ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)

zo 14. júna 2023 (*)

[Znenie opravené uznesením z 30. novembra 2023]

„Verejné obstarávanie služieb – Verejná súťaž – Poskytovanie služieb jazykovej prípravy inštitúciám, orgánom a agentúram Únie – Umiestnenie uchádzača v zostupnom poradí – Povinnosť odôvodnenia – Časti ponuky prístupné prostredníctvom hypertextového odkazu – Zjavne nesprávne posúdenie – Zneužitie právomoci“

Vo veci T‑376/21,

Instituto Cervantes, so sídlom v Madride (Španielsko), v zastúpení: E. van Nuffel d’Heynsbroeck, advokát,

žalobca,

ktorého v konaní podporuje:

Španielske kráľovstvo, v zastúpení: I. Herranz Elizalde, splnomocnený zástupca,

vedľajší účastník konania,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: M. Ilkova, splnomocnená zástupkyňa,

žalovanej,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),

v zložení: predseda F. Schalin, sudcovia I. Nõmm a D. Kukovec (spravodajca),

tajomníčka: H. Eriksson, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 13. decembra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Svojou žalobou podľa článku 263 ZFEÚ sa žalobca Instituto Cervantes domáha zrušenia rozhodnutia Európskej komisie z 19. apríla 2021, ktorým Komisia zadala časť 3 (španielsky jazyk) verejnej zákazky na rámcové zmluvy týkajúce sa jazykových kurzov pre inštitúcie, orgány a agentúry Európskej únie (HR/2020/OP/0014) na prvom mieste zoskupeniu CLL Centre de Langues‑Allingua (ďalej len „zoskupenie CLL“) a na druhom mieste žalobcovi (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

 Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Dňa 20. novembra 2020 Komisia oznámením o vyhlásení verejného obstarávania uverejneným v dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ 2020/S, 227‑555213) vyhlásila v rámci verejnej súťaže výzvu na predkladanie ponúk HR/2020/OP/0014, nazvanú „Rámcové zmluvy týkajúce sa jazykových kurzov pre inštitúcie, orgány a agentúry Európskej únie“. Zákazka bola rozdelená na osem častí vrátane časti 3 nazvanej „Štúdium španielčiny (ES)“.

3        Súťažné podklady k spornému verejnému obstarávaniu spresňovali, že verejný obstarávateľ vychádza pri zadávaní zákazky z ekonomicky najvýhodnejšej ponuky na základe hodnotiacich kritérií „Cena“ (váha 30 %) a „Kvalita“ (vážená celkovo na 70 %).

4        Hodnotiace kritérium „Kvalita“ sa skladalo z dvoch kritérií, a to kritéria č. 1 nazvaného „Kvalita ponúkaných kurzov“ a kritéria č. 2 nazvaného „Kontrola kvality a monitorovanie práce“. V súťažných podkladoch bolo okrem iného uvedené, že maximálny celkový počet bodov za kvalitu je 100.

5        Každé z týchto dvoch kritérií bolo rozdelené na tri podkritériá, ktoré mali tiež váhu, a to:

Kritérium č. 1: Kvalita ponúkaných kurzov (70 bodov)	Kritérium č. 2: Kontrola kvality a monitorovanie práce (30 bodov)
Podkritérium 1.1: Obsah (30 bodov) Podkritérium 1.2: Pedagogika (30 bodov) Podkritérium 1.3: Online platformy (10 bodov)	Podkritérium 2.1: Spôsob výberu personálu (6 bodov) Podkritérium 2.2: Kontrola kvality (15 bodov) Podkritérium 2.3: Riadenie postupov (9 bodov)

6        Súťažné podklady tiež stanovovali, že ponuky musia získať aspoň minimálny počet bodov za každé kritérium a podkritérium, teda 70 % bodov pridelených tomuto kritériu alebo podkritériu. Ponuky tak museli získať najmenej celkový počet 70 zo 100 bodov.

7        Pokiaľ ide o podmienky predloženia ponuky, súťažné podklady okrem iného stanovovali, že ponuky musia byť predložené prostredníctvom aplikácie eSubmission.

8        Šesť uchádzačov vrátane žalobcu predložilo ponuku na časť 3.

9        Správa o vyhodnotení ponúk bola vypracovaná 10. marca 2021 v súlade s článkom 168 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Dodávateľmi navrhovanými pre časť 3 boli zoskupenie CLL ako prvý dodávateľ v zostupnom poradí a žalobca ako druhý dodávateľ v zostupnom poradí.

10      Zo súťažných podkladov vyplýva, že ponuky sú zoradené podľa najlepšieho pomeru kvality a ceny.

11      Podľa súťažných podkladov sa zákazka zadáva dvom ponukám, ktoré sa umiestnili na prvých dvoch miestach a ktoré po prvé spĺňajú minimálne požiadavky uvedené v súťažných podkladoch a predkladajú ich uchádzači, ktorí majú prístup k postupu verejného obstarávania, po druhé sa nenachádzajú v situácii vylúčenia a po tretie spĺňajú výberové kritériá. Rebríček určuje poradie, v akom sa konkrétne zákazky ponúkajú dodávateľom počas plnenia rámcovej zmluvy.

12      Dňa 19. apríla 2021 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie v nadväznosti na odporúčania hodnotiaceho výboru (ďalej len „výbor“). Komisia tak zadala časť 3 (španielsky jazyk) zákazky na rámcové zmluvy týkajúce sa jazykových kurzov pre inštitúcie, orgány a agentúry Únie (HR/2020/OP/0014) na prvom mieste zoskupeniu CLL a na druhom mieste žalobcovi.

13      V ten istý deň Komisia zaslala žalobcovi oznámenie, v ktorom ho informovala o výsledku konania. V oznámení ho najmä informovala, že jeho ponuka na časť 3 bola vybratá na zadanie rámcovej zmluvy a že sa umiestnil na druhom mieste s kvalitatívnym skóre 82 bodov zo 100, cenou ponuky 2 670 560 eur a celkovým počtom 87,40 zo 100 bodov. V prílohe 1 oznámenia boli uvedené aj dôvody hodnotenia jeho ponuky vzhľadom na kvalitatívne kritériá uvedené v súťažných podkladoch. Nakoniec v oznámení Komisia uviedla, že proti jej rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Všeobecný súd a že pred podpísaním zmluvy uplatní desaťdňovú čakaciu lehotu.

14      V ten istý deň žalobca po doručení oznámenia požiadal Komisiu, aby mu poskytla totožnosť, charakteristiky a výhody subjektu, ktorý obsadil prvé miesto.

15      E‑mailom z 26. apríla 2021 Komisia v odpovedi na túto žiadosť informovala žalobcu o totožnosti uchádzača, ktorý sa pri zadávaní rámcovej zmluvy umiestnil na prvom mieste, ako aj o jeho kvalitatívnom skóre 94 zo 100 bodov, cene ponuky (3 469 020 eur) a celkovom počte 88,89 bodu zo 100 bodov, ktoré v hodnotení dosiahol.

16      Z korešpondencie z 19. a 26. apríla 2021 vyplýva, že na úrovni podkritérií v rámci hodnotiaceho kritéria „Kvalita“ sú body pridelené takto:

	Zoskupenie CLL	Instituto Cervantes
Podkritérium 1.1	28 bodov z 30	22 bodov z 30
Podkritérium 1.2	27 bodov z 30	21 bodov z 30
Podkritérium 1.3	10 bodov z 10	10 bodov z 10
Podkritérium 2.1	6 bodov zo 6	6 bodov zo 6
Podkritérium 2.2	14 bodov z 15	15 bodov z 15
Podkritérium 2.3	9 bodov z 9	8 bodov z 9

17      Komisia e‑mailom z 10. mája 2021 v odpovedi na žiadosť žalobcu z 1. mája 2021, ktorý namietal nedostatočnosť oznámenia vzhľadom na požiadavky článku 170 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, oznámila dôvody posúdenia ponuky zoskupenia CLL z hľadiska kritérií kvality. Tento e‑mail obsahoval v prílohe tabuľku hodnotenia ponuky zoskupenia CLL, v ktorej boli uvedené pripomienky výboru ku každému z kritérií a podkritérií na zadávanie ponúk oznámených v súťažných podkladoch. V tomto e‑maile sa Komisia tiež zaviazala dodržať novú čakaciu lehotu desať kalendárnych dní pred podpísaním rámcovej zmluvy odo dňa nasledujúceho po dni odoslania tejto odpovede.

18      Listom z 25. mája 2021 Komisia ďalej poskytla vysvetlenia týkajúce sa už predložených informácií a vysvetlení a uviedla, že čakacia lehota už uplynula.

19      V konaní, ktoré viedlo k tomuto sporu, žalobca prostredníctvom platformy eSubmission predložil určité podklady ilustrujúce technický návrh opísaný v jeho ponuke, ktoré boli prístupné len prostredníctvom hypertextových odkazov začlenených do ponuky. V hodnotiacej tabuľke oznámenej 19. apríla 2021, ako aj vo vyššie uvedených e‑mailoch z 10. a 25. mája 2021 Komisia žalobcu informovala, že tieto časti ponuky zamietla a nevyhodnotila ich z dôvodu, že nie sú v súlade so súťažnými podkladmi a že existuje riziko zmeny ponuky prostredníctvom týchto hypertextových odkazov po konečnom termíne na predkladanie ponúk. Komisia sa teda domnievala, že dokumenty prístupné len prostredníctvom týchto hypertextových odkazov chýbajú (ďalej len „nedostatok dokumentácie“).

20      Komisia 7. júna 2021 podpísala rámcovú zmluvu HR/2020/OP/0014 – časť 3 so zoskupením CLL ako prvým dodávateľom v zostupnom poradí. V ten istý deň Komisia podpísala rámcovú zmluvu HR/2020/OP/0014 – časť 3 so žalobcom ako druhým dodávateľom v zostupnom poradí.

 Návrhy účastníkov konania

21      Žalobca podporovaný Španielskym kráľovstvom navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

22      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právne posúdenie

 O prípustnosti

23      Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 29. septembra 2021 Komisia vzniesla podľa článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu námietku neprípustnosti z dôvodu oneskoreného podania žaloby.

24      Komisia tvrdí, že lehota na podanie žaloby proti napadnutému rozhodnutiu, ktoré bolo žalobcovi oznámené 19. apríla 2021, uplynula 29. júna 2021, zatiaľ čo žaloba bola podaná 2. júla 2021.

25      Komisia spochybňuje tvrdenie žalobcu, podľa ktorého žalobca ku dňu oznámenia napadnutého rozhodnutia ešte nemal dostatok informácií na podanie žaloby.

26      V tejto súvislosti Komisia pripomína, že lehota na podanie žaloby stanovená v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ je otázkou verejného poriadku, zabezpečuje jasnosť, ako aj istotu právneho stavu a umožňuje zabrániť svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti.

27      Komisia predovšetkým na základe uznesenia z 12. septembra 2013, Ellinika Nafpigeia a 2. Hoern/Komisia (C‑616/12 P, neuverejnené, EU:C:2013:884), tvrdí, že z judikatúry vyplýva, že údajný nedostatok jasnosti alebo odôvodnenia aktu je vecou preskúmania zákonnosti tohto aktu, a nie určenia začiatku plynutia lehoty na podanie žaloby. Okrem toho z tohto uznesenia vyplýva, že začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby sa musí určiť objektívne na základe získaných vedomostí o prijatom rozhodnutí bez zohľadnenia subjektívnych faktorov, akými sú tvrdenia týkajúce sa údajných vád, ktorými je toto rozhodnutie postihnuté.

28      Komisia tak spochybňuje tvrdenie žalobcu, podľa ktorého lehota na podanie žaloby môže začať plynúť až vtedy, keď verejný obstarávateľ objektívne zrozumiteľným spôsobom vysvetlí dôvody svojho výberu.

29      Žalobca spochybňuje tvrdenia Komisie uvedené v rámci námietky neprípustnosti a navrhuje túto námietku zamietnuť.

30      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ musí byť žaloba o neplatnosť podaná v lehote dvoch mesiacov od uverejnenia napadnutého aktu, od jeho oznámenia žalobcovi alebo, ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel.

31      Na úvod treba uviesť, že judikatúra, na ktorú sa odvoláva Komisia na podporu námietky neprípustnosti (pozri bod 27 vyššie) a ktorá sa týka žaloby podanej proti listu Komisie v súvislosti s vymáhaním štátnej pomoci, nie je relevantná, keďže pravidlá platné v rámci verejného obstarávania sledujú logiku odlišnej povahy ako pravidlá vymáhania štátnej pomoci.

32      Podľa ustálenej judikatúry totiž v rámci verejného obstarávania lehota stanovená v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ na podanie žaloby proti rozhodnutiu o zamietnutí ponuky uchádzača alebo, ako je to v prejednávanej veci, proti rozhodnutiu, ktorým bola ponuka zaradená na nevýhodnejšie miesto než prvá ponuka, začína plynúť až oznámením odôvodneného rozhodnutia za predpokladu, že uchádzač predložil svoju žiadosť o odôvodnené rozhodnutie v primeranej lehote po tom, čo sa dozvedel o zamietnutí svojej ponuky, alebo, ako je to v prejednávanej veci, o umiestnení svojej ponuky na nižšej pozícii ako prvá ponuka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2011, Evropaïki Dynamiki/EIB, T‑461/08, EU:T:2011:494, bod 107 a citovanú judikatúru).

33      Konkrétne lehota na podanie žaloby začína plynúť až oznámením charakteristík a výhod ponuky s najvyšším umiestnením, keďže pôvodne poskytnutá informácia o zamietnutí ponuky dotknutého uchádzača neobsahuje nijakú informáciu o ponuke s vyšším umiestnením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. októbra 2015, Direct Way a Direct Way Worldwide/Parlament, T‑126/13, EU:T:2015:819, body 34 až 36, a uznesenie z 15. novembra 2018, Intercontact Budapest/CdT, T‑809/17, neuverejnené, EU:T:2018:794, body 19 až 24).

34      Na účinný výkon práva podať žalobu potrebuje žalobca minimálne množstvo informácií, ktoré mu umožnia určiť prípadnú nezrovnalosť, ktorej sa verejný obstarávateľ dopustil pri výbere, alebo ak sú informácie poskytnuté na základe žiadosti neúplné, namietať nedostatok odôvodnenia (pozri v tomto zmysle uznesenie z 15. novembra 2018, Intercontact Budapest/CdT, T‑809/17, neuverejnené, EU:T:2018:794, bod 25).

35      V prejednávanej veci treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo žalobcovi oznámené 19. apríla 2021, ho len informuje o tom, že jeho ponuka sa umiestnila na druhom mieste, a o bodoch, ktoré mu boli pridelené, ako aj o súvisiacom hodnotení ponuky (pozri bod 13 vyššie). Napadnuté rozhodnutie však neobsahuje nijakú informáciu o ponuke s vyšším umiestnením než ponuka žalobcu ani odôvodnenie preukazujúce dôvody, pre ktoré sa ponuka žalobcu umiestnila na nižšej pozícii než prvá ponuka. Keďže napadnutý akt neobsahoval oznámenie o charakteristikách a výhodách ponuky s najvyšším umiestnením, nemohla začať plynúť lehota na podanie žaloby v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 32 a 33 vyššie.

36      To isté platí pre list z 26. apríla 2021, ktorým Komisia informovala žalobcu len o mene vybratého uchádzača, ako aj o cene jeho ponuky, bodoch, ktoré získala na základe kritérií kvality, a o konečnom počte bodov.

37      Ako vyplýva z bodov 11 až 17 vyššie, až oznámením z 10. mája 2021 žalobca získal informácie o posúdení kvalít ponuky zoskupenia CLL, ktoré mu umožnili účinne uplatniť právo na podanie opravného prostriedku. Lehota teda začala plynúť od 10. mája 2021.

38      Preto treba konštatovať, že žaloba, ktorá bola podaná 2. júla 2021, musí byť vyhlásená za prípustnú, takže námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou treba zamietnuť.

 O veci samej

39      Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca päť žalobných dôvodov.

40      Prvým žalobným dôvodom žalobca Komisii vytýka nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v zmysle článku 170 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, keďže nebolo možné zistiť relatívne výhody vybratej ponuky.

41      V druhom žalobnom dôvode žalobca tvrdí, že Komisia porušila článok 167 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách tým, že vykonala len izolované porovnanie ponúk so súťažnými podkladmi namiesto toho, aby ich porovnala aj z technického hľadiska.

42      Tretím žalobným dôvodom žalobca tvrdí, že Komisia sa tým, že vylúčila časti ponuky prístupné prostredníctvom hypertextového odkazu začleneného do ponuky, dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

43      Žalobca ďalej uvádza štvrtý žalobný dôvod, ktorý je subsidiárny vo vzťahu k prvému žalobnému dôvodu. Tento žalobný dôvod sa delí na tri časti:

–        v prvej časti namieta nedostatok odôvodnenia v rámci individuálneho hodnotenia svojej ponuky, keďže nie je možné pochopiť vzájomný vzťah medzi prevažne pozitívnymi komentármi a prideleným počtom bodov, ako aj zjavne nesprávne posúdenie z dôvodu nelogickej povahy súvislosti medzi hodnotením a prideleným počtom bodov v rámci podkritérií 1.1 a 1.2,

–        v druhej časti namieta zjavne nesprávne posúdenie spočívajúce v tom, že Komisia priznala neprimeraný význam nedostatku dokumentácie,

–        v tretej časti skúma ten istý údajne neprimeraný vplyv z hľadiska zásady transparentnosti a tvrdí, že Komisia vytvorila nové pravidlo hodnotenia a posteriori.

44      Piatym a posledným žalobným dôvodom žalobca namieta porušenie základných zásad práva verejného obstarávania (otvorenie zákaziek čo najširšej hospodárskej súťaži, transparentnosť a rovnosť), ako aj článku 160 a článku 167 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách v rozsahu, v akom Komisia zadala všetky časti zákazky tomu istému uchádzačovi, konkrétne zoskupeniu CLL.

45      V prvom rade Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať prvý žalobný dôvod v spojení s prvou časťou štvrtého žalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa týkajú otázky povinnosti odôvodnenia. Následne sa bude zaoberať prvou, druhou a treťou časťou štvrtého žalobného dôvodu a nakoniec tretím, druhým a piatym žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú dôvodnosti napadnutého rozhodnutia.

 O prvom žalobnom dôvode a prvej časti štvrtého žalobného dôvodu založených na porušení povinnosti odôvodnenia

46      Svojím prvým žalobným dôvodom a prvou časťou štvrtého žalobného dôvodu žalobca vytýka Komisii nedostatočné oznámenie dôvodov v zmysle článku 170 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide jednak o porovnávaciu analýzu relatívnych výhod ponúk a jednak o individuálnu analýzu jeho ponuky. Žalobca sa zameriava na kritérium 1 „Kvalita ponúkaných kurzov“ a konkrétnejšie na hodnotenie vykonané v rámci podkritérií 1.1 „Obsah“ a 1.2 „Pedagogika“.

47      Po prvé svojím prvým žalobným dôvodom žalobca Komisii vytýka, že oznámené dôvody jasne neurčujú charakteristiky a výhody ponuky zoskupenia CLL, keďže na jednej strane posúdenie ponuky zoskupenia CLL a posúdenie ponuky žalobcu poukazuje na kvality, ktoré sú v podstate rovnocenné alebo do veľkej miery blízke, či dokonca zhodné alebo podobné, ak nie lepšie v prípade ponuky žalobcu, zatiaľ čo na druhej strane je však ponuka žalobcu ohodnotená bodmi, ktoré poukazujú na významné rozdiely v kvalite.

48      V tejto súvislosti dôvody oznámené Komisiou neodhaľujú významný kvalitatívny nedostatok podstatného prvku kritéria ani nahromadenie kvalitatívnych nedostatkov, ktoré by mohli odôvodniť sotva uspokojivé hodnotenie ponuky žalobcu. Rovnako ani skutočnosť, že niektoré dokumenty z jeho ponuky výbor neposúdil z dôvodu, že boli sprístupnené prostredníctvom hypertextových odkazov, neumožňuje pochopiť významný rozdiel v hodnotení, keďže tento faktor sa v hodnotiacej tabuľke nejaví ako rozlišovací prvok a týka sa len obmedzených častí ponuky, konkrétne obsahu cvičení.

49      Po druhé v rozsahu, v akom je prvá časť štvrtého žalobného dôvodu založená na porušení povinnosti odôvodnenia, žalobca tvrdí, že veľmi nízky počet bodov pridelených v rámci predmetných podkritérií sa nezdá byť v súlade s posúdením ponuky ako takým, ktoré je prevažne pozitívne pre každý z prvkov tvoriacich tieto podkritériá. V tomto zmysle nemožno v odôvodneniach oznámených Komisiou určiť konkrétny kvalitatívny nedostatok, ktorý by mohol odôvodniť významnú stratu bodov.

50      Žalobca spochybňuje skutočnosť, že nedostatok dokumentácie by mohol predstavovať kvalitatívny nedostatok spôsobilý vysvetliť odpočítanie bodov. Na jednej strane poukazuje na to, že pokiaľ ide o podkritérium 2.3, v hodnotení je uvedený aj nedostatok dokumentácie vyjadrený rovnakými výrazmi ako v podkritériu 1.1, ale hodnotenie ponuky bolo v prípade tohto podkritéria znížené len o niečo viac ako desatinu (na 8 bodov z 9). Na druhej strane žalobca tvrdí, že v rámci podkritérií 1.1 a 1.2 Komisia považovala nedostatok dokumentácie za osobitne významnú vadu, ktorá sama osebe odôvodňuje negatívne posúdenie ponuky, keďže Komisia nemôže vysvetliť rozdielne účinky nedostatku dokumentácie na ostatné podkritériá ani relatívny vplyv ostatných slabých alebo negatívnych prvkov na hodnotenie podkritérií 1.1 a 1.2.

51      V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že posúdenie vykonané Komisiou bolo rozdelené na každý z prvkov a čiastkových prvkov opísaných pre každé podkritérium. Najmä nedostatok dokumentácie mal vplyv len na jeden z čiastkových prvkov určených pre podkritérium 1.1 a podkritérium 1.2, a teda údajne okrajový vplyv. Žalobca sa domnieva, že hoci prvky a čiastkové prvky týkajúce sa podkritérií nie sú vážené, neznamená to, že by mohli mať podstatne odlišnú relatívnu váhu pri hodnotení ponúk, pokiaľ to nie je uvedené v súťažných podkladoch. Okrem toho by to zavádzalo legitímnu dôveru uchádzačov. Vplyv nedostatku dokumentácie sa však stále nedá určiť, lebo nie je možné pochopiť, či nedostatok dokumentácie ovplyvnil všetky prvky alebo niektoré z nich.

52      Žalobca navyše tvrdí, že pokiaľ ide o podkritériá 1.3, 2.1, 2.2 a 2.3, hodnotenie jeho ponuky bolo vyjadrené rovnocenne alebo podobne ako v prípade podkritérií 1.1 a 1.2. Jeho ponuka však v prípade týchto štyroch podkritérií získala maximálny alebo takmer maximálny počet bodov.

53      Španielske kráľovstvo, vedľajší účastník konania podporujúci návrhy žalobcu, plne súhlasí s tvrdeniami žalobcu.

54      Pokiaľ ide o prvú časť štvrtého žalobného dôvodu, Španielske kráľovstvo okrem toho tvrdí, že nie je možné poznať presné dôvody, pre ktoré bol určitý počet bodov odpočítaný, ak „niektoré dokumenty“ neboli posúdené.

55      Španielske kráľovstvo uvádza, že nedostatok transparentnosti, ktorý zakrýva svojvoľnú povahu odôvodnenia, spočíva v tom, že nie je možné zistiť po prvé to, ktoré konkrétne aspekty dokumentov v ponuke prístupných prostredníctvom hypertextových odkazov Komisia neposúdila, po druhé to, v akom rozsahu sa tieto aspekty nenachádzajú v predloženej ponuke, a po tretie to, prečo nemožnosť prístupu k obsahu cvičení online v skutočnosti znamená stratu bodov. Inými slovami, nie je možné zistiť, prečo je žalobca v rámci podkritéria 1.1 sankcionovaný odňatím 8 bodov namiesto napríklad 5 bodov alebo 12 bodov.

56      Komisia spochybňuje tak tvrdenia žalobcu, ako aj tvrdenia Španielskeho kráľovstva a navrhuje zamietnuť prvý žalobný dôvod aj prvú časť štvrtého žalobného dôvodu.

57      V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobca prvým žalobným dôvodom v podstate tvrdí, že nie je možné pochopiť, na základe ktorých konkrétnych častí jeho technického návrhu bola ponuka zoskupenia CLL vyhodnotená ako lepšia než jeho ponuka.

58      Okrem toho v rozsahu, v akom je prvá časť štvrtého žalobného dôvodu založená na porušení povinnosti odôvodnenia, žalobca tvrdí, že nie je možné pochopiť súvislosť medzi významnou stratou bodov a skôr pozitívnym hodnotením jeho ponuky a najmä to, v akom rozsahu nedostatok dokumentácie konkrétne znamená stratu bodov.

59      Okrem toho žalobca a Španielske kráľovstvo v podstate tvrdia, že nedostatočné odôvodnenie bráni akémukoľvek súdnemu preskúmaniu posúdenia vykonaného Komisiou.

60      V prejednávanej veci Všeobecnému súdu prináleží preskúmať, či je odôvodnenie poskytnuté Komisiou dostatočné.

61      Na úvod treba uviesť, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že hodnotiace tabuľky obsahujú odôvodnenie. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobca v bode 11 svojej repliky pripúšťa, že pravdepodobne chápe, že jeho ponuka bola považovaná za ponuku nižšej kvality z hľadiska jednotlivých hodnotiacich kritérií.

–       O údajnej nemožnosti poznať relatívne výhody vybratej ponuky

62      V prvom rade treba po prvé pripomenúť zásady stanovené judikatúrou, pokiaľ ide o rozsah povinnosti odôvodnenia Komisie v oblasti verejného obstarávania služieb, a po druhé overiť, či Komisia v prejednávanej veci správne uplatnila tieto zásady.

63      V tejto súvislosti z judikatúry Všeobecného súdu vyplýva, že ak inštitúcie Únie, ako je to v prejednávanej veci, disponujú širokou mierou voľnej úvahy, dodržiavanie záruk priznaných právnym poriadkom Únie v správnych konaniach má ešte zásadnejší význam. Tieto záruky zahŕňajú najmä povinnosť príslušnej inštitúcie dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutia (rozsudky zo 17. septembra 2015, Ricoh Belgium/Rada, T‑691/13, neuverejnený, EU:T:2015:641, bod 33, a z 10. februára 2021, Sophia Group/Parlament, T‑578/19, neuverejnený, EU:T:2021:77, bod 162).

64      Naopak, od verejného obstarávateľa nemožno požadovať, aby uchádzačovi, ktorého ponuka nebola vybratá, zaslal na jednej strane okrem dôvodov jej odmietnutia aj podrobné zhrnutie spôsobu, akým bol pri hodnotení tejto ponuky zohľadnený každý detail ponuky, a na druhej strane v rámci oznámenia charakteristík a relatívnych výhod vybratej ponuky dôkladnú porovnávaciu analýzu ponuky vybratého uchádzača a ponuky vylúčeného uchádzača (rozsudky z 3. mája 2018, EUIPO/European Dynamics Luxembourg a i., C‑376/16 P, EU:C:2018:299, bod 57; zo 14. októbra 2020, Close a Cegelec/Parlament, C‑447/19 P, neuverejnený, EU:C:2020:826, bod 37, a zo 6. októbra 2021, Global Translation Solutions/Komisia, T‑404/20, neuverejnený, EU:T:2021:654, bod 126).

65      Ako uviedol Všeobecný súd v bode 50 rozsudku z 5. marca 2019, Eurosupport – Fineurop support/EIGE (T‑450/17, neuverejnený, EU:T:2019:137), bodová známka pridelená ponuke, na základe ktorej sa ponuka umiestni v poradí, musí v zásade odrážať silné a slabé stránky, ktoré hodnotitelia uviedli vo svojich pripomienkach. Od verejného obstarávateľa však nemožno požadovať, aby uviedol slabé aj silné stránky. Konkrétne z bodu 49 rozsudku z 15. októbra 2013, European Dynamics Belgium a i./EMA (T‑638/11, neuverejnený, EU:T:2013:530), možno vyvodiť, že Komisia nie je nevyhnutne povinná predložiť konkrétne negatívne pripomienky, ale stačí, aby vylúčený uchádzač pochopil, prečo je vybratá ponuka lepšia ako neúspešná ponuka.

66      Súd Únie musí mať v dôsledku toho možnosť preskúmať na základe súťažných podkladov a odôvodnenia rozhodnutia o zadaní zákazky príslušný pomer medzi jednotlivými technickými kritériami a podkritériami hodnotenia ponúk v hodnotení, to znamená vo výpočte celkového skóre, ako aj medzi minimálnym a maximálnym počtov bodov za každé z týchto kritérií alebo podkritérií (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. októbra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, C‑629/11 P, neuverejnený, EU:C:2012:617, body 21 a 29, a z 27. apríla 2016, European Dynamics Luxembourg a i./EUIPO, T‑556/11, EU:T:2016:248, bod 250).

67      Z judikatúry najmä vyplýva, že Komisia je v zásade povinná vysvetliť pridelenie bodov na úrovni jednotlivých častí podkritérií, ak súťažné podklady stanovujú špecifickú číselnú váhu týchto častí (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. októbra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, C‑629/11 P, neuverejnený, EU:C:2012:617, bod 29, a z 27. apríla 2016, European Dynamics Luxembourg a i./EUIPO, T‑556/11, EU:T:2016:248, bod 250).

68      Pripomienky výboru oznámené žalobcovi tak musia jednak umožniť odvodiť počet získaných bodov porovnaním medzi ním a vybratým uchádzačom, ktorý je zakaždým rozdelený podľa podkritérií, a váhu každého z podkritérií v celkovom hodnotení a jednak vysvetliť pre každé kritérium hodnotenia ponúk, na základe ktorých podkritérií sa Komisia domnievala, že ponuka vybratého uchádzača alebo ponuka dotknutého žalobcu je najlepšia (rozsudky zo 4. októbra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, C‑629/11 P, neuverejnený, EU:C:2012:617, body 21 a 29, a z 27. apríla 2016, European Dynamics Luxembourg a i./EUIPO, T‑556/11, EU:T:2016:248, body 250 a 251).

69      Vzhľadom na tieto zásady judikatúry treba preskúmať, či Komisia v prejednávanej veci dodržala svoju povinnosť odôvodnenia.

70      Po prvé je pred analýzou hodnotiacich tabuliek potrebné preskúmať príslušné ustanovenia súťažných podkladov. Rámcová zmluva sa v prejednávanej veci týka jazykových kurzov pre inštitúcie, orgány a agentúry Únie. Pokiaľ ide o kritérium 1 „Kvalita ponúkaných kurzov“, súťažné podklady stanovujú, že uchádzač musí na základe prípadovej štúdie predložiť opis štandardného kurzu určeného pre verejného obstarávateľa. Kvalita sa posudzuje na základe podkritérií kvality, ktoré sa uplatňujú na odpoveď na prípadovú štúdiu, ktorú musia uchádzači predložiť spolu so svojou ponukou.

71      Podkritérium 1.1 „Obsah“ pozostáva zo štyroch bodov, ktoré musí výbor zohľadniť pri hodnotení. Prvý bod „A. Ciele“ sa týka najmä otázok súvisiacich so spôsobilosťami, ktoré sú predmetom kurzu, a rozsahu, v akom ciele navrhovaného kurzu súvisia s požiadavkami na špecifické spôsobilosti. Druhý bod „B. Cieľová skupina“ má za cieľ overiť, do akej miery navrhovaný kurz spĺňa potreby konkrétnej cieľovej skupiny. Tretí bod „C. Organizácia obsahu“ sa v podstate týka rozdelenia obsahu na zvládnuteľné celky, ich postupnosti a obsahu. Štvrtý a posledný bod „D. Kvalita učebných materiálov“ sa okrem iného vzťahuje na to, do akej miery učebné materiály zodpovedajú cieľom, sú určené pre dospelých a sú bezchybné. Každý bod teda obsahuje určité odseky, t. j. prvky, ktoré sa musia zohľadniť pri hodnotení.

72      Podkritérium 1.2 „Pedagogika“ zas obsahuje tri opisné body. Prvý z nich, nazvaný „A. Úloha učiteľov“, má určiť pozitíva učiteľov. Druhý, „B. Hodnotenie“, sa týka najmä toho, do akej miery je konštruktívna spätná väzba a priebežné hodnotenie súčasťou lekcie. Posledný bod „C. Metodika“ sa týka najmä otázky, do akej miery je metodika kooperatívna a komunikatívna a či podporuje angažovanosť voči jazyku.

73      Ďalšími kritériami a podkritériami, ktoré nie sú predmetom tejto žaloby, sú na jednej strane podkritérium 1.3 „Online platformy“, ktoré sa týka fungovania a užitočnosti vzdelávacích platforiem online navrhnutých uchádzačmi, a na druhej strane kritérium 2 „Kontrola kvality a monitorovanie práce“, ktoré je rozdelené na tri podkritériá, konkrétne podkritériá 2.1 „Spôsob výberu personálu“, 2.2 „Kontrola kvality“ a 2.3 „Riadenie postupov“.

74      Po druhé treba preskúmať listy Komisie z 19. apríla a 10. mája 2021 zaslané žalobcovi v nadväznosti na jeho žiadosť o doplňujúce informácie týkajúce sa zamietnutia jeho ponuky, aby bolo možné určiť, či vzhľadom na zásady uvedené v bodoch 62 až 68 vyššie skutočne mohol pochopiť silné a slabé stránky svojej ponuky a ponuky zoskupenia CLL v rámci podkritérií 1.1 a 1.2.

75      V prvom rade, pokiaľ ide o podkritérium 1.1 „Obsah“, žalobca získal 22 bodov z 30. Ponuka žalobcu je opísaná ako dobrá a vo väčšine aspektov spĺňa očakávania. Zoskupenie CLL zas získalo 28 bodov z 30. Jeho ponuka je prezentovaná ako vynikajúca a prekonávajúca očakávania vo väčšine aspektov vrátane veľmi dôležitých a relevantných aspektov.

76      Pokiaľ ide o ciele kurzu, výbor sa domnieval, že ponuka zoskupenia CLL je lepšia ako ponuka žalobcu, lebo je opísaná ako ponuka obsahujúca „veľmi relevantný zoznam sociálno‑kultúrnych tém“. Z hľadiska usporiadania obsahu výbor usúdil, že ponuka zoskupenia CLL je lepšia, lebo navrhuje veľmi dobrú postupnosť tohto obsahu, ktorá zahŕňa dištančné vzdelávanie zamerané na konsolidáciu a prípravu prezenčných hodín. Podľa výboru prípadová štúdia tiež dosahuje „vhodnú“ rovnováhu medzi teóriou a praxou. Výbor okrem toho zdôraznil, že prípadová štúdia zahŕňa inovatívne prvky. Výbor ďalej poukázal na to, že plán lekcií je veľmi podrobný a jeho štruktúra veľmi jasná. Nakoniec výbor uviedol, že model kurzu je veľmi relevantný. Naproti tomu, pokiaľ ide o kvalitu učebných materiálov, výbor sa obmedzil na konštatovanie, že zodpovedajú očakávaniam verejného obstarávateľa a obsahujú online zložku zahŕňajúcu „mnohé“ dodatočné materiály.

77      Zároveň, pokiaľ ide o ponuku žalobcu, výbor konštatoval, že obsahuje relevantný opis rôznych druhov učebných materiálov a že žalobca ponúka online učebnicu, ktorá tiež poskytuje prístup k platforme, ktorá obsahuje viaceré materiály. Podľa výboru žalobca uviedol aj niekoľko digitálnych nástrojov na podporu samoštúdia. Pokiaľ ide o ostatné učebné materiály, výbor usúdil, že nemôže vyhodnotiť obsah učebných materiálov v elektronickej verzii v ponuke žalobcu.

78      Navyše, pokiaľ ide o prvok cieľovej skupiny, ponuka žalobcu je opísaná pozitívnejšie ako ponuka zoskupenia CLL, keďže hodnotiaca tabuľka naznačuje, že ponuka má podobné hodnoty pre cieľovú skupinu a že sa používa na výučbu osobitných tém, ako aj tém v oblasti kultúry a civilizácie. Okrem toho, pokiaľ ide o usporiadanie obsahu, ponuka žalobcu sa považuje za menej kvalitnú, keďže ponúka „stručný, ale jasný“ opis obsahu, čo sa týka prezenčnej výučby. Výbor okrem toho poukázal na to, že nie je uvedený obsah pre samoštúdium a že „tu a tam“ si možno všimnúť inovatívne prvky. Nakoniec, pokiaľ ide o kvalitu učebných materiálov, výbor uviedol, že nebol schopný posúdiť obsah cvičení, ktoré sú prístupné prostredníctvom hypertextových odkazov. Poznamenal však, že koncept obsahuje zoznam digitálnych nástrojov, ktoré podporujú samoštúdium.

79      Ako teda vyplýva z bodov 75 až 78 vyššie, ktoré sa týkajú podkritéria 1.1 „Obsah“, je potrebné uviesť, že výbor poukázal tak na pozitívnejšie aspekty ponuky zoskupenia CLL, ako aj na slabé stránky alebo nedostatky ponuky žalobcu.

80      Pokiaľ ide o podkritérium 1.2 „Pedagogika“, je potrebné pripomenúť, že žalobca získal 21 bodov z 30. Jeho ponuka je prezentovaná ako dobrá a spĺňajúca očakávania. Zoskupenie CLL získalo 27 bodov z 30. Ponuka zoskupenia CLL je opísaná ako vynikajúca a prekonávajúca očakávania vo viacerých aspektoch, pričom obsahuje aj niektoré dôležité dodatočné aspekty.

81      Pokiaľ ide o úlohu učiteľov, výbor poukázal na to, že v ponuke zoskupenia CLL je ich úloha „mimoriadne“ dobre definovaná a jasná. Učitelia budú používať priame a nepriame stratégie, aby pomohli účastníkom dosiahnuť jazykovú samostatnosť. Okrem toho učiteľ vytvorí príslušné podmienky na bezpečnú vzdelávaciu skúsenosť. Pokiaľ ide o hodnotiaci prvok, výbor poznamenal, že zoskupenie CLL zabezpečí kontinuálne hodnotenie „veľmi profesionálnym spôsobom“ a „veľmi dobre“ definovalo metódy hodnotenia, ktoré sú „veľmi“ relevantné a správne.

82      Okrem toho, pokiaľ ide o hodnotenie, výbor poukázal na to, že ponuka žalobcu vykazuje len jeden nadradený aspekt, a to skutočnosť, že priebežné hodnotenie a spätná väzba (feedback) v jeho ponuke „umožňujú prispôsobiť obsah potrebám“ študentov s cieľom „usmerniť a podporiť“ motiváciu a samostatnosť. Výbor však poznamenal, že ponuka žalobcu definuje metódy „stručne“ a metódy sú len „relevantné a správne“. Výbor okrem toho poukázal na to, že konečné súhrnné hodnotenia a hodnotiace kritériá týkajúce sa kurzov boli predložené v online verzii a nebolo možné ich vyhodnotiť. Pokiaľ ide o posledný prvok týkajúci sa metodiky, hodnotenia sú rovnaké s výnimkou poznámky k ponuke žalobcu, podľa ktorej „uchádzač podrobne opisuje metódy štúdia“.

83      Treba konštatovať, že hoci sú posúdenia týkajúce sa podkritérií 1.1 a 1.2 stručné, v prvom rade je vzhľadom na judikatúru uvedenú v bode 65 vyššie možné pochopiť, že ponuka zoskupenia CLL má niekoľko kvalít, ktoré prevyšujú kvality ponuky žalobcu uvedené v bodoch 76 a 81 vyššie. Ďalej je možné zistiť úroveň kvality ponuky žalobcu, ktorá je nižšia. Nakoniec je nutné vziať do úvahy, že nedostatok dokumentácie, ktorý sa týka dôležitého prvku jazykového kurzu, konkrétne cvičení, je prezentovaný ako slabé miesto ponuky žalobcu, čo vedie k strate bodov. Tvrdenie žalobcu založené na nemožnosti poznať relatívne výhody vybratej ponuky sa preto musí zamietnuť.

84      Z toho istého dôvodu treba zamietnuť tvrdenie žalobcu, podľa ktorého Komisia presne neurčila konkrétny technický návrh, ktorý by odôvodňoval hodnotenie „vynikajúce“ a odlišoval jednu ponuku od druhej.

85      V tejto súvislosti, keďže výbor určil, že vybratá ponuka má vo viacerých aspektoch vyššiu kvalitu, treba zamietnuť aj tvrdenie žalobcu, podľa ktorého je nedostatok dokumentácie jediným dôvodom, pre ktorý Komisia uprednostnila ponuku zoskupenia CLL.

–       O údajnej povinnosti Komisie vysvetliť vplyv nedostatku dokumentácie na odpočítanie bodov

86      Ďalej treba preskúmať prvú časť štvrtého žalobného dôvodu založenú na nemožnosti poznať presný počet bodov, ktorý bol odpočítaný v dôsledku nedostatku dokumentácie.

87      V tejto súvislosti treba hneď na úvod zamietnuť odkaz na judikatúru, na ktorú sa žalobca odvoláva, vyplývajúcu z rozsudkov z 5. marca 2019, Yellow Window/EIGE (T‑439/17, neuverejnený, EU:T:2019:136, body 73 a 74), a z 5. marca 2019, Eurosupport – Fineurop support/EIGE (T‑450/17, neuverejnený, EU:T:2019:137, body 49 a 50), podľa ktorej musí existovať vzájomný vzťah medzi pripomienkami určujúcimi silné a slabé stránky na jednej strane a bodmi udelenými na základe týchto kritérií a podkritérií na druhej strane. Tieto odkazy na judikatúru totiž nie sú relevantné, keďže sa týkajú osobitných okolností odlišných od prejednávanej veci. Tieto odkazy sa predovšetkým týkajú situácie, v ktorej v pripomienkach hodnotiaceho výboru nie je jasne uvedené, či ten istý nedostatok odôvodňuje odpočítanie bodov vzhľadom na konkrétne kritérium alebo podkritérium, pre ktoré bolo toto odpočítanie vykonané, čo zjavne nie je prípad prejednávanej veci, keďže existuje súvislosť medzi nedostatkom dokumentácie a hodnotením v tejto súvislosti.

88      Z tých istých dôvodov treba zamietnuť aj odkaz na judikatúru, na ktorú sa odvoláva žalobca, vychádzajúcu z rozsudku z 27. apríla 2016, European Dynamics Luxembourg a i./EUIPO (T‑556/11, EU:T:2016:248), podľa ktorej musí byť vzájomný vzťah medzi konkrétnymi negatívnymi pripomienkami a odpočítaním bodov vysvetlený, ak verejný obstarávateľ na jednej strane v rámci podmienok zákazky spresnil kritériá a podkritériá hodnotenia ponúk, ktoré bude uplatňovať, ako aj prvky alebo body, ktoré budú zohľadnené, a na druhej strane spája konkrétne hodnotenia so spôsobom, akým ponuka spĺňa tieto kritériá, podkritériá alebo prvky.

89      Ani táto judikatúra nie je relevantná, keďže skutkové okolnosti rozsudku sa odlišujú od skutkových okolností prejednávanej veci. V prejednávanej veci verejný obstarávateľ informoval žalobcu o všetkých bodoch, ktoré mu boli pridelené, rozdelených podľa podkritérií, spolu s konkrétnymi pripomienkami. Naopak, v predchádzajúcej veci na jednej strane verejný obstarávateľ použil matematický vzorec, keď pridelil zlomky bodov za podkritériá alebo ich časti a vydal v tejto súvislosti konkrétne záporné posudky, pričom na druhej strane neoznámil počet bodov doplnený rozdelením podľa podkritérií, ktorý získal žalobca a vybratí uchádzači.

90      V prejednávanej veci treba konštatovať, že ako správne uvádza Komisia v bodoch 56 a 57 svojej dupliky, súťažné podklady nestanovujú váhu jednotlivých prvkov, ktoré sú súčasťou opisu každého podkritéria, lebo nejde o „čiastkové podkritériá“ určené na samostatné posúdenie, ale o opis obsahu jednotlivých podkritérií. Z toho vyplýva, že v konečnom dôsledku nie je nevyhnutné, aby sa každému pozitívnemu alebo negatívnemu komentáru v rámci hodnotenia pripisovala osobitná váha, ale skôr aby žalobca mohol pochopiť dôvody, ktoré viedli Komisiu k tomu, že jeho ponuke pridelila príslušnú bodovú známku za každé podkritérium, čo naozaj mohol pochopiť.

91      V dôsledku toho treba dospieť k záveru, že výbor uviedol relatívne výhody vybratej ponuky v rámci každého podkritéria a že od Komisie nemožno v prejednávanej veci požadovať, aby pripísala osobitnú váhu každej pozitívnej alebo negatívnej pripomienke týkajúcej sa určitých opisných bodov.

–       O údajnej nemožnosti Všeobecného súdu vykonať preskúmanie hodnotenia

92      Nakoniec treba analyzovať tvrdenie žalobcu založené v podstate na zásadách vyplývajúcich z judikatúry citovanej v bode 88 vyššie a tvrdenie Španielskeho kráľovstva uvedené v bode 55 vyššie, ktoré je založené na tom, že Všeobecný súd nemôže vykonať preskúmanie vzhľadom na zásadu účinnej súdnej ochrany uvedenú v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

93      Po prvé Španielske kráľovstvo tvrdí, že opakované a úmyselné používanie údajne nepresných výrazov, akými sú „určité časti obsahu“ alebo „určité prvky ponuky“, a v širšom zmysle príliš lakonické odôvodnenie znemožňuje preskúmanie posúdenia vykonaného Komisiou.

94      V tejto súvislosti vzhľadom na povinnosť súdu Únie preskúmať, či rozhodnutia inštitúcií neboli prijaté svojvoľne, nestačí len tvrdiť, že žalobca skutočne mohol pochopiť, že odmietnutie časti jeho ponuky ho zbavilo možnosti zadania verejnej zákazky, ako v podstate tvrdí Komisia v odpovedi na prvý žalobný dôvod. Naopak, odôvodnenie musí byť relevantné a súdržné, aby súd Únie mohol preskúmať jeho dôvodnosť.

95      V prvom rade treba pripomenúť, že v bode 83 vyššie bolo konštatované, že hodnotenia nie sú totožné, ale obsahujú jasné a jednoznačné rozdiely, ktoré napriek svojej stručnej povahe uvádzajú relatívne výhody úspešnej ponuky.

96      Ďalej ani významný rozdiel medzi bodmi pridelenými technickým ponukám, teda rozdiel 12 bodov, nesvedčí v prospech povinnosti uviesť podrobnejšie odôvodnenie, ktorá vyplýva z rozsudkov zo 17. septembra 2015, Ricoh Belgium/Rada (T‑691/13, neuverejnený, EU:T:2015:641, bod 63), a zo 14. decembra 2017, European Dynamics Luxembourg a Evropaïki Dynamiki/Parlament (T‑164/15, neuverejnený, EU:T:2017:906, bod 50).

97      Nakoniec treba tiež pripomenúť, že bývalý článok 113 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktorý zodpovedá súčasnému článku 170 ods. 3 nariadenia o rozpočtových pravidlách, požaduje, aby verejný obstarávateľ poskytol neúspešnému uchádzačovi skutočné dôvody zamietnutia jeho ponuky. Okrem toho poskytnuté odôvodnenie musí odrážať skutočný priebeh hodnotiaceho procesu. Odôvodnenie, v ktorom nie je určený skutočný základ rozhodnutia o zamietnutí ponuky a presne neodráža spôsob, akým bola zamietnutá ponuka vyhodnotená, nie je transparentné a nespĺňa povinnosť odôvodnenia stanovenú v bývalom článku 113 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. septembra 2008, Evropaïki Dynamiki/Súdny dvor, T‑272/06, EU:T:2008:334, body 42 a 43 a citovanú judikatúru, a zo 17. septembra 2015, Ricoh Belgium/Rada, T‑691/13, neuverejnený, EU:T:2015:641, bod 39).

98      V tejto súvislosti žalobca a Španielske kráľovstvo nepreukázali, že odôvodnenie neodráža skutočný priebeh hodnotiaceho procesu. Rovnako treba pripomenúť, že ako je uvedené v bode 83 vyššie, napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie týkajúce sa určenia jeho skutočného základu.

99      Preto treba zamietnuť tvrdenie žalobcu a Španielskeho kráľovstva, podľa ktorého sporné odôvodnenie bráni súdnemu preskúmaniu.

100    Po druhé žalobca zdôrazňuje rozdelenie každého podkritéria na body a časti a tvrdí, že Komisia nemohla pri hodnotení ponúk priznať podstatne odlišnú relatívnu váhu určitému prvku ponuky, ak táto osobitná váha nie je oznámená v súťažných podkladoch. Žalobca poukazuje na to, že Komisia tak sklamala legitímnu dôveru uchádzačov, keďže určitá váha prvku ponuky mohla ovplyvniť vyhodnotenie ponuky bez toho, aby bola uvedená v týchto dokumentoch.

101    V prvom rade treba hneď na úvod zamietnuť tvrdenie žalobcu založené na údajnom porušení jeho legitímnej dôvery, na podporu ktorého neposkytuje nijaké vysvetlenie ani dôkaz.

102    V rovnakom duchu, pokiaľ ide o otázku, či Komisia priznala určitú váhu prvku ponuky bez toho, aby to predtým oznámila v súťažných podkladoch, treba sa obmedziť na konštatovanie, že váha konkrétnych bodov v súťažných podkladoch nebola stanovená. Žalobca preto nemôže namietať porušenie povinnosti odôvodnenia z dôvodu, že Komisia nevysvetlila váhu, ktorú priznala určitému prvku ponuky. Body uvedené v súťažných podkladoch totiž uvádzajú opisným spôsobom len aspekty technického návrhu, ktoré výbor zohľadnil pri pridelení celkovej bodovej známky, a nie ich osobitnú váhu v rámci podkritéria. Tvrdenie založené na nedostatku transparentnosti, pokiaľ ide o prideľovanie bodových známok na úrovni bodov a podkritérií, sa preto musí zamietnuť.

103    Rovnako, hoci Komisia implicitne uznala dôvodnosť tohto názoru žalobcu v rozsahu, v akom tvrdí, že dokumenty boli dôležité, a zároveň uvádza, že nedostatok dokumentácie nemal rovnaký dosah v rámci ostatných podkritérií, treba pripomenúť, že podľa judikatúry citovanej v bode 64 vyššie od Komisie nemožno požadovať, aby vysvetlila, ako posúdila každý prvok ponuky.

104    V dôsledku toho treba prvý žalobný dôvod a prvú časť štvrtého žalobného dôvodu v rozsahu, v akom sú založené na porušení povinnosti odôvodnenia, zamietnuť ako nedôvodné.

 O zostávajúcej časti štvrtého žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu nelogickej, neprimeranej a netransparentnej povahy súvislosti medzi hodnotením a bodovou známkou udelenou v rámci podkritérií 1.1 a 1.2

105    V rozsahu, v akom sa zostávajúca časť prvej časti štvrtého žalobného dôvodu týka zjavne nesprávneho posúdenia, žalobca tvrdí, že neexistuje logická súvislosť medzi hodnotením a udelenou bodovou známkou, pokiaľ ide o posúdenia vykonané Komisiou v rámci podkritérií 1.1 a 1.2, ktoré sú prevažne pozitívne.

106    V druhej časti štvrtého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že vplyv údajného nedostatku dokumentácie na bodové hodnotenie udelené v rámci podkritérií 1.1 a 1.2 je neprimeraný výrazom použitým v hodnotení.

107    [Znenie opravené uznesením z 30. novembra 2023] Na jednej strane žalobca uvádza, že hodnotenie jeho ponuky je na základe použitých výrazov skôr pozitívne pre každú zo štyroch častí podkritéria 1.1. Na druhej strane tvrdí, že známka 22 bodov z 30, pokiaľ ide o predmetné podkritérium, je sotva nad prahovou hodnotou 70 %, teda minimálnou požiadavkou kvality, a to napriek veľmi pozitívnym hodnoteniam technického návrhu, podľa ktorých teda technický návrh prevyšuje minimálnu požiadavku.

108    Tento rozdiel medzi hodnotením a bodovou známkou pridelenou tomuto podkritériu sa zdá byť odôvodnený len nedostatkom dokumentácie a čiastočným vplyvom, ktorý mohol mať na overenie niektorých technických návrhov. Žalobca však uvádza, že nechápe, ako môže nedostatok dokumentácie v konečnom dôsledku znížiť vysokú kvalitu na uspokojivú kvalitu, keďže nedostatok dokumentácie sa týka len ilustračných prvkov technického návrhu, ktorý bol inak pozitívne posúdený pri hodnotení dvoch častí podkritéria 1.1.

109    Následne žalobca predkladá rovnakú analýzu týkajúcu sa podkritéria 1.2, ktorého tri zložky sú tiež pozitívne hodnotené, pričom nedostatok dokumentácie sa týka len jednej z týchto troch častí. Hoci tento nedostatok dokumentácie môže technicky ovplyvniť jednu tretinu váhy a posúdenie tejto časti je prevažne pozitívne, ponuka napriek tomu získala 21 bodov z 30, čo je minimálna prahová hodnota pre technický návrh, ktorý je nanajvýš uspokojivý.

110    V tretej časti štvrtého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Komisia porušila zásadu transparentnosti, keďže špecifická váha pripisovaná prvku kritéria dotknutému nedostatkom dokumentácie nebola oznámená v súťažných podkladoch.

111    Španielske kráľovstvo súhlasí s tvrdeniami, ktoré sa týkajú zostávajúcej časti prvej časti štvrtého žalobného dôvodu, ako sú uvedené v bode 55 vyššie.

112    Komisia spochybňuje tieto tvrdenia a navrhuje zamietnuť štvrtý žalobný dôvod.

113    V prejednávanej veci treba na úvod uviesť, že žalobca zmenil prvú časť štvrtého žalobného dôvodu, pôvodne založenú na porušení povinnosti odôvodnenia, na časť založenú na zjavne nesprávnom posúdení. Žalobca totiž v žalobe tvrdí, že logická súvislosť medzi posúdeniami a udelenou bodovou známkou nie je dostatočne odôvodnená. Naopak, v replike tvrdí, že nesúlad tejto súvislosti medzi posúdením a udelenou bodovou známkou predstavuje zjavne nesprávne posúdenie. Žalobca to navyše potvrdil na pojednávaní v nadväznosti na otázku položenú Všeobecným súdom.

114    Pokiaľ ide o prípustnosť tejto novej argumentácie týkajúcej sa prvej časti štvrtého žalobného dôvodu, ktorá je uvedená v replike, treba preskúmať, či predstavuje rozšírenie žalobného dôvodu, ktorý bol už priamo alebo implicitne uvedený v návrhu na začatie konania a ktorý je s ním úzko spojený, v zmysle článku 84 ods. 1 rokovacieho poriadku. Podľa judikatúry na to, aby nové tvrdenie bolo možné považovať za rozšírenie už skôr uvedeného žalobného dôvodu alebo výhrady, musí nové tvrdenie súvisieť s dôvodmi alebo výhradami pôvodne uvedenými v žalobe dostatočne úzko na to, aby ich bolo možné považovať za výsledok riadneho vývoja diskusie v sporovou konaní (pozri rozsudok z 13. júla 2022, Delifruit/Komisia, T‑629/20, EU:T:2022:448, bod 20 a citovanú judikatúru).

115    V prejednávanej veci treba konštatovať, že nové tvrdenie úzko súvisí s druhou časťou štvrtého žalobného dôvodu, ktorá sa týka problematiky súvislosti medzi posúdením a pridelením bodov, a v širšom zmysle s tretím žalobným dôvodom, ktorý je tiež založený na zjavne nesprávnom posúdení. Preto ho treba považovať za prípustné.

116    Pokiaľ ide o dôvodnosť prvej časti štvrtého žalobného dôvodu, treba pripomenúť, že v bode 83 vyššie je konštatované, že Komisia vysvetlila relatívne výhody a charakteristiky ponuky zoskupenia CLL, ako aj nedostatky ponuky žalobcu. Bolo teda preukázané, že nedostatok dokumentácie nebol jedinou vadou, ktorá odôvodňovala stratu bodov pri hodnotení ponuky žalobcu. V dôsledku toho, keďže Komisia uviedla viaceré nedostatky ponuky žalobcu, odpočítanie bodov nemožno pokladať za zjavne nezlučiteľné so zistenými nedostatkami. Prvú časť štvrtého žalobného dôvodu preto treba zamietnuť v rozsahu, v akom je založená na zjavne nesprávnom posúdení.

117    Okrem toho, pokiaľ ide o druhú a tretiu časť štvrtého žalobného dôvodu, treba pripomenúť, že ako vyplýva z bodu 90 vyššie, v súťažných podkladoch nebola stanovená osobitná číselná váha pre každé čiastkové podkritérium alebo každý prvok podkritéria.

118    Konkrétny význam pripisovaný určitej časti ponuky a pridelenie bodov za každé čiastkové podkritérium alebo každý prvok podkritéria totiž patrí do širokej miery voľnej úvahy Komisie. Všeobecný súd tak nemôže skúmať ako taký význam, ktorý sa pripisuje niektorým skutočnostiam v rámci čiastkového podkritéria, ale preskúma len to, či bola preukázaná existencia zjavne nesprávneho posúdenia. V prejednávanej veci žalobca takéto nesprávne posúdenie nepreukázal, keďže v bodoch 83 a 90 vyššie je konštatované, že nedostatok dokumentácie zistený Komisiou sa týkal dôležitého prvku jazykového kurzu a mohol legitímne viesť k odpočítaniu bodov, pričom nebolo preukázané, že toto odpočítanie bodov je zjavne nesprávne. Preto treba konštatovať, že druhú a tretiu časť štvrtého žalobného dôvodu je potrebné zamietnuť.

119    V zostávajúcej časti sa preto musí štvrtý žalobný dôvod zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný.

 O treťom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení z dôvodu odmietnutia častí ponuky prístupných prostredníctvom hypertextového odkazu

120    Tretím žalobným dôvodom žalobca vytýka Komisii, že sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že odmietla časti ponuky prístupné prostredníctvom hypertextového odkazu.

121    Po prvé žalobca tvrdí, že bol oprávnený predložiť cez platformu eSubmission časti ponuky prístupné prostredníctvom hypertextového odkazu, keďže jednak sporné ustanovenie súťažných podkladov neobsahovalo výslovný zákaz v tejto súvislosti a jednak použitie hypertextových odkazov umožňuje lepšie si predstaviť fungovanie technického návrhu a všetky jeho funkcie.

122    Po druhé vzhľadom na to, že ustanovenie nie je jasné a žalobca sa mohol dôvodne domnievať, že dokument prístupný prostredníctvom hypertextového odkazu začleneného do ponuky bude zohľadnený, žalobca tvrdí, že Komisia ho mala požiadať, aby odôvodnil svoj postup, a ak to považovala za užitočné, aby predložil dodatočné podklady.

123    V tejto súvislosti sa žalobca po prvé domnieva, že riziko zmeny ponuky, na základe ktorého sa Komisia rozhodla nehodnotiť niektoré dokumenty, bolo hypotetické. Podľa žalobcu je technicky preukázateľné, že v dokumentoch nedošlo k zmenám, keďže ku dňu podania boli všetky uzamknuté. Žalobca sa teda domnieva, že Komisia mala na účely účinného výkonu svojej voľnej úvahy overiť, či boli sporné časti ponuky zmenené, alebo sa ho opýtať na dátum uloženia materiálu prístupného prostredníctvom hypertextového odkazu na platformu, analogicky s režimom, ktorý platí pre nepresné alebo neúplné ponuky, namiesto toho, aby predpokladala, že žalobca nekonal v dobrej viere. V tejto súvislosti sa žalobca odvoláva na judikatúru, podľa ktorej verejný obstarávateľ môže požiadať o predloženie dokumentu, ktorého existencia je pred uplynutím lehoty stanovenej na predloženie ponuky „objektívne overiteľná“.

124    Po druhé žalobca poukazuje na to, že v predchádzajúcom verejnom obstarávaní týkajúcom sa organizácie jazykových testov (ref. HR/2020/OP/0004), na ktorom sa tiež zúčastnil a v ktorom boli požiadavky týkajúce sa predloženia dokumentácie formulované rovnako, výbor príslušný na vyhodnotenie ponúk pre Komisiu súhlasil s použitím hypertextových odkazov v ponuke žalobcu. Keďže rozhodnutie o zadaní tejto zákazky bolo žalobcovi oznámené pred dátumom stanoveným na predloženie ponúk do verejného obstarávania, ktoré je predmetom tohto sporu, žalobca tvrdí, že sa mohol oprávnene domnievať, že hypertextový odkaz začlenený do ponuky Komisia prijme. Opačný prístup použitý pri zadávaní tejto zákazky teda sklamal jeho legitímnu dôveru a bol svojvoľný.

125    Žalobca okrem toho tvrdí, že tvrdenie Komisie založené na pravidlách týkajúcich sa predkladania ponúk, ktorým chce Komisia odôvodniť zamietnutie určitých častí ponuky, bolo vznesené a posteriori, keďže je po prvý raz spomenuté v liste z 25. mája 2021.

126    [Opravené uznesením z 30. novembra 2023] Toto pravidlo predkladania ponúk týkajúce sa používania aplikácie eSubmission totiž funguje len ako mechanizmus na vylúčenie ponúk, a nie dokumentov, ktoré sú súčasťou ponuky. Na sporné časti ponuky sa teda vzťahujú požiadavky zásady rovnosti, a nie tento režim vylúčenia.

127    S cieľom preukázať, že legitímneho pochybenia žalobcu sa dopustili aj ostatní uchádzači, žalobca žiada Všeobecný súd, aby uložil Komisii povinnosť predložiť po prvé informácie o rozsahu, v akom ostatní uchádzači v rámci časti 3 a ostatných častí zákazky predložili vo svojich ponukách dokumenty rovnakým postupom, a po druhé informácie o spôsobe, akým Komisia riešila túto chybu v rámci hodnotenia.

128    Žalobca tiež predložil do spisu z konania snímky obrazovky všetkých dokumentov prístupných prostredníctvom hypertextového odkazu spolu s ich vlastnosťami.

129    Španielske kráľovstvo súhlasí s tvrdeniami žalobcu a predkladá nové dôkazy.

130    Po prvé Španielske kráľovstvo predkladá nové skutkové okolnosti na podporu tvrdenia, že súťažné podklady neobsahovali výslovný ani implicitný zákaz hypertextových odkazov.

131    V tejto súvislosti po prvé vzhľadom na to, že Komisia rátala s použitím hypertextových odkazov na inom mieste súťažných podkladov, najmä pokiaľ ide o prístup k splnomocneniu udelenému osobe, ktorá ponuku podpísala, a o skutočnosti uvedené v dokumente zaregistrovanom pod kódom ISBN (International Standard Book Number), Španielske kráľovstvo sa domnieva, že mala výslovne vylúčiť ich použitie pri predkladaní dokumentov prostredníctvom aplikácie eSubmission.

132    Po druhé Španielske kráľovstvo poukazuje na to, že použitie hypertextového odkazu v dokumente predloženom prostredníctvom platformy eSubmission nemožno stotožňovať s nepredložením dokumentu, čo preukazuje najmä skutočnosť, že Komisia využila prístup k obsahu dokumentov prístupných prostredníctvom hypertextových odkazov, hoci ich považovala za „nepredložené“.

133    Po tretie Španielske kráľovstvo uvádza, že Komisia postupuje nekonzistentne a v rozpore s vlastnými aktmi. V prvom rade Komisia úplne prirodzene začlenila desiatky hypertextových odkazov do zmluvných dokumentov, ale je prekvapená, že uchádzači používajú rovnaký postup. Medzi ciele verejného obstarávateľa ďalej patrí pružné a neustále zlepšované prispôsobovanie pracovných metód ich účelu prostredníctvom využívania výhod sietí. Nakoniec v rámci hodnotenia podkritéria 1.3 Komisia posúdila platformu po použití hypertextového odkazu, hoci táto online vzdelávacia platforma nie je hosťovaná aplikáciou eSubmission.

134    Po druhé Španielske kráľovstvo tvrdí, že Komisia porušila právo byť vypočutý zakotvené v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty tým, že žalobcu nepožiadala, aby preukázal, že svoju ponuku nezmenil, a obmedzila sa na zamietnutie sporných dokumentov.

135    Komisia spochybňuje tak tvrdenia žalobcu, ako aj tvrdenia Španielskeho kráľovstva a navrhuje zamietnuť tretí žalobný dôvod.

136    V tejto súvislosti treba uviesť, že svojím tretím žalobným dôvodom žalobca v podstate tvrdí, že pomocou hypertextových odkazov bol oprávnený predložiť určité dokumenty, ktoré sú súčasťou ponuky, a že Komisia ich musela zohľadniť.

137    Po prvé treba určiť, či žalobca mohol v súlade so súťažnými podkladmi predložiť niektoré časti svojej ponuky prostredníctvom hypertextových odkazov, ktoré viedli k dokumentu prístupnému na internetovej stránke, ktorú spravuje.

138    V súťažných podkladoch sa na strane 79 uvádza, že „ponuky sa musia predložiť prostredníctvom aplikácie eSubmission podľa pokynov uvedených vo výzve na predkladanie ponúk a v praktickej príručke systému eSubmission“. Ďalej je tam uvedené, že technická ponuka „musí obsahovať všetky potrebné informácie“ na posúdenie súladu so súťažnými podkladmi a kritériami hodnotenia ponúk.

139    To, že verejný obstarávateľ požil sloveso „predložiť“ a výraz „prostredníctvom aplikácie“, znamená, a to tak z textového, ako aj z kontextového hľadiska, že „ponuka“ sa musí nahrať priamo na platformu eSubmission a že súčasťou ponuky sú len dokumenty, ktoré prešli týmto postupom. Z toho vyplýva, že hypertextové odkazy, ktoré sú uvedené v ponuke žalobcu, nemôžu byť prípustné, lebo nie sú v súlade s vyššie uvedenou požiadavkou stanovenou v súťažných podkladoch. Komisii teda nemožno vytýkať, že nezohľadnila dokumenty získané prostredníctvom predmetných hypertextových odkazov.

140    Je potrebné spresniť, že tento prístup je v súlade s cieľom, ktorý sleduje aplikácia eSubmission, a tým je uľahčiť predkladanie ponúk prostredníctvom zabezpečenej aplikácie.

141    Rovnako predloženie prostredníctvom tejto zabezpečenej aplikácie umožňuje zabezpečiť dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi stanovenej v článku 160 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, keďže zaručuje, že verejný obstarávateľ si zachová kontrolu nad dokumentmi, ktoré mu boli predložené. Predchádza teda riziku zmeny dokumentov, ktoré by boli prístupné len prostredníctvom hypertextového odkazu a neboli by nahraté priamo do aplikácie eSubmission.

142    V tejto súvislosti treba uviesť, že primerane informovaný a bežne obozretný uchádzač si je vedomý toho, že je povinný predložiť ponuku v stanovenej lehote a po uplynutí tejto lehoty už túto ponuku nemožno zmeniť. V dôsledku toho taký uchádzač nemôže zo sporných súťažných podkladov vyvodiť, že do svojej ponuky môže zahrnúť hypertextové odkazy na dokument prístupný na internetovej stránke, ktorú spravuje. Tento postup totiž nie je povolený súťažnými podkladmi a okrem toho nezaručuje, že dotknuté dokumenty nemôžu byť zmenené po uplynutí lehoty na predloženie ponúk.

143    Okrem toho, keďže začlenenie hypertextových odkazov do ponuky žalobcu nebolo prípustné, Komisia nebola povinná overiť, či sporné dokumenty boli zmenené, ani ich prijať.

144    Okrem toho treba v každom prípade uviesť, že tieto dokumenty sa nachádzali na internetovej stránke, ktorú uchádzač spravuje, a že dôkazy predložené žalobcom majú preukázať, že sporné dokumenty neboli zmenené, a nie že ich nebolo možné zmeniť. Predovšetkým ani vyhlásenia alebo snímky obrazovky týkajúce sa vlastností dokumentov predložených žalobcom, ani možnosť zohľadniť osvedčenie, na ktoré sa odvoláva Španielske kráľovstvo vo svojich písomných podaniach, nemôžu preukázať, že sporné dokumenty boli pod kontrolou Komisie, a teda že ich nebolo možné zmeniť. To isté platí pre prezentáciu IT manažéra žalobcu na pojednávaní, počas ktorej tiež zdôraznil, že tieto dokumenty môžu byť zmenené, ale akákoľvek zmena by zanechala stopy v jeho informačnom systéme.

145    Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie Španielskeho kráľovstva uvedené v bode 133 vyššie, podľa ktorého Komisia postupuje nekonzistentne a v rozpore s vlastnými aktmi, treba uviesť, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca získal maximálny počet bodov za podkritérium 1.3, toto údajné pochybenie, ktorého sa dopustila Komisia, nemôže mať v prejednávanej veci nijaký vplyv. Navyše treba konštatovať, že žalobca toto podkritérium nespochybnil. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

146    Po druhé záver uvedený v bode 143 vyššie nemožno spochybniť tvrdením žalobcu, podľa ktorého ide o „objektívne overiteľný“ dokument, a preto ho Komisia mala požiadať, aby opätovne predložil dokumenty, ktoré boli prístupné prostredníctvom hypertextových odkazov.

147    V tejto súvislosti treba uviesť, že rozsudok z 10. októbra 2013, Manova (C‑336/12, EU:C:2013:647), ktorý spomína žalobca, odkazuje na možnosť opraviť alebo doplniť ponuku na účely jednoduchého objasnenia alebo odstránenia zjavných vecných chýb. V prejednávanej veci nejde o objasnenie alebo opravu dokumentov, ale o opätovné predloženie dokumentov, ktoré navyše mohli byť medzičasom zmenené. Z judikatúry predovšetkým vyplýva, že vo všeobecnosti nie je prípustné, aby uchádzač predložil dokumenty požadované v súťažných podkladoch, ktoré neboli predložené v lehote na predloženie ponúk (rozsudok z 11. mája 2017, Archus a Gama, C‑131/16, EU:C:2017:358, bod 36). Vzhľadom na túto judikatúru teda Komisia nebola povinná požiadať žalobcu, aby opätovne predložil dokumenty, ktoré boli sprístupnené prostredníctvom hypertextových odkazov.

148    Po tretie treba analyzovať tvrdenia žalobcu založené na porušení jeho legitímnej dôvery. V prvom rade žalobca nepreukázal existenciu navzájom súhlasných záruk poskytnutých Komisiou, ktoré by umožňovali použitie hypertextových odkazov. V každom prípade sa hospodársky subjekt nemôže odvolávať na zásadu legitímnej dôvery, ak poskytnuté záruky nie sú v súlade s uplatniteľnými normami (pozri rozsudky zo 7. októbra 2015, Accorinti a i./ECB, T‑79/13, EU:T:2015:756, bod 75 a citovanú judikatúru, a z 24. januára 2017, Nausicaa Anadyomène a Banque d'escompte/ECB, T‑749/15, neuverejnený, EU:T:2017:21, bod 81). Tvrdenia žalobcu založené na porušení jeho legitímnej dôvery sa preto musia zamietnuť.

149    Po štvrté, pokiaľ ide o údajné porušenie práva byť vypočutý zakotveného v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty, ktoré namieta Španielske kráľovstvo vo svojom vyjadrení vedľajšieho účastníka konania, treba uviesť, že Charta sa uplatňuje aj na postupy verejného obstarávania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. júla 2014, Kamino International Logistics a Datema Hellmann Worldwide Logistics, C‑129/13 a C‑130/13, EU:C:2014:2041, body 28 až 31). Uchádzač totiž musí mať možnosť účinne vyjadriť svoje stanovisko k skutočnostiam, na ktorých správny orgán zamýšľa založiť svoje rozhodnutie. Toto právo je zabezpečené v čase predloženia jeho ponuky, ako aj možnosťou uchádzača požiadať o objasnenie ustanovení súťažných podkladov. Preto skutočnosť, že po vyhodnotení ponúk nie je stanovená dodatočná fáza na poskytnutie dodatočných vysvetlení, nemôže predstavovať porušenie článku 41 ods. 2 písm. a) Charty. V dôsledku toho musí byť tvrdenie založené na porušení práva byť vypočutý zamietnuté.

150    Okrem toho, ako je vysvetlené v bode 127 vyššie, žalobca navrhol, aby Všeobecný súd nariadil vykonanie dokazovania. Tomuto návrhu však nemožno vyhovieť, lebo nie je nevyhnutný na vyriešenie sporu v súlade s článkom 92 ods. 3 rokovacieho poriadku, ako vyplýva najmä z bodov 139 až 142. Naproti tomu, pokiaľ ide o návrh na vykonanie dokazovania podaný Španielskym kráľovstvom, treba uviesť, že podľa článku 88 rokovacieho poriadku takýto návrh nemôže podať Španielske kráľovstvo, ktoré vstúpilo do konania ako vedľajší účastník, keďže je vyhradený výlučne pre hlavných účastníkov konania. Tomuto návrhu teda nie je potrebné vyhovieť.

151    Tretí žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 167 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách

152    Svojím druhým žalobným dôvodom žalobca Komisii vytýka, že porušila článok 167 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách tým, že neporovnala ponuky zoskupenia CLL predložené samostatne pre niektoré časti zákazky s konkurenčnými ponukami na základe kritérií kvality, teda porovnaním ich technických návrhov. Neuplatnila teda účinne svoju voľnú úvahu.

153    V tejto súvislosti žalobca uvádza, že v prejednávanej veci neexistuje rozdiel medzi posúdením vlastností ponuky zoskupenia CLL pre časť 3 a pre časť 4, pričom prvá ponuka sa týka španielčiny a druhá francúzštiny, tieto posúdenia sú však pre všetky kritériá úplne totožné od slova do slova. Žalobca tvrdí, že Komisia neporovnala objektívne vlastnosti alebo hodnoty ponuky zoskupenia CLL s vlastnosťami alebo hodnotami konkurenčných ponúk, najmä ponuky žalobcu, s cieľom určiť jej charakteristiky a relatívne výhody, a že nevysvetlila, v čom bola ponuka zoskupenia CLL lepšia ako jeho vlastná.

154    [Opravené uznesením z 30. novembra 2023] Žalobca tvrdí, že táto povinnosť navzájom porovnať technické ponuky predložené pre určitú časť zákazky vyplýva jednak z odôvodnenia 90 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), a jednak z článku 4.2 súťažných podkladov, podľa ktorého technické ponuky musia byť predložené jednotlivo pre každú časť, pričom hodnotenie sa vykoná samostatne, ak je ponuka predložená na niekoľko častí. Okrem toho prístup Komisie spočíval práve vo vylúčení ponúk z hospodárskej súťaže. Žalobca sa nakoniec odvoláva na judikatúru, podľa ktorej sa vyžaduje skutočné porovnanie ponúk.

155    Žalobca tvrdí, že na základe tejto povinnosti by sa relatívna hodnota ponuky zoskupenia CLL mala nevyhnutne meniť v závislosti od časti zákazky. Vzhľadom na to, že na jednej strane bola každá technická ponuka zoskupenia CLL vyhodnotená samostatne pre každú časť a na druhej strane ponuka žalobcu pre časť 3 bola odlišná od ponuky predloženej pre ostatné časti, by sa totiž posúdenie a bodové hodnotenie ponuky zoskupenia CLL vyplývajúce z porovnania s ostatnými ponukami pre každú časť mali meniť v závislosti od časti zákazky. V každom prípade by sa posúdenie malo líšiť aj vzhľadom na to, že výbor bol pre každú časť odlišný.

156    V tejto súvislosti žalobca spochybňuje tvrdenie, ktorým Komisia uvádza, že hodnotenie ponuky zoskupenia CLL bolo jednotné, aby sa vylúčila svojvoľnosť jej rozhodnutia. V tejto súvislosti tvrdí, že ide o skreslenie práce výboru, a teda o anomáliu.

157    V tomto smere žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd Komisii nariadil predložiť jednak metodiku hodnotenia ponúk, o ktorej rozhodol výbor, a jednak hodnotenia vykonané jeho členmi, ktoré sa týkajú všetkých častí ponuky zoskupenia CLL a ponuky žalobcu.

158    Španielske kráľovstvo súhlasí s tvrdeniami žalobcu. Okrem toho uvádza aj tvrdenia týkajúce sa porovnávacieho preskúmania ponúk, ale z hľadiska metodiky hodnotenia, ktorú Komisia použila pri hodnotení ponuky žalobcu z pohľadu podkritérií 1.1, 1.3 a 2.3. Táto metodika sa líši od metodiky použitej jednak v prípade iných podkritérií a jednak v rámci hodnotenia ponuky zoskupenia CLL z hľadiska tých istých podkritérií 1.1, 1.2 a 2.3.

159    V tejto súvislosti Španielske kráľovstvo tvrdí, že Komisia porušila zásady zákazu diskriminácie a riadnej správy vecí verejných. Podľa Španielskeho kráľovstva Komisia na jednej strane negatívne posúdila niektoré prvky obsahu ponuky žalobcu, pričom však tie isté prvky neohodnotila v ponuke zoskupenia CLL, a na druhej strane pozitívne posúdila niektoré aspekty ponuky zoskupenia CLL, pričom však neposkytla hodnotenie tých istých aspektov, ktoré vykazuje aj ponuka žalobcu.

160    V dôsledku toho Španielske kráľovstvo v súlade s článkom 85 rokovacieho poriadku v spojení s článkom 88 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhuje, aby Všeobecný súd nariadil Komisii, aby ako dôkaz predložila úplné hodnotenie podkritérií 1.1 a 1.2 dokumentu zodpovedajúceho kvalitatívnemu hodnoteniu ponuky zoskupenia CLL, ktorý tvorí prílohu A.22 žaloby, s cieľom preukázať, že Komisia posúdila konkrétne digitálne nástroje predložené zoskupením CLL, ale neposúdila digitálne nástroje predložené žalobcom.

161    Komisia spochybňuje tak tvrdenia žalobcu, ako aj tvrdenia Španielskeho kráľovstva a navrhuje zamietnuť druhý žalobný dôvod.

162    V tejto súvislosti treba uviesť, že svojím druhým žalobným dôvodom žalobca v podstate tvrdí, že Komisia si nesplnila povinnosť porovnať technický návrh zoskupenia CLL a jeho návrh, a Španielske kráľovstvo tvrdí, že Komisia nepoužila rovnakú metodiku na vyhodnotenie niektorých podkritérií v ponuke žalobcu a v ponuke zoskupenia CLL.

163    Po prvé je teda potrebné určiť, či verejný obstarávateľ porušil článok 167 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách v rozsahu, v akom sa v podstate zdá, že porovnával ponuky na základe ich celkovej bodovej známky, ktorá odráža pojem „najlepší pomer kvality a ceny“.

164    Na úvod treba uviesť, že zo znenia článku 167 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách vyplýva, že verejný obstarávateľ určí ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku najmä porovnaním pomeru kvality a ceny príslušných ponúk. Toto porovnanie zahŕňa porovnanie technických kvalít ponúk z hľadiska kritérií stanovených v súťažných podkladoch.

165    V prejednávanej veci nič neumožňuje domnievať sa, že Komisia nedodržala požiadavku určiť „ekonomicky najvýhodnejšiu“ ponuku na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečujú dodržiavanie zásad transparentnosti, zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania, s cieľom zaručiť objektívne porovnanie relatívnej hodnoty ponúk. Výbor vyhodnotil ponuku zoskupenia CLL na základe technických kritérií na zadanie zákazky uvedených v súťažných podkladoch a rovnako vyhodnotil aj ponuku žalobcu.

166    V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, keď namieta jednotnosť posúdenia, pokiaľ ide o časť 3 a časť 4, skutočnosť, že v tabuľkách je uvedené rovnaké posúdenie dvoch rôznych častí (francúzsky jazyk a španielsky jazyk), nijako nepreukazuje, že Komisia neporovnala objektívne vlastnosti alebo hodnoty vybratej ponuky s objektívnymi vlastnosťami alebo hodnotami konkurenčných ponúk v oboch častiach. Podobnosť posúdenia výboru v prípade týchto dvoch častí možno vysvetliť skutočnosťou, že sa týkajú toho istého typu verejnej zákazky na služby, a skutočnosťou, že obsah služieb ponúkaných zoskupením CLL pre každú časť môže byť rovnaký.

167    V bode 83 vyššie je okrem toho uvedené, že technické návrhy konkurenčných ponúk vykazovali určité rozdiely, takže mohli viesť k rôznemu hodnoteniu, pokiaľ ide o ich schopnosť dosiahnuť najlepší pomer kvality a ceny.

168    Z toho vyplýva, že Komisii nemožno vytýkať, že na jednej strane neporovnala technické návrhy a na druhej strane že pri porovnávaní ponúk nedodržala požiadavky článku 167 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

169    Po druhé treba analyzovať tvrdenia Španielskeho kráľovstva týkajúce sa údajného rozdielneho zaobchádzania so žalobcom a zoskupením CLL pri uplatnení metodiky hodnotenia ich ponúk.

170    Pripomínajúc, že hodnotiaca tabuľka nemusí byť taxatívnym opisom všetkých podrobností technickej ponuky, ktoré výbor zohľadnil, je potrebné analyzovať, či Komisia posúdila ponuku zoskupenia CLL a ponuku žalobcu diskriminačným spôsobom.

171    Po prvé Španielske kráľovstvo uvádza, že pokiaľ ide o hodnotenie obsahu cvičení v rámci podkritéria 1.1, Komisia neposúdila obsah cvičení v ponuke zoskupenia CLL, ale posúdila len postupnosť tohto obsahu, pričom uviedla, že prostriedky, ktoré v tomto smere boli pridelené, zodpovedajú očakávaniam verejného obstarávateľa. Okrem toho, pokiaľ ide o ponuku žalobcu, Komisia bola povinná posúdiť obsah cvičení, ale keďže nakoniec konštatovala, že online cvičenia nemôže posúdiť z dôvodu rizika zmeny, obmedzila sa na uvedenie existencie relevantného opisu rôznych druhov materiálov, neposúdila však, či zodpovedajú očakávaniam verejného obstarávateľa.

172    V tejto súvislosti treba konštatovať, že Komisia pri posúdení oboch dotknutých ponúk dodržala zásadu rovnosti zaobchádzania alebo zákazu diskriminácie. Na jednej strane totiž vyhodnotila učebné materiály v ponuke zoskupenia CLL a na druhej strane nebola schopná posúdiť obsah týchto učebných materiálov v ponuke žalobcu, keďže k predmetnému obsahu mala prístup len prostredníctvom hypertextového odkazu vedúceho na internetovú stránku spravovanú žalobcom, čo bolo spojené s rizikom zmeny ponuky. Nejde teda o dve porovnateľné situácie, ktoré si vyžadujú, aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako.

173    Okrem toho Komisia nevykonala ani osobitné posúdenie obsahu samoštúdia v ponuke zoskupenia CLL, zatiaľ čo pokiaľ ide o ponuku žalobcu, Komisia uviedla, že obsah samoštúdia nie je spresnený.

174    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako je uvedené v bodoch 165 až 168 vyššie, technické ponuky boli porovnané so súťažnými podkladmi a Komisia porovnala technické návrhy. V tomto zmysle Komisia skutočne konštatovala, že ponuka žalobcu vykazuje chybu, pokiaľ ide o samoštúdium. V prejednávanej veci treba konštatovať, že ponuka bola vyhodnotená ako menej kvalitná než ponuka zoskupenia CLL, keďže v nej nebolo špecifikované samoštúdium. Z toho vyplýva, že Komisia v tejto súvislosti neporušila článok 167 ods. 4 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

175    Okrem toho Španielske kráľovstvo tvrdí, že v rámci podkritéria 1.2 Komisia nevykonala konkrétne posúdenie obsahu záverečných súhrnných hodnotení a kritérií hodnotení jednotlivých lekcií v ponuke zoskupenia CLL, zatiaľ čo pokiaľ ide o ponuku žalobcu, vyjadrila negatívne hodnotenie, lebo nemohla posúdiť tie isté aspekty, ktoré boli k dispozícii prostredníctvom hypertextových prepojení.

176    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že jedna z dotknutých ponúk obsahovala určité časti, ktoré druhá neobsahovala, Komisia neposúdila obe ponuky diskriminačným spôsobom, keďže na jednej strane uviedla túto vadu ponuky žalobcu a na druhej strane poskytla konkrétnejšie pripomienky k tým istým aspektom ponuky zoskupenia CLL.

177    Po druhé Španielske kráľovstvo tvrdí, že v rámci hodnotenia podkritéria 1.2 Komisia vykonala hodnotenie vyučovacích metód v ponuke žalobcu, toto hodnotenie však výslovne nevykonala pri posudzovaní ponuky zoskupenia CLL.

178    Toto tvrdenie nemožno prijať, lebo v skutočnosti znamená ešte priaznivejšie zaobchádzanie so žalobcom, a pokiaľ ide o jeho ponuku, predstavuje pozitívnu pripomienku. Treba teda konštatovať, že nedošlo k diskriminačnému zaobchádzaniu.

179    Po tretie v rámci hodnotenia podkritéria 1.1 týkajúceho sa digitálnych aktivít a materiálov Komisia uviedla a vyhodnotila digitálne nástroje navrhnuté v ponuke zoskupenia CLL, pričom konštatovala, že učebné materiály zodpovedajú očakávaniam verejného obstarávateľa. Naopak, pri hodnotení ponuky žalobcu sa obmedzila na konštatovanie, že ponuka obsahuje zoznam s mnohými ďalšími digitálnymi nástrojmi, ktoré podporujú samoštúdium, ktoré však nespomenula ani neposudzovala.

180    V tejto súvislosti treba uviesť, že tvrdenie Komisie týkajúce sa digitálnych nástrojov v ponuke žalobcu v skutočnosti predstavuje pozitívnu pripomienku rovnocennú tvrdeniu, ktoré sa týka ponuky zoskupenia CLL. Nedošlo teda k diskriminačnému zaobchádzaniu.

181    Po štvrté, pokiaľ ide o usporiadanie obsahu uvedené v podkritériu 1.1, Španielske kráľovstvo poukázalo na to, že Komisia opísala ponuku zoskupenia CLL ako podrobnú a s veľmi jasnou štruktúrou, ale že pokiaľ ide o ponuku žalobcu, ktorá tiež obsahovala taký program, kvalitatívne hodnotenie podkritéria 1.1 neobsahovalo nijakú zmienku ani hodnotenie tohto programu kurzov.

182    V tejto súvislosti treba uviesť, že pokiaľ ide o ponuku žalobcu, na rozdiel od toho, čo tvrdí Španielske kráľovstvo, Komisia uviedla, že obsahuje stručný, ale jasný opis obsahu kurzov, čo je menej pozitívna pripomienka ako pripomienka k ponuke zoskupenia CLL. V dôsledku toho treba konštatovať, že Komisia skutočne posúdila obe ponuky.

183    Vzhľadom na vyššie uvedené treba konštatovať, že neexistoval rozdiel v zaobchádzaní s oboma predmetnými ponukami, keďže rozdiely, na ktoré poukazuje Španielske kráľovstvo, odrážajú existujúce rozdiely medzi týmito ponukami.

184    Okrem toho treba uviesť, že žalobca navrhol, aby Všeobecný súd nariadil vykonanie dôkazného prostriedku. Tomuto návrhu však nemožno vyhovieť, keďže nie je nevyhnutný na vyriešenie sporu v súlade s článkom 92 ods. 3 rokovacieho poriadku, ako vyplýva najmä z bodov 168 až 183 vyššie. Naproti tomu, pokiaľ ide o návrh Španielskeho kráľovstva na vykonanie dokazovania, treba uviesť, že podľa článku 88 rokovacieho poriadku takýto návrh nemôže podať Španielske kráľovstvo, ktoré je vedľajším účastníkom konania, keďže je vyhradený výlučne pre hlavných účastníkov konania. Tomuto návrhu teda nie je potrebné vyhovieť.

185    V dôsledku toho musí byť druhý žalobný dôvod zamietnutý.

 O piatom žalobnom dôvode založenom na porušení základných zásad práva verejného obstarávania

186    V piatom žalobnom dôvode žalobca tvrdí, že Komisia tým, že zadala všetky časti zákazky na jazykové kurzy jedinému poskytovateľovi služieb, a to zoskupeniu CLL, porušila cieľ sledovaný pravidlami verejného obstarávania, ktorým je otvorenie obstarávania inštitúcií Únie čo najširšej hospodárskej súťaži a prístup malých a stredných podnikov k týmto zákazkám.

187    Pripomína, že z judikatúry Všeobecného súdu a Súdneho dvora vyplýva, že verejný obstarávateľ nemôže umelo obmedziť hospodársku súťaž. Ide o právnu povinnosť vyplývajúcu zo všeobecných právnych zásad, ktorým podlieha.

188    Tvrdí, že voľná úvaha bola uplatnená práve na zadanie všetkých častí zákazky zoskupeniu CLL.

189    Na jednej strane žalobca opakuje tvrdenie uvedené v rámci druhého žalobného dôvodu, podľa ktorého Komisia nepodrobila ponuky zoskupenia CLL procesu porovnania s konkurenčnými ponukami a obišla postup verejného obstarávania.

190    Na druhej strane tvrdí, že neobvyklá prax Komisie spočívajúca vo vykonaní jednotného a takmer rovnocenného posúdenia ponúk zoskupenia CLL s priznaním maximálnej váhy dvom tretinám kritérií, naopak, preukazuje nedostatočné uplatnenie voľnej úvahy, ak nie neutralizáciu kvalitatívnych kritérií.

191    Okrem toho žalobca tvrdí, že prax Komisie teraz spočíva v nedelení zákaziek na časti, a ak sú rozdelené, v pridelení všetkých častí jedinému hospodárskemu subjektu. Upozorňuje najmä na výzvy na predkladanie ponúk na služby organizovania jazykových testov, ktoré boli zadané jedinému subjektu, na služby organizovania jazykových testov na diaľku, ktoré boli zahrnuté do jedného balíka, a na online jazykové podporné služby v rámci programu Erasmus+, tiež bez rozdelenia do jednotlivých častí podľa jazykov. Vzhľadom na tieto nepriame dôkazy žalobca tvrdí, že Komisia má v súčasnosti tendenciu centralizovať riešenie svojich potrieb v oblasti jazykov u jediného poskytovateľa služieb.

192    Španielske kráľovstvo sa usiluje podporiť tento žalobný dôvod uvedený žalobcom viac z procesného hľadiska.

193    Španielske kráľovstvo sa najmä domnieva, že zásada riadnej správy vecí verejných uvedená v článku 41 Charty, ako aj všeobecná zásada transparentnosti a objektívnosti, pokiaľ ide o hodnotenie ponúk v rámci postupu verejného obstarávania, požadujú, aby sa hodnotenie, ktoré si vyžaduje hodnotiace úsudky, vykonalo pred posúdením, ktoré je výsledkom použitia matematického vzorca, a oddelene od takého posúdenia.

194    V tejto súvislosti sa Španielske kráľovstvo domnieva, že keď Komisia postupuje pri hodnotení tak, že spoločne vykonáva hodnotenie vyžadujúce hodnotiace úsudky (vyhodnotenie technickej ponuky) a automatické hodnotenie (hodnotenie ekonomickej ponuky), verejnému obstarávateľovi to prinajmenšom na prvý pohľad umožňuje, aby bol v pokušení, hoci aj nevedome, prispôsobiť posúdenie, ktoré závisí od hodnotiacich úsudkov, aby bolo rozhodujúce.

195    Ak však neexistuje záruka, že technická ponuka bola vyhodnotená pred ekonomickou ponukou a oddelene od nej, a ak Komisia podrobne neurčí váhu jednotlivých prvkov každého podkritéria, môže byť verejný obstarávateľ podľa Španielskeho kráľovstva vždy podozrivý z toho, že hoci aj nevedome uprednostnil najdrahšiu ponuku, už len z dôvodu rozšíreného predsudku, že kvalitnejšie produkty majú obvykle vyššiu cenu.

196    Komisia zas spochybňuje tvrdenia žalobcu a Španielskeho kráľovstva a navrhuje zamietnuť piaty žalobný dôvod.

197    V tejto súvislosti treba poukázať na to, že svojím piatym žalobným dôvodom žalobca v podstate tvrdí, že Komisia neoprávnene zaviedla prax, v dôsledku ktorej tým, že zadala všetky časti zákazky na jazykové kurzy jedinému subjektu, konkrétne zoskupeniu CLL, porušila cieľ sledovaný právnou úpravou v oblasti verejného obstarávania, ktorým je otvorenie obstarávania inštitúcií Únie čo najširšej hospodárskej súťaži.

198    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry je rozhodnutie postihnuté zneužitím právomoci, iba ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov ukáže, že výlučným alebo prinajmenšom rozhodujúcim účelom jeho prijatia bolo dosiahnutie iných cieľov, než uvádza inštitúcia, alebo vyhnutie sa postupu osobitne upravenému Zmluvou na predídenie okolností daného prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. mája 2008, Španielsko/Rada, C‑442/04, EU:C:2008:276, bod 49 a citovanú judikatúru; z 8. júla 1999, Vlaamse Televisie Maatschappij/Komisia, T‑266/97, EU:T:1999:144, bod 131, a z 13. januára 2004, Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, T‑158/99, EU:T:2004:2, bod 164).

199    V prejednávanej veci to tak nie je.

200    Po prvé, pokiaľ ide o cieľ sledovaný postupmi verejného obstarávania, treba pripomenúť, že podľa článku 160 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa na všetky zákazky vzťahuje čo najširšia hospodárska súťaž.

201    Rovnako zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktorej cieľom je podporovať rozvoj zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi zúčastňujúcimi sa na verejnom obstarávaní, si vyžaduje, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní znenia svojich ponúk, a teda aby ponuky podliehali rovnakým podmienkam v prípade všetkých konkurentov (rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C‑496/99 P, EU:C:2004:236, bod 110).

202    Vzhľadom na tieto úvahy nemožno verejnému obstarávateľovi brániť v tom, aby zadal všetky časti verejnej zákazky tomu istému uchádzačovi, pokiaľ jeho ponuky boli ekonomicky najvýhodnejšie v porovnaní so všetkými ostatnými uchádzačmi a bola dodržaná zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi s cieľom zabezpečiť zdravú a účinnú hospodársku súťaž medzi účastníkmi tohto verejného obstarávania.

203    Preto treba konštatovať, že žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by mohol podporiť jeho argumentáciu, podľa ktorej cieľ sledovaný sporným verejným obstarávaním nebol dosiahnutý.

204    Po druhé zo spisu nijako nevyplýva, že by Komisia sledovala iný cieľ než hodnotenie oboch ponúk v súlade s právomocami, ktoré jej boli na tento účel zverené. Žalobca rovnako nepredložil nijaký konkrétny dôkaz o prípadnom zvýhodňovaní niektorého uchádzača Komisiou.

205    Po tretie treba zamietnuť aj tvrdenie žalobcu, podľa ktorého boli kvalitatívne kritériá „neutralizované“. Nemožno predpokladať, že verejný obstarávateľ pri hodnotení ponuky nepostupoval v dobrej viere, bez predloženia dôkazov v tejto súvislosti.

206    Po štvrté, pokiaľ ide o nepriame dôkazy vyplývajúce z iných verejných obstarávaní, ktoré predložil žalobca, tie sú v rámci tohto sporu zjavne irelevantné, keďže každé konanie má vlastné charakteristiky.

207    V rámci tohto žalobného dôvodu Španielske kráľovstvo tvrdí, že zásada riadnej správy vecí verejných uvedená v článku 41 Charty si vyžaduje, aby sa hodnotenie kvality technickej ponuky vykonalo pred posúdením ceny, lebo inak by verejný obstarávateľ mohol byť vždy podozrivý z toho, že uprednostnil najdrahšiu ponuku.

208    V tejto súvislosti treba po prvé konštatovať, že Španielske kráľovstvo nepredložilo nijaký priamy ani nepriamy dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že Komisia na účely uprednostnenia ponuky zoskupenia CLL najprv posúdila cenu a následne kvalitu ponúk. Po druhé povinnosť posúdiť kvalitu technickej ponuky pred posúdením ceny nevyplýva ani z ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách, ani z judikatúry. Po tretie Španielske kráľovstvo nepredložilo relevantný dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že nevyhodnotenie ponúk v dvoch fázach viedlo k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi.

209    Tvrdenie založené na porušení článku 41 Charty treba tiež zamietnuť. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že požiadavka nestrannosti v zmysle tohto ustanovenia zahŕňa dva aspekty. Ide jednak o subjektívnu nestrannosť členov orgánu v tom zmysle, že nijaký člen dotknutého orgánu nesmie prejavovať osobnú zaujatosť alebo predsudok, pričom platí domnienka tejto nestrannosti, pokiaľ sa nepreukáže opak, a jednak o objektívnu nestrannosť v tom zmysle, že tento orgán musí poskytnúť dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek legitímnych pochybností v tejto súvislosti (pozri analogicky rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., C‑341/06 P a C‑342/06 P, EU:C:2008:375, bod 54, a z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, C‑439/11 P, EU:C:2013:513, bod 155). V prejednávanej veci treba konštatovať, že na jednej strane Španielske kráľovstvo nenamieta subjektívnu zaujatosť členov výboru a na druhej strane nepreukázalo, že neexistencia povinnosti vykonať posúdenie kvality technickej ponuky pred posúdením ceny, ktorú normotvorca Únie navyše nemal v úmysle stanoviť, viedla v prejednávanej veci najmä k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania. Preto treba konštatovať, že Španielske kráľovstvo nebolo schopné preukázať existenciu legitímnej pochybnosti v tejto súvislosti.

210    V dôsledku toho musí byť aj piaty žalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný.

211    Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

 O trovách

212    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené rozhodnúť, že znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Komisie v súlade s jej návrhmi.

213    Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Španielske kráľovstvo teda znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Instituto Cervantes znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.      Španielske kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

*      Jazyk konania: francúzština.