Žaloba podaná 9. augusta 2021 – BNetzA/ACER
(vec T-485/21)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Bundesnetzagentur für Elektrizität, Gas, Telekommunikation, Post und Eisenbahnen (BNetzA) (Nemecko) (v zastúpení: U. Karpenstein a K. Reiter, advokáti)
Žalovaná: Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
zrušil rozhodnutie odvolacej komisie žalovanej č. A-001-2001 (v konsolidovanom znení) z 28. mája 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“),
subsidiárne pre prípad, že by Všeobecný súd nezrušil napadnuté rozhodnutie ako celok, zrušil toto rozhodnutie v rozsahu, v akom sú potvrdené nasledujúce časti a ustanovenia rozhodnutia žalovanej č. 30/2020 z 30. novembra 2020:
článok 1 ods. 1 druhá veta, článok 2 ods. 2 písm. j) a článok 3 prílohy I;
článok 7 prílohy I;
článok 12 ods. 2 prílohy I;
všetky časti a ustanovenia, ktoré sa výslovne vzťahujú na ustanovenia uvedené v bodoch (i) až (iii);
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza tieto žalobné dôvody.
Prvý žalobný dôvod: rozšírenie metodiky zdieľania nákladov na iné prvky siete než sú prvky siete medzi oblasťami, je nezlučiteľné s požiadavkami článku 16 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2019/9431 a článku 74 nariadenia (EÚ) 2015/12222 . V každom prípade neexistuje požadovaný právny základ. Prinajmenšom je pôsobnosť metodiky zdieľania nákladov z právneho hľadiska neprávne odvodzovaná z požiadavky prevádzkovej bezpečnosti a zásady „znečisťovateľ platí“.
Druhý žalobný dôvod: zákaz započítania je najmä v rozpore s článkom 16 ods. 11 a 13 nariadenia (EÚ) 2019/943. Navyše robí metodiku zdieľania nákladov inherentne rozpornou.
Tretí žalobný dôvod: definícia predbežnej úrovne tolerancie pre legitímne kruhové toky, stanovená žalovanou na základe vlastných kritérií, je z formálneho a vecného hľadiska v rozpore s právom Únie. Z formálneho hľadiska žalovaná porušuje právomoc prevádzkovateľov prenosových sústav a vnútroštátnych regulačných orgánov definovať úroveň tolerancie. Navyše definuje predbežnú úroveň tolerancie, hoci prevádzkovatelia prenosových sústav nevykonali analýzu úrovne legitímnych kruhových tokov, ktorú vyžaduje článok 16 ods. 13 druhý pododsek nariadenia (EÚ) 2019/943. Z vecného hľadiska je metodika zdieľania nákladov v rozpore so zákazom definície individuálnych úrovní tolerancie pre „každú jednotlivú hranicu ponukovej oblasti“ stanoveným v článku 16 ods. 13 druhom pododseku nariadenia (EÚ) 2019/943 tým, že definuje jednotnú a rovnomernú úroveň tolerancie rozdelenú na ponukové oblasti vytvárajúce kruhové toky. Definovaná predbežná úroveň tolerancie prinajmenšom nemá požadovaný právny základ.
Štvrtý žalobný dôvod: prednostné použitie kruhových tokov pred vnútornými tokmi, ktoré tvorí základ metodiky zdieľania nákladov, pri stanovení príčin preťaženia siete porušuje článok 16 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2019/943. Navyše generuje nesprávne stimuly. Tiež je nezlučiteľné s požiadavkou spravodlivosti a zákazom diskriminácie.
Piaty žalobný dôvod: prinajmenšom pri nevyhnutnom celkovom posúdení je metodika zdieľania nákladov v rozpore s právom Únie. Široká pôsobnosť, zákaz započítania, nesprávna úroveň tolerancie a uprednostnenie kruhových tokov pred vnútornými tokmi spolu súvisia a vzájomne sa násobia. Posudzované ako celok vedú prinajmenšom k porušeniu zásady „znečisťovateľ platí“, zákazu diskriminácie a požiadavky spravodlivosti. Okrem toho je metodika zdieľania nákladov prinajmenšom z hľadiska jej celkového účinku nezlučiteľná s cieľom práva Únie zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov. Metodika zdieľania nákladov je celkovo disproporčná a v každom prípade nemá požadovaný právny základ.
Šiesty žalobný dôvod: bezpodmienečný záväzok prevádzkovateľov prenosových sústav vypracovať počas dvanástich mesiacov od vykonania metodiky zdieľania nákladov návrhy zmien a predložiť ich na schválenie regulačným orgánom, ktorý je zahrnutý v metodike zdieľania nákladov, je v rozpore s článkom 16 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2019/943 a článkom 74 ods. 6 písm. b) v spojení s článkom 9 ods. 13 nariadenia (EÚ) 2015/1222.
____________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 54).
2 Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1222 z 24. júla 2015, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia (Ú. v. EÚ L 197, 2015, s. 24).