Vec T‑207/10
Deutsche Telekom AG
proti
Európskej komisii
„Štátna pomoc – Daňový režim umožňujúci podnikom, ktoré sú daňovými rezidentmi v Španielsku, odpisovať goodwill vzniknutý nadobudnutím podielov v podnikoch, ktoré sú daňovými rezidentmi v zahraničí – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje sa jej čiastočné vrátenie – Ustanovenie umožňujúce, aby sa režim naďalej čiastočne uplatňoval – Návrh na zastavenie konania – Pretrvávajúci záujem na konaní – Legitímna dôvera – Presné záruky poskytnuté Komisiou – Legitimita dôvery – Časová pôsobnosť legitímnej dôvery“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) z 15. novembra 2018
1. Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Nevyhnutnosť skutočne existujúceho záujmu – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom a nariaďuje sa jej čiastočné vrátenie a ktorým sa umožňuje, aby sa daňový režim naďalej čiastočne uplatňoval – Pretrvávajúci záujem žalobkyne – sťažovateľky na podaní žaloby proti ustanoveniu, ktorým sa naďalej povoľuje uplatňovať sporný režim pomoci, napriek okolnostiam, ktoré nastali po podaní žaloby a ktoré sa týkajú nevyužitia tohto povolenia konkurentom
[Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 1 písm. h)]
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami článku 108 ZFEÚ – Prípadná legitímna dôvera príjemcov – Neexistencia s výnimkou prípadu výnimočných okolností – Legitímna dôvera, ktorá vznikla z dôvodu presných, bezpodmienečných a súhlasných záruk poskytnutých Komisiou –Uverejnenie rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, ktorým sa ukončia táto legitímna dôvera
(Článok 107 ods. 1 a článok 108 ods. 3 ZFEÚ)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami článku 108 ZFEÚ – Prípadná legitímna dôvera príjemcov –Neexistencia s výnimkou prípadu výnimočných okolností – Legitímna dôvera, ktorá vznikla z dôvodu presných, bezpodmienečných a súhlasných záruk poskytnutých Komisiou – Časová pôsobnosť uznanej legitímnej dôvery – Transakcie predchádzajúce aktu zakladajúceho legitímnu dôveru – Začlenenie
(Článok 107 ods. 1 a článok 108 ods. 3 ZFEÚ)
1. Zotrvanie záujmu na konaní žalobcu treba posudzovať in concreto, najmä s prihliadnutím na následky uvádzanej protiprávnosti a na povahu údajne spôsobenej škody.
Takýto záujem vyplýva v prvom rade z postavenia žalobkyne ako žalujúcej zainteresovanej strany, ako aj z čiastočného zamietnutia tejto sťažnosti a z jej zamietnutia z vecného hľadiska napadnutým ustanovením.
Žalobkyňa je „zainteresovan[ou] stran[ou]“ v zmysle článku 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), v znení zmien, „ktor[ej] záujmy možno ovplyvniť poskytnutím pomoci“, a ktorá má „záujem“ na konaní vo veci formálneho zisťovania, ktoré má viesť k prijatiu rozhodnutia Komisiou, a zároveň vzhľadom na zamietnutie jej sťažnosti uvedeným rozhodnutím, záujem na podaní žaloby proti tomuto rozhodnutiu, ktoré je voči nej nepriaznivé. Žalobkyňa je okrem iného dotknutou stranou, ktorá podala sťažnosť, ktorá viedla k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania a ktorá v tejto sťažnosti uviedla dôvody jej podania
Aj keby totiž napadnuté rozhodnutie, a teda napadnuté ustanovenie nepredstavovalo výslovnú odpoveď na sťažnosť žalobkyne, nič to nemení na tom, že Komisia na rozdiel od tvrdení žalobkyne v jej sťažnosti v tomto rozhodnutí konštatovala, že sporná schéma sa mohla za určitých okolností, ktoré sú v ňom uvedené, naďalej uplatňovať. Takéto zamietnutie pritom stačí na to, aby mala žalobkyňa záujem na konaní v prejednávanej veci v tom zmysle, že zo zrušenia tohto zamietnutia na základe jediného dôvodu, ktorý predložila, môže mať prospech spočívajúci vo vyhlásení spornej schémy za protiprávnu a zakázanú, a to aj za predpokladov uvedených v napadnutom ustanovení.
Z toho vyplýva, že skutočnosť, na ktorú poukazuje Komisia a ktorá údajne nastala po podaní tejto žaloby, že jej konkurent nemohol mať prospech zo spornej schémy vyhlásenej za protiprávnu v napadnutom rozhodnutí, nemôže spochybniť záujem žalobkyne na konaní proti napadnutému ustanoveniu. Ak by to tak nebolo, a najmä ak by sa od dotknutých strán a predovšetkým od strán, na podnet ktorých bolo začaté konanie vo veci formálneho zisťovania, vyžadovalo, aby navyše preukázali svoje postavenie konkurentov skutočného príjemcu spornej schémy skúmanej v napadnutom rozhodnutí, viedlo by to k zámene takej podstatnej a prvoradej podmienky prípustnosti akejkoľvek žaloby, akou je záujem na konaní, ktorý musí pretrvávať do ukončenia konania, s podmienkou aktívnej legitimácie, pričom však ide o rozdielne podmienky, ktorých kumulatívne splnenie fyzickou alebo právnickou osobou sa vyžaduje.
Ďalej je potrebné domnievať sa, že žalobkyňa má naďalej záujem aj na návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia s cieľom zabrániť tomu, aby k takejto nezákonnosti, ktorou je toto rozhodnutie údajne postihnuté, v budúcnosti nedochádzalo. Na tento účel treba zdôrazniť, že uvádzaná protiprávnosť sa môže v budúcnosti opakovať bez ohľadu na okolnosti, ktoré viedli k tejto žalobe, keďže nezávisle od týchto okolností spochybňuje výklad všeobecných podmienok pre uplatňovanie zásady ochrany legitímnej dôvery a časovej pôsobnosti ochrany, ktorú možno priznať na základe tejto zásady.
(pozri body 22 – 32)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 33 – 46, 108, 110)
3. Pokiaľ ide o časovú pôsobnosť legitímnej dôvery uznanú príjemcami pomoci poskytnutú v rozpore s procesnými pravidlami článku 108 ZFEÚ, ktorá vznikla na základe presných, bezpodmienečných a súhlasných záruk, treba odlišovať dátum nadobudnutia legitímnej dôvery, ktorý zodpovedá dátumu oboznámenia sa z presnými zárukami, a predmetom, ktorého sa týka nadobudnutá legitímna dôvera, ktorý môže zahŕňať transakcie uskutočnené pred týmto dátumom v závislosti od poskytnutých presných záruk.
Legitímna dôvera sa väčšinou týka, a najmä v prejednávanej veci, zachovania existujúcej situácie, ktorá vnikla pred aktom, ktorý zakladá dôveru v jej zachovanie. V tomto prípade akt, ktorý zakladá legitímnu dôveru, nemá retroaktívny účinok v tom zmysle, že by zakladal legitímnu dôveru od okamihu predmetných predchádzajúcich udalostí, ale od dátumu svojho prijatia obmedzuje svoju pôsobnosť len na udalosti predchádzajúce tomuto dátumu a na ich budúce účinky.
Ak by to tak totiž nebolo, nebolo by možné sa platne odvolávať na zásadu ochrany legitímnej dôvery s cieľom zabrániť vymáhaniu protiprávnej pomoci, ktorá bola prirodzene poskytnutá predtým, než sa Komisia, ktorej najviac prináleží poskytnúť presné, bezpodmienečné a súhlasné a spoľahlivé záruky, mohla akýmkoľvek spôsobom vyjadriť k jej kvalifikácii ako štátnej pomoci a k jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom. Článok 14 nariadenia č. 659/1999 by tak bol zbavený potrebného účinku.
Tento záver nespochybňuje skutočnosť, že sporná schéma, o ktorú ide v prejednávanej veci, nebola oznámená Komisii a že príjemcovia tejto schémy môžu mať legitímnu dôveru v zákonnosť jej poskytnutia len za výnimočných okolností. Aj keď totiž z absencie výnimočných okolností vyplýva, že príjemca neoznámenej pomoci nemôže mať legitímnu dôveru, že je zákonná a že sa zachová, z existencie takýchto okolností vyplýva, že od poskytnutia presných záruk, ktoré majú takú povahu, že vytvárajú v príjemcovi pomoci dôvodné očakávania založené na zákonnosti pomoci, ktoré charakterizujú tieto výnimočné okolnosti, a pod podmienkou, že poskytnuté záruky nestanovujú časové obmedzenie, tento príjemca už nemôže byť považovaný za subjekt, ktorý si počas určitého obdobia mohol byť legitímne vedomý protiprávnosti predmetnej pomoci. Ak by to tak nebolo, viedlo by to k nezohľadneniu presnosti a spoľahlivosti poskytnutých záruk, najmä pokiaľ ide o časovú pôsobnosť uvedených záruk, a teda k zrušeniu podmienok uznania legitímnej dôvery, čím by sa však v prípade neoznámenej pomoci prispelo k tomu, že legitímna dôvera v zákonnosť tejto pomoci by bola uznaná len za výnimočných okolností. Ak by sa totiž legitímna dôvera vzťahovala len na transakcie, ku ktorým došlo po akte zakladajúcom dôveru, aj keď uvedený akt spresnil, že sa vzťahuje na predchádzajúce transakcie, vyplynulo by z toho obmedzenie pôsobnosti týchto záruk v rozpore so zásadou ochrany legitímnej dôvery.
(pozri body 97 – 106)