Language of document : ECLI:EU:T:2022:43

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozšírená komora)

z 2. februára 2022 (*)

„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Trhy s plynom v strednej a východnej Európe – Rozhodnutie, ktorým sa individuálne záväzky ponúknuté podnikom vyhlasujú za záväzné – Článok 9 nariadenia (ES) č. 1/2003 – Primeranosť týchto záväzkov vzhľadom na obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže, ktoré boli pôvodne uvedené v oznámení o výhradách – Rozhodnutie Komisie nevyžadovať záväzky týkajúce sa niektorých pôvodných obáv – Zásada riadnej správy vecí verejných – Transparentnosť – Povinnosť odôvodnenia – Ciele energetickej politiky Únie – Zásada energetickej solidarity – Zneužitie právomoci“

Vo veci T‑616/18,

Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A., so sídlom vo Varšave (Poľsko), v zastúpení: K. Karasiewicz, radca prawny, T. Kaźmierczak, K. Kicun a P. Moskwa, advokáti,

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporujú:

Litovská republika, v zastúpení: K. Dieninis a R. Dzikovič, splnomocnení zástupcovia,

Poľská republika, v zastúpení: B. Majczyna a M. Nowacki, splnomocnení zástupcovia,

a

Overgas Inc., so sídlom v Sofii (Bulharsko), v zastúpení: S. Gröss a S. Cappellari, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: G. Meessen a J. Szczodrowski, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Gazprom PJSC, so sídlom v Moskve (Rusko),

a

Gazprom export LLC, so sídlom v Petrohrade (Rusko),

v zastúpení: J. Karenfort, J. Hainz, B. Evtimov, N. Tuominen, J. Heithecker, advokáti, a D. O’Keeffe, solicitor,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2018) 3106 final z 24. mája 2018 týkajúceho sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP (Vec AT.39816 – Dodávky zemného plynu v strednej a východnej Európe),

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),

v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia J. Svenningsen (spravodajca), R. Barents, C. Mac Eochaidh a T. Pynnä,

tajomník: R. Ūkelytė, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. a 19. mája 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu a okolnosti, ktoré nastali po podaní žaloby

1        Žalobkyňa, Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A., je materskou spoločnosťou skupiny PGNiG, ktorá pôsobí v plynárenstve a ropnom priemysle hlavne v Poľsku. Táto skupina vykonáva najmä prieskum ložísk a ťažbu plynu a surovej ropy, ako aj dovoz, predaj a distribúciu plynu.

2        Žalobkyňa navrhuje zrušiť rozhodnutie Komisie C(2018) 3106 final z 24. mája 2018 týkajúce sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP (Vec AT.39816 – Dodávky zemného plynu v strednej a východnej Európe) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým boli záväzky ponúknuté spoločnosťami Gazprom PJSC a Gazprom export LLC (ďalej spoločne len „skupina Gazprom“) vyhlásené za záväzné.

3        Napadnutým rozhodnutím sa skončilo správne konanie vedené Komisiou, ktorá vzhľadom na zákaz zneužívania dominantného postavenia stanovený v článku 102 ZFEÚ skúmala súlad určitých postupov skupiny Gazprom týkajúcich sa plynárenského odvetvia v určitých krajinách strednej a východnej Európy (ďalej len „KSVE“), konkrétne v Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku (ďalej spolu len „dotknuté KSVE“).

A.      O správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia

4        V rokoch 2011 až 2015 Komisia prijala viacero opatrení s cieľom prešetriť fungovanie trhov s plynom v strednej a východnej Európe. Najmä na základe článkov 18 a 20 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) zaslala žiadosti o informácie rôznym subjektom pôsobiacim na trhu vrátane skupiny Gazprom a niektorým z jej odberateľov vrátane žalobkyne a vykonala kontroly vrátane kontroly v priestoroch žalobkyne v roku 2011. Správne konanie týkajúce sa tohto vyšetrovania, o ktoré priamo ide v prejednávanej veci, bolo zapísané pod číslom „vec AT.39816 – Dodávky zemného plynu v strednej a východnej Európe“ (ďalej len „vec AT.39816“).

5        V rámci tejto veci Komisia 31. augusta 2012 formálne začala konanie s cieľom prijať podľa článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003 a článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), rozhodnutie na základe kapitoly III nariadenia č. 1/2003.

6        Komisia 22. apríla 2015 podľa článku 10 nariadenia č. 773/2004 zaslala skupine Gazprom OV oznámenie o výhradách (ďalej len „OV“). V tomto oznámení Komisia na úvod uviedla, že Gazprom mala dominantné postavenie na vnútroštátnych trhoch s veľkoobchodnými dodávkami plynu v dotknutých KSVE a že v rozpore s článkom 102 ZFEÚ zneužívala toto postavenie uplatňovaním protisúťažnej stratégie s cieľom rozdrobiť a izolovať tieto trhy, a tak zabrániť voľnému pohybu plynu v dotknutých KSVE.

7        Komisia sa domnievala, že táto stratégia skupiny Gazprom zahŕňala tri druhy protisúťažných postupov týkajúcich sa jej odberateľov v dotknutých KSVE (ďalej len „dotknutí odberatelia“) a ich zmlúv uzavretých s ňou (ďalej len „dotknuté zmluvy“):

–        po prvé Gazprom uložil územné obmedzenia vo svojich zmluvách o dodávkach plynu s veľkoobchodníkmi, ako aj s niektorými priemyselnými odberateľmi v dotknutých KSVE (ďalej len „výhrady týkajúce sa územných obmedzení“), pričom tieto obmedzenia vyplývajú zo zmluvných podmienok, ktoré zakazujú vývoz mimo územia dodávok alebo ukladajú povinnosť použiť dodaný plyn na danom území. Gazprom tiež využíval ďalšie opatrenia brániace cezhraničným tokom plynu;

–        po druhé tieto územné obmedzenia umožnili skupine Gazprom viesť nekalú cenovú politiku v piatich dotknutých KSVE, konkrétne v Bulharsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku (ďalej len „päť KSVE dotknutých cenovými postupmi“) tým, že nanucovala nadmerné ceny, keďže tieto ceny boli oveľa vyššie než úroveň jej nákladov alebo určité ceny považované za referenčné ceny (ďalej len „výhrady týkajúce sa cenových postupov“);

–        po tretie Gazprom, pokiaľ ide o Bulharsko a Poľsko, podmienil svoje dodávky plynu získaním určitých záruk zo strany veľkoobchodníkov v súvislosti s prepravou plynu. Tieto záruky sa týkali jednak investícií bulharského veľkoobchodníka do projektu plynovodu South Stream a jednak súhlasu poľského veľkoobchodníka, konkrétne žalobkyne, s posilnením kontroly zo strany skupiny Gazprom v oblasti riadenia poľského úseku plynovodu Jamal, jedného z hlavných tranzitných plynovodov v Poľsku (ďalej len „výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal“).

8        Dňa 29. septembra 2015 Gazprom odpovedal na OV tak, že spochybnil obavy Komisie týkajúce sa hospodárskej súťaže, a potom bol podľa článku 12 nariadenia č. 773/2004 vypočutý na vypočutí, ktoré sa konalo 15. decembra 2015.

9        Dňa 14. februára 2017 Gazprom na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003 predložil formálny návrh záväzkov (ďalej len „počiatočné záväzky“), pričom naďalej spochybňoval obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže uvedené v OV. Tomuto návrhu predchádzali neformálne návrhy záväzkov.

10      Dňa 16. marca 2017 Komisia na účely zhromaždenia pripomienok dotknutých strán k počiatočným záväzkom uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie podľa článku 27 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 81, 2017, s. 9), ktoré obsahovalo zhrnutie veci AT.39816, ako aj podstatnú časť obsahu počiatočných záväzkov. Na základe toho istého ustanovenia mali dotknuté strany lehotu siedmich týždňov začínajúcu plynúť odo dňa uverejnenia uvedeného oznámenia na predloženie svojich pripomienok (ďalej len „test trhu“). Komisia dostala 44 súborov pripomienok dotknutých strán vrátane žalobkyne, poľskej vlády, predsedu Urząd Regulacji Energetyki (Úrad pre reguláciu energetiky, Poľsko; ďalej len „poľský úrad“) a Gaz‑System S.A., prevádzkovateľa poľského úseku plynovodu Jamal.

11      Dňa 15. marca 2018 po tom, čo mu boli doručené nedôverné verzie pripomienok dotknutých strán k počiatočným záväzkom, Gazprom predložil zmenený návrh záväzkov (ďalej len „konečné záväzky“).

12      Komisia sa v súlade s článkom 14 nariadenia č. 1/2003 poradila s Poradným výborom pre kartely a dominantné postavenie (ďalej len „poradný výbor“) a najmä mu zaslala predbežný návrh rozhodnutia. Dňa 2. mája 2018 poradný výbor vydal kladné stanovisko k tomuto predbežnému návrhu. Okrem toho vyšetrovateľ podľa článku 16 rozhodnutia predsedu Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vyšetrovateľa v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ L 275, 2011, s. 29) vydal 2. mája 2018 svoju záverečnú správu.

13      Dňa 24. mája 2018 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ku ktorému boli pripojené konečné záväzky. Týmto rozhodnutím schválila uvedené záväzky, vyhlásila ich za záväzné a ukončila správne konanie, pričom dospela k záveru, že už nie je opodstatnené, aby konala v súvislosti s potenciálne zneužívajúcimi postupmi, ktoré boli pôvodne uvedené v OV.

B.      O napadnutom rozhodnutí

14      Komisia v napadnutom rozhodnutí najprv uviedla predbežné posúdenie postupov skupiny Gazprom a potom opísala počiatočné záväzky, výsledky testu trhu, ako aj konečné záväzky. Následne uviedla svoje posúdenie konečných záväzkov a dôvody, ktoré ju viedli k tomu, že ich vzhľadom na svoje obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže považovala za postačujúce.

1.      O predbežnom posúdení predmetných postupov

15      V oddiele 4 napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené predbežné posúdenie, Komisia vymedzila relevantné trhy ako predchádzajúce vnútroštátne trhy veľkoobchodných dodávok plynu. V tejto súvislosti tiež konštatovala, že Gazprom má na relevantných trhoch v dotknutých KSVE dominantné postavenie.

16      Komisia sa domnievala, že Gazprom mohol zneužiť svoje dominantné postavenie v rozpore s článkom 102 ZFEÚ tým, že uplatňovala protisúťažnú stratégiu, ktorej cieľom bolo zabrániť voľnému pohybu plynu v dotknutých KSVE a tým izolovať relevantné trhy týchto krajín. Konkrétne uviedla, že táto stratégie zahŕňajú tri súbory protisúťažných postupov, ktoré v podstate zodpovedajú obavám týkajúcim sa hospodárskej súťaže, ktoré boli uvedené v OV a opísané vyššie v bode 7.

17      Pokiaľ ide o výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, hoci niektoré z dotknutých strán v rámci testu trhu namietali neexistenciu záväzkov, ktoré by riešili tieto výhrady, Komisia v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, že po podrobnejšom skúmaní sa jej predbežné obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže nepotvrdili. Po prvé uviedla, že poľský úrad v rozhodnutí z 19. mája 2015, ktorým osvedčil spoločnosť Gaz‑System ako nezávislého prevádzkovateľa sústavy (ďalej len „NPS“) poľského úseku plynovodu Jamal (ďalej len „osvedčujúce rozhodnutie“), najmä dospel k záveru, že Gaz‑System má rozhodujúci vplyv na rozhodnutia o investíciách týkajúcich sa tohto úseku, ako aj ich uskutočňovanie. Spoločnosť System Gazociągów Tranzytowych EuRoPol Plyn S.A. (ďalej len „EuRoPol“) ako vlastník plynovodu ani Gazprom ako akcionár spoločnosti EuRoPol preto neboli schopné zablokovať tieto rozhodnutia. Po druhé Komisia poukázala na medzivládny charakter vzťahov medzi subjektmi pôsobiacimi v plynárenskom odvetví v Poľsku, a to najmä pokiaľ ide o výstavbu a správu poľského úseku plynovodu Jamal, a dospela k záveru, že táto okolnosť do veľkej miery mohla určovať správanie dotknutých subjektov.

2.      O obsahu konečných záväzkov

18      Predpokladá sa, že konečné záväzky, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu, sú reakciou na obavy Komisie týkajúce sa hospodárskej súťaže.

19      Pokiaľ ide v prvom rade o záväzky, ktorých cieľom je riešiť obavy týkajúce sa územných obmedzení (ďalej len „záväzky týkajúce sa územných obmedzení“), Gazprom sa v prvom rade v podstate zaviazal zrušiť v zmluvách o dodávkach plynu uzavretých so svojimi odberateľmi so sídlom v dotknutých KSVE všetky podmienky, ktoré priamo alebo nepriamo zakazujú voľný pohyb plynu v regióne tvorenom týmito krajinami alebo mu bránia.

20      Navyše, aby sa napriek izolácii infraštruktúry Bulharska a pobaltských krajín umožnil tok plynu medzi Bulharskom a pobaltskými krajinami na jednej strane a ostatnými dotknutými KSVE na druhej strane, Gazprom sa zaviazal prijať opatrenia s cieľom poskytnúť dotknutým odberateľom možnosť požiadať o dodanie celého zmluvného objemu plynu alebo jeho časti dodávaného na určité odberné miesta v Maďarsku, v Poľsku a na Slovensku na iné odberné miesto v Bulharsku alebo v pobaltských krajinách. V nadväznosti na test trhu Gazprom v konečných záväzkoch najmä posilnil svoj návrh týkajúci sa zmeny odberných miest.

21      Okrem toho s cieľom umožniť bulharskému prevádzkovateľovi sústavy kontrolovať toky v Bulharsku, Gazprom sa najmä zaviazal prijať opatrenia na zmenu relevantných zmlúv o dodávkach a preprave plynu s cieľom umožniť uzatvorenie zmlúv o vzájomnom prepojení medzi Bulharskom a ďalšími členskými štátmi, najmä Gréckom, ako aj úpravu metódy prideľovania plynu.

22      Pokiaľ ide v druhom rade o záväzky, ktorých cieľom je riešiť obavy týkajúce sa cien (ďalej len „záväzky týkajúce sa cenových postupov“), Gazprom sa zaviazal vložiť do zmlúv podmienky týkajúce sa úpravy cien alebo prípadne zmeniť podmienky, ktoré sú súčasťou zmlúv uzavretých s jej dotknutými odberateľmi v Bulharsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku. Tieto nové alebo zmenené podmienky týkajúce sa úpravy cien najmä stanovujú, že ak zmluvné strany do 120 dní nedospejú k dohode o novej cene, každá zmluvná strana môže predložiť spor rozhodcovskému súdu, ktorý musí vychádzať z cenových usmernení, ktoré sú súčasťou týchto podmienok, a musí byť zriadený v rámci Európskej únie. Okrem toho upravené ceny sa budú uplatňovať so spätnou účinnosťou odo dňa doručenia žiadosti o úpravu cien.

23      Pokiaľ ide v treťom rade o záväzky súvisiace s obavami týkajúcimi sa hospodárskej súťaže, ktorých predmetom je podmienenie dodávok plynu za určitú cenu získaním záruky týkajúcej sa investícií do projektu plynovodu South Stream od bulharského veľkoobchodníka, Gazprom sa zaviazal umožniť bulharským partnerom zapojeným do tohto projektu odstúpiť od neho bez vyvodenia ich zodpovednosti za škodu a bez vymáhania zliav z cien plynu, ktoré poskytla ako protihodnotu za ich účasť na tomto projekte. Okrem toho vzhľadom na ohlásené vzdanie sa bulharského úseku tohto projektu plynovodu sa Gazprom tiež zaviazala, že nebude žiadať náhradu škody ako osobitnú kompenzáciu spojenú so vzdaním sa tohto úseku.

3.      O posúdení a uskutočňovaní konečných záväzkov

24      Komisia v napadnutom rozhodnutí v podstate dospela k záveru, že konečné záväzky boli účinné a nevyhnutné na riešenie jej obáv týkajúcich sa hospodárskej súťaže, a neboli neprimerané, pričom uviedla, že v tejto súvislosti vzala do úvahy udalosti, ku ktorým došlo na trhoch so zemným plynom od doručenia OV. Najmä poukázala na to, že po prvé Gazprom už prijal určité opatrenia s cieľom vo väčšej miere zosúladiť svoje správanie s právnymi predpismi týkajúcimi sa hospodárskej súťaže, po druhé situácia z hľadiska plynárenskej infraštruktúry sa v niektorých z dotknutých KSVE, konkrétne v Českej republike, v Maďarsku, v Poľsku a na Slovensku, zlepšila, takže sa umožnili cezhraničné toky plynu, aj keď trhy so zemným plynom v pobaltských krajinách a v Bulharsku zostali izolované od ostatných trhov so zemným plynom v Únii, a po tretie v dôsledku poklesu cien ropy sa niektoré z dlhodobých cien plynu vyplývajúce zo vzorcov, ktorých súčasťou bolo naviazanie na ceny ropných výrobkov, tiež znížili.

25      Komisia preto rozhodla, že na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003 vyhlási konečné záväzky za záväzné. Pokiaľ ide o dobu ich uplatňovania, v napadnutom rozhodnutí je stanovené, že tieto záväzky sa budú uplatňovať počas obdobia ôsmich rokov odo dňa doručenia uvedeného rozhodnutia skupine Gazprom s výnimkou záväzkov týkajúcich sa projektu plynovodu South Stream uvedených vyššie v bode 23, ktoré sú záväzné na obdobie 15 rokov od tohto dňa.

26      Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto:

„Článok 1

Záväzky uvedené v prílohe sú záväzné pre [spoločnosť Gazprom], ako aj ktorýkoľvek právny subjekt priamo alebo nepriamo ovládaný touto spoločnosťou na obdobie ôsmich rokov s výnimkou záväzkov uvedených v bode 21 prílohy, ktoré sú záväzné na obdobie 15 rokov, a to odo dňa určeného v záväzkoch.

Článok 2

Konštatuje sa, že už nie je opodstatnené[, aby Komisia konala] v tejto veci.

…“

C.      O sťažnosti

27      Súbežne so správnym konaním, ktoré začala Komisia a ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, žalobkyňa podala 9. marca 2017 na základe článku 5 nariadenia č. 773/2004 sťažnosť, v ktorej namietala údajné zneužívajúce postupy skupiny Gazprom (ďalej len „sťažnosť“). Tieto postupy, ktoré sa do veľkej miery prekrývali s obavami, ktoré už boli uvedené v OV, zahŕňali najmä tvrdenia týkajúce sa zneužívajúcich postupov skupiny Gazprom súvisiacich s poľským úsekom plynovodu Jamal.

28      Dňa 29. marca 2017 Komisia potvrdila prijatie sťažnosti, ktorá bola následne zaregistrovaná pod číslom „vec AT.40497 – Poľské ceny plynu“ (ďalej len „vec AT.40497“).

29      V liste z 31. marca 2017 zaslanom žalobkyni Komisia uviedla, že postupy uvedené v sťažnosti a postupy, ktorých sa týkajú počiatočné záväzky, sa zrejme prekrývajú, a vyzvala ju, aby predložila pripomienky k týmto záväzkom v rámci testu trhu začatého 16. marca 2017. Po predĺžení príslušnej lehoty žalobkyňa predložila svoje pripomienky 19. mája 2017.

30      Dňa 15. mája 2017 Gazprom predložil Komisii svoje pripomienky týkajúce sa sťažnosti.

31      Komisia listom zaslaným žalobkyni 23. januára 2018 (ďalej len „list o úmysle zamietnuť sťažnosť“) v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 oznámila žalobkyni, že zamýšľa zamietnuť sťažnosť, a vyzvala ju, aby v lehote štyroch týždňov odo dňa prijatia tohto listu oznámila svoje stanovisko. Komisia jej tiež zaslala nedôvernú verziu OV, ako aj nedôvernú verziu pripomienok skupiny Gazprom týkajúcich sa sťažnosti, ktoré boli uvedené v bode 30 vyššie.

32      Žalobkyňa 2. marca 2018 predložila pripomienky v odpovedi na list o úmysle zamietnuť sťažnosť. Žalobkyňa vyjadrila nielen svoju nespokojnosť so závermi obsiahnutými v uvedenom liste, ale tiež kritizovala vedenie vyšetrovania Komisiou a poznamenala, že Komisia porušila jej práva ako sťažovateľky vo veci AT.39816 najmä tým, že napriek mnohým žiadostiam jej takmer rok nesprístupnila OV ani jej neumožnila predložiť pripomienky k tomuto oznámeniu.

33      Dňa 5. septembra 2018, teda po prijatí napadnutého rozhodnutia, žalobkyňa zaslala vyšetrovateľovi odôvodnenú žiadosť v zmysle článku 7 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2011/695, v ktorej požiadala o prístup ku všetkým dokumentom, na ktorých Komisia založila svoje predbežné posúdenie uvedené v liste o úmysle zamietnuť sťažnosť, najmä o prístup k verzii OV, ktorá bude obsahovať menej vynechaných informácií. Dňa 17. septembra 2018 vyšetrovateľ postúpil žiadosti o prístup uvedené v tomto liste z 5. septembra 2018 generálnemu riaditeľstvu (GR) Komisie pre hospodársku súťaž. Komisia listom z 25. septembra 2018 zamietla žiadosti o prístup k dokumentom, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojich listoch z 2. marca a 5. septembra 2018.

34      Dňa 24. januára 2019 žalobkyňa zaslala členovi Komisie zodpovednému za hospodársku súťaž list, v ktorom na základe článku 265 druhého odseku ZFEÚ vyzvala Komisiu, aby konala buď tak, že prijme rozhodnutie, ktorým zamietne sťažnosť, alebo bude pokračovať v konaní vo veci AT.40497. Dňa 8. februára 2019 Komisia odpovedala na tento list, pričom pripomenula, že sťažnosť už viedla k viacerým výmenám korešpondencie medzi nimi. Komisia tiež uviedla, pokiaľ ide o vec AT.39816, že prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré najmä zohľadňovalo pripomienky predložené žalobkyňou v rámci testu trhu, a pokiaľ ide o vec AT.40497, že zaslala list o úmysle zamietnuť sťažnosť, na ktorý žalobkyňa odpovedala, a že dokončuje svoju analýzu sťažnosti.

35      Dňa 17. apríla 2019 Komisia prijala rozhodnutie C(2019) 3003 final týkajúce sa zamietnutia sťažnosti (vec AT.40497 – Poľské ceny plynu).

36      Dňa 25. júna 2019 žalobkyňa podala na Všeobecnom súde žalobu proti tomuto rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti, ktorá bola zaregistrovaná pod číslom veci T‑399/19.

II.    Konanie a návrhy účastníkov konania

37      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 15. októbra 2018 žalobkyňa podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Vyjadrenie k žalobe bolo podané 9. januára 2019, replika bola podaná 27. februára 2019 a duplika bola podaná 8. mája 2019.

38      Samostatným podaním pripojeným k návrhu žalobkyňa podľa článku 152 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu požiadala Všeobecný súd, aby prejednal vec v skrátenom konaní. Všeobecný súd rozhodnutím z 30. novembra 2018 túto žiadosť zamietol.

39      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 26. februára 2019 Gazprom požiadala o povolenie vstupu vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Komisie. Overgas Inc., Litovská republika a Poľská republika podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 25. februára 2019, 27. februára 2019 a 28. februára 2019 požiadali o povolenie vstupu vedľajších účastníkov do tohto konania na podporu návrhov žalobkyne.

40      Predsedníčka prvej komory Všeobecného súdu rozhodnutím z 5. apríla 2019 po vypočutí hlavných účastníkov konania povolila vstup Poľskej republiky do konania ako vedľajšieho účastníka. Uzneseniami zo 17. mája 2019 po vypočutí hlavných účastníkov konania povolila vstup Litovskej republiky a spoločností Gazprom a Overgas do konania ako vedľajších účastníkov.

41      Vyjadrenia vedľajších účastníkov konania boli podané 30. augusta 2019 za Litovskú republiku, 6. septembra 2019 za Poľskú republiku a spoločnosť Overgas a 4. októbra 2019 za spoločnosť Gazprom. Žalobkyňa a Komisia predložili pripomienky k vyjadreniam vedľajších účastníkov konania 15. novembra 2019, avšak Komisia sa vzdala práva predložiť pripomienky k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania, ktoré predložil Gazprom.

42      Vzhľadom na to, že zloženie komôr Všeobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol 4. októbra 2019 pridelený k ôsmej komore, ktorej bola prejednávaná vec z tohto dôvodu pridelená.

43      Listami kancelárie Všeobecného súdu zo 17. decembra 2019 bola žalobkyňa v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzvaná, aby predložila viaceré dokumenty, a Komisia bola vyzvaná, aby písomne odpovedala na otázku týkajúcu sa dôvernosti určitých informácií uvedených v dôvernej verzii OV.

44      Všeobecný súd uznesením z toho istého dňa nariadil Komisii jednak na základe článku 24 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a jednak na základe článku 91 písm. b) a článku 92 ods. 3 rokovacieho poriadku, s výhradou uplatnenia článku 103 rokovacieho poriadku, aby predložila úplnú kópiu dôvernej verzie OV.

45      Účastníci konania v určených lehotách riadne vykonali opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijaté 17. decembra 2019, ako aj uznesenie týkajúce sa dokazovania vydané Všeobecným súdom v ten istý deň.

46      Žalobkyňa a Komisia boli listami kancelárie Všeobecného súdu zo 6. mája 2020 vyzvané, aby predložili dokumenty a písomne odpovedali na otázky položené Všeobecným súdom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania. V určenej lehote vykonali tieto opatrenia.

47      Predseda ôsmej komory rozhodnutím z 28. mája 2020 na základe článku 67 ods. 2 v spojení s článkom 19 ods. 2 rokovacieho poriadku vzhľadom na špecifické okolnosti prejednávanej veci rozhodol, že táto vec bude prejednaná prednostne.

48      Všeobecný súd 8. júna 2020 na návrh ôsmej komory na základe článku 28 rokovacieho poriadku rozhodol, že prejednávaná vec sa postúpi ôsmej rozšírenej komore. Vzhľadom na existenciu prekážky vo výkone funkcie jedného z členov tejto rozšírenej komory bol na doplnenie komory rozhodnutím z 15. júna 2020 určený predseda Všeobecného súdu.

49      Všeobecný súd na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol o začatí ústnej časti konania. Na tento účel boli žalobkyňa, Komisia a Overgas vyzvané, aby predložili dokumenty a písomne odpovedali na otázky položené Všeobecným súdom v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania. V reakcii na tieto opatrenia Overgas predložil pripomienky 26. novembra 2020, zatiaľ čo žalobkyňa a Komisia predložili svoje pripomienky a dokumenty 8. decembra 2020 (ďalej len „odpovede z 8. decembra 2020“).

50      Okrem toho pokiaľ ide o úplnú kópiu dôvernej verzie OV predloženú Komisiou (pozri body 43 a 45 vyššie), Všeobecný súd na základe článku 103 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol, že zástupcovia žalobkyne budú oboznámení s týmto dokumentom pod podmienkou, že predtým podpíšu záväzky dôvernosti, aby žalobkyňa mohla predložiť v tejto súvislosti pripomienky. Po tom, čo títo zástupcovia predložili podpísané záväzky dôvernosti, uvedený dokument im bol doručený a žalobkyňa predložila svoje pripomienky 8. decembra 2020.

51      Predseda ôsmej rozšírenej komory z dôvodov súvisiacich so zdravotníckou krízou spôsobenou ochorením COVID‑19 v nadväznosti na žiadosti podané niektorými účastníkmi konania rozhodol o odložení pojednávania, ktoré bolo pôvodne stanovené na 20. a 21. januára 2021.

52      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 18. a 19. mája 2021. Pri tejto príležitosti Všeobecný súd tiež uviedol, že vzal na vedomie pripomienky k správe pre pojednávanie, ktoré predložila Komisia 27. apríla 2021.

53      Počas druhého dňa pojednávania Komisia v rámci odpovede na otázky položené Všeobecným súdom v súvislosti s prípustnosťou žaloby zmenila svoje stanovisko, pokiaľ ide o jej prípustnosť, a tvrdila, že žalobkyňa nepreukázala svoj záujem na konaní v prejednávanej veci, takže žaloba je neprípustná.

54      Žalobkyňa predložila žiadosti o dôverné zaobchádzanie vo vzťahu k Litovskej republike, Poľskej republike, ako aj skupine Gazprom a spoločnosti Overgas, pokiaľ ide o určité informácie uvedené v rôznych procesných písomnostiach. Títo účastníci konania nevzniesli námietky voči uvedeným žiadostiam.

55      Žalobkyňa, ktorú podporujú Litovská republika, Poľská republika a Overgas, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

56      Komisia, ktorú podporuje Gazprom, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        určil, že žaloba je neprípustná, alebo subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

III. Právny stav

57      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov:

–        prvý žalobný dôvod je v podstate založený na porušení článku 9 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality, keďže Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že konštatovala, že sa ukázalo, že výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal sú neopodstatnené, a tým, že prijala záväzky, ktoré vôbec neriešia tieto výhrady,

–        druhý žalobný dôvod je v podstate založený na porušení článku 9 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality, keďže Komisia prijala konečné záväzky, hoci náležite neriešia výhrady týkajúce sa cenových postupov,

–        tretí žalobný dôvod je v podstate založený na porušení článku 9 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality, keďže Komisia prijala konečné záväzky, hoci náležite neriešia výhrady týkajúce sa územných obmedzení,

–        štvrtý žalobný dôvod je v podstate založený na porušení článku 194 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 7 ZFEÚ, keďže napadnuté rozhodnutie je v rozpore s cieľmi energetickej politiky Únie a Komisia nevzala do úvahy nepriaznivý vplyv tohto rozhodnutia na európsky trh dodávok plynu,

–        piaty žalobný dôvod je v podstate založený na porušení článku 18 ods. 1 ZFEÚ a zásady rovnakého zaobchádzania, keďže Komisia zaobchádzala s odberateľmi skupiny Gazprom pôsobiacimi v západoeurópskych členských štátoch a odberateľmi skupiny Gazprom pôsobiacimi v dotknutých KSVE rozdielne,

–        šiesty žalobný dôvod je v podstate založený na zneužití právomoci a na porušení podstatných formálnych náležitostí, keďže Komisia v napadnutom rozhodnutí nerešpektovala cieľ článku 9 nariadenia č. 1/2003, ako aj medze svojich oprávnení pri vedení správneho konania.

A.      O návrhoch na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania

58      Žalobkyňa vo svojich podaniach navrhla uložiť Komisii povinnosť predložiť „procesné písomnosti týkajúce sa veci AT.39816“, „procesné písomnosti týkajúce sa veci AT.40497“, ako aj – pokiaľ už nepatria do týchto dvoch kategórií – určité presnejšie označené dokumenty. Subsidiárne navrhla uložiť Komisii povinnosť predložiť posledné uvedené dokumenty, ako aj nedôvernú verziu OV, ktorá by obsahovala menej vynechaných informácií než verzia, ktorú žalobkyňa už má. Vyžiadané dokumenty sú podľa žalobkyne užitočné, keďže Všeobecný súd môže preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia len s prihliadnutím na kontext, ktorý tvoria spisy vo veciach AT.39816 a AT.40497 ako celok.

59      Komisia sa domnieva, že s výnimkou OV žiadny z predmetných dokumentov alebo informácií nie je užitočný pre potreby konania, a tvrdí, že žalobkyňa dostatočne neodôvodnila svoje návrhy.

60      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že sťažovateľ alebo tretia osoba, ktorej bol povolený vstup do konania v zmysle článkov 5 a 11 nariadenia č. 773/2004, nemá právo na prístup k spisu, ako je právo stanovené v článku 15 tohto nariadenia, ktoré požívajú adresáti OV, ktorým má tento prístup najmä umožniť oboznámiť sa s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa mohli na základe týchto dôkazov užitočne vyjadriť k záverom, ku ktorým Komisia dospela vo svojom oznámení o výhradách (pozri najmä rozsudok zo 14. mája 2020, NKT Verwaltung a NKT/Komisia, C‑607/18 P, neuverejnený, EU:C:2020:385, bod 261 a citovanú judikatúru). Naopak podľa článku 6 uvedeného nariadenia má sťažovateľ právo získať kópiu nedôvernej verzie OV týkajúceho sa veci, v súvislosti s ktorou bola Komisii predložená sťažnosť.

61      Tieto pravidlá sa však nevzťahujú na súdne konanie na Všeobecnom súde, keďže toto konanie sa spravuje článkom 24 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a Rokovacím poriadkom Všeobecného súdu. V tejto súvislosti prináleží súdu, a nie účastníkom konania posúdiť vhodnosť prijatia opatrenia na zabezpečenie priebehu konania alebo opatrenia týkajúceho sa dokazovania, pričom účastníci konania môžu prípadne napadnúť rozhodnutie prijaté na prvom stupni v rámci odvolania (rozsudok z 12. mája 2010, Komisia/Meierhofer, T‑560/08 P, EU:T:2010:192, bod 61). Všeobecný súd tak môže podľa článku 89 rokovacieho poriadku požiadať účastníkov konania, aby predložili všetky dokumenty a poskytli všetky informácie, ktoré považuje za žiaduce. Na tento účel žalobca môže požiadať Všeobecný súd, aby nariadil predloženie dokumentov, ktoré má v držbe žalovaný, ale na to, aby Všeobecný súd mohol určiť, či je pre riadny priebeh konania užitočné nariadiť ich predloženie, žalobca musí označiť požadované dokumenty a poskytnúť aspoň minimálny počet skutočností potvrdzujúcich užitočnosť týchto dokumentov pre potreby konania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, EU:C:1998:608, body 90 až 93).

62      V prejednávanom prípade sa žalobkyňa do veľkej miery obmedzuje na predloženie návrhov týkajúcich sa veľkých súborov dokumentov bez toho, aby dostatočne presne označila dokumenty, ktorých predloženie žiada, a bez toho, aby uviedla dôvody, pre ktoré by požadované dokumenty mohli byť užitočné pre potreby konania, inak než tvrdením, že tvoria „kontext“, ktorý by mal Všeobecný súd zohľadniť pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

63      Po preskúmaní návrhov predložených žalobkyňou so zreteľom na uvádzané žalobné dôvody a tvrdenia teda Všeobecný súd dospel k záveru, že nie je opodstatnené prijať požadované opatrenia na zabezpečenie priebehu konania na základe článku 89 ods. 3 písm. d) rokovacieho poriadku. Napriek tomu treba poukázať na to, že – ako bolo uvedené v bodoch 43, 46 a 49 vyššie – Všeobecný súd na účely posúdenia uvádzaných žalobných dôvodov prijal rôzne opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré zahŕňajú najmä žiadosti o predloženie dokumentov.

64      Pokiaľ ide o zaobchádzanie s OV a najmä s dôvernou verziou tohto dokumentu, táto otázka bude preskúmaná nižšie v rámci rozboru šiesteho žalobného dôvodu.

B.      O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 9 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality, keďže Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že konštatovala, že sa ukázalo, že výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal sú neopodstatnené, a tým, že prijala záväzky, ktoré vôbec neriešia tieto výhrady

65      Prvý žalobný dôvod sa týka posúdenia výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal Komisiou. Tento žalobný dôvod sa v podstate delí na dve časti.

1.      O prvej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa pochybení Komisie, pokiaľ ide o upustenie od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, a neexistencie záväzku, ktorý by riešil tieto výhrady

66      Žalobkyňa, ktorú podporuje Poľská republika, vytýka Komisii, že upustila od pôvodných výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, a v dôsledku toho jej vytýka neexistenciu záväzku týkajúceho sa týchto výhrad. Domnieva sa, že Komisia – v rozpore s tým, čo tvrdí v rámci prejednávanej žaloby – bola povinná odôvodniť tento postup. Okrem toho tvrdí, že oba dôvody, ktoré sú napriek tomu v tejto súvislosti uvedené v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia, vychádzajú zo zjavne nesprávneho posúdenia.

67      Komisia sa domnieva, že túto časť treba zamietnuť ako nedôvodnú.

a)      O výhrade založenej na povinnosti Komisie odôvodniť neexistenciu záväzku, ktorý by riešil výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal

68      Žalobkyňa tvrdí, že Komisia tým, ako posudzovala výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, a konkrétne tým, že od nich upustila, nedodržala požiadavky stanovené v článku 9 nariadenia č. 1/2003.

69      Žalobkyňa sa totiž domnieva, že Komisia v OV opísala správanie skupiny Gazprom spočívajúce v blokovaní rozhodnutí spoločnosti EuRoPol potrebných na uskutočňovanie virtuálnych alebo fyzických obojsmerných tokov na poľskom úseku plynovodu Jamal a domnievala sa, že toto správanie predstavuje protisúťažný postup, ktorý je z právneho hľadiska dostatočne preukázaný. Vzhľadom na požiadavky stanovené v článku 9 nariadenia č. 1/2003 Komisia preto podľa žalobkyne nemohla prijať záväzky, ktoré vôbec neriešili výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. Komisia v skutočnosti podstatne zmenila rozsah výhrad vznesených voči skupine Gazprom bez dodržania postupu stanoveného na tento účel a bez vysvetlenia dôvodov tejto zmeny.

70      Okrem toho žalobkyňa spochybňuje stanovisko Komisie, podľa ktorého sa majú obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže uvedené v „predbežnom posúdení“, ktoré je súčasťou napadnutého rozhodnutia (oddiel 4), uprednostniť pred obavami uvedenými v OV. Podľa bodu 123 oznámenia Komisie o osvedčených postupoch vedenia konania podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ (Ú. v. EÚ C 308, 2011, s. 6; ďalej len „osvedčené postupy“), ak bolo oznámenie o výhradách doručené dotknutému podniku, toto oznámenie „spĺňa požiadavky predbežného posúdenia“. Nič pritom nenasvedčuje tomu, že Komisia v prejednávanom prípade po doručení OV oznámila nové predbežné posúdenie, ktoré neobsahovalo výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. Preto nikdy formálne nezmenila rozsah svojho OV.

71      V tejto súvislosti žalobkyňa zastáva názor, že Komisia nemôže prehliadať štádiá správneho konania, ktoré predchádzali prijatiu napadnutého rozhodnutia, a to najmä doručenie OV. Také správanie totiž bráni preskúmaniu uskutočnenému súdom Únie, ktorý musí overiť správnosť, úplnosť a spoľahlivosť skutkových okolností, na základe ktorých bolo prijaté rozhodnutie Komisie, a nemožno mu brániť v tom, aby pri výklade takého rozhodnutia použil oznámenie o výhradách. Prístup, ktorý presadzuje Komisia, má za následok, že sa jej prizná svojvoľná právomoc týkajúca sa schvaľovania záväzkov, vzhľadom na to, že by bola schopná „prispôsobiť“ obsah predbežného posúdenia obsahu záväzkov, ktoré by bol podnik ochotný ponúknuť.

72      Komisia pripomína, že jej úloha v rámci uplatňovania článku 9 nariadenia č. 1/2003 spočíva v preskúmaní záväzkov navrhnutých dotknutým podnikom z hľadiska obáv týkajúcich sa hospodárskej súťaže, ktoré oznámila tomuto podniku prostredníctvom „predbežného posúdenia“. Komisia odlišuje obavy uvedené v OV od obáv uvedených v predbežnom posúdení, ktoré sa nachádza v napadnutom rozhodnutí, keďže tieto druhé uvedené obavy už nezahŕňajú výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. Od upustenia od týchto výhrad teda mohla bez toho, aby sa dopustila pochybenia, preskúmať záväzky, aj keď neriešili uvedené výhrady.

73      Okrem toho, že žalobkyňa nesprávne vykladá rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala (C‑413/06 P, EU:C:2008:392), a priznáva OV hodnotu, ktorá prekračuje procesný a prípravný charakter, ktorý sa spravidla priznáva takémuto dokumentu, Komisia navyše zdôrazňuje, že – na rozdiel od rozhodnutí prijatých na základe článku 7 nariadenia č. 1/2003 – v prejednávanom prípade sa v napadnutom rozhodnutí, ktoré bolo prijaté na základe článku 9 tohto nariadenia, záväzne nerozhodlo o existencii porušenia. Preto je potrebné odmietnuť požiadavku súdneho preskúmania, v ktorom sa posúdi zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje predbežné posúdenie, z hľadiska obáv uvedených v OV, ktoré má predbežný charakter.

74      Pokiaľ ide ďalej o údajne svojvoľný charakter jej prístupu, Komisia poukazuje na to, že nemusela odôvodniť upustenie od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, a to či už vzhľadom na judikatúru týkajúcu sa práva byť vypočutý, alebo vzhľadom na povinnosť odôvodnenia súvisiacu s rozhodnutím prijatým na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003. Keďže ju však dotknuté strany vyzvali, aby sa vyjadrila k neexistencii záväzku týkajúceho sa plynovodu Jamal, v súlade so zásadami riadnej správy vecí verejných a transparentnosti uviedla aj dôvody, pre ktoré sa jej predbežné obavy nepotvrdili.

75      Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1/2003, ak Komisia zamýšľa prijať rozhodnutie vyžadujúce ukončiť porušovanie a príslušný podnik sa zaviaže, že splní požiadavky vyjadrené Komisiou v jej predbežnom posúdení, môže Komisia rozhodnutím urobiť takýto záväzok záväzným pre podniky.

76      V tejto súvislosti má mechanizmus zavedený článkom 9 nariadenia č. 1/2003 za cieľ zaistiť účinné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže, pričom prináša rýchlejšie riešenie obáv týkajúcich sa hospodárskej súťaže, ktoré Komisia identifikovala, namiesto toho, aby sa postupovalo formálnym konštatovaním porušenia. Toto ustanovenie vychádza z úvah o hospodárnosti konania a umožňuje podnikom, aby sa v plnom rozsahu zúčastňovali na konaní tým, že navrhnú riešenia, ktoré sa im zdajú najprimeranejšie a najvhodnejšie s cieľom reagovať na uvedené obavy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, C‑441/07 P, ďalej len „rozsudok Alrosa“, EU:C:2010:377, bod 35, a z 15. septembra 2016, Morningstar/Komisia, T‑76/14, ďalej len „rozsudok Morningstar“, EU:T:2016:481, bod 39).

77      Okrem toho, hoci článok 9 nariadenia č. 1/2003 – na rozdiel od článku 7 tohto nariadenia, ktorý sa týka rozhodnutí, ktorými sa konštatuje porušenie – neobsahuje výslovný odkaz na pojem proporcionalita, nič to nemení na tom, že zásada proporcionality je ako všeobecná zásada práva Únie kritériom zákonnosti všetkých aktov inštitúcií Únie. Za týchto okolností sa špecifické črty mechanizmov stanovených v článkoch 7 a 9 tohto nariadenia, ako aj spôsoby konania, ktoré toto nariadenie ponúka podľa každého z týchto ustanovení, líšia, a to najmä preto, lebo cieľom prvého mechanizmu je ukončiť protiprávne konanie, zatiaľ čo cieľom druhého mechanizmu je reagovať na obavy Komisie vyplývajúce z jej predbežného posúdenia. Povinnosť zaistiť dodržiavanie zásady proporcionality, ktorá prináleží Komisii, má preto rozdielny dosah a obsah podľa toho, či je posudzovaná v rámci jedného, alebo druhého z týchto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok Alrosa, body 36 až 38 a 46, a rozsudok Morningstar, body 43 a 44).

78      V prípade uplatnenia článku 9 nariadenia č. 1/2003 je teda predbežné posúdenie, ktoré je uvedené v tomto ustanovení, určené podnikom, ktorých sa týka vyšetrovanie Komisie, a musí im umožniť posúdiť, či je vhodné ponúknuť primerané záväzky. Čo sa týka Komisie, Komisia nemá povinnosť kvalifikovať a konštatovať porušenie, pretože jej úloha sa obmedzuje na preskúmanie a prípadné prijatie ponúknutých záväzkov s ohľadom na obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže identifikované v tomto posúdení, ako aj s ohľadom na ciele, ktoré sleduje. V tomto kontexte sa vykonanie zásady proporcionality obmedzuje jednak na overenie, či dotknuté záväzky reagujú na tieto obavy, a jednak na overenie, či uvedené podniky neponúkli menej obmedzujúce záväzky reagujúce na tieto obavy rovnako vhodným spôsobom. Pri vykonávaní tohto overenia Komisia musí zohľadňovať okolnosti daného prípadu, a to najmä záujmy tretích strán a rozsah identifikovaných obáv (pozri v tomto zmysle rozsudok Alrosa, body 40 a 41; rozsudok z 9. decembra 2020, Groupe Canal +/Komisia, C‑132/19 P, EU:C:2020:1007, bod 105, a rozsudok Morningstar, bod 45).

79      V prejednávanom prípade treba v prvom rade konštatovať, že napriek tomu, čo prípadne uviedla Komisia, OV spĺňalo požiadavky predbežného posúdenia v zmysle článku 9 nariadenia č. 1/2003, čo jednoznačne vyplýva z napadnutého rozhodnutia a navyše zodpovedá prípadu uvedenému v bode 123 osvedčených postupov.

80      Z toho vyplýva, že Komisia nemôže tvrdiť, že úvahy uvedené pod nadpisom „Predbežné posúdenie“ (oddiel 4), ktoré sa nachádzajú v napadnutom rozhodnutí, pričom toto rozhodnutie bolo prijaté na konci správneho konania a toto konanie ním bolo ukončené, musia predstavovať referenčné kritérium, podľa ktorého sa má posudzovať primeranosť záväzkov ponúknutých pred prijatím tohto rozhodnutia. Komisia tiež neuvádza žiadny iný dokument, ktorý by bol vyhotovený v období od doručenia OV do prijatia napadnutého rozhodnutia, v ktorom by Komisia oznámila skupine Gazprom prepracované predbežné posúdenie, najmä pokiaľ ide o výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, skôr než tento podnik počas rokov 2015 a 2016 predložil neformálne návrhy záväzkov a potom vo februári 2017 predložil počiatočné záväzky.

81      Vzhľadom na toto konštatovanie týkajúce sa OV je potrebné vychádzať z toho, že požiadavky súvisiace s dodržiavaním zásady proporcionality nemôžu znamenať, že na všetky obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže uvedené v predbežnom posúdení – a to aj v prípade, ak má také posúdenie podobu oznámenia o výhradách – sa nevyhnutne musí reagovať v záväzkoch ponúknutých dotknutými podnikmi, ako to žalobkyňa uznala v prípade iných situácii, než sú výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal v prejednávanom prípade.

82      Ak by sa totiž článok 9 nariadenia č. 1/2003 a zásada proporcionality vykladali inak, hrozilo by, že predbežné posúdenie Komisie, ktoré je prirodzene dočasné, by sa stalo nemenným a konanie o záväzkoch by sa za určitých okolností stalo bezpredmetným. Z judikatúry rovnako vyplýva, že oznámenie o výhradách je dokumentom procesnej a prípravnej povahy, ktorý vymedzuje predmet správneho konania, ktoré začala Komisia, pričom Komisia má povinnosť zohľadniť skutočnosti vyplývajúce z celého správneho konania, okrem iného aby upustila od výhrad, ktoré sa ukázali ako neopodstatnené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, EU:C:2008:392, bod 63 a citovanú judikatúru, a z 28. januára 2021, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia, C‑466/19 P, EU:C:2021:76, bod 66 a citovanú judikatúru).

83      Faktom zostáva, že za okolností prejednávaného prípadu a najmä vzhľadom na neexistenciu prepracovaného predbežného posúdenia Komisii – v rozpore s tým, čo tvrdí – z článku 9 nariadenia č. 1/2003 vyplývala povinnosť odôvodniť neexistenciu záväzku, ktorý by riešil výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. Pokiaľ Komisia tvrdí, že jej pochybenie nemôže viesť k – hoci aj čiastočnému – zrušeniu napadnutého rozhodnutia, Všeobecný súd navyše konštatuje, že toto pochybenie sa skutočne týka výroku tohto rozhodnutia vzhľadom na to, že aj keď sa článok 1, ktorým sa konečné záväzky vyhlasujú za záväzné, nevzťahuje na tieto výhrady, vzťahuje sa na ne článok 2, v ktorom sa konštatuje, že už nie je opodstatnené, aby Komisia konala vo veci AT.39816.

84      Okrem toho táto povinnosť odôvodniť neexistenciu záväzku nemôže dosiahnuť takú mieru, že by sa od Komisie žiadalo, aby preukázala nemožnosť konštatovať porušenie. Taký prístup by nebol zlučiteľný s povahou konania o záväzkoch, keďže podľa článku 9 nariadenia č. 1/2003 v spojení s odôvodnením 13 tohto nariadenia sa rozhodnutím o záväzkoch neodpovedá na otázku, či porušenie existovalo alebo ešte stále existuje, a toto rozhodnutie nemá vplyv na možnosť orgánov hospodárskej súťaže a súdov členských štátov konštatovať porušenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. novembra 2017, Gasorba a i., C‑547/16, EU:C:2017:891, body 26 a 30, a z 9. decembra 2020, Groupe Canal +/Komisia, C‑132/19 P, EU:C:2020:1007, bod 108).

85      V prejednávanej veci treba v každom prípade konštatovať, že Komisia uviedla dôvody, pre ktoré neuložila záväzok, ktorý by riešil výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, a ktoré majú podobu dvoch dôvodov uvedených v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia. Prvý dôvod sa týka osvedčujúceho rozhodnutia a druhý dôvod súvisí s medzivládnym charakterom vzťahov v plynárenskom odvetví v Poľsku (ako je to uvedené vyššie v bode 17).

b)      O výhradách spochybňujúcich opodstatnenosť dvoch dôvodov uvedených v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia

86      V rámci prvej výhrady žalobkyňa, ktorú podporuje Poľská republika, tvrdí, že Komisia sa nesprávne odvolala na osvedčujúce rozhodnutie s cieľom dospieť k záveru, že výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal si nevyžadovali záväzok zo strany skupiny Gazprom.

87      V prvom rade žalobkyňa zastáva názor, že prijatie osvedčujúceho rozhodnutia poľským úradom nepredstavuje okolnosť odôvodňujúcu zmenu posúdenia Komisie, pokiaľ ide o výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, od doručenia OV 22. apríla 2015 do predloženia počiatočných záväzkov, ktoré neriešili tieto výhrady, 14. februára 2017. Napriek tomu, že uvedený úrad 19. mája 2015 prijal toto rozhodnutie, Komisia v skutočnosti mala posúdiť súbor okolností, ktoré sa od okamihu, keď vyjadrila svoje obavy v OV, do okamihu prijatia uvedeného rozhodnutia, teda niekoľko týždňov po doručení tohto OV, či dokonca do skončenia konania vo veci AT.39816 v podstate nezmenili.

88      V druhom rade Komisia bola veľmi podrobne informovaná o otázkach týkajúcich sa vplyvu skupiny Gazprom na poľský úsek plynovodu Jamal, práve vzhľadom na jej účasť na konaní o osvedčení spoločnosti Gaz‑System. Komisia konkrétne v dvoch stanoviskách z 9. septembra 2014 a z 19. marca 2015, ktoré zaslala poľskému úradu, týkajúcich sa návrhov rozhodnutí podobných osvedčujúcemu rozhodnutiu preskúmala podmienky správy tohto úseku spoločnosťou Gaz‑System a výslovne odporučila, aby sa prevádzkovanie kompresorových a meracích staníc nachádzajúcich sa na uvedenom úseku previedlo na poslednú uvedenú spoločnosť s cieľom zabrániť skresleniu hospodárskej súťaže v prospech skupiny Gazprom.

89      Za týchto okolností je posúdenie Komisie, ktoré bolo napokon uvedené v napadnutom rozhodnutí, prekvapivé vzhľadom na skutočnosť, že prevod prevádzkovania kompresorových a meracích staníc sa nakoniec neuskutočnil, a to napriek 24‑mesačnej lehote stanovenej v osvedčujúcom rozhodnutí, ktorá uplynula v máji 2017. Je irelevantné, že tento prevod bol len „odporúčaním“, lebo dôležité je, že blokovanie spôsobila Gazprom a že poľská vláda, predseda poľského úradu, Gaz‑System a žalobkyňa o tom v rámci testu trhu informovali Komisiu.

90      V treťom rade Komisia tiež nevzala do úvahy hrozby pozastavenia dodávok plynu v prípade uskutočnenia prevodu prevádzkovania, o čom ju žalobkyňa informovala v sťažnosti. Skutočný charakter týchto hrozieb sa však preukázal vzhľadom na to, že Gazprom krátko po uplynutí 24‑mesačnej lehoty, v ktorej sa mal tento prevod uskutočniť, dodal do plynovodu Jamal plyn, ktorého kvalita nebola prispôsobená poľskej plynárenskej sústave, ako aj vzhľadom na list, ktorý ruský minister energetiky zaslal svojmu poľskému partnerovi 30. augusta 2016 a ktorým pohrozil pozastavením dodávok plynu zo strany skupiny Gazprom, ak by táto skupina bola nútená uskutočniť uvedený prevod.

91      Pokiaľ ide o tento list, ruský minister energetiky v ňom pripomenul, že dodávky plynu do Poľska závisia od toho, či si vláda Poľskej republiky bude plniť povinnosti vyplývajúce zo súboru medzivládnych dohôd uzavretých medzi Poľskou republikou a Ruskou federáciou, ktoré sa týkajú najmä objemov dodávok plynu do Poľska, ako aj výstavby a správy plynovodu Jamal (ďalej len „poľsko‑ruské dohody“), a to konkrétne povinností, na základe ktorých mala prevádzkovanie kompresorových a meracích staníc naďalej zabezpečovať EuRoPol. Žalobkyňa pritom zdôrazňuje, že toto prevádzkovanie mala vykonávať Gaz‑System, aby sa zabezpečila jej nezávislosť v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa plynárenského odvetvia, a Komisia vo svojom stanovisku z 19. marca 2015 sama konštatovala, že je to jedna z kľúčových funkcií riadiacich právomocí NPS.

92      Komisia sa domnieva, že túto výhradu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

93      V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že Komisia disponuje v rámci prijímania záväzkov na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003 širokou mierou voľnej úvahy, keďže má vykonať analýzu, ktorá si vyžaduje zohľadnenie viacerých ekonomických faktorov, ako je progresívna analýza na účely posúdenia primeranosti záväzkov navrhovaných dotknutým podnikom, a že Všeobecný súd pri svojom preskúmavaní musí zohľadniť túto širokú mieru voľnej úvahy. Toto preskúmanie sa teda týka iba otázky, či bolo posúdenie vykonané Komisiou zjavne nesprávne, a súd Únie nemôže nahradiť posúdenie Komisie vlastným posúdením a predložiť vlastné hodnotenie komplexných hospodárskych okolností, lebo v opačnom prípade by zasiahol do voľnej úvahy Komisie, namiesto toho, aby preskúmal zákonnosť predmetného posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Alrosa, body 42, 60 a 67, a rozsudok Morningstar, bod 41).

94      V prejednávanom prípade treba poznamenať, že výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal sú preskúmané predovšetkým v oddieloch 13 a 15.9 OV. Z nich vyplýva, že obavy Komisie sa zameriavali na údajné postupy skupiny Gazprom, ktorých cieľom bolo zachovať alebo posilniť jej kontrolu nad investíciami na poľskom úseku plynovodu Jamal, najmä vzhľadom na to, že táto skupina sa usilovala disponovať významnými rozhodovacími právomocami v rámci spoločnosti EuRoPol a zachovať v tejto spoločnosti – skôr než u NPS, ktorý bol zodpovedný za tento úsek, konkrétne spoločnosti Gaz‑System – právomoci v oblasti investovania na uvedenom úseku. V tomto kontexte Komisia preskúmala zmluvu o správe uzavretú v roku 2010 medzi spoločnosťami EuRoPol a Gaz‑System, nové stanovy spoločnosti EuRoPol prijaté v roku 2011, ako aj [dôverné].(1)

95      Konkrétne, ako vyplýva najmä z oddielu 15.9.2 OV, cieľom údajne zneužívajúcich postupov skupiny Gazprom zameraných na udržanie jej kontroly nad investíciami na poľskom úseku plynovodu Jamal, bolo zabrániť rozvoju infraštruktúry umožňujúcej diverzifikáciu zdrojov a dodávateľov plynu (teda konkurentov skupiny Gazprom). Skupine Gazprom sa najmä podarilo oddialiť zavedenie virtuálnych a fyzických reverzných tokov na tomto úseku a tým zabránila takej diverzifikácii. Komisia preto predbežne konštatovala, že Gazprom sa získaním právomocí nad investíciami aspoň potenciálne dopustil nekalosúťažného konania tým, že zabránil prístupu konkurentov na tento úsek, čím porušil článok 102 písm. d) ZFEÚ.

96      Komisia však následne súhlasila s vyhlásením konečných záväzkov, ktorých súčasťou nebolo nijaké opatrenie, ktoré by riešilo výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, za záväzné. Komisia v napadnutom rozhodnutí po tom, čo v odôvodnení 137 poukázala na to, že niektoré dotknuté strany v rámci testu trhu vyjadrili počudovanie nad neexistenciou takého opatrenia, v odôvodnení 138 tohto rozhodnutia vysvetlila, že jej predbežné obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže sa nepotvrdili, a to z oboch dôvodov uvedených v tomto odôvodnení.

97      Pokiaľ ide o prvý dôvod, ktorý súvisí s osvedčujúcim rozhodnutím, Komisia najmä poznamenala, že poľský úrad v osvedčujúcom rozhodnutí okrem iného konštatoval, že Gaz‑System uplatňuje rozhodujúcu kontrolu nad rozhodnutiami týkajúcimi sa investícií v súvislosti s poľským úsekom plynovodu Jamal, ako aj nad ich uskutočňovaním. EuRoPol ako vlastník plynovodu ani Gazprom ako akcionár spoločnosti EuRoPol preto neboli schopné zablokovať tieto rozhodnutia.

98      V tejto súvislosti treba po prvé poukázať na to, že osvedčujúce rozhodnutie, ako to správne uvádza Komisia, zahŕňa – na základe podrobného preskúmania relevantných okolností vrátane zmluvy o správe z 25. októbra 2010 a stanov spoločnosti EuRoPol – rôzne konštatovania týkajúce sa kontroly spoločnosti Gaz‑System nad investíciami na poľskom úseku plynovodu Jamal. Na základe týchto konštatovaní predseda poľského úradu napokon udelil osvedčenie o nezávislosti spoločnosti Gaz‑System, pričom uviedol, že táto spoločnosť spĺňa požiadavky spojené s úlohou NPS, a to najmä pokiaľ ide o kontrolu investícií.

99      Je pravda, že žalobkyňa a Poľská republika uvádzajú rôzne okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť, že spoločnosť Gaz‑System bude odradená od prijímania určitých rozhodnutí týkajúcich sa investícií na uvedenom úseku alebo že jej vzniknú značné náklady súvisiace so správnymi alebo súdnymi konaniami, ktoré začala najmä EuRoPol. Tým spochybňujú posúdenie, ktoré vykonala Komisia v súvislosti s osvedčujúcim rozhodnutím.

100    Žalobkyňa a Poľská republika však nespochybňujú platnosť osvedčujúceho rozhodnutia prijatého poľským úradom ako takú a neuviedli pochybenia, ktorých sa tento úrad dopustil a ktoré súvisia s konkrétnymi konštatovaniami uvedenými v tomto rozhodnutí, ani neuviedli, ktoré konštatovania sú podľa nich nesprávne. Za týchto okolností Komisia – vzhľadom na úlohu, ktorú majú vnútroštátne regulačné orgány členských štátov v rámci právnych predpisov Únie týkajúcich sa plynárenského odvetvia, a to najmä podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 94; ďalej len „smernica o plyne“) – Komisia mohla primerane zohľadniť konštatovania, ku ktorým dospel taký orgán, a v prejednávanom prípade sa oprieť o uvedené rozhodnutie, v ktorom poľský úrad dospel k záveru, že Gaz‑System má kontrolu nad investíciami na poľskom úseku plynovodu Jamal, a udelil tomuto prevádzkovateľovi osvedčenie NPS.

101    Po druhé tvrdenia, ktoré uvádza žalobkyňa a Poľská republika, týkajúce sa osvedčujúceho rozhodnutia sa zameriavajú predovšetkým na existenciu a povahu odporúčania, ktoré sa nachádza v tomto rozhodnutí, týkajúceho sa prevodu prevádzkovania kompresorových a meracích staníc, ako aj údajného nedodržania tohto odporúčania. Z uvedeného rozhodnutia ani z tvrdení, ktoré uviedla žalobkyňa a Poľská republika, pritom nevyplýva, že kontrola spoločnosti Gaz‑System nad investíciami na poľskom úseku plynovodu Jamal závisí od uskutočnenia uvedeného odporúčania.

102    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že každodenné prevádzkovanie kompresorových a meracích staníc nie je zhodné s otázkou kontroly tokov plynu na poľskom úseku plynovodu Jamal. Žalobkyňa v odpovedi na otázku, či Gaz‑System mal skutočnú kontrolu nad tokmi plynu na tomto úseku, potvrdila, že je to tak. Neuskutočnenie odporúčania týkajúceho sa tohto prevádzkovania teda nemôže znamenať prípadné prevzatie kontroly nad týmito tokmi skupinou Gazprom prostredníctvom spoločnosti EuRoPol, ktoré by mohlo vyvolať pochybnosti o relevantnosti kontroly spoločnosti Gaz‑System nad investíciami týkajúcimi sa uvedeného úseku a v dôsledku toho aj o možnostiach diverzifikácie zdrojov plynu.

103    Za týchto podmienok tvrdenia týkajúce sa neuskutočnenia odporúčania o prevode prevádzkovania, ako aj obštrukcií v súvislosti s uskutočnením tohto odporúčania, ktorých sa údajne dopustil Gazprom prostredníctvom spoločnosti EuRoPol, nemôžu spochybniť posúdenie, ktoré vykonala Komisia, týkajúce sa kontroly spoločnosti Gaz‑System nad investíciami.

104    Argumentácia žalobkyne súvisiaca s dvoma stanoviskami, ktoré Komisia zaslala poľskému úradu v rámci konania o osvedčení spoločnosti Gaz‑System ako NPS, tiež nemôže spochybniť posúdenie tejto inštitúcie týkajúce sa napadnutého dôvodu. Je totiž potrebné poukázať na to, že vo viacerých odôvodneniach osvedčujúceho rozhodnutia, ktoré bolo napokon prijaté, poľský úrad reagoval na pripomienky, ktoré Komisia uviedla v týchto stanoviskách.

105    Okrem toho, hoci je pravda, že Komisia vo svojich dvoch stanoviskách uviedla pripomienky týkajúce sa potreby previesť každodenné prevádzkovanie kompresorových a meracích staníc a konštatovala, že toto prevádzkovanie predstavuje jednu zo „základných úloh“ prevádzkovateľa sústavy, tieto pripomienky sa netýkali plánovania a kontroly investícií, ale vychádzali skôr z úvah týkajúcich sa iných požiadaviek vyplývajúcich zo smernice o plyne, ktoré súviseli najmä s rizikom, že EuRoPol získa prístup k dôverným informáciám o iných prevádzkovateľoch. Také riziko pritom nezodpovedalo obavám, ktoré Komisia vyjadrila vo výhradách týkajúcich sa plynovodu Jamal.

106    Okrem toho treba poznamenať, že útvar Komisie, ktorý vyhotovil tieto dve stanoviská, skúmal návrhy rozhodnutí poľského úradu z hľadiska právnych predpisov Únie týkajúcich sa plynárenského odvetvia, zatiaľ čo Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž skúmalo relevantné skutočnosti v rámci konania o uplatnení článku 102 ZFEÚ. Aj keď teda výhrady, ktoré boli prípadne vyjadrené v uvedených stanoviskách, mohli byť – aspoň sčasti – dôležité pre toto generálne riaditeľstvo, nemohli byť rozhodujúce pre jeho analýzu na úrovni práva hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o zotrvanie na výhradách týkajúcich sa plynovodu Jamal a prípadnú potrebu zodpovedajúceho záväzku. V tejto súvislosti je síce pravda, že Komisia sama v bode 1016 OV poukázala na zjavný rozpor medzi znením zmluvy o správe z 25. októbra 2010 a pravidlami stanovenými v smernici o plyne, ale predseda poľského úradu v osvedčujúcom rozhodnutí uviedol, že plán rozvoja siete, ktorý vypracovala EuRoPol, sa týkal predovšetkým otázok renovácie a že tým v každom prípade neboli obmedzené právomoci spoločnosti Gaz‑System v oblasti investícií, ku ktorým patrí príprava 10‑ročného plánu rozvoja siete, ktorý upravuje táto smernica.

107    Po tretie nemožno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že hoci žiadna relevantná okolnosť sa nezmenila, Komisia v období od apríla 2015, keď doručila OV skupine Gazprom, do mája 2018, keď prijala napadnuté rozhodnutie, neprávom zmenila svoje posúdenie súvisiace s výhradami týkajúcimi sa plynovodu Jamal. Prijatie osvedčujúceho rozhodnutia totiž predstavovalo takú relevantnú okolnosť. Toto rozhodnutie navyše bolo prijaté za okolností, za ktorých boli uskutočnené významné investície na poľskom úseku plynovodu Jamal alebo boli spojené s týmto úsekom, pričom tieto investície mali práve umožniť diverzifikáciu zdrojov dodávok plynu. Predseda poľského úradu v tomto rozhodnutí konkrétne konštatoval, že sa uskutočnili investície týkajúce sa zavedenia reverzných fyzických tokov na poľskom úseku plynovodu Jamal. V tejto súvislosti Komisia už predbežne konštatovala, že zdržiavacie postupy skupiny Gazprom sa uplatňovali v období od roku 2009 do roku 2013 a že spoločnosti Gaz‑System sa podarilo uskutočniť rôzne investície s cieľom umožniť také reverzné toky od roku 2014 (pozri body 734 a 1033 OV).

108    Z toho vyplýva, že vzhľadom na povinnosť uvedenú v bode 83 vyššie a vyššie uvedené úvahy týkajúce sa konštatovaní obsiahnutých v osvedčujúcom rozhodnutí a uskutočnených investícií súvisiacich s poľským úsekom plynovodu Jamal Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, z dôvodu založeného na tomto osvedčujúcom rozhodnutí prijať konečné záväzky, hoci ich súčasťou nebolo nijaké opatrenie, ktoré by riešilo výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. Túto výhradu preto treba zamietnuť.

109    Za týchto podmienok – vzhľadom na to, že je nesporné, že oba dôvody uvedené Komisiou v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia sú samostatné – nie je potrebné skúmať opodstatnenosť druhej výhrady v rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu, ktorou sa spochybňuje dôvod založený na poľsko‑ruských dohodách a na uplatnení takzvanej výnimky z dôvodu štátneho zásahu (ďalej len „výnimka z dôvodu štátneho zásahu“). Táto výhrada by totiž aj za predpokladu, že by bola dôvodná, nemohla viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ním bolo ukončené konanie vo veci AT.39816, takže ju treba zamietnuť ako neúčinnú.

110    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy je potrebné zamietnuť prvú časť prvého žalobného dôvodu.

2.      O druhej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa porušenia zásad riadnej správy vecí verejných, transparentnosti a lojálnej spolupráce

111    Na podporu tvrdení žalobkyne súvisiacich s rozsahom súdneho preskúmania týkajúceho sa upustenia od výhrad v priebehu konania o záväzkoch Poľská republika uviedla argumentáciu týkajúcu sa porušenia zásad riadnej správy vecí verejných, transparentnosti a lojálnej spolupráce.

112    Komisia, ktorá poukazuje na to, že táto argumentácia predstavuje v podstate nový žalobný dôvod, sa navyše domnieva, že druhú časť treba zamietnuť ako nedôvodnú.

113    V tejto súvislosti, pokiaľ ide o prípustnosť tvrdení, ktoré uvádza Poľská republika, treba konštatovať, že tieto tvrdenia môžu predstavovať žalobný dôvod, ktorý je odlišný od prvého žalobného dôvodu, ako bol opísaný v návrhu, ktorý je založený na porušení článku 9 nariadenia č. 1/2003 a zásady proporcionality.

114    Tieto tvrdenia sú však súčasťou výhrady žalobkyne týkajúcej sa neexistencie záväzku, ktorý by riešil výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, takže nemenia predmet sporu, ako je opísaný v návrhoch a dôvodoch hlavných účastníkov konania. Tieto tvrdenia sú preto prípustné podľa článku 40 druhého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa na základe článku 53 prvého odseku tohto štatútu uplatní na konanie na Všeobecnom súde, a článku 142 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ako sa vykladajú v judikatúre (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. novembra 2016, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, C‑449/14 P, EU:C:2016:848, bod 114 a citovanú judikatúru; z 20. septembra 2019, Port autonome du Centre et de l’Ouest a i./Komisia, T‑673/17, neuverejnený, EU:T:2019:643, body 44 a 45, a uznesenie z 15. novembra 2019, Front Polisario/Rada, T‑279/19, neuverejnené, EU:T:2019:808, bod 41).

a)      O porušení zásad riadnej správy vecí verejných a transparentnosti

115    Poľská republika bez toho, aby spochybňovala právo Komisie vziať späť určité výhrady, ktoré boli pôvodne uvedené v oznámení o výhradách, tvrdí, že Komisia porušila zásady riadnej správy vecí verejných a transparentnosti, čo je v rozpore s článkom 1, ako aj s článkom 10 ods. 3 ZEÚ a článkom 41 Charty základných práv Európskej únie. Z týchto zásad totiž podľa Poľskej republiky vyplýva najmä povinnosť správneho orgánu odôvodniť svoje rozhodnutia. Nemožno sa pritom domnievať, že všeobecné konštatovania uvedené v odôvodneniach 137 a 138 napadnutého rozhodnutia predstavujú dostatočné dôvody, a tento nedostatočný charakter je tým menej odôvodniteľný, že Komisia celé roky oznamovala poľským orgánom svoje obavy týkajúce sa správy poľského úseku plynovodu Jamal.

116    Okrem toho sa Poľská republika domnieva, že 138 napadnutého rozhodnutia je zavádzajúci, keďže vzbudzuje dojem, že osvedčujúce rozhodnutie je skôr hlavným dôvodom upustenia od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal než uplatnením výnimky z dôvodu štátneho zásahu na daný prípad. V tejto súvislosti sa všeobecne odkazuje poľsko‑ruské dohody, ktoré neumožnili pochopiť, že Komisia sa odvolávala na túto výnimku, čo vyšlo najavo až v konaní o prejednávanej žalobe. Komisia sa navyše nevyjadrila k opatreniam podľa ruského práva, ktorými sa údajne riadilo správanie skupiny Gazprom, a k oprávneniu odvolávať sa na uvedenú výnimku vzhľadom na judikatúru a účinnosť práva hospodárskej súťaže, ak štátny nátlak vyvíja tretí štát.

117    Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

118    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že medzi záruky poskytované právnym poriadkom Únie v správnych konaniach patrí najmä zásada riadnej správy vecí verejných, ktorá je uvedená v článku 41 Charty základných práv, ku ktorej sa viaže povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti dotknutého prípadu (pozri rozsudok z 27. septembra 2012, Applied Microengineering/Komisia, T‑387/09, EU:T:2012:501, bod 76 a citovanú judikatúru).

119    V prejednávanom prípade je síce zjavné, že Poľská republika spochybňuje posúdenie Komisie, ktorého predmetom je späťvzatie výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, no neuvádza, ktoré relevantné skutočnosti dotknutého prípadu táto inštitúcia starostlivo a nestranne nepreskúmala, a to tým skôr, že nenamieta konkrétne porušenie procesných predpisov stanovených v nariadeniach č. 1/2003 a 773/2004. Poľská republika podobne nevysvetľuje, ako Komisia porušila zásadu transparentnosti, ako je zakotvená v týchto nariadeniach.

120    Okrem toho, pokiaľ Poľská republika a v podstate aj žalobkyňa v skutočnosti spochybňujú dostatočnosť dôvodov uvedených v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia, takú výhradu treba tiež zamietnuť.

121    Treba totiž pripomenúť, že povinnosť odôvodnenia sa musí uplatňovať v zásade na všetky právne akty Únie, ktoré vyvolávajú právne účinky. V odôvodnení musia byť jasne a jednoznačne uvedené úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatia opatrenia a aby mohol príslušný súd Únie vykonať svoje preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia (pozri rozsudok z 19. decembra 2019, Puppinck a i./Komisia, C‑418/18 P, EU:C:2019:1113, bod 94 a citovanú judikatúru). Požiadavka odôvodnenia sa musí posudzovať podľa okolností daného prípadu, najmä podľa obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt určený, alebo ďalšie aktívne legitimované osoby. Nevyžaduje sa, aby boli v odôvodnení presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink’s France, C‑367/95 P, EU:C:1998:154, bod 63 a citovanú judikatúru).

122    V prejednávanom prípade Komisia v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia uviedla oba dôvody odôvodňujúce neexistenciu záväzku, ktorý by riešil výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. Pokiaľ ide o prvý dôvod, ktorý je založený na osvedčujúcom rozhodnutí, vzhľadom na posúdenie výhrady týkajúcej sa tohto dôvodu (pozri body 86 až 110 vyššie) je zrejmé, že žalobkyňa a Poľská republika, ktoré mohli získať veľmi podrobné informácie o situácii v poľskom plynárenskom odvetví a o činnostiach poľského úradu, boli schopné oboznámiť sa odôvodneniami spojenými s uvedeným dôvodom, aby mohli brániť svoje práva, a že Všeobecný súd mohol preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o odôvodnenie 138 tohto rozhodnutia. Komisia si preto v tejto súvislosti splnila povinnosť odôvodnenia.

123    Pokiaľ ide o druhý dôvod, ktorý súvisí s medzivládnym charakterom vzťahov medzi subjektmi v plynárenskom odvetví v Poľsku, ktorého sa primárne týkajú výhrady žalobkyne a Poľskej republiky, žalobkyňa a Poľská republika sa v podstate domnievajú, že Komisia nedostatočne odôvodnila svoje stanovisko v rozsahu, v akom sa odvoláva v podstate na možné uplatnenie výnimky z dôvodu štátneho zásahu v dôsledku vplyvu poľsko‑ruských dohôd a ruskej právnej úpravy, ako aj správania vlády Ruskej federácie na správanie skupiny Gazprom.

124    V tejto súvislosti, ako je uvedené v bodoch 108 a 109 vyššie, Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že z dôvodu založeného na osvedčujúcom rozhodnutí prijala konečné záväzky, hoci ich súčasťou nebolo nijaké opatrenie, ktoré by riešilo výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, a že z tohto dôvodu a vzhľadom na samostatný charakter oboch dôvodov uvedených v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia nebolo opodstatnené skúmať opodstatnenosť výhrady žalobkyne týkajúcej sa druhého dôvodu. Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkyne a Poľskej republiky týkajúce sa nedostatočnosti odôvodnenia súvisiaceho s týmto druhým dôvodom sú tiež neúčinné.

125    Nakoniec, pokiaľ sa Poľská republika v skutočnosti usiluje spochybniť posúdenie Komisie v súvislosti s upustením od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, stačí poukázať na to, že taká výhrada už bola zamietnutá v rámci posudzovania prvej časti prvého žalobného dôvodu.

126    Tvrdenia založené na porušení zásad riadnej správy vecí verejných a transparentnosti preto treba zamietnuť.

b)      O porušení zásady lojálnej spolupráce

127    Podľa Poľskej republiky a žalobkyne je napadnuté rozhodnutie v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce, ktorá je stanovená v článku 4 ods. 3 ZEÚ. Komisia totiž podľa nich tým, že dospela k záveru, že výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal „sa nepotvrdili“, v skutočnosti konštatovala, že v tejto súvislosti nedošlo k porušeniu článku 102 ZFEÚ, a prijala rozhodnutie, ktoré prekračovalo rámec toho, čo dovoľoval článok 9 nariadenia č. 1/2003. Tým rozhodla o otázke, na ktorú sa nevzťahovali konečné záväzky a ktorú mohli vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže alebo vnútroštátne súdy prípadne posúdiť inak. Komisia v skutočnosti zabránila týmto orgánom a týmto súdom, aby konali v súvislosti s postupmi, ktorých sa týkajú uvedené výhrady, hoci tieto orgány a tieto súdy zohrávajú podstatnú úlohu pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže Únie.

128    Toto porušenie je podľa Poľskej republiky a žalobkyne pritom o to nešťastnejšie, že vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže a vnútroštátne súdy nemohli konať, kým prebiehalo konanie vo veci AT.39816. Na základe článku 11 ods. 6 a článku 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 totiž tieto orgány a tieto súdy už boli zbavené právomoci konať počas takmer šesťročného obdobia, konkrétne od začatia formálneho konania 31. augusta 2012 do prijatia napadnutého rozhodnutia 24. mája 2018. Keďže Komisia formálne nezmenila rozsah OV, vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže a poľské súdy mohli oprávnene očakávať, že Komisia bude konať v súvislosti s týmito výhradami, najmä vzhľadom na stanoviská, ktoré v tejto súvislosti v rámci testu trhu vyjadrili Gaz‑System, predseda poľského úradu a poľská vláda. Pokiaľ ide konkrétne o vnútroštátne súdy, tieto súdy umožnili zdržania spôsobujúce riziko, že určité nároky sú už premlčané.

129    Komisia spochybňuje túto argumentáciu.

130    V tejto súvislosti je pravda, že podľa článku 16 nariadenia č. 1/2003 vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže a súdy nemôžu prijímať rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s napadnutým rozhodnutím. Okrem toho tieto orgány a tieto súdy nemôžu ignorovať rozhodnutie prijaté na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003, keďže akt takéhoto typu má v každom prípade povahu rozhodnutia a tak zásada lojálnej spolupráce uvedená v článku 4 ods. 3 ZEÚ, ako aj cieľ účinného a jednotného uplatňovania práva hospodárskej súťaže Únie si vyžadujú, aby tieto orgány a tieto súdy zohľadnili predbežné posúdenie vykonané Komisiou a považovali ho za náznak, či dokonca počiatočný dôkaz o existencii porušenia článkov 101 a 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2017, Gasorba a i., C‑547/16, EU:C:2017:891, bod 29).

131    V prejednávanom prípade Komisia síce v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia spresnila, že jej predbežné obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže sformulované v podobe výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal „sa nepotvrdili“.

132    Hoci vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže a súdy musia skutočne zohľadniť odôvodnenie 138 napadnutého rozhodnutia, prípadne ako náznak neexistencie porušenia článkov 101 a 102 ZFEÚ, zo znenia tohto odôvodnenia ani všeobecnejšie z obsahu zvyšku napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že Komisia výslovne konštatovala – pokiaľ ide o výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal – neexistenciu porušenia článku 102 ZFEÚ. Spornú formuláciu preto treba chápať skôr tak, že znamená, že Komisia rozhodla, že upustí od týchto výhrad a uspokojí sa s konečnými záväzkami, aj keď tieto záväzky neriešili uvedené výhrady.

133    Sporná formulácia uvedená v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia v každom prípade nemôže zmeniť povahu napadnutého rozhodnutia a zabrániť vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže a súdom, aby konali. Podľa článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 v spojení s odôvodnením 13 tohto nariadenia totiž Komisia môže vykonať „predbežné posúdenie“ stavu hospodárskej súťaže, pričom rozhodnutie o záväzkoch prijaté následne na základe tohto článku nemusí stanoviť, či existovalo porušenie. Nemožno teda vylúčiť, že vnútroštátny súd dospeje k záveru, že postupy, ktoré sú predmetom rozhodnutia o záväzkoch, porušujú články 101 alebo 102 ZFEÚ, a že z tohto dôvodu na rozdiel od Komisie bude chcieť rozhodnúť, že došlo k porušeniu niektorého z týchto článkov. V tom istom zmysle odôvodnenie 13 nariadenia č. 1/2003 v spojení s odôvodnením 22 tohto nariadenia výslovne spresňujú, že rozhodnutia o záväzkoch nijako nebránia orgánom hospodárskej súťaže a súdom členských štátov, aby rozhodli vo veci, a nemajú vplyv na právomoc týchto súdov a týchto orgánov uplatniť články 101 a 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2017, Gasorba a i., C‑547/16, EU:C:2017:891, body 26 a 27).

134    Komisia preto neporušila zásadu lojálnej spolupráce a ostatné tvrdenia uvádzané Poľskou republikou a žalobkyňou nespochybňujú tento záver.

135    Po prvé skutočnosť, že vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže nemohli konať počas šiestich rokov, je len výsledkom uplatnenia článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003, ktorý stanovuje, že začatie formálneho konania zbavuje tieto orgány ich právomoci uplatňovať články 101 a 102 ZFEÚ. Ich právomoc je obnovená, len čo sa skončí konanie začaté Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., C‑17/10, EU:C:2012:72, body 80 a 83 až 87).

136    Pokiaľ ide o vnútroštátne súdy, tieto súdy nie sú v prípade začatia formálneho konania bez časového obmedzenia zbavené akejkoľvek možnosti konať vo veciach týkajúcich sa skutočností súvisiacich alebo spojených s výhradami týkajúcimi sa plynovodu Jamal. Článok 16 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 len stanovuje, že tieto súdy sa musia vyhnúť prijímaniu rozhodnutí, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, ktoré Komisia zamýšľa prijať v konaní, ktoré začala, a môžu na tento účel posúdiť, či je potrebné prerušiť konania vedené na týchto súdoch. Tvrdenie, že niektoré nároky podľa vnútroštátneho práva sú už premlčané z dôvodu omeškaní na poľských súdoch, je irelevantné, keďže príslušné premlčacie lehoty a prejednanie týchto nárokov v súdnom konaní patria v prípade, ak neexistuje uplatniteľná právna úprava Únie, pod procesnú autonómiu Poľskej republiky.

137    Okrem toho žiadne ustanovenie nariadení č. 1/2003 alebo 773/2004 neukladá Komisii povinnosť formálne informovať vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže alebo všeobecnejšie dotknuté tretie strany, ak počas konania upustí od niektorých výhrad voči dotknutému podniku. Žalobkyňa a Poľská republika v každom prípade neuvádzajú nijaké konkrétne vnútroštátne konanie, ktorého by sa údajne dotýkal postup Komisie v prejednávanom prípade.

138    Po druhé treba zamietnuť tvrdenie Poľskej republiky, že poľský orgán hospodárskej súťaže a poľské súdy mohli oprávnene očakávať, že Komisia bude konať v súvislosti s výhradami týkajúcimi sa plynovodu Jamal, keďže formálne nezmenila rozsah OV. Následok uvedený v článku 11 ods. 6 nariadenia č. 1/2003, konkrétne že začatie formálneho konania zbavuje vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže ich právomoci uplatňovať články 101 a 102 ZFEÚ v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú predmetom tohto konania, spočíva v ochrane dotknutých podnikov pred súbežným stíhaním zo strany týchto orgánov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, EU:C:1981:264, bod 18, a uznesenie z 15. marca 2019, Silgan Closures a Silgan Holdings/Komisia, T‑410/18, EU:T:2019:166, bod 20), ale nemôže znamenať, že Komisia bola povinná prijať rozhodnutie či už podľa článku 7, alebo podľa článku 9 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2018, EAEPC/Komisia, T‑574/14, EU:T:2018:605, bod 86).

139    Napokon za predpokladu, že Poľská republika sa odvoláva na zásadu ochrany legitímnej dôvery, je potrebné pripomenúť, že právo odvolávať sa na túto zásadu má každá osoba podliehajúca súdnej právomoci v situácii, keď inštitúcia Únie spôsobila vznik dôvodných očakávaní tým, že tejto osobe poskytla konkrétne záruky (pozri rozsudok z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, C‑630/11 P až C‑633/11 P, EU:C:2013:387, bod 132 a citovanú judikatúru). Poľská republika pritom neuvádza nijakú konkrétnu záruku poskytnutú Komisiou. Okrem toho OV nemôže predstavovať také záruky, keďže tento dokument bol adresovaný skupine Gazprom a mal len dočasný charakter. Takými zárukami nie sú ani uskutočnenie testu trhu a skutočnosť, že niektoré dotknuté strany predložili v rámci tohto testu pripomienky, keďže tieto okolnosti sú súčasťou bežného uplatňovania článku 27 ods. 4 nariadenia č. 1/2003.

140    Tvrdenie týkajúce sa porušenia zásady lojálnej spolupráce, ako aj druhú časť prvého žalobného dôvodu je preto potrebné zamietnuť.

141    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba prvý žalobný dôvod v celom rozsahu zamietnuť ako čiastočne nedôvodný a čiastočne neúčinný.

C.      O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 9 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality, keďže Komisia prijala konečné záväzky, ktoré vhodným spôsobom neriešili výhrady týkajúce sa cenových postupov

142    Žalobkyňa, ktorú podporuje Poľská republika a Litovská republika, tvrdí, že Komisia sa dopustila viacerých prípadov zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia v rozpore s článkom 9 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 102 ZFEÚ a so zásadou proporcionality, keďže táto inštitúcia dospela k záveru, že záväzky týkajúce sa cenových postupov (body 18 a 19 konečných záväzkov) sú vhodné, hoci podľa žalobkyne, Poľskej republiky a Litovskej republiky uvedené záväzky neumožňujú udržať alebo rýchlo a účinne vrátiť ceny plynu na úroveň porovnateľnú s konkurenčnými referenčnými cenami. Tento žalobný dôvod sa v podstate skladá zo štyroch častí.

143    Komisia, ktorú podporuje spoločnosť Gazprom, sa domnieva, že druhý žalobný dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

1.      O prvej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa pochybenia, ku ktorému došlo v predmete záväzkov týkajúcich sa cenových postupov v rozsahu, v akom neriešia podstatu výhrad súvisiacich s týmito postupmi

144    Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď prijala záväzky obmedzené na zmeny podmienok týkajúcich sa úpravy cien (price revision clauses) v zmluvách skupiny Gazprom s odberateľmi v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi, hoci obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže vyjadrené v OV nesúviseli s úpravou cien, ale s neprimeranosťou a nadmernosťou cien, ktoré skupina Gazprom uplatňuje v rámci týchto zmlúv (ďalej len „zmluvné ceny“). Tieto záväzky, obmedzené na stanovenie nového procesu úpravy cien, neriešia príčinu problému, konkrétne existenciu cenových vzorcov (price formulae) naviazaných na ceny určitých ropných produktov.

145    Žalobkyňa tak v prvom rade poukazuje na to, že Komisia v OV označila predmetné procesy za odporujúce prvej časti článku 102 písm. a) ZFEÚ, ktorá sa týka „neprimeraných cien“, a nie jeho druhej časti, ktorá sa týka „iných neprimeraných obchodných podmienok“. Obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže teda súviseli s nadmernými cenami, a nie s procesom úpravy týchto cien.

146    V tejto súvislosti samotná Komisia v OV konštatovala, že existujúce cenové vzorce, naviazané na ceny ropy, sú hlavným faktorom, ktorý prispieva k nadmerným zmluvným cenám. Zároveň konštatovala, že prax naviazania cien plynu na ceny ropných produktov sa uplatňovala v minulosti a mala za následok ceny, ktoré neodrážajú hospodársku hodnotu plynu. V tom istom zmysle v OV výslovne spomenula nápravné opatrenia, predovšetkým zmenu týchto vzorcov, aby sa pomocou nich utvárali ceny, ktoré by neboli vyššie než ceny v holandskom uzle Title Transfer Facility (TTF) alebo ktoré by boli naviazané na náklady skupiny Gazprom. Komisia tak tým, že v konečných záväzkoch neuložila povinnosť zmeny cenových vzorcov, a tým umožnila návrat k nadmerným cenám, nevyriešila podstatu pôvodných obáv týkajúcich sa cenových postupov ani príčiny týchto nadmerných cien, takže záväzky týkajúce sa cenových postupov sú nevhodné a napadnuté rozhodnutie je v rozpore s cieľmi článku 102 ZFEÚ.

147    V tom istom zmysle Litovská republika pripomína, že neprimerané a nadmerné ceny, ktoré sa uplatňovali v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi, vyplývali z toho, že tarifikácia plynu bola v týchto krajinách odlišná než v západnej Európe. Aby sa predišlo tomuto výsledku, samotný cenový vzorec by musel vytvárať konkurenčné ceny, takže bolo potrebné zmeniť dotknutý vzorec, a nie proces úpravy cien, ktorý trval najmenej šesť mesiacov a závisel od dobrej vôle skupiny Gazprom.

148    Žalobkyňa v druhom rade považuje za nedôvodný jediný skutočný dôvod, ktorý Komisia uviedla v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia na podloženie svojej voľby nezmeniť cenové vzorce. Samotná skutočnosť, že ceny vyplývajúce z týchto vzorcov v rokoch 2015 a 2016 zaznamenali pokles a „určitú konvergenciu“ s cenami v plynárenských uzloch, totiž Komisii neumožňovala dospieť k záveru, že jej zásah je už neopodstatnený.

149    Tento dôvod predovšetkým nie je nijako podložený najmä ekonomickými analýzami a vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že ceny ropy sa zo svojej povahy vyvíjajú, že sa vymykajú kontrole inštitúcií Únie, a teda že zmluvné ceny môžu opätovne dosiahnuť nadmerné úrovne. Komisia nevzala do úvahy, že ceny ropy sa okolo rokov 2015 a 2016 z rozličných dôvodov nachádzali na minimálnych úrovniach, a teda sa odchyľovali od priemeru týchto cien.

150    Komisia popiera, že by neriešila podstatu obáv týkajúcich sa hospodárskej súťaže, ktoré boli predmetom výhrad týkajúcich sa cenových postupov.

151    Treba pripomenúť, že záväzky týkajúce sa cenových postupov sú uvedené v bodoch 18 a 19 konečných záväzkov. Bod 18 v podstate stanovuje, že v lehote desiatich týždňov od vstupu záväzkov do platnosti musí skupina Gazprom navrhnúť zmenu dotknutých zmlúv s cieľom vložiť do nich novú podmienku týkajúcu sa úpravy cien alebo zmeniť existujúce zmluvné podmienky, a tým dospieť k rovnakému výsledku, konkrétne k novému procesu úpravy cenových vzorcov, ktoré určujú zmluvné ceny plynu. Gazprom to mal navrhnúť v prípade všetkých zmlúv o dodávkach plynu s trvaním najmenej tri roky, či už išlo o existujúce zmluvy alebo nové zmluvy. V bode 19 konečných záväzkov je uvedených päť prvkov, ktoré musí obsahovať tento nový proces, aby sa v prípade jeho spustenia dospelo k novým cenovým vzorcom.

152    Z bodov 18 a 19 konečných záväzkov teda vyplýva, že Komisia sa skutočne rozhodla povoliť nový proces úpravy cien namiesto zabezpečenia okamžitej zmeny cenových vzorcov.

153    V tejto súvislosti je pravda, že Komisia sa v OV nezamerala na procesy úpravy cien, ale preskúmala cenové vzorce existujúce v dotknutých zmluvách a najmä naviazanie na ceny ropných produktov zahrnuté v týchto vzorcoch, pričom si kládla otázky o inflačných účinkoch tohto naviazania na zmluvné ceny plynu, ako vyplýva najmä z oddielu 11.4 OV, nazvaného „[dôverné]“. Komisia poukázala na to, že dôvody, ktoré pôvodne opodstatňovali naviazanie cenových vzorcov na ceny ropných produktov, konkrétne nedostatočná zrelosť trhov s plynom, do veľkej miery pominuli (bod 545 OV), pričom toto posledné konštatovanie v podstate vyplýva aj z odôvodnenia 76 napadnutého rozhodnutia. Obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže, ktoré Komisia na úvod vyjadrila v OV, však súviseli predovšetkým s existenciou potenciálne nadmerných zmluvných cien a Komisia [dôverné] (pozri najmä body 949 a 981 OV). V podstate je to uvedené v zhrnutí predbežného posúdenia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 62 a 63).

154    Bez ohľadu na to, aký mala Komisia vo fáze predbežného posúdenia postoj k naviazaniu cenových vzorcov, je v prvom rade potrebné poukázať na to, že v štádiu správneho konania, počas ktorého boli preskúmané záväzky navrhnuté skupinou Gazprom, sa zmluvné ceny, naviazané na pokles cien ropných produktov, znížili, takže tieto ceny sa priblížili cenám platným v plynárenských uzloch západnej Európy. Toto konštatovanie, ktoré zdôrazňuje Komisia a skupina Gazprom v rámci konania o tejto žalobe, vyplýva z napadnutého rozhodnutia (pozri odôvodnenie 76 a poznámku pod čiarou č. 49, ako aj odôvodnenia 162 a 164) a žalobkyňa ho v skutočnosti nespochybňuje, ale poukazuje skôr na riziko budúceho nárastu cien ropy a súvisiaceho nárastu zmluvných cien na potenciálne nadmerné úrovne.

155    Vzhľadom na úroveň cien v čase prijatia konečných záväzkov teda nešlo o potenciálne nadmerné ceny, ktoré by si vyžadovali zmenu cenových vzorcov s okamžitým účinkom.

156    V tomto smere treba ďalej uviesť, že dotknutí odberatelia mohli rýchlo podať žiadosť o úpravu cien s cieľom dosiahnuť zmenu cenových vzorcov. Podľa bodu 19 ods. ii) posledného pododseku konečných záväzkov totiž títo odberatelia môžu podať prvú žiadosť o úpravu cien kedykoľvek po tom, čo bol do danej zmluvy zahrnutý nový proces úpravy cien, pričom skupina Gazprom musela zahrnutie nového procesu navrhnúť v lehote desiatich týždňov od oznámenia napadnutého rozhodnutia.

157    V druhom rade je potrebné zdôrazniť, že ako je uvedené v odôvodnení 176 napadnutého rozhodnutia, keďže Komisia si zvolila cestu nového procesu úpravy cien, nemusela ona sama v koordinácii so skupinou Gazprom konfigurovať nové cenové vzorce pre každú z dotknutých zmlúv, čo by nebolo jednoduché vzhľadom na komplexnosť tohto úkonu. Totiž [dôverné] (ako vyplýva z bodov 223 a 1065 OV). Z toho vyplýva, že nebolo zjavne neprimerané, že sa Komisia najmä vzhľadom na nevyhnutnosť preštudovať hospodársku rovnováhu a osobitné črty každej dotknutej zmluvy v rámci vypracúvania záväzkov nepustila do takej konfigurácie cenových vzorcov.

158    Okrem toho je potrebné zamietnuť tvrdenie, podľa ktorého záväzky týkajúce sa cenových postupov umožňujú opakovanie pôvodne spochybňovanej praxe, konkrétne potenciálne nadmerných cien, a teda sú v rozpore s článkom 9 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 7 tohto nariadenia. Keďže totiž voľba nového procesu úpravy cien má umožniť čeliť účinkom prípadného budúceho nárastu cien ropy tým, že ako je uvedené v odôvodnení 179 napadnutého rozhodnutia, zabezpečí, aby sa ceny v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi nikdy neodchýlili od referenčných konkurenčných cien v západnej Európe „nad rámec veľmi krátkeho časového obdobia“, cieľom tejto voľby je práve zabrániť takému opakovaniu.

159    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy a bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie nasledujúcich častí druhého žalobného dôvodu, ktorými žalobkyňa v podstate spochybňuje vhodnosť nového procesu úpravy cien ako takého, je potrebné konštatovať, že Komisia mohla bez zjavne nesprávneho posúdenia prijať záväzok stanovujúci zavedenie tohto nového procesu namiesto okamžitej zmeny cenových vzorcov.

160    V dôsledku toho je potrebné zamietnuť prvú časť druhého žalobného dôvodu ako nedôvodnú.

2.      O druhej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa neefektívnosti nového procesu úpravy cien

161    V rámci druhej časti žalobkyňa spochybňuje efektívnosť nového procesu úpravy cien, ktorý stanovujú záväzky týkajúce sa cenových postupov. Táto časť je v podstate zložená zo štyroch výhrad.

162    Komisia popiera pochybenia namietané žalobkyňou.

a)      O neúčinnosti záväzkov vzhľadom na obštrukčné postupy skupiny Gazprom (prvá výhrada)

163    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila pochybení v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré sa skupine Gazprom podarilo udržať nadmerné zmluvné ceny, v dôsledku čoho súhlasila s novým neúčinným procesom úpravy cien.

164    Komisia totiž dospela k nesprávnemu záveru, že nadmerné zmluvné ceny sú výsledkom toho, že dotknuté zmluvy neobsahujú účinné podmienky týkajúce sa úpravy cien, ktoré by odkazovali na primerané referenčné ceny, akými sú ceny v plynárenských uzloch. Taký záver je v rozpore s dôkazmi, ktoré mala Komisia k dispozícii, a s jej konštatovaniami v OV. Predovšetkým keby Komisia správne preskúmala podmienku týkajúcu sa úpravy cien v zmluve žalobkyne so skupinou Gazprom, mohla by konštatovať, že už táto podmienka umožňuje odvolať sa na úroveň určitých referenčných cien jednak ako na okolnosť, ktorá odôvodňuje úpravu cien, a jednak ako na kritérium pri určovaní novej ceny.

165    Bez ohľadu na to, že existujúce podmienky týkajúce sa úpravy cien už odkazovali na referenčné konkurenčné ceny a na uskutočnenie určitých úprav, však odberatelia skupiny Gazprom mali dočinenia s neustálymi odchýlkami medzi upravenými cenami a konkurenčnými cenami plynu a museli platiť ceny, ktoré neboli konkurenčné.

166    Ako napokon Komisia konštatovala v OV, ozajstnou prekážkou úpravy cien bolo v skutočnosti obštrukčné správanie skupiny Gazprom, ktorá v minulosti odmietala úpravu cien a uplatnenie upravených cien. Kým bol existujúci cenový vzorec v prospech skupiny Gazprom, tento podnik si dovoľoval predlžovať postupy úpravy cien, keďže jeho odberatelia, nútení platiť nadmerné ceny, boli nakoniec ochotní akceptovať aj okrajové zníženie cien.

167    Konkrétne žalobkyňa v prvom rade poukazuje na to, že predpokladom úpravy cien je spolupráca skupiny Gazprom v rôznych štádiách, pričom je prinajmenšom potrebné, aby táto skupina bola ochotná v dobrej vôli rokovať o cenách a uznať upravené ceny, ktoré vyplynú z procesu úprav, a v prípade potreby vykonať prípadný rozhodcovský nález. Skupina Gazprom však práve využila slabé miesta vlastné procesu úpravy cien, ktorý stanovujú existujúce zmluvné podmienky, a svojich odberateľov vydierala počas mnohých rokov najmä tým, že sa im vyhrážala znížením alebo prerušením dodávok plynu, ak by trvali na upravenej cene. Okrem toho bola skupina Gazprom schopná aj narušiť účinnosť rozhodcovských konaní tým, že odmietala vykonať rozhodcovské nálezy alebo naťahovala trvanie rozhodcovských konaní. Tieto postupy ilustruje situácia, v ktorej sa nachádzala spoločnosť Naftogaz so sídlom na Ukrajine a žalobkyňa. V skutočnosti počas obdobia skúmaného Komisiou len odberatelia zo západnej Európy mali ozajstný úžitok z upravených cien, zatiaľ čo údajné úpravy cien s odberateľmi v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi sa uskutočnili len za určitých „podmienok“, ktoré boli v podstate pod kontrolou skupiny Gazprom.

168    V tomto smere Komisia nemôže tvrdiť, že skutočnosť, že odberatelia skupiny Gazprom akceptovali upravené ceny za okolností, ktorými sa vyznačovali tieto podmienky, a najmä v rámci „núteného kompromisu“, bola výsledkom ich nezávislého rozhodnutia. Naopak, rozhodovali sa v kontexte nátlaku zo strany tohto podniku a tieto rozhodnutia sú len zložkami alebo účinkami toho, že Gazprom zneužíval svoje postavenie.

169    Komisia nemôže tvrdiť ani to, že postupy skupiny Gazprom v minulosti v súvislosti so žiadosťami o úpravu cien a predovšetkým tie postupy, o ktorých vedela, nie sú relevantné v rámci posudzovania vhodnosti nového procesu úpravy cien, a to z jediného dôvodu, že tento nový proces bol venovaný záväzným záväzkom. Taký prístup by umožňoval zamlčať relevantné skutkové okolnosti, a teda by bol v rozpore s povahou úlohy, ktorá Komisii vyplýva z článku 102 ZFEÚ, ako aj s požiadavkami vykonávania dôkazov, ktoré Súdny dvor potvrdil v rozsudkoch z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval (C‑12/03 P, EU:C:2005:87), a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala (C‑413/06 P, EU:C:2008:392). V skutočnosti treba dôkazy svedčiace o ťažkostiach, s ktorými sa odberatelia skupiny Gazprom stretávali v minulosti, a teda o neúčinnosti záväzkov týkajúcich sa cenových postupov, považovať za natoľko zjavné, že sú nesporné, takže predbežné závery Komisie v tomto smere nie je možné zmeniť.

170    Komisia v tomto zmysle konkrétne nevysvetlila, ako v budúcnosti predíde obštrukčnému správaniu skupiny Gazprom vďaka záväzkom týkajúcim sa cenových postupov alebo ako môže ísť o porušenie týchto záväzkov. Ako bolo konštatované v OV, rokovania o cenách, či dokonca rozhodcovské konania v skutočnosti nie sú zárukou skoncovania s nadmernými cenami, keďže postupy skupiny Gazprom budú pokračovať, kým budú existovať štrukturálne neprimerané cenové vzorce.

171    V tejto súvislosti je účinnosť Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí, podpísaného v New Yorku 10. júna 1958, úplne relatívna vo vzťahu k postupom skupiny Gazprom, lebo Gazprom odmieta vykonávať rozhodcovské nálezy, blokuje konania o výkone a zatajuje svoj majetok tým, že ho prevádza do oblastí mimo pôsobnosti súdov, na ktoré by sa mohli obrátiť osoby, v prospech ktorých boli tieto nálezy vydané.

172    Nakoniec Poľská republika a Litovská republika v súlade s tvrdeniami žalobkyne poukazujú na to, že Gazprom zostáva v regióne neodmysliteľným dodávateľom a že napriek uskutočňovaniu programových investícií do infraštruktúry, najmä výstavby prepojenia medzi Poľskom a Litvou, sa jeho vyjednávacia pozícia neoslabuje. Za týchto podmienok mala Komisia od skupiny Gazprom požadovať ambicióznejšie záväzky, ktoré by boli zárukou účinnej úpravy cien, lebo pri súčasnom stave týchto záväzkov by Gazprom spomenutým obštrukčným správaním formálne neporušil záväzky týkajúce sa cenových postupov.

173    Komisia, ktorú podporuje Gazprom, spochybňuje argumentáciu žalobkyne, pokiaľ ide o neúčinnosť nového procesu úpravy cien, takže túto výhradu je potrebné zamietnuť.

174    V tejto súvislosti Všeobecný súd poukazuje na to, že žalobkyňa svojou argumentáciou Komisii vytýka zjavne nesprávne posúdenie tvorené dvoma zložkami, ktoré vysvetľuje neúčinnosť nového procesu úpravy cien. Na jednej strane táto inštitúcia za príčinu neúčinných úprav cien v minulosti nesprávne považovala nemožnosť odvolať sa na referenčné konkurenčné ceny a na druhej strane neurčila a nenapravila skutočnú príčinu týchto neúčinných úprav, konkrétne obštrukčné správanie skupiny Gazprom.

175    Pokiaľ ide o prvú zložku argumentácie žalobkyne, ktorá sa týka absencie referenčných konkurenčných cien v existujúcich podmienkach týkajúcich sa úpravy cien, na rozdiel od tvrdení žalobkyne z príkladov zmlúv uvedených v OV (najmä v bodoch 226 až 232 OV, ako zdôrazňuje Komisia) vyplýva, že prinajmenšom pri určitom počte dotknutých zmlúv nemožno vychádzať z toho, že v podmienkach týkajúcich sa určenia alebo úpravy cien obsahujú jasne vymedzené odkazy na referenčné konkurenčné ceny v tom zmysle, ako ich chápe Komisia v napadnutom rozhodnutí. Tieto príklady svedčia o zmluvných podmienkach, ktorých znenie sa podstatne líši od znenia cenových usmernení uvedených v bode 19 ods. iii) konečných záväzkov najmä vzhľadom na to, že tieto usmernenia odkazujú „na úroveň cien na konkurenčných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe“ a týkajú sa váženého priemeru dovozných cien do Nemecka, Francúzska a Talianska, ako aj úrovne cien vo všeobecne akceptovaných likvidných plynárenských uzloch v západnej Európe.

176    Pokiaľ ide konkrétne o podmienku zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Gazprom a žalobkyňou, ktorej kópiu žalobkyňa predložila s odpoveďami z 8. decembra 2020, Všeobecný súd konštatuje, že [dôverné].

177    Pri posudzovaní vhodnosti záväzkov týkajúcich sa cenových postupov a najmä vhodnosti uplatnenia nového procesu úpravy cien teda Komisia mohla bez zjavne nesprávneho posúdenia vychádzať z predbežného zistenia uvedeného najmä v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia (a podobne v odôvodneniach 78, 79 a 177 tohto rozhodnutia), podľa ktorého skutočnosť, že v podmienkach týkajúcich sa úpravy cien nie je uvedená jasne vymedzená, konkurenčná a verejne prístupná referenčná cena (akou sú ceny v konkurenčných plynárenských uzloch), je jedným z hlavných faktorov, ktoré mohli viesť k neprimeraným cenám v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi.

178    Pokiaľ ide o druhú zložku argumentácie žalobkyne, ktorá sa týka obštrukčného správania skupiny Gazprom, v prvom rade treba zdôrazniť, že záväzky týkajúce sa cenových postupov majú za cieľ zaviesť nový proces úpravy cien posilnením postavenia odberateľov skupiny Gazprom v dotknutých KSVE v porovnaní s ich aktuálnym postavením, ktoré vyplýva z OV (najmä z jeho bodov 226 až 232). Ako vyplýva z bodu 151 vyššie, bod 19 konečných záväzkov stanovuje päť prvkov, ktoré musí uvedený proces obsahovať.

179    Konkrétne okrem stanovenia cenových usmernení [pozri bod 19 ods. iii) konečných záväzkov, oddiel nazvaný „Adjustment part of the price review clause“ (Časť podmienky týkajúcej sa úpravy cien venovaná výške úpravy)], ktoré zahŕňajú odkazy na referenčné konkurenčné ceny (pozri bod 175 vyššie), tento nový proces zahŕňa predovšetkým:

–        presné kritériá, na základe ktorých môžu títo odberatelia požiadať o úpravu cien, okrem iného kritérium založené na odchýlke medzi úrovňou zmluvných cien a vývojom cien na európskych trhoch s plynom, ktorý sa odráža vo vývoji váženého priemeru dovozných cien do Nemecka, Francúzska a Talianska alebo vo vývoji cien vo všeobecne akceptovaných likvidných plynárenských uzloch v kontinentálnej Európe [pozri bod 19 ods. i) konečných záväzkov, oddiel nazvaný „The trigger part of the price review clause“ (Časť podmienky týkajúcej sa úpravy cien venovaná spusteniu úpravy)];

–        možnosť požiadať o úpravu cien každé dva roky a okrem tejto možnosti právo požiadať o úpravu raz za päť rokov (čo zodpovedá „žolíku“ uvedenému v odôvodneniach 125 a 156 napadnutého rozhodnutia) [pozri bod 19 ods. ii) konečných záväzkov, oddiel nazvaný „The frequency and timing of the price review“ (Frekvencia a časový harmonogram úpravy cien)];

–        možnosť predložiť spor týkajúci sa cien rozhodcovskému súdu, pokiaľ strany nedospejú k dohode v lehote 120 dní od predloženia žiadosti o úpravu cien [pozri bod 19 ods. iv) konečných záväzkov, oddiel nazvaný „Arbitration part of the price review clause“ (Časť podmienky týkajúcej sa úpravy cien venovaná rozhodcovskému konaniu)].

180    Predovšetkým nad rámec týchto prvkov, z ktorých sa skladá nový proces úpravy cien, žalobkyňa nemôže zanedbať významný rozdiel v porovnaní so žiadosťami o úpravu cien, ktoré dotknutí odberatelia skupiny Gazprom predložili v minulosti. Ak by odberateľ podal takú žiadosť na základe uvedeného procesu, bola by súčasťou plnenia záväzkov, ktoré sa stali záväznými na základe postupu stanoveného článkom 9 nariadenia č. 1/2003.

181    Na správanie skupiny Gazprom v rámci plnenia konečných záväzkov tak bude v prvom rade dohliadať zástupca poverený sledovaním týchto záväzkov v súlade s oddielom 5.2 záväzkov. Dotknutí odberatelia skupiny Gazprom, medzi ktorých patrí žalobkyňa, budú môcť tohto zástupcu a Komisiu informovať o správaní, ktoré podľa nich nie je v súlade s konečnými záväzkami. Ak by však Komisia na základe informácií poskytnutých uvedeným zástupcom alebo odberateľmi konštatovala správanie, ktoré je v rozpore so znením a cieľom týchto záväzkov, mohla by skupine Gazprom uložiť pokutu na základe článku 23 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1/2003.

182    Také správanie odporujúce záväzkom by Komisii zároveň umožnilo opätovne začať správne konanie v súlade s článkom 9 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1/2003. V tomto zmysle treba tiež poukázať na to, že na základe informácií poskytnutých zástupcom povereným sledovaním týchto záväzkov alebo dotknutými odberateľmi by Komisia v súlade s článkom 9 ods. 2 písm. a) a c) nariadenia mohla opätovne začať toto konanie, ak by zistila, že došlo k významnej zmene niektorej zo skutočností, z ktorých rozhodnutie vychádza, alebo že rozhodnutie je založené na neúplných, nepresných alebo skreslených informáciách poskytnutých stranami. Vzhľadom na to, že sa už uskutočnilo podrobné vyšetrovanie, a vzhľadom na doručenie OV by však také obnovenie konania, jeho priebeh a chronológia neboli porovnateľné so začatím nového vyšetrovania uvedeného podniku ab initio.

183    Za týchto podmienok bez toho, aby boli dotknuté prípadné zistenia a závery zástupcu povereného sledovaním konečných záväzkov alebo Komisie, a dokonca aj za predpokladu, že správanie spoločnosti Gazprom za daných okolností môže byť ťažké posúdiť a zhodnotiť, by bolo pre tento podnik riskantné dopúšťať sa prípadne obštrukčného správania v rámci budúcich postupov úpravy cien. Predovšetkým ako tvrdí najmä Komisia, správanie, ktorým by sa Gazprom buď usiloval prepojiť výsledok rokovaní o cenách so získaním výhod vo svoj prospech, ktoré zjavne nemajú súvislosť s cenami, alebo by významne narúšal priebeh rozhodcovského konania, by mohlo mať následky uvedené v dvoch predchádzajúcich bodoch.

184    Okrem toho vzhľadom na predchádzajúce úvahy predbežné zistenia uvedené v bodoch 976 až 979 OV, ktoré súvisia s nedostatkami v existujúcich podmienkach týkajúcich sa úpravy cien a so situáciou pred prijatím napadnutého rozhodnutia, nie sú dôvodom na spochybnenie vhodnosti záväzkov týkajúcich sa cenových postupov. Rovnako samotná skutočnosť, ktorá nastala po tomto prijatí a ktorej pravdivosť Komisia popiera, a to že od vstupu týchto záväzkov do platnosti nebola oznámená nijaká žiadosť o úpravu cien, nie je postačujúca na spochybnenie ich vhodnosti.

185    Navyše treba zamietnuť tvrdenia Litovskej republiky, ktoré sú na jednej strane založené na tom, že Komisia nezohľadnila pripomienky predložené jej ministerstvom energetiky, a na druhej strane na tom, že odmenu zástupcu povereného sledovaním konečných záväzkov zabezpečuje Gazprom. Prvé tvrdenie totiž nie je podložené. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, vzhľadom na opatrenia uvedené v bodoch 23 až 44 konečných záväzkov skutočnosť, že odmenu zástupcu zabezpečuje Gazprom, nie je postačujúca na spochybnenie jeho nezávislosti. Predovšetkým výber zástupcu podlieha prísnemu postupu a v prípade potreby môže tento výber uskutočniť samotná Komisia. Navyše v týchto bodoch je jasne uvedená úloha zástupcu, ako aj to, že Komisia mu môže dávať pokyny.

186    V dôsledku toto treba zamietnuť prvú výhradu druhej časti druhého žalobného dôvodu.

b)      O neschopnosti záväzkov včas vyriešiť obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže (druhá výhrada)

187    Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie o záväzkoch musí rýchlo vyriešiť obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže, ktoré vyjadrila Komisia. Postupy začaté na základe nového procesu úpravy cien sú však v dôsledku svojho očakávaného trvania neúčinné. Hoci samotná Komisia v OV upozornila na tento problém súvisiaci s podmienkami týkajúcimi sa úpravy cien, nijako nevysvetlila, akým spôsobom nový proces úpravy cien včas napráva nadmerné ceny.

188    Konkrétne zvýšená frekvencia možností požiadať o úpravu cien neodstraňuje riziko nadmerných cien ani ich účinky počas mnohých rokov procesu úpravy. Skrátenie lehoty na rokovania pred začatím rozhodcovského konania o 60 dní, a to zo 180 na 120 dní, nemá vplyv na trvanie samotného rozhodcovského konania, keďže manévrovací priestor skupiny Gazprom pri spomaľovaní úpravy cien sa zhmotňuje v štádiu rozhodcovského konania, ktorého trvanie môže naťahovať. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na to, že rozhodcovské konania medzi spoločnosťou Gazprom a jej odberateľmi trvajú okolo 25 mesiacov. K tejto dobe treba pripočítať trvanie súdnych konaní potrebných na výkon rozhodcovských nálezov, a to najmä vzhľadom na prax skupiny Gazprom, ktorou je odmietanie výkonu týchto nálezov. V záväzkoch týkajúcich sa cenových postupov spoločnosť Gazprom nič nenúti hľadať rýchle riešenie sporu o ceny, či už vedením rokovaní o cenách alebo bezodkladným výkonom rozhodcovského nálezu.

189    Okrem toho žalobkyňa spochybňuje, že by spätné uplatnenie upravených cien, ktoré je stanovené v bode 19 ods. v) konečných záväzkov, kompenzovalo riziká spojené s trvaním procesu úpravy, lebo v skutočnosti toto spätné uplatňovanie nerieši ťažkosti, s ktorými sa stretávajú odberatelia skupiny Gazprom, konkrétne dlhodobú schodkovú prevádzku, straty likvidity, neschopnosť financovať budúci rozvoj alebo aj bankrot.

190    Komisia, ktorú podporuje Gazprom, sa domnieva, že túto výhradu treba zamietnuť.

191    Je potrebné pripomenúť, že vykonávanie zásady proporcionality Komisiou v kontexte článku 9 nariadenia č. 1/2003 sa obmedzuje na overenie, či dotknuté záväzky reagujú na obavy, o ktorých informovala príslušné podniky, a či tieto podniky neponúkli menej obmedzujúce záväzky reagujúce na jej obavy rovnako vhodným spôsobom (rozsudok Alrosa, bod 41). Tieto požiadavky si síce môžu vyžadovať, aby také záväzky „rýchlo“, ako tvrdí žalobkyňa, vyriešili obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže, posúdenie tejto potreby však závisí od konkrétneho prípadu.

192    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že vo fáze správneho konania, v ktorej boli skúmané záväzky ponúknuté spoločnosťou Gazprom, sa následkom poklesu cien ropných produktov zmluvné ceny znížili, a tým sa priblížili cenám platným v plynárenských uzloch západnej Európy. V uvedenej fáze tak nešlo o potenciálne nadmerné ceny, ktoré by si vyžadovali okamžité riešenie.

193    Zároveň treba pripomenúť, že podľa bodu 18 konečných záväzkov mal Gazprom v pomerne krátkej lehote desiatich týždňov od vstupu záväzkov do platnosti navrhnúť zmenu dotknutých zmlúv, pričom malo ísť o vloženie novej podmienky týkajúcej sa úpravy cien alebo o zmenu existujúcich podmienok s cieľom dospieť k novému procesu úpravy. Navyše bod 19 ods. i) posledný pododsek konečných záväzkov stanovuje, že prvú žiadosť o úpravu cien možno predložiť kedykoľvek po zavedení tohto nového procesu (pozri bod 156 vyššie).

194    Okrem toho v súvislosti s novým procesom úpravy cien je pravda, že na dotknutých odberateľov skupiny Gazprom sa naďalej vzťahujú existujúce cenové vzorce, kým nedôjde k úprave cien v dôsledku rozhodcovských konaní, ktoré môžu trvať niekoľko mesiacov, či dokonca rokov. Žalobkyňa a Gazprom uvádzajú príklady priemernej dĺžky takých konaní, a to 25 mesiacov a 17,6 mesiaca.

195    Ako je však uvedené v bodoch 178 až 182 vyššie, na jednej strane majú záväzky týkajúce sa cenových postupov za cieľ zaviesť nový proces úpravy cien, ktorý posilní postavenie odberateľov skupiny Gazprom v dotknutých KSVE v porovnaní so súčasnou situáciou. Na druhej strane spoločnosť Gazprom správaním, ktoré je v rozpore so znením a cieľom konečných záväzkov, podstupuje riziko prípadného uplatnenia článku 9 ods. 2 a článku 23 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1/2003.

196    Za týchto podmienok žalobkyňa nesprávne tvrdí, že v záväzkoch týkajúcich sa cenových postupov spoločnosť Gazprom nič nenúti zmeniť správanie, predovšetkým v rámci rozhodcovských konaní alebo pri výkone rozhodcovských nálezov, v porovnaní s minulými úpravami cien. Bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie nasledujúcich výhrad a častí žalobných dôvodov, je v tomto smere potrebné vychádzať z toho, že situácia vyplývajúce z nového procesu úpravy cien sa líši od okolností, ktoré sú na ilustráciu uvedené v bodoch 977 a 978 OV a na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, lebo v uvedených prípadoch išlo o rozhodcovské konania, ktoré boli mimoriadne dlhé alebo ktorých výsledkom nevyhnutne neboli konkurenčné ceny.

197    Okrem toho pokiaľ ide o údajné finančné ťažkosti, ktorým čelia dotknutí odberatelia skupiny Gazprom v očakávaní úpravy cien, bez ohľadu na spätné uplatnenie týchto cien treba poukázať na to, že žalobkyňa neuviedla nijaký konkrétny príklad z minulosti, ktorý by bol podložený údajmi a ktorý by ilustroval údajné ťažkosti, a to aj v súvislosti s ňou samotnou.

198    Navyše hospodárska štúdia, ktorú žalobkyňa predložila v prílohe U.6 svojich pripomienok k vyjadreniu skupiny Gazprom ako vedľajšieho účastníka konania, uvádza, že taký odberateľ plynu, akým je žalobkyňa, čelí rôznym finančným nevýhodám, najmä strate z dôvodu dodatočných nákladov súvisiacich s cenou plynu a možnej strate odberateľov, ktorí prechádzajú k lacnejším konkurentom (body 19 až 21 tejto štúdie). Nie je síce potrebné vyjadriť sa k prijateľnosti tejto časti štúdie, no treba poznamenať, že ani tieto nevýhody nie sú podložené číselnými údajmi či konkrétnymi príkladmi z minulosti a že v každom prípade nepoukazujú na dostatočne závažné finančné poškodenie, akým je bankrot alebo odchod z príslušného trhu, aby mohli spochybniť vhodnosť nového procesu úpravy cien najmä v rozsahu, v akom je jeho predpokladom prípadné rozhodcovské konanie.

199    Pravdepodobnosť rizika takého poškodenia je ešte nižšia vzhľadom na to, že z odôvodnenia 32 napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, že mnohí z dotknutých odberateľov sú vo všeobecnosti hlavnými veľkoobchodníkmi v jednotlivých dotknutých KSVE a z historického hľadiska neboli vystavení prílevu veľkých objemov plynu z iných dotknutých KSVE.

200    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy a na rozdiel od tvrdení žalobkyne Komisia bola oprávnená v odôvodnení 133 napadnutého rozhodnutia konštatovať, že konečné záväzky môžu okamžite vyriešiť obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže a ponúkajú perspektívny rámec (forward‑looking framework), ktorý zabezpečí, že Gazprom sa v budúcnosti na trhu opätovne nedopustí rovnakého nekalého správania.

201    Okrem toho v rozsahu, v akom žalobkyňa v rámci tejto výhrady tvrdí, že Komisia mala zasiahnuť a presadiť priamu zmenu cenových vzorcov stanovených v dotknutých zmluvách, stačí pripomenúť, že taká výhrada bola zamietnutá v rámci prvej časti tohto žalobného dôvodu.

202    Za týchto podmienok Všeobecný súd konštatuje, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré jej vytýka žalobkyňa, v tom zmysle, že záväzky týkajúce sa cenových postupov by včas neriešili výhrady súvisiace s týmito postupmi.

203    V dôsledku toho treba zamietnuť druhú výhradu druhej časti druhého žalobného dôvodu.

c)      O nezohľadnení nákladov na rozhodcovské konania (tretia výhrada)

204    Podľa žalobkyne Komisia nevzala do úvahy významné náklady na rozhodcovské konania, hoci táto ťažkosť bola uvedená v OV. Odberatelia skupiny Gazprom síce mohli požiadať o úpravu cien, ale počas procesu úpravy by čelili dvojnásobnej finančnej záťaži, lebo by museli znášať účinky nadmerných cien ako takých a zároveň významné sumy na pokrytie nákladov na rozhodcovské konania.

205    Okrem toho ak by odberatelia skupiny Gazprom chceli spochybniť súlad rozhodcovského nálezu s článkom 102 ZFEÚ, znamenalo by to pre nich ďalšie náklady, lebo by museli predložiť hospodárske dôkazy alebo využiť služby znalcov.

206    Komisia sa domnieva, že túto výhradu treba zamietnuť.

207    V tejto súvislosti je pravda, že Komisia v OV poukázala na nákladnosť rozhodcovských konaní začatých v súvislosti s úpravami cien a zdôraznila, že aj vzhľadom na neistý výsledok týchto konaní a ich časovú náročnosť [dôverné] (pozri najmä body 236 a 977 OV).

208    Napriek tomu je pravda, že z týchto predbežných zistení nevyplýva, že podľa názoru Komisie odberatelia skupiny Gazprom neboli schopní znášať náklady na rozhodcovské konanie. Predovšetkým ako je v podstate uvedené v bodoch 178 až 182 vyššie, dotknutí odberatelia skupiny Gazprom mali po prijatí konečných záväzkov silnejšie postavenie ako pred ich prijatím vzhľadom na skutočnosti stanovené v bode 19 týchto záväzkov a na riziká, ktoré pre Gazprom vyplývali z prípadného uplatnenia článku 9 ods. 2 a článku 23 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1/2003.

209    Za týchto podmienok Komisia bola oprávnená domnievať sa, že v rámci nového procesu úpravy cien títo odberatelia vzhľadom na predbežné zistenia pripomenuté v bode 207 vyššie môžu dospieť k odlišným záverom pri posudzovaní príležitosti na začatie rozhodcovského konania a že budú omnoho viac naklonení tomu, že budú znášať náklady na rozhodcovské konanie.

210    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné konštatovať, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia v dôsledku toho, že by nedostatočne zohľadnila náklady na rozhodcovské konania začaté v rámci nového procesu úpravy cien.

211    V dôsledku toho je potrebné zamietnuť tretiu výhradu druhej časti druhého žalobného dôvodu.

d)      O neprimeranosti obmedzenia trvania zmlúv (štvrtý výhrada)

212    Podľa Litovskej republiky Komisia tým, že obmedzila vloženie novej podmienky týkajúcej sa úpravy cien len na zmluvy, ktoré trvajú najmenej tri roky, čo nikdy nie je prípad zmlúv uzavretých v Litve, umožnila spoločnosti Gazprom obísť záväzky týkajúce sa cenových postupov, lebo tento podnik mohol uzatvárať zmluvy s kratším trvaním, a teda do nich naďalej zahŕňať cenové vzorce, ktorých výsledkom sú neprimerané ceny.

213    Riziko spojené s touto možnosťou, ktorú mala spoločnosť Gazprom, potvrdzuje aj to, že samotná Komisia v rozhodnutí C(2016) 4764 final z 26. júla 2016 týkajúcom sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 dohody o EHP (VEC AT.39317 – E.ON Gas) konštatovala, že veľkoobchodníci s plynom, odberatelia skupiny Gazprom, stále viac uprednostňujú krátkodobé zmluvy.

214    Okrem toho Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že dlhodobá povaha dotknutých zmlúv prispieva k udržiavaniu dominantného postavenia skupiny Gazprom na trhoch v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi. Je preto nepochopiteľné, že vyhradí nový proces úpravy cien pre dlhodobé zmluvy, a tým dotknutých odberateľov podnecuje k uzatváraniu takých zmlúv.

215    Komisia sa domnieva, že túto výhradu treba zamietnuť.

216    V tejto súvislosti treba konštatovať, že z OV (pozri najmä body 206, 217, 396, 458, 498 a všeobecnejšie oddiel 15.8.2), ako aj z napadnutého rozhodnutia (pozri najmä odôvodnenia 70, 72, 75, 162 a 176) jasne vyplýva, že obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže, ktoré Komisia vyjadrila v súvislosti s cenovými postupmi, sa týkali len dlhodobých zmlúv, konkrétne zmlúv s trvaním najmenej tri roky.

217    Túto situáciu podľa Komisie vysvetľuje najmä to, že zmluvy s trvaním menej ako tri roky znamenajú častejšie opätovné prerokovanie cien, čo znižuje riziko, že tieto ceny by sa trvalo odchyľovali od referenčných konkurenčných cien, na rozdiel od predbežných zistení uvedených v OV v súvislosti s dlhodobými zmluvami, ktoré Gazprom uzatvoril so svojimi odberateľmi v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi.

218    Za týchto podmienok a predovšetkým vzhľadom na to, že výhrady týkajúce sa cenových postupov súviseli s dlhodobými zmluvami, Komisii nemožno vytýkať, že na vyriešenie týchto výhrad akceptovala záväzky týkajúce sa cenových postupov, platné pre zmluvy s trvaním najmenej tri roky.

219    Okrem toho pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého obmedzenie uvedených záväzkov na dlhodobé zmluvy umožňuje spoločnosti Gazprom obchádzať tieto záväzky tým, že bude uzatvárať zmluvy s trvaním menej ako tri roky, je potrebné poznamenať, že žalobkyňa i Komisia 8. decembra 2020 v odpovediach na otázku, aký majú odberatelia skupiny Gazprom na jednej strane a samotná skupina na druhej strane záujem na uzatváraní krátkodobých alebo dlhodobých zmlúv, v podstate uviedli, že relevantné úvahy sú rôzne a že odberatelia i skupina Gazprom môžu mať záujem na uzatvorení jedného alebo druhého typu zmluvy, takže konkrétna voľba si vyžaduje preskúmanie jednotlivých prípadov.

220    Navyše v týchto odpovediach z 8. decembra 2020 žalobkyňa poukázala na to, že pokiaľ ide o pobaltské krajiny, keďže uvedené trhy spoločnosti Gazprom nezaručujú významné objemy, je pre ňu omnoho menej dôležité uzatvárať dlhodobé zmluvy s odberateľmi pôsobiacimi na týchto trhoch, takže Gazprom by sa mohol ľahko rozhodnúť, že upustí od dlhodobých zmlúv v prospech krátkodobých zmlúv (väčšinou s trvaním jeden rok). Táto skutočnosť však má tendenciu svedčiť o tom, že rozhodnutie skupiny Gazprom o uzatvorení krátkodobej zmluvy sa nevyhnutne neriadi úsilím obchádzať záväzky týkajúce sa cenových postupov.

221    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť štvrtú výhradu druhej časti druhého žalobného dôvodu a v dôsledku toho zamietnuť túto časť žalobného dôvodu ako nedôvodnú v celom rozsahu.

3.      O tretej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa pochybení pri formulovaní cenových usmernení

222    V nadväznosti na druhú časť tohto žalobného dôvodu, ktorá spochybňuje účinnosť nového procesu úpravy cien, žalobkyňa tvrdí, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v súvislosti s obsahom cenových usmernení uvedených v bode 19 ods. iii) konečných záväzkov, v oddiele nazvanom „Časť podmienky týkajúcej sa úpravy cien venovaná výške úpravy“. Táto časť žalobného dôvodu sa v podstate skladá z piatich výhrad.

223    Komisia údajné pochybenia popiera.

a)      O neexistencii hierarchie medzi kritériami použitými v cenových usmerneniach a o nejasnej povahe týchto usmernení (prvá výhrada)

224    Podľa žalobkyne cenové usmernenia stanovujú tri kritériá na úpravu cenových vzorcov, konkrétne po prvé vážený priemer dovozných cien do Nemecka, Francúzska a Talianska, po druhé ceny vo všeobecne akceptovaných likvidných plynárenských uzloch v kontinentálnej Európe a po tretie vlastnosti plynu dodávaného v rámci konkrétnej zmluvy. Tieto tri kritériá sa však líšia od porovnávacích bodov, ktoré Komisia použila v OV na posúdenie prípadnej neprimeranej povahy zmluvných cien.

225    Žalobkyňa tvrdí, že bolo potrebné stanoviť hierarchiu medzi troma kritériami uvedenými v cenových usmerneniach a že hlavné malo byť kritérium cien vo všeobecne akceptovaných plynárenských uzloch. Toto nestanovenie hierarchie nemožno odôvodniť tým, že umožňovalo zmierniť riziká spojené s významným vývojom cien v dôsledku jedného z kritérií, keďže hierarchiu by v takom prípade slobodne určili rozhodcovské súdy spôsobom, ktorý by mohol byť priaznivý pre spoločnosť Gazprom.

226    Okrem toho žalobkyňa a Poľská republika tvrdia, že cenové usmernenia sú formulované príliš všeobecne, takže upravené ceny sa môžu líšiť v závislosti od rozhodcov, od vymenovaných znalcov alebo od posúdenia špecifických okolností každého sporu o ceny. In fine by to spoločnosti Gazprom umožnilo chrániť sa proti poklesu cien a neprispievalo by to k obnove voľnej a nedeformovanej hospodárskej súťaže na európskych trhoch s plynom.

227    Komisia, ktorú podporuje Gazprom, sa domnieva, že cenové usmernenia sú primerané, takže túto výhradu treba zamietnuť.

228    Je potrebné pripomenúť, že podľa bodu 19 ods. iii) konečných záväzkov musí príslušná podmienka dotknutých zmlúv obsahovať tieto cenové usmernenia:

„Pri úprave ustanovení, ktoré sa týkajú zmluvnej ceny, zmluvné strany vezmú do úvahy úroveň cien na konkurenčných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe, okrem iného vážený priemer dovozných cien na hranici do Nemecka, Francúzska a Talianska a úroveň cien vo všeobecne akceptovaných likvidných plynárenských uzloch v kontinentálnej Európe (najmä TTF, NCG atď.), pričom náležite zohľadnia všetky vlastnosti zemného plynu dodávaného v rámci zmluvy (medzi ktoré patrí okrem iného množstvo, kvalita, plynulosť a flexibilita).“

229    Z cenových usmernení v spojení s telom napadnutého rozhodnutia (najmä s jeho odôvodneniami 103 a 155) však vyplýva, že tieto cenové usmernenia stanovujú dve kritériá, a nie tri kritériá uvedené žalobkyňou. Ako totiž uviedla Komisia predovšetkým na pojednávaní, pri určovaní nových cenových vzorcov treba po prvé vziať do úvahy úroveň cien na konkurenčných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe, a to po druhé pri náležitom zohľadnení špecifických vlastností zmluvy, ktorej sa týka úprava cien.

230    Pokiaľ ide o toto prvé kritérium, z cenových usmernení ďalej vyplýva, že úroveň cien na konkurenčných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe treba podľa možnosti chápať vo vzťahu k dvom typom údajov, konkrétne po prvé k váženému priemeru dovozných cien do Nemecka, Francúzska a Talianska (ďalej len „priemerné dovozné ceny“) a po druhé k úrovni cien vo všeobecne akceptovaných likvidných plynárenských uzloch v kontinentálnej Európe (ďalej len „ceny v uzloch“).

231    Práve vzhľadom na tieto úvahy je potrebné posudzovať tvrdenia uvedené žalobkyňou.

232    Pokiaľ ide o neexistenciu hierarchie namietanú žalobkyňou, je potrebné zdôrazniť, že bez ohľadu na použité údaje je ústredným kritériom, z ktorého musia vychádzať strany dotknutej zmluvy a rozhodcovské súdy, na ktoré je podaný prípadný návrh, kritérium „úrovne cien na konkurenčných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe“.

233    Keďže sa však časť plynu nakúpeného v kontinentálnej západnej Európe nakupuje na základe zmlúv o dodávkach plynu, ktoré sú prípadne dlhodobé, uzatvorených v rámci odlišných transakcií, než sa uskutočňujú v plynárenských uzloch, ceny plynu vyplývajúce z týchto zmlúv sa podieľajú na tvorbe úrovne cien na „konkurenčných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe“, čo žalobkyňa nespochybňuje. Okrem toho je potrebné poznamenať, že Komisia použila ceny platné pre dlhodobé zmluvy skupiny Gazprom s nemeckými odberateľmi v rámci predbežného posúdenia v OV, ktorého predmetom bola prípadná neprimeraná povaha cien platných pre zmluvy s jej odberateľmi v dotknutých KSVE (pozri oddiel 10.2.1 OV). Žalobkyňa nespochybnila tento prístup Komisie v OV.

234    V cenových usmerneniach tak údaje o priemerných dovozných cenách slúžia na získanie cien platných pre zmluvy o dodávkach plynu, ktoré sa líšia od cien v plynárenských uzloch. Z uvedeného dôvodu môžu tieto údaje primerane odrážať úroveň cien na „konkurenčných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe“.

235    Okrem toho je potrebné poukázať na to, že záväzky týkajúce sa cenových postupov nemajú dotknutým odberateľom zaručiť ceny porovnateľné s najnižšími cenami dostupnými na konkurenčných trhoch v kontinentálnej západnej Európe, ale ceny porovnateľné so všeobecnou úrovňou cien na týchto trhoch, ktorá je výsledkom cien v uzloch i priemerných dovozných cien. Za týchto podmienok žalobkyňa nemôže právoplatne tvrdiť, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v dôsledku toho, že neurčila hierarchiu medzi týmito dvoma typmi údajov uvedených v cenových usmerneniach.

236    Pokiaľ ide o argumentáciu, podľa ktorej je znenie cenových usmernení nejasné a príliš všeobecné, v prvom rade je potrebné poznamenať, že skutočnosť, že z uplatňovania cenových usmernení môžu vyplynúť upravené ceny, ktoré sa pri jednotlivých zmluvách odlišujú najmä v závislosti od rozhodcov, nemôže byť dôvodom na názor, podľa ktorého sú cenové usmernenia neprimerané, lebo keďže vlastnosti dotknutých zmlúv môžu byť rozličné, rozdiely v cenách platných pre jednotlivé zmluvy samy osebe nie sú dôvodom na konštatovanie, že tieto usmernenia sú zjavne neprimerané. Totiž cieľom záväzkov týkajúcich sa cenových postupov nie je dospieť k upraveným cenám, ktoré budú pri jednotlivých zmluvách veľmi blízke alebo totožné.

237    Ďalej je potrebné pripomenúť, že keďže prvé kritérium sa týka výslovne „úrovne cien na konkurenčných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe“, odkazuje na referenčné ceny (benchmark), ktoré sú omnoho jednoznačnejšie konkurenčné než referenčné ceny uvedené v existujúcich podmienkach týkajúcich sa určenia alebo úpravy cien v dotknutých zmluvách, medzi ktoré patrí podmienka uvedené v zmluve žalobkyne, ktorá odkazuje na „[dôverné]“. Z tohto hľadiska cenové usmernenia zďaleka nie sú nejasné, ale predstavujú zlepšenie v porovnaní s existujúcimi podmienkami.

238    Okrem toho Všeobecný súd zdôrazňuje, že Gazprom tým, že Komisii navrhol ukončiť správne konanie podľa článku 9 nariadenia č. 1/2003, konkrétne prijatím rozhodnutia, ktorým sa záväzky stávajú záväznými, a tým, že neprerušil rokovania s touto inštitúciou, súhlasil s tým, že konečné záväzky sa stanú záväznými na základe článku 1 napadnutého rozhodnutia. Vďaka tejto voľbe sa Gazprom vyhol prípadnému konštatovaniu porušenia práva hospodárskej súťaže a prípadnému uloženiu pokuty za toto porušenie zo strany Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Alrosa, body 35 a 48), čo potvrdzuje záver uvedený v článku 2 rozhodnutia, podľa ktorého už Komisia nemusí konať. Z toho však vyplýva, že Gazprom má povinnosť dodržať tieto záväzky, lebo inak mu hrozí, že bude musieť znášať následky konštatovania nedodržania tohto rozhodnutia, ktoré sú uvedené v bodoch 181 a 182 vyššie, okrem iného uloženie pokuty. Tento podnik je zároveň pod neustálym dohľadom s cieľom overiť, či dodržiava tieto záväzky počas doby ich platnosti, ako vyplýva z oddielu 5 uvedených záväzkov, ktorý stanovuje najmä určenie zástupcu povereného sledovaním ich vykonávania.

239    V tejto súvislosti je Gazprom viazaný nielen obsahom konečných záväzkov, ale aj samotným napadnutým rozhodnutím, pričom treba pripomenúť, že výrok určitého aktu treba chápať z hľadiska jeho odôvodnenia (pozri v tomto zmysle uznesenie z 10. júla 2001, Irish Sugar/Komisia, C‑497/99 P, EU:C:2001:393, bod 15, a rozsudky z 22. októbra 2013, Komisia/Nemecko, C‑95/12, EU:C:2013:676, bod 40, a z 13. decembra 2013, Maďarsko/Komisia, T‑240/10, EU:T:2013:645, bod 90). V rámci vykonávania konečných záväzkov, ktoré zahŕňa uskutočňovanie a výklad cenových usmernení, musí teda Gazprom tieto záväzky uplatňovať a vykladať v súlade s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a to aj pokiaľ ide o stanoviská, ktoré zaujme v rámci rokovaní o cenách a rozhodcovských konaní začatých na základe rozhodcovskej doložky upravenej v článku 19 ods. iv) uvedených záväzkov.

240    Z odôvodnení napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že úroveň cien v plynárenských uzloch je podľa Komisie zvlášť dôležitá na vymedzenie upravených cien (pozri najmä odôvodnenia 103, 164 a 178). V rámci daného rozhodcovského konania musí teda Gazprom zaujať stanovisko v súlade s týmto odôvodnením a v zásade nemôže tvrdiť, že rozhodcovia by mali odhliadnuť od úrovne cien v týchto uzloch.

241    Žalobkyňa a Poľská republika nakoniec nepredložili alternatívnu formuláciu týchto usmernení, ktorá by podľa nich zaručila vhodnosť cenových záväzkov. Vo svojich vyjadreniach neuviedli ani presné tvrdenia, ktoré by podložili ich výhrady voči nejasnej a príliš všeobecnej povahe cenových usmernení. Jediné presnejšie dôkazy na podporu tejto argumentácie sa nachádzajú v hospodárskej štúdii, ktorú žalobkyňa predložila ako prílohu k svojim pripomienkam k vyjadreniu skupiny Gazprom ako vedľajšieho účastníka konania.

242    Tieto dôkazy obsiahnuté v hospodárskej štúdii žalobkyne sú však do veľkej miery neprípustné.

243    S výnimkou prípadu, že tieto dôkazy majú byť odpoveďou na dôkazy poskytnuté spoločnosťou Gazprom v hospodárskej štúdii, ktorú predložila v prílohe svojho vyjadrenia ako vedľajšieho účastníka konania, sú totiž dôkazy obsiahnuté v hospodárskej štúdii žalobkyne oneskorene predložené v súlade s článkom 85 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2018, Monolith Frost/EUIPO – Dovgan (PLOMBIR), T‑830/16, EU:T:2018:941, bod 21 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C‑185/95 P, EU:C:1998:608, bod 72]. Predovšetkým dôkazy uvedené v oddieloch 3.2 a 3.5 nie sú predložené ako odpoveď na dôkaz o opaku poskytnutý Komisiou alebo spoločnosťou Gazprom a nič nenaznačuje, že tieto oddiely hospodárskej štúdie žalobkyne nemohli byť vopred objednané u dotknutého konzultanta, aby mohli byť prinajmenšom predložené ako navrhované dôkazy v žalobe.

244    V tom istom zmysle dôkazy uvedené v hospodárskej štúdii žalobkyne predstavujú tvrdenia, ktoré mali byť obsiahnuté v žalobe alebo v pripomienkach žalobkyne k vyjadreniu skupiny Gazprom ako vedľajšieho účastníka konania. Nie je totiž úlohou Všeobecného súdu vyhľadávať a identifikovať v prílohách žalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol považovať za základ žaloby, keďže prílohy majú len dôkaznú a podpornú povahu. Podobné požiadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu žalobného dôvodu uvádza výhrada. Tieto požiadavky teda nespĺňa výhrada, ktorej základné prvky sú uvedené len v prílohách žaloby (pozri rozsudok z 13. júla 2011, Polimeri Europa/Komisia, T‑59/07, EU:T:2011:361, body 161 a 162 a citovanú judikatúru).

245    Napriek tomu Všeobecný súd preskúma relevantné skutočnosti uvedené v bodoch 25, 27, 32 a 33 hospodárskej štúdie žalobkyne.

246    Po prvé pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého by úprava cien mohla zohľadňovať len priemerné dovozné ceny, a nie ceny v uzloch (bod 25 hospodárskej štúdie), je potrebné vychádzať z toho, že výslovné zahrnutie oboch vyššie uvedených kategórií údajov, pred ktorými sa nachádza výraz „okrem iného“, do cenových usmernení poukazuje na význam týchto dvoch typov údajov, čo musia brať do úvahy rozhodcovské súdy poverené uplatňovaním týchto usmernení, aj keď ony samy nie sú viazané napadnutým rozhodnutím.

247    Navyše Gazprom je rovnako viazaný konečnými záväzkami i napadnutým rozhodnutím, na základe ktorého sa stali záväznými. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia však vyplýva, že údaje o cenách v uzloch sú zvlášť dôležité na vymedzenie upravených cien (pozri najmä odôvodnenia 103, 164 a 178). V rámci daného rozhodcovského konania musí teda Gazprom zaujať stanovisko v súlade s týmto odôvodnením a v zásade nemôže tvrdiť, že rozhodcovia by mali odhliadnuť od cien v uzloch.

248    Po druhé podľa hospodárskej štúdie žalobkyne (bod 27) kritérium súvisiace s vlastnosťami príslušnej zmluvy (medzi ktoré patrí množstvo, kvalita, plynulosť a flexibilita) umožňuje spoločnosti Gazprom vôbec nebrať do úvahy úroveň cien v uzloch. Keďže tento výklad je v rozpore so znením cenových usmernení a nie je podložený, treba ho zamietnuť.

249    Po tretie sú podľa štúdie žalobkyne cenové usmernenia neprimerané, lebo nestanovujú nič, pokiaľ ide o stále naviazanie zmluvných cien na ceny ropných produktov (body 32 a 33 tejto štúdie). V tejto súvislosti stačí poukázať na to, že v usmerneniach nemusí byť naviazanie cien výslovne uvedené, lebo v rámci zabezpečenia priblíženia cien ku konkurenčným cenám v západnej Európe musia zároveň umožniť napraviť prípadné inflačné účinky naviazania cien.

250    Okrem toho v rozsahu, v akom sa žalobkyňa domnieva, že cenové usmernenia nie sú účinné, lebo nejasne odkazujú na „úroveň cien“ na konkurenčných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe, ale nestanovujú naviazanie na tieto ceny, stačí poukázať na to, že žalobkyňa nijako nevysvetľuje, ako by také naviazanie prebiehalo v praxi, a nie je vylúčené, že úprava cien na základe rokovaní alebo rozhodcovského konania bude mať za následok také riešenie. Navyše ako je uvedené v bode 239 vyššie, cenové usmernenia sa musia uplatňovať s prihliadnutím na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré najmä stanovuje, že konečné záväzky „majú zabezpečiť, aby ceny plynu platné pre zmluvy naviazané na ropu v [dotknutých KSVE] boli naďalej v súlade s konkurenčnými referenčnými cenami“ (odôvodnenie 164), a teda že tieto záväzky „majú zabezpečiť, aby ceny platné v piatich [KSVE dotknutých cenovými postupmi] boli po úprave stanovené v súlade s konkurenčnými referenčnými cenami v západnej Európe“ (odôvodnenie 179).

251    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy nie je preukázané, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré jej vytýka žalobkyňa. Navyše pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že cenové usmernenia by mali dotknutým odberateľom umožniť dosiahnuť čo najnižšie ceny, akými sú ceny v uzloch, stačí poznamenať, že samotná skutočnosť, že mohli byť prijaté aj iné záväzky, ktoré by dokonca boli priaznivejšie pre hospodársku súťaž, nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Morningstar, bod 59).

252    Bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie ostatných výhrad, treba preto zamietnuť prvú výhradu tretej časti druhého žalobného dôvodu.

b)      O neprimeranosti kritéria týkajúceho sa úrovne cien v plynárenských uzloch (druhá výhrada)

253    Žalobkyňa zdôrazňuje, že britský plynárenský uzol „National Balancing Point“ (NBP) nebol zahrnutý medzi referenčné plynárenské uzly, ktoré sú výslovne uvedené v cenových usmerneniach [na rozdiel od uzlov „Title Transfer Facility“ (TTF) a „NetConnect Germany“ (NCG)], hoci zrelosť uzla NBP a skutočnosť, že Spojené kráľovstvo je zásobované plynom pochádzajúcim z kontinentálnej Európy, sú dôvodom na jeho zahrnutie. Na rozdiel od pôvodných tvrdení Komisie však nie je možné odvolávať sa na tento uzol, lebo znenie cenových usmernení odkazuje na uzly v „kontinentálnej“ Európe. Toto pochybenie potvrdzuje inak tvrdené ťažkosti s výkladom.

254    Komisia sa domnieva, že túto výhradu treba zamietnuť.

255    V tejto súvislosti treba konštatovať, že dva prípady výskytu slova „kontinentálna“ v cenových usmerneniach vylučujú použitie cenových údajov pochádzajúcich z uzla NBP.

256    Samotné toto vylúčenie však nepostačuje na konštatovanie, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v súvislosti s formulovaním cenových usmernení, lebo tieto usmernenia umožňujú odkaz na ďalšie „všeobecne akceptované“ plynárenské uzly a sú v nich výslovne uvedené uzly TTF a NCG, ktorých primeranosť a likvidnosť žalobkyňa nespochybňuje. Navyše v hospodárskej štúdii žalobkyne je výslovne uvedené, že uzol TTF je zrelý a patrí medzi najlikvidnejšie plynárenské uzly v Európe.

257    V dôsledku toho treba zamietnuť druhú výhradu tretej časti druhého žalobného dôvodu.

c)      O neprimeranosti priemerných dovozných cien do Nemecka, Francúzska a Talianska (tretia výhrada)

258    Podľa žalobkyne sú údaje o priemerných dovozných cenách do Nemecka, Francúzska a Talianska neprimerané a okrem toho nie sú použité v OV. V prvom rade cenové usmernenia neuvádzajú, aký zdroj treba použiť na určenie relevantných cien, a verejne dostupné údaje neodrážajú skutočné ceny v danom čase bez prísnej spätnej korekcie týchto údajov v prípade následnej úpravy cien v rámci rokovaní alebo rozhodcovského konania.

259    V druhom rade sú priemerné dovozné ceny neprimerané vzhľadom na to, že sa ukazuje, že ceny na trhoch s plynom vo Francúzsku a v Taliansku, ktoré nepatria medzi najlikvidnejšie ani najviac liberalizované, sú vo všeobecnosti vyššie než v Nemecku. Navyše odberatelia skupiny Gazprom v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi zriedka používajú ako referenciu ceny platné v týchto dvoch krajinách.

260    V treťom rade počas ôsmich rokov platnosti konečných záväzkov môže dôjsť k vývoju trhov s plynom, takže priemerné dovozné ceny do jednej z týchto troch krajín môžu stratiť „postavenie“ referenčnej ceny, hoci cenové usmernenia s touto možnosťou nerátajú. Navyše Komisia nevzala do úvahy návrh na určenie referenčných cien pomocou objektívnej metódy, ktorý urobila žalobkyňa počas testu trhu.

261    V štvrtom rade sú priemerné dovozné ceny vo všeobecnosti vyššie ako ceny v uzloch, takže tlačia na nárast cien vyplývajúcich z cenových usmernení.

262    Komisia sa domnieva, že odkaz na priemerné dovozné ceny je vhodný, takže túto výhradu treba zamietnuť.

263    V tejto súvislosti treba v prvom rade poukázať na to, že v súlade s úvahami uvedenými v bodoch 233 až 235 vyššie sa nezdá, že by existoval zásadný dôvod na vylúčenie údajov o dovozných cenách. Konkrétne tvrdenia uvedené žalobkyňou túto úvahu nevyvracajú.

264    V prvom rade pokiaľ ide o praktické a technické prekážky uvedené žalobkyňou, treba poukázať na to, že tieto prekážky nebránia tomu, aby osoby podieľajúce sa na riešení sporov o cenách, medzi ktoré patria pracovníci dotknutých odberateľov, rozhodcovia alebo znalci menovaní rozhodcovskými súdmi, mohli reagovať alebo ich zohľadniť pri vypracovaní cenových vzorcov. Tieto osoby teda môžu použiť informácie o cenách zverejnené verejnými orgánmi [vnútroštátnymi orgánmi alebo Eurostatom (Štatistický úrad Európskej únie)], ako aj informácie poskytnuté súkromnými podnikmi, a vymedziť vzorce tak, aby boli pokryté prípadné nedostatky v týchto informáciách a najmä skutočnosť, že neodrážajú úpravy cien, ku ktorým došlo po tom, čo uvedené orgány alebo súkromné podniky zozbierali relevantné údaje. Rovnako od týchto osôb možno dôvodne očakávať, že budú schopné vziať do úvahy rozdiely, ktoré sú vo všeobecnosti zistené medzi priemernými dovoznými cenami a cenami v uzloch, najmä pokiaľ ide o zahrnutie „vstupných nákladov“ (entry costs).

265    V druhom rade aj keby trhy s plynom vo Francúzsku a v Taliansku boli menej likvidné a menej liberalizované než v Nemecku, nepostačuje to na konštatovanie, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia zahrnutím prvých dvoch uvedených krajín. Pravda je, že trhy s plynom v každej z týchto troch krajín sú konkurenčné, napokon bez ohľadu na významné trhové podiely skupiny Gazprom. Pokiaľ ide ďalej o tvrdenie, podľa ktorého sú likvidnejšie iné trhy, napríklad v Belgicku alebo v Holandsku, stačí konštatovať, že cenové usmernenia nebránia stranám a rozhodcom vziať do úvahy tieto iné trhy.

266    V treťom rade ako zdôrazňuje Komisia, žalobkyňa neuvádza nijaký dôvod na obavy z takej zmeny okolností, že by trhy s plynom v Nemecku, vo Francúzsku alebo v Taliansku už neboli konkurenčné a priemerné dovozné ceny do niektorej z týchto krajín by už nemohli slúžiť ako referenčná cena. V každom prípade pokiaľ by sa významným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých vychádza napadnuté rozhodnutie, Komisia môže podľa článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 obnoviť konanie.

267    V štvrtom rade ako vyplýva z úvah uvedených v bodoch 233 až 235 a 263 vyššie, aj keby boli priemerné dovozné ceny vyššie než ceny v uzloch, a tým „tlačili na nárast“ úrovne cien vyplývajúcich z cenových usmernení, žalobkyňa nepreukázala, že tieto priemerné ceny sú v zásade nevhodné.

268    V dôsledku toho je potrebné zamietnuť tretiu výhradu tretej časti druhého žalobného dôvodu.

d)      O vlastnostiach plynu dodávaného v rámci konkrétnej zmluvy (štvrtá výhrada)

269    Žalobkyňa tvrdí, že Komisia pri povolení druhého kritéria cenových usmernení, podľa ktorého je potrebné „náležite zohľadni[ť] všetky vlastnosti zemného plynu dodávaného v rámci [danej zmluvy]“, nevzala do úvahy, že Gazprom v minulosti také vlastnosti využíval vo svoj prospech. Uvedený podnik totiž prezentoval svoje dlhodobé zmluvy ako „prémiový“ produkt v porovnaní s plynom nakupovaným v plynárenských uzloch, čo bol dôvod na vyššie ceny. Navyše každá z vlastností výslovne uvedených v cenových usmerneniach (konkrétne množstvo, kvalita, plynulosť a flexibilita) umožňuje odôvodniť zvýšenie cien, zatiaľ čo do usmernení nebola zahrnutá ani jedna vlastnosť odôvodňujúce zníženie cien.

270    Komisia sa domnieva, že túto výhradu treba zamietnuť.

271    Ako už v tejto súvislosti bolo uvedené v bode 229 vyššie, cenové usmernenia stanovujú uplatnenie dvoch kritérií, takže pri úprave cien treba v prvom rade vziať do úvahy úroveň cien na konkurenčných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe a v druhom rade náležite zohľadniť osobitné vlastnosti dotknutej zmluvy.

272    Z cenových usmernení tak vyplýva, že na základe prvého kritéria ukladajú povinnosť zohľadniť skutočnosti, ktoré sú vo vzťahu k danej zmluve vonkajšie, konkrétne údaje odrážajúce úroveň cien na konkurenčných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe. Také údaje však môžu vyplývať z rôznych zmlúv, ktoré sa môžu líšiť od dotknutej zmluvy, napríklad ak sú naviazané na transakcie v plynárenských uzloch. Za týchto podmienok Komisii nemožno vytýkať, že súhlasila s tým, aby cenové usmernenia obsahovali aj druhé kritérium, ktoré umožňuje zohľadniť vnútorné vlastnosti danej zmluvy.

273    Okrem toho je potrebné vychádzať z toho, že na rozdiel od tvrdení žalobkyne zahrnutie druhého kritéria a výslovne uvedených vlastností do cenových usmernení nebude nevyhnutne tlačiť na nárast upravených cien. Ak by sa totiž v konkrétnom prípade rozhodcovský súd prípadne rozhodol, že uplatní prvé kritérium a použije hlavne údaje o dodávkach plynu v kontinentálnej západnej Európe prostredníctvom dlhodobých zmlúv, konkrétne zmlúv, ktoré majú potenciálne podobné vlastnosti ako dotknuté zmluvy, nič by tomuto súdu nebránilo zohľadniť túto voľbu a obmedziť uplatnenie druhého kritéria.

274    V dôsledku toho treba zamietnuť štvrtú výhradu tretej časti druhého žalobného dôvodu.

e)      O skutočnostiach neuvedených v cenových usmerneniach (piata výhrada)

275    Žalobkyňa a Litovská republika v podstate tvrdia, že cenové usmernenia mali obsahovať aj ďalšie informácie. V prvom rade mali tieto usmernenia zahŕňať informáciu o nákladoch na dodanie, ktoré sa výrazne líšia v závislosti od odberného miesta a napríklad sú pre Gazprom omnoho nižšie pri dodávkach plynu do Litvy, a to z dôvodu zemepisnej blízkosti s Ruskom, než pri dodávkach do západnej Európy.

276    V druhom rade žalobkyňa poukazuje na to, že ako vyplýva z jej hospodárskej štúdie, cenové usmernenia nepripisujú nijaký význam prísnej povinnosti nákupu (mechanizmus „take or pay“) zahrnutej v niektorých dotknutých zmluvách, hoci táto povinnosť má pre Gazprom veľkú hodnotu. Do usmernení sú zahrnuté len faktory umožňujúce zvyšovanie cien.

277    Komisia sa domnieva, že túto výhradu treba zamietnuť.

278    V tejto súvislosti zo znenia cenových usmernení uvedených v bode 19 ods. iii) konečných záväzkov jasne vyplýva, že pokiaľ ide o zohľadnenie vlastností danej zmluvy, príklady vlastností výslovne uvedené v týchto usmerneniach nie sú taxatívne.

279    Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď súhlasila s cenovými usmerneniami, v ktorých nie sú výslovne uvedené vlastnosti týkajúce sa nákladov na dodanie a prísnej povinnosti nákupu (mechanizmus „take or pay“).

280    Navyše v rozsahu, v akom žalobkyňa všeobecnejšie tvrdí, že Komisia pri posúdení vhodnosti konečných záväzkov nedostatočne zohľadnila to, že Gazprom trval na podmienkach týkajúcich sa prísnej povinnosti nákupu v dotknutých zmluvách, stačí poukázať na to, že Komisia síce v OV preskúmala prítomnosť takých podmienok v uvedených zmluvách, nevyjadrila však obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže konkrétne v súvislosti s týmito podmienkami a ani nemala v pláne zaviesť nápravné opatrenie v tomto smere. Z toho vyplýva, že Komisia nemala povinnosť zabezpečiť, aby konečné záväzky riešili tieto obavy.

281    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť piatu výhradu tretej časti druhého žalobného dôvodu a v dôsledku toho zamietnuť túto časť žalobného dôvodu ako nedôvodnú v celom rozsahu.

4.      O štvrtej časti druhého žalobného dôvodu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o vzťah medzi právom Únie a rozhodcovskými konaniami

282    Žalobkyňa tvrdí, že z dôvodov uvedených v odôvodnení 178 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a v podstate aj zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide na jednej strane o uplatňovanie hmotného práva Únie v rozhodcovských konaniach upravených v bode 19 ods. iv) konečných záväzkov a na druhej strane o to, či táto inštitúcia môže vstúpiť do takých konaní ako amicus curiae.

283    Komisia sa domnieva, že v tejto súvislosti nepochybila.

a)      O uplatňovaní hmotného práva Únie v rozhodcovských konaniach (prvá výhrada)

284    Žalobkyňa v prvom rade na základe nesprávneho výkladu rozsudku z 1. júna 1999, Eco Swiss (C‑126/97, ďalej len „rozsudok Eco Swiss“, EU:C:1999:269, bod 36), tvrdí, že Komisia nesprávne konštatovala, že rozhodcovské súdy musia vzhľadom na to, že sídlia v Únii, nevyhnutne riešiť cenové spory medzi spoločnosťou Gazprom a jej dotknutými odberateľmi z hľadiska hmotného práva Únie.

285    Súdny dvor totiž adresoval svoj rozsudok Eco Swiss len Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd Holandska) a nepriamo ďalším súdom v členských štátoch, ale nie rozhodcovským súdom, ktoré nie sú súdmi v zmysle článku 267 ZFEÚ. Tento rozsudok ukladá len uvedeným súdom povinnosť uplatňovať právo Únie v rámci obmedzeného skúmania a posteriori, či rozhodcovské súdy dodržali „verejný poriadok“, pričom tie nemusia uplatňovať hmotné právo Únie.

286    V skutočnosti musia príslušné rozhodcovské súdy uplatniť len bod 19 konečných záväzkov, ale nie článok 102 ZFEÚ ani napadnuté rozhodnutie ako také. Nič teda nenaznačuje, že odberateľ skupiny Gazprom by sa mohol ľahko odvolávať na obsah tohto rozhodnutia v rámci rozhodcovského konania, keďže túto možnosť je možné potvrdiť len postupom, ktorý je z časového hľadiska neúčinný, konkrétne ak by vnútroštátny súd, ktorý preskúmava výkon rozhodcovského nálezu, položil prejudiciálnu otázku.

287    V druhom rade účinnosť rozhodcovských konaní významne znižuje to, že konečné záväzky neobsahujú odkaz na napadnuté rozhodnutie ani na článok 102 ZFEÚ. Rozhodcovské súdy by nevyhnutne neskúmali súlad upravených cien s cieľmi tohto rozhodnutia alebo tohto ustanovenia Zmluvy FEÚ a dokonca by hrozilo, že v prípade takého skúmania by prekročili svoju právomoc a ich rozhodnutia by mohli byť zrušené.

288    Komisia sa domnieva, že túto výhradu treba zamietnuť.

289    Je potrebné pripomenúť, že v odôvodnení 178 napadnutého rozhodnutia je s odkazom na rozsudok Eco Swiss (body 35 a 36) uvedené, že konečné záväzky „si vyžadujú, aby sa rozhodcovské konania uskutočnili v Únii“, a že „v dôsledku toho musia rozhodcovské súdy dodržiavať a uplatňovať právo hospodárskej súťaže Únie ako záležitosť verejného poriadku bez ohľadu na to, aké sú súkromné záujmy účastníkov rozhodcovského konania“.

290    V tejto súvislosti z článku 3 ods. 3 ZEÚ a z protokolu č. 27 o vnútornom trhu a hospodárskej súťaži, pripojeného k Lisabonskej zmluve (Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 309), vyplýva, že články 101 a 102 ZFEÚ sú základnými ustanoveniami, ktoré sú nevyhnutné na plnenie úloh zverených Únii a na fungovanie vnútorného trhu, lebo ich cieľom je zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže na úkor verejného záujmu, jednotlivých podnikov a spotrebiteľov (pozri v tomto zmysle rozsudok Eco Swiss, bod 36, a rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, C‑52/09, EU:C:2011:83, body 20 až 22). Články 101 a 102 ZFEÚ sú teda ustanoveniami verejného poriadku, a to aj v zmysle Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí, podpísaného v New Yorku 10. júna 1958, ktoré musia vnútroštátne súdy uplatňovať ex offo, pričom musia vyhovieť návrhu na zrušenie rozhodcovského nálezu, ak sa domnievajú, že tento nález je v rozpore s uvedenými článkami (pozri v tomto zmysle rozsudky Eco Swiss, body 36 až 41, a z 13. júla 2006, Manfredi a i., C‑295/04 až C‑298/04, EU:C:2006:461, bod 31 a citovanú judikatúru).

291    Z toho vyplýva, že aj keď príslušné rozhodcovské súdy sídlia na území Únie, nie sú nevyhnutne viazané právom hospodárskej súťaže Únie ako takým a napokon ani ostatným hmotným právom Únie. Ďalej je pravda, že ako tvrdí žalobkyňa, skúmanie rozhodcovských nálezov súdmi členských štátov má obmedzený charakter (pozri rozsudok zo 6. marca 2018, Achmea, C‑284/16, EU:C:2018:158, bod 54 a citovanú judikatúru). Napriek tomu ak rozhodcovský súd vydá rozhodnutie, ktoré je v rozpore s článkom 102 ZFEÚ, vnútroštátne súdy členských štátov by v prípade podania návrhu mali toto rozhodnutie zrušiť. V dôsledku toho by rozhodcovské súdy mali zabezpečiť, aby boli ich rozhodnutia v súlade s týmto ustanovením Zmluvy FEÚ.

292    Okrem toho je potrebné vychádzať z toho, že aj keď sa prejednávaná vec priamo netýka článku 102 ZFEÚ, ale dodržania rozhodnutia o záväzkoch prijatého na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003, vzhľadom na úvahy uvedené v bode 290 vyššie a na to, že toto nariadenie bolo prijaté na základe článku 103 ZFEÚ a týka sa uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ, vnútroštátne súdy môžu vyhovieť návrhu na zrušenie rozhodcovského nálezu, pokiaľ sa domnievajú, že je v rozpore s takým rozhodnutím.

293    Toto chápanie dôsledkov požiadavky na sídlo rozhodcovských súdov v Únii, ktoré sú uvedené v odôvodnení 178 napadnutého rozhodnutia, nemožno spochybniť tvrdením žalobkyne založenom na údajných praktických ťažkostiach, ktorým by mohli čeliť vnútroštátne súdy pri overovaní súladu rozhodcovských nálezov s článkom 102 ZFEÚ alebo s rozhodnutím prijatým na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003, keďže zaobchádzanie s takými spormi patrí do vecnej právomoci týchto súdov.

294    Okrem toho ako už bolo zdôraznené vyššie, Gazprom musí uskutočňovať konečné záväzky v súlade s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, lebo inak by mu hrozilo konštatovanie nesúladu s týmto rozhodnutím. Gazprom ako účastník rozhodcovského konania teda musí pri určovaní úlohy rozhodcov a príprave svojich vyjadrení zabezpečiť, aby rozhodcovia upravili cenové vzorce v súlade s uvedeným rozhodnutím.

295    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa Všeobecný súd domnieva, že napriek trochu nešikovnej formulácii sporného znenia odôvodnenia 178 napadnutého rozhodnutia sa Komisia použitím týchto výrazov nedopustila nesprávneho právneho posúdenia ani zjavne nesprávneho posúdenia konštatovaním, že povinnosť usporiadať rozhodcovské konania na území Únie môže posilniť účinnosť záväzkov týkajúcich sa cenových postupov. V dôsledku toho treba zamietnuť prvú výhradu štvrtej časti druhého žalobného dôvodu.

b)      O tom, či Komisia môže vstúpiť do konania ako amicus curiae (druhá výhrada)

296    Podľa žalobkyne sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že v odôvodnení 178 napadnutého rozhodnutia uviedla, že môže do rozhodcovských konaní vstúpiť ako amicus curiae. Za súčasného stavu práva Únie však neexistuje právny základ, ktorý by zavádzal spoluprácu tohto druhu medzi Komisiou a rozhodcovskými súdmi. Taký vstup do konania by teda museli povoliť účastníci rozhodcovského konania, čo v prejednávanom prípade nie je zaručené, lebo Gazprom sa v tomto zmysle k ničomu nezaviazal a mnohí odberatelia by mohli byť proti zapojeniu Komisie vzhľadom na výmenu citlivých alebo dôverných informácií a postoj, ktorý Komisia zaujala vo veci AT.39816 a ktorý sa považuje za „priaznivý“ pre spoločnosť Gazprom.

297    Žalobkyňa ďalej uvádza, že Komisia uznala, že jej vstup do konania ako amicus curiae nie je zaručený za každých okolností, a skôr zdôraznila možnosť vstúpiť na základe článku 15 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 do súdnych konaní, ktorých predmetom je preskúmanie rozhodcovských nálezov.

298    Komisia sa domnieva, že túto výhradu treba zamietnuť.

299    V tejto súvislosti treba konštatovať, že ako tvrdí žalobkyňa, konečné záväzky Komisiu vôbec neoprávňujú vstúpiť ako amicus curiae do rozhodcovského konania začatého na základe rozhodcovskej doložky upravenej v bode 19 ods. iv) týchto záväzkov a že také právo jej nezaručuje ani právo Únie.

300    Keďže však práve rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 19 ods. iv) konečných záväzkov neupravuje otázku vstupu Komisie do konania ako amicus curiae, skutočnosť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí spomenula takú možnosť, ktorú však záväzky nezaručujú, nemôže spochybniť zákonnosť uvedeného rozhodnutia. Výhrada žalobkyne založená na nesprávnom právnom posúdení je teda neúčinná.

301    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba zamietnuť druhú výhradu štvrtej časti žalobného dôvodu, a teda zamietnuť druhý žalobný dôvod ako nedôvodný v celom rozsahu.

D.      O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 9 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality v dôsledku toho, že Komisia akceptovala konečné záväzky, hoci vhodným spôsobom neriešili výhrady týkajúce sa územných obmedzení

302    Žalobkyňa, ktorú podporuje Poľská republika, Litovská republika a spoločnosť Overgas, tvrdí, že Komisia sa dopustila viacerých prípadov zjavne nesprávneho posúdenia v rozpore s článku 9 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 102 ZFEÚ a so zásadou proporcionality konštatovaním, že záväzky týkajúce sa územných obmedzení (body 5 až 17 konečných záväzkov) sú vhodné. Tento žalobný dôvod sa v podstate skladá z troch častí.

303    Komisia, ktorú podporuje Gazprom, sa domnieva, že tretí žalobný dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný. Pokiaľ ide o vyjadrenie spoločnosti Overgas ako vedľajšieho účastníka konania, tvrdí, že väčšina tvrdení uvedených v tomto žalobnom dôvode je neprípustná, keďže nesúvisia s predmetom sporu, ktorý vymedzili hlavní účastníci konania.

1.      O prvej časti tretieho žalobného dôvodu týkajúcej sa neprimeranosti záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení ako celku

304    Žalobkyňa sa domnieva, že záväzky týkajúce sa územných obmedzení sú neprimerané ako celok. Hoci jej prospektívna analýza mala byť zvlášť presvedčivá, Komisia nevzala do úvahy viaceré skutočnosti, ktoré by mali rozhodujúci vplyv na obsah týchto záväzkov.

305    V OV totiž síce Komisia výslovne uviedla, že Gazprom prijal „stratégiu“ segmentovania trhov, napriek tomu však súhlasila so selektívnymi záväzkami, ktoré nepriniesli celkové riešenie tejto stratégie. Záväzky týkajúce sa územných obmedzení predovšetkým spočívajú najmä v ukončení určitých zmluvných mechanizmov, hoci Gazprom používal na zabránenie spätnému vývozu plynu aj viaceré mimozmluvné postupy. Tento dôraz na zmluvné mechanizmy je o to viac neúčinný, že väčšina z nich už bola dávno zrušená. Gazprom vo veľkej miere využíva mimozmluvné postupy, o čom Komisia vie.

306    Toto konštatovanie ilustruje skutočnosť, že v rokoch 2003 a 2005 Komisia ukončila vyšetrovanie v oblasti hospodárskej súťaže neformálnymi transakciami, ktorými boli zrušené výslovné územné doložky v zmluvách, ktoré Gazprom uzavrel so spoločnosťami E.ON Ruhrgas AG a ENI SpA, čo spoločnosti Gazprom nezabránilo v tom, aby naďalej bránila spätnému vývozu plynu inými postupmi. Rovnako okrem prípadu krízy v rokoch 2009/2010, v rámci ktorej bola žalobkyňa vystavená závažnému nedostatku plynu v dôsledku prerušenia dodávok plynu cez Ukrajinu, bola Komisia informovaná o postupoch, ktorými Gazprom počas zimnej sezóny 2014/2015 znížil dodávky plynu, aby skoncoval so spätným vývozom plynu na Ukrajinu, čo malo následky na niektoré dotknuté KSVE. Tieto príklady nemožno pokladať len za porušenie zmlúv a prístup Komisie, ktorý je príliš teoretický, neberie do úvahy, že toto narušenie a zníženie dodávok je jedným z aspektov stratégie skupiny Gazprom.

307    Na rámec týchto mimozmluvných postupov žalobkyňa poukazuje na to, že výmena plynu medzi dotknutými KSVE bola zložitá v dôsledku nedostatkov v infraštruktúre v oblasti prepravy plynu, ktoré sú do veľkej miery výsledkom územných obmedzení uložených spoločnosťou Gazprom, ktoré najmä ukončili cezhraničný dopyt po plyne. Skvalitnenie infraštruktúry, ku ktorému odvtedy došlo, nemôže byť dôvodom na nedostatočnosť uvedených záväzkov, ktoré mali zahŕňať aktívne opatrenia na strane skupiny Gazprom.

308    Komisia spochybňuje argumentáciu žalobkyne a Poľskej republiky, ktorá je postavená na nesprávnych predpokladoch, takže túto časť žalobného dôvodu treba zamietnuť.

309    V tejto súvislosti je pravda, že z predbežného posúdenia Komisie (pozri najmä názov oddielu 8 a bod 246 OV) vyplýva, že Gazprom uplatňuje všeobecnú „stratégiu“ segmentovania trhov s plynom. Z toho posúdenia však zároveň vyplýva, že uvedená stratégia sa skladá z viacerých osobitných protisúťažných postupov (pozri najmä bod 248 OV a odôvodnenia 54 až 60 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa teda mohla usilovať napraviť túto stratégiu postupne pomocou opatrení, ktoré riešili konkrétne každý z týchto postupov, čím uvedenú stratégiu znefunkčnila.

310    V tejto súvislosti je na účely posúdenia, či záväzky týkajúce sa územných obmedzení celkovo riešili rôzne postupy, ktorých sa týkali výhrady súvisiace s týmito obmedzeniami, potrebné poukázať na to, že z OV i z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tieto výhrady sa týkali dvoch kategórií postupov:

–        na jednej strane výslovných územných obmedzení stanovených v zmluvných podmienkach, akými sú podmienky týkajúce sa miesta určenia, zákazy spätného predaja alebo vývozu (pozri najmä body 247 a 897 a oddiely 8.2 a 15.7.2.2 OV, ako aj odôvodnenie 42 napadnutého rozhodnutia),

–        na druhej strane zmluvných a mimozmluvných postupov s rovnakým účinkom ako výslovné územné obmedzenia (pozri najmä body 248, 322 a 898 a oddiely 8.3 a 15.7.2.3 OV, ako aj odôvodnenie 43 napadnutého rozhodnutia), ktoré majú najmä štyri podoby, konkrétne po prvé kombinácia tzv. expanznej podmienky s informačnou povinnosťou voči spoločnosti Gazprom, po druhé odmietnutie zmeny odberného miesta plynu uvedeného v zmluve, po tretie odmietnutie zmeny meracej stanice (metering station) uvedenej v zmluve a po štvrté, pokiaľ ide o Bulharsko, špecifické zmluvné ustanovenia, súvisiace najmä s meracími stanicami, vďaka ktorým mal Gazprom de facto kontrolu nad vývozom plynu z tejto krajiny.

311    Záväzky týkajúce sa územných obmedzení (body 5 až 17 konečných záväzkov), ktoré majú riešiť tieto výhrady, však zahŕňajú:

–        opatrenia zakazujúce zmluvné podmienky, ktorými Gazprom priamo alebo nepriamo znemožňuje alebo obmedzuje spätný predaj alebo spätný vývoz plynu dotknutými odberateľmi (ďalej len „záväzky týkajúce sa obmedzení spätného predaja a vývozu“); ako vyplýva na jednej strane z odôvodnení 54 až 57 a z oddielov 5.1.1, 7.1.1 a 8.2.1.1 napadnutého rozhodnutia a na druhej strane z bodov 5 a 6 konečných záväzkov, tieto opatrenia mali riešiť výslovné územné obmedzenia uvedené v prvej zarážke predchádzajúceho bodu, ako aj v prvom type postupov uvedených v druhej zarážke tohto bodu, konkrétne kombinácia tzv. expanznej podmienky s informačnou povinnosťou voči spoločnosti Gazprom;

–        opatrenia umožňujúce zmenu odberných miest plynu (ďalej len „záväzky týkajúce sa odberných miest“); ako vyplýva najmä z bodov 373 až 375 OV, z odôvodnení 59 a 60 a z oddielov 5.1.3, 7.1.3 a 8.2.1.3 napadnutého rozhodnutia a z bodov 5 až 17 konečných záväzkov [v oddiele 1.2, nazvanom „Changes of Delivery Points“ (Zmeny odberných miest)], tieto opatrenia majú riešiť druhý a tretí typ postupov uvedených v druhej zarážke predchádzajúceho bodu, konkrétne odmietanie skupiny Gazprom zmeniť odberné miesta alebo meracie stanice;

–        opatrenia spojené s riadením bulharskej plynovej sústavy (ďalej len „záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy“); ako vyplýva na jednej strane z odôvodnenia 58 a z oddielov 5.1.2, 7.1.2 a 8.2.1.2 napadnutého rozhodnutia a na druhej strane z bodov 7 a 8 konečných záväzkov [v oddiele 1.1, nazvanom „1.1 Changes to the Bulgarian Gas System“ (Zmeny bulharskej plynovej sústavy)], tieto opatrenia majú riešiť štvrtý typ postupov uvedených v druhej zarážke predchádzajúceho bodu, konkrétne postupy, vďaka ktorým Gazprom de facto získal kontrolu nad vývozom plynu z Bulharska.

312    Zo zistení uvedených v bode 311 vyššie teda vyplýva, že body 5 až 17 konečných záväzkov sa vzťahujú na všetky postupy, ktoré sú predmetom dvoch kategórií uvedených vo výhradách týkajúcich sa územných obmedzení, ktoré sú pripomenuté v bode 310 vyššie. Pri porovnaní týchto výhrad a záväzkov preto Všeobecný súd nezistil nijakú medzeru v pôsobnosti uvedených záväzkov.

313    Záver uvedený v predchádzajúcom bode nie je spochybnený ďalšími tvrdeniami žalobkyne.

314    V prvom rade totiž v rozsahu, v akom žalobkyňa nástojí na nedostatočnom zohľadnení mimozmluvných postupov, ktoré Gazprom používa na segmentovanie trhov v dotknutých KSVE, z predchádzajúcich úvah vyplýva, že pokiaľ ide o štyri formy zmluvných a mimozmluvných postupov, ktoré sú skutočne uvedené vo výhradách týkajúcich sa územných obmedzení, Komisia získala záväzky, ktoré ich majú riešiť.

315    Predovšetkým pokiaľ ide o zmluvné a mimozmluvné postupy, ktoré ilustruje prax skupiny Gazprom spočívajúca vo využití kombinácie tzv. expanznej podmienky s informačnou povinnosťou voči spoločnosti Gazprom [spomenutá v prvom type postupov uvedených v druhej zarážke bodu 310 vyššie a uvedená v odôvodnení 57 napadnutého rozhodnutia], treba konštatovať, že Komisia mala na mysli to, že tento podnik využíva rôzne zmluvné ustanovenia, ktoré síce neukladajú výslovné územné obmedzenia, ale umožňujú znížiť hospodársku motiváciu jeho odberateľov na spätný predaj alebo vývoz plynu, ktorý dodáva, a teda zabrániť cezhraničnému predaju.

316    Treba však konštatovať, že body 5 a 6 konečných záväzkov majú za cieľ znefunkčniť podmienky označené ako „Clauses Restricting Resale“ (podmienky obmedzujúce spätný predaj) a „Territorial Restriction Clause“ (podmienky ukladajúce územné obmedzenia) a že vzhľadom na vymedzenie týchto výrazov uvedené v bode 4 záväzkov môže byť takýmito podmienkami veľmi široká škála ustanovení. Potvrdzuje to obsah „orientačného zoznamu“ v prílohe 1 uvedených záväzkov, podľa ktorého sú zakázané najmä expanzné podmienky, mechanizmy dohľadu a informačné povinnosti stanovené v dotknutých zmluvách.

317    Ďalej po prvé žalobkyňa síce naznačuje, že záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy mali byť rozšírené na všetky dotknuté KSVE, nevysvetľuje však, v akom zmysle sú relevantné pre situáciu ostatných dotknutých KSVE. Po druhé tvrdenie o neformálnych transakciách uzavretých v rokoch 2003 a 2005 treba zamietnuť, lebo tieto transakcie sa týkali postupov, ktoré nesúviseli s dotknutými KSVE, a najmä preto, že záväzky týkajúce sa územných obmedzení sa vzťahovali práve na postupy, ktoré prekračovali rámec výslovných územných obmedzení. Po tretie na správanie vytýkané skupine Gazprom v súvislosti s krízou v rokoch 2009/2010, konkrétne odmietanie zmeniť odberné miesto alebo meraciu stanicu, sa vzťahujú záväzky týkajúce sa odberných miest (ktoré sú posúdené v rámci druhej časti tohto žalobného dôvodu). Po štvrté postupy súvisiace so zimnou sezónou 2014/2015 nie sú predmetom výhrad týkajúcich sa územných obmedzení, takže Komisia ich nemusela riešiť. Okrem toho samotná žalobkyňa pripúšťa, že tieto postupy sa týkali hlavne Ukrajiny, a nevysvetľuje, v akom zmysle hrozí, že sa budú opakovať ich údajné dôsledky pre dotknuté KSVE napriek prijatiu konečných záväzkov. Po piate v rozsahu, v akom sa žalobkyňa odvoláva na skutočnosti uvedené v pododdiele 8.2.2.2 OV, stačí konštatovať, že ako zjavne vyplýva z informácií uvedených v tomto pododdiele a všeobecnejšie v oddiele 8.2, uvedený pododdiel sa týka dohľadu skupiny Gazprom nad dodržiavaním bývalých podmienok stanovujúcich výslovné územné obmedzenia, a nie mimozmluvných postupov, na ktoré sa záväzky údajne nevzťahujú.

318    Nakoniec treba zamietnuť tvrdenia žalobkyne o nedostatočnej infraštruktúre v oblasti prepravy plynu, keďže ťažkosti, ktoré spomína, nie sú uvedené v obavách týkajúcich sa hospodárskej súťaže, ktoré vyjadrila Komisia, a to ani pokiaľ ide o budúci vplyv dokončenia plynovodu Nord Stream 2. Okrem toho z výhrad vyjadrených v OV nevyplýva, že konečné záväzky mali zahŕňať pozitívne povinnosti v oblasti infraštruktúry, aby vhodne riešili tieto výhrady, a to tým viac, že žalobkyňa konkrétne neuvádza, ktoré protisúťažné postupy by odôvodňovali také povinnosti.

319    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné konštatovať, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o primeranosť záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení ako celku. V dôsledku toho je potrebné zamietnuť prvú časť tretieho žalobného dôvodu ako nedôvodnú.

2.      O druhej časti tretieho žalobného dôvodu týkajúcej sa neprimeranosti záväzkov týkajúcich sa odberných miest

320    Žalobkyňa, Poľská republika, Litovská republika a spoločnosť Overgas v podstate uvádzajú šesť výhrad založených na neprimeranosti záväzkov týkajúcich sa odberných miest (body 9 až 17 konečných záväzkov).

321    Komisia, ktorú podporuje Gazprom, tieto výhrady spochybňuje a navrhuje konštatovať čiastočnú neprípustnosť vyjadrenia spoločnosti Overgas ako vedľajšieho účastníka konania.

a)      O nedostatočnosti dotknutých odberných miest (prvá výhrada)

322    Žalobkyňa a Litovská republika sa domnievajú, že záväzky týkajúce sa odberných miest sa mali vzťahovať na viacero odberných miest, než je uvedených v bode 15 konečných záväzkov, keďže zlepšenie infraštruktúry, na ktoré sa odvoláva Komisia s cieľom odôvodniť dostatočnosť zahrnutých odberných miest, nezabezpečovalo voľný pohyb plynu v dotknutých KSVE.

323    Pokiaľ ide najmä o pohyb plynu medzi Poľskom a jeho susednými krajinami, žalobkyňa v prvom rade zdôrazňuje, že vzhľadom na kontrolu nemeckého a poľského úseku plynovodu Jamal je Gazprom schopný ovplyvniť reverzný tok z Nemecka do Poľska. Okrem toho vzhľadom na súčasný stav cezhraničnej infraštruktúry v Českej republike, v Maďarsku, v Poľsku a na Slovensku v skutočnosti nedošlo k zlepšeniu výmeny medzi Poľskom a Maďarskom. Navyše výstavba plynovodu Nord Stream 2 by mala posilniť schopnosť skupiny Gazprom správať sa protisúťažne na poľskom trhu. Tieto konštatovania však svedčia o tom, že pokiaľ ide o Poľsko, odberné miesta obmedzené na pobaltské krajiny sú nedostatočné, čo nie je v súlade s osobitnou pozornosťou venovanou Poľsku v OV.

324    Okrem toho sa Litovská republika domnieva, že v dôsledku nedostatočného počtu dotknutých odberných miest záväzky týkajúce sa odberných miest neumožňujú zabrániť segmentovaniu litovského, lotyšského a estónskeho trhu s plynom.

325    Komisia spochybňuje argumentáciu žalobkyne a Litovskej republiky, v dôsledku čoho treba túto výhradu zamietnuť.

326    Všeobecný súd poukazuje na to, že záväzky týkajúce sa odberných miest majú iný predmet než záväzky týkajúce sa obmedzení spätného predaja a vývozu a že ich relevantnosť závisí od existencie alebo dostatočnosti cezhraničnej infraštruktúry v oblasti prepravy plynu, konkrétne plynovodu spájajúceho dva dotknuté KSVE alebo prípadne zariadenia na spracovanie skvapalneného zemného plynu.

327    Na jednej strane ak taká infraštruktúra medzi dotknutými KSVE existuje, priama preprava plynu medzi dvoma z týchto krajín je technicky možná, ale spätnému predaju alebo spätnému vývozu ruského plynu z jednej z týchto krajín do druhej určitým odberateľom skupiny Gazprom by mohli aj inak brániť zmluvné alebo mimozmluvné opatrenia, ktoré znemožňujú alebo obmedzujú spätný predaj alebo vývoz. Gazprom podľa predbežného posúdenia Komisie také opatrenia zaviedol v minulosti a záväzky týkajúce sa obmedzení spätného predaja a vývozu ich majú riešiť.

328    Na druhej strane ak taká infraštruktúra medzi dotknutými KSVE neexistuje alebo je nedostatočná, záväzky týkajúce sa obmedzení spätného predaja a vývozu sú neúčinné, ako v podstate vyplýva z odôvodnenia 171 in fine napadnutého rozhodnutia, lebo priama preprava plynu medzi dvoma z týchto krajín je technicky nemožná alebo nedostatočná. V takej situácii, ktorá je predmetom druhej časti tohto žalobného dôvodu, je spätný predaj alebo spätný vývoz ruského plynu možný v prípade zmeny odberného miesta alebo meracej stanice, aby bol plyn nakúpený dotknutým odberateľom skupiny Gazprom presmerovaný z pôvodného odberného miesta na nové odberné miesto, kde chce tento odberateľ plyn spätne odpredať.

329    Taká zmena by si však vyžadovala súhlas alebo spoluprácu skupiny Gazprom, konkrétne jej aktívny zásah (ako vyplýva najmä z bodov 362, 363 a 373 až 375 OV, ako aj z odôvodnení 59, 60 a 171 tohto rozhodnutia). Podľa predbežného posúdenia Komisie Gazprom taký zásah v minulosti nebol ochotný uskutočniť a odmietal zmeny odberného miesta alebo meracej stanice plynu.

330    Záväzky týkajúce sa odberných miest však majú práve za určitých okolností zaručiť aktívny zásah skupiny Gazprom, keďže tomuto podniku ukladajú povinnosť súhlasiť so zmenou odberného miesta, o ktorú požiada odberateľ s cieľom spätne predávať plyn určený jeho krajine do inej dotknutej KSVE, pričom so zmenou odberného miesta je v prípade potreby spojená zmena meracej stanice. Tieto záväzky stanovujú predovšetkým štyri kombinácie zmien odberného miesta, ktoré majú umožniť spätný predaj plynu v dvoch smeroch, konkrétne po prvé medzi Poľskom a pobaltskými krajinami, po druhé medzi Slovenskom a pobaltskými krajinami, po tretie medzi Maďarskom a Bulharskom a po štvrté medzi Slovenskom a Bulharskom [pozri odôvodnenia 170 až 172 napadnutého rozhodnutia a bod 15 ods. i) až iv) konečných záväzkov].

331    V tejto súvislosti sa žalobkyňa domnieva, že možnosť spätne predávať alebo spätne nakupovať plyn len z pobaltských krajín, pričom ostatné krajiny sú vylúčené, je nedostatočná. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že prípady odmietnutia zmeny odberného miesta alebo meracej stanice, ktoré Komisia uvádza v OV, sa skutočne týkali predovšetkým Poľska, keďže predmetné žiadosti o zmenu mali za cieľ zmierniť akútnu potrebu plynu v tejto krajine v súvislosti s krízou, ktorú zaznamenala v rokoch 2009/2010 (ako vyplýva najmä z bodov 342 až 386, 648 a 878 až 893 OV, ako aj z odôvodnení 59 a 60 napadnutého rozhodnutia).

332    Napriek tomu treba konštatovať, že Poľsko má prospech zo skvalitnenia cezhraničnej infraštruktúry v oblasti prepravy plynu spomenutého v odôvodnení 170 napadnutého rozhodnutia, keďže táto krajina môže dovážať významné objemy plynu z Nemecka, ktoré značne prevyšujú objem 2,5 miliardy metrov kubických plynu, ktorý Poľsku chýbal počas krízy v rokoch 2009/2010.

333    Ako totiž vyplýva z bodov 734 a 1033 OV, boli vykonané operácie potrebné na to, aby bol od roku 2014 možný fyzický reverzný tok plynu z Nemecka do plynovodu Jamal. Rovnako z tlačového oznámenia, ktoré 8. januára 2015 uverejnila spoločnosť Gaz‑System, vyplýva, že vzhľadom na rôzne technické vylepšenia je od začiatku roku 2015 možné dovážať z Nemecka okolo 5,5 miliardy metrov kubických plynu ročne v rámci pevných kapacít prostredníctvom virtuálneho reverzného toku cez tento plynovod (pozri poznámku pod čiarou č. 76 OV). V tom istom tlačovom oznámení je ďalej uvedené, že k tomuto dátumu je možné prepraviť zo západu a juhu Poľska viac ako 90 % dovozu plynu, ktorý táto krajina potrebuje, vzhľadom na ďalšie technické prostriedky, okrem iného možnosť doviezť cez tento plynovod 2,7 miliardy metrov kubických plynu ročne v rámci prerušovaných kapacít.

334    Okrem toho Všeobecný súd zdôrazňuje, že záväzky týkajúce sa odberných miest majú zmierniť nedostatky v oblasti infraštruktúry, za ktoré ako také nie je zodpovedná skupina Gazprom bez ohľadu na svoju prípadnú osobitnú zodpovednosť ako dominantného podniku. Navyše zmeny odberných miest nie sú automaticky možné alebo jednoduché, lebo pre Gazprom znamenajú technické obmedzenia, ktoré sú spomenuté v odôvodneniach 59 a 173 napadnutého rozhodnutia.

335    Okrem toho určite nie je vylúčené, že Komisia prípadne mohla v rámci rozhodnutia prijatého podľa článku 7 nariadenia č. 1/2003 konštatovať, že prípady odmietnutia zmeny odberného miesta alebo meracej stanice zo strany spoločnosti Gazprom, ktoré sú uvedené v OV, predstavujú porušenie článku 102 ZFEÚ. Prípadné takéto konštatovanie však neznamená, že Gazprom mal nevyhnutne zaručiť viacero zmien odberných miest, a to aj za predpokladu, že také opatrenie mohlo byť priaznivejšie pre hospodársku súťaž (pozri v tomto zmysle rozsudok Morningstar, bod 59).

336    Z toho vyplýva, že napriek skutočnosti, že záväzky týkajúce sa odberných miest sú inšpirované postupmi skupiny Gazprom, ktorá odmietala zmeny odberných miest alebo meracích staníc, a v konečnom dôsledku mohli zabrániť situácii, v ktorej sa Poľsko ocitlo počas krízy v rokoch 2009/2010, neznamená to, že uvedené záväzky mali dotknutým odberateľom z tejto krajiny umožniť spätý predaj alebo nákup plynu z viacerých krajín. Vzhľadom na izolovanosť pobaltských krajín a Bulharska uvedenú v odôvodnení 171 napadnutého rozhodnutia sa Komisia mohla zamerať na možnosti pre tieto dotknuté KSVE.

337    Za týchto podmienok Komisia mohla bez zjavne nesprávneho posúdenia súhlasiť s tým, že pokiaľ ide o túto krajinu, záväzky týkajúce sa odberných miest budú obmedzené na kombináciu zmien uvedenú v bode 15 ods. i) konečných záväzkov, konkrétne možnosť spätne predávať alebo nakupovať plyn len vo vzťahu s pobaltskými krajinami.

338    Tento záver nie je spochybnený tvrdeniami žalobkyne, pokiaľ ide o otázku kontroly poľského úseku plynovodu Jamal zo strany skupiny Gazprom. Keďže totiž tieto tvrdenia zodpovedajú tvrdeniam uvedeným v rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu, stačí pripomenúť, že táto časť žalobného dôvodu bola zamietnutá ako nedôvodná. Navyše Komisia vo svojom stanovisku z 9. septembra 2014 konštatovala, že tok plynu na tomto úseku kontroluje spoločnosť Gaz‑System, čo napokon potvrdila žalobkyňa v odpovediach z 8. decembra 2020.

339    Nakoniec pokiaľ ide o tvrdenie Litovskej republiky založené na tom, že nedostatočnosť príslušných odberných miest neumožňuje zabrániť segmentovaniu pobaltských trhov s plynom, stačí poukázať na to, že svoje tvrdenie nepodložila a najmä neuviedla, ktoré dodatočné odberné miesta by umožnili napraviť údajné segmentovanie.

340    V dôsledku toho treba zamietnuť prvú výhradu druhej časti tretieho žalobného dôvodu.

b)      O neprimeranosti poplatkov za služby (druhá výhrada)

341    Žalobkyňa, ktorú podporuje Poľská republika, Litovská republika a spoločnosť Overgas, sa domnieva, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď súhlasila s poplatkami uvedenými v bode 15 konečných záväzkov (ďalej len „poplatky za služby“), lebo sú neprimerané, a teda za bežných trhových podmienok znemožňujú efektívnu zmenu odberného miesta.

342    V prvom rade táto neprimeranosť vyplýva z toho, že poplatky za služby sú stanovené na pevnej úrovni bez ohľadu na skutočné náklady spoločnosti Gazprom. Na tieto náklady však majú vplyv rôzne skutočnosti a závisia najmä od toho, či sú prepravné kapacity už vyhradené alebo či sa plyn prepravuje cez plynovú sústavu patriacu skupine Gazprom. Komisia mala skôr stanoviť transparentnú metódu výpočtu týchto poplatkov, ako zdôraznili dotknuté strany počas testu trhu. V skutočnosti nič nenaznačuje, že Komisia uskutočnila hospodársku analýzu alebo zozbierala potrebné údaje. V tomto smere Litovská republika a spoločnosť Overgas poukazujú na to, že prepravné náklady, ktoré znáša Gazprom, sú minimálne a v každom prípade nedosahujú úroveň uvedených poplatkov.

343    V druhom rade sa žalobkyňa na rozdiel od tvrdení Komisie domnieva, že dostatočne podložila neprimeranosť úrovne poplatkov za služby, lebo v rámci testu trhu uviedla hospodárske informácie v tomto smere. Okrem toho podľa spoločnosti Overgas vývoj výšky týchto poplatkov, ktoré sa výrazne, až o 30 %, znížili v období od počiatočných záväzkov do konečných záväzkov, tiež potvrdzuje ich neprimeranú úroveň a potrebu transparentnosti.

344    V treťom rade Overgas tvrdí, že platba akýchkoľvek poplatkov znižuje účinnosť záväzkov, takže tieto záväzky v podstate nahradili jednu prekážku, konkrétne kategoricky odmietaný postoj skupiny Gazprom k zmene odberných miest, inou prekážkou, konkrétne platbou týchto poplatkov. Skutočnosť, že zmena odberného miesta je bežne spoplatnená, totiž nemôže byť dôvodom na úhradu poplatkov za služby v prejednávanom prípade a Gazprom mal ponúknuť zmeny bezplatne vzhľadom na svoju osobitnú zodpovednosť ako dominantného podniku.

345    V štvrtom rade protirečivé ciele záväzkov týkajúcich sa odberných miest potvrdzujú neprimeranú úroveň poplatkov za služby. Na jednej strane odôvodnenie 172 napadnutého rozhodnutia uvádza, že cieľom týchto záväzkov je „zvýšenie integrácie trhov s plynom v strednej a východnej Európe a prekonanie infraštruktúrnej izolácie trhov s plynom v pobaltských krajinách a v Bulharsku“. Tento cieľ naznačuje, že uvedené poplatky by mali byť stanovené na úrovni umožňujúcej riadne obchodovanie medzi veľkoobchodníkmi, aby sa trvalo diverzifikovali veľkoobchodné dodávky na bulharskom a pobaltskom trhu s plynom. Na druhej strane z odôvodnenia 174 tohto rozhodnutia vyplýva, že zmeny odberných miest by boli zaujímavé, len ak by boli medzi cenami v dotknutých KSVE „významné rozdiely“.

346    Komisia a Gazprom sa zas domnievajú, že poplatky za služby sú primerané, takže túto výhradu treba zamietnuť. Gazprom sa na podporu svojej argumentácie odvoláva na rôzne skutočnosti uvedené vo svojej hospodárskej štúdii, ktoré sú v hospodárskej štúdii žalobkyne spochybnené.

347    V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že na určenie poplatkov za služby chceli Komisia a Gazprom pôvodne použiť prístup založený na odhade nákladov na prepravu plynu medzi dvojicami odberných miest, ilustrovaný v [dôverné], pričom tento prístup sa ukázal byť zložitý a mal za následok veľmi vysoké poplatky za služby.

348    Práve z dôvodu týchto veľmi vysokých poplatkov za služby si Komisia a Gazprom následne zvolili náhradný prístup, konkrétne určenie poplatkov takým spôsobom, aby bolo možné rozhodovať sa na základe cien (price arbitrage) a aby predstavovali len menšinovú časť ceny plynu dodávaného na nové miesto. Výsledkom boli poplatky za služby uvedené v bode 15 konečných záväzkov, stanovené na 0,76 a 1,52 eura/MWh (megawatthodina) v závislosti od dotknutej kombinácie odberných miest, pričom tieto poplatky sú nižšie ako poplatky uvedené v počiatočných záväzkoch (pozri odôvodnenie 151 napadnutého rozhodnutia).

349    Je však potrebné poznamenať, že pokiaľ ide konkrétne o poplatky za služby vo výške 0,76 eura/MWh za zmenu odberného miesta medzi Poľskom a jednou z pobaltských krajín, a teda jediné poplatky za služby, ktoré sa môžu týkať žalobkyne, tieto poplatky podľa Komisie, pričom žalobkyňa to nespochybňuje, zodpovedajú približne [dôverné] ceny plynu, ktorú platila v rokoch 2017 a 2018, konkrétne v období, počas ktorého sa táto cena priblížila cenám platným v západnej Európe. Toto zistenie vyplýva aj z vývoja cien zobrazeného na grafe č. 1 vo vyjadrení k žalobe (uvedený nižšie), lebo tento graf odráža [dôverné].

350    Pri tejto úrovni poplatkov za služby by za predpokladu zosúladených cien medzi Poľskom a pobaltskými krajinami, ktoré by zodpovedali cene plynu platenej žalobkyňou v rokoch 2017 a 2018, bola zmena odberného miesta výhodná, ak by bol rozdiel medzi cenami v Poľsku a v pobaltských krajinách vyšší ako [dôverné] v porovnaní s touto cenou v rokoch 2017 a 2018, bez ohľadu na prípadné dodatočné náklady a maržu pre dotknutého odberateľa, ktorý uskutočňuje spätný predaj.

[dôverné]

351    Okrem toho z grafu č. 1 ďalej vyplýva, že v rokoch 2009 až 2017 ceny plynu v dotknutých KSVE [dôverné]. Podobné zistenie vyplýva z „porovnávacieho hodnotenia“ uvedeného v hospodárskej štúdii skupiny Gazprom.

352    Zmeny odberných miest teda mohli byť výhodné za určitých okolností, ktoré by boli podobné okolnostiam opísaným v grafe, bez ohľadu na prípadné dodatočné náklady a maržu pre dotknutého odberateľa, ktorý uskutočňuje spätný predaj. V tejto súvislosti žalobkyňa spomenula len potenciálne vstupné náklady, ale nevyčíslila ich rovnako ako ďalšie prípadné náklady.

353    Okrem toho treba zdôrazniť podobne ako v bode 334 vyššie, že záväzky týkajúce sa odberných miest majú zmierniť nedostatky v oblasti infraštruktúry, za ktoré ako také nie je zodpovedná skupina Gazprom. Toto konštatovanie znamená, že vzhľadom na obavy vyjadrené pokiaľ ide o to, že skupina Gazprom v minulosti odmietala zmeny odberných miest, Komisia síce bola oprávnená požadovať taký mechanizmus, aký stanovujú záväzky týkajúce sa odberných miest, nemusela však zaručiť, aby tieto záväzky umožňovali rozhodovať sa na základe cien podobne ako v situácii, v ktorej by existovala cezhraničná infraštruktúra.

354    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa Všeobecný súd domnieva, že Komisia bola oprávnená bez zjavne nesprávneho posúdenia akceptovať poplatky za služby uvedené v bode 15 konečných záväzkov vzhľadom na cieľ záväzkov týkajúcich sa odberných miest, uvedený v odôvodnení 174 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého majú riešiť situácie, v ktorých by existovali „významné rozdiely“ v cenách medzi trhmi s plynom v dotknutých KSVE.

355    Tento záver nie je spochybnený ďalšími tvrdeniami žalobkyne a Litovskej republiky, Poľskej republiky a spoločnosti Overgas, ktoré vstúpili do konania na podporu návrhov žalobkyne.

356    Po prvé v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že porovnanie s obdobím pred prijatím napadnutého rozhodnutia a najmä s obdobím rokov 2009 až 2014 nie je primerané, lebo ceny plynu boli nadmerné, na jednej strane je potrebné poznamenať, že vhodnosť poplatkov za služby je potrebné posudzovať na základe odchýlky v cenách medzi dotknutými KSVE, a nie na základe úrovne týchto cien. Na druhej strane z vyššie uvedeného grafu č. 1 vyplýva, že aj v období zbližovania s cenami v západnej Európe (ktoré zobrazuje krivka „TTF – month ahead“), konkrétne predovšetkým [dôverné], umožňujúce rozhodovať sa na základe cien. V každom prípade nemožno očakávať, že záväzky týkajúce sa odberných miest umožnia rozhodovať sa na základe cien v situácii, keď sú ceny v KSVE konkurenčné a nie sú medzi nimi rozdiely.

357    Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Overgas uvedené na pojednávaní, podľa ktorého by sa poplatky za služby stali neprimeranými v prípade takého poklesu cien plynu, akým je pokles o 40 % zaznamenaný v Bulharsku počas sporného obdobia, je potrebné zdôrazniť, že záväzky týkajúce sa odberných miest umožňujú využiť takú situáciu, akou je pokles cien v jednej z dotknutých KSVE, ktorý by nenastal v ďalšej dotknutej KSVE, pričom tento rozdiel by práve umožnil rozhodovať sa na základe ceny.

358    Po druhé pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého bolo dohodnuté, že sa uprednostnia poplatky za služby založené na skutočných nákladoch spoločnosti Gazprom na zmenu odberných miest, Všeobecný súd poukazuje na to, že Komisia podľa všetkého nemala v úmysle uplatniť takú metódu, ktorá sa javí byť rozumná, ani čo i len približne určovať úroveň týchto skutočných nákladov, a to vzhľadom na také faktory, akými sú náklady na prenos alebo vyrovnávanie.

359    Vzhľadom na to, že Komisia má v rámci konania o záväzkoch širokú mieru voľnej úvahy, však mohla akceptovať pevné poplatky za služby, ktorých výhodou je transparentnosť a predvídateľnosť a umožňujú rozhodovať sa na základe cien. Okrem toho aj keby boli skutočné náklady na zmenu odberného miesta nižšie ako tieto poplatky, táto skutočnosť nemôže spochybniť ich primeranosť, pokiaľ je zmena odberného miesta možná a výhodná v prípade významných rozdielov medzi cenami v dotknutých KSVE.

360    Po tretie pokiaľ ide o to, že žalobkyňa a spoločnosť Overgas zdôrazňujú riziká spojené so situáciou, v ktorej by skutočné náklady boli vyššie ako tieto poplatky, takže Gazprom by účtoval tieto náklady, a nie pevné poplatky za služby, je potrebné zdôrazniť, že Gazprom má povinnosť predložiť listinné dôkazy o týchto nákladoch a že prípadnú nezhodu medzi spoločnosťou Gazprom a dotknutým odberateľom môže riešiť zástupca poverený sledovaním konečných záväzkov [pozri body 15, 16 a 32 ods. vi) konečných záväzkov].

361    Po štvrté pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého by mal Gazprom umožniť zmenu odberného miesta bezplatne, stačí zdôrazniť, že Komisia nikdy, ani vo fáze formulovania svojich obáv v OV, nespochybnila právo spoločnosti Gazprom účtovať svojim odberateľom náklady na takú zmenu (pozri najmä bod 883 OV).

362    Po piate pokiaľ ide o údajnú protirečivosť odôvodnení 172 a 173 napadnutého rozhodnutia, nie je vylúčené, že tvrdenie uvedené v odôvodnení 172 tohto rozhodnutia, podľa ktorého záväzky týkajúce sa odberných miest „predstavujú účinný spôsob na zvýšenie integrácie trhov s plynom v strednej a východnej Európe“, je dôrazné. Toto tvrdenie však nemôže spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, lebo nepredstavuje nevyhnutný základ výroku uvedeného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle uznesenie z 28. januára 2004, Holandsko/Komisia, C‑164/02, EU:C:2004:54, bod 21).

363    V dôsledku toho treba zamietnuť druhú výhradu druhej časti tretieho žalobného dôvodu.

c)      O neprimeranom obmedzení trvania zmlúv (tretia výhrada)

364    Podľa žalobkyne a Litovskej republiky sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď súhlasila s tým, že záväzky týkajúce sa odberných miest sa vzťahujú len na zmluvy s trvaním najmenej 18 mesiacov, lebo v dôsledku toho sú záväzky neúčinné pre litovských odberateľov skupiny Gazprom, ktorí bežne neuzatvárajú zmluvy s trvaním viac ako jeden rok. Navyše obmedzenia spojené s týmito záväzkami nemotivujú Gazprom k tomu, aby predĺžil trvanie týchto zmlúv.

365    Komisia sa domnieva, že túto výhradu treba zamietnuť.

366    Všeobecný súd poukazuje na to, že záväzky týkajúce sa odberných miest stanovujú obdobie dodávok na nové miesto v trvaní najmenej 12 mesiacov a prípravnú lehotu (lead‑time) v trvaní najmenej 4 mesiace, počas ktorej sa má realizovať žiadosť o zmenu odberného miesta (pozri bod 10 druhý odsek a bod 11 konečných záväzkov). Z odôvodnenia 173 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa Komisie sú tieto požiadavky primerané vzhľadom na technické obmedzenia spojené so zmenou odberného miesta.

367    Žalobkyňa a Litovská republika však nespochybnili skutočnosť, že tieto obdobia 12 mesiacov a 4 mesiace, teda spolu 16 mesiacov, sú primerané vzhľadom na uvedené technické obmedzenia. Vzhľadom na toto obdobie 16 mesiacov Komisia mohla bez zjavne nesprávneho posúdenia vyhradiť zmeny odberných miest pre zmluvy s trvaním najmenej 18 mesiacov.

368    Okrem toho je potrebné poukázať na to, že ak by veľkoobchodníci, ktorí boli odberateľmi skupiny Gazprom k 23. aprílu 2015, mali v budúcnosti uzatvárať zmluvy s trvaním najmenej 18 mesiacov, mohli by sa odvolávať na záväzky týkajúce sa odberných miest bez ohľadu na to, že ich aktuálne zmluvy zvyčajne trvajú len jeden rok [pozri bod 4, nazvaný „Eligible Customer“ (oprávnený odberateľ), a bod 9 konečných záväzkov]. Pokiaľ ide o tvrdenie Litovskej republiky, že tieto záväzky nemotivujú spoločnosť Gazprom k uzatváraniu zmlúv s trvaním najmenej 18 mesiacov, stačí konštatovať, že keďže neexistovali obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže v súvislosti s krátkodobými zmluvami, Komisia nemusela spoločnosti Gazprom uložiť povinnosť ponúkať zmluvy s trvaním najmenej 18 mesiacov.

369    Okrem toho treba zamietnuť tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého prípravná lehota v trvaní 4 mesiace umožňuje spoločnosti Gazprom ponúknuť lepšie podmienky veľkoobchodníkovi nakupujúcemu plyn, ktorý pochádza z inej dotknutej KSVE, lebo taká situácia je výsledkom rozhodnutia na základe cien a pôsobenia hospodárskej súťaže, ktoré je možné práve vďaka umožneniu zmeny odberného miesta.

370    V dôsledku toho treba zamietnuť tretiu výhradu druhej časti tretieho žalobného dôvodu.

d)      O neprimeranej podmienke, pokiaľ ide o minimálny objem plynu (štvrtá výhrada)

371    Žalobkyňa a Litovská republika tvrdia, že minimálny objem plynu potrebný na to, aby bolo možné požiadať o zmenu odberného miesta, stanovený na 50 miliónov metrov kubických, je príliš vysoký vzhľadom na objemy, ktoré by mohli byť predmetom zmeny odberného miesta. Taká zmena by totiž bola dostupná len pre významných veľkoobchodníkov a bolo by na ňu potrebné, aby mohli dúfať, že získajú dôležité podiely na trhu obsluhovanom novým odberným miestom, v dôsledku čoho by sa záväzky stali úplne iluzórnymi. Tento minimálny objem tak predstavuje najmenej 10 % ročnej potreby plynu najvýznamnejších pobaltských veľkoobchodníkov a podľa hospodárskej štúdie žalobkyne z hľadiska spotreby plynu zodpovedá 17 % estónskeho trhu, 12 % lotyšského trhu a 3 % litovského trhu.

372    Okrem toho dotknutí odberatelia, ktorí chcú spätne predávať svoj plyn, v praxi nemajú k dispozícii významné nadbytočné objemy, takže zmena odberného miesta by v skutočnosti znamenala ďalšiu zákazku pre Gazprom, aby mohla byť dosiahnutá prahová hodnota 50 miliónov metrov kubických plynu, zatiaľ čo spätný predaj spojený s touto zmenou by bol neistý, lebo Gazprom by napríklad mohol zmenu odmietnuť v prípade nedostatočných prepravných kapacít.

373    Komisia sa domnieva, že túto výhradu treba zamietnuť.

374    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ako vyplýva z odôvodnenia 173 napadnutého rozhodnutia, Komisia usúdila, že tieto požiadavky sú primerané vzhľadom na technické obmedzenia spojené so zmenou odberného miesta a na veľkosť predmetných trhov s plynom. Žalobkyňa a Litovská republika síce v podstate spochybňujú primeranosť minimálneho objemu 50 miliónov metrov kubických stanoveného v bode 20 konečných záväzkov z hľadiska veľkosti trhov s plynom v pobaltských krajinách, nespochybnili však úvahy súvisiace s uvedenými obmedzeniami.

375    Ďalej potrebné zdôrazniť, že keďže tri pobaltské krajiny majú významné kapacity v oblasti prepojenia, ako tvrdí Komisia a tento bod ani jeden z účastníkov konania nespochybňuje, a ako vyplýva bodu 138 OV, treba brať do úvahy ich celkovú spotrebu plynu. Minimálny objem 50 miliónov metrov kubických však v roku 2018 predstavoval len 1,25 % tejto celkovej spotreby, takže Komisia mohla konštatovať, ako to urobila v odôvodnení 173 napadnutého rozhodnutia, že tento objem je primeraný vzhľadom na veľkosť trhov posudzovaných ako celok.

376    Okrem toho tvrdenie žalobkyne, pokiaľ ide o nedostatočné nadbytočné objemy, ktoré sú potrebné na to, aby bola zmena odberného miesta výhodná, nemôže byť dôvodom na konštatovanie neprimeranosti minimálneho objemu, lebo to, ako sa odberatelia rozhodli použiť objemy, ktoré pôvodne nakúpili od spoločnosti Gazprom, alebo či sa rozhodli nakúpiť dodatočné objemy, je vecou ich zodpovednosti. V každom prípade je potrebné poznamenať, že odberatelia so sídlom v pobaltských krajinách by sa potenciálne mohli zásobovať plynom u iných veľkoobchodníkov v týchto krajinách, a to vzhľadom na prepojenie medzi týmito krajinami uvedené v predchádzajúcom bode a na existenciu terminálu na skvapalnený zemný plyn v Litve (ako je uvedené v bode 135 OV).

377    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy a aj na úvahy uvedené v bodoch 334 a 335 vyššie je potrebné konštatovať, že záväzky týkajúce sa odberných miest nie sú postihnuté zjavne nesprávnym posúdením, pokiaľ ide o požiadavku na minimálny objem plynu, ktorý je potrebný na podanie žiadosti o zmenu odberného miesta. V dôsledku toho treba zamietnuť štvrtú výhradu druhej časti tretieho žalobného dôvodu.

e)      O nedostatočnom zohľadnení trhových podmienok v Bulharsku (piata výhrada)

378    Spoločnosť Overgas sa domnieva, že záväzky týkajúce sa odberných miest sú neprimerané z hľadiska obáv týkajúcich sa hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o izolovanosť bulharského trhu, a cieľa Komisie, ktorým je trvalá zmena štruktúry tohto trhu. Tieto záväzky nezvyšujú bezpečnosť ani diverzifikáciu dodávok plynu v Bulharsku, keďže v skutočnosti umožňujú len nahradiť dodávky ruského plynu bulharskými dovozcami dodávkami ruského plynu slovenskými alebo maďarskými vývozcami.

379    Podľa spoločnosti sa mal Gazprom po prvé zaviazať, že umožní nielen zmeny odberných miest ruského plynu, ale aj výmenu ruského plynu za skvapalnený zemný plyn, po druhé že zriadi plynárenské uzly na hraniciach medzi Ruskom, Ukrajinou a Bieloruskom a po tretie že nebude brániť realizácii opatrení zameraných na diverzifikáciu dodávok plynu. Komisia pochybila, keď odmietla prijať takéto opatrenia s odôvodnením, že sú mimo pôsobnosti jej vyšetrovania vo veci AT.39816.

380    V každom prípade záväzky týkajúce sa odberných miest neriešia obavy, ktoré patria do pôsobnosti vyšetrovania vymedzenej Komisiou, keďže dotknutí odberatelia, ktorí chcú dodávať plyn do Bulharska, nie sú schopní ani motivovaní k tomu, aby prepravovali predávaný plyn za odberné miesto Negru Vodă (Rumunsko). Zmluva o preprave uzatvorená medzi spoločnosťami Bulgartransgaz a Gazprom totiž vyhradzuje 99,5 % prepravnej kapacity v Bulharsku pre Gazprom, v dôsledku čoho veľkoobchodníci z iných dotknutých KSVE nemôžu prepravovať svoj plyn z odberného miesta Negru Vodă prípadným odberateľom v Bulharsku. Okrem toho zmluva o dodávkach plynu uzavretá medzi spoločnosťami Gazprom a Bulgargaz ukladá prísnu povinnosť nákupu (povinnosť „take or pay“) významných objemov plynu, ktoré pokrývajú podstatnú časť potrieb v Bulharsku a v dôsledku toho predstavujú veľkú prekážku vstupu týchto veľkoobchodníkov. Nakoniec bulharskí odberatelia sú viazaní aj dlhodobými zmluvami o dodávkach so súčasným dodávateľom, konkrétne spoločnosťou Bulgargaz, takže nejde o možných odberateľov týchto veľkoobchodníkov.

381    Komisia sa v prvom rade domnieva, že táto výhrada je neprípustná, ako je uvedené v bodoch 303 a 321 vyššie, a subsidiárne sa domnieva, že je nedôvodná.

382    V odpovediach z 26. novembra 2020 spoločnosť Overgas spochybnila túto neprípustnosť a v podstate uviedla, že judikatúra umožňuje vedľajším účastníkom konania prekladať širokú škálu tvrdení a že všetky tieto tvrdenia priamo súvisia s predmetom sporu. Výklad predmetu sporu zo strany Komisie by mal za následok, že vyjadrenia vedľajších účastníkov konania by boli úplne zbytočné, lebo vedľajší účastníci konania by mohli len zopakovať tvrdenia hlavných účastníkov konania.

383    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že bez ohľadu na skutočnosť, že žalobkyňa sa zamerala na vplyv záväzkov týkajúcich sa odberných miest na Poľsko, Overgas v tejto výhrade spochybňuje primeranosť týchto záväzkov, takže výhrada neprekračuje predmet sporu a treba ju pokladať za prípustnú.

384    Pokiaľ ide o dôvodnosť výhrady, Všeobecný súd poukazuje na to, že v rozsahu, v akom si Overgas želá záväzky zabezpečujúce diverzifikáciu zdrojov dodávok plynu, aby sa tým vyriešila závislosť Bulharska od ruského plynu, ako zdôraznila Komisia, také záväzky prekračujú pôsobnosť záväzkov týkajúcich sa odberných miest, ktorá je vymedzená v obavách týkajúcich sa hospodárskej súťaže uvedených v OV. Tieto obavy sa netýkali diverzifikácie zdrojov plynu, ale najmä stratégie, pomocou ktorej sa skupina Gazprom usiluje zabrániť tomu, aby ruský plyn dodávaný jedným z jej odberateľov konkuroval jej ruskému plynu, ktorý dodávajú ďalší jej odberatelia [pozri najmä bod 250 OV a odôvodnenie 160 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa spomína „Russian‑on‑Russian gas competition“ (hospodárska súťaž medzi ruskými plynmi)].

385    Navyše pokiaľ ide o to, že Gazprom má vyhradených 99,5 % kapacity sústavy spoločnosti Bulgartransgaz, je potrebné poukázať na to, že Komisia uviedla, pričom spoločnosť Overgas tento bod nespochybnila, že toto vyhradenie sa týka vstupných miest do Negru Vodă a súvisí s povinnosťou stanovenou v predposlednom odseku bodu 15 konečných záväzkov, na základe ktorej musí Gazprom využívať svoje vyhradené existujúce kapacity.

386    Okrem toho pokiaľ ide o prísnu povinnosť nákupu, ktorú má údajne spoločnosť Bulgargaz, stačí poznamenať, že Komisia síce v OV preskúmala existenciu takých povinností, nevyjadrila však obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže v tejto súvislosti, ako vyplýva z odôvodnenia 134 napadnutého rozhodnutia. Navyše táto prísna povinnosť nákupu nebráni dotknutým odberateľom skupiny Gazprom, ktorí sa nachádzajú na Slovensku alebo v Maďarsku, spätne predávať určité objemy plynu iným veľkoobchodníkom, než je Bulgargaz.

387    Nakoniec tvrdenie týkajúce sa dlhodobých zmlúv, ktorými sú bulharskí odberatelia viazaní v nadväzujúcich obchodných vzťahoch, treba zamietnuť, lebo na tieto zmluvy sa nevzťahujú obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže uvedené v OV. Okrem toho Overgas nevysvetľuje, v akom zmysle možno prípadné nedostatky týchto trhov pripísať spoločnosti Gazprom ani aké záväzky mohol podnik prijať s cieľom napraviť účinky zmlúv, v ktorých nie je zmluvnou stranou.

388    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné konštatovať, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré namieta spoločnosť Overgas a ktoré je založené na tom, že nedostatočne zohľadnila trhové podmienky v Bulharsku. V dôsledku toho treba zamietnuť piatu výhradu druhej časti tretieho žalobného dôvodu.

f)      O nezohľadnení pravdepodobného a predvídateľného vývoja tranzitnej politiky skupiny Gazprom (šiesta výhrada)

389    Podľa spoločnosti Overgas záväzky týkajúce sa odberných miest náležite nezohľadňujú pravdepodobný a predvídateľný vývoj tranzitnej politiky skupiny Gazprom, a to najmä vzhľadom na výstavbu plynovodov Nord Stream 2 a TurkStream, hoci tento vývoj má priamy vplyv na účinnosť týchto záväzkov. Navyše neistoty súvisiace so spustením týchto plynovodov do prevádzky nemôžu odôvodniť tento nedostatok vzhľadom na známe úmysly skupiny Gazprom a na nestabilitu, ktorá je typická pre plynárenské odvetvie.

390    Pokiaľ ide konkrétne o Bulharsko, Komisia mala pri vypracovaní záväzkov vziať do úvahy možnosť, že Gazprom by sa v konečnom dôsledku rozhodol nepredĺžiť zmluvu o tranzite s ukrajinským podnikom Naftogaz a namiesto toho dopravovať svoj plyn až do nového odberného miesta na turecko‑bulharskej hranici. Turecká republika však nie je členom energetického spoločenstva, takže na odberné miesta na jej území sa nevzťahuje právo Únie.

391    Komisia sa v prvom rade domnieva, že táto výhrada je neprípustná, a subsidiárne sa domnieva, že je nedôvodná.

392    V tejto súvislosti je z dôvodov uvedených v bode 383 vyššie a vzhľadom na to, že predmetom tejto výhrady spoločnosti Overgas sú záväzky týkajúce sa odberných miest, potrebné vychádzať z toho, že je prípustná.

393    Pokiaľ ide o dôvodnosť tejto výhrady, v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že údajný vývoj „tranzitnej politiky“ skupiny Gazprom môže spôsobiť zastaranosť kombinácií uvedených v bode 15 konečných záväzkov, je potrebné poukázať na to, že ako správne zdôraznila Komisia, záväzky týkajúce sa odberných miest upravujú možnosť nahradiť jedno z dotknutých odberných miest iným, ak Gazprom prestane využívať pôvodné odberné miesto (bod 10 štvrtý odsek konečných záväzkov).

394    Navyše skutočnosť, že nové odberné miesto sa nachádza mimo územia Únie alebo členov energetického spoločenstva, nespochybňuje účinnosť záväzkov, lebo táto účinnosť nezávisí od toho, či prevádzkovateľ siete v dotknutej tretej krajine dodržiava právo Únie, ale vyplýva z jeho záväznosti pre Gazprom.

395    Okrem toho za predpokladu, že Overgas sa touto výhradou usiluje tvrdiť, že Komisia mala stanoviť záväzky, ktoré sa osobitne týkajú výstavby a prevádzky plynovodov Nord Stream 2 a TurkStream, stačí pripomenúť, že v OV nie sú uvedené obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže v súvislosti s týmito plynovodmi.

396    Nakoniec pokiaľ ide o to, že prevádzka uvedených plynovodov by mala za následok významný vývoj správania skupiny Gazprom na trhoch s plynom v dotknutých KSVE, je potrebné poznamenať, že táto okolnosť by mohla predstavovať podstatnú zmenu jednej zo skutočností, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, a teda by Komisii v súlade s článkom 9 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 umožnila obnoviť správne konanie. Na základe tejto skutočnosti však nie je možné konštatovať, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o záväzky týkajúce sa odberných miest.

397    V dôsledku toho treba zamietnuť šiestu výhradu druhej časti tretieho žalobného dôvodu.

398    Pokiaľ ide o to, že spoločnosť Overgas na pojednávaní zdôraznila, že záväzky týkajúce sa odberných miest sú neprimerané vzhľadom na celkové posúdenie pochybení a opomenutí namietaných v šiestich vyššie preskúmaných výhradách, je potrebné konštatovať, že každá z týchto výhrad bola zamietnutá a ani ako celok neumožňujú konštatovať, že prijatie týchto záväzkov je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením, a to napriek tomu, že dotknutí odberatelia skupiny Gazprom môžu zmeniť odberné miesto len za určitých osobitných okolností.

399    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť druhú časť tretieho žalobného dôvodu ako nedôvodnú v celom rozsahu.

3.      O tretej časti tretieho žalobného dôvodu týkajúcej sa neprimeranosti záväzkov týkajúcich sa bulharskej plynovej sústavy

400    Podľa spoločnosti Overgas záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy, ktoré sú uvedené v bodoch 7 a 8 konečných záväzkov, predstavujú neprimeranú odpoveď na obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže v tejto súvislosti. V prvom rade Komisia rozdelila tieto obavy do dvoch kategórií obmedzení, ktoré vytýka skupine Gazprom, konkrétne obmedzenia vývozu plynu z Bulharska a obmedzenia dovozu plynu do tejto krajiny. Ako však vyplýva z odôvodnení 167 až 169 napadnutého rozhodnutia, záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy riešia len obmedzenia dovozu plynu do Bulharska.

401    V druhom rade sú záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy neprimerané v tom zmysle, že porušujú základné zásady právnych predpisov Únie v plynárenskom odvetví. Zmluva o dodávkach plynu uzavretá medzi spoločnosťami Gazprom a Bulgargaz totiž obsahuje podmienky, ktoré sú v rozpore so zásadou oddelenia činností prevádzkovateľov prenosových sústav od ťažobných a dodávateľských činností, ktorú stanovuje smernica o plyne. Uvedené záväzky však neukladajú povinnosť zrušiť tieto podmienky.

402    V treťom rade sa Overgas domnieva, že záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy nie sú v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 128 osvedčených postupov ani s požiadavkami stanovenými v judikatúre, podľa ktorých musia byť záväzky priamo uplatniteľné, a ak ich nie je možné uskutočniť bez súhlasu tretej osoby, dotknutý podnik musí predložiť dôkaz o súhlase tejto tretej osoby. Predovšetkým tieto záväzky v rozpore s uvedenými požiadavkami výslovne stanovujú získanie súhlasu tretej osoby, v tomto prípade spoločností Bulgargaz a Bulgartransgaz [pozri bod 7 písm. a) a b) konečných záväzkov], a závisia od dodržania viacerých podmienok spoločnosťou Bulgartransgaz [pozri bod 7 ods. i) až iii) konečných záväzkov]. Okrem toho Komisia spoločnosť Gazprom nepožiadala o predloženie dôkazov o ochote týchto dvoch podnikov spolupracovať na uskutočňovaní týchto záväzkov.

403    V štvrtom rade sú záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy neprimerané aj v tom zmysle, že sú nejednoznačné. Znenie príslušných bodov týchto záväzkov totiž jasne nestanovuje povinnosti skupiny Gazprom a prenecháva priveľký priestor výkladu, čo navyše sťažuje sledovanie uskutočňovania konečných záväzkov zástupcom menovaným na tento účel.

404    Komisia sa v prvom rade domnieva, že táto časť žalobného dôvodu je neprípustná, ako je uvedené v bodoch 303 a 321 vyššie. Subsidiárne spochybňuje dôvodnosť argumentácie spoločnosti Overgas.

405    Podľa judikatúry pripomenutej v bode 114 vyššie je potrebné článok 40 druhý odsek Štatútu Súdneho dvora, ktorý sa na základe článku 53 prvého odseku tohto štatútu uplatní na konanie na Všeobecnom súde, a článok 142 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vykladať v tom zmysle, že účastník, ktorému je umožnené vstúpiť do konania v spore na súde Únie, nesmie meniť predmet sporu, ako je opísaný v návrhoch a dôvodoch hlavných účastníkov konania. Z toho vyplýva, že vedľajší účastník síce môže predložiť iné tvrdenia než hlavný účastník, na podporu ktorého vstúpil do konania, prípustné sú však len tie jeho tvrdenia, ktoré rešpektujú rámec vymedzený týmito návrhmi a dôvodmi.

406    V prejednávanom prípade treba v prvom rade konštatovať, že žaloba podaná žalobkyňou je zameraná na situáciu v oblasti hospodárskej súťaže v Poľsku a na vplyv, ktorý majú na trhy s plynom v tejto krajine záväzky s horizontálnou pôsobnosťou. Tvrdenia uvedené žalobkyňou v písomných podaniach, najmä v rámci tretieho žalobného dôvodu, totiž smerujú k spochybneniu vhodnosti záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení v rozsahu, v akom sa týkajú Poľska. Žalobkyňa navyše neuviedla tvrdenia, ktoré by sa špecificky týkali neprimeranosti záväzkov týkajúcich sa bulharskej plynovej sústavy.

407    V druhom rade na rozdiel od ďalších záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení, ktoré žalobkyňa spochybňuje, konkrétne záväzkov týkajúcich sa obmedzení spätného predaja a vývozu (body 5 a 6 konečných záväzkov) a záväzkov týkajúcich sa odberných miest (oddiel 1.2 a body 9 až 17 konečných záväzkov), sa záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy vzťahujú predovšetkým na trhy s plynom v Bulharsku a neuplatnia sa vo viacerých dotknutých KSVE. V tejto súvislosti sú záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy, uvedené pod názvom „Changes to the Bulgarian Gas System“ (Zmeny bulharskej plynovej sústavy), predstavené stručne a nezávisle od ďalších záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení. Obdobne sú v napadnutom rozhodnutí tieto záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy, preskúmané v oddiele 7.1.2 tohto rozhodnutia, nazvanom „The Commitment dealing with the Bulgarian gas system“ (Záväzok týkajúci sa bulharskej plynovej sústavy), posudzované oddelene od ďalších dvoch kategórií záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení, ktoré sú preskúmané v oddieloch 7.1.1 a 7.1.3 uvedeného rozhodnutia, nazvaných „The Commitment to remove territorial restrictions and measures of an effect equivalent to such restrictions“ (Záväzok zrušiť územné obmedzenia a opatrenia s rovnocenným účinkom ako tieto obmedzenia) a „The Commitment dealing with the changes of gas delivery points“ (Záväzok týkajúci sa zmien odberných miest plynu).

408    V tejto súvislosti Overgas nevysvetlil, v akom zmysle by mohli záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy prípadne súvisieť s ďalšími konečnými záväzkami, ktorých geografická pôsobnosť sa vzťahuje na viaceré dotknuté KSVE. Z argumentácie, ktorú spoločnosť Overgas uviedla najmä v odpovediach z 26. novembra 2020, nevyplýva, že prípadná neprimeranosť záväzkov týkajúcich sa bulharskej plynovej sústavy by mala nevyhnutne vplyv na primeranosť ďalších konečných záväzkov, najmä záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení.

409    Toto konštatovanie nie je spochybnené tvrdením žalobkyne, podľa ktorého sa tvrdenia spoločnosti Overgas týkajú pochybení Komisie, ktoré sa vzťahujú aj na trhy s plynom v iných KSVE než v Bulharsku. Žalobkyňa totiž v podstate len opakuje určité tvrdenia spoločnosti Overgas, pričom poukazuje na to, že sú podobné tvrdeniam, ktoré ona sama predložila v súvislosti so záväzkami týkajúcimi sa cenových postupov, pričom však nevysvetľuje, ako uvedené tvrdenia umožňujú preukázať neprimeranosť konečných záväzkov nad rámec záväzkov týkajúcich sa bulharskej plynovej sústavy.

410    Na rozdiel od tvrdení spoločnosti Overgas teda treba vychádzať z toho, že vzhľadom na obsah tvrdení žalobkyne a na geografickú pôsobnosť záväzkov týkajúcich sa bulharskej plynovej sústavy predmet sporu v prejednávanom prípade nie je určený pôsobnosťou napadnutého rozhodnutia ako celku a všetkými obavami týkajúcimi sa hospodárskej súťaže, ktoré mali konečné záväzky riešiť.

411    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že argumentácia spoločnosti Overgas spochybňujúca primeranosť záväzkov týkajúcich sa bulharskej plynovej sústavy prekračuje predmet sporu, v dôsledku čoho treba tretiu časť tretieho žalobného dôvodu zamietnuť ako neprípustnú.

412    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba zamietnuť tretí žalobný dôvod v celom rozsahu sčasti ako nedôvodný a sčasti ako neprípustný.

E.      O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 194 ods. 1 ZFEÚ v spojení s článkom 7 ZFEÚ, keďže napadnuté rozhodnutie je v rozpore s cieľmi energetickej politiky Únie vzhľadom na negatívny vplyv tohto rozhodnutia na európsky trh s dodávkami plynu

413    Žalobkyňa, ktorú podporuje Poľská republika, Litovská republika a Overgas, zdôrazňuje, že medzi ciele energetickej politiky Únie, ktoré sú uvedené v článku 194 ods. 1 ZFEÚ a v rôznych dokumentoch uverejnených inštitúciami Únie, patrí v súvislosti s plynárenských odvetvím najmä diverzifikácia zdrojov dodávok a prepravných trás plynu, ako aj záruka voľného toku plynu medzi členskými štátmi za primeranú a konkurenčnú cenu. Okrem toho článok 194 ods. 1 ZFEÚ stanovuje zásadu energetickej solidarity.

414    Komisia teda mala povinnosť zohľadniť pri prijímaní napadnutého rozhodnutia ciele energetickej politiky Únie, lebo prijala opatrenia určujúce štruktúru a podmienky na trhoch s plynom v Únii počas najmenej ôsmich rokov, pričom tieto opatrenia mali byť podľa článku 7 ZFEÚ predmetom „komplexného posúdenia“ ich súladu s uvedenými cieľmi. Rovnako by malo byť napadnuté rozhodnutie predmetom súdneho preskúmania, ktorého súčasťou je okrem požiadaviek, ktoré už súd Únie stanovil pre rozhodnutia prijaté podľa článku 9 nariadenia č. 1/2003, posúdenie jeho súladu s článkom 194 ZFEÚ.

415    Okrem toho úvahy, ktoré Všeobecný súd uviedol v rozsudku z 10. septembra 2019, Poľsko/Komisia (T‑883/16, EU:T:2019:567, body 70 až 73), potvrdzujú názor podporovaný žalobkyňou. Predovšetkým z nich vyplýva, že zásada solidarity nie je obmedzená na mimoriadne situácie, ale zahŕňa aj všeobecnú povinnosť Únie a jej členských štátov, ktorou je brať v rámci výkonu svojich právomocí do úvahy záujmy ďalších aktérov. Navyše táto zásada sa líši od prípadných osobitných požiadaviek, ktoré musí splniť Komisia pri prijímaní rozhodnutí na základe sekundárneho práva. Komisia teda mala na účely prijatia napadnutého rozhodnutia nielen overiť vhodnosť záväzkov, ale aj nájsť rovnováhu medzi záujmom Únie a záujmami členských štátov dotknutých postupmi skupiny Gazprom.

416    Napadnuté rozhodnutie však je v rozpore s cieľmi energetickej politiky a so zásadou energetickej solidarity a v tomto smere je postihnuté nedostatkom odôvodnenia, čo je o to zarážajúcejšie, že Komisia schválila uplatňovanie konečných záväzkov na obdobie ôsmich rokov, nestanovila však nijaký mechanizmus, ktorý by umožňoval ich rýchle prispôsobenie vývoju trhov s plynom. Navyše prístup presadzovaný Komisiou znamená, že jej kvázi legislatívna činnosť v prejednávanom prípade nemusí byť posudzovaná z hľadiska ďalších cieľov, ktoré sú však vymedzené v Zmluve FEÚ, čím je znefunkčnené dosahovanie cieľov stanovených v článku 194 ZFEÚ. Žalobkyňa predovšetkým zdôrazňuje nasledujúce skutočnosti:

–        po prvé Komisia dostatočne nezohľadnila závislosť dotknutých KSVE od dovozu plynu a problematický vplyv skupiny Gazprom na plynárenskú infraštruktúru, ktorá zásobuje a obchádza tento región, hoci táto situácia je nezlučiteľná s „tretím energetickým balíčkom“, ktorý si vyžaduje oddelenie činností prevádzkovateľov sietí od ťažobných a dodávateľských činností,

–        po druhé Komisia nezohľadnila rôzne postupy skupiny Gazprom, o ktorých vedela, a tým odmietla vziať do úvahy záujmy určitých členských štátov, takže sa neurobilo nič v súvislosti so znížením dodávok plynu, ktoré bránilo spätnému vývozu na Ukrajinu počas zimy 2014/2015, ako aj s opatreniami zameranými na zablokovanie zavedenia reverzného toku na hraniciach medzi Poľskom a Ukrajinou a medzi Slovenskom a Ukrajinou,

–        po tretie Komisia akceptovala poplatky za služby, ktoré vôbec nesúvisia so skutočnými nákladmi skupiny Gazprom na zmenu odberného miesta,

–        po štvrté napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s cieľmi energetickej politiky Únie, keďže konečné záväzky posilňujú rozdiel v zaobchádzaní medzi trhmi v dotknutých KSVE a trhmi v západnej Európe.

417    Komisia sa domnieva, že štvrtý žalobný dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

418    Podľa článku 7 ZFEÚ Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami, zohľadňujúc všetky svoje ciele a podriaďujúc sa zásade prenesenia právomocí. Medzi tieto ciele patria ciele uvedené v článku 194 ods. 1 ZFEÚ, konkrétne najmä cieľ zabezpečiť bezpečnosť dodávok energie v Únii a cieľ podporovať prepojenie energetických sietí.

419    V oblasti hospodárskej súťaže už súd Únie rozhodol, že ciele sledované ďalšími ustanoveniami Zmluvy môžu byť zohľadnené pri určovaní existencie obmedzenia hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., C‑403/08 a C‑429/08, EU:C:2011:631, bod 139 a citovanú judikatúru) alebo pri posudzovaní podmienok na uplatnenie výnimky podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. októbra 1977, Metro SB‑Großmärkte/Komisia, 26/76, EU:C:1977:167, bod 43; z 15. júla 1994, Matra Hachette/Komisia, T‑17/93, EU:T:1994:89, bod 139, a z 11. júla 1996, Métropole télévision a i./Komisia, T‑528/93, T‑542/93, T‑543/93 a T‑546/93, EU:T:1996:99, bod 118).

420    Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o konanie na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003, Komisia by v rámci predbežného posúdenia mohla zohľadniť ciele sledované ďalšími ustanoveniami Zmluvy najmä s cieľom predbežne konštatovať neexistenciu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 2020, Groupe Canal +/Komisia, C‑132/19 P, EU:C:2020:1007, body 46 až 54). Pokiaľ však ide o skúmanie záväzkov, Komisia overuje na jednej strane len to, či tieto záväzky riešia obavy, o ktorých informovala dotknutý podnik, a na druhej strane to, či uvedený podnik neponúkol menej obmedzujúce záväzky, ktoré riešia tieto obavy rovnako primerane (pozri v tomto zmysle rozsudok Alrosa, body 40 a 41, a rozsudok Morningstar, bod 45), aj keď konanie nemôže dospieť k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmlúv (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C‑156/98, EU:C:2000:467, bod 78 a citovanú judikatúru, a z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, bod 50 a citovanú judikatúru).

421    V prejednávanom prípade zo skutočností uvedených v bode 416 vyššie vyplýva, že žalobkyňa v skutočnosti vytýka Komisii predovšetkým to, že odmietla vyšetriť určité znepokojivé správanie skupiny Gazprom v plynárenskom odvetví, ako aj to, že akceptovala záväzky, ktoré sú nedostatočné alebo neprimerané z hľadiska postupov tohto podniku uvedených v OV.

422    Pokiaľ však ide o to, že žalobkyňa spochybňuje konečné záväzky, lebo nedostatočne riešia uvedené postupy, táto výhrada už bola v podstate zamietnutá v rámci posúdenia prvého až tretieho žalobného dôvodu. Pokiaľ ide o zvyšok, Komisia v rámci vyšetrovania, ktoré začala bez návrhu vo veci AT.39816, nebola povinná na účely zohľadnenia cieľov energetickej politiky Únie podrobnejšie vyšetrovať postupy skupiny Gazprom ani od nej požadovať obmedzujúcejšie záväzky. Prípadné zohľadnenie týchto cieľov pri uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže Únie nemôže byť dôvodom na to, aby boli Komisii uložené také pozitívne povinnosti.

423    Okrem toho žalobkyňa síce tvrdí, že konečné záväzky sú ako také v rozpore s cieľmi energetickej politiky alebo so zásadou energetickej solidarity, ale nepreukázala to. Na rozdiel od toho, čo naznačuje, totiž napadnuté rozhodnutie a tieto záväzky nezmrazujú situáciu na predmetných trhoch a nijako nebránia inštitúciám Únie ani členským štátom konať iným spôsobom s cieľom reagovať na problémy, ktoré zistila. Predovšetkým inštitúcie Únie alebo vnútroštátne regulačné orgány v plynárenskom odvetví môžu zasiahnuť s cieľom zmeniť právne predpisy v tomto odvetví, prípadne zabezpečiť ich dodržiavanie v smere, ktorý si želá žalobkyňa.

424    V tejto súvislosti je možné poukázať na to, že Európsky parlament a Rada Európskej únie 17. apríla 2019 prijali smernicu (EÚ) 2019/692, ktorou sa mení smernica 2009/73 (Ú. v. EÚ L 117, 2019, s. 1), pričom jej cieľom je podľa odôvodnenia 3 predovšetkým riešiť prekážky brániace dokončeniu vnútorného trhu so zemným plynom, ktoré vyplývajú z neuplatňovania pravidiel trhu Únie na prepravné plynovody do tretích krajín a z nich pred prijatím tejto smernice.

425    Okrem toho vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže môžu vyšetrovať údajne protikonkurenčné postupy skupiny Gazprom, medzi ktoré patria, ako je pripomenuté v bode 133 vyššie, postupy, ktoré sú predmetom obáv Komisie týkajúcich sa hospodárskej súťaže v prejednávanom prípade.

426    Nakoniec na rozdiel od tvrdení žalobkyne by Komisia v prípade potreby mohla využiť možnosť upravenú v článku 9 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003, ktorou je obnova konania, pokiaľ by došlo k významnej zmene jednej zo skutočností, z ktorých rozhodnutie vychádza, najmä v prípade vývoja trhov s plynom.

427    Navyše v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala odôvodniť napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o otázku jeho súladu s článkom 194 ods. 1 ZFEÚ, túto výhradu treba zamietnuť. Totiž vzhľadom na judikatúru v oblasti odôvodnenia aktov, ktorá je pripomenutá v bode 121 vyššie, od Komisie nemožno očakávať systematické vysvetlenie dôvodov, pre ktoré je napadnuté rozhodnutie v súlade so všetkými osobitnými ustanoveniami Zmlúv, ktoré síce nepredstavujú právny základ dotknutého právneho aktu, ale môžu súvisieť so skutkovým a právnym kontextom tohto aktu, a to najmä vtedy, keď ako v prejednávanom prípade žalobkyňa počas správneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, nepredložila pripomienky týkajúce sa rozporu pôvodných záväzkov s týmto ustanovením.

428    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

F.      O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 18 ods. 1 ZFEÚ a zásady rovnakého zaobchádzania, keďže Komisia pristupovala diskriminačne k odberateľom skupiny Gazprom pôsobiacim v členských štátoch zo západnej Európy a odberateľom pôsobiacim v dotknutých KSVE

429    Žalobkyňa, ktorú podporuje Poľská republika, tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania. Toto rozhodnutie, ktoré má priamy vplyv na stupeň realizácie voľného pohybu služieb, ako aj voľného pohybu tovarov a kapitálu, má za následok diskrimináciu medzi odberateľmi, ktorí uzavreli so skupinou Gazprom dlhodobú zmluvu o dodávkach plynu, na základe ich štátnej príslušnosti, keďže s odberateľmi so sídlom v dotknutých KSVE sa zaobchádza inak než s tými, ktorí sú usadení v západnej Európe.

430    Odberatelia skupiny Gazprom v dotknutých KSVE sa totiž nachádzajú v porovnateľnej situácii ako odberatelia skupiny Gazprom usadení v západnej Európe, keďže okrem toho, že obe tieto skupiny odberateľov sa zásobujú u skupiny Gazprom, sú všetci usadení v členských štátoch a právne predpisy Únie nestanovujú nijaké rozlišovanie medzi týmito dvoma regiónmi. Okrem toho toto konštatovanie je podporené aj znením cenových usmernení, ktoré odkazuje na úroveň cien v kontinentálnej západnej Európe. Nakoniec samotná Komisia v OV potvrdila, že všetci títo odberatelia sa nachádzajú v podobnej situácii.

431    Hoci však nie je nijaký objektívny dôvod na rozdielne zaobchádzanie so všetkými týmito odberateľmi, konečné záväzky posilňujú rozlišovanie medzi nimi tým, že zachovávajú menej konkurenčné trhové podmienky na trhoch v dotknutých KSVE v porovnaní s trhmi v západnej Európe. Odberatelia skupiny Gazprom v dotknutých KSVE predovšetkým nie sú chránení pred návratom nadmerných cien, a to na rozdiel od odberateľov zo západnej Európy, na ktorých sa síce tiež vzťahujú cenové vzorce naviazané na ceny ropných produktov, ale sú chránení pre týmto rizikom vďaka hospodárskej súťaži medzi dodávateľmi plynu na trhoch západnej Európy.

432    Komisia sa zas domnieva, že piaty žalobný dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

433    Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry si zásada rovnakého zaobchádzania alebo nediskriminácie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokiaľ také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky z 26. júla 2017, AGC Glass Europe a i./Komisia, C‑517/15 P, neuverejnený, EU:C:2017:598, bod 84 a citovaná judikatúra, a z 12. júla 2018, Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi/Komisia, T‑475/14, EU:T:2018:448, bod 144 a citovaná judikatúra).

434    V prejednávanom prípade bez ohľadu na úvahy uvedené žalobkyňou a Poľskou republikou a dokonca aj za predpokladu, že by bolo možné rozdeliť do dvoch skupín odberateľov skupiny Gazprom usadených v rôznych členských štátoch, treba konštatovať, že situácia, v ktorej sa nachádzali odberatelia usadení v dotknutých KSVE a odberatelia usadení v západnej Európe, nebola porovnateľná.

435    Z vyšetrovania uskutočneného Komisiou vo veci AT.39816 a presnejšie z predbežných zistení uvedených v OV, ktoré žalobkyňa a Poľská republika nespochybňujú, totiž vyplýva, že situácia na európskych trhoch s plynom bola výrazne odlišná v západnej Európe a v dotknutých KSVE. Predovšetkým zatiaľ čo podniky so sídlom v krajinách západnej Európy mohli odoberať plyn od iných spoločností, než je Gazprom, a plynárenské sústavy týchto krajín boli prepojené, dotknuté KSVE boli do veľkej miery závislé od plynu dodávaného skupinou Gazprom a zásobovacie plynovody boli navrhnuté tak, aby viedli z východu na západ (pozri najmä body 121, 136, a 489 až 491 OV).

436    Tento záver nie je spochybnený konštatovaním uvedeným v bode 488 OV, podľa ktorého „trhy s plynom v EÚ [s výnimkou Cypru a Malty] a v KSVE možno pokladať za dostatočne porovnateľné“ z dôvodu zemepisnej blízkosti a podobného regulačného prostredia. Iste, Komisia poukázala na určitú mieru porovnateľnosti medzi KSVE a zvyškom Únie, ale na jednej strane to urobila v kontexte porovnávania cien plynu v Európe s cenami platnými v Spojených štátoch a na druhej strane Komisia zároveň konštatovala, že situácia v oblasti hospodárskej súťaže na vnútroštátnych trhoch v Únii vykazuje významné rozdiely.

437    Okrem toho pokiaľ ide o cenové usmernenia uvedené v bode 19 ods. iii) konečných záväzkov (preskúmané vyššie najmä v rámci tretej časti tretieho žalobného dôvodu), skutočnosť, že odkazujú na konkurenčné ceny uplatňované v západnej Európe, nepotvrdzuje, ale skôr vyvracia konštatovanie, že odberatelia skupiny Gazprom v tomto regióne sa nachádzajú v porovnateľnej situácii ako odberatelia v dotknutých KSVE. Ak by totiž všetci odberatelia pôsobiaci v Únii boli v porovnateľnej situácii, nebolo by potrebné prijať taký záväzok, ktorého osobitným cieľom je zachovať alebo zaručiť približovanie cien platných pre odberateľov v dotknutých KSVE a cien platných pre odberateľov pôsobiacich v západnej Európe.

438    Navyše pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že konečné záväzky posilňujú rozlišovanie medzi odberateľmi pôsobiacimi v dotknutých KSVE a odberateľmi pôsobiacimi v západnej Európe, je potrebné poznamenať, že cieľom Komisie pri prijímaní konečných záväzkov nemalo byť poskytnúť odberateľom v KSVE rovnaké trhové podmienky, ako sú tie, v ktorých fungujú odberatelia v západnej Európe, ale zabezpečiť, aby tieto záväzky riešili príslušné obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže.

439    Z toho vyplýva, že keďže odberatelia skupiny Gazprom pôsobiaci v západnej Európe a odberatelia pôsobiaci v dotknutých KSVE sa nachádzali v rozdielnej situácii počas obdobia, na ktoré sa vzťahovalo konanie vo veci AT.39816, Komisia sa prijatím napadnutého rozhodnutia na rozdiel od tvrdení žalobkyne nedopustila neoprávneného rozdielneho zaobchádzania s týmito dvoma skupinami odberateľov.

440    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba piaty žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

G.      O šiestom žalobnom dôvode založenom na zneužití právomoci a na porušení podstatných formálnych náležitostí v dôsledku toho, že Komisia napadnutým rozhodnutím porušila cieľ článku 9 nariadenia č. 1/2003, ako aj hranice svojich právomocí pri vedení správneho konania

441    Žalobkyňa, ktorú podporuje Poľská republika, tvrdí, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo zneužitia právomoci a je postihnuté porušením viacerých procesných práv, či dokonca podstatných formálnych náležitostí, pokiaľ ide o vybavovanie sťažnosti. Zneužitie právomoci preukazuje súbor skutočností, ktorými sa vyznačuje priebeh konania vo veci AT.39816, nezrovnalosti pri posudzovaní výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal a uvedené porušenia.

442    Komisia sa domnieva, že šiesty žalobný dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

443    Je potrebné postupne preskúmať uvedené skutkové okolnosti, údajné nezrovnalosti a údajné porušenia procesných práv a následne posúdiť existenciu prípadného zneužitia právomoci.

1.      O skutočnostiach, ktorými sa vyznačuje priebeh konania vo veci AT.39816

444    Žalobkyňa, ktorú podporuje Poľská republika, tvrdí, že tri skutočnosti svedčia o existencii zneužitia právomoci. Po prvé ide o zmeny postoja Komisie v rokoch 2013 až 2017, pokiaľ ide o možnosť uplatniť záväzky, ktoré v kontexte prejednávanej veci vyvolávajú pochybnosti, čo sa týka posúdenia „skutočnej vôle“ skupiny Gazprom ponúknuť záväzky v zmysle bodu 121 osvedčených postupov.

445    Po druhé žalobkyňa zdôrazňuje nezvyčajný rámec napadnutého rozhodnutia tvorený verejnými oznámeniami a vyhláseniami, ktoré preháňali priaznivé účinky tohto rozhodnutia a už vtedy bolo ich cieľom odvrátiť pozornosť od nezrovnalostí, ku ktorým údajne došlo.

446    Po tretie uskutočnenie určitých etáp konania ako „čisto formálnych záležitostí“ tiež svedčí o údajnom zneužití právomoci. Na jednej strane boli pripomienky doručené po ukončení testu trhu zamietnuté vzhľadom na to, že prekračovali pôsobnosť pôvodných záväzkov skupiny Gazprom, a v konečných záväzkoch boli vykonané len menšie úpravy. Na druhej strane (oneskorené) zaslanie listu o úmysle zamietnuť sťažnosť a dohoda o záväzkoch skupiny Gazprom, ku ktorej došlo len deväť pracovných dní po doručení pripomienok žalobkyne k tomuto listu, svedčia o tom, že Komisia svoju pozíciu stanovila vopred a už nesledovala ciele politiky hospodárskej súťaže.

447    Komisia spochybňuje vecnosť týchto tvrdení.

448    V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatuje, že prvé dve skutočnosti uvedené žalobkyňou nie sú samy osebe nezvyčajné ani zvláštne. Po prvé totiž Komisia v priebehu konania môže zmeniť svoj postoj, pokiaľ ide o možnosť uplatniť záväzky, čo pripúšťa samotná žalobkyňa, takže táto skutočnosť sama osebe nevyvoláva pochybnosti o platnosti posúdenia skutočnej vôle skupiny Gazprom ponúknuť záväzky.

449    Po druhé uverejňovanie tlačových oznámení v rámci konaní vo veci hospodárskej súťaže je výslovne stanovené, ako vyplýva z bodov 20, 76, 91, 129 a 147 osvedčených postupov, a vyhlásenia člena Komisie zodpovedného za hospodársku súťaž po ukončení konania vo veci hospodárskej súťaže nemožno považovať za nemiestne, predovšetkým ak ide o vec s významnými dôsledkami, lebo sa týka ôsmich členských štátov a významného odvetvia energetiky. Okrem toho žalobkyňa netvrdí, že obsah oznámení a vyhlásení v súvislosti s napadnutým rozhodnutím nie je v súlade s týmto rozhodnutím.

450    Okrem toho pokiaľ ide o uskutočnenie určitých etáp konania vo veci AT.39816 údajne ako „čisto formálnych záležitostí“, na jednej strane treba poukázať na to, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pripomienky doručené v rámci testu trhu boli zohľadnené. Skutočnosť, že Komisia v tomto rozhodnutí výslovne uviedla, že zamietla určité pripomienky v dôsledku toho, že prekračovali pôsobnosť pôvodných záväzkov, toto konštatovanie nespochybňuje, práve naopak.

451    Na druhej strane pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého boli konečné záväzky akceptované bez zohľadnenia odpovede žalobkyne na list o úmysle zamietnuť sťažnosť, a to vzhľadom na len deväť pracovných dní, ktoré uplynuli od doručenia tejto odpovede Komisii do jej súhlasu s týmito záväzkami, stačí konštatovať, že toto tvrdenie je založené na nesprávnom stotožnení doručenia konečných záväzkov, ku ktorému došlo 15. marca 2018, s ich neskorším akceptovaním. Nemožno z toho vyvodiť, že Komisia tieto záväzky okamžite akceptovala, a v každom prípade v tomto pokročilom štádiu konania nie je vylúčené, že Komisia mohla byť schopná v takej lehote posúdiť túto odpoveď a zaujať stanovisko k nej i k uvedeným záväzkom.

2.      O nezrovnalostiach, ku ktorým došlo v súvislosti so zaobchádzaním s výhradami týkajúcimi sa plynovodu Jamal

452    Aj zneužitie právomoci, ktoré namieta žalobkyňa a Poľská republika, preukazujú rôzne nezrovnalosti, ktorými sa vyznačuje posúdenie výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal a najmä posúdenie primeranosti záväzkov skupiny Gazprom. Okrem toho Komisia sa vo viacerých ohľadoch pokúšala odôvodniť tieto nezrovnalosti a posteriori.

453    Po prvé ide o odsúhlasenie konečných záväzkov napriek tomu, že v rozpore s článkom 9 nariadenia č. 1/2003 neriešili všetky obavy uvedené v OV, takže Komisia v podstate umožnila skupine Gazprom nepredložiť záväzky, pokiaľ ide o výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. V tejto súvislosti Komisia posúdila primeranosť záväzkov zjavne nesprávnym spôsobom, lebo opomenula relevantné skutočnosti, ako ilustruje posúdenie osvedčujúceho rozhodnutia, ktoré je v rozpore s obsahom uvedeného rozhodnutia a s postojom, ktorý vyjadril predseda poľského úradu počas testu trhu.

454    Po druhé žalobkyňa namieta zásah do práv tretích osôb svojvoľnou vecnou zmenou obáv týkajúcich sa hospodárskej súťaže bez prispôsobenia OV v kombinácii s neprimeranou dĺžkou konania, zatiaľ čo možnosti konať pred orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a vnútroštátnymi súdmi boli zablokované v dôsledku toho, že Komisia zdanlivo preskúmala výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal.

455    Po tretie keďže zamietnutie sťažnosti založené na koncepcii výnimky z dôvodu štátneho zásahu, ktorá ako taká pripúšťa uplatnenie tejto výnimky v prípade nátlaku zo strany tretieho štátu, malo vplyv na účinnosť práva Únie, Komisia mala napadnuté rozhodnutie v prejednávanom prípade i rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti vo veci AT.40497 založiť na článku 10 nariadenia č. 1/2003

456    Po štvrté Poľská republika poukazuje na nedostatočnosť, či dokonca klamlivosť dôvodov uvedených na upustenie od obáv týkajúcich sa hospodárskej súťaže v súvislosti s plynovodom Jamal, keďže toto upustenie bolo odôvodnené uplatniteľnosťou výnimky z dôvodu štátneho zásahu, hoci napadnuté rozhodnutie odkazuje na túto výnimku len lakonicky a nedostatočne. V skutočnosti toto rozhodnutie odôvodňuje uvedené upustenie od obáv predovšetkým určitými zisteniami uvedenými v osvedčujúcom rozhodnutí.

457    Po piate Poľská republika tvrdí, že Komisia uviedla členské štáty do omylu, keď nepredložila výnimku z dôvodu štátneho zásahu poradnému výboru v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce a podľa žalobkyne aj s článkom 14 nariadenia č. 1/2003. V tomto zmysle žalobkyňa namieta porušenie článku 27 ods. 4 tohto nariadenia, keďže dotknuté strany boli tiež uvedené do omylu, pokiaľ ide o skutočné dôvody, na základe ktorých Komisia upustila od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal.

458    Komisia tieto nezrovnalosti spochybňuje. Pokiaľ ide o argumentáciu, na ktorej je založená piata nezrovnalosť, je neprípustná vzhľadom na to, že ju uviedla Poľská republika, a teda nesúvisí so šiestym žalobným dôvodom a mení predmet sporu, a keďže žalobkyňa ju prebrala a rozvinula, predstavuje nový žalobný dôvod.

459    V tejto súvislosti sa Všeobecný súd domnieva, že prvou namietanou nezrovnalosťou žalobkyňa v podstate opakuje výhrady preskúmané v rámci prvej časti prvého žalobného dôvodu. Keďže táto časť žalobného dôvodu bola zamietnutá (pozri body 86 až 110 vyššie), je potrebné vychádzať z toho, že táto nezrovnalosť nie je preukázaná.

460    Pokiaľ ide o druhú tvrdenú nezrovnalosť, ktorá sa týka zásahu do práv tretích osôb vecnou zmenou obáv týkajúcich sa hospodárskej súťaže v kombinácii s neprimeranou dĺžkou konania, táto nezrovnalosť v podstate zodpovedá výhrade založenej na porušení zásady lojálnej spolupráce, ktorá bola zamietnutá v rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu, a v dôsledku toho treba uvedenú nezrovnalosť zamietnuť ako nedôvodnú. Okrem toho v rozsahu, v akom je druhá nezrovnalosť založená na údajnom neprimeranom trvaní konania vo veci AT.39816, stačí konštatovať, že žalobkyňa na jednej strane nepreukázala, že trvanie tohto konania prekročilo primeranú lehotu, a na druhej strane nepredložila dôkazy o tom, že toto údajné neprimerané trvanie malo vplyv na riešenie prijaté v napadnutom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2014, Bolloré/Komisia, C‑414/12 P, neuverejnený, EU:C:2014:301, bod 84 a citovanú judikatúru).

461    Pokiaľ ide o tretiu namietanú nezrovnalosť, je potrebné pripomenúť, že článok 10 nariadenia č. 1/2003 stanovuje, že keď si to verejný záujem Únie týkajúci sa uplatňovania článkov 101 a 102 ZFEÚ vyžaduje, Komisia, konajúc na vlastný podnet, môže rozhodnutím stanoviť, že článok 101 ZFEÚ nie je uplatniteľný na dohodu, rozhodnutie združenia podnikov alebo zosúladený postup buď preto, že nie sú splnené podmienky článku 101 ods. 1 ZFEÚ, alebo preto, že sú splnené podmienky článku 101 ods. 3 ZFEÚ. Komisia môže také zistenia urobiť tiež s odvolaním sa na článok 102 ZFEÚ. Okrem toho z odôvodnenia 14 tohto nariadenia vyplýva, že článok 10 nariadenia č. 1/2003 sa uplatní vo výnimočných prípadoch, aby sa vysvetlil právny stav a zabezpečilo jednotné uplatňovanie práva v Únii.

462    Z toho vyplýva, že Komisia vôbec nebola povinná prijať rozhodnutie na základe článku 10 nariadenia č. 1/2003 ani za predpokladu, že by bolo uplatnenie výnimky z dôvodu štátneho zásahu z jej strany, konkrétne v situácii, v ktorej bol dotknutý tretí štát, novátorské alebo zvláštne a malo by za následok neuplatnenie článku 102 ZFEÚ. V dôsledku toho jej nemožno vytýkať, že napadnuté rozhodnutie neprijala aj na základe tohto článku.

463    Pokiaľ ide o štvrtú tvrdenú nezrovnalosť, ktorá sa týka nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je potrebné pripomenúť, že v rámci posúdenia druhej časti prvého žalobného dôvodu Všeobecný súd konštatoval, že odôvodenie uvedené v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka dôvodu súvisiaceho s osvedčujúcim rozhodnutím, je dostatočné a že vzhľadom na autonómnu povahu oboch dôvodov uvedených v tomto odôvodnení sú tvrdenia tkajúce sa nedostatočného odôvodnenia druhého dôvodu, súvisiaceho s poľsko‑ruskými dohodami a založeného na uplatnení výnimky z dôvodu štátneho zásahu, neúčinné (pozri body 123 a 124 vyššie). Z tejto autonómnej povahy oboch dôvodov ďalej vyplýva, že tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého na rozdiel od toho, čo vyplýva z tohto odôvodnenia, hlavný dôvod upustenia od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal súvisí s týmito dohodami a s uvedenou výnimkou, a nie s osvedčujúcim rozhodnutím, treba tiež zamietnuť.

464    Nakoniec pokiaľ ide o piatu nezrovnalosť, v podstate obsahuje dve samostatné tvrdenia založené na tom, že keďže Komisia výslovne neuviedla, že uplatňuje výnimku z dôvodu štátneho zásahu, uviedla tým do omylu na jednej strane členské štáty v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce a s článkom 14 nariadenia č. 1/2003 a na druhej strane dotknuté strany v rozpore s článkom 27 ods. 4 tohto nariadenia.

465    Nie je potrebné zaoberať sa prípustnosťou týchto dvoch tvrdení, ale v každom prípade treba konštatovať, že musia byť zamietnuté ako nedôvodné. Totiž pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že Komisia uviedla do omylu členské štáty, je potrebné spoločne preskúmať údajné porušenia zásady lojálnej spolupráce a článku 14 nariadenia č. 1/2003, lebo pokiaľ ide o vzťahy, ktoré vznikajú v rámci konaní vedených Komisiou na základe článkov 101 a 102 ZFEÚ, podmienky uplatnenia povinnosti lojálnej spolupráce sú spresnené najmä v článkoch 11 až 16 tohto nariadenia v kapitole IV, nazvanej „Spolupráca“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2012, Španielsko/Komisia, T‑398/07, EU:T:2012:173, bod 47).

466    V tejto súvislosti síce konzultácie s poradným výborom upravené v článku 14 nariadenia č. 1/2003 predstavujú podstatnú formálnu náležitosť, v prejednávanom prípade však nejde o správanie, ktoré by výboru zabránilo vydať stanovisko po úplnom oboznámení sa s vecou, a teda ani o porušenie, ktoré má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Totiž je síce pravda, že pojem výnimka z dôvodu štátneho zásahu tam nie je výslovne uvedený, ale znenie poslednej vety odôvodnenia 138 predbežného návrhu rozhodnutia zaslaného poradnému výboru, ktorý bol totožný s napadnutým rozhodnutím, umožňovalo pochopiť podstatu dôvodu týkajúceho sa poľsko‑ruských dohôd, konkrétne že Komisia má pochybnosti o tom, že skupine Gazprom možno pripísať výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. Okrem toho zástupcovia členských štátov v prípade potreby mohli pri príležitosti konzultácií s uvedeným výborom vyjadriť výhrady k dôvodom upustenia od týchto výhrad a opýtať sa Komisie najmä na to, ako to treba chápať, alebo na vecnú nepodloženosť dôvodu uvedeného v tejto poslednej vete. V dôsledku toho poradný výbor nebol v podstatnom ohľade uvedený do omylu nepresnosťami alebo opomenutiami (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 1991, RTE/Komisia, T‑69/89, EU:T:1991:39, body 21 až 23; z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95, T‑88/95, T‑103/95 a T‑104/95, EU:T:2000:77, bod 742, a z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia, T‑691/14, ktorý je predmetom odvolania, EU:T:2018:922, body 148 a 149 a citovanú judikatúru).

467    V každom prípade keďže ako vyplýva z posúdenia prvého žalobného dôvodu, upustenie od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal je založené aj na dôvode súvisiacom s osvedčujúcim rozhodnutím, ktoré samo osebe môže odôvodniť toto upustenie a je dostatočne odôvodnené, s namietaným porušením nemožno súhlasiť, lebo tvrdený nedostatok odôvodnenia, pokiaľ ide o dôvod súvisiaci s poľsko‑ruskými dohodami, nemal vplyv na výsledok konzultácií.

468    Pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že Komisia uviedla do omylu dotknuté strany v rámci testu trhu, táto údajná nezrovnalosť v prejednávanom prípade nepredstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí, a to najmä vzhľadom na to, že test trhu nie je výslovne stanovený v Zmluvách a jeho predmetom sú dotknuté tretie strany, a nie podnik dotknutý konaním vo veci hospodárskej súťaže.

469    Pokiaľ ide o zvyšok, je potrebné pripomenúť, že podľa článku 27 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 je Komisia povinná uverejniť len stručný popis prípadu a podstatný obsah záväzkov alebo navrhovaného spôsobu postupu. V prejednávanom prípade si Komisia túto povinnosť splnila, keď v Úradnom vestníku uverejnila oznámenie, spomenuté v bode 10 vyššie, ktorým začala test trhu. Okrem toho z dokumentácie uverejnenej na internetovej stránke Komisie v súvislosti s týmto testom, konkrétne z informačného dokumentu o Poľsku, na ktorý odkazuje žalobkyňa, vyplýva, že Komisia informovala o upustení od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, ktoré bolo možné odvodiť už z toho, že v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku sa v tomto smere nič nespomínalo. Komisia tam rovnako spresnila, že dôvodom tohto upustenia je skutočnosť, že konanie vo veci hospodárskej súťaže nie je spôsobilé zmeniť situáciu z dôvodu vplyvu poľsko‑ruských dohôd.

470    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že ani jedna z nezrovnalostí, ktoré namieta žalobkyňa a Poľská republika, nie je dôvodná.

3.      O porušení rôznych procesných práv, či dokonca podstatných formálnych náležitostí v rámci riešenia sťažnosti

471    Žalobkyňa, ktorú podporuje Poľská republika, tvrdí, že Komisia v rámci riešenia sťažnosti porušila určité procesné práva, ktoré mala ako sťažovateľka. Dodržanie niektorých z týchto práv však predstavuje podstatnú formálnu náležitosť, ktorú Komisia mala dodržať. V tejto súvislosti žalobkyňa a Poľská republika v podstate namietajú štyri porušenia.

472    Komisia popiera, že by sa dopustila týchto porušení. Okrem toho tvrdí, že žalobkyňa si môže uplatniť akúkoľvek výhradu v súvislosti s dodržiavaním svojich procesných práv v rámci žaloby podanej proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti vo veci T‑399/19.

a)      O údajne neoprávnenom začatí samostatného konania na preskúmanie sťažnosti (prvé porušenie)

473    Žalobkyňa poukazuje na neoprávnené začatie samostatného konania (vec AT.40497) na preskúmanie sťažnosti, ktorého cieľom bolo zabrániť jej v účasti na konaní vo veci AT.39816 ako sťažovateľke tým, že jej práva boli takto „presunuté“ do súbežného konania. Tento postup je v rozpore s obsahom sťažnosti, ktorý odkazoval na vec AT.39816, s podstatou dotknutého konania predovšetkým vzhľadom na významné prekrývanie väčšiny tvrdení uvedených sťažnosti s obavami Komisie, ako aj so správnou praxou Komisie.

474    Listy Komisie z 29. a 31. marca 2017 však pôvodne vzbudili legitímnu dôveru, pokiaľ ide o účasť žalobkyne na konaní vo veci AT.39816, a to v dôsledku informácie, podľa ktorej Komisia prijala sťažnosť na preskúmanie, a v dôsledku výzvy zúčastniť sa na teste trhu, ako stanovuje bod 129 osvedčených postupov vo vzťahu k sťažovateľovi. Okrem toho bez ohľadu na zmienku uvedenú v bode 183 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej „Komisia tiež starostlivo preskúmala všetky tvrdenia… uvedené v sťažnosti… ako aj v pripomienkach… v súvislosti s listom [o úmysle zamietnuť sťažnosť]“, Komisia v skutočnosti nemala v úmysle preskúmať sťažnosť a zohľadniť ju vo veci AT.39816.

475    Komisia sa domnieva, že údajné porušenie je nedôvodné.

476    V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomína, že podľa ustálenej judikatúry Komisia, ktorej bola článkom 105 ods. 1 ZFEÚ zverená úloha dozerať na uplatňovanie článkov 101 a 102 ZFEÚ, má definovať a vykonávať politiku hospodárskej súťaže Únie a na tento účel má pri vybavovaní sťažností diskrečnú právomoc. Aby mohla Komisia efektívne vykonávať túto úlohu, je teda oprávnená priznávať sťažnostiam, ktoré jej boli predložené, rôzne stupne dôležitosti (pozri rozsudok zo 16. mája 2017, Agria Polska a i./Komisia, T‑480/15, EU:T:2017:339, bod 34 a citovanú judikatúru). V tomto zmysle je potrebné Komisii priznať diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o spôsob, akým usporiada vybavovanie sťažnosti, za predpokladu, že dodrží príslušné ustanovenia nariadenia č. 773/2004 a najmä práva, ktoré sú v tomto smere priznané sťažovateľom.

477    V prejednávanom prípade sa účastníci konania zhodnú na tom, že sťažnosť obsahuje tvrdenia, ktoré do veľkej miery zodpovedajú obavám týkajúcim sa hospodárskej súťaže, ktoré boli predmetom prebiehajúceho vyšetrovania Komisie vo veci AT.39816 a boli uvedené v OV. Za týchto podmienok nie je vylúčené, že bolo žiaduce zaoberať sa týmito tvrdeniami v rámci toho istého konania, pričom nie je dotknutá možnosť oddeliť iné tvrdenia, ktoré nezodpovedajú uvedeným obavám.

478    Táto skutočnosť však nie je postačujúca na spochybnenie legitímnych dôvodov uvedených Komisiou, ktoré sú založené na hospodárnosti konania a na jej úsilí nespôsobiť oneskorenie vyšetrovania v určitej veci, ktoré bolo v pokročilom štádiu, rozšírením jeho predmetu, takže je potrebné vychádzať z toho, že začatie samostatného konania na vybavenie sťažnosti v prejednávanom prípade nebolo samo osebe neoprávnené.

479    V dôsledku toho treba zamietnuť tvrdenie týkajúce sa údajne neoprávneného začatia tohto konania.

b)      O porušení článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 (druhé a tretie porušenie)

480    V prvom rade žalobkyňa Komisii vytýka, že sa nikdy nevyjadrila k jej legitímnemu záujmu na účasti na konaní vo veci AT.39816. Konkrétne táto inštitúcia v napadnutom rozhodnutí v rozpore s článkom 7 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 v spojení s článkom 5 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 nezaujala stanovisko k existencii legitímneho záujmu žalobkyne vstúpiť do uvedeného konania ako sťažovateľka, hoci v liste o úmysle zamietnuť sťažnosť, zaslanom o niekoľko mesiacov skôr, bolo uvedené, že Komisia o tejto otázke ešte nerozhodla. Tento záujem je však nepochybný najmä z toho dôvodu, že žalobkyňa bola obeťou postupov skupiny Gazprom a že útvary Komisie vykonali prehliadku jej priestorov.

481    V druhom rade žalobkyňa namieta porušenie článku 6 ods. 1 nariadenia č. 773/2004, ktorý jej ako sťažovateľke priznáva právo prijímať a predkladať pripomienky k OV, o čo opakovanie žiadala v priebehu správneho konania. Komisia jej totiž odmietla umožniť výkon tohto práva s odôvodnením, že sťažnosť bola podaná oneskorene, hoci podľa judikatúry má sťažovateľ toto právo až do konzultácií s poradným výborom. Táto problematika porušenia jej práv podľa článku 6 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 sa však skutočne týkala napadnutého rozhodnutia vydaného vo veci AT.39816, lebo takto jej bola odopretá možnosť predkladať pripomienky k navrhovaným záväzkom skupiny Gazprom, pričom by sa najprv oboznámila so skutočnosťami zistenými v rámci vyšetrovania, čo nenáležite obmedzilo jej schopnosť spochybniť primeranosť týchto záväzkov.

482    V dôsledku toho Komisia neoprávnene tvrdí, že dodržala článok 6 ods. 1 nariadenia č. 773/2004, pričom sa odvoláva na zaslanie OV v prílohe listu o úmysle zamietnuť sťažnosť, lebo toto zaslanie nepredstavuje riadne uplatnenie tohto ustanovenia z viacerých dôvodov. Totiž po prvé nedôverná verzia zaslaná pri tejto príležitosti nebola dostatočne úplná, po druhé zaslanie OV a preskúmanie pripomienok k nemu sa malo uskutočniť pred zaslaním listu o úmysle zamietnuť sťažnosť, po tretie toto zaslanie, ku ktorému došlo po jedenástich mesiacoch a v rámci veci AT.40497 pri príležitosti zaslania listu o úmysle zamietnuť sťažnosť, naznačuje odmietanie preskúmania sťažnosti v rámci veci AT.39816 a žalobkyni zabránilo predložiť doplňujúce pripomienky v rámci testu trhu, po štvrté cieľom pripomienok k listu o úmysle zamietnuť sťažnosť bolo komentovať dôvody plánovaného zamietnutia sťažnosti, a nie OV, a po piate Komisia vo svojich písomných podaniach v rámci konania o žalobe vo veci T‑399/19 uviedla, že OV neslúžilo ako základ na predbežné posúdenie uvedené v liste o úmysle zamietnuť sťažnosť, čo naznačuje, že pripomienky žalobkyne k tomuto listu v rozsahu, v akom sa týkali OV, považovala Komisia za irelevantné dokonca aj v rámci veci AT.40497.

483    Komisia sa domnieva, že namietané porušenia nie sú dôvodné.

484    Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 musia fyzické alebo právnické osoby preukázať legitímny záujem, ak chcú byť oprávnené podať sťažnosť na účely článku 7 nariadenia č. 1/2003. Článok 6 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje, že ak Komisia vydá oznámenie o výhradách týkajúce sa záležitosti, pre ktorú jej bola doručená sťažnosť, poskytne sťažovateľovi kópiu nedôvernej verzie OV a určí lehotu, v ktorej môže sťažovateľ písomne oznámiť svoje stanovisko.

485    V prejednávanom prípade treba konštatovať, že žalobkyňa spĺňala podmienky na to, aby si mohla uplatniť práva stanovené v článku 6 ods. 1 nariadenia č. 773/2004. Na jednej strane totiž Komisia pripúšťa, že žalobkyňa, ktorá bola dotknutá údajnými postupmi skupiny Gazprom, mala legitímny záujem na podaní sťažnosti, a domnieva sa, že k tomuto záujmu sa implicitne vyjadrila, keďže rozhodnutie vo veci AT.40497 zamieta sťažnosť z vecných dôvodov. Na druhej strane je potrebné vychádzať z toho, že konanie vo veci AT.39816 sa týka „záležitosti, pre ktorú“ bola Komisii predložená sťažnosť, pričom ako je zdôraznené v bode 477 vyššie, účastníci konania sa zhodnú na tom, že určité tvrdenia uvedené v tejto sťažnosti do veľkej miery zodpovedajú výhradám uvedeným v OV.

486    Okrem toho je síce pravda, že žalobkyňa podala sťažnosť v pokročilom štádiu konania vo veci AT.39816, hoci keďže sa na tomto konaní zúčastnila pri viacerých príležitostiach (pozri bod 4 vyššie), v uvedenom štádiu vedela o jeho existencii už niekoľko rokov, táto skutočnosť však nespochybňuje to, že táto strana požívala práva uvedené v článku 6 ods. 1 nariadenia č. 773/2004. Totiž právo získať nedôvernú verziu oznámenia o výhradách je možné vykonať, kým toto konanie prebieha, teda kým Poradný výbor pre kartely a dominantné postavenie nevydá svoje stanovisko k predbežnému návrhu rozhodnutia, ktorý mu predloží Komisia, keďže uvedené ustanovenie nestanovuje špecifickú lehotu, v ktorej má sťažovateľ, ktorý preukázal legitímny záujem, vykonať svoje práva, ktoré mu priznáva toto ustanovenie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2006, Österreichische Postsparkasse und Bank für Arbeit und Wirtschaft/Komisia, T‑213/01 a T‑214/01, EU:T:2006:151, body 148 a 149 a citovanú judikatúru).

487    Komisia teda síce nepochybila tým, že začala samostatné konanie na vybavenie sťažnosti, ako je uvedené v bodoch 477 a 478 vyššie, tento postup však žalobkyni nemohol odoprieť v rámci veci AT.39816 požívanie práv stanovených v článku 6 ods. 1 nariadenia č. 773/2004.

488    Treba však konštatovať, že v rámci súbežného priebehu konaní AT.39816 a AT.40497 Komisia mala nejednoznačný postoj, pokiaľ ide o účasť žalobkyne a jej právo získať kópiu OV a predložiť pripomienky k tomuto dokumentu vo veci AT.39816.

489    Po podaní sťažnosti 9. marca 2017 totiž Komisia žalobkyňu informovala o prijatí tejto sťažnosti a listom z 29. marca 2017 ju vyzvala, aby sa zúčastnila na teste trhu, ktorý sa začal 16. marca toho istého roka v rámci veci AT.39816, ale 31. marca 2017 ju informovala o zaregistrovaní sťažnosti do samostatného konania, konkrétne do veci AT.40497. Následne žalobkyňa Komisiu opakovane žiadala o zaslanie nedôvernej verzie OV, pričom Komisia odpovedala listami z 28. apríla a z 24. augusta 2017, v ktorých buď uviedla, že túto žiadosť ešte neposúdila a bude žalobkyňu kontaktovať, keď to bude aktuálne, alebo len jednoducho zobrala na vedomie opakovanú žiadosť, stále však poukazovala na to, že sťažnosť bola podaná v „pokročilom štádiu“ konania vo veci AT.39816.

490    Následne Komisia listom o úmysle zamietnuť sťažnosť z 23. januára 2018, ktorý bol zaslaný v rámci veci AT.40497, poskytla nedôvernú verziu OV, zároveň však zdôraznila, že „ponecháva otvorenú otázku, či oneskorené podanie sťažnosti… malo vplyv na kvalifikáciu oprávnených záujmov žalobkyne alebo na jej právo zúčastniť sa na konaní vo veci AT.39816“. Nakoniec Komisia až po prijatí napadnutého rozhodnutia 24. mája 2018 listom z 25. septembra 2018 odpovedala na námietky, ktoré súviseli s nedostatočnou úplnosťou nedôvernej verzie OV a ktoré žalobkyňa uviedla v odpovedi na list o úmysle zamietnuť sťažnosť.

491    Za týchto okolností žalobkyňa mohla mať pochybnosti o tom, či budú jej pripomienky uvedené v odpovedi na list o úmysle zamietnuť sťažnosť zohľadnené v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 v rámci veci AT.39816. Je potrebné poukázať najmä na to, že Komisia v podstate odmietla vyjadriť sa k tomu, či má žalobkyňa postavenie sťažovateľky vo veci AT.39816, že OV bolo výslovne zaslané v rámci listu, ktorého predmetom bola vec AT.40497, a nie vec AT.39816, a že OV bolo zaslané ako jeden z dokumentov, na ktorých Komisia založila svoje predbežné posúdenie, podľa ktorého mala byť sťažnosť zamietnutá na základe článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 1 nariadenia č. 773/2004, a nie s cieľom získať písomné pripomienky žalobkyne k OV na základe článku 6 ods. 1 tohto nariadenia.

492    Tieto okolnosti však neboli také, aby mali vplyv na účinný výkon práv, ktoré žalobkyni priznáva článok 6 ods. 1 nariadenia č. 773/2004.

493    Totiž je potrebné poukázať na to, že hoci OV bolo formálne zaslané na základe článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 1 nariadenia č. 773/2004, žalobkyňa skutočne mala k dispozícii nedôvernú verziu OV a v rámci svojej odpovede na list o úmysle zamietnuť sťažnosť mohla predložiť písomné pripomienky najmä k obsahu tejto verzie OV, a to pred prijatím napadnutého rozhodnutia v prejednávanom prípade. Navyše je potrebné poznamenať, že žalobkyňa síce spochybňuje, že by sa pripomienky predložené v tejto odpovedi mohli pokladať za písomné pripomienky v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 773/2004, no napriek tomu v bode 3 tejto odpovede uviedla, že zahŕňajú hĺbkové prehodnotenie pripomienok, ktoré predtým predložila v rámci testu trhu a sťažnosti, s cieľom umožniť Komisii uzavrieť vyšetrovanie vo veci hospodárskej súťaže, ktoré sa týka skupiny Gazprom, rozhodnutím, ktoré by zlepšilo situáciu v oblasti hospodárskej súťaže na trhoch v dotknutých KSVE.

494    Okrem toho sa Komisia mohla oboznámiť s týmito pripomienkami v rámci konania vo veci AT.39816 a aj ich v rámci tejto veci vzala do úvahy, ako vyplýva z odôvodnení a z bodov 17 a 183 napadnutého rozhodnutia.

495    Posledné konštatovanie nie je spochybnené tvrdeniami žalobkyne, podľa ktorých Komisia skutočne nezohľadnila pripomienky uvedené v odpovedi na list o úmysle zamietnuť sťažnosť, keďže akceptovala záväzky skupiny Gazprom len deväť pracovných dní od doručenia tejto odpovede a keďže záverečná správa vyšetrovateľa vo veci AT.39816 neobsahovala nijakú zmienku o sťažnosti. Na jednej strane ako je konštatované v bode 451 vyššie, tvrdenie o lehote deviatich pracovných dní je založené na nesprávnom stotožnení dátumu doručenia konečných záväzkov s neskorším dátumom ich akceptovania Komisiou. Na druhej strane neexistencia zmienky o sťažnosti v uvedenej správe nie je postačujúca na podloženie domnienky, podľa ktorej Komisia uvedenú odpoveď nepreskúmala starostlivo, a to tým viac, že táto správa sa oprávnene zameriava na dodržiavanie procesných práv skupiny Gazprom.

496    Pokiaľ ide ďalej o výhradu žalobkyne založenú na tom, že jej mala byť poskytnutá nedôverná verzia OV pred uplynutím lehoty na predloženie pripomienok odlišných od jej odpovede na list o úmysle zamietnuť sťažnosť v rámci testu trhu, treba ju zamietnuť. Z článku 27 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 ani z článku 6 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 totiž nevyplýva, že žalobkyňa mala právo získať kópiu nedôvernej verzie OV včas, aby ju mohla zohľadniť v pripomienkach, ktoré bola oprávnená predložiť v rámci tohto testu. Okrem toho je potrebné vziať do úvahy, že žalobkyňa podala sťažnosť len niekoľko dní pred začatím tohto testu, ako aj lehotu potrebnú na prípravu nedôvernej verzie OV.

497    Nakoniec v rozsahu, v akom žalobkyňa spochybňuje dostatočnú úplnosť nedôvernej verzie OV, treba pripomenúť, že ako je zdôraznené v bode 50 vyššie, Všeobecný súd oboznámil s jeho dôvernou verziou zástupcov žalobkyne po tom, čo podpísali záväzok dôvernosti. Následne títo zástupcovia predložili pripomienky k dôvernej verzii OV, v ktorých uviedli určité relevantné body tejto verzie a spresnili, ako by sa podľa ich názoru mohli tieto body použiť na posilnenie, rozvinutie alebo potvrdenie tvrdení, ktoré žalobkyňa uviedla počas správneho konania, ako aj počas tohto sporového konania pred Všeobecným súdom.

498    Z pripomienok k dôvernej verzii OV však vyplýva, že žalobkyňa síce mohla byť lepšie informovaná o konkrétnom správaní vytýkanom spoločnosti Gazprom, mala však k dispozícii hlavné relevantné informácie a najmä už vedela o obsahu dotknutých protisúťažných postupov. V dôsledku toho je aj v tejto súvislosti potrebné vychádzať z toho, že účinný výkon práv žalobkyne podľa článku 6 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 nebol dotknutý.

499    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť tvrdenie týkajúce sa porušenia článku 6 ods. 1 nariadenia č. 773/2004.

c)      O porušení ďalších procesných práv súvisiacich s postavením sťažovateľa (štvrté porušenie)

500    Žalobkyňa namieta porušenie článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 v dôsledku toho, že list o úmysle zamietnuť sťažnosť obsahoval nedostatočné informácie o uplatnení výnimky z dôvodu štátneho zásahu v prejednávanom prípade, a v dôsledku dokumentov, z ktorých Komisia vychádzala pri zamietnutí sťažnosti. Okrem toho žalobkyni nikdy nebola doručená kópia odpovede skupiny Gazprom na OV, hoci táto odpoveď na rozdiel od toho, čo tvrdila Komisia počas konania, mala vplyv na rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti. Nedodržanie týchto ustanovení, ktoré sa vzťahovalo na obe konania (AT.39816 a AT.40497), však predstavuje porušenie podstatnej formálnej náležitosti, ktorá musí mať nevyhnutne za následok zrušenie rozhodnutia prijatého v každej z týchto vecí, lebo náprava nezrovnalosti v jednej veci by nemala vplyv na nezrovnalosť, ku ktorej došlo v druhej veci.

501    Komisia sa domnieva, že tvrdené porušenie je nedôvodné.

502    V tejto súvislosti sa články 7 a 8 nariadenia č. 773/2004 týkajú pravidiel platných pri zamietnutí sťažnosti. Sťažnosť však bola zamietnutá rozhodnutím prijatým v konaní vo veci AT.40497, a nie vo veci AT.39816. Otázka rešpektovania práv stanovených v týchto ustanoveniach je preto neoddeliteľne spojená s vecou AT.40497 a prípadné porušenie týchto práv nie je spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

503    V dôsledku toho sú tvrdenia o porušení článkov 7 a 8 nariadenia č. 773/2004 v rámci konania o tejto žalobe neúčinné a treba ich zamietnuť.

4.      O existencii zneužitia právomoci

504    Podľa žalobkyne skutočnosti, na ktoré poukázala, nezrovnalosti, ku ktorým došlo pri posudzovaní výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, a porušenie jej procesných práv ako sťažovateľky preukazujú existenciu zneužitia právomoci, keďže Komisia prijala napadnuté rozhodnutie na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003 s iným cieľom, než je stanovený v tomto článku.

505    Komisia tvrdí, že skutočnosti uvedené žalobkyňou a Poľskou republikou nepreukazujú zneužitie právomoci a v skutočnosti do veľkej miery nesúvisia s predmetom žalobného dôvodu založeného na takom zneužití.

506    V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry je akt postihnutý zneužitím právomoci iba vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov ukáže, že bol prijatý výlučne alebo prinajmenšom v rozhodujúcej miere s úmyslom dosiahnuť iné ako uvádzané ciele alebo vyhnúť sa postupu osobitne stanovenému Zmluvou na riešenie okolností prejednávanej veci (rozsudky z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, C‑407/04 P, EU:C:2007:53, bod 99, a z 9. decembra 2020, Groupe Canal +/Komisia, C‑132/19 P, EU:C:2020:1007, bod 31).

507    V prejednávanom prípade treba v prvom rade konštatovať, že žalobkyňa jasne nevysvetlila predmet namietaného zneužitia právomoci. Rovnako žalobkyňa a Poľská republika odvolávajúc sa na skutočnosti, nezrovnalosti a porušenia procesných práv, ktoré sú predmetom predchádzajúcich úvah, ako aj tvrdiac, že tieto okolnosti svedčia o „neexistencii vôle realizovať záujmy Únie“, zoskupili roztrúsené dôkazy, ale neuviedli, aký skutočný a údajne utajený cieľ Komisia sledovala alebo akému postupu sa vyhla.

508    Keďže sa však žalobkyňa domnieva, že Komisia nemala vec AT.39816 uzavrieť tým, že urobila konečné záväzky záväznými, ale mala pokračovať vo vyšetrovaní a prijať rozhodnutie na základe článku 7 nariadenia č. 1/2003, je potrebné poukázať na to, že v tomto smere neuviedla nijaké tvrdenie a že Komisia má okrem toho širokú mieru voľnej úvahy, na základe ktorej môže návrh záväzku urobiť záväzným alebo ho zamietnuť (pozri v tomto zmysle rozsudok Alrosa, bod 94), pričom odôvodnenie 13 uvedeného nariadenia spresňuje, že rozhodnutia o záväzkoch nie sú vhodné v prípadoch, keď má Komisia v úmysle uložiť pokutu.

509    V druhom rade a v každom prípade z predchádzajúcich úvah týkajúcich sa šiesteho žalobného dôvodu po prvé vyplýva, že ani jedna z namietaných skutočností v súvislosti s priebehom konania vo veci AT.39816 nemá nezvyčajnú ani zvláštnu povahu, v dôsledku ktorej by mala byť považovaná za potenciálny dôkaz zneužitia právomoci (pozri body 444 až 451 vyššie), po druhé že údajné nezrovnalosti, ktorými je postihnuté posúdenie výhrad týkajúcich sa plynovodu, nie sú preukázané (pozri body 444 a 452 až 470 vyššie) a po tretie že začatie konania vo veci AT.40497 nie je samo osebe neoprávnené, zatiaľ čo údajné porušenia procesných práv, ku ktorým došlo v rámci tohto konania, sa buď ukázali byť nedôvodné, alebo sa netýkajú napadnutého rozhodnutia (pozri body 473 až 503 vyššie).

510    Zo zistení uvedených v predchádzajúcom bode tak vyplýva, že aj keby mohol byť určený predmet údajného zneužitia právomoci, skutočnosti uvedené žalobkyňou a Poľskou republikou ani ako celok nepostačujú na preukázanie existencie takého zneužitia právomoci. Okrem toho ako je v podstate uvedené v bodoch 58 až 64 vyššie, tieto skutočnosti rovnako nepostačujú na odôvodnenie preskúmania údajného relevantného „kontextu“, ktorý tvorí celý rozsah spisov vo veciach AT.39816 a AT.40497, a v dôsledku toho Všeobecný súd rovnako považuje za zbytočné prijať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré navrhuje žalobkyňa.

511    Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba šiesty žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný. V dôsledku toho treba žalobu zamietnuť z vecného hľadiska, pričom nie je potrebné rozhodnúť o jej prípustnosti najmä vzhľadom na prekážku konania, ktorú Komisia namietla na pojednávaní, ako je uvedené v bode 53 vyššie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, C‑23/00 P, EU:C:2002:118, body 51 a 52).

 O trovách

512    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju, aby znášala vlastné trovy konania, ako aj trovy vynaložené Komisiou a spoločnosťou Gazprom v súlade s návrhmi týchto strán.

513    Okrem toho na základe článku 138 ods. 1 a 3 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania, znášajú vlastné trovy konania rovnako ako iní vedľajší účastníci než členské štáty alebo inštitúcie Únie, ak o tom rozhodne Všeobecný súd. V prejednávanom prípade Litovská republika, Poľská republika, ako aj spoločnosť Overgas znášajú vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Spoločnosť Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A. znáša vlastné trovy konania, ako aj trovy vynaložené Európskou komisiou, spoločnosťami Gazprom PJSC a Gazprom export LLC.

3.      Litovská republika, Poľská republika a spoločnosť Overgas Inc. znášajú vlastné trovy konania.

Van der Woude

Svenningsen

Barents

Mac Eochaidh

 

      Pynnä

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. februára 2022.

Podpisy


Obsah



*      Jazyk konania: poľština.


1      Skryté dôverné údaje.