ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)

z 11. decembra 2013

Vec F‑113/12

Vilija Balionyte‑Merle

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Verejné výberové konanie – Oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/204/10 – Nezapísanie do rezervného zoznamu – Hodnotenie všeobecných schopností uchádzačov – Hodnotenie na základe výkonov uchádzačov počas skúšok v hodnotiacom centre – Zhoda číselnej známky s popisom uvedeným v osvedčení o spôsobilosti“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou V. Balionyte‑Merle navrhuje zrušiť rozhodnutie výberovej komisie verejného výberového konania EPSO/AD/204/10 (ďalej len „výberová komisia“) o jej nezapísaní do rezervného zoznamu tohto výberového konania

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. V. Balionyte‑Merle znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

Abstrakt

1.      Akty inštitúcií – Prezumpcia platnosti – Existencia nepriamych dôkazov, ktoré môžu spochybniť zákonnosť aktu – Dôkazné bremeno

(Článok 256 ZFEÚ)

2.      Úradníci – Výberové konanie – Posúdenie spôsobilosti uchádzačov – Voľná úvaha výberovej komisie – Zohľadnenie iných skutočností než výkonov uchádzačov – Vylúčenie

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III, článok 5)

3.      Úradníci – Výberové konanie – Posúdenie spôsobilosti uchádzačov – Voľná úvaha výberovej komisie – Zhoda číselnej známky so slovnými posúdeniami výberovej komisie – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, príloha III, článok 5)

4.      Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Nedostatok odôvodnenia – Náprava počas sporového konania – Podmienky

(Článok 296 ZFEÚ)

1.      Pre administratívny akt platí prezumpcia zákonnosti. Dôkazné bremeno však v zásade znáša ten, kto niečo tvrdí, takže každý žalobca musí uviesť prinajmenšom dostatočne presné, objektívne a zhodujúce sa nepriame dôkazy, ktoré môžu podporiť pravdivosť alebo pravdepodobnosť skutočností uvádzaných na podporu jeho tvrdení.

(pozri bod 31)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 4. februára 2010, Wiame/Komisia, F‑15/08, bod 21; 24. apríla 2013, BX/Komisia, F‑88/11, bod 33, rozhodnutie je predmetom odvolania na Všeobecnom súde Európskej únie, vec T‑352/13 P

2.      V súlade s ustanoveniami oznámenia o výberovom konaní musí výberová komisia pri svojom posúdení odborných vedomostí uchádzačov, ako aj pri posúdení ich spôsobilosti a motivácie, založiť svoje rozhodnutie výlučne a nezávisle len na výkonoch uchádzačov.

V tejto súvislosti v prípade spochybnenia známok získaných na ústnej skúške uchádzačom nemôže presvedčenie uchádzača, po prvé, že na položené otázky odpovedal správne, po druhé okolnosť, že úlohy vykonávané v čase pred výberovým konaním boli predmetom otázok na ústnej skúške, alebo napokon to, že nadriadení úradníka boli s ním pred podaním jeho kandidatúry do výberového konania spokojní, predstavovať nevyvrátiteľné dôkazy zjavne nesprávneho posúdenia.

(pozri body 35, 47)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 14. júla 2000, Teixeira Neves/Súdny dvor, T‑146/99, bod 41

Súd pre verejnú službu: 11. decembra 2012, Mata Blanco/Komisia, F‑65/10, bod 97; 23. januára 2013, Katrakasas/Komisia, F‑24/11, bod 185

3.      Zhoda číselnej známky so slovným posúdením výberovej komisie, ktorá je zárukou rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, môže byť predmetom preskúmania zo strany Súdu pre verejnú službu, ktoré je nezávislé od posúdenia výkonov uchádzačov vykonaného výberovou komisiou, iba ak sa toto preskúmanie zhody obmedzuje na overenie toho, že nedošlo k zjavnému nesúladu.

(pozri bod 52)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 11. septembra 2008, Coto Moreno/Komisia, F‑127/07, bod 34; 13. decembra 2012, Mileva/Komisia, F‑101/11, bod 42

4.      Po prvé napraviť nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia výberovej komisie, ale nie jeho úplnú absenciu, je možné aj v priebehu konania, pokiaľ dotknutá osoba poznala už pred podaním svojej žaloby skutočnosti predstavujúce východisko odôvodnenia, a po druhé rozhodnutie možno považovať za dostatočne odôvodnené, pokiaľ bolo prijaté v kontexte známom dotknutému úradníkovi, ktorý mu umožňuje porozumieť jeho dosahu.

(pozri bod 62)

Odkaz:

Všeobecný súd Európskej únie: 2. marca 2010, Doktor/Rada, T‑248/08 P, bod 93 a tam citovaná judikatúra