ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 21. novembra 2013 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 43 ES – Motorové vozidlá – Používanie osobného motorového vozidla v určitom členskom štáte, pričom bolo registrované v inom členskom štáte – Zdanenie tohto vozidla v prvom členskom štáte pri jeho prvom používaní na vnútroštátnych cestných komunikáciách, ako aj v druhom členskom štáte pri jeho registrácii – Vozidlo používané dotknutým občanom tak na súkromné účely, ako aj na cesty z členského štátu pôvodu na pracovisko nachádzajúce sa v prvom členskom štáte“
Vo veci C‑302/12,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) zo 6. apríla 2012 a doručený Súdnemu dvoru 20. júna 2012, ktorý súvisí s konaním:
X
proti
Minister van Financiën,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predsedníčka druhej komory R. Silva de Lapuerta (spravodajkyňa), sudcovia J. L. da Cruz Vilaça, G. Arestis, J.‑C. Bonichot a A. Arabadžiev,
generálna advokátka: J. Kokott,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– X, v zastúpení: B. Schuver, advocaat,
– holandská vláda, v zastúpení: B. Koopman a C. Wissels, splnomocnené zástupkyne,
– grécka vláda, v zastúpení: M. Tassopoulou a G. Papagianni, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: C. Barslev a W. Roels, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 5. septembra 2013,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 43 ES.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi X a Minister van Financiën (ministerstvo financií), ktorého predmetom je dodatočný platobný výmer určený dotknutej osobe z dôvodu nezaplatenia dane z osobných motorových vozidiel a motoriek (ďalej len „daň z VM“) pri prvom používaní osobného motorového vozidla na holandských cestných komunikáciách.
Právny rámec
3 Článok 1 ods. 1 zákona z roku 1992 o dani z osobných motorových vozidiel a motoriek (Wet op de belasting van personenauto’s en motorrijwielen 1992, Stb. 1992, č. 709, ďalej len „zákon z roku 1992“) stanovuje, že tieto osobné motorové vozidlá sa zdaňujú touto daňou.
4 Podľa článku 1 ods. 2 a 5 zákona z roku 1992 je daň z VM splatná pri prihlásení vozidla do holandského registra motorových vozidiel. V prípade, keď sa v Holandsku nezaregistrované osobné motorové vozidlo alebo motorka poskytne fyzickej osobe s bydliskom alebo právnickej osobe so sídlom v tomto členskom štáte, táto daň je splatná dňom prvého používania takéhoto motorového vozidla na holandských cestných komunikáciách.
5 Článok 5 ods. 2 tohto zákona uvádza, že pri nezaregistrovaných osobných motorových vozidlách alebo motorkách je platiteľom dane z VM osoba, ktorá má vozidlo skutočne k dispozícii.
6 V zmysle článku 9 ods. 1 uvedeného zákona je sadzba uvedenej dane pre osobné motorové vozidlo 45,2 % čistej katalógovej ceny s výhradou možného zníženia alebo zvýšenia podľa tohto ustanovenia. Táto cena zodpovedá cene odporúčanej pre obchodníkov výrobcom alebo dovozcom so znížením o daň z pridanej hodnoty.
7 V prípade nových motorových vozidiel je čistá katalógová cena určená v deň pridelenia registračného čísla vozidla v Holandsku. V prípade ojazdených motorových vozidiel je ich čistá katalógová cena určená ku dňu prvého používania motorového vozidla bez ohľadu na to, či k nemu došlo v Holandsku alebo mimo jeho územia.
8 Vnútroštátna právna úprava vo veci samej stanovuje, že v prípade prvého používania nezaregistrovaného osobného motorového vozidla alebo nezaregistrovanej motorky, ktoré boli poskytnuté fyzickej osobe s bydliskom alebo právnickej osobe so sídlom v tomto členskom štáte, na holandských cestných komunikáciách v Holandsku sa na účely zaplatenia dane z VM uplatní čistá katalógová cena, ktorá zodpovedá ojazdeným motorovým vozidlám.
9 Pri výbere dane z ojazdených motorových vozidiel sa zohľadní dĺžka doterajšieho používania so znížením sumy dane o určitú percentuálnu sadzbu.
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
10 X je belgická štátna príslušníčka. Od roku 1998 má v Holandsku ortodontickú ordináciu a v tomto členskom štáte vlastní dom, v ktorom býva so svojím partnerom počas období, keď je ordinácia otvorená. V iných obdobiach sa dvojica zdržiava v byte, ktorý si prenajíma v Belgicku.
11 X vlastní vozidlo, ktoré si kúpila v Belgicku v roku 2004, a používa ho tak na súkromné, ako aj na profesijné účely v tomto členskom štáte i v Holandsku. Zo spisu vyplýva, že z počtu kilometrov, ktoré X týmto vozidlom priemerne najazdí každý rok, pripadne polovica na Belgicko a polovica na Holandsko.
12 X svoje vozidlo zaregistrovala v Belgicku a zaplatila belgickú daň z jeho uvedenia do prevádzky vo výške 4 957 eur.
13 Dňa 19. júla 2006 holandská daňová správa konštatovala, že X svoje vozidlo používa na holandských cestných komunikáciách, hoci nezaplatila daň z VM. Preto jej bol zaslaný dodatočný platobný výmer vo výške 17 315 eur.
14 X podala námietku proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru, ktorý však Belastinginspecteur (daňový inšpektor) potvrdil z dôvodu, že dotknutá osoba býva v Holandsku a používa svoje vozidlo na holandskej verejnej komunikácii.
15 Hoci Rechtbank te Leeuwarden vyhovel žalobe, ktorú podala X proti rozhodnutiu Belastinginspecteur, Gerechtshof te Leeuwarden vyhovel opravnému prostriedku Minister van Financiën a rozsudok Rechtbank te Leeuwarden zrušil.
16 Podľa Gerechtshof te Leeuwarden sa X nemôže odvolávať na zásadu proporcionality, keďže jej motorové vozidlo je v zásade dlhodobo používané v Holandsku a daň z VM nepredstavuje obmedzenie výkonu slobôd zaručených právom Únie. V tejto súvislosti skutočnosť, že X zaplatila belgickú daň z uvedenia do prevádzky, nebráni tomu, aby bola platiteľkou dane z VM za toto vozidlo ako obyvateľka Holandska v zmysle holandskej právnej úpravy.
17 X podala proti rozsudku Gerechtshof te Leeuwarden kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd. Podľa tohto súdu je nesporné, že X býva v Holandsku v zmysle holandskej právnej úpravy, aj keď nemožno vylúčiť, že by mohla byť považovaná aj za obyvateľku Belgicka v zmysle belgickej právnej úpravy. V tejto súvislosti, keďže tento posledný bod nie je spochybnený, vychádza vnútroštátny súd z predpokladu, že X býva aj v Belgicku a že jej vozidlo je určené na dlhodobé používanie aj v tomto členskom štáte.
18 Za týchto okolností Hoge Raad der Nederlanden rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Je výkon daňovej suverenity dvoma členskými štátmi, obzvlášť výber dane z registrácie motorového vozidla, neobmedzený v prípade, ak občan Únie býva na základe vnútroštátnych právnych predpisov v dvoch členských štátoch a skutočne dlhodobo používa motorové vozidlo, ktoré má vo svojom vlastníctve, v oboch členských štátoch?
2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Môže mať zásada proporcionality v rámci výberu dane z registrácie v prípade, akým je tento, nápravné účinky, a ak to tak je, vedie táto zásada k tomu, že sa pri výkone svojich daňových právomocí musí obmedziť jeden alebo každý z oboch členských štátov, a ako by malo byť toto obmedzenie upravené?“
O prejudiciálnych otázkach
19 Najprv treba uviesť, že vnútroštátny súd vo svojich otázkach neodkazuje na žiadne ustanovenie alebo ustanovenia práva Únie, podľa ktorých by mal Súdny dvor vykonať svoje posúdenie.
20 V tejto súvislosti Súdny dvor za podobných okolností spresnil, že mu vzhľadom na predmet sporu vo veci samej prináleží vyvodiť z celku okolností uvádzaných vnútroštátnym súdom, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, relevantné prvky práva Únie (pozri rozsudok z 5. mája 2011, Bartlett a i., C‑537/09, Zb. s. I‑3417, bod 36).
21 V danom prípade musí Súdny dvor s prihliadnutím na skutočnosť, že X je belgická štátna príslušníčka, ktorá vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť čeľustnej ortopédky v Holandsku, a že dodatočný platobný výmer, o ktorý ide vo veci samej, jej bol zaslaný v júli 2006, posúdiť otázky predložené vnútroštátnym súdom vzhľadom na slobodu usadiť sa zaručenú článkom 43 ES.
22 Preto je nutné otázky predložené vnútroštátnym súdom, ktoré treba preskúmať spoločne, chápať tak, že sa nimi zamýšľa v podstate zistiť, či sa má článok 43 ES vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá motorové vozidlo prihlásené a zdanené už pri jeho registrácii v inom členskom štáte zdaní pri prvom používaní na vnútroštátnych cestných komunikáciách, ak je vozidlo určené predovšetkým na dlhodobé používanie v oboch týchto členských štátoch alebo sa skutočne používa týmto spôsobom.
23 V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že okrem niektorých výnimiek irelevantných v prejedávanom spore zdaňovanie motorových vozidiel nebolo harmonizované na úrovni Európskej únie. Členské štáty preto môžu v tejto oblasti voľne vykonávať svoju daňovú suverenitu, za predpokladu, že budú rešpektovať právo Únie (pozri rozsudok z 26. apríla 2012, van Putten a i., C‑578/10 až C‑580/10, bod 37 a citovanú judikatúru, ako aj uznesenie z 27. apríla 2012, Notermans‑Boddenberg, C‑114/11, bod 21).
24 Pokiaľ ide o dane z registrácie vozidiel, podľa ustálenej judikatúry môže členský štát zdaniť registráciu motorového vozidla prihláseného v inom členskom štáte, ak má byť toto vozidlo predovšetkým trvalo používané na území prvého členského štátu alebo ak je skutočne používané týmto spôsobom (pozri rozsudok van Putten a i., už citovaný, bod 46, ako aj uznesenie Notermans‑Boddenberg, už citované, bod 26).
25 Pokiaľ ide konkrétne o daň z VM, Súdny dvor mal príležitosť rozhodnúť, že ak sú vozidlá, ktoré nie sú zaregistrované v Holandsku, určené predovšetkým na trvalé používanie na území Holandska alebo sa skutočne používajú týmto spôsobom, rozdielne zaobchádzanie medzi obyvateľom Holandska, ktorý používa takéto vozidlo, a osobou, ktorá za rovnakých podmienok používa vozidlo zaregistrované v tomto členskom štáte, neexistuje vtedy, keď druhé uvedené motorové vozidlo, ktoré je tiež určené predovšetkým na trvalé používanie na území Holandska, už bolo počas svojej registrácie v Holandsku zdanené daňou z VM (pozri rozsudok van Putten a i., už citovaný, bod 50, ako aj uznesenie Notermans‑Boddenberg, už citované, bod 27).
26 Takisto sa rozhodlo, že za týchto podmienok je požadovanie, aby bola pri príležitosti prvého používania motorového vozidla nezaregistrovaného v Holandsku na holandských cestných komunikáciách zaplatená daň z VM, odôvodnené podľa vzoru zaplatenia dane splatnej pri príležitosti registrácie vozidla v Holandsku, za predpokladu, že táto daň zohľadňuje, tak ako sa to zdá v prípade zákona z roku 1992, amortizáciu motorového vozidla v okamihu jeho prvého používania (pozri rozsudok van Putten a i., už citovaný, bod 51, ako aj uznesenie Notermans‑Boddenberg, už citované, bod 28).
27 Vnútroštátny súd sa pýta, či samotná skutočnosť, že vozidlo je určené predovšetkým na skutočné a dlhodobé používanie alebo sa týmto spôsobom skutočne používa nielen na holandskom území, ale aj na území členského štátu jeho registrácie, má viesť k obmedzeniu výkonu daňových právomocí týchto dvoch členských štátov.
28 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pri neexistencii harmonizácie na úrovni Únie nevýhody, ktoré môžu vyplývať z paralelného výkonu daňových právomocí rôznych členských štátov, nepredstavujú obmedzenia slobôd pohybu, pokiaľ takýto výkon nie je diskriminačný (pozri rozsudok z 8. decembra 2011, Banco Bilbao Vizcaya Argentaria, C‑157/10, Zb. s. I‑13023, bod 38).
29 Ako to navyše uviedla generálna advokátka v bode 48 svojich návrhov s odkazom na už citovaný rozsudok Banco Bilbao Vizcaya Argentaria (bod 39), aj za predpokladu, že skutočnosť vedúca k vzniku dane z VM a belgickej dane z uvedenia do prevádzky je totožná, treba pripomenúť, že členské štáty nie sú povinné prispôsobiť vlastný daňový systém rôznym daňovým systémom iných členských štátov, aby najmä zamedzili dvojitému zdaneniu.
30 V danom prípade, hoci X vozidlo dotknuté v konaní vo veci samej používa tak na súkromné účely, ako aj na cesty na pracovisko nachádzajúce sa v inom členskom štáte, právna úprava dotknutá v konaní vo veci samej dotknutú osobu neznevýhodňuje väčšmi než samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré už podliehali dani z VM, keďže každý obyvateľ Holandska, či už takú činnosť vykonáva alebo nevykonáva, podlieha tejto dani buď pri prihlásení motorového vozidla do holandského registra vozidiel, alebo od prvého používania takého vozidla registrovaného v inom členskom štáte na holandských cestných komunikáciách (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o článok 39 ES, uznesenie Notermans‑Boddenberg, už citované, bod 30).
31 Z toho vyplýva, že daňové znevýhodnenie, ktoré X utrpela v súvislosti s tým, že vykonávala svoju činnosť predtým, ako uplatnila svoju slobodu usadiť sa v Holandsku, pričom to vyplýva iba z nediskriminačného výkonu daňových právomocí oboma dotknutými členskými štátmi, nie je v rozpore s článkom 43 ES.
32 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položené otázky odpovedať, že článok 43 ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej motorové vozidlo prihlásené a už zdanené pri jeho registrácii v inom členskom štáte podlieha pri prvom používaní na vnútroštátnych cestných komunikáciách dani, ak je toto vozidlo určené predovšetkým na skutočné a dlhodobé používanie v oboch týchto členských štátoch alebo sa týmto spôsobom skutočne používa, pokiaľ táto daň nie je diskriminačná.
O trovách
33 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
Článok 43 ES sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej motorové vozidlo prihlásené a už zdanené pri jeho registrácii v inom členskom štáte podlieha pri prvom používaní na vnútroštátnych cestných komunikáciách dani, ak je toto vozidlo určené predovšetkým na skutočné a dlhodobé používanie v oboch týchto členských štátoch alebo sa týmto spôsobom skutočne používa, pokiaľ táto daň nie je diskriminačná.
Podpisy