Language of document : ECLI:EU:T:2020:89

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 10. marca 2020 (*)

„Rybolov – Zachovanie morských biologických zdrojov – Nariadenie (EÚ) 2018/120 – Opatrenia týkajúce sa rybolovu morony striebristej (Dicentrarchus labrax) – Žaloba o neplatnosť podaná združením – Článok 263 ZFEÚ – Regulačný akt, ktorý si nevyžaduje vykonávacie opatrenia – Priama dotknutosť členov združenia – Prípustnosť – Právomoc únie upravovať rekreačný rybolov – Právna istota – Ochrana legitímnej dôvery – Rovnosť zaobchádzania – Zásada nediskriminácie – Proporcionalita – Zásada obozretnosti – Slobody združovania a podnikania“

Vo veci T‑251/18,

International Forum for Sustainable Underwater Activities (IFSUA), so sídlom v Barcelone (Španielsko), v zastúpení: T. Gui Mori a R. Agut Jubert, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: F. Naert a P. Plaza García, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Európska komisia, v zastúpení: M. Morales Puerta, F. Moro a A. Stobiecka‑Kuik, splnomocnené zástupkyne,

vedľajší účastník konania,

ktorej predmetom je návrh na základe článku 263 ZFEÚ na čiastočné zrušenie nariadenia Rady (EÚ) 2018/120 z 23. januára 2018, ktorým sa na rok 2018 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade rybárskych plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/127 (Ú. v. EÚ L 27, 2018, s. 1),

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: V. Valančius, vykonávajúci funkciu predsedu, sudcovia P. Nihoul (spravodajca) a J. Svenningsen,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 16. októbra 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobkyňa, International Forum for Sustainable Underwater Activities (IFSUA), je neziskovým združením založeným podľa španielskeho práva, ktoré združuje približne tridsať subjektov z rôznych členských štátov Európskej únie. Tieto subjekty pozostávajú jednak zo zväzov, združení a športových klubov, ktoré pôsobia v oblasti podmorských činností a rekreačného morského rybolovu, a jednak z podnikov, ktoré vyrábajú alebo predávajú potreby na podmorský rybolov.

2        Žalobkyňa má za cieľ hájiť záujmy svojich členov v rámci výkonu činností vykonávaných pod vodnou hladinou v morskom prostredí. Jej cieľom je tiež ovplyvňovanie vnútroštátnej a medzinárodnej právnej úpravy týkajúcej sa trvalo udržateľného využívania morského prostredia prostredníctvom znalostí a skúseností jej členov. Okrem toho je stálym členom pracovnej skupiny na hodnotenie rekreačného rybolovu v rámci Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES). Táto rada, ktorá má vedeckú a technickú povahu, vypracováva posúdenia týkajúce sa druhov rýb, skupín druhov a rybolovu. Vydáva stanoviská založené najmä na biologických kritériách a predkladá odporúčania týkajúce sa úrovní výlovu alebo sprievodných technických opatrení.

3        Na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ a podľa pravidiel stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 2013, s. 22, ďalej len „nariadenie o SRP“), Rada Európskej únie každoročne vykonáva určovanie a prideľovanie rybolovných možností.

4        Rada 23. januára 2018 prijala nariadenie (EÚ) 2018/120, ktorým sa na rok 2018 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade rybárskych plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/127 (Ú. v. EÚ L 27, 2018, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“).

5        Článok 2 ods. 2 napadnutého nariadenia, ktorý sa týka pôsobnosti uvedeného nariadenia, stanovuje, že toto nariadenie sa uplatňuje aj na rekreačný rybolov v prípadoch, že sa to výslovne uvádza v relevantných ustanoveniach.

6        Článok 3 písm. b) napadnutého nariadenia definuje rekreačný rybolov ako „nekomerčné rybárske činnosti, pri ktorých sa využívajú morské biologické zdroje na rekreačné, turistické alebo športové účely“.

7        Článok 9 ods. 1 až 3 napadnutého nariadenia stanovuje opatrenia uplatniteľné na komerčný rybolov morony striebristej.

8        Článok 9 ods. 4 a 5 napadnutého nariadenia upravuje rekreačný rybolov morony striebristej v dvoch oblastiach.

9        Prvá oblasť uvedená v bode 8 vyššie, ktorá sa nachádza na severe, zoskupuje štatistické zóny, ktoré určuje a definuje ICES (ďalej len „divízie ICES“) ako divízie ICES 4b, 4c a 7a až 7k, čo zodpovedá ústrednému a južnému Severnému moru, Írskemu moru, západu Írska, oblasti Porcupine Bank, Lamanšskému prielivu, Bristolskému zálivu, Keltskému moru a juhozápadu Írska (ďalej len „prvá oblasť“).

10      V prvej oblasti je podľa článku 9 ods. 4 napadnutého nariadenia povolený v rámci rekreačného rybolovu len taký lov morony striebristej, po ktorom nasleduje jej pustenie (ďalej len „chyť a pusť“). Rekreačným rybárom sa teda zakazuje morony striebristé ulovené v tejto oblasti ponechávať na palube, prekladať, premiestňovať alebo vyloďovať.

11      Druhá oblasť uvedená v bode 8 vyššie, ktorá sa nachádza na západe, zahŕňa divízie ICES 8a a 8b, zodpovedajúce časti Biskajského zálivu (ďalej len „druhá oblasť“).

12      V druhej oblasti si rekreační rybári môžu ponechať jedince morony striebristej, ale ich počet je v súlade s článkom 9 ods. 5 napadnutého nariadenia obmedzený na tri za deň na jedného rybára.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

13      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 23. apríla 2018 žalobkyňa podala túto žalobu.

14      Samostatným podaním podaným 7. júna 2018 žalobkyňa podala návrh na nariadenie predbežných opatrení na odklad výkonu článku 2 ods. 2 a článku 9 ods. 4 a 5 napadnutého nariadenia. Uznesením z 20. augusta 2018, IFSUA/Rada (T‑251/18 R, neuverejnené, EU:T:2018:516), predseda Všeobecného súdu zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodnutie o trovách konania vyhradil na neskôr.

15      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 10. augusta 2018 Európska komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Rady. Rozhodnutím zo 17. septembra 2018 predseda prvej komory Všeobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. Vedľajší účastník konania predložil vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania a hlavní účastníci konania k nemu predložili svoje pripomienky v stanovených lehotách.

16      Všeobecný súd položil žalobkyni prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku písomné otázky a vyzval ostatných účastníkov konania, aby predložili svoje pripomienky k odpovediam žalobkyne.

17      Prednesy účastníkov konania boli vypočuté na pojednávaní 16. októbra 2019.

18      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil článok 2 ods. 2 a článok 9 ods. 4 a 5 napadnutého nariadenia,

–        zrušil odôvodnenia uvedeného nariadenia týkajúce sa týchto ustanovení.

19      Vo svojich pripomienkach k vyjadreniu vedľajšieho účastníka konania sa žalobkyňa vzdala možnosti spochybniť článok 2 ods. 2 napadnutého nariadenia.

20      Na pojednávaní žalobkyňa spresnila, že na rozdiel od toho, čo bolo uvedené v druhom odseku prvej strany žaloby, táto žaloba nesmerovala proti odôvodneniam napadnutého nariadenia, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.

21      Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako čiastočne neprípustnú a v zostávajúcej časti ako nedôvodnú,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

22      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

23      Na úvod treba uviesť, že počas konania pred Všeobecným súdom žalobkyňa vzala späť svoje návrhy v rozsahu, v akom smerovali jednak proti článku 2 ods. 2 napadnutého nariadenia a jednak proti odôvodneniam napadnutého nariadenia týkajúcim sa jeho článku 2 ods. 2 a článku 9 ods. 4 a 5, takže nie je potrebné rozhodnúť o týchto žalobných návrhoch.

 O prípustnosti

 O oddeliteľnosti napadnutých ustanovení

24      Podľa Komisie je žaloba neprípustná v rozsahu, v akom smeruje k čiastočnému zrušeniu napadnutého nariadenia. V rozpore s tým, čo vyžaduje judikatúra, totiž článok 9 ods. 4 a 5 uvedeného nariadenia, ktorých zrušenie žalobkyňa navrhuje (ďalej len „napadnuté ustanovenia“), nemožno oddeliť od zvyšku napadnutého nariadenia.

25      V tejto súvislosti, hoci Komisia ako vedľajší účastník konania nemôže podľa článku 142 ods. 3 rokovacieho poriadku vzniesť námietku neprípustnosti z vlastného podnetu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, bod 36), Všeobecný súd musí v každom prípade preskúmať predmetnú otázku, pretože prípustnosť žaloby je kogentná (pozri v tomto zmysle uznesenie z 25. januára 2017, Internacional de Productos Metálicos/Komisia, T‑217/16, neuverejnené, EU:T:2017:37, bod 24, a rozsudok z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, bod 36).

26      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že o čiastočnom zrušení aktu práva Únie môže súd Únie rozhodnúť len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, sú oddeliteľné od ostatných častí tohto aktu. Tak to nie je najmä v prípade, ak by čiastočné zrušenie aktu Únie spôsobilo zmenu jeho podstaty (pozri rozsudok z 27. júna 2006, Parlament/Rada, C‑540/03, EU:C:2006:429, body 27 a 28 a citovanú judikatúru).

27      V prejednávanej veci sa napadnuté ustanovenia týkajú špecifického predmetu, a to rekreačného rybolovu morony striebristej v konkrétnych oblastiach, a tým sa odlišujú od ostatných ustanovení uvedených v napadnutom nariadení, najmä od tých, ktoré sú obsiahnuté v článku 9 ods. 1 až 3 tohto nariadenia a týkajú sa komerčného rybolovu dotýkajúceho sa tejto ryby, aj keď sa tieto posledné uvedené ustanovenia týkajú tých istých geografických oblastí.

28      Inými slovami, zrušenie napadnutých ustanovení, ako navrhuje žalobkyňa, by nemalo v prípade, že by Všeobecný súd tomuto návrhu vyhovel, vplyv na podstatu ostatných ustanovení napadnutého nariadenia, ktorých sa návrh netýka, najmä článku 9 ods. 1 až 3 tohto nariadenia, keďže obmedzenia uložené na komerčný rybolov morony striebristej, o ktoré ide v týchto posledných uvedených ustanoveniach, by neboli dotknuté.

29      Preto sa treba domnievať, že napadnuté ustanovenia sú oddeliteľné od ostatných ustanovení napadnutého nariadenia a že návrh na čiastočné zrušenie uvedeného nariadenia je prípustný.

 O aktívnej legitimácii

30      Podľa Rady a Komisie treba žalobu zamietnuť ako neprípustnú, pretože žalobkyňa nespĺňa podmienky stanovené v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, podľa ktorých žalobu môže podať fyzická alebo právnická osoba.

31      Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia“.

32      Žalobkyňa tvrdí, že jej situácia zodpovedá situácii opísanej v poslednom prípade uvedenom v štvrtom odseku článku 263 ZFEÚ, keďže podľa nej majú napadnuté ustanovenia regulačnú povahu, nevyžadujú vykonávacie opatrenia a priamo sa dotýkajú jej členov.

33      V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, ako uznali všetci účastníci konania, že napadnuté ustanovenia majú regulačnú povahu v zmysle poslednej časti vety štvrtého odseku článku 263 ZFEÚ.

34      Pojem „regulačný akt“ v zmysle tohto ustanovenia sa týka všeobecne záväzných aktov s výnimkou legislatívnych aktov (rozsudok z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, EU:C:2013:625, body 60 a 61).

35      Na jednej strane majú pritom napadnuté ustanovenia všeobecnú pôsobnosť, keďže sa uplatňujú na objektívne určené situácie a majú právne účinky voči kategórii osôb vymedzenej všeobecným a abstraktným spôsobom.

36      Na druhej strane napadnuté ustanovenia nemajú legislatívnu povahu, keďže sú, tak ako napadnuté nariadenie, ktoré ich obsahuje, založené na článku 43 ods. 3 ZFEÚ a boli prijaté Radou na návrh Komisie bez zásahu Európskeho parlamentu podľa postupu, ktorý nie je legislatívnym postupom (uznesenie z 10. februára 2017, Acerga/Rada, T‑153/16, neuverejnené, EU:T:2017:73, bod 33).

37      Po druhé treba konštatovať, ako sa zhodli účastníci konania, že napadnuté ustanovenia samy osebe stanovujú obmedzenia uplatniteľné na rekreačný rybolov morony striebristej v oboch predmetných oblastiach a vyvolávajú tak účinky, najmä vo vzťahu k rekreačným rybárom, bez toho, aby vyžadovali vykonávacie opatrenia na úrovni Únie alebo na úrovni členských štátov.

38      Po tretie sa napadnuté ustanovenia priamo dotýkajú niektorých členov žalobkyne, a to po prvé Fédération nautique de pêche sportive en apnée (Námorný zväz športového rybolovu harpúnou, FNPSA), po druhé Fédération de la chasse sous‑marine passion (Zväz voľno‑časového podmorského lovu, FCSMP) a po tretie Emerald Water Normandie Spearfishing.

39      FNPSA je totiž neziskovým združením so sídlom v Pau (Atlantické Pyreneje, Francúzsko), ktorého cieľom sú, ako sa uvádza v jeho stanovách, podpora, organizácia a rozvoj športového rybolovu harpúnou, pozorovanie, poznávanie, ochrana a obnova morského prostredia. Členmi tohto združenia sú subjekty a fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi licencie oprávňujúcej na výkon športového rybolovu harpúnou. FNPSA tak v rámci svojich členov zahŕňa osoby, ktoré vykonávajú podmorský rybolov.

40      Pokiaľ ide o FCSMP, ide tiež o neziskové združenie so sídlom v Ollioules (Var, Francúzsko), ktoré združuje podmorských rybárov, ako sa uvádza v jeho stanovách. Jeho cieľom je najmä chrániť udržateľnosť voľno‑časového podmorského lovu ako kultúrneho a športového dedičstva, slobodu prístupu a výkonu pre čo najširšiu a hlavne mladú verejnosť a rovnoprávnosť s inými druhmi rybolovu.

41      Pokiaľ ide o Emerald Water Normandie Spearfishing, ide o združenie, ktorého cieľom je podporovať podmorský rybolov na miestnej a regionálnej, ba dokonca národnej úrovni, a to formou informačnej kampane vedenej prostredníctvom všetkých druhov nosičov a médií, organizácie súťaží a podujatí, ako aj akýmkoľvek iným zákonným spôsobom, ktorý možno realizovať. Má sídlo v Havre (Prímorie Seiny, Francúzsko) a jej aktívnymi členmi sú osoby vo veku minimálne 16 rokov, ktoré predložili lekárske osvedčenie o spôsobilosti na výkon harpúnovania a podmorského lovu.

42      Komisia tvrdí, že rybári, ktorí sú členmi týchto troch združení, nevykonávajú činnosť v zemepisných oblastiach, ktorých sa týkajú napadnuté ustanovenia, čo by podľa nej malo mať za následok neprípustnosť žaloby.

43      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako bolo uvedené v bodoch 8 až 11 vyššie, napadnuté ustanovenia sa týkajú rekreačného rybolovu morony striebristej v dvoch vymedzených zemepisných oblastiach, a to na jednej strane v prvej oblasti a na druhej strane v druhej oblasti.

44      V prejednávanej veci žalobkyňa predložila pre tri dotknuté združenia potvrdenie podpísané ich predsedom a osvedčujúce, že ich členovia pôsobili v prvej oblasti, kde sa venovali podmorskému rybolovu. Rada toto osvedčenie nespochybnila. Za týchto podmienok sa možno po preskúmaní dokumentov predložených týmito združeniami domnievať, že podmienka prípustnosti je vo vzťahu k nim splnená, pokiaľ ide o ustanovenia uplatniteľné na túto oblasť.

45      Okrem toho žalobkyňa vo svojich odpovediach na písomné otázky Všeobecného súdu uviedla, že jedno z jej združení, FNPSA, organizovalo v roku 2018 v druhej oblasti majstrovstvá Francúzska v podmorskom rybolove, takže podmienka prípustnosti bola stanovená aj pre túto oblasť.

46      V rovnakom zmysle predložila žalobkyňa na pojednávaní vyhlásenie prezidenta FNPSA, v ktorom sa uvádzalo, že počas majstrovstiev v roku 2018 bol výlov morony striebristej, uplatňujúc napadnuté ustanovenia, v druhej oblasti obmedzený na tri jedince.

47      V predmetnom vyhlásení predseda FNPSA okrem toho vysvetľuje, že nadobudnutie účinnosti napadnutých ustanovení spôsobilo zníženie počtu zápisov do súťaží organizovaných týmto združením, a to najmä v druhej oblasti.

48      Rada a Komisia tvrdia, že predmetné vyhlásenie nemožno zohľadniť, pretože bolo predložené oneskorene.

49      V tejto súvislosti treba uviesť, že účinok napadnutých ustanovení na počet zápisov do súťaží organizovaných FNPSA sa prejavil postupne po nadobudnutí účinnosti napadnutých ustanovení, čo vysvetľuje, že žalobkyňa nemohla tento jav konštatovať pred pojednávaním, a v dôsledku toho bolo možné Všeobecný súd s týmto javom oboznámiť až v priebehu konania.

50      Z týchto dôvodov musí byť predmetné vyhlásenie, ktoré žalobkyňa predložila na pojednávaní, vyhlásené za prípustné na základe článku 85 ods. 3 rokovacieho poriadku, ktorý upravuje predloženie nových dokumentov pred Všeobecným súdom.

51      Vzhľadom na tieto skutočnosti Všeobecný súd konštatuje na jednej strane, že tri subjekty, ktorých situácia bola skúmaná vyššie, majú členov, ktorí sa venujú rekreačnému rybolovu alebo organizujú rybárske preteky v oblastiach dotknutých napadnutými ustanoveniami, a na druhej strane, že právne postavenie dotknutých subjektov a rybárov bolo priamo dotknuté uvedenými ustanoveniami, keďže pri výkone svojich činností čelili obmedzeniam, ktoré sú v nich stanovené.

52      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že združenia môžu podať žalobu na súde Únie, najmä ak majú členov, ktorí sami spĺňajú podmienky prípustnosti stanovené v článku 263 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 2016, Molinos Río de la Plata a i./Rada, T‑112/14 až T‑116/14 a T‑119/14, neuverejnený, EU:T:2016:509, bod 33 a citovanú judikatúru).

53      Žalobkyňa, ktorá združuje subjekty zoskupujúce rybárov dotknutých napadnutými ustanoveniami, je preto priamo dotknutá týmito ustanoveniami.

54      Vzhľadom na predchádzajúce úvahy musí byť žaloba vyhlásená za prípustnú.

 O veci samej

55      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sú založené na:

–        nedostatku právomoci Únie konať prostredníctvom napadnutých ustanovení v oblasti rekreačného rybolovu,

–        porušení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery,

–        porušení zásad rovnosti zaobchádzania a nediskriminácie,

–        porušení zásady proporcionality, ako aj slobôd združovania a podnikania.

56      Tretí a štvrtý žalobný dôvod sa týkajú výlučne článku 9 ods. 4 napadnutého nariadenia.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na nedostatku právomoci Únie

57      Žalobkyňa tvrdí, že Únia nemá právomoc upravovať rekreačný rybolov morony striebristej, ako to urobila v napadnutých ustanoveniach.

58      Rada, podporovaná Komisiou, spochybňuje argumentáciu žalobkyne.

59      V tejto súvislosti treba uviesť, že ako vyplýva z jeho úvodných ustanovení, napadnuté nariadenie bolo prijaté na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ, ktorý sa nachádza v tretej časti hlave III Zmluvy o FEÚ týkajúcej sa poľnohospodárstva a rybolovu, podľa ktorého „Rada na návrh Komisie prijíma opatrenia týkajúce sa… určovania a prideľovania rybolovných možností“.

60      Podľa článku 4 ods. 2 písm. d) ZFEÚ právomoci zverené Únii v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu majú spoločnú povahu.

61      Spoločná povaha právomocí zverených Únii v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu je však v článku 4 ods. 2 písm. d) ZFEÚ obmedzená, takže opatrenia prijaté v rámci tejto politiky nespadajú do spoločnej právomoci, ale do výlučnej právomoci, pokiaľ sa týkajú ochrany morských biologických zdrojov, čo je oblasť, v ktorej má Únia na základe článku 3 ods. 1 písm. d) ZFEÚ takúto právomoc.

62      Napadnuté ustanovenia pritom boli prijaté práve na dosiahnutie cieľa ochrany morských biologických zdrojov v rámci opatrení týkajúcich sa určovania a prideľovania rybolovných možností v zmysle článku 43 ods. 3 ZFEÚ.

63      Napadnuté nariadenie bolo totiž prijaté, ako sa uvádza v jeho odôvodnení 1, s cieľom stanoviť na rok 2018 rybolovné možnosti pre určité populácie rýb alebo skupiny populácií rýb vo vodách Únie.

64      V tomto rámci a ako vyplýva z odôvodnení 7 a 8 napadnutého nariadenia, Rada chcela znížiť úmrtnosť morony striebristej po tom, čo od ICES dostala na jednej strane alarmujúce informácie o vývoji populácie tejto ryby a na druhej strane odporúčania, ktoré ju nabádali k prijatiu ochranných opatrení.

65      Za týchto podmienok treba konštatovať, že normotvorca Únie tým, že prijal napadnuté ustanovenia v rámci opatrení týkajúcich sa určovania a prideľovania rybolovných možností v zmysle článku 43 ods. 3 ZFEÚ, zasiahol v oblasti výlučnej právomoci, ktorú mu priznáva článok 3 ods. 1 písm. d) ZFEÚ.

66      Toto posúdenie nemôžu tvrdenia žalobkyne spochybniť.

67      Žalobkyňa po prvé tvrdí, že právomoc priznaná Únii v oblasti rybolovu a poľnohospodárstva je obmedzená na komerčné činnosti a nevzťahuje sa na rekreačný rybolov, čo má podľa nej za následok, že napadnuté ustanovenia nemohli byť prijaté v rámci tejto politiky.

68      Podľa článku 43 ods. 3 ZFEÚ však Rada na návrh Komisie prijíma „opatrenia týkajúce sa stanovovania cien, odvodov, pomoci a množstvových obmedzení a určovania a prideľovania rybolovných možností“.

69      Článok 43 ods. 3 ZFEÚ teda nerozlišuje medzi rybolovnými činnosťami podľa toho, či majú, alebo nemajú komerčnú povahu, pričom sa posudzuje len činnosť ako taká, teda činnosť spočívajúca v odobraní ryby z dostupných zdrojov.

70      V prejednávanej veci z obsahu napadnutých ustanovení vyplýva, že tieto ustanovenia boli prijaté na základe poslednej časti vety uvedenej v článku 43 ods. 3 ZFEÚ, ktorá umožňuje Rade na návrh Komisie stanoviť rybolovné možnosti.

71      Cieľom článku 43 ods. 3 ZFEÚ je na jednej strane rozdeliť medzi rybárov možnosti, ale na druhej strane aj spravovať dostupnú populáciu s cieľom zaručiť udržateľnú povahu tejto činnosti.

72      V dôsledku toho mohla Rada na zabezpečenie dosiahnutia cieľa sledovaného článkom 43 ods. 3 ZFEÚ pri prijímaní napadnutých ustanovení zohľadniť všetky činnosti, ktoré by mohli mať vplyv na populáciu morony striebristej a jej obnovenie, a to bez ohľadu na to, či tieto činnosti majú komerčnú povahu.

73      Po druhé sa žalobkyňa domnieva, že rekreačný rybolov nemohol byť upravený v rámci poľnohospodárskej a rybárskej politiky, pretože uvedená činnosť patrí do oblasti športu a turistiky, v prípade ktorých je právomoc Únie obmedzená na koordináciu vnútroštátnych činností v súlade s článkom 6 písm. d) a e) ZFEÚ.

74      V tomto zmysle žalobkyňa uvádza odôvodnenie 3 nariadenia o SRP, ktoré podľa nej priznáva členským štátom právomoc upravovať rekreačné rybolovné činnosti.

75      V tejto súvislosti treba uviesť, že odôvodnenie 3 nariadenia o SRP citované žalobkyňou nemá rozsah, ktorý mu pripisuje.

76      Odôvodnenie 3 nariadenia o SRP sa totiž skladá z dvoch častí vety, ktorá uvádza na jednaj strane, že „rekreačné rybárstvo môže mať značný vplyv na rybolovné zdroje“, a na druhej strane, že „členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa vykonávalo spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi spoločnej rybárskej politiky“.

77      Prvá časť vety odôvodnenia 3 nariadenia o SRP tak zdôrazňuje vplyv, ktorý môže mať rekreačný rybolov na populácie rýb, a teda význam opatrení na zabezpečenie zachovania biologických zdrojov, akými sú tie, ktoré boli vykonané ustanoveniami napadnutými v tejto žalobe.

78      Pokiaľ ide o druhú časť odôvodnenia 3 nariadenia o SRP, vyžaduje od členských štátov určitú mieru bdelosti na to, aby zabezpečili, že rybárske činnosti sa budú vykonávať spôsobom zlučiteľným so spoločnou rybárskou politikou.

79      Takáto požiadavka vo všeobecnosti zodpovedá právomoci, ktorá sa priznáva vnútroštátnym orgánom pri vykonávaní práva Únie, a nemožno ju vykladať ako uznanie osobitnej normatívnej právomoci členských štátov, pokiaľ ide o rekreačný rybolov.

80      Odôvodnenie 3 nariadenia o SRP naopak tým, že zdôrazňuje dôležitosť dbania na dodržiavanie cieľov stanovených v rámci spoločnej rybárskej politiky, predpokladá prijatie opatrení na definovanie týchto cieľov, čo podľa článku 43 ods. 3 ZFEÚ znamená zásah zo strany inštitúcií Únie, pričom každá z nich koná v rámci právomocí, ktoré sú jej zverené Zmluvami.

81      Odôvodnenie 3 nariadenia o SRP, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, teda ani zďaleka nepodporuje stanovisko, podľa ktorého majú členské štáty právomoc upraviť rekreačný rybolov európskeho zálivu, ale skôr posilňuje stanovisko Rady a Komisie, podľa ktorých sa majú prijať opatrenia na zabezpečenie zachovania morských biologických zdrojov, pričom článok 3 ods. 1 písm. d) a článok 43 ods. 3 ZFEÚ predstavujú právny základ týchto opatrení.

82      Po tretie žalobkyňa tvrdí, že v rozsahu, v akom napadnuté ustanovenia určujú, ako možno vykonávať rekreačný rybolov morony striebristej, tieto ustanovenia predstavujú harmonizáciu, ktorá vyjadruje vôľu Rady regulovať dané hospodárske odvetvie.

83      Takýto zásah je však v rozpore so Zmluvou o FEÚ, ako rozhodol Súdny dvor vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 5. októbra 2000, Nemecko/Parlament a Rada (C‑376/98, EU:C:2000:544), ktorým bola zrušená smernica harmonizujúca vnútroštátne opatrenia uplatniteľné na rôzne činnosti týkajúce sa tabaku z dôvodu, že normotvorca Únie prekročil svoju právomoc.

84      Na zamietnutie tejto argumentácie stačí uviesť, že v rozsudku z 5. októbra 2000, Nemecko/Parlament a Rada (C‑376/98, EU:C:2000:544), Súdny dvor zrušil smernicu, ktorej zákonnosť bola napadnutá, keďže akákoľvek harmonizácia v predmetnej oblasti bola v podstate výslovne vylúčená, zatiaľ čo v prejednávanej veci takéto vylúčenie chýba a v každom prípade z bodov 57 až 65 tohto rozsudku vyplýva, že napadnuté nariadenie bolo prijaté na výslovnom a primeranom právnom základe.

85      Prvý žalobný dôvod je teda potrebné zamietnuť ako nedôvodný.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery

86      Žalobkyňa tvrdí, že obmedzením rekreačného rybolovu morony striebristej normotvorca Únie radikálne a nepredvídateľne zmenil pravidlá, ktoré sa uplatňovali na rekreačný rybolov, a ohrozil jednak právnu istotu a jednak legitímnu dôveru, ktorú vyvolal svojimi predchádzajúcimi úkonmi.

87      Rada, podporovaná Komisiou, spochybňuje argumentáciu žalobkyne.

88      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry zásada právnej istoty vyžaduje jednak, aby právne pravidlá boli jasné a presné, a jednak, aby ich uplatnenie mohli osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2019, Călin, C‑676/17, EU:C:2019:700, bod 50 a citovanú judikatúru).

89      Judikatúra spresňuje, že zásada právnej istoty má za následok povinnosť inštitúcií Únie chrániť legitímnu dôveru, pokiaľ predmetná inštitúcia vyvolala u žalobcu odôvodené nádeje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. novembra 2016, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, T‑103/12, neuverejnený, EU:T:2016:682, bod 150).

90      Podľa judikatúry však nie je možné legitímne očakávať, že existujúci stav, ktorý spadá do oblasti, kde sa situácia môže meniť, bude zachovaný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2014, Španielsko/Komisia, T‑260/11, EU:T:2014:555, bod 87).

91      Možnosť zmeniť pravidlá týkajúce sa rybárskych činností je súčasťou spoločnej rybárskej politiky, ktorá predstavuje oblasť, v ktorej je inštitúciám Únie zverená voľná úvaha tak, aby mohli účinné opatrenia prispôsobiť zmenám hospodárskej situácie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2014, Španielsko/Komisia, T‑260/11, EU:T:2014:555, bod 87) a v každom prípade vývoju populácie predmetnej ryby [pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. apríla 2019, Taliansko/Rada (Rybárske kvóty na stredomorského mečiara veľkého), C‑611/17, EU:C:2019:332, body 30 a 58 až 61, a z 11. januára 2017, Španielsko/Rada, C‑128/15, EU:C:2017:3, body 50 až 52].

92      Ako vyplýva najmä z bodu 64 vyššie, normotvorca Únie v prejednávanej veci čelil situácii, keď po prvé stav populácie morony striebristej bol znepokojujúci, po druhé rekreačný rybolov prispieval k úmrtnosti tejto ryby a po tretie zásada obozretnosti podľa ICES vyžadovala na jednej strane, aby bol výlov uvedenej ryby týmto spôsobom rybolovu zakázaný v prvej oblasti, a na druhej strane, aby bol podstatne obmedzený v druhej oblasti.

93      Za týchto okolností bolo legitímne, aby normotvorca Únie využil právomoc, ktorú mu priznáva článok 3 ods. 1 písm. d) ZFEÚ, a prijal ustanovenia na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ, keďže podľa judikatúry sa na legitímnu dôveru nemožno odvolávať, ak, ako je to v prípade spoločnej rybárskej politiky, je možnosť prijať napadnuté opatrenia upravená ustanovením Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2011, AJD Tuna, C‑221/09, EU:C:2011:153, bod 75).

94      Toto posúdenie nemôžu tvrdenia žalobkyne spochybniť.

95      Žalobkyňa po prvé tvrdí, že skôr prijaté opatrenia na zabezpečenie ochrany morských biologických zdrojov neupravovali rekreačný rybolov, čo ju viedlo k záveru, že tento druh činnosti nepatrí do právomoci, ktorú teraz Rada zamýšľa vykonávať.

96      V tejto súvislosti treba uviesť, že napadnuté ustanovenia spadajú do kontinuity regulačného rámca, keďže podobné opatrenia obmedzujúce počet jedincov morony striebristej, ktoré si je možné ponechať v rámci rekreačného rybolovu, boli prijaté už od roku 2015 nariadením Rady (EÚ) 2015/523 z 25. marca 2015, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EÚ) č. 43/2014 a (EÚ) 2015/104, pokiaľ ide o určité rybolovné možnosti (Ú. v. EÚ L 84, 2015, s. 1).

97      Rovnaký druh opatrení bol prijatý v roku 2016 nariadením Rady (EÚ) 2016/72 z 22. januára 2016, ktorým sa na rok 2016 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade rybárskych plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/104 (Ú. v. EÚ L 22, 2016, s. 1), a v roku 2017 nariadením Rady (EÚ) 2017/127 z 20. januára 2017, ktorým sa na rok 2017 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade rybárskych plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii (Ú. v. EÚ L 24, 2017, s. 1).

98      Treba teda konštatovať, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, napadnuté ustanovenia nepredstavujú prvé opatrenia, ktorých cieľom je obmedzenie rekreačného rybolovu v európskych vodách, ani, konkrétne, rekreačného rybolovu morony striebristej v týchto vodách.

99      K vzniku legitímnej dôvery však môže dôjsť len pri splnení viacerých podmienok, a to najmä podmienky, že inštitúcia Únie poskytla presné, bezpodmienečné a súhlasné záruky pochádzajúce z oprávnených a spoľahlivých zdrojov (pozri rozsudok z 15. novembra 2018, Deutsche Telekom/Komisia, T‑207/10, EU:T:2018:786, bod 46 a citovanú judikatúru).

100    Vzhľadom na existenciu predchádzajúcich opatrení v prejednávanej veci nemožno usúdiť, že žalobkyni boli poskytnuté presné, bezpodmienečné a zhodujúce sa informácie, ktoré jej v čase prijatia napadnutých ustanovení umožnili domnievať sa, že Únia nemá v úmysle upraviť v predmetných oblastiach rekreačný rybolov morony striebristej, alebo má v záujme prestať ho upravovať.

101    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že u nej vzniklo legitímne očakávanie z dôvodu vyhlásenia člena Komisie zodpovedného za námorné veci a rybolov v roku 2011.

102    Je pravda, ako tvrdí žalobkyňa, že člen Komisie poverený týmito záležitosťami v roku 2011 počas rozpravy v Európskom parlamente vyhlásil:

„Rekreačný rybolov nespadá… do právomoci Ú[nie]. Európska komisia nie je… zodpovedná a vnútroštátne vlády musia riešiť všetky tieto problémy… Pokiaľ ide o rekreačný rybolov, jedinou zodpovednosťou Komisie je zabezpečiť, aby sa jeho produkt nemohol predávať. Všetko ostatné patrí do právomoci vnútroštátnych vlád.“

103    Podľa judikatúry uvedenej v bode 99 vyššie sú však presné, bezpodmienečné a súhlasné záruky pochádzajúce z oprávnených a spoľahlivých zdrojov, ktoré inštitúcia poskytla dotknutej osobe, nevyhnutné na to, aby u nej vzbudili legitímne očakávanie.

104    V prejednávanej veci však aspoň dve z týchto požiadaviek nie sú splnené.

105    Na jednej strane predmetné vyhlásenie nemôže predstavovať „súhlasné“ záruky, keďže ide len o izolované a neformálne zaujatie takého stanoviska člena Komisie, keďže každý návrh nariadenia v danej oblasti musí byť prijatý kolégiom tejto inštitúcie a keďže toto vyhlásenie je v každom prípade v zjavnom rozpore s právnou úpravou Únie uvedenou v bodoch 96 a 97 vyššie.

106    Na druhej strane predmetné vyhlásenie nevykazuje „oprávnenú“ povahu, ktorá sa vyžaduje na vyvolanie legitímneho očakávania, keďže v oblasti určovania a prideľovania rybolovných možností musia byť opatrenia prijaté Radou a Parlamentom, pričom úloha Komisie je obmedzená na legislatívnu iniciatívu a výkon rozhodnutí prijatých normotvorcom.

107    Preto treba druhý žalobný dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení zásad rovnosti zaobchádzania a nediskriminácie

108    Žalobkyňa tvrdí, že jedno z napadnutých ustanovení, konkrétne článok 9 ods. 4 napadnutého nariadenia, porušuje „zásadu rovnosti tým, že zavádza zakázanú diskrimináciu“.

109    Rada, podporovaná Komisiou, spochybňuje argumentáciu žalobkyne.

110    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že povinnosť zabezpečiť rovnosť zaobchádzania predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie zakotvenú v článkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

111    Podľa judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje jednak, aby sa v porovnateľných situáciách nepostupovalo rozdielne, a jednak, aby sa v rozdielnych situáciách nepostupovalo rovnako, ak takýto postup nie je odôvodnený na základe objektívneho a rozumného kritéria a primeraný sledovanému cieľu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia, C‑550/07 P, EU:C:2010:512, bod 55 a citovanú judikatúru, a zo 16. marca 2004, Afari/ECB, T‑11/03, EU:T:2004:77, bod 65).

112    Ak normotvorca Únie disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ako je to v oblasti spoločnej rybárskej politiky, preskúmanie primeranosti sa musí obmedziť na určenie, či je rozdielne zaobchádzanie zjavne neprimerané alebo svojvoľné vo vzťahu k cieľu sledovanému normotvorcom bez ohľadu na to, či stanovené opatrenie bolo jediné alebo najlepšie možné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. septembra 1982, Kind/EHS, 106/81, EU:C:1982:291, bod 24).

113    Tretí žalobný dôvod je rozdelený na dve časti, v ktorých žalobkyňa tvrdí, že v prejednávanej veci napadnuté ustanovenia zaviedli zakázanú diskrimináciu medzi komerčným a rekreačným rybolovom na jednej strane a medzi rôznymi formami rekreačného rybolovu na druhej strane.

–       O prvej časti tretieho žalobného dôvodu založenej na diskriminácii medzi komerčným a rekreačným rybolovom

114    Žalobkyňa po prvé tvrdí, že normotvorca Únie nemohol podriadiť tomu istému regulačnému rámcu také odlišné činnosti, ako sú komerčný a rekreačný rybolov.

115    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že konštatovanie porušenia zásady zákazu diskriminácie z dôvodu rovnakého zaobchádzania s rozdielnymi situáciami predpokladá, že uvedené situácie nie sú porovnateľné vzhľadom na všetky okolnosti, ktorými sa vyznačujú, pričom tieto skutočnosti musia byť určené a posúdené s ohľadom na predmet a cieľ dotknutého aktu Únie, a to s prihliadnutím okrem iného na zásady a ciele oblasti, do ktorej patrí predmetný akt (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2014, Španielsko/Komisia, T‑260/11, EU:T:2014:555, bod 93).

116    V prejednávanej veci však možno komerčný rybolov a rekreačný rybolov považovať za porovnateľné vzhľadom na hlavný cieľ sledovaný napadnutými ustanoveniami, keďže obidva majú vplyv na populáciu morony striebristej, ktorú majú tieto ustanovenia chrániť, takže argumentácia žalobkyne nemôže uspieť.

117    V druhom rade za predpokladu, že obe činnosti možno považovať za porovnateľné, žalobca tvrdí, že sa s komerčným a rekreačným rybolovom neprijateľným spôsobom zaobchádza rozdielne, keďže v napadnutých ustanoveniach sa na komerčný rybolov uplatňuje dočasný zákaz s výnimkami vlastnými každému druhu komerčného rybolovu, zatiaľ čo obmedzenia týkajúce sa rekreačného rybolovu sú uplatniteľné na všetky formy rekreačného rybolovu morony striebristej.

118    V tejto súvislosti treba uviesť, ako uvádza žalobkyňa, že článok 9 napadnutého nariadenia zavádza rozdielne zaobchádzanie medzi rekreačným rybolovom a komerčným rybolovom, keďže v prvom prípade je povolený iba rybolov metódou „chyť a pusť“, zatiaľ čo v druhom je ponechávanie si jedincov morony striebristej za určitých podmienok počas určitého obdobia v roku povolené.

119    V súlade s judikatúrou citovanou v bode 111 vyššie treba teda na jednej strane určiť, či toto rozdielne zaobchádzanie s dvomi predmetnými činnosťami je odôvodnené kritériom, ktoré je objektívne a primerané.

120    V tejto súvislosti treba uviesť, že komerčný rybolov jednak vykonávajú osoby, ktoré ho vykonávajú profesionálne, a jednak sa dotýka, prinajmenšom potenciálne, všetkých spotrebiteľov. Naproti tomu rekreačný rybolov je voľno‑časovou aktivitou, aj keď nepriamo môže mať vplyv na podniky, najmä na tie, ktoré predávajú vybavenie používané v rámci tejto činnosti.

121    Zdá sa teda, že rozdielne zaobchádzanie s oboma dotknutými činnosťami, tak ako je stanovené v napadnutých ustanoveniach, súvisí s ich povahou a je v súlade s cieľmi sledovanými v rámci spoločnej rybárskej politiky. Ako sa totiž uvádza v článku 2 ods. 1 nariadenia o SRP, politika Únie má v tejto oblasti za cieľ najmä „zabezpeč[ovať], aby [sa] rybolovné a akvakultúrne činnosti… riadili… spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi, ktorými je dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti, a prispieť k dostupnosti dodávok potravín“.

122    Hospodárska povaha komerčného rybolovu tak môže odôvodňovať pozornosť, ktorú normotvorca Únie venuje jednak vplyvu, ktorý na každú formu komerčného rybolovu budú mať obmedzenia, ktoré zamýšľa prijať, a jednak úprave týchto obmedzení, pričom v určitých prípadoch toleruje len nevyhnutný vedľajší úlovok a v iných prípadoch v určitých medziach aj cielené úlovky morony striebristej.

123    Na druhej strane treba uviesť, že v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 111 až 112 vyššie rozdielne zaobchádzanie s oboma dotknutými činnosťami nie je v prípade voľno‑časovej aktivity zjavne neprimerané alebo svojvoľné, pokiaľ cieľom dotknutej právnej úpravy je zachovať morské biologické zdroje a napokon zabezpečiť, aby táto činnosť mohla byť bez prekážok obnovená, pokiaľ budú populácie obnovené.

124    Prvú časť tretieho žalobného dôvodu je preto potrebné zamietnuť.

–       O druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu založenej na diskriminácii medzi rôznymi formami rekreačného rybolovu

125    Žalobkyňa sa domnieva, že napadnuté ustanovenia zavádzajú v rámci rekreačného rybolovu diskrimináciu medzi podmorským rybolovom na jednej strane a inými činnosťami spadajúcimi do rekreačného rybolovu na druhej strane.

126    V tejto súvislosti žalobkyňa v podstate tvrdí, že pravidlá týkajúce sa komerčného rybolovu zohľadňujú rôzne spôsoby rybolovu v odvetví rybného hospodárstva a upravujú rozdelenie miery úmrtnosti tolerovanej normotvorcom Únie tak, aby sa zabezpečilo, že žiadny konkrétny spôsob nebude osobitne znevýhodnený účinkom obmedzení stanovených v článku 9 ods. 1 až 3 napadnutého nariadenia.

127    Inak je to v prípade rekreačného rybolovu, keďže normotvorca tým, že povolil len lov rýb, ktorý spočíva v odobratí rýb a ich následnom vrátení do mora, v praxi zakázal podmorský rybolov, ktorý zo svojej podstaty implikuje použitie strelnej zbrane alebo v každom prípade projektilov, ktoré spôsobujú smrť ryby a bránia tomu, aby bola následne živá vrátená do mora.

128    Povolenie lovu rýb spôsobom „chyť a pusť“ by tak medzi rôznymi spôsobmi používanými v rámci rekreačného rybolovu spôsobilo diskrimináciu, ktorá je o to menej odôvodnená, že na jednej strane je vplyv podmorského rybolovu na populácie rýb obmedzený a na druhej strane je táto forma rekreačného rybolovu zo svojej povahy selektívna.

129    Zo štúdie predloženej žalobkyňou totiž vyplýva, že podmorský rybolov v skutočnosti spôsobuje menej úlovkov ako iné formy rekreačného rybolovu, pričom je zodpovedný iba za 5,5 % celkových úlovkov pri rekreačnom rybolove, pokiaľ ide o moronu striebristú.

130    Okrem toho podmorský rybolov od rybára vyžaduje, aby rybu videl predtým, než vystrelí, čo znamená, že vopred určí, či jedinec patrí do dotknutého druhu a či spĺňa požiadavky minimálnej zákonom stanovenej veľkosti.

131    V tejto súvislosti treba konštatovať, ako to správne zdôrazňuje Rada, že podmorský rybolov spôsobuje z dôvodu svojej povahy takmer nevyhnutne smrť ryby, pretože znamená, že rybu zasiahne znehybňujúci projektil, zatiaľ čo na druhej strane rybolov „chyť a pusť“ predstavuje pre rybu len riziko – pravdepodobnosť smrti je v takom prípade podľa odhadu, ktorý použila ICES vo svojom stanovisku z 24. októbra 2017, obmedzená na 15 %.

132    Treba sa teda domnievať, že pokiaľ ide o ich smrteľné účinky na populácie rýb, podmorský lov a iné spôsoby rekreačného rybolovu sa objektívne líšia, čo sa týka možnosti praktizovať ich spôsobom „chyť a pusť“, a preto je možné k nim pristupovať rozdielne.

133    V dôsledku toho tieto dve situácie nie sú objektívne porovnateľné s ohľadom na cieľ sledovaný napadnutými ustanoveniami, takže argumentácia žalobkyne nemôže uspieť.

134    Preto treba zamietnuť druhú časť tretieho žalobného dôvodu a tým aj tretí žalobný dôvod v celom rozsahu.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality a slobôd združovania a podnikania

135    Štvrtý žalobný dôvod je rozdelený na dve časti. Žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že článok 9 ods. 4 napadnutého nariadenia porušuje zásadu proporcionality. Na druhej strane tvrdí, že toto ustanovenie porušuje slobodu združovania a slobodu podnikania.

136    Rada, podporovaná Komisiou, spochybňuje argumentáciu žalobkyne.

–       O prvej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení zásady proporcionality a zásady obozretnosti

137    Žalobkyňa tvrdí, že opatrenia stanovené v článku 9 ods. 4 napadnutého nariadenia nie sú primerané vzhľadom na zásadu obozretnosti, ktorú treba uplatniť v prejednávanej veci.

138    V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že podľa judikatúry zásada proporcionality, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, vyžaduje, aby inštitúcie Únie po prvé neprekračovali hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, po druhé použili na dosiahnutie sledovaného cieľa opatrenia, ktoré sú najmenej obmedzujúce, a to po tretie bez toho, aby spôsobili ťažkosti neprimerané vo vzťahu k sledovaným cieľom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. januára 2017, Španielsko/Rada, C‑128/15, EU:C:2017:3, bod 71 a citovaná judikatúra).

139    Na druhej strane zákonnosť opatrení prijatých v oblastiach, v ktorých normotvorca Únie disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ako je to v oblasti spoločnej rybárskej politiky, môže zákonnosť takéhoto opatrenia ovplyvniť iba vtedy, ak sa javí zjavne neprimeraným alebo svojvoľným vo vzťahu k sledovanému cieľu, bez ohľadu na skutočnosť, či toto opatrenie bolo jediným alebo najlepším možným (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. marca 2006, Unitymark a North Sea Fishermen’s Organisation, C‑535/03, EU:C:2006:193, body 57 a 58, ako aj citovanú judikatúru, a z 11. januára 2017, Španielsko/Rada, C‑128/15, EU:C:2017:3, bod 72 a citovanú judikatúru).

140    Žalobkyňa vo svojej argumentácii nespochybňuje, že morona striebristá bola pred prijatím napadnutého nariadenia ohrozená v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú napadnuté ustanovenia, ani nevyhnutnosť prijať opatrenia s cieľom znížiť v týchto oblastiach úmrtnosť rýb a zvýšiť ich biomasu.

141    Žalobkyňa však tvrdí, že obmedzenia stanovené v článku 9 ods. 4 napadnutého nariadenia nemohli byť prijaté bez presvedčivých vedeckých údajov o vplyve rekreačného rybolovu na populáciu morony striebristej.

142    V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa stanoviska ICES z 24. októbra 2017 sa výlov morony spôsobený rekreačným rybolovom v roku 2016 odhadoval v prvej oblasti na 1 627 ton, čím prekračoval výlov tohto druhu ryby spôsobený komerčným rybolovom, ktorý sa odhadoval na 1 295 ton.

143    Aj po aktualizácii tohto odhadu vykonanom v roku 2018 s prihliadnutím na účinok obmedzení výlovu stanovených Radou a za predpokladu, že tieto limity boli v plnom rozsahu dodržané, zostal vplyv rekreačného rybolovu na úmrtnosť morony striebristej v prvej oblasti významný, keďže predstavoval približne 14 % úlovkov morony striebristej, ako to vyplýva z údajov nachádzajúcich sa v stanovisku ICES z 29. júna 2018.

144    Článok 2 ods. 2 nariadenia o SRP pritom vyžaduje uplatnenie zásady obozretnosti pri stanovovaní rybolovných možností.

145    Za týchto okolností Rada mohla považovať za nevyhnutné prijať predmetné obmedzenia, aby zabránila úmrtnosti v dôsledku rekreačného rybolovu. Na jednej strane umožnila rybolov „chyť a pusť“, čím povolila rekreačným rybárom pokračovať v používaní väčšiny spôsobov rekreačného rybolovu napriek odporúčaniu ICES zakázať akýkoľvek výlov. Na druhej strane normotvorca Únie stanovil normu „chyť a pusť“, ktorú nie je nerozumné obmedziť na voľno‑časovú aktivitu.

146    Takéto opatrenia nemožno považovať za zjavne neprimerané alebo svojvoľné vzhľadom na cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, takže sa nemožno domnievať, že normotvorca ich prijatím prekročil hranice svojej voľnej úvahy a porušil zásadu proporcionality. V dôsledku toho treba prvú časť štvrtého žalobného dôvodu zamietnuť.

–       O druhej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na porušení slobody združovania a slobody podnikania

147    Žalobkyňa tvrdí, že zákaz podmorského rybolovu porušuje slobody združovania a podnikania zakotvené v článkoch 12 a 16 Charty, keďže sa dotýka infraštruktúry v rekreačných prístavoch, výroby špecializovaných zariadení pre tieto prístavy a s nimi súvisiacich turistických služieb.

148    Na úvod treba konštatovať, že žalobkyňa nepredložila nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého bola porušená sloboda združovania. Podľa judikatúry však samotné abstraktné uvedenie žalobného dôvodu nezodpovedá požiadavkám stanoveným v článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku (rozsudok z 29. marca 2012, Telefónica a Telefónica de España/Komisia, T‑336/07, EU:T:2012:172, bod 59). Druhá časť štvrtého žalobného dôvodu sa preto musí zamietnuť ako neprípustná v rozsahu, v akom je založená na porušení slobody združovania.

149    Pokiaľ ide o slobodu podnikania uznanú článkom 16 Charty, tá zahŕňa právo vykonávať hospodársku alebo komerčnú činnosť, zmluvnú slobodu a slobodnú hospodársku súťaž.

150    V prejednávanej veci treba uviesť, že porušenie slobody podnikania by mohlo mať vplyv na podniky vykonávajúce obchodnú činnosť spojenú s výkonom podmorského rybolovu, ako je predaj vybavenia. Takéto porušenie sa naopak nemôže dotknúť samotných rekreačných rybárov, keďže ako vyplýva z článku 3 písm. b) napadnutého nariadenia, tí nie sú zapojení do takejto činnosti, keďže nemôžu predávať ryby, ktoré ulovia.

151    Pokiaľ ide o podniky vykonávajúce komerčnú činnosť spojenú s výkonom podmorského rybolovu, treba poznamenať, že predmetné opatrenie by skutočne mohlo mať hospodárske dôsledky na ich činnosti, ktoré by mohli ovplyvniť ich rozhodnutie pokračovať v uvedených činnostiach, a teda potenciálne predstavovať obmedzenie ich slobody podnikania.

152    V tejto súvislosti žalobca predložil prieskumy, ktoré mali preukázať, že morona striebristá je pre rekreačných rybárov praktikujúcich podmorský rybolov najžiadanejším druhom a v prípade niektorých rybárov je dôvodom výkonu tejto činnosti. Ak táto tendencia odráža realitu, má nevyhnutne dôsledky na obrat podnikov pôsobiacich v danom odvetví.

153    Článok 52 ods. 1 Charty však pripúšťa, že výkon práv zakotvených v Charte môže byť obmedzený, ak sú také obmedzenia stanovené zákonom, rešpektujú podstatu týchto práv a slobôd a sú, za dodržania zásady proporcionality, nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

154    O takýto prípad pritom ide v prejednávanej veci, keďže dotknuté opatrenie je po prvé stanovené napadnutým nariadením. Po druhé neobsahuje žiadny zákaz určený podnikom vykonávajúcim komerčnú činnosť spojenú s výkonom podmorského rybolovu, takže rešpektuje podstatu slobody podnikania Po tretie, ako vyplýva z posúdenia prvej časti štvrtého žalobného dôvodu, je v súlade so zásadou proporcionality, keďže sledovaným cieľom je zachovanie morských biologických zdrojov vo všeobecnom záujme.

155    Tento záver spochybňuje žalobkyňa, ktorá tvrdí, že výkon napadnutého nariadenia nebol zmiernený kritériom dočasnej povahy alebo stanovením mechanizmu, ktorý nie je automatický. Naopak, uvedené nariadenie nadobudlo účinnosť okamžite, bez „akejkoľvek úpravy“.

156    V tejto súvislosti treba uviesť, že absencia dočasnej povahy dotknutého opatrenia, ktorú uvádza žalobkyňa, je v rozpore s povahou napadnutého nariadenia, ktorá sa má uplatňovať len v jednom roku, v tomto prípade v roku 2018.

157    Okrem toho na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, predmetné opatrenie nebolo uložené nanovo a nepredvídateľne, keďže rovnaké opatrenie sa v prvej oblasti uplatňovalo už na základe článku 9 ods. 4 predtým uplatniteľného nariadenia, teda nariadenia 2017/127.

158    Preto je potrebné zamietnuť aj štvrtý žalobný dôvod, a teda aj žalobu ako celok.

 O trovách

159    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

160    Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť, aby znášala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania, ktoré vynaložila Rada, a to vrátane trov spojených s konaním o predbežnom opatrení, v súlade s návrhmi Rady.

161    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku inštitúcie, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. Komisia teda znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      International Forum for Sustainable Underwater Activities (IFSUA) je povinná znášať svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Rada Európskej únie, a to vrátane trov spojených s konaním o predbežnom opatrení.

3.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Valančius

Nihoul

Svenningsen

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. marca 2020.

Podpisy


* Jazyk konania: španielčina.