ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

zo 17. novembra 2022 (*)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné zákazky – Smernica 2014/24/EÚ – Zásady zadávania zákaziek – Článok 18 – Transparentnosť – Článok 21 – Dôverné zaobchádzanie – Úprava týchto zásad vo vnútroštátnej právnej úprave – Právo na prístup k základnému obsahu informácií poskytnutých uchádzačmi o ich skúsenostiach a referenciách, o osobách navrhnutých na vykonanie zákazky a o koncepcii plánovaných projektov a spôsoboch realizácie – Článok 67 – Kritériá na vyhodnotenie ponúk – Kritériá týkajúce sa kvality navrhovaných prác alebo služieb – Požiadavka presnosti – Smernica 89/665/EHS – Článok 1 ods. 1 a 3 – Právo na účinný prostriedok nápravy – Náprava v prípade porušenia tohto práva z dôvodu odmietnutia prístupu k nedôverným informáciám“

Vo veci C‑54/21,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Krajowa Izba Odwoławcza (Národný odvolací senát, Poľsko) z 22. decembra 2020 a doručený Súdnemu dvoru 29. januára 2021, ktorý súvisí s konaním:

Antea Polska S.A.,

Pectore‑Eco sp. z o.o.,

Instytut Ochrony Środowiska – Państwowy Instytut Badawczy

proti

Państwowe Gospodarstwo Wodne Wody Polskie,

za účasti:

Arup Polska sp. z o.o.,

CDM Smith sp. z o.o.,

Multiconsult Polska sp. z o.o.,

Arcadis sp. z o.o.,

Hydroconsult sp. z o.o. Biuro Studiów i badań Hydrogeologicznych i Geofizycznych,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory C. Lycourgos (spravodajca), sudcovia L. S. Rossi, J.‑C. Bonichot, S. Rodin a O. Spineanu‑Matei,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

tajomník: M. Siekierzyńska, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 16. marca 2022,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–        Antea Polska S.A., Pectore‑Eco sp. z o.o. a Instytut Ochrony Środowiska – Państwowy Instytut Badawczy, v zastúpení: D. Ziembiński, radca prawny,

–        Państwowe Gospodarstwo Wodne Wody Polskie, v zastúpení: P. Daca, ako aj M. Klink a T. Skoczyński, radcowie prawni,

–        CDM Smith sp. z o.o., v zastúpení: F. Łapecki, adwokat a J. Zabierzewski,

–        poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna a M. Horoszko, splnomocnení zástupcovia,

–        rakúska vláda, v zastúpení: A. Posch, splnomocnený zástupca,

–        Európska komisia, v zastúpení: P. Ondrůšek, J. Szczodrowski a G. Wils, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta 12. mája 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 18 ods. 1 a článku 21 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), článku 2 bodu 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know‑how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (Ú. v. EÚ L 157, 2016, s. 1), ako aj článku 1 ods. 1 a 3 a článku 2 ods. 1 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 2017, s. 1).

2        Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Antea Polska S.A., spoločnosťou Pectore‑Eco sp. z o.o. a Instytut Ochrony Środowiska – Państwowy Instytut Badawczy, konajúcimi spoločne ako jediný uchádzač (ďalej len „Antea“) na jednej strane a Państwowe Gospodarstwo wodne Wody Polskie (Národný vodohospodársky orgán Poľska, ďalej len „verejný obstarávateľ“) na strane druhej, ktorý v konaní podporujú spoločnosti Arup Polska sp. z o.o. (ďalej len „Arup“), CDM Smith sp. z o.o. (ďalej len „CDM Smith“), ako aj spoločnosti Multiconsult Polska sp. z o.o., Arcadis sp. z o.o. a Hydroconsult sp. z o.o. Biuro Studiów i Badań Hydrogeologicznych i Geofizycznych, konajúce spoločne ako jediný uchádzač (ďalej len „Multiconsult“), v súvislosti so zadaním zákazky spoločnosti CDM Smith.

 Právny rámec

 Právo Únie

 Smernica 89/665

3        Článok 1 smernice 89/665, nazvaný „Rozsah pôsobnosti a dostupnosť postupov preskúmania“, stanovuje:

„1.      Táto smernica sa vzťahuje na zákazky uvedené v smernici [2014/24]…

…

… členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje.

…

3.      Členské štáty zabezpečia, aby si postupy preskúmania mohla na základe podrobných pravidiel, ktoré môžu ustanoviť členské štáty, uplatniť prinajmenšom každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením.

…“

 Smernica 2014/24

4        Odôvodnenia 90 a 92 smernice 2014/24 stanovujú:

„(90)      Zákazky by sa mali zadávať na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečujú dodržiavanie zásad transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, a to so zreteľom na zabezpečenie objektívneho porovnania relatívnej hodnoty ponúk s cieľom určiť za podmienok efektívnej hospodárskej súťaže, ktorá ponuka je ekonomicky najvýhodnejšou ponukou. Malo by sa výslovne stanoviť, že ekonomicky najvýhodnejšia ponuka by sa mala posudzovať na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, čo by malo vždy zahŕňať prvok ceny alebo nákladov. Rovnako by sa malo spresniť, že takéto posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky by sa mohlo tiež vykonať len na základe cenovej alebo nákladovej efektívnosti. Okrem toho je vhodné pripomenúť, že verejní obstarávatelia môžu podľa vlastného uváženia stanoviť primerané štandardy kvality pomocou technických špecifikácií alebo podmienok plnenia zákazky.

…

…

(92)      Pri posudzovaní najlepšieho pomeru ceny a kvality by verejní obstarávatelia mali stanoviť ekonomické a kvalitatívne kritériá súvisiace s predmetom zákazky, ktoré použijú na tieto účely. Tieto kritériá by tak mali umožniť porovnávacie posúdenie úrovne plnenia, ktorá vyplýva z jednotlivých ponúk vzhľadom na predmet zákazky vymedzený v technických špecifikáciách. V súvislosti s najlepším pomerom ceny a kvality sa v tejto smernici uvádza neúplný zoznam možných kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré zahŕňajú environmentálne a sociálne aspekty. …

Zvolené kritériá na vyhodnotenie ponúk by verejného obstarávateľa ďalej nemali oprávňovať na neobmedzenú voľnosť výberu, mala by sa nimi zabezpečiť možnosť účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže a mali by byť k nim priložené požiadavky, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré poskytli uchádzači.

…“

5        Článok 18 tejto smernice s názvom „Zásady obstarávania“ v odseku 1 stanovuje:

„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.

…“

6        Článok 21 uvedenej smernice, nazvaný „Dôverný charakter“, uvádza:

„1.      Pokiaľ sa v tejto smernici alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sa vzťahujú na verejného obstarávateľa, a to predovšetkým v právnych predpisoch týkajúcich sa prístupu k informáciám, neustanovuje iná úprava a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti v súvislosti so zverejňovaním zadaných zákaziek, ako aj v súvislosti s informáciami pre záujemcov a uchádzačov podľa článkov 50 a 55, verejný obstarávateľ nezverejní informácie, ktoré mu poskytli hospodárske subjekty a ktoré tieto subjekty označili za dôverné, vrátane, ale nie výlučne, technických alebo obchodných tajomstiev a dôverných aspektov ponúk.

2.      Verejní obstarávatelia môžu pre hospodárske subjekty stanoviť požiadavky zamerané na ochranu dôverného charakteru informácií, ktoré verejní obstarávatelia sprístupňujú v rámci postupu obstarávania.“

7        Článok 50 tej istej smernice, nazvaný „Oznámenia o zadaní zákazky“, stanovuje:

„1.      Verejní obstarávatelia najneskôr 30 dní po uzavretí zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorému predchádza rozhodnutie o zadaní zákazky alebo uzavretí dohody, zašlú oznámenie o výsledku verejného obstarávania s výsledkami postupu obstarávania.

Tieto oznámenia obsahujú informácie stanovené v prílohe V časti D,

…

4.      Určité informácie o zadávaní zákaziek alebo o uzavretí rámcovej dohody sa nemusia uverejňovať, ak by ich uverejnenie bránilo presadzovaniu práva, alebo bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom určitého hospodárskeho subjektu, či už verejného alebo súkromného, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektmi.“

8        Podľa článku 55 smernice 2014/24 s názvom „Informovanie záujemcov a uchádzačov“:

„1.      Verejní obstarávatelia čo najskôr informujú každého záujemcu a uchádzača o rozhodnutiach prijatých v súvislosti s uzavretím rámcovej dohody, so zadaním zákazky alebo s poskytnutím prístupu do dynamického nákupného systému…

2.      Verejný obstarávateľ na žiadosť záujemcu a uchádzača čo možno najskôr a v každom prípade do 15 dní od prijatia písomnej žiadosti informuje:

…

b)      každého neúspešného uchádzača o dôvodoch zamietnutia jeho ponuky…;

c)      každého uchádzača, ktorý predložil prípustnú ponuku, o charakteristických znakoch a relatívnych výhodách vybranej ponuky, ako aj o mene úspešného uchádzača alebo zmluvných strán rámcovej dohody;

…

3.      Verejní obstarávatelia sa môžu rozhodnúť, že neposkytnú určité informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 týkajúce sa zadávania zákazky, uzavretia rámcových dohôd alebo poskytnutia prístupu do dynamického nákupného systému v prípadoch, ak by ich uverejnenie bránilo presadzovaniu práva alebo bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom určitého hospodárskeho subjektu, či už verejného alebo súkromného, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži medzi hospodárskymi subjektmi.“

9        Článok 58 tejto smernice, nazvaný „Podmienky účasti“, stanovuje:

„1.      Podmienky účasti sa môžu týkať:

a)      spôsobilosti vykonávať odbornú činnosť;

b)      ekonomického a finančného postavenia;

c)      technickej a odbornej spôsobilosti.

…

4.      Pokiaľ ide o technickú a odbornú spôsobilosť, verejní obstarávatelia môžu stanoviť požiadavky, ktorými sa zabezpečí, aby hospodárske subjekty mali k dispozícii ľudské a technické zdroje a skúsenosti potrebné na plnenie zákazky na primeranej kvalitatívnej úrovni.

Verejní obstarávatelia môžu vyžadovať, aby hospodárske subjekty mali dostatočnú úroveň skúseností z plnenia zákaziek v minulosti, preukázanú vhodnými referenciami. …

Pri postupoch obstarávania týkajúcich sa dodania tovaru, ktoré si vyžadujú montážne alebo inštalačné práce, poskytnutie služieb alebo uskutočnenie stavebných prác, sa odborná spôsobilosť hospodárskych subjektov na poskytnutie služieb alebo uskutočnenie inštalácie alebo práce môže vyhodnotiť vzhľadom na ich schopnosti, efektívnosť, skúsenosti a spoľahlivosť.

…“

10      Podľa článku 59 uvedenej smernice s názvom „Jednotný európsky dokument pre obstarávanie“:

„1.      Verejní obstarávatelia pri predložení žiadostí o účasť alebo ponúk akceptujú jednotný európsky dokument pre obstarávanie pozostávajúci z aktualizovaného vlastného vyhlásenia ako predbežný dôkaz namiesto osvedčení vydaných orgánmi verejnej moci alebo tretími stranami potvrdzujúci, že príslušný hospodársky subjekt spĺňa všetky tieto podmienky:

a)      nenachádza sa v jednej zo situácií uvedených v článku 57, v prípade ktorých hospodárske subjekty musia alebo môžu byť vylúčené;

b)      spĺňa relevantné podmienky účasti stanovené podľa článku 58;

c)      v relevantných prípadoch spĺňa objektívne pravidlá a kritériá stanovené podľa článku 65.

Ak sa hospodársky subjekt spolieha na kapacity iných subjektov podľa článku 63, jednotný európsky dokument pre obstarávanie obsahuje aj informácie uvedené v prvom pododseku tohto odseku týkajúce sa týchto subjektov.

Jednotný európsky dokument pre obstarávanie pozostáva z formálneho vyhlásenia hospodárskeho subjektu, že relevantné dôvody na vylúčenie sa neuplatňujú a/alebo že relevantné podmienky účasti sú splnené, pričom sa v ňom poskytnú relevantné informácie, ktoré požaduje verejný obstarávateľ. …

…

4.      Verejný obstarávateľ môže kedykoľvek v priebehu postupu požiadať uchádzačov a záujemcov, aby predložili všetky alebo niektoré podporné dokumenty, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie riadneho vykonania postupu.

…“

11      Článok 60 tej istej smernice, nazvaný „Dôkazové prostriedky“, stanovuje:

„1.      Verejní obstarávatelia môžu požadovať osvedčenia, vyhlásenia a iné dôkazové prostriedky uvedené v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku a v prílohe XII ako dôkaz toho, že neexistujú dôvody na vylúčenie, ako sa uvádza v článku 57, a že sú splnené podmienky účasti v súlade s článkom 58.

Verejní obstarávatelia nepožadujú iné dôkazové prostriedky, než sú prostriedky uvedené v tomto článku a v článku 62. Pokiaľ ide o článok 63, hospodárske subjekty môžu na to, aby verejnému obstarávateľovi preukázali, že budú mať k dispozícii potrebné zdroje, použiť akýkoľvek primeraný dôkazový prostriedok.

…

3.      Ekonomické a finančné postavenie hospodárskeho subjektu možno spravidla preukázať jedným alebo viacerými spôsobmi uvedenými v prílohe XII časti I.

…

4.      Podľa povahy, množstva alebo dôležitosti, ako aj využitia prác, tovaru alebo služieb, možno technickú spôsobilosť hospodárskych subjektov preukázať jedným alebo viacerými spôsobmi uvedenými v prílohe XII časti II.

…“

12      Článok 63 smernice 2014/24, nazvaný „Spoliehanie sa na kapacity iných subjektov“, v odseku 1 stanovuje:

„Hospodársky subjekt sa môže vzhľadom na kritériá týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia stanovené podľa článku 58 ods. 3 a kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti stanovené podľa článku 58 ods. 4, keď to prichádza do úvahy a pokiaľ ide o konkrétnu zákazku, spoliehať na kapacity iných subjektov nezávisle od právnej povahy prepojení, ktoré s nimi má. Pokiaľ však ide o kritériá súvisiace so vzdelaním a odbornou kvalifikáciou, ako sa stanovuje v prílohe XII časti II písm. f), alebo relevantnými odbornými skúsenosťami, hospodárske subjekty sa môžu spoliehať na kapacity iných subjektov len v prípade, keď tieto iné subjekty budú vykonávať práce alebo poskytovať služby, pre ktoré sa tieto kapacity vyžadujú. Ak sa chce hospodársky subjekt spoliehať na kapacity iných subjektov, verejnému obstarávateľovi preukáže, že bude mať k dispozícii potrebné zdroje, napríklad predložením záväzku týchto subjektov v uvedenom zmysle.

…“

13      Podľa článku 67 tejto smernice s názvom „Kritériá na vyhodnotenie ponúk“:

„1.      Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia týkajúce sa ceny určitého dodávaného tovaru alebo odplaty za určité poskytované služby, verejní obstarávatelia vychádzajú pri zadávaní verejných zákaziek z ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

2.      Ponuka, ktorá je z pohľadu verejného obstarávateľa ekonomicky najvýhodnejšia, sa určí na základe ceny alebo nákladov použitím prístupu založeného na nákladovej efektívnosti…, a môže zahŕňať najlepší pomer ceny a kvality, ktorý sa posúdi na základe kritérií, vrátane kvalitatívnych, environmentálnych a/alebo sociálnych aspektov súvisiacich s predmetom dotknutej verejnej zákazky. Takéto kritériá môže tvoriť napríklad:

a)      kvalita vrátane technického prínosu, estetické a funkčné vlastnosti, prístupnosť, riešenia vhodné pre všetkých používateľov, sociálne, environmentálne a inovačné charakteristické znaky a obchodovanie a jeho podmienky;

b)      organizácia, kvalifikácia a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie danej zákazky, ak kvalita určených zamestnancov môže mať významný vplyv na úroveň plnenia zákazky, alebo

c)      záručný a pozáručný servis a technická pomoc, dodacie podmienky, ako je dátum dodania, postup dodania a lehota dodania alebo termín ukončenia.

Prvok nákladov môže mať aj formu pevnej ceny alebo nákladov, na základe čoho budú hospodárske subjekty súťažiť iba v súvislosti s kritériom kvality.

Členské štáty môžu ustanoviť, že verejní obstarávatelia nemôžu použiť iba cenu alebo iba náklady ako jediné kritérium na vyhodnotenie ponúk, alebo obmedziť ich použitie na určité kategórie verejných obstarávateľov alebo určité typy zákaziek.

…

4.      Z kritérií na vyhodnotenie ponúk nevyplýva udelenie neobmedzenej voľnosti výberu verejnému obstarávateľovi. Zaisťujú možnosť efektívnej hospodárskej súťaže a sprevádzajú ich špecifikácie, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré uchádzači poskytli, s cieľom posúdiť, do akej miery spĺňajú dané ponuky kritériá na ich vyhodnotenie. V prípade pochybností verejní obstarávatelia efektívne overia správnosť informácií a dôkazov, ktoré poskytli uchádzači.

5.      Verejný obstarávateľ v súťažných podkladoch presne určí relatívnu váhu, ktorú priraďuje každému z kritérií zvolených na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, okrem prípadu, keď je určená len na základe ceny.

…“

14      Príloha V uvedenej smernice, nazvaná „Informácie, ktoré sa uvádzajú v oznámeniach“, vo svojej časti D, nazvanej „Informácie, ktoré sa uvádzajú oznámeniach o výsledku verejného obstarávania (podľa článku 50)“, stanovuje:

„…

12.      Pre každé zadanie názov, adresa…, telefónne číslo, faxové číslo, e‑mailová a internetová adresa úspešného(‑ých) uchádzača(‑ov) vrátane:

a)      informácie o tom, či je úspešný uchádzač malým a stredným podnikom;

b)      informácie o tom, či bola zákazka zadaná skupine hospodárskych subjektov (spoločný podnik, konzorcium alebo iná forma).

13.      Hodnota úspešnej ponuky (ponúk) alebo ponuka s najvyššou cenou a ponuka s najnižšou cenou vzatá do úvahy pri zadávaní zákazky alebo zákaziek.

14.      Keď to prichádza do úvahy, pre každé zadanie hodnota alebo časť zákazky, ktorá bude pravdepodobne zadaná tretím stranám.

…

19.      Všetky ostatné relevantné informácie.“

15      Príloha XII tej istej smernice, nazvaná „Dôkazové prostriedky preukazujúce splnenie podmienok účasti“, uvádza:

„Časť I:      Ekonomické a finančné postavenie

Ekonomické a finančné postavenie hospodárskeho subjektu možno spravidla preukázať jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:

a)      príslušnými bankovými výpismi alebo, keď to prichádza do úvahy, dôkazom o príslušnom poistení náhrady škôd vyplývajúcich z podnikateľského rizika;

b)      predložením finančných výkazov alebo výpisov z finančných výkazov, ak sa zverejňovanie finančných výkazov vyžaduje podľa právnych predpisov krajiny, v ktorej je hospodársky subjekt usadený;

c)      výkazom o celkovom obrate podniku a, keď to prichádza do úvahy, o obrate v oblasti, ktorej sa zákazka týka, najviac za posledné tri hospodárske roky, v závislosti od dátumu, kedy bol podnik zriadený alebo kedy hospodársky subjekt začal obchodovať, pokiaľ sú informácie o takýchto obratoch k dispozícii.

Časť II:      Technická spôsobilosť

Prostriedky poskytujúce dôkaz o technickej spôsobilosti hospodárskeho subjektu podľa článku 58:

a)      tieto zoznamy:

i)      zoznam prác vykonaných za najviac posledných päť rokov doplnený potvrdeniami o uspokojivom vykonaní a výsledku najdôležitejších prác; ak je to potrebné na zaistenie primeranej úrovne hospodárskej súťaže, verejní obstarávatelia môžu uviesť, že zohľadnia dôkazy o príslušných prácach vykonaných za viac ako posledných päť rokov;

ii)      zoznam hlavných dodaní tovaru vykonaných alebo hlavných služieb poskytnutých za najviac posledné tri roky s uvedením súm, dátumov a príslušných verejných alebo súkromných príjemcov. Ak je to potrebné na zaistenie primeranej úrovne hospodárskej súťaže, verejní obstarávatelia môžu uviesť, že zohľadnia dôkazy o príslušných tovaroch dodaných alebo službách poskytnutých za viac ako posledné tri roky;

b)      uvedenie príslušných technikov alebo technických inštitúcií, bez ohľadu na to, či patria alebo nepatria priamo do podniku hospodárskeho subjektu, najmä tých, ktorí sú zodpovední za kontrolu kvality, a v prípade verejných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác tých, na ktorých sa môže dodávateľ obrátiť so žiadosťou o vykonanie práce;

c)      opis technických zariadení a opatrení použitých hospodárskym subjektom na zabezpečenie kvality a študijných a výskumných zariadení podniku;

d)      uvedenie informácií týkajúcich sa riadenia dodávateľského reťazca a sledovacích systémov, ktoré hospodársky subjekt bude môcť použiť pri plnení zákazky;

e)      ak sú výrobky, ktoré sa majú dodať, alebo služby, ktoré sa majú poskytnúť, zložité alebo vo výnimočných prípadoch, ak sa vyžadujú na osobitný účel, kontrola… vykonaná verejnými obstarávateľmi alebo v ich mene príslušným oficiálnym orgánom krajiny, v ktorej je dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služby usadený, so súhlasom takéhoto orgánu,…

f)      vzdelávacie a profesijné kvalifikácie poskytovateľa služieb alebo dodávateľa alebo riadiacich pracovníkov podniku za predpokladu, že nie sú hodnotené ako kritérium na vyhodnotenie ponúk;

g)      uvedenie opatrení environmentálneho manažérstva, ktoré bude hospodársky subjekt schopný uplatňovať pri plnení zákazky;

h)      uvedenie ročného priemeru počtu pracovných síl poskytovateľa služieb alebo dodávateľa a počtu riadiacich pracovníkov za posledné tri roky;

i)      uvedenie nástrojov, vybavenia prevádzky alebo technického vybavenia, ktoré má poskytovateľ služieb alebo dodávateľ k dispozícii na plnenie zákazky;

j)      uvedenie časti zákazky, ktorú má hospodársky subjekt v úmysle prípadne zadať subdodávateľom;

…“

 Smernica 2016/943

16      Článok 1 smernice 2016/943, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, v odseku 1 stanovuje:

„Touto smernicou sa stanovujú pravidlá ochrany pred neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením obchodného tajomstva.

…“

17      Článok 2 tejto smernice, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, uvádza:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.      ‚obchodné tajomstvo‘ sú informácie, ktoré spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a)      sú tajné v tom zmysle, že nie sú ako celok alebo pri presnom usporiadaní a spojení ich častí všeobecne známe alebo bežne prístupné osobám v kruhoch, ktoré sa dotknutým druhom informácií bežne zaoberajú;

b)      majú obchodnú hodnotu, pretože sú tajné;

c)      osoba, ktorá s týmito informáciami oprávnene nakladá, podnikla za daných okolností primerané kroky, aby ich udržala v tajnosti;

…“

 Poľské právo

 Zákon o verejnom obstarávaní

18      Ustawa Prawo zamówień publicznych (zákon o verejnom obstarávaní), z 29. januára 2004 (Dz. U. 2015, čiastka 2164), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), vo svojom článku 8 stanovuje:

„1.      Zadávacie konanie je verejné.

2.      Verejný obstarávateľ môže obmedziť prístup k informáciám týkajúcim sa postupu verejného obstarávania len v prípadoch stanovených zákonom.

2a.      Verejný obstarávateľ môže v súťažných podkladoch stanoviť požiadavky týkajúce sa zachovania dôverného charakteru informácií poskytnutých hospodárskemu subjektu v priebehu obstarávania.

3.      Nezverejňujú sa informácie predstavujúce obchodné tajomstvo v zmysle právnej úpravy týkajúcej sa boja proti nekalej súťaži, ak o to uchádzač najneskôr v lehote na predloženie ponúk alebo žiadostí o účasť na verejnom obstarávaní požiada a preukáže, že požadované informácie predstavujú obchodné tajomstvo. Uchádzač nemôže označiť za dôverné informácie uvedené v článku 86 ods. 4 …“

19      Podľa článku 86 ods. 4 uvedeného zákona:

„Názov (obchodné meno) a adresa uchádzačov, ako aj informácie o cene, lehote na vykonanie zákazky, záručnej dobe a platobných podmienkach uvedených v ponukách sa zverejnia pri otvorení ponúk.“

20      Článok 96 toho istého zákona stanovuje:

„1.      V priebehu zadávacieho konania verejný obstarávateľ vyhotoví zápisnicu obsahujúcu aspoň:

…

5.      meno alebo obchodné meno uchádzača, ktorého ponuka bola vybraná ako najvýhodnejšia, a odôvodnenie tejto voľby, ako aj, ak je známa, časť zákazky alebo rámcovej dohody, ktorú tento uchádzač zamýšľa zadať tretím osobám; a ak sú tieto informácie známe v tomto štádiu, mená alebo obchodné mená prípadných subdodávateľov;

…

7.      ak je to vhodné, výsledky skúmania dôvodov vylúčenia, vyhodnotenie splnenia podmienok účasti na zadávacom konaní alebo kritérií výberu vrátane:

a)      mena alebo obchodného mena uchádzačov, ktorí neboli vylúčení, preukázali, že spĺňajú podmienky účasti na zadávacom konaní alebo kritériá výberu, ako aj dôvodov ich výberu;

b)      mena alebo obchodného mena vylúčených uchádzačov, ktorí nepreukázali splnenie podmienok účasti na zadávacom konaní alebo kritérií výberu, ako aj dôvodov, pre ktoré neboli vyzvaní, aby sa zúčastnili verejného obstarávania;

8.      dôvody neprijatia ponúk;

…

2.      Ponuky, znalecké posudky, vyhlásenia,… oznámenia, žiadosti, iné dokumenty a informácie predložené verejným obstarávateľom a uchádzačmi, ako aj uzavretá zmluva predstavujú prílohy k zápisnici.

3.      Zápisnica a jej prílohy sú verejné. Prílohy k zápisnici sa sprístupnia po výbere najvýhodnejšej ponuky alebo po zrušení verejného obstarávania, pričom ponuky sú sprístupnené od okamihu ich otvorenia, pôvodné ponuky od výzvy na predloženie ponúk a žiadosti o účasť v konaní odo dňa, keď sú oznámené výsledky preskúmania splnenia podmienok účasti na konaní.“

 Zákon o boji proti nekalej súťaži

21      Článok 11 ods. 2 ustawa o zwalczaniu neuczciwej konkurencji (zákon o boji proti nekalej súťaži) zo 16. apríla 1993 (kodifikovaný text, Dz. U. z roku 2020, čiastka 1913) stanovuje:

„Pod obchodným tajomstvom sa rozumejú technické, technologické a organizačné informácie podniku alebo iné informácie, ktoré majú obchodnú hodnotu a ktoré nie sú ako celok alebo pri presnom usporiadaní a spojení ich častí všeobecne známe alebo bežne prístupné osobám v kruhoch, ktoré sa dotknutým druhom informácií bežne zaoberajú, pokiaľ osoba oprávnená využívať tieto informácie alebo nakladať s nimi podnikla primerané kroky, aby ich udržala v tajnosti.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

22      V priebehu roka 2019 verejný obstarávateľ uverejnil oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ktoré patrí do pôsobnosti smernice 2014/24, na účely spracovania projektov týkajúcich sa environmentálneho riadenia určitých povodí v Poľsku. Súťažné podklady uvádzali podmienky účasti na konaní, požadované dokumenty, ako aj kritériá na vyhodnotenie ponúk.

23      V súvislosti s týmito kritériami súťažné podklady stanovovali, že ponuky budú hodnotené na základe troch kritérií, a to ceny (40 %), koncepcie spracovania projektov (42 %) a opisu spôsobov realizácie zákazky (18 %), pričom posledné dve uvedené kritériá týkajúce sa kvality ponuky boli samy osebe rozdelené na viaceré čiastkové kritériá.

24      Po vyhodnotení štyroch predložených ponúk bola zákazka zadaná spoločnosti CDM Smith. Hoci cena ponuky spoločnosti Antea bola nižšia ako cena ponuky spoločnosti CDM Smith, Antea získala nižšie celkové hodnotenie než uvedený druhý uchádzač, ktorému bolo pridelených viac bodov na základe kritérií kvality.

25      Antea podala na vnútroštátny súd odvolanie, ktorým sa domáhala najmä zrušenia rozhodnutia o zadaní zákazky spoločnosti CDM Smith, nového preskúmania ponúk a zverejnenia určitých informácií.

26      Na podporu svojho odvolania Antea najmä vytýka verejnému obstarávateľovi, že nezverejnil informácie, ktoré mu oznámili CDM Smith, Multiconsult a Arup v súvislosti so svojimi ponukami. Ide najmä o zoznamy služieb, ktoré už boli poskytnuté, zoznamy osôb, ktoré by boli v prípade zadania zákazky poverené jej realizáciou, informácie o subdodávateľoch alebo iných tretích osobách poskytujúcich zdroje a všeobecnejšie o koncepcii spracovania projektov a opise spôsobu realizácie zákazky.

27      Keďže verejný obstarávateľ súhlasil s dôverným zaobchádzaním s týmito informáciami, porušil zákon o verejnom obstarávaní a zákon o boji proti nekalej súťaži. Nesprávne usúdil, že CDM Smith, Multiconsult a Arup preukázali, že uvedené informácie predstavujú obchodné tajomstvo.

28      Verejný obstarávateľ okrem toho porušil svoju povinnosť primerane odôvodniť vyhodnotenie každej ponuky, vychádzajúc pritom z čiastkových kritérií stanovených v súťažných podkladoch.

29      Antea sa domnieva, že jej bolo odopreté právo na účinný prostriedok nápravy, a to jednak z dôvodu neprimerane široko definovaného dôverného zaobchádzania s informáciami obsiahnutými v ponukách jej konkurentov, a jednak z dôvodu nedostatku primeraného odôvodnenia udelených hodnotení. Vzhľadom na zásady rovnosti zaobchádzania a transparentnosti sa právo na dôverné zaobchádzanie s niektorými informáciami má vykladať reštriktívne. Hospodárske subjekty, ktoré sa rozhodnú zúčastniť postupu verejného obstarávania, by mali súhlasiť s tým, že určité informácie o ich činnosti budú zverejnené.

30      Verejný obstarávateľ s týmito tvrdeniami nesúhlasí.

31      Domnieva sa, že koncepcia spracovania projektov a opis spôsobu realizácie zákazky obsahujú štúdie pochádzajúce zo skúseností nadobudnutých v priebehu rokov a zdokonalených na účely predmetného konania. Tieto štúdie sú teda súčasťou duševného vlastníctva ich autora.

32      Zverejnenie uvedených informácií by v každom prípade mohlo poškodiť oprávnené záujmy uchádzača. Informácie obsiahnuté v ponuke spoločnosti CDM Smith totiž majú obchodnú hodnotu a tento uchádzač prijal prostredníctvom vnútorných predpisov, zmluvných ustanovení a organizačných pracovných a bezpečnostných pokynov opatrenia, ktoré boli nevyhnutné na to, aby uvedené informácie zostali utajené. Ich zverejnenie by umožnilo konkurentom využiť know‑how tohto uchádzača a technické alebo organizačné riešenia, ktoré vytvoril.

33      V prejednávanej veci pripojil každý uchádzač k svojej ponuke vierohodné a logické vysvetlenia týkajúce sa kvalifikácie informácií ako obchodného tajomstva, na základe ktorých bolo prijaté rozhodnutie o priznaní požadovaného režimu dôverného zaobchádzania. Verejný obstarávateľ sa v tejto súvislosti domnieva, že zásada transparentnosti nemá prednosť pred právom na ochranu obchodného tajomstva.

34      Dôverné zaobchádzanie sa vzťahuje najmä na zoznamy osôb poverených plnením zákazky. Zverejnenie takýchto zoznamov, ktoré obsahujú informácie umožňujúce identifikovať odborníkov, by mohlo pripraviť uchádzačov o zamestnancov, keďže konkurenti by sa mohli pokúsiť týchto odborníkov zamestnať. Aj informácie o subdodávateľoch alebo iných tretích stranách obsahujú údaje o odborníkoch patriacich k týmto subdodávateľom.

35      Verejný obstarávateľ okrem toho poznamenáva, že každé z kritérií na vyhodnotenie ponúk sa uplatnilo v súlade so súťažnými podkladmi a hodnotenie ponúk vo vzťahu k týmto kritériám bolo vyčerpávajúco odôvodnené.

36      Podľa spoločností CDM Smith a Multiconsult sú také informácie o organizácii a spôsobe poskytovania ich služieb, aké boli poskytnuté verejnému obstarávateľovi, nehmotnými aktívami, ktoré patria do „intelektuálneho kapitálu“ uchádzača. Ak by sa tieto informácie zverejnili, konkurenti by mohli prevziať myšlienky a riešenia, ktoré sa v nich nachádzajú. Okrem toho majú informácie týkajúce sa ľudských zdrojov v každom prípade veľkú obchodnú hodnotu a predstavujú obchodné tajomstvo.

37      Vnútroštátny súd konštatuje, že z článku 96 zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že uchádzači majú v zásade úplný prístup k dokumentom poskytnutým v rámci postupov verejného obstarávania. Neexistencia takéhoto prístupu by podľa tohto súdu mala negatívny vplyv na dôveru uchádzačov v rozhodnutia verejných obstarávateľov a na výkon práva na účinný prostriedok nápravy.

38      Uvedený súd uvádza, že mnohí uchádzači požadujú dôverné zaobchádzanie s dokumentmi, ktoré odovzdávajú verejným obstarávateľom, pričom tvrdia, že informácie, ktoré sú v nich obsiahnuté, sú obchodným tajomstvom. Podľa článku 8 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní je totiž verejným obstarávateľom zakázané takéto informácie zverejniť, ak o uvedené nezverejnenie uchádzač požiadal a predložil potrebné dôkazy.

39      Existuje však neistota týkajúca sa pôsobnosti článku 21 ods. 1 smernice 2014/24 a relevantnosti článku 2 bodu 1 smernice 2016/943 v tomto kontexte. S cieľom zabezpečiť čo najväčšiu jednotnosť praxe v oblasti verejného obstarávania je nevyhnutné uskutočniť výklad uvedeného článku 21, ktorý by bol v súlade najmä so zásadami spravodlivej hospodárskej súťaže, rovnosti zaobchádzania, transparentnosti a proporcionality.

40      Podľa vnútroštátneho súdu nemožno všetky informácie, ktoré uchádzači poskytli verejnému obstarávateľovi, považovať za informácie, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo, alebo všeobecnejšie za dôverné informácie. Ak by normotvorca Európskej únie dospel k presvedčeniu, že všetky údaje uvedené v článkoch 59 a 60 smernice 2014/24 a v prílohe XII tejto smernice sú obchodným tajomstvom, uviedol by to. Keby sa na základe príliš širokého výkladu pojmu obchodné tajomstvo uľahčilo priznanie režimu dôverného zaobchádzania informáciám poskytnutým uchádzačmi, porušilo by to vyššie uvedené zásady.

41      Tento súd predkladá prehľad informácií a najmä prvky štúdie, ktoré mal každý uchádzač v prejednávanej veci v súlade so súťažnými podkladmi odovzdať verejnému obstarávateľovi. Poukazuje na to, že hoci technické a metodologické riešenia, ktoré boli takto predložené verejnému obstarávateľovi, majú intelektuálnu hodnotu, a teda môžu predstavovať dielo chránené autorským právom, nevyhnutne z toho nevyplýva, že tieto prvky predstavujú obchodné tajomstvo.

42      Uvedený súd nie je presvedčený ani o relevantnosti rizika „odlákania“ expertov, na ktoré sa odvoláva verejný obstarávateľ. Takéto riziko síce existuje, ale nepredstavuje problém. Je prirodzené, že zamestnanci hľadajú nové pracovné príležitosti a zamestnávatelia hľadajú nových spolupracovníkov, najmä ak ide o oblasti, v ktorých sa vyžadujú odborné znalosti.

43      Problémom by naopak mohlo byť to, že uchádzač by mal veľmi málo informácií o ponukách, ktoré verejnému obstarávateľovi predložili jeho konkurenti, pretože by to komplikovalo účinné použitie opravných prostriedkov alebo by mu dokonca bránilo. V tejto súvislosti sa uvedený súd pýta, či v prípade, ak dospeje k záveru, že s niektorými dokumentmi sa nemalo zaobchádzať ako s dôvernými, je potrebné umožniť navrhovateľovi podať nový opravný prostriedok.

44      Vnútroštátny súd sa tiež pýta na kritériá na vyhodnotenie ponúk týkajúce sa „koncepcie spracovania projektov“ a „opisu spôsobu realizácie zákazky“. Pýta sa, či takéto kritériá nie sú príliš široké a neurčité. Akékoľvek kritérium stanovené verejným obstarávateľom by mu malo umožniť prijať rozhodnutie na základe objektívnych údajov, ktoré sú ľahko porovnateľné a kvantifikovateľné.

45      Za týchto podmienok Krajowa Izba Odwoławcza (Národný odvolací senát, Poľsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Umožňujú zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie hospodárskych subjektov, ako aj transparentnosti, vyjadrené v článku 18 ods. 1 smernice [2014/24] vykladať článok 21 ods. 1 smernice 2014/24 a článok 2 bod 1 smernice [2016/943], a najmä v nich uvedené formulácie ‚nie sú ako celok alebo pri presnom usporiadaní a spojení ich častí všeobecne známe… alebo… bežne prístupné‘, a ‚majú obchodnú hodnotu, pretože sú tajné‘, ako aj konštatovanie, že ‚verejný obstarávateľ nezverejní informácie, ktoré… hospodárske subjekty… označili za dôverné‘, v tom zmysle, že uchádzač môže vyhradiť ako obchodné tajomstvo ľubovoľnú informáciu z dôvodu, že ju nechce sprístupniť konkurujúcim uchádzačom?

2.      Umožňujú zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie hospodárskych subjektov, ako aj transparentnosti, vyjadrené v článku 18 ods. 1 smernice 2014/24, taký výklad článku 21 ods. 1 tejto smernice a článku 2 bodu 1 smernice 2016/943, podľa ktorého uchádzači o verejnú zákazku môžu vyhradiť dokumenty uvedené v článkoch 59 a 60 smernice 2014/24 a v jej prílohe XII v celom rozsahu alebo sčasti ako obchodné tajomstvo, najmä pokiaľ ide o opis získaných odborných skúseností, referencie, zoznam osôb navrhovaných na vykonanie zákazky a ich odborné kvalifikácie, názov a spôsobilosť subjektov, na ktorých spôsobilosť sa odvolávajú, alebo subdodávateľov, pokiaľ sú tieto dokumenty požadované na účely preukázania splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní alebo ohodnotenia podľa kritérií hodnotenia ponúk alebo potvrdenia súladu ponuky s inými požiadavkami verejného obstarávateľa nachádzajúcimi sa v dokumentácii verejného obstarávania (oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady)?

3.      Dovoľujú zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie hospodárskych subjektov, ako aj transparentnosti, vyjadrené v článku 18 ods. 1 smernice 2014/24, v spojení s článkom 58 ods. 1, článkom 63 ods. 1 a článkom 67 ods. 2 písm. b) tejto smernice, aby verejný obstarávateľ prijal jednak vyhlásenie uchádzača, že má k dispozícii personálne zdroje, ktoré vyžaduje verejný obstarávateľ alebo ktoré deklaruje samotný uchádzač, subjekty, ktorých zdroje chce využiť, alebo subdodávateľov, čo podľa príslušných právnych predpisov musí preukázať verejnému obstarávateľovi, a jednak vyhlásenie hospodárskeho subjektu, že už samotné sprístupnenie údajov týkajúcich sa týchto osôb alebo subjektov (názvov, obchodných mien, odborných skúseností, kvalifikácií) konkurujúcim uchádzačom môže viesť k ich ‚odlákaniu‘ týmito uchádzačmi, v dôsledku čoho je nevyhnutné zahrnutie týchto informácií do obchodného tajomstva? Možno v spojení s vyššie uvedeným považovať takúto dočasnú väzbu medzi uchádzačom a týmito osobami a subjektmi za dôkaz o disponovaní uvedenými zdrojmi, a najmä priznať uchádzačovi dodatočné body v rámci kritérií hodnotenia ponúk?

4.      Umožňujú zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie hospodárskych subjektov, ako aj transparentnosti, vyjadrené v článku 18 ods. 1 smernice 2014/24, taký výklad článku 21 ods. 1 tejto smernice a článku 2 bodu 1 smernice 2016/943, podľa ktorého uchádzači o verejnú zákazku môžu vyhradiť ako obchodné tajomstvo dokumenty vyžadované na účely skúmania súladu ich ponuky s požiadavkami verejného obstarávateľa obsiahnutými v súťažných podkladoch (vrátane opisu predmetu zákazky) alebo na účely hodnotenia ich ponuky podľa kritérií na vyhodnotenie ponúk, najmä vtedy, ak sa tieto dokumenty týkajú splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa obsiahnutých v súťažných podkladoch, v právnych predpisoch alebo v iných dokumentoch verejne dostupných alebo dostupných zúčastneným osobám, najmä pokiaľ sa toto hodnotenie neuskutočňuje na základe objektívne porovnateľných schém, ako aj matematicky alebo fyzicky merateľných a porovnateľných ukazovateľov, ale na základe individuálneho hodnotenia verejným obstarávateľom? Možno preto článok 21 ods. 1 smernice 2014/24 a článok 2 bod 1 smernice 2016/943 vykladať tak, že za obchodné tajomstvo daného uchádzača možno považovať vyhlásenie predložené uchádzačom v rámci jeho ponuky a týkajúce sa vykonania daného predmetu zákazky podľa podmienok verejného obstarávateľa obsiahnutých v súťažných podkladoch, ktorých dodržiavanie tento obstarávateľ kontroluje a hodnotí, a to aj ak uchádzačovi prináleží výber metód na dosiahnutie výsledku požadovaného verejným obstarávateľom (predmet zákazky)?

5.      Dovoľujú zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie hospodárskych subjektov, ako aj transparentnosti, vyjadrené v článku 18 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ, v spojení s jej článkom 67 ods. 4, ktorý stanovuje, že z kritérií na vyhodnotenie ponúk nevyplýva udelenie neobmedzenej voľnosti výberu verejnému obstarávateľovi, že tieto kritériá zaisťujú možnosť efektívnej hospodárskej súťaže a že umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré uchádzači poskytli, s cieľom posúdiť, do akej miery dané ponuky spĺňajú kritériá na vyhodnotenie ponúk, to, aby verejný obstarávateľ stanovil dané kritérium hodnotenia ponúk, najmä kritérium posudzované na základe individuálneho hodnotenia verejným obstarávateľom, hoci už v okamihu stanovenia tohto kritéria je známe, že uchádzači zahrnú časť ponuky týkajúcu sa tohto kritéria do obchodného tajomstva a verejný obstarávateľ proti tomu nebude mať námietky, v dôsledku čoho konkurujúci uchádzači tým, že nemôžu overiť ponuky konkurentov a porovnať ich s vlastnými ponukami, môžu nadobudnúť dojem, že ponuky sú verejným obstarávateľom posudzované a hodnotené úplne svojvoľne?

6.      Majú sa zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie hospodárskych subjektov, ako aj transparentnosti, vyjadrené v článku 18 ods. 1 smernice 2014/24, v spojení s jej článkom 67 ods. 4, ktorý stanovuje, že z kritérií na vyhodnotenie ponúk nevyplýva udelenie neobmedzenej voľnosti výberu verejnému obstarávateľovi, že tieto kritériá zaisťujú možnosť efektívnej hospodárskej súťaže a že umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré uchádzači poskytli, s cieľom posúdiť, do akej miery dané ponuky spĺňajú kritériá na vyhodnotenie ponúk, vykladať tak, že dovoľujú verejnému obstarávateľovi stanoviť také kritérium hodnotenia ponúk, akým je v predmetnom spore kritérium ‚koncepcia spracovania projektov‘ a ‚opis spôsobu realizácie zákazky‘?

7.      Má sa článok 1 ods. 1 a 3 [smernice 89/665], ktorý členským štátom ukladá povinnosť, aby zabezpečili uchádzačom prístup k účinným prostriedkom nápravy proti rozhodnutiam prijatým verejným obstarávateľom, ako aj prístup k prostriedkom nápravy pre každú osobu, ktorá má záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola alebo môže byť poškodená údajným porušením, vykladať tak, že konštatovanie zo strany rozhodujúceho orgánu, že dokumenty považované verejným obstarávateľom v danom verejnom obstarávaní za dôverné nepredstavujú obchodné tajomstvo, čo vedie k povinnosti verejného obstarávateľa zverejniť ich a sprístupniť konkurujúcim uchádzačom – ak takýto dôsledok nevyplýva priamo z právnych predpisov – má za následok povinnosť rozhodujúceho orgánu vydať rozhodnutie umožňujúce tomuto uchádzačovi podať nový opravný prostriedok – v rozsahu vyplývajúcom z obsahu týchto dokumentov, ktorý uchádzač predtým nepoznal, a teda nemohol účinne využiť prostriedok nápravy – proti aktu, v prípade ktorého by neexistoval nárok na preskúmanie vzhľadom na uplynutie lehoty na podanie opravného prostriedku, pričom týmto novým opravným prostriedkom by sa uchádzač domáhal napríklad zrušenia rozhodnutia o posúdení a vyhodnotení ponúk, ktorých sa týkajú predmetné dokumenty vyhradené ako obchodné tajomstvo?“

 O prejudiciálnych otázkach

 O prvej otázke

46      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 18 ods. 1 a článok 21 ods. 1 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave v oblasti verejného obstarávania, ktorá vyžaduje, aby s výnimkou obchodného tajomstva boli informácie, ktoré uchádzači poskytli verejným obstarávateľom, uverejnené v úplnom znení alebo oznámené ostatným uchádzačom, ako aj praxi verejných obstarávateľov, ktorá spočíva v tom, že títo obstarávatelia systematicky vyhovujú žiadostiam o dôverné zaobchádzanie podaným z dôvodu obchodného tajomstva.

47      V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že článok 18 smernice 2014/24 stanovuje zásady, ktorými sa riadi verejné obstarávanie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Ako vyplýva z odseku 1 tohto ustanovenia, verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi „rovnako a nediskriminačne“ a konajú najmä „transparentným spôsobom“.

48      Bez ohľadu na povinnosť verejných obstarávateľov konať transparentne, je však podľa článku 21 ods. 1 uvedenej smernice zakázané, aby takýto subjekt zverejnil „informácie, ktoré mu poskytli hospodárske subjekty a ktoré tieto subjekty označili za dôverné“.

49      V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, že hlavným cieľom právnej úpravy Únie v oblasti verejného obstarávania je existencia nenarušenej hospodárskej súťaže a na dosiahnutie tohto cieľa je dôležité, aby verejní obstarávatelia nesprístupnili informácie, ktoré sa týkajú postupov verejného obstarávania, ktorých obsah by mohol byť použitý na skreslenie hospodárskej súťaže, a to buď v prebiehajúcom verejnom obstarávaní, alebo v neskorších verejných obstarávaniach. Keďže postupy verejného obstarávania sú založené na vzťahu dôvery medzi verejnými obstarávateľmi a hospodárskymi subjektmi, tieto subjekty musia mať možnosť oznámiť verejným obstarávateľom všetky užitočné informácie v rámci takého postupu bez obavy, že obstarávatelia poskytnú tretím osobám informácie, ktorých sprístupnenie by uvedeným hospodárskym subjektom mohlo spôsobiť škodu (rozsudky zo 14. februára 2008, Varec, C‑450/06, EU:C:2008:91, body 34 až 36, a zo 7. septembra 2021, C‑927/19, EU:C:2021:700, bod 115).

50      Zásada ochrany dôverných informácií však musí byť v súlade s požiadavkami účinnej súdnej ochrany. Na tento účel musí byť zákaz uvedený v článku 21 ods. 1 smernice 2014/24 vyvážený všeobecnou zásadou riadnej správy vecí verejných, z ktorej vyplýva povinnosť odôvodnenia. Toto vyváženie musí najmä zohľadniť skutočnosť, že vylúčený uchádzač v prípade neexistencie dostatočných informácií, ktoré by mu umožnili overiť, či rozhodnutie verejného obstarávateľa týkajúce sa zadania predmetnej zákazky obsahuje prípadné chyby alebo porušenia, nebude mať v praxi možnosť dovolávať sa svojho práva na účinný prostriedok nápravy podľa článku 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, body 121 až 123).

51      V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že žiadosť odvolateľky vo veci samej o prístup k informáciám predloženým verejnému obstarávateľovi spoločnosťami CDM Smith, Arup a Multiconsult bola preskúmaná na základe zákona o verejnom obstarávaní. Podľa článku 8 tohto zákona sa s obchodným tajomstvom zaobchádza na základe žiadosti uchádzačov, ktorým patrí, dôverne, kým všetky ostatné informácie, ktoré uchádzači predložili verejnému obstarávateľovi, musia byť podľa článku 96 uvedeného zákona zverejnené v prílohe k zápisnici vypracovanej týmto subjektom.

52      Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania tiež vyplýva, že pojem „obchodné tajomstvo“, ktorý je v poľskom práve definovaný v článku 11 ods. 2 zákona o boji proti nekalej súťaži, sa vzťahuje na informácie, ktoré majú obchodnú hodnotu a nie sú všeobecne známe alebo bežne prístupné osobám, ktoré sa dotknutým druhom informácií bežne zaoberajú, pokiaľ osoba oprávnená využívať tieto informácie alebo nakladať s nimi podnikla primerané kroky, aby ich udržala v tajnosti.

53      Táto definícia v podstate zodpovedá pojmu obchodné tajomstvo uvedenému v článku 2 bode 1 smernice 2016/943.

54      Treba uviesť, že ani zo znenia, ani z predmetu smernice 2014/24 nevyplýva, že by bránila tomu, aby normotvorca členského štátu použil tento pojem na vymedzenie pôsobnosti článku 21 ods. 1 tejto smernice.

55      Je pravda, že pojem „obchodné tajomstvo“, ako je vymedzený v článku 2 bode 1 smernice 2016/943 alebo v zodpovedajúcom ustanovení vnútroštátneho práva, sa len čiastočne prekrýva s výrazom „informácie…, ktoré označili za dôverné“ v článku 21 ods. 1 smernice 2014/24. Podľa znenia tohto ustanovenia totiž informácie, ktorých sa týka, zahŕňajú, aj keď „nie výlučne, technické alebo obchodné tajomstvá a dôverné aspekty ponúk“, čo poukazuje na to, ako uviedol generálny advokát v bodoch 34 a 35 svojich návrhov, že ochrana dôverného zaobchádzania stanovená v smernici 2014/24 je širšia ako ochrana vzťahujúca sa len na obchodné tajomstvo. Súdny dvor už navyše spresnil, že pravidlá v oblasti neoprávneného získania, využívania alebo sprístupnenia obchodného tajomstva v zmysle smernice 2016/943 neoslobodzujú orgány verejnej moci od povinností dôverného zaobchádzania, ktoré môžu vyplývať zo smernice 2014/24 (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, body 97 a 99).

56      Článok 21 ods. 1 smernice 2014/24 však spresňuje, že zákaz sprístupnenia dôverných informácií sa uplatňuje, „pokiaľ sa vo… vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sa vzťahujú na verejného obstarávateľa…, neustanovuje iná úprava“.

57      Z tohto spresnenia vyplýva, že každý členský štát môže sám nachádzať rovnováhu medzi dôverným zaobchádzaním podľa tohto ustanovenia smernice 2014/24 a pravidlami vnútroštátneho práva sledujúcimi iné legitímne záujmy, vrátane záujmu výslovne uvedeného v tomto ustanovení, ktorým je zaručenie „prístupu k informáciám“, s cieľom zabezpečiť čo najväčšiu transparentnosť postupov verejného obstarávania.

58      Členské štáty sa však musia pri výkone svojej voľnej úvahy, ktorú im priznáva článok 21 ods. 1 tejto smernice, zdržať zavedenia systémov, ktoré nezabezpečujú úplný súlad s cieľom uvedeného ustanovenia tejto smernice, ako je pripomenutý v bode 49 tohto rozsudku, narúšajú rovnováhu uvedenú v bode 50 tohto rozsudku alebo menia pravidlá týkajúce sa uverejňovania zadaných zákaziek, ako aj pravidlá týkajúce sa informovania záujemcov a uchádzačov stanovené v článkoch 50 a 55 tejto smernice, inak by hrozilo narušenia potrebného účinku práva Únie.

59      V tejto súvislosti treba uviesť, že akýkoľvek režim dôverného zaobchádzania, ako to výslovne uvádza článok 21 ods. 1 smernice 2014/24, musí rešpektovať režim a pravidlá stanovené v článkoch 50 a 55 tejto smernice.

60      Podľa článku 50 ods. 1 uvedenej smernice musí verejný obstarávateľ po skončení verejného obstarávania zverejniť oznámenie o výsledku verejného obstarávania, ktoré v súlade s prílohou V časťou D rovnakej smernice obsahuje niektoré informácie týkajúce sa najmä uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná, ako aj ponuky, ktorú tento uchádzač predložil. Článok 50 ods. 4 smernice 2014/24 však tiež stanovuje, že tieto informácie nemusia byť zverejnené, ak by ich uverejnenie bránilo presadzovaniu práva, bolo v rozpore s verejným záujmom, škodilo by oprávneným obchodným záujmom určitého hospodárskeho subjektu, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži.

61      V podobnom zmysle článok 55 ods. 2 smernice 2014/24 síce výslovne umožňuje každému uchádzačovi, ktorý predložil prípustnú ponuku, požiadať verejného obstarávateľa, aby ho informoval o dôvodoch zamietnutia jeho ponuky, o charakteristických znakoch a relatívnych výhodách vybranej ponuky a o mene úspešného uchádzača, odsek 3 tohto článku však stanovuje, že verejný obstarávateľ sa môže rozhodnúť, že niektoré uvedené informácie neposkytne, ak by ich uverejnenie bránilo presadzovaniu práva alebo bolo inak v rozpore s verejným záujmom, škodilo by oprávneným obchodným záujmom určitého hospodárskeho subjektu, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži.

62      Vnútroštátna právna úprava vyžadujúca zverejnenie všetkých informácií, ktoré verejnému obstarávateľovi oznámia všetci uchádzači vrátane úspešného uchádzača, len s výnimkou informácií, ktoré spadajú pod pojem obchodné tajomstvo, môže zabrániť verejnému obstarávateľovi v rozpore s tým, čo umožňujú článok 50 ods. 4 a článok 55 ods. 3 smernice 2014/24, rozhodnúť o nezverejnení určitých informácií vzhľadom na záujmy alebo ciele uvedené v týchto ustanoveniach, ak by tieto informácie nespadali pod pojem obchodné tajomstvo.

63      Z toho vyplýva, že článok 21 ods. 1 smernice 2014/24 v spojení s článkami 50 a 55 tejto smernice na jednej strane nebráni tomu, aby členský štát zaviedol režim vymedzujúci rozsah povinnosti dôverného zaobchádzania na základe pojmu obchodné tajomstvo, ktorý v podstate zodpovedá pojmu uvedenému v článku 2 bode 1 smernice 2016/943. Na druhej strane uvedená právna úprava takémuto režimu bráni, ak neobsahuje primeraný súbor pravidiel, ktorý umožňuje verejným obstarávateľom v prípade, že sa tieto články 50 a 55 uplatňujú, výnimočne odmietnuť zverejnenie informácií, ktoré síce nespadajú pod pojem obchodné tajomstvo, ale musia zostať nedostupné na základe záujmu alebo cieľa stanoveného v uvedených článkoch 50 a 55.

64      Napokon, pokiaľ ide o prax opísanú vnútroštátnym súdom, podľa ktorej verejní obstarávatelia v dotknutom členskom štáte systematicky vyhovujú žiadostiam uchádzačov o kvalifikáciu všetkých informácií, ktoré nechcú sprístupniť konkurenčným uchádzačom, ako obchodného tajomstva, treba konštatovať, že takáto prax za predpokladu, že bola skutočne zavedená, čo Súdnemu dvoru neprináleží preverovať, môže narušiť nielen rovnováhu medzi zásadou transparentnosti stanovenou v článku 18 ods. 1 smernice 2014/24 a ochranou dôverného charakteru uvedenou v jej článku 21 ods. 1, ale aj požiadavky účinnej súdnej ochrany uvedené v bode 50 tohto rozsudku, a tiež všeobecnú zásadu riadnej správy vecí verejných, z ktorej vyplýva povinnosť odôvodnenia.

65      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že verejný obstarávateľ nemôže byť viazaný jednoduchým tvrdením hospodárskeho subjektu, že poskytnuté informácie sú dôverné, ale musí od neho požadovať, aby preukázal skutočne dôvernú povahu informácií, proti ktorých zverejneniu namieta (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, bod 117).

66      Okrem toho v záujme dodržiavania všeobecnej zásady riadnej správy vecí verejných a tiež vyváženia ochrany dôverného charakteru s požiadavkami účinnej súdnej ochrany, musí verejný obstarávateľ nielen jasne uviesť dôvody, pre ktoré sa domnieva, že isté informácie sa majú považovať za dôverné, ale tiež musí neúspešnému uchádzačovi, ktorý o tieto údaje požiada, neutrálnym spôsobom oznámiť – v čo najväčšej možnej miere a za predpokladu, že takéto oznámenie je spôsobilé zachovať dôvernú povahu konkrétnych častí týchto informácií, v prípade ktorých je z tohto titulu ochrana odôvodnená – podstatný obsah týchto informácií, a konkrétnejšie obsah informácií týkajúcich sa zásadných aspektov jeho rozhodnutia a úspešnej ponuky (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, body 122 a 123).

67      Na tento účel môže verejný obstarávateľ najmä v prípade, že tomu nebráni vnútroštátne právo, ktoré sa na neho vzťahuje, oznámiť v súhrnnej forme niektoré aspekty prihlášky alebo ponuky, ako aj ich technické vlastnosti tak, aby dôverné informácie nemohli byť identifikované. Za predpokladu, že by informácie, ktoré nemajú dôverný charakter, boli primerané na účel zabezpečenia dodržania práva neúspešného uchádzača na účinný prostriedok nápravy, verejný obstarávateľ môže požiadať subjekt, ktorého ponuka bola úspešná, aby mu poskytol nedôvernú verziu dokumentov obsahujúcich dôverné informácie (rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, body 124 a 125).

68      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú položenú otázku odpovedať, že článok 18 ods. 1 a článok 21 ods. 1 v spojení s článkom 50 ods. 4 a článkom 55 ods. 3 smernice 2014/24 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave v oblasti verejného obstarávania, ktorá vyžaduje, aby s výnimkou obchodného tajomstva boli informácie, ktoré uchádzači poskytli verejným obstarávateľom, uverejnené v úplnom znení alebo oznámené ostatným uchádzačom, ako aj praxi verejných obstarávateľov, ktorá spočíva v tom, že systematicky vyhovujú žiadostiam o dôverné zaobchádzanie podaných z dôvodu obchodného tajomstva.

 O druhej až štvrtej otázke

69      Druhá až štvrtá otázka, ktoré treba preskúmať spoločne, sa týkajú najmä výkladu článku 18 ods. 1 a článku 21 ods. 1 smernice 2014/24.

70      Ako bolo uvedené v bode 59 tohto rozsudku, toto posledné uvedené ustanovenie musí byť v súlade najmä s režimom informovania záujemcov a uchádzačov stanoveným v článku 55 tejto smernice.

71      Bez ohľadu na pôsobnosť článku 21 ods. 1 uvedenej smernice totiž jej článok 55 ods. 2 okrem iného umožňuje každému uchádzačovi, ktorý predložil prípustnú ponuku, požiadať verejného obstarávateľa, aby ho informoval o dôvodoch zamietnutia jeho ponuky, o charakteristických znakoch a relatívnych výhodách vybranej ponuky, ako aj o mene úspešného uchádzača, pričom však verejný obstarávateľ má možnosť, stanovenú v odseku 3 tohto článku, rozhodnúť, že neposkytne určité uvedené informácie, ak by ich uverejnenie bránilo presadzovaniu práva, bolo v rozpore s verejným záujmom, škodilo oprávneným obchodným záujmom určitého hospodárskeho subjektu, alebo by mohlo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži.

72      Vzhľadom na relevantnosť všetkých týchto ustanovení treba dospieť k záveru, že svojou druhou až štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 18 ods. 1, článok 21 ods. 1 a článok 55 smernice 2014/24 majú vykladať v tom zmysle, že verejný obstarávateľ musí umožniť alebo naopak odmietnuť uchádzačovi, ktorého prípustná ponuka bola odmietnutá, prístup k informáciám, ktoré ostatní uchádzači predložili v súvislosti s ich relevantnými skúsenosťami a príslušnými referenciami, ďalej v súvislosti s totožnosťou a odbornou kvalifikáciou osôb navrhovaných na plnenie zákazky alebo subdodávateľov, a napokon v súvislosti s koncepciou projektov, ktorých uskutočnenie sa plánuje v rámci danej zákazky, a v súvislosti so spôsobom realizácie tejto zákazky.

73      Pokiaľ ide predovšetkým o relevantné skúsenosti uchádzačov a referencie, ktoré prikladajú k svojim ponukám ako dôkaz týchto skúseností a svojich schopností, treba konštatovať, že tieto informácie, ktoré do značnej miery zodpovedajú informáciám uvedeným v prílohe XII smernice 2014/24, teda v prílohe, na ktorú odkazujú najmä články 60 a 63 smernice, nemožno v celom rozsahu označiť za dôverné.

74      Ak sa hospodársky subjekt zúčastňuje na postupe verejného obstarávania, nemôže oprávnene požadovať, aby sa za úplne dôverný alebo do veľkej miery dôverný považoval zoznam uzavretých zmlúv alebo realizovaných projektov, na základe ktorých získal tento subjekt príslušné skúsenosti pre dotknutú verejnú zákazku, ako aj referencie umožňujúce preukázať tieto skúsenosti.

75      Keďže skúsenosti uchádzača spravidla nie sú tajné, jeho konkurentom v zásade nemožno odoprieť informácie týkajúce sa týchto skúseností na základe konceptu „obchodného tajomstva“, ktorý sa v práve dotknutého členského štátu používa na vymedzenie dôverného charakteru uvedeného v článku 21 ods. 1 smernice 2014/24, alebo na základe ochrany „oprávnených obchodných záujmov“ alebo zachovania „spravodlivej hospodárskej súťaže“ v zmysle článku 55 ods. 3 tejto smernice.

76      V každom prípade v súlade so zásadami vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora, ako boli pripomenuté v bodoch 66 a 67 tohto rozsudku, musia mať uchádzači v záujme transparentnosti a zabezpečenia dodržiavania požiadaviek riadnej správy vecí verejných a účinnej súdnej ochrany prístup aspoň k základnému obsahu informácií, ktoré každý z nich odovzdal verejnému obstarávateľovi a týkajú sa ich relevantných skúseností súvisiacich s predmetnou verejnou zákazkou a referencií, ktoré umožňujú osvedčiť tieto skúsenosti. Týmto prístupom však nie sú dotknuté osobitné okolnosti týkajúce sa určitých zákaziek súvisiacich s citlivými výrobkami alebo službami, ktoré môžu výnimočne odôvodniť odmietnutie informácií na základe jedného z ďalších dôvodov uvedených v článku 55 ods. 3 smernice 2014/24, ktoré sa týkajú dodržiavania zákazu alebo požiadavky stanovených zákonom alebo ochrany verejného záujmu.

77      Pokiaľ ide ďalej o informácie o fyzických, ako aj právnických osobách, vrátane subdodávateľov, o ktorých uchádzač uvádza, že sa o nich môže oprieť pri plnení zákazky, treba rozlišovať medzi údajmi umožňujúcimi identifikovať tieto osoby a údajmi, ktoré sa bez možnosti takejto identifikácie týkajú kvalifikácie alebo odbornej spôsobilosti uvedených osôb.

78      Verejný obstarávateľ musí zvážiť, či by zverejnenie totožnosti odborníkov alebo subdodávateľov, ktorí sa zaviazali pomáhať uchádzačovi pri plnení tejto zákazky v prípade jej zadania, nevystavilo tohto uchádzača, ako aj uvedených odborníkov alebo subdodávateľov riziku porušenia ochrany dôverného charakteru uvedenej v článku 21 ods. 1 smernice 2014/24. Na tieto účely verejný obstarávateľ zohľadní všetky relevantné okolnosti vrátane predmetu dotknutej verejnej zákazky, ako aj záujem uvedeného uchádzača a odborníkov alebo subdodávateľov zúčastniť sa s rovnakými záväzkami, ktoré boli dôverne dohodnuté, na ďalších postupoch verejného obstarávania. Sprístupnenie informácií poskytnutých verejnému obstarávateľovi v rámci postupu verejného obstarávania nemožno odmietnuť, ak tieto informácie, hoci sú relevantné pre predmetné verejné obstarávanie, nemajú žiadnu obchodnú hodnotu v širšom kontexte činností týchto hospodárskych subjektov.

79      Vzhľadom na tieto úvahy a pokiaľ je pravdepodobné, že uchádzač a odborníci alebo subdodávatelia, ktorých navrhol, vytvorili synergický efekt s obchodnou hodnotou, nemožno vylúčiť, že prístup k osobným údajom týkajúcim sa týchto záväzkov musí byť zamietnutý na základe zákazu zverejnenia uvedeného v článku 21 ods. 1 smernice 2014/24 alebo môže byť zamietnutý na základe článku 55 ods. 3 tejto smernice.

80      Pokiaľ ide o údaje, ktoré nie sú osobné a bez možnosti osobnej identifikácie uvádzajú odbornú kvalifikáciu alebo spôsobilosť fyzických alebo právnických osôb podieľajúcich sa na plnení zákazky, ďalej veľkosť a štruktúru takto vytvoreného personálu alebo časť plnenia zákazky, ktorú má uchádzač v úmysle zveriť subdodávateľom, je potrebné uviesť, že vzhľadom na dôležitosť týchto údajov pre zadanie zákazky si zásada transparentnosti a právo na účinný prostriedok nápravy vyžadujú, aby bol všetkým uchádzačom prístupný prinajmenšom základný obsah týchto údajov.

81      Pokiaľ ide napokon o koncepciu projektov, ktorých realizácia sa predpokladá v rámci verejnej zákazky, a o opis spôsobu realizácie zákazky, verejnému obstarávateľovi prináleží preskúmať, či predstavujú alebo obsahujú prvky, ktoré môžu byť chránené právom duševného vlastníctva, najmä autorským právom, a teda spadajú do pôsobnosti dôvodu odmietnutia zverejnenia uvedeného v článku 55 ods. 3 smernice 2014/24, ktorý sa týka presadzovania práva.

82      V tejto súvislosti však treba pripomenúť, že aj v prípade, keď sa táto koncepcia a opis alebo ich časť považujú za diela chránené autorským právom, čo znamená, že sa považujú za originálne v tom zmysle, že predstavujú vlastný duševný výtvor ich autora a odzrkadľujú jeho osobnosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Funke Medien NRW, C‑469/17, EU:C:2019:623, bod 19 a citovanú judikatúru), je táto ochrana vyhradená prvkom, ktoré sú vyjadrením takejto tvorivej činnosti, a nevzťahuje sa na myšlienky, postupy, spôsoby prevádzkovania alebo matematické koncepcie ako také (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. novembra 2018, Levola Hengelo, C‑310/17, EU:C:2018:899, body 37 a 39, ako aj citovanú judikatúru). Uvedená ochrana sa teda netýka technických alebo metodologických riešení ako takých, ktoré tieto diela môžu obsahovať.

83      Okrem toho a bez ohľadu na to, či predstavujú alebo obsahujú prvky chránené právom duševného vlastníctva, koncepcia projektov, ktoré sa majú uskutočniť v rámci verejnej zákazky, a opis spôsobu, akým sa majú príslušné práce alebo služby realizovať, môžu mať prípadne obchodnú hodnotu, ktorá by bola neprimerane poškodená, ak by sa táto koncepcia a opis zverejnili v celom rozsahu. Ich zverejnenie môže v takom prípade narušiť hospodársku súťaž, najmä tým, že zníži schopnosť dotknutého hospodárskeho subjektu odlíšiť sa rovnakou koncepciou a rovnakým opisom v budúcich postupoch verejného obstarávania.

84      Preto je možné, že vznikne nutnosť odmietnuť úplný prístup k informáciám týkajúcim sa koncepcie projektov, ktorých uskutočnenie sa predpokladá v rámci verejnej zákazky, a opisu spôsobu realizácie zákazky, a to na základe zákazu zverejnenia uvedeného v článku 21 ods. 1 smernice 2014/24 alebo možnosť ho zamietnuť na základe článku 55 ods. 3 tejto smernice. Pre ostatných uchádzačov by však bolo príliš ťažké, ak nie nemožné, uplatniť svoje právo na účinný prostriedok nápravy rozhodnutí verejného obstarávateľa o vyhodnotení ponúk, ak nemajú o uvedenej koncepcii alebo spôsoboch realizácie nijaké informácie. Preto musí byť základný obsah tejto časti ponúk prístupný podľa zásad vyplývajúcich z judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bodoch 66 a 67 tohto rozsudku.

85      Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti treba na druhú až štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 18 ods. 1, článok 21 ods. 1 a článok 55 smernice 2014/24 sa majú vykladať v tom zmysle, že aby verejný obstarávateľ mohol rozhodnúť, či odmietne uchádzačovi, ktorého prípustná ponuka bola odmietnutá, prístup k informáciám, ktoré ostatní uchádzači predložili v súvislosti s ich relevantnými skúsenosťami a príslušnými referenciami, ďalej v súvislosti s totožnosťou a odbornou kvalifikáciou osôb navrhovaných na plnenie zákazky alebo subdodávateľov, a napokon v súvislosti s koncepciou projektov, ktorých uskutočnenie sa plánuje v rámci danej zákazky, a v súvislosti so spôsobom jej realizácie, musí posúdiť, či tieto informácie majú obchodnú hodnotu presahujúcu rámec príslušnej verejnej zákazky, pričom ich zverejnenie by mohlo poškodiť oprávnené obchodné záujmy alebo spravodlivú hospodársku súťaž. Verejný obstarávateľ môže okrem toho odmietnuť poskytnúť prístup k takýmto informáciám, ak by ich zverejnenie bránilo presadzovaniu práva alebo bolo v rozpore s verejným záujmom, aj keď nemajú takúto obchodnú hodnotu. V prípade odmietnutia úplného prístupu k informáciám musí verejný obstarávateľ poskytnúť uvedenému uchádzačovi prístup k základnému obsahu týchto informácií, aby sa zabezpečilo dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy.

 O piatej otázke

86      Piata otázka vychádza zo skutkového predpokladu, že v členskom štáte vnútroštátneho súdu verejní obstarávatelia systematicky vyhovujú žiadostiam uchádzačov, aby sa s informáciami obsiahnutými v ponukách, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska kritérií na vyhodnotenie ponúk zvolených verejným obstarávateľom, zaobchádzalo ako s dôvernými. Z toho vyplýva, že nijaký uchádzač si nemôže vytvoriť názor na kvalitu ponúk svojich konkurentov. Za týchto okolností nemôže nijaký uchádzač vedieť, či je zadanie zákazky založené na objektívnom alebo svojvoľnom porovnaní.

87      Bez toho, aby Súdnemu dvoru v rámci prejudiciálneho konania prináležalo preskúmať, či tento predpoklad skutočne zodpovedá praxi verejných obstarávateľov v tomto členskom štáte, treba uviesť, že z bodov 71 až 85 tohto rozsudku vyplýva, že informácie obsiahnuté v ponukách, ktoré sú relevantné pre ich vyhodnotenie a na zadanie zákazky na základe kritérií uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch, nemôžu byť systematicky a v plnom rozsahu kvalifikované ako dôverné. To znamená, že smernica 2014/24 bráni takej praxi, aká je opísaná v piatej otázke vzhľadom na jej skutkový základ. Preto na túto otázku týkajúcu sa kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré sa môžu použiť v prípade uplatňovania takejto praxe dôverného zaobchádzania, nie je potrebné odpovedať.

 O šiestej otázke

88      Svojou šiestou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 18 ods. 1 smernice 2014/24 v spojení s článkom 67 ods. 4 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby boli „koncepcia spracovania projektov“, ktorých uskutočnenie sa predpokladá v rámci dotknutej verejnej zákazky, a „opis spôsobu realizácie“ tejto zákazky zahrnuté medzi kritériá na vyhodnotenie ponúk.

89      Tieto ustanovenia smernice 2014/24 ukladajú povinnosť dodržiavať zásady transparentnosti a rovnosti zaobchádzania, ktoré umožňujú zaručiť podmienky účinnej hospodárskej súťaže.

90      Ako navyše zdôrazňuje odôvodnenie 90 tejto smernice, verejné zákazky by sa mali zadávať na základe kritérií, ktoré zabezpečujú dodržiavanie uvedených zásad, a to s cieľom zabezpečiť objektívne porovnanie relatívnej hodnoty ponúk, aby bolo možné určiť, ktorá z nich je ekonomicky najvýhodnejšou ponukou na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality. Na tento účel môžu verejní obstarávatelia podľa vlastného uváženia stanoviť primerané štandardy kvality pomocou technických špecifikácií alebo podmienok plnenia zákazky. V rovnakom duchu odôvodnenie 92 uvedenej smernice uvádza, že ekonomické a kvalitatívne kritériá stanovené verejným obstarávateľom musia umožniť porovnávacie posúdenie úrovne plnenia ponúkanej každým uchádzačom.

91      Je tiež dôležité, aby kritériá na vyhodnotenie ponúk nepriznávali verejnému obstarávateľovi neobmedzenú slobodu výberu (rozsudok z 20. septembra 2018, Montte, C‑546/16, EU:C:2018:752, bod 31 a citovaná judikatúra). Ako teda vyplýva z článku 67 ods. 4 smernice 2014/24, tieto kritériá musia sprevádzať špecifikácie, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií poskytnutých uchádzačmi s cieľom posúdiť, do akej miery dané ponuky spĺňajú uvedené kritériá.

92      Preto ak verejný obstarávateľ stanoví kritériá na vyhodnotenie ponúk zamerané na posúdenie kvality týchto ponúk, ako je to v prejednávanej veci, uvedené kritériá sa nemôžu obmedziť len na odkaz na koncepciu projektov, ktoré sa majú realizovať v rámci predmetnej zákazky, alebo na spôsob realizácie tejto zákazky opísaný uchádzačom, ale musia byť doplnené o spresnenia, ktoré umožnia dostatočne konkrétne porovnávacie posúdenie úrovne ponúkaného plnenia. V prípade, o aký ide vo veci samej, keď kritériá kvality predstavujú celkovo 60 % bodov, ktoré môžu byť pridelené pri hodnotení ponuky, je presné stanovenie týchto kritérií ešte dôležitejšie, aby sa zabezpečilo objektívne porovnanie a zabránilo sa riziku svojvoľného zaobchádzania.

93      Takéto spresnenia môžu byť poskytnuté najmä stanovením čiastkových kritérií.

94      Ak sa plnenie, ktoré je predmetom zákazky, týka, ako je to vo veci samej, služby spracovania projektov, je vhodné zohľadniť najmä vzdelanie a odborné skúsenosti členov tímu navrhovaného na plnenie predmetnej zákazky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2015, Ambisig, C‑601/13, EU:C:2015:204, body 31 až 34).

95      V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil, či čiastkové kritériá týkajúce sa „koncepcie spracovania projektov“ a „opisu spôsobu realizácie zákazky“ boli dostatočne presné na to, aby verejnému obstarávateľovi umožnili konkrétne a objektívne vyhodnotiť predložené ponuky.

96      Vzhľadom na vyššie uvedené treba na šiestu položenú otázku odpovedať, že článok 18 ods. 1 smernice 2014/24 v spojení s článkom 67 ods. 4 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby boli „koncepcia spracovania projektov“, ktorých uskutočnenie sa predpokladá v rámci dotknutej verejnej zákazky, a „opis spôsobu realizácie“ tejto zákazky zahrnuté medzi kritériá na vyhodnotenie ponúk za predpokladu, že tieto kritériá budú sprevádzať spresnenia umožňujúce verejnému obstarávateľovi konkrétne a objektívne vyhodnotiť predložené ponuky.

 O siedmej otázke

97      Ako vyplýva z okolností sporu vo veci samej zhrnutých v bodoch 25 až 27 tohto rozsudku, Antea podala odvolanie, ktorým sa domáha zrušenia rozhodnutia o zadaní verejnej zákazky okrem iného z dôvodu, že po prijatí tohto rozhodnutia nemala prístup k informáciám, ktoré jej konkurenti, vrátane úspešného uchádzača, odovzdali verejnému obstarávateľovi.

98      Svojou siedmou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665 vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak sa pri rozhodovaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu o zadaní zákazky konštatuje povinnosť verejného obstarávateľa poskytnúť navrhovateľovi informácie, s ktorými sa nesprávne zaobchádzalo ako s dôvernými, musí toto konštatovanie tiež viesť k prijatiu nového rozhodnutia verejného obstarávateľa o zadaní zákazky, aby mohol navrhovateľ podať nový opravný prostriedok.

99      Z článku 1 ods. 1 smernice 89/665 vyplýva, že musí existovať možnosť, aby rozhodnutia, ktoré boli prijaté verejným obstarávateľom v postupe verejného obstarávania spadajúceho do pôsobnosti práva Únie, mohli byť účinne a čo najskôr preskúmané na základe opravných prostriedkov, pričom tieto opravné prostriedky musia umožniť spochybnenie súladu uvedených rozhodnutí a práva Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré toto právo preberajú. Uvedený článok 1 okrem toho v odseku 3 spresňuje, že tieto opravné prostriedky musia byť prístupné prinajmenšom pre každú osobu, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a bola poškodená alebo existuje riziko poškodenia údajným porušením.

100    Tento článok 1 má teda chrániť hospodárske subjekty pred svojvôľou verejného obstarávateľa zabezpečením existencie prostriedkov nápravy vo všetkých členských štátoch, ktoré zaručujú účinné uplatňovanie pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania, najmä v štádiu, v ktorom ešte možno porušenia odstrániť. Cieľom smernice 89/665 je preto plné dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces, zakotveného v článku 47 prvom a druhom odseku Charty základných práv Európskej únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, body 127 a 128).

101    Vnútroštátny súd rozhodujúci o opravnom prostriedku týkajúcom sa verejného obstarávania musí v snahe dodržať právo na účinný prostriedok nápravy overiť – pričom zohľadní povinnosť verejného obstarávateľa poskytnúť vylúčenému uchádzačovi dostatočné informácie na ochranu tohto jeho práva, ako aj práva iných hospodárskych subjektov na ochranu ich dôverných informácií –, či verejný obstarávateľ správne usúdil, že informácie, ktoré odmietol poskytnúť navrhovateľovi, boli dôverné. Na tento účel musí príslušný vnútroštátny súd pristúpiť k úplnému preskúmaniu všetkých relevantných skutkových a právnych okolností. Preto musí mať nevyhnutne možnosť mať k dispozícii požadované informácie vrátane tých, s ktorými sa zaobchádza ako s dôvernými, aby mohol s plnou znalosťou veci v konaní rozhodnúť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, body 129 a 130).

102    Ak vnútroštátny súd na základe uvedeného overenia konštatuje, že niektoré informácie boli nesprávne kvalifikované ako dôverné, musí mať možnosť zrušiť rozhodnutie verejného obstarávateľa o odmietnutí sprístupnenia týchto informácií, ako aj prípadného rozhodnutia o zamietnutí správneho prostriedku nápravy podanému proti tomuto zamietnutiu. Okrem toho, ak to vnútroštátne právo dovoľuje, uvedený súd musí mať možnosť sám prijať nové rozhodnutie v tejto veci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, bod 136).

103    Pokiaľ ide o vplyv nesprístupnenia uvedených informácií na zákonnosť postupu verejného obstarávania, a teda na rozhodnutie o zadaní zákazky, ustanovenia smernice 89/665 neumožňujú určiť, na základe akých konkrétnych procesných podmienok musí vnútroštátny súd tento vplyv preskúmať. Prináleží teda každému členskému štátu, aby určil tieto podmienky, ktoré musia v súlade s článkom 1 ods. 3 tejto smernice umožniť každej osobe, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a bola poškodená alebo pri nej existuje riziko poškodenia údajným porušením, účinne a rýchlo napadnúť rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2021, Klaipėdos regiono atliekų tvarkymo centras, C‑927/19, EU:C:2021:700, bod 136).

104    Preto v prípade, o aký ide vo veci samej, keď sa odvolateľka domáha zrušenia rozhodnutia o zadaní zákazky najmä z dôvodu, že niektoré informácie boli nesprávne kvalifikované ako dôverné, prináleží súdu, ktorý o veci rozhoduje, aby preskúmal, či tieto informácie mali byť sprístupnené, a ak áno, či ich nezverejnenie pripravilo odvolateľku o možnosť podať účinný prostriedok nápravy proti tomuto rozhodnutiu o zadaní zákazky.

105    Následne je úlohou tohto súdu zabezpečiť, aby sa akékoľvek prípadne zistené porušenie práva na účinný prostriedok nápravy odstránilo.

106    V tejto súvislosti musí najmä zohľadniť ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej možno cieľ stanovený v článku 1 smernice 89/655, spočívajúci v zabezpečení účinného preskúmania porušení platných ustanovení v oblasti verejného obstarávania dosiahnuť len vtedy, pokiaľ lehoty stanovené na podanie takýchto opravných prostriedkov proti dotknutému rozhodnutiu začnú plynúť až odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel alebo sa mal dozvedieť o údajnom porušení uvedených ustanovení [rozsudky z 28. januára 2010, Uniplex (Spojené kráľovstvo), C‑406/08, EU:C:2010:45, bod 32, a z 8. mája 2014, Idrodinamica Spurgo Velox a i., C‑161/13, EU:C:2014:307, bod 37, a uznesenie zo 14. februára 2019, Cooperativa Animazione Valdocco, C‑54/18, EU:C:2019:118, bod 45].

107    Preto ak vnútroštátne procesné právo neumožňuje súdu, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zadaní verejnej zákazky, prijať v priebehu konania opatrenia, ktoré obnovia dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy, musí tento súd v prípade zistenia, že toto právo bolo porušené v dôsledku nesprístupnenia informácií, buď zrušiť uvedené rozhodnutie o zadaní zákazky, alebo rozhodnúť, že navrhovateľ môže podať nový opravný prostriedok proti už prijatému rozhodnutiu o zadaní zákazky, pričom lehota na podanie takého opravného prostriedku začína plynúť až od momentu, keď má tento navrhovateľ prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli nesprávne označené za dôverné.

108    Na siedmu otázku je teda potrebné odpovedať tak, že článok 1 ods. 1 a 3 smernice 89/665 sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa v rámci konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zadaní verejnej zákazky zistí, že verejný obstarávateľ je povinný poskytnúť navrhovateľovi informácie, ktoré boli nesprávne považované za dôverné, a že z dôvodu neposkytnutia týchto informácií bolo porušené právo na účinný prostriedok nápravy, toto zistenie nemusí nevyhnutne viesť k prijatiu nového rozhodnutia tohto verejného obstarávateľa o zadaní zákazky, ak vnútroštátne procesné právo umožňuje súdu, ktorý v konaní rozhoduje, aby prijal v priebehu konania opatrenia obnovujúce dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy, alebo mu umožňuje dospieť k záveru, že navrhovateľ môže podať nový opravný prostriedok proti už prijatému rozhodnutiu o zadaní zákazky. Lehota na podanie takého opravného prostriedku môže začať plynúť až od okamihu, keď má tento navrhovateľ prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli nesprávne kvalifikované ako dôverné.

 O trovách

109    Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.      Článok 18 ods. 1 a článok 21 ods. 1 v spojení s článkom 50 ods. 4 a článkom 55 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave v oblasti verejného obstarávania, ktorá vyžaduje, aby s výnimkou obchodného tajomstva boli informácie, ktoré uchádzači poskytli verejným obstarávateľom, uverejnené v úplnom znení alebo oznámené ostatným uchádzačom, ako aj praxi verejných obstarávateľov, ktorá spočíva v tom, že systematicky vyhovujú žiadostiam o dôverné zaobchádzanie podaným z dôvodu obchodného tajomstva.

2.      Článok 18 ods. 1, článok 21 ods. 1 a článok 55 ods. 3 smernice 2014/24

sa majú vykladať v tom zmysle, že verejný obstarávateľ:

–        musí na to, aby mohol rozhodnúť, či odmietne uchádzačovi, ktorého prípustná ponuka bola odmietnutá, prístup k informáciám, ktoré ostatní uchádzači predložili v súvislosti s ich relevantnými skúsenosťami a príslušnými referenciami, ďalej v súvislosti s totožnosťou a odbornou kvalifikáciou osôb navrhovaných na plnenie zákazky alebo subdodávateľov, a napokon v súvislosti s koncepciou projektov, ktorých uskutočnenie sa plánuje v rámci zákazky, a v súvislosti so spôsobom jej realizácie, posúdiť, či tieto informácie majú obchodnú hodnotu presahujúcu rámec príslušnej verejnej zákazky, pričom ich zverejnenie by mohlo poškodiť oprávnené obchodné záujmy alebo spravodlivú hospodársku súťaž,

–        môže okrem toho odmietnuť poskytnúť prístup k takýmto informáciám, ak by ich zverejnenie bránilo presadzovaniu práva alebo bolo v rozpore s verejným záujmom, aj keď nemajú takúto obchodnú hodnotu, a

–        v prípade odmietnutia úplného prístupu k informáciám musí poskytnúť uvedenému uchádzačovi prístup k základnému obsahu týchto informácií, aby sa zabezpečilo dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy.

3.      Článok 18 ods. 1 smernice 2014/24 v spojení s článkom 67 ods. 4 tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby boli „koncepcia spracovania projektov“, ktorých uskutočnenie sa predpokladá v rámci dotknutej verejnej zákazky, a „opis spôsobu realizácie“ tejto zákazky zahrnuté medzi kritériá na vyhodnotenie ponúk za predpokladu, že tieto kritériá budú sprevádzať spresnenia umožňujúce verejnému obstarávateľovi konkrétne a objektívne vyhodnotiť predložené ponuky.

4.      Článok 1 ods. 1 a 3 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ak sa v rámci konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zadaní verejnej zákazky zistí, že verejný obstarávateľ je povinný poskytnúť navrhovateľovi informácie, ktoré boli nesprávne považované za dôverné, a že z dôvodu neposkytnutia týchto informácií bolo porušené právo na účinný prostriedok nápravy, toto zistenie nemusí nevyhnutne viesť k prijatiu nového rozhodnutia tohto verejného obstarávateľa o zadaní zákazky, ak vnútroštátne procesné právo umožňuje súdu, ktorý v konaní rozhoduje, aby prijal v priebehu konania opatrenia obnovujúce dodržiavanie práva na účinný prostriedok nápravy, alebo mu umožňuje dospieť k záveru, že navrhovateľ môže podať nový opravný prostriedok proti už prijatému rozhodnutiu o zadaní zákazky. Lehota na podanie takého opravného prostriedku môže začať plynúť až od okamihu, keď má tento navrhovateľ prístup ku všetkým informáciám, ktoré boli nesprávne kvalifikované ako dôverné.

Podpisy

*      Jazyk konania: poľština.