UZNESENIE PREDSEDU VŠEOBECNÉHO SÚDU
z 21. júla 2017 (*)
„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Vnútorný trh so zemným plynom – Smernica 2009/37/ES – Žiadosť Bundesnetzagentur týkajúca sa zmeny podmienok výnimky z pravidiel Únie pre prevádzku plynovodu OPAL – Rozhodnutie Komisie o zmene podmienok výnimky z pravidiel Únie – Návrh na odklad výkonu – Neexistencia naliehavosti“
Vo veci T‑883/16 R,
Poľská republika, v zastúpení: B. Majczyna, M. Kawnik a K. Rudzińska, splnomocnení zástupcovia,
navrhovateľka,
ktorú v konaní podporuje:
Litovská republika, v zastúpení: D. Kriaučiūnas a R. Krasuckaitė, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: O. Beynet a K. Herrmann, splnomocnené zástupkyne,
druhému účastníkovi konania,
ktorú v konaní podporuje:
Spolková republika Nemecko, v zastúpení: T. Henze a R. Kanitz, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh založený na článkoch 278 a 279 ZFEÚ na odklad výkonu rozhodnutia Komisie C(2016) 6950 final z 28. októbra 2016 o zmene podmienok na to, aby sa na plynovod OPAL z dôvodu výnimky nevzťahovali pravidlá týkajúce sa prístupu tretích osôb a tarifných predpisov, stanovené smernicou 2003/55/ES,
PREDSEDA VŠEOBECNÉHO SÚDU
vydal toto
Uznesenie
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Rozhodnutím K(2009) 4694 z 12. júna 2009 Komisia Európskych spoločenstiev požiadala Bundesnetzagentur (BNetzA, spolkový úrad pre siete, Nemecko) na základe článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa ruší smernica 98/30/ES (Ú. v. EÚ L 176, 2003, s. 57; Mim. vyd. 12/002, s. 230), aby zmenil svoje rozhodnutie z 25. februára 2009, ktorým rozhodol, že na prepravné kapacity projektu plynovodu Ostseepipeline-Anbindungsleitung (OPAL), ktorý je na východe pozemnou časťou plynovodu Nord Stream 1, ktorého vstupný bod sa nachádza v blízkosti lokality Lubmin pri Greifswalde v Nemecku a výstupný bod v lokalite Brandov v Českej republike, sa nevzťahujú pravidlá prístupu tretích osôb, stanovené v článku 18 uvedenej smernice, a tarifné pravidlá uvedené v jej článku 25 ods. 2 až 4.
2 Rozhodnutie Komisie z 12. júna 2009 stanovovalo tieto podmienky:
„a) Bez toho, aby tým bolo dotknuté pravidlo uvedené [v písm.] b), dominantný podnik na jednom alebo viacerých veľkých trhoch zemného plynu, či už ide o dodávateľský alebo odberateľský trh, pokrývajúci Českú republiku, nie je oprávnený v priebehu roka rezervovať viac ako 50 % prepravných kapacít plynovodu OPAL na českej hranici. Rezervácie podnikov patriacich do rovnakej skupiny, ako je napríklad Gazprom a Wingas, sa budú preskúmavať spoločne. Rezervácie dominantných podnikov/dominantných skupín podnikov, ktoré uzatvorili veľké dlhodobé zmluvy o dodávke plynu, sa budú preskúmavať súhrnne…
b) Hranica kapacít vo výške 50 % sa môže presiahnuť, ak dotknutý podnik uvoľní na trh objem 3 miliardy m³ plynu do plynovodu OPAL, a to v súlade s otvoreným, transparentným a nediskriminačným postupom (,program uvoľňovania plynu‘). Spoločnosť spravujúca plynovod alebo podnik povinný realizovať program musí zabezpečiť disponibilitu zodpovedajúcich prepravných kapacít a slobodný výber výstupového bodu (,program uvoľňovania kapacít‘). Forma programu ,uvoľňovania plynu‘ a programu ,uvoľňovania kapacít‘ podlieha schváleniu zo strany BNetzA.“
3 Dňa 7. júla 2009 BNetzA svoje rozhodnutie z 25. februára 2009 zmenil tak, že ho prispôsobil vyššie uvedeným podmienkam, stanoveným v rozhodnutí Komisie z 12. júna 2009. Výnimka z pravidiel bola zo strany BNetzA priznaná na obdobie 22 rokov.
4 Plynovod OPAL bol uvedený do prevádzky 13. júla 2011 a má kapacitu asi 36,5 miliardy m³. Na základe rozhodnutia Komisie z 12. júna 2009 a rozhodnutia BNetzA z 25. februára 2009 v znení jeho rozhodnutia zo 7. júla 2009 boli kapacity plynovodu OPAL úplne vyňaté z uplatnenia pravidiel týkajúcich sa regulovaného prístupu tretích osôb a tarifných pravidiel na základe smernice 2003/55.
5 50 % nerezervovanej kapacity tohto plynovodu nebolo nikdy využitých, keďže Gazprom nerealizovala program uvoľňovania plynu, upravený v rozhodnutí Komisie z 12. júna 2009. Kapacita vstupu do plynovodu v blízkosti Greifswaldu je zaujímavá iba pre tretie osoby, ktoré môžu priviesť plyn na vstup v tomto bode plynovodu. Pri súčasnej technickej konfigurácii sa môže zemný plyn do tohto bodu vstupu poskytovať iba plynovodom Nord Stream 1, ktorý využíva skupina Gazprom na prepravu plynu pochádzajúceho z ruských nálezísk, takže sa zrejme a priori využíva iba 50 % prepravnej kapacity plynovodu OPAL.
6 Dňa 13. mája 2016 oznámil BNetzA Komisii na základe článku 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55 (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 94), svoj zámer zmeniť určité ustanovenia výnimky priznanej v roku 2009, týkajúcej sa úseku plynovodu OPAL spravovaného spoločnosťou Opal Gastransport GmbH & Co. KG (ďalej len „OGT“).
7 Dňa 28. októbra 2016 Komisia prijala na základe článku 36 ods. 9 smernice 2009/73 rozhodnutie C(2016) 6950 final o zmene podmienok na to, aby sa na plynovod OPAL z dôvodu výnimky nevzťahovali pravidlá týkajúce sa prístupu tretích osôb a tarifných predpisov, stanovené smernicou 2003/55 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), pričom toto rozhodnutie je určené BNetzA.
8 V napadnutom rozhodnutí Komisia ponechala výnimku z pravidiel prístupu tretích osôb, priznanú plynovodu OPAL na úsek medzi vstupným bodom nachádzajúcim sa pri Greifswalde a výstupným bodom nachádzajúcim sa v Brandove, pre maximálne 50 % kapacity, ktorú už schválila vo svojom rozhodnutí z 12. júna 2009. Zvyšných 50 % kapacity na tomto úseku – doposiaľ nevyužívaných z dôvodu, že Gazprom nerealizovala program uvoľňovania plynu, – sa však naopak oslobodilo, to znamená podriadilo pravidlám prístupu tretích osôb. Toto oslobodenie sa má uskutočniť v podobe rozdelenia prepravných kapacít, ktoré je správca plynovodu povinný prideliť v rámci transparentnej a nediskriminačnej aukcie.
9 Vzhľadom na to, že toto nediskriminačné a transparentné sprístupnenie prepravných kapacít, ktoré boli takto oslobodené, môže tiež de facto viesť k ich využívaniu zo strany spoločnosti Gazprom eksport, Komisia s cieľom zabezpečiť, aby tretie osoby mohli mať skutočne prístup k „oslobodeným“ kapacitám, zvýšila strop navrhovaný zo strany BNetzA, týkajúci sa kapacít prepojenia typu FZK (feste frei zuordenbare Kapazitäten, pevné kapacity, ktoré možno slobodne prideľovať) vo výstupnom bode plynovodu.Správca plynovodu OPAL tak bude povinný v rámci aukcie sprístupniť iným užívateľom, než je dominantná spoločnosť na českom trhu so zemným plynom, kapacitu prepojenia FZK v počiatočnom objeme vo výške 3,2 milióna kWh. Ak sa však pri každoročnej aukcii ukáže, že dopyt po kapacitách typu FZK vo výstupnom bode Brandov je o 90 % vyšší než ponúkané kapacity, BNetzA je povinný pri nasledujúcej každoročnej aukcii zvýšiť množstvo dostupných kapacít FZK o 1,6 milióna kWh. Dostupné kapacity FZK môžu v konečnom dôsledku dosiahnuť objem vo výške 6,4 milióna kWh, čo predstavuje 20 % celkovej kapacity plynovodu OPAL.
10 Komisia navyše vzhľadom na to, že aukcia je založená na zásade zvyšovania ponúk, a s cieľom zabrániť tomu, aby dominantný podnik na českom trhu predkladal ponuky prevyšujúce najvyššie ponuky, zaviedla dodatočnú podmienku, podľa ktorej môže takáto spoločnosť v rámci aukcie týkajúcej sa kapacít FZK predložiť svoju ponuku len v základnej cene kapacít, čo tak znamená, že ponúkaná cena nesmie presiahnuť priemernú základnú cenu regulovanej tarify v prepravnej sieti obchodnej zóny od Gaspoolu v Nemecku po Českú republiku za porovnateľné produkty v tom istom roku.
11 Dňa 28. novembra 2016 BNetzA zmenil v súlade s napadnutým rozhodnutím výnimku, ktorá bola priznaná správcovi plynovodu OPAL na základe jeho rozhodnutia z 25. februára 2009.
Konanie a návrhy účastníkov konania
12 Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 16. decembra 2016 podala Poľská republika žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia.
13 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu v ten istý deň Poľská republika podala tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom v podstate navrhuje, aby predseda Všeobecného súdu:
– odložil výkon napadnutého rozhodnutia až do vydania rozsudku, ktorým sa ukončuje hlavné konanie,
– nariadil, aby Komisia od BNetzA vyžadovala, aby až do vydania rozsudku, ktorým sa ukončuje hlavné konanie, odložil výkon stanoviska Komisie vyjadreného v napadnutom rozhodnutí,
– nariadil, aby Komisia od BNetzA vyžadovala prijatie všetkých možných právnych opatrení na to, aby až do vydania rozsudku, ktorým sa ukončuje hlavné konanie, odložil výkon rozhodnutia, plnenie pokonávky, plnenie verejnoprávnej zmluvy alebo výkon akéhokoľvek iného vykonávacieho opatrenia, ktorými sa mení, dopĺňa alebo zrušuje rozhodnutie BNetzA z 25. februára 2009 v znení zo 7. júla 2009 alebo ktorými je akýmkoľvek iným spôsobom toto rozhodnutie dotknuté,
– nariadil Komisii, aby od spoločnosti OGT vyžadovala, aby sa až do vydania rozsudku, ktorým sa ukončuje hlavné konanie, zdržala poskytnutia prístupu k prepravným kapacitám plynovodu OPAL za iných podmienok, než sú podmienky stanovené rozhodnutím BNetzA z 25. februára 2009, v znení zo 7. júla 2009,
– tento návrh preskúmal do 23. decembra 2016 podľa článku 157 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.
14 Komisia vo svojich pripomienkach k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, doručených do kancelárie Všeobecného súdu 23. decembra 2016, v podstate navrhuje, aby predseda Všeobecného súdu:
– tento návrh zamietol,
– uložil Poľskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.
15 Uznesením z 23. decembra 2016, Poľsko/Komisia (T‑883/16 R), predseda Všeobecného súdu na základe článku 157 ods. 2 rokovacieho poriadku vyhovel návrhu na odklad výkonu, o ktorý sa žiadalo, až do vydania uznesenia, ktorým sa ukončuje toto konanie o nariadení predbežného opatrenia. Okrem toho účastníkom konania položil súbor otázok, na ktoré Poľská republika odpovedala 13. januára 2017 a Komisia 16. januára 2017. Pri tejto príležitosti Poľská republika tiež podala návrh na prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ku ktorému Komisia doručila svoje pripomienky 20. januára 2017, pričom navrhla uvedený návrh zamietnuť.
16 Dňa 2. februára 2017 predseda Všeobecného súdu vyhovel návrhu na vstup Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšieho účastníka do konania, ktorý bol doručený 19. januára 2017 a vo vzťahu ku ktorému ani Komisia, ani Poľsko vo svojich pripomienkach doručených 30. a 31. januára 2017 nevyjadrili námietky. Vyjadrenie Spolkovej republiky Nemecko ako vedľajšieho účastníka na podporu návrhov Komisie bolo do kancelárie Všeobecného súdu doručené 9. februára 2017. Hlavní účastníci konania predložili svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu 3. marca 2017.
17 Dňa 1. marca 2017 Poľská republika predložila doplňujúce vyjadrenie, ako aj dva listy z 30. augusta a 9. decembra 2016, ktoré Ministerstvo pre energetiku Ruskej federácie adresovalo Ministerstvu pre energetiku Poľskej republiky.
18 Dňa 5. mája 2017 bol povolený vstup Litovskej republiky ako vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Poľskej republiky v hlavnom konaní. Jej vyjadrenie ako vedľajšieho účastníka konania v prejednávanej veci bolo doručené 22. mája 2017. Dňa 9. júna 2017 Poľská republika a Komisia predložili svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu.
19 Listom z 22. júna 2017 boli účastníci konania pozvaní na pojednávanie, ktoré bolo stanovené na 5. júla 2017, aby uviedli svoje tvrdenia, pokiaľ ide o podmienky týkajúce sa naliehavosti a zváženia záujmov. Pri tejto príležitosti boli Komisia a vedľajší účastníci konania požiadaní, aby predložili svoje pripomienky k doplňujúcemu vyjadreniu predloženému Poľskou republikou 1. marca 2017, ku ktorému boli priložené dodatočné dôkazy na podporu jej návrhu.
20 Listom z 23. júna 2017 Litovská republika informovala Všeobecný súd, že sa nezúčastní pojednávania.
21 Na pojednávaní 5. júla 2017 Poľská republika, Komisia a Spolková republika Nemecko predložili svoje tvrdenia a odpovedali na otázky položené predsedom Všeobecného súdu.
Právny stav
Všeobecné úvahy
22 Jednak zo znenia článku 278 ZFEÚ v spojení s článkom 279 ZFEÚ a jednak zo znenia článku 256 ods. 1 ZFEÚ vyplýva, že sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení môže, ak si myslí, že to vyžadujú okolnosti, nariadiť odklad výkonu aktu napadnutého na Všeobecnom súde alebo nariadiť nevyhnutné predbežné opatrenia, a to podľa článku 156 rokovacieho poriadku. Článok 278 ZFEÚ však zakotvuje zásadu, že žaloby nemajú odkladný účinok, keďže pre akty prijaté inštitúciami Európskej únie platí domnienka zákonnosti. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení teda môže len výnimočne nariadiť odklad výkonu aktu napadnutého pred Všeobecným súdom alebo nariadiť predbežné opatrenia (uznesenie z 19. júla 2016, Belgicko/Komisia, T‑131/16 R, EU:T:2016:427, bod 12).
23 Okrem toho článok 156 ods. 4 prvá veta rokovacieho poriadku stanovuje, že návrhy na nariadenie predbežného opatrenia musia uvádzať „predmet konania, okolnosti preukazujúce naliehavosť, ako aj skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení“.
24 Preto odklad výkonu rozhodnutia a ostatné predbežné opatrenia môžu byť nariadené sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení, ak sa preukáže, že ich nariadenie je na prvý pohľad dôvodné z právneho a faktického hľadiska (fumus boni iuris) a že sú naliehavé z dôvodu potreby, aby sa predišlo vážnej a nenapraviteľnej ujme na záujmoch účastníka konania, ktorý ich navrhol, a aby boli nariadené a nadobudli účinnosť pred rozhodnutím v hlavnom konaní. Tieto podmienky sú kumulatívne, preto musia byť návrhy na nariadenie predbežných opatrení zamietnuté, pokiaľ niektorá z nich nie je splnená. Sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení zváži v prípade potreby takisto záujmy, o ktoré ide (pozri uznesenie z 2. marca 2016, Evonik Degussa/Komisia, C‑162/15 P‑R, EU:C:2016:142, bod 21 a citovanú judikatúru).
25 V rámci tohto celkového skúmania sudca rozhodujúci o nariadení predbežných opatrení disponuje širokou mierou voľnej úvahy a môže slobodne rozhodnúť s ohľadom na osobitosti prejednávanej veci o spôsobe, akým musia byť tieto rôzne podmienky overené, ako aj o poradí tohto skúmania, keďže žiadne pravidlo práva mu neukladá vopred stanovenú analytickú schému na účely posúdenia nevyhnutnosti rozhodnúť o nariadení predbežných opatrení [pozri uznesenie z 19. júla 2012, Akhras/Rada, C‑110/12 P(R), neuverejnené, EU:C:2012:507, bod 23 a citovanú judikatúru].
26 Za okolností prejednávanej veci je potrebné najprv preskúmať, či je splnená podmienka týkajúca sa naliehavosti.
O naliehavosti
27 Na účely overenia, či sú navrhované predbežné opatrenia naliehavé, je potrebné pripomenúť, že účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zaručiť plnú účinnosť budúceho konečného rozhodnutia, aby sa zabránilo vzniku medzery v právnej ochrane poskytovanej súdom Únie. Na dosiahnutie tohto cieľa sa naliehavosť musí posudzovať s ohľadom na potrebu nariadenia predbežného opatrenia, ktorého cieľom je zabrániť vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy na strane účastníka konania, ktorý o jeho nariadenie žiada. Je povinnosťou tohto účastníka konania predložiť dôkaz o tom, že nemôže čakať do skončenia konania vo veci samej, lebo by utrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu (pozri uznesenie zo 14. januára 2016, AGC Glass Europe a i./Komisia, C‑517/15 P‑R, EU:C:2016:21, bod 27 a citovanú judikatúru).
28 V prejednávanej veci sa Poľsko obáva vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy v prípade zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, keďže výkon napadnutého rozhodnutia, v dôsledku ktorého dôjde k zvýšeniu prepravnej kapacity plynovodu OPAL, nevyhnutne povedie k zníženiu prepravy plynu prostredníctvom plynovodov Jamal – Európa a Bratstvo, a v dôsledku toho k ohrozeniu bezpečnosti dodávok plynu do Poľska.
29 Na úvod je potrebné poznamenať, že je nesporné, že účinky napadnutého rozhodnutia povedú k vyššiemu využitiu kapacity plynovodu OPAL.
30 Pokiaľ ide o prepojenie medzi rozšírením prepravnej kapacity plynu prostredníctvom plynovodu OPAL, znížením prepravy plynu prostredníctvom plynovodov Jamal – Európa a Bratstvo a ohrozením bezpečnosti dodávok plynu do Poľska, Poľská republika v podstate tvrdí, že vyplýva z kombinácie dvoch súborov súčasne prebiehajúcich udalostí.
31 Na jednej strane Poľská republika tvrdí, že výkon napadnutého rozhodnutia umožní spoločnosti Gazprom zarezervovať si 90 % prepravných kapacít plynovodu OPAL. Na základe napadnutého rozhodnutia sa organizuje aukcia týkajúca sa 50 % celkovej prepravnej kapacity plynovodu OPAL. Podľa Poľskej republiky však podmienky výnimky z právnej úpravy, stanovené v napadnutom rozhodnutí, budú mať za dôsledok to, že umožnia spoločnosti Gazprom získať prinajmenšom 80 % čiastočne regulovaných prepravných kapacít plynovodu OPAL, ktoré podliehajú aukcii. Vzhľadom na to, že ďalších 50 % prepravných kapacít plynovodu OPAL je vylúčených z pôsobnosti práva Únie, ako aj z pravidiel týkajúcich sa prístupu tretích osôb a že je poskytnutých v celom rozsahu spoločnosti Gazprom, táto spoločnosť môže v skutočnosti získať zaručený prístup k prinajmenšom 90 % celkových prepravných kapacít plynovodu OPAL.
32 Na druhej strane Poľská republika tvrdí, že možnosť spoločnosti Gazprom zvýšiť svoje využívanie prepravných kapacít plynovodu OPAL jej umožní zmeniť svoju obchodnú stratégiu, čo by viedlo k zásadnému zníženiu alebo úplnému prerušeniu dodávok plynu týmto podnikom na nemecký trh prostredníctvom plynovodu Jamal – Európa a k zásadnému ovplyvneniu podmienok dodávania plynu na poľský trh prostredníctvom plynovodov Jamal – Európa a Bratstvo. Predovšetkým treba uviesť, že toto zníženie alebo ukončenie prevádzkovania zo strany spoločnosti Gazprom by malo za dôsledok okrem iného po prvé povinnosť rozdeliť náklady na prevádzkovanie plynovodu Jamal – Európa z dôvodu menšieho objemu plynu, čo by viedlo k zásadnému zvýšeniu cien za prepravu, čo by pre dotknutých prevádzkovateľov znamenalo nemožnosť prístupu k tejto infraštruktúre na úrovni najväčšej cezhraničnej prípojky smerujúcej od západu [bod prepojenia Mallnow (Nemecko)]; po druhé obmedzenie možnosti účastníkov trhu mať prospech z virtuálnych obrátených služieb plynovodu Jamal – Európa, čo by alternatívnym dodávateľom, ktorí chcú predávať plyn kúpený v Nemecku, obmedzilo prístup na poľský trh s plynom vo vzťahu k spoločnosti Gazprom, a po tretie zvýšenie nákladov na dodávky plynu do iných bodov prepojenia medzi Poľskom a Úniou v dôsledku zvýšenia dopytu po iných cezhraničných kapacitách. Ďalej by Gazprom mohla z dôvodu prerušenia dodávky plynu zo západu využiť svoje dominantné postavenie na poľskom trhu a voľne rozhodovať o cenách za dodávky plynu do Poľska, čo by viedlo k zvýšeniu cien pre konečných zákazníkov. Napokon by podľa Poľskej republiky prístup k dodatočným kapacitám plynovodu OPAL umožnil spoločnosti Gazprom presmerovať prepravovanie plynu z územia Ukrajiny na plynovod Nord Stream 1, čím by sa znemožnilo zachovanie dodávok na územie Poľska prostredníctvom vetvy plynovodu Bratstvo v bode Drozdowicze na poľsko-ukrajinskej hranici, čo by viedlo k ohrozeniu energetickej bezpečnosti Poľska, keďže by nebolo možné zabezpečiť kontinuitu dodávok zákazníkom na juhovýchode Poľska, ktorí sú zásobovaní priamo z Ukrajiny.
33 Bez toho, aby bolo potrebné posúdiť jednak prípadne hypotetický charakter každého z týchto dvoch súborov udalostí, vo vzťahu ku ktorým Poľská republika poskytla viacero informácií a dokumentov, ktorými chce preukázať dostatočný stupeň istoty, pričom Komisia a Spolková republika Nemecko ho však spochybňujú, a jednak existenciu príčinnej súvislosti medzi týmito dvoma súbormi udalostí a napadnutým rozhodnutím, stačí uviesť, že v danom prípade neexistuje bezprostredná hrozba ujmy.
34 Ako bolo pripomenuté v bode 27 vyššie, z ustálenej judikatúry vyplýva, že naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa musí posudzovať s ohľadom na potrebu nariadenia predbežného opatrenia, ktorého cieľom je zabrániť vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy na strane účastníka konania, ktorý žiada o nariadenie predbežných opatrení, pred tým, ako sa rozhodne o návrhu na zrušenie v hlavnom konaní, a že je povinnosťou tohto účastníka konania predložiť závažný dôkaz o tom, že nemôže čakať do skončenia konania vo veci samej, lebo by osobne utrpel ujmu takejto povahy.
35 V prejednávanej veci pritom z listín v spise, ktoré Poľská republika nespochybnila, vyplýva, že v súčasnosti sa uplatňuje tranzitná zmluva uzavretá so spoločnosťou Gazprom, pokiaľ ide o prepravu zemného plynu (až do objemu 32,3 miliardy m³ plynu) prostredníctvom poľského úseku plynovodu Jamal – Európa na účel dodávok na západoeurópske trhy vrátane Poľska, až do roku 2020, ako aj zmluva uzavretá v roku 1996 medzi spoločnosťami PGNiG S. A. a Gazprom, ktorá sa týka dodávok zemného plynu (až do objemu 10,2 miliardy m³ plynu) a ktorej platnosť skončí koncom roka 2022.
36 Tieto informácie, ktoré neboli v pôvodnom návrhu Poľskej republiky uvedené a prvýkrát boli Komisiou oznámené v jej pripomienkach z 23. decembra 2016, majú rozhodujúci význam pre posúdenie podmienky naliehavosti sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení. Z týchto zmlúv totiž vyplýva, že využívanie prepravnej kapacity poľského úseku plynovodu Jamal – Európa je na prvý pohľad zabezpečené prinajmenšom do konca roka 2019 a že dodávky spoločnosti Gazprom na poľský trh sú zabezpečené až do roka 2022. V tejto súvislosti platí, že v prípade nedodržania týchto zmluvných povinností by sa dali uplatniť osobitné právne prostriedky nápravy, ktoré by v prípade potreby mohla Poľská republika využiť. V tomto kontexte by sa navyše Poľská republika mohla obrátiť na sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení v súlade s článkom 160 rokovacieho poriadku.
37 Preto na prvý pohľad aj za predpokladu, že by sa dostatočne preukázalo, že čo sa týka ujmy namietanej Poľskou republikou, ide o skutočnú ujmu, táto ujma by nemohla vzniknúť skôr než po skončení platnosti uvedených zmlúv, navyše len ak by platnosť týchto zmlúv nebola obnovená. Vo svojich pripomienkach z 3. marca 2017 k vyjadreniu Spolkovej republiky Nemecko Poľská republika zastáva názor, že rozsudok vo veci samej v prejednávanej veci bude pravdepodobne vydaný v lehote dvoch rokov, to znamená v priebehu roka 2019. Treba teda poznamenať, že Poľskej republike sa nepodarilo predložiť závažný dôkaz o tom, že nemôže čakať do skončenia konania vo veci samej, lebo by osobne utrpela vážnu a nenapraviteľnú ujmu.
38 V tomto ohľade je však potrebné zdôrazniť, že Poľská republika priložila k svojmu doplňujúcemu vyjadreniu z 1. marca 2017 dva listy z 30. augusta a 9. decembra 2016, ktoré ministerstvo pre energetiku Ruskej federácie adresovalo Ministerstvu pre energetiku Poľskej republiky. Prvý list sa týka rozhodnutia, ktoré vydal Urząd Regulacji Energetyki (úrad pre reguláciu energie, Poľsko) 19. mája 2015 a ktoré sa týka udelenia osvedčenia o nezávislosti, pokiaľ ide o výkon funkcie správcu poľskej časti plynovodu Jamal – Európa, spoločnosti Gaz‑System, o ktorom ruský minister tvrdí, že porušuje dohodu z 25. októbra 2010 o povinnostiach prevádzkovateľa povereného poľským segmentom tohto plynovodu, ktorá sama vychádza z rusko-poľskej dohody z 25. augusta 1993 o výstavbe plynovodu na prepravu ruského plynu cez poľské územie. Druhý list má informovať poľského ministra o ťažkostiach, ktoré má na Ukrajine Gazprom, ktorej ukrajinská administratíva uložila pokutu. Ruský minister teda informoval svojho poľského partnera, že pokiaľ nedôjde k vyriešeniu týchto ťažkostí, môže to viesť k zníženiu dodávok plynu zo strany spoločnosti Gazprom. Poľská republika teda v podstate tvrdí, že tieto dokumenty preukazujú skutočné riziko obmedzenia alebo prerušenia dodávok plynu prostredníctvom plynovodu Jamal – Európa na poľské územie, pričom toto obmedzenie by teraz umožňovali nové podmienky prevádzkovania plynovodu OPAL vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia.
39 Najprv je potrebné poznamenať, že napriek prvoradému významu, ktorý Poľská republika, zdá sa, pripisuje týmto dodatočným dôkazom, tieto dôkazy chýbali v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predloženom 16. decembra 2016. Ďalej bez toho, aby bolo potrebné v tejto fáze rozhodnúť o existencii spojitosti medzi obsahom týchto dokumentov a napadnutým rozhodnutím, postačuje uviesť, že uvádzané hrozby sú na prvý pohľad podmienené vykonaním rozhodnutia úradu pre reguláciu energie z 19. mája 2015, ku ktorému malo dôjsť najneskôr v máji 2017. Na pojednávaní Poľská republika informovala predsedu Všeobecného súdu, že k tomuto vykonaniu doposiaľ nedošlo. Pokiaľ by teda k takýmto represívnym krokom po uvedenom vykonaní došlo, veľmi pravdepodobne by predstavovali nové skutočnosti, na základe ktorých by sa Poľská republika mohla v súlade s článkom 160 rokovacieho poriadku obrátiť na sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení, ktorý by s cieľom dočasne znovunastoliť právnu úpravu, ktorá sa uplatňovala pred zavedením režimu podľa napadnutého rozhodnutia, a to do času, kým rozhodne o dôvodnosti nového návrhu s ohľadom na nové skutkové okolnosti, potom mohol inaudita altera parte na základe článku 157 ods. 2 rokovacieho poriadku vydať nové opatrenie priznávajúce odkladný účinok.
40 Preto treba dospieť k záveru, že keďže bezprostredná hrozba namietanej ujmy nebola preukázaná, Poľská republika nesplnila podmienku, podľa ktorej nemôže čakať na vyhlásenie rozhodnutia Všeobecného súdu v hlavnom konaní, lebo by jej vznikla uvádzaná ujma.
41 Inak by to bolo len v prípade, keď by udalosti, ku ktorým by odteraz došlo, okamžite spôsobovali, že uvádzaná nepriaznivá situácia je nezvratná. Poľská republika sa pritom zrejme domnieva, že skutkové okolnosti v prejednávanej veci vedú k takému zisteniu, keďže Gazprom bude môcť pri nasledujúcich každoročných aukciách, ktoré sa týkajú časti zodpovedajúcej 50 % oslobodených prepravných kapacít, vykonať na základe napadnutého rozhodnutia dlhodobé rezervácie, čo bude mať za dôsledok zakonzervovanie situácie takým spôsobom, že rozsah právnych účinkov napadnutého rozhodnutia zďaleka presiahne čas jeho právnej existencie.
42 V prvom rade Poľská republika zdôrazňuje, že rezervácie prepravných kapacít, ktoré sa v súlade s novými podmienkami využívania plynovodu OPAL majú ponúkať v rámci aukcie, sa budú môcť uskutočňovať na obdobie 15 rokov. Uvádza, že sa dá očakávať, že Gazprom si na toto obdobie zarezervuje väčšiu časť prepravných kapacít, čím tak zakonzervuje situáciu opísanú v bode 32 na nasledujúcich 15 rokov.
43 V druhom rade spresňuje, že rezervácie, ktoré sa uskutočnia vo forme súkromnoprávnych zmlúv, budú následne zdrojmi práv a povinností pre fyzické alebo právnické osoby, na ktoré sa vzťahuje ochrana, a to bez ohľadu na výsledok žaloby vo veci samej. Podľa nej ani zrušenie napadnutého rozhodnutia nebude môcť viesť k zrušeniu zmlúv o preprave alebo o dodávke plynu prostredníctvom plynovodu OPAL. Rovnako zdôrazňuje, že tieto zmluvy o preprave budú mať súčasne za dôsledok uzatváranie obchodných zmlúv v oblasti obchodovania s plynom, čím sa tak vytvorí dodatočná prekážka ukončenia zmlúv o preprave.
44 Treba však uviesť, že táto analýza je založená na nesprávnom porozumení fungovania samotného právneho poriadku zavedeného zmluvami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 1964, Costa, 6/64, EU:C:1964:66, s. 1158). V prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia sa už podmienky využívania plynovodu OPAL, tak ako ich toto rozhodnutie umožňuje, nebudú uplatňovať. Nebude preto možné vykonávať žiaden súkromnoprávny akt založený na týchto podmienkach. Komisia a Spolková republika Nemecko túto skutočnosť správne zdôrazňovali tak vo svojich písomnostiach, ako aj na pojednávaní 5. júla 2017.
45 V tejto súvislosti Poľská republika okrem právnych prekážok, ktorých existenciu, tak ako to bolo pripomenuté v bode 44 vyššie, nemožno pripustiť, namieta existenciu praktických problémov pri realizácii účinkov takéhoto zrušenia. Túto námietku však treba tiež odmietnuť. Ako totiž zdôrazňuje Komisia vo svojich odpovediach zo 16. januára 2017 na otázky položené 23. decembra 2016 predsedom Všeobecného súdu, pokiaľ Všeobecný súd zruší napadnuté rozhodnutie, rezervácia ročných produktov kapacity na obdobie po vydaní rozsudku Všeobecného súdu sa musí zrušiť, pretože sa týka odlišných ročných produktov, ktoré možno rezervovať až na obdobie 15 rokov len vtedy, keď sa kumulujú s inými produktmi, a teda keď ide o navzájom nezávislé produkty. Navyše zo všeobecných zmluvných podmienok uplatniteľných na prepravu plynu plynovodom OPAL predložených Komisiou vyplýva, že zmluvu o preprave uzatvorenú medzi používateľmi siete a spoločnosťou OGT, pokiaľ ide o nadobudnutie produktov kapacity na aukcii, možno ukončiť okamžite zo závažných dôvodov, medzi ktoré nepochybne patrí zrušenie napadnutého rozhodnutia Všeobecným súdom. Komisia správne dopĺňa, že toto zrušenie by predstavovalo nepredvídateľnú okolnosť s právnymi následkami pre zmluvu v tom zmysle, že by odôvodňovalo zmenu podmienok uvedenej zmluvy. Navyše tieto všeobecné podmienky oprávňujú spoločnosť OGT na to, aby v budúcnosti zmenila zmluvné podmienky, ak je to nevyhnutné na zohľadnenie zmeny právnej situácie, napríklad v prípade rozsudku medzinárodného súdu. Napokon sa nezdá ako a priori vylúčené, aby s ohľadom na spor prejednávaný na Všeobecnom súde bola do všetkých podpísaných zmlúv týkajúcich sa budúcich aukcií (napríklad nadväzujúce zmluvy uzatvárané hospodárskymi subjektmi zúčastňujúcimi sa na preprave, distribúcii a dodávke plynu poskytovaného spoločnosťou Gazprom, ale aj obchodné zmluvy v oblasti obchodovania s plynom) vložená bezpečnostná doložka upravujúca dôsledky prípadného nového rozhodnutia o odklade výkonu napadnutého rozhodnutia alebo jeho zrušenia. V každom prípade, keďže konania na Všeobecnom súde smerujú proti napadnutému rozhodnutiu, nepochybne existuje obchodné riziko, ktoré účastníci trhu nemôžu ignorovať.
46 Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj keby sa preukázalo, že k všetkým následkom súvisiacim s udalosťami popísanými v bodoch 31 až 32 vyššie skutočne došlo, tieto následky sa ani zďaleka netýkajú obdobia 15 rokov, ale v skutočnosti sa obmedzujú len na obdobie predchádzajúce dňu vydania rozsudku Všeobecného súdu, ktorým sa ukončuje hlavné konanie. V tomto ohľade je potrebné na jednej strane poznamenať, že aj keď Poľská republika nepovažovala za potrebné podať v rámci svojej žaloby vo veci samej žiadosť o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní, nie je vylúčené, aby Všeobecný súd ex offo rozhodol, že v tejto veci rozhodne v takom konaní na základe článku 151 ods. 2 rokovacieho poriadku. Pokiaľ k tomu nedôjde, nie je ani vylúčené, aby sa v prípade, že si to budú okolnosti vyžadovať, v súlade s článkom 67 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku rozhodlo, že vec bude prejednaná prednostne. Na druhej strane Poľská republika vo svojich pripomienkach k vyjadreniu Spolkovej republiky Nemecko zdôrazňuje, že jej ujma vyplýva predovšetkým z možných zmien ciest pre prepravu plynu na územie Únie. Ako bolo uvedené v bodoch 35 a 36 vyššie, realizácii tohto predpokladu najmenej do roku 2020 nebránia len aktuálne platné právne nástroje, ale navyše v prípade porušenia týchto nástrojov zabezpečujú Poľskej republike účinnú právnu ochranu v rámci jej konaní pred súdom osobitné právne prostriedky vrátane možnosti podať návrh na nariadenie predbežných opatrení v prípade nových skutočností. V období predchádzajúcom vydaniu rozsudku Všeobecného súdu, ktorým sa ukončuje hlavné konanie, by tak prípadne mohol nastať iba prípad opísaný v bode 31 vyššie, na ktorý poukazuje Poľská republika. Tento prípad, ktorý spočíva vo využívaní prinajmenšom 90 % prepravných kapacít plynovodu OPAL spoločnosťou Gazprom, však sám osebe nezakladá ujmu, ktorú namieta Poľská republika, teda hrozbu týkajúcu sa bezpečnosti dodávok plynu do Poľska. Preto ak by aj dôsledky tohto prípadu boli nenapraviteľné, požiadavka preukázať, že Poľskej republike vznikla vážna a nenapraviteľná ujma odôvodňujúca nariadenie požadovaných predbežných opatrení, by nebola splnená.
47 Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že Poľská republika nepredložila dôkaz, že nemôže čakať do skončenia konania vo veci samej, lebo by osobne utrpela vážnu a nenapraviteľnú ujmu z dôvodu výkonu napadnutého rozhodnutia.
48 Z toho vyplýva, že podmienka naliehavosti nie je splnená, preto sa tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta, pričom nie je potrebné skúmať podmienku týkajúcu sa existencie fumus boni iuris ani pristúpiť k váženiu záujmov.
O návrhu na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania
49 Poľská republika svojím návrhom na nariadenie opatrení na zabezpečenie priebehu konania podaným 13. januára 2017 v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd nariadil Komisii, aby predložila informácie týkajúce sa:
– účinkov vyplývajúcich z uplatňovania napadnutého rozhodnutia s osobitným dôrazom na počet a druh aukcií týkajúcich sa prepravných kapacít plynovodu OPAL, ktoré boli zorganizované počas obdobia uplatňovania napadnutého rozhodnutia, ako aj výsledkov týchto aukcií a úrovne zvýšenia (pokiaľ ide o objem a percento) prepravy plynu prostredníctvom plynovodu OPAL vzhľadom na predchádzajúce obdobie,
– podrobností vykonávania uznesenia z 23. decembra 2016, Poľsko/Komisia (T‑883/16 R), ktorým sa nariaďuje odklad výkonu napadnutého rozhodnutia, s uvedením dôvodov organizovania aukcií týkajúcich sa prepravných kapacít plynovodu OPAL po dátume vyhlásenia uvedeného uznesenia a s uvedením úrovne zvýšenia (pokiaľ ide o objem a percento) prepravy plynu prostredníctvom plynovodu OPAL po dátume vyhlásenia uznesenia.
50 V tomto ohľade postačuje po prvé uviesť, že aj keby mohli vzniknúť legitímne otázky, pokiaľ ide o skutkové okolnosti týkajúce sa využívania prepravných kapacít plynovodu OPAL, ku ktorým došlo po prijatí uznesenia z 23. decembra 2016, Poľsko/Komisia (T‑883/16 R), z listín v spise jednak vyplýva, že súčasné používanie tohto plynovodu sa spravuje podmienkami uplatniteľnými pred prijatím napadnutého rozhodnutia, a jednak, že aukcie stanovené na 6. marca 2017, v prípade ktorých Poľská republika považovala za osobitne dôležité vyjasnenie týchto okolností, sa neuskutočnili.
51 Po druhé, aj keď na pojednávaní 5. júla 2017 Spolková republika Nemecko potvrdila, že niektoré zmluvy naviazané na aukcie organizované pred prijatím uznesenia z 23. decembra 2016, Poľsko/Komisia (T‑883/16 R), sa plnili v rozpore s účinkami odkladu nariadeného sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení v tomto uznesení, poukázala na zmätok, akému musela čeliť v tejto situácii. Po vydaní uvedeného uznesenia sa totiž začalo konanie na Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko), ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia z 30. decembra 2016, ktorým bol odložený výkon dohody uzavretej medzi spoločnosťou OGT a BNetzA 28. novembra 2016. Spolková republika Nemecko tak usudzovala, že dotknutá je len organizácia aukcií do budúcna, pričom akýkoľvek účinok na výkon zmlúv súvisiacich s aukciami, ktoré prebehli v minulosti, je vylúčený, no na pojednávaní uznala, že išlo o chybný úsudok. So zreteľom na informácie, ktoré boli následne poskytnuté v rámci prejednávanej veci, sa Spolková republika Nemecko domnieva, že ani v prípade nového rozhodnutia o odklade výkonu, vydaného sudcom rozhodujúcim o nariadení predbežných opatrení, ako ani v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia Všeobecným súdom sa takýto nesprávny výklad nemôže zopakovať. V tejto súvislosti Spolková republika Nemecko uviedla, že nemecká legislatíva jej priznáva právomoc vydávať voči BNetzA záväzné pokyny, ktoré sú postačujúce na zabezpečenie plného účinku rozhodnutí Všeobecného súdu a sudcu rozhodujúceho o nariadení predbežných opatrení.
52 V dôsledku toho sa nezdá byť nevyhnutné získať informácie, ktorých sa týka uvedený návrh, a teda je potrebné ho zamietnuť.
53 Podľa článku 158 ods. 5 rokovacieho poriadku sa o trovách konania rozhodne neskôr.
Z týchto dôvodov
PREDSEDA VŠEOBECNÉHO SÚDU
nariadil:
1. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.
2. Uznesenie z 23. decembra 2016, Poľsko/Komisia (T‑883/16 R), sa zrušuje.
3. O trovách konania sa rozhodne neskôr.
V Luxemburgu 21. júla 2017.