ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (tretia komora)
z 5. decembra 2012
Spojené veci F‑88/09 a F‑48/10
Z
proti
Súdnemu dvoru Európskej únie
„Verejná služba – Úradníci – Zmena miesta pridelenia – Záujem služby – Pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom – Právo na obhajobu – Psychické obťažovanie – Článok 12 služobného poriadku – Povinnosť starostlivosti – Zásada riadnej správy vecí verejných – Disciplinárne konanie – Disciplinárny postih – Písomné napomenutie – Právo na obhajobu a zásada kontradiktórnosti“
Predmet: Žaloba podaná jednak podľa článku 236 ES a článku 152 AE, jednak podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou Z navrhuje najmä zrušiť rozhodnutie z 18. decembra 2008 o zmene jeho miesta pridelenia a rozhodnutie z 10. júla 2009, ktorým mu bola uložená sankcia v podobe písomného napomenutia
Rozhodnutie: Žaloby v spojených veciach F‑88/09 a F‑48/10 sa zamietajú. Vo veci F‑88/09 znáša Z tri štvrtiny svojich vlastných trov konania a vo veci F‑48/10 znáša Z svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Súdnemu dvoru. Vo veci F‑88/09 Súdny dvor znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť štvrtinu trov konania, ktoré vznikli Z.
Abstrakt
1. Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Voľná úvaha administratívy – Rozsah – Súdne preskúmanie – Hranice – Právo úradníka vykonávať konkrétne úlohy – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 7)
2. Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Zmena miesta pridelenia úradníka v záujme služby z dôvodu problematických vzťahov – Zneužitie právomoci – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1)
3. Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Zmena miesta pridelenia – Rešpektovanie rovnocennosti pracovných miest – Dosah – Zohľadnenie úloh uvedených vo výberovom konaní, v ktorom uspela dotknutá osoba – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, článok 7; príloha I)
4. Úradníci – Zásady – Právo na obhajobu – Povinnosť vypočuť dotknutú osobu pred prijatím aktu, ktorý jej spôsobuje ujmu – Dosah – Uplatnenie na opatrenia spočívajúce v zmene miesta pridelenia
(Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2)
5. Žaloby úradníkov – Predchádzajúca administratívna sťažnosť – Zhoda medzi sťažnosťou a žalobou – Zhoda v predmete a dôvode
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
6. Úradníci – Práva a povinnosti – Sloboda prejavu – Zverejnenie skutočností, ktoré vedú k predpokladu existencie nezákonnej činnosti alebo vážneho porušenia povinností – Ochrana pred disciplinárnym konaním – Podmienky
(Služobný poriadok úradníkov, článok 22a a článok 22b)
7. Úradníci – Práva a povinnosti – Povinnosť nezávislosti a nedotknuteľnosti – Riziko konfliktu záujmov v prípade existencie pracovných vzťahov medzi úradníkom, ktorý má rozhodovať vo veci, a treťou osobou, ktorej sa táto vec týka – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 11a)
8. Úradníci – Zmena miesta pridelenia – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zásada riadnej správy vecí verejných – Zosúladenie so záujmom služby
(Služobný poriadok úradníkov, článok 24)
9. Úradníci – Práva a povinnosti – Sloboda prejavu – Výkon – Hranice – Vážnosť úradu – Akty, ktoré môžu poškodiť vážnosť úradu – Pojem – Oznámenie údajne protiprávnych skutočností – Povinnosti úradníka
(Služobný poriadok úradníkov, článok 12)
10. Úradníci – Práva a povinnosti – Rešpektovanie vážnosti úradu – Dosah – Oznámenie údajného psychického obťažovania – Verejné rozširovanie spôsobilé zdiskreditovať údajného obťažovateľa – Neprípustnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 12 a 22a)
11. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Vyšetrovanie predchádzajúce začatiu disciplinárneho konania – Voľná úvaha administratívy – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 86; príloha IX, článok 1, článok 2 ods. 1 a článok 3)
12. Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Vypočutie dotknutej osoby menovacím orgánom – Povinnosť vyhotoviť zápisnicu – Rozsah
1. Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorú majú inštitúcie pri organizácii svojich služieb podľa úloh, ktoré sú im zverené, a pri prideľovaní zamestnancov, ktorí sú im k dispozícii s prihliadnutím na tieto úlohy, pod podmienkou, že toto pridelenie sa uskutoční v záujme služby a je rešpektované pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom, sa preskúmanie dodržania podmienky týkajúcej sa záujmu služby súdom Únie musí obmedziť na otázku, či menovací orgán konal v rámci primeraných medzí, voči ktorým nemožno mať výhrady, a či neuplatnil svoju voľnú úvahu zjavne nesprávnym spôsobom.
V dôsledku toho platí, že pokiaľ je opatrenie spočívajúce v zmene miesta pridelenia v záujme služby a rešpektuje pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom, neprináleží súdu Únie určovať, či by iné opatrenia boli bývali vhodnejšie. Hoci je totiž pravda, že administratíva má záujem na tom, aby úradníkov prideľovala v závislosti od ich osobitných schopností a osobných preferencií, napriek tomu úradníkovi nemožno priznať právo vykonávať konkrétne povinnosti.
(pozri body 121, 122 a 202)
Odkaz:
Súdny dvor: 21. júna 1984, Lux/Dvor audítorov, 69/83, bod 17; 7. marca 1990, Hecq/Komisia, C‑116/88 a C‑149/88, bod 11
Súd prvého stupňa: 18. júna 1992, Turner/Komisia, T‑49/91, bod 34; 16. decembra 1993, Turner/Komisia, T‑80/92, bod 53; 28. mája 1998, W/Komisia, T‑78/96 a T‑170/96, bod 105; 12. decembra 2000, Dejaiffe/ÚHVT, T‑223/99, bod 53; 21. septembra 2004, Soubies/Komisia, T‑325/02, bod 50
2. Problematické vzťahy spôsobujúce napätie, ktoré sú na ujmu riadneho fungovania služby, môžu práve v záujme služby odôvodňovať presun úradníka, pričom nie je potrebné určiť totožnosť osoby zodpovednej za dané problémy ani stupeň pravdivosti výhrad formulovaných každou stranou.
V tejto súvislosti skutočnosť, že ide o úradníka s vysokými kvalitami alebo že v službe existuje vysoká miera rotácie, neznamená, že dotknutej osoby sa nemôže týkať zmena miesta pridelenia, pretože hoci je pravda, že administratíva má záujem na tom, aby úradníka pridelila na pracovné miesto zodpovedajúce jeho spôsobilosti a jeho snaživosti, iné hľadiská, vyplývajúce najmä z potreby zabezpečiť nerušené fungovanie služby, ju môžu viesť k tomu, že pri dodržaní pravidla zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom pridelí úradníka na iné pracovné miesto. Platí to tým skôr, že ak si dotknutá osoba dobre plnila povinnosti na jednom pracovnom mieste, môže administratíva očakávať, že to isté bude robiť aj na inom pracovnom mieste, ktoré by jej mohlo byť zverené.
Okrem toho, keď zmena miesta pridelenia nebola posúdená ako odporujúca záujmu služby, nemôže ísť o zneužitie právomoci. Pojem zneužitie právomoci má presne vymedzený rozsah, ktorý sa týka prípadu, keď administratíva uplatní svoje právomoci s iným cieľom, než je ten, na ktorý jej boli udelené. O zneužitie právomoci pri rozhodnutí ide iba vtedy, keď sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov zdá, že rozhodnutie bolo prijaté na dosiahnutie iných než uvedených cieľov alebo s cieľom vyhnúť sa postupu osobitne upravenému príslušnými ustanoveniami na riešenie okolností daného prípadu.
(pozri body 123, 127, 155, 156, 201, 311 a 312)
Odkaz:
Súdny dvor: 14. júla 1983, Nebe/Komisia, 176/82, bod 25; 5. júna 2003, O’Hannrachain/Parlament, C‑121/01 P, bod 46
Súd prvého stupňa: 10. júla 1992, Eppe/Komisia, T‑59/91 a T‑79/91, bod 57; 11. júna 1996, Anacoreta Correia/Komisia, T‑118/95, bod 25; W/Komisia, už citovaný, bod 91; 17. novembra 1998, Gómez de Enterría y Sanchez/Parlament, T‑131/97, bod 62; 6. júla 1999, Séché/Komisia, T‑112/96 a T‑115/96, bod 139; 6. marca 2001, Campoli/Komisia, T‑100/00, body 62 a 63; 14. októbra 2004, Sandini/Súdny dvor, T‑389/02, bod 123; 7. februára 2007, Clotuche/Komisia, T‑339/03, bod 71; 7. februára 2007, Caló/Komisia, T‑118/04 a T‑134/04, body 99, 115 a 116
Súd pre verejnú službu: 25. januára 2007, de Albuquerque/Komisia, F‑55/06, body 60 a 61 a tam citovaná judikatúra
3. V prípade zmeny úloh pridelených úradníkov pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom predpokladá iba porovnanie medzi jeho súčasnými úlohami a platovým stupňom v rámci hierarchie. Skutočné zmenšenie právomocí úradníka v dôsledku toho porušuje pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom len v prípade, ak jeho nové úlohy ako celok jednoznačne zaostávajú za úlohami zodpovedajúcimi jeho platovej triede a pracovnému miestu, berúc do úvahy ich povahu, dôležitosť a rozsah, a to bez ohľadu na to, ako nové úlohy vníma dotknutá osoba.
Toto konštatovanie nie je spochybnené tým, že nové úlohy žalobcu nemajú súvislosť s jeho pôvodnými úlohami, ani oznámením o výberovom konaní, do ktorého sa dostal, alebo prílohou I služobného poriadku, a dokonca ani okolnosťou, že úradníci plniaci podobné úlohy ako on sú zaradení do nižších platových tried. V prípade zmeny úloh pridelených úradníkovi totiž pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom predpokladá iba porovnanie medzi súčasnými úlohami a platovou triedou v rámci hierarchie, a nie medzi súčasnými a predchádzajúcimi úlohami dotknutej osoby. V tejto súvislosti možno zo širokej miery voľnej úvahy, ktorú majú inštitúcie pri prideľovaní úradníkov, ktorí sú im k dispozícii, vyvodiť, že úlohy uvedené v oznámení o výberovom konaní sú zákonite spomenuté informatívne, pokiaľ je dodržané pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom.
Rovnako platí, že rovnaké alebo podobné úlohy môžu vykonávať osoby v rôznych platových triedach, ako to vyplýva z prílohy I služobného poriadku, ktorá pre väčšinu úloh, ktoré sú v nej uvedené, stanovuje, že ich môžu plniť úradníci rôznych platových tried. Pravidlo zhody medzi platovou triedou a pracovným miestom je porušené iba vtedy, ak vykonávané úlohy ako celok jednoznačne zaostávajú za úlohami zodpovedajúcimi platovej triede a pracovnému miestu dotknutého úradníka.
(pozri body 131, 135, 136 a 138)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: Eppe/Komisia, už citovaný, bod 49; 16. apríla 2002, Fronia/Komisia, T‑51/01, bod 53; Clotuche/Komisia, už citovaný, bod 91 a tam citovaná judikatúra
4. Keďže opatrenie spočívajúce v zmene miesta pridelenia, o ktorom nie je preukázané, že nebolo prijaté v záujme služby, nie je súčasťou konania začatého proti dotknutému úradníkovi, nemožno z toho, že akt ovplyvňuje služobné postavenie úradníka, automaticky vyvodiť, že treba uplatniť právo na obhajobu bez zohľadnenia povahy konania začatého proti dotknutej osobe.
Právo na obhajobu, ktoré je širšie, však istotne zahŕňa procesné právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotknúť, uvedené v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie.
Keď však došlo k porušeniu práva byť vypočutý, alebo napokon všeobecnejšie, práva na obhajobu, treba na to, aby žalobný dôvod mohol viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, aby konanie za predpokladu, že k tejto vade nedošlo, mohlo viesť k inému výsledku. V tejto súvislosti platí, že keď dotknutý úradník sám uznáva, že má otvorený konflikt so svojím nadriadeným, administratíva sa môže oprávnene domnievať, že nie je potrebné vypočuť ho v súvislosti so samotnou existenciou tohto konfliktu pred prijatím akéhokoľvek opatrenia spočívajúceho v zmene miesta pridelenia, ktoré je z dôvodu uvedeného konfliktu oprávnená prijať v záujme služby. Prípadné vysvetlenia týkajúce sa daných okolností, ktoré uvedený úradník mohol poskytnúť pred prijatím rozhodnutia o zmene miesta pridelenia, by nemohli mať za následok zmenu rozhodnutia administratívy.
(pozri body 144, 146, 149 a 299)
Odkaz:
Súdny dvor: 24. októbra 1996, Komisia/Lisrestal a i., C‑32/95 P, bod 21; 9. novembra 2006, Komisia/De Bry, C‑344/05 P, bod 37
Súd prvého stupňa: 27. novembra 1997, Kaysersberg/Komisia, T‑290/94, bod 108; 3. júla 2001, E/Komisia, T‑24/98 a T‑241/99, bod 93; 16. marca 2004, Afari/ECB, T‑11/03, bod 90; 17. októbra 2006, Bonnet/Súdny dvor, T‑406/04, bod 76
Súd pre verejnú službu: 11. septembra 2008, Bui Van/Komisia, F‑51/07, bod 81; 30. novembra 2009, Wenig/Komisia, F‑80/08, bod 48
Všeobecný súd Európskej únie: 12. mája 2010, Bui Van/Komisia, T‑491/08 P, bod 24
5. Pravidlo zhody sa môže uplatniť iba v prípadoch, keď návrhy uvedené v štádiu sporovej žaloby nemajú ten istý predmet ako návrhy obsiahnuté v sťažnosti alebo keď sa návrhy sporovej žaloby nezakladajú na tých istých dôvodoch ako návrhy v sťažnosti, najmä keď výhrada uvedená v sporovom štádiu spočíva na tvrdeniach a skutkových dôvodoch, ktoré nevyplývajú zo spisu z konania pred podaním žaloby.
(pozri bod 170)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 1. júla 2010, Mandt/Parlament, F‑45/07, bod 119
6. Hoci článok 22a služobného poriadku priznáva ochranu úradníkom alebo zamestnancom, ktorí upozornia svoju inštitúciu na správanie iného úradníka alebo zamestnanca, ktoré môže predstavovať vážne porušenie jeho povinností, táto ochrana predpokladá, aby úradníci alebo zamestnanci, ktorí „dali toto avízo“, sami rešpektovali konanie upravené v článkoch 22a a 22b služobného poriadku, ktorého cieľom je chrániť profesionálnu česť úradníka alebo zamestnanca, ktorého sa týkajú informácie oznámené inštitúcii, až do rozhodnutia disciplinárneho orgánu. Články 22a a 22b služobného poriadku totiž neponúkajú úradníkom, ktorí využijú tieto ustanovenia, ochranu proti každému rozhodnutiu, ktoré im môže spôsobiť ujmu, ale iba proti škodlivému správaniu a rozhodnutiam prijatým v dôsledku zverejnenia, na ktoré sa vzťahuje konanie upravené týmito ustanoveniami.
Ochranu poskytovanú článkom 22a služobného poriadku teda nemožno priznať úradníkovi, ktorý sa namiesto toho, aby využil konanie upravené v článku 22b služobného poriadku, rozhodol rozširovať svoje tvrdenia medzi všetkými zamestnancami svojho oddelenia.
(pozri body 184 a 253)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 24. februára 2010, Menghi/ENISA, F‑2/09, bod 139; 13. januára 2011, Nijs/Dvor audítorov, F‑77/09, bod 62
7. Keď neexistuje dôkaz umožňujúci dospieť k záveru o konflikte záujmov, existencia pracovných vzťahov medzi tajomníkom Súdneho dvora a manželským partnerom tretej osoby, alebo dokonca samotnou treťou osobou, nie je dostatočná na to, aby to znamenalo, že jeho nezávislosť bola ohrozená, iba preto, že mal rozhodovať o veci týkajúcej sa nepriamo tejto tretej osoby. Rovnako platí, že skutočnosť, že tento tajomník v postavení menovacieho orgánu rozhodol o uzavretí a predĺžení pracovných zmlúv uvedenej tretej osoby, ako aj o disciplinárnom postihu voči úradníkovi, ktorý zaslal e‑mail týkajúci sa údajného konfliktu záujmov zamestnancom inštitúcie, nemôže preukazovať, že pracovný vzťah medzi treťou osobou a ním prekročil obvyklý rámec alebo že prijal rozhodnutie o zmene miesta pridelenia uvedeného úradníka s úmyslom potrestať ho za to, že odhalil údajné zaobchádzanie v prospech tretej osoby.
(pozri body 190 a 281)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 11. septembra 2002, Willeme/Komisia, T‑89/01, bod 58; 12. marca 2008, Giannini/Komisia, T‑100/04, bod 224
8. Hoci povinnosť starostlivosti, ktorú má administratíva voči svojim zamestnancom, vyjadruje rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktoré služobný poriadok vytvoril vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami vo verejnej službe, požiadavky tejto povinnosti predsa len nemôžu brániť menovaciemu orgánu, aby prijal opatrenia spočívajúce v zmene miesta pridelenia, ktoré v záujme služby považuje za nevyhnutné. Úradník teda nemôže na základe povinnosti riadnej správy alebo povinnosti starostlivosti administratíve vytýkať, že prijala rozhodnutie o zmene miesta pridelenia, aby zabránila ďalšiemu zhoršeniu vzťahov na oddelení dotknutej osoby.
(pozri bod 200)
Odkaz:
Súdny dvor: 25. novembra 1976, Küster/Parlament, 123/75, bod 10
Súd prvého stupňa: 13. decembra 1990, Moritz/Komisia, T‑20/89, bod 39; W/Komisia, už citovaný, bod 95; 26. novembra 2002, Cwik/Komisia, T‑103/01, bod 52
9. Povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania alebo správania, ktoré by mohlo poškodiť vážnosť úradu úradníka, upravenú v článku 12 služobného poriadku, poruší úradník, ktorý verejne vyjadrí hrubé urážky, pokiaľ tieto urážky poškodzujú česť osôb, ktorých sa týkajú, nielen vzhľadom na obvinenia, ktoré môžu poškodiť ich dôstojnosť ako osôb, ale aj vzhľadom na tvrdenia, ktoré môžu diskreditovať ich profesijnú bezúhonnosť. Použitá forma nie je dôležitá, keďže môže ísť tak o priame obvinenia, ako aj tvrdenia v pochybovačnej, nepriamej alebo skrytej forme, v náznakoch alebo vzťahujúce sa na osobu, ktorá nie je výslovne uvedená, ale ktorej identitu možno zistiť.
Hoci totiž sloboda prejavu predstavuje základné právo, ktorého dodržiavanie zabezpečuje súd Únie a ktoré zahŕňa právo úradníkov a zamestnancov Únie ústne alebo písomne vyjadrovať konštruktívnu kritiku, výkon tohto práva obmedzuje najmä článok 12 služobného poriadku.
V dôsledku toho treba pri určení, či obvinenia úradníka neprekročili hranice vymedzené slobodou prejavu, zvážiť na jednej strane skutočnosti, ktoré môžu charakterizovať zásah do dôstojnosti, a to závažnosť vznesených obvinení, ich formu, použitý spôsob šírenia, a na druhej strane okolnosti, za ktorých boli obvinenia vznesené, prípadnú nemožnosť využiť iné spôsoby prejavu menej poškodzujúce dôstojnosť dotknutej osoby a konštruktívnosť kritiky, ktorá predpokladá, že kritika sa rozumne môže javiť dôvodná, že bola vyjadrená v záujme služby a že neprekračuje to, čo je nevyhnutné na jej pochopenie.
Úradník musí byť pri oznámení údajne protiprávnej činnosti zdržanlivý a umiernený, čo mu prikazujú povinnosti objektivity a nestrannosti, ako aj rešpektovanie vážnosti úradu, osobnej cti a prezumpcie neviny. Tak to nie je vtedy, keď úradník namiesto toho, aby využil právne prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa článkov 22a a 22b služobného poriadku, zaslal všetkým zamestnancom svojho oddelenia e‑maily obsahujúce hrubé obvinenia poškodzujúce česť a profesijnú vážnosť viacerých úradníkov.
(pozri body 242, 246, 247, 251 a 252)
Odkaz:
Súdny dvor: 13. decembra 1989, Oyowe a Traore/Komisia, C‑100/88, bod 16; 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C‑274/99 P, body 43 až 49
Súd prvého stupňa: 7. marca 1996, Williams/Dvor audítorov, T‑146/94, body 66 a 67; 12. septembra 2000, Teixeira Neves/Súdny dvor, T‑259/97, body 29, 30 a 47; 28. októbra 2004, Meister/ÚHVT, T‑76/03, body 157 a 159
Súd pre verejnú službu: 8. novembra 2007, Andreasen/Komisia, F‑40/05, bod 234; Nijs/Dvor audítorov, už citovaný, body 67, 70 a 73
10. Môže sa stať, že úradník je nútený, predovšetkým vtedy, keď nadriadení nereagovali na jeho sťažnosti, verejne oznámiť psychické obťažovanie, ktorého je obeťou, pričom takéto správanie nie je postihnuteľné podľa článku 12 služobného poriadku, a to dokonca ani vtedy, ak samotné verejné oznámenie takýchto skutočností môže zdiskreditovať osobu, ktorá sa údajného obťažovania dopustila, alebo dokonca administratívu.
Neplatí to však vtedy, keď dotknutý úradník pri tomto opise alebo kritike výrazom alebo obsahom svojich slov prekročí opis rámca, v ktorom došlo k údajnému obťažovaniu, okruhu osôb, ktoré sa na ňom zúčastnili, a okolností, ktoré ho umožnili.
To platí tým skôr, že konanie podľa článku 22a služobného poriadku nie je zvlášť vhodné pre situácie, keď dochádza k psychickému obťažovaniu vo vlastnom zmysle slova, ktoré si vyžadujú špecifické opatrenia zo strany administratívy.
(pozri body 257 a 258)
11. V súlade s článkom 86 služobného poriadku má menovací orgán širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní, či vzhľadom na skutočnosti, o ktorých sa dozvedel, treba začať administratívne vyšetrovanie s cieľom overiť existenciu porušenia služobných povinností úradníkom. Bez spochybnenia tejto voľnej úvahy preto iný úradník, ktorý tvrdil porušenie služobných povinností, nemôže zo samotnej skutočnosti, že menovací orgán nepovažoval za vhodné začať na základe jeho tvrdení administratívne vyšetrovanie, vyvodzovať nič, aby preukázal, že tento orgán nebol objektívny, keď voči nemu prijal disciplinárny postih.
Naopak v prípade začatia administratívneho vyšetrovania, hoci z článku 3 prílohy IX služobného poriadku vyplýva, že menovací orgán sa pri začatí disciplinárneho konania musí oprieť o vyšetrovaciu správu, čo predpokladá, že povedie nestranné a kontradiktórne vyšetrovanie na preukázanie existencie tvrdených skutočností a sprievodných okolností, žiadne uplatniteľné ustanovenie nestanovuje, že toto vyšetrovanie treba viesť v neprospech aj v prospech obvineného.
Je pravda, že zásada riadnej správy ukladá menovaciemu orgánu povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné okolnosti veci, ktorá mu je predložená, ale administratíva nie je povinná nahrádzať obvineného úradníka a namiesto neho zistiť všetky skutočnosti, ktoré by ho mohli zbaviť viny alebo zmierniť sankciu, ktorá bude prípadne uložená.
Z článku 1 v spojení s článkom 2 ods. 1 prílohy IX služobného poriadku však vyplýva, že dotknutému úradníkovi musí byť umožnené, aby predložil svoje pripomienky ku skutočnostiam, ktoré sa ho týkajú, po vyšetrovaní, ale skôr než menovací orgán vyvodí závery, ktoré sa na neho vzťahujú.
(pozri body 266, 267, 270 a 285)
Odkaz:
Súdny dvor: 11. júla 1968, Van Eick/Komisia, 35/67; 14. februára 1989, Star Fruit/Komisia, 247/87, bod 11
Súd prvého stupňa: 18. decembra 1997, Daffix/Komisia, T‑12/94, bod 104; 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T‑31/99, bod 99
12. V prípade, keď je administratíva povinná vyhotoviť zápisnicu z vypočutia, teda keď jej takú povinnosť ukladá norma, keď sa chce administratíva oprieť o diskusiu, ku ktorej došlo počas uvedeného vypočutia, alebo aj v prípade, keď o to dotknutá osoba požiada najneskôr na začiatku vypočutia, má administratíva povinnosť písomne prepísať iba podstatu, nie všetko, čo bolo na vypočutí povedané.
(pozri bod 305)