Language of document : ECLI:EU:T:2007:236

UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 19. júla 2007 (*)

„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Návrh na odklad výkonu – Smernica 91/414/EHS – Prípustnosť – Fumus boni iuris – Naliehavosť – Zváženie záujmov“

Vo veci T‑31/07 R,

Du Pont de Nemours (France) SAS, so sídlom v Puteaux (Francúzsko),

Du Pont Portugal – Serviços, Sociedada Unipessoal Lda, so sídlom v Lisabone (Portugalsko),

Du Pont Ibérica SL, so sídlom v Barcelone (Španielsko),

Du Pont de Nemours (Belgium) BVBA, so sídlom v Mechelene (Belgicko),

Du Pont de Nemours Italiana Srl, so sídlom v Miláne (Taliansko),

Du Pont De Nemours (Nederland) BV, so sídlom v Dordrechte (Holandsko),

Du Pont de Nemours (Deutschland) GmbH, so sídlom v Bad Homburg vor der Höhe (Nemecko),

DuPont CZ s.r.o., so sídlom v Prahe (Česká republika),

DuPont Magyarország Kereskedelmi kft, so sídlom v Budaorsi (Maďarsko),

DuPont Poland sp. z o.o., so sídlom vo Varšave (Poľsko),

DuPont Romania Srl, so sídlom v Bukurešti (Rumunsko),

DuPont (UK) Ltd, so sídlom v Herts (Spojené kráľovstvo),

Dy-Pont Agkro Ellas AE, so sídlom v Halandrii (Grécko),

DuPont International Operations SARL, so sídlom v Grand Saconnex (Švajčiarsko),

DuPont Solutions (France) SAS, so sídlom v Puteaux,

v zastúpení: D. Waelbroeck a N. Rampal, advokáti,

žalobcovia,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: L. Parpala a B. Doherty, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh smerujúci k pozastaveniu účinnosti niektorých ustanovení smernice Komisie 2006/133/ES z 11. decembra 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť flusilazol medzi účinné látky (Ú. v. EÚ L 349, s. 27),

PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

vydal toto

Uznesenie

 Právny rámec

1        Smernica Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, s. 1; Mim. vyd. 03/011, s. 332) zavádza predovšetkým právnu úpravu Spoločenstva upravujúcu povolenia a zrušenie povolení uvádzať prípravky na ochranu rastlín na trh.

2        Článok 4 ods. 1 písm. a) smernice 91/414 stanovuje, že „členské štáty zabezpečia, že prípravok na ochranu rastlín nebude povolený, pokiaľ… jeho účinné látky nebudú uvedené v prílohe I“.

3        Na účinné látky, ktoré nie sú zaradené do prílohy I smernice 91/414, sa môže za určitých podmienok vzťahovať odchylný prechodný režim. Článok 8 ods. 2 smernice 91/414 tak stanovuje, že „členský štát môže počas obdobia 12 rokov nasledujúcich po oznámení tejto smernice povoliť uvedenie na trh na svojom území prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinné látky, ktoré nie sú uvedené v prílohe I, ktoré sú už na trhu dva roky po dátume oznámenia tejto smernice“.

4        Nariadenie Komisie (EHS) č. 3600/92 z 11. decembra 1992, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na realizáciu prvého stupňa pracovného programu, na ktorý sa vzťahuje článok 8 (2) smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. ES L 366, s. 10; Mim. vyd. 03/013, s. 242), stanovuje konanie o posúdení viacerých účinných látok s ohľadom na ich možné zaradenie do prílohy I smernice 91/414. Medzi týmito látkami sa nachádza flusilazol.

5        Konanie zakotvené v nariadení č. 3600/92 sa podľa článku 4 ods. 1 tohto nariadenia začína doručením ohlásenia výrobcu, ktorý si želá zaistiť zaradenie látky do prílohy I smernice 91/414, Komisii.

6        Po preskúmaní ohlásenia sa v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 3600/92 určí spravodajský členský štát na posúdenie každej z dotknutých účinných látok. V prejednávanej veci bolo na základe nariadenia Komisie (ES) č. 933/94 z 27. apríla 1994, ktorým sa ustanovujú účinné látky prípravkov na ochranu rastlín a určujú spravodajské členské štáty pre vykonávanie nariadenia č. 3600/92 (Ú. v. ES L 107, s. 8; Mim. vyd. 03/016, s. 84), určené Írsko ako spravodajský členský štát.

7        Po určení spravodajského členského štátu je každý ohlasovateľ povinný tomuto štátu v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia č. 3600/92 odoslať dokumentáciu, a to „zhrňujúcu zložku [súhrnnú dokumentáciu – neoficiálny preklad]“ a „úplnú zložku [kompletnú dokumentáciu – neoficiálny preklad]“ uvedené v článku 6 ods. 2 a 3 tohto nariadenia.

8        Článok 19 ods. 1 smernice 91/414, zmenenej a doplnenej nariadením Rady (ES) č. 806/2003 zo 14. apríla 2003, ktorým sa k rozhodnutiu 1999/468/ES prispôsobujú ustanovenia týkajúce sa výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri uplatňovaní jej vykonávacích právomocí stanovených v predpisoch Rady prijatých v súlade s konzultačným postupom (kvalifikovaná väčšina) (Ú. v. EÚ L 122, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 301), stanovuje, že Komisii bude pomáhať Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat (ďalej len „výbor“).

9        Článok 7 ods. 3a nariadenia č. 3600/92, ktorý bol doplnený nariadením Komisie (ES) č. 1199/97 z 27. júna 1997, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 3600/92 (Ú. v. ES L 170, s. 19; Mim. vyd. 03/021, s. 166), stanovuje, že Komisia po preskúmaní, ktoré vykoná výbor podľa článku 7 ods. 3 tohto nariadenia, súhrnnej dokumentácie a správy vypracovanej spravodajským členským štátom predloží výboru návrh smernice, ktorou sa účinná látka zaraďuje do prílohy I smernice, návrh rozhodnutia o odobratí povolenia na používanie prípravkov na ochranu rastlín, ktoré obsahujú účinnú látku, návrh rozhodnutia o takomto zrušení povolenia s možnosťou opätovného posúdenia zaradenia tejto účinnej látky do prílohy I k smernici po predložení výsledkov doplňujúcich skúšok alebo doplňujúcich informácií, alebo nakoniec návrh rozhodnutia o odložení zaradenia účinnej látky do prílohy I smernice až do predloženia výsledkov doplňujúcich skúšok alebo informácií.

10      Článok 5 ods. 1 smernice 91/414 stanovuje:

„1.      Vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky bude účinná látka zaradená do prílohy I na počiatočnú dobu neprevyšujúcu 10 rokov, ak sa dá očakávať, že prípravky na ochranu rastlín obsahujúce účinnú látku budú spĺňať nasledujúce podmienky:

a)      ich rezíduá spôsobené aplikáciou podľa správnej odbornej praxe ochrany rastlín nebudú mať žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat alebo na spodnú vodu a ani žiadny neprijateľný vplyv na životné prostredie, a dané rezíduá – pokiaľ sú toxikologicky alebo ekologicky významné – sa dajú stanoviť všeobecne používanými metódami;

b)      ich používanie v súlade so správnou odbornou praxou ochrany rastlín nemá žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat a ani žiadny neprijateľný vplyv na životné prostredie, ako je uvedené v článku 4 ods. 1 písm. b) iv) a v).“

11      Článok 5 ods. 5 smernice 91/414 stanovuje:

„Na požiadanie môže byť zaradenie určitej látky do prílohy I obnovené jedenkrát alebo viackrát na dobu nepresahujúcu 10 rokov; takéto obnovenie sa môže preskúmať kedykoľvek, pokiaľ existujú náznaky, že kritériá uvedené v odsekoch 1 a 2 sa už neplnia. Obnovenie sa udelí na dobu nevyhnutnú na ukončenie preskúmania, pokiaľ žiadosť o takéto obnovenie bola podaná v dostatočnom časovom predstihu a v každom prípade najmenej dva roky pred uplynutím platnosti a bude udelené na dobu nevyhnutnú na poskytnutie informácií požadovaných v súlade s článkom 6 ods. 4.“

12      Článok 6 ods. 1 smernice 91/414 stanovuje:

„1.      O zaradení účinnej látky do prílohy I sa rozhodne v súlade s postupom uvedeným v článku 19.

V súlade s tým istým postupom sa rozhodne aj o nasledujúcom:

–        podmienky pre zaradenie,

–        zmeny k prílohe I, ak sú potrebné,

–        vyňatie účinnej látky z prílohy I vtedy, ak už nespĺňa požiadavky článku 5 ods. 1 a 2.“

13      Prijatie rozhodnutia alebo smernice v súlade s článkom 7 ods. 3a nariadenia č. 3600/92 ukončuje odchylný prechodný režim stanovený v článku 8 ods. 2 smernice 91/414.

14      Smernica Komisie 2006/133/ES z 11. decembra 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť flusilazol medzi účinné látky (Ú. v. EÚ L 349, s. 27, ďalej len „sporná smernica“), ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2007, mení a dopĺňa prílohu I smernice 91/4141 s cieľom zaradiť do nej flusilazol.

15      Článok 1 spornej smernice stanovuje:

„Príloha I k smernici 91/414… sa mení a dopĺňa tak, ako je stanovené v prílohe k tejto smernici.“

16      Časť A osobitných ustanovení prílohy spornej smernice stanovuje:

„Povolené môžu byť len použitia ako fungicíd pre tieto plodiny:

–        obilniny iné ako ryža,

–        kukurica,

–        semená repky olejnej,

–        cukrová repa,

v dávkach nepresahujúcich 200 g účinnej látky na hektár na jednu aplikáciu.

Nesmú byť povolené tieto použitia:

–        aplikácia do ovzdušia,

–        aplikácia prostredníctvom chrbtového a ručného postrekovača, či už amatérskymi, alebo profesionálnymi používateľmi,

–        domáce záhradkárstvo.

Členské štáty zabezpečujú uplatňovanie všetkých náležitých opatrení na zníženie rizika…“

17      Článok 2 spornej smernice stanovuje:

„Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 30. júna 2007 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú od 1. júla 2007.

…“

18      Článok 3 spornej smernice stanovuje:

„1.      V súlade so smernicou 91/414… členské štáty v prípade potreby do 30. júna 2007 zmenia alebo odoberú existujúce povolenia týkajúce sa prípravkov na ochranu rastlín s obsahom flusilazolu ako účinnej látky. Do tohto dátumu overia najmä to, či podmienky prílohy I k uvedenej smernici týkajúce sa flusilazolu sú splnené, s výnimkou tých, ktoré sú stanovené v časti B položky týkajúcej sa uvedenej účinnej látky, a či držiteľ povolenia má dokumentáciu spĺňajúcu požiadavky prílohy II k uvedenej smernici alebo má k nej prístup v súlade s podmienkami článku 13.

2.      Odchylne od odseku 1 členské štáty prehodnotia každý povolený prípravok na ochranu rastlín s obsahom flusilazolu v súlade s jednotnými zásadami ustanovenými v prílohe VI k smernici 91/414… na základe dokumentácie spĺňajúcej požiadavky prílohy III k uvedenej smernici a s prihliadnutím na časť B položky v prílohe I k uvedenej smernici týkajúcej sa flusilazolu. Na základe tohto hodnotenia určia, či prípravok spĺňa podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b), c), d) a e) smernice 91/414/EHS.

Po tomto určení členské štáty v prípade potreby do 30. júna 2008 zmenia alebo odoberú povolenie týkajúce sa prípravkov, ktoré obsahujú flusilazol.“

 Skutkové okolnosti

19      Flusilazol je fungicíd, ktorý sa používa a predáva v Európskom spoločenstve už viac ako 20 rokov.

20      Súčasné povolenia na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh na báze flusilazolu boli zapísané do registra pre používanie na 26 druhoch plodín v pätnástich členských štátoch.

21      Táto účinná látka teda už bola prítomná na trhu, keď smernica 91/414 nadobudla 25. júla 1993 účinnosť.

22      Žalobcovia pôsobia v odvetví výroby a predaja flusilazolu a prípravkov na ochranu rastlín na báze flusilazolu.

23      Dňa 23. júla 1993 Du Pont de Nemours (France) SA (ďalej len „ohlasovateľ“) ohlásil spravodajskému členskému štátu svoj úmysel dosiahnuť zaradenie flusilazolu do prílohy I smernice 91/414.

24      V júli 1996 predložil spravodajský členský štát svoj návrh hodnotiacej správy Komisii odporúčajúci zaradenie flusilazolu do prílohy I smernice 91/414 na obdobie 10 rokov.

25      Dňa 17. októbra 1996 Komisia predložila návrh hodnotiacej správy všetkým členským štátom na konzultáciu a potom začala širokú konzultáciu odborníkov pochádzajúcich z rôznych členských štátov.

26      Dňa 14. apríla 1997 bola členským štátom a ohlasovateľovi predložená úplná správa na účely pripomienok a doplnenia informácií. Od ohlasovateľa boli ďalej vyžiadané doplňujúce údaje.

27      Konečné hodnotenie rôznych častí dokumentácie výborom prebiehalo od decembra 1997 do januára 2001 a malo byť dokončené počas zasadania výboru, ktoré sa konalo 7. decembra 2001.

28      Dňa 8. novembra 2001 Komisia vo svojom návrhu správy o preskúmaní dospela k záveru, že flusilazol zdanlivo vyhovuje požiadavkám bezpečnosti stanoveným smernicou 91/414, ale že na potvrdenie tohto záveru sú potrebné doplnkové štúdie.

29      Keďže v septembri 2003 boli dodané všetky požadované štúdie, spravodajský členský štát dospel k záveru, že flusilazol nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo a môže vyť zapísaný do prílohy I smernice 91/414.

30      Začiatkom októbra 2004 Komisia schválila návrh na zaradenie flusilazolu do prílohy I smernice 91/414. Napriek tomu 8. októbra 2004 Komisia rozhodla o nepredložení tohto návrhu výboru na hlasovanie.

31      V apríli 2005 bol v rámci pracovnej skupiny výboru prejednaný nový návrh, ktorý odporúčal zaradenie flusilazolu do prílohy I smernice 91/414 na obdobie siedmych rokov spolu s povinnosťou vykonať testy v súlade s usmerneniami týkajúcimi sa skúšania, ktoré boli práve vypracované v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), na účely vylepšenia posudzovania vlastností, ktoré môžu potenciálne narušiť činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním.

32      Keďže nový návrh nebol predložený výboru na hlasovanie, Komisia v auguste 2005 informovala ohlasovateľa, že zvažuje možnosť prijatia rozhodnutia o nezaradení flusilazolu do prílohy I smernice 91/414.

33      Dňa 10. augusta 2005 spravodajský členský štát informoval Komisiu, že nesúhlasí s uvedeným prístupom.

34      Dňa 20. októbra 2005 Komisia listom informovala ohlasovateľa o tom, že prípadné zaradenie flusilazolu do prílohy I smernice 91/414 bude pokrývať len plodiny, ktoré boli skutočne posúdené počas vykonaných vedeckých skúšok.

35      Dňa 3. marca 2006 nemohla byť v rámci výboru dosiahnutá dostatočná väčšina na schválenie nového návrhu Komisie, ktorého cieľom bolo tento raz zapísať flusilazol do prílohy I smernice 91/414 na účely použitia len na obilniny, semená repky olejnej, kukuricu a cukrovú repu.

36      Dňa 25. júna 2006 podľa rozhodnutia 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, s. 23, Mim. vyd. 01/003, s. 124), a preto, že výbor kladne nehlasoval, Komisia predložila Rade návrh, ktorý predpokladal zaradenie flusilazolu do prílohy I smernice 91/414 na obdobie siedmych rokov na účely použitia len na obilniny, semená repky olejnej, kukuricu a cukrovú repu. Kvalifikovaná väčšina požadovaná pre prijatie tohto návrhu Radou však nebola dosiahnutá.

37      Dňa 13. septembra 2006 Komisia teda predložila Rade zmenený a doplnený návrh, ktorý predpokladal zaradenie flusilazolu do prílohy I smernice 91/414 na obdobie obmedzené na 18 mesiacov.

38      Dňa 11. decembra 2006 v dôsledku neexistencie rozhodnutia Rady prijala Komisia spornú smernicu v súlade s ustanoveniami článku 5 ods. 6 tretieho pododseku rozhodnutia 1999/468 na základe svojho posledného návrhu, teda toho návrhu, ktorý predpokladá zaradenie flusilazolu do prílohy I smernice 91/414 na obdobie obmedzené na 18 mesiacov na účely použitia len na obilniny, semená repky olejnej, kukuricu a cukrovú repu (ďalej len „napadnuté obmedzenia“).

 Konanie a návrhy účastníkov konania

39      Dňa 12. februára 2007 žalobcovia podali na jednej strane žalobu o čiastočnú neplatnosť na základe článku 230 štvrtého odseku ES namierenú proti spornej smernici a na druhej strane žalobu o náhradu škody na základe článku 288 ES.

40      V ten istý deň žalobcovia podali návrh na nariadenie predbežných opatrení na základe článkov 242 ES a 243 ES smerujúci na jednej strane k tomu, aby sa vykonanie niektorých ustanovení spornej smernice odložilo, a na druhej strane k tomu, aby boli nariadené iné predbežné opatrenia.

41      Dňa 28. februára 2007 predložila Komisia svoje pripomienky k návrhu na nariadenie predbežných opatrení a žalobcovia predložili svoje záverečné pripomienky 15. marca 2007.

42      Dňa 23. apríla 2007 boli vypočuté ústne pripomienky účastníkov konania.

43      Vo svojom návrhu na nariadenie predbežných opatrení žalobcovia navrhujú, aby predseda Súdu prvého stupňa:

–        nariadil Komisii, aby prijala vhodné opatrenia na to, aby do vydania rozsudku vo veci samej bol odložený:

–        dátum uplynutia lehoty na zaradenie flusilazolu do prílohy I smernice 91/414, v súčasnosti stanovený na 30. júna 2008 prílohou spornej smernice,

–        dátum, do ktorého musia členské štáty po prehodnotení zmeniť alebo zrušiť povolenie na prípravky s obsahom flusilazolu, tiež stanovený na 30. júna 2008 článkom 3 ods. 2 spornej smernice,

–        nariadil Komisii, aby prijala vhodné opatrenia, aby do vydania rozsudku vo veci samej bolo pozastavené obmedzenie obsiahnuté v časti A osobitných ustanovení v prílohe spornej smernice, ktoré sa týkajú druhu plodín, pre ktoré môže byť používanie flusilazolu povolené členskými štátmi na základe jeho zaradenia do prílohy I smernice 91/414, a ktoré musí byť prebraté najneskôr do 30. júna 2007,

–        zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

44      Komisia na jednej strane navrhuje, aby bol návrh na nariadenie predbežných opatrení vyhlásený za neprípustný alebo nedôvodný, a na druhej strane, aby boli žalobcovia zaviazaní na náhradu trov konania.

 Právny stav

45      Na základe ustanovení článkov 242 ES a 243 ES v spojení s článkom 225 ods. 1 ES môže Súd prvého stupňa, pokiaľ usúdi, že to vyžadujú okolnosti, nariadiť odklad výkonu napadnutého aktu alebo prijať potrebné predbežné opatrenia.

46      Článok 104 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, že návrhy na nariadenie predbežných opatrení musia uvádzať predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré prima facie (fumus boni iuris) odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení. Tieto podmienky sú kumulatívne, preto musia byť návrhy na nariadenie predbežných opatrení zamietnuté, pokiaľ niektorá z nich nie je splnená [uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C‑268/96 P(R), Zb. s. I‑4971, bod 30]. Sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení musí prípadne zvážiť dotknuté záujmy (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 23. februára 2001, Rakúsko/Rada, C‑445/00 R, Zb. s. I‑1461, bod 73).

47      Okrem toho v rámci toho skúmania sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a môže slobodne rozhodnúť s ohľadom na osobitosti prejednávanej veci o spôsobe, akým musia byť tieto rôzne podmienky preskúmané, ako aj o poradí tohto skúmania, keďže žiadne pravidlo práva Spoločenstva mu neukladá vopred stanovenú analytickú schému na účely posúdenia nevyhnutnosti rozhodnúť o nariadení predbežných opatrení [uznesenia predsedu Súdneho dvora z 19. júla 1995, Komisia/Atlantic Container Line a i., C‑149/95 P(R), Zb. s. I‑2165, bod 23, a zo 17. decembra 1998, Emesa Sugar/Komisia, C‑364/98 P(R), Zb. s. II‑8815, bod 44].

 Tvrdenia účastníkov konania

 O prípustnosti

48      Podľa Komisie je návrh na nariadenie predbežných opatrení neprípustný.

49      Komisia v tejto súvislosti na jednej strane tvrdí, že žaloba vo veci samej, o ktorú sa opiera návrh na nariadenie predbežných opatrení, je neprípustná vzhľadom nato, že v prvom rade žalobcovia navrhujú zrušenie všeobecne platného aktu, v prejednávanej veci smernice, aj keď žiadny z nich nie je touto smernicou osobne dotknutý, a v druhom rade návrhy vo veci samej smerujúce k tomu, aby boli napadnuté obmedzenia zrušené, sú neprípustné v rozsahu, v akom boli uvedené obmedzenia koncipované ako celok a nie sú oddeliteľné od zvyšku smernice.

50      Komisia na druhej strane tvrdí, že návrhy smerujúce k tomu, aby jej sudca rozhodujúci o predbežnom opatrení nariadil prijať určité opatrenia, sú neprípustné z dôvodu, že v prvom rade Súd prvého stupňa nie je oprávnený vydávať príkazy v rámci žalôb o neplatnosť podaných na základe článku 230 ES a v druhom rade nemôže byť takýto príkaz účinný v rozsahu, v akom smeruje k dosiahnutiu zmeny a doplnenia platnej právnej úpravy, na ktorej prijatie nie je Komisia oprávnená bez vyjadrenia ostatných účastníkov legislatívneho procesu, ktorí by proti tomu mohli mať námietky.

51      Naproti tomu podľa žalobcov sú žaloba vo veci samej a návrh na nariadenie predbežných opatrení prípustné.

 O fumus boni iuris

52      Žalobcovia tvrdia, že sporná smernica je protiprávna v rozsahu, v akom v prvom rade zavedením napadnutých obmedzení na základe posúdenia nebezpečenstiev flusilazolu a nie na základe posúdenia jeho rizík nie je uvedená smernica v súlade so smernicou 91/414, podľa ktorej musí byť každá účinná látka hodnotená na základe posúdenia rizík.

53      Podľa žalobcov boli účinky flusilazolu na zdravie ľudí a na životné prostredie posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami. Akékoľvek dostupné dôkazy týkajúce sa prípadných obáv, pokiaľ ide o jeho vlastné toxické účinky, vrátane rizika narušenia činnosti žliaz s vnútorným vylučovaním boli počas posudzovacieho konania zohľadnené. V priebehu tohto konania ohlasovateľ preukázal, že existujú bezpečné použitia flusilazolu, a priaznivý záver, pokiaľ ide o bezpečnosť flusilazolu, bol s určitými výhradami prijatý v návrhu správy o preskúmaní Komisie v júni 2004.

54      Podľa žalobcov samotné obavy o nebezpečných vlastnostiach flusilazolu vyjadrené rôznymi členskými štátmi neodôvodňujú jeho zákaz od 30. júna 2008 ani predchádzajúce zrušenie všetkých povolení na túto účinnú látku na iné použitia ako tie, ktoré sú dovolené spornou smernicou s účinnosťou od 30. júna 2007.

55      V druhom rade sporná smernica porušuje zásadu obozretnosti, ktorá sa môže uplatňovať len na základe posúdenia rizík, a nie na základe posúdenia nebezpečenstiev.

56      V treťom rade sporná smernica porušuje zásadu proporcionality v rozsahu, v akom, po prvé, Komisia v podobných prípadoch nikdy neprijala takéto obmedzenia, po druhé, sporná smernica bráni členským štátom prijať akékoľvek rozhodnutie o riadení rizík, najmä pokiaľ ide o iné použitia, pre ktoré by flusilazol mohol byť povolený, a po tretie, mohli byť prijaté menej obmedzujúce opatrenia.

57      V štvrtom rade Komisia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom iné účinné látky, ktorých toxicita je zjavnejšia ako pri flusilazole, boli zaradené do prílohy I smernice 91/414 bez akéhokoľvek obmedzenia.

58      V piatom rade prijatím spornej smernice Komisia porušila svoju povinnosť riadnej správy vecí verejných, právo žalobcov byť vypočutí, zásadu právnej istoty, zásadu ochrany legitímnej dôvery, ako aj povinnosť odôvodnenia, ktorá jej prislúcha.

59      V šiestom rade sporná smernica obsahuje zjavne nesprávne posúdenie z dôvodu skutočnosti, že napadnuté obmedzenia sú založené na obavách uvádzaných niektorými členskými štátmi, ktoré nie sú zdokumentované.

60      V poslednom rade je sporná smernica dôsledkom zneužitia právomoci.

61      Naproti tomu podľa Komisie je sporná smernica v súlade s právnymi predpismi.

62      Komisia na úvod pripomína, že po prvé jedine ona je oprávnená na prijatie rozhodnutia o bezpečnosti flusilazolu po ukončení konania stanoveného smernicou 91/414. Z tohto konania vyplynuli v prejednávanej veci pochybnosti, pokiaľ ide o účinky flusilazolu na systém žliaz s vnútorným vylučovaním. V rámci výkonu svojej voľnej úvahy bola Komisia oprávnená rozhodnúť o povolení na uvádzanie na trh len za určitých obmedzujúcich podmienok.

63      Po druhé napadnuté obmedzenia zodpovedajú snahe Komisie uplatňovať zásadu obozretnosti, ktorá by mohla vychádzať nielen z posúdenia, ale aj z riadenia rizík.

64      Po tretie právomoc Súdu prvého stupňa na posúdenie takého aktu, akým je sporná smernica, je obmedzená vzhľadom na to, že táto smernica je výsledkom komplexných posúdení týkajúcich sa technických otázok.

65      Pokiaľ ide o tvrdenia predložené žalobcami, Komisia odpovedá, že v prvom rade, pokiaľ ide o obmedzenie týkajúce sa použití flusilazolu, prijala podobné obmedzenia, pokiaľ v iných prípadoch posudzované látky vyvolávali pochybnosti o ich bezpečnosti. V prejednávanej veci je uvedené obmedzenie odôvodnené rizikom narušenia činnosti žliaz s vnútorným vylučovaním zisteným Komisiou, ktorá sa na základe článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 1 smernice 91/414 rozhodla povoliť len použitia, ktoré boli skutočne predmetom vykonaných vedeckých skúšok.

66      V druhom rade, pokiaľ ide o obmedzenie týkajúce sa zaradenia flusilazolu do prílohy I smernice 91/414 na 18 mesiacov, cieľom tohto obmedzenia je uložiť členským štátom povinnosť, aby sa prednostne zaoberali flusilazolom, s prihliadnutím na špecifické nebezpečenstvá, ktoré predstavuje.

67      V treťom rade, pokiaľ ide o zásadu riadnej správy vecí verejných, podľa Komisie sa jej nemožno dovolávať bez ohľadu na porušenie iného práva.

68      V štvrtom rade, pokiaľ ide o právo byť vypočutý, žalobcovia nepreukázali, že počas posudzovacieho konania im bola odňatá možnosť predkladať tvrdenia.

69      V piatom rade, pokiaľ ide o zásadu právnej istoty, žalobcovia neuvideli, v čom spočíva jej porušenie.

70      V šiestom rade, pokiaľ ide o zásadu ochrany legitímnej dôvery, Komisia v podstate tvrdí, že žalobcovia neuviedli dôkazy, na ktorých by mohli založiť svoju dôveru.

71      V siedmom rade, pokiaľ ide o zásadu rovnosti zaobchádzania, každá účinná látka musí byť podľa Komisie, posúdená nezávisle od iných účinných látok, a ak je účinná látka povolená, môžu byť prijaté opatrenia na zmiernenie rizík.

72      V ôsmom rade, pokiaľ ide o porušenie povinnosti odôvodnenia, Komisia pripomína, že odôvodnenia č. 6 a 8 spornej smernice potvrdzujú dôvody, ktoré ju viedli k prijatiu napadnutých obmedzení.

73      V deviatom rade, pokiaľ ide o výhradu, ktorou jej je vytýkané, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, Komisia uvádza, že táto výhrada nie je preukázaná.

74      V poslednom rade, pokiaľ ide o zneužitie právomoci, Komisia tvrdí, že žalobcovia neuviedli, aký neoprávnený cieľ Komisia sledovala.

 O naliehavosti

75      Žalobcovia sa domnievajú, že je naliehavé vyhovieť ich návrhu na nariadenie predbežných opatrení na účely zabránenia tomu, aby im vznikla vážna a nenapraviteľná ujma, ktorá nie je čisto finančnej povahy. Žalobcovia tvrdia najmä to, že táto ujma sa v prvom rade prejaví nenapraviteľnou stratou ich podielu na európskom trhu fungicídov triazolu, v druhom rade odstavením ich priemyselnej zóny v Cernay (Francúzsko) a v treťom rade ujmou, ktorá vznikne poľnohospodárom, ktorí používajú flusilazol, ako aj európskemu poľnohospodárstvu ako celku.

76      Pokiaľ ide o prvú škodu uvádzanú žalobcami, súvisiacu s nenapraviteľnou stratou ich podielov na európskom trhu fungicídov triazolu, žalobcovia v podstate tvrdia, že v prvom rade je údajná škoda bezprostredne hroziaca vzhľadom na to, že sporná smernica, ktorá v skutočnosti znamená zákaz predaja flusilazolu, spôsobí od 30. júna 2008 stratu nehmotných zložiek podniku, ktorých súčasná čistá hodnota je odhadovaná približne na 84 miliónov eur, vypočítaná na základe príjmu, ktorí by mohli žalobcovia dosiahnuť z predaja flusilazolu v období 2007 – 2017.

77      V druhom rade je podľa žalobcov táto ujma nezvratná z dôvodu, že po prvé nemajú k dispozícii náhradné prípravky, ktoré by nahradili flusilazol na trhu s fungicídami triazolu, a po druhé konkurenti žalobcov na tomto trhu, najmä Bayer CropScience, BASF a Syngenta, si ľahko privlastnia ich podiely na trhu. Žalobcovia majú totiž podiel na trhu približne [dôverné](1), kým podiely na trhu Bayer CropScience, BASF a Syngenta sú [dôverné]. Po tretie povesť flusilazolu by bola poškodená zákazom jeho použitia, ku ktorému vedie sporná smernica, a následne by si ho kupujúci už viac neobjednávali. Po štvrté úradní technickí konzultanti v členských štátoch by flusilazol vylúčili z poradenských programov a v dôsledku toho by po určitom období neprítomnosti bolo extrémne ťažké – ak nie nemožné – znova ho zaviesť v týchto programoch. Po piate citlivosť na otázky verejného zdravia, ktorú preukazujú zákazníci a obchodní partneri žalobcov, by spôsobila stratu dôvery v predmetný prípravok. Po šieste povesť žalobcov v predmetom odvetví priemyslu by bola tiež poškodená.

78      Pokiaľ ide o druhú škodu uvádzanú žalobcami súvisiacu s odstavením ich priemyselnej zóny v Cernay, v ktorej žalobcovia sústreďujú všetku svoju výrobu flusilazolu pre európsky trh, žalobcovia v podstate uvádzajú, že odstavenie tejto zóny, ktorej [dôverné] výroby je určené na európsky trh, bude mať v prvom rade za následok stratu 40 pracovných miest v samotnej zóne, v druhom rade stratu desiatok pracovných miest v podnikoch, ktoré spracúvajú flusilazol, v treťom rade, ak bude továreň musieť byť prebudovaná, nemožnosť neskoršieho prebudovania, ak by Súd prvého stupňa musel spornú smernicu zrušiť, v štvrtom rade závažné poškodenie dodávateľov surovín a v piatom rade značné zníženie úrovne investícií do výskumu a vývoja.

79      Pokiaľ ide o tretiu škodu uvádzanú žalobcami súvisiacu s ujmou, ktorá by vznikla poľnohospodárom, ktorí používajú flusilazol, a európskemu poľnohospodárstvu vo všeobecnosti, žalobcovia predovšetkým uvádzajú, že neexistuje žiadne iné technické riešenie ako flusilazol na liečenie chorôb drevín a vínnej révy, ďalej neexistuje žiadny iný prípravok zapísaný v registri spôsobilý zabrániť škvrnitosti slnečnice, a napokon, že flusilazol je jediný prípravok, ktorý umožňuje liečiť choroby ľanu a konope. Okrem toho pri iných plodinách by stiahnutie flusilazolu z trhu zvýšilo výrobné náklady plodín proti fungicídnym chorobám. Žalobcovia vyčísľujú škodu, ktorá by vznikla európskym poľnohospodárom, približne na 90 miliónov eur.

80      Podľa Komisie žalobcovia nepreukázali, že je naliehavé vyhovieť ich návrhu na nariadenie predbežných opatrení.

81      Komisia na úvod rozvíja niekoľko úvah, ktoré poukazujú po prvé na to, že škody uvádzané žalobcami sú finančnej povahy, takže nemožno ich považovať za nenapraviteľné. Po druhé žalobcovia nepredložili dokumenty pochádzajúce od nezávislého zdroja, aby preukázali svoje tvrdenia. Po tretie žalobcovia mali predložiť dôkazy umožňujúce stanoviť škodu, ktorá by mohla každému z nich vzniknúť. Po štvrté vzhľadom na to, že nie je možné vedieť, aká bude právna úprava flusilazolu od 30. júna 2008, je potrebné posudzovať len dôsledky zákazu predaja flusilazolu na 18 mesiacov pre žalobcov, a nie dôsledky, ktoré by mohol mať úplný zákaz. Navyše, keďže obdobie stanovené spornou smernicou pre vyčerpanie zásob siaha až do 30. júna 2007, posúdenie jeho dopadu sa bude môcť uskutočniť len za obdobie od 30. júna 2007 do 30. júna 2008. Po piate škoda uvádzaná žalobcami nie je bezprostredne hroziaca. Po šieste žalobcom sa nepodarilo preukázať, že po 30. júni 2008 nebude môcť byť povolenie na predaj flusilazolu obnovené.

82      Pokiaľ ide o škody uvádzané žalobcami, Komisia uvádza, pokiaľ ide o stratu nehmotných zložiek podniku žalobcov, že kritérium výpočtu súčasnej čistej hodnoty nehmotných zložiek podniku, ktorá sa vzťahuje na príjem, ktorý by mohli žalobcovia dosiahnuť z predaja flusilazolu v období 2007 – 2017, nie je správne. V prvom rade vychádza z nesprávneho predpokladu, podľa ktorého zaradenie flusilazolu nebude obnovené po uplynutí 18 mesiacov stanovených spornou smernicou, keďže nie je možné predvídať, aká bude právna úprava flusilazolu v tomto čase. V druhom rade výpočet prihliada na škodu, ktorá v zásade vznikne až dlhý čas po skončení konania vo veci samej. V treťom rade pre každý z rokov od 2007 až do 2017 žalobcovia odpočítajú ako výdavky, ktoré dosiahnu výšku od [dôverné] do [dôverné]. Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, že ak sa flusilazol neuvádza na trh, nemôžu vznikať výdavky z predaja, správy alebo distribúcie samotného flusilazolu.

83      Pokiaľ ide o stratu podielov na trhu s fungicídmi triazolu uvádzanú žalobcami, Komisia v prvom rade uvádza, že takáto strata predpokladá, že zaradenie flusilazolu nebude po uplynutí 18 mesiacov podľa spornej smernice obnovené, čo však nemožno preukázať.

84      V druhom rade, aj keby bolo uvádzanie flusilazolu na trh úplne zakázané po 30. júni 2008, žalobcovia by museli preukázať, že na základe toho boli vystavení situácii spôsobilej ohroziť ich samotnú existenciu alebo nenapraviteľným spôsobom zmeniť ich podiely na trhu. Osobitne by museli preukázať, že prekážky štrukturálnej alebo právnej povahy im zabránili vrátiť sa na trh, ak by bola sporná smernica nakoniec zrušená Súdom prvého stupňa.

85      V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov, podľa ktorých na jednej strane dodávatelia uzavrú iné dojednania, a nevrátia sa teda k žalobcom, a na druhej strane úradní technickí konzultanti v členských štátoch nezaradia flusilazol do svojich poradenských programov, pričom toto rozhodnutie bude nezvratné, Komisia sa domnieva, že ani jedno, ani druhé nie je podložené skutkovým stavom.

86      V štvrtom rade, pokiaľ ide o možnosť nahradenia flusilazolu, Komisia na jednej strane uvádza, že fungicídy ako tebuconazol a proquinazid, ktoré sú tiež uvádzané na trh žalobcami, môžu nahradiť flusilazol, a na druhej strane, aj keby žalobcovia nemali vlastné náhradné prípravky, mohli by uzavrieť obchodné dohody na distribúciu prípravkov iných výrobcov.

87      V piatom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého by sa nemohli vrátiť na trh, aj keby bola sporná smernica zrušená, vzhľadom na to, že spotrebitelia by sa obávali jeho účinkov na verejné zdravie, Komisia na jednej strane uvádza, že ak by bola sporná smernica zrušená, žalobcovia by mohli zorganizovať informačnú kampaň, ktorá by mala za cieľ presvedčiť ich zákazníkov, aby sa vrátili k ich prípravku, a na druhej strane, žalobcovia nepredložili dôkazy umožňujúce stanoviť dôvod, pre ktorý by v takom prípade nebolo možné presvedčiť ich zákazníkov, aby znova kupovali flusilazol.

88      V šiestom rade žalobcovia podľa Komisie nepredkladajú žiaden dôkaz umožňujúci stanoviť, že ich konkurenti by prevzali ich podiely na trhu a že táto strata podielov na trhu by bola nezvratná.

89      Pokiaľ ide o odstavenie priemyselnej zóny Cernay, Komisia tvrdí, že žalobcovia, na jednej strane nepredkladajú dôkazy umožňujúce stanoviť, že predaj mimo Spoločenstva by nebol dostatočný na zabránenie odstavenia tejto zóny, a na druhej strane uvádzajú škody, ktoré by v skutočnosti vznikli tretím osobám, ktoré by teda nevznikli priamo žalobcom.

90      Pokiaľ ide o ujmu, ktorá by vznikla európskemu poľnohospodárstvu, Komisia sa domnieva, že táto ujma na jednej strane nie je dostatočne právne preukázaná a na druhej strane nejde o ujmu, ktorá vznikne priamo žalobcom.

91      Napokon, pokiaľ ide o možnosť, že údajná ujma ohrozí samotnú existenciu žalobcov, Komisia poukazuje na to, že po prvé materská spoločnosť skupiny, do ktorej patria, je významným podnikom dosahujúcim v roku 2006 príjem až vo výške 27,4 miliárd amerických dolárov (USD), po druhé údajná strata 84 miliónov eur by sa rovnala 0,22 % celkovej burzovej kapitalizácie samotnej materskej spoločnosti a po tretie údajná strata by predstavovala len 0,108 %, teda približne tisícinu ročného príjmu tejto skupiny.

92      Vo svojich záverečných pripomienkach z 15. marca 2007 žalobcovia odpovedajú na tvrdenia Komisie.

93      V prvom rade žalobcovia opäť potvrdzujú, že sporná smernica v skutočnosti zakazuje uvádzanie flusilazolu na trh od 30. júna 2008. Keďže totiž možnosť predĺženia je čisto hypotetická, nemožno naliehavosť vylúčiť vzhľadom na to, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť posudzovaný na základe situácie existujúcej v čase jeho podania.

94      Po 30. júni 2008 – teda po uplynutí 18 mesiacov stanovených spornou smernicou – bude totiž uvádzanie flusilazolu na trh touto smernicou zakázané.

95      V tejto súvislosti žalobcovia v podstate po prvé tvrdia, že aj keď Komisia tvrdí, že konanie umožňujúce predĺženie doby zaradenia flusilazolu do prílohy I smernice 91/414 by mohlo byť veľmi rýchle, nepredkladá žiadny dôkaz umožňujúci dospieť k záveru, že konečné posúdenie fusilazolu bude možné v rámci niekoľkých mesiacov, kým na jednej strane až doteraz nestačilo niekoľko rokov na riadne vykonanie takéhoto posúdenia a na druhej strane žiadosť o predĺženie musí byť normálne podaná najmenej dva roky pred skončením platnosti povolenia predmetnej látky. Po druhé Komisia nevysvetlila, v čom by sa mohla situácia zmeniť počas 18 mesiacov, keď môže byť flusilazol čiastočne uvádzaný na trh len na povolené použitia. Po tretie argumentácia Komisie, podľa ktorej je návrh na nariadenie predbežných opatrení predčasný, ktorá spočíva na myšlienke, že Komisia by v zásade mohla prijať rozhodnutie, ktorým sa mení jej pôvodné rozhodnutie, by viedla k tomu, že takýto návrh by sa v skutočnosti vždy musel považovať za predčasný a nebolo by možné vyhovieť mu, čím by sa konanie o nariadení predbežných opatrení stalo bezpredmetným. Po štvrté akékoľvek rozhodnutie, ktoré by bolo prijaté po období 18 mesiacov, by bolo príliš oneskorené na to, aby zabránilo negatívnym účinkom napadnutých obmedzení.

96      Pokiaľ ide o stratu ich podielov na trhu, žalobcovia rozvíjajú určité predbežné úvahy, aby preukázali, že podľa judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa podmienka naliehavosti nevyhnutná na to, aby mohli byť nariadené predbežné opatrenia, nevyžaduje, aby bolo preukázané riziko zániku žalobcu. Podľa žalobcov na účely splnenia podmienky naliehavosti im stačí preukázať, že im hrozí nezvratná strata ich podielov na trhu.

97      Pokiaľ ide o nenapraviteľnosť údajnej škody, žalobcovia uvádzajú, že po prvé dva prípravky spomenuté Komisiou nemožno považovať za náhradné prípravky vzhľadom na to, že žalobcovia uvádzajú na trh na jednej strane tebuconazol na základe licencie, ktorá im umožňuje uvádzať ho na trh len v Spojených štátoch, a na druhej strane proquinazid na základe licencie, ktorá im umožňuje uvádzať ho na trh len na použitie na iných plodinách a proti iným chorobám ako tým, pre ktoré sa flusilazol uvádza na trh. Po druhé prv než by žalobcovia mohli uvádzať na trh novú látku, potrebovali by najmenej desať rokov na vykonanie štúdií, výskumov a administratívnych krokov nevyhnutných na jej rozvinutie. Po tretie alternatívne riešenie navrhované Komisiou, akým sú paralelné dovozy, zmluvy o distribúcii uzavreté s inými výrobcami a uvádzanie na trh generických prípravkov, v praxi neprichádza do úvahy predovšetkým vzhľadom na to, že pre konkurujúceho výrobcu nemá hospodársky význam nechať žalobcov prežiť na tomto trhu, ďalej paralelné dovozy sú možné len v obmedzených množstvách, ktoré by nestačili na pokrytie nákladov žalobcov, nakoniec žalobcovia nepôsobia na trhu generických prípravkov a v každom prípade vývoj generického prípravku tiež vyžaduje niekoľko rokov. Po štvrté zrušenie povolenia na uvádzanie flusilazolu na trh by spôsobilo nenapraviteľné zmeny v štruktúre trhu s prihliadnutím na skutočnosť, že na jednej strane, ako to dosvedčili viacerí distribútori, skutočnosť, že na prípravok bolo zrušené povolenie, nenapraviteľne poškodzuje jeho povesť, a na druhej strane zotrvačnosť spotrebiteľov by spôsobila, že by už opätovne nevymenili jeden prípravok za iný prípravok, ktorý práve prestali nakupovať.

98      Napokon zrušenie povolenia na uvádzanie flusilazolu na trh by spôsobilo odstavenie priemyselnej zóny Cernay, ktorej [dôverné] výroby sú určené na európsky trh. Výroba by bola totiž na deväť mesiacov prerušená, čo by spôsobilo náklady vo výške [dôverné], pretože zastavenie na jeden mesiac spôsobuje náklady vo výške [dôverné]. Navyše ako dôsledok zvýšenia nákladov na prvotné suroviny na kilo, ktoré by bolo dôsledkom zníženia dodávaných množstiev, by odhadované zvýšenie nákladov na kilo predaných prípravkov na báze flusilazolu bolo [dôverné]. Fixné náklady na výrobu flusilazolu v 2006, ktoré by sa celkovo rovnali [dôverné], by museli byť rozdelené na zvyšné množstvo flusilazolu, ktorého výrobné náklady by sa v dôsledku toho zvýšili o [dôverné] na liter konečného prípravku.

99      Počas pojednávania Komisia odpovedala, že pokiaľ ide v prvom rade jednak o účinky spornej smernice, žalobcovia nepredložili dôkazy umožňujúce preukázať, že táto smernica v skutočnosti zakazuje uvádzanie flusilazolu na trh od 30. júna 2008, a jednak, aj keby muselo byť prijaté rozhodnutie, ktorým sa zakazuje uvádzanie flusilazolu na trh, zrušenie vnútroštátnych povolení by bolo spôsobené týmto rozhodnutím a nie spornou smernicou, takže škoda uvádzaná žalobcami je len hypotetická.

100    Pokiaľ ide v druhom rade o nenapraviteľnosť škody uvádzanej žalobcami, Komisia poukazuje na to, že argumentácia žalobcov je protirečivá v rozsahu, v akom sa odvoláva zároveň na výnimočnú povahu vlastností flusilazolu na účely preukázania nemožnosti nahradiť ho inými prípravkami a zároveň na existenciu viacerých náhradných prípravkov na preukázanie toho, že spotrebitelia by sa nevrátili k flusilazolu v prípade, keby Súd prvého stupňa musel spornú smernicu zrušiť.

101    Pokiaľ ide o závažnosť údajnej škody, Komisia sa domnieva, že žalobcovia sa nemôžu obmedziť na tvrdenie straty podielov na trhu, ale sú povinní tiež preukázať, že takáto strata by im spôsobila vážnu ujmu s ohľadom na veľkosť skupiny, ktorej súčasťou sú aj jej akcionári.

 O zvážení záujmov

102    Žalobcovia tvrdia, že zváženie záujmov sa prikláňa v ich prospech z dôvodu, že na jednej strane požadované predbežné opatrenia sa obmedzujú na zachovanie súčasnej situácie a na druhej strane flusilazol je pre poľnohospodárov Spoločenstva nevyhnutný a umožňuje im súťažiť s ostatnými poľnohospodármi vo svete.

103    Na pojednávaní žalobcovia okrem toho žiadali, aby boli škody, ktoré by mohli byť spôsobené pracovníkom, podnikom závislým od výroby flusilazolu, poľnohospodárom, ktorí používajú túto účinnú látku, a európskemu poľnohospodárstvu vo všeobecnosti, ktoré uvádzali v návrhu na nariadenie predbežných opatrení, posúdené na základe zváženia záujmov.

104    Podľa Komisie zváženie záujmov sa prikláňa v prospech zamietnutia návrhu na nariadenie predbežných opatrení z dôvodu, že na jednej strane napadnuté obmedzenia boli koncipované ako celok a nemôžu byť oddelené od zvyšku spornej smernice bez ohrozenia účelu právnej úpravy, ktorej cieľom je chrániť verejné zdravie, a na druhej strane, ak by bola účinnosť napadnutých obmedzení pozastavená, ochrana zdravia a životného prostredia by bola oslabená.

 Posúdenie sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení

 O prípustnosti

105    Treba pripomenúť, že článok 104 ods. 1 prvý pododsek rokovacieho poriadku stanovuje, že návrh na odklad výkonu aktu prijatého inštitúciou podľa článku 242 ES je prípustný len vtedy, ak navrhovateľ napadol tento akt žalobou na Súde prvého stupňa.

106    Z ustálenej judikatúry vyplýva, že hoci je pravda, že otázka prípustnosti žaloby vo veci samej by sa v konaní o nariadení predbežného opatrenia v zásade nemala posudzovať, aby tak nedošlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej, môže byť napriek tomu na vyslovenie prípustnosti návrhu na odklad výkonu opatrenia nevyhnutné, aby žalobca preukázal existenciu určitých skutočností umožňujúcich prima facie prijať záver, že žaloba vo veci samej, s ktorou súvisí návrh na nariadenie predbežného opatrenia, je prípustná, aby tak žalobca nemal možnosť prostredníctvom konania o nariadení predbežného opatrenia dosiahnuť odklad výkonu opatrenia, ktoré neskôr Súdny dvor odmietne zrušiť, vysloviac zároveň, že na základe preskúmania veci samej je jeho žaloba neprípustná [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 18. novembra 1999, Pfizer Animal Health/Rada, C‑329/99 P(R), Zb. s. I‑8343, bod 89; uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 7. júla 2004, Região autónoma dos Açores/Rada, T‑37/04 R, Zb. s. II‑2153, bod 108].

107    Takéto preskúmanie prípustnosti žaloby vo veci samej je nevyhnutne stručné z dôvodu naliehavosti konania o nariadení predbežného opatrenia [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 12. októbra 2000, Federación de Cofradías de Pescadores de Guipúzcoa a i./Rada, C‑300/00 P(R), Zb. s. I‑8797, bod 35; uznesenie Região autónoma dos Açores/Rada, už citované v bode 106 vyššie, bod 109].

108    V konaní o nariadení predbežného opatrenia sa totiž môže prípustnosť žaloby vo veci samej posudzovať iba prima facie, pričom cieľom je preskúmať, či žalobca predložil dostatočné dôkazy, ktoré prima facie odôvodňujú záver, že prípustnosť žaloby vo veci samej nemožno vylúčiť. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežného opatrenia by mal vysloviť neprípustnosť návrhu len v prípade, keď je prípustnosť žaloby vo veci samej úplne vylúčená. Rozhodnúť v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia o prípustnosti žaloby vo veci samej v prípade, keď jej prípustnosť nie je prima facie úplne vylúčená, by sa rovnalo prejudikovaniu rozhodnutia Súdu prvého stupňa o tejto žalobe (uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa zo 17. januára 2001, Petrolessence a SG2R/Komisia, T‑342/00 R, Zb. s. II‑67, bod 17; z 19. decembra 2001, Government of Gibraltar/Komisia, T‑195/01 R a T‑207/01 R, Zb. s. II‑3915, bod 47, a Região autónoma dos Açores/Rada, už citované v bode 106 vyššie, bod 110).

109    V tomto prípade opierajú žalobcovia svoj návrh na nariadenie predbežných opatrení o žalobu o neplatnosť, ktorej prípustnosť Komisia spochybňuje.

110    Preto je opodstatnené preskúmať, či dôkazy predložené žalobcami umožňujú dospieť prima facie k záveru, že prípustnosť žaloby vo veci samej nie je zjavne vylúčená.

111    Komisia spochybňuje skutočnosť, že žalobcovia sú spornou smernicou osobne dotknutí.

112    V tejto súvislosti treba na jednej strane poukázať na to, že počas pojednávania žalobcovia predložili dokument, z ktorého vyplýva, že Du Pont de Nemours (France) SA, ktorý bol spomenutý v nariadení č. 933/94 ako ohlasovateľ, medzičasom zmenil svoje obchodné meno na Du Pont de Nemours (France) SAS. Prvý žalobca sa teda musí považovať za ohlasovateľa. Tento žalobca sa okrem toho zúčastnil na posudzovacom konaní a na základe toho mu boli poskytnuté procesné záruky. Za týchto podmienok nemôže byť prima facie vylúčené, že sporná smernica sa osobne dotýka prvého žalobcu a že žaloba vo veci samej podaná týmto žalobcom je prípustná (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, T‑13/99, Zb. s. II‑3305, body 99 až 105, a Alpharma/Rada, T‑70/99, Zb. s. II‑3495, body 91 až 96).

113    Na druhej strane treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, ak ide o stanovenie prípustnosti jednej a tej istej žaloby podanej viacerými žalobcami a žaloba je prípustná, pokiaľ ide o jedného z nich, nie je potrebné skúmať aktívnu legitimáciu ďalších žalobcov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, C‑313/90, Zb. s. I‑1125, bod 31; rozsudky Súdu prvého stupňa zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T‑127/99, T‑129/99 a T‑148/99, Zb. s. II‑1275, bod 52, a z 8. júla 2003, Verband der freien Rohrwerke a i./Komisia, T‑374/00, Zb. s. II‑2275, bod 57).

114    Pokiaľ ide o prípustnosť návrhov na čiastočné zrušenie spornej smernice, je vhodné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že čiastočné zrušenie aktu Spoločenstva je možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, sú oddeliteľné od ostatných častí aktu. Súdny dvor opakovane rozhodol, že táto podmienka oddeliteľnosti nie je splnená, ak by čiastočné zrušenie aktu spôsobilo zmenu jeho podstaty (rozsudok Súdneho dvora z 30. marca 2006, Španielsko/Rada, C‑36/04, Zb. s. I‑2981, body 12 a 13; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C‑68/94 a C‑30/95, Zb. s. I‑1375, bod 257).

115    Pritom stačí skonštatovať, že Komisia sa obmedzuje na tvrdenie, že napadnuté obmedzenia nie sú oddeliteľné od zvyšku spornej smernice bez toho, aby predložila dôkazy, ktoré umožňujú prima facie dospieť k záveru, že navrhované čiastočné zrušenie by spôsobilo zmenu podstaty tejto smernice.

116    V prejednávanej veci žalobcovia uvádzajú, že účel, ktorý sleduje ich žaloba, nie je dosiahnuť zrušenie spornej smernice, ktorou je smernica prijatá s cieľom zaradiť flusilazol do prílohy I smernice 91/414, ale dosiahnuť zaradenie tejto látky bez napadnutých obmedzení, ktoré považujú za vedecky neodôvodnené a protiprávne.

117    V konaní o nariadení predbežného opatrenia sa môže prípustnosť žaloby vo veci samej posudzovať iba prima facie, pričom cieľom je preskúmať, či žalobca predložil dostatočné dôkazy, ktoré prima facie odôvodňujú záver, že prípustnosť žaloby vo veci samej nemožno vylúčiť. Sudca rozhodujúci o na riadení predbežných opatrení teda môže vysloviť neprípustnosť návrhu len v prípade, keď je prípustnosť žaloby vo veci samej úplne vylúčená.

118    Pritom tvrdenia Komisie neumožňujú sudcovi rozhodujúcemu o nariadení predbežných opatrení vyvodiť záver o oddeliteľnosti napadnutých ustanovení vo vzťahu k iným ustanoveniam spornej smernice, takže prípustnosť návrhov vo veci samej nemožno prima facie vylúčiť.

119    Okrem toho je potrebné pripomenúť, že Súdny dvor tiež rozhodol, že otázka, či čiastočné zrušenie zmení podstatu napadnutého aktu, predstavuje objektívne kritérium a nie subjektívne kritérium súvisiace s politickou vôľou orgánu, ktorý prijal sporný akt (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Nemecko/Komisia, C‑239/01, Zb. s. I‑10333, bod 37).

120    Na politický cieľ, ktorý sleduje Komisia prijatím smernice zaraďujúcej flusilazol do prílohy I smernice 91/414 a pripojením určitých obmedzení k tomuto zaradeniu, nemožno teda na účely posúdenia, či čiastočné zrušenie spornej smernice zmení podstatu napadnutého aktu, prihliadať.

121    Okrem toho treba v každom prípade uviesť, že flusilazol bol do 30. júna 2007 povolenou látkou. Sporná smernica túto látku povolila na určité obdobie a s určitými obmedzeniami používania. Pritom, ak by sa žalobcovia mohli domáhať len úplného zrušenia aktu, ako to tvrdí Komisia, a nielen napadnutých obmedzení, takáto žaloba by viedla k zakázaniu flusilazolu, pretože žalobcovia by už nemali prospech z jeho zaradenia do prílohy I smernice 91/414. Takáto žaloba by bola voči nim zjavne zbavená potrebného účinku.

122    Ak by teda bola argumentácia Komisie prijatá, žalobcovia by sa nemohli domáhať ani úplného, ani čiastočného zrušenia aktu, a teda ani sa vopred chrániť proti vážnej a nenapraviteľnej ujme vyplývajúcej zo spornej smernice. Argumentácia Komisie teda nemôže v tomto štádiu uspieť.

123    S ohľadom na predchádzajúce úvahy je opodstatnené prima facie vyvodiť záver, že neexistujú skutočnosti umožňujúce v prejednávanej veci preukázať, že prípustnosť žaloby vo veci samej je zjavne vylúčená.

124    Pokiaľ ide o prípustnosť návrhu na nariadenie predbežných opatrení, ktorú Komisia spochybňuje na základe skutočnosti, že smeruje k tomu, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení uložil Komisii príkazy, je potrebné poukázať na to, že žalobcovia sa v skutočnosti snažia svojím návrhom na nariadenie predbežných opatrení dosiahnuť odklad výkonu niektorých ustanovení spornej smernice.

125    V každom prípade žalobcovia svoj návrh na nariadenie predbežných opatrení nezakladajú len na článku 242 ES, ale dovolávajú sa aj článku 243 ES.

126    Pritom na základe článku 243 ES je sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení oprávnený nariadiť potrebné predbežné opatrenia. Osobitne je oprávnený nariadiť vhodné predbežné príkazy Komisii (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 5. augusta 1983, Muratori/Komisia, 118/83 R, Zb. s. 2583, bod 53).

127    V dôsledku toho je na základe dôkazov predložených účastníkmi konania opodstatnené dospieť k záveru, že návrh na nariadenie predbežných opatrení je prípustný.

 O fumus boni iuris

128    Je opodstatnené skonštatovať, že prinajmenšom niektoré žalobné dôvody uvádzané žalobcami sa prima facie zdajú byť relevantné a v každom prípade nie celkom nedôvodné. To platí najmä o prvom a druhom žalobnom dôvode.

129    Tieto dva žalobné dôvody uvádzané žalobcami sa opierajú o spoločnú argumentáciu, ktorá vychádza hlavne z rozlišovania medzi pojmom riziko na jednej strane a pojmom nebezpečenstvo na druhej strane.

130    Súd prvého stupňa už mal príležitosť v podobnom odvetví patriacom do spoločnej poľnohospodárskej politiky v zmysle článku 37 ES spresniť, že pojem „riziko“ zodpovedá funkcii pravdepodobnosti nepriaznivých účinkov na majetok chránený právnym poriadkom z dôvodu používania výrobku alebo postupu. Pojem „nebezpečenstvo“ sa všeobecne používa v širšom slova zmysle a opisuje každý výrobok alebo postup, ktorý môže mať nepriaznivé účinky na zdravie ľudí (rozsudok Pfizer Animal Health/Rada, už citovaný v bode 112 vyššie, bod 147).

131    Okrem toho Súd prvého stupňa spresnil, že posúdenie rizika má za cieľ posúdiť úroveň pravdepodobnosti nepriaznivých účinkov určitého výrobku alebo postupu na zdravie ľudí a závažnosť potenciálnych účinkov (pozri v tomto zmysle rozsudok Pfizer Animal Health/Rada, už citovaný v bode 112 vyššie, bod 148).

132    Pritom prvým žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že posudzovacie konanie zavedené smernicou 91/414, ako vyplýva z článku 5 tejto smernice, spočíva na posúdení rizík. Žiadny z prípravkov na ochranu rastlín patriaci do pôsobnosti spornej právnej úpravy totiž nemá nebezpečné vlastnosti a účelom predmetnej právnej úpravy je riadiť riziko, ktoré je vlastné uvádzaniu takýchto prípravkov na trh.

133    Ako uvádzajú žalobcovia, podľa článku 5 smernice 91/414 zaradenie účinnej látky do prílohy I tejto istej smernice je vylúčené, ibaže by prinajmenšom s vzhľadom na stav vedeckých a technických poznatkov bolo možné počítať s tým, že aspoň jeden prípravok na ochranu rastlín obsahujúci predmetnú účinnú látku bude bezpečný. Inými slovami, aj keď je látka nebezpečná, môže byť prima facie zaradená do prílohy I smernice 91/414, ak zodpovedá právne akceptovateľnej úrovni rizika pod podmienkou, že sa dodrží vhodný návod na použitie.

134    Zdá sa, že Komisia spochybňuje, že smernica 91/414 vyžaduje posúdenie rizík súvisiacich s látkami, ktorých uvádzanie na trh musí byť povolené. Tvrdí totiž, že sporná smernica, ktorá vychádza zo smernice 91/414, spočíva na posúdení rizík, ako vyplývajú z vedeckých skúšok vykonaných počas analýzy flusilazolu.

135    Okrem toho druhým žalobným dôvodom žalobcovia tvrdia, že zásada obozretnosti uvádzaná v prejednávanej veci samotnou Komisiou vychádza tiež z posúdenia rizík a nie z posúdenia nebezpečenstiev.

136    Osobitne sa žalobcovia opierajú o judikatúru Súdu prvého stupňa, podľa ktorej možno zásadu obozretnosti uplatňovať len v rizikových situáciách, najmä vo vzťahu k zdraviu ľudí, ktoré bez toho, aby boli založené len na vedecky neoverených hypotézach, ešte nemohli byť plne preukázané (rozsudok Pfizer Animal Health/Rada, už citovaný v bode 112 vyššie, bod 146).

137    V tejto súvislosti, ako to správne pripomína Komisia, treba pripomenúť, že Súdny dvor už spresnil, že orgán Spoločenstva, ktorý v rámci svojich úloh vykonáva komplexné preskúmania, disponuje pritom širokou mierou voľnej úvahy, ktorej uplatňovanie podlieha obmedzenej súdnej kontrole, čo znamená, že súd Spoločenstva nenahrádza posúdenie skutkového stavu tohto orgánu svojím posúdením. Takto sa v podobnom prípade súd Spoločenstva obmedzuje na preskúmanie vecnej správnosti skutkového stavu a právnych posúdení, ktoré z neho tento orgán vyvodil, a osobitne na to, či konanie tohto orgánu nepredstavuje zjavne nesprávne posúdenie alebo zneužitie právomoci alebo či tento orgán zjavne neprekročil medze svojej voľnej úvahy [uznesenie predsedu Súdneho dvora z 11. apríla 2001, Komisia/Cambridge Healthcare Supplies, C‑471/00 P(R), Zb. s. I‑2865, bod 96].

138    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že aby mohol Súd prvého stupňa odpovedať na obidva predmetné žalobné dôvody, musí rozhodnúť o otázke, či Komisia prijatím spornej smernice prekročila svoju mieru voľnej úvahy.

139    Pritom v tejto súvislosti žalobcovia pripomínajú, že Komisia po prvýkrát na základe rady vedeckých štúdií predložených ohlasovateľom na žiadosť samotnej Komisie dospela k záveru, že flusilazol je bezpečný a že môže byť zaradený do prílohy I smernice 91/414 na dobu desať rokov, aj keď malo byť toto zaradenie spojené s určitými obmedzeniami. Až po preskúmaní pôvodného návrhu Komisie výborom bol tento návrh zmenený, a to viackrát až do znenia konečne prijatého Komisiou. Komisia odôvodnila tieto zmeny opierajúc sa o riziká narušenia činnosti žliaz s vnútorným vylučovaním, ktoré možno pripísať flusilazolu.

140    Pritom, ako to uvádzajú žalobcovia, sa zdá, že takéto odôvodnenie prima facie spochybňuje predtým vykonané posúdenie rizík.

141    Okrem toho prima facie sa zdá, že toto spochybnenie výsledkov správy o preskúmaní Komisie a rôznych doplnkových štúdií vyplýva len z obáv, ktoré boli vyjadrené niektorými členskými štátmi v rámci výboru, ako vyplýva z odôvodnenia č. 7 spornej smernice, bez toho, aby boli jasné dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, že tieto obavy musia prevážiť nad dôkazmi, ktoré zhromaždila v priebehu viacerých rokov predchádzajúcich posúdeniu.

142    S ohľadom na predchádzajúce úvahy za predpokladu, že sa Komisia skutočne dopustila nesprávneho posúdenia založením spornej smernice na posúdení nebezpečenstiev a teda že v dôsledku toho porušila na jednej strane smernicu 91/414 a na druhej strane zásadu obozretnosti, nemožno vylúčiť, že takého nesprávne posúdenie mohlo mať vplyv na zákonnosť spornej smernice.

143    Z toho vyplýva, že obidva žalobné dôvody, ktoré žalobca v podstate vyvodzuje na jednej strane z porušenia smernice 91/414 tým, že sporná smernica nebola založená na posúdení rizík, a na druhej strane zo zásady obozretnosti, vyžadujú z dôvodu ich komplexnosti dôkladné skúmanie, ktoré nemôže vykonať sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení, a preto ich nemožno prima facie považovať za nedôvodné. Keďže podmienka týkajúca sa fumus boni iuris je splnená, zdá sa byť teda odôvodnené, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení pristúpil k skúmaniu podmienok priznania predbežných opatrení.

 O naliehavosti

144    Z ustálenej judikatúry vyplýva, že naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa musí posudzovať vo vzťahu k nevyhnutnosti predbežne rozhodnúť, aby nebola spôsobená vážna a nenapraviteľná škoda účastníkovi konania, ktorý požiadal o predbežné opatrenie [pozri uznesenie Pfizer Animal Health/Rada, už citované v bode 106 vyššie, bod 94 a citovanú judikatúru]. Pokiaľ spôsobenie ujmy závisí od viacerých okolností, stačí, aby sa zdala byť predvídateľnou s dostatočnou mierou pravdepodobnosti [uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 16. januára 2004, Arizona Chemical a i./Komisia, T‑369/03 R, Zb. s. II‑205, bod 71; pozri tiež v tomto zmysle uznesenia Súdneho dvora z 29. júna 1993, Nemecko/Rada, C‑280/93 R, Zb. s. I‑3667, body 32 až 34, a predsedu Súdneho dvora zo 14. decembra 1999, HFB a i./Komisia, C‑335/99 P(R), Zb. s. I‑8705, bod 67].

145    Žalobca je však povinný dokázať skutočnosti, ktoré odôvodňujú očakávanie takejto vážnej a nenapraviteľnej škody (uznesenie Arizona Chemical a i./Komisia, už citované v bode 144 vyššie, bod 72; pozri tiež v tomto zmysle uznesenie HFB a i./Komisia, už citované v bode 144 vyššie, bod 67).

146    V prejednávanej veci sa žalobcovia dovolávajú trojitej ujmy spočívajúcej po prvé v strate ich podielov na predmetnom európskom trhu, po druhé v odstavení priemyselnej zóny Cernay a po tretie v ujme, ktorá by vznikla poľnohospodárom, ktorí používajú flusilazol, a európskemu poľnohospodárstvu ako celku.

147    Na úvod je potrebné skonštatovať, že údajná vážna a nenapraviteľná ujma, ktorej majú predbežné opatrenia zabrániť, môže byť sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení zohľadnená v rámci jeho skúmania podmienky týkajúcej sa naliehavosti len v rozsahu, v akom môže byť spôsobená záujmom účastníka konania, ktorý požiadal o predbežné opatrenie. Z toho vyplýva, že škody, ktoré môže spôsobiť vykonanie napadnutého aktu inému účastníkovi konania, ako tomu, ktorý požiadal o predbežné opatrenie, môžu byť v prípade potreby sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení zohľadnené len v rámci zváženia dotknutých záujmov (uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 2. augusta 2006, Aughinish Alumina/Komisia, T‑69/06 R, neuverejnené v Zbierke, bod 80; pozri tiež v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa z 30. júna 1999, Pfizer Animal Health/Rada, T‑13/99 R, Zb. s. II‑1961, bod 136, a z 1. februára 2006, Endesa/Komisia, T‑417/05 R, neuverejnené v Zbierke, bod 64).

148    Preto tvrdenia predkladané žalobcami na účely preukázania existencie tretej ujmy, ktorá môže vzniknúť poľnohospodárom, ktorí používajú flusilazol, a európskemu poľnohospodárstvu vo všeobecnosti, môžu byť zohľadnené len v rámci zváženia záujmov.

149    Z toho vyplýva, že zostáva preskúmať údajné ujmy spočívajúce na jednej strane v odstavení priemyselnej zóny Cernay a na druhej strane v strate podielov žalobcov na dotknutých trhoch.

150    V tejto súvislosti je na úvod potrebné zamietnuť argumentáciu Komisie smerujúcu v prvom rade k tvrdeniu, že výklad, ktorý dávajú žalobcovia ustanoveniam spornej smernice, že po 30. júni 2008 bude flusilazol zakázaný, je nesprávny, v druhom rade k spochybneniu bezprostrednej hrozby údajnej ujmy z dôvodu skutočnosti, že v súčasnosti nemožno vedieť, či bude flusilazol po 30. júni 2008 úplne zakázaný, keďže Komisia by mohla navrhnúť zmenu platnej právnej úpravy, v treťom rade k tvrdeniu, že ujma sa prípadne prejaví až po vydaní rozsudku vo veci samej, a napokon v štvrtom rade k tomu, že rozsah ujmy sa bude posudzovať výlučne podľa dôsledkov medzi 30. júnom 2007 a 30. júnom 2008.

151    Ako totiž správne tvrdia žalobcovia, podľa súčasného stavu právnej úpravy bude flusilazol čiastočne zakázaný od 30. júna 2007 a úplne zakázaný od 30. júna 2008. Pritom sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení musí rozhodnúť práve s ohľadom na tento zákaz a nie s ohľadom na hypotetickú zmenu právnej úpravy, ktorá by bola prípadne navrhnutá Komisiou. Uvádzaná ujma je totiž bezprostredne hroziaca v rozsahu, v akom sú na jednej strane žalobcovia po 30. júni 2007 zbavení možnosti vyčerpať svoje zásoby pre iné plodiny, ako sú plodiny vymenované spornou smernicou a v akom sa na druhej strane začne prejavovať od 1. júla 2007, teda skôr, ako bude vydaný rozsudok vo veci samej.

152    Okrem toho je potrebné pre úplnosť zdôrazniť, že tvrdenia žalobcov týkajúce sa praktickej nemožnosti zmeniť právnu úpravu účinnú pred 30. júnom 2008 s ohľadom na potrebu podať návrh na obnovenie v rámci lehoty dvoch rokov pred uplynutím platnosti zaradenia flusilazolu do prílohy I smernice 91/414, čo znemožňujú lehoty stanovené spornou smernicou, nemožno prima facie zamietnuť.

153    Vysvetlenia podané v tomto smere Komisiou, pokiaľ ide o pôsobnosť článku 5 ods. 5 smernice 91/414, ktoré smerujú k rozlišovaniu medzi právnou situáciou upravenou prvou vetou tohto ustanovenia a právnou situáciou upravenou jeho druhou vetou a k domnienke, že lehota dvoch rokov sa nebude uplatňovať v prejednávanej veci, sa totiž zdajú byť prinajmenšom veštecké a nie sú presvedčivé.

154    Komisia totiž v podstate na jednej strane tvrdí, že, ako to potvrdzuje odôvodnenie č. 11 spornej smernice, nič nebráni tomu, aby účastníci konania alebo iný zainteresovaný subjekt podali žiadosť o obnovu. Na druhej strane Komisia tvrdí, že prvá veta článku 5 ods. 5 smernice 91/414 zakladá všeobecnú právomoc obnovenia zaradení a obmedzuje sa na možnosť vnútroštátnych orgánov opätovne skúmať tieto zaradenia, ak existujú najmä problémy s bezpečnosťou, zatiaľ čo druhá veta dopĺňa toto ustanovenie a týka sa osobitného prípadu látok, ktoré podliehajú opätovnému skúmaniu a ktorých platnosť zaradenia môže uplynúť predtým, než bude opätovné skúmanie dokončené. Keďže sa opätovné skúmanie účinnej látky musí podľa Komisie vykonať na návrh orgánov verejnej moci, a nie na návrh operátora, opätovné skúmanie, a teda druhá veta článku 5 ods. 5 smernice 91/414 sa nepoužijú v prípade žiadosti o obnovu zaradenia.

155    Pritom sa prima facie zdá, že žiadosť, ktorá je uvedená v prvej vete článku 5 ods. 5 smernice 91/414, nemožno odlíšiť od žiadosti, ktorá je uvedená v jeho druhej vete. Predpoklad preskúmania sa totiž zdá byť vlastný žiadosti o obnovenie v zmysle procesných podmienok stanovených článkom 6 tejto smernice. Prima facie sa totiž zdá, že odsek 4 druhý pododsek článku 6 smernice 91/414 stanovuje, že tieto podmienky sa uplatňujú na žiadosti o obnovenie, ktoré patria do pôsobnosti článku 5 ods. 5 tejto smernice.

156    Preto sa prima facie zdá, že lehota dvoch rokov, ktorá je uvedená v článku 5 ods. 5 smernice 91/414, je povinná za predpokladu obnovenia takého zaradenia, ako je zaradenie v prejednávanej veci.

157    Pritom je potrebné skonštatovať, že lehotu dvoch rokov na podanie žiadosti o obnovenie nemožno v prejednávanej veci dodržať s ohľadom na jednej strane na dátum nadobudnutia účinnosti spornej smernice, v tomto prípade 1. januára 2007, a na druhej strane na dátum stanovený spornou smernicou pre skončenie platnosti zaradenia flusilazolu do prílohy I smernice 91/414, teda na 30. júna 2008.

158    Okrem toho je potrebné uviesť, že článok 3 ods. 2 prvý pododsek spornej smernice stanovuje, že každý povolený prípravok na ochranu rastlín s obsahom flusilazolu je predmetom prehodnotenia členskými štátmi v súlade s jednotnými zásadami ustanovenými v prílohe VI k smernici 91/414/EHS na základe dokumentácie spĺňajúcej požiadavky prílohy III k uvedenej smernici a s prihliadnutím na časť B položky v prílohe I k tejto istej smernici týkajúcej sa flusilazolu.

159    Pritom je potrebné skonštatovať, že prehodnotenie sa uskutoční len vo vzťahu k prípravkom povoleným smernicou 91/414.

160    Prehodnotenie teda prima facie nemôže viesť k rozšíreniu zoznamu používaní povolených podľa smernice 91/414, ale v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, môže naopak viesť k zavedeniu nových obmedzení, dokonca k úplnému zákazu prípravkov na ochranu rastlín na báze flusilazolu.

161    Toto stručné skúmanie existujúceho právneho rámca nemôže teda prima facie viesť k vylúčeniu dôvodnosti argumentácie žalobcov, a teda bezprostrednej ujmy, ktorá ich ohrozuje.

 O odstavení priemyselnej zóny Cernay

162    Žalobcovia tvrdia, že prijatie spornej smernice v rozsahu, v akom im táto smernica zakazuje uvádzanie flusilazolu na trh, spôsobí odstavenie priemyselnej zóny Cernay.

163    Žalobcovia v tejto súvislosti uvádzajú, že v Európe majú tri priemyselné zóny, z ktorých jedna je umiestnená v Cernay. Zóna v Cernay je jediná, v ktorej žalobcovia vyrábajú flusilazol. [dôverné] výroby flusilazolu v zóne Cernay je určené na uvádzanie na trh v rámci Spoločenstva.

164    Treba však skonštatovať, že z písomností žalobcov vyplýva, že sa v zóne Cernay zrejme vyrábajú aj iné látky. Stratu [dôverné] výroby istotne nemožno považovať za stratu s obmedzenými rozmermi, a to aj keby, ako tvrdí Komisia, boli pre žalobcov dostupné iné trhy nachádzajúce sa mimo Spoločenstva. Žalobcovia však nepredložili dôkazy umožňujúce zmerať dopad takejto straty na celú výrobu predmetnej priemyselnej zóny, ale obmedzili sa na predloženie dôkazov týkajúcich sa nehmotných zložiek podniku spojených s výrobou flusilazolu.

165    Za týchto podmienok treba vyvodiť záver, že žalobcovia dostatočne právne nepreukázali, že strata [dôverné] výroby flusilazolu v priemyselnej zóne Cernay by spôsobila jej odstavenie, ktoré by vyplývalo zo zákazu uvádzania flusilazolu na trh, ku ktorému by viedla sporná smernica.

166    Aj za predpokladu, že by sa žalobcom podarilo preukázať, že prijatie spornej smernice by spôsobilo odstavenie priemyselnej zóny Cernay, treba skonštatovať, že nepredložili skutočnosti umožňujúce preukázať, že v dôsledku tohto odstavenia by im vznikla vážna a nenapraviteľná ujma.

167    Žalobcovia totiž tvrdia, že odstavenie priemyselnej zóny Cernay by v prvom rade malo za následok stratu 40 pracovných miest v samotnej zóne, v druhom rade stratu desiatok pracovných miest v podnikoch, ktoré spracúvajú flusilazol, v treťom rade, ak sa bude továreň musieť prebudovať, nemožnosť neskoršieho prebudovania, ak by Súd prvého stupňa spornú smernicu zrušil, v štvrtom rade závažné poškodenie dodávateľov surovín a v piatom rade značné zníženie úrovne investícií do výskumu a vývoja.

168    Pritom s ohľadom na judikatúru pripomenutú v bode 147 vyššie je potrebné skonštatovať, že po prvé strata 40 pracovných miest v samotnej zóne Cernay, po druhé strata desiatok pracovných miest v podnikoch, ktoré spracúvajú flusilazol, a po tretie závažné poškodenie dodávateľov surovín nie sú ujmou spôsobenou záujmom žalobcov a v dôsledku toho možno na ne prihliadať len v rámci zváženia záujmov.

169    Je však potrebné uviesť, že ak by tieto ťažkosti nenapraviteľným spôsobom poškodili výrobu žalobcov alebo cyklus výroby fluzilazolu, mohli by byť zohľadnené v rámci skúmania podmienky týkajúcej sa naliehavosti.

170    Z písomností žalobcov dostatočne právne nevyplýva, že to tak je aj v prejednávanej veci. Žalobcovia totiž v podstate uvádzajú len zvýšenie nákladov, ak by prevádzka v Cernay musela obmedziť výrobu flusilazolu na vývoz do tretích krajín, ale nie technickú nemožnosť opätovne začať vyrábať túto látku za predpokladu, že by rozsudok vyhovel ich žalobe vo veci samej.

171    Preto na to nie je potrebné prihliadať v rámci posúdenia naliehavosti.

172    Okrem toho je potrebné skonštatovať, že žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz umožňujúci preukázať ich tvrdenia, pokiaľ ide na jednej strane o značné zníženie úrovne investícií do výskumu a vývoja a na druhej strane nemožnosť neskoršieho prebudovania prevádzky v Cernay, ak by Súd prvého stupňa spornú smernicu zrušil.

173    Z toho vyplýva, že žalobcom sa nepodarilo preukázať, že prípadne odstavenie priemyselnej zóny v Cernay by im spôsobilo vážnu a nenapraviteľnú ujmu.

 O ujme spojenej s údajnou stratou podielov na trhu

174    Z ustálenej judikatúry vyplýva, že majetkovú ujmu nemožno s výnimkou výnimočných okolností považovať za nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľnú, keďže môže byť predmetom neskoršej finančnej náhrady [uznesenie predsedu tretej komory Súdneho dvora z 3. júla 1984, De Compte/Parlament, 141/84 R, Zb. s. 2575, bod 4, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 11. apríla 2003, Solvay Pharmaceuticals/Rada, T‑392/02 R, Zb. s. II‑1825, bod 106; pozri tiež v tomto zmysle uznesenie Komisia/Cambridge Healthcare Supplies, už citované v bode 137 vyššie, bod 113].

175    Podľa tejto zásady je navrhovaný odklad výkonu odôvodnený len vedy, pokiaľ sa zdá, že by sa v prípade neexistencie takéhoto opatrenia žalobca nachádzal v situácii spôsobilej ohroziť jeho samotnú existenciu a nenapraviteľným spôsobom zmeniť jeho podiely na trhu (pozri v tomto zmysle uznesenia Pfizer Animal Health/Rada, už citované v bode 147 vyššie, bod 138, a Solvay Pharmaceuticals/Rada, už citované v bode 174 vyššie, bod 107).

176    V prejednávanej veci žalobcovia netvrdia, že sporná smernica ohrozí ich samotnú existenciu. Tvrdia však to, že sporná smernica spôsobí nenapraviteľnú zmenu ich podielov na trhu.

177    V dôsledku toho je potrebné v súlade s ustálenou judikatúrou preskúmať, či je na jednej strane strata podielov na trhu uvádzaná žalobcami dostatočne právne preukázaná a či je na druhej strane preukázané, že je nezvratná.

178    Treba skonštatovať, že Komisia nespochybňuje, že v dôsledku spornej smernice bude žalobcovi zabránené uvádzať na trh flusilazol jednak od 30. júna 2007 pre iné plodiny ako tie, ktoré sú vymenované uvedenou smernicou, a jednak od 30. júna 2008 pre všetky plodiny, pokiaľ nebude medzičasom prijatá žiadna zmena platnej právnej úpravy.

179    Pokiaľ ide o nezvratnosť straty podielov žalobcov na európskom trhu s fungicídmi triazolu, žalobcovia tvrdia, že v prvom rade nemajú k dispozícii náhradné prípravky, ktoré by nahradili flusilazol na trhu s fungicídami triazolu.

180    V tejto súvislosti treba poukázať, na to, že na jednej strane žalobcovia predložili dostatočné dôkazy na vyvodenie záveru, že obe náhradné látky uvedené Komisiou nemožno rozumne považovať za alternatívu flusilazolu na európskom trhu s fungicídmi triazolu. V prvom rade sa totiž zdá, že tebuconazol je látkou [dôverné] na boj proti sneti sóje, a v druhom rade, že proquinazid bol vytvorený na boj proti inému typu chorôb a vo väčšine členských štátov ešte nie je povolený. Preto sa treba domnievať, že žalobcovia správne tvrdia po prvé, že flusilazol je v sérii ich výrobkov jedinou látkou, ktorá patrí do skupiny fungicídov triazolu, a po druhé, že nevyrábajú žiadny náhradný fungicíd, ktorý by mohol nahradiť flusilazol, ktorý by sa mohol používať na plodiny alebo na choroby, ktoré sa v súčasnosti liečia touto látkou.

181    Na druhej strane nie je rozumné požadovať, ako to tvrdí Komisia, aby žalobcovia uzavreli obchodné dohody na účely distribúcie prípravkov iných výrobcov, v dôsledku čoho by sa stali závislí na vôli svojich konkurentov, aby zabránili strate svojich podielov na trhu.

182    V druhom rade taká konkurenčná situácia, ako ju opísali žalobcovia bez toho, aby to Komisia vážne spochybnila, preukazuje vysokú mieru hospodárskej súťaže medzi rôznymi podnikmi prítomnými na tomto trhu a neumožňuje s dostatočnou mierou pravdepodobnosti vylúčiť, že konkurenti žalobcov, najmä Bayer CropScience, BASF a Syngenta, neprevezmú ich podiely na trhu.

183    Žalobcovia totiž majú podiel na trh približne [dôverné], zatiaľ čo podiely na trhu BASF, Bayer de CropScience a Syngenta sú [dôverné] a [dôverné].

184    Pritom, ako to potvrdzujú dôkazné prostriedky predložené žalobcami, aj keď flusilazol zodpovedá osobitnej technickej potrebe a má značný podiel na trhu pre určité plodiny alebo v určitých krajinách, je nesporné, že viaceré prípravky triazolu, ktoré predávajú tieto tri podniky, s ním v týchto odvetviach priamo súťažia a môžu ho okamžite nahradiť.

185    Preto je potrebné skonštatovať, že žalobcovia správne tvrdia, že sú dôsledkom nadobudnutia účinnosti napadnutých obmedzení vystavení veľmi významnému riziku straty svojich podielov na trhu.

186    Okrem toho po prvé, ako to potvrdzujú listy distribútorov žalobcov, ktoré žalobcovia predložili v prílohe k svojim písomnostiam, je pravdepodobné, že zákaz prípravkov žalobcov poškodí povesť flusilazolu najmä preto, že na trhu sú prítomné aj iné konkurenčné prípravky a že nemožno vylúčiť, že na základe toho dôjde k strate dôvery kupujúcich.

187    Po druhé, ako to tiež potvrdzujú listy distribútorov žalobcov, oficiálni technickí poradcovia v členských štátoch budú nevyhnutne nabádaní k tomu, aby vylúčili flusilazol z poradných programov, pretože bude zakázaný, a je teda pravdepodobné, že po období neprítomnosti ho bude ťažké opätovne zaviesť do týchto programov.

188    Po tretie je zjavné, ako vyplýva z listov a správy dmrkynetec Ltd, tiež predložených žalobcami v prílohe k ich písomnostiam, že citlivosť konečných príjemcov prípravkov, teda poľnohospodárov, zákazníkov a obchodných partnerov žalobcov, pokiaľ ide o otázky verejného zdravia, bude mať za následok, že ich dôvera vo flusilazol sa vytratí. Preto je opodstatnené sa domnievať, že tvrdenia žalobcov smerujúce k tomu, že po období zákazu flusilazolu, pričom nemožno vylúčiť, že toto obdobie môže pretrvať niekoľko rokov, bude veľmi ťažké znovu vybudovať túto dôveru, sú dostatočne pravdepodobné.

189    Napokon po štvrté nemožno vylúčiť, že povesť žalobcov v predmetnom priemyselnom odvetví, pre ktoré je charakteristická intenzívna súťaž medzi obmedzeným počtom veľkých podnikov, bude tiež poškodená.

190    Istotne je potrebné v tejto súvislosti uviesť, ako to správne uvádza Komisia, že žalobcovia by mohli v prípade zrušenia spornej smernice Súdom prvého stupňa zorganizovať tlačovú a reklamnú kampaň, aby si znovu vydobyli stratené podiely na trhu.

191    Je však potrebné skonštatovať, že vedenie reklamnej kampane niekoľko rokov po zmiznutí flusilazolu nedáva žalobcom žiadnu záruku, že budú schopní aspoň čiastočne znovu získať stratené podiely na trhu, ako o tom svedčí správa dmrkynetec predložená žalobcami.

192    V tejto súvislosti treba spresniť, že v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, neexistencia problému verejného zdravia vyplývajúceho z použitia flusilazolu po jeho uvádzaní na trh nie je sama osebe schopná v rámci takejto kampane zvrátiť veľmi negatívny účinok, ktorý by mohol mať zákaz na túto účinnú látku.

193    Okrem toho treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry, ak je vykonanie aktu, ktorý je predmetom žaloby o neplatnosť vo veci samej, spôsobilé viesť k nezvratnému vývoju na trhu, na ktorom je už žalobca prítomný, škodu, ktorá mu môže vzniknúť, aj keď je finančnej povahy, možno napriek tomu považovať za nenapraviteľnú v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia (pozri uznesenie Súdu prvého stupňa z 12. septembra 2001, Comafrica a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, T‑139/01 R, Zb. s. II‑2415, bod 94 a citovanú judikatúru).

194    V prejednávanej veci pritom na predmetnom trhu pravdepodobne dôjde k nezvratnému vývoju.

195    Za týchto okolností nemožno vylúčiť, že aspoň časť ujmy, ktorá by vznikla žalobcom s prihliadnutím na stratu ich podielov na trhu, môže byť nezvratná.

196    Pokiaľ ide o závažnosť ujmy spojenej so stratou podielov na trhu, treba pripomenúť, že ak je navrhovateľom podnik, závažnosť majetkovej ujmy sa musí hodnotiť najmä s ohľadom na veľkosť tohto podniku (uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 20. septembra 2005, Deloitte Business Advisory/Komisia, T‑195/05 R, Zb. s. II‑3485, bod 156; pozri tiež v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 23. mája 1990, Comos Tank a i./Komisia, C‑51/90 R a C‑59/90 R, Zb. s. I‑2167, body 26 a 31, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 22. decembra 2004, Microsoft/Komisia, T‑201/04 R, Zb. s. II‑4463, bod 257). Okrem toho posúdenie materiálnej situácie žalobcu možno vykonať s prihliadnutím najmä na charakteristické vlastnosti skupiny, do ktorej patria jeho akcionári [uznesenie Solvay Pharmaceuticals/Rada, už citované v bode 174 vyššie, bod 108; pozri tiež v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora zo 7. marca 1995, Transacciones Marítimas a i./Komisia, C‑12/95 P, Zb. s. I‑467, bod 12, a z 15. apríla 1998, Camar/Komisia a Rada, C‑43/98 P(R), Zb. s. I‑1815, bod 36].

197    V prejednávanej veci Komisia tvrdí, že strata podielov na trhu, ktorá by vznikla žalobcom, by mala v každom prípade len veľmi malý dopad na ich obrat s ohľadom na skupinu, do ktorej patria. Komisia v tejto súvislosti predkladá niekoľko tvrdení, ktoré majú preukázať, že finančné straty, ktoré by mohli vzniknúť tejto skupine, by v žiadnom prípade neohrozili jej existenciu.

198    V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcovia netvrdia, že ich existencia by bola spornou smernicou ohrozená. Naopak, uvádzajú, že samotná strata podielov na trhu, ak sa preukáže, zakladá vážnu a nenapraviteľnú ujmu s ohľadom na judikatúru a že preto nie je opodstatnené skúmať, v akom rozsahu je strata podielov na trhu spôsobilá zasiahnuť skupinu, do ktorej patria.

199    Treba pripomenúť, že požadované predbežné opatrenia sú odôvodnené, len ak sa ukáže, že by sa v prípade neexistencie takéhoto opatrenia žalobcovia nachádzali v situácii spôsobilej ohroziť ich samotnú existenciu alebo nenapraviteľným spôsobom zmeniť ich podiely na trhu (pozri v tomto zmysle uznesenie z 30. júna 1999, Pfizer Animal Health/Rada, už citované v bode 147 vyššie, bod 138, a uznesenie Solvay Pharmaceuticals/Rada, už citované v bode 174 vyššie, bod 107).

200    Preto sa nevyžaduje, aby žalobcovia preukázali, že ich existencia je ohrozená, pokiaľ sa dovolávajú rizika straty ich podielov na trhu.

201    Je však úlohou žalobcov preukázať, že ujma, o ktorej tvrdia, že im vznikne, je vážnou ujmou.

202    Istotne v prejednávanej veci nemožno finančný dopad straty nehmotných zložiek podniku žalobcov súvisiaci s uvádzaním flusilazolu na trh považovať za spôsobilý ohroziť existenciu samotnej skupiny, do ktorej patria. Posúdenie závažnosti nezvratnej straty podielov na trhu však nemôže spočívať, ako to tvrdí Komisia, len na účtovnej hodnote nehmotných zložiek podniku, ktorými sú dosiahnuté podiely na trhu, a na strate takejto hodnoty pre skupinu.

203    Treba totiž pripomenúť, že zohľadnenie charakteristických vlastností skupiny vyžaduje posúdenie všetkých skutkových okolností prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle uznesenie Aughinish Alumina/Komisia, už citované v bode 147 vyššie, body 69 až 78).

204    Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, že úlohou sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení je v závislosti od okolností vlastných prejednávanej veci posúdiť, či okamžité vykonanie aktu, ktorý je predmetom návrhu na odklad výkonu, môže žalobcovi spôsobiť vážnu a bezprostredne hroziacu ujmu, ktorú by nemohlo napraviť žiadne neskoršie rozhodnutie (uznesenia predsedu Súdu prvého stupňa zo 7. mája 2002, Yusuf a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, T‑306/01 R, Zb. s. II‑2387, bod 93, a z 15. mája 2003, Sison/Rada, T‑47/03 R, Zb. s. II‑2047, bod 30).

205    V prejednávanej veci treba skonštatovať, že žalobcovia sú prítomní na trhu už 20 rokov a majú povolenie na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na báze flusilazolu na trh zapísané do registra pre použitie na 26 druhoch plodín v 15 členských štátoch. Okrem toho je nesporné, že prípravky uvádzané na trh žalobcami sa tešia dobrej obchodnej povesti, ktorá by mohla byť úplným zákazom flusilazolu od 30. júna 2008 značným spôsobom poškodená. Strata podielov na trhu žalobcov, ktoré si vytvorili vďaka know-how, investíciám do výskumu a vývoja, ako aj budovaním klientely počas mnohých rokov na trhu, pre ktorý je charakteristická silná hospodárska súťaž, sa musí s ohľadom na tieto okolnosti považovať za stratu, ktorá im môže spôsobiť vážnu ujmu. Skutočnosť, že má len slabý vplyv na obrat skupiny, nemôže zo okolností prejednávanej veci stačiť na zamietnutie vážnosti uvedenej ujmy.

 O zvážení záujmov

206    Ak v rámci návrhu na nariadenie predbežných opatrení sudca rozhodujúci o ich nariadení, pred ktorým navrhovateľ poukazuje na nebezpečenstvo toho, že mu vznikne vážna a nenapraviteľná škoda, porovnáva význam proti sebe stojacich dotknutých záujmov, musí najmä preskúmať, či prípadné zrušenie sporného rozhodnutia sudcom rozhodujúcim vo veci samej umožní zvrátenie situácie, ktorá by nastala, ak by sa rozhodnutie okamžite vykonalo, a naopak, či odloženie výkonu môže zabrániť jeho úplnej účinnosti v prípade, že sa žaloba vo veci samej zamietne (uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 20. júla 2006, Globe/Komisia, T‑114/06 R, Zb. s. II‑2627, bod 147; pozri tiež v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora z 26. júna 2003, Belgicko a Forum 187/Komisia, C‑182/03 R a C‑217/03 R, Zb. s. I‑6887, bod 142).

207    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že požiadavky súvisiace s ochranou verejného zdravia musia mať v zásade nesporne prednosť pred ekonomickými úvahami (pozri uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 30. júna 1999, Alpharma/Rada, T‑70/99 R, Zb. s. II‑2027, bod 152 a citovanú judikatúru).

208    Pritom v prejednávanej veci dôvody predložené Komisiou na účely odôvodnenia prijatia spornej smernice spočívajú v riziku narušenia činnosti žliaz s vnútorným vylučovaním, ktoré by mohol flusilazol predstavovať. Napriek tomu je potrebné skonštatovať, že samotná Komisia počas posudzovacieho konania uviedla, že na základe vedeckých skúšok vykonaných na základe informácií a štúdií predložených ohlasovateľom na žiadosť Komisie je flusilazol bezpečný.

209    Na základe tohto posúdenia Komisia totiž navrhla zaradenie flusilazolu do prílohy I smernice 91/414. Počiatočné opatrenia predložené výboru predpokladali obmedzenie obdobia zaradenia na sedem rokov, aby členské štáty dávali prednosť opätovnému skúmaniu prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich flusilazol, ktoré sa už nachádzajú na trhu.

210    Ako vyplýva z odôvodnenia č. 8 spornej smernice, až po skúmaní v rámci výboru a Rady Komisia zmenila svoj návrh na základe obáv vyjadrených niektorými členskými štátmi, že v záujme zníženia rizika na úroveň, ktorú možno považovať za prijateľnú a zodpovedajúcu vysokej úrovni ochrany, o ktorú sa usiluje Spoločenstvo, sú potrebné ďalšie obmedzenia.

211    Preto Komisia okrem niekoľkých obmedzení nachádzajúcich sa v počiatočnom návrhu prijala obmedzenie obdobia zaradenia na 18 mesiacov namiesto 7 rokov, ktoré boli pôvodne stanovené.

212    Keďže výbor nevydal stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom, Komisia predložila Rade návrh obsahujúci napadnuté obmedzenia. V čase uplynutia lehoty stanovenej smernicou 91/414 Rada neprijala navrhovaný vykonávací akt ani nevyjadrila svoju námietku proti tomuto návrhu. Komisia tak mohla prijať návrh s napadnutými obmedzeniami.

213    V tomto kontexte je opodstatnené poukázať na to, že po prvé žalobcovia vyrábajú a uvádzajú na trh flusilazol už viac ako 20 rokov.

214    Po druhé na základe písomností účastníkov konania sa nezdá preukázané, že by jeho používanie bolo príčinou narušenia verejného zdravia.

215    Po tretie posúdenie flusilazolu prebiehalo viac ako 13 rokov, počas ktorých zostalo stanovisko Komisie nemenné, pokiaľ ide o neškodnosť tejto látky, a až po tom, čo Komisia navrhla jej zaradenie do prílohy I smernice 91/414 na obdobie 10 rokov, následne po diskusiách v rámci výboru, navrhla obmedzenie tohto obdobia na 7 rokov pred jeho konečným skrátením na 18 mesiacov.

216    Napokon po štvrté flusilazol bol nakoniec považovaný za dostatočne bezpečný na to, aby bolo jeho použitie povolené pre niektoré plodiny, keďže sa zdá, že zákaz jeho používania pre iné plodiny je len dôsledkom obáv vyjadrených niektorými členskými štátmi.

217    Takisto je potrebné zdôrazniť, že s výhradou toho, čo bolo uvedené v bode 160 vyššie, Komisia ako taká nezamieta možnosť, že zaradenie do prílohy I smernice 91/414, z ktorého má prospech flusilazol, by mohlo byť v budúcnosti rozšírené aj na iné plodiny.

218    Pritom bez toho, aby sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení nahrádzal Komisiu v posúdení svojou podstatou komplexných technických úvah, treba skonštatovať, že žalobcovia sa domáhajú len zachovania situácie, ktorá existuje už mnohé roky.

219    V tomto štádiu je potrebné skonštatovať, že sa zdá na jednej strane, že Komisia nebola schopná vykonať všetky požadované posúdenia v období pätnástich rokov, ktoré jej boli na tento účel poskytnuté, čo viedlo v neprospech žalobcov k neúplnému posúdeniu, a na druhej strane, že ak sú účinky flusilazolu na niektoré plodiny iste ešte stále neznáme, prípravky na ochranu rastlín používajúce túto účinnú látku boli napriek tomu členskými štátmi povolené na obdobie viac ako pätnásť rokov bez toho, aby sa prima facie považovalo za nevyhnutné prijať akékoľvek opatrenie zákazu alebo ochranné opatrenie, pokiaľ ide o prípravky žalobcov.

220    Z toho vyplýva, že opatrenie, ktoré má pozastaviť vykonanie napadnutých obmedzení až do skončenia konania vo veci samej, sa v prejednávanej veci nezdá byť spôsobilé ohroziť zdravie viac ako neexistencia opatrení tak na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej úrovni počas obdobia pätnástich rokov, najmä ak nebol oznámený žiadny preukázaný škodlivý účinok flusilazolu, a naopak, bezpečné použitie bolo identifikované tak spravodajským členským štátom, ako aj prieskumným výborom.

221    Okrem toho je na jednej strane potrebné pripomenúť, že článok 4 ods. 5 smernice 91/414 umožňuje kedykoľvek preskúmať povolenia na prípravky na ochranu rastlín, keď existujú náznaky, že niektorá z požiadaviek uvedených v odseku 1 sa už neplní, medzi ktorými je aj požiadavka, že s prihliadnutím na vedecké a technické poznatky nebudú mať tieto prípravky priamy alebo nepriamy škodlivý účinok na zdravie ľudí alebo zvierat alebo na spodnú vodu a že nemajú neprijateľný vplyv na životné prostredie.

222    Na druhej strane článok 11 ods. 1 smernice 91/414 stanovuje, že ak má členský štát oprávnené dôvody usudzovať, že prípravok, ktorý povolil alebo ktorý je povinný povoliť podľa článku 10 smernice, predstavuje riziko pre zdravie ľudí alebo zvierat alebo pre životné prostredie, tak môže predbežne obmedziť alebo zakázať používanie a/alebo predaj takéhoto prípravku na svojom území. O takomto postupe bude okamžite informovať Komisiu a ostatné členské štáty a uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

223    Preto sa zdá, že v prípade potreby môžu byť na základe smernice 91/414 prijaté ochranné opatrenia, ak by bol výkon napadnutých obmedzení pozastavený až do vydania rozsudku vo veci samej.

224    Okrem toho vykonanie spornej smernice je spôsobilé zasiahnuť záujmy nielen žalobcov, ale aj tretích osôb. Osobitne, aj keby sa žalobcom nepodarilo prima facie preukázať, ako bolo rozhodnuté v bodoch 162 až 173 vyššie, že by sporná smernica mohla spôsobiť odstavenie priemyselnej zóny Cernay, možno rozumne očakávať, že dôsledky nezvratného zníženia podielov žalobcov na trhu budú značné. Osobitne nemožno vylúčiť pravdepodobné zníženie počtu pracovných miest v rámci tejto priemyselnej zóny ani poškodenie podnikov, ktoré spracúvajú flusilazol.

225    Okrem toho žalobcovia tvrdia, že poľnohospodári, ktorí používajú flusilazol, a európske poľnohospodárstvo vo všeobecnosti budú poškodené najmä z dôvodu, že neexistuje žiadne iné technické riešenie ako flusilazol na liečenie chorôb drevín a vínnej révy, ďalej neexistuje žiadny iný prípravok zapísaný v registri spôsobilý zabrániť škvrnitosti slnečnice a napokon, že flusilazol je jediný prípravok, ktorý umožňuje liečiť choroby ľanu a konope.

226    Pritom Komisia sa obmedzuje len na spochybnenie týchto tvrdení, keď uvádza, že sú v rozpore s tvrdeniami, ktoré rozvinuli žalobcovia na účely spochybnenia nahraditeľnosti flusilazolu inými konkurenčnými prípravkami.

227    V tejto súvislosti stačí uviesť, že skutočnosť, že flusilazol má vlastnosti, ktoré sú pre určité plodiny výnimočné, zjavne nevylučuje, že môže byť nahradený inými látkami na trhu s fungicídmi triazolu, pokiaľ ide o iné plodiny. Argumentácia Komisie nemôže teda uspieť.

228    V dôsledku toho je potrebné dospieť k záveru, že zváženie záujmov sa prikláňa v prospech nariadenia požadovaných predbežných opatrení.

229    S ohľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné vyvodiť záver, že podmienky nariadenia požadovaných predbežných opatrení sú v prejednávanej veci splnené.

230    V dôsledku toho treba odložiť na jednej strane skončenie platnosti zaradenia flusilazolu do prílohy I smernice 91/414 stanovené na 30. júna 2008 prílohou spornej smernice, ako aj dátum stanovený na 30. júna 2008 článkom 3 ods. 2 druhým pododsekom spornej smernice, do ktorého musia členské štáty zmeniť alebo, ak je to potrebné, po posúdení zrušiť povolenie udelené na prípravky s obsahom flusilazolu a na druhej strane obmedzenie stanovené v časti A osobitných ustanovení prílohy spornej smernice, ktoré sa týka tých druhov plodín, pre ktoré môže byť použitie flusilazolu povolené členskými štátmi, a to pre obilniny (iné ako ryža), kukuricu, semená repky olejnej a cukrovú repu, až do dátumu vyhlásenia rozsudku vo veci samej.

Z týchto dôvodov

PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA

nariaďuje:

1.      Do vyhlásenia rozsudku vo veci samej sa odkladá skončenie platnosti zaradenia flusilazolu do prílohy I smernice Rady 91/414 EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh stanovené na 30. júna 2008 prílohou smernice 2006/133/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414 s cieľom zaradiť flusilazol medzi účinné látky.

2.      Do vyhlásenia rozsudku vo veci samej sa odkladá dátum stanovený na 30. júna 2008 článkom 3 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2006/133, do ktorého musia členské štáty zmeniť alebo, ak je to potrebné, po posúdení zrušiť povolenie udelené na prípravky s obsahom flusilazolu.

3.      Do vyhlásenia rozsudku vo veci samej sa odkladá obmedzenie stanovené v časti A osobitných ustanovení prílohy smernice 2006/133, ktoré sa týka tých druhov plodín, pre ktoré môže byť použitie flusilazolu povolené členskými štátmi, a to obilniny (iné ako ryža), kukurica, semená repky olejnej a cukrová repa.

4.      O trovách konania sa rozhodne vo veci samej.

V Luxemburgu 19. júla 2007

Tajomník

 

      Predseda

E. Coulon

 

      B. Vesterdorf


* Jazyk konania: angličtina.


1 – Utajené dôverné údaje.