Language of document :

Odvolanie podané 14. apríla 2021: Petr Fryč proti uzneseniu Všeobecného súdu (druhá komora) z 11. februára 2021 vo veci T-92/20, Fryč/Komisia

(vec C-239/21 P)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Odvolateľ: Petr Fryč (v zastúpení: Š. Oharková, advokátka)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateľa

účastník konania, ktorý podáva odvolanie (ďalej len „navrhovateľ“), navrhuje, aby Súd rozhodol tak, že sa vec vráti Všeobecnému súdu na ďalšie konanie, a že sa Všeobecnému súdu uloží povinnosť zaoberať sa aj argumentmi uvedenými v replike z 2. októbra 2020, pretože Všeobecný súd tieto argumenty vo svojom rozhodnutí úplne ignoroval,

v prípade, že vec nebude vrátená Všeobecnému súdu na ďalšie konanie, navrhovateľ navrhuje, aby Súd rozhodol, že orgány Európskej únie závažným spôsobom porušili svoje povinnosti a spôsobili navrhovateľovi škodu tým, že:

Európska komisia prijala GBER v podobe, v ktorej okrem iného porušuje zákonné splnomocnenie zo Zmlúv, v ktorej nezabezpečuje naplnenie ústavných zásad pre výnimočnosť a odôvodnenosť zasahovania do hospodárskej súťaže ovplyvňujúceho spoločný trh, a v ktorej protiprávne umožnila realizáciu štátnej pomoci v rámci OPPI, ktorá poškodila podnikanie firmy navrhovateľa;

Európska komisia prijala svojím rozhodnutím z 3. decembra 2007 operačný program, ktorý je v rozpore so Zmluvami a Listinou a toto rozhodnutie nezverejnila;

Európska komisia nepostupovala riadne pri vybavovaní sťažností navrhovateľa na protiprávnosť OPPI, a to tým, že jednak nepreverila okolnosti vzniku a realizácie OPPI, a jednak riadne neodôvodnila svoje zamietnutie sťažnosti navrhovateľa;

Všeobecný súd sa odmietol zaoberať meritom veci v žalobe na zrušenie GBER a zamietol žalobu ako zjavne neopodstatnenú, čím porušil svoju ústavnú povinnosť uplatňovať zásadu proporcionality a prehnane formalistickým jednostranným prístupom porušil navrhovateľovo ústavné právo na účinnú právnu ochranu a spravodlivý proces;

navrhovateľ tiež navrhuje, aby Súd určil, že Komisia je povinná zaplatiť navrhovateľovi peňažnú čiastku vo výške 4 800 000 eur z dôvodu náhrady škody spôsobenej vyššie uvedenými skutočnosťami, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,

navrhovateľ navrhuje, aby Súd určil, že Komisia je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania, a to k rukám jeho právneho zástupcu.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu odvolania uvádza navrhovateľ nasledujúce odvolacie dôvody:

Prvý dôvod je založený na dôsledkoch aktuálne uplatňovaného systému štátnej pomoci, ktorá so sebou prináša neprirodzenú a škodlivú zmenu celej štruktúry ekonomiky. Dochádza tak k pokriveniu fungovania celého trhu a porušovaniu ekonomických zákonitostí, keď o úspechu na trhu rozhoduje predovšetkým možnosť čerpať štátnu pomoc, o ktorej bolo rozhodnuté politicky, a nie podľa práva.

Druhý dôvod je založený na nedostatku kontrolnej činnosti Komisie. Systém verejnej pomoci sa tak stáva „bianco šekom“ pre orgány výkonnej moci, určiť akúkoľvek z vymenovaných či nimi dodatočne určených oblastí za zlučiteľnú so spoločným trhom.

Tretí dôvod je založený na nesprávnom posúdení plynutia premlčacej lehoty na podanie žaloby. Navrhovateľ bol presvedčený, že v EÚ funguje mechanizmus, ktorý zaručuje, že Komisia neustále sleduje, či poskytnutá verejná pomoc podľa článku 107 ZFEÚ (Zmluva o fungovaní Európskej únie) neovplyvňuje spoločný trh, ako sa uvádza v článku 108 ods. 1 ZFEÚ. Z tohto dôvodu sa navrhovateľ obrátil na Komisiu s návrhom na preskúmanie situácie, pokiaľ ide o verejnú pomoc poskytnutú v ČR v rámci programu OPPI. Komisia tento návrh zamietla, čím navrhovateľ zistil, že systém kontroly, predpokladaný v článku 108 ZFEÚ, nefunguje. Žalobu na Súdny dvor Európskej únie považoval navrhovateľ až za krajnú možnosť, pričom dúfal, že k nej nebude musieť pristúpiť. Navrhovateľ prejavil nadštandardnú snahu upozorniť Komisiu na pochybenia, ku ktorým došlo v rámci návrhu a realizácie OPPI a rozhodne sa teda nedá povedať, že by bol navrhovateľ počas plynutia premlčacej lehoty nečinný.

Štvrtý dôvod je založený na naliehavom právnom záujme. Bez ohľadu na rozhodnutie súdu, či je nárok premlčaný alebo nie, je navrhovateľ presvedčený, že vzhľadom nielen na národný, ale celoeurópsky vplyv riešenej otázky je nevyhnutné, aby sa Súd vyjadril k otázke, kto nesie zodpovednosť za nesprávnu dotačnú politiku, či je to Európska únia, alebo členský štát.

____________