ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)

z 15. júla 2015 (*)

„Hospodárska súťaž – Kartely – Európsky trh s predpínacou oceľou – Určenie cien, rozdelenie trhu a výmena citlivých obchodných informácií – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ – Jediné, komplexné a nepretržité porušenie – Proporcionalita – Zásada individualizácie trestov a sankcií – Neobmedzená právomoc“

Vo veci T‑422/10,

Trafilerie Meridionali SpA, predtým Emme Holding SpA, so sídlom v Pescaru (Taliansko), v zastúpení: G. Visconti, E. Vassallo di Castiglione, M. Siragusa, M. Beretta a P. Ferrari, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne B. Gencarelli a V. Bottka, neskôr V. Bottka a R. Striani a napokon V. Bottka a G. Conte, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Manzini, advokát,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie a zmenu rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38344 – Predpínacia oceľ), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konečnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konečnom znení zo 4. apríla 2011,

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),

v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen (spravodajca), sudcovia F. Dehousse a A. M. Collins,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 2. júla 2014,

vyhlásil tento

Rozsudok(1)

[omissis]

 Konanie a návrhy účastníkov konania

42      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 15. septembra 2010 podala Trame žalobu.

43      Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 6. októbra 2010 podala Trame návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý sa týkal odkladu výkonu rozhodnutia.

44      Rozhodnutím z 29. októbra 2010 Všeobecný súd (prvá komora) informoval žalobkyňu, že má možnosť upraviť svoje žalobné dôvody a tvrdenia tak, aby zohľadnili zmeny uskutočnené prvým rozhodnutím o zmene.

45      Trame predložila pripomienky k prvému rozhodnutiu o zmene v rámci svojej repliky podanej 19. apríla 2011.

46      Rozhodnutím zo 6. júna 2011 Všeobecný súd požiadal Komisiu, aby mu dodala dokumenty.

47      Dňa 22. júna 2011 Komisia oznámila spoločnosti Trame druhé rozhodnutie o zmene.

48      Dňa 12. júla 2011 predseda Všeobecného súdu zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia pre neexistenciu naliehavosti (uznesenie z 12. júla 2011, Emme/Komisia, T‑422/10 R, EU:T:2011:349).

49      Trame predložila pripomienky k druhému rozhodnutiu o zmene 1. augusta 2011.

50      Dňa 20. októbra 2011 Komisia podala originál svojej dupliky v jazyku konania, ako aj svoje poznámky k pripomienkam k druhému rozhodnutiu o zmene, ktoré predložila Trame, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu písomnej časti konania.

51      Po zmene zloženia komôr Všeobecného súdu s účinnosťou od 23. septembra 2013 bol sudca spravodajca pridelený do šiestej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená.

52      Predbežná správa uvedená v článku 52 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 bola predložená šiestej komore 8. novembra 2013.

53      Všeobecný súd 17. decembra 2013 v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania prijatých na základe článku 64 svojho rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na sériu otázok, a Komisiu, aby dodala dokumenty.

54      Dňa 28. februára 2014 Trame a Komisia predložili odpovede na tieto žiadosti. Trame vo svojej odpovedi uviedla, že 18. novembra 2013 predložila Komisii novú žiadosť, ktorou sa domáhala zohľadnenia svojej platobnej neschopnosti vzhľadom na ekonomickú a finančnú situáciu, v ktorej sa táto spoločnosť v tom čase nachádzala.

55      Všeobecný súd v rámci opatrení týkajúcich sa dokazovania prijatých na základe článku 65 svojho rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 nariadil 16. mája 2014 Komisii, aby predložila dokumenty, ktoré odmietla predložiť v reakcii na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijaté 17. decembra 2013.

56      Komisia predložila vyžiadané dokumenty 28. mája 2014 a Trame k nim mala prístup pred pojednávaním.

57      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 2. júla 2014.

58      Trame navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ním tejto spoločnosti ukladá pokuta, alebo znížil pokutu, ktorá jej bola uložená,

–        na základe článku 68 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 predvolal a vypočul zástupcu spoločnosti Tréfileurope Italia na karteli s cieľom overiť určité skutočnosti uvedené v bode 98 žaloby,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

59      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol všetky návrhy žalobkyne,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

60      Trame uvádza na podporu svojej žaloby päť žalobných dôvodov súvisiacich s jej účasťou na karteli a s prípadným vplyvom tejto účasti na stanovenie výšky pokuty: prvý žalobný dôvod sa týka jediného porušenia, druhý žalobný dôvod sa týka vylúčenia trojvláknových lán z kartelu, na ktorom sa podieľala, tretí žalobný dôvod sa týka doby účasti na porušení, štvrtý žalobný dôvod sa týka jej okrajovej úlohy a skutočnosti, že kartel neovplyvnil trh, a piaty žalobný dôvod sa týka úmyselnosti porušenia. V nadväznosti na druhé rozhodnutie o zmene Trame upravila svoje žalobné dôvody s cieľom poukázať aj na porušenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri stanovení výšky pokuty vzhľadom na zaobchádzanie so spoločnosťami ArcelorMittal a Ori Martin v porovnaní so zaobchádzaním so spoločnosťou Trame. Trame tiež uvádza šiesty žalobný dôvod, ktorý je založený na jej neschopnosti zaplatiť pokutu.

A –  Úvodné pripomienky

1.     Obsah napadnutého rozhodnutia

61      Z článku 1 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Trame porušila článok 101 ZFEÚ a od 1. januára 1994 článok 53 Dohody o EHP tým, že sa počas období uvedených v napadnutom rozhodnutí zúčastnila na „súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví predpínacej ocele na vnútornom trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP“ (ďalej len „kartel“ alebo „ jediné porušenie“, pričom také porušenie je podľa zvyčajne používanej terminológie tiež komplexné a nepretržité).

a)     Zložky kartelu a charakteristika jediného porušenia

62      V odôvodnení 122 napadnutého rozhodnutia sa kartel opisuje ako „paneurópska dohoda spočívajúca v takzvanej fáze Zürich a v takzvanej európskej fáze a/alebo v národných/regionálnych dohodách v závislosti od konkrétneho prípadu“. Odôvodnenia 123 až 135 napadnutého rozhodnutia v skratke opisujú tieto rôzne dohody a zosúladené postupy, ktoré sú následne podrobne opísané a posúdené vzhľadom na článok 101 ods. 1 ZFEÚ a článok 53 Dohody o EHP. Pre schematické znázornenie sa kartel skladá z nasledujúcich dohôd:

–        klub Zürich, prvá fáza paneurópskej dohody. Táto dohoda trvala od 1. januára 1984 do 9. januára 1996 a týkala sa stanovenia kvót na jednotlivé krajiny (Nemecko, Rakúsko, Benelux, Francúzsko, Taliansko a Španielsko), rozdelenia zákazníkov, určenia cien a výmeny citlivých obchodných informácií. Jeho členmi boli Tréfileurope, Nedri, WDI, DWK a Redaelli, ktorá zastupovala viacero talianskych podnikov minimálne od roku 1993 do roku 1995, a neskôr sa k nim pridali Emesa v roku 1992 a Tycsa v roku 1993;

–        klub Italia, národná dohoda, ktorá trvala od 5. decembra 1995 do 19. septembra 2002. Táto dohoda sa týkala stanovenia kvót pre Taliansko, ako aj pre vývozy z tejto krajiny do zvyšku Európy. Jeho členmi boli talianske podniky Redaelli, ITC, CB a Itas, ku ktorým sa neskôr pripojili Tréfileurope a Tréfileurope Italia (3. apríla 1995), SLM (10. februára 1997), Trame (4. marca 1997), Tycsa (17. decembra 1996), DWK (24. februára 1997) a Austria Draht (15. apríla 1997);

–        južná dohoda, regionálna dohoda dohodnutá a uzavretá v roku 1996 talianskymi podnikmi Redaelli, ITC, CB a Itas, Tycsa a Tréfileurope s cieľom stanoviť mieru rozšírenia každého z účastníkov v južných krajinách (Španielsko, Taliansko, Francúzsko, Belgicko a Luxembursko) a zaviazať sa spoločne dohodnúť kvóty s ostatnými výrobcami zo severnej Európy;

–        klub Európa, druhá fáza paneurópskej dohody. Táto dohoda bola uzavretá v máji 1997 spoločnosťami Tréfileurope, Nedri, WDI, DWK, Tycsa a Emesa (nazvané „stáli členovia“ alebo „šiesti výrobcovia“) a skončila sa v septembri 2002. Cieľom dohody bolo prekonať krízu klubu Zürich, rozdeliť si nové kvóty (vypočítané na obdobie od štvrtého štvrťroku 1995 do prvého štvrťroku 1997), rozdeliť si zákazníkov a určiť ceny. Šiesti výrobcovia dohodli koordinačné pravidlá, ktoré zahŕňali vymenovanie koordinátorov zodpovedných za vykonanie dohôd v jednotlivých krajinách a koordináciu s ostatnými dotknutými podnikmi pôsobiacimi v dotknutých krajinách alebo vo vzťahu k rovnakým zákazníkom. Ich zástupcovia sa pravidelne stretávali na rôznych úrovniach s cieľom dohliadnuť na vykonanie dohôd. Vymieňali si medzi sebou citlivé obchodné informácie. V prípade odklonu od dohodnutého obchodného správania sa uplatňoval systém kompenzácií;

–        koordinácia v súvislosti so zákazníkom Addtek. V rámci tejto paneurópskej dohody sa šiesti výrobcovia, ku ktorým sa príležitostne pripojili talianski výrobcovia a Fundia, udržiavali tiež bilaterálne (alebo multilaterálne) kontakty a zúčastňovali sa na určovaní cien a rozdelení zákazníkov ad hoc, pokiaľ to bolo v ich záujme. Napríklad spoločnosti Tréfileurope, Nedri, WDI, Tycsa, Emesa, CB a Fundia koordinovali spoločne ceny a objemy pre zákazníka Addtek. Tieto projekty sa týkali hlavne Fínska, Švédska a Nórska, ale aj Holandska, Nemecka, pobaltských štátov a strednej a východnej Európy. Ku koordinácii v súvislosti so spoločnosťou Addtek dochádzalo už počas fázy klubu Zürich, ktorá bola súčasťou paneurópskej dohody, a táto koordinácia pokračovala prinajmenšom do konca roka 2001;

–        diskusie medzi klubom Európa a klubom Italia. V období od minimálne septembra 2000 do septembra 2002 sa šiesti výrobcovia, ITC, ako aj CB, Redaelli, Itas a SLM pravidelne stretávali s cieľom prijať talianske podniky do klubu Európa ako trvalých členov. Talianske podniky chceli zvýšiť talianske kvóty v Európe, kým klub Európa podporoval zachovanie status quo. Na tento účel sa konali stretnutia v rámci klubu Italia s cieľom definovať jednotný postoj, stretnutia v rámci klubu Európa s cieľom preskúmať tento postoj a definovať vlastný postoj a stretnutia medzi členmi klubu Európa a talianskymi zástupcami s cieľom dospieť k dohode o rozdelení talianskej kvóty na konkrétnom trhu. Zúčastnené podniky si medzi sebou vymieňali citlivé obchodné informácie. Pre potreby prerozdelenia európskej kvóty s cieľom zahrnúť talianskych výrobcov sa tieto podniky dohodli na použití nového referenčného obdobia (od 30. júna 2000 do 30. júna 2001). Tieto podniky sa tiež dohodli na objeme celkového vývozu talianskych podnikov do Európy, ktorý si talianske podniky podľa jednotlivých krajín. Súčasne prerokúvali ceny, pričom členovia klubu Európa sa snažili prijať na úrovni Európy mechanizmus určovania cien uplatňovaný talianskymi výrobcami v rámci klubu Italia;

–        klub España. Paralelne popri paneurópskej dohode a klube Italia sa päť španielskych podnikov (Trefilerías Quijano, Tycsa, Emesa, Galycas a Proderac – tento podnik od mája 1994) a dva portugalské podniky (Socitrel od apríla 1994 a Fapricela od decembra 1998) dohodlo vo vzťahu k Španielsku a Portugalsku a na obdobie od minimálne decembra 1992 do septembra 2002 na zachovaní ich stabilného trhového podielu a stanovení kvót, rozdelení zákazníkov, vrátane verejných obstarávaní na práce, a na určení cien a platobných podmienok. Takisto si vymieňali citlivé obchodné informácie.

63      Podľa Komisie všetky dohody opísané v bode 62 vyššie majú vlastnosti jediného porušenia podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (odôvodnenia 135 a 609, ako aj oddiel 12.2.2 napadnutého rozhodnutia).

64      Konkrétne sa Komisia domnievala, že vyššie citované dohody boli súčasťou spoločného plánu určujúceho línie činnosti členov kartelu vo všetkých geografických zónach a že „tieto podniky obmedzili svoje individuálne obchodné správanie, aby dosiahli jeden protisúťažný cieľ a jeden protisúťažný obchodný cieľ, a síce skresliť alebo odstrániť normálne súťažné podmienky na trhu predpínacej ocele v EHP, a zaviesť globálnu rovnováhu, a to najmä určením cien a stanovením kvót, rozdelením zákazníkov a výmenou citlivých obchodných informácií“ (odôvodnenie 610 a oddiel 9.3 napadnutého rozhodnutia).

65      Komisia v tejto súvislosti uviedla:

„Plán, ktorý sa zaviazali plniť DWK, WDI, Tréfileurope, Tycsa, Emesa, Fundia, Austria Draht, Redaelli, CB, ITC, Itas, SLM, Trame, Proderac, Fapricela, Socitrel, Galycas a Trefilerías Quijano (hoci nie všetky súčasne), bol rozvinutý a uplatňovaný počas obdobia minimálne 18 rokov, prostredníctvom súboru tajných dohovorov, osobitných dohôd a/alebo zosúladených postupov. Jeho jediný a spoločný cieľ spočíval v obmedzení hospodárskej súťaže medzi účastníkmi použitím podobných mechanizmov na dosiahnutie uvedeného cieľa (pozri oddiel 9.3.1). Hoci aj niektorý z dohovorov bol problematický, ostatné zatiaľ fungovali normálne“ (odôvodnenie 612 napadnutého rozhodnutia).

66      Komisia v rámci svojich úvah zdôraznila:

–        „Fázy paneurópskej dohody klub Zürich a klub Európa sú súčasťou jediného porušenia, ktoré nebolo prerušené obdobím krízy od 9. januára 1996 do 12. mája 1997. … Okrem toho, tak ako v prípade klubu Zürich, účastníci klubu Európa naďalej stanovovali kvóty, rozdeľovali si zákazníkov a určovali ceny. Ich diskusie a ich dohoda sa týkali toho istého územia ako klub Zürich, ktoré však zahŕňalo viaceré ďalšie krajiny… .“ (odôvodnenie 613)

–        „Usporiadanie samotného kartelu (najmä systém koordinácie…) a jeho praktické uplatňovanie… svedčia o tom, že paneurópska, pyrenejská a talianska dohoda predstavujú jediné porušenie. Zásadné rozhodnutia, ako napríklad stanovenie európskych kvót vzťahujúcich sa na referenčnú oblasť, ktorá sa postupom času vyvíjala,… vypočítaných z objemov predaja za aktualizované referenčné obdobie…, sa prijímali na úrovni riadiacich orgánov na mnohostranných stretnutiach šiestich výrobcov klubu Európa …. Vedúci zamestnanci sa tiež zaoberali rozdelením určitých (referenčných) zákazníkov (ako napríklad Betonson a Addtek,…) alebo stanovením minimálnych cien pre určité krajiny a pre určitých referenčných zákazníkov. Niektorí stáli členovia paneurópskej dohody boli na úrovni predajcov poverení tým, aby predovšetkým kontrolovali uplatňovanie dohôd uzavretých na európskej úrovni v jednej alebo viacerých krajinách, najmä pokiaľ ide o koordináciu cien a zákazníkov (vrátane Talianska, Španielska a Portugalska, ktoré sú súčasťou referenčnej oblasti a domovskými krajinami členov klubu Italia a klubu España), a tiež aby nadväzovali kontakty s inými zainteresovanými výrobcami pôsobiacimi v príslušných geografických oblastiach (vrátane účastníkov dohôd klubu Italia a klubu España a napríklad spoločnosti Fundia, pokiaľ ide o koordináciu v súvislosti so zákazníkom Addtek).“ (odôvodnenie 614)

–        „Konkrétne fungovanie kartelu tiež svedčí o tom, že paneurópske a vnútroštátne dohody predstavujú jediné porušenie: pyrenejská dohoda a talianska dohoda boli už od začiatku úzko prepojené s paneurópskou dohodou. Kvótový systém klubu Italia slúžil ako vzor na vytvorenie kvótového systému klubu Zürich a počas fázy klubu Zürich a obdobia krízy účastníci klubu Zürich a klubu Italia dojednávali a uzatvárali dohody o kvótach, cenách a rozdelení zákazníkov, a to tak pre Taliansko, ako aj pre iné európske trhy referenčnej oblasti. Hoci talianski výrobcovia už neboli stálymi členmi klubu Európa, koordináciu medzi oboma klubmi zabezpečovala Tréfileurope, koordinátorka pre Taliansko, ktorá sa zúčastňovala takmer na všetkých diskusiách klubu Italia, a tak mohla ovplyvniť aj rokovania a diskusie v rámci jedného klubu, pričom umožnila všetkým účastníkom, aby vzali do úvahy plány a dohody uzavreté v druhom klube. Platí to aj pre spoločnosti DWK, Tycsa a neskôr aj Nedri, paneurópskych výrobcov, ktorí sa tiež pravidelne zúčastňovali na stretnutiach klubu Italia a na dvojstranných stretnutiach s talianskymi výrobcami. Výrobcovia klubu Zürich/Európa a klubu España rovnako dojednávali a uzatvárali dohody o kvótach, cenách a rozdelení zákazníkov, a to tak v rámci klubov, ako aj na dvojstrannej úrovni. Tycsa (koordinátorka pre Španielsko a Portugalsko) a Emesa, ktoré sa podieľali na oboch kluboch, opäť mohli ovplyvniť rokovania v rámci jedného klubu so zreteľom na ciele a dohody uzavreté v rámci druhého klubu. Diskusie vedené vo všetkých troch kluboch sa často týkali rokovaní, dohôd alebo rozhodnutí prijatých v ostatných kluboch. Od 11. septembra 2000 sa rokovania medzi hlavnými výrobcami predpínacej ocele navyše zintenzívnili s cieľom rozšíriť systém kvót klubu Európa na všetkých veľkých výrobcov predpínacej ocele… .“ (odôvodnenie 615)

–        „Z týchto dôvodov Komisia považuje opatrenia dohodnuté a prijaté na vnútroštátnej a regionálnej úrovni (pyrenejská, talianska alebo južná) za ucelený súbor opatrení prepojený s dohodami na paneurópskej úrovni. Zo skutočností uvedených v kapitole IV, ktorá sa týka opisu skutkového stavu, jasne vyplýva, že všetci účastníci protisúťažných dohôd dodržiavali a v rôznej miere (teda podľa toho, či boli účastníkmi jednej alebo viacerých dohôd) prispievali k spoločnému protisúťažnému plánu.“ (odôvodnenie 616)

67      Pokiaľ ide konkrétnejšie o nepretržitosť účasti na porušení, Komisia uviedla tieto dve poznámky:

–        po prvé „všetci adresáti [napadnutého rozhodnutia] sa podieľali na karteli, ktorý trval viac ako 18 rokov, a viacerí z nich sa zároveň podieľali na rôznych úrovniach tohto kartelu. Skutočnosť, že určitý podnik sa priamo nepodieľal na všetkých prvkoch celkového kartelu, nevylučuje jeho zodpovednosť za porušenie článku 101 ZFEÚ alebo článku 53 Dohody o EHP. V prejednávanom prípade skutočnosť, že určité podniky sa nezúčastnili na všetkých paneurópskych alebo vnútroštátnych stretnutiach, vôbec nespochybňuje konštatovanie o ich účasti na karteli, lebo všetky podniky o nich mohli byť informované a zohľadniť a využiť informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi, pri určovaní svojho obchodného správania na trhu. Ako bolo uvedené vyššie, väčšina účastníkov sa zaviazala dodržiavať všeobecný systém a uplatňovala ho počas obdobia niekoľkých rokov, pričom využívala tie isté mechanizmy a sledovala ten istý spoločný cieľ, ktorým bolo obmedziť hospodársku súťaž. Všetci adresáti… teda tiež vedeli, že sa podieľajú na všeobecnom systéme uplatňovanom na rôznych úrovniach, hoci v prípade niektorých z nich sa túto vedomosť podarilo preukázať až v pomerne neskorom štádiu porušenia“ (odôvodnenie 622 napadnutého rozhodnutia);

–        po druhé „však intenzita účasti každého podniku na karteli nie je rovnaká vzhľadom na dĺžku trvania individuálnej účasti podnikov na karteli…, ich geografickú prítomnosť (oblasť výroby a predaja) a ich veľkosť (veľkí alebo malí aktéri). Všetky tieto skutočnosti sú preskúmané v kapitole VIII [napadnutého rozhodnutia, ktorá sa týka skutočností zohľadnených pri stanovení výšky pokút]“ (odôvodnenie 623 napadnutého rozhodnutia).

b)     Skutočnosti zohľadnené v súvislosti so spoločnosťou Trame

68      Voči spoločnosti Trame sa vyvodzuje zodpovednosť za účasť na karteli v zmysle článku 1 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 61 vyššie) v období od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002.

69      Hlavné dôkazy umožňujúce preukázať túto účasť sú nasledujúce.

 Klub Italia (od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002)

70      Komisia konštatovala, že Trame sa zúčastňovala na klube Italia od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002 (odôvodnenia 124 a 385 a nasl. napadnutého rozhodnutia, ako aj odôvodnenia 467 až 473 napadnutého rozhodnutia, ktoré sú súčasťou oddielu 9.2.1.8 nazvaného „Individuálna účasť na klube Italia“).

71      Z napadnutého rozhodnutia vyplývajú najmä tieto skutočnosti:

–        účasť spoločnosti Trame na karteli potvrdzujú početné dokumenty nájdené pri inšpekciách a vyhlásenia aspoň troch účastníkov kartelu (SLM, Redaelli a Tréfileurope) (odôvodnenie 467 napadnutého rozhodnutia);

–        aj keď sa Trame nezúčastňovala na rozdelení talianskeho trhu od začiatku, účastníci stretnutia z 18. decembra 1995 (Redaelli, Itas, CB a ITC) sa rozhodli informovať okrem iného spoločnosť Trame o záveroch, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s novými cenami, ktoré sa majú uplatňovať v roku 1996. Okrem toho na stretnutí zo 17. decembra 1996 bola rozdaná tabuľka s uvedením pridelených ton podľa zákazníkov, v ktorej boli vymenovaní hlavní dodávatelia pre určitý počet zákazníkov na talianskom trhu v roku 1997. Hoci kolónky týkajúce sa spoločnosti Trame zostali prázdne, zohľadnenie tejto spoločnosti v tabuľke svedčí o tom, že diskusie medzi účastníkmi sa museli uskutočniť alebo aspoň boli plánované (odôvodnenie 467 napadnutého rozhodnutia);

–        prvým dôkazom o priamom kontakte klubu Italia so spoločnosťou Trame je dokument týkajúci sa stretnutia zo 4. marca 1997. Tento dokument obsahuje rukou písané poznámky zo stretnutia, z ktorých vyplýva, že „Trame informovala členov klubu Italia o tom, že sa chce stať účastníčkou talianskej dohody“ („Trame sa chce zúčastniť – nabudúce príde“) (odôvodnenie 467 napadnutého rozhodnutia);

–        Trame sa zúčastnila na stretnutí klubu Italia z 10. marca 1997 (odôvodnenie 467 napadnutého rozhodnutia);

–        počas správneho konania Trame priznala, že sa zúčastnila na stretnutiach klubu Italia najprv šesťkrát, a to 5. októbra 1998, 9. novembra 1998, 18. januára 1999, 8. februára 1999, 22. februára 1999 a 15. marca 1999 (v poznámke pod čiarou sa uvádza, že Trame však popiera, že uzavrela kartelovú dohodu, a uvádza, že sa zúčastňovala na stretnutiach len s cieľom získať informácie), následne od 28. februára 2000 do 19. júna 2000 (v poznámke pod čiarou sa uvádza, že Trame najmä priznáva, že sa zúčastnila na stretnutiach z 28. februára 2000, 6. marca 2000, 13. marca 2000, 21. marca 2000, 15. mája 2000, 12. júna 2000 a 19. júna 2000) a napokon na stretnutiach z 10. apríla 2001 a zo 16. septembra 2002 (odôvodnenie 468 napadnutého rozhodnutia);

–        účasť spoločnosti Trame na klube Italia nebola od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002 nikdy prerušená. Pokiaľ ide o stretnutia klubu Italia konané od 15. marca 1999 do 28. februára 2000, napriek neprítomnosti spoločnosti Trame na týchto stretnutiach boli ostatní účastníci kartelu naďalej informovaní o údajoch týkajúcich sa spoločnosti Trame a o jej situácii sa naďalej diskutovalo. Jej neprítomnosť bola výslovne zaznamenaná pri stretnutiach z 12. júla 1999 a zo 17. januára 2000, z čoho vyplýva, že jej prítomnosť sa očakávala, a nie je preukázané, že Trame sa niekedy dištancovala od kartelu. Pokiaľ ide o stretnutia konané po júni 2000, Trame sa naďalej zúčastňovala na karteli, a to nielen na stretnutiach z 10. apríla 2001 a zo 16. septembra 2002, v prípade ktorých priznáva svoju účasť, ale aj na stretnutiach z 9. októbra 2000 a 30. júla 2002, pričom o jej situácii sa naďalej diskutovalo až do konca porušenia (odôvodnenia 469 a 470 napadnutého rozhodnutia).

72      Komisia v konečnom dôsledku konštatovala, že Trame sa priamo zúčastnila na 18 stretnutiach klubu Italia, že bolo výslovne uvedené, že nebola prítomná na štyroch stretnutiach tohto klubu, z čoho vyplynulo, že jej prítomnosť sa očakávala, a že v rámci tohto klubu sa sústavne diskutovalo o jej situácii (poznámka v odôvodnení 468 napadnutého rozhodnutia).

 Klub Európa a paneurópsky systém (od 15. mája 2000 do 19. septembra 2002)

73      S cieľom preukázať jednotnú a nepretržitú povahu porušenia vytýkaného spoločnosti Trame, najmä „individuálnu vedomosť tejto spoločnosti o jej účasti na globálnejšom systéme“ (pozri názov oddielu 12.2.2.4 napadnutého rozhodnutia), Komisia konštatovala:

„(651) Vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách Trame nevzniesla nijakú námietku v súvislosti s tým, že vedela o iných dohodách. Komisia má v každom prípade dôkaz, že Trame vedela alebo primerane musela vedieť o jednotlivých úrovniach kartelu. Napríklad na stretnutí z 15. mája 2000, na ktorom sa Trame zúčastnila, Tréfileurope vyhlásila, že tak klub Európa, ako aj klub Italia sa nachádzajú v kríze… . Dňa 12. júna 2000 sa Trame zúčastnila na stretnutí so spoločnosťami Redaelli, ITC, Itas, Tréfileurope Italia, CB, SLM, Tycsa a DWK, počas ktorého bolo uvedené, že klub Európa sa sťažuje na spoločnosť Tycsa, ktorá je tiež členom klubu España. Na tomto stretnutí boli spomenuté aj názvy iných členov klubu España, ako sú Socitrel a Fapricela… . Okrem toho sa Trame 9. októbra 2000 zúčastnila na stretnutí, počas ktorého účastníci klubu Európa a klubu Italia začali hľadať spoločné riešenie rastúceho vývozu talianskych výrobcov do Európy. Počas toho istého stretnutia šiesti výrobcovia (okrem spoločnosti Emesa) a talianski výrobcovia okrem iného analyzovali európsky trh a percentuálne podiely prieniku… . Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že Trame najneskôr od 15. mája 2000 vedela alebo musela vedieť, že je neoddeliteľnou súčasťou širšieho paneurópskeho systému, ktorý sa skladal z viacerých úrovní a ktorého cieľom bolo stabilizovať trh predpínacej ocele, a tak zabrániť poklesu cien. Trame v každom prípade počas celého obdobia porušenia nepredávala svoje výrobky mimo Talianska…“.

74      Komisia teda súbežne s účasťou spoločnosti Trame na klube Italia od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002 tiež konštatovala, že táto spoločnosť od 15. mája 2000 „vedela alebo primerane musela vedieť o jednotlivých úrovniach kartelu“, a to najmä o klube Európa.

c)     Výpočet sumy pokuty uloženej spoločnosti Trame

75      Komisia na úvod pripomenula, že pri stanovovaní výšky pokuty musí v súlade s článkom 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 zohľadniť všetky relevantné okolnosti, a to najmä závažnosť a dobu trvania porušovania. Komisia tiež spresnila, že na tento účel vychádzala zo zásad vymedzených v usmerneniach z roku 2006 (odôvodnenie 920 napadnutého rozhodnutia).

76      Pokuta vo výške 3,249 milióna eur uložená spoločnosti Trame bola vypočítaná takto.

77      Po prvé Trame bola uznaná za zodpovednú za celkový kartel na trhu predpínacej ocele v rámci EHP. Preto na účely stanovenia základnej sumy pokuty Komisia uviedla, že v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006 zohľadnila „hodnotu predaja tovarov a služieb podniku, ktorých sa porušenie týka, v príslušnej geografickej oblasti v rámci EHP“ počas posledného celého roka jeho účasti na porušení (odôvodnenie 929 a nasl. napadnutého rozhodnutia).

78      V prípade spoločnosti Trame predstavovala zohľadňovaná hodnota predaja 8 231 277 eur (bod 5 prvého rozhodnutia o zmene). Ide o hodnotu predaja predpínacej ocele týkajúcu sa geografickej oblasti dotknutej porušením, ktorú vo vzťahu k zohľadnenému obdobiu porušenia v prípade spoločnosti Trame konkrétne tvorili Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Španielsko, Rakúsko, Portugalsko, Dánsko, Švédsko, Fínsko a Nórsko (odôvodnenia 931 a 932 napadnutého rozhodnutia). V prejednávanom prípade však bol zohľadnený len predaj spoločnosti Trame v Taliansku, keďže Trame neuskutočňovala počas tohto obdobia predaj mimo Talianska (odôvodnenie 651 napadnutého rozhodnutia).

79      Po druhé percentuálny podiel, ktorý sa má uplatniť na takto vypočítanú hodnotu predaja, závisí od závažnosti porušenia ako takého. V tomto ohľade Komisia zohľadnila spomedzi množstva okolností relevantných v prejednávanej veci povahu porušenia, kumulovaný trhový podiel všetkých dotknutých podnikov, geografický rozsah porušenia a vykonanie či nevykonanie porušenia (odôvodnenie 936 a nasl. napadnutého rozhodnutia).

80      Čo sa týka povahy porušenia, Komisia poukázala na to, že celý kartel predpokladal rozdelenie trhu, pridelenie zákazníkov a horizontálne dohody o cenách (odôvodnenie 939 napadnutého rozhodnutia).

81      Komisia tiež zohľadnila skutočnosť, že podniky zapojené do porušenia mali kumulovaný trhový podiel približne 80 % (odôvodnenie 946 napadnutého rozhodnutia) a že porušenie sa týkalo podstatnej časti EHP. Pokiaľ ide o spoločnosti Socitrel, Proderac, Fapricela a Fundia, z ktorých sa prvé tri zúčastňovali len na klube España (pokrývajúcom Španielsko a Portugalsko) a posledná sa zúčastňovala len na koordinácii v súvislosti so spoločnosťou Addtek a vo vzťahu ku ktorým bolo možné preukázať vedomosť o jedinom porušení až vo veľmi neskorom štádiu (17. mája 2001 v prípade spoločností Socitrel, Proderac a Fapricela a 14. mája 2001 v prípade spoločnosti Fundia), Komisia zohľadnila pri určovaní časti hodnoty predaja, ktorá sa má zohľadniť v rámci posudzovania stupňa závažnosti porušenia, obmedzenejší geografický rozsah. Komisia konštatovala, že situácia bola odlišná v prípade ostatných účastníkov klubu España (Emesa/Galycas, Tycsa/Trefilerías Quijano), ktorí sa súčasne zúčastňovali rôznych úrovní kartelu a pre ktorých vedomosť o jedinom porušení mohla byť preukázaná v oveľa skoršom štádiu. Rovnako bola situácia účastníkov klubu Italia odlišná od situácie spoločností Socitrel, Proderac a Fapricela, keďže geografický rozsah klubu Italia sa vo veľkej miere prekrýval s geografickým rozsahom paneurópskych dohôd a značne presahoval geografický rozsah klubu España (Španielsko a Portugalsko) (odôvodnenie 949 napadnutého rozhodnutia).

82      Pokiaľ ide o vykonanie dohôd, Komisia sa domnievala, že hoci neboli vždy úplne úspešné, dohody v skutočnosti boli vykonané (odôvodnenie 950 napadnutého rozhodnutia).

83      Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a už citované kritériá sa Komisia domnievala, že podiel hodnoty predaja, ktorý je potrebné zohľadniť v rámci posudzovania stupňa závažnosti porušenia, predstavoval 16 % pre spoločnosť Fundia, 18 % pre spoločnosti Socitrel, Fapricela a Proderac a 19 % pre všetky ostatné podniky vrátane spoločnosti Trame (odôvodnenie 953 napadnutého rozhodnutia).

84      Po tretie dĺžka trvania porušenia bola v prípade spoločnosti Trame stanovená na päť rokov a šesť mesiacov, teda od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002 (odôvodnenie 956 napadnutého rozhodnutia).

85      Po štvrté, čo sa týka percentuálneho podielu, ktorý je potrebné zahrnúť do základnej sumy nezávisle od dĺžky trvania účasti podniku na porušení, Komisia dospela k záveru, že podiely 16 % pre spoločnosť Fundia, 18 % pre spoločnosti Socitrel, Fapricela a Proderac a 19 % pre všetky ostatné podniky vrátane spoločnosti Trame sú primerané (odôvodnenie 962 napadnutého rozhodnutia).

86      Po piate Komisia preskúmala poľahčujúce okolnosti uvádzané v priebehu správneho konania spoločnosťou Trame. Išlo najmä o tvrdenia týkajúce sa vedľajšej alebo pasívnej úlohy (odôvodnenia 987 a 992 napadnutého rozhodnutia) a vyhýbania sa uplatňovaniu protiprávnych dohôd alebo výrazne obmedzenej účasti na porušení (odôvodnenia 1023 a 1025 napadnutého rozhodnutia), v súvislosti s ktorými Komisia uznala, že – tak ako v prípade spoločnosti Proderac – úloha spoločnosti Trame bola „výrazne obmedzenejšia ako úloha ostatných účastníkov kartelu, a teda sa malo týmto podnikom priznať zníženie pokuty“, a poukázala na to, že „Trame bol okrajovým aktérom v rámci klubu Italia, pričom vytvárala napätie s ostatnými účastníkmi“, čo odôvodňovalo zníženie pokuty o 5 %.

87      Komisia v dôsledku toho znížila základnú sumu pokuty vo výške 10 miliónov eur na 9,5 milióna eur. Vzhľadom na to, že táto suma presahovala hornú hranicu vo výške 10 % celkového obratu spoločnosti Trame dosiahnutého v roku 2009 (približne 32,5 milióna eur), bola následne znížená na 3,249 milióna eur (odôvodnenia 963, 1057 a 1071 napadnutého rozhodnutia).

2.     Pripomenutie zásad

a)     Dôkaz existencie a dĺžky trvania porušenia

88      V prvom rade treba pripomenúť, že podľa judikatúry je Komisia povinná dokázať nielen existenciu kartelu, ale aj dĺžku jeho trvania. Pokiaľ ide konkrétne o dokazovanie porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ, je Komisia povinná preukázať porušenia, ktoré konštatuje, a pripojiť vhodné dôkazy na to, aby z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu skutočností zakladajúcich porušenie. Pokiaľ má súd pochybnosti, musia byť tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konštatujúceho porušenie. Súd preto nemôže dospieť k záveru, že Komisia dostatočne právne preukázala existenciu daného porušenia, ak má v tomto ohľade naďalej pochybnosť, čo platí najmä v rámci žaloby smerujúcej k zrušeniu alebo zmene rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. V takejto situácii je totiž potrebné zohľadniť zásadu prezumpcie neviny, ktorá je súčasťou základných práv chránených v právnom poriadku Únie a ktorá bola zakotvená v článku 48 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie. Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatňuje najmä na konania týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktorých výsledkom môže byť uloženie pokút alebo penále. Je teda nevyhnutné, aby Komisia predložila presné a zhodujúce sa dôkazy na podloženie silného presvedčenia, že došlo k spáchaniu porušenia (pozri rozsudok zo 17. mája 2013, Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, T‑147/09 a T‑148/09, Zb., EU:T:2013:259, bod 50 a citovanú judikatúru).

89      Okrem toho je obvyklé, že sa činnosti, s ktorými sú spojené protisúťažné dohody, uskutočňujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, že aj keď Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú poznámky zo stretnutí, obyčajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, že je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väčšine prípadov sa preto existencia protisúťažného postupu alebo dohody musí vydedukovať z určitého množstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môžu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže (pozri rozsudok Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, už citovaný v bode 88 vyššie, EU:T:2013:259, bod 52 a citovanú judikatúru).

90      Okrem toho sa podľa judikatúry požaduje, aby sa Komisia pri neexistencii dôkazov spôsobilých priamo preukázať dĺžku trvania porušenia opierala prinajmenšom o dôkazy, ktoré súvisia so skutočnosťami dostatočne blízkymi z hľadiska času tak, aby bolo možné odôvodnene pripustiť, že toto porušenie trvalo neprerušene medzi dvoma konkrétnymi dátumami (pozri rozsudok Trelleborg Industrie a Trelleborg/Komisia, už citovaný v bode 88 vyššie, EU:T:2013:259, bod 53 a citovanú judikatúru).

b)     Pojem jediné porušenie v zmysle komplexného porušenia

91      V druhom rade stále podľa ustálenej judikatúry môže porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP vyplývať nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokračujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokračujúceho správania by mohli ako také a samostatne predstavovať porušenie uvedeného ustanovenia. Pokiaľ rôzne činnosti spadajú do „spoločného plánu“ vzhľadom na ich rovnaký cieľ skresľujúci hospodársku súťaž na vnútornom trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovať zodpovednosť za tieto činnosti v závislosti od účasti na porušení ako celku (rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, Zb., EU:C:1999:356, bod 81; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb., EU:C:2004:6, bod 258, a zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, C‑441/11 P, Zb., EU:C:2012:778, bod 41).

92      Podnik, ktorý sa zúčastnil na takomto jedinom a komplexnom porušení vlastným správaním, ktoré spočíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisúťažným predmetom v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cieľom je prispieť k porušeniu v celom rozsahu, môže byť zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porušenia počas celého obdobia svojej účasti na tomto porušení. Tak je to, ak je preukázané, že uvedený podnik zamýšľal prispieť svojím vlastným správaním k spoločným zámerom, ktoré sledoval celok účastníkov, a že mal vedomosť o protiprávnom správaní, ktoré zamýšľali alebo realizovali ďalšie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo že ho mohol rozumne predvídať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:C:1999:356, body 83, 87 a 203; Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:C:2004:6, bod 83, a Komisia/Verhuizingen Coppens, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:C:2012:778, bod 42).

93      Podnik sa tak mohol priamo zúčastňovať na všetkých protisúťažných správaniach tvoriacich jediné a nepretržité porušenie a Komisia bola v takom prípade oprávnená pripisovať mu zodpovednosť za všetky tieto správania, a teda za uvedené porušenie v celom rozsahu. Podnik sa mohol tiež priamo zúčastňovať iba na časti protisúťažných správaní tvoriacich jediné a nepretržité porušenie, avšak vedel o všetkých ostatných protiprávnych správaniach, ktoré zamýšľali alebo uskutočnili ďalší účastníci kartelu sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predvídať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko. V takomto prípade je Komisia rovnako oprávnená pripisovať tomuto podniku zodpovednosť za všetky protisúťažné správania tvoriace takéto porušenie a následne za porušenie v celom rozsahu (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:C:2012:778, bod 43).

94      Ak sa naproti tomu podnik priamo zúčastňoval na jednom alebo niekoľkých protisúťažných správaniach tvoriacich jediné a nepretržité porušenie, avšak nie je preukázané, že svojím vlastným správaním zamýšľal prispieť k všetkým spoločným zámerom, ktoré sledovali ďalší účastníci kartelu, a že mal vedomosť o všetkých ďalších protiprávnych správaniach, ktoré zamýšľali alebo uskutočnili uvedení účastníci sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predvídať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko, je Komisia oprávnená pripisovať tomuto podniku zodpovednosť iba za správania, na ktorých sa priamo zúčastňoval, a za správania zamýšľané alebo uskutočnené ďalšími účastníkmi sledujúcimi rovnaké ciele, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, že o nich vedel alebo ich mohol rozumne predvídať a bol ochotný prevziať z toho vyplývajúce riziko (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:C:2012:778, bod 44).

95      To by však neviedlo k zbaveniu tohto podniku zodpovednosti za správania, na ktorých sa nesporne zúčastnil alebo za ktoré mu môže byť skutočne pripísaná zodpovednosť. Takéto rozdelenie rozhodnutia Komisie, ktoré kvalifikuje celkový kartel ako jediné a nepretržité porušenie, je však vhodné iba vtedy, ak na jednej strane uvedenému podniku bolo v správnom konaní umožnené oboznámiť sa s tým, že mu je rovnako vytýkané každé zo správaní tvoriacich porušenie, a teda brániť sa v tomto smere, a ak na druhej strane je uvedené rozhodnutie v tejto súvislosti dostatočne jasné (rozsudok Komisia/Verhuizingen Coppens, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:C:2012:778, body 45 a 46).

96      Nakoniec skutočnosť, že sa určitý podnik nepodieľal na všetkých zložkách kartelu alebo že zohrával malú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúčastňoval, sa musí zohľadniť pri posudzovaní závažnosti porušenia a prípadne pri stanovovaní výšky pokuty (rozsudky Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:C:1999:356, bod 90; Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:C:2004:6, bod 86, a Komisia/Verhuizingen Coppens, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:C:2012:778, bod 45).

c)     Pojem dištancovania sa v prípade účasti na stretnutí

97      V treťom rade z judikatúry tiež vyplýva, že ak Komisia preukáže, že dotknutý podnik sa zúčastnil na stretnutiach, počas ktorých boli uzatvorené dohody protisúťažnej povahy, bez toho, aby zjavne proti nim namietal, je to dostatočný dôkaz o účasti uvedeného podniku na karteli. Ak sa preukáže účasť na takýchto stretnutiach, prináleží tomuto podniku, aby predložil dôkazy, že jeho účasť na predmetných stretnutiach nemala protisúťažnú povahu, a to preukázaním, že svojim konkurentom oznámil, že sa na týchto stretnutiach zúčastnil z iných dôvodov ako oni (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:C:2004:6, bod 81 a citovanú judikatúru).

d)     Zásady týkajúce sa zohľadnenia osobitnej situácie

98      V štvrtom rade v judikatúre sa uplatňujú určité zásady, pokiaľ ide o individuálnu zodpovednosť, ktorá vyplýva z takého porušenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ, akým je kartel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 2010, Chalkor/Komisia, T‑21/05, Zb., EU:T:2010:205, bod 90 a nasl.).

99      Komisia je totiž po tom, ako preukáže existenciu jediného porušenia a identifikuje jeho účastníkov, povinná na účely uloženia pokút preskúmať relatívnu závažnosť účasti každého z nich na tomto porušení. Vyplýva to tak z judikatúry, ako aj z usmernení, ktoré upravujú jednak nerovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o východiskovú sumu pokuty (špecifickú východiskovú sumu), a jednak zohľadnenie priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, umožňujúce úpravu sumy pokuty predovšetkým v závislosti od aktívnej či pasívnej úlohy dotknutých podnikov pri uskutočňovaní porušenia [pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:C:1999:356, body 90 a 150, a – pokiaľ ide o usmernenia z roku 1998 (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171; ďalej len „usmernenia“) – rozsudok Chalkor/Komisia, už citovaný v bode 98 vyššie, EU:T:2010:205, bod 92 a citovanú judikatúru].

100    V každom prípade podniku nikdy nemožno uložiť pokutu, ktorej suma je vypočítaná v závislosti od účasti na tajnom dohovore, za ktorý nebol uznaný zodpovedným (rozsudok Chalkor/Komisia, už citovaný v bode 98 vyššie, EU:T:2010:205, bod 93 a citovanú judikatúru).

101    Podnik možno navyše sankcionovať len za skutky, ktoré sa mu individuálne vytýkajú (rozsudok z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T‑45/98 a T‑47/98, Zb., EU:T:2001:288, bod 63).

102    Sankcie teda musia byť individualizované v tom zmysle, že sa musia vzťahovať na konanie a špecifiká vlastné dotknutým podnikom (rozsudky z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, C‑308/04 P, Zb., EU:C:2006:433, bod 46, a zo 7. júna 2007, Britannia Alloys & Chemicals/Komisia, C‑76/06 P, Zb., EU:C:2007:326, bod 44).

103    Súdny dvor konkrétne už rozhodol, že podnik, ktorého zodpovednosť je preukázaná vo vzťahu k viacerým častiam kartelu, prispieva k účinnosti a závažnosti tohto kartelu viac než porušovateľ, ktorý bol zapojený výlučne do jedinej časti toho istého kartelu. Prvý podnik sa preto dopúšťa závažnejšieho porušenia ako druhý (rozsudok Chalkor/Komisia, už citovaný v bode 98 vyššie, EU:T:2010:205, bod 99).

104    Tvrdenia účastníkov konania, ktoré boli podrobne uvedené v správe pre pojednávanie oznámenej Všeobecným súdom, je potrebné posúdiť vzhľadom na obsah napadnutého rozhodnutia a je potrebné pritom zohľadniť zásady uvedené vyššie.

B –  O účasti na jedinom porušení

1.     Tvrdenia účastníkov konania

105    Trame tvrdí, že Komisia jej nemôže vytýkať, že sa päť rokov a šesť mesiacov zúčastňovala na jedinom porušení pozostávajúcom z dohôd na európskej úrovni (klub Európa), regionálnej úrovni a vnútroštátnej úrovni (klub España, južná dohoda, klub Italia). V čase skutkových okolností Trame predávala svoje výrobky len v Taliansku, a to nie z dôvodu údajnej dohody o rozdelení trhu, ale preto, lebo nemala typové schválenie na predaj svojich výrobkov v zahraničí. Informácie týkajúce sa iných štátov ako Talianska nemali pre ňu nijaký význam. Okrem toho žiadny dôkaz nepreukazuje jej účasť na nadnárodnej úrovni porušenia alebo na inom karteli, než je klub Italia. Po prvé Trame sa nikdy nezúčastnila na stretnutiach na európskej úrovni ani si nevymieňala informácie v tejto súvislosti. Po druhé účasť na jedinom porušení nemožno vyvodiť len z toho, že v rámci klubu Italia niektorí konkurenti sporadicky alebo nepriamo spomínali v prítomnosti spoločnosti Trame klub Európa. V tejto súvislosti Komisia sama uznáva, že Trame pred 15. májom 2000 nevedela o európskej úrovni porušenia (odôvodnenie 651 napadnutého rozhodnutia), čo mala prinajmenšom vziať do úvahy pri stanovení výšky pokuty. Jediná zmienka o klube Európa vyplýva z dokumentu týkajúceho sa stretnutia z 15. mája 2000, v ktorom sa len uvádza, že tento klub sa nachádza v kríze. Podľa Komisie ide navyše o „pravdepodobnú“ zmienku o klube Európa, čo vyjadruje pochybnosti, ktoré má Komisia v tejto súvislosti. Dokumenty týkajúce sa stretnutí z 12. júna a z 9. októbra 2000 neobsahujú výslovnú zmienku o klube Európa. Počas obdobia porušovania, ktoré sa jej vytýka, Trame vôbec skutočne nevedela ani nemohla vedieť o klube Európa a o jeho mechanizmoch.

106    Trame zároveň poukazuje na to, že Socitrel, Proderac a Fapricela boli sankcionované len za svoju účasť na jednej zložke jediného porušenia (klub España), a to najmä vzhľadom na to, že sa oneskorene dozvedeli o európskej úrovni tejto zložky. Komisia vytýkala spoločnosti Fapricela, že sa podieľala na karteli od decembra 1998 do septembra 2002, ale vzala do úvahy len účasť tejto spoločnosti na klube España, lebo Fapricela sa nikdy nezúčastnila na európskych stretnutiach a dozvedela sa o nich až v máji 2001. Táto situácia je podobná situácii spoločnosti Trame, ktorej Komisia vytýkala účasť na klube Italia od marca 1997 do septembra 2002, ako aj to, že vedela o európskej úrovni kartelu od mája 2000. Tieto spoločnosti teda nezohrávali nijakú úlohu na európskej úrovni a dozvedeli sa o tejto úrovni kartelu až po uplynutí polovice vytýkaného obdobia porušovania. Svojvoľné rozdielne zaobchádzanie s týmito dvoma spoločnosťami má nepriaznivé dôsledky pre stanovenie výšky pokuty uloženej spoločnosti Trame, ktorá bola stanovená na neprimerane vysokej úrovni vzhľadom na situáciu, v ktorej sa táto spoločnosť nenachádzala.

107    Komisia sa s touto argumentáciou nestotožňuje. V napadnutom rozhodnutí je preukázané, že členovia klubu Italia boli sústavne informovaní o rozhodnutiach prijatých klubom Európa a že sami informovali členov klubu Európa o svojich rozhodnutiach. Medzi klubom Zürich a klubom Italia existovala intenzívna koordinácia. Tak počas fázy klubu Zürich, ako aj počas fázy klubu Európa členovia klubu Italia mohli prijímať svoje rozhodnutia na základe informácií, ktoré im poskytol ich zástupca na paneurópskej úrovni (počas fázy klubu Zürich to bola Redaelli a počas fázy klubu Európa to bola Tréfileurope). Tiež je preukázané, že od 15. mája 2000 Trame vedela alebo musela vedieť, že bola neoddeliteľnou súčasťou širšieho paneurópskeho systému, ktorý sa skladal z viacerých úrovní. Situácia spoločnosti Trame sa tiež odlišuje od situácie spoločností Socitrel, Proderac a Fapricela, ktoré vedeli, že sa zúčastňujú na paneurópskom systéme, až od 15. mája 2001, dávno po tom, čo sa o tom dozvedela Trame. Okrem toho treba zohľadniť skutočnosť, že klub Italia a klub Európa sa z geografického hľadiska prekrývali.

2.     Posúdenie Všeobecným súdom

108    Na úvod treba poukázať na to, že Komisia nesprávne pripísala spoločnosti Trame účasť na jedinom porušení počas piatich rokov a šiestich mesiacov, od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002 (pozri článok 1 napadnutého rozhodnutia a body 61 a 68 vyššie), keďže Komisia bola schopná až od 15. mája 2000 preukázať, že Trame „vedela alebo musela vedieť“, že svojou účasťou na klube Italia sa zúčastňovala aj na širšom paneurópskom systéme, ktorý sa skladal z viacerých úrovní (pozri odôvodnenie 651 napadnutého rozhodnutia a bod 73 vyššie).

109    V každom prípade teda spoločnosti Trame nemožno vytýkať, že sa jednak podieľala na klube Italia od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002 a že sa jednak – v rámci klubu Italia – nachádzala v situácii, keď možno konštatovať, že od 15. mája 2000 vedela alebo musela vedieť, že jej účasť na tejto zložke kartelu bola súčasťou širšieho systému, ku ktorému chcela prispieť svojím vlastným správaním, čo by umožnilo Komisii konštatovať, že táto spoločnosť sa zúčastňovala na jedinom porušení v zmysle vymedzenom judikatúrou citovanou v bode 91 a nasl. vyššie.

110    Práve v tomto kontexte treba najmä overiť, či Komisia bola schopná konštatovať, že Trame od 15. mája 2000 „vedela alebo musela vedieť“, že klub Italia je súčasťou celkového plánu, ktorý zahŕňa osobitne druhú fázu paneurópskej dohody, klub Európa, ktorý v tom čase existoval popri klube Italia.

a)     Situácia spoločnosti Trame v porovnaní so situáciou ostatných aktérov klubu Italia

111    V prvom rade treba poukázať na to, že Trame nie je uvedená medzi podnikmi, ktoré sa zúčastnili na stretnutí klubu Italia zo 16. decembra 1997, ktoré sa považuje za jedno zo stretnutí, ktoré najviac svedčia o úzkej súvislosti medzi talianskymi a paneurópskymi dohodami počas fázy klubu Európa (odôvodnenie 558 napadnutého rozhodnutia). Na tomto stretnutí totiž Tréfileurope podrobne vysvetlila spoločnostiam Redaelli, CB, Itas a ITC pravidlá klubu Európa (pozri rubriku týkajúcu sa stretnutia zo 16. decembra 1997, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia).

112    V prípade týchto piatich výrobcov je Komisia oprávnená konštatovať – ako to robí v prvej časti svojej argumentácie (pozri bod 107 vyššie) –, že členovia klubu Italia boli informovaní o rozhodnutiach prijatých klubom Európa a že informovali členov klubu Európa o svojich rozhodnutiach. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Tréfileurope bola nielenže členom klubu Italia, ale aj jedným zo stálych členov klubu Európa a že Redaelli, CB, Itas a ITC a neskôr aj SLM sa zúčastňovali alebo boli základným predmetom početných diskusií v rámci klubu Európa a klubu Italia, ktorých cieľom bolo vymedziť kvótu talianskych výrobcov na vývoz mimo Talianska. Obsah diskusií vedených v tejto súvislosti možno zhrnúť takto: európski výrobcovia chceli navrhnúť talianskym výrobcom vývoznú kvótu, ktorú mohli strpieť, pričom talianski výrobcovia považovali túto kvótu za nedostatočnú, čo viedlo k diskusiám, kým sa nedospelo k riešeniu, ktoré mohlo byť vzájomne prijateľné (pozri odôvodnenie 278 a nasl. napadnutého rozhodnutia, ktoré sa nachádzajú v časti nazvanej „Opis hlavných mnohostranných stretnutí“ a z ktorých vyplýva, že vzhľadom na kvótu 47 000 ton, ktorú navrhli európski výrobcovia, a kvótu 60 000 ton, ktorú navrhli talianski výrobcovia, bola v zásade dohodnutá kvóta 50 000 ton).

113    Treba však konštatovať, že – ako Trame tvrdí vo svojej argumentácii (pozri bod 105 vyššie) – jej situácia sa odlišuje od situácie spoločností Tréfileurope, Redaelli, CB, Itas, ITC a neskôr SLM. Ako sa totiž uvádza v odôvodnení 651 napadnutého rozhodnutia, „Trame… počas celého obdobia porušenia nepredávala svoje výrobky mimo Talianska“. Okrem toho, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí, Trame bola prítomná na 18 stretnutiach klubu Italia (poznámka v odôvodnení 468 napadnutého rozhodnutia). Trame v tejto súvislosti spresňuje, že ide o 18 stretnutí z celkového počtu 234. Tento počet je oveľa nižší ako počet stretnutí, na ktorých sa zúčastnili hlavní aktéri klubu Italia. S výnimkou stretnutí, ktoré Komisia výslovne uviedla v napadnutom rozhodnutí, je vo všeobecnosti tiež zrejmé, že Trame nebola prítomná na hlavných stretnutiach týkajúcich sa diskusií, ktorých predmetom bol klub Italia, ako aj klub Európa (pozri napríklad okrem stretnutia zo 16. decembra 1997 rubriky týkajúce sa stretnutí z 12. a 23. júla 2001, ktoré sa nachádzajú v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia).

114    Komisia implicitne uznáva, že situácia spoločnosti Trame – v porovnaní so situáciou hlavných aktérov klubu Italia – je špecifická, keďže Trame podľa Komisie „vedela alebo musela vedieť“, že svojou účasťou na klube Italia sa zúčastňovala aj na paneurópskom systéme, až od 15. mája 2000, a nie od svojho vstupu do klubu Italia v marci 1997. Vyplýva to aj z vyhlásenia spoločnosti Trame v mene jedného zo zástupcov spoločnosti Tréfileurope v rámci klubu Italia, v ktorom sa okrem iného uvádza, že „[Trame] sa zúčastnila na veľmi nízkom počte stretnutí v rámci klubu Italia, najčastejšie na pôde Federacciai… . Často sa stávalo, že [Trame] prišla na stretnutie až neskôr. Niekedy na vlastný podnet odišla zo stretnutia predčasne“.

115    Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ neexistujú dôkazy týkajúce sa špecificky situácie spoločnosti Trame, Komisia nemôže len tvrdiť, že skutočnosť, že je preukázané, že piati hlavní aktéri klubu Italia a neskôr SLM boli účastníkmi diskusií vedených medzi klubom Európa a klubom Italia v súvislosti s vývoznou kvótou talianskych výrobcov mimo Talianska, stačí na preukázanie, že Trame ako člen klubu Italia vedela alebo musela vedieť o týchto diskusiách. V rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, členovia klubu Italia netvoria rovnorodú kategóriu, ale sú to podniky, ktoré sa výrazne odlišujú. Niektorí členovia klubu Italia boli tiež členmi iných klubov, ako napríklad Tréfileurope alebo Tycsa. Ďalšími členmi klubu Italia boli podniky pôsobiace nielen v Taliansku, ale aj v iných členských štátoch, ako napríklad Redaelli, CB, Itas, ITC a neskôr SLM. V prejednávanom prípade Trame síce bola členom klubu Italia, ale jej účasť sa tak zo skutkového hľadiska (nevyvážala svoje výrobky, oneskorene sa dozvedela o paneurópskom rozmere kartelu), ako aj z dôkazného hľadiska (nízky počet stretnutí, na ktorých bola zaznamenaná prítomnosť spoločnosti Trame) odlišuje od situácie piatich hlavných aktérov klubu Italia, ktorí sa na týchto dohodách podieľali od začiatku, a to tak pokiaľ ide o ich vnútorný, ako aj ich vonkajší aspekt.

b)     Preskúmanie dôkazov týkajúcich sa stretnutí z mája, júna a októbra 2000

116    Z napadnutého rozhodnutia a z druhej časti argumentácie Komisie (pozri bod 107 vyššie) vyplýva, že podľa Komisie možno konštatovať, že Trame sa od 15. mája 2000 podieľala na jedinom porušení, keďže od tohto okamihu Trame „vedela alebo musela vedieť“, že bola neoddeliteľnou súčasťou širšieho paneurópskeho systému. Komisia zastáva názor, že taký záver možno vyvodiť z dôkazov týkajúcich sa troch stretnutí uvedených v odôvodnení 651 napadnutého rozhodnutia: stretnutí z 15. mája, 12. júna a 9. októbra 2000.

117    Preskúmanie týchto dôkazov však nedovoľuje Všeobecnému súdu dospieť k rovnakému záveru, k akému dospela Komisia.

118    Prvým stretnutím, ktoré Komisia uvádza s cieľom preukázať, že Trame mohla od 15. mája 2000 vedieť, že klub Italia bol súčasťou širšieho celkového plánu, a to najmä preto, lebo tento plán predpokladal koordináciu klubu Italia s klubom Európa, je stretnutie klubu Italia, ktoré sa konalo v tento deň. V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla, že na ňom boli zastúpené tieto spoločnosti: CB, Itas, ITC, Tréfileurope Italia, SLM, Trame a DWK, pričom Tycsa bola spomenutá ako neprítomná.

119    V tejto rubrike Komisia opísala body, ktorých sa týkalo stretnutie z 15. mája 2000, takto:

–        „diskusia o cenách surovín a o kríze trhu. Podľa [jedného zo zástupcov spoločnosti Tréfileurope] sa klub Európa, ktorý tvoria Emesa, Tycsa, Tréfileurope, Nedri, DWK a WDI, ako aj klub Italia nachádzajú v kríze“,

–        „Emesa opúšťa klub Európa“ a „Tycsa a Emesa vzali veľké množstvá spoločnosti Fundia“, „tiež sú spomenuté Fapricela a Socitrel“,

–        „Tréfileurope potvrdzuje stretnutie týkajúce sa talianskeho trhu“.

120    Tieto informácie pochádzajú od spoločností ITC, CB, SLM a Tréfileurope a boli získané buď pri inšpekciách, alebo v rámci žiadosti o zhovievavosť. Rukou písaná zápisnica zo stretnutia z 15. mája 2000, ktorú poskytla ITC, umožňuje preukázať najmä skutočnosti uvedené v prvej a druhej zarážke bodu 119 vyššie.

121    Druhým predmetným stretnutím je stretnutie klubu Italia z 12. júna 2000. V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla, že na ňom boli zastúpené tieto spoločnosti: Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope Italia, SLM, Trame, Tycsa a DWK.

122    V tejto rubrike Komisia opísala body, ktorých sa týkalo stretnutie z 12. júna 2000, takto:

–        „diskusia o trhu. Tycsa požaduje predaj za nižšie ceny (uvádza sa, že táto spoločnosť predáva na talianskom trhu 4 000 ton, čo je 4 % podiel na trhu). Portugalci sú pod tlakom Španielov. Sú citované názvy ,Emesa‑Tycsa, Socitrel‑Fapricela‘. Zmienka (pravdepodobne) o klube Európa, ktorý sa sťažuje na spoločnosť Tycsa (Antverpy a Düsseldorf sa sťažujú na spoločnosť Tycsa)“,

–        „pridelenie určitých (vymenovaných) zákazníkov a dodávky dodávateľom, ktorí sú označení ako ,lídri‘“.

123    Tieto informácie pochádzajú od spoločností Tycsa a ITC a boli získané buď pri inšpekciách, alebo v rámci žiadosti o zhovievavosť. Rukou písaná zápisnica zo stretnutia z 12. júna 2000, ktorú poskytla ITC, umožňuje preukázať najmä skutočnosti uvedené v prvej zarážke bodu 122 vyššie.

124    Tretím predmetným stretnutím je stretnutie klubu Italia z 9. októbra 2000. V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla, že na ňom boli zastúpené tieto spoločnosti: Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a Tréfileurope Italia, SLM, Trame, Tycsa, DWK, Nedri a WDI.

125    V tejto rubrike Komisia opísala body, ktorých sa týkalo stretnutie z 9. októbra 2000, takto:

–        „diskusia o kvótach pre európsky trh (vrátane Spojeného kráľovstva, Írska, Portugalska, Švajčiarska, Rakúska, Belgicka). V tejto súvislosti sa uskutočnila diskusia o tom, čo by SLM bola ochotná akceptovať [1 400 ton z celkového objemu predaja (v Taliansku) v roku 2001 odhadovaného na 50 000 ton]. Konštatuje sa, že SLM by bola ochotná ďalej rokovať o svojom postavení s Európou“,

–        „podľa spoločnosti CB sa stretnutie týkalo analýzy európskeho trhu a percenta vzájomného prieniku. Rokovania s talianskymi výrobcami s ohľadom na dohodu o rozdelení trhu“,

–        „Tycsa: analýza trhu a žiadosť niektorých výrobcov o zabezpečenie kvót podľa krajín nebola akceptovaná“,

–        „Nedri: (nedosiahnutým) cieľom bolo začleniť talianskych výrobcov do nového rozdelenia kvót. Počas stretnutia talianski výrobcovia (CB, ITC, Itas, Redaelli, SLM) požiadali spoločnosti WDI, DWK, Nedri, Tycsa a Tréfileurope o vývoznú kvótu 60 000 ton“,

–        „toto stretnutie pripravili účastníci klubu Európa na stretnutí z 26. septembra 2000 v Bruseli…“.

126    Tieto informácie pochádzajú najmä od spoločností ITC, CB, Tycsa, Nedri, WDI, Tréfileurope, DWK a Redaelli.

127    Vzhľadom na rukou písanú zápisnicu zo stretnutia z 9. októbra 2000, ktorú poskytla ITC, nemožno jednoznačne konštatovať, že diskusia sa týkala všetkého, čo je uvedené v prvej zarážke bodu 125 vyššie. Z relevantných údajov uvedených v tejto zápisnici totiž vyplýva: po prvé v zozname prítomných osôb a podnikov zastúpených na stretnutí je k výrazom „SLM“ a „RT [Redaelli]“ pripojený výraz „– NO“ a k menu zástupcu spoločnosti Trame je pripojený výraz „15 hod.“ (podľa toho, čo je uvedené inde, sa stretnutie začalo o 10 hod.; okrem toho z preskúmania mena tohto zástupcu podľa všetkého vyplýva, že toto meno bolo uvedené nad značkou „–“, ktorá bola pôvodne uvedená vedľa výrazu „Trame“); po druhé diskusia o kvótach pre európsky trh, ktorá sa podľa jej umiestnenia v zápisnici uskutočnila na začiatku stretnutia, vyplýva len zo štyroch riadkov, v ktorých sú uvedené tieto údaje: „Spojené kráľovstvo + Írsko 40; Nórsko, Švédsko, Dánsko 40; Portugalsko 25; Švajčiarsko – Rakúsko 10“ (mohlo by ísť o percentá alebo o sadzby prieniku vývozu, ale vzhľadom na zápisnicu to nie je jasné); po tretie viaceré údaje uvedené v súvislosti so spoločnosťou SLM, vrátane zmienky o „1 400 tonách“, o „výrobe v roku 2001“ v objeme „50 000 ton“ a o ochote spoločnosti SLM ďalej rokovať o svojom postavení v Európe, pričom nie je zrejmé, že tieto údaje sa týkajú údajov o údajných kvótach na európskom trhu, lebo sú oddelené širokou čiarou cez celú stranu a inými údajmi o ďalších skutočnostiach.

128    Z vyššie uvedeného vyplýva, že dokument, o ktorý sa Komisia opiera s cieľom preukázať obsah toho, čo je uvedené v prvej zarážke bodu 125 vyššie, neumožňuje skutočne preukázať to, čo je uvedené v druhej a tretej vete tejto zarážky, pričom nie je dostatočne preukázaný záver, že táto časť diskusie sa konala v prítomnosti spoločností SLM a Redaelli alebo v čase, keď bol prítomný zástupca spoločnosti Trame, keďže možno považovať za pravdepodobné, že hoci sa stretnutie začalo o 10 hod., zástupca spoločnosti Trame prišiel až o 15 hod.

129    Okrem toho z ďalších údajov, ktoré Komisia uviedla v zhrnutí informácií o stretnutí z 9. októbra 2000, ktoré má k dispozícii, vyplýva, že keď Nedri spomenula talianskych výrobcov a diskusiu o vývozných kvótach, uviedla, že týmito výrobcami boli CB, ITC, Itas, Redaelli a SLM, pričom nespomenula spoločnosť Trame. Ak by Trame bola prítomná v tomto okamihu diskusie, možno sa domnievať, že Nedri by ju spomenula.

130    Dôkazy týkajúce sa troch uvedených stretnutí ako celok umožňujú konštatovať v súvislosti so spoločnosťou Trame tri veci. Po prvé počas týchto stretnutí bol klub Európa v nepochybne výslovnej podobe spomenutý v máji 2000, lebo Trame mohla pochopiť aj zloženie tohto klubu, a aspoň implicitne v júni 2000 (na základe zmienky o Antverpách a Düsseldorfe, ktorá by sa mohla chápať tak, že sa týka sídla podnikov, ktoré boli členmi klubu Európa). Po druhé zmienky o klube Európa uvedené počas týchto stretnutí sa tiež týkali jedného podniku, a to spoločnosti Tycsa (ktorá bola navyše prítomná na stretnutiach z júna a októbra 2000), ktorá bola zastúpená v Taliansku len okrajovo, alebo ďalších podnikov, ktoré neboli talianske (Socitrel, Fapricela, Emesa). Na základe toho sa možno primerane domnievať, že kartel týkajúci sa predpínacej ocele existoval len v Taliansku alebo sa týkal len výrobcov, ktorí mali záujem predovšetkým o Taliansko. Po tretie sa tiež možno primerane domnievať, že prípadné pochybnosti o povahe a činnostiach klubu Európa vzniknuté na stretnutiach z mája a júna 2000 boli odstránené v októbri 2000, keďže účastníkmi tohto stretnutia neboli len hlavní aktéri klubu Italia alebo výrobcovia pôsobiaci na talianskom trhu. Stále je však sporné, či sa Trame mohla zúčastniť na časti tohto stretnutia, ktorá sa týkala zámerov spoločnosti SLM mimo Talianska.

131    V každom prípade však aj za predpokladu, že zástupca spoločnosti Trame prišiel na stretnutie z 9. októbra 2000 až o 15 hod., sa tento zástupca zúčastnil na stretnutí, na ktorom boli prítomní najmä zástupcovia spoločností DWK, WDI a Nedri, ktoré nie sú výrobcami, ktorí majú záujem predovšetkým o Taliansko.

132    Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa teda možno domnievať, že aspoň od tretieho stretnutia z 9. októbra 2000 Trame – tak ako ktorýkoľvek podnik, ktorý sa zúčastnil na troch uvedených stretnutiach – bola schopná pochopiť, že popri klube Italia existoval ďalší klub, a to klub Európa, ktorý bol spomenutý v máji a uvedený v júni tohto roka a ktorého činnosti nielenže mali byť podobné činnostiam klubu Italia, ale boli tiež koordinované s klubom Italia, o čom svedčila prítomnosť iných ako talianskych výrobcov, ako je DWK, na stretnutiach klubu Italia.

133    V rozpore s tým, čo bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, naopak z právneho hľadiska nie je dostatočne preukázané, že od účasti spoločnosti Trame na prvom z troch predmetných stretnutí klubu Italia 15. mája 2000 sa táto spoločnosť nachádzala v situácii, keď poznala alebo musela poznať paneurópsky rozmer kartelu. Zmienka o samotnom názve „klub Európa“ na tomto stretnutí ešte neumožňuje predpokladať vedomosť o dohodách uzavretých účastníkmi tohto klubu. Taký výklad je ešte hodnovernejší vzhľadom na to, že k zmienke o tomto klube je pripojený prívlastok „v kríze“ a údaj, že „Emesa opúšťa klub Európa“, ako aj vzhľadom na to, že „Tycsa a Emesa vzali veľké množstvá spoločnosti Fundia“. Tieto údaje umožňujú domnievať sa, že bez ohľadu na to, čo to znamená, klub Európa stráca dynamiku.

134    Čo sa týka druhého stretnutia z 12. júna 2000, zmienka o spoločnosti Tycsa (ktorá žiada o zníženie cien) sa rovnako týka talianskeho trhu, na ktorom mala táto spoločnosť 4 % podiel s predajom v objeme 4 000 ton. Táto spoločnosť teda mohla byť vnímaná ako člen klubu Italia, a to ako člen narušiteľ, a nie ako člen klubu Európa. Ostatné údaje vyplývajúce z tohto stretnutia tiež možno podľa všetkého použiť na podporu názoru, že ak existuje klub Európa (ktorý bol spomenutý na prvom stretnutí), jeho súčasťou sú členovia s agresívnym konkurenčným správaním, ako napríklad španielske spoločnosti (Emesa a Tycsa), ktoré vyvíjajú tlak na portugalské spoločnosti (Socitrel a Fapricela).

135    V tejto fáze teda nemožno konštatovať, že je z právneho hľadiska dostatočne preukázané, že Trame od 15. mája 2000 vedela alebo musela vedieť o paneurópskom rozmere porušenia. Taký záver môže platiť až od 9. októbra 2000.

136    Mimochodom treba poukázať na to, že – ako Trame uvádza vo svojej argumentácii (pozri bod 105 vyššie) –, aj keď sa možno domnievať, že Trame vedela alebo musela vedieť o paneurópskom rozmere porušenia od 9. októbra 2000, také úvahy v každom prípade nemôžu viesť Komisiu k záveru, že Trame sa ako taká podieľala na klube Európa, v súvislosti so stanovením výšky pokuty. V prejednávanom prípade je situácia spoločnosti Trame opäť špecifická v tom zmysle, že je nesporné, že počas celého obdobia porušovania, ktoré sa jej kladie za vinu, sa táto spoločnosť zúčastňovala len na klube Italia. Trame sa konkrétnejšie počas celého tohto obdobia podieľala len na vnútornom aspekte klubu Italia, keďže nemala potrebné povolenia na predaj predpínacej ocele mimo Talianska. Komisia navyše v napadnutom rozhodnutí uznáva, že Trame počas tohto obdobia nepredávala svoje výrobky mimo Talianska, čo je pravda, pokiaľ ide o pevninskú Európu, ktorej sa týkal kartel, zatiaľ čo Trame predávala určité výrobky v Spojenom kráľovstve, ktorého sa jediné porušenie netýkalo. Táto situácia sa teda odlišuje od situácie hlavných aktérov klubu Italia (ako napríklad Redaelli), ktorí pôsobili tak v Taliansku, ako aj v iných členských štátoch, alebo od situácie niektorých stálych členov klubu Európa (ako napríklad Tréfileurope), ktorí pôsobili v ostatných krajinách Európy, ale aj v Taliansku.

c)     Situácia spoločnosti Trame v porovnaní so situáciou niektorých aktérov klubu España

137    Treba zdôrazniť poslednú skutočnosť uvedenú v argumentácii účastníkov konania (pozri body 106 a 107 vyššie), teda otázku, či bola situácia spoločnosti Trame podobná situácii spoločností Socitrel, Proderac a Fapricela, v dôsledku čoho s ňou mala Komisia zaobchádzať rovnako.

138    Mutatis mutandis treba tieto situácie skutočne považovať za podobné. Tak ako Trame, ktorej situácia sa odlišuje v rámci klubu Italia od situácií piatich hlavných aktérov tohto klubu, ktorými sú Redaelli, CB, Itas, ITC a Tréfileurope, sa situácia spoločností Socitrel, Proderac a Fapricela, troch aktérov klubu España, odlišuje od situácií ostatných aktérov tohto klubu, medzi ktorých patria Emesa a Tycsa, ktoré sa podieľali aj na klube Európa a – pokiaľ ide o spoločnosť Tycsa – aj na klube Italia.

139    Z napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, že Komisia nesankcionovala spoločnosti Socitrel, Proderac a Fapricela celkovo za ich účasť na jedinom porušení počas celej dĺžky trvania porušenia, ktoré sa im kladie za vinu, ale s prihliadnutím na ich účasť len na jednej zložke tohto porušenia, ktorou je klub España, najmä vzhľadom na to, že sa o paneurópskom rozmere kartelu dozvedeli neskoro (v máji 2001) (odôvodnenie 949 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o rozlíšenie, ktoré Komisia stanovila v tejto súvislosti vo fáze stanovenia základnej sumy pokuty vymedzenej v usmerneniach z roku 2006). V prípade spoločnosti Trame to nebolo tak, lebo táto spoločnosť bola sankcionovaná za jej účasť na jedinom porušení od marca 1997 do septembra 2002.

140    Komisia uvádza na odôvodnenie skutočnosti, že nezaobchádzala so spoločnosťou Trame podobne ako so spoločnosťami Socitrel, Proderac a Fapricela, dve skutočnosti: po prvé skutočnosť, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Socitrel, Proderac a Fapricela sa dozvedeli, že sa zúčastňujú na širšom systéme, 15. mája 2001 (odôvodnenia 658, 660 a 661 napadnutého rozhodnutia ), teda o rok neskôr ako Trame, ktorá sa o tom dozvedela 15. mája 2000, a po druhé skutočnosť, že – na rozdiel od spoločností Socitrel, Proderac a Fapricela – „geografický rozsah klubu Italia sa vo veľkej miere prekrýva s geografickým rozsahom paneurópskych dohôd a značne presahuje geografický rozsah klubu España (Španielsko a Portugalsko)“ (odôvodnenie 949 napadnutého rozhodnutia).

141    Treba však konštatovať, že napriek rozdielom, na ktoré poukázala Komisia, faktom zostáva, že tie isté okolnosti, ktoré uviedla Komisia v súvislosti so spoločnosťami Socitrel, Proderac a Fapricela – teda jednak to, že sa neskoro dozvedeli o paneurópskom rozmere porušenia (v októbri 2000 a nie v máji 2000), a jednak geografický rozsah klubu Italia, ktorý mohol pokrývať v prípade spoločnosti Trame len Taliansko, keďže táto spoločnosť nevyvážala svoje výrobky mimo Talianska, lebo nemala potrebné povolenia –, sa v menšej miere vzťahujú aj na spoločnosť Trame. Treba tiež poukázať na to, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že aj keď sa klub España týkal predovšetkým Španielska a Portugalska, v rámci neho sa zohľadňoval aj vývoz pyrenejských výrobcov (pozri rubriku týkajúcu sa stretnutia zo 6. júla 2001, ktorá sa nachádza v prílohe 4 napadnutého rozhodnutia).

d)     Záver

142    Z vyššie uvedeného v konečnom dôsledku vyplýva, že posúdenie, ktoré Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o účasť spoločnosti Trame na jedinom porušení, je nesprávne z troch hľadísk.

143    Po prvé Komisia nesprávne pripísala spoločnosti Trame účasť na jedinom porušení, teda na „súbore dohôd a zosúladených postupov v odvetví predpínacej ocele na vnútornom trhu a od 1. januára 1994 v rámci EHP“ od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002, keďže z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Trame sa dozvedela o paneurópskom rozmere kartelu až 15. mája 2000.

144    Po druhé Komisia tiež nesprávne konštatovala, že Trame vedela alebo musela vedieť o paneurópskom rozmere kartelu od 15. mája 2000, keďže nemožno dostatočne preukázať, že Trame k tomuto dátumu mohla poznať povahu a ciele, ktoré sledoval klub Európa. Vzhľadom na dôkazy uvedené v tejto súvislosti takú situáciu možno konštatovať až od 9. októbra 2000, keď sa Trame zúčastnila na stretnutí členov klubu Italia s podnikmi, ktoré neboli členmi tohto klubu, ale len klubu Európa, čo jej muselo umožniť odstrániť všetky pochybnosti, ktoré ešte mohla mať, pokiaľ ide o význam, ktorý treba pripísať výrazu „klub Európa“, ktorý bol predtým spomenutý alebo uvedený v rámci stretnutí klubu Italia.

145    Od tohto dátumu Komisia môže oprávnene považovať za preukázané, že Trame chcela svojím vlastným správaním prispieť k spoločným cieľom sledovaným všetkými účastníkmi kartelu, aj keď nevyvážala svoje výrobky, a že si bola vedomá protiprávneho správania, ktoré zamýšľali alebo uskutočnili ostatné podniky pri dosahovaní tých istých cieľov, alebo ich mohla rozumne predpokladať, a že bola pripravená prijať z toho vyplývajúce riziko v zmysle judikatúry.

146    Po tretie, pokiaľ ide o posúdenie povahy a rozsahu účasti spoločnosti Trame na jedinom porušení, Komisia nedostatočne zohľadnila rozdiely, ktoré existujú medzi situáciou spoločnosti Trame a situáciami piatich hlavných aktérov klubu Italia, ako aj podobnosti, ktoré – mutatis mutandis – existujú medzi situáciou spoločnosti Trame a situáciami troch najmenej významných aktérov klubu España.

147    Z tohto dôvodu treba už teraz zrušiť článok 1 bod 17 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že Trame sa od 4. marca 1997 do 9. októbra 2000 podieľala na európskej časti predmetného porušenia. Ostatné dôsledky vyplývajúce z vyššie uvedeného budú posúdené celkovo po preskúmaní tvrdení účastníkov konania.

148    Už teraz však treba poukázať na to, že prípadný vplyv týchto dôsledkov na výšku pokuty, ktorú stanovila Komisia, nemôže byť mimoriadne veľký, keďže jej výpočet bol vykonaný na základe celkového objemu predaja predpínacej ocele, ktorý Trame uskutočnila len v Taliansku. V tejto súvislosti sa nemožno domnievať, že účasť spoločnosti Trame len na vnútornom aspekte klubu Italia sa ako taká nevyznačuje určitou mierou závažnosti, aj keď podľa judikatúry citovanej v bode 103 vyššie je táto účasť zo svojej podstaty menej závažná ako účasť podniku, ktorý sa nepodieľal len na vnútornom aspekte klubu Italia, ale aj na jeho vonkajškom aspekte, či dokonca na iných kluboch, ako sú klub Európa a klub España.

C –  O trojvláknových lanách

1.     Tvrdenia účastníkov konania

149    Trame tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď pri stanovení výšky pokuty vzala do úvahy jej predaj trojvláknových lán („treccia“). Toto nesprávne posúdenie je značné, keďže v roku 2001 hodnota predaja trojvláknových lán predstavovala viac ako 50 % celkového objemu jej predaja lán. Hodnota predaja sedemvláknových lán („trefolo“) spoločnosti Trame teda predstavovala len 4,05 milióna eur z celkového objemu predaja 8,2 milióna eur vrátane trojvláknových lán.

150    Trame všeobecne tvrdí, že trojvláknové laná nikdy neboli predmetom klubu Italia. Tento výrobok sa niekedy spomína v dôkazoch, ale nie je preukázané, že členovia klubu Italia skutočne uzavreli dohodu o tomto výrobku. Na podporu opačného tvrdenia sa Komisia pri dokazovaní opiera o tabuľku nazvanú „dohoda na rok 1996“, ktorá pochádza z decembra 1995 a v ktorej Trame nie je uvedená. Konštatovanie, že kvóty uvedené v tejto tabuľke sa naďalej uplatňovali až do roku 2002, nie je podporené inými dokumentmi založenými v spise v správnom konaní. K jedinému pokusu o zahrnutie trojvláknových lán do kartelu v skutočnosti došlo, a to neúspešne, na stretnutiach z 28. februára a zo 6. marca 2000. Keď sa Komisia odvoláva na stretnutie z 28. februára 2000, uvádza, že sa počas neho konali diskusie o „zhodnotení možnosti zahrnúť trojvláknové laná do obchodnej dohody pre taliansky trh“.

151    Po stretnutí z 28. februára 2000 neexistuje dôkaz o tom, že klub Italia skutočne zahŕňal trojvláknové laná. Komisia sa v prejednávanom prípade odvoláva na dokument týkajúci sa stretnutia zo 6. marca 2000, ktorý obsahuje „veľmi podrobný zoznam názvov 80 (talianskych) zákazníkov, v prípade ktorých boli dodávky trojvláknových lán rozdelené medzi spoločnosti Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope, SLM a Trame“. Nejde pritom o rozdelenie kvót alebo zákazníkov do budúcnosti, ale – ako spresnila ITC, ktorá poskytla tento dokument – o „preskúmanie dodávok uskutočnených výrobcami v roku 1999“. Zástupca spoločnosti ITC, ktorý sa podieľal na vyhláseniach spoločnosti ITC v rámci žiadostí o zhovievavosť, to potvrdil vo vyhlásení, ktoré predložila Trame. Tiež uviedol, že „počas referenčného obdobia sa diskusie v rámci klubu Italia sústredili na sedemvláknové laná“. Predmetné informácie boli poskytnuté v rámci neúspešného pokusu zahrnúť trojvláknové laná do kartelu, ku ktorému došlo vo februári 2000. Aj za predpokladu, že poskytnutie takých informácií je porušením pravidiel hospodárskej súťaže (čo nie je tak), ide o menej závažné porušenie ako dohoda o rozdelení podielov na trhu, čo sa malo zohľadniť pri výpočte sumy pokuty. Okrem toho z neskoršej tabuľky, ktorá sa nachádza v dokumente 15905 spisu v správnom konaní, ktorý Komisia označuje ako „plán pridelenia kvót v roku 2001 a prognózy na rok 2002“, vyplýva, že uvedené objemy sa týkajú výlučne sedemvláknových lán, čo opäť svedčí o tom, že trojvláknové laná neboli predmetom kartelu.

152    Trame sa napokon odvoláva na vyhlásenie zástupcu spoločnosti Tréfileurope, ktorý potvrdil, že trojvláknové laná neboli predmetom kartelu, v ktorom sa uvádza, že „v rámci klubu Italia konkurenti alebo aspoň Trame nikdy neuzavreli nijakú dohodu, pokiaľ ide o trojvláknové laná“, že „výroba, uvádzanie na trh a vývoz takého výrobku nespadali do rámca diskusií počas stretnutí, ktoré sa uskutočnili medzi talianskymi výrobcami predpínacej ocele, keďže tieto podniky nemali záujem o tento výrobok“, a že „ide totiž o okrajový výrobok, ktorý je určený najmä pre taliansky trh“. Skutočnosť, že v rámci klubu Italia sa príležitostne spomínali aj trojvláknové laná, napríklad pri neúspešnom pokuse zahrnúť ich do kartelu, nič nemení na pravdivosti týchto vyhlásení. Trame tiež uvádza, že dopyt po trojvláknových lanách v Taliansku od roku 1997 do roku 2002 dosahoval 20 000/22 000 ton ročne a od tohto obdobia klesal, zatiaľ čo dopyt po sedemvláknových lanách dosahoval počas toho istého obdobia 100 000/120 000 ton ročne.

153    Komisia tvrdí, že trojvláknové laná boli predmetom kartelu, a to aj v rámci klubu Italia, ešte pred 28. februárom 2000 (odôvodnenia 409 až 411 napadnutého rozhodnutia). Trame teda nemôže tvrdiť, že na tento výrobok sa nevzťahovali dohody uzavreté v rámci tohto klubu. Pokiaľ ide o stretnutie z 28. februára 2000, rukou písaná zápisnica spoločnosti ITC z tohto stretnutia svedčí o tom, že diskusia prebiehala s prihliadnutím na presné číselné údaje týkajúce sa množstiev a ceny trojvláknových lán. Podniky ťažko mohli diskutovať o takých informáciách bez toho, aby o nich predtým vedeli. Táto zápisnica v každom prípade poukazuje na výmenu obchodných informácií. Dôkazy týkajúce sa stretnutia zo 6. marca 2000 sú tiež jednoznačné. V reakcii na tvrdenie spoločnosti Trame, že rukou písané poznámky z tohto stretnutia sa týkajú zásielok, ktoré výrobcovia uskutočnili v roku 1999, čo potvrdzuje ITC, Komisia poznamenáva, že na prvej strane týchto poznámok ich autor uviedol, že číselné údaje sa týkajú „kvót“ na „trojvláknové laná“. Vo vyhlásení spoločnosti CB z 26. novembra 2002 sa tiež uvádza, že špecifickým predmetom stretnutí z 13. marca 2000, z 10. apríla 2001 a zo 16. septembra 2002 bolo rozdelenie odberateľov trojvláknových a sedemvláknových lán. Okrem toho vyhlásenie zástupcu spoločnosti Tréfileurope je málo dôveryhodné vzhľadom na to, čo Trame označuje za pokus zaradiť trojvláknové laná, ku ktorému došlo na stretnutiach z 28. februára a zo 6. marca 2000. Pokiaľ ide o vyhlásenie zástupcu spoločnosti ITC, v tabuľke zo 6. marca 2000 sa tiež nenachádza nič, čo by nasvedčovalo tomu, že ide o „historické údaje týkajúce sa zásielok trojvláknových lán“. Také vyhlásenia nemôžu zmenšiť hodnotu dostupných dôkazov.

2.     Posúdenie Všeobecným súdom

154    Na úvod treba pripomenúť, že Trame bola sankcionovaná za svoju účasť na karteli v odvetví predpínacej ocele. Komisia v tejto súvislosti v napadnutom rozhodnutí spresňuje, že výraz predpínacia oceľ označuje oceľové laná a splietané laná z valcovaného drôtu. Komisia tiež používa na označenie predpínacej ocele výraz „káble/laná“, na základe čoho sa možno domnievať, že oba tieto výrazy sú synonymické. V rozhodnutí sa v každom prípade výslovne uvádza, že „laná z predpínacej ocele sa skladajú z troch alebo siedmich vláken“ (odôvodnenia 2 a 3 napadnutého rozhodnutia).

155    Z napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, že Komisia skutočne konštatovala, že kartel sa týkal tak trojvláknových lán, ako aj sedemvláknových lán. Medzi týmito dvoma typmi výrobkov však existujú rozdiely, a to tak z hľadiska vlastností výrobkov ako takých, ako aj z hľadiska dopytu a ponuky.

156    Z odpovedí na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania vyplýva, že trojvláknové laná nemôžu slúžiť ako náhrada sedemvláknových lán, aj keď sú vyrobené z rovnakej suroviny, ktorou je valcovaný drôt. Zatiaľ čo trojvláknové laná možno použiť pri konštrukciách s obmedzenou nosnosťou, ako sú stĺpy používané vo viniciach, sedemvláknové laná sa používajú ako nosný prvok vo veľkých prefabrikovaných dielcoch.

157    Za týchto okolností Trame tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď zaradila do kartelu trojvláknové laná. Podľa spoločnosti Trame sa porušenie, ktoré sa jej kladie za vinu, týkalo len sedemvláknových lán. Komisia v dôsledku toho mala pri stanovení výšky pokuty vziať do úvahy len predaj sedemvláknových lán tejto spoločnosti, ktorý predstavuje približne polovicu jej predaja trojvláknových a sedemvláknových lán v roku 2001.

a)     Dôkazy týkajúce sa prvých rokov klubu Italia

158    V prvom rade Trame tvrdí, že trojvláknové laná nikdy neboli predmetom klubu Italia. Treba však konštatovať, že táto argumentácia odporuje napadnutému rozhodnutiu a dôkazom, ktoré sú v ňom spomenuté, pokiaľ ide o prvé roky klubu Italia.

159    Podľa napadnutého rozhodnutia bol klub Italia národnou dohodou, ktorá trvala od 5. decembra 1995 do 19. septembra 2002. Táto dohoda sa týkala stanovenia kvót pre Taliansko, ako aj pre vývozy z tejto krajiny do zvyšku Európy. Jeho členmi boli Redaelli, CB, Itas a ITC, ku ktorým sa neskôr pripojili Tréfileurope (3. apríla 1995), SLM (10. februára 1997), Trame (4. marca 1997), Tycsa (17. decembra 1996), DWK (24. februára 1997) a Austria Draht (15. apríla 1997).

160    V tejto súvislosti – ako Komisia správne tvrdí – z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že 5. decembra 1995 Redaelli, CB, Itas a ITC uzavreli dohodu o pridelení kvót na drôt, trojvláknové laná a sedemvláknové laná na talianskom trhu a na vnútornom trhu (odôvodnenie 409 napadnutého rozhodnutia). O tejto dohode svedčí najmä tabuľka uvedená v odôvodnení 409 napadnutého rozhodnutia, v ktorej sa spomína celkové množstvo 85 000 ton (z toho 9 000 ton drôtu, 13 000 ton trojvláknových lán a 63 000 ton sedemvláknových lán) pre taliansky trh a celkové množstvo 45 000 ton (z toho 16 300 ton drôtu, 3 900 ton trojvláknových lán a 24 800 ton sedemvláknových lán) pre vnútorný trh.

161    Ako Komisia tiež poznamenala v reakcii na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, z citovanej dohody jasne vyplýva, že Redaelli, CB, Itas a ITC sa spolu rozhodli rozdeliť si uvedené množstvá valcovaného drôtu, trojvláknových lán a sedemvláknových lán v Taliansku a v ostatných krajinách Únie a že táto dohoda bola uzavretá, keďže ju podpísali dotknutí účastníci.

162    Na stretnutí z 18. decembra 1995 Redaelli, ITC, Itas a CB potvrdili svoje kvóty na vývoz predpínacej ocele (drôt, trojvláknové laná a sedemvláknové laná) do ostatných krajín Európy (odôvodnenie 410 a príloha 3 napadnutého rozhodnutia).

163    Trame teda nesprávne tvrdí, že klub Italia, na ktorom sa ešte nepodieľala, sa týkal len sedemvláknových lán, keďže Redaelli, CB, Itas a ITC sa dohodli, že si medzi sebou rozdelia 100 % množstiev uvedených v tabuľke citovanej v odôvodnení 409 napadnutého rozhodnutia.

164    Komisia navyše tvrdí, že táto dohoda sa uplatňovala až do roku 2002. Na preukázanie tejto skutočnosti Komisia v odôvodnení 411 napadnutého rozhodnutia najmä uvádza, že „dohodu naďalej uplatňovali Redaelli, CB, Itas a ITC (ku ktorým sa neskôr pripojili Tréfileurope Italia, Trame, SLM a paneurópski výrobcovia Tréfileurope, Tycsa, Austria Draht a DWK) až do roku 2002“, a že „napríklad množstvá 85 000 a 45 000 ton, ktoré boli dohodnuté v rámci talianskej dohody…, sú citované v tabuľke južnej dohody z 3. februára 1997“.

165    Komisia v tejto súvislosti uvádza len jeden dôkaz, ktorý sa týka len spoločností Redaelli, CB, Itas a ITC, ktoré sa podieľali na dohode z 5. decembra 1995. Je teda logické, ak sa títo štyria členovia klubu Italia odvolávali na svoju dohodu pri diskusiách vedených v rámci južnej dohody (pozri bod 62 vyššie). V prejednávanom prípade však nič neumožňuje vyvodiť, že k tejto dohode sa pripojila Trame, ktorá navyše nie je spomenutá pri rozdelení 85 000 a 45 000 ton, ktoré uvádza Komisia, a nebola účastníkom južnej dohody.

166    Hoci dôkazy uvádzané Komisiou sú relevantné, pokiaľ ide o spoločnosti Redaelli, CB, Itas a ITC, ktoré podpísali dohodu z decembra 1995, nemajú takmer nijakú dôkaznú silu, pokiaľ ide o preukázanie, že Trame od svojho vstupu do klubu Italia v marci 1997 vedela alebo musela vedieť, že kartel sa týkal tak sedemvláknových lán, ako aj trojvláknových lán, či dokonca aj valcovaného drôtu. Komisia vo svojej argumentácii v tejto súvislosti nespomína nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo skutočne možné domnievať sa, že Trame sa podieľala na karteli v období od 3. februára 1997, keď bola vyhotovená tabuľka, v ktorej sú spomenuté kvóty, o ktorých sa rozhodlo v decembri 1995, bez toho, aby sa Trame zúčastnila na tejto diskusii, do 28. februára 2000, čo je dátum, ktorý Trame uvádza ako dátum prvej diskusie o trojvláknových lanách.

167    Komisia v reakcii na otázku položenú v tomto smere v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania nebola schopná označiť relevantné dôkazy v tejto súvislosti, keďže dôkazy, na ktoré sa odvoláva, sa týkajú dvoch stretnutí klubu Italia z 30. septembra 1997 a zo 7. októbra 1997, pri ktorých nie je uvedená prítomnosť spoločnosti Trame (pozri rubriky týkajúce sa týchto stretnutí, ktoré sa nachádzajú v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia).

168    V tejto fáze teda Komisia nie je schopná konkrétne a účinne preukázať – čo je jej povinnosťou (pozri bod 88 vyššie) –, že Trame v období od marca 1997 do februára 2000 vedela alebo musela vedieť, že kartel sa týkal trojvláknových lán.

b)     Preskúmanie dôkazov týkajúcich sa stretnutia z 28. februára 2000

169    V druhom rade z rubriky týkajúcej sa stretnutia z 28. februára 2000, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že na tomto stretnutí, na ktorom sa zúčastnili Redaelli, CB, Itas a ITC, ale aj Tréfileurope, SLM a Trame, sa preberali tieto otázky:

–        „diskusie v reakcii na návrh [zástupcu spoločnosti Trame] týkajúce sa veľkosti trhu trojvláknových lán (25 000 ton namiesto 35 000 ton, vypočítaných na základe predaja, ktorý uviedli výrobcovia)“,

–        „zhodnotenie možnosti zahrnúť trojvláknové laná do obchodnej dohody pre taliansky trh“,

–        „okrem toho podrobná diskusia o cenách a určenie ceny (vrátane prirážky) medzi spoločnosťami Redaelli, CB, Itas, ITC, SLM a Trame“.

170    Tento opis podporuje názor spoločnosti Trame, keďže z dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii, a to najmä z rukou písanej zápisnice z tohto stretnutia, ktorú poskytla ITC, vyplýva, že v dôsledku návrhu spoločnosti Trame sa uskutočnila diskusia o trojvláknových lanách. Je teda opodstatnené domnievať sa, že ak by Trame už bola informovaná o tom, že tento výrobok bol predmetom klubu Italia, určite by nepovažovala za užitočné začať diskusiu v tejto súvislosti, z čoho navyše vyplýva, že existoval výrazný rozdiel vo vzájomnom vnímaní.

171    Komisia navyše v prílohe 1 vyjadrenia k žalobe poukazuje na vyhlásenie spoločnosti CB z 26. decembra 2002, z ktorého vyplýva, že stretnutie z 28. februára 2000 sa týkalo zhodnotenia možnosti zahrnúť trojvláknové laná do obchodnej dohody pre taliansky trh („Valutazioni per l’inserimento del prodotto cd. ,treccia‘ nell’accordo commerciale per il mercato italiano“). Tento dôkaz, ktorý je spomenutý v druhej zarážke bodu 169 vyššie, tiež podporuje názor spoločnosti Trame, podľa ktorého nie je preukázané, že táto spoločnosť vedela alebo musela vedieť, že diskusie vedené v rámci klubu Italia pred jej vstupom do tohto klubu v marci 1997 sa už týkali trojvláknových lán.

172    Komisia sa však domnieva, že z rukou písanej zápisnice spoločnosti ITC (príloha B.2 vyjadrenia k žalobe) vyplýva, že trojvláknové laná už boli predmetom tejto dohody, keďže diskusia prebiehala s prihliadnutím na presné číselné údaje týkajúce sa tak množstva, ako aj ceny tohto výrobku, o ktorých by podniky ťažko mohli diskutovať bez toho, aby o nich predtým vedeli.

173    Podľa názoru Všeobecného súdu výklad rukou písanej zápisnice, ktorú vyhotovila ITC, nemôže vylúčiť akúkoľvek pochybnosť súdu. Predmetné množstvá a ceny totiž boli uvedené počas diskusií, ktoré nasledovali po návrhu spoločnosti Trame na zhodnotenie možnosti zahrnúť trojvláknové laná do klubu Italia, a to aspoň pokiaľ ide o iných výrobcov ako účastníkov dohody z decembra 1995. Jednotliví výrobcovia prítomní na stretnutí teda mohli poskytnúť tieto údaje, najmä uviesť uplatňované ceny. Všetky predmetné množstvá sú navyše približné a nie úplne presné. Sú uvedené v tisícoch jednotiek.

174    Okrem toho treba poznamenať, že názor spoločnosti Trame podporuje obsah dvoch vyhlásení, ktoré Trame v tejto súvislosti poskytla na podporu svojej argumentácie s ohľadom na argumentáciu Komisie, a to vyhlásenie zástupcu spoločnosti Tréfileurope (príloha 10 žaloby) a vyhlásenie zástupcu spoločnosti ITC (príloha Z.1 repliky), ktorí sú spomenutí medzi osobami prítomnými na stretnutí z 28. februára 2000 (pozri rubriku týkajúcu sa tohto stretnutia, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, a bod 152 vyššie).

175    Z vyššie uvedeného v konečnom dôsledku vyplýva, že Komisia nie je schopná z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že Trame vedela alebo musela vedieť o tom, že klub Italia sa týkal tak sedemvláknových lán, ako aj trojvláknových lán, pred stretnutím z 28. februára 2000, počas ktorého Trame začala diskusiu o tejto otázke, ako to uvádzajú iní účastníci prítomní na tomto stretnutí, čo preukazuje, že Trame o tom predtým nevedela.

c)     Preskúmanie dôkazov týkajúcich sa stretnutia zo 6. marca 2000

176    V treťom rade Trame tvrdí, že po stretnutí z 28. februára 2000 neexistuje dôkaz o tom, že klub Italia skutočne zahrnul trojvláknové laná do kartelu. Podľa spoločnosti Trame sa v tejto súvislosti nemožno odvolávať na dokument týkajúci sa stretnutia zo 6. marca 2000 (príloha 7 žaloby), keďže jeho predmetom nie je rozdelenie podielov na trhu alebo zákazníkov vopred pre budúcnosť, ale tento dokument sa týka len historických údajov o „dodávkach uskutočnených výrobcami v roku 1999“. Trame v tejto súvislosti poukazuje na vyhlásenia spoločnosti ITC poskytnuté Komisii (príloha 8 žaloby) a na vyhlásenie zástupcu tejto spoločnosti (príloha Z.1 repliky), ktoré skutočne a výslovne podporujú tento názor.

177    Z rubriky týkajúcej sa stretnutia zo 6. marca 2000, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, však vyplýva, že na tomto stretnutí, ktoré nasledovalo po stretnutí z 28. februára 2000 a na ktorom sa zúčastnili Redaelli, Itas, ITC, Tréfileurope, SLM a Trame, sa preberali tieto otázky:

–        „zápisnica z tohto stretnutia obsahuje veľmi podrobný zoznam názvov 80 (talianskych) zákazníkov, v prípade ktorých boli dodávky trojvláknových lán rozdelené medzi spoločnosti Redaelli, ITC, CB, Itas, SLM, Trame a [Tréfileurope]“,

–        „podľa spoločnosti CB toto rozdelenie zahŕňalo odberateľov trojvláknových lán a sedemvláknových lán.“

178    Prvá informácia pochádza od spoločnosti ITC, ktorá poskytla predmetnú rukou písanú zápisnicu, zatiaľ čo druhá informácia pochádza od spoločnosti CB, ktorá v rámci svojej žiadosti o zhovievavosť oznámila, čo bolo obsahom tohto stretnutia, pričom však jej prítomnosť na tomto stretnutí nebola uvedená v zápisnici spoločnosti ITC.

179    V rozpore s tým, čo tvrdí Trame, nemožno konštatovať, že obsah rukou písanej zápisnice spoločnosti ITC neumožňuje preukázať existenciu diskusií o trojvláknových lanách v rámci klubu Italia.

180    Ako Komisia uviedla vo svojich odpovediach na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, z uvedenej zápisnice jasne vyplýva, že na stretnutí zo 6. marca 2000, na ktorom boli prítomní dvaja zástupcovia spoločnosti Trame, sa uskutočnila podrobná diskusia o dodávkach trojvláknových lán ôsmich podnikov (Redaelli, ITC, CB, Itas, SLM, Trame, Tréfileurope a Tycsa) týkajúcich sa niekoľkých desiatok talianskych zákazníkov.

181    Výrazom, ktorý je v tejto súvislosti použitý v zápisnici na označenie tabuľky týkajúcej sa dodávok, je „kvóty – zoznam zákazníkov“ („Quote – elenco clienti“). V tomto smere otázka, či sa diskusie týkali uskutočnených dodávok alebo dodávok, ktoré sa majú uskutočniť, nie je sama osebe rozhodujúca, keďže z tejto zápisnice prinajmenšom vyplýva, že aj za predpokladu, že predmetné informácie boli poskytnuté vzhľadom na minulosť, možno sa domnievať, že nadväzujú na diskusie začaté 28. februára 2000 s cieľom zvážiť možnosť uzavrieť dohodu o trojvláknových lanách týkajúcu sa ôsmich podnikov uvedených v bode 180 vyššie v rámci klubu Italia.

182    Komisia navyše správne poznamenala, že podľa tabuľky z 5. decembra 1995 uvedenej v odôvodnení 409 napadnutého rozhodnutia trh trojvláknových lán v Taliansku alebo aspoň kvóty pridelené výrobcom spomenutým v tejto tabuľke predstavovali približne 13 000 ton. Vzhľadom na informácie uvedené v zápisnici zo stretnutia zo 6. marca 2000 sa pritom množstvo rozdelené medzi jednotlivých výrobcov, ktorí sú v nej spomenutí, rovná spolu približne 12 000 tonám. Možno teda považovať za pravdepodobné, že výrobkom, ktorý bol predmetom diskusií na stretnutí zo 6. marca 2000, sú skutočne trojvláknové laná, a nie trojvláknové laná a sedemvláknové laná ako celok, ako to uviedla CB. V opačnom prípade by bol počet ton, ktoré sa majú rozdeliť medzi členov klubu Italia, oveľa vyšší.

183    Treba teda súhlasiť s tvrdením Komisie, že – aspoň od stretnutí z 28. februára a zo 6. marca 2000, z ktorých vyplýva, že sa diskutovalo o citlivých obchodných informáciách, pokiaľ ide o trojvláknové laná – možno spoločnosti Trame, ako aj ostatným účastníkom týchto dvoch stretnutí klásť za vinu, že vyjadrili svoj zámer koordinovať svoje činnosti v súvislosti s týmto výrobkom s cieľom vedome nahradiť medzi sebou riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou, čo predstavuje porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

d)     Preskúmanie dôkazov nasledujúcich po 6. marci 2000

184    V štvrtom rade je medzi účastníkmi konania sporné, čo možno vyvodiť z dôkazov nasledujúcich po stretnutí zo 6. marca 2000, pokiaľ ide o to, či Trame vedela, že klub Italia sa týkal aj trojvláknových lán.

185    Podľa spoločnosti Trame bol pokus zahrnúť trojvláknové laná do klubu Italia neúspešný. Vyplýva to najmä z obsahu vyhlásení zástupcov spoločností Tréfileurope a ITC a z neskoršej tabuľky, ktorá zodpovedá dokumentu 15905 spisu v správnom konaní (príloha 9 žaloby), ktorý Komisia označila ako „plán pridelenia kvót v roku 2001 a prognózy na rok 2002“ a z ktorého vyplýva, že uvedené objemy sa týkajú výlučne sedemvláknových lán, čo svedčí o tom, že trojvláknové laná neboli predmetom kartelu medzi konkurentmi.

186    Podľa Komisie je zjavné, že klub Italia sa týkal trojvláknových lán, čo vyplýva z vyhlásenia spoločnosti CB z 26. novembra 2002 (príloha B.1 vyjadrenia k žalobe) (s. 16942, 16945 a 16951 spisu v správnom konaní), v ktorom sa uvádza, že tento výrobok bol spomenutý na stretnutiach z 13. marca 2000, z 10. apríla 2001 a zo 16. septembra 2002, kým sa viedli diskusie o sedemvláknových lanách.

187    Treba však poukázať na to, že informácie, ktoré CB poskytla vo svojom vyhlásení z 26. novembra 2002, sú len niekoľkoslovnými konštatovaniami, ktorých obsah nepodporujú nijaké dôkazy.

188    Pokiaľ ide o stretnutia z 13. marca 2000, z 10. apríla 2001 a zo 16. septembra 2002, CB uviedla, že v prípade prvého stretnutia, na ktorom nebola zaznamenaná prítomnosť spoločnosti Trame, išlo o „obchodné stretnutie: rozdelenie odberateľov sedemvláknových lán a trojvláknových lán“ („riunione commerciale: ripartizione clienti trefolo e treccia“), v prípade druhého stretnutia, na ktorom bola zaznamenaná prítomnosť spoločnosti Trame, išlo o stretnutie týkajúce sa „trhu trojvláknových lán: rozdelenie talianskych odberateľov sedemvláknových lán“ („mercato della treccia: ripartizione clienti trefolo Italia“), a v prípade tretieho stretnutia, na ktorom bola zaznamenaná prítomnosť spoločnosti Trame, išlo o „konečné stretnutie na rozdelenie zákazníkov a podielov na trhu sedemvláknových lán a trojvláknových lán“ („riunione definitiva per ripartizione clienti quote del mercato prodotti trefolo et treccia“).

189    Na porovnanie Komisia v rubrikách týkajúcich sa týchto stretnutí, ktoré sa nachádzajú v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, na ktorých bola zakaždým zaznamenaná prítomnosť spoločnosti Trame, uvádza nasledujúce informácie:

–        stretnutie z 13. marca 2000: „diskusia o odberateľoch sedemvláknových lán (s uvedením cien a ton), najmä diskusia o zákazníkoch zásobovaných spoločnosťami Tycsa a DWK“ a „prebiehajúca diskusia o situácii vo Švajčiarsku a v Holandsku (,Svizzera – NL‘)“ (CB nie je spomenutá medzi zdrojmi, ktoré cituje Komisia na preukázanie obsahu týchto informácií, pričom cituje len spoločnosti ITC a SLM),

–        stretnutie z 10. apríla 2001: „diskusia o predaji, rozdelení talianskych zákazníkov a určenie cien. Pripomenutie pravidiel. Stretnutia: štatutárni zástupcovia každý predposledný pondelok v mesiaci; predajcovia (,obchodné‘) každý druhý a posledný pondelok v mesiaci. Poznámky spoločnosti SLM k údajom spoločnosti Tycsa“, „CB a Tréfileurope potvrdzujú stretnutie“ a „podľa spoločnosti CB aj rozdelenie zákazníkov pre Taliansko“,

–        stretnutie zo 16. septembra 2002: „stretnutie s cieľom prideliť kvóty na trojvláknové a sedemvláknové laná a určiť ceny“, spomína sa interný e‑mail, v ktorom je uvedený najmä nárast ceny surovín a príchod nového konkurenta, pričom „CB a Tréfileurope potvrdzujú stretnutie“.

190    Až v prípade tretieho z týchto stretnutí, ktoré sa konalo 16. septembra 2002, preto Komisia úplne opísala obsah toho, čo jej oznámila CB, teda že diskusie sa týkali tak sedemvláknových lán, ako aj trojvláknových lán. Vzhľadom na neexistenciu dôkazov, ktoré by mohli potvrdiť vyhlásenia spoločnosti CB, teda nemožno konštatovať, že tieto vyhlásenia majú dostatočnú dôkaznú silu na preukázanie toho, že stretnutia, ktoré sú v nich spomenuté, sa týkali trojvláknových lán. Je totiž možné, že CB sa obvykle domnievala, že všetky diskusie sa týkali oboch typov výrobkov, bez toho, aby sa skutočne pokúsila stanoviť rozdiel, zatiaľ čo – napríklad – podľa spoločnosti Trame sa diskusie týkali len sedemvláknových lán, pokiaľ nediskutovala konkrétne o trojvláknových lanách. Na porovnanie v žiadosti spoločnosti ITC o zhovievavosť sa v súvislosti so stretnutím z 13. marca 2000 uvádza, že „počas stretnutia sa diskutovalo o odberateľoch sedemvláknových lán“ („durante la riunione si discute di clienti di trefolo“).

191    Z preskúmania dôkazov, ktoré Komisia predložila v tejto súvislosti v reakcii na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, však vyplýva, že v rukou písanej zápisnici zo stretnutia z 10. apríla 2001, ktorú ITC poskytla Komisii (prílohy E.25 a E.26 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania) sú uvedené názvy viacerých zákazníkov a pravdepodobne aj množstvá predaných výrobkov za január, február a marec 2001. Názov a množstvá týkajúce sa aspoň jedného z týchto zákazníkov sú pritom zhodné alebo podobné zodpovedajúcim údajom, ktoré boli uvedené v zápisnici zo stretnutia zo 6. marca 2000. V internom e‑maile spomenutom v súvislosti so stretnutím zo 16. septembra 2002 (príloha E.30 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania) sa tiež hovorí o príchode nového konkurenta na trh, o ktorom je uvedené, že pôsobí v odvetví trojvláknových lán, a o tom, že sa diskutovalo o stratégii, ktorú treba použiť vo vzťahu k nemu.

192    Z dostupných dôkazov týkajúcich sa stretnutia spoločností Redaelli, CB, Itas, ITC, SLM a Trame z 30. júla 2002 (prílohy E.31 a E.32 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania) navyše vyplýva, že toto stretnutie sa týkalo najmä zákazníkov a minimálnych cien, ako aj „analýzy trhu trojvláknových lán v Taliansku“ (pozri rubriky týkajúce sa tohto stretnutia, ktoré sa nachádzajú v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia). Hoci sa niektoré informácie uvedené v rukou písanej zápisnici z tohto stretnutia, ktorú poskytla ITC, týkajú sedemvláknových lán, tieto údaje sú uvedené na konci tohto dokumentu a pred nimi je uvedený výraz „trefolo“, na základe čoho sa možno domnievať, že všetky informácie uvedené pred týmto výrazom, ktoré sa vzťahujú na určitých zákazníkov, sa týkajú trojvláknových lán.

193    Vzhľadom na jednotlivé vyššie uvedené dôkazy Komisia môže konštatovať, že Trame sa aspoň od stretnutí z 28. februára a zo 6. marca 2000 až do 19. septembra 2002 zúčastňovala v rámci klubu Italia na stretnutiach, ktorých hlavným alebo vedľajším účelom bolo koordinovať činnosť jednotlivých účastníkov v súvislosti s trojvláknovými lanami v Taliansku.

e)     Záver

194    Z vyššie uvedeného vyplýva, že hoci je preukázané, že štyria pôvodní členovia klubu Italia plánovali porušenie, ktoré sa týkalo tak sedemvláknových lán, ako aj trojvláknových lán, nie je dostatočne preukázané, že Trame vedela alebo musela vedieť, že trojvláknové laná boli tiež predmetom diskusií vedených rámci klubu Italia pred tým, ako sa táto otázka preberala na stretnutiach z 28. februára a zo 6. marca 2000.

195    Bez toho, aby bol dotknutý výsledok posúdenia tvrdení uvedených v súvislosti s účasťou spoločnosti Trame na karteli od 10. apríla 2001 do 16. septembra 2002, z dôkazov citovaných Komisiou tiež vyplýva, že z právneho hľadiska je dostatočne preukázané, že po stretnutiach z 28. februára a zo 6. marca 2000 až do 16. septembra 2002 sa v rámci klubu Italia viedli diskusie o trojvláknových lanách za prítomnosti spoločnosti Trame alebo s prihliadnutím na túto spoločnosť.

196    Tieto dôkazy umožňujú preukázať, že diskusie o trojvláknových lanách sa týkali prinajmenšom výmeny citlivých obchodných informácií, množstiev predaných výrobkov a cien navrhnutých medzi viacerými výrobcami, ktorí boli členmi klubu Italia, na základe čoho možno konštatovať, že tieto stretnutia mali protisúťažný cieľ v zmysle článku 101 ZFEÚ.

197    Posúdenie Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, pokiaľ ide o účasť spoločnosti Trame na protisúťažných dohodách týkajúcich sa tak sedemvláknových lán, ako aj trojvláknových lán, je v konečnom dôsledku čiastočne nesprávne. Na jednej strane Komisia nesprávne pripísala spoločnosti Trame účasť na porušení, ktoré sa týkalo nielen sedemvláknových lán, ale aj trojvláknových lán, v rámci klubu Italia od 4. marca 1997 do 28. februára 2000, keďže nie je dostatočne preukázané, že Trame vedela alebo musela vedieť, že trojvláknové laná už boli predmetom dohody štyroch pôvodných členov klubu Italia. Na druhej strane Komisia primerane konštatovala, že od 6. marca 2000 do 19. septembra 2002 (bez toho, aby bol dotknutý výsledok preskúmania tretieho žalobného dôvodu, ktorý sa týka prerušenia účasti spoločnosti Trame na karteli od 10. apríla 2011) sa Trame podieľala na protisúťažných dohodách týkajúcich sa tak sedemvláknových lán a – na základe jej podnetu – aj trojvláknových lán.

198    Z tohto dôvodu treba tiež zrušiť článok 1 bod 17 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že účasť spoločnosti Trame na predmetnom porušení sa týkala trojvláknových lán od 4. marca 1997 do 28. februára 2000. Ostatné dôsledky vyplývajúce z vyššie uvedeného budú posúdené celkovo po preskúmaní tvrdení účastníkov konania.

D –  O období od 10. apríla 2001 do 16. septembra 2002

1.     Tvrdenia účastníkov konania

199    Trame popiera svoju účasť na karteli v období, ktoré nasledovalo po stretnutí z 10. apríla 2001. Na základe dokumentu spoločnosti ITC týkajúceho sa stretnutia z 30. augusta 2001 možno konštatovať, že „Trame sa dobrovoľne nepodieľa na karteli“. Vo vyhlásení zástupcu spoločnosti Tréfileurope sa navyše uvádza, že „od roku 2001 sa Trame definitívne vzdialila od klubu Italia, keďže výslovne vyhlásila, že nechce prijať návrhy ostatných účastníkov na rozdelenie podielov na trhu s lanami“, a že „členovia klubu Italia jasne pochopili toto dištancovanie sa“. Počas jedného roka a piatich mesiacov sa Trame nepodieľala na karteli, zatiaľ čo jeho účastníci sa počas tohto obdobia stretli 93‑krát.

200    V tejto súvislosti Trame tvrdí, že jej nemožno vytýkať účasť na stretnutí zo 16. septembra 2002 v priestoroch Federazione imprese siderurgiche italiane (Federacciai, zväz talianskych oceliarskych podnikov). K tomuto dňu bolo všetkým členom klubu Italia jasné, že jej prítomnosť nemala protisúťažný cieľ, keďže Trame odmietla navrhnuté podiely na trhu. Trame tiež tvrdí, že jej nemožno pripísať obdobie porušovania po stretnutí z 10. apríla 2001 na základe toho, že členovia klubu Italia naďalej diskutovali o jej situácii. Viaceré dokumenty, ktoré Komisia uvádza v tejto súvislosti, neobsahujú nijaké obchodné informácie o spoločnosti Trame, ale niekedy len jej názov. Aj v dokumentoch, v ktorých sú uvedené obchodné informácie o spoločnosti Trame, ide o ľahko dostupné údaje (pozri s. 16166 a 16807 spisu v správnom konaní). Vo vyhlásení zástupcu spoločnosti ITC sa v tejto súvislosti uvádza, že „počas roka 2001 sa Trame definitívne vzdialila od klubu Italia, pričom výslovne vyhlásila, že nemá záujem o návrh na rozdelenie trhu s lanami, ktorý predložili ostatné podniky“, že „[ona] sama, ako aj ostatní účastníci klubu Italia jednoznačne prijali a pochopili toto dištancovanie sa“, že „je možné, že – aj po dištancovaní sa spoločnosti Trame – počas stretnutí klubu Italia niektoré podniky spomenuli spoločnosť Trame“, ale že „ide však o okrajové prípady, ktoré nie sú relevantné pre obsah kartelu vytýkaného v rozhodnutí“, a že „Trame totiž prerušila svoju účasť na klube Italia a nezdá sa [mu], že táto spoločnosť priamo alebo nepriamo poskytovala členom klubu Italia citlivé obchodné informácie“.

201    Komisia pripomína, že preukázala účasť spoločnosti Trame na klube Italia od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002, vrátane obdobia po 10. apríli 2001 (pozri najmä odôvodnenia 469 a 470 napadnutého rozhodnutia). Okrem stretnutí z 10. apríla 2001 a zo 16. septembra 2002, v prípade ktorých Trame priznáva, že sa na nich zúčastnila, sa o jej situácii konkrétne diskutovalo pri iných príležitostiach, pri ktorých sa výslovne hovorilo o spoločnosti Trame a o jej správaní sa na trhu.

202    Pokiaľ ide o jeden z dokumentov spoločnosti ITC týkajúcich sa stretnutia z 30. augusta 2001, nie je isté, či je kartelom, ktorý je v ňom spomenutý, paneurópsky kartel, alebo klub Italia. Taký údaj navyše nie je verejným prejavom dištancovania sa spoločnosti Trame od kartelu. Okrem toho veta „o tejto iniciatíve vedia aj naši konkurenti“ sa vzťahovala vetu, ktorá predchádza slovnému spojeniu „Trame sa dobrovoľne nepodieľa na karteli“, teda na vetu, podľa ktorej „Trame: trvá na prevode odvetvia trojvláknových lán a sedemvláknových lán“. Všetci konkurenti vedeli o tejto informácii, a nie o tom, že Trame sa nepodieľala na karteli. Čo sa týka dokumentu, ktorý sa nachádza na strane 16166 spisu, Komisia poznamenáva, že sú v ňom uvedené údaje týkajúce sa jedného štvrťroka (tretieho štvrťroka) a údaje o „prvých deviatich mesiacoch“. Tieto údaje sú podrobné a týkajú sa siedmich podnikov (vrátane spoločnosti Trame). Také údaje môžu pochádzať len od spoločnosti Trame, pokiaľ ide o ňu. Čo sa týka dokumentu, ktorý sa nachádza na strane 16807 spisu, je v ňom uvedený zdroj určitých údajov v poznámke pod čiarou a je zrejmé, že tieto údaje pochádzajú od podnikov zúčastnených na karteli.

2.     Posúdenie Všeobecným súdom

203    V rámci tohto žalobného dôvodu Trame popiera svoju účasť na jedinom porušení počas celého obdobia od 10. apríla 2011, keď sa uskutočnilo predposledné stretnutie klubu Italia, na ktorom sa táto spoločnosť zúčastnila, do 16. septembra 2002, keď sa konalo posledné stretnutie klubu Italia, na ktorom sa táto spoločnosť zúčastnila (ďalej len „obdobie jedného roka a piatich mesiacov“).

a)     Skutočnosti uvádzané na pripísanie porušenia spoločnosti Trame

204    S cieľom preukázať účasť spoločnosti Trame na jedinom porušení počas obdobia jedného roka a piatich mesiacov Komisia v napadnutom rozhodnutí poukázala na nasledujúce skutočnosti (pozri tiež bod 71 vyššie).

205    V prvom rade Komisia v odôvodnení 470 napadnutého rozhodnutia uviedla:

„… v rozpore s tvrdením spoločnosti Trame má Komisia k dispozícii dôkazy o tom, že Trame sa naďalej podieľala na karteli, a to nielen počas stretnutí z 10. apríla 2001 a zo 16. septembra 2002, v prípade ktorých Trame sama priznáva svoju účasť, ale aj [na stretnutí z] 30. júla 2002 a o jej situácii sa diskutovalo až do konca porušenia“.

206    Pokiaľ ide o dôkazy, na ktoré Komisia poukázala s cieľom preukázať, že „o situácii spoločnosti Trame sa diskutovalo až do konca porušenia“, v poznámke pod čiarou v odôvodnení 470 napadnutého rozhodnutia sú uvedené najmä tieto stretnutia:

„… stretnutia z… 10. júna 2001, 12. júla 2001, 30. augusta 2001, 1. októbra 2001, 23. októbra 2001, 11. januára 2002, 22. januára 2002, 1. marca 2002 a 10. júna 2002 spomenuté v prílohe 3 [napadnutého] rozhodnutia.“

207    V druhom rade Komisia v reakcii na skutočnosť, že Trame sa odvolala na obsah dokumentu spoločnosti ITC týkajúceho sa stretnutia z 30. augusta 2001 (príloha 11 repliky), v odôvodnení 471 napadnutého rozhodnutia uviedla:

„Trame sa odvoláva aj na stretnutie z 30. augusta 2001, počas ktorého [bolo údajne uvedené, že táto spoločnosť] ,sa rozhodla nepodieľať sa na karteli‘, a na základe toho tvrdí, že v tom čase sa už nepodieľala na karteli. Komisia však konštatuje, že nie je isté, či ,kartelom‘, ktorý sa spomína v tomto vyhlásení, bol kartel predpínacej ocele alebo klub Italia. Trame sa v každom prípade naďalej aktívne angažovala a jej situácia sa zohľadňovala a bola predmetom diskusií počas rôznych stretnutí klubu Italia týkajúcich sa cien a rozdelenia zákazníkov po tomto dátume. Toto vyhlásenie teda nemožno považovať za verejné dištancovanie sa od kartelu… .“

208    V treťom rade Komisia s cieľom preukázať účasť spoločnosti Trame na karteli počas obdobia jedného roka a piatich mesiacov tiež uviedla:

„SLM navyše potvrdzuje aj účasť spoločnosti Trame na stretnutiach klubu Italia a Tréfileurope potvrdzuje účasť spoločnosti Trame na klube Italia, aj keď medzi ňou a ostatnými členmi skupiny vzniklo napätie“ (odôvodnenie 472 napadnutého rozhodnutia in fine).

209    Komisia v dôsledku toho konštatovala, že „účasť [spoločnosti Trame] na klube Italia sa začala… 4. marca 1997 a pokračovala bez prerušenia až do 19. septembra 2002 [dátum inšpekcií]“ (odôvodnenie 473 napadnutého rozhodnutia in fine).

b)     Analýza

210    Na podporu svojho konštatovania o účasti spoločnosti Trame na karteli počas obdobia jedného roka a piatich mesiacov Komisia súčasne uvádza dva okruhy dôkazov: na jednej strane dôkazy, v ktorých sa hovorí o účasti spoločnosti Trame na viacerých stretnutiach počas obdobia jedného roka a piatich mesiacov, a jednak dôkazy, v ktorých sa hovorí o pokračovaní účasti spoločnosti Trame na porušení aj napriek tomu, že táto spoločnosť nebola prítomná na stretnutiach klubu Italia.

 Skutočnosti týkajúce sa priamej účasti spoločnosti Trame na stretnutiach

211    Z vyššie uvedeného vyplýva, že za obdobie jedného roka a piatich mesiacov priznáva Trame svoju účasť len na dvoch stretnutiach, na ktorých sa zúčastnili členovia klubu Italia, konaných 10. apríla 2001 a 16. septembra 2002, na začiatku a na konci tohto obdobia, zatiaľ čo Komisia uviedla v napadnutom rozhodnutí tretie stretnutie, ktoré sa konalo 30. júla 2002.

212    Komisia v reakcii na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania uviedla, že účasť spoločnosti Trame na stretnutí klubu Italia z 30. júla 2002 vyplýva z vyhlásenia, ktoré CB uviedla vo svojej žiadosti o zhovievavosť. Je to jediný dokument, na ktorý sa Komisia v tejto súvislosti odvoláva. V tomto vyhlásení je Trame uvedená medzi účastníkmi stretnutia z 30. júla 2002, ktoré je vymedzené ako „stretnutie na analýzu trhu trojvláknových lán v Taliansku“ (príloha E.32 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania).

213    Také konštatovanie, ktoré je uvedené v rubrike nachádzajúcej sa v súhrnnej tabuľke, v ktorej sú zaznamenané jednotlivé stretnutia klubu Italia, však nepodporujú iné skutočnosti, ktoré by umožnili potvrdiť jeho obsah. Rukou písaná zápisnica z tohto stretnutia, ktorú ITC poskytla v rámci svojej žiadosti o zhovievavosť a ktorú Komisia tiež cituje v rubrike zodpovedajúcej stretnutiu z 30. júla 2002, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, neobsahuje nijakú zmienku o prítomnosti spoločnosti Trame na tomto stretnutí ani v nej nie sú uvedené informácie o spoločnosti Trame (s. 16194 až 16197 spisu v správnom konaní).

214    Jedinými skutočnosťami, ktoré umožňujú z právneho hľadiska dostatočne preukázať účasť spoločnosti Trame na stretnutiach klubu Italia, ktoré sa konali počas obdobia jedného roka a piatich mesiacov, sú teda skutočnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí v súvislosti so stretnutiami z 10. apríla 2001a zo 16. septembra 2002 na pôde Federacciai.

 Skutočnosti týkajúce sa zmienky o situácii spoločnosti Trame v jej neprítomnosti

215    Okrem vyššie uvedených skutočností Komisia konštatovala, že účasť spoločnosti Trame na karteli počas obdobia jedného roka a piatich mesiacov vyplýva aj z toho, že ostatní členovia klubu Italia diskutovali o jej situácii na viacerých stretnutiach aj v jej neprítomnosti. Podľa Komisie sa také diskusie mohli viesť len v prípade, ak Trame naďalej informovala ostatných členov klubu Italia o svojej situácii, čo svedčí o pokračovaní jej účasti na tejto zložke porušenia.

–       O vyhláseniach spoločností SLM a Tréfileurope

216    Na úvod treba pripomenúť, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia konštatovala, že skutočnosti, ktoré má k dispozícii na preukázanie účasti spoločnosti Trame na karteli aj napriek jej neprítomnosti na stretnutiach klubu Italia konaných od 10. apríla 2001 do 16. septembra 2002, sú potvrdené vyhláseniami spoločností SLM a Tréfileurope.

217    V reakcii na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania Komisia oznámila obsah listu spoločnosti SLM z 25. októbra 2002 zaslaného Komisii (príloha E.36 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania), z ktorého vyplýva, že dvaja zástupcovia spoločnosti SLM sa na konci roka 1999 a počas rokov 2000, 2001 a 2002 zúčastnili na stretnutiach so zástupcami iných talianskych výrobcov.

218    SLM uviedla v tejto súvislosti nasledujúce podniky: Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a Trame, pokiaľ ide o stretnutia na úrovni vedúcich zamestnancov, a Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope, Trame a Tycsa, pokiaľ ide o stretnutia na úrovni predajcov.

219    Z napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že Komisia v reakcii na poznámku spoločnosti Trame, podľa ktorej sa v tomto vyhlásení spoločnosti SLM výslovne neuvádza dátum stretnutí, na ktorých sa zúčastnil jeden zo zástupcov spoločnosti Trame uvedený spoločnosťou SLM, poukázala na to, že uvedené vyhlásenie „dopĺňajú dokumenty z obdobia skutkových okolností, v ktorých sú uvedené presné dátumy týchto stretnutí“ (poznámka pod čiarou v odôvodnení 472 napadnutého rozhodnutia).

220    Ako navyše uvádza Komisia, vyhlásenie spoločnosti SLM ako také si teda vyžaduje ďalšie dôkazy, aby bolo možné konštatovať, že jeho obsah je potvrdený. V tejto súvislosti treba navyše poukázať na to, že Komisia v napadnutom rozhodnutí konštatovala, že informácie, ktoré SLM poskytla počas správneho konania, nemajú významnú pridanú hodnotu v porovnaní s informáciami, ktoré Komisia už mala k dispozícii. Komisia konkrétne najmä poukázala na to, že opis stretnutí, ktoré sa konali na úrovni vedúcich zamestnancov a predajcov, bol nejednoznačný a vyplýval už zo skorších dôkazov (odôvodnenia 1126 až 1129 napadnutého rozhodnutia).

221    Čo sa týka obsahu vyhlásení spoločnosti Tréfileurope, Komisia v reakcii na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania uviedla, že nie je schopná poskytnúť ďalšie podrobnosti týkajúce sa napätia medzi spoločnosťou Trame a členmi klubu Italia, ktoré spomenula Tréfileurope, keďže Komisia sa o tomto napätí dozvedela len prostredníctvom tvrdení spoločnosti Tréfileurope. Zo spisu tiež vyplýva, že zatiaľ čo Tréfileurope spomína spoločnosť Trame v období od roku 1997 do začiatku roka 2001, v následných zmienkach o „Talianoch“, najmä pokiaľ ide o obdobie po začlenení talianskych podnikov do klubu Európa, sa Trame výslovne nespomína. Táto spoločnosť navyše nie je uvedená medzi podnikmi, s ktorými sa zástupca spoločnosti Tréfileurope podľa toho, čo si pamätá, stretol počas prvých stretnutí venovaných tomuto začleneniu v máji a októbri 2000 (príloha F.5 odpovede Komisie na opatrenia týkajúce sa dokazovania).

222    V prejednávanom prípade je navyše predpokladom zohľadnenia vyhlásení, ktoré Tréfileurope uviedla v rámci svojej žiadosti o zhovievavosť, aby boli potvrdené skutočnosťami umožňujúcimi preukázať, že za obdobie jedného roka a piatich mesiacov možno z právneho hľadiska považovať za dostatočne preukázané, že Trame sa podieľala na karteli, zatiaľ čo Komisia nie je schopná preukázať jej priamu účasť na stretnutiach klubu Italia konaných od 10. apríla 2001 do 19. septembra 2002. V tejto súvislosti nemôže stačiť samotná zmienka o tom, že Trame je talianskym výrobcom alebo že sa od marca 1997 do apríla 2001 spolu s „Talianmi“ podieľala na vnútornom rozmere klubu Italia, pokiaľ neexistuje dôkaz, ktorý by umožnil preukázať pokračovanie tejto účasti až do septembra 2002.

–       O stretnutí z 10. júna 2001

223    Prvým stretnutím, ktoré Komisia uvádza s cieľom preukázať, že po stretnutí z 10. apríla 2001 sa Trame naďalej podieľala na klube Italia, je stretnutie, ktoré sa konalo o dva mesiace neskôr, a to 10. júna 2001. V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla, že na ňom boli zastúpené spoločnosti Redaelli, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM, ako aj osoba, ktorá pracovala pre spoločnosti CB a Austria Draht.

224    V tejto rubrike Komisia opísala obsah stretnutia z 10. júna 2001 takto: „tabuľka s uvedením podielu na trhu v tonách a v percentách pre spoločnosti [Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM] na jednej strane (teda 89 % trhu alebo 106 800 ton) a na druhej strane pre spoločnosti Trame, TY, DWK a Austria [Draht] (teda 13 200 ton alebo 11 % trhu)“.

225    Tieto informácie pochádzajú z dokumentu zaisteného u spoločnosti ITC pri inšpekcii (príloha E.37 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania).

226    Ako navyše poznamenáva Komisia, v uvedenej tabuľke sú rozlíšené dve kategórie podnikov: na jednej strane hlavní členovia klubu Italia, teda štyria pôvodní členovia (Redaelli, CB, Itas a ITC), Tréfileurope, ktorá koordinovala klub Italia a klub Európa, ako aj SLM, ktorá v tom čase vyvážala svoje výrobky aj mimo Talianska, a na druhej strane ostatné podniky, ktoré predávajú svoje výrobky v Taliansku, a to Trame, Tycsa, DWK a Austria Draht.

227    Táto tabuľka tiež obsahuje okrem názvov podnikov tri kolónky: prvá kolónka sa týka množstiev a je v nej rozdelených 120 000 ton medzi dve vyššie uvedené kategórie; v druhej kolónke je uvedený percentuálny podiel, ktorému zodpovedajú tieto množstvá v rámci týchto dvoch kategórií (teda spolu 89 % pre výrobcov prvej kategórie a 11 % pre podniky v druhej kategórii); tretia kolónka obsahuje dva druhy hodnôt, a to percentá prepočítané pre výrobcov prvej kategórie (pričom tieto percentá vyplývajú len z rozdelenia množstiev predaných uvedenými šiestimi výrobcami, a nie všetkými výrobcami, medzi výrobcov prvej kategórie) a nové množstvá zaokrúhlené pre výrobcov druhej kategórie (pričom tieto množstvá sa pohybujú medzi 13 200 a 14 000 tonami).

228    Pokiaľ ide o spoločnosť Trame, v tejto tabuľke sú uvedené nasledujúce údaje: 4 920 ton (prvá kolónka), 4,10 % (druhá kolónka) a 5 500 ton (tretia kolónka). Na porovnanie v súvislosti so spoločnosťou ITC boli uvedené údaje 22 500 ton (prvá kolónka), 18,75 % (druhá kolónka, teda podiel spoločnosti ITC na celkovom množstve 120 000 ton) a 21,07 % (tretia kolónka, teda podiel spoločnosti ITC, ak sa berie do úvahy len predaj šiestich výrobcov, ktorí patrili do prvej kategórie).

229    Takto opísaný obsah tohto stretnutia neumožňuje z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že uvedené informácie pochádzali od spoločnosti Trame.

230    Predmetná diskusia sa totiž konala medzi zástupcami šiestich výrobcov, ktorí patrili do prvej kategórie, a možno sa domnievať, že títo zástupcovia odhadli množstvá výrobkov predávané podnikmi, ktoré patrili do druhej kategórie, na talianskom trhu. Také odhady mohli byť presné, ako je to v prípade údajov uvedených v prvej kolónke, ale možno to vysvetliť znalosťou trhu a jeho aktérov. Nie je prekvapujúce, že pri pokuse o stanovenie podielov na trhu prví šiesti výrobcovia, ktorí spolu predstavujú takmer 90 % predaných množstiev, boli schopní posúdiť množstvá predané štyrmi ďalšími výrobcami pôsobiacimi na tomto trhu. Toto vysvetlenie je aspoň také koherentné a pravdepodobné ako vysvetlenie, ktoré navrhuje Komisia, ktorá sa domnieva, že údaje, ktoré sa týkali spoločnosti Trame, uvedené v tabuľke, o ktorej sa diskutovalo na stretnutí, na ktorom sa zúčastnili šiesti hlavní talianski výrobcovia, mohla poskytnúť len táto spoločnosť.

–       O stretnutí z 12. júla 2001

231    Druhým stretnutím, ktoré uvádza Komisia, je stretnutie z 12. júla 2001. V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla, že na ňom boli zastúpené tieto spoločnosti: Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM, ako aj DWK, WDI a Nedri.

232    V tejto rubrike Komisia najmä uviedla, že stretnutie z 12. júla 2001 sa týkalo európskeho trhu a osobitne požiadavky talianskych výrobcov, ktorí chceli získať 60 000 ton. Komisia výslovne poznamenala, že z rukou písanej zápisnice z tohto stretnutia, ktorú poskytla ITC, vyplýva, že účastníci tohto stretnutia „diskutovali konkrétnejšie o vývoze spoločností Itas, CB, ITC a SLM, s vylúčením vývozu spoločností Trame a Redaelli za obdobie od júna 2000 do júna 2001“. Podľa poznámok „celkový objem vývozu sedemvláknových lán v prípade týchto štyroch podnikov predstavoval 32 872 ton, ktoré boli vyvezené do 14 krajín a rozdelené takto: ,Itas 2 889 ton; CB 12 427 ton; ITC 12861 ton; SLM 2685 ton; AFT: –; Redaelli 17 000 ton (+ 4 000 ton trojvláknových lán a 5 000 ton valcovaného drôtu); Trame 1000 ton (tak ako ITC)‘“. V poznámkach sú ešte spomenuté „dohoda o 30 862 MT + 10 % prídavok (rozdelený medzi všetkých Talianov)“. Komisia tiež spresňuje, že z poznámok spoločností Nedri a SLM vyplýva, že hlavné vývozné krajiny sú uvedené v prípade spoločností CB, Itas, ITC a SLM.

233    Tieto informácie pochádzajú z prípravných poznámok a z rukou písanej zápisnice zo stretnutia, ktoré vyhotovila Nedri, z dokumentov zaistených u spoločností ITC, SLM a Itas, z informácií, ktoré poskytli CB, SLM a Tréfileurope v rámci svojej spolupráce s Komisiou, a z rukou písanej zápisnice zo stretnutia, ktorú vyhotovila ITC (príloha E.38 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania). V tejto súvislosti treba poukázať na to, že Komisia má k dispozícii mnoho dôkazov na preukázanie obsahu stretnutia z 12. júla 2001. Táto skutočnosť je ešte dôležitejšia vzhľadom na to, že tieto dôkazy pochádzajú od členov oboch klubov prítomných na tomto stretnutí, teda klubu Európa aj klubu Italia.

234    Takto zdokumentovaný obsah stretnutia z 12. júla 2001 sám osebe nemôže preukázať, že Trame sa napriek svojej neprítomnosti na tomto stretnutí naďalej podieľala na klube Italia.

235    Vo viacerých dokumentoch sa skutočne spomína množstvo 1 000 ton zodpovedajúce „zásielkam [spoločnosti Trame] z Talianska do zahraničia“. Taká informácia sa však spomína pri diskusiách len mimochodom. Tento predaj navyše pravdepodobne zodpovedá predaju spoločnosti Trame v Spojenom kráľovstve, ktoré podľa napadnutého rozhodnutia nepatrilo medzi štáty, ktorých sa týkal kartel. Je pravdepodobnejšie domnievať sa, že v diskusii medzi členmi klubu Italia a členmi klubu Európa v súvislosti s európskym trhom, vrátane Spojeného kráľovstva a Írska, poskytol informácie o spoločnosti Trame podnik prítomný na stretnutí z vlastnej iniciatívy, a nie – ako naznačuje Komisia – na žiadosť spoločnosti Trame, ktorá tak chcela získať časť vývoznej kvóty, ktoré klub Európa priznal talianskym podnikom, pokiaľ ide o územia, ktorých sa týkal tento klub. Z dokumentov predložených v súvislosti s týmto stretnutím tiež vyplýva, že diskusie sa týkali predovšetkým vývozu spoločností CB, Itas, ITC a SLM, v prípade ktorých sú uvedené presné údaje, čo však neplatí v prípade spoločností Redaelli a Trame.

236    V tomto smere majú viaceré dokumenty mimoriadnu dôkaznú silu. Ide predovšetkým o dokument, ktorý SLM zaslala Komisii 25. októbra 2002 (strana 16807 spisu v správnom konaní), týkajúci sa stretnutia z 12. júla 2001. V „zozname zásielok z Talianska do zahraničia“ v tomto dokumente sú skutočne spomenuté „zásielky spoločnosti Trame v objeme 1 000 ton“. V rámci tohto zoznamu sú však v tomto dokumente tiež spomenuté dva ďalšie údaje, a to jednak „zásielky skupiny v objeme 30 872 ton“ a jednak „zásielky spoločnosti Redaelli 17 000 ton (+ 4 000 ton trojvláknových lán a 5 000 ton valcovaného drôtu)“. Z ďalšej časti tohto dokumentu tiež vyplýva, že zásielky skupiny sú rozdelené takto: „Itas 2889; CB 12 427 ton; ITC 12861 ton; SLM 2685 ton; AFT: –; spolu 30 872“ a že „dovoznými krajinami pre Talianov“ sú „Itas: Nemecko; CB: Nemecko a Francúzsko; ITC: Francúzsko; SLM: Nemecko a Francúzsko“. Tento dokument teda jasne rozlišuje „skupinu“ a spoločnosť Trame, ktorá nie je spomenutá ako člen tejto skupiny.

237    Údaj „dohoda o 30 862 MT + 10 % prídavok (rozdelený medzi všetkých Talianov)“, ktorý sa nachádza v dokumente spoločnosti Nedri (strana 30850 spisu v správnom konaní) alebo v dokumente spoločnosti ITC (strana 5022 spisu v správnom konaní), teda nezahŕňa spoločnosť Trame „bez akejkoľvek pochybnosti“, ako to naznačuje Komisia, keďže z citovaných dokumentov vyplýva, že výraz „Taliani“ označuje spoločnosti „Itas, CB, ITC a SLM“, a nie spoločnosť Trame, a to výslovne, pokiaľ ide o dokumenty spoločností SLM a Nedri, a implicitne, pokiaľ ide o spoločnosť ITC.

–       O e‑maile spoločnosti SLM z 13. júla 2001 zaslanom spoločnosti ITC

238    Komisia vo svojich odpovediach na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania pripomenula, že SLM prostredníctvom e‑mailu zaisteného pri inšpekcii zaslala spoločnosti ITC 13. júla 2001 (strana 5272 spisu v správnom konaní) tabuľku s názvom „Sedemvláknové laná rok 2001“, ktorá obsahovala údaje o množstvách, ktoré predalo desať podnikov – Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope, SLM, Trame, Tycsa, DWK a Austria Draht – v roku 2001 mnohým zákazníkom (pozri rubriku týkajúcu sa tohto dokumentu, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, pričom uvedená tabuľka je označená ako príloha pod názvom „trefolo pulito“). Je to navyše tá istá tabuľka, ktorá bola pripojená k e‑mailu, ktorý SLM zaslala spoločnosti ITC 4. februára 2002 (strana 5281 spisu v správnom konaní), ktorá bola tento raz označená názvom „ipotesi mercato trefolo 2002“.

239    Podľa Komisie z týchto údajov, najmä z toho, že táto tabuľka obsahuje presný počet ton na zákazníka a percento dodatočných kvót pre každý podnik, vyplýva, že také informácie vôbec nie sú všeobecnými údajmi, ktoré možno ľahko získať u zákazníkov alebo od iných výrobcov, ako to tvrdí Trame.

240    Z preskúmania tohto dokumentu skutočne vyplýva, že v prípade 400 talianskych zákazníkov sú uvedené presné údaje (zaokrúhlené vo všeobecnosti na 10 alebo 5 jednotiek), pokiaľ ide o množstvá predané desiatimi uvedenými podnikmi. Ako však poznamenala Trame, na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, treba poukázať na to, že táto tabuľka opäť rozlišuje dve kategórie podnikov. Z konečného zhrnutia, ktoré stanovuje rozdelenie množstiev sedemvláknových lán predaných na talianskom trhu (v roku 2001 to bolo 119 200 ton) medzi podniky, totiž vyplýva, že sa rozlišujú na jednej strane Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM, v prípade ktorých sú tiež uvedené údaje o uskutočnenom predaji a o predpokladanom predaji („percentuali spettanti“/„percentuali provvis.“/„quote spettanti“/„quote provvisorie“/„differenze“), a na druhej strane ostatné podniky, teda Trame, Tycsa, DWK a Austria Draht, v prípade ktorých sú uvedené len údaje o množstvách predaných v roku 2001 a ich percentuálne vyjadrenie (v prípade spoločnosti Trame sú to údaje „6 960 ton“, teda „5,84 %“ z 119 200 ton predaných v roku 2001; Trame je tiež spomenutá ako dodávateľ, pokiaľ ide o 20 zákazníkov uvedených v tabuľke).

241    Vzhľadom na toto rozlíšenie teda nemožno hneď vylúčiť – ako to navrhuje Komisia – možnosť, že informácie uvedené v tejto tabuľke v súvislosti so spoločnosťami Trame, Tycsa, DWK a Austria Draht (pričom táto posledná uvedená spoločnosť sa nachádza v osobitnej situácii, keďže jej obchodný zástupca v Taliansku pracoval aj pre spoločnosť CB) pozostávajú z odhadov, ku ktorým dospeli Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM s ohľadom na údaje, ktoré mali spoločne k dispozícii, alebo na ich prípadné kontakty so svojimi zákazníkmi.

242    Treba tiež poukázať na to, že niektoré údaje uvedené v tabuľke, ktorú SLM zaslala spoločnosti ITC e‑mailom z 13. júla 2001, sú hypotézami, ako to vyplýva napríklad zo značiek „???“, „??? TM“ alebo „??? TYS“ uvedených v kolónke „poznámky“ vedľa údajov týkajúcich sa desiatich výrobcov.

243    Okrem toho je potrebné poznamenať, že uvedená tabuľka nie je novinkou, ale je súčasťou sústavného úsilia určiť zákazníkov a objemy dodaných výrobkov, pokiaľ ide o sedemvláknové laná, ktoré existovalo v rámci klubu Italia od roku 1995 (odôvodnenie 441 a nasl. napadnutého rozhodnutia). Z veľkého množstva dôkazov, ktoré Komisia v tejto súvislosti zaistila pri inšpekciách alebo ktoré boli poskytnuté v rámci žiadostí o zhovievavosť, vyplýva, že zoznamy zákazníkov boli viackrát zostavené s cieľom spresniť a odhadnúť množstvá predávané členmi klubu Italia a inými výrobcami pôsobiacimi v Taliansku. Napríklad existuje tabuľka s názvom „mercato italiano trefolo CAP anno 98“, v ktorej je vymenovaných 383 zákazníkov s údajmi týkajúcimi sa spoločností Redaelli, CB, Itas, ITC a Tréfileurope a s prázdnymi kolónkami v prípade spoločností SLM, Trame, DWK a Austria Draht (pozri rubriku týkajúcu sa roka 1998, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia) (s. 29639 až 29646 spisu v správnom konaní). V ďalších tabuľkách sa uvádza „ripartizione spedizione trefolo italia anno 1998 in ton“ s porovnaním s rokom 1999 alebo „ripartizione spedizione trefolo italia anno 1999 in ton“ pre veľký počet zákazníkov, pokiaľ ide o spoločnosti Redaelli, CB, Itas, ITC a Tréfileurope (s. 29655 až 29670 spisu v správnom konaní). Existujú ďalšie tabuľky s údajmi o spoločnostiach Trame, SLM, Austria Draht, DWK a Tycsa, ako aj so zmienkami o spoločnostiach Redaelli, CB, Itas, ITC a Tréfileurope (s. 5640 až 5643, 29671 až 29689 spisu v správnom konaní).

–       O stretnutí z 30. augusta 2001

244    Tretím stretnutím, ktoré uvádza Komisia, je stretnutie z 30. augusta 2001. V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, Komisia najmä uviedla, že na tomto stretnutí spoločností Itas, ITC a SLM sa diskutovalo o „podrobnom rozdelení zákazníkov, a to aj pre spoločnosti SLM, Redaelli, CB, Trame a [osobu, ktorá pracovala pre spoločnosti CB a Austria Draht]“ a že „Trame chce predať svoje závody“ a „rozhodla sa nepodieľať sa na karteli“.

245    Tieto informácie pochádzajú z dvoch dokumentov týkajúcich sa stretnutia z 30. augusta 2001, pričom jedným z nich je rukou písaná zápisnica spoločnosti ITC predložená v rámci žiadosti o zhovievavosť (ďalej len „prvý dokument“, strana 16158 spisu v správnom konaní) a druhým je strojom písaná zápisnica zaistená u spoločnosti ITC pri inšpekcii (ďalej len „druhý dokument“, strana 4989 spisu v správnom konaní) (príloha E.39 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania).

246    Ako uvádza Komisia, z prvého dokumentu vyplýva, že tento dokument obsahuje presné údaje nazvané „Richieste Trame“ (žiadosti spoločnosti Trame), pokiaľ ide o 23 zákazníkov spájaných so spoločnosťou Trame.

247    Sú uvedené aj ďalšie, menej presné údaje o zákazníkoch, pokiaľ ide o spoločnosti SLM, Redaelli a CB. Z prvého dokumentu totiž jasne vyplýva, že v prípade každého z 23 zákazníkov spomenutých v súvislosti so spoločnosťou Trame je uvedené množstvo v tonách. Okrem toho pri pätnástich z týchto zákazníkov je na okraji uvedené „x“ ako „OK“, zatiaľ čo v prípade ostatných deviatich je uvedené „–“ ako „no“ („nie“). Pri troch zákazníkoch je tiež uvedený otáznik a pri štyroch ďalších zákazníkoch je uvedený údaj „exl“, ktorý pravdepodobne označuje výhradného zákazníka. Množstvá pripadajúce na 23 zákazníkov spoločnosti Trame spolu predstavujú 6 520 ton. Hoci sa tieto množstvá niekedy prekrývajú s množstvami, ktoré sú uvedené v e‑maile z 13. júla 2001, nie je to vždy tak.

248    V prejednávanom prípade možno na základe použitia výrazu „žiadosť“, miery presnosti vyššie uvedených informácií, ako aj spôsobu, akým s týmito informáciami zaobchádzali Itas, ITC a SLM, konštatovať – ako to navrhuje Komisia –, že Trame pravdepodobne bola pôvodcom „žiadostí“ týkajúcich sa jej zákazníkov, o ktorých sa diskutovalo na stretnutí z 30. augusta 2001. Tieto údaje tak umožňujú preukázať existenciu kontaktov medzi členmi klubu Italia a spoločnosťou Trame, pokiaľ ide o podrobné rozdelenie zákazníkov“, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí.

249    V druhom dokumente navyše ITC uvádza, že Trame dala najavo, že sa rozhodla nepodieľať sa na karteli (strana 4989 spisu v správnom konaní). Tento dokument znie takto:

„5. Trame: trvá na prevode odvetvia trojvláknových lán a sedemvláknových lán. V súčasnosti vyrába 6 000 ton sedemvláknových lán a 9 000 ton trojvláknových lán; jej závody sú zastarané. Dobrovoľne sa nepodieľa na karteli. O tejto iniciatíve vedia aj naši konkurenti“.

250    Vzhľadom na tento opis obsah druhého dokumentu určite neumožňuje vyvodiť nepriamu účasť spoločnosti Trame na klube Italia. V rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, toto konštatovanie nemožno primerane vykladať tak, že sa týka klubu Európa, keďže množstvá uvedené v súvislosti so spoločnosťou Trame sa týkajú Talianska.

251    Na základe preskúmania obsahu celého druhého dokumentu však možno konštatovať, že je málo pravdepodobné, že tento dokument sa týka toho istého stretnutia, na ktorom sa Itas, ITC a SLM zúčastnili 30. augusta 2001. Aj keď je totiž druhý dokument nazvaný „zápisnica“ a je v ňom spomenutý dátum 30. augusta 2001, tento dokument reprodukuje obsah bodov, o ktorých v ten deň diskutovala „správna rada“. V tejto zápisnici sa v bode č. 1 najmä spomína projekt spolupráce s jednou talianskou univerzitou, ktorá nie je spomenutá ako jeden z predmetov diskusie na stretnutí klubu Italia.

252    Možno sa teda domnievať, že diskusia týkajúca sa bodu č. 5 druhého dokumentu, citovaného v bode 249 vyššie, sa pravdepodobne uskutočnila len v rámci správnej rady spoločnosti ITC a nie v rámci klubu Italia.

253    Za týchto podmienok druhý dokument a zmienka o neúčasti spoločnosti Trame na karteli uvedená v tomto dokumente sama osebe neumožňuje vylúčiť to, čo možno konkrétne vyvodiť z obsahu prvého dokumentu, teda že 30. augusta 2001 traja členovia klubu Italia diskutovali o „žiadostiach“ týkajúcich sa 23 zákazníkov spoločnosti Trame, ktoré viedli k záporným alebo kladným rozhodnutiam spoločností Itas, ITC a SLM.

254    Aj keď ITC a pravdepodobne aj iné subjekty vedeli o zámere spoločnosti Trame odísť z odvetvia predpínacej ocele, tak ako vedeli, že Trame sa nemá považovať za jedného z hlavných členov klubu Italia, vôbec to neznamená, že Trame sa neusilovala využiť určité aspekty klubu Italia, najmä pokiaľ ide o jeho vnútorný aspekt, ako to vyplýva z prvého dokumentu.

–       O stretnutí z 1. októbra 2001

255    Štvrtým stretnutím, ktoré uvádza Komisia, je stretnutie z 1. októbra 2001. V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla, že na ňom boli zastúpené tieto spoločnosti: Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM.

256    V tejto rubrike Komisia opísala obsah stretnutia z 1. októbra 2001 takto: „ITC: diskusia o rozdelení zákazníkov a o dovoze. … ,Španielsko: nedodržiava dohody… už prekročilo 4 000 a je už na 6 000‘. Návrh Trame‑Emesa previesť všetko alebo časť (len CAP). Ukázalo sa, že Trame chce kvótu 8,7“ a „Poznámky spoločnosti Redaelli: rozdelenie vonkajšej kvóty“.

257    Tieto informácie pochádzajú z dokumentov zaistených u spoločností ITC a Redaelli pri inšpekcii a zo žiadosti o zhovievavosť, ktorú podala ITC (príloha E.40 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania).

258    Pri skúmaní dôkazov, ktoré v tejto súvislosti predložila Komisia, zo zápisnice zo stretnutia z 1. októbra 2001, ktorú vyhotovila ITC, skutočne vyplýva, že sa v nej nachádza tento údaj: „Trame – trojvláknové laná 23/25 000 [celková veľkosť trhu] chce 8,7 – sedemvláknové laná 6 000“.

259    Trame v reakcii na otázku položenú v tejto súvislosti v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania uviedla, že kvóta 8,7 zodpovedala hodnote, ktorá jej bola navrhnutá s cieľom dospieť tiež k dohode o trojvláknových lanách, že tento pokus o rozšírenie dohody na trojvláknové laná nebol úspešný a „len pre úplnosť“ pripomenula, že sa na tomto stretnutí nezúčastnila.

260    Treba však konštatovať, že hoci je nesporné, že Trame sa nezúčastnila na tomto stretnutí, zo zápisnice vypracovanej spoločnosťou ITC v čase skutkových okolností vyplýva, že žiadosť, ktorú prítomné podniky pripísali spoločnosti Trame, o poskytnutie určitého množstva trojvláknových lán bola predmetom diskusií konaných na stretnutí z 1. októbra 2001. Vzhľadom na obsah tohto dokumentu, so zreteľom na mieru presnosti požadovaných množstiev (8 700 ton) a s prihliadnutím na to, že túto skutočnosť potvrdzuje iný dokument týkajúci sa neskoršieho stretnutia, je pravdepodobnejšie myslieť si – ako to navrhuje Komisia –, že autorom takej žiadosti je Trame, ako sa domnievať – ako to tvrdí Trame –, že toto množstvo jej navrhli členovia klubu Italia.

–       O stretnutí z 23. októbra 2001

261    Piatym stretnutím, ktoré uvádza Komisia, je stretnutie z 23. októbra 2001. V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla, že ňom boli zastúpené najmä tieto spoločnosti: Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM.

262    V tejto rubrike Komisia opísala obsah stretnutia z 23. októbra 2001 takto: „predajné kvóty stanovené pre talianskych výrobcov [a] porovnanie so skutočným predajom k 30. septembru 2001 (spolu 74 814 ton)“. Komisia tiež poznamenala, že k údajom o „Trame, Španielsku, Rakúsku a DWK“ bol pripojený otáznik.

263    Tieto informácie pochádzajú z dokumentu zaisteného u spoločnosti ITC pri inšpekcii (príloha E.41 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania).

264    Z tohto dokumentu, v ktorom je k 30. septembru 2001 porovnaný uskutočnený predaj s plánovaným predajom, v skutočnosti vyplýva, že bezprostredne po zmienke o spoločnosti Trame nasleduje značka „?!“, ako je to aj v prípade Španielska, Rakúska a spoločnosti DWK. Z preskúmania tohto dokumentu opäť vyplýva (pozri body 226 a 240 vyššie), že údaje o porovnaní predaja sa týkajú len spoločností Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM, pre ktoré je stanovený podiel vo výške 100 % množstva výrobkov, ktoré predali, pričom v prejednávanom prípade nie sú zohľadnení štyria ďalší výrobcovia, ktorí predávajú svoje výrobky v Taliansku.

265    Na uvedený dokument sa teda nemožno úspešne odvolávať s cieľom preukázať. že Trame sa v tom čase, keď nebola prítomná, zúčastňovala na stretnutiach týkajúcich sa sedemvláknových lán v rámci klubu Italia.

–       O stretnutí z 11. januára 2002

266    Šiestym stretnutím, ktoré uvádza Komisia, je stretnutie z 11. januára 2002. V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla, že ňom boli zastúpené najmä tieto spoločnosti: Redaelli, CB, Itas, ITC Tréfileurope a SLM.

267    V tejto rubrike Komisia opísala obsah stretnutia z 11. januára 2002 takto:

–        „diskusie o zákazníkoch“,

–        „výmena podrobných informácií o objemoch výrobkov predaných výrobcami (talianski výrobcovia: [Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM] a zahraniční výrobcovia: Austria, DKW a Tycsa) v Taliansku v roku 2001“,

–        „diskusia o spoločnosti Trame“,

–        „čo sa týka výrobcov, plánovaný a skutočný objem a rozdiely medzi nimi v prípade [spoločností Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM]“,

–        „nasledujúce stretnutie 22. januára, konkrétne návrhy: čo najviac znížiť počet spoločných zákazníkov“.

268    Tieto informácie pochádzajú z rukou písaných zápisníc z tohto stretnutia, ktoré predložili ITC a SLM počas správneho konania (príloha E.42 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania).

269    Z preskúmania týchto dokumentov vyplýva, že v diskusii o zákazníkoch sa neobjavujú informácie o spoločnosti Trame. Názov tohto podniku je spomenutý v zápisnici spoločnosti ITC s dvoma riadkami textu, ktorých význam nebol vysvetlený a nie je jasný. Ide pravdepodobne o časť týkajúcu sa „diskusi[e] o spoločnosti Trame“, ktorá sa spomína v napadnutom rozhodnutí.

270    Navyše treba tiež konštatovať, že – čo sa týka uvedenia objemov výrobkov, ktoré predali desiati výrobcovia spomenutí v oboch zápisniciach – bezprostredne po názve spoločnosti Trame s údajom „7 000“ z celkového objemu 112 524 alebo 112 742 ton podľa zápisnice nasleduje otáznik, čo neplatí v prípade presných údajov o spoločnostiach Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM. Údaje o spoločnostiach Trame, Tycsa, Austria Draht a DKW navyše podľa všetkého boli predmetom diskusií, keďže v zápisnici spoločnosti ITC sa v tejto súvislosti nachádza mnoho škrtov. V prípade spoločnosti Trame sa diskusia pohybuje medzi 7 000 a 6 000 tonami, pričom sa následne ponechal odhad 7 000, zatiaľ čo k pôvodnému odhadu týkajúcemu sa spoločnosti Tycsa bolo následne pripojené označenie „OK“ a tento odhad bol premiestnený za údaje o hlavných výrobcoch.

271    Pokiaľ ide o diskusiu o plánovanom a skutočnom objeme za rok 2001 a o údajoch týkajúcich sa rokov 1999, 2000 a 2001, uvažuje sa tiež len o nasledujúcich výrobcoch: Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM. Trame sa neobjavuje v tejto časti diskusií.

272    Na tieto dokumenty sa teda nemožno úspešne odvolávať s cieľom preukázať, že Trame sa v tom čase, keď nebola prítomná, zúčastňovala na stretnutiach týkajúcich sa sedemvláknových lán v rámci klubu Italia.

–       O stretnutí z 22. januára 2002

273    Siedmym stretnutím, ktoré uvádza Komisia, je stretnutie z 22. januára 2002. V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla, že ňom boli zastúpené najmä tieto spoločnosti: Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM.

274    V tejto rubrike Komisia opísala obsah stretnutia z 22. januára 2002 takto:

–        „diskusie o zákazníkoch, výmena informácií o cenách“,

–        „Trame chce 8 700 ton“ a „návrh pre Trame na rok 2002 (najmä zoznam pravdepodobných zákazníkov) a dohoda pre budúcnosť: prvý kontakt medzi [zástupcom spoločnosti Tréfileurope a zástupcom spoločnosti Trame], potom diskusia a potvrdenie zo strany všetkých“,

–        „v poznámkach sa tiež uvádza: znovuzískanie vlastných zákazníkov a v prípade potreby výmena“.

275    Tieto informácie pochádzajú z rukou písaných zápisníc z tohto stretnutia, ktoré predložili ITC a SLM počas správneho konania (príloha E.43 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania).

276    Preskúmanie týchto dokumentov potvrdzuje, že stretnutie sa týkalo situácie spoločnosti Trame. Ide navyše o prvý z troch bodov uvedených v zápisniciach spoločností ITC a SLM. Zo zápisnice spoločnosti ITC tiež vyplýva, že účastníci tohto stretnutia vedeli, že z 27 000 ton, ktoré predstavoval trh trojvláknových lán v roku 2001, „Trame [chcela] 8 700 ton“. V týchto dvoch zápisniciach sa tiež spomína dohoda účastníkov stretnutia o predložení návrhu spoločnosti Trame, pričom v zápisnici spoločnosti ITC sa uvádza, že išlo o návrh na rok 2002.

277    Vyššie uvedené údaje jednoznačne nadväzujú na to, čo vyplýva zo zápisnice spoločnosti ITC zo stretnutia z 1. októbra 2001 (pozri bod 255 a nasl. vyššie). Ak sa tieto údaje posudzujú ako celok, svedčia o sústavnom úsilí spoločnosti Trame dospieť k dohode s členmi klubu Italia, pokiaľ ide o trojvláknové laná.

278    Za týchto okolností sa možno domnievať, že od 1. októbra 2001 Trame prejavila svoj zámer vrátiť sa do klubu Italia, pričom uviedla podmienky svojho návratu, ktoré boli známe členom klubu Italia. Taký prejav vôle spoločnosti Trame, ktorý bol od tohto dátumu známy členom klubu Italia, viedol k ich stanovisku z 22. januára 2002. Ide o návrh, ktorý sa spomína v súvislosti s týmto stretnutím, ktorý mal na to, aby bol schválený, ešte prejsť dvoma fázami: najprv nadviazanie kontaktu medzi zástupcom klubu Italia (ktorým mal byť zástupca spoločnosti Tréfileurope) a zástupcom spoločnosti Trame a potom diskusia a potvrdenie všetkými členmi tohto klubu.

279    Z citovaných dokumentov v každom prípade vyplýva, že pojmy „návrh“ a „zoznam pravdepodobných zákazníkov“ svedčia o tom, že 22. januára 2002 Trame ešte stále nebola vnímaná ako plnohodnotný člen klubu Italia.

–       O stretnutí z 1. marca 2002

280    Ôsmym stretnutím, ktoré uvádza Komisia, je stretnutie z 1. marca 2002. V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla, že ňom boli zastúpené tieto spoločnosti: Redaelli, CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM.

281    V tejto rubrike Komisia uviedla, že prebehla diskusia o predaji, pokiaľ ide o talianskych zákazníkov. Tiež sa v nej uvádza, že zástupca spoločnosti Tréfileurope sa stretol so zástupcom spoločnosti Trame, ako to vyplýva zo zápisnice spoločnosti ITC z tohto stretnutia zaistenej pri inšpekcii (príloha E.44 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania).

282    Toto stretnutie teda spadá do kontextu toho, čo bolo uvedené na stretnutí z 22. januára 2002, keďže umožňuje preukázať, že došlo k plánovanému nadviazaniu kontaktu.

–       O stretnutí z 10. júna 2002

283    Deviatym stretnutím, ktoré uvádza Komisia, je stretnutie z 10. júna 2002. V rubrike týkajúcej sa tohto stretnutia, ktorá sa nachádza v prílohe 3 napadnutého rozhodnutia, Komisia uviedla, že ňom boli zastúpené tieto spoločnosti: CB, Itas, ITC, Tréfileurope a SLM.

284    V tejto rubrike Komisia uviedla, že prebehla diskusia o predajných kvótach v Taliansku a o pridelení zákazníkov na rok 2002. Tiež sa v nej uvádza: „Trame má veľký záujem na dohode o zákazníkoch“, ako to vyplýva zo zápisnice spoločnosti ITC z tohto stretnutia poskytnutej v rámci žiadosti o zhovievavosť (príloha E.45 odpovede Komisie na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania).

285    V tejto zápisnici (strana 16191 spisu v správnom konaní) totiž ITC uvádza viaceré skutočnosti týkajúce sa spoločnosti Trame. Po prvé sa v nej uvádza, že Trame má dohodu s jedným zákazníkom. Po druhé v rámci hodnotenia trhu trojvláknových lán v Taliansku (spolu 24 375 ton) je podiel spoločnosti Trame na trhu odhadnutý na 7 700 ton (teda 31,59 %). Po tretie, pokiaľ ide o jedného zákazníka, je v nej uvedené „nechať všetko spoločnosti Trame“, a to v rámci diskusie o viacerých zákazníkoch, počas ktorej sa prijímajú rozhodnutia „s cieľom uspokojiť každého“. Po štvrté v tejto zápisnici sa nachádza formulácia „Trame: má veľký záujem na dohode o trojvláknových lanách“.

286    Ako tvrdí Komisia, v prejednávanom prípade treba vychádzať z toho, že z právneho hľadiska je dostatočne preukázané, že aj keď Trame nebola prítomná na stretnutí, členovia klubu Italia zohľadnili jej situáciu a prispôsobili svoje správanie podľa očakávaní spoločnosti Trame. Tak ako možno dospieť k takému záveru, pokiaľ ide o stretnutie z 30. augusta 2001, najmä vzhľadom na to, že v zápisnici z tohto stretnutia sa nachádza slovné spojenie „žiadosti spoločnosti Trame“, zmienka o rozhodnutí „nechať všetko spoločnosti Trame“ v rámci diskusie, ktorej cieľom bolo „uspokojiť každého“, so spresnením, že Trame má veľký záujem na dohode o trojvláknových lanách, svedčí o tom, že stále prebiehali kontakty medzi členmi klubu Italia a spoločnosťou Trame a že sa možno domnievať, že členovia klubu Italia pravdepodobne konali s prihliadnutím na žiadosti uvedenej spoločnosti.

–       O stretnutí zo 16. septembra 2002

287    V poslednom rade treba poukázať na to, že o opätovnom začlenení spoločnosti Trame do klubu Italia svedčí jej prítomnosť na stretnutí klubu Italia zo 16. septembra 2002 spolu so spoločnosťami Redaelli, CB, Itas, Tréfileurope a SLM, počas ktorého sa viedli diskusie, ktorých cieľom bolo prideliť kvóty na trojvláknové a sedemvláknové laná a určiť ceny.

c)     Záver

288    Z vyššie uvedeného vyplýva, že z právneho hľadiska je dostatočne odôvodnené, aby Komisia konštatovala, že po stretnutí klubu Italia z 10. apríla 2001, na ktorom bola Trame prítomná, členovia klubu Italia diskutovali o situácii spoločnosti Trame a vzali ju do úvahy pri stretnutí klubu Italia z 30. augusta 2001 (pozri bod 244 a nasl. vyššie).

289    V dôsledku toho Komisia počas určitého obdobia už nie je schopná z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že aj v prípade neprítomnosti spoločnosti Trame na stretnutiach klubu Italia sa možno domnievať, že tento podnik sa podieľal na dohodách uzavretých v rámci tohto klubu.

290    Na základe preskúmania dôkazov predložených v tejto súvislosti však možno konštatovať, že stretnutím klubu Italia z 1. októbra 2001 – pričom k tomuto dátumu sa po prvýkrát spomína zámer spoločnosti Trame vrátiť sa do klubu Italia, ak sa jej prizná kvóta 8 700 ton trojvláknových lán (pozri bod 255 a nasl. vyššie) – sa začal proces, ktorý mal umožniť opätovné začlenenie spoločnosti Trame do klubu Italia.

291    Členovia klubu Italia opäť uvažovali o návrate spoločnosti Trame 22. januára 2002 (pozri bod 273 a nasl. vyššie) a jej návrat bol po prvý raz konkretizovaný 10. júna 2002 (pozri bod 283 a nasl. vyššie), pričom k tomuto dátumu možno konštatovať, že členovia klubu Italia znova upravili svoje správanie s cieľom zohľadniť situáciu spoločnosti Trame, pričom sa rozhodli prenechať jej jedného zákazníka s cieľom „uspokojiť každého“.

292    Treba navyše poukázať na to, že 16. septembra 2002 bol návrat spoločnosti Trame ešte reálnejší vzhľadom na to, že jeden z jej zástupcov sa opäť zúčastnil na stretnutiach klubu Italia (pozri bod 287 a nasl. vyššie).

293    Všeobecný súd sa v konečnom dôsledku domnieva, že neexistenciu dôkazov, ktoré by umožňovali konštatovať, že Trame sa zúčastňovala na protisúťažných postupoch, ktoré možno pripísať členom klubu Italia, treba vziať do úvahy len za obdobie od 30. augusta 2001 do 10. júna 2002, čo je približne deväť mesiacov.

294    Počas tohto obdobia deviatich mesiacov totiž žiadny dôkaz založený v spise neumožňuje preukázať účasť spoločnosti Trame na protisúťažných dohodách uzavretých v rámci klubu Italia a dokonca ani to, že členovia vnímali takú účasť, keďže títo členovia napríklad neboli schopní odhadnúť množstvá výrobkov, ktoré Trame predávala na talianskom trhu (pozri bod 261 a nasl. vyššie).

295    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že predpokladom uplatnenia judikatúry týkajúcej sa dištancovania sa v prípade účasti na stretnutí (pozri bod 97 vyššie) je, aby Komisia – na dostatočné preukázanie účasti dotknutého podniku na karteli – preukázala, že tento podnik sa zúčastnil na stretnutiach, počas ktorých boli uzavreté protisúťažné dohody, bez toho, aby voči nim zjavne vyjadril námietky.

296    V prejednávanom prípade však nie je z právneho hľadiska dostatočne preukázané, že Trame sa priamo alebo nepriamo zúčastnila na niektorom stretnutí klubu Italia od 30. augusta 2001 do 10. júna 2002. Viaceré skutočnosti tiež nasvedčujú tomu, že počas tohto obdobia ostatní členovia klubu Italia nemali presnú predstavu o správaní spoločnosti Trame na trhu. Boli nútení robiť odhady, uvažovať o pravdepodobnom správaní alebo konštatovať svoju nevedomosť tým, že v zápisniciach z predmetných stretnutí použili otáznik.

297    Z tohto dôvodu treba tiež zrušiť článok 1 bod 17 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že Trame sa zúčastňovala na protisúťažných postupoch v období od 30. augusta 2001 do 10. júna 2002. Ostatné dôsledky vyplývajúce z vyššie uvedeného budú posúdené celkovo po preskúmaní tvrdení účastníkov konania.

E –  O okrajovej úlohe v rámci kartelu

1.     Tvrdenia účastníkov konania

298    Trame tvrdí, že v karteli zohrávala len okrajovú úlohu. K účasti na karteli ju donútili vertikálne integrované podniky, ktoré ako dodávatelia surovín mohli na ňu vyvíjať nátlak. Trame sa zúčastnila len na malom počte stretnutí s veľkými časovými odstupmi (18 z 234 stretnutí od roku 1997 do roku 2002). Jej okrajová úloha vyplýva najmä z vyhlásení v rámci žiadostí o zhovievavosť. Redaelli spomenula spoločnosť Trame len v jednej pasáži, v ktorej zdôraznila, že táto spoločnosť sa zúčastňovala na stretnutiach konkurentov len príležitostne. Vyhlásenia spoločností ITC a DWK neobsahujú nijaké konštatovanie, ktoré by obviňovalo spoločnosť Trame. Vo vyhlásení spoločnosti Tréfileurope je Trame uvedená len dva alebo tri razy, a to mimochodom, bez zmienky o jej úlohe v karteli. Zástupca spoločnosti ITC vo svojom vyhlásení tiež uviedol, že „počas zriedkavých stretnutí, na ktorých sa zúčastnila Trame, jej zástupcovia vždy zohrávali okrajovú a úplne pasívnu úlohu“, že „ostatní talianski výrobcovia predpínacej ocele prítomní na stretnutiach klubu Italia považovali spoločnosť Trame za nezávislý subjekt, ktorý bol na trhu samostatný a ktorého výrobné a obchodné rozhodnutia boli málo predvídateľné“, alebo že „Trame často neposkytovala informácie, ktoré od nej žiadali ostatní členovia klubu Italia“. Treba tiež zohľadniť skutočnosť, že Trame nevyvážala svoje výrobky, zatiaľ čo časť diskusií v rámci klubu Italia sa týkala vývozu, a že podstatná časť jej obratu pochádzala z predaja trojvláknových lán a valcovaného drôtu.

299    Trame tiež nikdy neuplatňovala údajné dohody a vždy sa usilovala vyhýbať sa žiadostiam o informácie. Zápisnica spoločnosti ITC zo stretnutia z 20. júla 1999, podľa ktorej „Trame je prítomná všade“ (strana 16056 spisu v správnom konaní), a vyhlásenie spoločnosti Tréfileurope, podľa ktorého Trame často spôsobovala napätie s ostatnými členmi klubu Italia (strana 34619 spisu v správnom konaní), potvrdzujú túto obchodnú nezávislosť. Objem predaja spoločnosti Trame sa tiež stále zvyšoval, pričom jej výroba sedemvláknových lán stúpla od roku 1997 do roku 2002 z 1 700 ton na 7 410 ton. Jej podiel na trhu sa zvýšil na úkor konkurentov. Také výsledky nie sú zlučiteľné s prípadnými projektmi rozdelenia trhu. Aj keď také projekty skutočne boli vypracované, Trame ich neuplatňovala a jej obchodné správanie dokonca značne ohrozilo ich účinnosť.

300    Komisia mala v konečnom dôsledku vzhľadom na špecifiká účasti spoločnosti Trame na karteli uplatniť v jej prípade zníženie pokuty o viac ako 5 %, keďže také zníženie je nesprávne, neprimerané a neopodstatnené.

301    Komisia sa s touto argumentáciou nestotožňuje. Pripomína, že účasť spoločnosti Trame na karteli potvrdzujú mnohé dokumenty a vyhlásenia. Je tiež nesprávne tvrdiť, že táto účasť spoločnosti Trame na klube Italia bola obmedzená a v rámci nej boli veľké časové odstupy, keďže o situácii spoločnosti Trame sa hovorilo aj v jej neprítomnosti. Trame nepreukázala, že sa nepodieľala na činnostiach tvoriacich predmet klubu Italia alebo že nezohľadnila obchodné informácie, ktoré si vymenila so svojimi konkurentmi. Pokiaľ ide o údajné neuplatňovanie dohôd, príležitostné podvádzanie, pokiaľ ide o určené ceny alebo pridelených zákazníkov, samo osebe nepreukazuje nevykonanie kartelu (pozri odôvodnenie 1018 napadnutého rozhodnutia). V prejednávanom prípade zníženie základnej sumy o 5 %, ktoré bolo priznané spoločnosti Trame na základe usmernení z roku 2006, správne zohľadňuje tak skutočnosť, že porušenie, na ktorom sa podieľala Trame, patrilo medzi najzávažnejšie porušenia práva hospodárskej súťaže, ako aj skutočnosť, že účasť spoločnosti Trame na porušení bola obmedzená.

2.     Posúdenie Všeobecným súdom

302    V rámci tohto žalobného dôvodu sa Trame odvoláva jednak na svoju okrajovú účasť na porušení a jednak na neexistenciu dôsledkov tejto účasti. Trame všeobecne tiež tvrdí, že Komisia náležite nezohľadnila špecifiká jej účasti na karteli, keď sa rozhodla priznať jej zníženie pokuty o 5 % s cieľom zohľadniť jej okrajovú alebo obmedzenú úlohu v rámci jediného porušenia.

a)     Skutočnosti uvedené na preukázanie poľahčujúcej okolnosti

303    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že výhrady, ktoré uviedla Trame v rámci tohto žalobného dôvodu, boli preskúmané v napadnutom rozhodnutí z dvoch hľadísk, a to najprv v rámci skúmania tvrdení, ktorých cieľom bolo preukázať poľahčujúcu okolnosť súvisiacu s „vedľajšou a/alebo pasívnou úlohou“ (oddiel 19.2.2.3 napadnutého rozhodnutia), a následne v rámci skúmania tvrdení, ktorých cieľom bolo preukázať poľahčujúcu okolnosť súvisiacu s „vyhýbaním sa uplatňovaniu/výrazne obmedzenou úlohou“ (oddiel 19.2.2.5 napadnutého rozhodnutia) (pozri bod 86 vyššie).

304    Po prvé, pokiaľ ide o vedľajšiu alebo pasívnu úlohu, Komisia poukázala na to, že hoci usmernenia z roku 1998 umožňujú zníženie pokuty, ak podnik zohrával „výlučne pasívn[u] úloh[u] pri porušení pravidiel alebo úloh[u] ,nasledovania môjho vodcu‘“, usmernenia z roku 2006 uplatniteľné v prejednávanom prípade už neupravujú tento pojem ako poľahčujúcu okolnosť. Podľa Komisie aj v prípade, ak podnik zohráva len pasívnu úlohu alebo úlohu nasledovateľa, stále sa podieľa na karteli, pričom získava z neho hospodársky prospech a nabáda ostatných účastníkov, aby vykonávali dohody. Pasívna úloha alebo úloha nasledovateľa teda nie je poľahčujúcou okolnosťou. Usmernenia z roku 2006 naopak priznávajú zníženie pokuty za účasť na porušení, ktorá je „ významne znížená“, ak sa dotknutý podnik „v skutočnosti vyhýbal… uplatňovaniu [dohôd] a choval sa na trhu konkurenčným spôsobom“. Ani jeden z adresátov rozhodnutia však nebol schopný dostatočne to preukázať (odôvodnenie 983 napadnutého rozhodnutia).

305    Komisia však mimochodom preskúmala v napadnutom rozhodnutí prípadné uplatnenie usmernení z roku 1998 na porušenie, ktoré sa skončilo 19. septembra 2002. Komisia vo všeobecnosti spresnila, že „na základe usmernení k metóde stanovovania pokút z roku 1998 by si v každom prípade žiadny z účastníkov nezaslúžil zníženie pokuty z dôvodu pasívnej úlohy“. V prejednávanom prípade by sa vyžadoval „nízky profil, teda neexistencia aktívnej účasti na vypracovaní jednej alebo viacerých protisúťažných dohôd“, či dokonca „výlučne pasívna úloha“ alebo „úplná pasivita“ (odôvodnenie 984 napadnutého rozhodnutia). V napadnutom rozhodnutí sa však tiež uvádza, že „na rozdiel od [situácie spoločností Socitrel, Companhia Previdente, Fapricela, Redaelli, SLM a Itas] Komisia uznáva, že úloha spoločností Proderac a Trame bola podstatne obmedzenejšia ako úloha ostatných účastníkov kartelu a že týmto spoločnostiam by sa preto malo priznať zníženie pokuty“ (odôvodnenie 992 napadnutého rozhodnutia).

306    Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenia, podľa ktorých Trame neplnila dohody, tiež narúšala kartel a správala sa na trhu konkurenčným spôsobom, Komisia poukázala na to, že v súlade s bodom 29 treťou zarážkou usmernení z roku 2006 je nárok na zníženie pokuty za neuplatňovanie kartelu podmienený tým, aby okolnosti preukazovali, že v dobe, keď bol podnik stranou dohôd predstavujúcich porušenie, sa v skutočnosti vyhýbal uplatňovaniu dohôd predstavujúcich porušenie a správal sa na trhu konkurenčným spôsobom alebo že aspoň jednoznačne a podstatným spôsobom porušil povinnosti na vykonanie kartelu do takej miery, že narušil jeho samotné fungovanie. V tejto súvislosti Komisia poukázala na to, že Trame – tak ako všetci ostatní adresáti tohto rozhodnutia – sa pravidelne zúčastňovala na stretnutiach, počas ktorých sa preberali a kontrolovali ceny, kvóty a zákazníci. Komisia tiež spresnila, že vykonávanie predmetného kartelu už vzhľadom na jeho povahu vyvolalo výrazné skreslenie hospodárskej súťaže. Komisia v každom prípade konštatovala, že skutočný vplyv tohto kartelu na trh v danej veci nebolo možné zmerať, a teda ho nevzala do úvahy pri výpočte základnej sumy. Okrem toho podľa Komisie nijaký podnik nepreukázal, že sa v skutočnosti vyhýbal uplatňovaniu dohôd predstavujúcich porušenie a správal sa na trhu konkurenčným spôsobom alebo že aspoň jednoznačne a podstatným spôsobom porušil povinnosti na vykonanie kartelu do takej miery, že narušil jeho samotné fungovanie. Z toho vyplýva, že na základe vyhýbania sa uplatňovaniu kartelu alebo výrazne obmedzenej úlohy nebolo možné konštatovať nijakú poľahčujúcu okolnosť. (odôvodnenia 1013 až 1026 napadnutého rozhodnutia)

307    Komisia však priznala spoločnosti Trame (a spoločnosti Proderac) zníženie základnej sumy o 5 % (odôvodnenie 1026 napadnutého rozhodnutia). Uviedla tieto úvahy:

„(1023) Komisia je však ochotná uznať, že účasť spoločností Proderac a Trame na porušení bola obmedzená. Je to tak preto, lebo títo účastníci pôsobili na okraji kartelu, mali menej kontaktov s inými účastníkmi kartelu a podieľali sa na porušení len v obmedzenej miere.“

„(1025) Trame sa zúčastnila približne len na 18 kartelových stretnutiach od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002, zatiaľ čo o jej situácii sa diskutovalo v jej neprítomnosti pri viacerých ďalších príležitostiach… . Ako potvrdzuje Tréfileurope, Trame bola okrajovým aktérom v rámci klubu Italia, pričom vytvárala napätie s ostatnými účastníkmi klubu Italia. Potvrdzujú to viaceré dokumenty z obdobia skutkových okolností. Napríklad v zápisnici zo stretnutia z 20. júla 1999 bolo uvedené, že Trame sa uberala všetkými smermi; dňa 4. septembra 2000 sa konala diskusia o probléme ,Trame‘; dňa 30. augusta 2001 sa konštatovalo, že Trame sa rozhodla, že nebude súčasťou kartelu, a 11. januára 2002 sa konala diskusia, ktorej predmetom bola ,Trame‘.“

b)     Analýza

308    V bode 29 tretej zarážke usmernení z roku 2006 Komisia spresnila, že na základe poľahčujúcich okolností môže znížiť základnú sumu pokuty, „ak podnik dokáže, že jeho účasť na porušení je významne znížená a v dôsledku toho preukáže, že v dobe, keď bol stranou dohôd predstavujúcich porušenie, sa v skutočnosti vyhýbal ich uplatňovaniu a choval sa na trhu konkurenčným spôsobom. Samotná skutočnosť, že sa určitý podnik podieľal na porušení v kratšom časovom období ako ostatné podniky sa nebude považovať za poľahčujúcu okolnosť, pretože táto okolnosť je už zohľadnená vo výške pokuty [v základnej sume – neoficiálny preklad]“.

309    V prejednávanom prípade Komisia priznala spoločnosti Trame (tak ako spoločnosti Proderac) zníženie pokuty, ktorá jej mala byť uložená za jej účasť na porušení, o 5 % na základe úvah uvedených v časti napadnutého rozhodnutia venovanej tejto poľahčujúcej okolnosti. Komisia v tejto súvislosti dosť nejednoznačne konštatovala, že po prvé poľahčujúca okolnosť uvedená v bode 29 tretej zarážke usmernení z roku 2006 v prejednávanom prípade nebola preukázaná a po druhé účasť spoločnosti Trame na jedinom porušení bola napriek tomu obmedzená, čo odôvodňovalo zníženie pokuty, ktorá mala byť inak uložená, o 5 % (odôvodnenia 1022, 1023 a 1026 napadnutého rozhodnutia).

310    V reakcii na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania Komisia uviedla, že podľa jej názoru existuje rozdiel medzi „významne znížen[ou]“ úlohou spomenutou v usmerneniach z roku 2006 a „obmedzenou“ úlohou spoločnosti Trame, ktorá bola uznaná v napadnutom rozhodnutí.

311    Komisia tiež spresnila, že ak kritérium, ktoré vymedzila v usmerneniach z roku 2006, nie je splnené, ako je to v prejednávanom prípade vzhľadom na to, že Trame neposkytla potrebné dôkazy na to, aby sa mohla odvolávať na takú poľahčujúcu okolnosť, Komisia napriek tomu považuje za správne vymedziť rozdiel v miere účasti podnikov.

312    Komisia na záver uviedla, že zníženie o 5 % sa teda neopiera o poľahčujúcu okolnosť uvedenú v bode 29 tretej zarážke usmernení z roku 2006, ale bolo priznané v rámci výkonu jej diskrečnej právomoci s cieľom zohľadniť úlohu spoločnosti Trame tým, že sa jej prizná zníženie úmerné miere jej účasti na karteli.

313    Je potrebné poukázať na to, že – ako uvádza Komisia vo svojej odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania – zoznam poľahčujúcich okolností spomenutých v bode 29 usmernení z roku 2006 nie je taxatívny, čo jasne vyplýva z toho, že na začiatku tohto zoznamu sa nachádza výraz „napríklad“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2011, Aragonesas Industrias y Energía/Komisia, T‑348/08, Zb., EU:T:2011:621, body 279 a 280).

314    Okrem toho z judikatúry (pozri body 96 a 98 až 103 vyššie) tiež vyplýva, že Komisia je pri stanovení výšky pokuty, ktorá sa má uložiť podniku ako sankcia za jeho účasť na jedinom porušení, povinná individualizovať túto sankciu s prihliadnutím na špecifická účasti tohto podniku na porušení. Taká individualizácia sankcie je ešte nevyhnutnejšia, keď ide – tak ako v prejednávanom prípade – o komplexné porušenie, ktoré zahŕňa rôzne kluby, ktorých obchodné záujmy si navzájom odporujú počas veľmi dlhého obdobia, a ak sa účasť dotknutého podniku na karteli vyznačuje mnohými špecifikami v porovnaní so špecifikami hlavných aktérov zúčastnených na karteli.

315    Hoci sa teda Komisia môže rozhodnúť, v ktorom štádiu stanovenia výšky pokuty považuje za vhodné individualizovať sankciu s ohľadom na všeobecnú metodiku uvedenú v usmerneniach z roku 2006 – pričom taká individualizácia bola napríklad vykonaná v prípade spoločností Proderac, Socitrel a Fapricela vo fáze „stanovenia základnej sumy“, v prípade spoločností Proderac a Trame vo fáze „poľahčujúcich okolností“ a v prípade spoločnosti ArcelorMittal po „konečnej“ fáze, pričom jej pokuta bola v dôsledku dvoch rozhodnutí o zmene znížená z 276,5 milióna eur na 45,7 milióna eur –, faktom zostáva, že ak taká individualizácia nebola vykonaná s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti, Všeobecný súd musí – ako sa to od neho žiada – rozhodnúť, aká suma je primeraná na sankcionovanie správania dotknutého podniku.

316    V prejednávanom prípade Komisia na účely priznania zníženia pokuty spoločnosti Trame a stanovenia sumy tohto zníženia na 5 % s cieľom zohľadniť jej obmedzenú úlohu v rámci jediného porušenia vzala do úvahy nasledujúce skutočnosti.

317    Komisia vo všeobecnosti uviedla, že Trame pôsobila na okraji kartelu, že mala málo kontaktov s ostatnými účastníkmi kartelu a že sa podieľala na porušení len v obmedzenej miere. Komisia tiež poukázala na to, že Trame „sa zúčastnila približne len na 18 kartelových stretnutiach od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002“, pričom zdôraznila, že „o jej situácii sa diskutovalo v jej neprítomnosti pri viacerých ďalších príležitostiach“. Komisia tiež uznala, že – ako to potvrdzujú Tréfileurope a tri dokumenty uvedené ako príklad týkajúce sa stretnutí z 20. júla 1999, zo 4. septembra 2000 a z 11. januára 2002 – Trame „bola okrajovým aktérom v rámci klubu Italia, pričom vytvárala napätie s ostatnými účastníkmi klubu Italia“ (odôvodnenia 1023 a 1025 napadnutého rozhodnutia).

318    Vzhľadom na okolnosti uvedené Komisiou sa účasť spoločnosti Trame na karteli vyznačuje určitými špecifikami, ktoré treba vziať do úvahy pri stanovení výšky pokuty. Hoci také okolnosti už preukazujú obmedzenú úlohu spoločnosti Trame v rámci kartelu, ako to navyše Komisia uznáva, vyplýva z nich, že úroveň priznaného zníženia (5 %) nebola stanovená na primeranej úrovni vzhľadom na povahu účasti spoločnosti Trame na karteli a na všetky relevantné okolnosti, ktorými sa jej účasť vyznačuje.

319    Pokiaľ ide totiž po prvé o skutočnosť, že Trame pôsobila na okraji kartelu, taká okolnosť nie je bezvýznamná. Zo spisu vyplýva, že spomedzi všetkých dohôd, ktoré tvoria jediné porušenie, sa Trame podieľala len na klube Italia. So spoločnosťou Trame teda nemožno zaobchádzať ako s podnikom, ktorý sa podieľal na celom jedinom porušení, ktoré konštatovala Komisia za obdobie od roku 1997 do roku 2002.

320    Účasť spoločnosti Trame na karteli, ktorá bola už sama osebe obmedzená, bola rovnako obmedzená v rámci klubu Italia, v ktorom sa Trame nepodieľala na vonkajškom aspekte. Komisia uznala, že Trame od roku 1997 do roku 2002 nevyvážala svoje výrobky do pevninskej Európy (odôvodnenie 651 napadnutého rozhodnutia), ale nevzala to do úvahy pri posudzovaní obmedzenej úlohy spoločnosti Trame. Ak Trame nevyvážala svoje výrobky, nemohla sa podieľať na postupoch, ktoré sa netýkali Talianska. Je pravda, že aj napriek tomu, že Trame nepredávala svoje výrobky mimo Talianska, jej účasť na klube Italia jej umožňovala chrániť svoje postavenie na svojom domácom trhu, a tak sa vyhnúť bežnej hospodárskej súťaži. Nič to však nemení na tom, že úloha spoločnosti Trame, pokiaľ ide o trhy mimo Talianska, bola vylúčená alebo veľmi obmedzená.

321    Okrem toho účasť spoločnosti Trame na dohodách týkajúcich sa sedemvláknových lán nemala rovnakú povahu ako účasť hlavných aktérov tohto klubu, ako to vyplýva z mnohých dôkazov, v ktorých sú v rámci klubu Italia rozlíšené dve kategórie subjektov. Trame tiež dlho nevedela tak o paneurópskom rozmere porušenia, ako aj o tom, že porušenie sa týkalo aj trojvláknových lán v rámci klubu Italia.

322    Medzi účasťou spoločnosti Trame na jedinom porušení a účasťou podniku, ktorý sa – tak ako Tréfileurope – podieľal na všetkých aspektoch kartelu, sú teda významné rozdiely.

323    Po druhé, hoci Komisia uznáva, že Trame sa zúčastnila na obmedzenom počte stretnutí, poukazuje tiež na to, že pri iných príležitostiach sa tiež hovorilo o jej situácii v jej neprítomnosti. Zo spisu však vyplýva, že príležitostí, pri ktorých členovia klubu Italia skutočne zohľadnili jej situáciu na protisúťažné účely, je menej, než Komisia uvádza v napadnutom rozhodnutí (pokiaľ ide o stretnutie z 30. augusta 2001, pozri bod 244 a nasl. vyššie, a pokiaľ ide o stretnutie z 10. júna 2002, pozri bod 283 a nasl. vyššie). Určité skutočnosti navyše umožňujú konštatovať, že Trame bola často prijatá neskôr alebo odišla na konci stretnutí organizovaných v inštitucionálnom rámci odvetvového združenia (pozri vyhlásenie zástupcu spoločnosti Tréfileurope, ktoré poskytla Trame, alebo – pokiaľ ide o stretnutie z 9. októbra 2000 – bod 124 a nasl. vyššie).

324    Po tretie Komisia sama jednoznačne preukázala, že účastníci porušenia vedeli o osobitnej situácii spoločnosti Trame. Z dokumentov a vyhlásení, na ktoré sa v tejto súvislosti odvoláva Trame, pričom niektoré z nich sú navyše citované v napadnutom rozhodnutí, vyplýva, že Trame bola vnímaná ako okrajový a málo spoľahlivý účastník klubu Italia.

325    Nemožno však súhlasiť s tvrdením spoločnosti Trame, že „nikdy“ neuplatňovala „údajné“ dohody, na ktorých sa podieľala. Hoci účasť spoločnosti Trame na karteli bola obmedzená, zo spisu vyplýva, že Komisia ju v napadnutom rozhodnutí preukázala.

326    Taký záver neznamená, že informácie, ktoré Trame poskytla v súvislosti so svojím obchodným správaním, sú bezvýznamné. Také informácie totiž naznačujú, že Trame sa nepodieľala na karteli v plnom rozsahu. Vzhľadom na údaje, ktoré v tejto súvislosti poskytla Trame, to, čo Komisia označuje v napadnutom rozhodnutí jednoducho za „podvádzanie“, možno považovať aj za agresívne obchodné správanie v odvetví sedemvláknových lán v Taliansku. Trame investovala do vybavenia s cieľom modernizovať svoju výrobu a zvýšiť svoj obrat (ktorý stúpol z 5,6 milióna eur v roku 1997 na viac ako 9 milióna eur v roku 2002, pokiaľ ide o sedemvláknové laná), zatiaľ čo množstvo výrobkov (ktoré stúplo z 1 700 ton sedemvláknových lán v roku 1997 na 7 410 ton v roku 2002) sústavne narastalo.

327    Tieto výsledky umožňujú vysvetliť nedôveru voči spoločnosti Trame, ktorú viackrát vyjadrili členovia kartelu. Trame, ktorá vstúpila na trh sedemvláknových lán neskôr ako ostatní a ktorej podiel na trhu sa neustále zvyšoval, zatiaľ čo jedným zo základných cieľov kartelu boli stabilizovať podiely na trhu prostredníctvom rozdelenia zákazníkov, sa odlišovala svojím obchodným správaním od ostatných členov klubu Italia, ktorí namiesto toho, aby si navzájom konkurovali v Taliansku, hľadali skôr odbytištia mimo Talianska.

c)     Záver

328    Hoci treba dať za pravdu Komisii, ktorá konštatuje, že účasť spoločnosti Trame na karteli bola skutočne obmedzená, v dôsledku čoho bolo odôvodnené vziať to do úvahy pri stanovení výšky pokuty v rámci poľahčujúcich okolností, treba tiež konštatovať, že úroveň zníženia pokuty uplatnená z tohto dôvodu, teda len 5 %, nedostatočne zohľadňuje špecifiká situácie spoločnosti Trame v rámci kartelu.

329    Za týchto okolností musí Všeobecný súd v rámci svojej neobmedzenej právomoci, uplatnenie ktorej sa od neho v prejednávanej veci žiada, sám stanoviť, akým spôsobom treba zohľadniť obmedzenú úlohu spoločnosti Trame v rámci kartelu pri stanovení výšky pokuty.

F –  O neúmyselnosti vytýkaného konania

1.     Tvrdenia účastníkov konania

330    Trame tvrdí, že je malým podnikom, ktorý predáva predpínaciu oceľ v Taliansku. Od roku 1997 do roku 2002 sa jej podiel na trhu v celkovom odvetví sedemvláknových lán a trojvláknových lán pohyboval medzi 6,5 % a 10 %. Pokiaľ ide len o sedemvláknové laná, podiel spoločnosti Trame na trhu v Taliansku sa pohyboval od 1,7 % do 5,1 %. Táto spoločnosť nemá vlastné právne oddelenie a nikdy sa nestretla s otázkami práva hospodárskej súťaže. Jej účasť na klube Italia bola sporadická, dochádzalo k nej v podstate v rámci odvetvového združenia a táto spoločnosť sa na trhu správala konkurenčným spôsobom. Trame nikdy nemala konkrétny záujem na účasti na kartelových stretnutiach a v každom prípade vôbec nemala v úmysle správať sa tak, že by sa mohla dopustiť porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, a tiež si nepredstavovala, že taká okrajová úloha, akú zohrávala, mohla spôsobiť protisúťažné účinky. Inak povedané, porušenie, ktoré sa jej kladie za vinu, nemožno považovať za úmyselné, lebo je len výsledkom nedbanlivosti, ktorá je jednou z poľahčujúcich okolností uvedených v usmerneniach z roku 2006. Uložená pokuta by sa teda mala znížiť s cieľom zohľadniť skutočnosť, že vytýkané konanie bolo úplne neúmyselné.

331    Komisia sa s touto argumentáciou nestotožňuje.

2.     Posúdenie Všeobecným súdom

332    Trame v podstate tvrdí, že Komisia mala zohľadniť skutočnosť, že porušenie, ktoré sa jej kladie za vinu, nebolo spáchané zámerne, teda úmyselne, ale len z nedbanlivosti.

333    Vo všeobecnosti nejde o porušenie článku 101 ZFEÚ, pokiaľ nie je preukázané, že predmetné podniky mali v úmysle podieľať sa na protisúťažnom postupe. „Dohody“ alebo zosúladené postupy“, ktoré zakazuje článok 101 ods. 1 ZFEÚ, si vyžadujú v takej či onakej forme určitý prejav vôle podnikov, ktorým sa dohodnú na cieli alebo následku kartelu, ktorým je „vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu“. Tento prejav vôle môže vyplynúť z pozitívneho konania, akým je podpísanie dohody alebo účasť na zosúladenom postupe, ale aj z neopatrnosti alebo len z nedbanlivosti.

334    V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 „Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom… pokuty, keď úmyselne alebo z nedbalosti:… porušujú článok [101 ZFEÚ]“.

335    V bode 29 druhej zarážke usmernení z roku 2006 Komisia spresnila, že na základe poľahčujúcich okolností môže znížiť základnú sumu pokuty, „ak podnik dokáže, že porušenie bolo spáchané z nedbalosti“.

336    V prejednávanom prípade však treba konštatovať, že argumentácia spoločnosti Trame, z ktorej vyplýva tvrdenie, že by sa jej mala priznať poľahčujúca okolnosť, keďže sa dopustila porušenia z nedbanlivosti, nemá skutkový základ. Zo spisu totiž – ako tvrdí Komisia – vyplýva, že účasť spoločnosti Trame na klube Italia nemôže byť výsledkom nedbanlivosti, ale je výsledkom jej úmyselného konania, o čom svedčia napríklad informácie, ktoré poskytli ostatní členovia klubu Italia na stretnutí zo 4. marca 1997, podľa ktorých sa k nim Trame chcela pripojiť, k čomu došlo o niekoľko dní neskôr na stretnutí z 10. marca 1997 a následne viackrát až do stretnutia z 19. septembra 2002.

337    Žiadny z dôvodov, ktoré uvádza Trame s cieľom preukázať svoju nedbanlivosť, teda že je to malý rodinný podnik, ktorý predáva svoje výrobky len v Taliansku a nevyváža ich, že má malý podiel na trhu, ktorý je nižší ako 10 % (trojvláknové laná a sedemvláknové laná), či dokonca ako 5 % (sedemvláknové laná), že nemá vlastné právne oddelenie alebo že údajne nepozná zásady, ktorými sa spravuje právo hospodárskej súťaže, prípadne špecifiká jeho účasti na karteli, nemôže preukázať, že táto spoločnosť sa pripojila ku klubu Italia, potom z neho odišla a napokon sa k nemu znova pripojila počas obdobia od marca 1997 do septembra 2002 neúmyselne.

338    Z vyššie uvedeného vyplýva, že piaty žalobný dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

G –  O dodatočných žalobných dôvodoch týkajúcich sa porušenia zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania

1.     Tvrdenia účastníkov konania

339    V nadväznosti na druhé rozhodnutie o zmene Trame upravila svoje žalobné dôvody s cieľom poukázať na porušenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania pri stanovení výšky pokuty z dôvodu zaobchádzania so spoločnosťami ArcelorMittal a Ori Martin v porovnaní so zaobchádzaním s ňou. Trame poznamenáva, že v dôsledku druhého rozhodnutia o zmene Komisia konštatovala, že pokuta uložená spoločnosti ArcelorMittal zodpovedajúca 0,5 % obratu tejto spoločnosti bola príliš vysoká, a preto ju znížila na 0,1 % jej obratu. To isté riešenie bolo použité v prípade zníženia pokuty spoločností Ori Martin a SLM. Na porovnanie pritom možno uviesť, že Komisia stanovila výšku pokuty spoločnosti Trame na povolené maximum, teda 10 % obratu tejto spoločnosti, čo spôsobilo hrozbu jej konkurzu. Ide tu o porušenie zásady proporcionality a zásady rovnosti zaobchádzania.

340    Komisia sa s touto argumentáciou nestotožňuje.

2.     Posúdenie Všeobecným súdom

341    Situácie, ktoré Komisia vzala do úvahy s cieľom znížiť pokuty uložené spoločnosti ArcelorMittal a jej dcérskym spoločnostiam, ako aj spoločnosti Ori Martin a jej dcérskej spoločnosti SLM, sa jednoznačne odlišujú od situácie spoločnosti Trame.

342    Pokiaľ ide o spoločnosť Trame, jej účasť na porušení jej možno priamo pripísať, zatiaľ čo v prípade spoločností ArcelorMittal a Ori Martin táto účasť na porušení spočíva na domnienke, že vzhľadom na veľkosť podielu týchto spoločností na základnom imaní jednej alebo viacerých z ich dcérskych spoločností, ktoré sa priamo podieľali na porušení, Komisia môže vyžadovať od týchto spoločností, aby boli spoločne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie uložených pokút.

343    Pokiaľ teda ide o posúdenie pokuty, ktorá bola uložená spoločnosti Trame, vzhľadom na zaobchádzanie s podnikmi, ktorým bolo určené druhé rozhodnutie o zmene, v prejednávanej veci nedošlo k porušeniu zásady proporcionality ani zásady rovnosti zaobchádzania.

344    Z vyššie uvedeného vyplýva, že dodatočné žalobné dôvody treba zamietnuť ako nedôvodné.

H –  O platobnej neschopnosti

1.     Obsah napadnutého rozhodnutia

345    Svoju platobnú neschopnosť počas pôvodného správneho konania pred Komisiou namietalo 23 právnych subjektov, medzi ktorými bola aj Trame (odôvodnenie 1133 napadnutého rozhodnutia).

346    V rámci tohto skúmania Komisia po prvé uviedla, že keď podnik namieta, že odhadovaná pokuta má nepriaznivý vplyv na jeho finančnú situáciu, bez toho, aby predložil dôveryhodný dôkaz, ktorý by preukazoval jeho neschopnosť zaplatiť pokutu, ktorá mu má byť uložená, Komisia nie je povinná zohľadniť takú situáciu pri stanovení výšky pokuty, keďže uznanie takej povinnosti by znamenalo, že podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu, by získali neodôvodnenú konkurenčnú výhodu (odôvodnenie 1134 napadnutého rozhodnutia).

347    Po druhé Komisia uviedla, že vykonala skúmanie vzhľadom na situáciu, ktorá existovala v čase prijatia napadnutého rozhodnutia. So zreteľom na údaje poskytnuté dotknutými podnikmi Komisia preskúmala individuálnu finančnú situáciu týchto podnikov, ich účtovné závierky za roky 2004 až 2009, ako aj prognózy na roky 2010 až 2012. Komisia tiež vzala do úvahy vplyv svetovej hospodárskej a finančnej krízy na oceliarske odvetvie a očakávané dôsledky pre dotknuté podniky z hľadiska poklesu dopytu a zníženia cien alebo prístupu k financovaniu. Najmä vzhľadom na hospodársku krízu je pre podniky z tohto odvetvia ťažké zachovať si svoje úverové rámce v bankách a získať dostatočný kapitál (odôvodnenia 1135 až 1137 napadnutého rozhodnutia).

348    Po tretie Komisia zdôraznila, že ak sa určitý podnik nachádza v likvidácii, nevyhnutne to neznamená, že vždy dôjde k strate hodnoty jeho majetku, čo v dôsledku toho samo osebe neodôvodňuje zníženie pokuty, ktorá by inak bola uložená. K likvidácii totiž niekedy odchádza organizovane a dobrovoľne v rámci reštrukturalizačného plánu, podľa ktorého noví vlastníci alebo vedúci zamestnanci naďalej rozvíjajú podnik a jeho majetok. Každý právny subjekt, ktorý namietal platobnú neschopnosť, teda musí preukázať, že neexistuje náležité a realizovateľné náhradné riešenie. Ak neexistujú hodnoverné dôkazy o alternatívnych riešeniach dostupných v primerane krátkej lehote, ktoré by umožnili zachovanie podniku, Komisia konštatovala, že existuje dostatočne vysoké riziko, že majetok podniku môže stratiť značnú časť svojej hodnoty, ak v dôsledku uloženia pokuty dôjde k vstupu podnikov do likvidácie (odôvodnenie 1138 napadnutého rozhodnutia).

349    Ak boli splnené podmienky uvedené v bode 35 usmernení z roku 2006, Komisia vymedzila zníženie pokuty uloženej každému z dotknutých podnikov s prihliadnutím na schopnosť tohto podniku zaplatiť konečnú sumu uloženej pokuty, ako aj na prípadný vplyv tejto platby na jeho životaschopnosť (odôvodnenie 1139 napadnutého rozhodnutia).

350    Komisia preto zamietla návrh spoločnosti Trame, pričom uviedla, že pokladničné zostatky a finančné prostriedky na konci roka 2009 predstavujú približne dvojnásobok pokuty, zatiaľ čo predpokladané pokladničné zostatky a finančné prostriedky dostupné v rokoch 2010 a 2011 predstavovali viac ako 2,5‑násobok pokuty. Tieto dve skutočnosti stačia na zamietnutie návrhu týkajúceho sa platobnej neschopnosti. Toto zamietnutie potvrdzujú dve ďalšie skutočnosti: značný únik likvidných prostriedkov, ku ktorému došlo v marci 2009, keď Trame požičala 1,46 milióna eur realitnej spoločnosti Sunset SpA, ktorú vlastnili tí istí akcionári, a hypotekárne záložné právo, ktoré Trame zriadila na zabezpečenie svojho dlhodobého dlhu, ktorý je oveľa vyšší ako nesplatený zostatok zabezpečeného úveru, pričom tento značný rozdiel môže uľahčiť poskytnutie doplnkového úveru (odôvodnenia 1162 a 1163 napadnutého rozhodnutia).

2.     Tvrdenia účastníkov konania

351    Trame spochybňuje dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí na zamietnutie jej návrhu na zohľadnenie jej platobnej neschopnosti. Po prvé z údajov poskytnutých Komisii 25. mája 2010 vyplýva, že zaplatenie pokuty vo výške 3,2 milióna eur by malo značný vplyv na jej už aj tak zložitú finančnú situáciu. Ak by Trame nemala nijaký pokladničný zostatok, musela by zvýšiť svoj dlh, aby mohla zaplatiť pokutu, a potom by hrozilo, že finančné inštitúcie zrušia poskytnuté úvery. Po druhé úver poskytnutý spoločnosti Sunset je úverom, ktorý bol riadne poskytnutý realitnej spoločnosti, ktorú vlastnili tí istí akcionári, a ktorý bol náležite zaúčtovaný. Tento úver nemá vplyv na účinok zaplatenia pokuty na spoločnosť Trame. Po tretie, pokiaľ ide o hypotekárne záložné právo, Trame poznamenáva, že rozdiel medzi požičanou sumou a sumou zabezpečenou hypotekárnym záložným právom nie je dôkazom o možnosti získať doplnkový bankový úver, ale svedčí len o platobnej neschopnosti spoločnosti Trame, ktorá je nútená zriadiť hypotekárne záložné právo na sumu, ktorá je vyššia ako prípadné pohľadávky veriteľa. Doplnkové financovanie teda možno zabezpečiť len neprednostným hypotekárnym záložným právom.

352    Trame navyše tvrdí, že sú splnené podmienky uvedené v bode 35 usmernení z roku 2006. Vzhľadom na jej vysoké dlhy by pokuta, ktorá by o 50 % zhoršila čistú finančnú situáciu skupiny, ktorá je už aj tak stratová, nenapraviteľne ohrozila jej ekonomickú životaschopnosť a viedla by ku strate hodnoty jej majetku.

353    Okrem toho Trame namieta porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, pričom porovnáva prístup k jej situácii s prístupom k spoločnostiam CB a Itas, ktoré zohrávali dôležitejšiu úlohu v karteli. Trame, malý podnik, v prípade ktorého sa konštatovalo, že jeho účasť na karteli bola obmedzená, totiž musí zaplatiť vyššiu pokutu (3,2 milióna eur) ako CB (2,5 milióna eur) a Itas (0,8 milióna eur).

354    Komisia sa s touto argumentáciou nestotožňuje a odkazuje v podstate na obsah napadnutého rozhodnutia.

3.     Posúdenie Všeobecným súdom

a)     Úvodné poznámky

 Bod 35 usmernení z roku 2006

355    Bod 35 usmernení z roku 2006 stanovuje, aký vplyv môže mať platobná schopnosť podniku sankcionovaného za porušenie článku 101 ZFEÚ na výpočet pokuty, ktorú mu možno uložiť. Tento bod znie takto:

„Za výnimočných okolností môže Komisia na návrh prihliadnuť na platobnú neschopnosť podniku v osobitnom sociálnom a ekonomickom kontexte. Na zníženie pokuty nebude Komisii stačiť samotné zistenie o nepriaznivej alebo stratovej finančnej situácii podniku. Zníženie môže byť povolené len na základe objektívnych dôkazov, preukazujúcich, že uloženie pokuty podľa podmienok stanovených v týchto usmerneniach, by nenapraviteľne ohrozilo ekonomickú životaschopnosť dotknutého podniku a viedlo by ku strate hodnoty jeho majetku.“

356    Podľa ustálenej judikatúry sa Komisia prijatím pravidiel postupu, akými sú usmernenia, a zverejnením, že ich odteraz bude uplatňovať na príslušné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej voľnej úvahy a nemôže sa od týchto pravidiel odchýliť bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porušenia všeobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia, C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P, Zb., EU:C:2005:408, bod 211, a z 12. decembra 2012, Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, T‑400/09, EU:T:2012:675, bod 40).

357    Hneď na úvod treba poukázať na to, že zníženie pokuty na základe bodu 35 usmernení z roku 2006 možno priznať len za výnimočných okolností a za podmienok, ktoré sú vymedzené v týchto usmerneniach. Na jednej strane musí byť preukázané, že uložená pokuta „by nenapraviteľne ohrozilo ekonomickú životaschopnosť dotknutého podniku a viedl[a] by ku strate hodnoty jeho majetku“. Na druhej strane sa musí preukázať aj existencia „osobitn[ého] sociáln[eho] a ekonomick[ého] kontext[u]“. Okrem toho treba pripomenúť, že tieto dva okruhy podmienok predtým vymedzili súdy Únie.

358    Pokiaľ ide o prvý okruh podmienok, podľa judikatúry Komisia v zásade nie je povinná zohľadniť pri stanovení výšky pokuty, ktorá sa má uložiť za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, stratovú finančnú situáciu podniku, keďže uznanie takejto povinnosti by znamenalo, že podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu, by získali neodôvodnenú výhodu (rozsudky Dansk Rørindustri a i./Komisia, už citovaný v bode 356 vyššie, EU:C:2005:408, bod 327, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, už citovaný v bode 356 vyššie, EU:T:2012:675, bod 94).

359    Ak by to totiž bolo tak, hrozilo by, že tieto podniky by boli zvýhodnené na úkor iných podnikov, ktoré sú efektívnejšie a lepšie riadené. Z tohto dôvodu samotné zistenie o nepriaznivej alebo stratovej finančnej situácii dotknutého podniku nemôže stačiť na odôvodnenie návrhu, aby Komisia zohľadnila platobnú schopnosť tohto podniku a priznala mu zníženie pokuty.

360    Podľa ustálenej judikatúry navyše skutočnosť, že opatrenie prijaté orgánom Únie vyvolá konkurz alebo likvidáciu daného podniku, nie je sama osebe právom Únie zakázaná. Ak taký postup môže poškodiť finančné záujmy vlastníkov alebo akcionárov, neznamená to, že osobné, hmotné a nehmotné zložky tvoriace podnik tiež stratia svoju hodnotu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T‑236/01, T‑244/01 až T‑246/01, T‑251/01 a T‑252/01, Zb., EU:T:2004:118, bod 372, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, už citovaný v bode 356 vyššie, EU:T:2012:675, bod 50).

361    Z tejto judikatúry možno vyvodiť, že len v prípade straty hodnoty osobných, hmotných a nehmotných zložiek tvoriacich podnik, inak povedané jeho majetku, by mohlo byť opodstatnené zohľadniť pri stanovení výšky pokuty možnosť konkurzu alebo likvidácie tohto podniku v dôsledku uloženia tejto pokuty (rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, už citovaný v bode 356 vyššie, EU:T:2012:675, bod 51).

362    Likvidácia určitej spoločnosti totiž nevyhnutne neznamená zánik predmetného podniku. Tento podnik môže naďalej existovať ako taký, a to buď v prípade rekapitalizácie spoločnosti, alebo v prípade, ak celý jej majetok prevezme iný subjekt. K takému prevzatiu môže dôjsť buď dobrovoľným odkúpením, alebo núteným predajom majetku spoločnosti, ktorá sa naďalej prevádzkuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, už citovaný v bode 356 vyššie, EU:T:2012:675, bod 97).

363    Zmienku o strate hodnoty majetku dotknutého podniku v bode 35 usmernení z roku 2006 teda treba chápať tak, že sa týka situácie, v ktorej sa prevzatie podniku za podmienok uvedených v bode 362 vyššie zdá nepravdepodobné, či dokonca nemožné. V takom prípade sa majetok tohto podniku bude ponúkať na predaj samostatne a je pravdepodobné, že mnohé jeho zložky sa vôbec nepredajú alebo sa prinajlepšom predajú len za výrazne nižšiu cenu (rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, už citovaný v bode 356 vyššie, EU:T:2012:675, bod 98).

364    Pokiaľ ide o druhý okruh podmienok, ktorý sa týka existencie osobitného sociálneho a ekonomického kontextu, tento okruh sa podľa judikatúry vzťahuje na dôsledky, ktoré by zaplatenie pokuty mohlo mať najmä z hľadiska zvýšenia nezamestnanosti alebo poškodenia dodávateľských a odberateľských hospodárskych odvetví dotknutého podniku (rozsudky SGL Carbon/Komisia, už citovaný v bode 102 vyššie, EU:C:2006:433, bod 106, a Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, už citovaný v bode 356 vyššie, EU:T:2012:675, bod 99).

365    Pokiaľ sú teda splnené vyššie uvedené kumulatívne podmienky, uloženie pokuty, ktoré by mohlo vyvolať zánik podniku, by bolo v rozpore s cieľom, ktorý sleduje bod 35 usmernení z roku 2006. Uplatnenie tohto bodu na dotknuté podniky je tak konkrétnym prejavom zásady proporcionality v oblasti sankcií za porušenia práva hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok Ecka Granulate a non ferrum Metallpulver/Komisia, už citovaný v bode 356 vyššie, EU:T:2012:675, bod 100).

366    Napokon, ako Komisia správne pripomenula v konaní pred súdom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení a tiež viackrát v písomnom a ústnom konaní na Všeobecnom súde, keďže uplatnenie bodu 35 usmernení z roku 2006 je poslednou skutočnosťou, ktorá sa berie do úvahy pri stanovení výšky pokút uložených za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, posúdenie platobnej schopnosti sankcionovaných podnikov spadá pod neobmedzenú právomoc, ktorá je stanovená v článku 261 ZFEÚ a v článku 31 nariadenia č. 1/2003.

367    Čo sa týka rozsahu tejto právomoci, treba pripomenúť, že táto právomoc je jedným zo spôsobov uplatňovania zásady účinnej súdnej ochrany, všeobecnej zásady práva Únie, ktorá je v súčasnosti vyjadrená v článku 47 Charty základných práv a v práve Únie zodpovedá článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (ďalej len „EDĽP“) (rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia, C‑386/10 P, Zb., EU:C:2011:815, bod 51; zo 6. novembra 2012, Otis a i., C‑199/11, Zb., EU:C:2012:684, bod 47, a z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, C‑501/11 P, Zb., EU:C:2013:522, bod 36).

368    Podľa judikatúry totiž dodržiavanie článku 6 EDĽP nevylučuje, aby v konaní správnej povahy bol „trest“ najskôr uložený správnym orgánom. Predpokladá však, že rozhodnutie správneho orgánu, ktoré samo osebe nespĺňa podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 EDĽP, bude následne preskúmané súdnym orgánom s neobmedzenou právomocou. Medzi charakteristickými črtami, ktorými sa vyznačuje orgán s neobmedzenou právomocou, je aj možnosť zmeniť akúkoľvek časť vydaného rozhodnutia tak zo skutkového, ako aj z právneho hľadiska. Taký orgán musí mať najmä právomoc rozhodovať o všetkých skutkových a právnych otázkach, ktoré sú relevantné v spore, o ktorom rozhoduje (rozsudok Schindler Holding a i./Komisia, už citovaný v bode 367 vyššie, EU:C:2013:522, bod 35; pozri rozsudky ESĽP Menarini Diagnostics v. Taliansko z 27. septembra 2011, sťažnosť č. 43509/08, § 59, a Segame v. Francúzsko zo 7. júna 2012, sťažnosť č. 4837/06, § 55 a citovanú judikatúru).

369    Okrem toho absencia ex offo preskúmania celého sporného rozhodnutia neporušuje zásadu účinnej súdnej ochrany. Na účely rešpektovania tejto zásady nie je nevyhnutné, aby Všeobecný súd, ktorý je síce povinný odpovedať na predložené žalobné dôvody a vykonať právne aj vecné preskúmanie, bol tiež povinný ex offo opätovne prešetriť celý spis (rozsudok Chalkor/Komisia, už citovaný v bode 367 vyššie, EU:C:2011:815, body 51 a 66).

370    Súd Únie teda – s výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré musí preskúmať a prípadne na ne prihliadnuť ex offo – musí vykonať preskúmanie na základe dôkazov predložených žalobcom na podporu uvádzaných dôvodov a v snahe vyhnúť sa vykonaniu podrobného vecného a právneho preskúmania sa nemôže opierať o mieru voľnej úvahy Komisie, pokiaľ ide o hodnotenie týchto dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok Chalkor/Komisia, už citovaný v bode 367 vyššie, EU:C:2011:815, bod 62).

371    Súd, ktorý rozhoduje v rámci neobmedzenej právomoci, napokon musí v zásade a bez toho, aby bolo dotknuté preskúmanie dôkazov, ktoré mu predložili účastníci konania, zohľadniť právny a skutkový stav, ktorý existuje ku dňu, keď rozhoduje, ak sa domnieva, že je odôvodnené, aby uplatnil svoju právomoc zmeniť napadnuté rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, 6/73 a 7/73, Zb., EU:C:1974:18, body 51 a 52; zo 14. júla 1995, CB/Komisia, T‑275/94, Zb., EU:T:1995:141, bod 61; z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T‑11/06, Zb., EU:T:2011:560, body 282 až 285, a z 27. februára 2014, InnoLux/Komisia, T‑91/11, Zb., EU:T:2014:92, bod 157).

372    Úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí treba posúdiť vzhľadom na tieto všeobecné úvahy a so zreteľom na skutkové a právne dôvody, ktoré v konaní na Všeobecnom súde uviedli účastníci konania.

 Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania

373    Pokiaľ ide o zásadu proporcionality, treba pripomenúť, že podľa tejto zásady sa vyžaduje, aby akty inštitúcií neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na uskutočnenie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom pokiaľ sa ponúka výber medzi viacerými primeranými opatreniami, je potrebné prikloniť sa k najmenej obmedzujúcemu, a spôsobené zásahy nesmú byť neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (rozsudky z 13. novembra 1990, Fedesa a i., C‑331/88, Zb., EU:C:1990:391, bod 13; z 5. mája 1998, Spojené kráľovstvo/Komisia, C‑180/96, Zb., EU:C:1998:192, bod 96, a Romana Tabacchi/Komisia, už citovaný v bode 371 vyššie, EU:T:2011:560, bod 104).

374    Uplatnenie tejto zásady v rámci konaní začatých Komisiou na potrestanie porušení pravidiel hospodárskej súťaže znamená, že pokuty nesmú byť neprimerané vzhľadom na sledované ciele, t. j. vzhľadom na dodržanie týchto pravidiel, a že výška pokuty uloženej podniku za porušenie v oblasti hospodárskej súťaže musí byť primeraná porušeniu posudzovanému v celkových súvislostiach a musí najmä prihliadať na jeho závažnosť. Zásada proporcionality vedie najmä k tomu, že Komisia musí pokutu stanoviť proporcionálne ku kritériám, ktoré zohľadnila pri posudzovaní závažnosti porušenia, a z tohto dôvodu musí tieto kritériá uplatňovať koherentným a objektívne odôvodneným spôsobom (rozsudok Romana Tabacchi/Komisia, už citovaný v bode 371 vyššie, EU:T:2011:560, bod 105).

375    Z ustálenej judikatúry navyše vyplýva, že zásada rovnosti zaobchádzania je porušená, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, pokiaľ také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok Romana Tabacchi/Komisia, už citovaný v bode 371 vyššie, EU:T:2011:560, bod 102).

376    Tieto zásady sa vzťahujú na otázku, či Komisia správne posúdila tvrdenia uvedené na podporu návrhu na zohľadnenie platobnej neschopnosti pri stanovení výšky pokuty. V prejednávanom prípade ich uplatnenie uľahčuje skutočnosť, že okolnosti, ktoré sa berú do úvahy pri posudzovaní platobnej neschopnosti, sú v prípade všetkých podnikov rovnaké, aj keď sa tieto podniky nachádzajú v odlišnej finančnej situácii (pozri body 345 až 350 vyššie). To platí v prípade skutočností týkajúcich sa platobnej schopnosti a likvidity podniku, štruktúry jeho účtovnej súvahy a povahy jeho akcionárov.

b)     Analýza

377    V odôvodneniach 1162 a 1163 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 350 vyššie) Komisia zamietla návrh spoločnosti Trame, aby sa zohľadnila údajná platobná neschopnosť na účely zníženia pokuty, pričom poukázala na to, že Trame mala dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie pokuty vo výške 3,2 milióna eur, a to najmä vzhľadom na zdroje dostupné v rámci podniku alebo možnosti poskytnutia doplnkového úveru zo strany bánk.

378    Predseda Všeobecného súdu navyše uznesením z 12. júla 2011, Emme/Komisia (T‑422/10 R, EU:T:2011:349), zamietol návrh na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené nedostatkom naliehavosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (pozri body 43 a 48 vyššie).

379    Trame navyše vo svojej odpovedi na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania prijaté Všeobecným súdom bez ďalšieho spresnenia uviedla, že 18. novembra 2013 predložila Komisii nový návrh na zohľadnenie jej platobnej neschopnosti z dôvodu jej ekonomickej a finančnej situácie. Tento návrh bol doplnený 20. a 24. januára 2014.

380    Na pojednávaní účastníci konania uviedli, že tento návrh bol napokon zamietnutý, bez toho, aby poskytli údaje o súčasnej finančnej situácii podniku. Komisia v tejto súvislosti spresnila, že jej odpoveď potvrdzuje závery, ktoré boli predtým uvedené v napadnutom rozhodnutí.

381    Vzhľadom na závery uvedené v napadnutom rozhodnutí a so zreteľom na jednotlivé tvrdenia a dôkazy, ktoré v konaní na Všeobecnom súde predložili účastníci konania, treba konštatovať, že Trame nepreukázala, že sa nachádza v situácii, keď nie je schopná zaplatiť pokutu vo výške 3,2 milióna eur z dôvodu svojej platobnej neschopnosti.

382    Ako totiž Komisia uvádza v napadnutom rozhodnutí na základe informácií, ktoré jej poskytla Trame, v čase, keď Komisia rozhodovala o výške pokuty, sa Trame nachádzala v situácii, keď bola schopná zaplatiť pokutu v tejto výške.

383    V prvom rade treba mimochodom poukázať na to, že aj keď sa vezme do úvahy argumentácia spoločnosti Trame, podľa ktorej jej čistá finančná situácia bola vzhľadom na jej krátkodobé obchodné a finančné záväzky v skutočnosti stratová, nič to nemení na pravdivosti konštatovania, že pokladničný zostatok a finančné prostriedky dostupné v rámci tohto podniku boli kladné. To svedčí o tom, že Trame bola ešte stále schopná tvoriť výnosy vďaka svojej prevádzkovej činnosti.

384    V druhom rade hlavne Komisia správne konštatovala, že Trame mohla primerane získať doplnkové zdroje od svojich bánk alebo od inej spoločnosti.

385    Pokiaľ ide o zmluvu z 11. októbra 2007 o hypotekárnom úvere od dvoch talianskych bánk, ktorý je zabezpečený hypotekárnym záložným právom v prospech nich na sumu 17,6 milióna eur, Trame nepopiera, že časť pôvodného úveru v pôvodnej výške 8,8 milióna eur už bola splatená.

386    Komisia vo svojich odpovediach na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania v tejto súvislosti uvádza, že Trame k 31. januáru 2011 splatila sumu 2,5 milióna eur z tohto hypotekárneho úveru poskytnutého na 15 rokov, ktorého účelom bolo podporiť likviditu podniku.

387    Za týchto okolností bola Komisia oprávnená domnievať sa, že so zreteľom na tento obchodný vzťah medzi spoločnosťou Trame a jej bankami a vzhľadom na to, že činnosť spoločnosti Trame stále vytvárala výnosy, a to aj v situácii krízy, a že uvedené banky mali zábezpeku, ktorá predstavovala dvojnásobok poskytnutého úveru, jedna z týchto bánk by bola ochotná poskytnúť spoločnosti Trame všetky zdroje potrebné na zaplatenie pokuty alebo časť z nich.

388    V reakcii na otázku týkajúcu sa splnenia takej hypotézy dostupných finančných prostriedkov položenú účastníkom konania Komisia uviedla, že takú hypotézu potvrdzuje skutkový stav, keďže 31. januára 2011 bola Trame schopná získať nezabezpečený úver vo výške 2,5 milióna eur od jednej z dvoch bánk, ktoré jej predtým poskytli hypotekárny úver. Trame neuviedla nijaké tvrdenie, ktoré by mohlo spochybniť dôvodnosť takej hypotézy.

389    Okrem toho aj za predpokladu, že dostupné likvidné prostriedky by neumožnili spoločnosti Trame zaplatiť pokutu, Komisia v napadnutom rozhodnutí tiež správne poznamenala, že Trame mohla získať dodatočné prostriedky tým, že by požiadala o vrátenie sumy 1,46 milióna eur, ktorú v marci 2009 požičala realitnej spoločnosti vo vlastníctve akcionárov spoločnosti Trame.

390    Pripomienky, ktoré v tejto súvislosti predložila Trame, totiž neumožňujú úplne vylúčiť, že táto spoločnosť mohla získať späť uvedenú sumu alebo ju použiť na získanie finančných prostriedkov potrebných na zaplatenie pokuty. Rozhodnutie Komisie v tejto súvislosti teda nie je neprimerané, ale naopak je v súlade s okolnosťami prejednávaného prípadu.

391    V poslednom rade, čo sa týka výhrady založenej na porušení zásady rovnosti zaobchádzania v porovnaní so zaobchádzaním so spoločnosťami CB a Itas, treba poukázať na to, že každý z týchto podnikov sa nachádzal v odlišnej finančnej situácii a že Komisia nekonštatovala, že bolo vhodné čiastočne znížiť predmetnú pokutu, ktorá bola vypočítaná s cieľom zohľadniť platobnú neschopnosť každého z týchto podnikov, so zreteľom na podmienky účasti týchto podnikov na porušení, ale vzhľadom na tieto rozdiely.

392    Z vyššie uvedeného vyplýva, že Komisia bola oprávnená domnievať sa – ako to urobila v napadnutom rozhodnutí –, že môže zamietnuť návrh spoločnosti Trame, aby sa zohľadnila údajná platobná schopnosť na účely zníženia pokuty.

c)     Záver

393    V dôsledku toho treba žalobný dôvod týkajúci sa platobnej neschopnosti zamietnuť ako nedôvodný.

I –  O návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ním ukladá pokuta, alebo na zníženie tejto pokuty, o výkone neobmedzenej právomoci Všeobecným súdom a o stanovení výšky pokuty

394    Neobmedzená právomoc, ktorú v súlade s článkom 261 ZFEÚ priznáva Všeobecnému súdu článok 31 nariadenia č. 1/2003, ho oprávňuje, aby okrem samotného preskúmania zákonnosti, ktoré umožňuje len odmietnutie žaloby o neplatnosť alebo zrušenie napadnutého aktu, nahradil posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením a v dôsledku toho zmenil napadnutý akt, a to aj bez toho, aby ho zrušil, s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti, najmä s cieľom zmeniť výšku pokuty, pokiaľ mu je otázka jej výšky predložená na posúdenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. februára 2007, Groupe Danone/Komisia, C‑3/06 P, Zb., EU:C:2007:88, body 61 a 62, a z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia, C‑534/07 P, Zb., EU:C:2009:505, bod 86 a citovanú judikatúru).

395    Trame vo svojich žalobných návrhoch navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ním tejto spoločnosti ukladá pokuta, alebo znížil túto pokutu.

396    Už z vyššie uvedeného vyplýva, že je namieste zrušiť článok 1 bod 17 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že Trame sa zúčastňovala na paneurópskej časti predmetného porušenia od 4. marca 1997 do 9. októbra 2000, dospela k záveru, že táto účasť sa od 4. marca 1997 do 28. februára 2000 týkala trojvláknových lán, a konštatovala, že uvedená spoločnosť sa v období od 30. augusta 2001 do 10. júna 2002 podieľala na protisúťažných postupoch. V dôsledku toho je tiež opodstatnené, aby Všeobecný súd zrušil článok 2 bod 17 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ním spoločnosti Trame bola uložená neprimeraná pokuta na sankcionovanie jej účasti na jedinom porušení od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002, keďže táto pokuta je vymedzená s ohľadom na účasť spoločnosti Trame na porušení uvedenom v článku 1 napadnutého rozhodnutia.

397    Všeobecnému súdu preto prináleží stanoviť výšku pokuty, ktorú treba uložiť spoločnosti Trame vzhľadom na jej účasť na jedinom porušení.

398    V tejto súvislosti treba uviesť, že stanovenie pokuty Všeobecným súdom nie je zo svojej podstaty presným aritmetickým výpočtom. Navyše Všeobecný súd, ktorý rozhoduje v rámci svojej neobmedzenej právomoci, nie je viazaný výpočtami Komisie, ani jej usmerneniami, ale svoje posúdenie musí vykonať s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti prípadu (pozri rozsudok z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, T‑11/06, Zb., EU:T:2011:560 bod 266 a citovanú judikatúru).

399    V prejednávanej veci na účely stanovenia výšky pokuty určenej na sankcionovanie účasti spoločnosti Trame na jedinom porušení z článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 vyplýva, že sa zohľadní závažnosť a doba trvania porušovania, a zo zásady individualizácie trestov vyplýva, že sankcia musí zohľadňovať situáciu každého porušiteľa vo vzťahu k porušeniu. To musí platiť osobitne v prípade takého komplexného a dlhotrvajúceho porušenia, aké vymedzila Komisia v napadnutom rozhodnutí, ktoré sa vyžaduje rôznorodosťou účastníkov.

400    V prejednávanom prípade Všeobecný súd považuje za vhodné zohľadniť nasledujúce okolnosti.

401    V prvom rade z dôkazov v spise dostatočným spôsobom vyplýva, že Trame sa zúčastnila na viacerých stretnutiach klubu Italia, ktoré sa týkali pridelenia kvót a určenia cien na talianskom trhu. Takéto dohody patria už na základe svojej povahy k najzávažnejším obmedzeniam hospodárskej súťaže. Účasť spoločnosti Trame na klube Italia od 4. marca 1997 do 19. septembra 2002 je zásadnou skutočnosťou na posúdenie sankcie. V tejto súvislosti však treba vziať do úvahy skutočnosť, že počas obdobia približne deviatich mesiacov – od 30. augusta 2001 do 10. júna 2002 – Komisia nebola schopná z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že Trame sa skutočne podieľala na protisúťažných postupoch klubu Italia (pozri body 288 až 296 vyššie).

402    V druhom rade možno konštatovať, že od 28. februára 2000 sa Trame v rámci klubu Italia podieľala na protisúťažných postupoch, ktoré sa netýkali len sedemvláknových lán, ale prinajmenšom aj výmeny citlivých obchodných informácií o trojvláknových lanách. Nie je však dostatočne preukázané, že Trame pred týmto dátumom vedela alebo musela vedieť, že trojvláknové laná boli tiež predmetom diskusií vedených v rámci klubu Italia (pozri body 194 až 197 vyššie).

403    V treťom rade možno konštatovať, že od 9. októbra 2000 Trame vedela alebo musela vedieť, že svojou účasťou na klube Italia sa zúčastňovala na širšom systéme, ktorý zahŕňal rôzne úrovne a ktorého cieľom bolo stabilizovať trh s predpínacou oceľou na paneurópskej úrovni, a tak zabrániť poklesu cien (pozri body 144 a 145 vyššie). Trame sa teda dozvedela o jedinom porušení, ktoré jej Komisia kladie za vinu, až v neskorom štádiu alebo v každom prípade v pokročilejšom štádiu ako iné podniky.

404    Zároveň treba poukázať na to, že Komisia nepreukázala, že Trame sa zúčastnila na južnej dohode, na klube España alebo na koordinácii v súvislosti so zákazníkom Addtek, ktoré boli podstatnými aspektmi jediného porušenia, a tiež nepreukázala jej účasť na vonkajšom aspekte klubu Italia, na ktorom sa Trame nemohla podieľať vzhľadom na to, že nevyvážala svoje výrobky z Talianska na územie jedného alebo viacerých štátov, ktorých sa týkalo jediné porušenie.

405    V štvrtom rade z okolností prejednávaného prípadu vyplýva, že účasť spoločnosti Trame na karteli sa vyznačuje určitými špecifikami, ktoré ju odlišujú od účasti iných podnikov, ako sú hlavní aktéri klubu Italia alebo subjekty, ktoré boli členmi klubu Európa, ktoré pôsobili na všetkých úrovniach a na všetkých územiach. Treba teda osobitne zohľadniť skutočnosť, že Trame pôsobila na okraji kartelu a že jej účasť bola ako taká – a to tak v rámci klubu Italia, ako aj mimo Talianska – obmedzená, o čom ostatní účastníci kartelu vedeli (pozri body 318 až 324 vyššie).

406    Vzhľadom na tieto okolnosti sa Všeobecný súd domnieva, že pokuta vo výške 5 miliónov eur umožňuje účinne postihnúť protiprávne správanie spoločnosti Trame, pretože nie je zanedbateľná a má dostatočný odstrašujúci účinok. Akákoľvek vyššia suma pokuty, ako je táto, by bola neprimeraná so zreteľom na porušenie vytýkané spoločnosti Trame posudzované vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré charakterizujú jej účasť na jedinom porušení.

407    Vzhľadom na zákonnú hranicu vo výške 10 % celkového obratu stanovenú článkom 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 konečná suma pokuty uloženej spoločnosti Trame v predchádzajúcom bode však nemôže presiahnuť 3,2 milióna eur.

408    Výšku pokuty uloženej spoločnosti Trame teda treba stanoviť na 3,2 milióna eur.

409    Okrem toho nie je opodstatnené, aby Všeobecný súd vyhovel návrhu na predvolanie a vypočutie zástupcu spoločnosti Tréfileurope Italia na karteli, keďže toto opatrenie nie je potrebné na vyriešenie sporu vzhľadom na obsah vyhlásenia, ktoré Trame v tejto súvislosti predložila v konaní na Všeobecnom súde, na vyjadrenia účastníkov konania a na dôkazy založené v spise.

410    V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

 O trovách

411    Podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak účastníci konania mali úspech len v časti predmetu konania, každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

412    Vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu je namieste rozhodnúť, že každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, pokiaľ ide o vec T‑422/10. Pokiaľ ide o vec T‑422/10 R, Trame znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Článok 1 bod 17 rozhodnutia Komisie K(2010) 4387 v konečnom znení z 30. júna 2010 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38.344 – Predpínacia oceľ), zmeneného a doplneného rozhodnutím Komisie K(2010) 6676 v konečnom znení z 30. septembra 2010 a rozhodnutím Komisie K(2011) 2269 v konečnom znení zo 4. apríla 2011, sa zrušuje v rozsahu, v akom Komisia konštatovala, že Trafilerie Meridionali SpA, predtým Emme Holding SpA, sa zúčastňovala na paneurópskej časti predmetného porušenia od 4. marca 1997 do 9. októbra 2000, dospela k záveru, že táto účasť sa od 4. marca 1997 do 28. februára 2000 týkala trojvláknových lán, a konštatovala, že uvedená spoločnosť sa v období od 30. augusta 2001 do 10. júna 2002 podieľala na protisúťažných postupoch.

2.      Článok 2 bod 17 rozhodnutia K(2010) 4387 v konečnom znení, zmeneného a doplneného rozhodnutím K(2010) 6676 v konečnom znení a rozhodnutím K(2011) 2269 v konečnom znení, sa zrušuje.

3.      Výška pokuty uloženej spoločnosti Trame sa stanovuje na 3,249 milióna eur.

4.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

5.      Každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania, pokiaľ ide o vec T‑422/10.

6.      Pokiaľ ide o vec T‑422/10 R, Trafilerie Meridionali znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

Frimodt Nielsen Dehousse Collins

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júla 2015.

Podpisy

* Jazyk konania: taliančina.

1 – Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.