Vec T‑271/10 RENV
(uverejnenie výňatkov)
H
proti
Rade Európskej únie
„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Vyslaný národný expert na EUPM v Bosne a Hercegovine – Rozhodnutie o preložení – Právomoc veliteľa EUPM rozhodnúť o preložení vyslaného národného experta – Povinnosť odôvodnenia – Zneužitie právomoci – Zjavne nesprávne posúdenie – Psychické obťažovanie“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (šiesta komora) z 11. apríla 2018
1. Súdne konanie – Uvedenie nových dôvodov počas súdneho konania – Podmienky – Rozšírenie existujúceho žalobného dôvodu – Prípustnosť
(Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 84 ods. 1)
2. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Civilné misie Európskej únie – Oprávnenie prideliť personál na každú civilnú misiu Únie – Právomoc veliteľa civilnej operácie – Oprávnenie prideliť a preložiť personál na každú civilnú misiu – Právomoc veliteľa dotknutej civilnej operácie – Preloženie vyslaného národného experta – Požiadavka konzultácie členského štátu pôvodu – Neexistencia
(Rozhodnutie Rady č. 2009/906/SZBP, články 5 a 6)
3. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia – Dôvod odlišujúci sa od dôvodu týkajúceho sa materiálnej zákonnosti
(Články 263 a 296 ZFEÚ)
4. Akty inštitúcií – Dôvody – Povinnosť – Rozsah – Civilná misia, na ktorú sa vzťahuje spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Opatrenie o preložení vyslaného národného experta – Minimálne požiadavky
(Článok 296 ZFEÚ)
5. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Civilné misie Európskej únie – Rozhodnutie o preložení vyslaného národného experta – Preloženie vykonané v kontexte psychického obťažovania – Žaloba dotknutého vyslaného národného experta – Spôsoby
(Služobný poriadok úradníkov, článok 12a)
6. Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika – Civilné misie Európskej únie – Rozhodnutie o preložení vyslaného národného experta – Žaloba dotknutého vyslaného národného experta – Dôvody – Zneužitie právomoci – Pojem – Rozhodnutie v záujme služby – Zneužitie právomoci – Neexistencia
7. Európska únia – Súdne preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií – Rozhodnutie o preložení vyslaného národného experta – Rozsah vykazovania – Obmedzená kontrola, ktorá sa použije najmä na posúdenie úvah o vhodnosti, na ktorých je založené uvedené rozhodnutie
(Článok 275 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47)
8. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Protiprávnosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Kumulatívne podmienky
(Článok 340 ods. 2 ZFEÚ)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 37)
2. Veliteľovi civilnej operácie, ktorý vykonáva pod politickým riadením a strategickým vedením Politického a bezpečnostného výboru a pod všeobecnou záštitou Vysokého predstaviteľa velenie a riadenie na strategickej úrovni, pokiaľ ide o plánovanie a vykonávanie všetkých civilných misií vedených v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, a ktorý je všeobecným veliteľom všetkých vedúcich civilných misií, prináleží právomoc prideliť personál na každú civilnú misiu Únie v zmysle článku 6 ods. 2 rozhodnutia 2009/906 o Policajnej misii Európskej únie v Bosne a Hercegovine. Na druhej strane v rámci každej misie právomoc pridelenia a preloženia personálu patrí medzi výlučné právomoci vedúceho dotknutej civilnej misie.
Z týchto ustanovení vyplýva, že operačná kontrola, vykonávaná na mieste pôsobenia vedúcim misie, nevyhnutne implikuje možnosť, že tento vedúci prijme rozhodnutia, vrátane preloženia personálu v čo najkratších lehotách a podriadenia personálu prideleného členskými štátmi uvedeným rozhodnutiam, na účely splnenia misie.
Operačná kontrola teda nevyhnutne implikuje možnosť, že vedúci dotknutej civilnej misie prijme rozhodnutia, vrátane preloženia personálu v čo najkratších lehotách a podriadenia personálu prideleného členskými štátmi uvedeným rozhodnutiam, na účely splnenia misie. Tento operačný charakter je teda nezlučiteľný s postupom predchádzajúcej konzultácie s vysielajúcim orgánom.
(pozri body 69, 70, 78)
3. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 88)
4. Odôvodnenie vyžadované článkom 296 ZFEÚ sa však musí prispôsobiť povahe napadnutého aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý. Musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, umožňujúce dotknutej osobe spoznať dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdu uskutočniť preskúmanie. Požiadavky na odôvodnenie sa musia posudzovať podľa okolností konkrétnej veci.
V tejto súvislosti sa nevyžaduje, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovať s ohľadom nielen na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblasť. Preto na jednej strane akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý bol dotknutej osobe známy a ktorý jej umožňuje pochopiť dosah opatrenia prijatého voči nej. Na druhej strane stupeň presnosti odôvodnenia aktu musí byť primeraný materiálnym možnostiam a technickým podmienkam alebo lehote, v ktorých musí byť prijatý.
Vzhľadom na to stačí, aby odôvodnenie aktu, ktorým sa ukladajú opatrenia o preložení zamestnanca civilnej misie Únie patriace do spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, identifikovalo presné a konkrétne dôvody, pre ktoré sa autor tohto aktu v rámci výkonu svojej diskrečnej posudzovacej právomoci domnieva, že také opatrenie sa má vzťahovať na dotknutú osobu.
Okrem toho otázka, či bola dodržaná povinnosť odôvodnenia, sa má v podstate posúdiť podľa informácií, ktoré mal žalobca k dispozícii najneskôr v okamihu podania žaloby.
(pozri body 89 – 92)
5. Kontext psychického obťažovania sa môže uplatňovať na podporu návrhov na zrušenie, ktoré nesmerujú proti zamietnutiu žiadosti o pomoc podanej zamestnancom, ktorý sa domnieva, že je obeťou obťažovania, ale smeruje proti ostatným rozhodnutiam prijatým správnym orgánom.
Konkrétne kontext psychického obťažovania môže byť zohľadnený najmä vtedy, keď je autor tohto obťažovania takisto autorom napadnutého rozhodnutia, na účely preukázania, že toto rozhodnutie bolo prijaté s cieľom poškodiť zamestnanca, a že je teda postihnuté zneužitím právomoci. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa psychického obťažovania uvádzané na podporu návrhov proti rozhodnutiu o preložení, uvedené rozhodnutie môže byť postihnuté vadou spočívajúcou v zneužití právomoci, ak bolo prijaté na účely poškodiť osobnosť, dôstojnosť alebo fyzickú či psychickú integritu zamestnanca.
V tejto súvislosti sa na zamestnancov vyslaných inštitúciami Únie, ktorých postavenie je upravené v služobnom poriadku úradníkov Európskej únie, a na zamestnancov vyslaných členskými štátmi vzťahujú rovnaké pravidlá, pokiaľ ide o výkon ich funkcií v rámci operácií. Nič teda nebráni tomu, aby zamestnanec vyslaný členským štátom uplatnil psychické obťažovanie na podporu návrhov na zrušenie rozhodnutia o preložení.
Okrem toho je možné, aby skutočnosti uplatňované na preukázanie psychického obťažovania, hoci nemohli byť kvalifikované ako takéto v zmysle judikatúry prijatej na základe ustanovení článku 12a služobného poriadku úradníkov Únie, umožnili napriek tomu dospieť k záveru, že rozhodnutie o preložení je postihnuté vadou spočívajúcou v zneužití právomoci, a že teda musí byť z tohto dôvodu zrušené.
(pozri body 105 – 108)
6. V rámci žaloby o neplatnosť podanej vyslaným národným expertom civilnej misie Európskej únie proti rozhodnutiu o preložení, ktoré sa ho týka, má pojem zneužitie právomoci presný rozsah, ktorý sa vzťahuje na využitie právomocí správneho orgánu na iný účel, než na aký mu boli zverené.
V tejto súvislosti inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri organizácii ich služieb v závislosti od úloh, ktoré sú im zverené, a pri prideľovaní zamestnancov, ktorí sa nachádzajú v ich dispozícii s prihliadnutím na tieto úlohy, pod podmienkou, že toto prideľovanie sa na uskutočňuje v záujme služby a rešpektuje rovnocennosť pracovných miest.
Za týchto okolností sa preskúmanie Všeobecného súdu musí obmedziť na otázku, či uvedená inštitúcia zostala v medziach, voči ktorým nemožno mať výhrady, a svoju voľnú úvahu nepoužila zjavne nesprávne.
Okrem toho o zneužitie právomoci ide v prípade objektívnych, relatívnych a koherentných dôkazov, ktoré umožnia preukázať, že účel napadnutého aktu je iný, než aký mu bol zverený podľa uplatniteľných ustanovení, a že nemôže ísť o zneužitie právomoci, keďže sa nerozhodlo, že rozhodnutie je v rozpore so záujmom služby.
V tejto súvislosti sa na podporu svojich tvrdení nestačí odvolávať na určité skutočnosti, ale je potrebné poskytnúť dostatočne presné, objektívne a koherentné nepriame dôkazy, ktoré môžu potvrdiť ich pravdivosť alebo aspoň ich pravdepodobnosť, pričom v opačnom prípade nemožno spochybniť vecnú správnosť tvrdenia dotknutej inštitúcie.
Celkové posúdenie nepriamych dôkazov o zneužití právomoci tak nemôže spočívať na jednoduchých tvrdeniach, nedostatočne presných či neobjektívnych a nerelevantných nepriamych dôkazoch.
(pozri body 110 – 115)
7. Právomoc súdu Únie je podľa článku 275 ZFEÚ vylúčená, pokiaľ ide o operačný aspekt rozhodnutia o preložení vyslaného národného experta. Naproti tomu jeho preskúmanie je povolené, pokiaľ ide o overenie dodržania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, vecnej správnosti skutočností, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomocí pri prijatí opatrení o preložení. Keďže súd Únie nemôže nahradiť posúdenie vedúceho misie svojím posúdením skutočností a okolností odôvodňujúcich prijatie takýchto opatrení, je preskúmanie súdu Únie obmedzené na použitie, a najmä na posúdenie úvah o vhodnosti, na ktorých sú takéto opatrenia založené.
V tejto súvislosti, keďže vedúci misie prijal toto rozhodnutie, disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré treba zohľadniť na účely prijatia opatrení o preložení personálu v rámci operácií. Táto široká miera voľnej úvahy však nebráni tomu, aby súd Únie v rámci výkonu preskúmania zákonnosti overil vecnú správnosť skutkových zistení, z ktorých tento vedúci misie vychádza.
Účinnosť súdneho preskúmania zaručená článkom 47 Charty základných práv Európskej únie totiž najmä vyžaduje, aby sa súd Únie uistil, že rozhodnutie, ktoré má pre dotknutú osobu alebo dotknutý subjekt individuálny dosah, sa opiera o dostatočne silný skutkový základ. Z toho vyplýva, že je potrebné overiť skutočnosti, o ktoré sa uvedené rozhodnutie opiera, tak aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody podložené.
(pozri body 155 – 157)
8. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 170, 171)