Veci T‑494/08 až T‑500/08 a T‑509/08

Ryanair Ltd

proti

Európskej komisii

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa konaní o preskúmaní štátnej pomoci – Implicitné zamietnutie prístupu – Výslovné zamietnutie prístupu – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu cieľov inšpekcií, vyšetrovania a kontroly – Povinnosť vykonať konkrétne a individuálne preskúmanie“

Abstrakt rozsudku

1.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Lehota stanovená pre odpoveď na žiadosť o prístup – Predĺženie – Podmienky

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 8)

2.      Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Žaloba podaná proti implicitnému zamietavému rozhodnutiu Komisie, ktoré sa týka žiadosti o prístup k dokumentom – Rozhodnutie de facto zrušené tým, že Komisia prijala neskoršie výslovné rozhodnutie – Žalobca ktorý podal subsidiárne žalobu proti tomuto poslednému rozhodnutiu – Zánik záujmu na konaní

(Článok 230 ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)

3.      Akty inštitúcií – Prezumpcia platnosti – Ničotný právny akt – Pojem

4.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana cieľov inšpekcií, vyšetrovania a kontroly – Rozsah

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, článok 4 ods. 2 tretia zarážka)

5.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia – Dôvod založený na nesprávnosti odôvodnenia – Rozlišovanie

(Článok 253 ES)

1.      Lehota stanovená v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie má záväzný charakter a nemožno ju predĺžiť v rozpore s okolnosťami stanovenými v článku 8 ods. 2 tohto nariadenia, lebo inak by tento článok bol pozbavený potrebného účinku z dôvodu, že by žiadateľ nevedel, kedy môže podať opravný prostriedok alebo sťažnosť podľa článku 8 ods. 3 uvedeného nariadenia.

(pozri bod 39)

2.      Žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v rozsahu, v akom žalobca má záujem na zrušení napadnutého aktu. Tento záujem na konaní musí vzhľadom na predmet žaloby existovať v štádiu podania tejto žaloby, inak je neprípustná. Navyše záujem na konaní musí pretrvávať až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak musí byť konanie zastavené, čoho predpokladom je podmienka, aby výsledok konania priniesol prospech strane, ktorá žalobu podala. Ak však v priebehu konania žalobcov záujem na konaní zanikne, rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci samej žalobcovi neprinesie žiaden prospech.

Žaloba o neplatnosť implicitných zamietavých rozhodnutí, ktoré boli prijaté v rámci konania o prístupe verejnosti k dokumentom Komisie upraveného nariadením č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie a ktoré Komisia de facto zrušila prijatím neskorších výslovných zamietavých rozhodnutí, je neprípustná v rozsahu, v akom žalobca stratil záujem na konaní proti týmto implicitným rozhodnutiam z dôvodu prijatia výslovných rozhodnutí, ktorých zrušenie subsidiárne navrhuje, pred podaním tejto žaloby. Prípadné zrušenie takých implicitných rozhodnutí z dôvodu vady týkajúcej sa formálnej stránky totiž môže viesť len k prijatiu nových rozhodnutí, rovnakých, pokiaľ ide o podstatu vecí, ako sú výslovné rozhodnutia. Okrem toho skúmanie žaloby proti implicitným rozhodnutiam nemožno odôvodniť ani zámerom vyhnúť sa tomu, aby sa opakovala vytýkaná protiprávnosť, ani zámerom uľahčiť tým prípadné žaloby o náhradu škody, lebo uvedené ciele možno dosiahnuť skúmaním žalôb proti výslovným rozhodnutiam.

(pozri body 41 – 48)

3.      Ako neexistujúce možno kvalifikovať len akty, ktoré sú poznačené zvlášť závažnými a zjavnými vadami. Závažnosť dôsledkov, ktoré sú spojené s konštatovaním neexistencie aktu inštitúcií, predpokladá, aby z dôvodu právnej istoty k takému konštatovaniu došlo len v krajných prípadoch.

(pozri bod 49)

4.      Na účely výkladu výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie treba prihliadnuť na skutočnosť, že iné dotknuté osoby v konaniach o preskúmaní štátnej pomoci než dotknutý členský štát nemajú právo nahliadať do dokumentov založených v administratívnom spise Komisie, a teda uznať existenciu všeobecnej domnienky, podľa ktorej sprístupnenie dokumentov založených v administratívnom spise v zásade porušuje ochranu cieľov vyšetrovania.

Komisia teda môže podľa článku 4 ods. 2 tretej zarážky nariadenia č. 1049/2001 zamietnuť prístup ku všetkým dokumentom súvisiacim s konaním o preskúmaní štátnej pomoci, a to bez toho, aby predtým vykonala konkrétne a individuálne preskúmanie týchto dokumentov.

Táto všeobecná domnienka nevylučuje právo uvedených dotknutých osôb preukázať, že na daný dokument, ktorého sprístupnenie sa požaduje, sa uvedená domnienka nevzťahuje alebo že existuje prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci sprístupnenie uvedeného dokumentu podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

(pozri body 70 – 72)

5.      Z odôvodnenia požadovaného článkom 253 ES musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá prijala akt, ktoré dovolia dotknutým subjektom poznať dôvody prijatého opatrenia a brániť svoje práva a príslušnému súdnemu orgánu vykonať preskúmanie. Nevyžaduje sa pritom, aby odôvodnenie vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti. Otázka, či odôvodnenie aktu zodpovedá týmto požiadavkám, musí byť totiž posudzovaná nielen vzhľadom na znenie aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych predpisov upravujúcich dotknutú oblasť.

Navyše porušenie povinnosti odôvodnenia je žalobným dôvodom založeným na porušení podstatných formálnych náležitostí odlišným od žalobného dôvodu spočívajúceho v nesprávnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorého preskúmanie spadá do oblasti posúdenia dôvodnosti toho rozhodnutia.

(pozri body 96, 97)