NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
prednesené 5. septembra 2013 (1)
Vec C‑302/12
X
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko)]
„Daňová právna úprava – Registračná daň na motorové vozidlá – Sloboda usadiť sa – Smernica 83/182/EHS – Bydlisko a dlhodobé používanie motorového vozidla v dvoch členských štátoch“
I – Úvod
1. Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania sa znova vzťahuje na holandskú daň z osobných motorových vozidiel a motocyklov, ktorou sa Súdny dvor v minulosti viackrát zaoberal.(2)
2. Holandská registračná daň na motorové vozidlá sa v prebiehajúcom konaní vyberá od občianky Únie, ktorá má bydlisko nielen v Holandsku, ale aj v Belgicku a svoje motorové vozidlo používa v oboch členských štátoch. Oba členské štáty preto uplatňujú nárok na svoju príslušnú registračnú daň. V tomto konaní bude preto potrebné vysvetliť, do akej miery je tento dvojitý výber registračnej dane na motorové vozidlá zlučiteľný s právom Únie.
II – Právny rámec
A – Právo Únie
3. Článok 1 ods. 1 smernice Rady z 28. marca 1983 o oslobodení od daní, ktoré platia v rámci Spoločenstva pre dočasný dovoz určitých dopravných prostriedkov(3) (Ú. v. ES L 105, s. 59; Mim. vyd. 09/001, s. 112; ďalej len „smernica 83/182“) s názvom „Oblasť pôsobenia“ znie:
„Členské štáty oslobodia, za podmienok uvedených nižšie, stanovené cestné motorové vozidlá… dovezené z iného členského štátu od
– dane z obratu, spotrebných daní a od akýchkoľvek iných nepriamych daní,
– od daní uvedených v prílohe tejto smernice.“
4. Konkrétne oslobodenia od dane sú pre osobné motorové vozidlá upravené v článkoch 3 až 5 smernice 83/182 a vždy uvádzajú ako podmienku „bydlisko“ súkromnej osoby, ktorá dováža vozidlo, resp. používateľa.
5. „Bydlisko“ osoby sa v článku 7 ods. 1 smernice 83/182 definuje skrátene takto:
„1. Na účely tejto smernice sa ‚bydliskom‘ rozumie miesto, kde určitá osoba žije, aspoň 185 dní v každom kalendárnom roku, pre svoje osobné a pracovné väzby, poprípade u osoby, ktorá nemá žiadne pracovné väzby, pre osobné väzby, z ktorých vyplýva úzke spojenie medzi týkajúcou sa osobou a miestom, kde žije.
…“
B – Vnútroštátne právo
6. V Holandsku sa v spornom roku vyberá daň na osobné motorové vozidlá a motorky (ďalej len „BMP“) podľa Wet op de belasting van personenautoʼs en motorrijwielen 1992 (zákon z roku 1992 o dani na osobné motorové vozidlá a motorky).
7. Ako je Súdnemu dvoru známe z iných vecí(4), vzniká BMP pri prihlasovaní osobných motorových vozidiel a motoriek do holandskej evidencie motorových vozidiel, ako aj pri používaní neprihláseného alebo v Holandsku neprihláseného motorového vozidla alebo motorky na holandských verejných cestných komunikáciách, keď má fyzická osoba s bydliskom v Holandsku alebo právnická osoba usadená v Holandsku toto vozidlo skutočne k dispozícii.
III – Konanie vo veci samej a konanie pred Súdnym dvorom
8. Predmetom konania vo veci samej je rozhodnutie o výbere dane vydané proti X v súvislosti s vozidlom, ktoré bolo v roku 2004 nadobudnuté a prihlásené v Belgicku.
9. X má ako belgická štátna príslušníčka byt v Holandsku, ako aj v Belgicku a počas roka ich striedavo využíva. V Holandsku okrem toho pracuje ako čeľustná ortopédka.
10. V roku 2006 holandská daňová správa konštatovala, že X mala svoje bydlisko v Holandsku a na holandských verejných komunikáciách viedla motorové vozidlo, ktoré bolo prihlásené iba v Belgicku. Na základe toho vybrala od zdaniteľnej osoby BMP vo výške 17 315 eur. X už predtým v rámci prihlásenia svojho vozidla do belgickej evidencie motorových vozidiel zaplatila belgickú daň vo výške 4 957 eur.
11. X pred holandskými orgánmi a súdmi nesúhlasila s výberom BMP. Hoge Raad der Nederlanden, ktorý sa právnym sporom v súčasnosti zaoberá, vychádza podľa skutkových zistení z toho, že X má svoje bydlisko v Holandsku, ako aj v Belgicku a vozidlo dlhodobo používa v oboch členských štátoch. Na základe toho predložil Súdnemu dvoru podľa článku 267 ZFEÚ návrh na začatie prejudiciálneho konania o týchto otázkach:
1. Je výkon daňovej suverenity dvoma členskými štátmi, obzvlášť výber registračnej dane na motorové vozidlá, neobmedzený v prípade, ak občianka Únie býva na základe vnútroštátnych právnych predpisov v dvoch členských štátoch a skutočne dlhodobo používa motorové vozidlo, ktoré má vo svojom vlastníctve, v oboch členských štátoch?
2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Môže mať zásada proporcionality v rámci výberu registračnej dane v prípade, ako je tento, nápravné účinky a ak to tak je, vedie táto zásada k tomu, že sa pri výkone svojich daňových právomocí musí obmedziť jeden alebo každý z oboch členských štátov, a ako by malo byť toto obmedzenie upravené?
12. V konaní pred Súdnym dvorom predložili písomné pripomienky X, Helénska republika, Holandské kráľovstvo a Komisia.
IV – Právne posúdenie
13. Svojimi dvomi otázkami sa vnútroštátny súd chce dozvedieť v zásade to, či právo Únie bráni výberu registračnej dane na motorové vozidlá z dôvodu používania vozidla v takom prípade, keď občianka býva podľa vnútroštátnych právnych predpisov v dvoch členských štátoch a motorové vozidlo, ktoré už bolo prihlásené a zdanené v inom členskom štáte, používa dlhodobo v oboch členských štátoch.
14. Hoci z prejudiciálnych otázok nevyplýva nijaký odkaz na ustanovenia práva Únie, ktoré sa majú vyložiť, z odôvodnenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania možno odvodiť, že vnútroštátny súd má záujem o výklad primárneho práva (k tomu hneď v bode 2). Spolu s Komisiou si však myslím, že Súdny dvor by sa mal venovať aj výkladu smernice 83/182 (k tomu hneď v bode 1), aby poskytol vnútroštátnemu súdu užitočnú odpoveď.(5)
1. Oslobodenia od dane podľa smernice 83/182
15. Najprv treba posúdiť, či žalobkyňa v konaní vo veci samej nemôže mať, so zreteľom na holandskú BMP automaticky prospech z oslobodenia od dane na základe smernice 83/182.
a) Pôsobnosť
16. To si najprv vyžaduje, aby sa na registračnú daň na motorové vozidlá, ako BMP, v prejednávanej veci vôbec vzťahovala pôsobnosť smernice 83/182.
17. Podľa článku 1 ods. 1 sa táto smernica uplatní na dane z obratu, spotrebné dane a akékoľvek iné nepriame dane, ako aj na dane, ktoré sú uvedené v prílohe smernice, pričom z pôsobnosti je podľa článku 2 ods. 2 smernice 91/680/EHS(6) vyňatá daň z pridanej hodnoty, ktorú upravuje právo Únie.
18. V prílohe sa pre Holandské kráľovstvo uvádza len Motorrijtuigenbelasting (daň z motorových vozidiel) na základe Wet op de motorrijtuigenbelasting (zákon o dani z motorových vozidiel) z 21. júla 1966, v prípade ktorej ide o ročne vyberanú daň z motorových vozidiel, ktorá sa nezhoduje s BMP.(7)
19. Kým v prípade BMP nejde o daň z obratu v zmysle práva Únie už preto, že sa vzťahuje len na motorové vozidlá, a teda nemá všeobecnú platnosť,(8) mohlo by v jej prípade napriek tomu ísť o spotrebnú daň alebo o akúkoľvek inú nepriamu daň v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 83/182.
20. Smernica tieto pojmy žiaľ nedefinuje a definíciu nemožno nájsť ani v doterajšej judikatúre Súdneho dvora.
21. Pojem spotrebná daň nemožno v kontexte smernice 83/182 chápať v tom zmysle, že sa týka len daní, ktoré sa týkajú tovarov, ktoré je nutné spotrebovať okamžite, to znamená nie trvalého majetku.(9) Predmetom smernice sú totiž výlučne dopravné prostriedky, ktoré možno používať dlhodobo. Spotrebné dane teda v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 83/182 predstavujú úplne všeobecné priame daňové zaťaženie vozidla, ktoré sa uplatňuje v dôsledku jeho dovozu, a v zásade k nemu môže patriť aj registračná daň na motorové vozidlá.(10)
22. V prípade otázky, do akej miery treba takú daň považovať za spotrebnú daň v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 83/182, však treba rozlišovať medzi rozličnými skutkovými podstatami vzniku registračnej dane na motorové vozidlá. Táto BMP sa totiž na jednej strane vzťahuje na prihlásenie vozidla do evidencie a na druhej strane na jeho používanie na holandských verejných komunikáciách bez prihlásenia v tuzemsku. Pokiaľ sa však registračná daň na motorové vozidlá vzťahuje na tuzemskú cestnú sieť, zdaniteľná udalosť nastane v prípade používania vozidla v okamihu prechodu cez hranicu. V takom prípade je teda zdanenie priamym dôsledkom dovozu motorového vozidla.
23. V súlade s tým Súdny dvor už v dvoch konaniach vo veci nesplnenia povinností vyplývajúcich zo Zmluvy, ktoré sa týkali výberu registračnej dane na motorové vozidlá v prípade používania motorového vozidla, ktoré bolo prihlásené v inom členskom štáte, vychádzal z nesplnenia povinností vyplývajúcich zo smernice 83/182.(11) Konštatovanie uvedeného nesplnenia povinností si však vyžaduje uplatniteľnosť smernice 83/182 na registračné dane na motorové vozidlá, pokiaľ sú založené na používaní cestných komunikácií. Súdny dvor okrem toho v ďalšom konaní vo veci porušenia nesúhlasil s názorom generálneho advokáta, podľa ktorého sú spotrebné dane a registračné dane vo svojej podstate odlišné.(12)
24. Uplatneniu smernice 83/182 na registračné dane na motorové vozidlá, ktoré sa vyberajú v prípade používania vozidla, nebráni ani judikatúra Súdneho dvora k smernici 83/183/EHS(13), ktorá bola vydaná v rovnakom čase. Ako Súdny dvor konštatoval, článok 1 ods. 1 uvedenej smernice, ktorý tiež vychádza z daní z obratu, spotrebných daní a iných nepriamych daní, sa síce nevzťahuje na nijaké dane, ktoré nesúvisia s dovozom ako takým, ale vyberajú sa len na základe prihlásenia alebo používania vozidla.(14) Na to, že pojem spotrebné dane môže v zásade zahŕňať aj registračné dane na motorové vozidlá, však poukazuje článok 1 ods. 2 smernice 83/183/EHS, ktorý výslovne stanovuje, že smernica sa nevzťahuje na poplatky za používanie majetku, napríklad poplatky za registráciu motorových vozidiel. Reštriktívny pohľad Súdneho dvora pri definícii spotrebných daní v zmysle smernice 83/183/EHS sa preto môže zakladať len na tom, že jej článok 1 ods. 1 výslovne uvádza len spotrebné dane, ktoré sa „zvyčajne“ vyberajú pri dovoze. Registračné dane na motorové vozidlá sa však zďaleka nevyberajú vo všetkých členských štátoch.(15)
25. Napokon, z legislatívneho procesu nemožno odvodiť, že pod pojem spotrebné dane v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 83/182 nemožno zahrnúť registračné dane na motorové vozidlá, pokiaľ sú založené na používaní vozidla na tuzemských cestných komunikáciách. Komisia síce vo svojom návrhu najprv pôsobnosť vyslovene rozšírila na registračné dane na motorové vozidlá(16), ale v prijatej smernici sa to nenachádza. Túto skutočnosť však možno jednak interpretovať tak, že Rada vtedy nechcela, aby sa zahrnula klasická registračná daň na motorové vozidlá, ktorá sa vzťahuje na prihlásenie vozidla. Na druhej strane ďalší návrh Komisie výslovne označuje registračné dane vo svojom článku 1 ods. 1 a 2 ako spotrebné dane.(17)
26. Smernica 83/182 teda ako spotrebnú daň podľa svojho článku 1 ods. 1 zahŕňa takú registračnú daň na motorové vozidlá, ako je holandská BMP, pokiaľ sa ňou zdaňuje používanie tuzemských cestných komunikácií.
b) Podmienky oslobodenia od dane
27. Teraz treba ďalej posúdiť, či X v takom prípade, o aký ide v konaní vo veci samej, môže profitovať z oslobodenia od dane upraveného v smernici 83/182.
28. Všetky oslobodenia od dane na osobné motorové vozidlá podľa smernice 83/182, ktoré sú upravené v jej článkoch 3 až 5, sú podmienené tým, že osoba, ktorá vozidlo dováža, musí mať svoje bydlisko v inom členskom štáte než v členskom štáte dočasného dovozu.(18) Teda na to, aby sa v prejednávanej veci mohlo uplatniť jedno z týchto oslobodení od dane, musela by mať X svoje bydlisko mimo Holandska.
29. Podľa skutočných zistení vnútroštátneho súdu má však X bydlisko tak v Holandsku, ako aj v Belgicku. Bydlisko v Holandsku je dokonca podmienkou pre výber BMP v prípade zdanenia používania.
30. Tieto zistenia prijaté podľa vnútroštátneho práva na účely BMP však v súvislosti s bydliskom, ktoré je relevantné pre oslobodenia od dane podľa smernice 83/182, nie sú rozhodujúce. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že v zmysle smernice 83/182 môže existovať len jediné bydlisko, ktoré jednotne pre celú Úniu(19) definuje článok 7 ods. 1 smernice 83/182. Uvedené možno odvodiť jednak zo samotnej definície bydliska v článku 7 ods. 1 a na druhej strane z článku 9 ods. 3 druhého pododseku smernice 83/182, ktorý na to, „aby sa zamedzilo dvojitému zdaneniu“, bráni domnienke dvoch bydlísk, ktorá by z uplatnenia osobitnej úpravy mohla vyplynúť v prospech Dánskeho kráľovstva. Existencia iba jedného bydliska v zmysle smernice je okrem toho podľa jej prvého a druhého odôvodnenia práve v súlade so zmyslom a účelom smernice 83/182, ktorým je odstrániť prekážky voľného pohybu vznikajúce na základe daňových predpisov. Ako Súdny dvor už preukázal, bydlisko v zmysle smernice preto slúži na vymedzenie daňových právomocí členských štátov.(20)
31. Hoci má teda X na účely BMP podľa vnútroštátneho práva svoje bydlisko aj v Holandsku, treba vzhľadom na otázku, či profituje z oslobodenia od dane podľa smernice 83/182, posúdiť, či jej bydlisko v zmysle článku 7 ods. 1 nie je mimo Holandska.
32. Vnútroštátny súd je povinný uskutočniť posúdenie všetkých skutočností, ktoré sú relevantné pre každý konkrétny prípad, v kontexte kritérií stanovených judikatúrou Súdneho dvora.(21) Na účely určenia miesta bydliska je teda potrebné zohľadniť zároveň pracovné a osobné väzby dotknutej osoby v danom mieste, ako aj dobu ich trvania.(22)
33. Keď vnútroštátny súd na základe všetkých okolností konštatuje, že X má svoje bydlisko v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 83/182 v Holandsku, je oslobodenie od dane podľa tejto smernice vylúčené. V opačnom prípade by bolo povinnosťou vnútroštátneho súdu, aby posúdil ďalšie konkrétne podmienky oslobodenia od dane podľa článkov 3 až 5 smernice, pričom by sa X mohla prípadne priamo odvolať na smernicu.(23)
c) Predbežný návrh
34. V rámci prvého kroku treba teda na prejudiciálnu otázku odpovedať tak, že právo Únie bráni výberu registračnej dane na motorové vozidlá na základe používania vozidla v takom prípade, keď má občianka Únie na základe vnútroštátnych právnych noriem byt v dvoch členských štátoch a svoje motorové vozidlo, ktoré už bolo prihlásené a zdanené v inom členskom štáte, používa dlhodobo v oboch členských štátoch, vtedy, keď sa jej bydlisko v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 83/182 nenachádza v tuzemsku a sú splnené ostatné podmienky pre oslobodenie od dane podľa smernice 83/182.
2. Primárne právo
35. Keby sa malo konštatovať, že podmienky pre oslobodenie od dane podľa smernice 83/182 nie sú v konaní vo veci samej splnené alebo vedú len k čiastočnému oslobodeniu,(24) vzniká z pohľadu práva Únie ďalej otázka, či Holandské kráľovstvo malo právo vybrať BMP, hoci žalobkyňa už registračnú daň na motorové vozidlá zaplatila v Belgicku.
36. Zdaňovanie motorových vozidiel je síce v zásade vecou členských štátov, sú pritom však povinné rešpektovať právo Únie.(25) K uvedenej viazanosti členských štátov primárnym právom existuje skutočne rozsiahla judikatúra Súdneho dvora, ktorá má v poslednom čase hlavne podobu uznesení.
37. Podľa ustálenej judikatúry nejde v prvom rade o porušenie článku 90 Zmluvy o ES (teraz článok 110 ZFEÚ), keď členský štát pri určení bydliska na svojom území vyžaduje zaplatenie registračnej dane na motorové vozidlá bez ohľadu na to, či už bola obdobná daň zaplatená v inom členskom štáte.(26)
38. Súdny dvor však v minulosti opakovane konštatoval, že členské štáty pri výbere registračnej dane na motorové vozidlá porušili základné slobody.(27) Ďalej bude preto treba preskúmať, či výber takej dane, ako je holandská BMP, predstavuje porušenie základnej slobody, keď dotknutá osoba už zaplatila registračnú daň v inom členskom štáte.
39. Keďže výber BMP súvisí s výkonom samostatnej zárobkovej činnosti X ako čeľustnej ortopédky v Holandsku, uskutočním toto posúdenie so zreteľom na slobodu usadiť sa podľa článku 43 Zmluvy o ES (teraz článok 49 ZEFÚ).
a) Obmedzenie
40. Článok 43 ES zakazuje obmedzenia slobody štátnych príslušníkov jedného členského štátu usadiť sa na území iného členského štátu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia sloboda usadiť sa zahŕňa aj vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. X je teda ako belgická štátna príslušníčka pri výkone svojej činnosti čeľustnej ortopédky v Holandsku chránená na základe slobody usadiť sa.
41. Pojem obmedzenie slobody usadiť sa sa týka opatrení, ktoré zakazujú, zabraňujú alebo robia menej príťažlivým výkon slobody usadiť sa.(28) Skutočnosť, že X musí v dôsledku používania holandských cestných komunikácií platiť BMP, v zásade je takým obmedzím.
42. Súdny dvor však predovšetkým v súvislosti s voľným pohybom pracovníkov podľa článku 39 ES opakovane konštatoval, že prenesenie činnosti do iného členského štátu nemusí byť, pokiaľ ide o zdaňovanie, neutrálne. V zásade prípadná nevýhoda vzhľadom na situáciu, za ktorej sa vykonávala činnosť pred zmieneným presunom, nie je v rozpore s článkom 39 ES, ale pod podmienkou, že znevýhodnenie nemožno konštatovať vo vzťahu k pracovníkom, na ktorých sa už vzťahovalo takéto zdanenie.(29) Z toho vyplýva, že domnienka obmedzenia na základe zdanenia v hostiteľskom členskom štáte je možná len vtedy, keď ide o diskrimináciu v porovnaní s porovnateľnou výlučne tuzemskou situáciou. Keďže články 39 ES a 43 ES zaručujú rovnakú právnu ochranu,(30) uvedené platí aj pre slobodu usadiť sa, ktorá sa má uplatniť v tomto prípade.
43. Podľa ustálenej judikatúry preto členský štát môže zdaniť registráciu motorového vozidla prihláseného v inom členskom štáte vtedy, ak toto vozidlo má byť prevažne trvalo používané na území prvého členského štátu alebo ak je skutočne používané týmto spôsobom.(31) Kým staršia judikatúra to ešte považovala za odôvodnenie obmedzenia základnej slobody,(32) Súdny dvor nedávno oprávnene objasnil, že z dôvodu absencie rozdielneho zaobchádzania nejde o diskrimináciu, pretože v konečnom dôsledku sa so všetkými osobami, ktoré v tuzemsku dlhodobo používajú vozidlo – či už s tuzemským prihlásením, alebo bez neho –, zaobchádza rovnako.(33)
44. Z uvedeného vyplýva, že výber BMP nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa pre X, keď – ako oslovený vnútroštátny súd(34) už skutočne konštatoval – svoje vozidlo dlhodobo používa v Holandsku. Keďže používanie vozidla zo strany X nie je časovo obmedzené ani na základe nájomnej zmluvy(35), zaobchádza sa s ňou pri výbere dane v konečnom dôsledku rovnako ako s osobami, ktoré na základe tuzemskej registrácie dlhodobo používajú vozidlo v Holandsku.
45. Skutkové zistenie vnútroštátneho súdu, podľa ktorého X používa svoje vozidlo dlhodobo aj v Belgicku, nie je v rozpore s uvedeným. Podľa judikatúry v prvom rade neexistuje nevyhnutná väzba medzi bydliskom osoby a miestom dlhodobého používania.(36) Dlhodobé používanie v členskom štáte potom v podstate neznamená používanie, ktoré sa tam uskutočňuje výlučne a bez prerušenia. Súdny dvor potom v podstate dlhodobé používanie v členskom štáte uznal napríklad aj vtedy, keď dotknutá osoba každý pracovný deň cestuje svojím vozidlom na pracovisko v inom členskom štáte a pravidelne teda používa aj tamojšie cestné komunikácie.(37)
46. Dvojitý výber registračnej dane na motorové vozidlá dvomi členskými štátmi – ako je to za okolností prejednávaného prípadu – nie je v konečnom dôsledku obmedzený ani zásadou proporcionality. Ak totiž treba konštatovať v podstate dlhodobé používanie bez časového obmedzenia v tuzemsku, netreba na rozdiel od názoru, ktorý vnútroštátny súd vyjadril v uznesení o predložení návrhu na začatie prejudiciálneho konania, rešpektovať zásadu proporcionality. Podľa judikatúry je to tak totiž iba v tom prípade, keď si výber dane vyžaduje odôvodnenie, pretože vozidlo sa údajne v podstatnej miere v tuzemsku dlhodobo nepoužíva,(38) alebo preto, že sa na používanie vzťahuje časové obmedzenie(39). Keď však ide o dlhodobé používanie bez časového obmedzenia, potom – ako sa už preukázalo(40) – neexistuje z dôvodu absencie rozdielneho zaobchádzania nijaké obmedzenie, a preto daň nemožno posudzovať na základe proporcionality.
47. Z týchto normatívov judikatúry k zlučiteľnosti registračných daní na motorové vozidlá so základnými slobodami môže vyplynúť dvojnásobné zaťaženie občana Únie registračnými daňami na motorové vozidlá. V prejednávanej veci je teda možné, že X je dodatočne k dani, ktorú na základe prihlásenia vozidla už zaplatila v Belgicku, povinná zaplatiť aj v Holandsku daň na základe používania holandských cestných komunikácií, najmä keď tam má bydlisko v zmysle smernice 83/182.
48. Odhliadnuc od toho, že také dvojité zaťaženie možno odôvodniť dvojitým používaním vnútroštátnych cestných komunikácií, je v súlade s ustálenou judikatúrou, že nevýhody, ktoré môžu vyplývať z paralelného výkonu daňových právomocí rôznych členských štátov, nepredstavujú v prípade, že takýto výkon nie je diskriminačný, obmedzenia, ktoré sú podľa Zmluvy o ES zakázané.(41) Podľa toho je dokonca z právneho hľadiska dvojité zdanenie v zásade zlučiteľné so základnými slobodami, to znamená zdanenie tej istej transakcie dvomi členskými štátmi.(42) Podľa toho sa členským štátom musí povoliť práve zdaňovanie, ktoré vedie len k dvojitému hospodárskemu zaťaženiu zo strany dvoch odlišných členských štátov, v tomto prípade v súvislosti s používaním vozidla. Prejednávaný prípad sa totiž netýka dvojitého zdanenia v právnom zmysle, pretože v Holandsku sa daň vyberá na základe používania holandských cestných komunikácií, v Belgicku však na základe tamojšieho prihlásenia.
49. Určité obmedzenie dvojitého zaťaženia, ktoré vzniká na základe registračných daní na motorové vozidlá, však, ako sa ukázalo, ponúka právo Únie prostredníctvom smernice 83/182.(43) Pokiaľ je vozidlo prihlásené v členskom štáte bydliska v zmysle tejto smernice, zdanenie na základe používania vozidla v inom členskom štáte by spravidla malo byť vylúčené v dôsledku oslobodení od dane podľa tejto smernice.
50. V konečnom dôsledku by teda výber holandskej BMP vo vzťahu k X neobmedzil jej právo usadiť sa, ktoré jej zaručuje článok 43 ES.
b) Predbežný návrh
51. V prípade, ako je ten, o ktorý ide v konaní vo veci samej, nebráni teda primárne právo členskému štátu vo výbere takej dane, ako je BMP, hoci zdaniteľná osoba už registračnú daň zaplatila v inom členskom štáte.
V – Návrh
52. Vzhľadom na všetky uvedené úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky Hoge Raad der Nederlanden odpovedal takto:
Právo Únie bráni výberu registračnej dane na motorové vozidlá na základe používania vozidla v takom prípade, keď má občianka Únie byt v dvoch členských štátoch a motorové vozidlo, ktoré bolo prihlásené a zdanené v inom členskom štáte, používa dlhodobo v oboch členských štátoch, len vtedy, keď jej bydlisko v zmysle článku 7 ods. 1 smernice 83/182 nie je v tuzemsku a sú splnené ostatné podmienky pre oslobodenie od dane podľa smernice 83/182.