NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
YVES BOT
prednesené 24. júna 2010 1(1)
Vec C‑168/09
Flos SpA
proti
Semeraro Casa e Famiglia SpA
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale di Milano (Taliansko)]
„Smernica 98/71/ES – Priemyselné a obchodné vlastníctvo – Právna ochrana dizajnov – Uplatnenie autorského práva na dizajny, ktoré sú voľné – Smernica 93/98/EHS – Nadobudnuté práva – Prechodné obdobie“
1. Právnym rámcom prejednávanej veci je smernica 98/71/ES(2), ktorá vo svojom článku 17 stanovuje zásadu kumulácie ochrany podľa osobitných právnych predpisov o ochrane zapísaných dizajnov a podľa právnych predpisov o ochrane autorského práva. Toto ustanovenie stanovuje, že na dizajn sa môže vzťahovať ochrana podľa autorského práva odo dňa, keď bol dizajn vytvorený alebo akoukoľvek formou stanovený.
2. Spor týkajúci sa reprodukcie známeho svietidla Arco, výtvoru predstavivosti bratov Castiglioniovcov, vznikol medzi spoločnosťou Flos SpA (ďalej len „Flos“), ktorá vyhlasuje, že je držiteľkou majetkových práv týkajúcich sa tohto svietidla, a spoločnosťou Semeraro Casa e Famiglia SpA (ďalej len „Semeraro“).
3. Podľa vtedy platnej vnútroštátnej právnej úpravy sa stal dizajn svietidla Arco voľným a spoločnosť Semeraro mohla vyrábať svietidlo Fluida, ktoré napodobňuje formy dizajnu Arco, dovážať ho z Číny a obchodovať s ním.
4. S účinnosťou smernice 98/71 a jej prebratím do talianskeho právneho poriadku sa Flos domnieva, že autorské práva k dizajnu Arco by sa mali uplatniť. Vytýka teda spoločnosti Semeraro výrobu svietidla Fluida a obchodovanie s ním a žiada taliansky súd, aby obchodovanie s týmto svietidlom zakázal.
5. V tejto veci sa po prvé vynára otázka, či sa na dizajn, ktorý sa stal voľným pred účinnosťou smernice 98/71, môže vzťahovať ochrana podľa autorského práva.
6. V prípade kladnej odpovede na túto prvú otázku sa vnútroštátny súd po druhé pýta, či skutočnosť, že tretia osoba legitímne vyrobila výrobok napodobňujúci formy dizajnu, ktorý sa stal voľným, alebo obchodovala s ním, má vplyv na získanie ochrany podľa autorského práva k tomuto dizajnu, prípadne či je možné zaviesť prechodné obdobie, počas ktorého bude táto ochrana vylúčená.
7. V týchto návrhoch navrhnem Súdnemu dvoru, aby rozhodol, že článok 17 smernice 98/71 má byť vykladaný v tom zmysle, že právna úprava členského štátu stanovujúca, že na dizajny, ktoré sa stali voľnými pred účinnosťou vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej túto smernicu, sa nemôže vzťahovať ochrana podľa autorského práva, je s ním v rozpore.
8. Ďalej uvediem dôvody, pre ktoré sa domnievam, že článku 17 smernice 98/71 neodporuje zavedenie primeraného prechodného obdobia, počas ktorého osoby, ktoré mohli legitímne vyrábať výrobok napodobňujúci tieto formy dizajnu, ktorý sa stal voľným pred účinnosťou vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej túto smernicu, a obchodovať s ním, môžu pokračovať v obchodovaní s týmto výrobkom.
I – Právny rámec
A – Právo Únie
1. Smernica 93/98/EHS
9. Smernica Rady č. 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o zosúladení lehoty ochrany autorského práva a niektorých príbuzných práv(3) nadobudla účinnosť 1. júla 1995.(4)
10. Táto smernica stanovuje ochranu literárneho alebo umeleckého diela počas života autora tohto diela a 70 rokov po jeho smrti.(5)
11. Podľa článku 10 ods. 2 smernice 93/98 „lehoty ochrany ustanovené touto smernicou sa vzťahujú na všetky diela a predmety ochrany, ktoré sú v deň [nadobudnutia jej účinnosti] chránené najmenej v jednom členskom štáte podľa vnútroštátnych ustanovení a autorského práva alebo príbuzných právach alebo ktoré k tomuto dňu spĺňajú podmienky ochrany podľa smernice 92/100/EHS[(6)]“.
12. Podľa článku 10 ods. 3 smernice 93/98 sa táto smernica nedotýka žiadnych aktov využitia uskutočnených pred dňom jej účinnosti. Členské štáty prijmú potrebné ustanovenia osobitne na ochranu práv získaných tretími osobami.
2. Smernica 98/71
13. Cieľom smernice 98/71 je zblíženie právnych predpisov členských štátov v oblasti právnej ochrany dizajnov.
14. Táto smernica najmä zakotvuje princíp kumulácie právnej ochrany podľa osobitného zákona na ochranu zapísaných dizajnov a podľa zákona o autorskom práve.
15. Článok 17 tejto smernice stanovuje, že „dizajn [na dizajn – neoficiálny preklad] chránený právom k dizajnu zapísanému v členskom štáte alebo pre členský štát v súlade s touto smernicou je tiež vhodný na ochranu [sa tiež môže vzťahovať ochrana – neoficiálny preklad] podľa autorského práva tohto štátu, a to odo dňa, kedy bol dizajn vytvorený alebo akoukoľvek formou stanovený. Rozsah, v akom a podmienky, za ktorých sa takáto ochrana udeľuje, vrátane požadovaného stupňa pôvodnosti, určí každý členský štát“.
16. Podľa článku 19 smernice 98/71 mali členské štáty uviesť do súladu svoju právnu úpravu do 28. októbra 2001.
B – Vnútroštátne právo
17. Pred prebratím smernice 98/71 do talianskeho právneho poriadku stanovoval zákon č. 633 z 22. apríla 1941 o ochrane autorských práv a ďalších práv s ním súvisiacich(7) vo svojom článku 2 ods. 1 bode 4, že autorská ochrana sa vzťahuje na „sochárske, výtvarné diela, diela umeleckého dizajnu, rytiny a podobné diela výtvarného umenia, vrátane scénografických diel, aj keď sa uplatňujú v priemysle, za podmienky, že ich umelecká hodnota je oddeliteľná od priemyselného charakteru výrobku, s ktorým sú spojené“.
18. Po prebratí tejto smernice do talianskeho právneho poriadku legislatívny dekrét č. 95 z 2. februára 2001 o prebratí smernice 98/71/ES(8) zmenil tento článok tak, že zrušil uvedenú požiadavku oddeliteľnosti. Na základe tejto zmeny bol článok 2 ods. 1 bod 4 zákona č. 633/41 zrušený a bol doplnený bod 10. Na základe tohto nového bodu sú diela priemyselného dizajnu, ktoré majú samy osebe tvorivú povahu a umeleckú hodnotu, chránené autorským právom. Legislatívny dekrét č. 95/2001 nadobudol účinnosť 19. apríla 2001.
19. Legislatívny dekrét č. 164 z 12. apríla 2001 o uplatnení smernice 98/17(9) zaviedol do legislatívneho dekrétu č. 95/2001 článok 25a, ktorý stanovoval, že počas obdobia desiatich rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti posledného uvedeného dekrétu sa ochrana priznaná dizajnom v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 10 zákona č. 633/41 nepoužije len vo vzťahu k tým subjektom, ktoré pred uvedeným dátumom vyrobili výrobky podľa dizajnov, ktoré sa stali voľnými, ponúkali ich alebo obchodovali s nimi.
20. Všetky tieto ustanovenia boli začlenené do talianskeho zákonníka priemyselného vlastníctva. Obzvlášť článok 239 zákonníka prevzal desaťročné moratórium zavedené článkom 25a legislatívneho dekrétu č. 95/2001. Navyše článok 44 tohto talianskeho zákonníka obmedzil dobu ochrany poskytnutú autorským právom na 25 rokov po smrti autora, namiesto požadovaných 70 rokov.
21. Komisia Európskych spoločenstiev však začala konanie o nesplnení povinnosti proti Talianskej republike pre nedodržanie článkov 17 a 18 smernice 98/71, keďže desaťročné moratórium a obmedzenie ochrany na 25 rokov po smrti autora boli podľa Komisie v rozpore s týmito článkami.
22. Na účely dosiahnutia súladu s právom Únie prijala Talianska republika článok 4 ods. 4 zákonného dekrétu č. 10 z 15. februára 2007 o dodržovaní povinností vyplývajúcich z práva Spoločenstva a medzinárodných záväzkov.(10) Toto ustanovenie stanovuje predĺženie doby ochrany autorských práv k dielam priemyselného dizajnu na 70 rokov a mení článok 239 talianskeho zákonníka priemyselného vlastníctva. Podľa tohto článku nemôže byť ochrana priznaná priemyselným dizajnom v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 10 zákona č. 633/41, v znení neskorších zmien, uplatňovaná na výrobky vyrobené podľa dizajnov, ktoré sa stali voľnými pred účinnosťou legislatívneho dekrétu č. 95/2001.
II – Skutkový stav a spor vo veci samej
23. Flos je spoločnosť založená podľa talianskeho práva, ktorá pôsobí od začiatku 60. rokov 20. storočia v sektore hodnotných svietidiel. Táto spoločnosť uviedla, že je držiteľkou všetkých majetkových práv týkajúcich sa dizajnu svietidla s názvom Arco, ktoré vytvorili talianski dizajnéri Achille a Pier Giacomo Castiglioniovci.
24. Spoločnosť Flos vytýka spoločnosti Semeraro, že doviezla z Číny a obchodovala v Taliansku s modelom svietidla Fluida, ktoré napodobňuje štylistické a estetické znaky svietidla Arco, čím porušuje autorské práva k tomuto svietidlu, o ktorých spoločnosť Flos vyhlásila, že je ich držiteľkou. Flos sa domnieva, že ju spoločnosť Semeraro poškodila v jej majetkových právach k dielu priemyselného dizajnu, ktoré svietidlo Arco predstavuje, a že teda porušila právo hospodárskej súťaže.
25. Spoločnosť Semeraro poprela, že by dizajn Arco mohol mať sám osebe akúkoľvek umeleckú hodnotu, čo je predpoklad požadovaný v článku 2 ods. 1 bodu 10 zákona č. 633/41, aby mohol dizajn požívať ochranu podľa autorského práva. Okrem toho poprela existenciu akejkoľvek totožnosti vo forme medzi týmito dvoma dizajnmi svietidiel.
26. Je potrebné spresniť, že keďže dizajn svietidla Arco sa stal voľným podľa vtedy platnej vnútroštátnej právnej úpravy, mohla spoločnosť Semeraro legitímne kopírovať tento dizajn.
27. Assoluce (národná asociácia výrobcov svietidiel) vstúpila do konania na podporu spoločnosti Flos.
28. Pred začatím konania vo veci samej spoločnosť Flos podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia požadujúceho zhabanie svietidiel Fluida a zákaz ich ďalšieho dovozu a obchodovania s nimi zo strany spoločnosti Semeraro.
29. Uznesením z 29. decembra 2006 taliansky súd určil, že na svietidlo Arco sa vzťahuje autorské právo k dielam priemyselného dizajnu a že dizajn svietidla Fluida dôsledne napodobňuje jeho formy. Preto nariadil zhabanie svietidiel Fluida a zakázal spoločnosti Semeraro ich ďalší dovoz a obchodovanie s nimi. Toto uznesenie bolo v odvolacom konaní potvrdené.
30. Súd v Miláne (Taliansko) vyjadril pochybnosti o súlade legislatívnych zmien, ktoré postupne nastali počas konania, s právnou úpravou Únie.
III – Prejudiciálne otázky
31. Tribunale di Milano sa rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Majú sa články 17 a 19 smernice 98/71... vykladať v tom zmysle, že pri uplatnení vnútroštátneho zákona členského štátu, ktorý – v zmysle tejto smernice – zaviedol do svojho právneho poriadku ochranu autorského práva k dizajnom, možnosť priznaná tomuto členskému štátu samostatne stanoviť rozsah ochrany a podmienky, za ktorých sa táto ochrana udeľuje, môže zahŕňať aj vylúčenie samotnej ochrany vo vzťahu k dizajnom, ktoré – hoci spĺňajú podmienky ochrany stanovené autorským právom – mali byť považované za voľné pred dátumom nadobudnutia účinnosti zákonných ustanovení, ktoré zaviedli do vnútroštátneho právneho poriadku ochranu autorského práva k dizajnom, z dôvodu, že nikdy neboli zapísanými dizajnmi, alebo z dôvodu, že príslušný zápis nebol k tomuto dátumu platný?
2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku majú sa články 17 a 19 smernice 98/71... vykladať v tom zmysle, že pri uplatnení vnútroštátneho zákona členského štátu, ktorý – v zmysle tejto smernice – zaviedol do svojho právneho poriadku ochranu autorského práva k dizajnom, možnosť priznaná tomuto členskému štátu samostatne stanoviť rozsah ochrany a podmienky, za ktorých sa táto ochrana udeľuje, môže zahŕňať aj vylúčenie samotnej ochrany vo vzťahu k dizajnom, ktoré – hoci spĺňajú podmienky ochrany stanovené autorským právom – mali byť považované za voľné pred dátumom nadobudnutia účinnosti zákonných ustanovení, ktoré zaviedli do vnútroštátneho právneho poriadku ochranu autorského práva k dizajnom a kde tretia osoba – ktorá nemá povolenie od držiteľa autorského práva k týmto dizajnom – už vyrobila výrobky podľa týchto dizajnov alebo začala s nimi obchodovať v tomto štáte?
3. V prípade zápornej odpovede na otázky v bodoch 1 a 2 majú sa články 17 a 19 smernice 98/71... vykladať v tom zmysle, že pri uplatnení vnútroštátneho zákona členského štátu, ktorý – v zmysle tejto smernice – zaviedol do svojho právneho poriadku ochranu autorského práva k dizajnom, možnosť priznaná tomuto členskému štátu samostatne stanoviť rozsah ochrany a podmienky, za ktorých sa táto ochrana udeľuje, môže zahŕňať aj vylúčenie samotnej ochrany vo vzťahu k dizajnom, ktoré – hoci spĺňajú podmienky ochrany stanovené autorským právom – mali byť považované za voľné pred dátumom nadobudnutia účinnosti zákonných ustanovení, ktoré zaviedli do vnútroštátneho právneho poriadku ochranu autorského práva k dizajnom a kde tretia osoba – ktorá nemá povolenie od držiteľa autorského práva k týmto dizajnom – už vyrobila výrobky podľa týchto dizajnov alebo začala s nimi obchodovať v tomto štáte a kde je toto vylúčenie stanovené na podstatné obdobie (v dĺžke desiatich rokov)?“
IV – Právne posúdenie
32. Rovnako ako Komisia si myslím, že článok 19 smernice 98/71 nie je relevantný v tejto veci. Uvedený článok sa obmedzuje iba na stanovenie dátumu, do ktorého musia členské štáty zosúladiť svoju právnu úpravu s ustanoveniami tejto smernice, a to 28. október 2001. V prejednávanej veci nejde o rozhodnutie o otázke, či Talianska republika prebrala uvedenú smernicu v stanovenej lehote.
33. Spor vo veci samej sa týka otázky, či spoločnosť Semeraro, ktorá v tom čase legitímne získala právo vyrábať dizajn svietidla Fluida a obchodovať s ním, je teraz nútená zastaviť výrobu aj obchodovanie z dôvodu, že vnútroštátna právna úprava, ktorá prebrala smernicu 98/71, obnovila autorské práva k dizajnu Arco, ktorého formy kopíruje dizajn Fluida.
34. Vnútroštátny súd sa obzvlášť pýta, či článok 17 smernice má byť vykladaný v tom zmysle, že právna úprava členského štátu stanovujúca, že na dizajny, ktoré sa stali voľnými pred účinnosťou vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej túto smernicu, sa nemôže vzťahovať ochrana podľa autorského práva, je s ním v rozpore.
35. V prípade kladnej odpovede sa vnútroštátny súd v zásade pýta, či skutočnosť, že tretia osoba legitímne získala právo vyrábať výrobok napodobňujúci tieto formy dizajnu, ktorý sa stal voľným, alebo obchodovať s ním, má vplyv na získanie ochrany podľa autorského práva k tomuto dizajnu, prípadne či je možné zaviesť prechodné obdobie, počas ktorého bude táto ochrana vylúčená.
A – O uplatnení autorského práva na dizajny, ktoré sa stali voľnými pred účinnosťou smernice 98/71
36. Článok 17 smernice 98/71 stanovuje, že na dizajn chránený právom k dizajnu zapísanému v členskom štáte alebo pre členský štát sa tiež môže vzťahovať ochrana podľa autorského práva tohto štátu, a to odo dňa, keď bol dizajn vytvorený alebo akoukoľvek formou stanovený.(11)
37. Táto smernica nespresňuje, či dizajn, ktorý sa stal voľným pred účinnosťou smernice, môže požívať túto ochranu.
38. Vnútroštátny súd sa pýta, či vzhľadom na to, že článok 17 druhá veta tejto smernice stanovuje, že „rozsah, v akom a podmienky, za ktorých sa [takáto] ochrana udeľuje..., určí každý členský štát“, nemajú členské štáty určitý rozhodovací priestor, ktorý by im umožňoval vylúčiť z ochrany podľa autorského práva dizajn, ktorý sa stal voľným pred účinnosťou vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej smernicu 98/71.
39. Nemyslím si to z nasledujúcich dôvodov.
40. Z prípravných prác, ktoré viedli k vypracovaniu smernice 98/71, vyplýva, že táto smernica má harmonizovať vnútroštátne právne predpisy v oblasti dizajnov tak, aby tieto právne úpravy boli navzájom zlučiteľné, pokiaľ ide o ich najvýznamnejšie prvky, a zlučiteľné aj s budúcim systémom ochrany Spoločenstva.(12)
41. Okrem toho sa spresňuje, že približovanie uvedených právnych úprav sa nemusí vzťahovať na všetky aspekty vnútroštátnych právnych úprav, ale je dostačujúce približovať charakteristiky, ktoré sú nevyhnutné na koexistenciu špecifickej vnútroštátnej ochrany a ochrany Spoločenstva v oblasti dizajnov, a najmä charakteristiky týkajúce sa rozsahu a trvania ochrany.(13)
42. V prípravných prácach sa tiež uvádza, že „nie je dôvod na zasahovanie do oblastí, akými sú existujúce vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa úradných postupov a preskúmania, ktorého cieľom je určenie, či sú splnené podmienky poskytnutia ochrany“(14). To je dôvod, prečo článok 17 druhá veta smernice 98/71 stanovuje, že rozsah, v akom a podmienky, za ktorých sa takáto ochrana udeľuje, vrátane požadovaného stupňa pôvodnosti, určí každý členský štát.
43. Naproti tomu doba ochrany podľa autorského práva a jej časové účinky boli predmetom harmonizácie na úrovni Európskej únie smernicou 93/98, platnou v čase okolností vo veci samej.(15)
44. Podľa smernice 93/98 trvá táto ochrana počas života autora a 70 rokov po jeho smrti.(16) Článok 10 ods. 2 smernice okrem toho stanovuje, že táto doba sa vzťahuje na všetky diela a predmety ochrany, ktoré sú v deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice chránené najmenej v jednom členskom štáte.
45. Domnievam sa preto, že článok 17 smernice 98/71 treba vykladať v spojení s ustanoveniami smernice 93/98 a najmä s článkom 10 ods. 2 tejto smernice.
46. Toto ustanovenie už bolo predmetom výkladu Súdneho dvora vo veci týkajúcej sa obnovenia autorských práv k hudobnému dielu.
47. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 29. júna 1999, Butterfly Music(17), rozhodol, že z uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že uplatnenie doby ochrany stanovenej smernicou 93/98 môže mať v členských štátoch, v ktorých právna úprava určuje kratšiu dobu ochrany, za následok obnovenie ochrany diel alebo predmetov, ktoré sa stali voľnými.(18)
48. Súdny dvor uvádza, že toto riešenie bolo prijaté na účely čo najrýchlejšieho dosiahnutia cieľa harmonizácie vnútroštátnych právnych úprav stanovujúcich doby ochrany autorského práva a vylúčenia, aby určité práva v niektorých členských štátoch zanikli, zatiaľ čo v iných by boli chránené.(19)
49. Myslím si, že táto judikatúra je uplatniteľná na prejednávanú vec.
50. Jedným z hlavných prínosov smernice 98/71 je zakotvenie zásady kumulácie ochrany podľa osobitného zákona na ochranu zapísaných dizajnov a podľa zákona o autorskom práve na účely odstránenia odlišností, ktoré existujú v právnych úpravách členských štátov v tejto oblasti. Komisia vo svojich prípravných prácach uviedla, že toto kumulatívne uplatnenie týkajúce sa ochrany dizajnov je povinné a znamená, že vnútroštátna právna úprava musí byť zmenená, pokiaľ stanovuje, že ochrana podľa autorského práva nemôže byť vôbec alebo môže byť len za určitých podmienok kumulovaná s ochranou stanovenou špeciálnou právnou úpravou týkajúcou sa dizajnov.(20)
51. Kumulácia ochrany podľa osobitného zákona na ochranu zapísaných dizajnov s ochranou podľa zákona o autorskom práve nie je teda možnosťou, ktorá je ponúknutá členským štátom, ale cieľom, ktorý treba dosiahnuť na účely odstránenia odlišností existujúcich medzi rôznymi právnymi úpravami.
52. Podľa môjho názoru by tento cieľ bol prekazený, ak by možnosť uplatniť alebo neuplatniť ochranu podľa autorského práva k dizajnom, ktoré sa stali voľnými, bola ponechaná členským štátom. To by malo za následok, že dizajn, ktorý bol vytvorený pred nadobudnutím účinnosti smernice 98/71, by bol v niektorých členských štátoch chránený, kým v iných by chránený nebol. Rozdiely, ktoré chce táto smernica odstrániť, by pretrvávali a tým by bol dotknutý obchod medzi členskými štátmi. Okrem toho by to smerovalo aj proti hlavnému cieľu smernice 93/98, ktorým je harmonizácia doby a časových účinkov ochrany podľa autorského práva.(21)
53. Riešenie, ktoré bolo vyvodené v už citovanom rozsudku Butterfly Music, sa mi zdá ako jediné, ktoré zaručuje jednotné uplatnenie smernice 98/71 na celom území Únie.
54. S prihliadnutím na tieto úvahy si myslím, že článok 17 smernice 98/71 má byť vykladaný v tom zmysle, že právna úprava členského štátu stanovujúca, že na dizajny, ktorý sa stali voľnými pred účinnosťou vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej túto smernicu, sa nemôže vzťahovať ochrana podľa autorského práva, je s ním v rozpore.
55. Otázkou teraz zostáva, či skutočnosť, že tretie osoby legitímne vyrobili výrobok napodobňujúci tieto formy dizajnu, ktorý sa stal voľným, alebo obchodovali s ním, má vplyv na získanie ochrany podľa autorského práva k tomuto dizajnu.
B – Vplyv práv, ktoré tretie osoby legitímne získali, na uplatnenie ochrany podľa autorského práva na dizajny, ktoré sa stali voľnými pred nadobudnutím účinnosti smernice 98/71
56. Už som uviedol, že ochrana dizajnu podľa autorského práva sa uplatňuje od okamihu ich vytvorenia, a to aj vtedy, ak sa v okamihu nadobudnutia účinnosti smernice 98/71 stali voľnými.
57. Vnútroštátny súd sa svojou druhou a treťou otázkou pýta, či by to nemalo byť inak alebo či by nemalo byť aspoň zavedené prechodné obdobie, počas ktorého by táto ochrana bola vylúčená, pokiaľ tretia osoba, akou je Semeraro, legitímne vyrábala dizajn napodobňujúci formu iného dizajnu, ktorý sa stal voľným, a obchodovala s ním.
58. Smernica 98/71 nespresňuje, aký je vplyv, ktorý by mohlo mať uplatnenie autorského práva na práva získané tretími osobami pred nadobudnutím účinnosti vnútroštátnych právnych predpisov preberajúcich túto smernicu.
59. Aby bola vnútroštátnemu súdu poskytnutá užitočná odpoveď, je potrebné podľa môjho názoru opätovne odkázať na ustanovenia smernice 93/98, ktoré upravujú spôsoby časových účinkov ochrany podľa autorského práva, najmä v článku 10 ods. 3 smernice.
60. Toto ustanovenie stanovuje, že smernica 93/98 sa nedotýka žiadnych aktov využitia uskutočnených pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto smernice a že členské štáty prijmú nevyhnutné ustanovenia najmä na ochranu práv nadobudnutých tretími osobami.
61. V už citovanom rozsudku Butterfly Music Súdny dvor po tom, čo rozhodol, že uplatnenie doby ochrany stanovenej uvedenou smernicou môže mať za následok obnovenie ochrany diel alebo predmetov, ktoré sa stali voľnými, pripomenul, že dvadsiate siedme odôvodnenie smernice 93/98 stanovuje, že „súčasť právneho poriadku spoločenstva tvoria nadobudnuté práva a ohľad na oprávnené očakávania; zmluvné štáty preto môžu ustanoviť, že najmä za určitých okolností autorské právo a príbuzné práva, ktoré sa obnovia v zmysle tejto smernice, nebudú zaväzovať tie osoby, ktoré v dobrej viere prikročili k využívaniu diel v čase, keď tieto diela boli verejným majetkom (autorskoprávne voľné)“ (22).
62. Súdny dvor ďalej uvádza, že táto smernica zakotvila možnosť obnovenia zaniknutých autorských a príbuzných práv bez toho, aby tým boli dotknuté akty využitia uskutočnené pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pričom členské štáty prijmú nevyhnutné ustanovenia najmä na ochranu práv nadobudnutých tretími osobami.(23)
63. Súdny dvor pripomína, že novely právnych predpisov sa uplatnia, ak nie je stanovené inak, na budúce účinky situácií vzniknutých za pôsobnosti skoršieho zákona. Keďže obnovenie autorských a príbuzných práv nemá vplyv na akty využitia uskutočnené treťou osobou s konečnou platnosťou pred dňom, keď toto obnovenie nastalo, nemôže byť považované za obnovenie s retroaktívnym účinkom. Uplatnenie na budúce účinky situácií, ktoré nie sú s konečnou platnosťou uskutočnené, naopak znamená, že má vplyv na práva tretej osoby pokračovať vo využívaní zvukového nosiča, ktorého už vyrobené kópie neboli ešte k tomuto dňu uvedené na trh a predané.(24)
64. Súdny dvor tiež pripomína, že zásada legitímneho očakávania nemôže byť rozšírená tak, aby všeobecne bránila uplatneniu novej právnej úpravy na budúce účinky situácií vzniknutých za pôsobnosti skoršej právnej úpravy.(25)
65. Súdny dvor sa domnieval, že zavedenie obmedzeného obdobia, počas ktorého tretie osoby, ktoré legitímne reprodukovali a uvádzali na trh zvukové nosiče, ktorých užívacie práva zanikli podľa predchádzajúcej právnej úpravy, mohli tieto nosiče distribuovať, odpovedá požiadavkám smernice 93/98.(26) Takéto obdobie spĺňa jednak povinnosť uloženú členským štátom prijať opatrenia smerujúce k ochrane práv získaných tretími osobami a jednak nevyhnutnosť uplatnenia novej doby ochrany autorských a príbuzných práv k dátumu stanovenému v tejto smernici, čo predstavuje hlavný cieľ smernice.(27)
66. Rovnaké odôvodnenie sa musí podľa môjho názoru použiť i v tejto veci.
67. Treba nájsť spravodlivú rovnováhu medzi dodržaním jedného z hlavných cieľov smernice 98/71, teda uplatnením ochrany podľa autorského práva na dizajny, a nevyhnutnosťou zaručiť práva, ktoré tretie osoby získali v dobrej viere pred nadobudnutím účinnosti vnútroštátnych právnych predpisov preberajúcich túto smernicu. Duševné vlastníctvo je oblasť, kde musia spoločne existovať záujmy, ktoré sa môžu niekedy zdať protichodné. Je podstatné podporovať tvorbu zaručením toho, že diela, kresby alebo dizajny budú chránené proti akejkoľvek forme falšovania. Takisto je dôležité umožniť primeranú hospodársku súťaž na tomto druhu trhu, aby občania Únie mohli mať prístup k výhodám tvorby, či už ide o technológiu, oblasť informácií alebo o oblasť dizajnu.
68. Podľa judikatúry pripomenutej v bode 63 týchto návrhov uplatnenie autorského práva na dizajny, ktoré sa stali voľnými pred dátumom nadobudnutia účinnosti vnútroštátnych právnych predpisov preberajúcich smernicu 98/71, nemôže mať vplyv na situácie uskutočnené s konečnou platnosťou pred týmto dátumom. To podľa môjho názoru znamená, že autorské právo, ktoré sa vzťahuje na dizajn Arco, sa nemôže uplatniť na svietidlá Fluida, ktoré boli vyrobené a predávané na trhu pred týmto dátumom.
69. Členské štáty naopak požívajú určitú mieru voľnej úvahy pri ochrane práv získaných tretími osobami,(28) pričom príslušné štátne orgány môžu určiť prechodné obdobie, ktoré sa začína od dátumu nadobudnutia účinnosti vnútroštátnych právnych predpisov preberajúcich smernicu 98/71 a počas ktorého tretie osoby, ktoré legitímne získali právo obchodovať s výrobkom napodobňujúcim dizajn, ktorý sa stal voľným pred týmto dátumom, môžu pokračovať v obchodovaní s týmto výrobkom.
70. Spoločnosť Flos vo svojich pripomienkach ďalej uvádza, že „sa zdá byť prípustné stanovenie prechodného pravidla, ktoré zmierňuje brutalitu prechodu na ochranu na základe autorského práva vyplývajúceho z uplatnenia smernice 98/71“.
71. Súdny dvor v už citovanom rozsudku Butterfly Music spresnil, že doba prechodného obdobia musí byť primeraná.(29) Ide o zohľadnenie nielen oprávnených záujmov tretích osôb, ktoré boli v dobrej viere, ale aj o záujmy držiteľov autorských práv a o zohľadnenie cieľa, ktorý majú dotknuté právne predpisy dosiahnuť.
72. Vnútroštátny súd musí podľa môjho názoru pri preskúmaní situácie v prejednávanej veci in concreto zohľadniť viaceré skutočnosti, aby prípadne posúdil nevyhnutnosť zavedenia prechodného obdobia, počas ktorého svietidlo Arco nebude požívať ochranu podľa autorského práva.
73. Ako som uviedol, článok 17 smernice 98/71 nespresňuje, či ochrana podľa autorského práva je uplatniteľná na dizajny, ktoré sa stali voľnými pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice.
74. Po prvé pripomínam, že taliansky zákon preberajúci smernicu 98/71 stanovil prechodné obdobie v dĺžke desiatich rokov, počas ktorého dizajny, ktoré sa stali voľnými, nepožívajú ochranu podľa autorského práva. Po druhé po konaní o nesplnení povinnosti začatom Komisiou taliansky zákonodarca znovu zmenil tento zákon a ten teraz stanovuje, že ochrana podľa autorského práva sa neuplatní na dizajny, ktoré sa stali voľnými pred nadobudnutím účinnosti legislatívneho dekrétu č. 95/2001 preberajúceho smernicu 98/71.
75. Vzhľadom na tieto skutočnosti a na mlčanie smernice k uplatneniu autorského práva na dizajny, ktoré sa stali voľnými, si myslím, že nadobudnutie účinnosti tejto smernice vo vnútroštátnom právnom poriadku môže vyvolať v spoločnosti Semeraro oprávnené očakávania, že vtedy platná právna úprava bude zachovaná, teda že všetky práva k svietidlu Arco zanikli, a preto môže pokračovať vo výrobe svietidiel Fluida a v obchodovaní s nimi.
76. Hospodárske subjekty mohli podľa môjho názoru legitímne pochybovať o výklade článku 17 smernice 98/71, aký navrhujem Súdnemu dvoru, teda že na dizajny, ktoré sa stali voľnými pred účinnosťou vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej túto smernicu, sa môže vzťahovať ochrana podľa autorského práva.
77. Pokiaľ ide o maximálnu dĺžku prechodného obdobia, vnútroštátny súd sa pýta na vhodnosť zavedenia desaťročnej lehoty, ktorú taliansky zákonodarca pôvodne stanovil.
78. Prechodné obdobie musí byť podľa môjho názoru dostatočne dlhé, aby zaručilo hospodárske záujmy podnikov, ktoré v dobrej viere investovali do výroby dizajnov napodobňujúcich dizajny, ktoré sa stali voľnými pred nadobudnutím účinnosti smernice 98/71. Ide o ochranu týchto podnikov, ktorých hospodárska činnosť sa stáva takmer hneď nezákonná z dôvodu prebratia uvedenej smernice.
79. Pripomínam však, že toto prechodné obdobie nesmie mať za následok ani zabránenie uplatneniu novej právnej úpravy na budúce účinky situácií, ktoré vznikli za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy.(30)
80. Vo veci, ktorá viedla k vydaniu už citovaného rozsudku Butterfly Music, sa Súdny dvor domnieval, že lehota troch mesiacov, počas ktorých by tretie osoby, ktoré legitímne získali práva, mohli legálne distribuovať zvukové nosiče, by mohla byť považovaná za primeranú lehotu vo vzťahu k sledovanému cieľu a so zreteľom na podmienky, za ktorých bola smernica 93/98 prebratá. Táto lehota sa môže zdať veľmi krátka a prísna, ale v skutočnosti, ako to Súdny dvor zdôraznil, toto prebratie ponechalo tretím osobám takmer rok po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, aby mohli pokračovať v obchodovaní s uvedenými zvukovými nosičmi.(31)
81. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, lehota desiatich rokov pri ochrane, ktorá trvá 70 rokov po smrti autora, sa mi zdá byť prehnaná. Okrem toho Komisia začala konanie o nesplnení povinnosti proti Talianskej republike najmä preto, lebo vnútroštátna právna úprava stanovovala desaťročné prechodné obdobie.
82. Naopak, prikláňam sa k myšlienke, že lehota, ktorú mala spoločnosť Semeraro medzi 28. októbrom 2001, čiže dátumom, ku ktorému mali členské štáty uviesť do súladu svoju právnu úpravu so smernicou 98/71,(32) a 29. decembrom 2006, čiže dátumom, ku ktorému taliansky súd nariadil zhabanie svietidiel Fluida a zakázal spoločnosti Semeraro ďalšie obchodovania s nimi, je primeraná.
83. Počas tohto viac než päťročného obdobia spoločnosť Semeraro mohla vyrábať a predávať svoje svietidlá na trhu.
84. Táto lehota sa mi zdá byť v spravodlivej rovnováhe medzi dodržaním práv, ktoré tretie osoby legitímne získali, a nevyhnutnosťou zaručiť jeden z cieľov smernice 98/71, a to uplatnenie autorského práva na dizajny.
85. So zreteľom na tieto okolnosti prejednávanej veci a s prihliadnutím na ciele predmetnej právnej úpravy prislúcha vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, v akom rozsahu je zavedenie primeraného prechodného obdobia nevyhnutné na zaručenie ochrany práv získaných tretími osobami.
86. So zreteľom na uvedené úvahy sa domnievam, že zavedenie primeraného prechodného obdobia, počas ktorého osoby, ktoré mohli legálne vyrábať výrobok napodobňujúci tieto formy dizajnu, ktorý sa stal voľným pred účinnosťou vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej túto smernicu, a obchodovať s ním, môžu pokračovať v obchodovaní s týmto výrobkom, nie je v rozpore s článkom 17 smernice 98/71.
V – Návrh
87. Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby odpovedal na otázky položené Tribunale di Milano takto:
1. Článok 17 smernice 98/71/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 1998 o právnej ochrane dizajnov má byť vykladaný v tom zmysle, že právna úprava členského štátu stanovujúca, že na dizajny, ktoré sa stali voľnými pred účinnosťou vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej túto smernicu, sa nemôže vzťahovať ochrana podľa autorského práva, nie je s ním v rozpore.
2. Zavedenie primeraného prechodného obdobia, počas ktorého osoby, ktoré mohli legitímne vyrábať výrobok napodobňujúci tieto formy dizajnu, ktorý sa stal voľným pred účinnosťou vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej túto smernicu, a obchodovať s ním môžu pokračovať v obchodovaní s týmto výrobkom, nie je v rozpore s článkom 17 smernice 98/71.