Vec T‑11/17
RK
proti
Rade Európskej únie
Rozsudok Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) zo 7. februára 2019
„Verejná služba – Úradníci – Článok 42c služobného poriadku – Nástup na pracovné voľno zo služobných dôvodov – Rovnosť zaobchádzania – Zákaz diskriminácie z dôvodu veku – Zjavne nesprávne posúdenie – Právo byť vypočutý – Povinnosť starostlivosti – Zodpovednosť“
1. Akty inštitúcií – Smernice – Smernica 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní – Priame uloženie povinností inštitúciám Únie v ich vzťahoch s ich zamestnancami – Vylúčenie – Možnosť odvolať sa na smernicu – Rozsah
(Článok 288 tretí odsek ZFEÚ; služobný poriadok úradníkov, článok 42c; smernica Rady 2000/78, článok 21)
(pozri body 67 – 70)
2. Úradníci – Pracovné voľno – Nástup na pracovné voľno zo služobných dôvodov – Rozdielne zaobchádzanie s úradníkmi, ktorí čoskoro dosiahnu vek odchodu do dôchodku – Diskriminácia z dôvodu veku – Vhodnosť a primeranosť zaobchádzania – Neexistencia porušenia zásady rovnosti zaobchádzania
(Charta základných práv Európskej únie, článok 21 ods. 1 a článok 52 ods. 1; služobný poriadok úradníkov, články 36 a 42c; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1023/2013)
(pozri body 86 – 91, 93, 94, 103, 105, 111, 123)
3. Úradníci – Pracovné voľno – Nástup na pracovné voľno zo služobných dôvodov – Pojem služobné dôvody – Zohľadnenie špecifických prvkov dotknutých úradníkov – Schopnosť získavať nové spôsobilosti a prispôsobiť sa meniacemu sa pracovnému prostrediu – Prípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 42c)
(pozri body 133 – 137)
4. Úradníci – Pracovné voľno – Nástup na pracovné voľno zo služobných dôvodov – Voľná úvaha administratívy – Súdne preskúmanie – Obmedzenia – Zjavne nesprávne posúdenie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 42c)
(pozri body 140, 141)
5. Úradníci – Pracovné voľno – Nástup na pracovné voľno zo služobných dôvodov – Dodržiavanie práva na obranu – Povinnosť vypočuť dotknutú osobu pred prijatím rozhodnutia – Rozsah
(Charta základných práv Európskej únie, článok 41; služobný poriadok úradníkov, článok 42c)
(pozri body 175 – 181)
6. Úradníci – Povinnosť starostlivosti, ktorú má administratíva – Zohľadnenie záujmov úradníka – Obmedzenia – Racionalizácia útvarov
(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)
(pozri body 189, 190)
7. Súdne konanie – Trovy konania – Náhrada – Zohľadnenie požiadaviek spravodlivého zaobchádzania – Uloženie povinnosti nahradiť časť trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech
(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 134 ods. 1 a článok 135)
(pozri body 203, 206, 207)
Zhrnutie
Všeobecný súd rozsudkom RK/Rada (T‑11/17), vydaným 7. februára 2019, zamietol návrh úradníčky na zrušenie rozhodnutia Rady o jej nástupe na pracovné voľno zo služobných dôvodov na základe článku 42c Služobného poriadku úradníkov Európskej únie. Žalobkyňa vzniesla najmä námietku nezákonnosti voči uvedenému článku 42c, založenú na porušení zásady rovnosti pred zákonom a zásady nediskriminácie z dôvodu veku. Okrem toho spochybnila posúdenie „organizačných potrieb“ v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia služobného poriadku Radou.
Všeobecný súd najprv dospel k záveru, že zákonnosť článku 42c služobného poriadku sa má posúdiť z hľadiska článku 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, pričom treba zároveň vziať do úvahy smernicu 2000/78(1), ktorej ustanovenia môžu predstavovať zdroj inšpirácie pri určovaní povinností normotvorcu Únie v oblasti verejnej služby Únie.
Všeobecný súd následne dospel k záveru, že rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, zavedené článkom 42c služobného poriadku, je primerané a neporušuje článok 21 ods. 1 Charty, lebo zodpovedá kritériám uvedeným v článku 52 ods. 1 Charty. V tejto súvislosti Všeobecný súd konštatoval, že na účely dosiahnutia oprávneného cieľa spočívajúceho v optimalizácii investícií týkajúcich sa odbornej prípravy sa nezdá nerozumné, aby normotvorca Únie považoval za potrebné stanoviť, že na pracovné voľno zo služobných dôvodov nastúpia len úradníci, ktorí patria do vekového rozpätia od 55 do 66 rokov a ktorí sú vzhľadom na to, že sa na nich uplatní článok 42c služobného poriadku, znevýhodnení tak pokiaľ ide o ich kariéru, ako aj z finančného hľadiska oproti mladším úradníkom, ktorí nepatria do uvedeného vekového rozpätia.
Pokiaľ ide ďalej o uplatnenie článku 42c služobného poriadku úradníkov, Všeobecný súd pripomenul, že v uvedenom článku sú výslovne spomenuté „služobné dôvody“. „Organizačné potreby spojené so získavaním nových spôsobilostí“, ktoré sú tiež uvedené v tomto článku, tak predstavujú osobitný aspekt služobných dôvodov. Keďže „organizačné potreby“ sú spojené so „získavaním nových spôsobilostí“ a sú len osobitným aspektom služobných dôvodov v rámci článku 42c služobného poriadku, hodnotenie schopnosti dotknutých úradníkov získavať nové spôsobilosti a prispôsobiť sa meniacemu sa pracovnému prostrediu zo strany inštitúcie je zlučiteľné s týmto článkom.
Všeobecný súd poukázal na to, že toto zohľadnenie špecifického prvku dotknutých úradníkov neodporuje ani ratio legis článku 42c služobného poriadku. Vzhľadom na to, že bolo preukázané, že toto ustanovenie sleduje cieľ spočívajúci v optimalizácii investícií inštitúcií súvisiacich s odbornou prípravou v oblasti nákladovej účinnosti, sa totiž zdá zlučiteľné s týmto cieľom, aby inštitúcia pri určovaní nákladov na investície týkajúce sa odbornej prípravy vzala do úvahy schopnosť dotknutých úradníkov získavať nové spôsobilosti a prispôsobiť sa meniacemu sa pracovnému prostrediu. Toto zohľadnenie špecifického prvku dotknutých úradníkov sa tiež javí odôvodnené skutočnosťou, že uplatňovanie článku 42c služobného poriadku vyvoláva nepriaznivé dôsledky pre týchto úradníkov a že tento článok možno uplatniť na dotknutých úradníkov proti ich vôli.
Okrem toho, keďže toto hodnotenie sa týka uskutočňovania služobných dôvodov, musí sa nevyhnutne týkať budúcej schopnosti dotknutých úradníkov získavať nové spôsobilosti a prispôsobiť sa meniacemu sa pracovnému prostrediu, a tak musí zahŕňať prognostický prvok. V opačnom prípade by toto hodnotenie nezodpovedalo služobným dôvodom.
Všeobecný súd napokon priznal inštitúciám širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o vyhodnotenie organizačných potrieb spojených so získavaním nových spôsobilostí, ktorého uplatnenie možno spochybniť len v prípade zjavne nesprávneho posúdenia, vecnej nesprávnosti alebo zneužitia právomoci.