ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora)
zo 17. decembra 2020 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Ochrana zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín – Nariadenie (ES) č. 510/2006 – Nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 – Článok 13 ods. 1 písm. d) – Praktiky, ktoré by mohli spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku – Reprodukcia charakteristického tvaru alebo vzhľadu výrobku, ktorého názov je chránený – Chránené označenie pôvodu (CHOP) ‚Morbier‘“
Vo veci C‑490/19,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) z 19. júna 2019 a doručený Súdnemu dvoru 26. júna 2019, ktorý súvisí s konaním:
Syndicat interprofessionnel de défense du fromage Morbier
proti
Société Fromagère du Livradois SAS,
SÚDNY DVOR (piata komora),
v zložení: predseda piatej komory E. Regan, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu piatej komory, sudcovia M. Ilešič, C. Lycourgos a I. Jarukaitis (spravodajca),
generálny advokát: G. Pitruzzella,
tajomník: M. Krausenböck, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. júna 2020,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Syndicat interprofessionnel de défense du fromage Morbier, v zastúpení: J.‑J. Gatineau, avocat,
– Société fromagère du Livradois SAS, v zastúpení: E. Piwnica, avocat,
– francúzska vláda, v zastúpení: C. Mosser a A.‑L. Desjonquères, splnomocnené zástupkyne,
– grécka vláda, v zastúpení: G. Kanellopoulos, E. Leftheriotou a I.‑E. Krompa, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: D. Bianchi a I. Naglis, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 17. septembra 2020,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. EÚ L 93, 2006, s. 12), ako aj toho istého článku a odseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 1).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi zväzom Syndicat interprofessionnel de défense du fromage Morbier (Medziodvetvový zväz na ochranu syra Morbier) (ďalej len „zväz“) a Société Fromagère du Livradois SAS vo veci porušenia chráneného označenia pôvodu (CHOP) „Morbier“ a nekalosúťažným konaním a parazitovaním, ktoré tejto spoločnosti vytýka.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 4 a 6 nariadenia č. 510/2006, ktoré bolo zrušené nariadením č. 1151/2012, stanovovali:
„(4) Vzhľadom na širokú škálu výrobkov na trhu a množstvo poskytovaných informácií o výrobkoch by sa mala spotrebiteľovi poskytnúť jasná a stručná informácia o pôvode výrobku, aby sa mohol čo najlepšie rozhodnúť.
…
(6) Mal by sa ustanoviť prístup Spoločenstva, pokiaľ ide o označenia pôvodu a zemepisné označenia. Rámec pravidiel Spoločenstva o systéme ochrany umožňuje rozvoj zemepisných označení a označení pôvodu, pretože zavedením jednotnejšieho prístupu tento rámec zabezpečuje spravodlivú hospodársku súťaž medzi výrobcami výrobkov s takýmito označeniami a zvyšuje dôveryhodnosť takýchto výrobkov v očiach spotrebiteľov.“
4 Článok 13 ods. 1 tohto nariadenia znel:
„Názvy zapísané v registri sú chránené pred:
a) akýmkoľvek priamym alebo nepriamym obchodným používaním názvu zapísaného v registri na výrobky, na ktoré sa zápis do registra nevzťahuje, pokiaľ sú takéto výrobky porovnateľné s výrobkami zapísanými pod uvedeným označením alebo ak použitie názvu využíva dobrú povesť chráneného označenia;
b) akýmkoľvek zneužívaním, napodobovaním alebo vyvolávaním mylnej predstavy, aj keď je uvedený skutočný pôvod výrobku, alebo ak je chránený názov preložený alebo uvedený v spojení s výrazmi ako ‚štýl‘, ‚typ‘, ‚metóda‘, ‚ako sa vyrába v‘, ‚napodobenina‘ a podobne;
c) akýmkoľvek iným klamlivým alebo zavádzajúcim označením proveniencie, pôvodu, povahy, alebo základných vlastností výrobku na vnútornom alebo vonkajšom obale, v reklamných materiáloch alebo dokumentoch súvisiacich s príslušným výrobkom, ako aj na prepravnom balení výrobku, ktoré by mohlo vyvolať mylnú predstavu o jeho pôvode;
d) akýmkoľvek iným postupom, ktorý by mohol zavádzať spotrebiteľa, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku [akýmikoľvek inými praktikami, ktoré by mohli spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku – neoficiálny preklad].
…“
5 Odôvodnenia 18 až 29 nariadenia č. 1151/2012 stanovujú:
„(18) Konkrétne ciele ochrany označení pôvodu a zemepisných označení zabezpečujú poľnohospodárom a výrobcom spravodlivý výnos z vlastností a charakteristík daného výrobku alebo jeho spôsobu výroby a poskytujú jasné informácie o výrobkoch so špecifickými vlastnosťami spojenými so zemepisným pôvodom, čím umožňujú spotrebiteľom, aby sa pri kúpe lepšie rozhodli.
…
(29) V záujme zabezpečenia spravodlivého používania a zabránenia praktikám, ktoré môžu spotrebiteľa uviesť do omylu, by sa mala názvom uvedeným v registri poskytnúť ochrana…“
6 Podľa článku 4 tohto nariadenia s názvom „Cieľ“:
„Zavádza sa systém pre chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia s cieľom pomôcť výrobcom výrobkov spojených s určitou zemepisnou oblasťou tým, že sa:
a) zaručia spravodlivé výnosy za vlastnosti ich výrobkov;
b) zabezpečí jednotná ochrana názvov ako práva duševného vlastníctva na území Únie;
c) spotrebiteľovi poskytnú jasné informácie o charakteristických znakoch výrobku, ktoré predstavujú pridanú hodnotu.“
7 Článok 5 ods. 1 písm. a) a b) uvedeného nariadenia, ktorý v podstate preberá znenie článku 2 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 510/2006, stanovuje:
„Na účely tohto nariadenia je „označenie pôvodu“ názov, ktorým sa identifikuje výrobok:
a) pochádzajúci z konkrétneho miesta, regiónu alebo vo výnimočných prípadoch z krajiny;
b) ktorého kvalita alebo vlastnosti v podstatnej miere alebo výlučne závisia od osobitného zemepisného prostredia s jemu vlastnými prírodnými a ľudskými faktormi….“
8 Znenie článku 13 ods. 1 tohto nariadenia v podstate preberá znenie článku 13 ods. 1 nariadenia č. 510/2006. Na konci písmen a) a b) bol iba doplnený výraz „a to aj v prípade, keď sa tieto výrobky používajú ako zložka“.
9 Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 2400/96 zo 17. decembra 1996 o zápise určitých názvov do „Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení“ stanovených v Nariadení Rady (EHS) č. 2081/92 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. ES L 327, 1996, s. 11; Mim. vyd. 03/020, s. 143), v znení zmenenom nariadením Komisie (ES) č. 1241/2002 z 10. júla 2002 (Ú. v. ES L 181, 2002, s. 4; Mim. vyd. 03/036, s. 177), názov „Morbier“ bol zapísaný ako CHOP do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení nachádzajúcom sa v prílohe tohto nariadenia.
10 Opis výrobku uvedený v špecifikácii CHOP na základe vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1128/2013 zo 7. novembra 2013, ktorým sa schvaľuje nepodstatná zmena špecifikácie názvu zapísaného v Registri chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Morbier (CHOP)] (Ú. v. EÚ L 302, 2013, s. 7), je takýto:
„‚Morbier‘ je lisovaný nevarený syr zo surového kravského mlieka v tvare splošteného valca s priemerom 30 až 40 cm, výškou 5 až 8 cm, hmotnosťou 5 až 8 kg, s hladkými podstavcami a s mierne vypuklým obvodom.
Syr má čierny horizontálny pruh, ktorý je kompaktný a rovnomerne prechádza celým stredom bochníka.
Kôra sa tvorí prirodzene, je drsná, pravidelného vzhľadu, mazľavá s odtlačkami formy. Je béžovej až oranžovej farby s nádychom oranžovohnedej, oranžovočervenej a oranžovoružovej. Má celistvé vnútro, slonovinovej až bledožltej farby a často obsahuje niekoľko rozptýlených otvorov veľkosti ríbezle alebo malej sploštenej bubliny. Je mäkké na dotyk, krémové a rozplýva sa na jazyku, veľmi sa nelepí v ústach a má hladkú a jemnú textúru. Syr sa vyznačuje pravou mliečnou chuťou s podtónom karamelu, vanilky a ovocia. Škála aróm sa počas zrenia obohacuje o pražené, korenisté a rastlinné vône. Chute sú vyvážené. Syr obsahuje najmenej 45 gramov tuku na 100 gramov po úplnom vysušení. Obsah vody v beztukovej hmote syra sa musí pohybovať medzi 58 % a 67 %. Syr zreje najmenej 45 dní odo dňa výroby bez prerušenia cyklu.“
Francúzske právo
11 Článok L. 722‑1 code de la propriété intellectuelle (Zákonník duševného vlastníctva) v znení uplatniteľnom v spore vo veci samej stanovuje:
„Každé porušenie zemepisného označenia zakladá zodpovednosť jeho pôvodcu za škodu.
Na účely tejto kapitoly pojem ‚zemepisné označenie‘ znamená:
…
b) chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia stanovené v právnych predpisoch Spoločenstva týkajúcich sa ochrany zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín;
…“
12 Syr Morbier je registrovaným označením pôvodu (AOC) od momentu svojej registrácie prostredníctvom décret du 22 décembre 2000 relatif à l’appellation d’origine contrôlée „Morbier“ (dekrét z 22. decembra 2000 o registrovanom označení pôvodu „Morbier“) (JORF č. 302 z 30. decembra 2000, s. 20944), ktorý bol odvtedy už zrušený a ktorým bola definovaná referenčná zemepisná oblasť, ako aj podmienky potrebné na nárokovanie si tohto označenia pôvodu, pričom vo svojom článku 8 stanovil prechodné obdobie pre podniky nachádzajúce sa mimo tejto zemepisnej oblasti, ktoré vždy vyrábali a predávali syry pod názvom „Morbier“, aby mohli naďalej používať tento názov bez označenia „AOC“ až do uplynutia päťročnej lehoty odo dňa uverejnenia zápisu označenia pôvodu „Morbier“ do registra ako CHOP.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
13 Société Fromagère du Livradois, ktorá vyrábala syr Morbier od roku 1979, bola v súlade s dekrétom z 22. decembra 2000 oprávnená používať označenie „Morbier“ bez uvedenia AOC do 11. júla 2007, pričom od tohto dátumu ho nahradila označením „Montboissié du Haut Livradois“. Société Fromagère du Livradois tiež podala 5. októbra 2001 v Spojených štátoch amerických prihlášku americkej ochrannej známky „Morbier du Haut Livradois“, ktorej zápis obnovila v roku 2008 na desať rokov, a 5. novembra 2004 podala prihlášku francúzskej ochrannej známky „Montboissier“.
14 Zväz vytýkal spoločnosti Société Fromagère du Livradois, že poškodzuje chránené označenie a dopúšťa sa nekalej hospodárskej súťaže a parazitovania tým, že vyrába a uvádza na trh syr, ktorý preberá vizuálny vzhľad výrobku, na ktorý sa vzťahuje CHOP „Morbier“, s cieľom vyvolať zámenu s týmto výrobkom a ťažiť zo všeobecne známej dobrej povesti, ktorá sa s ním spája, bez toho, aby musela dodržiavať špecifikáciu chráneného označenia pôvodu, a preto proti nej podal 22. augusta 2013 žalobu na Tribunal de grande instance de Paris (Súd prvého stupňa Paríž, Francúzsko), pričom sa domáhal toho, aby bola tejto spoločnosti uložená jednak povinnosť zdržať sa akéhokoľvek priameho alebo nepriameho obchodného používania názvu CHOP „Morbier“ pre výrobky, na ktoré sa nevzťahuje, ďalej akéhokoľvek zneužívania, napodobňovania alebo vyvolávania mylnej predstavy v súvislosti s CHOP „Morbier“, uvádzania akéhokoľvek iného klamlivého alebo zavádzajúceho označenia proveniencie, pôvodu, povahy alebo základných vlastností výrobku, a to akýmkoľvek spôsobom, ktorý by mohol vyvolávať mylnú predstavu o pôvode výrobku, ako aj akýchkoľvek iných praktík, ktoré by mohli spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku, a osobitne akéhokoľvek používania čierneho pruhu oddeľujúceho dve časti syra, a jednak povinnosť poskytnúť zväzu náhradu spôsobenej škody.
15 Tieto návrhy boli zamietnuté rozsudkom zo 14. apríla 2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko) zo 16. júna 2017. Uvedený súd rozhodol, že ak sa uvádza na trh syr, ktorý má jeden alebo viacero charakteristických znakov podľa špecifikácie syra Morbier, a teda sa tomuto syru podobá, nie je protiprávnym konaním.
16 Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) v danom rozsudku najskôr uviedol, že cieľom právnej úpravy týkajúcej sa CHOP nie je chrániť vzhľad alebo vlastnosti výrobku opísané v jeho špecifikácii, ale jeho názov, takže táto úprava nezakazuje vyrábať výrobok rovnakými technikami, ako sú uvedené v normách uplatniteľných na zemepisné označenie, ďalej pripomenul, že v prípade neexistencie výlučného práva sa na prevzatie vzhľadu výrobku vzťahuje sloboda obchodu a priemyslu, a následne rozhodol, že vlastnosti, na ktoré sa odvolával zväz, najmä horizontálny modrý pruh, sú súčasťou historickej tradície, starodávnej techniky používanej aj pri iných syroch než Morbier, ktoré Société Fromagère du Livradois vyrábala ešte pred registráciou CHOP „Morbier“ a ktoré nie sú založené na investíciách zväzu alebo jeho členov. Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) konštatoval, že keďže bolo právo používať rastlinné uhlie priznané iba syru, na ktorý sa vzťahuje toto CHOP, Société Fromagère du Livradois ho musela na účely dosiahnutia súladu s americkými právnymi predpismi nahradiť hroznovým polyfenolom, aby tieto dva syry nebolo možné považovať za rovnocenné na základe tejto vlastnosti. Vzhľadom na to, že Société Fromagère du Livradois uviedla aj ďalšie rozdiely medzi syrom Montboissié a syrom Morbier týkajúce sa najmä použitia pasterizovaného mlieka v prípade prvého syra a surového mlieka v prípade druhého, uvedený súd dospel k záveru, že tieto dva syry sú odlišné a že zväz sa pokúša rozšíriť ochranu CHOP „Morbier“ v nelegitímnom obchodnom záujme a v rozpore so zásadou voľnej hospodárskej súťaže.
17 Zväz podal proti tomuto rozsudku Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Na podporu svojho odvolania v prvom rade tvrdí, že označenie pôvodu je chránené pred akoukoľvek praktikou, ktorá by mohla spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku, a že tým, že Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) rozhodol, že je zakázané len používanie názvu CHOP, porušil článok 13 nariadení č. 510/2006 a 1151/2012. Zväz ďalej tvrdí, že Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) svoje rozhodnutie nepostavil s ohľadom na uvedené ustanovenia na nijakom právnom základe, pretože sa obmedzil len na konštatovania, že jednak charakteristické znaky uvádzané týmto zväzom sú súčasťou historickej tradície a nezakladajú sa na investíciách realizovaných týmto zväzom a jeho členmi, a jednak že syr Montboissié, ktorý Société Fromagère du Livradois uvádza na trh od roku 2007, vykazuje rozdiely v porovnaní so syrom Morbier, avšak neskúmal, ako sa od neho požadovalo, či praktiky Société Fromagère du Livradois, najmä kópia „popolavého pruhu“ charakteristického pre Morbier, nemôžu uvádzať spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku.
18 Société fromagère du Livradois tvrdí, že pomocou CHOP sa chránia výrobky pochádzajúce z vymedzeného územia, ktoré sa ako jediné môžu dovolávať chráneného označenia, ale nezakazuje sa ostatným výrobcom vyrábať a uvádzať na trh podobné výrobky, ak tieto výrobky nevedú k domnienke, že sa na ne vzťahuje predmetné označenie. Z vnútroštátneho práva vyplýva, že akékoľvek používanie označenia, ktoré tvorí CHOP, je zakázané na označenie podobných výrobkov, ktoré naň nemajú nárok, pretože buď nepochádzajú z vymedzenej oblasti, alebo z nej pochádzajú bez toho, aby mali požadované vlastnosti, ale že nie je zakázané uvádzať podobné výrobky na trh, pokiaľ takéto uvádzanie na trh nesprevádza nijaká praktika, ktorá by mohla viesť k zámene, a to najmä zneužívaním alebo vyvolávaním mylnej predstavy tohto CHOP. Uvedená spoločnosť ďalej tvrdí, že „praktik[y], ktoré by mohli spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku“, v zmysle článkov 13 ods. 1 písm. d) nariadení č. 510/2006 a 1151/2012, sa musia nevyhnutne týkať „pôvodu“ výrobku a musí teda ísť o praktiku, ktorá vedie spotrebiteľa k domnienke, že ide o výrobok, na ktorý sa vzťahuje predmetné CHOP. Tvrdí, že táto „praktika“ nemôže vyplývať len zo samotného vzhľadu výrobku ako takého, bez uvedenia akejkoľvek zmienky odkazujúcej na chránenú provenienciu na jeho obale.
19 Vnútroštátny súd uvádza, že opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje, nastoľuje otázku, ktorá mu nebola predložená, ale ktorá sa týka toho, či sa majú články 13 ods. 1 nariadení č. 510/2006 a 1151/2012 vykladať v tom zmysle, že zakazujú iba používanie treťou osobou názvu zapísaného v registri, alebo sa majú vykladať v tom zmysle, že zakazujú aj akúkoľvek prezentáciu výrobku, ktorá by mohla spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku, aj keď názov zapísaný v registri nebol použitý treťou osobou. Uvádza najmä, že Súdny dvor sa nikdy k tejto otázke nevyjadril, a domnieva sa, že existuje pochybnosť o výklade výrazu „iná praktika“ uvedeného v týchto článkoch, ktorý predstavuje osobitnú formu porušenia chráneného označenia, ak môže spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku.
20 Podľa tohto súdu teda vzniká otázka, či prevzatie fyzických vlastností výrobku chráneného CHOP môže predstavovať praktiku, ktorá by mohla spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku, a ktorá je zakázaná podľa článkov 13 ods. 1 týchto nariadení. Táto otázka spočíva v určení, či prezentácia výrobku chráneného označením pôvodu, najmä reprodukcia jeho charakteristického tvaru alebo vzhľadu, môže predstavovať porušenie tohto označenia aj napriek tomu, že sa jeho názov nepoužije.
21 Za týchto okolností Cour de cassation (Kasačný súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 13 ods. 1 nariadenia Rady č. 510/2006 a ten istý článok a odsek nariadenia č. 1151/2012 vykladať v tom zmysle, že zakazujú iba používanie treťou osobou názvu zapísaného v registri, alebo sa majú vykladať v tom zmysle, že zakazujú prezentáciu výrobku, na ktorý sa vzťahuje označenie pôvodu, najmä reprodukciu jeho charakteristického tvaru alebo vzhľadu, ktorá by mohla spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku, aj keď názov zapísaný v registri nie je použitý?“
O prejudiciálnej otázke
O prvej časti otázky
22 V prvej časti svojej otázky sa vnútroštátny súd pýta, či sa majú články 13 ods. 1 nariadení č. 510/2006 a 1151/2012 vykladať v tom zmysle, že zakazujú tretej osobe len používanie názvu zapísaného v registri.
23 Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že názvy zapísané v registri sú chránené proti rôznym konaniam, a to po prvé priamemu alebo nepriamemu obchodnému používaniu názvu zapísanému v registri, po druhé zneužívaniu, napodobovaniu alebo vyvolávaniu mylnej predstavy, po tretie klamlivému alebo zavádzajúcemu označeniu proveniencie, pôvodu, povahy, alebo základných vlastností výrobku na vnútornom alebo vonkajšom obale, v reklamných materiáloch alebo dokumentoch súvisiacich s príslušným výrobkom, ako aj na prepravnom balení výrobku, ktoré by mohlo vyvolať mylnú predstavu o jeho pôvode, a po štvrté iným praktikám, ktoré by mohli uvádzať spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku.
24 Uvedené ustanovenia tak obsahujú postupné vymenovanie zakázaných konaní (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. mája 2019, Fundación Consejo Regulador de la Denominación de Origen Protegida Queso Manchego, C‑614/17, EU:C:2019:344, bod 27). Zatiaľ čo články 13 ods. 1 písm. a) nariadení č. 510/2006 a 1151/2012 zakazujú priame alebo nepriame používanie názvu zapísaného v registri na výrobky, na ktoré sa zápis nevzťahuje, vo forme, ktorá je rovnaká alebo prinajmenšom veľmi podobná z fonetického a/alebo vizuálneho hľadiska (pozri analogicky rozsudok zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association, C‑44/17, EU:C:2018:415, body 29, 31 a 39), články 13 ods. 1 písm. b) až d) týchto nariadení zakazujú iné druhy konaní, pred ktorými sú názvy zapísané v registri chránené a ktoré priamo ani nepriamo nepoužívajú samotné názvy.
25 Pôsobnosť článkov 13 ods. 1 písm. a) nariadení č. 510/2006 a 1151/2012 sa musí nevyhnutne líšiť od pôsobnosti, ktorá sa vzťahuje na ostatné pravidlá ochrany názvov zapísaných v registri uvedených v článkoch 13 ods. 1 písm. b) až d) týchto nariadení. Konkrétne články 13 ods. 1 písm. b) nariadení č. 510/2006 a 1151/2012 zakazujú konania, ktoré na rozdiel od tých, ktoré sú uvedené v článkoch 13 ods. 1 písm. a) týchto nariadení, priamo ani nepriamo nepoužívajú samotný chránený názov, ale vzbudzujú pri ňom dojem takým spôsobom, že spotrebiteľ si môže vytvoriť dostatočne blízku spojitosť s týmto názvom [pozri analogicky, pokiaľ ide o článok 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 2008, s. 16), rozsudok zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association, C‑44/17, EU:C:2018:415, bod 33].
26 Pokiaľ ide presnejšie o vymedzenie pojmu „vyvolávanie mylnej predstavy“, rozhodujúce je kritérium, či, keď spotrebiteľ vidí sporný názov, sa mu vybaví priamo v mysli obraz výrobku, na ktorý sa vzťahuje CHOP, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu, pričom v prípade potreby zohľadní čiastočné zahrnutie CHOP do sporného názvu, fonetickú a/alebo vizuálnu podobnosť tohto názvu s týmto CHOP, ako aj koncepčnú blízkosť medzi uvedeným názvom a daným CHOP (pozri analogicky rozsudok zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association, C‑44/17, EU:C:2018:415, bod 51).
27 Okrem toho Súdny dvor vo svojom rozsudku z 2. mája 2019, Fundación Consejo Regulador de la Denominación de Origen Protegida Queso Manchego (C‑614/17, EU:C:2019:344), rozhodol, že článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 510/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že k vyvolaniu mylnej predstavy o zapísanom názve môže dôjsť použitím obrazových označení. Na účely takejto odpovede Súdny dvor v bode 18 tohto rozsudku najmä uviedol, že znenie tohto ustanovenia možno chápať ako odkazujúce nielen na pojmy, ktorými názov zapísaný v registri môže vyvolávať mylnú predstavu, ale aj na akékoľvek obrazové označenie, ktoré môže v mysli spotrebiteľa pripomínať výrobky s týmto názvom. V bode 22 uvedeného rozsudku bolo uvedené, že nemožno v zásade vylúčiť, že obrazové označenia sú spôsobilé k tomu, aby si spotrebiteľ v mysli priamo vybavil obraz výrobkov, ktorých názov je zapísaný v registri z dôvodu ich koncepčnej blízkosti s takýmto názvom.
28 Pokiaľ ide o konania uvedené v článkoch 13 ods. 1 písm. c) nariadení č. 510/2006 a 1151/2012, treba uviesť, že tieto ustanovenia rozširujú v porovnaní s písmenami a) a b) týchto článkov chránený okruh tým, že doň zahŕňajú najmä „akékoľvek iné označenie“, t. j. informácie poskytnuté spotrebiteľom, ktoré sa nachádzajú na vnútornom alebo vonkajšom obale, v reklamných materiáloch alebo na dokumentoch súvisiacich s týmto výrobkom, ktoré, hoci v skutočnosti nevyvolávajú mylnú predstavu chráneného zemepisného označenia, možno ich považovať za klamlivé alebo zavádzajúce z hľadiska spojitosti výrobku s týmto chráneným zemepisným označením. Výraz „akékoľvek iné označenie“ zahŕňa informácie, ktoré sa môžu nachádzať v akejkoľvek forme na vnútornom alebo vonkajšom obale, v reklamných materiáloch alebo na dokumentoch súvisiacich s týmto výrobkom, najmä vo forme textu, obrázku alebo prvku, ktorý môže poskytovať informácie o proveniencii, pôvode, povahe alebo podstatných vlastnostiach tohto výrobku (pozri analogicky rozsudok zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association, C‑44/17, EU:C:2018:415, body 65 a 66).
29 Pokiaľ ide o konania uvedené v článkoch 13 ods. 1 písm. d) nariadení č. 510/2006 a 1151/2012, ako uviedol generálny advokát v bode 49 svojich návrhov, z pojmov „akékoľvek iné praktiky“ použitých v týchto ustanoveniach vyplýva, že ich cieľom je pokryť akékoľvek konanie, na ktoré sa zatiaľ nevzťahovali predchádzajúce ustanovenia týchto článkov, a tak uzatvoriť systém ochrany názvov zapísaných v registri.
30 Z vyššie uvedených úvah teda vyplýva, že články 13 ods. 1 nariadení č. 510/2006 a 1151/2012 sa neobmedzujú len na zákaz používania samotného názvu zapísaného v registri, ale že ich pôsobnosť je širšia.
31 V dôsledku toho treba na prvú časť položenej otázky odpovedať tak, že články 13 ods. 1 nariadení č. 510/2006 a 1151/2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že tretej osobe nezakazujú len používanie názvu zapísaného v registri.
O druhej časti otázky
32 Druhou časťou svojej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú články 13 ods. 1 písm. d) nariadení č. 510/2006 a 1151/2012 vykladať v tom zmysle, že zakazujú reprodukciu charakteristického tvaru alebo vzhľadu výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov zapísaný v registri, ak by táto reprodukcia mohla spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku.
33 Tým, že články 13 ods. 1 písm. d) nariadení č. 510/2006 a 1151/2012 stanovujú, že názvy zapísané v registri sú chránené pred „akýmikoľvek inými praktikami, ktoré by mohli spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku“, nespresňujú konania zakázané týmito ustanoveniami, ale sa vo veľkej miere týkajú všetkých konaní – iných než tých, ktoré sú už zakázané článkami 13 ods. 1 písm. a) až c) týchto nariadení, – ktoré by mohli mať za výsledok uvádzanie spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod dotknutého výrobku.
34 Články 13 ods. 1 písm. d) nariadení č. 510/2006 a 1151/2012 zodpovedajú cieľom uvedeným v odôvodneniach 4 a 6 nariadenia č. 510/2006, ako aj v odôvodneniach 18 a 29 a v článku 4 nariadenia č. 1151/2012, z ktorých vyplýva, že účelom systému ochrany CHOP a chráneného zemepisného označenia (ďalej len „CHZO“) je najmä poskytnúť spotrebiteľom jasné informácie o pôvode a vlastnostiach výrobku, čím sa im má umožniť, aby sa pri kúpe lepšie rozhodli, ako aj zabráneniu praktikám, ktoré môžu spotrebiteľov uviesť do omylu.
35 Všeobecnejšie z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že cieľom systému ochrany CHOP a CHZO je hlavne zabezpečiť spotrebiteľom, aby poľnohospodárske výrobky, ktoré majú názov zapísaný v registri, sa z dôvodu ich pôvodu v určitej zemepisnej oblasti vyznačovali určitými osobitnými vlastnosťami, a preto ponúkali záruku kvality spojenú s ich zemepisným pôvodom, s cieľom umožniť poľnohospodárskym podnikom, ktoré vynaložili úsilie na dosiahnutie skutočnej kvality, aby dosahovali vyššie príjmy, a zabrániť protiprávnemu používaniu uvedených označení tretími osobami s úmyslom získať prospech z dobrej povesti vyplývajúcej z kvality týchto výrobkov (pozri analogicky rozsudky zo 14. septembra 2017, EUIPO/Instituto dos Vinhos do Douro e do Porto, C‑56/16 P, EU:C:2017:693, bod 82; z 20. decembra 2017, Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne, C‑393/16, EU:C:2017:991, bod 38, ako aj zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association, C‑44/17, EU:C:2018:415, body 38 a 69).
36 Pokiaľ ide o otázku, či reprodukcia tvaru alebo vzhľadu výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov zapísaný v registri, môže predstavovať praktiku zakázanú článkami 13 ods. 1 písm. d) nariadení č. 510/2006 a 1151/2012, treba poznamenať, že je pravda, ako tvrdili Société fromagère du Livradois a Európska komisia, že cieľom ochrany stanovenej týmito ustanoveniami je, ako zo samotného znenia týchto ustanovení vyplýva, názov zapísaný v registri, a nie výrobok, na ktorý sa vzťahuje. To znamená, že cieľom tejto ochrany nie je zakázať najmä používanie výrobných techník alebo reprodukciu jedného alebo viacerých charakteristických znakov uvedených v špecifikácii výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov zapísaný v registri, z dôvodu, že sú uvedené v tejto špecifikácii výrobku, na účely výroby iného výrobku, na ktorý sa zápis nevzťahuje.
37 Ako však uviedol generálny advokát v bode 27 svojich návrhov, CHOP podľa článku 5 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 1151/2012, ktoré v podstate preberá znenie článku 2 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 510/2006, predstavuje názov, ktorým sa identifikuje výrobok pochádzajúci z konkrétneho miesta, regiónu alebo vo výnimočných prípadoch z krajiny, ktorého kvalita alebo vlastnosti v podstatnej miere alebo výlučne závisia od osobitného zemepisného prostredia s jemu vlastnými prírodnými a ľudskými faktormi. CHOP sú teda chránené v rozsahu, v akom označujú výrobok, ktorý má určité vlastnosti alebo charakteristické znaky. CHOP a výrobok, na ktorý sa vzťahuje, sú teda úzko spojené.
38 Z tohto dôvodu, keďže výraz „akékoľvek iné praktiky“ uvedený v článkoch 13 ods. 1 písm. d) nariadení č. 510/2006 a 1151/2012 má rozširujúcu pôsobnosť, nemožno vylúčiť, že reprodukcia tvaru alebo vzhľadu výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov zapísaný v registri, bez toho, aby sa tento názov nachádzal na dotknutom výrobku či na jeho obale, by mohla spadať do pôsobnosti týchto ustanovení. Tak by to bolo v prípade, ak by táto reprodukcia mohla spotrebiteľa uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod dotknutého výrobku.
39 Na účely posúdenia, či ide o takýto prípad, je potrebné, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 55 a 57 až 59 svojich návrhov, odkázať na vnímanie priemerného európskeho spotrebiteľa, ktorý je obvykle informovaný a primerane pozorný a obozretný (pozri analogicky rozsudky z 21. januára 2016, Viiniverla, C‑75/15, EU:C:2016:35, body 25 a 28, ako aj zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association, C‑44/17, EU:C:2018:415, bod 47), a ďalej zohľadniť všetky skutočnosti relevantné v prejednávanej veci, vrátane spôsobov prezentácie dotknutých výrobkov verejnosti a ich uvádzania na trh, ako aj skutkový kontext (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. decembra 2019, Consorzio Tutela Aceto Balsamico di Modena, C‑432/18, EU:C:2019:1045, bod 25).
40 Konkrétne, pokiaľ ide ako vo veci samej o znak týkajúci sa vzhľadu výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov zapísaný v registri, treba najmä posúdiť, či tento znak je referenčným charakteristickým znakom a znakom, ktorý má osobitnú rozlišovaciu povahu pre tento výrobok, ktorého reprodukcia môže v spojení so všetkými relevantnými skutočnosťami v prejednávanej veci viesť spotrebiteľa k presvedčeniu, že výrobok obsahujúci túto reprodukciu je výrobkom, na ktorý sa vzťahuje uvedený názov.
41 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na druhú časť položenej otázky odpovedať tak, že články 13 ods. 1 písm. d) nariadení č. 510/2006 a 1151/2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že zakazujú reprodukciu charakteristického tvaru alebo vzhľadu výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov zapísaný v registri, ak by táto reprodukcia mohla viesť spotrebiteľa k presvedčeniu, že dotknutý výrobok je výrobkom, na ktorý sa vzťahuje uvedený názov. Treba posúdiť, či uvedená reprodukcia môže európskeho spotrebiteľa, ktorý je obvykle informovaný a primerane pozorný a obozretný, uvádzať do omylu s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti v prejednávanej veci.
O trovách
42 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:
Článok 13 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ako aj ten istý článok a odsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, sa majú vykladať v tom zmysle, že tretej osobe nezakazujú len používanie názvu zapísaného v registri.
Články 13 ods. 1 písm. d) nariadení č. 510/2006 a 1151/2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že zakazujú reprodukciu charakteristického tvaru alebo vzhľadu výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov zapísaný v registri, ak by táto reprodukcia mohla viesť spotrebiteľa k presvedčeniu, že dotknutý výrobok je výrobkom, na ktorý sa vzťahuje uvedený názov. Treba posúdiť, či uvedená reprodukcia môže európskeho spotrebiteľa, ktorý je obvykle informovaný a primerane pozorný a obozretný, uvádzať do omylu s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti v prejednávanej veci.
Podpisy