ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora)

z 24. septembra 2019 (*)

[Znenie opravené uznesením z 30. januára 2020]

„Ochranná známka Európskej únie – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Slovná ochranná známka Európskej únie Crédit Mutuel – Absolútne dôvody zamietnutia – Opisný charakter – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Rozlišovacia spôsobilosť nadobudnutá používaním – Vzájomná žaloba – Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) a článok 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2017/1001 – Článok 59 ods. 1 písm. a) a článok 59 ods. 2 nariadenia 2017/1001“

Vo veci T‑13/18,

Crédit Mutuel Arkéa, so sídlom v Relecq Kerhuon (Francúzsko), v zastúpení: A. Casalonga, F. Codevelle a C. Bercial Arias, avocats,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: D. Hanf, splnomocnený zástupca,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník konania pred Všeobecným súdom:

Confédération nationale du Crédit mutuel, so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: B. Moreau‑Margotin a M. Merli, avocats,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu piateho odvolacieho senátu EUIPO z 8. novembra 2017 (vec R 1724/2016‑54) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi Crédit Mutuel Arkéa a Confédération nationale du Crédit mutuel,

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),

v zložení: predseda komory M. Prek, sudcovia E. Buttigieg (spravodajca) a B. Berke,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 15. januára 2018,

so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 29. marca 2018,

so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 29. marca 2018,

so zreteľom na vzájomnú žalobu vedľajšieho účastníka konania podanú do kancelárie Všeobecného súdu 29. marca 2018,

so zreteľom na vyjadrenie žalobkyne ku vzájomnej žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 2. augusta 2018,

so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k vzájomnej žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 29. mája 2018,

so zreteľom na písomné otázky Všeobecného súdu účastníkom konania a ich odpovede na tieto otázky podané do kancelárie Všeobecného súdu 1. a 4. februára 2019,

po pojednávaní z 26. februára 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Žalobkyňa, spoločnosť Crédit Mutuel Arkéa, je družstevnou a vzájomnou bankou.

2        Je členom skupiny Crédit Mutuel, ktorá je vzájomným bankovým zoskupením organizovaným na troch územných úrovniach (miestnej, regionálnej a národnej) (ďalej len „skupina Crédit Mutuel“). Každá miestna družstevná banka musí byť členom regionálnej federácie a každá federácia musí byť členom vedľajšieho účastníka konania, Confédération nationale du Crédit mutuel (ďalej len „CNCM“), ústredného orgánu siete v súlade s článkami L. 512‑55 a L. 512‑56 francúzskeho menového a finančného zákonníka (ďalej len „MFZ“). Banky, ktoré sú členmi skupiny Crédit Mutuel, sú organizované hlavne okolo dvoch samostatných a konkurenčných skupín, a to Crédit Mutuel Arkéa a CM11‑CIC.

3        Vedľajší účastník konania podal 5. mája 2011 na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) v znení zmien [nahradeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].

4        Prihlasovanou ochrannou známkou bolo slovné označenie Crédit Mutuel.

5        Tovary a služby, pre ktoré sa žiadal zápis, patria najmä do tried 9, 16, 35, 36, 38, 42 a 45 zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení.

6        Označenie Crédit Mutuel bolo zapísané ako individuálna ochranná známka Európskej únie 20. októbra 2011 pod číslom 9943135 najmä pre tovary a služby uvedené v bode 5 vyššie.

7        Žalobkyňa 26. februára 2015 podala návrh na vyhlásenie neplatnosti napadnutej ochrannej známky pre všetky tovary a služby, pre ktoré bola zapísaná, najmä na základe článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 59 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001] z dôvodu, že táto ochranná známka bola zapísaná v rozpore s článkom 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia 2017/1001].

8        Rozhodnutím z 11. augusta 2016 zrušovacie oddelenie zamietlo návrh na vyhlásenie neplatnosti v celom rozsahu, keďže sa domnievalo, že na jednej strane je napadnutá ochranná známka pre časť uvedených tovarov a služieb opisná, ale že vo vzťahu k týmto tovarom a službám nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním, a na druhej strane, že táto ochranná známka nie je opisná vo vzťahu k ostatným tovarom a službám nepatriacim do bankovej oblasti.

9        Žalobkyňa podala 20. septembra 2016 na EUIPO odvolanie podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 66 až 71 nariadenia 2017/1001) proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia v rozsahu, v akom sa na jednej strane domnievalo, že napadnutá ochranná známka nie je pre niektoré tovary a služby opisná a na druhej strane dospelo k záveru, že napadnutá ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním pre tovary a služby, pre ktoré sa považovala za opisnú.

10      Vo svojich pripomienkach zo 16. februára 2017 vedľajší účastník konania navrhol, aby odvolací senát zamietol odvolanie a zrušil rozhodnutie zrušovacieho oddelenia v rozsahu, v akom sa v ňom rozhodlo, že napadnutá ochranná známka je pre niektoré tovary a služby opisná.

11      Rozhodnutím z 8. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) piaty odvolací senát EUIPO odvolanie zamietol.

12      V prvom rade sa odvolací senát rovnako ako zrušovacie oddelenie domnieval, že príslušnú skupinu verejnosti tvorí jednak bežne pozorná a obozretná široká verejnosť a jednak odborníci, prinajmenšom pokiaľ ide o technické alebo špecializované tovary a služby. Navyše, pokiaľ ide o určité služby, ako sú napríklad finančné služby alebo služby v oblasti nehnuteľností, ktoré podľa odvolacieho senátu môžu mať pre svojich užívateľov významné finančné dôsledky, tento senát sa domnieval, že úroveň pozornosti spotrebiteľov patriacich k širokej verejnosti je vysoká. Tento senát tiež spresnil, že z dôvodu, že napadnutá ochranná známka je tvorená francúzskymi slovami, je príslušným spotrebiteľom, ktorého treba zohľadniť, frankofónny spotrebiteľ.

13      V druhom rade sa odvolací senát domnieval, že výraz „crédit mutuel“ odkazuje na druh bankovej činnosti vykonávanej vzájomnými bankami, ktorých činnosti „sú rovnaké ako činnosti tzv. ,klasických‘ bánk, aj keď nesledujú rovnaký účel, teda dosiahnutie finančného zisku“. Podľa odvolacieho senátu preto v rozsahu, v akom napadnutá ochranná známka naznačuje, že tovary a služby, na ktoré sa vzťahuje, patria do rámca bankových činností, je táto ochranná známka opisná, pokiaľ ide o ich druh, predmet alebo účel.

14      Po tretie sa odvolací senát v dôsledku toho domnieval, pričom uviedol všeobecné odôvodnenie pre jednotlivé skupiny tovarov a služieb, že napadnutá ochranná známka je opisná a nemá rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k týmto tovarom a službám (ďalej len „tovary a služby patriace do prvej kategórie“), keďže tieto tovary a služby sa vyznačujú dostatočne priamym a blízkym vzťahom s bankovou oblasťou:

–        trieda 9: „Automatické prístroje uvádzané do činnosti vsunutím bankovej karty, bankomaty; bankové karty; čipové karty, predovšetkým pamäťové karty alebo karty s mikroprocesorom alebo magnetické karty alebo čipové karty obsahujúce kredit jednotiek“,

–        trieda 35: „Obchodné poradenstvo, informácie alebo správy; pomoc pre priemyselné alebo obchodné podniky, slobodné povolania, živnostníkov, miestne orgány, fyzické osoby pri vedení ich obchodnej činnosti; odborné obchodné poradenstvo; ekonomické analýzy, odhady, informácie a predpovede; hospodárske, štatistické a obchodné informácie (správy) o finančných, peňažných a burzových trhoch prístupné predovšetkým telematicky, prostredníctvom počítačových sietí, prostredníctvom sietí internet, intranet a extranet; služba v oblasti predplatenia k zabezpečenému internetu umožňujúcemu prístup k bankovým a osobným finančným informáciám; vedenie informatických (počítačových) kartoték, databáz a databánk, elektronických odborných ročeniek v bankovom, finančnom, peňažnom a burzovom sektore; administratívna správa finančných produktov, portfólií burzových cenných papierov, administratívna správa zverených portfólií; služby overenia účtov a výpisov z účtov“,

–        trieda 36: „Bankovníctvo; menové záležitosti; bankové záležitosti; on‑line bankové služby; správa bankových účtov; manažment portfólia; služby v oblasti debetných a kreditných kariet; služby maklérskych agentúr; finančné odhady (bankovníctvo), daňové odhady a znalecké posudky; inkaso pohľadávok; faktoring; vydávanie cestovných šekov a akreditívov; finančné, bankové, peňažné a burzové služby, ktoré sú prístupné prostredníctvom telefónnych sietí, počítačových komunikačných sietí; príjem, vykonanie a predanie príkazov v mene tretích osôb (emitenti a investori) na jeden alebo viacero finančných nástrojov; finančná správa portfólií cenných papierov; finančná analýza úrokových, devízových a akciových trhov; informačné a poradenské služby v oblasti bankovníctva a financií; informačné a poradenské služby v oblasti investícií a finančných vkladov; služby týkajúce sa finančných investícií a vkladov; zmenárenské (maklérske) agentúry, úschova cenností, úschova v bezpečnostných schránkach; správa majetku; poskytovanie pôžičiek; finančný lízing; sporenie; operácie a transakcie na finančných trhoch; prevod kapitálu; služby v oblasti zabezpečeného platenia; vydávanie a správa akcií, obligácií OPCVM; bankové, finančné a peňažné informácie prístupné predovšetkým telefonicky, prostredníctvom telematickej cesty, počítačových sietí, prostredníctvom sietí internet, intranet a extranet“.

15      Odvolací senát sa však rovnako ako zrušovacie oddelenie domnieval, že vedľajší účastník konania v súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001 predložil dôkaz, na ktorého základe je možné preukázať rozlišovaciu spôsobilosť nadobudnutú pre tovary a služby patriace do prvej kategórie používaním napadnutej ochrannej známky.

16      V štvrtom rade podľa odvolacieho senátu napadnutá ochranná známka nie je opisná a má rozlišovaciu spôsobilosť pre tieto tovary a služby (ďalej len „tovary a služby patriace do druhej kategórie“), keďže tieto tovary a služby nemajú dostatočne špecifický, priamy, blízky alebo jasný vzťah s bankovou oblasťou:

–        trieda 9: „Automatické prístroje uvádzané do činnosti vhodením mince alebo žetónu; magnetické, digitálne a optické záznamové nosiče, CD‑ROMy, videodisky; softvér, predovšetkým softvér na spracovanie údajov; on‑line informačné letáky“,

–        trieda 16: „Tlačoviny; knihy; časopisy; časopisy (periodiká); noviny; papierové rozkladacie prospekty, papierové prospekty, plagáty, kalendáre, nálepky, reklamné materiály, tlačivá (formuláre); vestníky a predplatiteľské tlačoviny“,

–        trieda 36: „Poistky; realitné kancelárie; konzervatívne fondy (služby); sprostredkovanie poistenia; finančné oceňovanie (poistenie a nehnuteľnosti); správa hnuteľného a nehnuteľného majetku; finančné sponzorstvo“,

–        trieda 38: „Prenos a vysielanie údajov; prenos informácií prístupných cez databázy a cez počítačové alebo telematické centrálne databázové servery; prenos informácií prostredníctvom prístupového kódu do databáz a na centrálne počítačové alebo telematické databázové servery“,

–        trieda 42: „Služby v oblasti zabezpečeného sťahovania údajov“,

–        trieda 45: „Právne služby; advokátske služby; bezpečnostné služby na ochranu majetku a osôb“.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

17      Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 15. januára 2018 žalobkyňa podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

18      Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        zamietol vzájomnú žalobu,

–        uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania.

19      EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zamietol vzájomnú žalobu,

–        uložil žalobkyni a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania.

20      Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        vyhovel vzájomnej žalobe a určil, že napadnutá ochranná známka nie je opisná a teda je platná,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

 O prípustnosti

 O predmete hlavnej žaloby

21      Žalobkyňa v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu a so zreteľom na tvrdenie EUIPO o neprípustnosti žaloby v rozsahu, v akom sa týka tovarov „Plagáty, kalendáre, nálepky“ patriacich do triedy 16, uviedla, že jej žaloba sa na tieto tovary nevzťahuje. Túto skutočnosť treba vziať na vedomie.

22      Okrem toho, pokiaľ ide o „bankovníctvo“ patriace do triedy 36, žalobkyňa v žalobe tvrdila, že napadnutá ochranná známka má byť pre tieto služby vyhlásená za neplatnú, keďže slová „crédit mutuel“ sú generickým, ale vo Francúzsku aj legálnym označením druhu bankovej služby a že v dôsledku toho nemá napadnutá ochranná známka rozlišovaciu spôsobilosť a je prinajmenšom pre uvedené „bankovníctvo“ opisná.

23      EUIPO namieta neprípustnosť tejto výhrady z dôvodu, že vzhľadom na záver odvolacieho senátu, pripomenutý v bode 14 vyššie, chce žalobkyňa dosiahnuť od Všeobecného súdu potvrdzujúci rozsudok.

24      [Opravené uznesením z 30. januára 2020] V odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu žalobkyňa uviedla, že v prejednávanej žalobe nespochybňuje záver odvolacieho senátu, že napadnutá ochranná známka je opisná pre tovary a služby patriace do prvej kategórie, medzi ktoré patrí „bankovníctvo“ zaradené v triede 36, ale iba záver, podľa ktorého táto ochranná známka nadobudla pre tieto tovary a služby rozlišovaciu spôsobilosť používaním. Túto skutočnosť treba vziať na vedomie.

 O predmete vzájomnej žaloby

25      EUIPO poznamenáva, že vo svojej vzájomnej žalobe vedľajší účastník konania navrhuje Všeobecnému súdu, aby určil, že napadnutá ochranná známka nie je opisná pre tovary a služby patriace do prvej kategórie a že je teda platná. Takýto návrh, ktorým chce vedľajší účastník konania dosiahnuť od Všeobecného súdu deklaratórny rozsudok, musí byť zamietnutý ako neprípustný.

26      Vzájomná žaloba by bola prípustná iba vtedy, ak by bol Všeobecný súd pripravený vyložiť žalobný návrh vedľajšieho účastníka konania v tom zmysle, že jeho cieľom je v skutočnosti zmena napadnutého rozhodnutia a že vedľajší účastník konania požaduje zamietnutie návrhu na vyhlásenie neplatnosti založeného na článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 aj pokiaľ ide o tovary a služby patriace do prvej kategórie, v prípade ktorých odvolací senát dospel k záveru o opisnom charaktere napadnutej ochrannej známky.

27      Vedľajší účastník konania vo svojom podaní zo 4. septembra 2018, v ktorom požiadal o konanie pojednávania, uviedol, že jeho žaloba má za cieľ zmenu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa zakladá na nesprávnej úvahe o vnútorne opisnom charaktere napadnutej ochrannej známky.

28      Žalobkyňa a EUIPO na otázku Všeobecného súdu položenú na pojednávaní uviedli, že nemajú námietky voči výkladu vzájomnej žaloby ako žaloby, ktorej cieľom je zmena napadnutého rozhodnutia, čo bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania.

29      Treba uviesť, že takýmto žalobným návrhom vedľajší účastník konania nevyhnutne požaduje nielen zmenu napadnutého rozhodnutia, ale aj jeho zrušenie [pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2014, Advance Magazine Publishers/ÚHVT – Nanso Group (TEEN VOGUE), T‑509/12, EU:T:2014:89, bod 16 a citovanú judikatúru], čo napokon možno vyvodiť aj z tvrdení uplatnených v rámci jediného žalobného dôvodu vzájomnej žaloby založeného v podstate na porušení článku 59 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia.

 O prípustnosti niektorých príloh žaloby

30      Na pojednávaní EUIPO vzal späť svoje námietky voči prípustnosti príloh A.47 a A.49 žaloby, čo bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania.

 O veci samej

31      Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod sa v podstate zakladá na porušení článku 59 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia. Druhý a tretí žalobný dôvod sa v podstate zakladajú na porušení článku 59 ods. 2 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 7 ods. 3 tohto nariadenia.

32      Vo vzájomnej žalobe podanej podľa článku 182 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vedľajší účastník konania uvádza jediný žalobný dôvod založený v podstate na porušení článku 59 ods. 2 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia.

33      Keďže vedľajší účastník konania prostredníctvom jediného žalobného dôvodu vzájomnej žaloby napáda záver odvolacieho senátu, podľa ktorého je napadnutá ochranná známka vo vzťahu k tovarom a službám patriacim do prvej kategórie opisná a teda nemá rozlišovaciu spôsobilosť, treba preskúmať v prvom rade tento žalobný dôvod. Ďalej treba v druhom rade preskúmať prvý žalobný dôvod hlavnej žaloby založený na porušení článku 59 ods. 2 nariadenia 2017/1001 v spojení s jeho článkom 7 ods. 1 písm. c) a po tretie treba spolu preskúmať druhý a tretí žalobný dôvod hlavnej žaloby v rozsahu, v akom sa v podstate zakladajú na porušení článku 59 ods. 2 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 7 ods. 3 tohto nariadenia.

 O jedinom žalobnom dôvode vzájomnej žaloby založenom v podstate na porušení článku 59 ods. 2 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia

34      Vedľajší účastník konania v podstate tvrdí, že napadnutá ochranná známka nie je vo vzťahu k tovarom a službám patriacim do prvej kategórie opisná a má teda rozlišovaciu spôsobilosť.

35      Po prvé vedľajší účastník konania popiera význam výrazu „crédit mutuel“ pre príslušnú skupinu verejnosti zohľadnený odvolacím senátom.

36      V tejto súvislosti najprv tvrdí, že výraz „crédit mutuel“ nie je definovaný v slovníku Larousse, ale že zmienka o ňom v uvedenom slovníku odkazuje na organizáciu siete Crédit Mutuel, ktorej ústredným orgánom je vedľajší účastník konania.

37      Navyše, tieto slová nie sú generickým označením bankového produktu alebo služby, keďže neoznačujú osobitný druh bankovej služby, ale príslušná skupina verejnosti ich vníma ako rozlišujúce označenie umožňujúce identifikovať tovary a služby, ktoré sú ním označené, ako pochádzajúce od CNCM alebo zo siete Crédit Mutuel.

38      Po druhé sa vedľajší účastník konania domnieva, že ani okolnosť, že tieto slová sú spomenuté v MFZ, im nepriznáva takú generickú povahu, aby vo všeobecnosti označovali vzájomné banky alebo jednu z ich bankových činností, pretože ustanovenia MFZ preukazujú na jednej strane, že výraz „crédit mutuel“ nie je presne definovaný a používa sa iba s odkazom na CNCM a na sieť družstevných bánk, a na druhej strane, že tento výraz je vyhradený pre CNCM a jeho členov.

39      Po tretie vedľajší účastník konania uvádza, že historické teórie mutualizmu nemajú vplyv na vnímanie napadnutej ochrannej známky príslušnou skupinou verejnosti a že asociácia s druhom vzájomnej organizácie, ktorú môže vyvolávať napadnutá ochranná známka, pokiaľ ide o tovary a služby, na ktoré sa vzťahuje vzájomná žaloba, nie je ani priama ani okamžitá.

40      Žalobkyňa a EUIPO popierajú tvrdenia vedľajšieho účastníka konania a navrhujú zamietnutie jediného žalobného dôvodu vzájomnej žaloby.

41      Ako vyplýva z bodov 27 a 29 vyššie, vedľajší účastník konania navrhuje Všeobecnému súdu, aby zrušil a zmenil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa podľa neho zakladá na nesprávnej úvahe o vnútorne opisnom charaktere napadnutej ochrannej známky.

42      V tejto súvislosti treba najprv pripomenúť, že podľa článku 59 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001 sa ochranná známka Európskej únie vyhlási za neplatnú na základe návrhu podaného na EUIPO, ak bola zapísaná v rozpore s ustanoveniami článku 7 tohto nariadenia.

43      Podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 sa do registra nezapíšu „ochranné známky, ktoré tvoria výlučne označenia alebo údaje, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných vlastností tovarov alebo služieb“.

44      Podľa ustálenej judikatúry článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 sleduje cieľ všeobecného záujmu, ktorý vyžaduje, aby údaje alebo označenia opisujúce vlastnosti tovarov alebo služieb, pre ktoré sa žiada zápis, mohol voľne používať každý. Toto ustanovenie teda bráni tomu, aby boli takéto označenia alebo údaje vyhradené pre jediný podnik z dôvodu ich zápisu ako ochrannej známky (pozri rozsudok z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley, C‑191/01 P, EU:C:2003:579, bod 31 a citovanú judikatúru).

45      Okrem toho označenia alebo údaje, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie vlastností tovaru alebo služby, pre ktoré sa žiada zápis, sa na základe článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 považujú za nespôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, t. j. identifikovať obchodný pôvod tovaru alebo služby s cieľom umožniť tak spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tovar alebo službu, ktoré ochranná známka označuje, vykonať pri neskorších nadobudnutiach ten istý výber, ak sa skúsenosť ukáže byť pozitívnou, alebo vykonať iný výber, ak sa ukáže byť negatívnou [pozri rozsudok z 12. júna 2007, MacLean‑Fogg/ÚHVT (LOKTHREAD), T‑339/05, neuverejnený, EU:T:2007:172, bod 28 a citovanú judikatúru].

46      Z toho vyplýva, že na to, aby sa na označenie vzťahoval zákaz uvedený v ustanovení spomenutom v bode 43 vyššie je potrebné, aby malo s predmetnými tovarmi alebo službami dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť, ktorá by dotknutej skupine verejnosti mohla umožniť okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis týchto tovarov a služieb alebo niektorej z ich vlastností (pozri rozsudok z 12. júna 2007, LOKTHREAD, T‑339/05, neuverejnený, EU:T:2007:172, bod 29 a citovanú judikatúru).

47      V tejto súvislosti treba spresniť, že normotvorca Európskej únie tým, že v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 použil pojmy „druh, kvalita, množstvo, účel, hodnota, zemepisný pôvod alebo čas výroby tovaru alebo poskytnutia služby, alebo iné vlastnosti tovaru alebo služieb“, jednak naznačil, že všetky tieto pojmy sa musia považovať za vlastnosti tovarov alebo služieb a jednak spresnil, že tento zoznam nie je taxatívny, takže je možné zohľadniť aj akúkoľvek inú vlastnosť tovarov alebo služieb (rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, EU:C:2011:139, bod 49).

48      Výber výrazu „vlastnosť“ normotvorcom zdôrazňuje skutočnosť, že označenia, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, sú iba tie označenia, ktoré slúžia na označenie takej vlastnosti tovarov alebo služieb, pre ktoré sa žiada zápis, ktorá je ľahko rozpoznateľná príslušnou skupinou verejnosti. Zápis označenia tak možno na základe článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 odmietnuť len vtedy, ak možno dôvodne predpokladať, že ho príslušná skupina verejnosti skutočne rozpozná ako opis jednej z uvedených vlastností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, EU:C:2011:139, bod 50 a citovanú judikatúru).

49      Napokon treba pripomenúť, že posúdenie opisného charakteru označenia možno vykonať len jednak z hľadiska jeho vnímania dotknutou skupinou verejnosti a jednak z hľadiska dotknutých tovarov alebo služieb (pozri rozsudok z 12. júna 2007, LOKTHREAD, T‑339/05, neuverejnený, EU:T:2007:172, bod 32 a citovanú judikatúru).

50      Treba teda posúdiť, či odvolací senát v napadnutom rozhodnutí správne skonštatoval, že slovné označenie Crédit Mutuel je z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti opisné vo vzťahu k tovarom a službám patriacim do prvej kategórie.

51      Pokiaľ ide najprv o určenie príslušnej skupiny verejnosti, treba uviesť, že odvolací senát sa v bodoch 39 a 40 napadnutého rozhodnutia domnieval, že tovary a služby, na ktoré sa vzťahuje napadnutá ochranná známka, sú určené nielen bežne pozornej a obozretnej širokej verejnosti, ale aj odborníkom, prinajmenšom pokiaľ ide o technické alebo špecializované tovary a služby. Títo odborníci vynakladajú podľa odvolacieho senátu pri nadobúdaní uvedených služieb väčšiu pozornosť ako spotrebiteľ patriaci k širokej verejnosti. Navyše, pokiaľ ide o určité služby, ako sú napríklad finančné služby alebo služby v oblasti nehnuteľností, ktoré môžu mať pre svojich užívateľov významné finančné dôsledky, úroveň pozornosti spotrebiteľov patriacich k širokej verejnosti je pri ich výbere skôr vysoká. Odvolací senát tiež spresnil, že keďže napadnutá ochranná známka je tvorená francúzskymi slovami, je príslušným spotrebiteľom, ktorého treba zohľadniť, frankofónny spotrebiteľ. Táto definícia príslušnej skupiny verejnosti, ktorú vedľajší účastník konania nespochybnil, je správna.

52      Pokiaľ ide ďalej o význam slov tvoriacich napadnutú ochrannú známku pre takto definovanú príslušnú skupinu verejnosti, odvolací senát sa na základe definície slov „crédit“ a „mutuel“ v on‑line verzii slovníka Larousse, potvrdenej na základe dokumentov predložených žalobkyňou, v bodoch 46 a 47 napadnutého rozhodnutia domnieval, že „spojenie [týchto slov] odkazuje na myšlienku družstva vo finančnej oblasti spočívajúceho hlavne v poskytovaní a zabezpečení finančných úverov medzi viacerými členmi združenými v tom istom subjekte označovanom ako ,vzájomný‘, v ktorom každý užívateľ je príjemcom a zároveň vlastníkom“ a že výraz „crédit mutuel“ teda odkazuje na druh bankovej činnosti vykonávanej vzájomnými bankami, ktorých činnosti sú rovnaké ako činnosti tzv. „klasických“ bánk, aj keď nesledujú rovnaký účel, teda dosiahnutie finančného zisku.

53      Napokon, vzhľadom na tento význam výrazu „crédit mutuel“, odvolací senát v bode 48 napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnutá ochranná známka je vo vzťahu k tovarom a službám patriacim do prvej kategórie opisná, pokiaľ ide o ich druh, predmet a účel, keďže jasne odkazuje na tieto tovary a služby, keď naznačuje, že patria do rámca bankových činností. V bode 73 napadnutého rozhodnutia odvolací senát navyše uviedol, že napadnutá ochranná známka neumožňuje príslušnej skupine verejnosti identifikovať obchodný pôvod uvedených tovarov a služieb a treba ju v dôsledku toho považovať voči nim za označenie bez rozlišovacej spôsobilosti.

54      Vedľajší účastník konania popiera tento záver odvolacieho senátu a tvrdí, že význam výrazu „crédit mutuel“ pre príslušnú skupinu verejnosti, ktorý zohľadnil odvolací senát, je nesprávny.

55      V tejto súvislosti vedľajší účastník konania po prvé tvrdí, že výraz „crédit mutuel“ nie je definovaný v slovníku Larousse. Táto okolnosť je však irelevantná, keďže ako uviedol odvolací senát v bode 41 napadnutého rozhodnutia, v prípade výrazu slovníky neuvádzajú všetky možné kombinácie dotknutých slov. Odvolací senát tak správne dospel k záveru, že treba zohľadniť obvyklý a zjavný význam takého výrazu.

56      Po druhé treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí vedľajší účastník konania, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že odvolací senát skonštatoval, že spojenie slovných prvkov „crédit“ a „mutuel“ predstavuje generické označenie bankového produktu alebo služby, ani to, že uviedol, že výraz „crédit mutuel“ označuje „osobitný druh bankovej služby“ v zmysle osobitného druhu pôžičky v bankovej praxi. Keď odvolací senát uviedol, že napadnutá ochranná známka odkazuje na „druh bankovej činnosti vykonávanej vzájomnými bankami“, vychádzal z rozdielu medzi tzv. „klasickou“ bankou a tzv. „vzájomnou“ bankou, ktoré nemajú ten istý účel, t. j. dosahovanie finančného zisku, ale vykonávajú rovnaké bankové činnosti (ako napríklad poskytovanie pôžičiek, úverov alebo financovania).

57      Z toho vyplýva, že záver odvolacieho senátu týkajúci sa významu, ktorý má výraz „crédit mutuel“ pre príslušnú skupinu verejnosti, neobsahuje pochybenie.

58      Tento záver navyše potvrdzujú úvahy, ktoré vyslovil cour d’appel de Paris (Odvolací súd v Paríži, Francúzsko) v rozsudku z 27. februára 2018 (vec č. 16/14398), ktorý Všeobecnému súdu predložil vedľajší účastník konania v prílohe svojej vzájomnej žaloby. Uvedený rozsudok bol vyhlásený v spore týkajúcom sa návrhu, ktorý podala žalobkyňa, na vyhlásenie neplatnosti francúzskej kolektívnej ochrannej známky, ktorej majiteľom je vedľajší účastník konania a ktorá je tvorená tými istými slovami „crédit“ a „mutuel“ ako napadnutá ochranná známka. Podľa úvah, ktoré zdôraznil cour d’appel de Paris (Odvolací súd v Paríži) v tomto rozsudku, z MFZ, a najmä z jeho článkov L.515‑55 a R.512‑20 vyplýva, že výraz „crédit mutuel“ je tam použitý na označenie druhu bankovej činnosti spočívajúcej v ponúkaní bankových služieb uplatňujúcich zásady vzájomného úveru. Cour d’appel de Paris (Odvolací súd v Paríži) dodal, že v tejto súvislosti nie je dôležité, že MFZ neupravuje presnú definíciu vzájomného úveru, pretože tieto slová použité v MFZ majú zmysel, ktorý súvisí s definíciou cieľa družstevných bánk a že článok R.512‑20 MFZ definuje všeobecné zásady vzájomného úveru, ako sú nezisková povaha, obmedzenie činnosti bánk na vymedzený územný obvod alebo na homogénnu skupinu členov a zavedenie zodpovednosti členov. Druh bankovej činnosti, ktorým je vzájomný úver, je tak podľa cour d’appel de Paris (Odvolací súd v Paríži) definovaný prostredníctvom týchto všeobecných zásad.

59      Význam, ktorý cour d’appel de Paris (Odvolací súd v Paríži) prikladal výrazu „crédit mutuel“ tvoriacemu francúzsku ochrannú známku, ktorej majiteľom je vedľajší účastník konania, teda v podstate zodpovedá významu tých istých slov tvoriacich napadnutú ochrannú známku, ktorý zohľadnil odvolací senát.

60      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci systém ochranných známok Európskej únie predstavuje samostatný systém tvorený súborom právnych noriem a sledujúci ciele, ktoré sú preň špecifické, pričom jeho uplatnenie je nezávislé od akéhokoľvek vnútroštátneho systému, z judikatúry tiež vyplýva, že ani účastníkom konania, ani samotnému Všeobecnému súdu nemožno brániť, aby sa pri výklade práva Únie inšpirovali vnútroštátnou judikatúrou. Hoci teda rozhodnutia vnútroštátnych orgánov nie sú záväzné na účely uplatňovania práva ochranných známok Európskej únie, možno ich tak, ako v prejednávanej veci, zohľadniť najmä pri posúdení významu slov tvoriacich napadnutú ochrannú známku pre príslušnú skupinu verejnosti (pozri rozsudok z 25. novembra 2014, UniCredit/ÚHVT, T‑303/06 RENV a T‑337/06 RENV, EU:T:2014:988, bod 91 a citovanú judikatúru).

61      Vedľajší účastník konania ďalej napáda záver odvolacieho senátu, podľa ktorého bola napadnutá ochranná známka, vzhľadom na jej význam pre príslušnú skupinu verejnosti, opisná vo vzťahu k tovarom a službám, ktoré majú súvislosť s bankovými činnosťami. Tvrdeniam uvádzaným v tejto súvislosti vedľajším účastníkom konania však nemožno vyhovieť.

62      Po prvé, pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že výraz „crédit mutuel“ vníma príslušná skupina verejnosti ako rozlišujúce označenie umožňujúce identifikovať tovary a služby, ktoré sú ním označené, ako pochádzajúce od CNCM alebo zo siete Crédit Mutuel, treba uviesť, že toto tvrdenie sa vzťahuje na uplatnenie článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001, a nie jeho článku 7 ods. 1 písm. c), keďže jeho analýza predpokladá posúdenie vlastností, ktoré napadnutá ochranná známka mohla nadobudnúť svojim používaním u príslušnej skupiny verejnosti, takže táto skupina identifikuje dotknuté tovary a služby ako pochádzajúce od CNCM alebo zo siete Crédit Mutuel. Toto tvrdenie preto nemožno zohľadniť pri posúdení vnútorne opisného charakteru.

63      Po druhé skutočnosť, zdôraznená vedľajším účastníkom konania, že používanie výrazu „crédit mutuel“ je regulované alebo dokonca vyhradené jedinému hospodárskemu subjektu, nie je relevantná pri posúdení vnútorne opisného charakteru napadnutej ochrannej známky alebo jej rozlišovacej spôsobilosti. Táto okolnosť totiž nemá vplyv na to, ako príslušná skupina verejnosti vníma a chápe výraz „crédit mutuel“ ako taký vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám, ale môže byť nanajvýš relevantnou skutočnosťou pri preskúmaní toho, či napadnutá ochranná známka nadobudla svojim používaním rozlišovaciu spôsobilosť, ktorá jej umožňuje označiť obchodný pôvod tovarov a služieb ako pochádzajúcich od konkrétneho hospodárskeho subjektu.

64      Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie vedľajšieho účastníka konania, ktorým vytýka odvolaciemu senátu, že vychádzal z teórii mutualizmu, hoci tieto teórie sú irelevantné pri analýze vnímania príslušnej skupiny verejnosti, treba uviesť, že z napadnutého rozhodnutia výslovne nevyplýva, že odvolací senát vychádzal z dokumentov týkajúcich sa teórií mutualizmu predložených žalobkyňou pri svojom závere, že výraz „crédit mutuel“ odkazuje na druh bankovej činnosti vykonávanej vzájomnými bankami, ani to, že ak keby to tak bolo, boli tieto dokumenty pre dosiahnutie tohto záveru rozhodujúce.

65      V každom prípade, aj keby odvolací senát vychádzal najmä z uvedených dokumentov, aby potvrdil svoj záver o význame výrazu „crédit mutuel“, treba uviesť, že teórie mutualizmu vysvetľujú všeobecné zásady, ktorými sa riadia vzájomné banky a potvrdzujú tak záver odvolacieho senátu, podľa ktorého výraz „crédit mutuel“ označuje druh bankovej činnosti vykonávanej vzájomnými bankami, ktorých činnosti sú rovnaké ako činnosti tzv. „klasických“ bánk, aj keď nesledujú rovnaký účel, teda dosiahnutie finančného zisku. Treba teda zamietnuť tvrdenie vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorého sú teórie mutualizmu bezvýznamné pri analýze toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma význam slov tvoriacich napadnutú ochrannú známku.

66      Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba zamietnuť jediný žalobný dôvod uplatnený vedľajším účastníkom konania a v dôsledku toho vzájomnú žalobu.

 O prvom žalobnom dôvode hlavnej žaloby založenom na porušení článku 59 ods. 2 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia

67      Vzhľadom na spresnenia pripomenuté v bodoch 21 a 24 vyššie, treba uviesť, že v rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyňa napáda záver odvolacieho senátu, podľa ktorého napadnutá ochranná známka nie je opisná vo vzťahu k tovarom a službám patriacim do druhej kategórie, s výnimkou „plagátov, kalendárov, nálepiek“ zaradených do triedy 16.

68      V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že tieto tovary a služby sú obyčajne ponúkané alebo prinajmenšom môžu byť ponúkané v rámci bankovej činnosti, čo vyplýva z toho, že CNCM požiadal o zápis napadnutej ochrannej známky pre uvedené tovary a služby. V dôsledku toho napadnutá ochranná známka opisuje v zmysle judikatúry Všeobecného súdu jednu z vlastností týchto tovarov a služieb, a to ich účel, pretože ich účelom môže byť vzájomný úver, a preto musí byť vyhlásená za neplatnú.

69      Žalobkyňa tiež tvrdí, že ak by sa nekonštatovalo, že napadnutá ochranná známka má vo vzťahu k týmto tovarom a službám opisný charakter, CNCM by mohol zakázať každému hospodárskemu subjektu používanie výrazu „crédit mutuel“ pri jeho vzájomnej bankovej činnosti. To by však bolo v rozpore s judikatúrou, podľa ktorej každý subjekt, ktorý môže v budúcnosti ponúkať tovary alebo služby konkurujúce tovarom alebo službám, pre ktoré sa žiada zápis, musí byť schopný voľne používať označenia alebo údaje, ktoré môžu slúžiť na opísanie vlastností jeho tovarov alebo služieb.

70      EUIPO a vedľajší účastník konania popierajú tvrdenia žalobkyne a navrhujú zamietnutie prejednávaného žalobného dôvodu.

71      Treba teda posúdiť, či so zreteľom na judikatúru pripomenutú v bodoch 44 až 49 vyššie, je slovné označenie Crédit Mutuel z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti opisné vo vzťahu k tovarom a službám patriacim do druhej kategórie s výnimkou „plagátov, kalendárov, nálepiek“ zaradených do triedy 16, pre ktoré tento záver nie je spochybnený, ako to tvrdí žalobkyňa a na rozdiel od toho, čo skonštatoval odvolací senát v napadnutom rozhodnutí.

72      V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyňa nespochybnila definíciu príslušnej skupiny verejnosti a význam výrazu „crédit mutuel“, ktoré správne zohľadnil odvolací senát v napadnutom rozhodnutí a ktoré boli pripomenuté v bodoch 51 a 52 vyššie.

73      Pokiaľ ide o otázku, či z významu napadnutej ochrannej známky a z povahy tovarov a služieb patriacich do druhej kategórie vyplýva, že označenie Crédit Mutel môže opisovať účel týchto tovarov a služieb, ako to tvrdí žalobkyňa, treba uviesť nasledovné.

74      Odvolací senát v bodoch 60 až 64 napadnutého rozhodnutia v podstate uviedol, že napadnutá ochranná známka nie je opisná vo vzťahu k tovarom a službám patriacim do druhej kategórie, keďže aj keď tieto tovary a služby možno používať alebo ponúkať v rámci bankových činností, nemožno z toho vyvodiť, že súvisia s bankovou oblasťou. Podľa odvolacieho senátu sa nemožno domnievať, že napadnutá ochranná známka obsahuje zjavné a priame informácie o druhu, predmete alebo účele uvedených tovarov a služieb.

75      Treba uviesť, že hoci žalobkyňa tvrdí, že tovary a služby patriace do druhej kategórie sú „obyčajne ponúkané“ alebo „môžu byť ponúkané“ v rámci bankovej činnosti, neuvádza žiadne konkrétne tvrdenie, aby napadla posúdenie odvolacieho senátu pripomenuté v bode 74 vyššie alebo aby konkrétne preukázala, ako by tieto tovary a služby patriace do druhej kategórie mohli slúžiť na vykonávanie bankových činností.

76      Po prvé, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, samotná okolnosť, že majiteľ ochrannej známky požiadal o zápis napadnutej ochrannej známky pre tieto tovary a služby nestačí na preukázanie, že sú tieto tovary a služby obyčajne ponúkané v rámci bankovej činnosti.

77      Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého tovary a služby patriace do druhej kategórie „môžu“ byť ponúkané v rámci bankových činností, treba uviesť, že samozrejme nie je nevyhnutné, aby sa označenia a údaje tvoriace ochrannú známku, uvedené v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, v čase podania prihlášky skutočne používali na účely opisu takých tovarov alebo služieb, pre ktoré je podaná prihláška, alebo na účely opisu vlastností týchto tovarov alebo služieb. Postačuje, ako to uvádza samotné znenie tohto ustanovenia, že tieto označenia a údaje sa môžu na takéto účely používať (rozsudok z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley, C‑191/01 P, EU:C:2003:579, bod 32). Na základe uvedeného ustanovenia sa zamietne alebo musí byť zrušený zápis slovného označenia, ak toto označenie aspoň v jednom zo svojich možných významov označuje vlastnosť dotknutých tovarov alebo služieb [rozsudok zo 14. decembra 2017, GeoClimaDesign/EUIPO – GEO (GEO), T‑280/16, neuverejnený, EU:T:2017:913, bod 29].

78      Ako však vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 46 vyššie, aby sa na označenie vzťahoval zákaz stanovený článkom 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, je potrebné, aby malo s predmetnými tovarmi alebo službami dostatočne priamu a konkrétnu spojitosť, ktorá by dotknutej skupine verejnosti mohla umožniť okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať opis týchto tovarov a služieb alebo niektorej z ich vlastností.

79      Žalobkyňa však nepredkladá žiaden konkrétny dôkaz, aby preukázala existenciu takejto priamej a konkrétnej spojitosti medzi napadnutou ochrannou známkou a tovarmi a službami patriacimi do druhej kategórie s výnimkou „plagátov, kalendárov, nálepiek“ zaradených do triedy 16. Samotná skutočnosť uvádzaná žalobkyňou, že tieto tovary a služby môžu slúžiť na vykonávanie bankových činností nestačí na preukázanie existencie takej dostatočne priamej a konkrétnej spojitosti medzi napadnutou ochrannou známkou a dotknutými tovarmi a službami, aby príslušná skupina verejnosti okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímala túto ochrannú známku napríklad ako opis účelu uvedených tovarov a služieb.

80      Ako totiž správne zdôraznil odvolací senát, tovary a služby patriace do druhej kategórie sú alebo isto môžu byť súčasťou bankových činností. Nie sú však určené výhradne na takéto činnosti alebo s nimi špecificky spojené, ale môžu byť používané pri mnohých iných činnostiach, takže príslušná skupina verejnosti nebude ochrannú známku Crédit Mutuel, ktorá odkazuje na druh bankovej činnosti, ako bolo uvedené v bode 52 vyššie, vnímať okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania ako označenie týchto tovarov a služieb alebo niektorej z ich vlastností, napríklad ich účelu.

81      Tento záver nie je vyvrátený tvrdeniami, ktoré žalobkyňa vyvodzuje z judikatúry Všeobecného súdu.

82      Je pravda, že v rozsudku z 9. septembra 2010, Nadine Trautwein Rolf Trautwein/ÚHVT (Hunter) (T‑505/08, neuverejnený, EU:T:2010:378), na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, Všeobecný súd v bodoch 37 až 40 skonštatoval, že tovary patriace do triedy 25 „môžu byť používané najmä na lov alebo spájané s touto činnosťou“ a že dotknuté označenie je opisné, pretože „označuje účel a úroveň kvality daných tovarov a teda niektoré z ich podstatných vlastností“.

83      Záver Všeobecného súdu, podľa ktorého príslušná skupina verejnosti, tvorená najmä poľovníkmi, môže okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímať označenie Hunter ako naznačujúce, že hoci „oblečenie, športové oblečenie a časti domáceho oblečenia,“, „opasky“ a „čelenky“ patriace do triedy 25 nie sú navrhované na lov, sú na neho zvlášť vhodné a majú takú úroveň kvality, ktorá je prispôsobená lovu a že v dôsledku toho je slovné označenie Hunter opisné, pretože označuje účel a úroveň kvality daných tovarov, sa však zakladal na predchádzajúcom zistení, podľa ktorého tovary určené pre poľovníkov a používané na lov musia rešpektovať osobitné funkčné kritériá a odev poľovníkov sa často vyznačuje svojou vysokou kvalitou na vonkajšie použitie.

84      Z tohto rozsudku tak vyplýva, že spojitosť medzi označením a dotknutými tovarmi sa považovala za dostatočne priamu a konkrétnu z dôvodu významu označenia, ktoré odkazovalo na lov, ako aj preto, že oblečenie používané na lov má osobitné vlastnosti, čo príslušnej skupine verejnosti umožňovalo vnímať toto označenie ako opisujúce kvalitu a účel daných tovarov.

85      Žalobkyňa však neuvádza žiadnu konkrétnu skutočnosť, aby preukázala, ako možno toto posúdenie Všeobecného súdu použiť v prejednávanej veci. Konkrétnejšie žalobkyňa nijako nepreukazuje, že osobitná vlastnosť bankových činností, na ktoré odkazuje napadnutá ochranná známka, umožňuje príslušnej skupine verejnosti okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vytvoriť spojitosť medzi touto ochrannou známkou a niektorou z podstatných vlastností tovarov a služieb, ktoré nie sú špecificky určené na bankové činnosti.

86      Žalobkyňa rovnako nepreukazuje, ako by posúdenie Všeobecného súdu v rozsudku z 19. novembra 2009, Clearwire/ÚHVT (CLEARWIFI) (T‑399/08, neuverejnený, EU:T:2009:458), umožňovalo preukázať existenciu bezprostrednej spojitosti medzi napadnutou ochrannou známkou a tovarmi a službami, ktoré špecificky nepatria do bankovej oblasti. V tomto poslednom rozsudku Všeobecný súd skonštatoval, že príslušná skupina verejnosti na jednej strane mohla vnímať označenie CLEARWIFI ako označenie bezdrôtovej technológie ponúkajúcej jasný prístup bez výpadkov napríklad k internetu, a na druhej strane si mohla bez problémov vytvoriť spojitosť medzi uvedeným označením a špecifickou telekomunikačnou službou, teda prístupom na internet, ako aj medzi týmto označením a jednou z vlastností tejto služby, a to neexistenciou výpadkov. Všeobecný súd sa preto domnieval, že ochranná známka CLEARWIFI mohla byť príslušnou skupinou verejnosti vnímaná ako označenie kvality a účelu dotknutých služieb.

87      Žalobkyňa neuvádza žiadne tvrdenie umožňujúce domnievať sa, že by v prejednávanej veci bolo možné použiť toto posúdenie Všeobecného súdu založené na špecifickej vlastnosti služieb označených prihlasovanou ochrannou známkou, na ktorú odkazuje dotknuté označenie.

88      Odvolací senát sa teda správne domnieval, že napadnutá ochranná známka nie je opisná vo vzťahu k tovarom a službám patriacim do druhej kategórie uvedeným žalobkyňou.

89      Pokiaľ ide konkrétnejšie o služby súvisiace s poistením patriace do triedy 36, a to „poistky, „konzervatívne fondy (služby)“, „sprostredkovanie poistenia“ a „finančné oceňovanie (poistenie)“, posúdenie odvolacieho senátu v bode 63 napadnutého rozhodnutia nie je nesprávne. Je totiž samozrejme pravda, ako tvrdí žalobkyňa, že oblasť poistenia patrí do finančného sektora a že poisťovacie služby sú ponúkané bankovými inštitúciami, okrem iného bankami tvoriacimi Crédit Mutuel. Okrem toho, nie je zriedkavé vidieť finančné inštitúcie a poisťovaciu spoločnosť v tej istej ekonomickej skupine. Tiež je pravda, že jednotlivé inštancie EUIPO v niektorých zo svojich rozhodnutí zaoberajúcich sa relatívnymi dôvodmi odmietnutia zápisu dospeli k záveru, že bankové služby a služby súvisiace s poistením boli podobné.

90      Treba však uviesť, rovnako ako odvolací senát, že poisťovacie činnosti a bankové činnosti sledujú rôzne ciele, keďže poisťovacie služby majú chrániť aktíva akejkoľvek povahy v prípade nepredvídaných udalostí, zatiaľ čo cieľom bankových služieb je správa a zhodnocovanie finančných aktív. Prináležalo teda žalobkyni, aby predložila dôkazy umožňujúce preukázať, že najmä so zreteľom na to, že poisťovacie služby sú často ponúkané bankovými inštitúciami, je napadnutá ochranná známka okamžite a bez ďalšieho rozmýšľania vnímaná príslušnou skupinou verejnosti tak, že opisuje aj poisťovacie služby, ktoré nepatria medzi „tradičné“ činnosti banky, alebo niektorú z ich vlastností, napríklad tú, že sú ponúkané vzájomnou bankou podľa zásad vzájomného úveru, ktorými sa riadi jej činnosť. Keďže totiž vzhľadom na ustanovenia článkov 59 a 62 nariadenia 2017/1001 platí prezumpcia platnosti ochrannej známky Európskej únie až do jej vyhlásenia za neplatnú po konaní o vyhlásenie neplatnosti, je povinnosťou toho, kto podal návrh na vyhlásenie neplatnosti, aby pred EUIPO uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré spochybňujú jej platnosť [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. septembra 2016, European Food/EUIPO – Société des produits Nestlé (FITNESS), T‑476/15, EU:T:2016:568, body 47 a 48 a citovanú judikatúru].

91      Samotný abstraktný odkaz na činnosť známu pod označením „bancassurance“ tak, ako vyplýva z odôvodnenia 9 smernice 2002/92/ES Európskeho parlamentu a Rady z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (Ú. v. ES L 9, 2003, s. 3; Mim. vyd. 06/004, s. 330), uvádzaný žalobkyňou, alebo skutočnosť, že jednotlivé inštancie EUIPO v niektorých zo svojich rozhodnutí zaoberajúcich sa relatívnymi dôvodmi odmietnutia zápisu konštatovali, že bankové služby a služby súvisiace s poistením boli podobné, však nestačia na to, aby konkrétne preukázali, že napadnutá ochranná známka je príslušnou skupinou verejnosti vnímaná tak, že opisuje aj služby súvisiace s poistením.

92      Vzhľadom na všetko, čo bolo uvedené, treba zamietnuť prvý žalobný dôvod hlavnej žaloby.

 O druhom a treťom žalobnom dôvode hlavnej žaloby založených na porušení článku 59 ods. 2 nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 7 ods. 3 tohto nariadenia

93      V rámci druhého a tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu v podstate to, že porušil článok 59 ods. 2 nariadenia 2017/1001 a článok 7 ods. 3 uvedeného nariadenia tým, že nesprávne dospel k záveru, že napadnutá ochranná známka nadobudla používaním rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary a služby patriace do prvej kategórie, vo vzťahu ku ktorým dospel k záveru, že táto ochranná známka bola opisná a bez rozlišovacej spôsobilosti.

94      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001, aj keď ochranná známka ab initio nemá rozlišovaciu spôsobilosť, môže ju nadobudnúť po jej používaní pre tovary alebo služby, ktorých sa týka. Takáto rozlišovacia spôsobilosť sa môže nadobudnúť najmä po obvyklom procese oboznámenia sa príslušnej skupiny verejnosti. Z toho vyplýva, že na účely posúdenia, či ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním, treba zohľadniť všetky okolnosti, za ktorých sa príslušná skupina verejnosti s touto ochrannou známkou stretáva [rozsudky z 22. júna 2006, Storck/ÚHVT, C‑24/05 P, EU:C:2006:421, body 70 a 71, a z 21. mája 2014, Bateaux mouches/ÚHVT (BATEAUX‑MOUCHES), T‑553/12, neuverejnený, EU:T:2014:264, bod 58].

95      Rovnako článok 59 ods. 2 nariadenia 2017/1001 okrem iného stanovuje, že ak bola ochranná známka Európskej únie zapísaná v rozpore s článkom 7 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia, nemôže byť vyhlásená za neplatnú, ak v dôsledku spôsobu používania nadobudla po zápise rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná.

96      Nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním ochrannej známky vyžaduje, aby prinajmenšom významná časť príslušnej skupiny verejnosti identifikovala vďaka ochrannej známke dotknuté tovary alebo služby ako pochádzajúce od určitého podniku [rozsudky z 1. februára 2013, Ferrari/ÚHVT (PERLE’), T‑104/11, neuverejnený, EU:T:2013:51, bod 37, a z 22. marca 2013, Bottega Veneta International/ÚHVT (Tvar kabelky), T‑409/10, neuverejnený, EU:T:2013:148, bod 75].

97      Nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním sa musí posudzovať dôsledne a presne. Prihlasovateľ musí predložiť dôkaz, že výlučne táto ochranná známka, na rozdiel od akejkoľvek inej prípadne existujúcej ochrannej známky, označuje obchodný pôvod tovarov (rozsudok zo 16. septembra 2015, Société des Produits Nestlé, C‑215/14, EU:C:2015:604, bod 66).

98      Rôzne výhrady uvádzané žalobkyňou v rámci druhého a tretieho žalobného dôvodu možno zoskupiť do niekoľkých výhrad. Prvá výhrada sa tak v podstate zakladá na nemožnosti napadnutej ochrannej známky nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť používaním. Druhá výhrada sa zakladá na tom, že ochranná známka nie je používaná v podobe, v akej je zapísaná. Tretia výhrada sa zakladá na tom, že ochranná známka nie je používaná ako označenie pôvodu a ako ochranná známka. Štvrtá výhrada sa zakladá na nedostatočnosti dôkazov nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti používaním pre každý tovar a službu, pre ktoré napadnutá ochranná známka nemala rozlišovaciu spôsobilosť ab initio alebo na všeobecnej povahe posúdenia týchto dôkazov odvolacím senátom.

–       O nemožnosti napadnutej ochrannej známky nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť používaním

99      V rámci druhého žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate tvrdí, že napadnutá ochranná známka nemôže nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť používaním, pretože z ustanovení MFZ vyplýva, že výraz „crédit mutuel“ je legálnym a generickým označením jednak bankovej činnosti poskytovania vzájomných úverov a jednak vzájomných bánk organizovaných v rámci siete vykonávajúcej činnosť poskytovania vzájomných úverov. Navyše žiadne ustanovenie MFZ neoprávňuje CNCM, aby si privlastnil tieto slová na úkor iných subjektov, ktoré vykonávajú alebo môžu vykonávať činnosť poskytovania vzájomných úverov. Keďže teda francúzsky zákonodarca chcel ponechať tieto slová právne voľné so zreteľom na ich zmysel a účel a keďže iné subjekty sú alebo môžu byť v súlade s právnymi predpismi oprávnené tieto slová používať, výraz „crédit mutuel“ si nemožno privlastniť a nemôže nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť používaním.

100    EUIPO a vedľajší účastník konania popierajú tvrdenia žalobkyne.

101    V rámci prejednávanej výhrady žalobkyňa v podstate odvolaciemu senátu vytýka, že nevyvodil všetky dôsledky z MFZ, z ktorého vyplýva, že francúzsky zákonodarca chcel ponechať výraz „crédit mutuel“ voľný na používanie každým podnikom, ktorý chce vykonávať činnosť poskytovania vzájomných úverov.

102    V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že v prípade uvedenom v článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001, je skutočnosť, že príslušná skupina verejnosti skutočne vníma označenie tvoriace dotknutú ochrannú známku ako označenie obchodného pôvodu tovaru alebo služby výsledkom hospodárskeho úsilia prihlasovateľa ochrannej známky. Táto okolnosť odôvodňuje vylúčenie dôvodov všeobecného záujmu implicitne vyjadrených v odseku 1 písm. b) až d) toho istého článku, ktoré vyžadujú, aby ochranné známky, na ktoré sa vzťahujú tieto ustanovenia, mohli byť voľne používané, aby sa zabránilo vzniku nezákonnej konkurenčnej výhody v prospech jediného hospodárskeho subjektu [pozri rozsudok z 15. decembra 2016, Mondelez UK Holdings & Services/EUIPO – Société des produits Nestlé (Tvar čokoládovej tyčinky), T‑112/13, neuverejnený, EU:T:2016:735, bod 67 a citovanú judikatúru].

103    V dôsledku toho treba uviesť, že dôvody všeobecného záujmu implicitne vyjadrené v článku 7 ods. 1 písm. b) až d) nariadenia 2017/1001, ktoré vyžadujú, aby boli ponechané na voľné používanie opisné označenia, ktoré nie sú vnútorne rozlišujúce alebo ktoré sa stali bežnými, sú práve pri uplatňovaní článku 7 ods. 3 tohto nariadenia vylúčené.

104    Navyše treba rovnako ako EUIPO uviesť, že ani nariadenie 2017/1001, ani judikatúra súdov Únie nestanovujú, že označenie musí mať určitú „spôsobilosť“ na nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním a tým menej, že článok 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001 sa neuplatňuje, keď je ochranná známka tvorená slovami označujúcimi regulovanú činnosť. Nič v znení článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001, ani v žiadnom inom ustanovení nariadenia 2017/1001 totiž neumožňuje konštatovať, že legálne uznanie niektorých slov vylučuje, aby mohli nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť používaním.

105    Z toho teda vyplýva, že právo Únie upravuje možnosť každého označenia, ktoré ab initio nemá rozlišovaciu spôsobilosť podľa článku 7 ods. 1 písm. b) až d) nariadenia 2017/1001, nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť používaním a to napriek tomu, že slová, ktoré sporné označenie tvoria, označujú činnosť upravovanú zákonom.

106    Treba teda zamietnuť toto tvrdenie žalobkyne, pretože by obmedzovalo pôsobnosť článku 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001.

107    V dôsledku toho treba zamietnuť prejednávanú výhradu.

–       O nepoužívaní ochrannej známky v podobe, v akej je zapísaná

108    Žalobkyňa uvádza, že samotná kombinácia slov „crédit“ a „mutuel“ nie je schopná plniť základnú funkciu ochrannej známky, a to označovať obchodný pôvod tovarov a služieb, čo vyplýva najmä z toho, že napadnutá ochranná známka bola v písomnej podobe vždy používaná s ďalšími grafickými prvkami, ako sú napríklad logá alebo sprevádzaná sloganmi. Iba tieto grafické prvky alebo slogany teda umožňujú určiť obchodný pôvod tovarov a služieb. Žalobkyňa z toho v podstate vyvodzuje, že toto používanie napadnutej ochrannej známky ako súčasti kombinovaných ochranných známok jej neumožňuje nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť používaním.

109    EUIPO tvrdí, že ak by mal Všeobecný súd potvrdiť, že napadnutá ochranná známka bola používaná „ako individuálna ochranná známka“, teda ako záruka pre spotrebiteľa, že dotknuté tovary alebo služby pochádzajú od majiteľa ochrannej známky ako jediného podniku zodpovedného za ich kvalitu, tvrdenia žalobkyne o podobe používania ochrannej známky budú musieť byť zamietnuté. V tomto prípade skutočnosť, že napadnutá ochranná známka bola používaná v ľahko štylizovanej podobe alebo v kombinácii s ďalšími obrazovými a slovnými prvkami nie je rozhodujúca, keďže majiteľ ochrannej známky prostredníctvom prieskumu preukázal, že významnú časť príslušnej skupiny verejnosti odkazujú na myšlienku banky naozaj slová „crédit“ a „mutuel“.

110    Pokiaľ ide o používanie slovnej ochrannej známky Crédit Mutuel v rámci kombinovaných ochranných známok, vedľajší účastník konania pripomína, že podľa ustálenej judikatúry môže byť rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky nadobudnutá v dôsledku používania tejto ochrannej známky ako súčasti zapísanej ochrannej známky alebo v kombinácii s ňou, a že slovné prvky ochrannej známky sú v zásade viac rozlišujúce ako obrazové prvky. Ľahšie zapamätateľný je teda slovný prvok „crédit mutuel“, a nie logá alebo slogany, ktoré majú iba vedľajšiu úlohu.

111    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti môže vyplývať tak z používania jedného prvku zapísanej ochrannej známky ako jej súčasti, ako aj z používania odlišnej ochrannej známky v kombinácii so zapísanou ochrannou známkou. V oboch prípadoch stačí, ak v dôsledku tohto používania zainteresované kruhy skutočne vnímajú tovar alebo službu, označené jedinou ochrannou známkou, ktorej zápis sa požaduje tak, že pochádzajú od určitého podniku (rozsudky zo 7. júla 2005, Nestlé, C‑353/03, EU:C:2005:432, bod 30, a zo 17. júla 2008, L & D/ÚHVT, C‑488/06 P, EU:C:2008:420, bod 49).

112    Nezávisle od otázky, či sa používanie týka označenia ako súčasti zapísanej ochrannej známky alebo v kombinácii s ňou, preto podstatnou podmienkou je, aby v dôsledku tohto používania označenie mohlo v povedomí zainteresovaných kruhov označovať tovary, ktorých sa týka, ako tovary pochádzajúce od určitého podniku (rozsudok zo 16. septembra 2015, Société des Produits Nestlé, C‑215/14, EU:C:2015:604, bod 65).

113    V bodoch 111 a 112 napadnutého rozhodnutia odvolací senát uviedol, že aj keby bola napadnutá ochranná známka používaná v podobe, ktorá sa líši od tej, v akej bola zapísaná, táto okolnosť by v tomto prípade neovplyvnila záver, že také používanie mohlo napadnutej ochrannej známke umožniť, aby nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním. Podľa odvolacieho senátu totiž prvky, s ktorými bola napadnutá ochranná známka používaná, a to grafický prvok alebo pridanie iných slovných ochranných známok v podobe sloganov, nemenia jej rozlišovaciu spôsobilosť.

114    Hoci žalobkyňa nespochybňuje zásadu, podľa ktorej rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky môže byť nadobudnutá v dôsledku používania tejto ochrannej známky ako súčasti zapísanej ochrannej známky alebo v kombinácii s ňou, s poukazom na judikatúru uvádza, že je ešte potrebné, aby príslušná skupina verejnosti vnímala časť ochrannej známky alebo ochrannú známku oddelenú od ochrannej známky, s ktorou bola skombinovaná tak, že zohľadňovaná samostatne označuje pôvod označeného tovaru alebo služby.

115    V tejto súvislosti treba rovnako ako žalobkyňa uviesť, že majiteľ ochrannej známky, ktorej zrušenie sa navrhuje, musí predložiť dôkaz, že výlučne táto ochranná známka, na rozdiel od akejkoľvek inej prípadne existujúcej ochrannej známky, označuje obchodný pôvod tovarov (rozsudok zo 16. septembra 2015, Société des Produits Nestlé, C‑215/14, EU:C:2015:604, bod 66).

116    V dôsledku toho v prejednávanej veci dôvodnosť záveru odvolacieho senátu, pripomenutého v bode 113 vyššie, závisí, ako to v podstate tvrdí EUIPO, od otázky, či napadnutá ochranná známka bola používaná tak, že jej to umožňuje, aby samotná označovala obchodný pôvod dotknutých tovarov a služieb spôsobom, ktorý zaručuje spotrebiteľovi, že pochádzajú od určitého podniku.

117    Táto otázka bude preskúmaná nižšie v rámci preskúmania tretej výhrady druhého žalobného dôvodu a tretieho žalobného dôvodu.

–       O nepoužívaní napadnutej ochrannej známky ako označenia pôvodu a ako ochrannej známky

118    V rámci druhého žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate tvrdí, že na rozdiel od toho, čo uviedol odvolací senát, „zoskupenie Crédit Mutuel“ neoznačuje CNCM, ústredný orgán, ktorý nevykonáva žiadnu bankovú činnosť a spotrebiteľ ho nepozná, ale, ako uvádza MFZ, vzájomné banky vo všeobecnosti, ktoré sú organizované hlavne okolo dvoch samostatných a konkurenčných skupín, a to Crédit Mutuel Arkéa a CM11‑CIC. Táto okolnosť môže zabrániť tomu, aby napadnutá individuálna ochranná známka plnila svoju funkciu označenia pôvodu, čo potvrdzuje skutočnosť, že na označenie svojich produktov a služieb u svojich klientov používajú Crédit Mutuel Arkéa a CM11‑CIC odlišné ochranné známky, aby zabránili akejkoľvek zámene. Navyše, aby sa Crédit Mutuel Arkéa odlíšila od svojho konkurenta, používa výraz „crédit mutuel“ spojený s iným logom ako používa CM11‑CIC. Výraz „crédit mutuel“, zohľadňovaný samostatne, teda verejnosti neumožňuje určiť obchodný pôvod dotknutých tovarov a služieb.

119    V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že vo veľkej väčšine listín, ktoré CNCM predložil ako dôkaz toho, že napadnutá ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním, nie je výraz „crédit mutuel“ používaný ako ochranná známka na označenie tovarov a služieb, ale s poukazom na skupinu Crédit Mutuel. Takýto odkaz však nemôže predstavovať používanie tohto výrazu ako ochrannej známky umožňujúce preukázať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti pre rôzne dotknuté tovary a služby, pretože neumožňuje napadnutej ochrannej známke, aby plnila svoju funkciu označenia pôvodu a to tým skôr, že výraz „crédit mutuel“ predstavuje legálne a generické označenie samotnej činnosti a poskytovateľov služieb vykonávajúcich túto činnosť.

120    Rovnako platí, že keďže na jednej strane v bankovom sektore nie je bežné, že spotrebiteľ si zosobní ochrannú známku, a na druhej strane neexistuje obchodné meno alebo obchodný názov presne zodpovedajúci názvu „Crédit Mutuel“, používanie výrazu „crédit mutuel“ nemožno posúdiť ani ako používanie obchodného mena alebo obchodného názvu rovnajúce sa jeho používaniu ako ochrannej známky.

121    EUIPO poznamenáva, že žalobkyňa v podstate tvrdí, že používanie preukázané majiteľom ochrannej známky nepredstavuje používanie „ako individuálnej ochrannej známky“, ale skôr používanie „ako kolektívnej ochrannej známky“. V tejto súvislosti sa EUIPO vracia späť k posúdeniu Všeobecného súdu, ktoré sa týka uplatnenia judikatúry súdov Únie o používaní ochrannej známky v súlade s jej základnou funkciou a predovšetkým o používaní individuálnej ochrannej známky ako kolektívneho označenia obchodného pôvodu na skutkový stav prejednávanej veci.

122    Vedľajší účastník konania tvrdí, že existencia prípadnej hospodárskej súťaže vo vnútri skupiny Crédit Mutuel nemá vplyv na schopnosť výrazu „crédit mutuel“ nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť používaním. Po prvé totiž Crédit Mutuel skutočne označuje rovnomennú skupinu, ako to uznala najmä francúzska Conseil d’État (Štátna rada) a francúzsky Úrad pre hospodársku súťaž (Autorité de la concurrence). Keďže je teda napadnutá ochranná známka využívaná viacerými právne previazanými hospodárskymi subjektmi, predstavuje pre verejnosť označenie uznania príslušnosti k tomuto zoskupeniu.

123    Po druhé existencia vlastných ochranných známok na označenie tovarov a služieb, ktoré ponúka žalobkyňa a CM11‑CIC, neznamená zánik používania „zastrešujúcej ochrannej známky“ Crédit Mutuel, keďže táto ochranná známka je systematicky používaná a predstavuje označenie príslušnosti k skupine, ktoré oslovuje verejnosť pri jej výbere bankového produktu.

124    Po tretie okolnosť, že CNCM vo svojom postavení ústredného orgánu nevykonáva žiadnu bankovú činnosť a spotrebiteľ ho teda nepozná, je irelevantná, keďže v súlade s judikatúrou nie je nevyhnutné, aby bola ochranná známka používaná jej majiteľom a stačí, aby bola skutočne používaná oprávnenými tretími osobami, čo je prípad v prejednávanej veci.

125    Po štvrté okolnosť, že žalobkyňa používa odlišné logo ako CM11‑CIC je tiež irelevantná, keďže slovný prvok si spotrebiteľ zapamätá ľahšie a keďže za týchto okolností je slovné označenie Crédit Mutuel naozaj rozlišujúcim prvkom umožňujúcim verejnosti spojiť tovary a služby s tým istým obchodným pôvodom.

126    Po piate vedľajší účastník konania tvrdí, že slovné označenie Crédit Mutuel je naozaj používané ako ochranná známka. V tejto súvislosti pripomína, že v súlade s judikatúrou možno používanie obchodného mena alebo obchodného názvu v prípade finančných produktov považovať za používanie, aj keď označenie nie je umiestnené na týchto produktoch, ak tretia osoba používa uvedené označenie takým spôsobom, že vzniká spojitosť medzi obchodným menom, obchodným názvom alebo značkou a dotknutými tovarmi alebo službami. Vedľajší účastník konania dodáva, že označenie Crédit Mutuel je hlavne ochrannou známkou pre služby, ktorej používanie musí spočívať v jej umiestnení na rôzne hmotné nosiče v súvislosti s týmito službami. Vedľajší účastník konania napokon pripomína na jednej strane, že neexistuje obchodné meno alebo obchodný názov presne zodpovedajúci názvu „Crédit Mutuel“ a na druhej strane, že výraz „crédit mutuel“ sa objavuje na predložených listinách nezávisle od akéhokoľvek údaja o právnej forme, ako to uviedol odvolací senát.

127    Po šieste sa vedľajší účastník konania domnieva, že listiny, ktoré predložil, preukazujú, že pre spotrebiteľa slovná ochranná známka Crédit Mutuel už niekoľko rokov odkazuje na bankové produkty a služby, ktoré nie sú ponúkané všetkými vzájomnými alebo družstevnými bankami, ale iba jednou bankou, ktorá zodpovedá bankovej sieti, ktorej ústredným orgánom je CNCM.

128    V rámci prejednávanej výhrady druhého žalobného dôvodu a v rámci tretieho žalobného dôvodu žalobkyňa v podstate tvrdí, že dôkazy predložené vedľajším účastníkom konania umožňujú domnievať sa, že napadnutá ochranná známka označuje nanajvýš skupinu Crédit Mutuel a teda vzájomné banky, ktoré ju tvoria, a nie CNCM, ktorý je majiteľom ochrannej známky Z tohto dôvodu napadnutá ochranná známka nebola používaná ako ochranná známka, ale ako odkaz na túto skupinu. Táto okolnosť môže zabrániť tomu, aby napadnutá individuálna ochranná známka plnila svoju funkciu označenia pôvodu a nadobudla tak rozlišovaciu spôsobilosť používaním.

129    Z judikatúry vyplýva, že nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním ochrannej známky vyžaduje, aby prinajmenšom významná časť príslušnej skupiny verejnosti identifikovala vďaka ochrannej známke dotknuté tovary alebo služby ako pochádzajúce od určitého podniku (pozri rozsudok z 15. decembra 2016, Tvar čokoládovej tyčinky, T‑112/13, neuverejnený, EU:T:2016:735, bod 68 a citovanú judikatúru).

130    Ak zainteresované kruhy alebo prinajmenšom ich významná časť identifikujú vďaka ochrannej známke tovar ako pochádzajúci od určitého podniku, treba na základe toho dospieť k záveru, že podmienka vyžadovaná článkom 7 ods. 3 nariadenia 2017/1001 pre zápis ochrannej známky je splnená (pozri rozsudok z 15. decembra 2016, Tvar čokoládovej tyčinky, T‑112/13, neuverejnený, EU:T:2016:735, bod 70 a citovanú judikatúru).

131    Hoci nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti môže vyplývať tak z používania jedného prvku zapísanej ochrannej známky ako jej súčasti, ako aj z používania odlišnej ochrannej známky v kombinácii so zapísanou ochrannou známkou, ako bolo pripomenuté v bode 111 vyššie, z judikatúry vyplýva, že v dôsledku tohto používania zainteresované kruhy musia skutočne vnímať tovar alebo službu, označené jedinou ochrannou známkou, ktorej zápis sa požaduje tak, že pochádzajú od určitého podniku. Nezávisle od otázky, či sa používanie týka označenia ako súčasti zapísanej ochrannej známky alebo v kombinácii s ňou, preto podstatnou podmienkou je, aby v dôsledku tohto používania označenie mohlo v povedomí zainteresovaných kruhov označovať tovary, ktorých sa týka, ako tovary pochádzajúce od určitého podniku (rozsudok zo 16. septembra 2015, Société des Produits Nestlé, C‑215/14, EU:C:2015:604, body 64 a 65).

132    Okrem toho, pokiaľ ide o nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním, treba pripomenúť, že zainteresované kruhy musia identifikovať tovar alebo službu ako pochádzajúce od určitého podniku vďaka používaniu ochrannej známky ako ochrannej známky. Výraz „používanie ochrannej známky ako ochrannej známky“ treba chápať tak, že sa vzťahuje na používanie ochrannej známky na účely identifikovania tovaru alebo služby zainteresovanými kruhmi ako tovaru alebo služby pochádzajúcich od určitého podniku (pozri rozsudok z 22. júna 2006, Storck/ÚHVT, C‑24/05 P, EU:C:2006:421, bod 61 a citovanú judikatúru).

133    Každé používanie ochrannej známky teda nevyhnutne nepredstavuje jej používanie ako ochrannej známky (rozsudok z 22. júna 2006, Storck/ÚHVT, C‑24/05 P, EU:C:2006:421, bod 62).

134    S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba preskúmať, či sa odvolací senát správne domnieval, že v prejednávanej veci dôkazné prostriedky predložené vedľajším účastníkom konania mohli preukazovať, že napadnutá ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním, ktoré bolo také, že táto ochranná známka v povedomí zainteresovaných kruhov označovala dotknuté tovary a služby ako pochádzajúce od určitého podniku.

135    Z judikatúry pripomenutej v bodoch 129 až 131 vyššie vyplýva, že používanie ochrannej známky v súlade s jej základnou funkciou, teda na označenie obchodného pôvodu tovarov a služieb ako pochádzajúcich od určitého podniku, je prvoradé pri posúdení dôkazných prostriedkov, ktoré majú preukazovať, že táto ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním.

136    Z napadnutého rozhodnutia (strany 27 až 40) vyplýva, že vedľajší účastník konania predložil veľký počet dôkazných prostriedkov, aby preukázal, že príslušná skupina verejnosti pozná napadnutú ochrannú známku a že teda táto ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním. Týmito dôkaznými prostriedkami sú prieskumy verejnej mienky, dôkazy o účasti skupiny Crédit Mutel v rôznych partnerstvách, finančné informácie, vrátane tých, ktoré preukazujú účasť skupiny Crédit Mutel v rôznych zoskupeniach a reklamné kampane.

137    Závery vyvodené odvolacím senátom z týchto dôkazných prostriedkov o obchodnom pôvode tovarov a služieb označených napadnutou ochrannou známkou nie sú jasné. Odvolací senát totiž uvádza, že príslušná skupina verejnosti vníma napadnutú ochrannú známku tak, že identifikuje bankové produkty a služby ako pochádzajúce buď od „majiteľa“, teda CNCM (body 97, 105, 108 a v podstate body 99 a 100 napadnutého rozhodnutia), alebo od „konkrétnej banky“ alebo od „nejakej banky“ (body 103, 104 a 107 napadnutého rozhodnutia), alebo od „skupiny Crédit Mutuel“, „siete Crédit Mutuel“ alebo od „podniku skupiny Crédit Mutuel“ (body 104 a 116 napadnutého rozhodnutia).

138    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že napadnutá ochranná známka je individuálnou ochrannou známkou. Hoci je teda vedľajší účastník konania majiteľom francúzskej ochrannej známky Crédit Mutuel zapísanej ako kolektívna ochranná známka, v prípade ktorej cour d’appel de Paris (Odvolací súd v Paríži) vo svojom rozsudku z 27. februára 2018, na základe dôkazných prostriedkov podobných tým, ktoré predložil vedľajší účastník konania v konaní pred EUIPO, dospel k záveru, že nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním, nerozhodol sa zapísať napadnutú ochrannú známku ako kolektívnu ochrannú známku Európskej únie. Navyše v konaní pred zrušovacím oddelením vedľajší účastník konania zdôraznil skutočnosť, že napadnutá ochranná známka bola prihlásená a zapísaná ako individuálna ochranná známka (pozri stranu 4 rozhodnutia zrušovacieho oddelenia).

139    Medzi účastníkmi konania rovnako nie je sporné, že napadnutú ochrannú známku nepoužíva jej majiteľ, CNCM, ktorý nie je vzájomnou bankou a ktorý teda sám nevykonáva bankové činnosti. Vedľajší účastník konania totiž tvrdí, že napadnutú ochrannú známku používa viacero subjektov združených v skupine Crédit Mutuel a táto ochranná známka tak pre verejnosť predstavuje označenie uznania príslušnosti k tejto skupine.

140    Rovnako nie je sporné, že banky, ktoré sú členmi skupiny Crédit Mutuel a používajú napadnutú ochrannú známku, sú organizované hlavne okolo dvoch samostatných a konkurenčných skupín, a to Crédit Mutuel Arkéa a CM11‑CIC, ako to vyplýva z bodu 88 napadnutého rozhodnutia, ktoré na označenie svojich produktov a služieb u svojich klientov používajú napadnutú ochrannú známku spolu s inými ochrannými známkami alebo ju spájajú so svojim vlastným logom.

141    Nie je však vylúčené, že takéto kolektívne používanie napadnutej individuálnej ochrannej známky jej umožňuje nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť používaním.

142    Ako totiž vyplýva z bodu 135 vyššie, pri posúdení toho, či ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním, je nevyhnutné, aby sa používala v súlade s jej základnou funkciou. V prípade individuálnych ochranných známok, akou je aj napadnutá ochranná známka, je touto ich základnou funkciou zaručiť spotrebiteľovi alebo konečnému užívateľovi identitu pôvodu tovaru alebo služby označenej ochrannou známkou, umožňujúc mu tak odlíšiť neomylne tento tovar alebo službu od tých, ktoré majú iný pôvod. Na to, aby ochranná známka mohla mať postavenie základného prvku systému nenarušenej hospodárskej súťaže, ktorého zriadenie a udržanie je cieľom Zmluvy, totiž musí zaručovať, že všetky tovary alebo služby, ktoré sú ňou označené, boli vyrobené alebo dodané pod kontrolou jediného podniku, ktorému možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu [pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 8. júna 2017, W. F. Gözze Frottierweberei a Gözze, C‑689/15, EU:C:2017:434, bod 41 a citovanú judikatúru, a zo 7. júna 2018, Schmid/EUIPO – Landeskammer für Land ‑ und Forstwirtschaft in Steiermark (Steirisches Kürbiskernöl), T‑72/17, vec v odvolacom konaní, EU:T:2018:335, bod 44].

143    Z toho vyplýva, že na účely preukázania, či individuálna ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku svojho kolektívneho používania treba určiť, či zaručuje spotrebiteľom, že dotknuté tovary alebo služby pochádzajú od určitého podniku, ktorý treba chápať ako jediný podnik, pod kontrolou ktorého sú vyrábané alebo dodávané a ktorému v dôsledku toho možno pripísať zodpovednosť za kvalitu uvedených tovarov alebo služieb.

144    V prejednávanej veci treba preskúmať, či vedľajšieho účastníka konania, teda majiteľa ochrannej známky, treba považovať za „jediný podnik“ v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 142 vyššie, ako to sám tvrdí, z dôvodu právnych a obchodných väzieb, ktoré ho spájajú s členmi skupiny Crédit Mutuel, takže spojitosť medzi napadnutou ochrannou známkou a tovarmi a službami poskytovanými členmi tejto skupiny umožňuje domnievať sa, že táto ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť jej používaním.

145    V tejto súvislosti je teda dôležité určiť, či vedľajší účastník konania vykonáva kontrolu tovarov a služieb poskytovaných bankami, ktoré sú členmi skupiny Crédit Mutuel a ktoré v skutočnosti používajú túto ochrannú známku, takže spotrebitelia vnímajú dotknuté tovary a služby ako pochádzajúce od jediného podniku, ktorému možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu.

146    V tejto súvislosti treba uviesť, že CNCM je ústredným orgánom skupiny Crédit Mutuel. V súlade s článkom L.512‑56 MFZ je poverený kolektívnym zastupovaním družstevných bánk pri uplatňovaní ich práv a spoločných záujmov, výkonom administratívnej, technickej a finančnej kontroly organizácie, správou každej družstevnej banky, ako aj prijímaním všetkých opatrení nevyhnutných na riadne fungovanie poskytovania vzájomných úverov. Podľa článku R.512‑20 MFZ sa družstevné banky musia zaviazať, že budú rešpektovať stanovy, interné poriadky, pokyny a rozhodnutia CNCM. Ako vyplýva z jeho stanov, CNCM vykonáva činnosť vo forme združenia.

147    V odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu vedľajší účastník konania pripomína svoje úlohy ako ústredného orgánu skupiny Crédit Mutuel a tvrdí, že vykonáva administratívnu, technickú a finančnú kontrolu členov siete a prijíma opatrenia nevyhnutné najmä na zabezpečenie likvidity a solventnosti každej z bánk patriacich ku skupine.

148    Takéto okolnosti však neumožňujú preukázať, že vedľajší účastník konania vykonáva kontrolu tovarov a služieb poskytovaných bankami, ktoré sú členmi skupiny Crédit Mutuel v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 142 vyššie.

149    Na rozdiel od toho, čo tvrdí vedľajší účastník konania, aj keď je skupina Crédit Mutuel jediným podnikom v zmysle práva hospodárskej súťaže alebo v zmysle prudenciálnych požiadaviek, ako to vyplýva z rôznych rozhodnutí a aktov prijatých európskymi a vnútroštátnymi orgánmi, na ktoré sa vedľajší účastník konania v tejto súvislosti odvoláva, takéto zistenie samo osebe neumožňuje dospieť k záveru, že vedľajší účastník konania ako ústredný orgán tejto skupiny je tiež jediným podnikom v zmysle judikatúry uvedenej v bode 142 vyššie. Tento pojem má totiž autonómny obsah v práve ochranných známok Európskej únie, ako ho vykladá judikatúra pripomenutá vyššie, a nemožno ho zamieňať alebo uplatňovať analogicky s pojmami ustálenými v iných oblastiach práva Únie, ako je právo hospodárskej súťaže alebo oblasť prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami.

150    Kritériá uplatniteľné pri konštatovaní existencie skupiny Crédit Mutuel na účely prudenciálneho dohľadu alebo na účely uplatňovania práva hospodárskej súťaže totiž nie sú rovnaké ako kritériá uplatniteľné na účely záveru, že existuje „jediný podnik“ v zmysle judikatúry týkajúcej sa používania individuálnej ochrannej známky Európskej únie v súlade s jej základnou funkciou.

151    V tomto poslednom prípade je jediným relevantným kritérium to, či používanie napadnutej ochrannej známky pre tovary a služby poskytované členmi skupiny Crédit Mutuel zaručuje spotrebiteľom, že tieto tovary a služby pochádzajú od jediného podniku, pod kontrolou ktorého sú uvedené tovary a služby poskytované a ktorému v dôsledku toho možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu. Vedľajší účastník konania však nepreukázal, že je to tak v prípade skupiny Crédit Mutuel.

152    Tvrdenia, ktoré uvádza vedľajší účastník konania, aby preukázal, že nepriamo, ale nevyhnutne vykonáva kontrolu kvality tovarov a služieb bankových inštitúcií, ktoré sú členmi skupiny Crédit Mutuel, nie sú presvedčivé. Vedľajší účastník konania totiž tvrdí, že finančná stabilita, solventnosť a likvidita bankových inštitúcií sú kvality, ktoré hľadá spotrebiteľ u spoľahlivej banky. Keďže v tejto súvislosti vykonáva kontrolu inštitúcií, ktoré sú členmi tejto skupiny, je podľa svojho tvrdenia z tohto dôvodu zodpovedný za kvalitu tovarov a služieb, ktoré poskytujú.

153    Hoci však zodpovednosť za kontrolu v zmysle prudenciálneho dohľadu môže mať vplyv na to, ako klienti vnímajú banky patriace ku skupine Crédit Mutuel tým, že prispieva k ich obrazu „spoľahlivých bánk“, neumožňuje dospieť k záveru, že okrem dohľadu nad ich finančnou situáciou vykonáva vedľajší účastník konania aj kontrolu tovarov a služieb, ktoré poskytujú spotrebiteľom, takže mu možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu. Iba toto posledné kritérium však umožňuje konštatovať, že napadnutá individuálna ochranná známka, ktorej majiteľom je vedľajší účastník konania, udáva, že výrobky a služby, ktoré sú ňou označené, pochádzajú od jediného podniku, čo jej tak tým, že zaručuje ich obchodný pôvod, umožňuje nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť z dôvodu jej kolektívneho používania členmi skupiny Crédit Mutuel.

154    Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci napadnutá individuálna ochranná známka nebola používaná v súlade s jej základnou funkciou označenia obchodného pôvodu tovarov a služieb ako pochádzajúcich od jediného podniku, pod kontrolou ktorého sú vyrábané alebo dodávané a ktorému možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu, ale, ako to v podstate tvrdí EUIPO a žalobkyňa, ako označenie kolektívneho obchodného pôvodu alebo presnejšie ako označenie, že dotknuté tovary a služby pochádzajú od výrobcu alebo poskytovateľa patriaceho k združeniu alebo spolku tvorenému bankami, ktoré sú členmi skupiny Crédit Mutuel. Okrem toho vedľajší účastník konania výslovne tvrdí (pozri tvrdenia vedľajšieho účastníka konania pripomenuté v bodoch 122 až 127 vyššie), že napadnutá ochranná známka predstavuje pre príslušnú skupinu verejnosti označenie uznania príslušnosti ku skupine Crédit Mutuel.

155    Takéto používanie napadnutej ochrannej známky ako označenia pôvodu tovarov alebo služieb jednej z bánk patriacich ku skupine Crédit Mutuel však prípadne môže umožňovať domnievať sa, že kolektívna ochranná známka plní svoju funkciu označenia pôvodu. Na rozdiel od individuálnej ochrannej známky totiž kolektívna ochranná známka Európskej únie neoznačuje tovary alebo služby pochádzajúce od jediného podniku, ale podľa článku 74 nariadenia 2017/1001 umožňuje identifikovať obchodný pôvod tovarov alebo služieb, ktoré označuje tak, že pochádzajú od členov združenia, ktoré je majiteľom tejto ochrannej známky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júna 2017, W. F. Gözze Frottierweberei a Gözze, C‑689/15, EU:C:2017:434, bod 50, a z 20. septembra 2017, The Tea Board/EUIPO, C‑673/15 P až C‑676/15 P, EU:C:2017:702, bod 57).

156    Tvrdenie vedľajšieho účastníka konania, že spotrebiteľ si spojí bankové služby ponúkané pod ochrannou známkou Crédit Mutuel so skupinou Crédit Mutuel, pričom ich tak odlíši od služieb s iným pôvodom, je skôr príkladom používania tejto ochrannej známky ako kolektívnej ochrannej známky a nie individuálnej ochrannej známky.

157    Ako však bolo uvedené v bode 138 vyššie, napadnutá ochranná známka bola zapísaná ako individuálna ochranná známka a nie ako kolektívna ochranná známka.

158    Keďže vedľajší účastník konania nepreukázal, že napadnutá individuálna ochranná známka plní základnú funkciu označenia obchodného pôvodu, teda že zaručuje, že tovary a služby, ktoré sú ňou označené, pochádzajú od jediného podniku, pod kontrolou ktorého sú dodávané a ktorému tak možno pripísať zodpovednosť za ich kvalitu v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 142 vyššie, odvolací senát nesprávne dospel k záveru, že táto ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť z dôvodu jej používania členmi skupiny Crédit Mutuel.

159    Tento záver potvrdzuje skutočnosť, zdôraznená žalobkyňou, že Crédit Mutuel Arkéa a CM11‑CIC, dve samostatné a konkurenčné skupiny, okolo ktorých sú organizované vzájomné banky patriace ku združeniu, ktorého ústredným orgánom je vedľajší účastník konania, používajú na označenie svojich tovarov a služieb u svojich klientov okrem napadnutej ochrannej známky aj odlišné ochranné známky alebo k napadnutej ochrannej známke pripájajú špecifické logo, aby označili obchodný pôvod týchto tovarov a služieb tak, že pochádzajú od jednej alebo druhej skupiny. Vedľajší účastník konania túto okolnosť nepoprel, domnieva sa však, že nie je relevantná, keďže existencia vlastných ochranných známok na označenie tovarov a služieb, ktoré ponúka žalobkyňa a CM11‑CIC, neznamená zánik používania „zastrešujúcej ochrannej známky“ Crédit Mutuel, ktorú vedľajší účastník zjavne chápe ako ochrannú známku používanú všetkými bankami patriacimi ku skupine Crédit Mutuel.

160    Ako však bolo uvedené v bode 154 vyššie a ako to tvrdí samotný vedľajší účastník konania, napadnutá ochranná známka, aj keby sa mala chápať ako „zastrešujúca ochranná známka“, predstavuje označenie príslušnosti ku skupine a udáva tak nanajvýš kolektívny pôvod tovarov a služieb ako pochádzajúcich od skupiny Crédit Mutuel.

161    Ako však vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 131 vyššie, napadnutá individuálna ochranná známka musí byť samá osebe schopná označovať v povedomí príslušnej skupiny verejnosti tovary a služby ako pochádzajúce od jediného podniku v zmysle judikatúry uvedenej v bode 142 vyššie.

162    V tejto súvislosti treba ešte uviesť, že odvolací senát sa v bode 97 napadnutého rozhodnutia nesprávne domnieval, že prieskumy verejnej mienky predložené vedľajším účastníkom konania ako dôkaz toho, že napadnutá ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním, „jednoznačne“ preukazujú, že príslušná skupina verejnosti vníma napadnutú ochrannú známku tak, že identifikuje bankové produkty a služby ako pochádzajúce od vedľajšieho účastníka konania. Z týchto prieskumov totiž vyplýva, že opýtané osoby si spájajú označenie Crédit Mutuel s nejakou bankou alebo všeobecnejšie s finančnou inštitúciou alebo tiež s bankovým produktom ako je napríklad pôžička. Tieto prieskumy môžu teda nanajvýš preukazovať, že pre príslušnú skupinu verejnosti označenie Crédit Mutuel označuje produkty a služby patriace do bankovej oblasti alebo bankovú alebo finančnú inštitúciu, ktorá ich poskytuje. Okrem toho je práve to dôvod, prečo sa napadnutá ochranná známka považovala za opisnú vo vzťahu k týmto tovarom a službám, ktoré majú súvislosť s bankovými činnosťami.

163    Skutočnosť zdôraznená vedľajším účastníkom konania, že určité percento opýtaných osôb uvádza, že počuli hovoriť o „mene“ Crédit Mutuel, nemôže nijako preukazovať, že príslušná skupina verejnosti si spája napadnutú ochrannú známku s vedľajším účastníkom konania, ale nanajvýš to, že pozná tento výraz, ktorý pre ňu predstavuje odkaz na banku, finančnú inštitúciu alebo bankový produkt.

164    Ani ostatné tvrdenia vedľajšieho účastníka konania nespochybňujú záver uvedený v bode 158 vyššie.

165    Po prvé treba zamietnuť tvrdenie, podľa ktorého na to, aby ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním, nie je nevyhnutné, aby bola používaná jej majiteľom, ale stačí, aby bola skutočne používaná tretími oprávnenými osobami, čo platí v prípade napadnutej ochrannej známky.

166    Judikatúra, o ktorú sa v tejto súvislosti opiera vedľajší účastník konania, sa totiž týka dôkazu riadneho používania ochrannej známky so súhlasom jej majiteľa v zmysle článku 18 ods. 2 nariadenia 2017/1001, pričom toto riadne používanie treba potom považovať za používanie majiteľom. Treba však uviesť, že neexistuje ustanovenie analogické ustanoveniu článku 18 ods. 2 nariadenia 2017/1001, pokiaľ ide o nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky používaním, takže sa nemožno bez ďalšieho domnievať, že používanie ochrannej známky treťou osobou so súhlasom majiteľa umožňuje preukázať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním ochrannej známky.

167    Hoci totiž Súdny dvor uznal, že požiadavky stanovené na účely overenia riadneho používania ochrannej známky v zmysle článku 18 ods. 1 nariadenia 2017/1001 sú analogické s požiadavkami týkajúcimi sa nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti označenia používaním na účely jeho zápisu v zmysle článku 7 ods. 3 tohto nariadenia (rozsudok z 18. apríla 2013, Colloseum Holding, C‑12/12, EU:C:2013:253, bod 34), neodkázal v tejto súvislosti na požiadavky vyplývajúce z článku 18 ods. 2 uvedeného nariadenia.

168    Judikatúra týkajúca sa uplatňovania článku 18 ods. 2 nariadenia 2017/1001, na ktorú sa odvoláva vedľajší účastník konania, nie je teda relevantná pri uplatňovaní článku 7 ods. 3 tohto nariadenia.

169    Po druhé tvrdenie vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorého aj keď nie je účelom samotného obchodného mena alebo obchodného názvu odlíšiť tovary alebo služby, možno takéto obchodné meno používať „pre tovary alebo služby“, ak tretia osoba používa uvedené označenie takým spôsobom, že vzniká spojitosť medzi označením, ktoré predstavuje obchodné meno alebo obchodný názov, a tovarmi alebo službami uvádzanými treťou osobou na trh (rozsudok z 11. septembra 2007, Céline, C‑17/06, EU:C:2007:497, body 21 až 23), neumožňuje preukázať, že napadnutá ochranná známka označuje jej majiteľa ako pôvod dotknutých tovarov a služieb. Ako totiž uviedol odvolací senát v bode 117 napadnutého rozhodnutia, majiteľom ochrannej známky je vedľajší účastník konania, ktorého obchodné meno je „Confédération nationale du Crédit mutuel“. Napadnutá ochranná známka teda nezodpovedá jeho obchodnému menu.

170    Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba vyhovieť druhému a tretiemu žalobnému dôvodu a čiastočne zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odvolací senát rozhodol, že napadnutá ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním pre tovary a služby patriace do prvej kategórie, pre ktoré je opisná a nerozlišujúca, pričom netreba preskúmať ostatné výhrady žalobkyne uplatnené proti posúdeniu odvolacieho senátu týkajúcemu sa nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti napadnutej ochrannej známky používaním.

 O trovách

171    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Navyše podľa článku 134 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je viac účastníkov konania, ktorí vo veci nemali úspech, Všeobecný súd medzi nich rozdelí náhradu trov konania. Napokon podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka konania.

172    V prejednávanej veci žalobkyňa navrhla, aby EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania. EUIPO navrhol, aby žalobkyni a vedľajšiemu účastníkovi konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania. Vedľajší účastník navrhol, aby žalobkyni bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania.

173    Za týchto okolností a vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa, EUIPO a vedľajší účastník konania nemali úspech v niektorých častiach predmetu konania, je opodstatnené rozhodnúť tak, že v prípade trov konania o hlavnej žalobe žalobkyňa znáša jednu tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť jednu tretinu trov konania EUIPO a vedľajšieho účastníka konania, EUIPO znáša dve tretiny svojich vlastných trov konania a je povinný nahradiť dve tretiny trov konania žalobkyne a vedľajší účastník konania znáša dve tretiny svojich vlastných trov konania. Vedľajší účastník konania znáša trovy konania o vzájomnej žalobe.

Z týchto dôvodov,

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)

rozhodol takto:

1.      Rozhodnutie piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 8. novembra 2017 (vec R 1724/2016‑5) sa zrušuje v rozsahu, v akom sa v ňom rozhodlo, že napadnutá ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť používaním pre tovary a služby, pre ktoré bola opisná a nerozlišujúca.

2.      V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.      Vzájomná žaloba sa zamieta.

4.      Crédit Mutuel Arkéa znáša jednu tretinu svojich vlastných trov konania a je povinná nahradiť jednu tretinu trov konania o hlavnej žalobe, ktoré vynaložili EUIPO a Confédération nationale du Crédit mutuel.

5.      EUIPO znáša dve tretiny svojich vlastných trov konania a je povinný nahradiť dve tretiny trov konania o hlavnej žalobe, ktoré vynaložila žalobkyňa.

6.      Confédération nationale du Crédit mutuel znáša dve tretiny svojich vlastných trov konania o hlavnej žalobe, ako aj trovy konania o vzájomnej žalobe.

Prek Buttigieg Berke

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. septembra 2019.

Podpisy

* Jazyk konania: francúzština.