku, ktorá bola relevantná vzhľadom na rozsudok o odvolaní, a to konkrétne závery formulované v bode 195 uvedeného rozsudku, v ktorom Všeobecný súd preskúmal dôsledky dĺžky trvania dohôd o zľavách na ich schopnosť vylúčiť konkurentov z trhu. Komisia sa teda domnieva, že závery uvedené v bode 195 pôvodného rozsudku, podľa ktorých dĺžka trvania dohôd spoločnosti Intel neovplyvnila ich schopnosť vylúčiť konkurentov z trhu, treba považovať za konečné.

504    Komisia vo svojich hlavných pripomienkach týkajúcich sa bodu 195 pôvodného rozsudku tiež tvrdí, že aj keby bolo spoločnosti Intel umožnené opätovne spochybniť napadnuté rozhodnutie v súvislosti s posúdením významu dĺžky trvania jej dohôd, nie je potrebné odchýliť sa od pôvodného rozsudku. Po prvé podľa Komisie, ak – ako sa konštatuje v napadnutom rozhodnutí – by Intel nevyhovela testu AEC, jej trvanie na tom, aby OEM mohli odstúpiť od dohôd týkajúcich sa vernostných zliav, by bolo nelogické. Rovnako efektívny konkurent by jednoducho nemohol konkurovať. Po druhé, aj keby Intel uspela v teste AEC, pre ponuku rovnako efektívneho konkurenta v súvislosti s činnosťami OEM by za takých okolností bolo príznačné, že by musel akceptovať oveľa nižšiu úroveň ziskovosti z týchto predajov ako Intel. Po tretie Komisia opakuje tvrdenie, podľa ktorého je celková dĺžka trvania systému vernostných zliav spoločnosti Intel faktorom trvania, v rámci ktorého by rovnako efektívny konkurent musel akceptovať pokles ziskovosti tým, že v rámci týchto predajov „preberie zákazníkov určitého OEM pochádzajúceho od spoločnosti Intel“. Pokiaľ ide o HP, tak každý konkurent, ktorý chce nahradiť Intel, musí byť pripravený ponúknuť podmienky, ktoré by kompenzovali stratu zliav poskytovaných spoločnosťou Intel prinajmenšom počas celej doby platnosti dohody HPA1. Komisia navyše tvrdí, že každá séria dohôd s OEM sa uskutočňovala počas dostatočne dlhého obdobia na to, aby postupy spoločnosti Intel mohli narušiť hospodársku súťaž, keďže tieto dohody sa týkali najviac ziskových období predaja procesorov CPU x86 v začiatkoch životného cyklu nového modelu. Tvrdí tiež, že dĺžku trvania postupov spoločnosti Intel nemožno oddeliť od ich časového rámca, pretože ich cieľom bolo prekonať neschopnosť spoločnosti Intel v primeranom čase technicky reagovať na 64 bitové CPU x86, ktoré uvádzala na trh AMD.

505    Na pojednávaní z roku 2020 Komisia predložila Všeobecnému súdu dokument týkajúci sa odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa nej vyhodnotili rôzne kritériá stanovené v bode 139 rozsudku o odvolaní, vrátane dĺžky trvania.

506    V prvom rade je potrebné odmietnuť neprípustnosť výhrad založených na dĺžke trvania a výške podmienených zliav a platieb, ktorej sa domáha Komisia vo svojich hlavných pripomienkach. Stačí totiž uviesť, že tvrdenia, ktoré žalobkyňa v tejto súvislosti uviedla vo svojich hlavných a doplňujúcich pripomienkach, sa jasne viažu na tvrdenia uvedené v bodoch 102 a 111 až 114 žaloby. Preto sú tieto výhrady podľa judikatúry citovanej v bode 106 vyššie prípustné.

507    V druhom rade treba konštatovať, že z bodu 139 rozsudku o odvolaní vyplýva, že analýza dĺžky trvania a výšky podmienených zliav a platieb, ktoré sú predmetom sporných postupov, je súčasťou kritérií, ktoré treba zohľadniť na účely posúdenia schopnosti uvedených postupov vylúčiť konkurentov z trhu.

508    Po prvé je nesporné, že Komisia v napadnutom rozhodnutí niekoľkokrát preskúmala skutočnosti týkajúce sa dĺžky trvania zliav.

509    Predovšetkým odôvodnenia 1013 až 1035 napadnutého rozhodnutia sa týkajú časového faktora v rámci testu AEC. Komisia v odôvodneniach 1015 a 1017 napadnutého rozhodnutia najmä uviedla, že za určitých okolností mohli byť postupy spočívajúce v zľavách predmetom štvrťročných úprav, a v odôvodneniach 1017 až 1028 napadnutého rozhodnutia uviedla, že z dôvodu, že relevantný trh bol veľmi dynamický, inovácie v príslušnom odvetví sťažovali alebo dokonca znemožňovali vykonávať dlhodobé predpovede. Rovnako odôvodnenia 1025 až 1027 napadnutého rozhodnutia obsahujú odkaz na dĺžku trvania zmlúv a na skutočnosť, že bolo potrebné pravidelne „obnovovať“ výrobné cykly.

510    Následne sa v odôvodneniach 201 a 202 napadnutého rozhodnutia uvádza, že Komisia sa domnievala, že niektoré z relevantných rokovaní medzi spoločnosťou Intel a OEM sa uskutočňovali štvrťročne. Aj tieto rokovania sa týkali relatívne krátkeho obdobia, v dôsledku čoho mohol rovnako efektívny konkurent ľahšie ponúkať uvedeným OEM svoje vlastné CPU x86. Rovnako v odôvodneniach 965 až 968 napadnutého rozhodnutia Komisia preskúmala tvrdenie spoločnosti Intel založené na tom, že výpovedná doba 30 dní v prípade dohôd HPA poskytovala spoločnosti HP väčšiu slobodu pri porovnávaní jej ponúk s ponukami spoločnosti AMD, pričom odpovedala, že postavenie spoločnosti Intel ako nevyhnutného obchodného partnera a účinky spôsobené jej zľavami vedú k zamietnutiu uvedeného tvrdenia. Na pojednávaní z roku 2020 Komisia zdôraznila, že v určitých prípadoch, pokiaľ ide o HP, došlo niekoľkokrát k predĺženiu dohôd so spoločnosťou Intel v mesačných intervaloch. Pokiaľ ide o Dell, Komisia v odôvodnení 1227 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že z dôvodu neexistencie akejkoľvek písomnej zmluvy so spoločnosťou Intel, pokiaľ ide o zľavy poskytované na základe programu zosúladenia hospodárskej súťaže (Meet Competition Programme), boli tieto zľavy predmetom „neustáleho“ prerokovania, vedeného ústne, takže Intel mala veľkú flexibilitu pri úprave zliav.

511    Nič to však nemení na tom, že na jednej strane cieľom odôvodnení 1013 až 1035 napadnutého rozhodnutia bolo len definovať časový rámec, do ktorého patrila voľba OEM, pokiaľ ide o ich potreby nákupov CPU x86, ako predpoklad zakladajúci výpočet sporného podielu zliav v prípade každého dotknutého OEM. Komisia na základe toho dospela k záveru, že v rámci testu AEC vychádzala z predpokladu, že relevantným časovým rámcom bol jeden rok.

512    Časový faktor bol teda v tomto prípade použitý na určenie metodiky výpočtu sporného podielu jedného OEM, ktorý mal byť následne porovnávaný s inými faktormi testu AEC, aby bolo možné posúdiť schopnosť sporných zliav vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu. Takéto preskúmanie teda nepredstavuje analýzu dĺžky trvania zliav ako faktoru, ktorý môže sám osebe preukázať ich schopnosť vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu.

513    Na druhej strane z odôvodnení 201, 202, 965 až 968 a 1227 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia preskúmala dĺžku trvania a formu záväzkov, ktoré prijali OEM vo vzťahu k spoločnosti Intel a ktoré zakladali právo na zľavy, pričom ich preskúmala ako faktory spôsobilé podporovať vstup nového konkurenta na trh alebo takémuto vstupu brániť, a to najmä vzhľadom na časový rozsah týchto záväzkov alebo schopnosť spoločnosti Intel poskytovať alebo upravovať svoje zľavy v krátkych časových úsekoch.

514    Napriek tomu, že sa jej tieto aspekty časového faktora zdali byť relevantné, Komisia ich v odôvodneniach 201, 202, 965 až 968 a 1227 napadnutého rozhodnutia preskúmala len náhodne a obmedzene. V prípade všetkých OEM však nevykonala dôkladné a vyčerpávajúce preskúmanie uvedených aspektov v rozsahu, v akom mohli preukázať alebo posilniť schopnosť sporných cenových postupov spoločnosti Intel vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu.

515    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia nepristúpila k preskúmaniu dĺžky trvania zliav ako faktoru, ktorý je sám osebe relevantný na preukázanie schopnosti sporných cenových postupov spoločnosti Intel vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu.

516    Po druhé Komisia v podstate tvrdí, že aj keby test AEC nepreukázal schopnosť sporných zliav vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu, bolo potrebné vychádzať z celkového obdobia, počas ktorého žalobkyňa uplatňovala v prospech OEM zľavy a platby za exkluzivitu, a že vzhľadom na to, že zľavy trvali jeden rok v prípade spoločnosti Lenovo a počas viacerých rokov v prípade ostatných OEM a spoločnosti MSH, bolo potrebné z toho vyvodiť záver, že konkurent spoločnosti Intel na trhu s CPU x86 by musel akceptovať pokles ziskovosti, ako aj úroveň ziskovosti, ktorá by bola z týchto predajov oveľa nižšia, než by dosiahla Intel. Tieto úvahy vyplývajú z bodov 93 a 195 pôvodného rozsudku, a sú teda konečné.

517    V tejto súvislosti na jednej strane z bodu 81 vyššie vyplýva, že výrok rozsudku o odvolaní smeruje k zrušeniu pôvodného rozsudku v celom rozsahu. Všeobecný súd preto musí po vrátení veci opätovne preskúmať tvrdenia účastníkov konania týkajúce sa dĺžky trvania zliav bez toho, aby bol viazaný bodmi 93 a 195 pôvodného rozsudku, ktoré si neosvojuje.

518    Na druhej strane z bodov 138 a 139 rozsudku o odvolaní vyplýva, že v prípade, ak dotknutý podnik v priebehu správneho konania uvádza dôkazy na podporu toho, že jeho správanie nemalo schopnosť obmedziť hospodársku súťaž a najmä vyvolať účinky vylúčenia konkurentov z trhu, ktoré sa mu vytýkajú, je Komisia povinná posúdiť všetky kritériá uvedené v bode 139 uvedeného rozsudku, a nielen kritérium týkajúce sa dĺžky trvania zliav, ktoré je v ňom uvedené. Samotný odkaz na obdobie, počas ktorého boli zľavy poskytnuté OEM a spoločnosti MSH, teda sám osebe nestačí, bez ohľadu na závery, ktoré možno vyvodiť z testu AEC, na odôvodnenie konečných záverov, pokiaľ ide o takto vyvolaný účinok vylúčenia konkurentov z trhu.

519    Po tretie Komisia márne tvrdí, že dĺžku trvania postupov spoločnosti Intel nemožno oddeliť od ich časového rámca, pretože ich cieľom bolo prekonať jej neschopnosť poskytnúť v primeranom čase technickú odpoveď na 64 bitové CPU x86, ktoré uvádzala na trh AMD. Z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 518 vyššie, toto tvrdenie, aj za predpokladu, že je uvedené v napadnutom rozhodnutí, samo osebe nepostačuje na odôvodnenie konečných záverov o takto vyvolaných účinkoch vylúčenia konkurentov z trhu.

520    Bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k tvrdeniam žalobkyne týkajúcim sa výšky zliav, z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia sa dopustila pochybenia tým, že v napadnutom rozhodnutí nepreskúmala dĺžku trvania zliav ako aspekt umožňujúci preukázať schopnosť sporných cenových postupov spoločnosti Intel vyvolať účinok vylúčenia konkurentov z trhu.

3.      Závery o zohľadnení kritérií uvedených v bode 139 rozsudku o odvolaní

521    Vzhľadom na všetky úvahy uvedené v bodoch 485 až 520 vyššie a bez toho, aby bolo potrebné analyzovať výhrady žalobkyne v súvislosti s kritériami týkajúcimi sa výšky zliav a stratégie zameranej na vylúčenie konkurentov z trhu, treba dospieť k záveru, že žalobkyňa oprávnene tvrdí, že analýza kritérií uvedených v bode 139 rozsudku o odvolaní, ktorú vykonala Komisia v napadnutom rozhodnutí, je poznačená viacerými pochybeniami. Komisia totiž riadne nepreskúmala kritérium týkajúce sa miery pokrytia trhu spornou praxou a nevykonala správnu analýzu dĺžky trvania zliav.

D.      Záver o návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia

522    Z bodov 124 až 126 vyššie vyplýva, že hoci systém zliav zavedený podnikom v dominantnom postavení na trhu možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže, keďže vzhľadom na jeho povahu možno predpokladať jeho obmedzujúce účinky na hospodársku súťaž, nič to nemení na tom, že v tejto súvislosti ide o vyvrátiteľnú domnienku, a nie o porušenie článku 102 ZFEÚ, čo Komisiu zbavuje v každom prípade povinnosti preskúmať jeho protisúťažné účinky. V prípade, že podnik v dominantnom postavení v priebehu správneho konania uvádza dôkazy na podporu toho, že jeho správanie nemalo schopnosť obmedziť hospodársku súťaž a najmä nemohlo spôsobiť účinok vylúčenia konkurentov, ktorý sa mu vytýka, Komisia musí analyzovať schopnosť systému zliav vylúčiť konkurentov z trhu uplatnením piatich kritérií uvedených v bode 139 rozsudku o odvolaní. Okrem toho, ak Komisia vykonala test AEC, potom tento test patrí medzi skutočnosti, ktoré musí zohľadniť v rámci posúdenia schopnosti systému zliav obmedziť hospodársku súťaž.

523    V prejednávanej veci žalobkyňa počas správneho konania predložila dôkazy na podporu toho, že sporné zľavy nemali schopnosť vyvolať účinky vylúčenia konkurentov z trhu, ktoré jej boli vytýkané. V odôvodneniach 1002 až 1573 napadnutého rozhodnutia Komisia vykonala test AEC a vzhľadom na výsledky tohto testu dospela v odôvodneniach 1574 a 1575 uvedeného rozhodnutia k záveru, že sporné zľavy a platby spoločnosti Intel mohli mať alebo pravdepodobne mali protisúťažné účinky vylúčenia konkurentov z trhu, pretože aj rovnako efektívnemu konkurentovi by bolo zabránené dodávať spoločnostiam Dell, HP, NEC a Lenovo CPU x86 alebo prostredníctvom spoločnosti MSH zabezpečovať predaj počítačov vybavených jeho CPU x86.

524    Zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, však po prvé vyplýva, že test AEC vykonaný v napadnutom rozhodnutí je nesprávny, a po druhé, pokiaľ ide o kritériá uvedené v bode 139 rozsudku o odvolaní, Komisia riadne nepreskúmala kritérium týkajúce sa miery pokrytia trhu spornou praxou a nevykonala správnu analýzu dĺžky trvania zliav.

525    Pokiaľ ide o zľavy poskytnuté spoločnosti HP, treba spresniť, že v bode 334 vyššie bolo rozhodnuté, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala svoj záver, podľa ktorého v období od novembra 2002 do mája 2005 mohla zľava, ktorú Intel poskytla spoločnosti HP, vyvolať alebo pravdepodobne bola schopná vyvolať protisúťažný účinok vylúčenia konkurentov z trhu, keďže nepreukázala existenciu uvedených účinkov za obdobie od 1. novembra 2002 do 31. septembra 2003. Aj keby z toho bolo potrebné vyvodiť záver, že test AEC možno považovať za dôkaz týkajúci sa určitého úseku obdobia od novembra 2002 do mája 2005, z právneho hľadiska to nemôže dostatočne preukázať vylučujúci účinok zliav poskytnutých spoločnosti HP, keďže Komisia riadne nepreskúmala kritérium týkajúce sa miery pokrytia trhu spornou praxou a nevykonala správnu analýzu dĺžky trvania zliav.

526    V dôsledku toho nie je Komisia schopná preukázať, že sporné zľavy a platby žalobkyne mohli mať alebo pravdepodobne mali protisúťažné účinky vylúčenia konkurentov z trhu, a teda že predstavovali porušenie článku 102 ZFEÚ.

527    Všeobecný súd preto usudzuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemôže slúžiť ako základ článku 1 písm. a) až e) uvedeného rozhodnutia.

528    Okrem toho na otázku Všeobecného súdu z 2. apríla 2012, ktorej cieľom bolo zistiť v súvislosti s prípadnou zmenou výšky pokuty v prípade čiastočného zrušenia napadnutého rozhodnutia to, aká bola relatívna hodnota porušení spočívajúcich v platbách za exkluzivitu vo vzťahu k porušeniam spočívajúcim v neskrývaných obmedzeniach, Komisia v odpovedi predloženej 8. mája 2012 odpovedala len v súvislosti so závažnosťou porušení, pričom poukázala na to, že posudzovala všetky dotknuté správania, a usúdila, že tieto správania sa navzájom dopĺňali a posilňovali.

529    Keďže Všeobecný súd nemôže určiť výšku pokuty vzťahujúcu sa výlučne na neskrývané obmedzenia, treba v dôsledku toho zrušiť aj článok 2 napadnutého rozhodnutia.

530    Článok 3 napadnutého rozhodnutia treba zrušiť v rozsahu, v akom sa týka zliav za exkluzivitu.

531    V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta, a to najmä vzhľadom na úvahy nachádzajúce sa v pôvodnom rozsudku, ktoré si Všeobecný súd osvojil, tak ako sú pripomenuté v bodoch 96 až 98 vyššie.

 O návrhoch na zrušenie alebo zníženie pokuty

532    Vzhľadom na vyššie uvedené nie je potrebné rozhodnúť o druhej časti návrhov, ktorá bola uvedená subsidiárne.

 O trovách

533    V rozsahu, v akom Súdny dvor v rozsudku o odvolaní zrušil pôvodný rozsudok a rozhodol, že o trovách konania sa rozhodne neskôr, Všeobecnému súdu prináleží podľa článku 219 rokovacieho poriadku rozhodnúť v rámci tohto rozsudku o všetkých trovách týkajúcich sa konaní začatých na tomto súde, a to konkrétne vo veciach T‑286/09 a T‑286/09 RENV, ako aj o trovách odvolacieho konania, a to konkrétne vo veci C‑413/14 P.

534    Podľa článku 134 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Ak je viac účastníkov konania, ktorí vo veci nemali úspech, Všeobecný súd medzi nich rozdelí náhradu trov konania. Ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

535    Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku Všeobecný súd môže rozhodnúť, že vlastné trovy konania znáša aj vedľajší účastník konania, ktorý nepatrí medzi vedľajších účastníkov konania uvedených v odsekoch 1 a 2 toho istého článku.

536    Keďže Komisia nemala úspech v časti svojich návrhov, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy týkajúce sa konaní začatých na Všeobecnom súde vo veciach T‑286/09 a T‑286/09 RENV a odvolacieho konania na Súdnom dvore vo veci C‑413/14 P a nahradiť dve tretiny trov konania, ktoré vynaložili žalobkyňa a ACT v tých istých konaniach, zatiaľ čo žalobkyňa a ACT znášajú jednu tretinu svojich vlastných trov konania.

537    UFC znáša svoje vlastné trovy týkajúce sa konaní začatých na Všeobecnom súde vo veciach T‑286/09 a T‑286/09 RENV a odvolacieho konania na Súdnom dvore vo veci C‑413/14 P.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Článok 1 písm. a) až e) a článok 2 rozhodnutia Komisie K(2009) 3726 v konečnom znení z 13. mája 2009 týkajúceho sa konania podľa článku [102 ZFEÚ] a článku 54 Dohody o EHP (vec COMP/C3/37.990 – Intel) sa zrušujú.

2.      Článok 3 rozhodnutia Komisie K(2009) 3726 v konečnom znení sa zrušuje výlučne v rozsahu, v akom sa týka článku 1 písm. a) až e) tohto rozhodnutia.

3.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

4.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy týkajúce sa konaní začatých na Všeobecnom súde vo veciach T286/09 a T286/09 RENV a odvolacieho konania na Súdnom dvore vo veci C413/14 P a je povinná nahradiť dve tretiny trov konania, ktoré vynaložili Intel Corporation, Inc. a Association for Competitive Technology, Inc. v tých istých konaniach, zatiaľ čo Intel Corporation a Association for Competitive Technology znášajú jednu tretinu svojich vlastných trov konania.

5.      Union fédérale des consommateurs – Que choisir (UFC – Que choisir) znáša svoje vlastné trovy týkajúce sa konaní začatých na Všeobecnom súde vo veciach T286/09 a T286/09 RENV a odvolacieho konania na Súdnom dvore vo veci C413/14 P.

Kanninen

Schwarcz      Iliopoulos      

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. januára 2022.

Podpisy


Obsah




*      Jazyk konania: angličtina.


1      Skryté dôverné údaje.