Language of document : ECLI:EU:T:2022:44

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozšírená komora)

z 2. februára 2022 (*)

„Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Trhy s plynom v strednej a východnej Európe – Rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti – Nedostatok záujmu Únie – Výnimka z dôvodu štátneho zásahu – Povinnosť náležitého preskúmania – Procesné práva podľa nariadenia (ES) č. 773/2004“

Vo veci T‑399/19,

Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A., so sídlom vo Varšave (Poľsko), v zastúpení: K. Karasiewicz, radca prawny, T. Kaźmierczak, K. Kicun a P. Moskwa, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: B. Ernst, G. Meessen a J. Szczodrowski, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Gazprom PJSC, so sídlom v Moskve (Rusko),

a

Gazprom export LLC, so sídlom v Petrohrade (Rusko),

v zastúpení: J. Karenfort, J. Hainz, B. Jevtimov, N. Tuominen, J. Heithecker, advokáti, a D. O’Keeffe, solicitor,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2019) 3003 final zo 17. apríla 2019 o zamietnutí sťažnosti (vec AT.40497 – Poľské ceny plynu),

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),

v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia J. Svenningsen (spravodajca), R. Barents, C. Mac Eochaidh a T. Pynnä,

tajomník: M. Zwozdziak‑Carbonne, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 20. mája 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobkyňa, Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A., je materskou spoločnosťou skupiny PGNiG, ktorá pôsobí v plynárenstve a ropnom priemysle hlavne v Poľsku. Táto skupina vykonáva najmä prieskum ložísk a ťažbu plynu a surovej ropy, ako aj dovoz, predaj a distribúciu plynu.

2        Žalobkyňa navrhuje zrušenie rozhodnutia Európskej komisie C(2019) 3003 final zo 17. apríla 2019 o zamietnutí sťažnosti (vec AT.40497 – Poľské ceny plynu) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktoré bolo prijaté v nadväznosti na sťažnosť, ktorú žalobkyňa podala proti spoločnosti Gazprom PJSC a jej dcérskym spoločnostiam, medzi nimi Gazprom export LLC (ďalej spoločne len „skupina Gazprom“).

 O konaniach vo veciach AT.39816 a AT.40497

3        V rokoch 2011 až 2015 Komisia prijala viacero opatrení s cieľom prešetriť fungovanie trhov s plynom v strednej a východnej Európe a najmä preskúmať z hľadiska zákazu zneužitia dominantného postavenia, stanoveného v článku 102 ZFEÚ, súlad určitých praktík skupiny Gazprom ovplyvňujúcich tieto trhy, a konkrétne trhy v Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku (ďalej spoločne len „dotknuté štáty SVE“). V tejto súvislosti Komisia zaslala žalobkyni okrem iného žiadosti o informácie. Správne konanie týkajúce sa tohto vyšetrovania bolo zapísané pod číslom „vec AT.39816 – Dodávky zemného plynu v strednej a východnej Európe“ (ďalej len „vec AT.39816“).

4        V rámci tejto veci po začatí konania podľa článku 11 ods. 6 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) a článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), zaslala Komisia 22. apríla 2015 podľa článku 10 nariadenia (ES) č. 773/2004 skupine Gazprom oznámenie o výhradách (ďalej len „OV“). V tomto oznámení Komisia na úvod uviedla, že Gazprom mal dominantné postavenie na vnútroštátnych trhoch s veľkoobchodnými dodávkami plynu v dotknutých štátoch SVE a že v rozpore s článkom 102 ZFEÚ zneužíval toto postavenie uplatňovaním protisúťažnej stratégie s cieľom rozdrobiť a izolovať tieto trhy, a tak zabrániť voľnému pohybu plynu v týchto štátoch.

5        Komisia sa domnievala, že táto stratégia skupiny Gazprom zahŕňala tri druhy protisúťažných praktík týkajúcich sa jej zákazníkov v dotknutých štátoch SVE, a to praktík založených na tom, že po prvé Gazprom uložila územné obmedzenia vo svojich zmluvách o dodávkach plynu s veľkoobchodníkmi, ako aj s niektorými priemyselnými odberateľmi v dotknutých štátoch SVE, po druhé tieto územné obmedzenia umožnili skupine Gazprom viesť nekalú cenovú politiku v piatich dotknutých štátoch SVE, t. j. v Bulharsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku, a po tretie Gazprom, pokiaľ ide o Bulharsko a Poľsko, podmienila tieto dodávky plynu získaním určitých záruk zo strany veľkoobchodníkov v súvislosti s prepravou plynu. Pokiaľ ide konkrétne o Poľsko, tieto záruky sa týkali súhlasu poľského veľkoobchodníka, a to žalobkyne, s posilnením kontroly zo strany skupiny Gazprom v oblasti riadenia poľského úseku plynovodu Jamal, jedného z hlavných tranzitných plynovodov v Poľsku (ďalej len „námietky týkajúce sa Jamalu“).

6        Dňa 29. septembra 2015 Gazprom odpovedala na OV tak, že spochybnila obavy Komisie týkajúce sa hospodárskej súťaže. Dňa 14. februára 2017 predložila návrh záväzkov na základe článku 9 nariadenia č. 1/2003, pričom naďalej spochybňovala tieto obavy.

7        Dňa 16. marca 2017, stále vo veci AT.39816, Komisia na účely zhromaždenia pripomienok dotknutých strán k tomuto návrhu záväzkov uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie podľa článku 27 ods. 4 nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 81, 2017, s. 9), ktoré obsahovalo zhrnutie veci AT.39816, ako aj podstatnú časť obsahu tohto návrhu záväzkov, a poskytla týmto stranám lehotu siedmich týždňov začínajúcu plynúť od tohto dátumu na predloženie ich pripomienok (ďalej len „test trhu“). Svoje pripomienky následne predložili okrem iných žalobkyňa, predseda Urząd Regulacji Energetyki (Predseda poľského úradu pre reguláciu energetiky, ďalej len „poľský úrad“) a Gaz‑System S.A., prevádzkovateľ poľského úseku plynovodu Jamal.

8        Dňa 9. marca 2017 žalobkyňa súbežne so správnym konaním, ktoré začala Komisia vo veci AT.39816, podala na základe článku 5 nariadenia č. 773/2004 sťažnosť, v ktorej sa odvolávala na túto vec AT.39816, a napadla zneužívajúce postupy skupiny Gazprom (ďalej len „sťažnosť“).

9        Dňa 29. marca 2017 Komisia potvrdila prijatie sťažnosti, ktorá bola následne zaregistrovaná v rámci iného konania pod číslom „vec AT.40497 – Poľské ceny plynu“ (ďalej len „vec AT.40497“).

10      V liste z 31. marca 2017 zaslanom žalobkyni Komisia uviedla, že postupy uvedené v sťažnosti a postupy, ktorých sa týkal návrh záväzkov, sa zrejme prekrývajú a vyzvala ju, aby predložila pripomienky v rámci testu trhu. Po predĺžení príslušnej lehoty žalobkyňa predložila 19. mája 2017 svoje pripomienky k tomuto návrhu, ako bolo uvedené v bode 7 vyššie.

11      Dňa 15. mája 2017 vo veci AT.40497 Gazprom zaslala Komisii svoje pripomienky týkajúce sa sťažnosti.

12      Komisia 23. januára 2018 v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 písomne oznámila žalobkyni, že zamýšľa zamietnuť sťažnosť, a vyzvala ju, aby v lehote štyroch týždňov oznámila svoje stanovisko (ďalej len „list o úmysle zamietnuť sťažnosť“). V tejto súvislosti jej Komisia tiež odovzdala verziu OV vydaného vo veci AT.39816, ktorá nemá dôverný charakter, ako aj verziu pripomienok skupiny Gazprom k tejto sťažnosti, ktorá nemá dôverný charakter.

13      Žalobkyňa 2. marca 2018 predložila pripomienky v odpovedi na list o úmysle zamietnuť sťažnosť. Žalobkyňa vyjadrila nielen svoju nespokojnosť s predbežnými závermi obsiahnutými v uvedenom liste, ale sa aj domnievala, že jej neboli doručené všetky dokumenty, na ktorých sa zakladá stanovisko Komisie, a že nedôverná verzia OV vydaná vo veci AT.39816, ktorá jej bola predložená, neobsahuje niektoré nevyhnutné časti.

14      Komisia 24. mája 2018 vo veci AT.39816 a po tom, čo Gazprom po teste trhu predložila zmenený návrh záväzkov, prijala rozhodnutie C(2018) 3106 final týkajúce sa konania podľa článku 102 ZFEÚ a článku 54 Dohody o EHP (vec AT.39816) – Dodávky zemného plynu v strednej a východnej Európe), ktorým schválila a uznala za záväzné záväzky prijaté skupinou Gazprom a ukončila v tejto veci správne konanie, pričom dospela k záveru, že už nie je dôvod, aby konala v súvislosti s postupmi opísanými v OV. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu 15. októbra 2018 žalobu na Všeobecný súd, ktorá bola zapísaná pod číslom veci T‑616/18.

15      Dňa 5. septembra 2018 žalobkyňa vstúpila do konania pred vyšetrovateľom vo veci AT.40497 s cieľom získať určité dokumenty v tejto veci v zmysle článku 7 ods. 2 písm. b) rozhodnutia predsedu Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vyšetrovateľa v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ L 275, 2011, s. 29). Dňa 17. septembra 2018 ju vyšetrovateľ informoval, že jej žiadosť postúpi generálnemu riaditeľstvu (GR) pre hospodársku súťaž, ktoré je príslušné rozhodnúť o nej. Dňa 25. septembra 2018 Komisia oznámila žalobkyni, že prijala svoje stanovisko na základe dokumentov, ktoré jej už predložila, a odmietla jej sprístupniť iné časti OV.

16      Dňa 17. apríla 2019 Komisia ukončila konanie vo veci AT.40497 prijatím napadnutého rozhodnutia.

 O napadnutom rozhodnutí

17      V napadnutom rozhodnutí Komisia rozlišovala tvrdenia obsiahnuté v sťažnosti zodpovedajúce obavám z narušenia hospodárskej súťaže, na ktoré sa vzťahovali záväzky vyhlásené za záväzné rozhodnutím prijatým vo veci AT.39816, od ostatných tvrdení uvedených v tejto sťažnosti proti skupine Gazprom.

18      Pokiaľ ide o tieto prvé tvrdenia, Komisia sa v podstate domnievala, že uvedené záväzky vhodným spôsobom zohľadňovali uvedené správanie (pozri body 2.2 a 2.3 napadnutého rozhodnutia). Pokiaľ ide o ostatné tvrdenia, Komisia ich postupne preskúmala v bode 2.4 napadnutého rozhodnutia s názvom „Oblasti, na ktoré sa nevzťahujú záväzky“ (Matters not covered by the commitments).

19      V rámci bodu 2.4.1 s názvom „Výhrada týkajúca sa plynovodu Jamal“ (The Objection concerning the Yamal Pipeline) sa Komisia zaoberala tvrdeniami uvedenými v sťažnosti, podľa ktorých Gazprom v súvislosti s nedostatkom dodávok, s ktorým sa stretla žalobkyňa v rokoch 2009 a 2010 v dôsledku neplnenia záväzkov spoločnosťou Gazprom‑RosUkrEnergo AG (ďalej len „RUE“), ukrajinskou dcérskou spoločnosťou skupiny Gazprom, podmienila uzavretie zmluvy o krátkodobých dodávkach dodatočných objemov plynu podmienkami, ktoré nesúvisia s predmetom tejto zmluvy (ďalej len „tvrdenia týkajúce sa podmienok v oblasti infraštruktúry“). Tieto podmienky sú zhrnuté ako po prvé odpustenie pohľadávky voči tejto dcérskej spoločnosti skupiny Gazprom, po druhé súhlas žalobkyne s tým, aby sa System Gazociągów Tranzytowych EuRoPol Gaz S.A. (ďalej len „EuRoPol“), spoločnosť vlastniaca infraštruktúru poľského úseku plynovodu Jamal, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne a skupiny Gazprom, vzdala pohľadávky voči tejto skupine vo výške [dôverné](1) amerických dolárov (USD), po tretie zmena stanov spoločnosti EuRoPol, ktorou skupina Gazprom získa právo veta v súvislosti s niektorými rozhodnutiami prijatými uvedenou spoločnosťou, a po štvrté vloženie určitých doložiek do zmluvy uzavretej medzi spoločnosťami EuRoPol a Gaz‑System týkajúcej sa správy uvedeného úseku touto poslednou uvedenou spoločnosťou (pozri odôvodnenie 18 tretiu a siedmu zarážku napadnutého rozhodnutia).

20      Pokiaľ ide stále o tvrdenia týkajúce sa podmienok v oblasti infraštruktúry, Komisia skôr, než predstavila svoje vlastné posúdenie, pripomenula stanovisko zaujaté žalobkyňou, zakaždým vzhľadom na obidve témy, a to po prvé rozhodnutie poľského úradu z 19. mája 2015 prijaté jeho predsedom a osvedčujúce Gaz‑System ako nezávislého prevádzkovateľa siete poľského úseku plynovodu Jamal (ďalej len „osvedčujúce rozhodnutie“) a po druhé uloženie povinnosti žalobkyni predložiť záruky týkajúce sa infraštruktúry.

21      V rámci svojho skúmania tejto druhej otázky Komisia v časti „Štátny nátlak nebolo možné vylúčiť“ (State compulsion defence could not be excluded) usúdila, že nie je vylúčené, že na praktiky, ktorých sa týkali predmetné obvinenia, sa vzťahuje výnimka z dôvodu štátneho zásahu, keďže v podstate nebolo možné vylúčiť, že správanie skupiny Gazprom jej bolo uložené ruským právom alebo neodvrátiteľným tlakom ruských orgánov, v dôsledku čoho toto správanie nemusí byť samostatné v zmysle článku 102 ZFEÚ a prípadné sporné obmedzenie hospodárskej súťaže nemusí byť pripísateľné tomuto podniku. V tejto súvislosti Komisia najmä uviedla, že výstavba a fungovanie poľského úseku plynovodu Jamal sa riadi medzivládnou dohodou uzavretou v roku 1993 medzi Poľskou republikou a Ruskou federáciou, ako aj neskoršími dodatkovými protokolmi (ďalej spoločne len „poľsko‑ruské dohody“).

22      V rámci bodu 2.4.2 s názvom „Obmedzenia dodávok počas zimnej sezóny 2014/2015“ (Supply Restrictions in the Winter Season 2014/2015) sa Komisia zaoberala tvrdeniami uvedenými v sťažnosti, podľa ktorých Gazprom neoprávnene znížila svoje dodávky plynu počas zimnej sezóny 2014/2015 s cieľom zabrániť prípadnému spätnému vývozu plynu na Ukrajinu (ďalej len „tvrdenia o obmedzení dodávok počas zimnej sezóny 2014/2015“). Z dôvodu týchto obmedzení boli objemy dodané skupinou Gazprom žalobkyni nižšie ako objemy stanovené v zmluve, čo žalobkyni podľa nej spôsobilo finančnú škodu, najmä vzhľadom na vysoké náklady na prepojenie, ktoré musela znášať, aby doviezla plyn zo západnej Európy (pozri odôvodnenie 18 piatu zarážku napadnutého rozhodnutia).

23      Bod 2.4.3 napadnutého rozhodnutia sa týka tvrdení o prevode vlastníctva bieloruskej prepravnej plynovej sústavy a bod 2.4.4 údajných porušení procesných práv žalobkyne ako sťažovateľky.

24      Komisia z rôznych dôvodov zamietla všetky tvrdenia, na ktoré sa vzťahuje bod 2.4 napadnutého rozhodnutia, a zamietla sťažnosť podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 773/2004, keďže sa domnievala, že neexistuje dostatočný dôvod na pokračovanie vyšetrovania.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

25      Návrhom predloženým do kancelárie Všeobecného súdu 25. júna 2019 žalobkyňa podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie. Vyjadrenie k žalobe bolo podané 20. septembra 2019, replika 6. novembra 2019 a duplika 9. januára 2020.

26      Samostatným podaním, ktoré bolo priložené k žalobe, žalobkyňa na základe článku 152 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu navrhla, aby Všeobecný súd rozhodol o veci v skrátenom súdnom konaní. Rozhodnutím z 2. augusta 2019 Všeobecný súd tento návrh zamietol.

27      Vzhľadom na to, že sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, sudca spravodajca bol 4. októbra 2019 pridelený k ôsmej komore, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená.

28      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 7. októbra 2019 Gazprom požiadala o vstup do tohto konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 5. decembra 2019 predseda ôsmej komory Všeobecného súdu po vypočutí hlavných účastníkov konania tomuto návrhu vyhovel. Gazprom podala 17. januára 2020 vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania a žalobkyňa predložila svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu 21. februára 2020.

29      Rozhodnutím z 28. mája 2020 predseda ôsmej komory na základe článku 67 ods. 2 rokovacieho poriadku v spojení s článkom 19 ods. 2 toho istého rokovacieho poriadku rozhodol, že vzhľadom na osobitné okolnosti prejednávanej veci sa ňou bude zaoberať prednostne.

30      Dňa 8. júna 2020 Všeobecný súd na návrh ôsmej komory rozhodol podľa článku 28 rokovacieho poriadku o postúpení tejto veci ôsmej rozšírenej komore. Vzhľadom na prekážku na strane jedného člena tejto rozšírenej komory bol predseda Všeobecného súdu rozhodnutím z 15. júna 2020 vymenovaný na doplnenie komory.

31      Všeobecný súd na základe návrhu sudcu spravodajcu rozhodol o začatí ústnej časti konania. Na tento účel boli v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania žalobkyňa a Komisia vyzvaní, aby písomne odpovedali na otázky položené Všeobecným súdom a Komisia bola okrem toho vyzvaná, aby predložila určité dokumenty. Žalobkyňa predložila svoje odpovede na tieto otázky 3. decembra 2020 a Komisia tak urobila 8. decembra 2020, pričom Komisia predložila v prílohe k svojim odpovediam požadované dokumenty.

32      Z dôvodov súvisiacich so zdravotnou krízou v dôsledku COVID‑19 a na základe žiadostí podaných niektorými účastníkmi konania predseda ôsmej rozšírenej komory rozhodol o odložení pojednávania, ktoré bolo pôvodne stanovené na 22. januára 2021.

33      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 20. mája 2021. Pri tejto príležitosti Všeobecný súd tiež uviedol, že vzal na vedomie pripomienky k správe pre pojednávanie, ktoré predložila Komisia 27. apríla 2021.

34      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        uložil Komisii predložiť všetky ostatné dokumenty týkajúce sa veci AT.40497 okrem tých, ktoré boli predložené v prílohe k žalobe,

–        v prvom rade čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odmieta tvrdenia týkajúce sa podmienok v oblasti infraštruktúry a tvrdenia týkajúce sa obmedzenia dodávok počas zimnej sezóny 2014/2015, a subsidiárne zrušil napadnuté rozhodnutie ako celok,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

35      Komisia podporovaná skupinou Gazprom navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol návrh na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania,

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

36      Na podporu svoje žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov založených na týchto výhradách:

–        prvý na zneužití právomoci spočívajúcom v tom, že Komisia na jednej strane prijala napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa zakladá na možnom uplatnení takzvanej výnimky z dôvodu štátneho zásahu, pokiaľ ide o správanie vytýkané skupine Gazprom, na nesprávnom právnom základe, konkrétne podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 773/2004, a nie podľa článku 10 nariadenia č. 1/2003, a na druhej strane rozhodla preskúmať sťažnosť v rámci nového konania (vec AT.40497) s cieľom obmedziť právo žalobkyne byť vypočutá v rámci veci AT.39816,

–        druhý na porušení článku 102 ZFEÚ v rozsahu, v akom Komisia ako oslobodzujúci prvok zneužitia dominantného postavenia uznala štátny nátlak vykonávaný tretím štátom,

–        tretí na porušení článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 1 nariadenia č. 773/2004, článku 296 ZFEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) z dôvodu, že v liste o zámere zamietnuť sťažnosť neboli uvedené všetky relevantné informácie a spolu s týmto listom neboli odoslané dokumenty, z ktorých vychádzalo predbežné posúdenie Komisie,

–        štvrtý na porušení článku 7 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 a článku 296 ZFEÚ z dôvodu nesplnenia povinnosti pristúpiť k starostlivému preskúmaniu všetkých skutkových a právnych okolností uvedených v sťažnosti a z dôvodu nesplnenia povinnosti odôvodnenia,

–        piaty na porušení článku 7 ods. 2 nariadenia č. 773/2004 v spojení s článkom 102 ZFEÚ z dôvodu zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa jednak osvedčujúceho rozhodnutia a jednak tvrdení týkajúcich sa obmedzení dodávok počas zimnej sezóny 2014/2015.

37      Táto žaloba sa vo svojich jednotlivých žalobných dôvodoch v podstate týka bodov 2.4.1 a 2.4.2 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa vzťahujú jednak na tvrdenia o podmienkach v oblasti infraštruktúry a jednak na tvrdenia o obmedzení dodávok počas zimnej sezóny 2014/2015.

38      Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najskôr tretí žalobný dôvod.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 1 nariadenia č. 773/2004, článku 296 ZFEÚ, ako aj článku 47 Charty

39      Žalobkyňa vytýka Komisii, že na jednej strane v liste o zámere zamietnuť sťažnosť neuviedla relevantné informácie a na druhej strane jej neposkytla všetky dokumenty, na ktorých bolo založené predbežné hodnotenie obsiahnuté v uvedenom liste, ako aj hodnotenie nachádzajúce sa v napadnutom rozhodnutí. Komisia tým podľa nej porušila právo žalobkyne byť vypočutá a informovaná, ako sú zakotvené v článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 1 nariadenia č. 773/2004, článku 296 ZFEÚ, ako aj článku 47 Charty.

40      Pokiaľ ide o porušenie článku 7 ods. 1 nariadenia č. 773/2004, žalobkyňa tvrdí, že v zmysle tohto ustanovenia musí Komisia uviesť sťažovateľovi všetky skutkové a právne okolnosti, z ktorých vychádza, aby mohol účinne reagovať.

41      Komisia však v liste o zámere zamietnuť sťažnosť podľa nej jasne neuviedla, že odmietnutie tvrdení týkajúcich sa podmienok v oblasti infraštruktúry (uvedených v bode 19 vyššie) sa zakladá na možnom uplatnení výnimky z dôvodu štátneho zásahu vzhľadom na existenciu štátneho nátlaku vyplývajúceho z ruského práva. V bodoch 96 až 106 tohto listu sa obmedzila na pripomenutie dôležitosti „medzivládnej povahy“ vzťahov v plynárenstve, ktoré mohlo podmieňovať správanie skupiny Gazprom, a na vágne odkazy na ustanovenia poľsko‑ruských dohôd bez toho, aby uviedla ich obsah do súvislosti s týmto správaním. Jediná zmienka o ruskom práve sa podľa nej nachádza v bode 102 uvedeného listu, v ktorom sa nachádza čistá špekulácia bez akéhokoľvek odkazu na akýkoľvek dokument, ktorý by umožnil žalobkyni rekonštruovať uvažovanie Komisie, a teda naň odpovedať.

42      Komisia sa domnieva, že obsah poľsko‑ruských dohôd, niektoré tvrdenia uvedené v sťažnosti a obsah listu ruského ministra energetiky z 30. augusta 2016 svojmu poľskému náprotivku (ďalej len „list z 30. augusta 2016“) postačovali na odôvodnenie jej predbežného záveru o výhradách týkajúcich sa plynovodu Jamal.

43      Komisia teda tvrdí, že v bode 102 listu o zámere zamietnuť sťažnosť uviedla, že jej pochybnosti sa zakladali na prípadných záväzkoch uložených skupine Gazprom podľa ruského práva alebo v zmysle stavu poľsko‑ruských dohôd, ktoré sa riadia týmto právom. Okrem toho Komisia v tomto liste údajne spresnila, ktoré ustanovenia týchto dohôd upravovali otázky týkajúce sa výstavby, ako aj fungovania poľského úseku plynovodu Jamal a predstavovali základ pre uzatváranie zmlúv o dodávke plynu medzi skupinou Gazprom a žalobkyňou. Napokon Komisia v uvedenom liste údajne ďalej uviedla, že niektoré prvky sťažnosti naznačovali, že podmienenie uzavretia zmlúv o dodávkach plynu získaním záruk nesúvisiacich s týmito zmluvami prišlo od Ruskej federácie, nie od skupiny Gazprom, a že otázky týkajúce sa dodávok plynu mali medzivládnu povahu.

44      Pokiaľ ide o zvyšnú časť v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala odkázať na legislatívne akty alebo iné dokumenty, toto stanovisko podľa Komisie vyplýva z nesprávneho presvedčenia, že je povinná uviesť zistenia, ktoré sú isté alebo prinajmenšom veľmi pravdepodobné, hoci v rámci zamietnutia sťažnosti takáto povinnosť podľa nej nie je uložená.

45      Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 ak Komisia usúdi, že na základe informácií, ktoré má k dispozícii, neexistujú dostatočné dôvody na vyhovenie sťažnosti, informuje sťažovateľa o svojich dôvodoch a stanoví mu lehotu, aby jej písomne predložil svoje stanovisko.

46      V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry má Komisia diskrečnú právomoc pri vybavovaní sťažností, a teda je oprávnená priznať sťažnostiam, ktoré jej boli podané, rôzne stupne priority, čo zahŕňa aj možnosť zamietnuť sťažnosť pre nedostatok dostatočného záujmu Európskej únie pokračovať v skúmaní veci (pozri rozsudok zo 16. mája 2017, Agria Polska a i./Komisia, T‑480/15, EU:T:2017:339, body 34 a 35 a citovanú judikatúru).

47      Vzhľadom na to, že toto posúdenie záujmu Únie, ktorý predstavuje sťažnosť v oblasti hospodárskej súťaže, závisí od skutkových a právnych okolností každej veci, nie je potrebné ani obmedziť počet kritérií posúdenia, na ktoré sa Komisia môže odvolávať, ani jej naopak ukladať povinnosť výlučného použitia určitých kritérií. V každom prípade ak sa táto inštitúcia rozhodne nezačať vyšetrovanie, nie je povinná na podporu takéhoto rozhodnutia preukazovať, že k porušeniu nedošlo (pozri rozsudok zo 16. mája 2017, Agria Polska a i./Komisia, T‑480/15, EU:T:2017:339, body 35 a 37 a citovanú judikatúru).

48      Diskrečná právomoc Komisie však nie je neobmedzená. V stave, keď majú inštitúcie Únie širokú mieru voľnej úvahy, má dodržanie záruk priznaných právnym poriadkom Únie v správnych konaniach o to zásadnejší význam. Medzi tieto záruky patrí najmä povinnosť zohľadniť pri ich pozornom preskúmaní všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, najmä tie, s ktorými ju oboznámil sťažovateľ (pozri rozsudky zo 16. októbra 2013, Vivendi/Komisia, T‑432/10, neuverejnený, EU:T:2013:538, bod 27 a citovanú judikatúru, a zo 16. mája 2017, Agria Polska a i./Komisia, T‑480/15, EU:T:2017:339, bod 36 a citovanú judikatúru), a povinnosť účinne vypočuť tohto sťažovateľa s cieľom rozhodnúť, akým spôsobom vybaviť sťažnosť, ktorá jej bola predložená.

49      V prejednávanej veci treba poznamenať, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí zaoberala tvrdeniami týkajúcimi sa podmienok v oblasti infraštruktúry v rámci bodu 2.4.1 s názvom „Výhrada týkajúca sa plynovodu Jamal“ (The Objection concerning the Yamal Pipeline), a konkrétnejšie v odôvodneniach 99 až 110 tohto rozhodnutia. Z uvedeného rozhodnutia a z listu o zámere zamietnuť sťažnosť, potvrdených odpoveďami Komisie na otázky Všeobecného súdu, vyplýva, že tieto tvrdenia boli odmietnuté z dôvodu založeného na obmedzenej pravdepodobnosti preukázať porušenie článku 102 ZFEÚ a vychádzajúceho z dvoch dôvodov, z ktorých prvý sa týkal možného uplatnenia výnimky z dôvodu štátneho zásahu („state action doctrine“ alebo podľa znenia tohto rozhodnutia „state compulsion defence“) a druhý sa týkal osvedčujúceho rozhodnutia prijatého poľským úradom.

50      Ešte skôr pred prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia v liste o zámere zamietnuť sťažnosť tiež uviedla, že neexistujú dostatočné dôvody na ďalšie prešetrenie tvrdení týkajúcich sa podmienok v oblasti infraštruktúry, z dôvodu obmedzenej pravdepodobnosti preukázať porušenie článku 102 ZFEÚ (pozri body 107 a 108 uvedeného listu). Tento predbežný záver sa tiež zakladal na dvoch dôvodoch, a to jednak na osvedčujúcom rozhodnutí a jednak na medzivládnom kontexte vzťahov medzi Poľskou republikou a Ruskou federáciou v oblasti plynu (tieto dôvody boli v uvedenom poradí preskúmané v bodoch 92 až 95 a 96 až 106 listu o zámere zamietnuť sťažnosť).

51      Namietané porušenie článku 7 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 sa týka tohto druhého dôvodu vzťahujúceho sa na medzivládny kontext vzťahov medzi Poľskou republikou a Ruskou federáciou v oblasti plynu.

52      V tejto súvislosti Komisia v liste o zámere zamietnuť sťažnosť vzhľadom na medzivládny kontext, ktorým sa vyznačujú vzťahy v plynárenstve medzi Poľskom a Ruskom, uviedla po prvé niektoré ustanovenia poľsko‑ruských dohôd a skutočnosť, že tieto dohody stanovujú vyčerpávajúci súbor pravidiel týkajúcich sa výstavby a správy plynovodu Jamal a predpokladali uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu medzi žalobkyňou a skupinou Gazprom. Po druhé uviedla, že kľúčové úlohy poľskej a ruskej vlády sú zrejmé aj zo sťažnosti podanej žalobkyňou. Po tretie Komisia odkázala na úlohu, ktorú prípadne zohráva Ruská federácia, a na osobitné ustanovenia poľsko‑ruských dohôd, aby vysvetlila, že uvádzané skutočnosti, ktoré sa vytýkajú skupine Gazprom, neboli nevyhnutne pripísateľné tomuto podniku.

53      Treba však konštatovať, že pojem výnimka z dôvodu štátneho zásahu sa žiadnym spôsobom nenachádza v relevantných odôvodneniach listu o zámere zamietnuť sťažnosť.

54      Pritom treba pripomenúť, že výnimka z dôvodu štátneho zásahu umožňuje vylúčiť protisúťažné správanie z pôsobnosti článkov 101 a 102 ZFEÚ, a teda zbaviť podniky ich zodpovednosti za toto správanie, ak im uvedené konanie ukladá vnútroštátna právna úprava, právny rámec vytvorený touto právnou úpravou alebo aj neodvrátiteľný tlak zo strany vnútroštátnych orgánov. Články 101 a 102 ZFEÚ sa naproti tomu môžu uplatniť, ak sa preukáže pretrvávajúca možnosť, že hospodárska súťaž by mohla byť vylúčená, obmedzená alebo narušená samostatným konaním podnikov (pozri rozsudky z 11. novembra 1997, Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, C‑359/95 P a C‑379/95 P, EU:C:1997:531, body 33 a 34 a citovanú judikatúru; z 18. septembra 1996, Asia Motor France a i./Komisia, T‑387/94, EU:T:1996:120, body 60 a 65 a citovanú judikatúru, a z 11. decembra 2003, Strintzis Lines Shipping/Komisia, T‑65/99, EU:T:2003:336, bod 119 a citovanú judikatúru).

55      Okrem toho sa podľa judikatúry táto výnimka musí uplatňovať reštriktívne (pozri rozsudky z 30. marca 2000, Consiglio Nazionale degli Spedizionieri Doganali/Komisia, T‑513/93, EU:T:2000:91, bod 60 a citovanú judikatúru, a z 11. decembra 2003, Strintzis Lines Shipping/Komisia, T‑65/99, EU:T:2003:336, bod 121 a citovanú judikatúru). Súd Únie tak najmä rozhodol, že Komisia mohla zamietnuť sťažnosti z dôvodu nedostatku samostatnosti dotknutých podnikov len vtedy, ak bolo zrejmé na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, že toto správanie im bolo jednostranne uložené vnútroštátnymi orgánmi prostredníctvom neodvrátiteľného tlaku, akým je hrozba prijatia štátnych opatrení, ktoré im môžu spôsobiť značné straty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. septembra 1996, Asia Motor France a i./Komisia, T‑387/94, EU:T:1996:120, body 60 a 65 a citovanú judikatúru).

56      Preto vzhľadom na osobitnú povahu výnimky z dôvodu štátneho zásahu, ktorá oslobodzuje od zodpovednosti, a vzhľadom na skutočnosť, že judikatúra neuznala jej uplatnenie v prípade štátneho nátlaku zo strany tretieho štátu, mala Komisia s cieľom umožniť žalobkyni, aby sa riadne vyjadrila k dôvodom opodstatňujúcim zamietnutie sťažnosti, v liste o zámere zamietnuť sťažnosť výslovne uviesť, že predbežné posúdenie týkajúce sa obmedzenej pravdepodobnosti preukázať porušenie článku 102 ZFEÚ vychádzalo z možnosti uplatnenia tejto výnimky. Komisia by nemala od žalobkyne očakávať, že toto implicitné odôvodnenie vyvodí zo skutočností uvedených v tomto liste.

57      Tento záver nie je spochybnený tvrdením Komisie založeným na tom, že v bode 102 listu o zámere zamietnuť sťažnosť poznamenala, že chýbajúca ratifikácia poľsko‑ruských dohôd Poľskou republikou nemá nevyhnutne vplyv na povinnosti uložené skupine Gazprom podľa ruského práva, ani na význam priznaný týmto dohodám v zmysle tohto práva.

58      Túto zmienku totiž nemožno považovať za dostatočne presnú a Komisia si nemôže splniť povinnosť informovať podľa článku 7 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 zaslaním nepriameho dôkazu, pokiaľ ide v podstate o uvedenie výnimky z dôvodu štátneho zásahu. Toto konštatovanie platí o to viac, že zo znenia bodu 102 listu o zámere zamietnuť sťažnosť v spojení s bodom 99 uvedeného listu vyplýva, že Komisia sa predovšetkým snažila odpovedať na námietku vznesenú žalobkyňou v jej pripomienkach predložených v rámci testu trhu v súvislosti s vecou AT.39816.

59      Okrem toho obsah pripomienok žalobkyne v odpovedi na list o zámere zamietnuť sťažnosť potvrdzuje, že nepochopila, že Komisia uvádzaním poľsko‑ruských dohôd a ruského právneho poriadku odkazuje na možnosť uplatniť výnimku z dôvodu štátneho zásahu. V týchto pripomienkach žalobkyňa zdôraznila skutočnosť, že podľa nej tieto dohody neupravujú postup skupiny Gazprom spôsobom, ktorý by vysvetlil protisúťažné správania vytýkané tomuto podniku, pričom vôbec nespomenula uvedenú výnimku.

60      Treba preto konštatovať, že Komisia porušila článok 7 ods. 1 nariadenia č. 773/2004.

61      V súlade s ustálenou judikatúrou však uvedené porušenie môže viesť k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu napadnutého rozhodnutia len vtedy, ak sa preukáže, že ak by nedošlo k tomuto porušeniu, konanie vo veci AT.40497 by mohlo dospieť k odlišnému výsledku že v dôsledku toho by napadnuté rozhodnutie mohlo mať iný obsah (pozri rozsudky z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo, C‑56/18 P, EU:C:2020:192, bod 80 a citovanú judikatúru, a z 11. septembra 2014, Gold East Paper a Gold Huasheng Paper/Rada, T‑443/11, EU:T:2014:774, bod 113 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, 209/78 až 215/78 a 218/78, neuverejnený, EU:C:1980:248, bod 47).

62      Na účely posúdenia, či v prípade, ak by nedošlo k uvedenému porušeniu, konanie mohlo viesť k odlišnému výsledku a či by napadnuté rozhodnutie mohlo mať iný obsah, treba uviesť, že žalobkyňa na podporu prvého, druhého a štvrtého žalobného dôvodu, uvedených v rámci sporového konania pred Všeobecným súdom, uviedla najmä tvrdenia, ktorými v zásade odmieta uplatnenie výnimky z dôvodu štátneho zásahu v prejednávanej veci, pričom spochybňuje, že Komisia starostlivo preskúmala sťažnosť, ako aj jej konkrétne uvedené odôvodnenie na opodstatnenie toho, že nebolo možné vylúčiť, že na správanie skupiny Gazprom sa uplatňuje táto výnimka.

63      Pokiaľ ide v prvom rade o zásadu uplatnenia výnimky z dôvodu štátneho zásahu, žalobkyňa v rámci druhého žalobného dôvodu tvrdí, že táto výnimka sa nemôže uplatniť v takom prípade, akým je prejednávaná vec, to znamená v prípade, v ktorom na jednej strane štátny nátlak vykonáva tretí štát, v danom prípade Ruská federácia, a nie členský štát, a na druhej strane dotknutý podnik, v danom prípade Gazprom, je ovládaný týmto tretím štátom a mohol on sám žiadať o výkon tohto nátlaku.

64      Nemalo by sa však vylúčiť, že štátny nátlak, na ktorý sa vzťahuje výnimka z dôvodu štátneho zásahu, môže byť vykonávaný tretím štátom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T‑191/98 a T‑212/98 až T‑214/98, EU:T:2003:245, body 1128 až 1150). Nič to však nemení na tom, že najmä vzhľadom na reštriktívne uplatnenie tejto výnimky musí Komisia v rámci svojho preskúmania skutkových a právnych okolností súvisiacich so sťažnosťou a konkrétnejšie vzhľadom na stupeň samostatnosti podniku zohľadniť prípadné prepojenia medzi týmto podnikom a štátnymi štruktúrami, z ktorých vychádzal predmetný nátlak.

65      V tejto súvislosti zo žaloby konkrétne vyplýva, že žalobkyňa mohla v priebehu správneho konania uvádzať relevantné okolnosti, pokiaľ ide o posúdenie existencie a dôsledkov takéhoto prepojenia v prejednávanej veci, najmä vzhľadom na zásahy Ruskej federácie uvedené v sťažnosti alebo na namietané ovládanie skupiny Gazprom Ruskou federáciou [dôverné].

66      Ďalej treba poznamenať, že tvrdeniami uvedenými v rámci prvého a štvrtého žalobného dôvodu sa Komisii vytýka nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj porušenie jej povinnosti pristúpiť k pozornému preskúmaniu skutkových a právnych okolností uvedených v sťažnosti. Žalobkyňa totiž zdôrazňuje, že Komisia neuviedla žiadne konkrétne ustanovenie ruského práva a obmedzila sa na všeobecné odkazy na niektoré ustanovenia poľsko‑ruských dohôd, čo podľa nej nestačí na odôvodnenie zamietnutia sťažnosti. Tieto odkazy sú podľa nej o to spochybniteľnejšie, že pred uzavretím dodatkového protokolu z 29. októbra 2010 boli uložené určité požiadavky skupiny Gazprom a že tento protokol bol uzavretý práve v súvislosti s nátlakom zo strany tohto podniku.

67      Pokiaľ ide o otázku odôvodnenia, Všeobecný súd okrem iného uvádza, že znenie odôvodnenia 110 napadnutého rozhodnutia vyvoláva pochybnosti, pokiaľ ide o presný obsah celkového záveru uvedeného v tomto odôvodnení, a teda pokiaľ ide o jeden z dôvodov uvádzaných na odmietnutie tvrdení týkajúcich sa podmienok v oblasti infraštruktúry. Zdá sa totiž, že Komisia sa v uvedenom odôvodnení zameriava jednak na možnosť uplatnenia výnimky z dôvodu štátneho zásahu, ako vyplýva z prvých dvoch viet tohto odôvodnenia, ale na druhej strane a osobitne aj na skutočnosť, že poľsko‑ruské dohody mohli v značnej miere predurčovať obsah zmluvy o správe, uzavretej medzi spoločnosťami EuRoPol a Gaz‑System, ako vyplýva z tretej vety uvedeného odôvodnenia a použitia pojmu „furthermore“ (navyše).

68      Okrem toho nad rámec listu o zámere zamietnuť sťažnosť a napadnutého rozhodnutia treba uviesť, že Komisia vo svojich písomných odpovediach na otázky Všeobecného súdu uviedla, že aj za predpokladu, že by sa z právneho hľadiska dostatočne preukázalo, že vzhľadom na obsah poľsko‑ruských dohôd a uvádzaný medzivládny kontext neboli prísne vzaté splnené podmienky týkajúce sa výnimky z dôvodu štátneho zásahu, tieto dohody napriek tomu predstavovali politický signál vyslaný tretím štátom, ktorý sa v súlade so zásadou vzájomného rešpektovania („comity“) mohol zohľadniť na to, aby sa posúdil záujem Únie na pokračovaní v skúmaní tvrdení uvedených v sťažnosti.

69      Z toho teda vyplýva prinajmenšom zdanlivá zmätočnosť, pokiaľ ide o opodstatnenie dôvodu, podľa ktorého existovala obmedzená pravdepodobnosť preukázať porušenie článku 102 ZFEÚ, prípadne pokiaľ ide o prípadné iné dôvody umožňujúce Komisii dospieť k záveru, že neexistuje dostatočný záujem Únie na pokračovaní v preskúmaní veci AT.40497.

70      Ak by sa však Komisia mohla na základe kritérií posúdenia záujmu Únie oprieť o obmedzenú pravdepodobnosť preukázania porušenia alebo aj o úvahy týkajúce sa vplyvu medzivládnych dohôd na dané odvetvie, či dokonca týkajúce sa zohľadnenia úvah súvisiacich s medzinárodnou politikou Únie v oblasti hospodárskej súťaže, bola povinná zabezpečiť, aby bola žalobkyňa v tejto súvislosti účinne vypočutá, a jasne odôvodniť napadnuté rozhodnutie, keďže tieto povinnosti majú o to zásadnejší význam, že má širokú mieru voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2013, Vivendi/Komisia, T‑432/10, neuverejnený, EU:T:2013:538, bod 27 a citovanú judikatúru).

71      Z uvedeného vyplýva, že ak by nedošlo k porušeniu článku 7 ods. 1 nariadenia č. 773/2004, konštatovanému Všeobecným súdom, konanie vo veci AT.40497 by mohlo dospieť k odlišnému výsledku a napadnuté rozhodnutie by mohlo mať iný obsah, pokiaľ ide o odôvodnenie súvisiace s výnimkou z dôvodu štátneho zásahu.

72      Vzhľadom na to, že ako je uvedené v bode 49 vyššie, odmietnutie tvrdení týkajúcich sa podmienok v oblasti infraštruktúry je založené aj na dôvode týkajúcom sa osvedčujúceho rozhodnutia, bude potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie jedine vtedy, ak žalobkyňa spochybňuje aj tento druhý dôvod. Tento druhý dôvod sa pritom týka práve prvej časti piateho žalobného dôvodu.

73      Ak sa teda ukáže, že prvá časť piateho žalobného dôvodu, ktorá sa týka uvedeného druhého žalobného dôvodu, je opodstatnená, bude treba vyhovieť tomuto žalobnému dôvodu v rozsahu, v akom je založený na porušení článku 7 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 bez toho, aby bolo nevyhnutné skúmať namietané porušenie článku 8 ods. 1 tohto nariadenia, článku 296 ZFEÚ a článku 47 Charty.

 O prvej časti piateho žalobného dôvodu založenej na porušení článku 7 ods. 2 nariadenia č. 773/2004 v spojení s článkom 102 ZFEÚ v rozsahu, v akom Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa tvrdení o podmienkach v oblasti infraštruktúry

74      Žalobkyňa vytýka Komisii, že vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že osvedčujúce rozhodnutie preukazovalo, že Gaz‑System kontrolovala investície týkajúce sa poľského úseku plynovodu Jamal, v dôsledku čoho nebolo potrebné analyzovať ostatné skutočnosti v súvislosti s tvrdeniami týkajúcimi sa podmienok v oblasti infraštruktúry (uvedenými v bode 19 vyššie a posudzovanými v rámci bodu 2.4.1 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa podľa nej najmä nemôže platne odvolávať na toto rozhodnutie ako zásadne opodstatňujúce zamietnutie sťažnosti a súčasne minimalizovať skutočnosť, že uvedené rozhodnutie nebolo vykonané správne.

75      Žalobkyňa totiž zdôrazňuje, že výrok osvedčujúceho rozhodnutia obsahoval dva body. Zatiaľ čo bod 1 výroku tohto rozhodnutia osvedčoval Gaz‑System ako nezávislého prevádzkovateľa poľského úseku plynovodu Jamal, bod 2 odporúčal, aby bolo v lehote 24 mesiacov každodenné prevádzkovanie plynových kompresorových a meracích staníc tohto úseku zabezpečené spoločnosťou Gaz‑System. Tento bod 2 sa však podľa nej nevykonal z dôvodu obštrukcií zo strany spoločnosti EuRoPol ako vlastníka infraštruktúry uvedeného úseku a nepriamo zo strany skupiny Gazprom ako akcionára spoločnosti EuRoPol (ako je uvedené v bode 19 vyššie), najmä prostredníctvom využitia zmeny stanov tohto spoločného podniku a práva veta, ktoré Gazprom získala zneužívaním svojho dominantného postavenia.

76      V tejto súvislosti podľa nej tri skutočnosti ilustrujú význam bodu 2 výroku osvedčujúceho rozhodnutia. Po prvé predseda poľského úradu v rámci testu trhu, ktorý sa uskutočnil v priebehu konania vo veci AT.39816, zdôraznil neuskutočnenie prevodu požadovaného podľa tohto bodu. Po druhé listom z 30. augusta 2016 ruský minister energetiky pohrozil znížením alebo prerušením dodávok plynu skupinou Gazprom v prípade úplného vykonania uvedeného rozhodnutia. Po tretie údajne samotná Komisia v dvoch stanoviskách vydaných v rokoch 2014 a 2015 k dvom návrhom rozhodnutia, ktoré predchádzali osvedčujúcemu rozhodnutiu, zdôraznila relevantnosť prevodu každodenného prevádzkovania kompresných a meracích staníc na Gaz‑System. Konkrétnejšie údajne uviedla riziko, že ak nedôjde k tomuto prevodu, EuRoPol bude mať neodôvodnený prístup k dôverným informáciám a uchýli sa k diskriminačným praktikám voči konkurentom svojich akcionárov, teda žalobkyne a skupiny Gazprom. Osvedčujúce rozhodnutie sa preto podľa nej nemôže hodnotiť nezávisle od výhrad vyjadrených v týchto stanoviskách.

77      Z osvedčujúceho rozhodnutia teda podľa nej nemožno vyvodiť absolútne potvrdenie alebo nepopierateľný dôkaz o tom, že zo strany skupiny Gazprom nedošlo k postupu obmedzujúcemu hospodársku súťaž vo vzťahu k plynovodu Jamal, a to tým viac, že nevykonanie bodu 2 rozhodnutia možno pripísať tejto skupine, ktorá teda naďalej protiprávne uplatňuje svoj vplyv na tento plynovod.

78      Komisia podporovaná skupinou Gazprom trvá na tom, že napadnuté rozhodnutie sa týka výlučne pravdepodobnosti preukázať porušenie pravidiel hospodárskej súťaže. Osvedčujúce rozhodnutie je podľa nej iba ukazovateľom toho, že táto pravdepodobnosť bola nízka. Hoci totiž Komisia pôvodne zastávala názor, že Gazprom uplatňuje vplyv nad investíciami týkajúcimi sa poľského úseku plynovodu Jamal, toto rozhodnutie podľa nej obsahuje zistenia, že situácia sa v tejto súvislosti zmenila.

79      Pokiaľ ide o odporúčanie previesť prevádzkovanie, uvedené v bode 2 osvedčujúceho rozhodnutia, Komisia zdôrazňuje, že toto rozhodnutie bezpodmienečne, a teda právoplatne osvedčuje Gaz‑System ako nezávislého prevádzkovateľa sústavy. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, takéto rozhodnutie má podľa nej skutočný právny dosah, pokiaľ ide o nezávislosť dotknutého prevádzkovateľa, a nie je čisto deklaratórne. Okrem toho podľa nej nenaplnenie tohto odporúčania podľa nej nemalo vplyv na zistenia a posúdenia poľského úradu týkajúce sa investícií na poľskom úseku plynovodu Jamal.

80      Pokiaľ ide o dve stanoviská, ktoré Komisia vydala v rámci postupu na osvedčenie spoločnosti Gaz‑System, na jednej strane údajne neboli záväzné. Na druhej strane podľa nej cieľom týchto stanovísk bolo zaručiť plné uplatnenie právnych noriem Únie v odvetví energetiky, ale v rámci preskúmania sťažnosti nemali vplyv na pochybnosti Komisie, pokiaľ ide o možnosť konštatovať v súvislosti s predmetnými tvrdeniami porušenie pravidiel hospodárskej súťaže ako takých.

81      Gazprom tvrdí, že osvedčujúce rozhodnutie predstavuje dôležitý ukazovateľ o nízkej pravdepodobnosti toho, že uplatňuje vplyv nad investíciami týkajúcimi sa poľského úseku plynovodu Jamal, a teda o nízkej pravdepodobnosti možnosti konštatovať porušenie.

82      Pokiaľ ide o nenaplnenie odporúčania uvedeného v tomto rozhodnutí, sťažnosť podľa nej neobsahovala žiadny dôkaz o tom, že by toto nenaplnenie bolo možné pripísať blokovaniu zo strany skupiny Gazprom, ktorá zaň nie je zodpovedná. Na podporu tohto tvrdenia Gazprom po prvé zdôrazňuje, že v súlade s poľským právom je osvedčujúce rozhodnutie konečné a priznáva spoločnosti Gaz‑System oprávnenia, ktorých výkonu nemohla brániť, po druhé, že Gaz‑System je jedinou osobou, ktorej je určené osvedčujúce rozhodnutie, a že je teda jedinou, ktorá je povinná uplatňovať ho, zatiaľ čo naopak neexistuje dôvod vyžadovať, aby EuRoPol (alebo ona sama) uplatňovala toto rozhodnutie, a po tretie, že poľský úrad by v prípade neplnenia tohto rozhodnutia mohol a dokonca musel vymáhať jeho plnenie, najmä ukladaním finančných sankcií alebo jeho zrušením.

83      Všeobecný súd pripomína, že ako už bolo uvedené v bode 49 vyššie, Komisia v napadnutom rozhodnutí odmietla tvrdenia týkajúce sa podmienok v oblasti infraštruktúry z dôvodu založeného na obmedzenej pravdepodobnosti preukázať porušenie článku 102 ZFEÚ a vychádzajúceho z dvoch dôvodov, z ktorých prvý sa týka možnosti uplatniť výnimku z dôvodu štátneho zásahu a druhý osvedčujúceho rozhodnutia, pričom tento posledný uvedený dôvod sa nachádzal v odôvodneniach 99 až 102 a 109 napadnutého rozhodnutia.

84      V tejto súvislosti je v prvom rade medzi účastníkmi konania nesporné, že osvedčujúcim rozhodnutím udelil predseda poľského úradu spoločnosti Gaz‑System osvedčenie o nezávislosti a najmä pristúpil k rôznym konštatovaniam o kontrole investícií na poľskom úseku plynovodu Jamal spoločnosťou Gaz‑Systemm, ako aj o realizácii určitých investícií na tomto úseku.

85      Je však pravda, že osvedčujúce rozhodnutie obsahovalo vo svojom výroku aj bod týkajúci sa prevodu každodenného prevádzkovania kompresorových a meracích staníc, nachádzajúcich sa na poľskom úseku plynovodu Jamal, na Gaz‑System. Bez ohľadu to, čo naznačuje Komisia, však otázka tohto prevodu napriek tomu, že patrí do pôsobnosti právnej úpravy Únie v oblasti plynárenstva, zahŕňa aspekty hospodárskej súťaže, ktoré môžu patriť do pôsobnosti pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

86      Príslušné útvary Komisie, ktoré sú síce odlišné od GR pre hospodársku súťaž, totiž poukázali na nevyhnutnosť zaručiť prevod prevádzkovania kompresorových a meracích staníc v obidvoch jej stanoviskách, vydaných 9. septembra 2014 a 19. marca 2015, v rámci postupu na osvedčenie spoločnosti Gaz‑System. Konkrétne v stanovisku z 9. septembra 2014 tieto služby uviedli, že prevádzkovanie týchto staníc predstavuje jednu zo základných úloh prevádzkovateľa prepravnej sústavy a zdôraznili problematiku v oblasti hospodárskej súťaže vyplývajúcu z prevádzkovania uvedených staníc spoločnosťou EuRoPol, teda vlastníkom poľského úseku plynovodu Jamal, keďže z dôvodu, že túto spoločnosť ovládajú Gazprom a žalobkyňa, je súčasťou vertikálne integrovaného podniku. Toto prevádzkovanie uvedených staníc spoločnosťou EuRoPol predovšetkým údajne zvyšuje riziko diskriminačného správania a umožňuje tomuto podniku získavať dôverné informácie, ktoré by mohli poskytovať konkurenčnú výhodu jeho akcionárom, medzi ktorých patrí aj Gazprom.

87      Všeobecnejšie treba uviesť, že právna úprava Únie v oblasti plynárenstva sa nepochybne týka otázok hospodárskej súťaže a že konkrétne cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 94), ako vyplýva zo znenia jej odôvodnení 4 až 17, je najmä vytvoriť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže pre dodávateľov plynu zavedením nediskriminačného prístupu k prepravným sústavám prostredníctvom oddelenia prevádzkovateľa sústavy od vertikálne integrovaného podniku, ktorý túto sústavu vlastní.

88      Tieto úvahy týkajúce sa stanovísk vydaných príslušnými útvarmi Komisie v rámci postupu na osvedčenie spoločnosti Gaz‑System nemožno spochybniť tvrdením, že tieto stanoviská nie sú záväzné, keďže bez ohľadu na ich právnu silu je to práve obsah uvedených stanovísk, najmä pokiaľ ide o potenciálne problémy z hľadiska hospodárskej súťaže identifikované v týchto stanoviskách, ktorý malo GR pre hospodársku súťaž zohľadniť v rámci svojho posúdenia týkajúceho sa osvedčujúceho rozhodnutia.

89      Okrem toho treba konštatovať, že tento prevod prevádzkovania kompresorových a meracích staníc sa neuskutočnil v lehote 24 mesiacov uvedenej v bode 2 osvedčujúceho rozhodnutia, teda do 19. mája 2017, ani k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia, teda k 17. aprílu 2019. V tejto súvislosti treba odmietnuť tvrdenie, podľa ktorého je za toto nesplnenie zodpovedná Gaz‑System ako osoba, ktorej bolo určené osvedčujúce rozhodnutie, či dokonca žalobkyňa ako akcionár ovládajúci EuRoPol spoločne so skupinou Gazprom.

90      Z listu z 30. augusta 2016, ktorý zaslal ruský minister energetiky, totiž vyplýva, že blokovanie prevodu prevádzkovania pravdepodobne pochádzalo od skupiny Gazprom, nie od žalobkyne alebo spoločnosti Gaz‑System, a to bez ohľadu na prípadné pochybnosti o tom, či tento list bol nepriamym dôkazom nátlaku Ruskej federácie na Gazprom alebo či mohlo predstavovať zásah požadovaný touto poslednou uvedenou skupinou s cieľom obhajovať svoje vlastné záujmy. V každom prípade otázka týkajúca sa pôvodu tohto blokovania môže posilniť relevantnosť neuskutočnenia prevodu prevádzkovania kompresorových a meracích staníc.

91      Z toho vyplýva, že Komisia nemohla priznať rozhodujúci význam osvedčujúcemu rozhodnutiu bez toho, aby zohľadnila bod 2 výroku tohto rozhodnutia a všeobecnejšie okolnosti vzťahujúce sa na neuskutočnenie prevodu prevádzkovania kompresorových a meracích staníc.

92      V druhom rade treba zdôrazniť, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, že zistenia a posúdenia uvedené v osvedčujúcom rozhodnutí a týkajúce sa investícií na poľskom úseku plynovodu Jamal jej umožňovali dospieť k záveru, že jej predbežné obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže, identifikované v OV vydanom vo veci AT.39816, ktoré sa týkali výhrad v súvislosti s plynovodom Jamal, sa nepotvrdili, a teda že v tejto súvislosti nebol nevyhnutný žiadny záväzok.

93      Ako však uviedla žalobkyňa, obsah jej sťažnosti prekračoval rozsah výhrad, na ktoré sa vzťahovalo OV, a najmä tvrdenia týkajúce sa podmienok v oblasti infraštruktúry sa vzťahovali na praktiky prekračujúce samotnú otázku kontroly investícií na poľskom úseku plynovodu Jamal. Ako je totiž uvedené v bode 19 vyššie, tieto tvrdenia uvedené v sťažnosti súbežne, sa všeobecnejšie týkali postupov, ktorými mala Gazprom ukladať rôzne podmienky, konkrétne že vyžadovala zmeny stanov spoločnosti EuRoPol, ktoré by jej umožnili blokovať akúkoľvek činnosť tejto poslednej uvedenej spoločnosti, ktorú by považovala za odporujúcu jej záujmom, že si vyžadovala určité doložky v zmluve o správe, ktorú mali uzavrieť EuRoPol a Gaz‑System, a že žiadala, aby žalobkyňa, aj vo svojom postavení akcionára spoločnosti EuRoPol, súhlasila so vzdaním sa niektorých pohľadávok voči spoločnosti RUE a skupine Gazprom.

94      Komisia preto tým, že sa odvolala na zistenia a posúdenia uvedené v osvedčujúcom rozhodnutí, týkajúce sa investícií na poľskom úseku plynovodu Jamal, obmedzila tvrdenia uvedené v sťažnosti len na rozsah výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal uvedených v OV.

95      Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, však takýto prístup nemožno odôvodniť skutočnosťou, že ako vyplýva zo samotnej sťažnosti, Gazprom považovala podmienky viažuce sa na uzavretie zmluvy o dodaní dodatočného objemu plynu za jeden celok, v dôsledku čoho zistenia a posúdenia týkajúce sa investícií na poľskom úseku plynovodu Jamal mali vplyv na celkové posúdenie týchto podmienok. Ako totiž vyplýva z predchádzajúceho bodu, dotknuté postupy mali rôznu povahu, najmä pokiaľ sa týkali aj vzdania sa pohľadávok voči spoločnosti RUE a skupine Gazprom, a presahovali túto otázku investícií.

96      Pokiaľ ide o zvyšnú časť, v rozsahu, v akom Komisia spochybňuje predpoklad žalobkyne, podľa ktorého by bolo vhodnejšie vyriešiť v rámci konania vo veci hospodárskej súťaže ťažkosti, ktoré však súvisia s uplatňovaním právnej úpravy Únie v oblasti plynárenstva, je potrebné poznamenať, že Komisia sa mohla v prípade potreby odvolať ako na kritérium posúdenia záujmu Únie na dôvod zamietnutia sťažnosti spojený so skutočnosťou, že existovali iné spôsoby umožňujúce nápravu dotknutých praktík alebo prinajmenšom niektorých z nich, ako napríklad overenie dodržiavania tejto právnej úpravy poľskými orgánmi. Komisia však bola povinná zaručiť, aby bola žalobkyňa v tejto súvislosti účinne vypočutá, a jasne odôvodniť napadnuté rozhodnutie, keďže tieto povinnosti majú o to zásadnejší význam, že má širokú mieru voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2013, Vivendi/Komisia, T‑432/10, neuverejnený, EU:T:2013:538, bod 27 a citovanú judikatúru).

97      Pokiaľ teda ide o tvrdenia týkajúce sa podmienok v oblasti infraštruktúry, Komisia vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že zistenia a posúdenia týkajúce sa investícií na poľskom úseku plynovodu Jamal uvedené v osvedčujúcom rozhodnutí odôvodňujú záver, že existuje len obmedzená pravdepodobnosť preukázať porušenie článku 102 ZFEÚ.

98      Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o porušenie článku 7 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 uvedené v bode 60 vyššie, v súlade so závermi uvedenými v bodoch 71 až 73 vyššie treba dospieť k záveru, že aj s prihliadnutím na druhý dôvod týkajúci sa osvedčujúceho rozhodnutia by konanie vo veci AT.40497 mohlo dospieť k odlišnému výsledku a že napadnuté rozhodnutie mohlo mať iný obsah, a v dôsledku toho toto porušenie spôsobuje zrušenie tohto rozhodnutia.

99      Všeobecný súd však považuje za vhodné preskúmať druhú časť piateho žalobného dôvodu.

 O druhej časti piateho žalobného dôvodu založenej na porušení článku 7 ods. 2 nariadenia č. 773/2004 v spojení s článkom 102 ZFEÚ v rozsahu, v akom mala Komisia vychádzať zo zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa obmedzení dodávok počas zimnej sezóny 2014/2015

100    Podľa žalobkyne Komisia viackrát vychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď odmietla tvrdenia týkajúce sa obmedzení dodávok počas zimnej sezóny 2014/2015, uvedené v bode 19 vyššie a spracované v rámci bodu 2.4.2 napadnutého rozhodnutia, pričom ak by k nim nedošlo, mohla by dospieť k záveru, že záujem Únie spočíval v odstránení rizika, že Gazprom bude môcť znovu používať obmedzenia dodávok na to, aby zabránil spätnému vývozu plynu.

101    Po prvé sa mala Komisia nesprávne domnievať, že riziko vplyvu vyplývajúceho z prerušenia dodávok plynu sa už znížilo z dôvodu zlepšenia pripojenia poľského trhu s nemeckým trhom. Zavedenie reverzných fyzických tokov k plynovodu Jamal totiž podľa žalobkyne predchádzalo ohlásenému incidentu, lebo k nemu došlo v apríli 2014. Okrem toho bolo toto zlepšenie podľa žalobkyne neužitočné pre ostatné členské štáty dotknuté predmetnými obmedzeniami.

102    Po druhé Komisia podľa žalobkyne nesprávne konštatovala, že nemá dôkazy o tom, že uvedená udalosť predstavuje zneužitie dominantného postavenia, hoci nesprávne preskúmala dôkazy, ktoré mala k dispozícii. Cieľ obmedziť spätný vývoz plynu na Ukrajinu je totiž podľa žalobkyne preukázaný verejným vyhlásením ruského ministra energetiky z 25. septembra 2014, ktoré je uvedené tak v sťažnosti, ako aj v odpovedi na list o zámere zamietnuť sťažnosť. Podľa nej boli tiež predložené ďalšie zhodujúce sa dôkazy, ktoré preukazujú, že tieto obmedzenia sa dotkli aj Maďarska, Rakúska a Slovenska a že Maďarsko prerušilo ich spätný vývoz na Ukrajinu. Neskôr okrem hrozieb obsiahnutých v liste z 30. augusta 2016 k takýmto obmedzeniam podľa nej došlo aj v roku 2018 v Rumunsku a na Ukrajine.

103    Po tretie mala Komisia nesprávne kvalifikovať namietané obmedzenia ako zmluvné porušenia, za ktoré by žalobkyňa mohla žiadať náhradu škody na základe uplatnenia zmluvných mechanizmov na riešenie sporov. Táto kvalifikácia však podľa nej vyplýva z nezohľadnenia širšieho kontextu týchto obmedzení, konkrétne stratégie skupiny Gazprom smerujúcej k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Okrem toho skutočnosť, že určitý postup zapadá do zmluvného kontextu a že existuje zmluvný mechanizmus riešenia konfliktov, podľa žalobkyne sama osebe neznamená, že zásah Komisie by nebol odôvodnený, pretože tieto okolnosti nevylučujú existenciu protisúťažných postupov.

104    Po štvrté na rozdiel od toho, čo sa mala domnievať Komisia, postup namietaný žalobkyňou sa podľa nej ešte neukončil a ešte stále má vplyv na súčasný stav hospodárskej súťaže. Stanovisko, ktoré zastáva Komisia, totiž podľa žalobkyne vyplýva z nezohľadnenia iných okolností, ako sú iné príklady obmedzení, uvedené žalobkyňou, a z nezohľadnenia skutočnosti, že takéto obmedzenia sa používajú ako nástroj s protisúťažným cieľom, aby sa rozdrobovali trhy alebo poskytovali želané ústupky zákazníkom skupiny Gazprom. Okrem toho Komisia podľa žalobkyne nezohľadnila skutočnosť, že rozvoj infraštruktúry prepravy plynu, kontrolovanej skupinou Gazprom, ktorá umožňuje obísť členské štáty strednej Európy (plynovod Nord Stream 1 a projekty plynovodov Nord Stream 2 a TurkStream), posilňujú jej schopnosti uplatňovať takéto postupy, čo nebolo vyriešené záväzkami skupiny Gazprom vyhlásenými za záväzné v rámci veci AT.39816.

105    Komisia podporovaná skupinou Gazprom spochybňuje, že došlo k nesprávnym posúdeniam, ktoré uvádza žalobkyňa, v dôsledku čoho navrhuje zamietnuť túto časť žalobného dôvodu.

106    V tejto súvislosti z napadnutého rozhodnutia a z listu o zámere zamietnuť sťažnosť vyplýva, že Komisia sa domnievala, že nemusí ďalej skúmať tvrdenia týkajúce sa obmedzení dodávok počas zimnej sezóny 2014/2015 hlavne zo štyroch dôvodov. Po prvé predmetné postupy podľa nej predstavovali spor zmluvnej povahy, pričom dôkazy, ktoré mala k dispozícii, jej neumožnili dospieť k záveru, že išlo o zneužívajúce postupy. Po druhé mechanizmus riešenia sporov stanovený v zmluve medzi skupinou Gazprom a žalobkyňou podľa Komisie ponúkal alternatívu k vyšetrovaniu hospodárskej súťaže, ako aj vhodný prostriedok na nápravu týchto postupov. Po tretie uvedené postupy podľa nej patrili do minulosti bez toho, aby sa ukázalo, že v čase prijatia napadnutého rozhodnutia majú vplyv na hospodársku súťaž. Napokon po štvrté zlepšenie prepojenia medzi Nemeckom a Poľskom podľa nej výrazne znížilo riziko, že Poľsko bude mať v budúcnosti problémy s dodávkami.

107    Pokiaľ ide o prvý dôvod, Všeobecný súd uvádza, že hlavným dôkazom svedčiacim v prospech existencie potenciálne zneužívajúceho správania je verejné vyhlásenie ruského ministra energetiky z 25. septembra 2014, z ktorého vyplýva, že účelom obmedzenia dodávok malo byť zabrániť spätnému vývozu plynu z dotknutých štátov SVE na Ukrajinu. Ako však tvrdí Komisia, tento dôkaz nemôže postačovať na konštatovanie porušenia článku 102 ZFEÚ, ani sám osebe nemôže odôvodniť ďalšie vyšetrovanie týchto obmedzení, a to tým viac, že ako vyplýva z listu o zámere zamietnuť sťažnosť, uvedené obmedzenia bolo možné vysvetliť iným dôvodom, a to vytvorením ruských rezerv plynu, a to aj za predpokladu, že dôveryhodnosť tohto iného vysvetlenia by bolo možné spochybniť.

108    To nie je spochybnené skutočnosťou, že obmedzenia dodávok počas zimnej sezóny 2014/2015 by mohli byť súčasťou všeobecnej stratégie skupiny Gazprom, ktorá mala byť zdokumentovaná v OV vydanom vo veci AT.39816 a mala byť ďalej potvrdená hrozbami uvedenými v liste z 30. augusta 2016.

109    Hoci takáto stratégia bola spomenutá v OV, skladá sa z rôznych kategórií postupov a aj za predpokladu, že účelom týchto obmedzení by bolo zabrániť spätnému vývozu na Ukrajinu, takéto obmedzenia sa odlišujú od postupov uvedených v OV, ktoré sa týkajú obchodu medzi dotknutými štátmi SVE, ako aj údajných hrozieb uvedených v liste z 30. augusta 2016, ktoré sa týkajú správy poľského úseku plynovodu Jamal. Komisia preto bola oprávnená preskúmať uvedené obmedzenia izolovane, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie prijaté vo veci AT.39816, preskúmané najmä v bodoch 2.2 a 2.3 napadnutého rozhodnutia, vyhlásilo záväzky, ktoré prijala Gazprom s cieľom rozptýliť obavy Komisie z narušenia hospodárskej súťaže v tejto veci, za záväzné.

110    Okrem toho zvýšenie nákladov na prepojenie počas zimnej sezóny 2014/2015 a skutočnosť, že obmedzenia dodávok počas tejto sezóny sa dotkli viacerých členských štátov, nielen Poľskej republiky, na čo poukazuje žalobkyňa, nie sú ako také spôsobilé preukázať porušenie článku 102 ZFEÚ.

111    Pokiaľ ide o druhý dôvod, je pravda, ako tvrdí žalobkyňa, že zmluvná povaha praktiky a existencia zmluvného spôsobu riešenia sporov nevylučujú, že táto praktika predstavuje porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Naďalej však platí, že žalobkyňa nespochybnila, že ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, v jej zmluve o dodávkach plynu uzavretej so skupinou Gazprom existuje takýto spôsob riešenia sporov. Komisia pritom môže platne zohľadniť existenciu alternatívnych spôsobov, ktoré v zásade umožňujú napraviť postupy napadnuté sťažovateľom.

112    Pokiaľ ide o tretí dôvod, a to, že predmetné obmedzenia dodávok patria do minulosti, z dôvodov uvedených v bode 108 vyššie treba uviesť, že Komisia mohla tieto obmedzenia posudzovať izolovane. Ostatné okolnosti, ktoré uvádza žalobkyňa, najmä problémy, ktoré údajne spôsobila Gazprom v Rumunsku v roku 2018 a údajné zasahovanie tohto podniku do infraštruktúry prepravy plynu v Európe, aj za predpokladu, že by predstavovali praktiky porovnateľné s uvedenými obmedzeniami, neboli namietané počas správneho konania alebo predstavujú príliš všeobecné tvrdenia na to, aby spochybnili posúdenie Komisie.

113    Pokiaľ ide o štvrtý dôvod, stačí konštatovať, že žalobkyňa nespochybňuje, že prepojenie medzi Nemeckom a Poľskom sa zlepšilo, ani zvýšenie objemu plynu prepraveného z tohto prvého do tohto druhého štátu od roku 2016.

114    Preto treba dospieť k záveru, že Komisia nevychádzala zo zjavne nesprávneho posúdenia, keď sa domnievala, že neexistujú dostatočné dôvody na ďalšie vyšetrovanie tvrdení týkajúcich sa obmedzení dodávok počas zimnej sezóny 2014/2015.

115    Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, a osobitne na záver uvedený v bode 98 vyššie, podľa ktorého Komisia porušila článok 7 ods. 1 nariadenia č. 773/2004, keďže v prípade, že by nedošlo k tomuto porušeniu, konanie vo veci AT.40497 by mohlo viesť k inému výsledku a napadnuté rozhodnutie by mohlo mať iný obsah, treba vyhovieť žalobe. Za týchto okolností sa Všeobecný súd domnieva, že nie je potrebné rozhodnúť o návrhu žalobkyne na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania.

 O trovách

116    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne v súlade s jej návrhom.

117    Okrem toho podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd rozhodnúť, že aj iní vedľajší účastník konania než členský štát alebo inštitúcia Únie znáša svoje vlastné trovy konania. V prejednávanej veci teda Gazprom znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma rozšírená komora),

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie Európskej komisie C(2019) 3003 final zo 17. apríla 2019 týkajúce sa zamietnutia sťažnosti (vec AT.40497 – Poľské ceny plynu) sa zrušuje.

2.      Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A.

3.      Gazprom PJSC a Gazprom export LLC znášajú svoje vlastné trovy konania.

Van der Woude

Svenningsen

Barents

Mac Eochaidh

 

      Pynnä

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. februára 2022.

Podpisy


*      Jazyk konania: poľština.


1      Skryté dôverné údaje.