Vec T‑341/17
(výňatky)
British Airways plc
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 30. marca 2022
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh nákladnej leteckej dopravy – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskom o leteckej doprave – Koordinácia prvkov ceny za služby nákladnej leteckej dopravy (palivová prirážka, bezpečnostná prirážka, platba provízie z prirážok) – Výmena informácií – Územná právomoc Komisie – Povinnosť odôvodnenia – Článok 266 ZFEÚ – Štátny nátlak – Jediné a pokračujúce porušenie – Výška pokuty – Hodnota predajov – Trvanie účasti na porušení – Poľahčujúce okolnosti – Podpora protisúťažného správania verejnými orgánmi – Neobmedzená právomoc“
1. Hospodárska súťaž – Doprava – Pravidlá hospodárskej súťaže – Letecká doprava – Nariadenie č. 411/2004 – Pôsobnosť – Spojenia medzi Úniou a tretími krajinami a spojenia medzi EHP s výnimkou Únie a tretími krajinami – Prichádzajúce služby leteckej nákladnej dopravy – Zahrnutie
[Články 101 a 102 ZFEÚ; Dohoda o EHP, články 53 a 54, príloha XIII a protokol 21 v znení rozhodnutia Spoločného výboru EHP č. 40/2005, nariadenie Rady č. 1/2003, článok 32 písm. c), a nariadenie Rady č. 411/2004, články 1 a 3]
(pozri body 91 – 95)
2. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Územná pôsobnosť – Právomoc Komisie – Prípustnosť s ohľadom na medzinárodné právo verejné – Vykonanie alebo kvalifikované účinky zneužívajúceho konania v EHP – Alternatívne prostriedky – Kritérium okamžitého, podstatného a predvídateľného účinku – Rozsah v prítomnosti konania, ktorého cieľom je obmedzenie hospodárskej súťaže
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
(pozri body 97 – 99, 111, 113 – 122, 127 – 129, 134 – 142, 145 – 147, 156 – 161)
3. Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Nedostatok právomoci inštitúcie, ktorá je autorom napadnutého aktu – Preskúmanie súdom Únie bez návrhu – Podmienka – Dodržiavanie zásady kontradiktórnosti
(Článok 263 ZFEÚ)
(pozri body 176, 177)
4. Žaloba o neplatnosť – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Rozsah – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Zrušenie z dôvodu vady odôvodnenia konštatovanej ex offo v medziach návrhov žalobkyne – Prijatie nového rozhodnutia zohľadňujúceho konštatovania o porušení, ktoré neboli spochybnené výrokom zrušujúceho rozsudku, ako aj nové konštatovania – Prípustnosť – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Články 101, 263, 264, 266 a 296 ZFEÚ)
(pozri body 204 – 209, 222, 232 – 236, 239 – 246, 254)
5. Žaloba o neplatnosť – Rozsudok o zrušení – Rozsah – Zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie pravidiel hospodárskej súťaže – Rozsah obmedzený na hranice sporu stanovené žalobcom v jeho návrhoch – Dôsledok – Obmedzenie rozsahu povinnosti prijať vykonávacie opatrenia – Vylúčenie konštatovaní, ktoré nesúvisia s predmetom sporu
(Články 101, 263, 264 a 266 ZFEÚ)
(pozri body 215 – 222)
6. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Vecná pôsobnosť – Správanie uložené štátnymi opatreniami – Vylúčenie – Rozsah – Štátny nátlak vykonávaný treťou krajinou – Neexistencia vplyvu – Prípustnosť s ohľadom na medzinárodné právo verejné
(Články 101 a 102 ZFEÚ)
(pozri body 263, 265 – 269)
7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Protisúťažné správanie povolené alebo podporované verejnými orgánmi – Výber výšky celkového zníženia uplatneného z tohto dôvodu – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah – Povinnosť Komisie dodržiavať svoju predchádzajúcu rozhodovaciu prax – Neexistencia
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; Dohoda medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave, článok 8; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 29)
(pozri body 326 – 330)
8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Spôsob dokazovania – Použitie súboru nepriamych dôkazov – Posúdenie relevantnosti a dôkaznej sily vlastných jednotlivým zohľadneným nepriamym dôkazom – Vplyv na celkové posúdenie súboru nepriamych dôkazov
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
(pozri body 334, 335, 360, 366, 381, 386)
9. Žaloba o neplatnosť – Rozsudok o zrušení – Rozsah – Čiastočné zrušenie právneho aktu Únie – Čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým sa rôzne protisúťažné správania označujú ako jediné a pokračujúce porušenie a ukladá sa pokuta – Nedostatok dôkazov na preukázanie zodpovednosti žalujúceho podniku za jednu zo zložiek jediného a pokračujúceho porušenia – Neexistencia vplyvu na zákonnosť konštatovania účasti tohto podniku na celkovom porušení
(Článok 101 a článok 264 prvý odsek ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; Dohoda medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave, článok 8)
(pozri body 387, 467, 468)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Stanovenie základnej sumy – Stanovenie hodnoty predajov – Predaj dosiahnutý v priamej alebo nepriamej súvislosti s porušením – Kartel v odvetví služieb leteckej nákladnej dopravy – Kartel týkajúci sa viacerých prvkov ceny za služby nákladnej dopravy – Zohľadnenie celej sumy predaja súvisiaceho so službami nákladnej dopravy – Prípustnosť
(Článok 101 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; Dohoda medzi ES a Švajčiarskom o leteckej doprave, článok 8; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2006/C 210/02, bod 13)
(pozri body 393 – 401)
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Pravidlá zhovievavosti – Zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku – Podmienky – Značná pridaná hodnota dôkazov poskytnutých dotknutým podnikom – Voľná úvaha Komisie – Kritériá – Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania – Porovnateľnosť situácií
(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 2006/C 298/11, body 20 až 24)
(pozri body 413 – 419, 423 – 438)
12. Kartely – Účasť podniku na protisúťažných iniciatívach – Dostatočná povaha tacitného schválenia bez verejného dištancovania sa alebo oznámenia príslušným úradom na vznik zodpovednosti podniku
(Článok 101 ods. 1 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 53)
(pozri body 447 – 450)
13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc súdu Únie – Rozsah – Obmedzenie – Dodržiavanie zásady zákazu diskriminácie – Zohľadnenie usmernení pri výpočte pokút
(Článok 261 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)
(pozri body 479 – 485)
Zhrnutie
Žalobkyňa, British Airways plc, je letecká dopravná spoločnosť, ktorá podniká na trhu leteckej nákladnej dopravy.
Žalobkyňa patrí medzi 19 adresátov rozhodnutia Komisie C(2017) 1742 final zo 17. marca 2017 týkajúceho sa konania podľa článku 101 ZFEÚ, článku 53 Dohody o EHP a článku 8 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o leteckej doprave (vec AT.39258 – Nákladná letecká doprava) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Európska komisia týmto rozhodnutím konštatovala existenciu jediného a pokračujúceho porušenia týchto ustanovení, ktorým dotknuté podniky počas období od roku 1999 do roku 2006 koordinovali svoje správanie v oblasti sadzieb za poskytovanie služieb nákladnej dopravy na celom svete. Komisia uložila žalobkyni pokutu vo výške 104 040 000 eur za jej účasť na tomto porušení.
Dňa 7. decembra 2005 bola Komisii na základe jej oznámenia o zhovievavosti z roku 2002(1) doručená žiadosť o oslobodenie od pokút, ktorú podala Lufthansa a dve z jej dcérskych spoločností. Táto žiadosť uvádzala existenciu protikonkurenčných kontaktov medzi viacerými podnikmi pôsobiacimi na trhu leteckej nákladnej dopravy (ďalej len „dopravcovia“), týkajúcich sa viacerých zložiek cien za služby poskytované v rámci tohto trhu, a to zavedenie „palivovej“ a „bezpečnostnej“ prirážky, ako aj v podstate odmietnutie poskytovať špeditérom provízie z týchto prirážok. Dôkazy zhromaždené Komisiou a jej vyšetrovania viedli Komisiu k tomu, že 19. decembra 2007 zaslala oznámenie o výhradách 27 dopravcom a potom 9. novembra 2010 prijala voči 21 dopravcom, medzi nimi aj žalobkyni, prvé rozhodnutie.(2) Toto rozhodnutie však Všeobecný súd zrušil rozsudkami zo 16. decembra 2015(3) v rozsahu návrhov na zrušenie podaných na tento účel z dôvodu rozporov v odôvodnení uvedeného rozhodnutia.
Keďže žalobkyňa sa v podstate domnievala, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že sa odvolal na zákaz rozhodnúť ultra petita s cieľom obmedziť rozsah zrušenia, ktoré takto vyhlásil po tom, čo ex offo konštatoval nedostatok odôvodnenia, ktorým je postihnuté pôvodné rozhodnutie ako celok, podala odvolanie proti rozsudku, ktorý bol voči nej vydaný. Rozsudkom zo 14. novembra 2017(4) Súdny dvor v rozhodovacom zložení veľkej komory zamietol toto odvolanie ako nedôvodné v celom jeho rozsahu.
Pri rozhodovaní o žalobe, ktorú žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa jej týka, Všeobecný súd čiastočne vyhovel návrhom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, ako aj návrhom na zníženie sumy pokuty, ktorá bola uložená žalobkyni. Konkrétnejšie, Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie, pokiaľ ide o konštatovanie účasti žalobkyne na zložke porušenia týkajúcej sa odmietnutia platenia, pričom tento záver považuje za nedostatočne podložený a v dôsledku toho znižuje výšku pokuty vzhľadom na obmedzenú povahu účasti žalobkyne na porušení. Naproti tomu Všeobecný súd, ktorý mal rozhodnúť o požiadavkách vyplývajúcich z povinnosti prijať požadované vykonávacie opatrenia v nadväznosti na zrušenie rozhodnutia konštatujúceho porušenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, rozhodol, že Komisia mohla bez toho, aby sa vystavila kritike zo strany žalobkyne, uložiť žalobkyni pokutu aj na základe konštatovaní porušenia uvedených vo výroku pôvodného rozhodnutia, pokiaľ neboli spochybnené, a stali sa teda konečnými.
Posúdenie Všeobecným súdom
Po prvé Všeobecný súd rozhodol, že Komisia bez toho, aby prekročila hranice svojej vlastnej územnej právomoci, konštatovala existenciu jediného a pokračujúceho porušenia článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP, ktoré sa dotýka letov na tzv. „prichádzajúcich“ leteckých spojeniach chápaných ako spojenia s odletom z letísk nachádzajúcich sa v tretích krajinách a príletom na letiskách nachádzajúcich sa v členských štátoch Únie alebo v iných štátoch, ktoré sú účastníkmi Európskeho hospodárskeho priestoru a nie sú členmi Únie, v časových medziach opísaných v napadnutom rozhodnutí.
Po druhé Všeobecný súd odmietol žalobný dôvod, ktorý bol zohľadnený ex offo, založený na nedostatku právomoci Komisie konštatovať a sankcionovať porušenie článku 53 Dohody o EHP na leteckých spojeniach medzi Švajčiarskom na jednej strane a Nórskom a Islandom na druhej strane. Tento žalobný dôvod totiž nie je odôvodnený, keďže z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia nekonštatovala žiadne porušenie tohto ustanovenia na uvedených spojeniach.
Po tretie Všeobecný súd skúmal výhrady žalobkyne, ktorých cieľom je spochybniť spôsoby vykonania zrušujúceho rozsudku, ktorý sa jej týka. V tejto súvislosti Všeobecný súd osobitne pripomína, že dosah zrušujúceho rozsudku sa posudzuje s ohľadom na obmedzenia, ktoré pre spor žalobkyňa stanovila vo svojich návrhoch. Za týchto podmienok sa Všeobecný súd domnieva, že Komisia mohla bez toho, aby si protirečila, alebo si nesplnila svoju povinnosť prijať požadované vykonávacie opatrenia, voči žalobkyni uviesť, že nebolo potrebné vrátiť sa ku konštatovaniam porušení, ktoré žalobkyňa nespochybnila a ktoré preto mohla považovať za konečné vo vzťahu k žalobkyni, aj keď spolupáchatelia predmetných porušení neboli striktne tí istí. Žalobkyňa teda zbytočne kritizuje prístup Komisie, ktorý ju viedol k tomu, že jej uložila pokutu, ktorá sa netýka výlučne konštatovaní porušení uvedených v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti Všeobecný súd ďalej spresňuje, že na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, odvolanie, ktoré žalobkyňa podala s cieľom spochybniť obmedzenie zrušenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k nej, nemá nijaký vplyv na platnosť prístupu takto prijatého Komisiou, keďže toto odvolanie nemalo odkladný účinok a v každom prípade nemohlo rozšíriť rozsah návrhov vymedzujúcich predmet sporu.
Po štvrté Všeobecný súd ďalej skúmal výhrady, ktoré sú v podstate zamerané na spochybnenie záverov vyvodených Komisiou z preskúmania regulačných režimov rôznych tretích krajín, ako aj dostatočnosť dôvodov uvedených v tejto súvislosti privádzajúcich k záveru o ich nedôvodnosti. Všeobecný súd totiž v prvom rade rozhodol, že zásady upravujúce prostriedok obrany založený na štátnom nátlaku sa uplatňujú tak na právne úpravy členských štátov, ako aj na právne úpravy tretích krajín a že dôkazné bremeno zaťažuje účastníka konania, ktorý sa odvoláva na tento žalobný dôvod. Komisia sa v dôsledku toho mohla oprávnene domnievať, že žalobkyňa nepreukázala, že konala pod nátlakom dotknutých režimov. Napokon v rozsahu, v akom ju preskúmanie uvedených režimov viedlo k pripusteniu, že mohli mať podnecujúci účinok na protiprávne správanie žalobkyne, čo by odôvodňovalo priznať jej poľahčujúce okolnosti uplatnením všeobecného zníženia, Komisia podala riadne vysvetlenie, pokiaľ ide o voľbu sadzby 15 % použitej na tento účel.
Po piate v rozsahu, v akom Komisia dospela k záveru o účasti žalobkyne na porušení v súvislosti s odmietnutím poskytnúť zľavy, Všeobecný súd naopak považuje dôkazy, o ktoré sa Komisia oprela na odôvodnenie tohto záveru, za nedostatočné a v dôsledku toho zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom konštatuje účasť žalobkyne na tejto časti porušenia.
Po šieste Všeobecný súd skúmal výhrady žalobkyne voči stanoveniu výšky pokuty, ktorú jej Komisia uložila, konkrétne výhrady týkajúce sa výpočtu zníženia priznaného na základe programu zhovievavosti. V tejto súvislosti pripomína, že oznámenie o zhovievavosti z roku 2002 podmieňuje priznanie zníženia pokuty najmä predložením dôkazov s významnou pridanou hodnotou na účely preukázania predmetných skutočností, v porovnaní s dôkazmi, ktoré Komisia už má k dispozícii. Po dôkladnom preskúmaní dôkazov predložených žalobkyňou, ktorých hodnotu podľa nej Komisia nezohľadnila, Všeobecný súd naopak konštatuje, že Komisia mohla dospieť k záveru o nedostatočnej pridanej hodnote prostredníctvom spravodlivého posúdenia ich hodnoty. V každom prípade sa žalobkyňa nemôže účinne dovolávať zásady rovnosti zaobchádzania s cieľom spochybniť nevýhodnejšie zaobchádzanie, ktorému bola údajne vystavená, v porovnaní so zaobchádzaním s ostatnými dopravcami, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené, keďže títo dopravcovia sa nenachádzali v situácii porovnateľnej s jej situáciou.
Po siedme a na záver Všeobecný súd využil svoju neobmedzenú právomoc na rozhodnutie o návrhoch smerujúcich k zníženiu uloženej pokuty. Bez toho, aby sa odchýlil od metódy výpočtu, ktorú použila Komisia v napadnutom rozhodnutí, vyvodzuje na tento účel dôsledky z čiastočného zrušenia napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje účasť žalobkyne na časti porušenia týkajúcej sa odmietnutia poskytnúť zľavy. V dôsledku toho sa výška pokuty uloženej žalobkyni, ktorú Komisia stanovila na 104 040 000 eur, znížila na 84 456 000 eur.