ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
zo 7. marca 2019 (*)
„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokumenty týkajúce sa štúdií toxicity v rámci obnovenia schválenia účinnej látky glyfozát – Čiastočné zamietnutie prístupu – Výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov – Prevažujúci verejný záujem – Nariadenie (ES) č. 1367/2006 – Pojem informácií týkajúcich sa emisií do životného prostredia“
Vo veci T‑716/14,
Anthony C. Tweedale, bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: B. Kloostra, advokát,
žalobca,
ktorého v konaní podporuje:
Švédske kráľovstvo, v zastúpení: pôvodne A. Falk, C. Meyer‑Seitz, U. Persson, N. Otte Widgren, E. Karlsson a L. Swedenborg, neskôr A. Falk, C. Meyer‑Seitz, H. Shev, L. Swedenborg a F. Bergius, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
proti
Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EÚBP), v zastúpení: D. Detken, J. Tarazona, C. Pintado a B. Vagenende, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci pôvodne R. van der Hout a A. Köhler, neskôr R. van der Hout a C. Wagner, advokáti,
žalovanému,
ktorej predmetom je návrh podľa článku 263 ZFEÚ na čiastočné zrušenie rozhodnutia EÚBP zo 16. októbra 2017, zrušujúceho a nahrádzajúceho rozhodnutie z 30. júla 2014 a poskytujúceho čiastočný prístup k dvom štúdiám toxicity týkajúcim sa účinnej látky glyfozát, vypracovaným v rámci konania o obnovení schválenia tejto účinnej látky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 2009, s. 1),
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory A. M. Collins, sudcovia M. Kănčeva a G. De Baere (spravodajca),
tajomník: P. Cullen, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní, ktoré sa konalo 13. septembra 2018,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Glyfozát je chemická látka používaná v pesticídoch, ktoré sú prípravkami na ochranu rastlín.
2 Na účely svojho zápisu ako účinnej látky do prílohy I smernice Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (Ú. v. ES L 230, 1991, s. 1) bol glyfozát predmetom správy, ktorú vypracovala Spolková republika Nemecko a na základe ktorej Komisia Európskych spoločenstiev prijala 29. júna 2001 správu o skúmaní glyfozátu, ktorá bola zverejnená 21. januára 2002.
3 Glyfozát bol zapísaný do zoznamu účinných látok v prílohe I smernice 91/414 prostredníctvom smernice Komisie 2001/99/ES z 20. novembra 2001, ktorou sa mení a dopĺňa príloha I k smernici Rady 91/414, aby zahŕňala glyzofát a thifensulfuronmetyl ako účinné látky (Ú. v. ES L 304, 2001, s. 14; Mim. vyd. 03/034, s. 182). Zápis glyfozátu ako účinnej látky bol platný od 1. júla 2002 do 30. júna 2012.
4 Keďže Komisia obdržala žiadosť o obnovu schválenia glyfozátu ako aktívnej látky, zápis glyfozátu do zoznamu účinných látok prílohy I smernice 91/414 bol dočasne predlžený až do 31. decembra 2015 prostredníctvom smernice Komisie 2010/77/EÚ z 10. novembra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS, pokiaľ ide o dátumy skončenia platnosti zaradenia určitých účinných látok do prílohy I (Ú. v. EÚ L 293, 2010, s. 48).
5 Po prijatí nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414 (Ú. v. EÚ L 309, 2009, s. 1) bol glyfozát zapísaný do prílohy vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 540/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok (Ú. v. EÚ L 153, 2011, s. 1). Dátum uplynutia schválenia 31. december 2015 zostal nezmenený.
6 Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1141/2010 zo 7. decembra 2010, ktorým sa ustanovuje postup na obnovenie zaradenia druhej skupiny účinných látok do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS a vytvára zoznam takýchto látok (Ú. v. EÚ L 322, 2010, s. 10), určilo Spolkovú republiku Nemecko ako spravodajský členský štát a Slovenskú republiku ako spoluspravodajský členský štát na konanie o obnovení schválenia účinnej látky glyfozát.
7 S cieľom obnovenia schválenia účinnej látky glyfosát v súlade s nariadením č. 1107/2009 Spolková republika Nemecko predložila Komisii a Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EÚBP) „návrh hodnotiacej správy o obnovení“ (ďalej len „HSO“) z 18. decembra 2013, ktorej verziu pre verejnosť EÚBP zverejnil 12. marca 2014.
8 Listom s dátumom 11. apríla 2014, zaslaným e‑mailom v nasledujúci deň, pán Anthony C. Tweedale predložil EÚBP žiadosť o prístup k dokumentom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13).
9 Táto žiadosť sa týkala štúdií toxicity ASB2012‑11499 a TOX95552393, „dvoch ‚kľúčových štúdií‘ použitých na určenie prijateľného denného príjmu (ADI) glyfozátu“ (ďalej len „požadované štúdie“).
10 Žiadosť žalobcu uvádzala, že „HSO neobsah[ovali] ich verejné zhrnutie alebo neobsah[ovali] žiadny detail o ich protokoloch alebo ich výsledkoch, ktoré [boli] potrebné na posúdenie ich spoľahlivosti, ktorá [bola] úlohou prislúcha[júcou] iba EÚBP“ a že „požadované informácie [boli] správa o pokuse na zvieratách a všetky nespracované údaje alebo iné doplňujúce údaje o tomto pokuse“.
11 Listom z 5. júna 2014 EÚBP odmietol prístup k požadovaným štúdiám. EÚBP uviedol, že sa poradil s majiteľmi požadovaných štúdií podľa článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001. EÚBP konštatoval, že zo stanoviska týchto majiteľov a z jeho vlastného posúdenia vyplynulo, že na tieto štúdie sa vzťahuje výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, týkajúca sa ochrany obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane duševného vlastníctva, a že ich úplná ochrana bola tiež priamym dôsledkom ich kvalifikácie ako „dôverné“ podľa článku 63 nariadenia č. 1107/2009. Zastával názor, že zverejnenie požadovaných štúdií by odhalilo know‑how v oblasti vedeckej expertízy a obchodnú stratégiu ich vlastníkov, vrátane znalostí v oblasti zostavovania spisu, a ohrozilo by ich obchodné záujmy.
12 EÚBP dodal, že pokiaľ ide o vyváženie záujmov a overenie existencie prevažujúceho verejného záujmu odôvodňujúceho zverejnenie požadovaných štúdií, záujem verejnosti na prístupe k vedeckým informáciám týkajúcich sa bezpečnosti účinnej látky glyfozát bol zjavne a úplne naplnený zverejnením verejnej verzie HSO (dostupnej na internetovej stránke EÚBP). EÚBP žalobcovi odmietol sprístupniť požadované štúdie na základe uplatnenia výnimiek uvedených v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 v spojení s ustanoveniami tohto nariadenia týkajúcimi sa dôverného zaobchádzania s obchodnými údajmi získanými na účely vedeckého hodnotenia, bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie č. 1367/2006.
13 E‑mailom z 24. júna 2014 žalobca podal opakovanú žiadosť o to, aby EÚBP prehodnotil svoje stanovisko.
14 Rozhodnutím z 30. júla 2014 EÚBP potvrdil svoje odmietnutie prístupu k požadovaným štúdiám na základe článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 a článku 63 nariadenia č. 1107/2009. Uviedol tiež, že tieto štúdie nepredstavovali informácie, ktoré „sa týkali emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006.
15 Po podaní tejto žaloby, keďže hodnotenie účinnej látky glyfozát sa oneskorilo, bolo obdobie platnosti jeho schválenia predĺžené až do 30. júna 2016 prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1885 z 20. októbra 2015, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie období schválenia účinných látok 2,4‑D, acibenzolar‑S‑metyl, amitrol, bentazón, cyhalofop‑butyl, dikvát, esfenvalerát, famoxadón, flumioxazín, DPX KE 459 (flupyrsulfurón‑metyl), glyfozát, iprovalikarb, izoproturón, lambda‑cyhalotrín, metalaxyl‑M, metsulfurón‑metyl, pikolinafén, prosulfurón, pymetrozín, pyraflufén‑etyl, tiabendazol, tifensulfurón‑metyl a triasulfurón (Ú. v. EÚ L 276, 2015, s. 48).
16 Hodnotenie rizík účinnej látky glyfozát vykonané spravodajským členským štátom v HSO bolo predložené na partnerské preskúmanie EÚBP (ďalej len „partnerské preskúmanie“). Závery partnerského preskúmania boli prijaté 30. októbra 2015 a zverejnené 12. novembra 2015.
17 Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1056 z 29. júna 2016, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie č. 540/2011, pokiaľ ide o predĺženie obdobia schválenia účinnej látky glyfozát (Ú. v. EÚ L 173, 2016, s. 52), predĺžilo zápis glyfozátu do prílohy nariadenia č. 540/2011 až do 31. decembra 2017 vzhľadom na skutočnosť, že hodnotenie látky a rozhodnutie týkajúce sa obnovenia jej schválenia sa oneskorili.
18 EÚBP prijal 16. októbra 2017 nové rozhodnutie, ktoré zrušilo a nahradilo rozhodnutie z 30. júla 2014 a ktoré poskytlo žalobcovi čiastočný prístup k požadovaným štúdiám.
19 V tomto rozhodnutí EÚBP spresnil, že požadované štúdie boli identifikované ako:
– 1991, Brooker a i., „The Effect of Glyphosate on Pregnancy of the Rabbit (Incorporates Preliminary Investigations)“, Huntingdon Research Centre, date: 1991‑10‑14, Reference TOX95552393,
– 1996, Coles a i., „Glyphosate technical: oral gavage teratology study in the rabbit Safepharm Laboratories Limited“, Shardlow Business Park, dated 1996‑07‑04.
20 EÚBP, zohľadniac tvrdenia žalobcu v tejto veci, sa rozhodol dať mu prístup k súhrnným údajom a záverom (zhrnutým v tabuľkách a grafoch) požadovaných štúdií. Zastával názor, že žiadosti o dôverné zaobchádzanie podané majiteľmi týchto štúdií na základe nariadenia č. 1049/2001 v spojení s článkom 63 ods. 2 nariadenia č. 1107/2009 sa na tieto informácie neuplatňujú.
21 Naopak, po prvé EÚBP sa domnieval, že časti požadovaných štúdií identifikované ako patriace do zoznamu informácií, ktoré by mohli poškodiť obchodné záujmy majiteľov týchto štúdií v zmysle článku 63 ods. 2 nariadenia č. 1107/2009, sa musia chrániť v súlade s článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001. Po druhé EÚBP dospel k záveru, že na informácie o „know‑how“ obsiahnuté v požadovaných štúdiách, teda úvod, ktorý obsahuje administratívne informácie o týchto štúdiách, časti týkajúce sa materiálov a metód obsahujúce informácie o vzorkách a metódach analýzy, sa tiež vzťahovala výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov stanovená článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001. Po tretie zastával názor, že prílohy a ostatné administratívne časti požadovaných štúdií obsahujúce osvedčenie týchto štúdií špecializovanými laboratóriami a zahŕňajúce vyhlásenie o súlade so správnou laboratórnou praxou, ako aj protokoly, podľa ktorých postupovali vlastníci týchto štúdií, boli chránené v zmysle toho istého ustanovenia.
22 EÚBP tiež uviedol, že na mená a podpisy uvedené v požadovaných štúdiách, ktoré ešte neboli vo verejnej doméne, sa vzťahovala výnimka uvedená článkom 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.
23 EÚBP okrem toho uviedol, že vykonal zváženie záujmov v súlade s nariadeniami č. 1049/2001 a 1367/2006 a prijal záver, že žiadny prevažujúci verejný záujem sa na zverejnenie požadovaných štúdií neuplatňuje. Zastával názor, že informácie oznámené žalobcovi spĺňali potrebu verejnej známosti a umožňovali reprodukovať jeho hodnotenie, pričom zároveň chránili záujmy vlastníkov požadovaných štúdií. Podľa EÚBP nespracované údaje a závery boli dostatočné na starostlivé preskúmanie posúdenia výsledkov požadovaných štúdií vykonaného pri hodnotení glyfozátu a určení vybratých „dávok bez pozorovaného škodlivého účinku“ (NOAEL) a v spojení s už zverejnenými informáciami postačovali na overenie ich úlohy v stanovení navrhovaného prijateľného denného príjmu (ADI).
24 Napokon EÚBP uviedol, že časti požadovaných štúdií, ktoré neboli zverejnené, neobsahujú informácie týkajúce sa emisií prípravkov na ochranu rastlín alebo ich rezíduí do životného prostredia, ani informácie týkajúce sa emisií alebo uvoľňovania glyfozátu alebo ich vplyvov v životnom prostredí a že domnienka stanovená v článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 teda nebola uplatniteľná.
25 Okrem toho vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2324 z 12. decembra 2017, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky glyfozát a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (Ú. v. EÚ L 333, 2017, s. 10) obnovilo schválenie glyfozátu až do 15. decembra 2022 s výhradou podmienok stanovených v prílohe I.
Konanie a návrhy účastníkov
26 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 9. októbra 2014 podal žalobca túto žalobu.
27 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 19. januára 2015 požiadal EÚBP, aby bolo konanie prerušené až do vyhlásenia rozhodnutí, ktorými budú ukončené konania vo veci C‑673/13 P, Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe a vo veci C‑442/14, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting. Žalobca nepredložil pripomienky k tejto žiadosti.
28 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 22. januára 2015 Švédske kráľovstvo podalo návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov žalobcu.
29 Uznesením zo 14. apríla 2015 predseda piatej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhu na prerušenie konania na základe článku 54 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 77 písm. a) rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991.
30 Po zmene zloženia komôr Všeobecného súdu v súlade s článkom 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do štvrtej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená.
31 V nadväznosti na vyhlásenie rozsudkov z 23. novembra 2016, Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe (C‑673/13 P, EU:C:2016:889), a z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting (C‑442/14, EU:C:2016:890), konanie pokračovalo.
32 Rozhodnutím z 8. decembra 2016 predseda štvrtej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhu na vstup Švédskeho kráľovstva ako vedľajšieho účastníka do konania a Švédske kráľovstvo predložilo svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania 28. februára 2017. Žalobca a EÚBP predložili svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu v určenej lehote.
33 Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu bola táto vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu vo ôsmej komore.
34 Listom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. októbra 2017 EÚBP informoval Všeobecný súd o prijatí rozhodnutia zo 16. októbra 2017.
35 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 22. decembra 2017 žalobca upravil svoje žalobné návrhy, aby dosiahol tiež zrušenie rozhodnutia zo 16. októbra 2017.
36 EÚBP a Švédske kráľovstvo predložili svoje pripomienky k návrhu na úpravu žalobných návrhov 9. februára a 19. marca 2018.
37 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 13. septembra 2018.
38 Vo svojich pripomienkach k úprave žalobných návrhov žalobca podporovaný Švédskym kráľovstvom navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil rozhodnutia z 30. júla 2014 a 16. októbra 2017,
– uložil EÚBP povinnosť nahradiť trovy konania.
39 EÚBP navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.
40 Na pojednávaní žalobca vzal späť svoj návrh na zrušenie rozhodnutia EÚBP z 30. júla 2014. Žalobca tiež uviedol, že nepožaduje sprístupniť mená a podpisy osôb uvádzaných v požadovaných štúdiách. Preto treba túto žalobu považovať za žalobu o čiastočné zrušenie rozhodnutia zo 16. októbra 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
Právny rámec
41 Na podporu žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody v žalobe a štyri nové dôvody vo vyjadrení k zmene žalobných návrhov.
42 Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 a článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006, keďže požadované štúdie bolo možné kvalifikovať ako informácie, ktoré „sa týkajú emisií do životného prostredia“ v zmysle posledného uvedeného ustanovenia.
43 Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 a článku 4 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia podpísaného v Aarhuse 25. júna 1998 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (Ú. v. EÚ L 124, 2005, s. 1, ďalej len „Aarhuský dohovor“), keďže EÚBP nehodnotil konkrétne riziko ujmy, ktorú by spôsobilo sprístupnenie požadovaných štúdií, uvádzaným obchodným záujmom.
44 Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnom uplatnení článku 63 ods. 2 nariadenia č. 1107/2009.
45 Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, keďže EÚBP neuznal existenciu prevažujúceho verejného záujmu odôvodňujúceho požadované štúdie.
46 Piaty žalobný dôvod založený na porušení článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 tým, že EÚBP opomenul vyvážiť záujem verejnosti mať prístup k informáciám týkajúcim sa životného prostredia, obsiahnutým v požadovaných štúdiách a súkromný záujem spoločností chrániť svoje obchodné záujmy a/alebo tým, že nechal prevládnuť hospodársky záujem týchto spoločností.
47 Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení článkov 2 a 4 nariadenia č. 1049/2001 a článku 41 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 2002, s. 1; Mim. vyd. 15/006, s. 463), tým, že EÚBP poprel verejný záujem a záujem žalobcu odôvodňujúci sprístupnenie požadovaných štúdií.
48 Prvým žalobným dôvodom žalobca namieta, že EÚBP porušil článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 a článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006, keďže neuznal, že požadované štúdie bolo možné kvalifikovať ako informácie, ktoré „sa týkajú emisií do životného prostredia“ v zmysle posledného uvedeného ustanovenia.
49 Podľa žalobcu žiadosť o výnimku zo sprístupnenia dokumentov založená na ochrane obchodných záujmov uvedenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 treba odmietnuť z dôvodu existencie prevažujúceho verejného záujmu. Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 sa totiž predpokladá, že verejný záujem na zverejnení prevažuje tam, kde sa požadované informácie „týkajú emisií do životného prostredia“. Požadované štúdie predstavujú, pokiaľ ide o glyfozát, informácie, ktoré „sa týkajú emisií do životného prostredia“ v zmysle tohto ustanovenia a mali byť teda sprístupnené.
50 Článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 stanovuje:
„2. Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana:
– obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby vrátane duševného vlastníctva,
– súdneho konania a právneho poradenstva,
– účelu inšpekcií, vyšetrovania a kontroly,
pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.“
51 Odôvodnenie 15 nariadenia č. 1367/2006 uvádza:
„Ak nariadenie [č. 1049/2001] ustanovuje výnimky, mali by sa rovnako uplatňovať, s výhradou podrobnejších ustanovení v tomto nariadení, na žiadosti [týkajúcich sa žiadostí – neoficiálny preklad] o prístup k informáciám o životnom prostredí. Dôvody zamietnutia s ohľadom na prístup k informáciám o životnom prostredí by sa mali vykladať reštriktívnym spôsobom, zohľadňujúc verejný záujem, ktorému zverejnenie slúži, a či sa požadované informácie týkajú emisií v životnom prostredí. Výraz „obchodné záujmy“ sa vzťahuje na dohody o utajení uzavreté inštitúciami alebo orgánmi konajúcimi ako banky.“
52 Článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 stanovuje:
„Pokiaľ ide o článok 4 ods. 2 prvú a tretiu zarážku nariadenia… č. 1049/2001, s výnimkou vyšetrovaní, najmä tých, ktoré sa týkajú možného porušenia práva Spoločenstva, sa ukazuje, že ak sa požadované informácie týkajú emisií do životného prostredia, existuje prevažujúci verejný záujem o zverejnenie. Pokiaľ ide o iné výnimky ustanovené v článku 4 nariadenia… č. 1049/2001, dôvody zamietnutia sa vykladajú reštriktívne, berúc do úvahy verejný záujem, ktorému slúži zverejnenie a skutočnosť, že požadované informácie sa týkajú emisií do životného prostredia.“
53 Článok 6 nariadenia č. 1367/2006 dopĺňa nariadenie č. 1049/2001 o osobitné pravidlá týkajúce sa žiadostí o prístup k informáciám o životnom prostredí (rozsudok zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 79).
54 Pokiaľ ide o pojem informácie, ktoré sa „týkajú emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006, treba pripomenúť, že Súdny dvor uviedol, že z odôvodnenia 2 nariadenia č. 1049/2001 vyplýva, že transparentnosť umožňuje to, aby boli inštitúcie Únie vo vzťahu k občanom v demokratickom systéme legitímnejšie, efektívnejšie a zodpovednejšie a tým, že umožňuje, aby sa o rozdieloch medzi rôznymi stanoviskami otvorene diskutovalo, prispieva okrem iného k zvýšeniu dôvery týchto občanov (rozsudok zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C‑57/16 P, EU:C:2018:660, bod 75).
55 Na tieto účely je cieľom nariadenia č. 1049/2001, ako uvádzajú jeho odôvodnenie 4 a jeho článok 1, priznať verejnosti čo najširšie právo na prístup k dokumentom inštitúcií. Rovnako aj cieľom nariadenia č. 1367/2006, ako stanovuje jeho článok 1, je dosiahnuť čo najširšiu možnú systematickú dostupnosť a šírenie informácií o životnom prostredí, ktoré majú k dispozícii inštitúcie a orgány Únie (pozri rozsudok z 23. novembra 2016, Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe, C‑673/13 P, EU:C:2016:889, bod 52 a citovanú judikatúru; rozsudok zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C‑57/16 P, EU:C:2018:660, bod 98).
56 Preto majú byť výnimky z tejto zásady, a to osobitne tie, ktoré sú stanovené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora vykladané a uplatňované reštriktívne len v tom rozsahu, v akom sa odchyľujú od zásady čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom tým, že tento prístup obmedzujú. Potrebu takéhoto reštriktívneho výkladu okrem iného potvrdzuje aj odôvodnenie 15 nariadenia č. 1367/2006 (pozri rozsudok z 23. novembra 2016, Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe, C‑673/13 P, EU:C:2016:889, bod 53 a citovanú judikatúru).
57 Naopak, vytvorením domnienky, podľa ktorej sa predpokladá, že existuje verejný záujem na zverejnení prevažujúci nad obchodnými záujmami konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, ak sa majú zverejniť informácie „týkajúce sa emisií do životného prostredia“, s výnimkou tých, ktoré sa týkajú vyšetrovaní, takže ochrana uvedených obchodných záujmov nemôže brániť zverejneniu týchto informácií, sa článok 6 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 1367/2006 nepochybne odkláňa od pravidla vyvažovania záujmov stanoveného v článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001. Uvedený článok 6 ods. 1 prvá veta takto umožňuje konkrétne vykonanie zásady čo najširšieho prístupu k informáciám, ktoré uchovávajú inštitúcie a orgány Únie, takže reštriktívny výklad tohto ustanovenia by bol neodôvodnený (rozsudok z 23. novembra 2016, Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe, C‑673/13 P, EU:C:2016:889, bod 54).
58 To predpokladá, že inštitúcia Únie, ktorej bola predložená žiadosť o prístup k dokumentu, nemôže odôvodniť svoje odmietnutie sprístupniť ich na základe výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov určitej fyzickej alebo právnickej osoby v zmysle článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001, pokiaľ informácie uvedené v tomto dokumente predstavujú informácie „týkajúce sa emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006.
59 Treba pripomenúť, že v danom prípade EÚBP v napadnutom rozhodnutí odôvodnil svoje odmietnutie sprístupniť určité časti požadovaných štúdií na základe článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001, keď sa dovolával ochrany obchodných záujmov vlastníkov požadovaných štúdií.
60 Požadované štúdie boli žalobcom v jeho žiadosti o prístup k dokumentom definované ako „‚dve kľúčové štúdie‘ použité na určenie [ADI] glyfozátu“. Ide o dve štúdie toxicity pre vývoj použité v rámci žiadosti o obnovenie schválenia účinnej látky glyfozát.
61 Medzi účastníkmi konania je nesporné, že tieto dve štúdie boli vykonané v laboratóriu na gravidných samiciach králikov, ktorým boli cez sondu podávané vysoké dávky glyfozátu. Tieto štúdie mali za cieľ vyhodnotiť účinky ma embryo a vývoj plodu v prípade vystavenia účinnej látke glyfozát a stanoviť dávku bez pozorovaného škodlivého účinku (NOAEL ‑ no observed adverse effect levels) na tehotenskú toxicitu a vývoj plodu.
62 Účastníci sa tiež zhodujú v tom, že na základe požadovaných štúdií bola NOAEL stanovená na 50 mg/kg telesnej hmotnosti na deň (ďalej len „mg/kg t.hmot/deň) a že ADI glyfozátu, vypočítaný na základe hodnoty NOAEL s uplatnením bezpečnostného faktora 100, bol v HSO stanovený na 0,5 mg/kg t.hmot/deň.
63 Článok 3 ods. 2 písm. j) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 2005, s. 1) vymedzuje ADI ako „odhad množstva látky v potravine, vyjadrený v pomere k telesnej váhe, ktoré môže byť prijaté denne počas celého života bez významného rizika pre akéhokoľvek spotrebiteľa, na základe všetkých známych skutočností v čase hodnotenia, berúc do úvahy citlivé skupiny obyvateľstva (napr. deti a nenarodené deti)“.
64 Z časti 2.6 HSO, týkajúcej sa účinkov účinnej látky glyfozát na zdravie ľudí a zvierat vyplýva, že NOAEL stanovená na základe požadovaných štúdií tiež umožnila určiť „akútnu referenčnú dávku“ (ARfD) stanovenú pri uplatnení bezpečnostného faktora 100 na 0,5 mg na kilogram telesnej hmotnosti.
65 Článok 3 ods. 2 písm. i) nariadenia (ES) č. 396/2005 definuje pojem „akútna referenčná dávka“ ako „odhad množstva látky v potravine, vyjadrený v pomere k telesnej váhe, ktoré môže byť prijaté počas krátkeho obdobia, zvyčajne počas jedného dňa, bez významného rizika pre spotrebiteľa, na základe údajov získaných prostredníctvom náležitých štúdií a berúc do úvahy citlivé skupiny obyvateľstva (napr. deti a nenarodené deti)“.
66 Na jednej strane je potrebné zdôrazniť, že požadované štúdie, ktoré boli kvalifikované ako „‚kľúčové štúdie‘ použité na určenie ADI glyfozátu“, predstavujú potrebné informácie, ktoré musia byť uvedené v dokumentácii o obnovení.
67 Článok 7 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 stanovuje, že žiadosť o schválenie účinnej látky podáva výrobca tejto látky spravodajskému členskému štátu spoločne so súhrnnou a úplnou dokumentáciou vypracovanou podľa článku 8 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1107/2009.
68 Bod 3.1 prílohy II nariadenia č. 1107/2009 uvádza najmä, že „dokumentácia predložená podľa článku 7 ods. 1 obsahuje informácie potrebné na prípadné stanovenie [ADI], prijateľného limitu expozície operátora (AOEL) a [ARfD]“.
69 Na druhej strane je potrebné domnievať sa, že požadované štúdie majú za cieľ určiť účinky vystavenia glyfozátu na ľudské zdravie.
70 Podľa článku 3 bodu 23 nariadenia č. 1107/2009, sú „testy a štúdie“ definované ako „skúmania alebo experimenty, ktorých cieľom je určiť vlastnosti a správanie účinnej látky alebo prípravkov na ochranu rastlín, predvídať expozíciu účinným látkam a/alebo ich relevantným metabolitom, určiť bezpečné úrovne expozície a stanoviť podmienky bezpečného používania prípravkov na ochranu rastlín“.
71 Okrem toho článok 3 nariadenia Komisie (EÚ) č. 283/2013 z 1. marca 2013, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh stanovujú požiadavky na údaje o účinných látkach (Ú. v. EÚ L 93, 2013, s. 1) stanovuje, že nariadenie Komisie (EÚ) č. 544/2011 z 10. júna 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (Ú. v. EÚ L 155, 2011, s. 1), sa uplatňuje na postupy týkajúce sa obnovenia schválenia účinnej látky začaté pred 31. decembrom 2013. Nariadenie č. 544/2011 sa teda uplatňuje na postup obnovenia schválenia glyfozátu (pozri bod 4 vyššie).
72 Príloha nariadenia č. 544/2011 uvádza požiadavky na údaje o účinných látkach podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1107/2009.
73 Pokiaľ ide o toxikologické a metabolické štúdie, bod 5 prílohy nariadenia č. 544/2011 vo svojom úvode uvádza:
„i) Poskytnuté informácie spolu s tými, ktoré boli poskytnuté pre jeden alebo niekoľko prípravkov obsahujúcich účinnú látku, musia stačiť na to, aby bolo možné zhodnotiť riziká pre človeka súvisiace s manipuláciou a používaním prípravkov na ochranu rastlín, ktoré obsahujú účinnú látku, a riziko pre človeka, ktoré vzniká zo stopových rezíduí, ktoré ostávajú v potravinách a vo vode. Okrem toho musia poskytnuté informácie stačiť na to, aby bolo možné:
– prijať rozhodnutie o tom, či možno účinnú látku povoliť, alebo nie,
– špecifikovať primerané podmienky alebo obmedzenia, ktoré majú byť súčasťou akéhokoľvek povolenia,
– klasifikovať účinnú látku z hľadiska rizík, aké predstavuje,
– stanoviť [ADI] pre človeka,
– stanoviť [AOEL],
– …“
74 Pokiaľ ide konkrétnejšie o štúdie vývojovej toxicity, ktoré sú súčasťou požadovaných štúdií, bod 5.6.2 prílohy nariadenia č. 544/2011 uvádza:
„Štúdie, ktoré boli nahlásené, musia spolu s ostatnými relevantnými údajmi a informáciami o účinnej látke stačiť na to, aby umožnili posúdiť účinky opakovaného vystavenia účinnej látke z hľadiska embryonálneho a fetálneho vývoja, a najmä na to, aby:
– určili priame a nepriame účinky na embryonálny a fetálny vývoj v dôsledku vystavenia účinnej látke,
…
– určili NOAEL.“
75 Z toho vyplýva, že požadované štúdie, tým, že umožňujú určiť najmä ADI a ARfD glyfozátu, ktoré predstavujú odhadované množstvo prítomné v potravinách, ktoré môže byť prijaté každodenne alebo počas celého života bez rizika pre zdravie spotrebiteľa, sú súčasťou procesu hodnotenia rizík účinnej látky na zdravie ľudí na účely obnovenia schválenia glyfozátu.
76 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba preskúmať, či informácie uvádzané v požadovaných štúdiách predstavujú informácie „týkajúce sa emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006, čo EÚBP popiera.
77 Po prvé EÚBP tvrdí, že požadované štúdie sa netýkajú skutočných alebo predvídateľných emisií do životného prostredia, ani účinkov takých emisií.
78 Podľa judikatúry Súdneho dvora z článku 1 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1367/2006 v spojení s jeho článkom 2 ods. 1 písm. d) v podstate vyplýva, že cieľom uvedeného nariadenia je zaručiť právo na prístup k informáciám týkajúcim sa faktorov, ako sú emisie, ktoré majú alebo by mohli mať vplyv na prvky životného prostredia, najmä na ovzdušie, vodu a pôdu. To však nie je prípad výhradne hypotetických emisií (pozri rozsudok z 23. novembra 2016, Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe, C‑673/13 P, EU:C:2016:889, bod 72 a citovanú judikatúru).
79 Pojem informácie „týkajúce sa emisií do životného prostredia“ však nemožno obmedziť len na informácie o emisiách, ktoré sú skutočne vypúšťané do životného prostredia počas používania príslušného prostriedku na ochranu rastlín alebo účinnej látky na rastlinách alebo pôde, pričom tieto emisie závisia najmä od množstva výrobku použitého poľnohospodármi, ako aj od presného zloženia konečného výrobku uvádzaného na trh (rozsudok z 23. novembra 2016, Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe, C‑673/13 P, EU:C:2016:889, bod 73).
80 Preto pod tento pojem spadajú rovnako tak aj informácie o predvídateľných emisiách príslušného prípravku na ochranu rastlín alebo účinnej látky do životného prostredia za bežných alebo realistických podmienok používania tohto prípravku alebo tejto látky, ktoré zodpovedajú podmienkam, za akých bolo povolené uvádzanie na trh tohto prípravku alebo tejto látky a aké prevažujú v oblasti, pre akú sú tento prípravok alebo táto látka určené na použitie (pozri rozsudok z 23. novembra 2016, Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe, C‑673/13 P, EU:C:2016:889, bod 74 a citovanú judikatúru).
81 Aj keď totiž uvedenie prípravku alebo látky na trh vo všeobecnosti nepostačuje na záver o tom, že tento prípravok alebo látka budú nevyhnutne uvoľňované do životného prostredia a že informácie, ktoré s nimi súvisia, sa „týkajú emisií do životného prostredia“, situácia bude odlišná, pokiaľ ide o prípravok, akým je prípravok na ochranu rastlín, a látky, ktoré tento prípravok obsahuje a ktoré sú v rámci bežného používania určené na to, aby sa uvoľňovali do životného prostredia, a to na základe ich samotnej funkcie. V takom prípade predvídateľné emisie za obvyklých alebo realistických podmienok používania dotknutého prípravku alebo látok, ktoré tento prípravok obsahuje, do životného prostredia, nie sú hypotetické a spadajú pod pojem „emisie do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 prvej vety nariadenia č. 1367/2006 (pozri rozsudok z 23. novembra 2016, Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe, C‑673/13 P, EU:C:2016:889, bod 75 a citovanú judikatúru).
82 Z toho vyplýva, že účinná látka, ktorú obsahujú prípravky na ochranu rastlín, ako glyfozát, je v rámci svojho obvyklého používania určená na to, aby bola vypustená do životného prostredia z dôvodu samotnej jej funkcie a jej predvídateľné emisie preto nemožno považovať za čisto hypotetické.
83 V každom prípade emisie glyfozátu nemožno kvalifikovať iba ako predvídateľné emisie. Požadované štúdie sú súčasťou dokumentácie o obnovení schválenia účinnej látky glyfozát.
84 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že glyfozát bol zapísaný ako účinná látka od 1. júla 2002. Od tohto dátumu bol glyfozát povolený v členských štátoch a skutočne používaný v prípravkoch na ochranu rastlín. Ako uvádza odôvodnenie 19 vykonávacieho nariadenia 2017/2324, glyfozát je jedným z najpoužívanejších herbicídov v Únii.
85 Emisie glyfozátu do životného prostredia sú teda skutočné. Táto účinná látka je prítomná najmä vo forme rezíduí v rastlinách, vode a potravinách.
86 Požadované štúdie sú teda štúdiami, ktorých cieľom je preukázať toxicitu účinnej látky, ktorá je skutočne prítomná v životnom prostredí.
87 EÚBP teda nemôže tvrdiť, že požadované štúdie sa netýkajú skutočných emisií ani účinkov skutočných emisií.
88 Po druhé EÚBP uvádza, že požadované štúdie boli uskutočnené na určenie nebezpečných vlastností glyfozátu a nie na stanovenie úrovne emisií, ktoré možno povoliť a že preto nemajú za cieľ vyhodnotiť skutočné alebo predvídateľné emisie. Spojenie s emisiami do životného prostredia nestačí na to, aby sa na tieto štúdie vzťahoval článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006.
89 Je pravda, že Súdny dvor rozhodol, že aj keď nie je potrebné držať sa reštriktívneho výkladu pojmu informácie „týkajúce sa emisií do životného prostredia“, tento pojem sa zároveň nemôže vzťahovať na ľubovoľnú informáciu, ktorá by mala akúkoľvek väzbu, hoci aj priamu, s emisiami do životného prostredia. Ak by sa totiž uvedený pojem vykladal tak, že zahŕňa aj takéto informácie, v značnej časti by tým vyčerpal obsah pojmu „informácie o životnom prostredí“ v zmysle článku 2 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1367/2006. Takýto výklad by taktiež pripravil o akýkoľvek potrebný účinok možnosť, ktorú stanovuje článok 4 ods. 2 prvá zarážka nariadenia č. 1049/2001, aby mohli inštitúcie odmietnuť zverejnenie informácií o životnom prostredí z dôvodu, že by sa takým zverejnením zasiahlo do ochrany obchodných záujmov konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby a ohrozila by sa rovnováha, ktorú chcel normotvorca Únie zabezpečiť medzi cieľom transparentnosti a ochranou týchto záujmov. Predstavovalo by to tiež aj neprimeraný zásah do ochrany služobného tajomstva zaručeného článkom 339 ZFEÚ (rozsudok z 23. novembra 2016, Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe, C‑673/13 P, EU:C:2016:889, bod 81).
90 Treba však pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bode 57 vyššie cieľom nariadenia č. 1367/2006 je, ako stanovuje jeho článok 1, dosiahnuť čo najširšiu možnú systematickú dostupnosť a šírenie informácií o životnom prostredí. Z odôvodnenia 2 tohto nariadenia totiž v podstate vyplýva, že prístup k informáciám o životnom prostredí, ktorý toto nariadenie zaručuje, má predovšetkým uľahčiť čo najúčinnejšiu účasť verejnosti na rozhodovacom procese a tým zvýšiť zodpovednosť príslušných orgánov v rámci rozhodovacieho procesu, ako aj prispieť k povedomiu verejnosti a jej podpore prijímaných rozhodnutí (rozsudky z 23. novembra 2016, Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe, C‑673/13 P, EU:C:2016:889, bod 80, a zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, C‑57/16 P, EU:C:2018:660, bod 98).
91 Na to, aby bolo možné zabezpečiť odôvodnenosť rozhodnutí prijímaných príslušnými orgánmi v oblasti životného prostredia a účinnú účasť verejnosti v rozhodovacom procese o otázkach životného prostredia, je potrebné, aby mala verejnosť prístup k informáciám, ktoré jej umožnia overiť, či boli emisie správne vyhodnotené, a musí jej byť umožnené primerane pochopiť, akým spôsobom môže byť životné prostredie ohrozené takýmito emisiami. Súdny dvor z toho vyvodil, že pod pojem informácie „týkajúce sa emisií do životného prostredia“ je rovnako tak potrebné zahrnúť aj informácie umožňujúce verejnosti overiť, či je vyhodnotenie skutočných alebo predvídateľných emisií, na základe ktorého príslušný orgán povolil daný prípravok alebo látku, správne, ako aj overiť údaje týkajúce sa vplyvov týchto emisií na životné prostredie (rozsudok z 23. novembra 2016, Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe, C‑673/13 P, EU:C:2016:889, bod 80).
92 Z tejto judikatúry vyplýva, že pojem informácie „týkajúce sa emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 nie je obmedzený na informácie umožňujúce vyhodnotiť emisie ako také, ale týka sa tiež informácií o vplyvoch týchto emisií.
93 V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil pojem „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 4 ods. 2 druhého pododseku smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 2003, s. 26; Mim. vyd. 15/007, s. 375) v rámci svojho výkladu.
94 Článok 4 ods. 2 druhý pododsek smernice 2003/4 má za cieľ vykonať článok 4 ods. 4 písm. d) Aarhuského dohovoru, ktorého ustanovenia sú neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku Únie (pozri rozsudok z 15. marca 2018, North East Pylon Pressure Campaign a Sheehy, C‑470/16, EU:C:2018:185, bod 46 a citovanú judikatúru). Tento dohovor má prednosť pred aktmi sekundárneho práva Únie, ktoré sa majú vykladať v čo najväčšej možnej miere v súlade s týmto dohovorom (pozri analogicky rozsudok z 11. júla 2018, Bosphorus Queen Shipping, C‑15/17, EU:C:2018:557, bod 44).
95 Na účely výkladu smernice 2003/4 treba teda zobrať do úvahy Aarhuský dohovor (rozsudok z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting, C‑442/14, EU:C:2016:890, bod 54), a nariadenie č. 1367/2006 (rozsudok z 23. novembra 2016, Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe, C‑673/13 P, EU:C:2016:889, bod 61).
96 Treba poznamenať, že článok 4 ods. 2 písm. d) smernice 2003/4 a článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 majú za cieľ vykonať to isté ustanovenie Aarhuského dohovoru.
97 Ako to uviedol generálny advokát Szpunar v bode 40 svojich návrhov vo veci Saint‑Gobain Glass Deutschland/Komisia (C‑60/15 P, EU:C:2016:778), je potrebné zabezpečiť súlad pri výklade týchto dvoch aktov (smernice 2003/4 a nariadenia č. 1367/2006), keďže sa nimi vykonávajú rovnaké ustanovenia Aarhuského dohovoru. Oprávnene sa možno domnievať, ak nie je výslovne stanovené inak, že normotvorca Únie mal v úmysle jednotne prebrať tento dohovor do práva Únie, tak na úrovni členských štátov, ako aj inštitúcií Únie.
98 Preto treba konštatovať, že výklad pojmu „informácie o emisiách do životného prostredia“ v zmysle článku 4 ods. 2 písm. d) smernice 2003/4, ktorý si zvolil Súdny dvor v rozsudku z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting (C‑442/14, EU:C:2016:890), sa uplatňuje tiež na pojem „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006.
99 Súdny dvor rozhodol, že verejnosť musí mať prístup nielen k informáciám o emisiách ako takých, ale aj k informáciám, ktoré sa týkajú viac alebo menej dlhodobých vplyvov týchto emisií na stav životného prostredia, akými sú dosahy uvedených emisií na necieľové organizmy. Záujem verejnosti o prístup k informáciám týkajúcim sa emisií do životného prostredia totiž spočíva nielen v tom, že sa dozvie, čo je alebo predvídateľne bude uvoľňované do životného prostredia, ale aj v tom, že sa dozvie, ako môže byť životné prostredie predmetnými emisiami ovplyvnené (pozri analogicky rozsudok z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting, C‑442/14, EU:C:2016:890, bod 86).
100 Z toho vyplýva, že pojem „informácie týkajúce sa emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006 sa má vykladať tak, že sa vzťahuje nielen na informácie o emisiách ako takých, teda na údaje o povahe, zložení, množstve, dátume a mieste týchto emisií, ale aj na údaje týkajúce sa viac alebo menej dlhodobých vplyvov týchto emisií na životné prostredie (pozri analogicky rozsudok z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting, C‑442/14, EU:C:2016:890, bod 87).
101 V tejto súvislosti tým, že požadované štúdie umožnili stanoviť NOAEL a ADI glyfozátu, teda maximálnu dávku vystavenia účinnej látke, pri ktorej nebol pozorovaný žiadny škodlivý účinok, ako aj odhadované množstvo látky, ktoré môže byť prijaté každodenne počas celého života bez rizika pre spotrebiteľa, podľa definície článku 3 bodu 23 nariadenia č. 1107/2009 viedli k „určeniu bezpečných úrovní expozície“ a „stanoveniu podmienok bezpečného používania“ glyfozátu.
102 Navyše z bodu 5 prílohy nariadenia č. 544/2011 vyplýva, že požadované štúdie tým, že umožnili stanoviť ADI glyfozátu, predstavujú informácie, ktoré umožnili „zhodnotiť riziká pre človeka súvisiace s manipuláciou a používaním účinnej látky“ ako aj „riziko pre človeka, ktoré vzniká zo stopových rezíduí, ktoré ostávajú v potravinách a vo vode“. Konkrétnejšie požadované štúdie ako štúdie vývojovej toxicity mali podľa bodu 5.6.2 prílohy nariadenia č. 544/2011 za cieľ „umožni[ť] posúdiť účinky opakovaného vystavenia účinnej látke z hľadiska embryonálneho a fetálneho vývoja“.
103 Treba teda konštatovať, že požadované štúdie tým, že stanovujú NOAEL, na základe ktorého boli vypočítané ADI a ARfD, umožnili určiť hranice, v ktorých glyfozát, ak je prítomný v potravinách, nepredstavuje riziko, viac či menej dlhodobého charakteru, pre zdravie ľudí, a teda stanoviť rôzne hodnoty týkajúce sa účinkov emisií glyfozátu na zdravie ľudí.
104 Navyše, ako uvádza Švédske kráľovstvo, ADI predstavuje hraničnú hodnotu expozície bez dlhodobého rizika pre spotrebiteľov. Ak teda používanie alebo rezíduá prípravku na ochranu rastlín majú za účinok prekročenie ADI, budú sa považovať za škodlivé pre zdravie.
105 V tejto súvislosti EÚBP uznal, že ADI je súčasťou postupu hodnotenia rizík s cieľom schválenia účinnej látky, ktorý si vyžaduje, aby boli splnené podmienky stanovené v článku 4 nariadenia č. 1107/2009. Na tento účel uvádza, že je potrebné vyhodnotiť, či účinná látka alebo jej rezíduá majú škodlivé účinky na zdravie ľudí. EÚBP poznamenáva, že počas prvej etapy je referenčnou toxikologickou hodnotou použitou na vyhodnotenie dlhodobej expozície ľudí ADI, vypočítaná na základe NOAEL a že počas druhej etapy sa vystavenie účinnej látke a jej rezíduám vyhodnocuje a porovnáva s ADI.
106 Z partnerského preskúmania však vyplýva a medzi účastníkmi konania je nesporné, že na základe požadovaných štúdií sa ADI glyfozátu zvýšil z 0,3 mg/kg t.hmot/deň počas prvého schválenia glyfozátu na 0,5 mg/kg t.hmot/deň pri obnovení schválenia tejto účinnej látky.
107 Zvýšenie ADI predpokladá možnosť zvýšenia rezíduí glyfozátu, ktoré sa považujú za nie škodlivé pre zdravie. Ako to poznamenáva Švédske kráľovstvo, zvýšenie ADI má za dôsledok, že príslušné orgány akceptujú vyššie rezíduá glyfozátu v potravinách.
108 Po tretie EÚBP tvrdí, že dávky podávané stavovcom v laboratóriu nie sú ekvivalentné dávkam, s ktorými prichádzajú do styku ľudia pri používaní látky, a že tieto štúdie vykonávané v laboratóriu sú nezávislé od zamýšľaného spôsobu použitia a nezodpovedajú reálnym podmienkam. Podmienky expozície použité v laboratórnych štúdiách nie sú porovnateľné so škálou expozície ľudí a životného prostredia pri postreku glyfozátom v súlade so správnou poľnohospodárskou praxou.
109 V danom prípade je nesporné, že požadované štúdie boli vykonané v laboratóriu na gravidných samiciach s kŕmením cez sondu s vysokými dávkami glyfozátu, ktoré nezodpovedajú dávkam, ktorým je vystavený človek pri bežnom používaní tejto látky.
110 Súdny dvor rozhodol, že to, čo je dôležité, nie je ani tak to, že dotknuté údaje pochádzajú zo štúdií, ktoré boli úplne alebo čiastočne uskutočnené v teréne alebo v laboratóriu alebo z translokačných štúdií, ale to, že predmetom týchto štúdií je preskúmanie „emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006, teda skutočných alebo predvídateľných emisií dotknutého prípravku alebo látky za okolností, ktoré možno považovať za bežné alebo realistické podmienky používania tohto prípravku alebo tejto látky, alebo analyzovať vplyvy týchto emisií (pozri analogicky rozsudok z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting, C‑442/14, EU:C:2016:890, bod 89).
111 Informáciami „ktoré sa týkajú emisií do životného prostredia“ teda nie sú najmä údaje pochádzajúce z pokusov, ktorých cieľom je skúmať účinky používania dávky dotknutého prípravku alebo látky, ktorá je výrazne vyššia ako maximálna dávka, v súvislosti s ktorou bolo udelené povolenie na uvedenie na trh a ktorá sa bude používať v praxi, alebo dávky v oveľa vyššej koncentrácii, keďže takéto údaje sa vzťahujú na emisie, ktoré nie sú za bežných alebo realistických podmienok používania predvídateľné (pozri analogicky rozsudok z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting, C‑442/14, EU:C:2016:890, bod 90).
112 Naopak, pod pojem informácie, „ktoré sa týkajú emisií do životného prostredia“ spadajú štúdie, ktorých cieľom je určiť toxicitu, účinky a ďalšie aspekty prípravku alebo látky v realistických podmienkach, ktoré sú čo najnepriaznivejšie a môžu skutočne vzniknúť, ako aj štúdie uskutočnené v podmienkach, ktoré sú čo najbližšie bežnej poľnohospodárskej praxi a podmienkam prevládajúcim v oblasti, v ktorej sa tento prípravok alebo táto látka bude používať (pozri analogicky rozsudok z 23. novembra 2016, Bayer CropScience a Stichting De Bijenstichting, C‑442/14, EU:C:2016:890, bod 91).
113 Z toho vyplýva, že na to, aby štúdie bolo možné kvalifikovať ako informácie „ktoré sa týkajú emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006, to čo je dôležité, nie sú podmienky realizácie týchto štúdií, najmä či boli alebo neboli vykonané v laboratóriu, ale ich predmet.
114 EÚBP teda nemôže tvrdiť, že vysoké dávky používané v požadovaných štúdiách na stanovenie ADI nezodpovedajú dávkam skutočne emitovaným do životného prostredia, keďže požadované štúdie nie sú prepojené s plánovanými použitiami a sú čisto teoretické.
115 To znamená, že požadované štúdie stanovili NOAEL pre ľudí, z ktorého sa vypočítal ADI, len z čisto hypotetických údajov, ktoré nemajú žiadnu súvislosť so spôsobom, akým sú ostatní ľudia konfrontovaní s glyfosátom pri jeho používaní.
116 Tvrdenie EÚBP, podľa ktorého podmienky vykonania požadovaných štúdií nie sú prepojené s emisiami, teda nie je relevantné. To čo je dôležité, nie sú podmienky vykonania požadovaných štúdií, ale ich predmet, ktorým je určiť NOAEL, ktorá bola základom na stanovenie ADI, ako aj ARfD. Z toho vyplýva, že predmetom požadovaných štúdií je určiť hranice, za ktorými expozícia účinnej látke glyfozát predstavuje riziko pre ľudské zdravie.
117 Preto požadované štúdie tým, že umožňujú definovať maximálnu dávku expozície glyfozátu, nad ktorú sa rezíduá účinnej látky považujú za škodlivé pre ľudské zdravie, predstavujú štúdie na určenie toxicity glyfozátu za realistických najhorších podmienok, ktoré môžu reálne nastať.
118 Okrem toho za uplatnenia judikatúry citovanej v bode 91 vyššie, podľa ktorej verejnosti musí byť umožnené primerane pochopiť, akým spôsobom môže byť životné prostredie dotknuté emisiami, treba sa domnievať, že prístup žalobcu k požadovaným štúdiám, by mu umožnil pochopiť ako môže byť ľudské zdravie negatívne ovplyvnené emisiami glyfozátu do životného prostredia.
119 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že požadované štúdie treba považovať za informácie „týkajúce sa emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006.
120 Preto za uplatnenia tohto ustanovenia sa pri ich zverejnení predpokladá existencia prevažujúceho verejného záujmu a EÚBP nemohol odmietnuť ich sprístupnenie z dôvodu, že by to porušilo ochranu obchodných záujmov vlastníkov požadovaných štúdií v zmysle článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.
121 Z toho vyplýva, že je irelevantné tvrdenie EÚBP, podľa ktorého keďže časti požadovaných štúdií, ktoré boli sprístupnené, umožňujú overiť výsledok štúdií alebo vykonaného hodnotenia, prístup k úplným štúdiám nebol potrebný.
122 Okrem toho v napadnutom rozhodnutí v rámci uplatnenia výnimky uvedenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 EÚBP uviedol, že článok 63 ods. 2 nariadenia č. 1107/2009 obsahuje exemplifikatívny zoznam citlivých informácií, ktorých zverejnenie sa v zásade považuje za poškodzujúce ochranu obchodných záujmov dotknutých osôb. Zastával názor, že časti štúdií identifikované ako patriace do tohto zoznamu musia byť chránené podľa článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.
123 Na jednej strane z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že EÚBP nespresňuje, aké časti požadovaných štúdií boli identifikované ako patriace do zoznamu článku 63 ods. 2 nariadenia č. 1107/2009.
124 V tejto súvislosti treba poznamenať, že pokiaľ ide o informácie o menách a adresách osôb zapojených do testovania na stavovcoch, uvedené v článku 63 ods. 2 písm. g) nariadenia č. 1107/2009, EÚBP výslovne uviedol, že sú chránené na základe výnimky uvedenej v článku 4 ods. 1, písm. b) nariadenia č. 1049/2001. Treba však pripomenúť, že tieto informácie nie sú predmetom tejto žaloby.
125 Naopak, EÚBP neuvádza, aké informácie uvádzané v požadovaných štúdiách patria pod iné výnimky uvedené v zozname článku 63 ods. 2 nariadenia č. 1107/2009. V tejto súvislosti treba poznamenať, že tabuľka figurujúca v prílohe napadnutého rozhodnutia, ktorá uvádza, ktoré časti požadovaných štúdií boli sprístupnené alebo nie a z akého dôvodu, odkazuje na článok 63 ods. 2 nariadenia č. 1107/2009, iba pokiaľ ide o časti týchto štúdií, ktoré boli zverejnené, a to názov, obsah a tabuľky, grafy a prílohy obsahujúce nespracované údaje štúdií.
126 Na druhej strane EÚBP v napadnutom rozhodnutí výslovne uvádza, že uplatnil článok 63 ods. 2 nariadenia č. 1107/2009 v rámci výnimky stanovenej článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001, teda ochrany obchodných záujmov.
127 Z vyššie uvedeného vyplýva, že výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov stanovenej článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001 sa nemožno dovolávať pri odmietnutí sprístupnenia požadovaných štúdií, ktoré sa považujú za informácie „týkajúce sa emisií do životného prostredia“ v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1367/2006.
128 V dôsledku toho treba konštatovať, že EÚBP neodôvodnil uplatnenie článku 63 ods. 2 nariadenia č. 1107/2009.
129 Vzhľadom na všetko uvedené vyššie prvému žalobnému dôvodu treba vyhovieť, a preto treba zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odmietlo sprístupniť celé požadované štúdie s výnimkou mien a podpisov osôb, ktoré sú tam uvedené.
O trovách
130 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
131 Keďže EÚBP nemal vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je opodstatnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania žalobcu v súlade s jeho návrhmi.
132 Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania. Švédske kráľovstvo preto znáša svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)
rozhodol takto:
1. Rozhodnutie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EÚBP) zo 16. októbra 2017, zrušujúce a nahrádzajúce rozhodnutie z 30. júla 2014 a poskytujúce čiastočný prístup k dvom štúdiám toxicity týkajúcim sa účinnej látky glyfozát, vypracovaným v rámci konania o obnovení schválenia tejto účinnej látky, sa zrušuje v rozsahu, v akom EÚBP odmietol sprístupniť celé tieto štúdie s výnimkou mien a podpisov osôb, ktoré sú tam uvedené.
2. EÚBP znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil pán Anthony Tweedale.
3. Švédske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 7. marca 2019.
Podpisy