ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

zo 16. januára 2007

Vec F‑3/06

Jacques Frankin a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Úradníci – Povinnosť administratívy poskytnúť pomoc – Zamietnutie – Prevod práv na dôchodok nadobudnutých v Belgicku“

Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou pán Frankin a 482 ostatných úradníkov a dočasných zamestnancov Komisie navrhujú jednak zrušenie zamietnutia Komisie z 10. júna 2005 poskytnúť im pomoc podľa článku 24 služobného poriadku a jednak náhradu škody, ktorá im údajne vznikla v dôsledku tohto zamietnutia

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Dôchodky – Práva na dôchodok nadobudnuté pred nástupom do služby Spoločenstiev – Prevod do režimu Spoločenstva

(Služobný poriadok úradníkov, článok 24 prvý odsek; príloha VIII, článok 11 ods. 2)

Inštitúcia neporušuje svoju povinnosť poskytnúť pomoc podľa článku 24 služobného poriadku zamietnutím žiadosti úradníka, ktorou úradník o jej technickú a finančnú pomoc na účely overenia, či má osobný záujem na podaní žiadosti o nový prevod jeho práv na starobný dôchodok, ktoré nadobudol pred vznikom služobného pomeru v Spoločenstvách v belgickom dôchodkovom režime za všeobecne výhodnejších podmienok novej právnej úpravy tohto členského štátu, a ďalej prípadne dosiahnuť tento nový prevod, pokiaľ táto inštitúcia nijakým spôsobom nevyjadrila svoje odmietnutie zrušiť pôvodné rozhodnutie o prevode. Táto inštitúcia môže oprávnene považovať takú žiadosť o pomoc za namierenú proti jednému z jej rozhodnutí, prevod sa totiž javí ako operácia obsahujúca dve po sebe nasledujúce rozhodnutia prijaté na základe žiadosti dotknutej osoby organizáciou spravujúcou vnútroštátny dôchodkový režim, ktorá vyčísli nadobudnuté práva a potom inštitúciou Spoločenstva, ktorá s ohľadom na tieto práva určí počet odpracovaných rokov, ktoré sa vezmú do úvahy v dôchodkovom režime Spoločenstva na základe prevedených práv. Skutočnosť, že splnenie cieľa, na účely ktorého bola podaná žiadosť o pomoc môže zahŕňať zrušenie aktu inštitúcie však nutne neznamená, najmä v prípade, keď je inštitúcia ochotná uskutočniť také zrušenie, že žiadaná pomoc je namierená proti aktu inštitúcie, čím by bola vylúčená z pôsobnosti uplatňovania článku 24 služobného poriadku, ktorý stanovuje ochranu úradníkov proti konaniu tretích osôb a nie proti samotným aktom inštitúcie. Tak je to však v prípade, keď inštitúcia jednoznačne oznámila svoje zamietnutie vziať späť predmetný akt.

V tejto súvislosti sa dotknutá osoba nemôže platne odvolávať na povinnosť starostlivosti, pokiaľ ide o rozhodnutie zamietajúce jej žiadosť, táto povinnosť nemôže inštitúciu donútiť, aby sa odchýlila od podmienok, ktorými služobný poriadok podriaďuje poskytnutie pomoci. Nie je dôvodné ani tvrdiť porušenie zásady pacta sunt servanda, keďže nejde o nijakú zmluvu alebo dohodu, ktorú by inštitúcia nedodržala, ani zásady patere legem quam ipse fecisti, keďže služobný poriadok nie je predpisom vypracovaným inštitúciou ako menovacím orgánom, ale zákonodarcom Spoločenstva.

Napokon žalobný dôvod uvádzaný voči zamietnutiu tejto žiadosti, podľa ktorého zmenou belgickej právnej úpravy došlo k diskriminácii medzi úradníkmi Spoločenstva, ktorí previedli svoje práva na dôchodok nadobudnuté v Belgicku, podľa toho, či o prevod uvedených práv žiadali pred alebo po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy, je neúčinný voči zamietnutiu poskytnúť pomoc vytýkané inštitúcii. Žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti by mohol byť vcelku účinný, pokiaľ by sa tvrdilo, že inštitúcia poskytla svoju pomoc iným úradníkom a zamestnancom nachádzajúcim sa v rovnakej situácii ako žalobca.

(pozri body 27 – 34, 38, 46, 60 a 61)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 10. júla 1997, Apostolidis a i./Komisia, T‑81/96, Zb. VS s. I‑A‑207, II‑607, bod 90 a citovaná judikatúra