ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozšírená komora)

z 28. februára 2024 (*)

„Štátna pomoc – Verejné financovanie pevného železničného a cestného spojenia cez Fehmarnskú úžinu – Pomoc, ktorú Dánsko zaviedlo v prospech spoločnosti Femern – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Individuálna pomoc – Dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu – Nevyhnutnosť pomoci – Proporcionalita – Vyváženie priaznivých účinkov pomoci s jej negatívnymi účinkami na podmienky obchodu a na zachovanie nenarušenej hospodárskej súťaže – Oznámenie kritérií týkajúcich sa analýzy zlučiteľnosti štátnej pomoci určenej na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu s vnútorným trhom“

Vo veci T‑390/20,

Scandlines Danmark ApS, so sídlom v Kodani (Dánsko),

Scandlines Deutschland GmbH, so sídlom v Hamburgu (Nemecko),

v zastúpení: L. Sandberg‑Mørch, advokátka,

žalobkyne,

ktoré v konaní podporujú:

European Community Shipowners’ Associations (ECSA), so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: L. Sandberg‑Mørch a M. Honoré, advokáti,

ako aj

Danish Ferry Association, so sídlom v Kodani, v zastúpení: L. Sandberg‑Mørch a M. Honoré,

ako aj

Naturschutzbund Deutschland eV (NABU), so sídlom v Stuttgarte (Nemecko), v zastúpení: T. Hohmuth a R. Weyland, advokáti,

ako aj

Verband Deutscher Reeder eV, so sídlom v Hamburgu, v zastúpení: L. Sandberg‑Mørch a M. Honoré,

ako aj

Aktionsbündnis gegen eine feste Fehmarnbeltquerung eV, so sídlom vo Fehmarne (Nemecko), v zastúpení: L. Sandberg‑Mørch a W. Mecklenburg, advokáti,

ako aj

Föreningen Svensk Sjöfart (FSS), so sídlom v Göteborgu (Švédsko), v zastúpení: L. Sandberg‑Mørch a M. Honoré,

ako aj

Rederi AB Nordö‑Link, so sídlom v Malmö (Švédsko), v zastúpení: L. Sandberg‑Mørch a P. Werner, advokáti,

a

Trelleborg Hamn AB, so sídlom v Trelleborgu (Švédsko), v zastúpení: L. Sandberg‑Mørch a I. Ioannidis, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: S. Noë, splnomocnený zástupca,

žalovanej,

ktorú v konaní podporuje:

Dánske kráľovstvo, v zastúpení: M. Søndahl Wolff, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci R. Holdgaard, advokát,

vedľajší účastník konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)

v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia D. Spielmann, M. Brkan (spravodajkyňa), I. Gâlea a T. Tóth,

tajomník: P. Cullen, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 24. januára 2023,

vyhlásil tento

Rozsudok(1)

1        Svojou žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyne, spoločnosti Scandlines Danmark ApS a Scandlines Deutschland GmbH, domáhajú zrušenia rozhodnutia Komisie C(2020) 1683 final z 20. marca 2020 o štátnej pomoci SA.39078 – 2019/C (ex 2014/N), ktorú Dánsko zaviedlo v prospech spoločnosti Femern A/S (Ú. v. EÚ L 339, 2020, s. 1, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

I.      Okolnosti predchádzajúce sporu

A.      O projekte pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu

2        Projekt pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu medzi Dánskom a Nemeckom bol schválený Zmluvou medzi Dánskym kráľovstvom a Spolkovou republikou Nemecko o pevnom spojení cez Fehmarnskú úžinu, ktorá bola podpísaná 3. septembra 2008 a ratifikovaná v roku 2009 (ďalej len „zmluva o Fehmarnskej úžine“).

3        Projekt pozostáva jednak zo železničného a cestného tunela (ďalej len „pevné spojenie“) a jednak z cestných prepojení s dánskym vnútrozemím (ďalej len „cestné prepojenia“) a zo železničných prepojení s dánskym vnútrozemím (ďalej len „železničné prepojenia“) (ďalej spoločne len „cestné a železničné prepojenia s vnútrozemím“).

4        Pevné spojenie pozostáva z podmorského tunela pod Baltským morom medzi mestom Rødby na ostrove Lolland v Dánsku a obcou Puttgarden v Nemecku s dĺžkou približne 19 km, ktorý bude pozostávať z elektrifikovanej železnice a diaľnice. Železničné prepojenia budú zahŕňať rozšírenie a zlepšenie existujúceho železničného spojenia medzi mestami Ringstedom (Dánsko) a Rødby v dĺžke približne 120 km, ktoré vlastní Banedanmark, štátny správca dánskej železničnej infraštruktúry.

5        Projektu predchádzala plánovacia fáza. Financovanie tejto fázy, pokiaľ ide o pevné spojenie a cestné a železničné prepojenia s vnútrozemím, bolo oznámené Európskej komisii. Rozhodnutím z 13. júla 2009 vo veci N 157/09 – Financovanie plánovacej fázy pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 2009, s. 2, ďalej len „rozhodnutie o plánovaní“) Komisia dospela na jednej strane k záveru, že opatrenia súvisiace s financovaním plánovania projektu nemôže predstavovať štátnu pomoc, keďže Femern konala ako orgán verejnej moci, a na druhej strane, že aj keby z týchto opatrení mohol mať prospech budúci prevádzkovateľ pevného spojenia, boli by v každom prípade zlučiteľné s vnútorným trhom. Rozhodla sa teda nevzniesť námietky v zmysle článku 4 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [93 ES] (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

6        Po aktualizácii pôvodne odhadovaných súm sa celkové náklady na plánovanie a výstavbu pevného spojenia odhadovali na 52,6 miliardy dánskych korún (DKK) (približne 7,1 miliardy eur) a náklady spojené s plánovaním a výstavbou zlepšenia cestných a železničných prepojení s vnútrozemím sa odhadovali na 9,5 miliardy DKK (približne 1,3 miliardy eur), čo predstavuje celkové odhadované náklady na projekt vo výške 62,1 miliardy DKK (približne 8,4 miliardy eur).

7        Podľa článku 6 Zmluvy o Fehmarnskej úžine a lov n^o 575 om anlæg og drift af en fast forbindelse over Femern Bælt med tilhørende landanlæg i Danmark (zákon č. 575 o výstavbe a prevádzke pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu a spojení s dánskym vnútrozemím) zo 4. mája 2015 (ďalej len „zákon o výstavbe z roku 2015“) boli realizáciou projektu poverené dva verejné subjekty.

8        Prvý z nich, spoločnosť Femern, založená v roku 2005, je poverená financovaním, výstavbou a prevádzkou pevného spojenia. Druhý subjekt, spoločnosť Femern Landanlæg A/S, založená v roku 2009, bola určená na riadenie výstavby a prevádzky prepojení s dánskym vnútrozemím. Femern Landanlæg je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Sund & Bælt Holding A/S, patriacej dánskemu štátu. Femern sa po založení spoločnosti Femern Landanlæg stala jej dcérskou spoločnosťou.

9        Práce spojené s výstavbou pevného spojenia vykonáva Femern na základe zmlúv o výstavbe, na ktoré sa vzťahujú postupy verejného obstarávania.

10      Výstavbu potrebných zlepšení cestných spojení vykonáva v mene dánskeho štátu dánska správa ciest a financuje ju Femern Landanlæg. Cestné prepojenia s vnútrozemím budú súčasťou všeobecnej siete dánskej cestnej infraštruktúry, ktorú financuje, prevádzkuje a udržiava dánska správa ciest. Výstavbu a prevádzku železničných prepojení zabezpečuje v mene dánskeho štátu Banedanmark a financuje ich Femern Landanlæg.

11      Projekt financuje Femern a Femern Landanlæg vo forme kapitálových injekcií, štátnych úverov, ako aj úverov poskytnutých dánskymi orgánmi. Femern bude od uvedenia pevného spojenia do prevádzky vyberať poplatky od užívateľov, aby splatila svoj dlh, a vyplatí spoločnosti Femern Landanlæg dividendy, ktoré táto spoločnosť použije na splatenie svojho vlastného dlhu. Femern Landanlæg bude tiež dostávať 80 % z poplatkov za vyžívanie, ktoré budú platiť železniční prevádzkovatelia za používanie železničných prepojení a ktoré bude vyberať Banedanmark z dôvodu rozdelenia vlastníctva týchto železničných prepojení medzi ňu a štátnym správcom dánskej železničnej infraštruktúry Banedanmark.

B.      Udalosti predchádzajúce sporu

12      V rokoch 2014 a 2015 bolo Komisii doručených päť sťažností, z ktorých prvá bola podaná 5. júna 2014, v ktorých sa Dánskemu kráľovstvu vytýka, že spoločnostiam Femern a Femern Landanlæg poskytlo štátnu pomoc neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

13      V tom istom období útvary Komisie zaslali dánskym orgánom niekoľko žiadostí o informácie, ktoré odpovedali a poskytli viackrát dodatočné informácie.

14      Listom z 22. decembra 2014 dánske orgány v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ oznámili Komisii model financovania projektu pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu.

15      Dňa 23. júla 2015 Komisia prijala rozhodnutie C(2015) 5023 final o štátnej pomoci SA.39078 (2014/N) (Dánsko) týkajúce sa financovania projektu pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu, uverejnené v úradnom vestníku z 2. októbra 2015 (Ú. v. EÚ C 325, 2015, s. 5, ďalej len „rozhodnutie o výstavbe“), ktorým rozhodla nevzniesť námietky voči opatreniam oznámeným dánskymi orgánmi. V tomto rozhodnutí Komisia predovšetkým konštatovala, že opatrenia poskytnuté spoločnosti Femern na plánovanie, výstavbu a prevádzku pevného spojenia, aj v prípade, že by predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, boli zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Komisia konkrétne konštatovala, že opatrenia v prospech spoločnosti Femern sú zlučiteľné s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a s jej oznámením z 20. júna 2014 týkajúcim sa kritérií pre analýzu zlučiteľnosti štátnej pomoci na podporu vykonávania dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu s vnútorným trhom (Ú. v. EÚ C 188, 2014, s. 4, ďalej len „oznámenie o DPSEZ“), ako aj s jej oznámením o uplatňovaní článkov [107] a [108 ZFEÚ] na štátnu pomoc vo forme záruk (Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, ďalej len „oznámenie o zárukách“).

16      Rozsudkami z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942), a z 13. decembra 2018, Stena Line Scandinavia/Komisia (T‑631/15, neuverejnený, EU:T:2018:944), Všeobecný súd čiastočne zrušil rozhodnutie o výstavbe.

17      Pokiaľ ide o verejné financovanie poskytnuté spoločnosti Femern na plánovanie, výstavbu a prevádzku pevného spojenia, Všeobecný súd vyhovel žalobám žalobkýň, pričom konštatoval, že Komisia si nesplnila povinnosť, ktorá jej vyplýva z článku 108 ods. 3 ZFEÚ, začať konanie vo veci formálneho zisťovania z dôvodu existencie závažných ťažkostí.

18      Pokiaľ ide konkrétne o nevyhnutnosť pomoci, Všeobecný súd konštatoval, že hoci v zásade nemožno vylúčiť, že pomoc je nevyhnutná na vykonanie projektu takéhoto rozsahu, preskúmanie nevyhnutnosti, ktoré vykonala Komisia v rozhodnutí týkajúcom sa výstavby, bolo prinajmenšom nedostatočné a nepresné, čo na jednej strane odhaľovalo existenciu vážnych ťažkostí, na základe ktorých mala Komisia začať konanie vo veci formálneho zisťovania, a na druhej strane neumožňovalo preskúmať, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

19      Pokiaľ ide o primeranosť pomoci poskytnutej spoločnosti Femern v súvislosti s preskúmaním, ktoré Komisia vykonala v rozhodnutí o výstavbe, Všeobecný súd okrem iného rozhodol, že výpočet lehoty vrátenia pomoci a oprávnených nákladov bol prinajmenšom nedostatočný a nepresný, či dokonca rozporuplný, takže vážne ťažkosti, s ktorými sa stretla Komisia, ju mali viesť k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania.

20      Všeobecný súd tiež rozhodol, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keďže na rozdiel od toho, čo je stanovené v bode 5.3 oznámenia o zárukách, podmienky na uvoľnenie záruk neboli stanovené v čase pôvodného poskytnutia týchto záruk.

C.      Správne konanie

21      Po vyhlásení rozsudkov z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942), a z 13. decembra 2018, Stena Line Scandinavia/Komisia (T‑631/15, neuverejnený, EU:T:2018:944), potvrdené Súdnym dvorom rozsudkom zo 6. októbra 2021, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (C‑174/19 P a C‑175/19 P), Komisia listom zo 14. júna 2019 informovala dánske orgány o svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa opatrení schválených v prospech spoločnosti Femern na financovanie pevného spojenia (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v úradnom vestníku z 5. júla 2019 (Ú. v. EÚ C 226, 2019, s. 5).

D.      Napadnuté rozhodnutie

22      Komisia 20. marca 2020 prijala napadnuté rozhodnutie.

23      Napadnuté rozhodnutie sa týka opatrení poskytnutých spoločnosti Femern na plánovanie, výstavbu a prevádzku pevného spojenia. Na rozdiel od rozhodnutia o výstavbe sa však napadnuté rozhodnutie netýka opatrení prijatých v prospech spoločnosti Femern Landanlæg v súvislosti s financovaním cestných a železničných prepojení s vnútrozemím.

24      Podľa článku 2 napadnutého rozhodnutia opatrenia pozostávajúce z kapitálových injekcií a kombinácie štátnych úverov a štátnych záruk v prospech spoločnosti Femern, ktoré Dánsko aspoň čiastočne zaviedlo protiprávne, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

25      Po zmene týchto opatrení, ako bola uvedená v revidovanom oznámení, ktoré nasledovalo po rozhodnutí o začatí konania, sa tieto opatrenia považujú za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

E.      Návrhy účastníkov konania

26      Žalobkyne, ktoré v konaní podporujú združenia European Community Shipowners’ Associations (ECSA), Danish Ferry Association (ďalej len „DFA“), Naturschutzbund Deutschland eV (NABU), Rederi AB Nordö‑Link, Trelleborg Hamn AB, Aktionsbündnis gegen eine feste Fehmarnbeltquerung eV (ďalej len „Aktionsbündnis“), Föreningen Svensk Sjöfart (FSS) a Verband Deutscher Reeder eV (ďalej len „VDR“), navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

27      Žalobkyňa, ktorú v konaní podporuje Dánske kráľovstvo, navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

II.    Právny stav

28      Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú dva žalobné dôvody, z ktorých sa prvý zakladá na tvrdení, že Komisia nesprávne kvalifikovala dotknuté opatrenia ako jedinú ad hoc pomoc, a druhý na porušení článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

A.      O prvom žalobnom dôvode založenom na tvrdení, že Komisia nesprávne kvalifikovala dotknuté opatrenia ako jedinú ad  hoc pomoc

29      Žalobkyne, ktoré podporujú Trelleborg Hamn, VDR, Aktionsbündnis a NABU, vytýkajú Komisii, že samostatne nepreskúmala zlučiteľnosť každého štátneho úveru a každej štátnej záruky, ktoré poskytli dánske orgány na základe lov n^o 285 om projektering af fast forbindelse over Femern Bælt med tilhørende landanlæg i Danmark (zákon č. 285 o plánovaní pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu a spojení s dánskym vnútrozemím) z 15. apríla 2009 (ďalej len „zákon o plánovaní z roku 2009“), neskôr zákon o výstavbe z roku 2015. Okrem toho sa žalobkyne domnievajú, že každé poskytnutie štátnych záruk alebo štátnych úverov v rámci zákona o plánovaní z roku 2009 alebo zákona o výstavbe z roku 2015 predstavuje individuálnu pomoc ad hoc, ktorá mala byť Komisii oznámená samostatne.

30      Podľa žalobkýň a združení Trelleborg Hamn, VDR, Aktionsbündnis a NABU môže Komisia pristúpiť k stručnému preskúmaniu, ktoré spočíva len v preskúmaní základného rámca, na základe ktorého sa poskytuje individuálna pomoc, iba v prípade schémy pomoci. V opačnom prípade sa žalobkyne domnievajú, že kumulovaný účinok každej z poskytnutých dotácií nemožno aktualizovať. Žalobkyne a títo vedľajší účastníci konania sa tiež domnievajú, že zákonné právo financovať všetky náklady na plánovanie a výstavbu pevného spojenia od nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe z roku 2015 nie je relevantné z dôvodu, že ani nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ (Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9), ani judikatúra neumožňuje rozlišovať v závislosti od okamihu poskytnutia individuálnych dotácií.

31      Komisia, ktorú podporuje Dánske kráľovstvo, spochybňuje túto argumentáciu.

32      Na úvod treba uviesť, ako tvrdia hlavní účastníci konania, že opatrenia v prospech spoločnosti Femern nepatria pod pojem „schéma pomoci“ v zmysle článku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589.

33      Možno z toho vyvodiť, ako vyplýva z odôvodnenia 247 napadnutého rozhodnutia, že opatrenia, o ktoré ide v prejednávanej veci, sú individuálnou pomocou v zmysle článku 1 písm. e) nariadenia 2015/1589.

34      V tejto súvislosti sa účastníci konania rozchádzajú v tom, čo zahŕňa pojem „individuálna pomoc“, ako aj o dôsledkoch, ktoré z toho vyplývajú, pokiaľ ide o preskúmanie zlučiteľnosti sporných opatrení s vnútorným trhom Komisiou, ako aj pokiaľ ide o povinnosť oznámenia uvedených opatrení.

35      V prejednávanej veci, ako vyplýva z odôvodnenia 259 napadnutého rozhodnutia, Komisia konštatovala, že spoločnosti Femern boli poskytnuté tri po sebe nasledujúce individuálne pomoci na realizáciu projektu pevného spojenia. Prvá individuálna pomoc mala formu kapitálovej injekcie uskutočnenej pri založení spoločnosti v roku 2005. Druhá individuálna pomoc spočíva v poskytnutí kapitálovej injekcie, štátnych záruk a štátnych úverov po nadobudnutí účinnosti zákona o plánovaní z roku 2009, a to 17. apríla 2009. Tretia individuálna pomoc spočíva v poskytnutí kapitálovej injekcie, štátnych záruk a štátnych úverov po nadobudnutí účinnosti zákona o výstavbe z roku 2015, a to 6. mája 2015. Podľa Komisie každý štátny úver alebo štátna záruka poskytnutá spoločnosti Femern na základe zákona o plánovaní z roku 2009 a potom na základe zákona o výstavbe z roku 2015 zodpovedá splátke uvoľnenej v rámci vykonávacieho opatrenia schválenej pomoci, takže nie je potrebné oznámiť každú zo splátok na účely samostatného preskúmania jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

36      V tejto súvislosti treba spresniť, že v prejednávanej veci sa schválenie Komisiou netýka len všetkých finančných prostriedkov poskytnutých spoločnosti Femern až do prijatia napadnutého rozhodnutia 20. marca 2020, ale aj finančných prostriedkov, ktoré budú poskytnuté po tomto dátume, a to v medziach stanovených uvedeným rozhodnutím.

37      V prvom rade treba overiť, ako tvrdia žalobkyne, Trelleborg Hamn, VDR, Aktionsbündnis a NABU, či Komisia v odôvodnení 259 napadnutého rozhodnutia nesprávne dospela k záveru, že Femern dostala tri individuálne pomoci v zmysle článku 1 písm. e) nariadenia 2015/1589 na financovanie plánovania a výstavby projektu pevného spojenia.

38      V tejto súvislosti žalobkyne a vedľajší účastníci konania uvedení v bode 37 vyššie tvrdia, že každé poskytnutie nového štátneho úveru alebo novej štátnej záruky predstavuje samostatnú individuálnu pomoc v zmysle článku 1 písm. e) nariadenia 2015/1589. V rokoch 2010 až 2019 teda Femern získala najmenej pätnásť individuálnych pomocí v zmysle tohto ustanovenia.

39      Keďže v prejednávanej veci sa štátne úvery a štátne záruky poskytnuté spoločnosti Femern na základe zákona o plánovaní z roku 2009 a neskôr zákona o výstavbe z roku 2015 neposkytujú ako jediná platba, ale ako po sebe nasledujúce splátky vyplatené v závislosti od pokroku projektu, Komisia v odôvodnení 248 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že je potrebné určiť, či bola spoločnosti Femern poskytnutá jedna alebo viacero individuálnych pomocí súvisiacich so zákonom o plánovaní z roku 2009 a zákonom o výstavbe z roku 2015, alebo súbor individuálnych pomocí poskytnutých vždy, keď dánske orgány uskutočnili finančnú transakciu vykonanú v prospech spoločnosti Femern. Ako vyplýva z odôvodnení 249 až 251 napadnutého rozhodnutia, Komisia tak usúdila, že je potrebné overiť, či spoločnosti Femern bolo priznané zákonné právo na získanie individuálnej pomoci podľa zákona o plánovaní z roku 2009 a potom inej individuálnej pomoci podľa zákona o výstavbe z roku 2015.

40      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na účely uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa viacero po sebe nasledujúcich zásahov štátu musí považovať za jediný zásah. K tomu môže dôjsť predovšetkým vtedy, ak po sebe nasledujúce zásahy vykazujú najmä z hľadiska ich časového rozvrhnutia, ich cieľa a situácie podniku v okamihu týchto zásahov také úzke vzájomné väzby sebou, že ich nemožno od seba oddeliť (rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a i./Komisia a i., C‑399/10 P a C‑401/10 P, EU:C:2013:175, body 103 a 104). Okrem toho okolnosť, že opatrenie je predmetom platieb v po sebe nasledujúcich splátkach, nemá vplyv na jednotnosť pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 1999, Salomon/Komisia, T‑123/97, EU:C:1999:245, bod 75).

41      V prejednávanej veci pritom treba poukázať na to, že na jednej strane je nesporné, že cieľom financovania stanoveného v zákone o plánovaní z roku 2009 bolo umožniť spoločnosti Femern financovať náklady na plánovanie projektu pevného spojenia. Cieľom financovania stanoveného uvedeným zákonom bolo financovať určené náklady na konkrétny projekt, a to náklady súvisiace s plánovaním projektu pevného spojenia, a teda boli navzájom natoľko úzko prepojené, že ich nebolo možné oddeliť. Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala, že všetky finančné prostriedky poskytnuté na základe zákona o plánovaní z roku 2009 predstavovali rovnakú individuálnu pomoc v zmysle článku 1 písm. e) nariadenia 2015/1589, a to aj napriek tomu, že uvedená pomoc bola predmetom platieb vo viacerých splátkach.

42      Na druhej strane nie je spochybnené ani to, že ako vyplýva z odôvodnenia 251 napadnutého rozhodnutia, štátne úvery a štátne záruky stanovené v zákone o výstavbe z roku 2015 majú spoločnosti Femern umožniť refinancovať náklady na plánovanie a financovať náklady na výstavbu pevného spojenia. Cieľom týchto štátnych úverov a štátnych záruk stanovených v bode 4 uvedeného zákona je totiž financovať určité náklady na konkrétny projekt, a to náklady spojené s výstavbou pevného spojenia, ako aj náklady spojené s refinancovaním nákladov na plánovanie, a sú teda navzájom natoľko úzko prepojené, že ich nie je možné oddeliť. Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď usúdila, že štátne pôžičky a štátne záruky poskytnuté na základe zákona o výstavbe z roku 2015 patria pod rovnakú individuálnu pomoc v zmysle článku 1 písm. e) nariadenia 2015/1589, a to aj vtedy, ak sa uvedená pomoc vypláca vo viacerých splátkach, a aj po prijatí napadnutého rozhodnutia.

43      Úvahy uvedené v bodoch 41 a 42 vyššie nie sú spochybnené tvrdením, podľa ktorého Femern v podstate nemá zákonné právo na získanie pomoci na základe zákona o plánovaní z roku 2009, ani na základe zákona o výstavbe z roku 2015 z dôvodu, že dánske orgány disponujú pri poskytnutí finančných prostriedkov voľnou úvahou, ktorá sa neobmedzuje na technické uplatňovanie. Treba totiž uviesť, že uvedené tvrdenie je založené na relevantných kritériách na identifikáciu schémy pomoci v zmysle článku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589.

44      Ako však bolo pripomenuté v bode 39 vyššie, na účely identifikácie individuálnej pomoci v zmysle článku 1 písm. e) nariadenia 2015/1589 Komisia nepoužila pojem „schéma pomoci“ v zmysle článku 1 písm. d) uvedeného nariadenia, ale vychádzala z kritéria zákonného práva príjemcu na získanie pomoci podľa vnútroštátnej právnej úpravy.

45      V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa judikatúry sa štátna pomoc má považovať za „poskytnutú“ v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ ku dňu, keď je príjemcovi priznané právo na jej získanie podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy (pozri rozsudok z 25. januára 2022, Komisia/European Food a i., C‑638/19 P, EU:C:2022:50, bod 115 a citovanú judikatúru).

46      V prejednávanej veci z odôvodnení 251 až 256 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na základe znenia bodu 4 zákona o výstavbe z roku 2015, ktorý je formulovaný podobne ako bod 7 zákona o plánovaní z roku 2009, vysvetlení poskytnutých dánskymi orgánmi, ako aj prípravných poznámok k zákonu o výstavbe z roku 2015 Komisia dospela k záveru, že dánsky minister financií disponuje obmedzenou diskrečnou právomocou, ktorá nemôže spochybniť zákonné právo spoločnosti Femern na získanie štátnych úverov a štátnych záruk, ktoré jej boli poskytnuté na základe týchto zákonov. V odôvodnení 257 napadnutého rozhodnutia tak Komisia dospela k záveru, že Femern získala zákonné právo financovať plánovanie a výstavbu pevného spojenia od nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe z roku 2015, takže tomuto subjektu bola poskytnutá individuálna pomoc. Treba uviesť, že hoci to z odôvodnenia 257 napadnutého rozhodnutia výslovne nevyplýva, Komisia implicitne dospela k rovnakému záveru, pokiaľ ide o zákon o plánovaní z roku 2009. Komisia totiž uviedla analogické odôvodnenie medzi zákonom o výstavbe z roku 2015 a zákonom o plánovaní z roku 2009, ktoré žalobkyne nespochybnili, takže záver prijatý v prípade zákona o výstavbe z roku 2009 možno rozšíriť aj na druhý uvedený zákon.

47      Je pravda, ako uvádzajú žalobkyne, Trelleborg Hamn, VDR, Aktionsbündnis a NABU, že v rámci plnenia štátnych záruk a štátnych úverov, ktoré boli poskytnuté spoločnosti Femern na základe zákona o výstavbe z roku 2015 a zákona o plánovaní z roku 2009, dánsky minister financií disponuje diskrečnou právomocou pri určovaní usmernení, ako aj pri vydávaní záväzných smerníc týkajúcich sa spôsobu, akým musí Femern získavať úvery, nástrojov, ktoré sa majú vyžadovať, a požiadaviek, ktoré sa majú uložiť. Navyše je tiež pravda, že za určitých osobitných okolností by Danmarks nationalbank (Národná banka Dánska) nemusela vyhovieť žiadosti o úver.

48      Treba však konštatovať, že žalobkyne, Trelleborg Hamn, VDR, Aktionsbündnis a NABU nijako nepodkladajú dôvody, pre ktoré z toho treba vyvodiť, že dánsky minister financií alebo Národná banka Dánska by mohli ako také spochybniť zákonné právo na získanie štátnych úverov alebo štátnych záruk.

[omissis]

51      Komisia sa teda nedopustila nesprávneho posúdenia, keď v odôvodnení 259 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že Femern získala tri samostatné individuálne pomoci, a to prvú individuálnu pomoc poskytnutú v roku 2005, druhú individuálnu pomoc poskytnutú v roku 2009 prijatím zákona o plánovaní z roku 2009, ako aj tretiu individuálnu pomoc poskytnutú v roku 2015 prijatím zákona o výstavbe z roku 2015.

52      V druhom rade treba overiť, či sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, keď spoločne preskúmala zlučiteľnosť troch individuálnych pomocí uvedených v odôvodnení 259 napadnutého rozhodnutia.

53      Pokiaľ ide v prejednávanej veci o kapitálové injekcie, Komisia ich v odôvodnení 377 napadnutého rozhodnutia odhadla na 510 miliónov DKK (68,4 milióna eur). Pokiaľ ide o kombináciu štátnych úverov a štátnych záruk, z odôvodnenia 348 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v súlade s alternatívnym modelom financovania, ktorý dánske orgány predložili počas konania vo veci formálneho zisťovania, Femern nemôže využívať štátne úvery a štátne záruky, ktoré by spolu presiahli maximálnu zaručenú sumu 69,3 miliardy DKK (9,3 miliardy eur), pričom v odôvodnení 349 napadnutého rozhodnutia sa spresňuje, že Femern bude musieť ukončiť všetky úvery so štátnou zárukou a splatiť všetky štátne úvery najneskôr šestnásť rokov po začatí prevádzky spojenia.

54      Je potrebné uviesť, že je nesporné, že tri individuálne pomoci, ktoré Komisia identifikovala v odôvodnení 259 napadnutého rozhodnutia, boli poskytnuté spoločnosti Femern na účely financovania plánovania a výstavby pevného spojenia. Preto vzhľadom na to, že tieto tri individuálne pomoci poskytnuté spoločnosti Femern sú určené na financovanie plánovania a výstavby jedného a toho istého projektu, Komisia mohla platne preskúmať zlučiteľnosť uvedenej pomoci s vnútorným trhom s prihliadnutím na všetky finančné prostriedky, ktoré tento subjekt mohol získať na financovanie plánovania a výstavby projektu pevného spojenia.

55      Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, spoločné preskúmanie všetkých finančných prostriedkov, ktoré mohli byť poskytnuté spoločnosti Femern na základe individuálnej pomoci uvedenej v odôvodnení 259 napadnutého rozhodnutia, nebráni zohľadneniu kumulovaného účinku uvedenej pomoci. Naopak pri posudzovaní kumulovaného účinku financovania, ktoré členský štát poskytol podniku na realizáciu určitého projektu, môže Komisia posúdiť ich vplyv na hospodársku súťaž v rámci preskúmania jednej z výnimiek stanovených v článku 107 ods. 3 ZFEÚ práve na základe všetkých finančných prostriedkov kvalifikovaných ako štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Platí to o to viac v situácii, o akú ide v prejednávanej veci, v ktorej ide o investíciu do dopravnej infraštruktúry považovanej za dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ktorého realizácia si vyžaduje poskytovanie verejných finančných prostriedkov počas dlhého obdobia.

56      V prípade projektu takého rozsahu, ako je projekt pevného spojenia, je totiž spoločné preskúmanie všetkých finančných prostriedkov, ktoré môže Femern využiť na jeho realizáciu, jediným spôsobom, ako posúdiť zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom na základe kritérií uvedených v oznámení o DPSEZ. Konkrétne, ako to bude preskúmané v rámci druhej výhrady tretej časti druhého žalobného dôvodu, v súlade s odsekom 31 oznámenia o DPSEZ sa maximálna úroveň pomoci poskytnutej na projekt určí podľa likvidnej medzery stanovenej vo vzťahu k oprávneným nákladom. V tejto súvislosti, ako vyplýva z odôvodnení 166 a 320 napadnutého rozhodnutia, do modelu alternatívneho financovania predloženého počas konania vo veci formálneho zisťovania dánske orgány zahrnuli do oprávnených nákladov projektu nielen náklady na výstavbu, ale aj náklady na plánovanie pevného spojenia.

57      Keďže bolo potrebné, aby Komisia preskúmala zlučiteľnosť celého financovania, ktoré môže Femern využiť na projekt pevného spojenia, musí sa zamietnuť argumentácia žalobkýň a združení Trelleborg Hamn, VDR, Aktionsbündnis a NABU, ktorá v podstate spočíva v tvrdení, že Komisia porušila článok 1 písm. e) nariadenia 2015/1589, pretože z tohto dôvodu vykonala stručné preskúmanie individuálnej pomoci poskytnutej spoločnosti Femern.

58      Pokiaľ ide o tvrdenie vedľajších účastníkov konania združení Trelleborg Hamn, VDR, Aktionsbündnis a NABU, podľa ktorého je Komisia v podstate od vyhlásenia rozsudku z 19. septembra 2018, HH Ferries a i./Komisia (T‑68/15, EU:T:2018:563), povinná vykonať samostatné preskúmanie každého štátneho úveru a každej štátnej záruky v prospech spoločnosti Femern, treba konštatovať, že tento rozsudok nemožno vykladať tak, že Komisii ukladá povinnosť vykonať takéto samostatné preskúmanie každého financovania poskytnutého tomuto subjektu. V uvedenom rozsudku totiž Všeobecný súd len konštatoval, že Komisia čelila vo fáze predbežného preskúmania opatrení dotknutých vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu uvedeného rozsudku, vážnym ťažkostiam, pokiaľ ide o kvalifikáciu štátnych záruk ako schémy pomoci, pričom najmä konštatovala pochybenie v rozsahu, v akom sa konštatovalo, že uvedené záruky nesúvisia so špecifickým projektom v zmysle článku 1 písm. d) nariadenia č. 659/1999 (bod 80 uvedeného rozsudku). Z toho však nemožno vyvodiť žiadnu povinnosť Komisie preskúmať samostatne každú štátnu záruku poskytnutú tomu istému príjemcovi na ten istý projekt. Z toho vyplýva, že Komisii nemožno vytýkať, že v prípade každého z 15 úverov, ktoré žalobkyne uviedli vo svojej replike, neoverila kritérium predchádzajúceho podania žiadosti o pomoc na účely určenia stimulačného účinku pomoci.

[omissis]

61      Tvrdenia, ktorými sa Komisii vytýka, že sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď spoločne preskúmala tri individuálne pomoci poskytnuté spoločnosti Femern na zabezpečenie financovania plánovania a výstavby pevného spojenia, treba preto zamietnuť ako nedôvodné.

62      V treťom rade treba zamietnuť argumentáciu, podľa ktorej v podstate každý štátny úver a každá štátna záruka poskytnutá spoločnosti Femern podľa zákona o plánovaní z roku 2009 a zákona o výstavbe z roku 2015 mali byť predmetom samostatného oznámenia dánskymi orgánmi.

63      Ako totiž vyplýva z bodov 41 a 42 vyššie, Komisia sa mohla oprávnene domnievať, že jednak všetky finančné prostriedky poskytnuté podľa zákona o plánovaní z roku 2009 predstavovali individuálnu pomoc v zmysle článku 1 písm. e) nariadenia 2015/1589 a že jednak všetky štátne úvery a štátne záruky, ktoré môže Femern využívať podľa zákona o výstavbe z roku 2015, tiež predstavujú individuálnu pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia. Keďže na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, Trelleborg Hamn, VDR, Aktionsbündnis a NABU, každé poskytnutie štátneho úveru alebo štátnej záruky nepredstavuje novú odlišnú individuálnu pomoc, Komisia nebola povinná požadovať, aby jej dánske orgány oznámili každú finančnú transakciu vykonanú v prospech spoločnosti Femern na základe zákona o plánovaní z roku 2009 a neskôr zákona o výstavbe z roku 2015.

64      Okrem toho, pokiaľ ide o štátne úvery a štátne záruky poskytnuté spoločnosti Femern na základe zákona o výstavbe z roku 2015 po prijatí napadnutého rozhodnutia, Komisii by mali byť oznámené len tie, ktoré by prekračovali obmedzenia stanovené v napadnutom rozhodnutí, keďže sa na ne nevzťahuje vyhlásenie o zlučiteľnosti napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 12. júla 2018, Rakúsko/Komisia, T‑356/15, EU:C:2018:439, bod 266).

65      Vo štvrtom rade, pokiaľ ide o údajné porušenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ, na ktoré poukazujú žalobkyne a ktoré údajne vyplýva z porušenia nariadenia 2015/1589, stačí konštatovať, že žalobkyne nesprávne tvrdia, že uvedené nariadenie bolo prijaté na vykonanie článku 107 ZFEÚ. Toto nariadenie sa totiž netýka hmotnoprávnych ustanovení týkajúcich sa štátnej pomoci stanovených v článku 107 ZFEÚ, ale pravidiel uplatňovania ustanovení týkajúcich sa konania o preskúmaní uvedenej pomoci stanovených v článku 108 ZFEÚ. V dôsledku toho treba zamietnuť údajné porušenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ, na ktoré sa odvolávajú žalobkyne.

[omissis]

67      Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvý žalobný dôvod treba zamietnuť v celom jeho rozsahu.

B.      O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ

68      Druhý žalobný dôvod obsahuje v podstate štyri časti založené po prvé na tvrdení, že Komisia nesprávne kvalifikovala projekt ako projekt spoločného európskeho záujmu, po druhé na tvrdení, že Komisia nesprávne dospela k záveru o nevyhnutnosti pomoci, po tretie na tvrdení, že Komisia nesprávne dospela k záveru o primeranosti pomoci, a po štvrté na spochybnení analýzy predchádzania neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže a kritéria vyváženia.

69      Na úvod treba pripomenúť, že uplatnenie článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ priznáva Komisii diskrečnú právomoc, ktorej výkon zahŕňa posúdenia hospodárskej a sociálnej povahy. Z toho vyplýva, že súdne preskúmanie výkonu tejto voľnej úvahy sa obmedzuje len na preskúmanie dodržiavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na preskúmanie vecnej správnosti zistených skutočností a neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo zneužitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, Régie Network, C‑333/07, EU:C:2008:764, bod 78, a z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia, T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942, bod 141).

70      Pokiaľ ide o posúdenie existencie zjavne nesprávneho posúdenia súdom Európskej únie, je potrebné spresniť, že na preukázanie, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia zložitého skutkového stavu, ktoré môže odôvodniť zrušenie napadnutého aktu, musia byť dôkazy, ktoré podal žalobca, dostatočné na to, aby sa posúdenie skutkového stavu uvedené v tomto akte stalo neprijateľným (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T‑380/94, EU:T:1996:195, bod 59, a z 19. septembra 2019, FIH Holding a FIH/Komisia, T‑386/14 RENV, neuverejnený, EU:T:2019:623, bod 69).

71      So zreteľom na tieto úvodné úvahy je potrebné preskúmať tieto štyri časti druhého žalobného dôvodu.

1.      O prvej časti založenej na tvrdení, že Komisia nesprávne kvalifikovala projekt ako projekt spoločného európskeho záujmu

72      V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu žalobkyne, ktoré v konaní podporujú NABU, Aktionsbündnis, ECSA a Rederi Nordö‑Link, uvádzajú tri výhrady spochybňujúce kvalifikáciu projektu spoločného európskeho záujmu. Prvá výhrada sa zakladá na tvrdení, že štúdie vypracované poradenskou spoločnosťou Incentive v mene dánskej vlády (ďalej len „štúdie Incentive“) nepreukazujú pozitívnu sociálno‑ekonomickú návratnosť, druhá na tom, že Komisia sa pri konštatovaní kladnej sociálno‑ekonomickej návratnosti opierala o zastarané a nesúdržné údaje, a tretia na tom, že projekt nie je spolufinancovaný príjemcom.

73      Okrem toho na pojednávaní NABU po prvýkrát uviedlo výhradu založenú na porušení zásady postupného zrušenia dotácií škodlivých pre životné prostredie stanovenej v bode 19 oznámenia o DPSEZ.

74      Pred preskúmaním prvých dvoch výhrad, ktoré bude potrebné preskúmať spoločne, Všeobecný súd považuje za vhodné najprv rozhodnúť jednak o prípustnosti novej výhrady, ktorú vznieslo NABU na pojednávaní, a jednak o dôvodnosti tretej výhrady založenej na neexistencii spolufinancovania projektu spoločnosťou Femern.

[omissis]

a)      O prvej a druhej výhrade, ktoré sa zakladajú na neexistencii kladnej sociálno‑ekonomickej návratnosti

86      V prvom rade, pokiaľ ide o prvú výhradu založenú na neexistencii kladnej sociálno‑ekonomickej návratnosti, žalobkyne, NABU, Aktionsbündnis, ECSA a Rederi Nordö‑Link tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri skúmaní sociálno‑ekonomickej návratnosti pevného spojenia na základe štúdií Incentive.

87      V druhom rade žalobkyne, NABU, Aktionsbündnis, ECSA a Rederi Nordö‑Link vo svojej druhej výhrade tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia z dôvodu, že pri konštatovaní kladnej sociálno‑ekonomickej návratnosti vychádzala zo zastaraných a z nesúdržných údajov v porovnaní s údajmi použitými v rámci analýzy proporcionality pomoci na účely výpočtu likvidnej medzery.

88      Komisia tvrdí, že konštatovania v napadnutom rozhodnutí, ktoré žalobcovia nespochybnili, postačujú na preukázanie, že projekt pevného spojenia možno považovať za projekt spoločného európskeho záujmu v súlade s kritériami stanovenými v oznámení o DPSEZ, takže prvá a druhá výhrada sú neúčinné.

89      V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyne, ktoré podporujú NABU, Aktionsbündnis, ECSA a Rederi Nordö‑Link, svojou prvou a druhou výhradou jednak tvrdia, že projekt pevného spojenia nemá kladnú sociálno‑ekonomickú návratnosť, a jednak, že údaje použité na výpočet uvedenej návratnosti sú zastarané a nesúdržné v porovnaní s údajmi použitými na preskúmanie primeranosti pomoci. Týmito dvoma výhradami sa teda žalobkyne obmedzujú na spochybnenie zistení Komisie uvedených v odôvodneniach 275 až 277 napadnutého rozhodnutia.

90      Treba overiť, či sú prvá a druhá výhrada, ako tvrdí Komisia, neúčinné z dôvodu, že sa táto mohla domnievať, že projekt pevného spojenia predstavuje projekt spoločného európskeho záujmu bez toho, aby sa opierala o výsledky štúdií Incentive.

91      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pojem „spoločný európsky záujem“ uvedený v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ sa má vykladať reštriktívne a že iniciatíva je kvalifikovaná len vtedy, ak je súčasťou európskeho nadnárodného programu, ktorý spoločne podporujú rôzne vlády členských štátov, alebo ak je súčasťou zosúladeného postupu rôznych členských štátov s cieľom bojovať proti spoločnej hrozbe (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. októbra 2009, Nemecko/Komisia, T‑21/06, neuverejnený, EU:T:2009:387, bod 70, a z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia, T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942, bod 170).

92      Pojem „spoločný európsky záujem“ bol spresnený v oznámení DPSEZ. Predovšetkým v bode 3.2.1 uvedeného oznámenia sú uvedené „všeobecné kumulatívne kritériá“, ktoré musia byť splnené na to, aby sa na projekt mohla vzťahovať výnimka stanovená v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Podľa odseku 14 oznámenia o DPSEZ sa vyžaduje, aby projekt „konkrétnym, jasným a identifikovateľným spôsobom prispieval k jednému alebo viacerým cieľom Únie a [aby mal] významný vplyv na konkurencieschopnosť… Únie a udržateľný rast, a to prostredníctvom spoločenských výziev alebo vytváraním hodnoty v Únii“. Na splnenie týchto požiadaviek odseky 15 až 19 tohto oznámenia stanovujú kritériá, ktoré treba splniť. V tejto súvislosti bod 15 oznámenia o DPSEZ spresňuje, že na to, aby sa projekt považoval za významne prispievajúci k cieľom Únie, musí mať veľký význam najmä pre transeurópske dopravné a energetické siete. Odsek 16 oznámenia o DPSEZ zase spresňuje na jednej strane, že projekt musí za normálnych okolností zahŕňať viac ako jeden členský štát a že jeho prínosy sa musia rozšíriť na podstatnú časť Únie, a nie na členské štáty poskytujúce financovanie, a na druhej strane, že prínosy dosiahnuté projektom musia byť jasne definované konkrétnym a identifikovateľným spôsobom. Okrem toho podľa odseku 17 uvedeného oznámenia uvedené prínosy nesmú byť obmedzené len na príslušné podniky alebo odvetvie, ale musia mať širší význam a uplatnenie pre európske hospodárstvo alebo pre spoločnosť prostredníctvom pozitívnych účinkov presahovania (napr. systémové účinky na viacerých úrovniach hodnotového reťazca alebo odbytových a výrobných trhov, alternatívne využitia v iných odvetviach alebo modálny presun), ktoré sú jasne definované konkrétnym a identifikovateľným spôsobom. Navyše podľa odseku 18 oznámenia o DPSEZ musí projekt zahŕňať spolufinancovanie zo strany príjemcu a podľa odseku 19 musí byť v súlade s princípom postupného rušenia dotácií škodlivých pre životné prostredie.

93      Ďalej na účely kvalifikácie projektu spoločného európskeho záujmu sú v bode 3.2.2 oznámenia o DPSEZ uvedené všeobecné pozitívne ukazovatele, ktoré odôvodňujú priaznivejší postoj Komisie. Medzi týmito ukazovateľmi sa v odseku 20 písm. f) uvedeného oznámenia nachádza spolufinancovanie projektu z fondu Únie.

94      Napokon bod 3.2.3 oznámenia o DPSEZ uvádza osobitné kritériá, vrátane kritéria stanoveného v odseku 23 tohto oznámenia, podľa ktorého projekty v oblasti životného prostredia, energetiky alebo dopravy musia mať buď veľký význam pre príslušné stratégie Únie v oblasti životného prostredia, energetiky alebo dopravy, alebo musia významne prispievať k vnútornému trhu, a to najmä, ale nie výlučne, týchto konkrétnych odvetví.

95      V prejednávanej veci Komisia po prvé v odôvodnení 272 napadnutého rozhodnutia pripomenula, že projekt pevného spojenia má veľký význam pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN‑T) a že prispieva k rozvoju siete TEN‑T. Keďže žalobkyne toto posúdenie nespochybnili a nijaká iná skutočnosť ho nemôže spochybniť, Komisia mohla oprávnene konštatovať, že toto kritérium uvedené v odseku 15 oznámenia o DPSEZ bolo splnené. Okrem toho, keďže ide o projekt prioritnej európskej dopravnej siete, je splnené aj osobitné kritérium uvedené v odseku 23 uvedeného oznámenia, podľa ktorého projekty v oblasti dopravy musia mať veľký význam pre dopravnú stratégiu Únie.

96      Po druhé treba konštatovať, že kritériá stanovené v odseku 16 oznámenia o DPSEZ sú tiež splnené. Na jednej strane v odôvodnení 272 napadnutého rozhodnutia Komisia bez toho, aby to bolo spochybnené, uviedla, že pevné spojenie prispeje k zlepšeniu spojenia medzi severskými krajinami a strednou Európou, ako aj k väčšej flexibilite a časovým úsporám v cestnej a železničnej doprave, takže mohla oprávnene konštatovať, že prínosy dosiahnuté projektom sú definované konkrétnym a identifikovateľným spôsobom. Na druhej strane v odôvodnení 273 napadnutého rozhodnutia Komisia správne pripomenula, že projekt spája Dánske kráľovstvo a Spolkovú republiku Nemecko a že jeho prínosy sa neobmedzujú na tieto dve krajiny, pretože sa vzťahovali na všetky krajiny, ktoré prechádzali škandinávsko‑stredozemským koridorom, od Fínska po ostrov Malta.

97      Po tretie, keďže Komisia bez toho, aby to bolo spochybnené, v odôvodnení 273 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že projekt pevného spojenia má za cieľ zlepšiť podmienky prepravy nielen cestujúcich, ale aj tovaru medzi severskými krajinami a strednou Európou, a umožní doplniť chýbajúce spojenie na škandinávsko‑stredozemskom koridore, ktorý predstavuje, ako vyplýva z poznámky pod čiarou č. 135, „os prebiehajúcu zo severu na juh, ktorá je pre hospodárstvo Európy mimoriadne dôležitá“, treba konštatovať, že kritérium stanovené v odseku 17 oznámenia o DPSEZ je tiež na tomto základe splnené. Vzhľadom na skutočnosť, že prínosy projektu pevného spojenia prispievajú k zlepšeniu podmienok prepravy cestujúcich, ako aj tovaru na dôležitej osi európskeho hospodárstva, mohla totiž Komisia oprávnene konštatovať, že prínosy pevného spojenia sa neobmedzujú na dotknutý podnik, t. j. Femern, alebo na dotknuté odvetvie, teda dopravné služby na účely zabezpečenia prechodu cez Fehmarnskú úžinu. Okrem toho Komisia mohla tiež konštatovať, že prínosy projektu majú širší význam a uplatnenie v európskom hospodárstve alebo európskej spoločnosti vo forme jasne definovaných pozitívnych dôsledkov konkrétnym a identifikovateľným spôsobom, a to, ako už v podstate vyplýva z odôvodnení 272 a 273 napadnutého rozhodnutia, zlepšenie fungovania vnútorného trhu, ako aj posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Treba konštatovať, že žalobkyne, NABU, Aktionsbündnis, ECSA a Rederi Nordö‑Link nespochybňujú tieto prínosy vyplývajúce z pevného spojenia, ktoré Komisia identifikovala v odôvodnení 281 napadnutého rozhodnutia.

98      Po štvrté, ako vyplýva z bodov 82 až 84 vyššie, Komisia mohla oprávnene konštatovať, že pevné spojenie bolo predmetom spolufinancovania spoločnosti Femern, takže kritérium stanovené v odseku 18 oznámenia o DPSEZ je splnené.

99      Po piate, pokiaľ ide o kritérium stanovené v odseku 19 oznámenia o DPSEZ, žaloba neobsahuje, ako už bolo zdôraznené, nijakú výhradu spochybňujúcu konštatovanie uvedené v odôvodnení 279 napadnutého rozhodnutia, že pevné spojenie sa netýka dotácií škodlivých pre životné prostredie a nie je v rozpore so zásadou postupného rušenia týchto dotácií, takže možno konštatovať, že uvedené kritérium je splnené.

100    Po šieste je potrebné poukázať na to, že Komisia v odôvodnení 280 napadnutého rozhodnutia uviedla, že projekt pevného spojenia získal finančné prostriedky Únie na plánovacie činnosti, ako aj záväzok na ďalšiu podporu z Nástroja na prepájanie Európy (NPE). V súlade s odsekom 20 písm. f) oznámenia o DPSEZ je pritom získanie takéhoto financovania zo strany Únie pozitívnym ukazovateľom, ktorý odôvodňuje priaznivejší prístup.

101    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že všeobecné kritériá stanovené v odsekoch 14 až 19 oznámenia o DPSEZ boli splnené bez toho, aby bolo potrebné vychádzať z výsledkov štúdií Incentive, ktoré spochybnili žalobkyne, NABU, Aktionsbündnis, ECSA a Rederi Nordö‑Link. Okrem toho, keďže Komisia vychádzala aj z jedného zo všeobecných pozitívnych ukazovateľov uvedených v bode 20 uvedeného oznámenia, mohla v odôvodnení 281 napadnutého rozhodnutia oprávnene dospieť k záveru, že projekt pevného spojenia významne a konkrétne prispieva k dosiahnutiu cieľov dopravnej politiky Únie a širších cieľov Únie, najmä posilnenia hospodárskej a sociálnej súdržnosti, takže uvedený projekt predstavuje spoločný európsky záujem.

102    Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkýň a združení NABU, Aktionsbündnis, ECSA a Rederi Nordö‑Link, podľa ktorej Komisia nemohla dospieť k záveru, že projekt pevného spojenia predstavuje spoločný európsky záujem v zmysle oznámenia o DPSEZ bez toho, aby sa opierala o štúdie Incentive, treba konštatovať, že na jednej strane z odôvodnenia 274 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že výhody projektu pevného spojenia, ktoré už boli jasne definované v odôvodneniach 272 a 273 tohto rozhodnutia, „boli spresnené“ v štúdiách Incentive. Na druhej strane, pokiaľ ide o vyčíslenie výhod vykonané v odôvodneniach 275 až 277 napadnutého rozhodnutia, ako správne tvrdí Komisia, treba uviesť, že ani článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ani oznámenie o DPSEZ nevyžadujú, aby výhody projektu boli predmetom vyčíslenia v rámci sociálno‑ekonomickej analýzy nákladov a prínosov na účely kvalifikácie projektu ako projektu spoločného európskeho záujmu. Preto, ako spresnila Komisia vo svojej duplike, je potrebné sa domnievať, že výsledky štúdií Incentive boli uvedené v odôvodneniach 275 až 277 napadnutého rozhodnutia ako dodatočné užitočné skutočnosti, ale nie nevyhnutné na účely kvalifikácie projektu ako pevného spojenia ako projektu spoločného európskeho záujmu.

103    Z toho vyplýva, že prvá a druhá výhrada, ktorými sa žalobkyne, NABU, Aktionsbündnis, ECSA a Rederi Nordö‑Link obmedzujú na spochybnenie vyčíslenia prínosov pevného spojenia, len spochybňujú nadbytočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

104    Treba ich preto zamietnuť ako neúčinné.

105    Prvú časť druhého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť v celom jej rozsahu.

2.      O druhej časti založenej na tvrdení, že Komisia nesprávne dospela k záveru o nevyhnutnosti pomoci

106    V druhej časti žalobkyne uvádzajú tri výhrady, z ktorých prvá je založená na neexistencii stimulačného účinku pomoci, druhá na tom, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že kontrafaktuálny scenár spočíva v neexistencii alternatívneho projektu, a tretia na spochybnení dôb zohľadnených na účely výpočtu vnútornej miery návratnosti (ďalej len „IRR“).

a)      O prvej výhrade založenej na neexistencii stimulačného účinku pomoci

107    Žalobkyne, ktoré podporujú DFA, ECSA, Trelleborg Hamn a Rederi Nordö‑Link, tvrdia, že Komisia nesprávne dospela k záveru o stimulačnom účinku pomoci.

108    Komisia, ktorú podporuje Dánske kráľovstvo, spochybňuje túto argumentáciu.

109    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ najmä stanovuje, že pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

110    Na základe voľnej úvahy, ktorou Komisia disponuje podľa tohto ustanovenia, je tak oprávnená odmietnuť poskytnutie pomoci, pokiaľ táto pomoc nepodnecuje podniky, ktoré sú jej príjemcami, aby konali spôsobom, ktorý prispieva k realizácii jedného z cieľov stanovených v tomto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2016, Kotnik a i., C‑526/14, EU:C:2016:570, bod 49 a citovanú judikatúru).

111    Takáto pomoc má tak byť nevyhnutná na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto ustanovení, takže bez tejto pomoci by trhové zákony samy osebe neumožňovali podnikom, ktoré sú príjemcami pomoci, konať spôsobom, ktorý prispieva k realizácii týchto cieľov. Pomoc, ktorá so sebou prináša zlepšenie finančnej situácie podniku, ktorý je príjemcom pomoci, bez toho, aby bola potrebná na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 107 ods. 3 ZFEÚ, nemôže byť totiž považovaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom (pozri analogicky rozsudok z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, C‑630/11 P až C‑633/11 P, EU:C:2013:387, bod 104 a citovanú judikatúru).

112    V kontexte článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ musí mať plánovaná pomoc na to, aby bola zlučiteľná s vnútorným trhom, stimulačný účinok a byť tak potrebná na realizáciu dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu. Na tieto účely treba preukázať, že v prípade neexistencie plánovanej pomoci by investícia určená na realizáciu takéhoto projektu nebola uskutočnená. Naopak, ak by sa ukázalo, že táto investícia sa realizovala aj bez plánovanej pomoci, treba dospieť k záveru, že jediným cieľom tejto investície bolo zlepšiť finančnú situáciu podnikov, ktoré sú príjemcami pomoci, bez toho, aby bola splnená podmienka stanovená v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, a to, aby bola nevyhnutná na účely realizácie dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, C‑630/11 P až C‑633/11 P, EU:C:2013:387, bod 105; z 13. decembra 2017, Grécko/Komisia, T‑314/15, neuverejnený, EU:T:2017:903, bod 182, a z 12. septembra 2019, Achemos Grupė a Achema/Komisia, T‑417/16, neuverejnený, EU:T:2019:597, bod 84).

113    Napokon je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry zistenie o nedostatku nevyhnutnosti pomoci môže vyplývať najmä zo skutočnosti, že dotknutý podnik už začal projekt pomoci realizovať a dokonca ho dokončil ešte pred podaním žiadosti príslušným orgánom, čo vylučuje, aby predmetná pomoc mohla zohrávať podpornú úlohu (rozsudky z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, C‑390/06, EU:C:2008:224, bod 69, a z 12. septembra 2019, Achemos Grupė a Achema/Komisia, T‑417/16, neuverejnený, EU:T:2019:597, bod 85).

114    Práve s prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať tvrdenia uvádzané žalobkyňami a združeniami DFA, ECSA, Trelleborg Hamn a Rederi Nordö‑Link.

115    Na úvod treba uviesť, že v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadreniach účastníkov konania sú použité pojmy „formálny stimulačný účinok“ a „podstatný stimulačný účinok“. V záujme jasnosti a terminologického spresnenia treba na účely tohto rozsudku na jednej strane pojem „formálny stimulačný účinok“ chápať ako kritérium na „podanie žiadosti o pomoc pred začatím prác“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, C‑630/11 P až C‑633/11 P, EU:C:2013:387, bod 106, a z 5. marca 2019, Eesti Pagar, C‑349/17, EU:C:2019:172, bod 64). Na druhej strane požiadavku „podstatného stimulačného účinku“ treba chápať ako podmienku „stimulačného účinku pomoci“ uvedenú v judikatúre pripomenutej v bode 112 vyššie, a to stimul pre príjemcu pomoci, aby sa konal spôsobom, ktorý môže prispieť k dosiahnutiu cieľov článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

116    V oznámení o DPSEZ je požiadavka, aby pomoc spĺňala podmienku stimulačného účinku, pripomenutá v odseku 28 a poznámka pod čiarou č. 24, vložená do uvedeného odseku, preberá kritérium podania pred začatím prác, podľa ktorého „žiadosť o pomoc musí byť podaná pred začatím prác“.

117    Treba overiť, či sa Komisia, ako tvrdia žalobkyne, Trelleborg Hamn a ECSA, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že za okolností prejednávanej veci bola žiadosť o pomoc súčasťou založenia spoločnosti Femern.

118    V prejednávanej veci Komisia v odôvodneniach 299 a 302 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že splnenie kritéria predchádzajúceho podania žiadosti o pomoc, ako je definované v oznámení o DPSEZ, nepredstavuje nevyhnutný predpoklad z dôvodu, že podmienka stimulačného účinku bola splnená preukázaním, že predmetný projekt sa nemohol realizovať bez pomoci. Podľa Komisie by sa malo rozlišovať medzi podnikom ako spoločnosťou Femern, ktorá dostáva pomoc na realizáciu projektu spojenia vymedzeného orgánmi verejnej moci, a inými podnikmi, ktoré môžu rozhodovať o projektoch, do ktorých chcú investovať. Vzhľadom na osobitosti prejednávanej veci Komisia teda usúdila, že aj v prípade neexistencie žiadosti o pomoc, ktorú Femern formálne podala dánskym orgánom, bolo kritérium predchádzajúceho podania žiadosti o pomoc splnené z dôvodu, že takúto žiadosť možno považovať za súčasť založenia tohto subjektu.

119    Treba poznamenať, že Femern je spoločnosť s osobitným zameraním, ktorú zriadili verejné orgány na realizáciu konkrétneho projektu s vylúčením akejkoľvek inej činnosti. Ako totiž uviedlo Dánske kráľovstvo, takýto subjekt začne dosahovať prevádzkové príjmy až po ukončení stavebných prác. Femern je preto až do uvedenia pevného spojenia do prevádzky, najmä na zabezpečenie výstavby infraštruktúry, závislá od financovania poskytnutého orgánmi verejnej moci. Takáto situácia však nie je porovnateľná so situáciou súkromných alebo verejných podnikov, ktoré môžu určiť projekty, do ktorých chcú investovať a financovať ich, prinajmenšom čiastočne, s využitím príjmov z ich iných činností.

120    Okrem toho v prejednávanej veci treba uviesť, že Dánske kráľovstvo 22. decembra 2014 oznámilo všetky finančné prostriedky, ktoré tento subjekt získal od svojho založenia v roku 2005, aby Komisia posúdila ich zlučiteľnosť s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a kritérií uvedených v oznámení o DPSEZ. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na základe § 6 lov n^o 588 om Sund og Bælt Holding A/S (zákon č. 588 o spoločnosti Sund & Baelt Holding A/S) z 24. júna 2005 bola Femern, predtým Femern Bælt A/S, zriadená na účely vykonávania úloh súvisiacich s plánovaním pevného spojenia s vylúčením akýchkoľvek iných činností. Pri svojom založení získal tento subjekt v roku 2005 kapitálovú injekciu. Po podpísaní zmluvy o výstavbe cez Fehmarnskú úžinu na základe zákona o plánovaní z roku 2009 bola spoločnosti Femern poskytnutá dodatočná kapitálová injekcia, ako aj štátne úvery a štátne záruky. Vo svojom rozhodnutí z 13. júla 2009 vo veci N 157/09 Komisia v prvom rade konštatovala, že financovanie poskytnuté spoločnosti Femern nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preventívne v prípade, že by tento subjekt mal ekonomicky prevádzkovať pevné spojenie, dospela k záveru, že uvedené financovanie by predstavovalo pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Treba pripomenúť, že toto rozhodnutie nebolo napadnuté.

121    Keďže Komisia mohla platne spoločne preskúmať zlučiteľnosť všetkých finančných prostriedkov potrebných na realizáciu projektu pevného spojenia od založenia spoločnosti Femern (pozri body 53 až 61 vyššie) a vzhľadom na to, že táto spoločnosť nebude dosahovať prevádzkové príjmy až do spustenia pevného spojenia, nemožno vyžadovať, aby sa kritérium podania žiadosti pred začatím prác overilo pre každú z troch individuálnych pomocí poskytnutých spoločnosti Femern na realizáciu projektu pevného spojenia. Okrem toho v prejednávanej veci Komisia mohla oprávnene konštatovať, že žiadosť o pomoc bola súčasťou založenia spoločnosti Femern.

122    S cieľom spochybniť tento záver v prvom rade žalobkyne, Trelleborg Hamn, DFA, ECSA a Rederi Nordö‑Link v podstate tvrdia, že pri svojom založení bola Femern poverená výlučne plánovaním pevného spojenia a že až neskôr bola poverená výstavbou a prevádzkou tejto infraštruktúry.

123    V tejto súvislosti, ako správne tvrdí Komisia, vzhľadom na to, že Femern bola založená na účely realizácie projektu pevného spojenia, okolnosť, že jej činnosti sa od jeho založenia vyvíjali, nie je relevantná na spochybnenie skutočnosti, že žiadosť o pomoc možno považovať za súčasť jej založenia.

124    Celý projekt bol totiž zverený orgánmi verejnej moci tej istej spoločnosti osobitného zamerania, ktorá nie je oprávnená vykonávať iné činnosti ako tie, ktoré súvisia s týmto projektom.

125    Pokiaľ ide o práce, ktoré žalobkyne, Trelleborg Hamn a ECSA považujú za stavebné práce uskutočnené v rokoch 2013 a 2014, ako uviedla Komisia v odôvodnení 300 napadnutého rozhodnutia, tieto práce boli pokryté zvýšením rozpočtu na plánovanie, ktoré schválil finančný výbor dánskeho parlamentu 3. júna 2010, 23. júna 2011 a v marci 2013. Zo skutočností uvedených v spise, najmä zo žiadosti o pridelenie rozpočtových prostriedkov č. 97 z 13. marca 2013 pripojenej k vyjadreniu Dánskeho kráľovstva ako vedľajšieho účastníka konania, vyplýva, že práce vykonané od septembra 2013 boli predmetom predbežného finančného posúdenia zo strany spoločnosti Femern, na základe ktorého dánsky minister dopravy požiadal o získanie súhlasu finančného výboru dánskeho parlamentu na zvýšenie rozpočtu na plánovanie. Treba tiež poukázať na to, že modelu financovania pevného spojenia oznámeného dánskymi orgánmi 22. decembra 2014, ktorý obsahoval, ako vyplýva z odôvodnenia 36 napadnutého rozhodnutia, odhad celkových nákladov na plánovanie a výstavbu pevného spojenia, predchádzala finančná analýza, ktorú vykonala Femern v novembri 2014. Rovnako treba konštatovať, že likvidná medzera vypočítaná v napadnutom rozhodnutí v rámci preskúmania primeranosti pomoci sa zakladá na aktualizovanej finančnej analýze, ktorú tiež vykonala Femern.

126    Vzhľadom na to, že Femern ako spoločnosť osobitného zamerania je na účely riadneho plnenia úloh, ktoré jej boli zverené, závislá od verejného financovania, a to aj za predpokladu, ako tvrdia žalobkyne, že Komisia musela oddelene preskúmať splnenie kritéria predchádzajúceho podania žiadosti o pomoc z dôvodu vývoja činností spoločnosti Femern, mohla konštatovať, že vykonané práce bez ohľadu na to, či boli kvalifikované ako „stavebné práce“ alebo ako „prípravné práce“, boli vykonané v nadväznosti na žiadosť vo forme posúdenia jej potrieb financovania.

127    Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, zo znenia poznámky pod čiarou č. 24 vloženej do odseku 28 oznámenia o DPSEZ jasne vyplýva, že stačí, aby žiadosť o pomoc bola podaná pred začatím prác. Preto subjekt, ktorý je príjemcom pomoci, nie je pred začatím prác povinný čakať na schválenie uvedenej žiadosti alebo na poskytnutie pomoci. Táto požiadavka oznámenia o DPSEZ nie je porovnateľná s požiadavkou iných usmernení vykladaných v rozsudkoch z 5. marca 2019, Eesti Pagar (C‑349/17, EU:C:2019:172), a z 13. septembra 2013, Fri‑El Acerra/Komisia (T‑551/10, neuverejnený, EU:T:2013:430), na ktoré sa odvolávajú žalobkyne a ktoré výslovne vyžadovali písomné potvrdenie príslušných vnútroštátnych orgánov.

128    Okrem toho, ako správne tvrdí Komisia, otázka, či je splnené kritérium podania žiadosti o pomoc pred začatím prác, nijako nesúvisí s otázkou, či bola pomoc poskytnutá protiprávne v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ, ani s otázkou, či bolo spoločnosti Femern poskytnuté financovanie v rozpore s rozhodnutím o plánovaní.

[omissis]

137    Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že vzhľadom na neexistenciu diskriminácie sa Komisia nedopustila nesprávneho právneho posúdenia a nedopustila sa ani zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru o stimulačnom účinku pomoci.

138    Prvá výhrada založená na neexistencii stimulačného účinku pomoci sa preto musí zamietnuť.

b)      O druhej výhrade založenej na tvrdení, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že kontrafaktuálny scenár spočíval v neexistencii alternatívneho projektu

139    Žalobkyne, FSS, Aktionsbündnis, NABU a VDR sa domnievajú, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že kontrafaktuálny scenár spočíval v neexistencii alternatívneho projektu.

140    Komisia, ktorú podporuje Dánske kráľovstvo, spochybňuje túto argumentáciu.

141    V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely posúdenia nevyhnutnosti pomoci odsek 29 oznámenia o DPSEZ stanovuje, že členský štát musí poskytnúť Komisii primerané informácie o podporovanom projekte, ako aj podrobný opis kontrafaktuálneho scenára, ktorý opisuje situáciu, keď príjemcovi neposkytne pomoc žiadny členský štát. Kontrafaktuálny scenár môže spočívať v neexistencii alternatívneho projektu alebo v jasne vymedzenom a dostatočne predvídateľnom alternatívnom projekte, ktorý príjemca zvažoval v rámci vnútorného rozhodovacieho procesu, a môže sa týkať alternatívneho projektu, ktorý sa úplne alebo sčasti vykonáva mimo územia Únie.

142    V napadnutom rozhodnutí Komisia na to, aby dospela k záveru, že kontrafaktuálny scenár spočíva v neexistencii alternatívneho projektu, vychádzala z informácií poskytnutých dánskymi orgánmi, aby preukázala, že neexistuje nijaký dôveryhodný alebo realistický kontrafaktuálny opis alternatívneho projektu. V odôvodnení 307 napadnutého rozhodnutia tak Komisia vychádzala z prieskumu komerčného záujmu projektu pevného spojenia vypracovanej v roku 2001 (ďalej len „prieskum komerčného záujmu z roku 2001“), aby konštatovala, že vzhľadom na značné riziká spojené s projektom pevného spojenia boli požiadavky formulované súkromným sektorom také vysoké, že výška kapitálových nákladov by spôsobila, že projekt by nebol realizovateľný bez značnej verejnej podpory. Na základe informácií, ktoré dánske orgány poskytli v čase oznámenia financovania pevného spojenia, Komisia usúdila, že tento záver sa medzičasom nezmenil. V odôvodnení 308 napadnutého rozhodnutia tak Komisia konštatovala, že žiadny racionálny súkromný investor by sa nezapojil do takéhoto projektu za bežných trhových podmienok a že pevné spojenie sa mohlo uskutočniť len s podstatnou pomocou z verejných zdrojov. Okrem toho spresnila, že skutočnosť, že konečné technické riešenie sa od prieskumu komerčného záujmu z roku 2001 vyvíjalo, nič nemení na tomto závere a nič nenasvedčuje tomu, že by sa kontrafaktuálny scenár bez pomoci medzičasom stal životaschopným. Komisia sa okrem toho domnieva, že poskytnutie finančnej pomoci Únie v rámci nástroja NPE je silným znakom toho, že na realizáciu projektu je potrebné verejné financovanie.

143    V prvom rade treba overiť, či, ako tvrdia žalobkyne, FSS, Aktionsbündnis, NABU a VDR, Komisia nezohľadnila alternatívne projekty, ktoré by mohli predstavovať kontrafaktuálny scenár v zmysle odseku 29 oznámenia o DPSEZ.

144    Po prvé, pokiaľ ide o projekt vylepšeného systému trajektov, žalobkyne sa odvolávajú na správu o nákladoch a výhodách, ktorú v roku 2000 vypracovala poradenská kancelária Planco (ďalej len „správa Planco“), ktorá obsahovala viacero alternatív k projektu pevného spojenia v jeho súčasnej verzii, vrátane návrhu zlepšeného systému trajektov.

145    Treba uviesť, že správa Planco neobsahuje žiadny jasný údaj, ktorý by umožňoval určiť, či si zlepšenie trajektových služieb vyžaduje alebo nevyžaduje poskytnutie pomoci. V tejto súvislosti žalobkyne na pojednávaní uznali, že cieľom tejto správy nebolo určiť, či projekty, ktoré uvádza, mohli byť realizované bez pomoci. Okrem toho treba konštatovať, že v odôvodnení 306 napadnutého rozhodnutia Komisia konštatovala, že zo správy Planco vyplýva, že absolútnu úroveň čistých výhod získaných riešením pevného spojenia nemožno dosiahnuť vylepšeným systémom trajektov, najmä pokiaľ ide o skrátenie času cesty a úspory nákladov na dopravu. Komisia preto dospela k záveru, že zlepšený systém trajektov nie je alternatívnym riešením rovnakého rozsahu, ktoré by poskytovalo očakávané výhody porovnateľné s výhodami projektu pevného spojenia.

146    V tejto súvislosti treba na účely výkladu požiadavky kontrafaktuálneho scenára zohľadniť odsek 28 oznámenia o DPSEZ, v ktorom sa uvádza, že bez pomoci by nebolo možné projekt realizovať, alebo by sa realizoval v menšej miere alebo rozsahu alebo iným spôsobom, ktorý by významne obmedzil jeho očakávané prínosy. Ak teda projekt nemá porovnateľnú veľkosť alebo rozsah, alebo ak by významne obmedzil prínosy očakávané projektom, na ktorý sa poskytla pomoc, Komisia neporušuje oznámenie o DPSEZ, keď konštatuje, že tento projekt nepredstavuje alternatívny projekt, ktorý by mohol predstavovať kontrafaktuálny scenár v zmysle bodu 29 uvedeného oznámenia.

147    V prejednávanej veci treba pripomenúť, že ako vyplýva najmä z odôvodnení 33 a 272 napadnutého rozhodnutia, projekt pevného spojenia má doplniť chýbajúce spojenie na škandinávsko‑stredozemskom koridore, zlepšiť prepojenie medzi severskými krajinami a strednou Európou, ako aj prispieť k väčšej flexibilite a časovým úsporám v cestnej a železničnej doprave.

148    Je pravda, ako tvrdia NABU a VDR, že v pôvodnej verzii štúdie Incentive hlavný zisk pevného spojenia pochádzal z jej prevádzkových príjmov. Bez toho, aby bolo potrebné vyjadriť sa k možnosti vykonať porovnanie výsledkov správy Planco so štúdiami Incentive, však stačí uviesť, že pokiaľ ide o cestnú dopravu, z pôvodnej verzie štúdie Incentive jednak vyplýva, že pevné spojenie umožní skrátiť čas prechodu cez Fehmarnskú úžinu na 10 minút osobným autom v porovnaní so 45 minútami plavby trajektmi, a jednak, že zvýši flexibilitu, keďže nebude potrebné čakať na odchod trajektu. Okrem toho sa v tejto štúdii zdôrazňujú aj výhody pevného spojenia pre zlepšenie železničnej dopravy, ako je skrátenie času jazdy vlakom medzi Nemeckom a Dánskom.

149    Keďže projekt vylepšeného systému trajektov by nebol schopný dosiahnuť ciele sledované projektom pevného spojenia, okolnosť, že miera návratnosti projektu zlepšených trajektov je vyššia ako miera návratnosti pevného spojenia, je irelevantná. Pri skúmaní existencie alternatívneho projektu totiž nemožno dánskym orgánom ani Komisii vytýkať, že nezohľadnili projekt, ktorý nie je vhodný na dosiahnutie cieľov verejného záujmu sledovaných orgánmi verejnej moci.

150    Z toho vyplýva, že Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že zlepšená služba trajektov neponúka rovnaké výhody ako pevné spojenie, pokiaľ ide o skrátenie času jazdy a úspory nákladov na dopravu. Komisii preto nemožno vytýkať, že nezohľadnila projekt zlepšeného systému trajektov.

151    Po druhé, pokiaľ ide o alternatívne pevné spojenia uvedené žalobkyňami, najmä tie, ktoré sú uvedené v správe Planco, a to lanový most, visutý most a viaceré konfigurácie vŕtaných tunelov a podmorských tunelov, žalobkyne na pojednávaní uznali, ako bolo uvedené v bode 145 vyššie, že cieľom tejto správy nebolo určiť, či projekty, ktoré uvádza, mohli byť realizované bez pomoci.

152    Pokiaľ ide o riešenie pozostávajúce z visutého mosta a podmorského tunela porovnateľného s mostom dotknutým v tejto veci, uvedené v správe o hospodárskom posúdení pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu, ktorú v marci 2004 vypracovala poradenská kancelária COWI (ďalej len „správa COWI“), treba uviesť, že NABU, Aktionsbündnis a VDR neodkazujú na žiadnu konkrétnu časť tejto správy pripojenej k žalobe. Žalobkyne, ktorým bola položená otázka na pojednávaní, neboli schopné uviesť, aký výňatok z tejto správy by mohol preukázať, že projekty, ktoré sú v nej uvedené, by mohli byť realizované bez pomoci. V každom prípade treba konštatovať, že zo zhrnutia tejto správy, preloženého do jazyka konania, nevyplýva, že by riešenie spočívajúce vo visutom moste alebo podmorskom tunely mohlo byť realizované bez pomoci. Naopak, táto správa vychádza z predpokladu, že na takýto projekt bolo poskytnuté financovanie Úniou vo výške približne 10 % investičných nákladov, takže toto financovanie by malo pozitívny vplyv na náklady vynaložené Dánskym kráľovstvom a Spolkovou republikou Nemecko.

153    To isté možno konštatovať, pokiaľ ide o správu o vplyve pevného spojenia na životné prostredie, ktorú vypracovala Femern a na ktorú sa odvolávajú FSS, Aktionsbündnis, NABU a VDR. Je pravda, že v tejto správe sa uvažovalo o viacerých alternatívach, a to o visutom moste, lanovom moste, ako aj o vŕtanom tuneli. Zdá sa však, že vedľajší účastníci konania nepreukázali, že z výňatkov z uvedenej správy preložených do jazyka konania vyplýva, že uvedené alternatívne projekty by sa mohli realizovať bez pomoci.

154    V dôsledku toho nemožno Komisii vytýkať, že nezohľadnila projekty alternatívnych pevných spojení.

155    Po tretie, pokiaľ ide o projekt, ktorý by spočíval v modernizácii spojenia Jutlandu (Dánsko), na ktorý sa odvolávajú žalobkyne, treba konštatovať, že odkaz na stranu 5 súhrnnej správy COWI je nesprávny, keďže zhrnutie tejto správy preložené do jazyka konania takýto projekt nespomína. Pokiaľ ide o projekt, ktorý uvádza NABU a ktorý spočíva v modernizácii trajektových služieb v Fehmarnskej úžine a v modernizácii existujúcich železničných tratí cez Jutland, treba tiež konštatovať, že takýto projekt nie je uvedený v zhrnutí tejto správy preloženom do jazyka konania správy COWI, na ktorú sa vo vyjadrení vedľajšieho účastníka konania nenachádza žiadny presný odkaz. Navyše, pokiaľ ide o projekt, na ktorý sa odvoláva NABU a ktorý spočíva v zlepšení železničného spojenia Jutlandu, ktoré prechádza cez Kolding (Dánsko), treba konštatovať, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania neobsahuje dostatočné spresnenia, ktoré by umožnili identifikovať uvedený projekt. Preto samotné uvedenie týchto projektov, na ktoré poukazujú žalobkyne a NABU, neumožňuje preukázať, že Komisia ich nesprávne nezohľadnila.

156    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobkyne, FSS, Aktionsbündnis, NABU a VDR nepreukázali, že zistenia uvedené v odôvodneniach 306 až 308 napadnutého rozhodnutia a záver, podľa ktorého kontrafaktuálny scenár spočíva v neexistencii alternatívneho projektu, obsahovali zjavne nesprávne posúdenie.

157    V druhom rade nemôže uspieť argumentácia FSS, podľa ktorej z bodu 150 rozsudku z 12. júla 2018, Rakúsko/Komisia (T‑356/15, EU:T:2018:439), ako aj z odseku 29 oznámenia o DPSEZ v podstate vyplýva, že členský štát nemôže nasmerovať pomoc na projekt podľa svojho výberu, ak existujú jasne definované a dostatočne predvídateľné alternatívne projekty, ktoré spĺňajú rovnaké ciele a vyžadujú si nižšiu pomoc.

158    Na jednej strane treba konštatovať, že táto argumentácia nemá žiadnu oporu v rozsudku z 12. júla 2018, Rakúsko/Komisia (T‑356/15, EU:T:2018:439).

159    Na druhej strane, ako pripomenula Komisia, v prípade dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, pokiaľ sú splnené podmienky článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako aj podmienky stanovené v oznámení o DPSEZ, členský štát môže poskytnúť pomoc na projekt podľa svojho výberu.

[omissis]

163    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia ani zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že kontrafaktuálny scenár spočíval v neexistencii alternatívneho projektu.

164    Druhá výhrada založená na tom, že Komisia sa nesprávne domnievala, že kontrafaktuálny scenár spočíval v neexistencii alternatívneho projektu, sa preto musí zamietnuť ako nedôvodná.

c)      O tretej výhrade založenej na spochybnení dĺžok trvania zohľadnených na účely výpočtu IRR (nevyhnutnosť pomoci) a výpočtu likvidnej medzery (primeranosť pomoci)

165    Žalobkyne, FSS, ECSA, Trelleborg Hamn a VDR tvrdia, že dĺžka životnosti investície stanovená v odseku 31 oznámenia o DPSEZ na účely výpočtu likvidnej medzery by mala zodpovedať dĺžke trvania projektu stanovenej v odseku 30 uvedeného oznámenia na účely výpočtu IRR. Žalobkyne a títo vedľajší účastníci konania preto uvádzajú rovnaké tvrdenia na podporu výhrady uvedenej v časti týkajúcej sa nevyhnutnosti pomoci, založenej na zjavne nesprávnom posúdení dĺžky trvania použitej na účely výpočtu IRR, ako aj výhrady uvedenej v tretej časti týkajúcej sa proporcionality pomoci, založenej na zjavne nesprávnom posúdení dĺžky trvania použitej na účely výpočtu likvidnej medzery.

166    Žalobkyne, FSS, ECSA, Trelleborg Hamn a VDR sa domnievajú, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď na účely výpočtu IRR a likvidnej medzery vychádzala z dĺžky trvania 40 rokov. Domnievajú sa, že ak by sa zohľadnila životnosť projektu 120 rokov, IRR by bola na jednej strane vyššia, pretože príjmy z pevného spojenia by boli z dlhodobého hľadiska vyššie, a na druhej strane by bol nedostatok financovania nižší.

167    Komisia, ktorú podporuje Dánske kráľovstvo, spochybňuje túto argumentáciu.

168    V tejto súvislosti treba uviesť, že na jednej strane v prípade neexistencie alternatívneho projektu musí Komisia podľa bodu 30 oznámenia DPSEZ overiť, či výška pomoci nepresahuje minimum potrebné na to, aby bol podporovaný projekt dostatočne ziskový, napríklad tak, že umožní dosiahnuť IRR, ktorá zodpovedá špecifickej referenčnej hodnote alebo miere návratnosti pre dané odvetvie alebo podnik, pričom treba spresniť, že všetky dotknuté očakávané náklady a prínosy sa musia zohľadniť počas trvania projektu. Z toho vyplýva, že pomoc je potrebná, ak projekt nie je počas svojho trvania návratný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia, T‑630/15, EU:T:2018:942, bod 210).

169    Na druhej strane v súlade s odsekom 31 oznámenia o DPSEZ sa maximálna výška pomoci určuje podľa samotnej likvidnej medzery stanovenej vo vzťahu k oprávneným nákladom, pričom sa spresňuje, že ak to odôvodňuje analýza likvidnej medzery, intenzita pomoci by mohla dosiahnuť až 100 % oprávnených nákladov. Likvidná medzera je rozdiel medzi pozitívnym a negatívnym peňažným tokom počas trvania investície, ktoré sú zúčtované na ich diskontnú hodnotu na základe primeranej diskontnej sadzby, ktorá odráža mieru návratnosti potrebnú na to, aby príjemca realizoval projekt, a to hlavne vzhľadom na hroziace riziká.

170    V prejednávanej veci z odôvodnenia 327 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na účely určenia likvidnej medzery dánske orgány použili očakávanú ekonomickú životnosť investície v trvaní 40 rokov z dôvodu, že ide o dobu, ktorú investor obvykle zohľadní pri investovaní do rozsiahlej infraštruktúry, akou je pevné spojenie. Hoci Komisia uviedla, že na internetovej stránke spoločnosti Femern je uvedená dĺžka trvania projektu 120 rokov, poukázala na to, že ak sú peňažné toky vzdialené, účinky aktualizácie sú značné. Navyše usúdila, že vzhľadom na vysokú mieru neistoty spojenú s akoukoľvek finančnou prognózou na také veľmi dlhé obdobie je veľmi nepravdepodobné, že by obozretný investor súhlasil s investíciou, ktorej vyhliadky návratnosti možno konkretizovať len v rámci takého dlhého obdobia. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že 40‑ročné obdobie prevádzky predstavuje primeraný predpoklad výpočtu likvidnej medzery pevného spojenia.

171    Pokiaľ ide o IRR, v odôvodneniach 309 a 310 napadnutého rozhodnutia, keďže Femern nepokračuje v investičnom projekte podobnej povahy alebo s podobnými celkovými investičnými nákladmi, ktoré by sa mohli použiť na určenie, či výška pomoci presahuje úroveň potrebnú na to, aby bol projekt dostatočne ziskový, Komisia dospela k záveru, že IRR by sa bez pomoci projektu pevného spojenia mala porovnať s požiadavkami týkajúcimi sa kapitálových nákladov existujúcich v dotknutom odvetví, t. j. váženými priemernými kapitálovými nákladmi (ďalej len „WACC“) stanovené na 5,59 %. Z odôvodnenia 312 napadnutého rozhodnutia tak vyplýva, že Komisia tým, že zohľadnila hospodársku životnosť investície v trvaní 40 rokov, konštatovala, že IRR projektu bez pomoci dosahovala 3,9 % a že zostane nižšia ako WACC aj s dlhšou životnosťou až do roku 2100.

172    Treba uviesť, že žalobkyne, FSS, ECSA, Trelleborg Hamn a VDR svojou argumentáciou vytýkajú Komisii, že vypočítala IRR a likvidnú medzeru s prihliadnutím na hospodársku životnosť investície v trvaní 40 rokov namiesto životnosti projektu v trvaní 120 rokov.

173    V tejto súvislosti treba v prvom rade uviesť, že v bode 213 rozsudku z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942), Všeobecný súd rozhodol, že Komisia odkazom na „dobu splatnosti pomoci“ neuplatnila správne odsek 30 oznámenia o DPSEZ, podľa ktorého sa pri výpočte IRR zohľadňujú náklady a prínosy očakávané počas „doby trvania projektu“. Navyše sa domnieval, že uplatnenie výpočtu IRR na veľmi neisté obdobie splácania bolo tiež svojvoľné, keďže toto obdobie sa mohlo líšiť v závislosti od subjektívnych okolností, najmä podľa druhu pomoci a podmienok splácania dohodnutých medzi príjemcom a finančnou inštitúciou poskytujúcou úver.

174    Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, ECSA, Trelleborg Hamn a VDR, z týchto úvah nemožno vyvodiť, že Všeobecný súd mal v úmysle vyžadovať, aby Komisia pri výpočte IRR zohľadnila dobu 120 rokov, a to o to viac, že v rozsudku z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942), sa jediná zmienka o tejto dĺžke trvania uvádza podmieňovacím spôsobom v opise argumentácie účastníkov konania. Okrem toho treba uviesť, že v bode 217 tohto rozsudku Všeobecný súd usúdil, že v zásade nemožno vylúčiť, že pomoc je potrebná na realizáciu projektu takého rozsahu, ale že nedostatočné a nepresné preskúmanie nevyhnutnosti pomoci odhalilo existenciu vážnych ťažkostí, ktoré Komisiu nútili začať konanie vo veci formálneho zisťovania a ktoré mu neumožňovali preskúmať, či sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

175    V druhom rade treba overiť, či, ako tvrdia žalobkyne, FSS, ECSA, Trelleborg Hamn a VDR, Komisia porušila odseky 30 a 31 oznámenia o DPSEZ, keď zohľadnila konanie investorov na trhu na účely určenia relevantného obdobia na výpočet IRR a likvidnej medzery.

176    Po prvé, pokiaľ ide o relevantné obdobie na účely výpočtu IRR, požiadavku zohľadnenia všetkých dotknutých očakávaných nákladov a prínosov „počas životnosti projektu“ stanovenú v poslednej vete odseku 30 oznámenia o DPSEZ treba vykladať s prihliadnutím na ukazovatele, ktoré je nutné zohľadniť pri vykonaní testu spočívajúceho v porovnaní IRR bez pomoci s referenčnou hodnotou. Treba však konštatovať, že odsek 30 oznámenia o DPSEZ stanovuje, že IRR sa musí porovnať s trhovými ukazovateľmi, a to kritickou mierou návratnosti odvetvia alebo podniku, pričom treba spresniť, že možno zohľadniť aj bežné miery návratnosti požadované príjemcom v iných investičných projektoch podobnej povahy, ako aj vynaložené celkové investičné náklady alebo návratnosti všeobecne zistené v dotknutom odvetví.

177    Okrem toho v prejednávanej veci, ako bolo pripomenuté v bode 171 vyššie, na určenie, či IRR bez pomoci bola dostatočná na dosiahnutie minimálnej úrovne návratnosti, ktorú by trh vyžadoval, bolo potrebné použiť WACC. Ide o mieru, ktorá predstavuje náklady na financovanie všetkých zdrojov (dlh, vlastné peňažné prostriedky) porovnateľného projektu. Medzi hlavnými účastníkmi konania je nesporné, že hodnota tejto miery odráža úroveň minimálnej návratnosti, ktorá sa má dosiahnuť na to, aby bol projekt životaschopný. Táto hodnota bola vypočítaná, ako to vyplýva z odôvodnení 328 až 339 napadnutého rozhodnutia, s prihliadnutím na trhové ukazovatele (riziková prirážka na dlh, riziková prirážka na vlastný kapitál, riziková prirážka na konkrétny projekt, bezriziková prirážka). Keďže test stanovený v odseku 30 oznámenia o DPSEZ vyžaduje určenie úrovne minimálnej návratnosti na trhu porovnateľného projektu, Komisii nemožno vytýkať, že nezohľadnila oznámenie o DPSEZ, keď určila relevantnú dobu na výpočet IRR s prihliadnutím na konanie investorov na trhu.

178    Rovnako odkaz na „životnosť projektu“ v poslednej vete odseku 30 oznámenia o DPSEZ nemožno vykladať tak, že znamená, že Komisia preskúma otázku, či pomoc nepresahuje minimálnu hodnotu potrebnú na to, aby investičný projekt v rámci pevného spojenia, na ktorý sa poskytuje pomoc, bol dostatočne ziskový počas životnosti tejto infraštruktúry. Tento odkaz, ktorý má zohľadniť všetky očakávané náklady a prínosy, treba totiž chápať tak, že sa týka dĺžky hospodárskej životnosti investičného projektu, a nie technickej životnosti infraštruktúry. Z toho vyplýva, že za okolností prejednávanej veci Komisia mohla platne vypočítať IRR bez pomoci projektu pevného spojenia na základe dĺžky hospodárskej životnosti investičného projektu.

179    Po druhé, pokiaľ ide o obdobie použité na výpočet likvidnej medzery, z odseku 31 oznámenia o DPSEZ vyplýva, že peňažné toky sa musia aktualizovať na základe primeranej diskontnej sadzby, ktorá zohľadňuje mieru návratnosti vyžadovanú na to, aby príjemca realizoval projekt, najmä vzhľadom na podstupované riziká. Z toho vyplýva, ako uviedla Komisia, že cieľom analýzy likvidnej medzery je určiť, v akom rozsahu by projekt mohol byť financovaný za trhových podmienok. Z odseku 5 oznámenia o DPSEZ totiž vyplýva, že cieľom pomoci poskytnutej na realizáciu dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu je prekonať nedostatok financovania dostupného na trhu na realizáciu takých projektov, ktoré si vyžadujú významný zásah zo strany orgánov verejnej moci. V tomto prípade sa na výpočet likvidnej medzery použil WACC aj na aktualizáciu peňažných tokov investičného projektu. Keďže však táto sadzba bola určená s prihliadnutím na parametre trhu, Komisii nemožno vytýkať, že porušila odsek 31 oznámenia o DPSEZ, keď na účely určenia relevantného obdobia na výpočet likvidnej medzery zohľadnila účtovanie investorov na trhu.

180    Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň a FSS, podľa ktorého v podstate dĺžka trvania výpočtu IRR a likvidnej medzery by mali zodpovedať „obdobiu hospodárskeho využívania daného aktíva“ uvedenom v odseku 99 usmernení o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (Ú. v. EÚ C 99, 2014, s. 3), treba konštatovať, ako uvádza Komisia, že uvedené usmernenia sa v prejednávanej veci neuplatňujú. V každom prípade v kontexte prejednávanej veci treba rozlišovať medzi obdobím hospodárskeho využívania aktíva na jednej strane a životnosťou aktív, teda dĺžkou trvania infraštruktúry z technického hľadiska, na druhej strane. V tejto súvislosti treba konštatovať, že sa zdá, že životnosť v trvaní 120 rokov uvedená v odôvodnení 327 napadnutého rozhodnutia skôr odkazuje na životnosť aktív z technického hľadiska. Vzhľadom na vývoj spôsobov dopravy je totiž pre investora ťažké predvídať, či je možné ekonomicky prevádzkovať infraštruktúru na tak dlhú dobu.

[omissis]

183    V treťom rade treba overiť, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď pri výpočte IRR a likvidnej medzery zohľadnila trvanie ekonomická životnosti investície na 40 rokov.

184    V prejednávanej veci, ako bolo pripomenuté v bode 170 vyššie, Komisia v odôvodnení 327 napadnutého rozhodnutia vysvetlila dôvody, pre ktoré nie je primerané stanoviť dobu 120 rokov. Vzhľadom na to, že jej prináležalo určiť náklady na financovanie investície porovnateľnej s tou, ktorá bola uskutočnená pre pevné spojenie, na trhu, Komisia usúdila, že je potrebné vychádzať z predpokladu 40 rokov prevádzky, ktoré považuje za dlhšie, ako je doba stanovená pre iné projekty infraštruktúry v odvetviach prístavov a letísk.

185    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého v podstate dĺžka trvania 40 rokov neumožňuje zohľadniť niektoré budúce príjmy, čo by malo za následok umelé zníženie IRR a umelé zvýšenie likvidnej medzery vzhľadom na neistotu spojenú s investíciami počas veľmi dlhého obdobia, Komisia sa nedopúšťa zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatuje, že aj keby sa zohľadnila dlhšia doba trvania, čisté účinky na prípadné príjmy presahujúce 40 rokov by boli pravdepodobne obmedzené. Ako totiž uvádza Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe, na ochranu pred rizikami spojenými s investíciami na dobu presahujúcu 40 rokov by investor pravdepodobne vyžadoval vyššiu návratnosť, čo by malo za následok zvýšenie WACC a v dôsledku toho zníženie hodnoty aktualizovaných budúcich príjmov.

[omissis]

188    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobkyne, FSS, VDR, ECSA a Trelleborg Hamn nepreukázali, že sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď pri výpočte IRR a likvidnej medzery projektu vychádzala z doby 40 rokov.

189    Vzhľadom na to už nie je potrebné rozhodnúť o argumentácii, ktorej cieľom je spochybniť predbežný výpočet IRR až do roku 2100.

190    Tretiu výhradu založenú na spochybnení období zohľadnených na účely výpočtu IRR (nevyhnutnosť pomoci) a výpočtu likvidnej medzery (primeranosť pomoci) treba preto zamietnuť.

191    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť druhú časť druhého žalobného dôvodu v celom jej rozsahu.

3.      O tretej časti založenej na tvrdení, že Komisia nesprávne dospela k záveru o nevyhnutnosti pomoci

192    V tretej časti druhého žalobného dôvodu žalobkyne uvádzajú tri výhrady založené po prvé na spochybnení časového obmedzenia pomoci, po druhé na spochybnení likvidnej medzery a po tretie na spochybnení výšky pomoci.

a)      O prvej výhrade založenej na spochybnení časového obmedzenia pomoci

193    Žalobkyne, ECSA, Trelleborg Hamn a VDR sa domnievajú, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o primeranosť predmetnej pomoci z dôvodu, že táto pomoc nie je časovo obmedzená a že v každom prípade dĺžka trvania 16 rokov po otvorení pevného spojenia uvedená v napadnutom rozhodnutí je príliš dlhá.

194    Komisia, ktorú podporuje Dánske kráľovstvo, spochybňuje túto argumentáciu.

195    V tejto súvislosti treba uviesť, že z odseku 36 oznámenia o DPSEZ vyplýva, že výber nástroja pomoci závisí od zlyhania trhu alebo od akéhokoľvek iného významného systémového zlyhania, ktoré má napraviť, pričom v prípade, že sa základný problém týka prístupu k financovaniu, členské štáty zvyčajne musia využívať pomoc vo forme podpory likvidity, ako je poskytnutie pôžičky alebo záruky. Pokiaľ ide o túto pomoc vo forme pôžičky alebo záruky, v poznámke pod čiarou č. 27 vloženej do odseku 36 oznámenia o DPSEZ sa uvádza, že pomoc vo forme záruk musí byť časovo obmedzená, zatiaľ čo pomoc vo forme úverov má byť viazaná lehotami splatnosti.

196    V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 348 napadnutého rozhodnutia uviedla, že dánske orgány ubezpečili, že Femern nebude využívať štátne úvery a štátne záruky, ktoré by spolu presiahli maximálnu zaručenú sumu vo výške 69,3 miliardy DKK (približne 9,3 miliardy eur), pričom sa spresňuje, že uvedené úvery a záruky sú prísne obmedzené na náklady na plánovanie a výstavbu pevného spojenia. Okrem toho podľa alternatívneho modelu likvidnej medzery, ktorý dánske orgány predložili v priebehu konania vo veci formálneho zisťovania, Komisia v odôvodnení 349 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že 16 rokov po začatí prevádzky budú všetky úvery so štátnou zárukou ukončené a všetky získané štátne úvery budú splatené. Ako vyplýva z odôvodnenia 350 napadnutého rozhodnutia, podľa Komisie z toho vyplýva pomoc rovnajúca sa likvidnej medzery vo výške 12,046 miliardy DKK (približne 1,615 miliardy eur). Navyše z odôvodnenia 351 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vzhľadom na to, že nemožno vylúčiť, že likvidná medzera bude nadhodnotená z dôvodu začlenenia rezervného rozpočtu, dánske orgány budú musieť prepočítať likvidnú medzeru najneskôr päť rokov po začatí prevádzky, pričom treba spresniť, že ak by likvidná medzera bola nižšia, ako sa pôvodne predpokladalo, maximálna zaručená suma by sa znížila na 66,1 miliardy DKK (približne 8,9 miliardy eur) a maximálne obdobie záruky by sa skrátila na jedenásť rokov od začiatku prevádzky.

197    V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenia, podľa ktorých dĺžka trvania pomoci nie je časovo obmedzená, treba po prvé zamietnuť tvrdenie žalobkýň, ECSA, Trelleborg Hamn a VDR založené na tom, že Komisia v podstate neposkytla nijaký údaj, pokiaľ ide o okamih poskytnutia pomoci. Ako totiž tvrdí Komisia, dátumy, keď boli tri individuálne pomoci postupne poskytnuté spoločnosti Femern, sú uvedené v odôvodnení 259 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho takéto tvrdenie nie je relevantné na účely tvrdenia, že Komisia porušila požiadavku vyplývajúcu z bodu 36 oznámenia DPSEZ, pripomenutú v bode 195 vyššie, podľa ktorej pomoc vo forme záruk musí byť časovo obmedzená a pomoc vo forme úverov má byť viazaná lehotami splatnosti. Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, oznámenie DPSEZ totiž nevyžaduje, aby boli určené konkrétne dátumy, takže nie je potrebné presne poznať okamih poskytnutia pomoci.

198    Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého v podstate pomoc nie je časovo obmedzená z dôvodu, že nie je možné určiť dátum ukončenia pomoci z dôvodu neistej povahy dátumu otvorenia pevného spojenia, treba uviesť, že Komisia sa v odôvodneniach 348 až 351 napadnutého rozhodnutia uistila, že na poskytnutie štátnych úverov a štátnych záruk sa stanovia časové obmedzenia.

199    Na jednej strane, ako sa uvádza v odôvodnení 349 napadnutého rozhodnutia, všetky úvery, na ktoré sa vzťahuje záruka, musia byť ukončené najneskôr 16 rokov po začatí prevádzky pevného spojenia a všetky štátne úvery musia byť splatené, pričom sa spresňuje, že po splatení skutočného dlhu nebude poskytnutá žiadna záruka, ak je obdobie splácania kratšie ako 16 rokov.

200    Na druhej strane štátne úvery a štátne záruky sú prísne obmedzené na financovanie nákladov na plánovanie a výstavbu pevného spojenia a dánske orgány nie sú oprávnené poskytnúť spoločnosti Femern takéto úvery a záruky vo výške, ktorá by presahovala maximálnu zaručenú sumu 69,3 miliardy DKK (približne 9,3 miliardy eur), pričom je spresnené, že uvedená suma zahŕňa aj úroky z dlhu upísaného na financovanie plánovania a výstavby pevného spojenia. Preto, ako uviedla Komisia, prípadné oneskorenia pri úplnom otvorení pevného spojenia by mali za následok zvýšenie dlhu upísaného na financovanie plánovania a výstavby pevného spojenia, ktoré je prísne obmedzené maximálnou zaručenou sumou a lehotou splatnosti 16 rokov po otvorení pevného spojenia. Z toho vyplýva, že ak by Femern potrebovala na dokončenie výstavby pevného spojenia štátne úvery alebo štátne záruky v kombinovanej sume, ktorá by presiahla maximálnu zaručenú sumu, dánske orgány by boli povinné oznámiť tieto dodatočné finančné prostriedky, na ktoré by sa nevzťahovalo vyhlásenie o zlučiteľnosti napadnutého rozhodnutia. Z toho vyplýva, že žalobkyne nemôžu tvrdiť, že by bolo v záujme spoločnosti Femern oddialiť úplné sprevádzkovanie pevného spojenia s cieľom predĺžiť dĺžku trvania pomoci.

201    Okrem toho treba uviesť, že keďže je možné, že likvidná medzera by mohla byť nadhodnotená z dôvodu začlenenia rezervného rozpočtu do zaručenej maximálnej sumy, Komisia v odôvodnení 351 napadnutého rozhodnutia vyžadovala, aby dánske orgány prepočítali likvidnú medzeru najneskôr päť rokov po spustení prevádzky pevného spojenia. V prípade, že by bola likvidná medzera nadhodnotená, maximálna zaručená suma by sa mohla znížiť na 66,1 miliardy DKK (približne 8,9 miliardy eur) a maximálne obdobie záruky by sa mohlo znížiť na jedenásť rokov od začiatku prevádzky.

202    Na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, podmienky obmedzenia trvania štátnych úverov a štátnych záruk v napadnutom rozhodnutí nie sú v rozpore s odôvodnením rozsudku z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942), z dôvodu, že dátum ukončenia pomoci nie je dostatočne presný.

203    V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že v rozsudku z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942), Všeobecný súd nerozhodol, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri preskúmaní primeranosti pomoci, ale že mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania z dôvodu vážnych ťažkostí týkajúcich sa posúdenia proporcionality pomoci. Pokiaľ ide konkrétne o trvanie záruk, Všeobecný súd konštatoval, že vzhľadom na čiastočne neurčitý charakter ich predmetu a mimoriadne dlhé a neurčité trvanie, či dokonca nepredvídateľné trvanie obdobia splácania dlhu, sa Komisia mala zaoberať proporcionalitou spornej pomoci.

204    Treba zdôrazniť, že žalobkyne sa mýlia, pokiaľ ide o rozsah incidenčného konštatovania týkajúceho sa dátumu otvorenia pevného spojenia uvedeného v bode 230 rozsudku z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942). Je pravda, že Všeobecný súd poukázal na neistý dátum otvorenia pevného spojenia. Zo znenia bodov 230 až 233 uvedeného rozsudku však vyplýva, že toto incidenčné konštatovanie predstavovalo len jednu zo skutočností, ktoré boli zohľadnené pri vyvodení záveru, že Komisia mala začať konanie vo veci formálneho zisťovania za okolností odlišných od okolností prejednávanej veci. Pokiaľ totiž ide o čiastočne neurčitý predmet záruk, Všeobecný súd uviedol, že sporné záruky sa vzťahovali na dlh, ktorý vznikol pri plánovaní, výstavbe a prevádzke pevného spojenia, ale že uvedené záruky sa nevzťahovali na konkrétnu sumu. Pokiaľ ide o mimoriadne dlhé a neurčité trvanie, či dokonca nepredvídateľné obdobie splácania dlhu, Všeobecný súd uviedol, že dánske orgány mohli poskytnúť nové záruky počas obdobia 55 rokov od dátumu otvorenia pevného spojenia. Všeobecný súd tak konštatoval, že účinok záruk výrazne presahuje obdobie 55 rokov od otvorenia pevného spojenia, teda až do splatenia úverov, na ktoré sa vzťahuje štátna záruka.

205    Treba konštatovať, že podmienky obmedzenia trvania štátnych úverov a štátnych záruk, ako sú definované v napadnutom rozhodnutí, nemožno porovnávať s podmienkami, ktoré upravovali poskytnutie záruk v rozhodnutí o výstavbe z roku 2015. Ako totiž vyplýva z odôvodnení 348 až 351 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa uistila, že predmet štátnych úverov a štátnych záruk bude prísne obmedzený, a to aj pokiaľ ide o maximálnu výšku dlhu, na ktorý možno poskytnúť záruku. Okrem toho sa vyžaduje, aby najneskôr do 16 rokov od začatia prevádzky pevného spojenia boli všetky úvery so zárukou uzavreté a aby sa splatili všetky štátne úvery. Navyše v prípade, že by bol schodok vo financovaní nadhodnotený, sa predpokladá zníženie maximálnej garantovanej sumy, ako aj dĺžky splácania úverov a záruk.

206    Z toho vyplýva, že žalobkyne nemôžu vytýkať Komisii, že porušila požiadavku časového obmedzenia pomoci vyplývajúcu z bodu 36 oznámenia DPSEZ.

207    V druhom rade treba preskúmať, či sa Komisia, ako tvrdia žalobkyne, ECSA, Trelleborg Hamn a VDR, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia z dôvodu, že obdobie 16 rokov od otvorenia pevného spojenia je príliš dlhé, keďže presahuje okamih, v ktorom bude Femern schopná na základe svojho peňažného toku financovať sa na trhu, takže po tomto okamihu by pomoc predstavovala prevádzkovú pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

208    Treba uviesť, že táto argumentácia sa zakladá na samostatnom výklade bodu 242 rozsudku z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942), v ktorom Všeobecný súd rozhodol, že platnosť pomoci by mala uplynúť v okamihu, keď by bol príjemca na základe svojho peňažného toku schopný požičať si na konkurenčnom trhu bez pomoci štátnych záruk alebo úverov. V tejto súvislosti Všeobecný súd spresnil, že tento okamih sa obvykle dosiahol, keď sa výška dlhu príjemcu znížila na úroveň, na ktorej mohli príjmy prekročiť prevádzkové náklady a splatenie dlhu za trhových podmienok, a teda pred úplným splatením dlhu. Podľa Všeobecného súdu by sa teda pomoc, ktorá presahuje túto úroveň, mohla považovať za prevádzkovú pomoc.

209    Bod 242 rozsudku z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942), nemožno pritom chápať ani vykladať nezávisle od kontextu, v ktorom rozhodoval Všeobecný súd, teda, ako vyplýva z bodu 240 tohto rozsudku, od kontextu sporných opatrení poskytnutých spoločnosti Femern, ktoré sa vzťahovali nielen na dlh spojený s plánovaním a výstavbou, ale aj na dlh týkajúci sa prevádzky pevného spojenia. Preto v bode 241 uvedeného rozsudku Všeobecný súd uviedol, že vzhľadom na to, že sporná pomoc pokrývala prevádzkové náklady pevného spojenia, nemožno vylúčiť, že do určitej miery môže predstavovať prevádzkovú pomoc, ktorej cieľom je oslobodiť podnik od nákladov, ktoré by musel bežne znášať v rámci bežného riadenia svojich činností, čo je dôvod, pre ktorý stanovil kritérium, na ktoré sa odvolávajú žalobkyne, ECSA, Trelleborg Hamn a VDR.

210    Treba konštatovať, že na rozdiel od rozhodnutia týkajúceho sa výstavby z roku 2015, ktoré Všeobecný súd zrušil rozsudkom z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942), najmä z odôvodnenia 348 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že štátne úvery a štátne záruky sú striktne obmedzené na financovanie nevyhnutné na pokrytie nákladov vynaložených počas fázy plánovania a výstavby pevného spojenia. Z toho vyplýva, že v prípade neexistencie úverov alebo záruk, ktoré by mohli pokryť prevádzkové náklady, Komisia nebola povinná obmedziť trvanie pomoci na okamih, keď je príjemca na základe svojho peňažného toku schopný požičať si na konkurenčnom trhu bez pomoci štátnych záruk alebo úverov.

211    V každom prípade žalobkyne, ECSA, Trelleborg Hamn a VDR nepredložili nijaký dôkaz, ktorý by umožňoval preukázať, že hranica 16 rokov od otvorenia pevného spojenia je zjavne nesprávna. Žalobkyne sa totiž obmedzujú na tvrdenie, že prevádzkové príjmy subjektov poverených výstavbou a prevádzkou pevných spojení cez Grand‑Belt a nížinu Øresundu presiahli výšku prevádzkových nákladov a nákladov splácania dlhu od štvrtého alebo piateho roka od otvorenia uvedených spojení. Okrem toho, že toto tvrdenie nie je podložené dôkazmi, však žalobkyne nepreukázali ani to, že Femern by sa nachádzala v situácii porovnateľnej so situáciou subjektov poverených výstavbou a prevádzkou pevného spojenia cez Grand‑Belt a nížinu Øresund, najmä pokiaľ ide o odmenu požadovanú za štátne úvery a štátne záruky, ani skutočnosť, že subjekty poverené uvedenými spojeniami mohli využívať štátne záruky spôsobilé pokryť prevádzkové náklady.

212    Treba preto konštatovať, že žalobkyne, ECSA, Trelleborg Hamn a VDR nepreukázali, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že obmedzila trvanie pomoci na obdobie 16 rokov od otvorenia pevného spojenia.

213    Preto treba zamietnuť prvú výhradu založenú na spochybnení časového obmedzenia pomoci.

b)      O druhej výhrade založenej na spochybnení likvidnej medzery

214    Druhá výhrada tretej časti druhého žalobného dôvodu sa delí na tri podvýhrady, z ktorých prvá je založená na spochybnení príjmov zohľadnených pri výpočte likvidnej medzery, druhá na spochybnení nákladov zohľadnených pri výpočte likvidnej medzery a tretia na spochybnení dĺžky trvania uplatnenej na účely výpočtu likvidnej medzery.

215    Keďže tretia podvýhrada už bola preskúmaná v bodoch 168 až 190 vyššie, v rámci tretej výhrady druhej časti druhého žalobného dôvodu, zostáva preskúmať dôvodnosť prvej a druhej podvýhrady.

1)      O prvej podvýhrade založenej na spochybnení príjmov

216    Žalobkyne, DFA a Rederi Nordö‑Link tvrdia, že pri určovaní likvidnej medzery Komisia podcenila príjmy spoločnosti Femern s cieľom umelo zvýšiť likvidnú medzeru.

217    Komisia, ktorú podporuje Dánske kráľovstvo, spochybňuje túto argumentáciu.

218    V prejednávanej veci, pokiaľ ide o príjmy z pevného spojenia, Komisia v odôvodnení 322 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že prognózy cestnej premávky boli primerané, najmä v rozsahu, v akom tieto prognózy zohľadňujú prerozdelenie dopravy spojené so znížením mýta za pevné spojenie Grand‑Belt, ako aj zachovanie hospodárskej súťaže v oblasti služieb trajektov. V tejto súvislosti uviedla, že uvážlivý investor by vo svojej finančnej analýze zohľadnil zachovanie trajektových služieb, a domnieva sa, že služba s frekvenciou jednej hodiny je primeraná.

219    Okrem toho v odôvodnení 323 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o odhadované ceny, Komisia uviedla, že prevádzkové príjmy výrazne prekračovali prevádzkové náklady a že nemožno vyžadovať, aby ceny kompenzovali všetky náklady vrátane stavebných nákladov. Spresnila však, že odhadované ceny v modeli likvidnej medzery nemohli byť umelo nízke. V prejednávanej veci uviedla, že dánska právna úprava v zásade stanovila, že cenová úroveň cestnej dopravy sa musí nachádzať na úrovni cien uplatňovaných na trase trajektov medzi mestami Rødby a Puttgarden v roku 2007, upravenej v závislosti od všeobecného zvýšenia cien v čase začatia prevádzky. V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že prognózy dopravy boli vypracované na základe týchto cien a že zavedenie diferencovanej štruktúry cien by malo obmedzený vplyv na príjmy. Komisia preto dospela k záveru, že odhadované príjmy z cestnej dopravy boli vierohodné a primerané. Pokiaľ ide o príjmy pochádzajúce zo železničnej dopravy, Komisia v odôvodnení 324 napadnutého rozhodnutia usúdila, že základ pre výpočet uvedených príjmov bol primeraný.

220    Treba konštatovať, že touto podvýhradou sa žalobkyne, DFA a Rederi Nordö‑Link obmedzujú na spochybnenie skutočnosti, že na to, aby Komisia dospela k záveru, že príjmy z cestnej dopravy možno považovať za vierohodné a primerané, súhlasila s predpokladom cien na úrovni cien uplatňovaných na trajektovej trase medzi mestami Rødby a Puttgarden v roku 2007, upravených o infláciu.

221    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa odseku 31 oznámenia DPSEZ likvidný rozdiel predstavuje rozdiel medzi pozitívnym a negatívnym peňažným tokom počas trvania investície, ktoré sú zúčtované na ich diskontnú hodnotu na základe primeranej diskontnej sadzby, ktorá odráža mieru návratnosti potrebnú na to, aby príjemca realizoval projekt, a to hlavne vzhľadom na hroziace riziká.

222    Okrem toho, keďže likvidná medzera má za cieľ určiť, do akej miery by projekt mohol byť financovaný za trhových podmienok, Komisia, DFA a Rederi Nordö‑Link sa správne domnievajú, že je potrebné zohľadniť konanie súkromného investora na trhu, ktorý by sa v čo najväčšej možnej miere snažil stanoviť príjmy na úrovni umožňujúcej v čo najväčšej možnej miere získať späť investičné náklady.

223    Práve s prihliadnutím na tieto úvahy treba preskúmať tvrdenia, ktoré uvádzajú žalobkyne, DFA a Rederi Nordö‑Link.

224    Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého sa Komisia v podstate dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď pripustila, že príjmy spoločnosti Femern nekompenzovali všetky jej náklady, vrátane nákladov na výstavbu pevného spojenia, treba uviesť, že odsek 31 oznámenia DPSEZ nemožno vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby príjmy pokrývali všetky náklady, ktoré znáša príjemca pomoci. Ako totiž uviedla Komisia v odôvodnení 323 napadnutého rozhodnutia, ak by sa malo vyžadovať, aby príjmy boli stanovené na úrovni, ktorá by umožnila pokryť všetky náklady na výstavbu a prevádzku, nešlo by o likvidnú medzeru, takže žiadna pomoc by nemohla byť schválená, aj keď je potrebná na realizáciu investičného projektu.

225    Okrem toho, ako správne tvrdí Komisia, skutočnosť, že ceny sú vyššie, nevedie automaticky k zvýšeniu príjmov z dôvodu pružnosti dopytu vo vzťahu k cene. V tejto súvislosti treba konštatovať, že žalobkyne, DFA a Rederi Nordö‑Link nespochybňujú konštatovanie uvedené v odôvodnení 323 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého z finančnej analýzy z roku 2016 vyplýva, že diferencovaná cenová štruktúra má len relatívne obmedzený vplyv na celkové príjmy.

226    Navyše žalobkyne vo svojej replike pripúšťajú, že vyššie ceny automaticky neznamenajú zvýšenie príjmov z dôvodu konkurencie iných subjektov na trhu. Na rozdiel od toho, čo tvrdia, takáto okolnosť neznamená, že zvolený obchodný model pevného spojenia nie je vhodný, ale potvrdzuje, že poskytnutie pomoci je nevyhnutné na realizáciu takéhoto projektu.

227    Po druhé treba konštatovať, že žalobkyne, DFA a Rederi Nordö‑Link nepredložili nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, že bolo možné dosiahnuť vyššie príjmy stanovením vyšších cien pre cestnú premávku.

228    V prvom rade treba uviesť, že tvrdenie združení DFA a Rederi Nordö‑Link, podľa ktorého by v podstate ceny za používanie pevného spojenia mali byť vyššie ako ceny za trajektové služby ponúkané na spojení medzi mestami Rødby a Puttgarden z dôvodu, že pevné spojenie poskytuje lepšiu službu ako prevádzkovatelia trajektov, nie je podložené nijakým dôkazom. Títo vedľajší účastníci konania totiž neodkazujú na nijaký dôkaz o cenách uplatňovaných súčasným prevádzkovateľom trajektov na spojení medzi mestami Rødby a Puttgarden. Preto DFA a Rederi Nordö‑Link nemôžu tvrdiť, že ceny za používanie pevného spojenia sú skutočne rovnaké alebo nižšie ako ceny uplatňované súčasným prevádzkovateľom trajektov na tomto spojení.

229    Ďalej treba konštatovať, že príklad sadzieb uplatňovaných spoločnosťou Eurotunnel, na ktoré sa odvolávajú DFA a Rederi Nordö‑Link, nie je podložený nijakým dôkazom. Okrem toho v rozsahu, v akom sa týka pevného spojenia tunela pod Lamanšským prielivom, tento príklad nemôže byť relevantný, keďže zo skutočností uvedených v spise vyplýva, že toto pevné spojenie sa predpokladá len pre železničnú dopravu. Treba však uviesť, že ani žalobkyne, ani títo vedľajší účastníci konania nespochybňujú konštatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 324 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého je základ pre výpočet príjmov z prevádzky železníc primeraný.

230    Napokon, pokiaľ ide o príklad mosta Rion‑Antirion (Grécko), skutočnosť, že ceny cestnej dopravy prostredníctvom pevného spojenia sú vyššie ako ceny trajektov, nemôže byť relevantná, ak neexistujú prvky kontextu, ktoré by mohli preukázať, že situácia na tomto pevnom spojení by bola prinajmenšom do určitej miery porovnateľná so situáciou pevného spojenia cez Fehmarnskú úžinu. V prípade neexistencie údajov týkajúcich sa stavebných nákladov, spôsobov financovania mosta Rion‑Antirion alebo prípadného cenového rámca za používanie tohto spojenia orgánmi verejnej moci nemožno vyvodiť žiadny záver z rozdielu medzi cenami uplatňovanými za cestnú dopravu využívajúcu tento most a cenami predpokladanými za využívanie cestnej časti pevného spojenia.

[omissis]

235    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobkyne, DFA a Rederi Nordö‑Link nepreukázali, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia spočívajúceho v podhodnotení príjmov zohľadnených pri výpočte likvidnej medzery.

236    Prvú podvýhradu založenú na spochybnení príjmov zohľadnených pri výpočte likvidnej medzery preto treba zamietnuť.

2)      O druhej podvýhrade založenej na spochybnení nákladov

237    Žalobkyne, DFA a Rederi Nordö‑Link sa domnievajú, že Komisia sa dopustila pochybenia, keď zahrnula náklady na refinancovanie pôžičiek do výpočtu likvidnej medzery.

238    Komisia, ktorú podporuje Dánske kráľovstvo, spochybňuje túto argumentáciu.

239    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry prevádzkovú pomoc, ktorá má zachovať existujúci stav alebo odbremeniť podnik od nákladov, ktoré by obvykle musel znášať v rámci svojej bežnej prevádzky alebo obvyklých činností, v zásade nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky zo 6. novembra 1990, Taliansko/Komisia, C‑86/89, EU:C:1990:373, bod 18; z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C‑594/18 P, EU:C:2020:742, bod 119, a z 12. júla 2018, Rakúsko/Komisia, T‑356/15, EU:T:2018:439, bod 579).

240    Okrem toho, ako bolo pripomenuté v bode 221 vyššie, z odseku 31 oznámenia DPSEZ vyplýva, že maximálna výška pomoci sa určí podľa likvidnej medzery určenej vo vzťahu k oprávneným nákladom. Pokiaľ ide o oprávnené náklady v rámci opatrení pomoci na dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu, v písmene h) prílohy k oznámeniu DPSEZ sa uvádza, že možno uznať iné náklady ako tie, ktoré sú uvedené v písmenách a) až g) uvedenej prílohy, ak sú odôvodnené a ak sú neoddeliteľne spojené s realizáciou projektu, s výnimkou prevádzkových nákladov, na ktoré sa nevzťahuje písmeno g), ktoré sa týka pomoci na projekt prvého priemyselného rozvoja.

241    V prejednávanej veci Komisia na jednej strane v odôvodnení 320 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že oprávnené náklady sa obmedzovali na náklady na výstavbu projektu, ktoré zahŕňajú náklady na plánovanie, ako aj náklady na propagáciu, marketing a informácie. Na druhej strane v odôvodneniach 325 a 326 napadnutého rozhodnutia pripomenula, že otázka, či prevádzkové náklady mohli byť zahrnuté do výpočtu likvidnej medzery, bola odlišná od otázky, či bola poskytnutá prevádzková pomoc. Uviedla, že odsek 31 oznámenia DPSEZ odkazuje na rozdiel medzi kladnými peňažnými tokmi a zápornými peňažnými tokmi na účely stanovenia medzery vo financovaní, pričom spresnila, že logika, na ktorej je založené investičné rozhodovanie, spočíva v porovnaní investičných nákladov ex ante s budúcimi príjmami a budúcimi prevádzkovými nákladmi. V tejto súvislosti Komisia takisto spresnila, že investori zvyčajne neprijmú kladné investičné rozhodnutie, pokiaľ sa toto porovnanie prejaví zápornou čistou súčasnou hodnotou alebo čistou súčasnou hodnotou. Okrem toho Komisia uviedla, že túto metódu potvrdzujú kritériá zlučiteľnosti stanovené v nariadení Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 [ZFEÚ] (Ú. v. EÚ L 187, 2014, s. 1).

242    V prvom rade treba uviesť, že vyjadrenia žalobkýň a združení DFA a Rederi Nordö‑Link neobsahujú žiadnu argumentáciu podloženú na podporu tvrdenia, podľa ktorého sa Komisia dopustila pochybenia, keď začlenila prevádzkové náklady do záporných peňažných tokov investičného projektu. Konkrétne nie je výslovne uvedené žiadne tvrdenie na spochybnenie dôvodnosti zistení Komisie v odôvodneniach 325 a 326 napadnutého rozhodnutia.

243    Na otázku Všeobecného súdu položenú na pojednávaní s cieľom spresniť ich argumentáciu žalobkyne uviedli, že rozsudok z 19. septembra 2018, HH Ferries a i./Komisia (T‑68/15, EU:T:2018:563), zakazuje zahrnúť prevádzkové náklady do likvidnej medzery. Žalobkyne tiež uviedli, že tento zákaz vyplýva z prílohy k oznámeniu DPSEZ, ktorá vylučuje prevádzkové náklady z oprávnených nákladov. Okrem toho Rederi Nordö‑Link tvrdí, že zohľadnenie prevádzkových nákladov v likvidnej medzere znamená povolenie prevádzkovej pomoci a umelé zvýšenie likvidnej medzery.

244    Po prvé treba uviesť, že ako tvrdí Komisia, zahrnutie prevádzkových nákladov do záporných peňažných tokov investičného projektu na účely výpočtu likvidnej medzery nemá za následok poskytnutie prevádzkovej pomoci. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 323 napadnutého rozhodnutia, prevádzkové príjmy, ktoré by sa zároveň mali zohľadniť aj ako kladné peňažné toky, značne prekračujú prevádzkové náklady. Preto Rederi Nordö‑Link nemôže tvrdiť, že zahrnutie prevádzkových nákladov do likvidnej medzery by malo za následok poskytnutie prevádzkovej pomoci.

245    Po druhé treba konštatovať, že tvrdenie združení DFA a Rederi Nordö‑Link, podľa ktorého by zahrnutie prevádzkových nákladov do výpočtu likvidnej medzery malo za následok umelé zvýšenie tejto medzery, nemôže postačovať na vyvodenie záveru, že Komisia porušila odsek 31 oznámenia DPSEZ tým, že zahrnula prevádzkové náklady do výpočtu likvidnej medzery. Ako totiž bolo pripomenuté v bode 241 vyššie, Komisia v odôvodnení 326 napadnutého rozhodnutia vysvetlila dôvody, pre ktoré boli prevádzkové náklady neoddeliteľnou súčasťou analýzy likvidnej medzery. Z toho vyplýva, že vzhľadom na neexistenciu skutočností, ktoré by mohli spochybniť platnosť týchto vysvetlení, toto tvrdenie nemôže uspieť.

246    Pokiaľ ide o rozsudok z 19. septembra 2018, HH Ferries a i./Komisia (T‑68/15, EU:T:2018:563), Všeobecný súd nemusel vykladať pojem „medzera vo financovaní“ v zmysle odseku 31 oznámenia DPSEZ. Z toho vyplýva, že žalobkyne nemôžu dôvodne tvrdiť, že tento rozsudok možno vykladať tak, že zakazuje zahrnúť prevádzkové náklady do výpočtu likvidnej medzery.

247    V dôsledku toho treba konštatovať, že žalobkyne, DFA a Rederi Nordö‑Link nepreukázali, že výpočet likvidnej medzery vykonaný Komisiou je v rozpore s odsekom 31 oznámenia DPSEZ z dôvodu zahrnutia prevádzkových nákladov do záporných peňažných tokov investičného projektu.

248    V druhom rade treba konštatovať, že žalobkyne, DFA a Rederi Nordö‑Link tiež vychádzajú z rozsudku z 19. septembra 2018, HH Ferries a i./Komisia (T‑68/15, EU:T:2018:563), na podporu tvrdenia, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď v odôvodnení 294 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že záruky poskytnuté na refinancované úvery týkajúce sa nákladov na plánovanie a výstavbu nepredstavujú prevádzkovú pomoc.

249    V tejto súvislosti treba uviesť, že z rozsudku z 19. septembra 2018, HH Ferries a i./Komisia (T‑68/15, EU:T:2018:563), a najmä z jeho bodov 107, 108 a 111 vyplýva, že nemožno vylúčiť, že štátne záruky poskytnuté na pokrytie prevádzkových nákladov príjemcu pomoci môžu predstavovať prevádzkovú pomoc. Z toho však nevyplýva, že záruky, ako sú záruky poskytnuté na refinancované úvery týkajúce sa nákladov na plánovanie a výstavbu, a nie prevádzkové náklady, predstavujú takúto prevádzkovú pomoc.

250    Treba však konštatovať, že ako vyplýva z odôvodnení 292 a 293 napadnutého rozhodnutia, dánske orgány obmedzili poskytovanie štátnych úverov a štátnych záruk na financovanie nevyhnutné na pokrytie nákladov vynaložených počas fázy plánovania a výstavby s výnimkou prevádzkových nákladov. Vzhľadom na toto obmedzenie sa Komisia mohla oprávnene domnievať, že ide o investičnú pomoc bez toho, aby tento záver mohol byť spochybnený, ako to tvrdia žalobkyne, DFA a Rederi Nordö‑Link závermi Všeobecného súdu v rozsudku z 19. septembra 2018, HH Ferries a i./Komisia (T‑68/15, EU:T:2018:563).

251    Pokiaľ ide o tvrdenie združení DFA a Rederi Nordö‑Link, podľa ktorého by Femern získala prevádzkovú pomoc z dôvodu, že opatrenia pomoci v jej prospech môžu trvať 16 rokov po úplnom otvorení pevného spojenia, hoci toto obdobie by trvalo po tom, čo bude tento subjekt schopný sa na základe svojho peňažného toku financovať na konkurenčnom trhu bez pomoci, treba uviesť, že toto tvrdenie splýva s tvrdením, ktoré už bolo preskúmané v bodoch 208 až 212 vyššie, a preto musí byť zamietnuté z rovnakých dôvodov.

252    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba konštatovať, že Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že refinancovanie úverov týkajúcich sa nákladov na plánovanie a výstavbu nepredstavuje prevádzkovú pomoc.

253    Druhú podvýhradu založenú na spochybnení nákladov zohľadnených pri výpočte likvidnej medzery preto treba zamietnuť.

c)      O tretej výhrade založenej na spochybnení výšky pomoci

254    Žalobkyne, FSS, DFA a Rederi Nordö‑Link tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri výpočte výšky pomoci.

255    Komisia, ktorú podporuje Dánske kráľovstvo, spochybňuje túto argumentáciu.

256    V prvom rade treba overiť, či – ako tvrdia žalobkyne a DFA – vzhľadom na to, že Femern nemá schopnosť splácať svoje úvery, ako to vyplýva zo správy o obchodnom záujme z roku 2001 v súlade s bodom 4.1 oznámenia o zárukách, mala výška pomoci zodpovedať, na rozdiel od toho, čo uviedla Komisia, hodnote všetkých úverov, na ktoré sa vzťahujú štátne záruky, a všetkých štátnych úverov.

257    V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa bodu 4.1 tretieho odseku písm. a) oznámenia o zárukách „pri spoločnostiach, ktoré majú ťažkosti, trhový poskytovateľ záruky, pokiaľ existuje, v čase poskytnutia záruky bude účtovať vysoký poplatok podľa miery očakávanej platobnej neschopnosti[, ak] sa pravdepodobnosť, že dlžník nebude schopný pôžičku splatiť, javí ako mimoriadne vysoká, táto trhová sadzba nemusí existovať a vo výnimočných prípadoch sa prvok pomoci v záruke môže ukázať taký vysoký ako suma skutočne krytá touto zárukou“.

258    Z bodu 4.1 tretieho odseku písm. a) oznámenia o zárukách tak vyplýva, že iba v prípade podniku v ťažkostiach a za výnimočných okolností sa prvok pomoci v záruke rovná celkovej sume pôžičiek krytých zárukou. Vzhľadom na závažné dôsledky takéhoto prístupu totiž možnosť vypočítať výhodu vyplývajúcu zo štátnej záruky ako rovnajúcu sa celej sume zaručeného úveru nemôže byť odôvodnená len skutočnosťou, že podnik, ktorý je príjemcom, je v ťažkostiach. Komisia má teda možnosť použiť tento prístup len v prípade výnimočných okolností a len ak podnik v ťažkostiach nie je schopný splatiť pôžičku krytú zárukou svojimi vlastnými prostriedkami.

259    V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 346 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že prvok pomoci nemusí zodpovedať všetkým sumám krytým štátnymi úvermi a úvermi so štátnou zárukou z dôvodu, že situácia spoločnosti Femern nespadá pod výnimočné okolnosti uvedené v bode 4.1 treťom odseku písm. a) oznámenia o zárukách.

260    Treba konštatovať, že žalobkyne a DFA nepredložili nijaký dôkaz, ktorý by umožňoval dospieť k záveru, že Femern je podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach, ani že by táto spoločnosť nebola schopná splatiť úvery kryté dlhom upísaným na pokrytie nákladov na plánovanie a na výstavbu.

261    Na podporu svojej argumentácie totiž žalobkyne a DFA vychádzajú výlučne zo správy o obchodnom záujme z roku 2001, z ktorej vyplýva, že projekt pevného spojenia nemôže byť realizovaný súkromným sektorom bez značnej verejnej podpory. Hoci takáto skutočnosť môže byť relevantná na určenie, či štátne úvery a štátne záruky poskytnuté spoločnosti Femern predstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, alebo na určenie, že takýto projekt nemožno realizovať bez pomoci, nestačí na preukázanie, že Femern by bola podnikom v ťažkostiach, ktorý by v štádiu prevádzky pevného spojenia nebol schopný splácať dlh upísaný na pokrytie nákladov na plánovanie a výstavbu.

262    Preto sa treba domnievať, že žalobkyne a DFA nepreukázali, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že výška pomoci nemôže zodpovedať všetkým sumám krytým štátnymi úvermi a úvermi so štátnou zárukou.

263    V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého Femern nevyplatí prémiu stanovenú v odôvodneniach 342 a 343 napadnutého rozhodnutia, treba uviesť, že na podporu tohto tvrdenia žalobkyne uvádzajú len skutočnosti, ktoré nastali po prijatí napadnutého rozhodnutia, a to vyhlásenie dánskeho ministra dopravy z 24. apríla 2020 a návrh z 5. decembra 2020 týkajúci sa zmeny zákona o výstavbe z roku 2015. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zákonnosť rozhodnutia Komisie v oblasti štátnej pomoci sa musí posúdiť v závislosti od informácií, ktoré Komisia mohla mať k dispozícii v čase prijatia tohto rozhodnutia (rozsudky z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 234/84, EU:C:1986:302, bod 16, a z 12. júla 2018, Rakúsko/Komisia, T‑356/15, EU:T:2018:439, bod 333). Z toho vyplýva, že toto tvrdenie žalobkýň nemôže spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

[omissis]

275    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba tretiu výhradu založenú na spochybnení výšky pomoci zamietnuť.

276    Preto je potrebné zamietnuť tretiu časť druhého žalobného dôvodu v celom jej rozsahu.

4.      O štvrtej časti založenej na spochybnení analýzy predchádzania neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže a kritéria vyváženosti

277    Žalobkyne, ktoré podporujú FSS, DFA, Rederi Nordö‑Link, ECSA, Trelleborg Hamn, Aktionsbündnis, NABU a VDR, tvrdia, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že negatívne účinky pevného spojenia na hospodársku súťaž nemohli vyvážiť jeho pozitívne účinky.

278    Komisia, ktorú podporuje Dánske kráľovstvo, spochybňuje túto argumentáciu.

[omissis]

280    V prejednávanej veci, pokiaľ ide o pozitívne účinky, Komisia v odôvodnení 359 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že cieľom pevného spojenia je presadzovať mobilitu, integráciu a kultúrnu výmenu ľudí žijúcich na oboch stranách uvedeného spojenia, ako aj zlepšiť spojenie medzi severskými krajinami a strednou Európou pre cestujúcich a cestnú a železničnú nákladnú dopravu. V tomto zmysle Komisia poznamenala, že očakávané prínosy vyplývajúce z pevného spojenia boli na európskej úrovni uznané zaradením tohto spojenia do zoznamu prioritných projektov siete TEN‑T. Komisia okrem toho poukázala na pozitívny účinok na určité hospodárske odvetvia v regióne, ako sú čerpacie stanice, maloobchod, reštaurácie, hotely, zábavné parky a železničná a autobusová doprava. Komisia okrem toho dospela k záveru, že pevné spojenie zlepší prístup k železničnej doprave s možnosťou presunu nákladu a cestujúcich z ciest na železnicu.

281    Pokiaľ ide o negatívne účinky, Komisia v odôvodnení 360 napadnutého rozhodnutia uviedla, že otvorenie pevného spojenia bude mať negatívne dôsledky na prevádzkovateľov trajektových služieb, ktorí zabezpečujú spojenie medzi mestami Rødby a Puttgarden a na iné spojenia, ako aj na činnosti prístavov, ktoré tieto trajekty využívajú. V tejto súvislosti Komisia konštatovala, že právomoc spoločnosti Femern zaťažovať prevádzku trajektov je obmedzená z toho dôvodu, že pomoc bola obmedzená na financovanie potrebné na pokrytie nákladov, ktoré vznikli vo fáze plánovania a výstavby pevného spojenia, a to v rozsahu likvidnej medzery. Komisia preto usudzuje, že hlavný vplyv na činnosť prevádzkovateľov trajektov vyplýva z rozhodnutia orgánov verejnej moci vybudovať pevné spojenie, ktoré ponúka alternatívu k existujúcim dopravným službám, a že jej neprináleží spochybniť voľbu orgánov verejnej moci.

282    Navyše v odôvodneniach 361 až 363 napadnutého rozhodnutia Komisia postupne skúmala riziko nadmernej kapacity na trhu, riziko dominantného postavenia a všeobecný vplyv na hospodársku súťaž, ako aj riziko uzavretia trhu.

283    Komisia po tom, čo pripomenula, že jej neprináleží posudzovať účinky rozhodnutia orgánov verejnej moci rozhodnúť o výstavbe pevného spojenia po zvážení negatívnych a pozitívnych účinkov, v odôvodnení 365 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, že opatrenia pomoci poskytnutej spoločnosti Femern zníženej v revidovanej notifikácii v nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania, mali len obmedzený vplyv na hospodársku súťaž a obchod, ktorý bol vyvážený pozitívnymi účinkami, pokiaľ ide o prispievanie k cieľu spoločného európskeho záujmu.

284    V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň a združení FSS, ECSA a Rederi Nordö‑Link, podľa ktorého Komisia opomenula vyčísliť pozitívne a negatívne účinky pomoci na účely posúdenia závažnosti narušenia hospodárskej súťaže, treba uviesť, že je prípustné, aby zohľadnenie pozitívnych a negatívnych účinkov pomoci mohlo byť stručné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia, T‑630/15, neuverejnený, EU:T:2018:942, bod 255), či dokonca implicitne vyvodené z preskúmania účinkov pomoci na hospodársku súťaž a obchod v prípade, keď sú negatívne účinky pomoci obmedzené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2016, Magic Mountain Kletterhallen a i./Komisia, T‑162/13, neuverejnený, EU:T:2016:341, bod 110).

285    Okrem toho treba konštatovať, že odseky 41 až 43 oznámenia DPSEZ sa obmedzujú na stanovenie zásad na účely posúdenia zváženia pozitívnych a negatívnych účinkov pomoci bez toho, aby vyžadovali vyčíslenie týchto účinkov. Komisii preto nemožno vytýkať, že neposúdila uvedené pozitívne a negatívne účinky na základe číselných prvkov zohľadňujúcich veľkosť príjemcu pomoci, jeho podiel na trhu vo vzťahu k jeho konkurentom a význam sumy poskytnutej pomoci.

[omissis]

287    Komisii preto nemožno vytýkať, že nevyčíslila pozitívne a negatívne účinky pomoci na účely posúdenia závažnosti narušenia hospodárskej súťaže.

288    V druhom rade treba preskúmať, či sa Komisia, ako tvrdia žalobkyne, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď v odôvodnení 360 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že schopnosť spoločnosti Femern narušiť hospodársku súťaž na prevádzkovateľov trajektov bola obmedzená skutočnosťou, že výška pomoci bola obmedzená likvidnou medzerou.

289    Treba uviesť, že pokiaľ ide o negatívne účinky pevného spojenia na existujúce dopravné služby a najmä na činnosti prevádzkovateľov trajektových služieb, Komisia v odôvodnení 360 napadnutého rozhodnutia rozlišovala medzi negatívnymi účinkami, ktoré možno pripísať rozhodnutiu orgánov verejnej moci vybudovať pevné spojenie, ktoré ponúka alternatívu k existujúcim druhom dopravy, a negatívnymi účinkami, ktoré možno pripísať opatreniam pomoci poskytnutej spoločnosti Femern. Komisia zastáva názor, že sa v rámci zváženia pozitívnych a negatívnych účinkov musí obmedziť na preskúmanie negatívnych účinkov vyplývajúcich z opatrení pomoci poskytnutých tomuto podniku.

290    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že už bolo rozhodnuté, že v rámci kontroly štátnej pomoci Komisii neprináleží spochybňovať rozhodnutie orgánov verejnej moci rozhodnúť o výstavbe infraštruktúry, ktorá je alternatíva k existujúcim prostriedkom dopravy, z dôvodu, že takýto projekt predstavuje riešenie, ktoré celkovo prináša pozitívne výsledky, a to ani v prípade, že by uvedenie spomínanej infraštruktúry do prevádzky viedlo k zániku existujúcich dopravných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia, T‑630/15, EU:T:2018:942, bod 256).

291    Komisia preto mohla oprávnene konštatovať, že jej prináležalo obmedziť svoje preskúmanie na negatívne účinky opatrení pomoci poskytnutých spoločnosti Femern.

292    Pokiaľ však ide o negatívne účinky vyplývajúce z poskytnutia pomoci spoločnosti Femern, Komisia zistila, že financovanie poskytnuté spoločnosti Femern pokrývalo náklady na plánovanie a výstavbu pevného spojenia v rozsahu likvidnej medzery, že výšku poplatkov za využívanie pevného spojenia riadili orgány verejnej moci a že možnosť tejto spoločnosti poskytovať zľavy bola obmedzená potrebou zabezpečiť dostatočné príjmy na úhradu prevádzkových nákladov a splácanie úverov dohodnutých na financovanie plánovania a výstavby pevného spojenia. Komisia preto dospela k záveru, že právomoc spoločnosti Femern ovplyvňovať prevádzku trajektov je obmedzená a že hlavné negatívne účinky vyplývajú z rozhodnutia orgánov verejnej moci vybudovať pevné spojenie.

293    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého obmedzenie výšky pomoci na úrovni likvidnej medzery v podstate nie je relevantné na preukázanie toho, že pomoc neprimerane nenarúša hospodársku súťaž z dôvodu, že ide o skutočnosť, ktorá bola zohľadnená v štádiu preskúmania proporcionality pomoci, treba pripomenúť, že potreba vyváženia očakávaných pozitívnych účinkov z hľadiska dosiahnutia cieľov uvedených v článku 107 ods. 3 písm. a) až e) ZFEÚ s negatívnymi účinkami pomoci z hľadiska narušenia hospodárskej súťaže a ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi je len vyjadrením zásady proporcionality a zásady reštriktívneho výkladu výnimiek uvedených v článku 107 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júna 2019, a&o hostel and hotel Berlin/Komisia, T‑578/17, neuverejnený, EU:T:2019:437, bod 124).

294    Okrem toho, keďže cieľom zásady proporcionality je obmedziť pomoc na nevyhnutné minimum, aby sa obmedzili narušenia vnútorného trhu, treba konštatovať, že Komisia môže v štádiu zváženia pozitívnych a negatívnych účinkov opatrení pomoci oprávnene použiť zistenia vykonané v rámci preskúmania primeranosti pomoci. V tomto prípade obmedzenie výšky pomoci na výšku medzery vo financovaní investičného projektu viedlo k tomu, že financovanie poskytnuté spoločnosti Femern bolo obmedzené na 27,3 % oprávnených nákladov. Vzhľadom na to, že preskúmanie proporcionality štátnej pomoci a preskúmanie zváženia pozitívnych a negatívnych účinkov sú vnútorne prepojené, takéto obmedzenie výšky pomoci predstavuje relevantnú skutočnosť na účely konštatovania, že negatívne účinky vyplývajúce z opatrení pomoci sú obmedzené.

295    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, ktorým v podstate tvrdia, že Femern by mohla využiť možnosť, ktorú jej priznáva bod 42 ods. 3 zákona o výstavbe z roku 2015, na poskytnutie zliav s cieľom stanoviť nižšie ceny, ako sú ceny uplatňované prevádzkovateľmi trajektov, treba poukázať na to, že ide o čisto hypotetické tvrdenie, a to o to viac, ako pripomenula Komisia, že Femern je povinná vytvárať dostatočné príjmy, aby mohla nielen zaplatiť svoje prevádzkové náklady, ale aj vrátiť úvery dohodnuté na financovanie plánovania a výstavby pevného spojenia. V prípade, že by prípadné zľavy poskytnuté spoločnosťou Femern viedli k výraznému zníženiu jej príjmov, táto spoločnosť by nemusela byť schopná splatiť štátne úvery ani úvery so štátnou zárukou v lehotách stanovených v odôvodneniach 349 a 351 napadnutého rozhodnutia.

296    V treťom rade treba overiť, či sa Komisia, ako tvrdia žalobkyne, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri skúmaní niektorých negatívnych skutočností, ktoré by samostatne alebo spoločne mohli vyvážiť pozitívne účinky pomoci.

297    Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň a združení FSS, DFA, ECSA a VDR, podľa ktorého Komisia nesprávne dospela k záveru, že pomoc nebude mať za následok nadmernú kapacitu na trhu s prechodom cez Fehmarnskú úžinu, treba uviesť, že je založené na nesprávnom výklade napadnutého rozhodnutia.

298    V odôvodnení 361 napadnutého rozhodnutia sa totiž Komisia uspokojila s tým, že poukázala na tvrdenie, podľa ktorého „Scandlines a ostatné ďalej tvrdili, že pevným spojením by sa vytvorila veľká dodatočná kapacita na už nasýtenom trhu“ a v tejto súvislosti uviedla, že „vytvorenie alternatívy k existujúcim službám, ktorá je od nich odlišná a ktorú dánske orgány považujú za lepšiu, nemožno prirovnávať k pridaniu kapacity na nasýtenom trhu“.

299    Nemožno sa teda domnievať, že samotná Komisia konštatovala, že trh prechodu cez Fehmarnskú úžinu je nasýtený.

300    Navyše treba konštatovať, že žalobkyne, FSS, ECSA, DFA a VDR nepredložili nijaký dôkaz na podporu tvrdenia, že na trhu existuje nadmerná kapacita. Hoci sa totiž žalobkyne odvolávajú na priemernú mieru využívania trajektov, ktorá je len 49 %, nepredložili dôkazy, ktoré by potvrdzovali toto tvrdenie. V tejto súvislosti treba spresniť, že jednoduchý odkaz na rovnaké tvrdenie obsiahnuté v pripomienkach predložených v rámci konania vo veci formálneho zisťovania, ktorý tiež nie je podložený dôkaznými dokumentmi, nemôže predstavovať dôkaz.

301    Okrem toho, ako tvrdí Komisia, treba uviesť, že ani žalobkyne, ani FSS, ECSA, DFA a VDR neuvádzajú podloženú argumentáciu, ktorá by mohla spochybniť konštatovanie uvedené v odôvodnení 361 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého vytvorenie odlišnej alternatívy k existujúcim službám, ktorá sa považuje za lepšiu, nemožno považovať za zvýšenie kapacity na saturovanom trhu. Treba totiž konštatovať, že ich argumentácia vychádza z predpokladu, ktorý nie je podložený dôkazmi, že na trhu existuje nadmerná kapacita.

302    Žalobcovia a títo vedľajší účastníci konania teda nepreukázali, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že pevné spojenie nespôsobuje nadmernú kapacitu na trhu služieb ponúkaných na prechod cez Fehmarnskú úžinu.

303    Po druhé treba overiť, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že nedostatočne zohľadnila riziko dominantného postavenia, ako to tvrdia žalobkyne.

304    Hoci v prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 362 napadnutého rozhodnutia pripustila, že nemožno vylúčiť, že Femern získa dominantné postavenie v súvislosti s určitými dopravnými službami na trhu Fehmarnskej úžiny, spresnila, že existencia dominantného postavenia sama osebe nie je v rozpore s právom Únie. Okrem toho po tom, čo konštatovala, že Scandlines má v súčasnosti monopol na spojení medzi mestami Rødby a Puttgarden, dospela k záveru, že v prípade pokračovania trajektových služieb na uvedenom spojení by pevné spojenie prispelo k narušeniu uvedeného monopolu, čo by viedlo k vytvoreniu konkurenčnejšieho trhu.

305    Treba uviesť, že bod 43 oznámenia o DPSEZ sa obmedzuje na uvedenie toho, že Komisia posúdi riziká dominantného postavenia na trhu bez toho, aby poskytol spresnenia pre prípady, v ktorých sa pomoc poskytuje na projekt výstavby infraštruktúry. Okrem toho treba pripomenúť, že podľa bodu 41 oznámenia o DPSEZ možno pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ak sú jej negatívne účinky z hľadiska narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi členskými štátmi obmedzené a nižšie než pozitívne účinky, pokiaľ ide o prispievanie k cieľu spoločného európskeho záujmu.

306    Na rozdiel od toho, čo v podstate tvrdia žalobkyne, bod 43 oznámenia DPSEZ teda nemožno vykladať tak, že pomoc, ktorá môže prispieť k vytvoreniu dominantného postavenia, by sa mala systematicky považovať za pomoc predstavujúcu negatívne účinky, ktoré nevyhnutne vyvažujú pozitívne účinky dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, a to tým skôr, že v prejednávanej veci je riziko dominantného postavenia na miestny trh dopravných služieb ponúkaných na zabezpečenie prechodu cez Fehmarnskú úžinu obmedzené.

307    V tejto súvislosti treba uviesť, že ani žalobkyne, ani vedľajší účastníci konania na podporu svojich návrhov nespochybňujú pozitívne účinky pevného spojenia uvedené v odôvodnení 359 napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti Komisia zistila, že pozitívne účinky pevného spojenia sa neobmedzujú na príjemcu pomoci ani na podniky so sídlom v oblasti Fehmarnskej úžiny, ale majú v Únii širší dosah, keďže pevné spojenie má zlepšiť spojenie medzi severskými krajinami a strednou Európou pre cestujúcich, ako aj cestnú a železničnú nákladnú dopravu, čím sa prispeje k presunu nákladu a cestujúcich z cestnej dopravy na železničnú dopravu. Možno z toho vyvodiť, ako vyplýva z odôvodnenia 281 napadnutého rozhodnutia, že projekt pevného spojenia ako dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu prispeje k zlepšeniu fungovania vnútorného trhu a posilneniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

308    Vzhľadom na skutočnosť, že pozitívne účinky pevného spojenia sa neobmedzujú na hospodárske subjekty členského štátu, ale v širšom zmysle z nich majú prospech iné hospodárske subjekty v Únii, Komisia mohla pri výkone svojej širokej miery voľnej úvahy dospieť k záveru, že riziko dominantného postavenia na miestnom trhu dopravných služieb nemôže vyvážiť pozitívne účinky pevného spojenia, pokiaľ ide o prispievanie k cieľu spoločného európskeho záujmu.

309    Okrem toho z odôvodnenia 362 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na trhu dopravných služieb ponúkaných na prechod cez Fehmarnskú úžinu, teda na spojení medzi mestami Rødby a Puttgarden, majú žalobkyne v súčasnosti monopol. Komisia preto mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, konštatovať, že v prípade zachovania trajektových služieb na zabezpečenie uvedeného spojenia by pevné spojenie posilnilo hospodársku súťaž na tomto trhu.

310    Okrem toho, hoci je pravda, že Scandlines nemá monopol na geografickom trhu, ktorý presahuje trh spojenia medzi mestami Rødby a Puttgarden, ako správne tvrdí Komisia, neexistuje ani riziko, že Femern má dominantné postavenie na geograficky rozsiahlejšom trhu.

311    Komisia sa preto nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že riziko dominantného postavenia spoločnosti Femern neznamená, že tento negatívny účinok pomoci z hľadiska narušenia hospodárskej súťaže prevažuje nad pozitívnymi účinkami projektu, pokiaľ ide o prispievanie k cieľu spoločného európskeho záujmu.

312    Po tretie je potrebné overiť, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď nekonštatovala riziko uzavretia trhu.

313    Treba uviesť, že žalobkyne, ECSA, Trelleborg Hamn, Rederi Nordö Link a VDR svojou argumentáciou nespochybňujú samotné konštatovania uvedené v odôvodnení 363 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa neexistencie rizika uzavretia trhu. V prejednávanej veci Komisia dospela k záveru, že neexistuje riziko uzavretia trhu vrátane výrobných a odbytových trhov z dôvodu, že pevné spojenie je otvorené pre všetkých užívateľov rovnakým a nediskriminačným spôsobom. Okrem toho konštatovala, že cenová štruktúra je nediskriminačná a v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES zo 17. júna 1999 o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Ú. v. ES L 187, 1999, s. 42; Mim. vyd. 07/004, s. 372) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 32).

314    Žalobkyne a títo vedľajší účastníci konania svojou argumentáciou v podstate vytýkajú Komisii, že nezohľadnila riziko cenového dumpingu. V tejto súvislosti treba konštatovať, že táto argumentácia sa v podstate zakladá na tvrdeniach podobných tým, ktoré boli uvedené v rámci prvej podvýhrady druhej výhrady tretej časti druhého žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení pri hodnotení príjmov z likvidnej medzery (pozri body 216 až 235 vyššie). Žalobkyne a títo vedľajší účastníci konania totiž vytýkajú Komisii, že konštatovala, že neexistuje riziko uzavretia trhu, hoci ceny spoločnosti Femern boli nižšie ako jej náklady.

315    Treba konštatovať, že žalobkyne, ECSA, Rederi Nordö Link, Trelleborg Hamn a VDR nevysvetľujú dôvody, pre ktoré by schválenie opatrení pomoci, ktoré pokrývajú obmedzenú časť nákladov na plánovanie a výstavbu projektu infraštruktúry, malo za následok uzavretie trhu. Okrem toho, ako vyplýva z bodu 224 vyššie, nemožno vyžadovať, aby sa príjmy spoločnosti Femern stanovili na úrovni, ktorá by pokrývala všetky náklady na plánovanie, výstavbu a prevádzku z dôvodu, že by to znamenalo, že spoločnosti Femern nemožno poskytnúť nijakú pomoc, hoci je potrebná na realizáciu projektu. Okrem toho, ako správne tvrdí Komisia, vzhľadom na to, že Femern je povinná vytvoriť dostatočné príjmy nielen na pokrytie svojich prevádzkových nákladov, ale aj na splatenie dlhu upísaného na pokrytie nákladov na plánovanie a výstavbu, riziko, že táto spoločnosť poskytne vysoké zľavy z cien, je nevyhnutne obmedzené.

316    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkýň, že Femern by mohla využiť svoje dominantné postavenie na zníženie cien pod úroveň jej nákladov na uzavretie trhu, treba pripomenúť, že výšku poplatkov za používanie pevného spojenia určujú orgány verejnej moci a Femern disponuje len určitou mierou voľnej úvahy na poskytnutie určitých zliav. Tento podnik je však povinný vytvárať dostatočné príjmy nielen na to, aby mohol zaplatiť svoje prevádzkové náklady, ale aj na splatenie pôžičiek dohodnutých na financovanie plánovania a výstavby pevného spojenia. Preto v prípade, že by Femern poskytla určité zľavy, musela by dbať na to, aby úroveň príjmov zostala dostatočná na splatenie štátnych úverov a štátnych záruk v lehotách stanovených v odôvodneniach 349 a 351 napadnutého rozhodnutia.

317    Žalobkyne navyše nemôžu tvrdiť, že Femern by mohla drasticky znížiť ceny s cieľom uzavretia trhu z dôvodu, že keď dánske orgány poskytli štátnu pomoc na pevné spojenie cez nížinu Øresund, prevádzkovateľ tohto spojenia podstatne znížil výšku poplatkov za cestnú dopravu. Hoci je totiž pravda, že žalobkyne predložili dôkaz o znížení výšky uvedených poplatkov v porovnaní s tým, čo sa pôvodne plánovalo, nepredložili nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že situácia prevádzkovateľa pevného spojenia cez Øresund je porovnateľná so situáciou spoločnosti Femern. V tejto súvislosti však Komisia uviedla, že na rozdiel od pomoci poskytnutej prevádzkovateľovi zodpovednému za pevné spojenie cez Øresund boli v tomto prípade výška a trvanie opatrení poskytnutých v prospech spoločnosti Femern prísne obmedzené.

318    Preto je potrebné zamietnuť argumentáciu založenú na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala neexistenciu rizika uzavretia trhu.

319    Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že žalobkyne a vedľajší účastníci konania na podporu svojich návrhov nepreukázali jednak, že zistenia Komisie týkajúce sa neexistencie rizika saturácie trhu a neexistencie rizika uzavretia trhu sú sprevádzané zjavne nesprávnym posúdením, a jednak, že sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že riziko dominantného postavenia nevyvažuje pozitívne účinky, pokiaľ ide o prispievanie k cieľu spoločného európskeho záujmu.

320    Preto treba zamietnuť argumentáciu založenú na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri skúmaní určitých negatívnych skutočností, ktoré by samostatne alebo spoločne mohli vyvážiť pozitívne účinky, pokiaľ ide o prispievanie k cieľu spoločného európskeho záujmu.

[omissis]

326    V šiestom rade, pokiaľ ide o argumentáciu, ktorú NABU uviedlo po prvýkrát na pojednávaní, podľa ktorej Komisia v rámci zváženia nedostatočne zohľadnila vplyv pevného spojenia na životné prostredie, treba ju zamietnuť ako neprípustnú z dôvodu, že žaloba neobsahuje žiadnu výhradu ani tvrdenie, ktoré by spochybňovali dôvodnosť zistení Komisie uvedených v odôvodneniach 366 až 368 napadnutého rozhodnutia. V každom prípade táto argumentácia nemôže uspieť. Nie je totiž podložená žiadnym dôkazom a zohľadnenie environmentálnych úvah navyše nepatrí do vyváženia pozitívnych a negatívnych účinkov opatrenia pomoci (pozri analogicky rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia, C‑594/18 P, EU:C:2020:742, body 101 a 102). Navyše, hoci Komisia v odôvodneniach 367 a 368 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že dánske orgány zohľadnili vplyv pevného spojenia na životné prostredie, že tento vplyv bol preskúmaný a zmiernený a že projekt sa má zakladať na zásade, že mal byť pripravený, vybudovaný a prevádzkovaný tak, aby sa zabránilo nepriaznivým vplyvom na prírodu a životné prostredie, ako aj aby sa zabránilo značným nepriaznivým vplyvom, NABU nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by mohol spochybniť tieto zistenia.

327    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba štvrtú časť druhého odvolacieho dôvodu zamietnuť v celom rozsahu.

328    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba žalobu zamietnuť.

III. O trovách

329    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom Komisie.

330    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Dánske kráľovstvo, ktoré vstúpilo do konania na podporu návrhov Komisie, teda znáša svoje vlastné trovy konania.

331    Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd nariadiť, že vlastné trovy konania znášajú aj iní vedľajší účastníci konania než vedľajší účastníci uvedení v odsekoch 1 a 2 tohto článku. V prejednávanej veci je nutné rozhodnúť, že ECSA, DFA, NABU, VDR, Aktionsbündnis, FSS, Rederi Nordö‑Link a Trelleborg Hamn znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá rozšírená komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Scandlines Danmark ApS a Scandlines Deutschland GmbH znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania Európskej komisie.

3.      Dánske kráľovstvo, European Community Shipowners’ Associations (ECSA), Danish Ferry Association, Naturschutzbund Deutschland eV (NABU), Verband Deutscher Reeder eV, Aktionsbündnis gegen eine feste Fehmarnbeltquerung eV, Föreningen Svensk Sjöfart (FSS), Rederi AB Nordö‑Link a Trelleborg Hamn AB znášajú svoje vlastné trovy konania.

Papasavvas Spielmann Brkan

Gâlea       Tóth

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. februára 2024.

Podpisy

*      Jazyk konania: angličtina.

1      Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.