UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

zo 17. decembra 2010

Vec T‑38/10 P

Luigi Marcuccio

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť – Náhrada nahraditeľných trov – Námietka paralelnej žaloby – Vady konania – Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“

Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 10. novembra 2009, Marcuccio/Komisia (F‑70/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑423 a II‑A‑1‑2293), smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia

Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Luigi Marcuccio znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie v rámci tohto konania.

Abstrakt

1.      Konanie – Trovy konania – Určenie – Osobitné konanie, ktoré vylučuje uplatnenie konania o určení zodpovednosti

(Článok 236 ES; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 92 ods. 1; Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

2.      Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti

[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]

1.      Osobitné konanie stanovené v článku 92 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu smerujúce k určeniu trov konania vylučuje požadovanie rovnakých súm alebo súm vynaložených na rovnaký účel v rámci žaloby o mimozmluvnú zodpovednosť Únie. Uplatnenie tejto zásady v rámci žaloby na určenie zodpovednosti inštitúcie Únie ako zamestnávateľa žalobcu nepredstavuje porušenie článkov 90 alebo 91 služobného poriadku, pretože služobný pomer existujúci medzi účastníkmi konania je nezávislý od skutočnosti, že normotvorca zaviedol v oblasti určovania výšky trov konania osobitné konanie stanovené v článku 92 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktoré sa bez výnimky uplatní na žaloby v oblasti verejnej služby.

(pozri body 27 a 28)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 27. júna 2001, X/Komisia, T‑214/00, Zb. VS s. I‑A‑143, II‑663, body 37 a 38; Súd prvého stupňa, 11. júla 2007, Schneider Electric/Komisia, T‑351/03, Zb. s. II‑2237, bod 297, čiastočne zrušený rozsudkom Súdneho dvora na základe odvolania, 16. júla 2009, Komisia/Schneider Electric, C‑440/07 P, Zb. s. I‑6413

2.      Podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom v súlade s článkom 53 prvým odsekom toho istého štatútu a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu musí žaloba obsahovať najmä stručné vysvetlenie dôvodov žaloby. Žaloba preto musí vysvetliť, v čom spočíva dôvod, na ktorom je založená, takže len obyčajné všeobecné uvedenie nezodpovedá požiadavkám Štatútu Súdneho dvora a Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Navyše toto vysvetlenie, aj keď stručné, musí byť dostatočne jasné a presné, aby žalovanému umožnilo pripraviť si svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe prípadne aj bez ďalších podporných informácií. Právna istota a riadny výkon spravodlivosti vyžadujú na to, aby žaloba alebo, konkrétnejšie, žalobný dôvod boli prípustné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sú založené, vyplývali koherentným a zrozumiteľným spôsobom už zo samotného textu žaloby. V tejto súvislosti nie je úlohou Všeobecného súdu, aby zisťoval vo všetkých skutočnostiach uvedených na podporu prvého žalobného dôvodu, či tieto skutočnosti môžu byť použité aj na podporu druhého žalobného dôvodu.

(pozri bod 45)

Odkaz: Súd prvého stupňa, 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T‑224/00, Zb. s. II‑2597, bod 36; Súd prvého stupňa, 27. septembra 2006, Roquette Frères/Komisia, T‑322/01, Zb. s. II‑3137, body 208 a 209; Súd prvého stupňa, 12. decembra 2007, Taliansko/Komisia, T‑308/05, Zb. s. II‑5089, body 71 a 72