ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (siedma komora)

z 10. decembra 2008

Vec T‑57/99

Albert Nardone

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Verejná služba – Úradníci – Žaloba o náhradu škody – Choroba z povolania – Vystavenie žalobcu vplyvu azbestu a iným látkam“

Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je návrh na náhradu ujmy, ktorá údajne vznikla žalobcovi v dôsledku chybného konania Komisie spočívajúceho v tom, že vystavila žalobcu prašnému ovzdušiu a znečistenému azbestom

Rozhodnutie: Komisia je povinná zaplatiť A. Nardonovi náhradu ujmy vo výške 66 000 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Paušálna náhrada škody podľa služobného poriadku – Žiadosť o dodatočnú náhradu škody na základe pochybenia vedúceho k vzniku zodpovednosti inštitúcie

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73)

2.      Úradníci – Invalidita – Povinnosť administratívy overiť schopnosť pracovať úradníka odstupujúceho z funkcie – Neexistencia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 78)

3.      Konanie – Výdavky – Určenie – Výdavky, ktoré sa nahrádzajú – Pojem – Náklady vzniknuté v období pred podaním žaloby – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

4.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom

(Článok 288 druhý odsek ES)

1.      Úradník, ktorý utrpel chorobu z povolania môže požiadať o dodatočné odškodnenie podľa všeobecného práva len ak systém stanovený článkom 73 služobného poriadku neumožňuje primeranú náhradu. Táto právna norma, ktorej cieľom je zamedziť dvojitému odškodneniu úradníkov, sa dôsledne uplatňuje a v zásade neumožňuje žiadnu výnimku či odchýlku. Všetky prípadné plnenia poskytnuté podľa služobného poriadku musia teda byť zohľadnené pri posúdení nahraditeľnej škody, pretože nahrádzajú rovnakú škodu, ako tú, ktorej náhrada sa žiada v rámci žaloby o náhradu škody.

Žaloba o náhradu škody je predčasná, ak ešte nie je možné posúdiť primeranosť odškodnenia podľa služobného poriadku, na ktoré môže mať žalobca nárok. Hoci je zvyčajne pre úradníka rýchlejšie a menej nákladné preukázať, že má nárok na paušálnu náhradu škody podľa článku 73 služobného poriadku, ako preukázať, že sú splnené podmienky nevyhnutné pre vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva, nemusí to tak vždy byť. Práve s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania, čo je zásada vyžadujúca zváženie rôznych faktorov osobitných pre každý jednotlivý prípad, má súd Spoločenstva podmieniť prípustnosť žaloby o náhradu škody podľa všeobecného práva vyčerpaním možnosti odškodnenia stanovenej v článku 73 služobného poriadku. Taká žaloba môže teda byť vyhlásená za prípustnú, keď postup na získanie odškodnenia podľa služobného poriadku trvá príliš dlho. Navyše v prípade, že náhrada škody priznaná na základe danej žaloby by nahradila škodu, ktorej náhrada sa takisto žiada v rámci systému odškodnenia podľa článku 73 služobného poriadku, výška náhrady škody by sa mala znížiť o všetky plnenia poskytnuté žalobcovi podľa služobného poriadku v zmysle pravidla zamedzenia súbehu náhrad.

(pozri body 53 – 58)

Odkaz: Súdny dvor, 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C‑257/98 P, Zb. s. I‑5251, bod 23; Súd prvého stupňa, 14. mája 1998, Lucaccioni/Komisia, T‑165/95, Zb. VS s. I‑A‑203, II‑627, bod 72; Súd prvého stupňa, 15. decembra 1999, Latino/Komisia, T‑300/97, Zb. VS s. I‑A‑259, II‑1263, body 94 a 95

2.      Z judikatúry Súdneho dvora ani z iného prameňa práva Spoločenstva nevyplýva, že by existovala všeobecná povinnosť inštitúcie Spoločenstva overiť schopnosť úradníka pracovať v prípade jeho dobrovoľného odstúpenia.

Ak je zamestnanec presvedčený, že jeho zdravotný stav vyžaduje, aby odstúpil z funkcie, musí pred svojím odchodom predložiť žiadosť podľa článku 90 služobného poriadku na priznanie invalidného dôchodku podľa článku 78 služobného poriadku. V opačnom prípade je sám zodpovedný za to, že mu nebol poskytnutý invalidný dôchodok, ak mu takýto dôchodok mal byť poskytnutý.

(pozri body 130 a 131)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 26. februára 2003, Nardone/Komisia, T‑59/01, Zb. VS s. I‑A‑55, II‑323, body 38 a 40

3.      Platby uhradené za služby advokáta v štádiu konania pred podaním žaloby uvedeným v článkoch 90 a 91 služobného poriadku nie sú výdavkami, ktoré sa nahrádzajú. Z logiky systému konania pred podaním žaloby stanoveného v služobnom poriadku totiž vyplýva, že v tomto štádiu úradník nie je zastúpený, čo je vyvážené tým, že administratíva nesmie vykladať sťažnosti úzko, ale musí byť naopak pri ich preskúmaní ústretová. Preto nemôžu byť úradníkovi, okrem výnimočných okolností, nahradené v rámci žaloby o náhradu škody výdavky a honorár jeho poradcov.

(pozri body 139 a 140)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 5. júla 1993, Meskens/Parlament, T‑84/91 DEP, Zb. s. II‑757, bod 14; Súd prvého stupňa, 6. mája 2004, Hecq/Komisia, T‑34/03, Zb. VS s. I‑A‑143, II‑639, bod 21, a tam citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 13. decembra 2005, Cwik/Komisia, T‑155/03, T‑157/03 a T‑331/03, Zb. VS s. I‑A‑411, II‑1865, bod 199, a tam citovaná judikatúra

4.      Pre vznik mimozmluvnej zodpovednosti Európskeho Spoločenstva je prvou podmienkou preukázanie dostatočne závažného porušenia právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom. Pokiaľ ide o požiadavku, podľa ktorej musí byť porušenie dostatočne závažné, rozhodujúcim kritériom, na základe ktorého je možné považovať túto požiadavku za splnenú najmä ak dotknutá inštitúcia Spoločenstva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, je kritérium zjavného a závažného nerešpektovania obmedzení danou inštitúciou vo vzťahu k miere jej voľnej úvahy. Ak táto inštitúcia disponuje len značne obmedzenou alebo dokonca žiadnou mierou voľnej úvahy, môže na určenie existencie dostatočne závažného porušenia postačovať preukázanie jednoduchého porušenia práva Spoločenstva.

Podmienky uplatnenia zodpovednosti Spoločenstva za škodu, ktorú porušením práva Spoločenstva spôsobí svojím úradníkom a bývalým úradníkom, sa nemôžu, ak neexistuje osobitné odôvodnenie, líšiť od tých, ktorými sa riadi zodpovednosť Spoločenstva voči iným jednotlivcom.

Lekárska služba inštitúcie Spoločenstva musí v rámci svojej povinnosti starostlivosti upozorniť svojho úradníka na existenciu akejkoľvek choroby odhalenej v jeho záznamoch a varovať ho pred správaním, ktoré môže ohroziť jeho zdravie, čo znamená, že mu musia byť oznámené všetky v tejto súvislosti relevantné údaje a informácie. Lekárska služba musí tiež upozorniť úradníka na rizikové faktory, ktoré môžu mať vplyv na prejavenie sa choroby. Prípadné porušenie týchto povinností môže spôsobiť vznik zodpovednosti danej inštitúcie. Povinnosť starostlivosti je teda právnym pravidlom, ktorého porušenie môže spôsobiť vznik zodpovednosti Európskeho spoločenstva.

Komisia sa dopustila pochybenia, ktoré predstavuje závažné porušenie jej povinnosti starostlivosti, keď úradníka nútila pracovať v nezdravých podmienkach a neprijala opatrenia na ich zlepšenie, hoci poverený lekár na túto situáciu viackrát upozornil.

(pozri body 162, 164, 166 a 171 – 173)

Odkaz: Súdny dvor, 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C‑352/98 P, Zb. s. I‑5291, body 41, 43 a 44; Súd prvého stupňa, 25. septembra 1991, Nijman/Komisia, T‑36/89, Zb. s. II‑699, body 36 a 37; Súd prvého stupňa, 18. decembra 1997, Gill/Komisia, T‑90/95, Zb. VS s. I‑A‑471, II‑1231, bod 34; Súd prvého stupňa, 12. júla 2001, Comafrica a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, T‑198/95, T‑171/96, T‑230/97, T‑174/98 a T‑225/99, Zb. s. II‑1975, bod 134