ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 9. apríla 2019 (*)
„Verejné zákazky na služby – Postup verejného obstarávania – Poskytovanie informatických služieb Parlamentu, ako aj iným inštitúciám a orgánom Únie – Vylúčenie z postupov verejného obstarávania – Potenciálny konflikt záujmov – Neposkytnutie informácií vyžadovaných verejným obstarávateľom – Článok 107 ods. 1 písm. b) rozpočtového nariadenia – Transparentnosť – Proporcionalita – Rovnosť zaobchádzania – Článok 102 ods. 1 rozpočtového nariadenia“
Vo veci T‑182/15,
Sopra Steria Group SA, so sídlom v Annecy‑le‑Vieux (Francúzsko), v zastúpení: A. Verlinden, R. Martens a J. Joossen, avocats,
žalobkyňa,
proti
Európskemu parlamentu, v zastúpení: B. Simon a L. Tapper Brandberg, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ktorého v konaní podporujú:
CGI Luxembourg SA, so sídlom v Bertrange (Luxembursko),
a
Intrasoft International SA, so sídlom v Luxemburgu (Luxembursko),
v zastúpení: N. Korogiannakis, avocat,
vedľajší účastníci konania,
ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ a smerujúci k zrušeniu rozhodnutí Parlamentu, ktoré boli prijaté v rámci verejného obstarávania PE/ITEC‑ITS14 týkajúceho sa poskytovania informatických služieb Parlamentu, ako aj iným inštitúciám a orgánom Európskej únie, a ktorými boli, pokiaľ ide o časti č. 2 a 3, zamietnuté ponuky konzorcií IBI IUS a STEEL, ktorých členom je žalobkyňa,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia L. Calvo‑Sotelo Ibáñez‑Martín a I. Reine (spravodajkyňa),
tajomník: C. Heeren, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 3. októbra 2017,
vydal tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 3. apríla 2014 Európsky parlament konajúci vo svojom mene a v mene ďalších inštitúcií a orgánov Európskej únie vydal výzvu na predkladanie ponúk, pokiaľ ide o verejné obstarávanie PE/ITEC‑ITS14 týkajúce sa poskytovania externých informatických služieb (ďalej len „verejné obstarávanie“).
2 Verejné obstarávanie bolo rozdelené na osem častí. Časti č. 2 až 4 boli vymedzené takto:
– časť č. 2: Vývoj a údržba systémov na šírenie informácií,
– časť č. 3: Vývoj a údržba systémov na poskytovanie informácií,
– časť č. 4: Vývojové skúšky.
3 Súťažné podklady týkajúce sa postupu verejného obstarávania (ďalej len „súťažné podklady“) stanovovali uzavretie viacerých rámcových zmlúv na každú časť a mechanizmus zostupného poradia na účely plnenia uvedených rámcových zmlúv.
4 Článok I.3 súťažných podkladov stanovoval:
„Uchádzači môžu predložiť ponuku na jednu alebo viacero častí, s výnimkou prípadov nezlučiteľnosti, ktoré sú riadne uvedené v opise každej časti. Ponuky predložené na nezlučiteľné časti, ktoré podliehajú preferenčnému poradiu, budú zamietnuté.“
5 Článok I.4 súťažných podkladov stanovoval:
„Hospodárske subjekty nemôžu byť súčasťou viac ako jedného konzorcia predkladajúceho ponuku, ani nemôžu byť navrhované ako subdodávatelia zo strany viac ako jedného uchádzača o tie isté časti alebo o výlučné časti.“
6 Príloha II súťažných podkladov stanovovala, že dôsledkom predloženia ponuky na časť č. 2 alebo časť č. 3 je zákaz spočívajúci v tom, že uchádzač nemôže v prípade časti č. 4 alebo časti č. 6 predkladať ponuky ako jediná zmluvná strana, člen konzorcia alebo subdodávateľ. Pokiaľ ide o časť č. 4, ten istý zákaz bol stanovený vo vzťahu k častiam č. 2, 3 a 6.
7 Prostredníctvom tlačovej správy z 8. apríla 2014 bol oznámený zámer spoločnosti Sopra Group SA nadobudnúť Groupe Steria SA.
8 Dňa 22. mája 2014 predložili konzorciá IBI IUS a STEEL ponuky na časť č. 2 a časť č. 3, pričom Sopra Group je členom oboch týchto konzorcií. V ten istý deň predložilo konzorcium TEPting, ktorého členom je Steria Benelux SA, dcérska spoločnosť spoločnosti Groupe Steria, ponuku na časť č. 4.
9 Okrem toho 22. mája 2014 predložilo konzorcium CGI‑Intrasoft International, ktorého členmi sú vedľajší účastníci konania, a to spoločnosti CGI Luxembourg SA a Intrasoft International SA, ponuku na časť č. 3.
10 Ako vyplýva zo spisu, žalobkyňa, Sopra Steria Group SA, vznikla na základe zlúčenia spoločnosti Sopra Group s ďalšími subjektmi, a to konkrétne so spoločnosťou Groupe Steria, jej dcérskou spoločnosťou Steria SA a dcérskou spoločnosťou poslednej uvedenej spoločnosti, Steria Benelux. V nadväznosti na uvedené zlúčenie sa tak Steria Benelux stala nepriamou dcérskou spoločnosťou spoločnosti Sopra Steria Group.
11 Dňa 26. júna 2014 oznámila Sopra Group svoj zámer nadobudnúť Groupe Steria.
12 Dňa 14. júla 2014 Európska komisia rozhodla, že nebude brániť verejnej výmene akcií medzi spoločnosťami Sopra Group a Groupe Steria.
13 Dňa 6. augusta 2014 Sopra Group oznámila, že kritérium minimálneho pomeru vymenených podielov bolo splnené a že 79,69 % podielov, ktoré boli predmetom transakcie, bolo nadobudnutých.
14 Dňa 5. septembra 2014 Sopra Group nadobudla 90,52 % podiel na základnom imaní a 89,41 % hlasovacích práv spoločnosti Groupe Steria. V ten istý deň bolo obchodné meno spoločnosti Sopra Group zmenené na Sopra Steria Group.
15 Listom z 18. septembra 2014 informoval Parlament konzorcium STEEL, že jeho ponuka bola zaradená na prvé miesto, pokiaľ ide o časť č. 3, a že bolo jedným z úspešných uchádzačov o túto zákazku.
16 Listom z toho istého dňa informoval Parlament konzorcium CGI‑Intrasoft International, že jeho ponuka bola zaradená na druhé miesto, pokiaľ ide o časť č. 3, a že bolo jedným z úspešných uchádzačov o túto zákazku.
17 Dňa 30. októbra 2014 informoval Parlament konzorcium IBI IUS, že jeho ponuka bola zaradená na druhé miesto, pokiaľ ide o časť č. 2, a že bolo jedným z úspešných uchádzačov o túto zákazku. Takisto konzorciu TEPting oznámil, že jeho ponuka bola zaradená na druhé miesto, pokiaľ ide o časť č. 4, a že bolo jedným z úspešných uchádzačov o túto zákazku.
18 V dňoch 10. a 12. novembra 2014 boli konzorciám IBI IUS a TEPting poskytnuté podrobnejšie informácie o hodnotení ponúk v súvislosti s časťami, v prípade ktorých podali žiadosti o informácie.
19 Dňa 12. novembra 2014 bol Parlament v liste vedľajších účastníkov konania informovaný o procese zbližovania medzi spoločnosťami Sopra Steria Group a Groupe Steria.
20 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 14. novembra 2014 a zapísaným pod číslom veci T‑769/14 podali vedľajší účastníci konania, ktorí konajú samostatne a v mene a na účet konzorcia CGI‑Intrasoft International, žalobu o neplatnosť jednak rozhodnutia Parlamentu o zaradení ich ponuky na druhé miesto, pokiaľ ide o časť č. 3, a jednak rozhodnutia Parlamentu o zaradení ponuky konzorcia STEEL na prvé miesto v prípade tejto časti a o zadaní zákazky tomuto konzorciu ako úspešnému uchádzačovi na prvom mieste v mechanizme zostupného poradia, ako aj smerujúcu k tomu, aby bola Parlamentu uložená povinnosť nahradiť škodu.
21 Listami Parlamentu z 19. novembra 2014 boli konzorciá IBI IUS, STEEL a TEPting informované o prerušení postupov verejného obstarávania v prípade častí č. 2 až 4. Uvedené listy obsahovali tieto dôvody prerušenia: „cieľom tohto prerušenia je určiť, či sú dodatočné informácie, ktoré boli… Parlamentu poskytnuté, opodstatnené a či môžu ovplyvniť rozhodnutie o zadaní zákazky“.
22 Dňa 21. novembra 2014 konzorciá IBI IUS a STEEL informovali Parlament o procese nadobudnutia spoločnosti Groupe Steria spoločnosťou Sopra Steria Group. Steria Benelux poskytla Parlamentu tie isté informácie, pričom navrhla, že „sa vzdá zákazky“ na časť č. 4.
23 Dňa 15. decembra 2014 konzorcium TEPting, ktorého členom je Steria Benelux, informovalo Parlament o stiahnutí svojej ponuky, ktorú predložilo v rámci časti č. 4. Listom z 13. februára 2015 Parlament prijal stiahnutie ponuky uvedeného konzorcia, pokiaľ ide o túto časť.
24 Vzhľadom na to, že proces zlúčenia spoločností Sopra Steria Group a Groupe Steria bol úspešne ukončený, Sopra Steria Group bola k 31. decembru 2014 vlastníkom 99,99 % podielov v spoločnosti Steria Benelux.
25 Listami z 15. a 20. januára 2015 požiadal Parlament konzorciá IBI IUS, STEEL a TEPting, ako aj spoločnosť Steria Benelux o poskytnutie dodatočných informácií. Parlament totiž žiadala najmä o informácie týkajúce sa ekonomickej príslušnosti spoločnosti Steria Benelux k spoločnosti Sopra Group vzhľadom na proces zbližovania a zákaz predkladať ponuky na nezlučiteľné časti, keďže táto príslušnosť by mohla viesť ku konfliktu záujmov.
26 Konzorciá IBI IUS a STEEL odpovedali na túto žiadosť listom z 22. januára 2015. Sopra Steria Group a Steria Benelux takisto poskytli vyžiadané informácie v listoch z 23. januára 2015. V týchto listoch tieto štyri subjekty odmietli existenciu akéhokoľvek konfliktu záujmov a v dôsledku toho aj prekážky, ktorá by im bránila predkladať ponuky, pokiaľ ide o nezlučiteľné časti. Okrem toho tvrdili, že relevantné informácie boli poskytnuté včas.
27 Dvoma listami z 13. februára 2015 Parlament oznámil konzorciám IBI IUS a STEEL svoje rozhodnutia o zamietnutí ich ponúk, pokiaľ ide o časť č. 2 v prípade prvého konzorcia a časť č. 3 v prípade druhého konzorcia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“). Dňa 16. februára 2015 Parlament zaslal tieto rozhodnutia žalobkyni.
28 Obe napadnuté rozhodnutia sa zakladajú na tých istých dvoch samostatných dôvodoch.
29 V prvom rade súbežným predložením ponúk konzorcií IBI IUS, STEEL a TEPting, pokiaľ ide o nezlučiteľné časti, došlo k porušeniu článku 158 ods. 3 prvého pododseku delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 2012, s. 1, ďalej len „delegované nariadenie“), a článku I.3 súťažných podkladov. Parlament konkrétne usúdil, že v dôsledku zbližovania medzi spoločnosťami Sopra Group a Groupe Steria vytvorili žalobkyňa a Steria Benelux ten istý hospodársky subjekt. V dôsledku toho konzorciá IBI IUS a STEEL, ktorých členom je žalobkyňa, a konzorcium TEPting, ktorého členom je Steria Benelux, predložili ponuky na nezlučiteľné časti, t. j. na jednej strane na časti č. 2 a 3 a na druhej strane na časť č. 4, a to aj napriek zákazu stanovenému v článku I.3 súťažných podkladov. V tejto súvislosti na prijatie záveru, že žalobkyňa a Steria Benelux tvorili od 5. septembra 2014 ten istý hospodársky subjekt, Parlament uplatnil vyvrátiteľnú domnienku, ktorú žalobkyňa nevyvrátila a podľa ktorej skutočnosť, že spoločnosť vlastní takmer 100 % podiel v inej spoločnosti, tak ako v prejednávanej veci, umožňuje prvej uvedenej spoločnosti uplatňovať rozhodujúci vplyv v druhej uvedenej spoločnosti.
30 V druhom rade nadobudnutie podielu na základnom imaní spoločnosti Groupe Steria zo strany spoločnosti Sopra Group viedlo k situácii, v dôsledku ktorej mohol vzniknúť konfliktu záujmov, o ktorom mal byť informovaný Parlament v súlade s článkom 107 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1, ďalej len „rozpočtové nariadenie“). Parlament sa domnieva, že keďže úspešný uchádzač, ktorému bola zadaná časť č. 4, mal hodnotiť služby poskytované v rámci častí č. 2 a 3, potom skutočnosť, že k 5. septembru 2014 vlastnila žalobkyňa, ktorá je členom konzorcií IBI IUS a STEEL, 90,51 % podiel v spoločnosti Steria Benelux, ktorá je členom konzorcia TEPting, by mohla viesť k nebezpečenstvu zaujatosti pri plnení časti č. 4 zo strany tohto konzorcia. To, že konzorcium TEPting odstúpilo od tejto poslednej uvedenej časti 15. decembra 2014, nevyvracia toto konštatovanie. V dôsledku toho Parlament dospel k záveru, že žalobkyňa ho mala informovať o zlúčení najneskôr 5. septembra 2014. Preto usúdil, že žalobkyňa tým, že ho neinformovala, porušila článok 107 ods. 1 písm. b) rozpočtového nariadenia. V dôsledku toho rozhodol, že je potrebné opätovne preskúmať ponuky konzorcií IBI IUS a STEEL bez toho, aby bola žalobkyňa zohľadnená ako člen uvedených konzorcií. Za týchto podmienok dospel k záveru, že ponuky týchto konzorcií viac nespĺňajú požiadavky týkajúce sa technickej spôsobilosti, ktoré sú stanovené v súťažných podkladoch.
31 Dňa 13. februára 2015 zaslal Parlament konzorciu CGI‑Intrasoft International tiež list, v ktorom ho informoval, že jeho rozhodnutie o zaradení ponuky tohto konzorcia na druhé miesto, pokiaľ ide o časť č. 3, a jeho rozhodnutie o zadaní uvedenej časti konzorciu STEEL ako úspešnému uchádzačovi na prvom mieste v mechanizme zostupného poradia boli zrušené a nahradené novým rozhodnutím, ktorým sa ponuka konzorcia CGI‑Intrasoft International zaraďuje na prvé miesto, pokiaľ ide o túto časť. Dňa 6. marca 2015 podpísalo toto posledné uvedené konzorcium rámcovú zmluvu ako úspešný uchádzač na prvom mieste v mechanizme zostupného poradia, pokiaľ ide o tú istú časť.
32 Uznesením zo 7. júla 2015, CGI Luxembourg a Intrasoft International/Parlament (T‑769/14, neuverejnené, EU:T:2015:540), Všeobecný súd rozhodol o zastavení konania o žalobe vo veci, v ktorej bolo vydané toto uznesenie.
Konanie a návrhy účastníkov konania
33 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 13. apríla 2015 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
34 Parlament podal svoje vyjadrenie k žalobe do kancelárie Všeobecného súdu 7. júla 2015.
35 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 21. septembra 2015 vedľajší účastníci konania podali vo svojom mene, ako aj v mene konzorcia CGI‑Intrasoft International návrh na vstup do tohto konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Parlamentu.
36 Žalobkyňa podala 30. septembra 2015 do kancelárie Všeobecného súdu repliku.
37 Dňa 9. novembra 2015 vyjadril Parlament svoj súhlas s návrhom vedľajších účastníkov konania na ich vstup do konania.
38 Žalobkyňa predložila 10. novembra 2015 svoje pripomienky k návrhu na vstup vedľajších účastníkov do konania, pričom voči tomuto návrhu vzniesla námietku. Vo svojich pripomienkach žalobkyňa vyzvala Všeobecný súd, aby si od Parlamentu vyžiadal listy z 20. a 26. novembra 2014, ktoré sú spomenuté v prílohe 4.D návrhu na vstup vedľajších účastníkov do konania a ktoré Parlament adresoval vedľajším účastníkom konania, ako aj list Parlamentu z 25. novembra 2014 spomenutý v prílohe 4.C návrhu na vstup vedľajších účastníkov do konania.
39 Parlament podal 2. decembra 2015 do kancelárie Všeobecného súdu dupliku.
40 Uznesením zo 7. marca 2016, Sopra Steria Group/Parlament (T‑182/15, neuverejnené, EU:T:2016:165), bol vedľajším účastníkom povolený vstup do konania v tejto veci.
41 Dňa 21. apríla 2016 vedľajší účastníci konania podali do kancelárie Všeobecného súdu svoje vyjadrenie.
42 Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 15. júna 2016 bola táto vec z dôvodu čiastočnej obmeny Všeobecného súdu pridelená novej sudkyni spravodajkyni.
43 Dňa 17. júna 2016 Parlament informoval Všeobecný súd, že sa vzdáva svojho práva predložiť pripomienky k vyjadreniu vedľajších účastníkov konania.
44 Dňa 24. júna 2016 žalobkyňa predložila svoje pripomienky k vyjadreniu vedľajších účastníkov konania.
45 Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, na základe článku 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu bola sudkyňa spravodajkyňa pridelená k štvrtej komore, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená.
46 V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania Všeobecný súd položil 26. júla 2017 Parlamentu písomné otázky, ktoré mali byť zodpovedané na pojednávaní. Okrem toho, keďže listy z 20. a 26. novembra 2014 sa už nachádzali v spise vo veci ako prílohy 4.B a 4.C návrhu na vstup vedľajších účastníkov do konania, Všeobecný súd vyzval Parlament, aby predložil list z 25. novembra 2014. Parlament tejto výzve vyhovel v stanovenej lehote.
47 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 3. októbra 2017.
48 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutia,
– vyhlásil, že zmluva/zmluvy uzatvorené s inými uchádzačmi na základe napadnutých rozhodnutí je/sú neplatná/neplatné,
– uložil Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konania vynaložených žalobkyňou.
49 Parlament navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.
50 Vedľajší účastníci konania navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– rozhodol o trovách konania v súlade s rokovacím poriadkom.
Právny stav
O prípustnosti druhého žalobného návrhu žalobkyne
51 Svojím druhým žalobným návrhom žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd vyhlásil, že každá zmluva uzatvorená s inými uchádzačmi na základe napadnutých rozhodnutí je neplatná.
52 Je potrebné uviesť, že žalobkyňa, keďže navrhuje, aby Všeobecný súd rozhodol o dôsledkoch zrušenia napadnutých rozhodnutí tým, že vyhlási zmluvy uzatvorené s inými uchádzačmi na základe týchto rozhodnutí za neplatné, chce získať vyhlásenie týkajúce sa účinkov tohto rozsudku, ktoré by zároveň ukladalo Parlamentu povinnosť, pokiaľ ide o vykonanie tohto rozsudku. Všeobecnému súdu pritom v rámci svojho preskúmania zákonnosti na základe článku 263 ZFEÚ neprináleží poskytovať takéto právne vyhlásenia (pozri analogicky uznesenie z 5. júla 2017, EEB/Komisia, T‑448/15, neuverejnené, EU:T:2017:503, bod 40). Navyše podľa ustálenej judikatúry Všeobecný súd nemôže v rámci preskúmavania zákonnosti založenej na článku 263 ZFEÚ ukladať inštitúciám príkazy alebo namiesto týchto inštitúcii konať. Toto obmedzenie preskúmavania zákonnosti sa uplatňuje vo všetkých oblastiach sporov, o ktorých je Všeobecný súd príslušný rozhodovať (pozri rozsudok z 15. júna 2017, Bay/Parlament, T‑302/16, neuverejnený, EU:T:2017:390, bod 45 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle uznesenia z 12. novembra 1996, SDDDA/Komisia, T‑47/96, EU:T:1996:164, bod 45, a zo 6. mája 2013, Ethniko kai Kapodistriako Panepistimio Athinon/ECDC, T‑577/11, neuverejnené, EU:T:2013:229, bod 12). V súlade s článkom 264 ZFEÚ má totiž Všeobecný súd výlučne možnosť zrušiť napadnutý akt. Dotknutej inštitúcii následne na základe článku 266 ZFEÚ prináleží prijať opatrenia, ktoré prináša vykonanie rozsudku Všeobecného súdu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. marca 2008, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑345/03, EU:T:2008:67, bod 46).
53 Druhý žalobný návrh žalobkyne musí byť preto vyhlásený za neprípustný.
O veci samej
54 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod, ktorý sa delí na dve časti. Prvá časť sa zakladá na porušení podmienok vylúčenia stanovených v článku 107 ods. 1 písm. a) a b) rozpočtového nariadenia, porušení článku 158 ods. 3 delegovaného nariadenia, ako aj na porušení súťažných podkladov zo strany Parlamentu. Druhá časť sa zakladá na porušení zásad transparentnosti, proporcionality a rovnosti zaobchádzania podľa článku 102 ods. 1 rozpočtového nariadenia.
O prvej časti založenej na porušení podmienok vylúčenia stanovených v článku 107 ods. 1 písm. a) a b) rozpočtového nariadenia, porušení článku 158 ods. 3 delegovaného nariadenia, ako aj na porušení súťažných podkladov zo strany Parlamentu
55 Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutia sú dôsledkom nesprávneho záveru Parlamentu, podľa ktorého mali byť Steria Benelux a žalobkyňa posudzované vzhľadom na ustanovenie súťažných podkladov o nezlučiteľnosti ako ten istý hospodársky subjekt alebo ako súčasť toho istého hospodárskeho subjektu, čo viedlo k potenciálnemu konfliktu záujmov týchto subjektov, a podľa ktorého konzorciá IBI IUS a STEEL, ktorých členom je žalobkyňa, preto porušili zákaz predkladať ponuky, pokiaľ ide o nezlučiteľné časti.
56 Konkrétne na jednej strane žalobkyňa tvrdí, že v čase vyhlásenia verejného obstarávania ani v čase predkladania ponúk neexistoval potenciálny konflikt záujmov.
57 Podľa žalobkyne 22. mája 2014, t. j. v čase predloženia ponúk, boli spoločnosti Steria Benelux ako člen konzorcia TEPting a Sopra Group ako člen konzorcií STEEL a IBI IUS samostatné právne subjekty bez akýchkoľvek vzájomných podnikateľských alebo obchodných väzieb. Tvrdí, že v tom čase neexistovala nijaká istota, pokiaľ ide o proces zlúčenia, pričom pripomína, že Komisia až 14. júla 2014 rozhodla, že nebude brániť verejnej výmene akcií, ktorú vyhlásila Sopra Group v súvislosti s akciami spoločnosti Groupe Steria.
58 Pokiaľ ide o obdobie po 22. máji 2014, žalobkyňa tvrdí, že Parlament podal nesprávny výklad podmienok automatického vylúčenia stanovených v článku 107 ods. 1 písm. a) a b) rozpočtového nariadenia, v článku 158 ods. 3 delegovaného nariadenia a v súťažných podkladoch, pričom počas celého postupu verejného obstarávania uplatňoval zákaz týkajúci sa prekladania ponúk na nezlučiteľné časti.
59 Žalobkyňa tvrdí, že počas fázy hodnotenia postupu verejného obstarávania a po oznámení rozhodnutí o zadaní zákaziek 18. septembra 2014 v prípade časti č. 3 a 30. októbra 2014 v prípade častí č. 2 a 4 neexistoval nijaký potenciálny konflikt záujmov. Fázy zlúčenia, ktoré v čase rozhodnutia o zadaní zákazky neboli ešte vôbec ukončené, nemohli mať nijaký vplyv na predkladanie ponúk, ich zaradenie alebo na rozhodnutie o zadaní zákazky, v dôsledku čoho nemohli viesť ani k vzniku konfliktu záujmov. Spoločnosti si nevymenili nijaké informácie, keďže zostávali priamymi konkurentmi až do momentu úspešného skončenia procesu akvizície, čo bolo preukázané pokynmi, ktoré Sopra Group a Groupe Steria v tomto zmysle zaslali 23. apríla 2014 internou poštou svojim zamestnancom.
60 Žalobkyňa navyše tvrdí, že treba prihliadnuť k stiahnutiu ponuky konzorcia TEPting na časť č. 4, ktorá bolo navrhnuté 15. decembra 2014 a prijaté Parlamentom 13. februára 2015. Podľa nej toto stiahnutie jasne preukazuje, že konzorciá, ktorých členmi boli žalobkyňa a Steria Benelux, nemali nijaký zámer narušiť hospodársku súťaž alebo porušiť súťažné podklady, a posilňuje jej tvrdenie týkajúce sa neexistencie konfliktu záujmov, pričom pripomína, že hypotetický konflikt záujmov sa nemohol nikdy transformovať na skutočný konflikt záujmov, pretože bolo zjavné, že TEPting nebude plniť uvedenú časť.
61 Podľa žalobkyne treba okamih, keď nastali účinky zlúčenia, počítať od 1. januára 2015 bez toho, aby pred týmto dňom existovala akákoľvek istota, pokiaľ ide o úspech tohto zlúčenia.
62 Žalobkyňa sa domnieva, že neexistencia akéhokoľvek konfliktu záujmov bola takisto preukázaná tým, že Parlament 27. januára 2015 vyhlásil rokovacie konanie PE/ITEC‑NPE‑15.8. Predmet tohto konania sa zjavne zhodoval so službami, na ktoré sa vzťahuje časť č. 3. V rámci uvedeného konania nebolo stanovené nijaké ustanovenie o nezlučiteľnosti. Okrem toho Parlament vyzval, aby sa dotknutého konania zúčastnili úspešní uchádzači, ktorí boli poverení plnením služieb súvisiacich s časťami týkajúcimi sa iného verejného obstarávania, a to verejného obstarávania PE/ITEC‑ITS08, v prípade ktorého bola zákazka už zadaná. Ak by sa sledovala logika napadnutých rozhodnutí, potom by poskytovanie uvedených služieb bolo nezlučiteľné s plnením zákazky v rámci rokovacieho konania.
63 Žalobkyňa vytýka Parlamentu, že bez toho, aby definoval pojem „hospodársky subjekt“ alebo preukázal, že došlo k spoločnému riadeniu, dospel k záveru, že 6. augusta 2014 a najneskôr 5. septembra 2014 tvorila spolu so spoločnosťou Steria Benelux ten istý hospodársky subjekt.
64 V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že pojem „podnik“ nemožno vykladať v zmysle, v akom sa používa v práve hospodárskej súťaže, keďže tento pojem v práve hospodárskej súťaže sleduje iné ciele, než sú tie, ktoré sleduje právo v oblasti verejného obstarávania.
65 Podľa žalobkyne sa Parlament nemohol odvolávať na vyvrátiteľnú domnienku stanovenú právom hospodárskej súťaže, podľa ktorej materská spoločnosť uplatňovala vo vzťahu k svojej dcérskej spoločnosti rozhodujúci vplyv, pokiaľ nepreukázal jej uplatniteľnosť na prejednávanú vec. Parlament si tak nesplnil svoju povinnosť prešetriť vec s cieľom zistiť, či materská spoločnosť uplatňovala takýto vplyv vo vzťahu k svojej dcérskej spoločnosti.
66 V každom prípade neexistovala jedna hospodárska jednotka, pričom Steria Benelux konala samostatne bez toho, aby existovala jednotnosť správania. Okrem toho spoločné riadenie nebolo preukázané. V tejto súvislosti prítomnosť tej istej osoby v rámci správnych rád spoločností Steria Benelux a Sopra Steria Group nepreukazuje, že by sa automaticky uplatňoval rozhodujúci alebo akýkoľvek vplyv alebo by mohla existovať domnienka o uplatňovaní takéhoto vplyvu. V dôsledku toho mali byť žalobkyňa a Steria Benelux posúdené ako samostatné právne a hospodárskej subjekty.
67 Na druhej strane žalobkyňa tvrdí, že neexistoval nijaký potenciálny konflikt záujmov a že Parlament bol v každom prípade riadne informovaný o procese zlúčenia. Spresňuje, že vo výzve na predkladanie ponúk v rámci postupu verejného obstarávania bol zakázaný akýkoľvek kontakt s Parlamentom počas postupu okrem výnimočných prípadov a určitých konkrétnych okolností. Podľa nej však prípad oznámenia zámeru uskutočniť zlúčenie alebo prípad oznámenia blížiaceho sa zlúčenia neboli v tejto výzve uvedené. Okrem toho tvrdí, že až v októbri a novembri 2014 sa dozvedela o tom, že Steria Benelux sa zúčastnila postupu týkajúceho sa časti č. 4. Listami z 21. novembra 2014 konzorciá IBI IUS a STEEL náležite informovali Parlament o blížiacom sa zlúčení po tom, čo ich Parlament 19. novembra 2014 kontaktoval vo veci prerušenia verejného obstarávania. Napokon podľa žalobkyne bol prvý zámer zlúčenia oznámený v tlačovej správe z 8. apríla 2014. V dôsledku toho mal Parlament na základe svojej povinnosti podrobného hodnotenia ponúk a uchádzačov vedieť o procese zbližovania medzi spoločnosťami Sopra Group a Groupe Steria.
68 Parlament a vedľajší účastníci konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
– Úvodné poznámky
69 V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bodoch 28 až 30 vyššie, sa napadnuté rozhodnutia zakladajú na dvoch rozdielnych dôvodoch.
70 V tejto súvislosti, ako bolo uvedené v bode 29 vyššie, v rámci prvého dôvodu napadnutých rozhodnutí Parlament usúdil, že konzorciá IBI IUS a STEEL, ktorých členom je žalobkyňa, a konzorcium TEPting, ktorého členom je Steria Benelux, predložili ponuky na nezlučiteľné časti v rozpore s článkom 158 ods. 3 prvým pododsekom delegovaného nariadenia a článkom I.3 súťažných podkladov. Ako však vyplýva zo znenia tohto posledného uvedeného ustanovenia, jeho porušenie má za následok zamietnutie ponúk bez toho, aby bolo zároveň potrebné preukázať iné porušenie. V dôsledku tohto tento prvý dôvod, ak je preukázaný, stačí na to, aby boli ponuky, ktoré v prípade častí č. 2 a 3 predložili konzorciá IBI IUS a STEEL, ktorých členom je žalobkyňa, zamietnuté.
71 Čo sa týka druhého dôvodu napadnutých rozhodnutí, tak ako bol uvedený v bode 30 vyššie, ktorý sa zakladá na neposkytnutí požadovaných informácií podľa článku 107 ods. 1 písm. b) rozpočtového nariadenia, treba uviesť, že v súlade so znením tohto ustanovenia vedie tento dôvod sám osebe k vylúčeniu uchádzača, ktorý sa dopustil porušenia, zo zadania zákazky bez toho, aby bolo potrebné preukázať ďalšie porušenia. V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bode 30 vyššie, Parlament usúdil, že bolo potrebné vylúčiť žalobkyňu zo zadania zákazky z dôvodu porušenia tohto ustanovenia rozpočtového nariadenia a viac k nej neprihliadať v rámci hodnotenia ponúk konzorcií IBI IUS a STEEL, ktoré viac nespĺňali požiadavky technickej spôsobilosti stanovené v súťažných podkladoch a museli byť preto zamietnuté.
72 Každý z oboch dôvodov uvedených Parlamentom v napadnutých rozhodnutiach tak odôvodňuje to, že v prípade častí č. 2 a 3 boli ponuky konzorcií IBI IUS a STEEL, ktorých členom je žalobkyňa, zamietnuté.
73 Keďže žalobkyňa nespochybňuje závery, ku ktorým dospel Parlament v rámci druhého dôvodu v súvislosti podmienkou technickej spôsobilosti, potom na zamietnutie prvej časti jediného žalobného dôvodu stačí, aby pri uplatnení článku 158 ods. 3 prvého pododseku delegovaného nariadenia alebo alternatívne článku 107 ods. 1 písm. b) rozpočtového nariadenia Parlamentom nedošlo k pochybeniu.
74 V tejto súvislosti Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať najskôr druhý dôvod, ktorý je základom napadnutých rozhodnutí, a to dôvod založený na porušení článku 107 ods. 1 písm. b) rozpočtového nariadenia.
75 Treba pripomenúť, že v rámci druhého dôvodu napadnutých rozhodnutí Parlament netvrdí, že existovala reálna situácia konfliktu záujmov alebo že došlo k porušeniu článku 107 ods. 1 písm. a) rozpočtového nariadenia. Ako vyplýva z bodov 31 až 34 uvedených rozhodnutí, žalobkyni vytýka iba to, že ho v rozpore s článkom 107 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia neinformovala o situácii, ktorá by mohla viesť k vzniku konfliktu záujmov.
76 V tomto kontexte treba pripomenúť, že podľa článku 107 ods. 1 písm. b) rozpočtového nariadenia sa zákazka nesmie zadať záujemcom ani uchádzačom, ktorí počas daného postupu verejného obstarávania neposkytli informácie, ktoré si vyžiadal verejný obstarávateľ.
77 Preto na účely posúdenia zákonnosti druhého dôvodu napadnutých rozhodnutí a vzhľadom na zákaz nepredkladať ponuky na nezlučiteľné časti stanovený v súťažných podkladoch treba v prvom rade určiť, či v prejednávanej veci existovali skutočnosti, ktoré by mohli viesť k situácii konfliktu záujmov. V druhom rade v prípade kladnej odpovede bude potrebné preskúmať, či a prípadne od ktorého okamihu bola žalobkyňa povinná informovať Parlament v súlade s článkom 107 ods. 1 písm. b) rozpočtového nariadenia.
– O existencii skutočností, ktoré by mohli viesť k situácii konfliktu záujmov
78 Podľa judikatúry účelom článku 107 rozpočtového nariadenia, keďže má za cieľ zabrániť konfliktu záujmov, je zabezpečiť nezávislosť v širšom zmysle, a to nezávislosť uchádzačov vo vzťahu k iným potenciálnym aktérom, či už zo štrukturálneho alebo z finančného hľadiska (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 14. februára 2006, TEA‑CEGOS a i./Komisia, T‑376/05 a T‑383/05, EU:T:2006:47, body 53, 58 a 59).
79 Navyše treba prijať záver, že účelom zákazu spočívajúceho v tom, aby ten istý hospodársky subjekt nepredkladal ponuky, či už priamo alebo nepriamo, na tie isté nezlučiteľné časti, je zabrániť skresleniu hospodárskej súťaže a konkretizovať pojem situácia konfliktu záujmov v zmysle článku 107 rozpočtového nariadenia (pozri v tomto zmysle uznesenie z 20. apríla 2007, TEA‑CEGOS a STG/Komisia, C‑189/06 P, neuverejnené, EU:C:2007:242, bod 28).
80 V tejto súvislosti treba konštatovať, že podľa formulára č. 4 písm. g) priloženého k súťažným podkladom môže konflikt záujmov vyplynúť z ekonomických alebo iných relevantných väzieb alebo zo spoločných záujmov. Takisto treba uviesť, že podľa oddielu článku I.13.1 súťažných podkladov, ktorý sa týka dôkazných prostriedkov v súvislosti s podmienkami vylúčenia, mal každý uchádzač povinnosť podpísať a predložiť tento formulár.
81 Treba pripomenúť, že v rámci verejného obstarávania úlohy, ktorých plnenie prináleží úspešnému uchádzačovi o časť č. 4, spočívajú v hodnotení služieb poskytnutých v rámci plnenia častí č. 2 a 3. Zákaz predkladať ponuky na nezlučiteľné časti, a to na jednej strane na časti č. 2 a 3 a na druhej strane na časť č. 4, ktorý vyplýva z článku I.3 súťažných podkladov v spojení s prílohou II súťažných podkladov, je začlenený do tohto kontextu.
82 Okrem toho treba pripomenúť, že 5. septembra 2014 žalobkyňa vlastnila 90,52 % základného imania a 89,41 % hlasovacích práv v spoločnosti Groupe Steria a že v tom čase bola Steria Benelux dcérskou spoločnosťou, ktorej 99,99 % vlastníkom bola Steria, pričom 100 % vlastníkom poslednej uvedenej spoločnosti bola Groupe Steria.
83 V dôsledku toho a za predpokladu, že by Steria Benelux ako člen konzorcia TEPting musela v rámci plnenia služieb patriacich pod časť č. 4 hodnotiť služby poskytované žalobkyňou v rámci plnenia častí č. 2 a 3, by mohlo byť ohrozené riadne plnenie týchto služieb, keďže by mohla mať záujem na neobjektívnom hodnotení služieb poskytovaných žalobkyňou z dôvodu ich štrukturálnych väzieb a spoločných záujmov.
84 Navyše aj ďalšie skutočnosti podporujú existenciu relevantných väzieb medzi žalobkyňou a materskou spoločnosťou Steria Benelux alebo ich spoločných záujmov v zmysle formulára č. 4 písm. g) priloženého k súťažným podkladom.
85 Po prvé, ako uvádza Parlament, tlačové správy z 8. apríla a zo 6. augusta 2014 boli uverejnené pod dvomi názvami spoločností Sopra Group a Groupe Steria, pričom boli uvedené dva samostatné kontakty, zatiaľ čo tlačová správa z 5. septembra 2014 uvádzala iba jediný kontakt a tlačová správa z 3. decembra 2014 bola uverejnená pod jediným názvom spoločnosti Sopra Steria, pričom uvádzala jediný kontakt.
86 Po druhé 5. septembra 2014 bol názov spoločnosti Sopra Group zmenený na Sopra Steria Group na základe záväzkov prijatých na valnom zhromaždení žalobkyne z 27. júna 2014, čo spadá pod proces zbližovania medzi dvoma hospodárskymi subjektmi a stanovenia ich spoločných záujmov.
87 Po tretie 5. septembra 2014 sa začal uplatňovať mandát správkyne spoločnosti Steria Group, ktorý vykonávala generálna riaditeľka spoločnosti Steria Benelux na základe záväzkov prijatých na valnom zhromaždení žalobkyne, čo predstavuje indíciu o existencii relevantných väzieb medzi žalobkyňou a spoločnosťou Steria Benelux alebo ich spoločných záujmov.
88 Z uvedeného vyplýva, že existuje dostatok skutočností, v dôsledku ktorých môže vzniknúť situácia konfliktu záujmov v zmysle formulára č. 4 písm. g) priloženého k súťažným podkladom, ako aj judikatúry uvedenej v bode 78 vyššie, a ku ktorým musí Parlament vo fáze postupu verejného obstarávania prihliadnuť, a to aj v prípade, že napokon nedošlo k naplneniu tohto rizika z dôvodu odstúpenia konzorcia TEPting od časti č. 4 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. apríla 2007, Deloitte Business Advisory/Komisia, T‑195/05, EU:T:2007:107, body 67 a 75).
89 Tento záver nie je spochybnený ani tvrdením žalobkyne, podľa ktorého sa môže zákaz predkladania ponúk na nezlučiteľné časti uplatniť až v konkrétnom okamihu predloženia ponúk.
90 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že – ako uviedol Parlament – účelom zákazu uvedeného v bode 89 vyššie, ktorého odôvodnenie je inšpirované cieľom zabrániť konfliktom záujmu, bolo zamedziť tomu, aby sa uchádzač tým, že poruší uvedený zákaz, stal zmluvnou stranou alebo členom konzorcií – zmluvných strán zároveň na jednej strane v prípade častí č. 2 alebo 3 a na druhej strane v prípade časti č. 4.
91 V tomto kontexte treba uviesť, že obmedzenie pôsobnosti zákazu uvedeného v bode 89 vyššie výlučne na konkrétny okamih predloženia ponúk by zbavovalo tento zákaz jeho potrebného účinku, keďže tento cieľ by bolo možné obísť a mohlo by byť ohrozené riadne plnenie tejto zákazky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. novembra 2002, Scan Office Design/Komisia, T‑40/01, EU:T:2002:288, bod 87, a z 26. septembra 2014, B&S Europe/Komisia, T‑222/13, neuverejnený, EU:T:2014:837, bod 85). Potrebný účinok tohto zákazu je totiž zabezpečený len vtedy, ak možno tento zákaz uplatňovať počas celého postupu, aby bolo možné identifikovať každú udalosť, a to aj v čase po predložení ponúk, ktorá by viedla k tomu, že subjektu by mohlo byť zadané plnenie nezlučiteľných častí.
92 Je preto potrebné prijať záver, že zákaz uvedený v bode 89 vyššie sa uplatňuje počas celého postupu verejného obstarávania.
93 V dôsledku toho je irelevantné, že k vytvoreniu štrukturálnych väzieb medzi žalobkyňou a spoločnosťou Steria Benelux alebo k dosiahnutiu ich spoločných záujmov došlo v čase po predložení ponúk. To isté platí v súvislosti so skutočnosťou, že k zlúčeniu spoločností Sopra Group a Groupe Steria došlo až 1. januára 2015, keďže bolo preukázané, že relevantné väzby medzi týmito subjektmi umožňujúce vytvoriť situáciu, ktorá môže viesť ku konfliktu záujmov, existovali už predtým.
94 Takisto treba uviesť, že žalobkyňa nepreukázala, že by pokyny, ktoré Sopra Group a Groupe Steria zaslali 23. apríla 2014 internou poštou svojim zamestnancom, platili aj po tom, čo 5. septembra 2014 došlo k nadobudnutiu 90,52 % podielov v poslednej uvedenej spoločnosti.
95 Vzhľadom na uvedené treba preto prijať záver, že Parlament sa nedopustil pochybenia, keď usúdil, že od 5. septembra 2014 existovali skutočnosti, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov.
96 Je preto potrebné overiť, či a prípadne od ktorého okamihu bola žalobkyňa povinná informovať Parlament v súlade s článkom 107 ods. 1 písm. b) rozpočtového nariadenia.
– O povinnosti poskytnúť informácie vyžadované verejným obstarávateľom
97 Ako bolo pripomenuté v bode 76 vyššie, z článku 107 ods. 1 písm. b) rozpočtového nariadenia vyplýva, že zákazka sa nesmie zadať záujemcom ani uchádzačom, ktorí počas daného postupu verejného obstarávania neposkytli informácie, ktoré si vyžiadal verejný obstarávateľ.
98 V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa formulára č. 4 písm. h) priloženého k súťažným podkladom sa uchádzači zaviazali bezodkladne informovať verejného obstarávateľa o každej situácii konfliktu záujmov alebo o každej situácii, ktorá by mohla k takémuto konfliktu viesť. Ako sa uvádza v bode 80 vyššie, uchádzači boli povinní podpísať a predložiť uvedený formulár.
99 Z toho vyplýva, že predmetná povinnosť poskytnúť informácie, ktorá prislúcha uchádzačom v rámci verejného obstarávania, sa týka najmä rizík, že by sa jeden z ich členov ocitol v situácii, ktorá by mohla viesť ku konfliktu záujmov.
100 V dôsledku toho a vzhľadom na záver prijatý v bode 95 vyššie treba konštatovať, že v prejednávanej veci treba informácie o procese zbližovania medzi žalobkyňou a spoločnosťou Groupe Steria, ktorej dcérskou spoločnosťou bola spoločnosť Sopra Benelux, považovať za súčasť „informácií, ktoré si vyžiadal verejný obstarávateľ ako podmienku účasti na postupe verejného obstarávania“ v zmysle článku 107 ods. 1 písm. b) rozpočtového nariadenia.
101 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné prijať záver, že v súlade s článkom 107 ods. 1 písm. b) rozpočtového nariadenia a ako to vyplýva tiež z formulára č. 4 písm. h) priloženého k súťažným podkladom, žalobkyni prináležalo, či už priamo alebo prostredníctvom konzorcia, ktorého je členom, preukázať náležitú starostlivosť a z vlastnej iniciatívy a bezodkladne informovať Parlament o tom, že Sopra Group nadobudla 5. septembra 2014 podiely v spoločnosti Groupe Steria, ktorej dcérskou spoločnosťou bola Steria Benelux, tak aby mal Parlament k dispozícii všetky potrebné informácie na účely posúdenia situácie žalobkyne a prípadne na prijatie primeraných opatrení. Konzorciá IBI IUS a STEEL, ktorých členom je žalobkyňa, však informovali Parlament o procese akvizície spoločnosti Groupe Steria spoločnosťou Sopra Group prvýkrát až 21. novembra 2014, a to v nadväznosti na oznámenie Parlamentu z 19. novembra 2014 o prerušení postupu verejného obstarávania. Oneskorenie, s ktorým boli tieto informácie poskytnuté Parlamentu a ktoré nebolo nijak odôvodnené, nemožno napriek tvrdeniam, ktoré žalobkyňa uviedla pred Všeobecným súdom, prijať.
102 Po prvé tento záver nemožno spochybniť návrhom konzorcia TEPting z 15. decembra 2014, ktorý spočíval v tom, že toto konzorcium stiahne svoju ponuku na časť č. 4, keďže žalobkyňa mala poskytnúť informácie vyžadované verejným obstarávateľom najneskôr po 5. septembri 2014, t. j. v okamihu, keď vlastnila 90,52 % základného imania a 89,41 % hlasovacích práv v spoločnosti Groupe Steria. V tejto súvislosti treba uviesť, že pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa člena konzorcia, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov a ktoré neboli poskytnuté, hoci verejný obstarávateľ ich poskytnutie vyžadoval, je verejný obstarávateľ povinný vylúčiť takéhoto člena zo zadania zákazky po tom, ako zistí, že uvedené informácie neboli poskytnuté (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2014, Flying Holding a i./Komisia, T‑91/12 a T‑280/12, EU:T:2014:832, bod 75).
103 Po druhé, pokiaľ ide o zákaz kontaktovať Parlament počas postupu, ktorý je stanovený vo výzve na predkladanie ponúk v rámci postupu verejného obstarávania, je pravda, že nadväzovanie kontaktu medzi uchádzačmi a Parlamentom je zakázané okrem výnimočných prípadov uvedených vo výzve. Tento zákaz však treba vykladať primeraným spôsobom. Jeho hlavným cieľom je zabrániť uplatňovaniu akéhokoľvek vplyvu pri hodnotení a úprave ponúk. Toto konštatovanie vyplýva zo skutočnosti, že akýkoľvek kontakt z iniciatívy uchádzačov po otváraní ponúk je zakázaný, pričom takým prípadom nie sú kontakty z iniciatívy Parlamentu.
104 Také informácie, o aké ide v prejednávanej veci, a to informácie o tom, že žalobkyňa nadobudla podiely v spoločnosti, ktorá je členom konzorcia, ktoré predložilo ponuku na časť, ktorá je nezlučiteľná s iným časťami, na ktoré konzorciá, ktorých je žalobkyňa členom, predložili takisto ponuky, pritom jednoznačne spadajú pod výnimočné okolnosti, ktoré nepatria do pôsobnosti zákazu kontaktovať Parlament počas postupu, a to tým viac, že uvedené okolnosti sa týkajú dodržania základných podmienok stanovených v súťažných podkladoch. Ako bolo uvedené v bode 98 vyššie, vo formulári č. 4 priloženom k súťažným podkladom bolo jasne stanovené, že uchádzači majú povinnosť bezodkladne nahlásiť akúkoľvek situáciu, ktorá môže viesť ku konfliktu záujmov.
105 V dôsledku toho kontakt s Parlamentom, ktorého cieľom je informovať ho o existencii skutočností, ktoré by mohli viesť k riziku konfliktu záujmov v prípade jedného člena viacerých konzorcií, nemá za cieľ upraviť ponuky predložené uvedenými konzorciami v ich prospech ani ovplyvniť Parlament v rámci konkrétneho hodnotenia ponúk. Práve naopak tieto informácie by Parlamentu umožnili posúdiť s úplnou znalosťou veci to, či sú ponuky v súlade s podmienkami stanovenými v súťažných podkladoch. Z toho vyplýva, že žalobkyňa nemôže platne tvrdiť, že nebolo možné kontaktovať Parlament z dôvodu zákazu kontaktovať ho počas postupu.
106 Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého konzorciá IBI IUS a STEEL, ktorých je žalobkyňa členom, informovali Parlament o situácii vo vhodnom čase, treba konštatovať, že až listami konzorcií IBI IUS a STEEL a spoločnosti Steria Benelux z 21. novembra 2014 v rámci odpovede na listy Parlamentu z 19. novembra 2014 týkajúce sa prerušenia postupu verejného obstarávania bol Parlament informovaný o procese zbližovania medzi spoločnosťami Sopra Group a Groupe Steria. Navyše v listoch z 21. novembra 2014 je spresnené, že tieto informácie boli poskytnuté len preto, že konzorciá IBI IUS a STEEL a spoločnosť Steria Benelux boli neformálne upozornené na to, že toto zbližovanie bolo možným dôvodom rozhodnutia o prerušení.
107 V tomto kontexte žalobkyňa nemôže platne tvrdiť, že konzorciá, ktorých je členom, konali vo vhodnom čase a zo svojej vlastnej iniciatívy s cieľom napraviť nesplnenie ich povinnosti poskytnúť Parlamentu povinné informácie v požadovanom čase.
108 Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že o tom, že Steria Benelux sa zúčastnila postupu týkajúceho sa časti č. 4, sa dozvedela až v októbri a novembri. V tejto súvislosti stačí konštatovať, že nesplnenie svojej povinnosti poskytnúť informácie vyžadované verejným obstarávateľom nemôže odôvodniť poukázaním na absenciu náležitej starostlivosti z jej strany. Neposkytnutie takýchto informácií sa týka tak úmyselných konaní, ako aj konaní, ku ktorým došlo z nedbanlivosti (pozri analogicky rozsudok z 26. septembra 2014, Flying Holding a i./Komisia, T‑91/12 a T‑280/12, EU:T:2014:832, bod 75).
109 Po piate, pokiaľ ide o tlačovú správu z 8. apríla 2014 o prípadnom zlúčení spoločností Sopra Group a Groupe Steria, ako aj o to, že Parlament si údajne nesplnil svoju povinnosť podrobne hodnotiť ponuky a uchádzačov, z formulára č. 4 písm. h) priloženého k súťažným podkladom, ako aj zo znenia článku 107 ods. 1 písm. b) rozpočtového nariadenia jasne vyplýva, že žalobkyňa mala povinnosť informovať Parlament o zbližovaní spoločností Sopra Group a Groupe Steria. Uvedená tlačová správa však nebola určená Parlamentu a žalobkyňa ani uvedené konzorciá, ktorých je členom, mu ju neoznámili. Okrem toho, ako vyplýva z bodu 106 vyššie, tieto konzorciá informovali Parlament o uvedenom zbližovaní až 21. novembra 2014 v odpovedi na listy Parlamentu z 19. novembra 2014.
110 V dôsledku toho treba túto výhradu žalobkyne zamietnuť.
111 Po šieste žalobkyňa tvrdí, že neexistencia rizika konfliktu záujmov, ktoré netreba oznámiť verejnému obstarávateľovi, bola preukázaná tým, že Parlament začal rokovacie konanie PE/ITEC‑NPE‑15.8. V tejto súvislosti treba uviesť, že cieľ tohto konania bol čiastočne podobný cieľu verejného obstarávania na služby uvedené v časti č. 3. Podľa žalobkyne v rámci uvedeného rokovacieho konania nebolo stanovené nijaké ustanovenie o nezlučiteľnosti.
112 V tomto kontexte z judikatúry vyplýva, že hoci rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ začať len vo výnimočných situáciách, akými sú nesprávne alebo neprijateľné ponuky predložené ako odpoveď na otvorenú a predčasne ukončenú súťaž, stanovených v článku 135 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia, nič to nemení na skutočnosti, že ide o konanie samostatné a odlišné od všetkých ostatných postupov verejného obstarávania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. októbra 2015, Direct Way a Direct Way Worldwide/Parlament, T‑126/13, EU:T:2015:819, bod 67 a citovanú judikatúru). Podľa uvedenej judikatúry tak verejné obstarávanie a rokovacie konanie PE/ITEC‑NPE‑15.8 nie sú prepojené. Z toho vyplýva, že podmienky stanovené v rámci uvedeného konania sa nemôžu dotknúť verejného obstarávania. V dôsledku toho sa žalobkyňa nemôže platne odvolávať na toto konanie s cieľom preukázať, že v prejednávanej veci neexistovalo riziko konfliktu záujmov a že nebolo potrebné naň upozorniť verejného obstarávateľa.
113 Z toho vyplýva, že Parlament postupoval správne, keď vylúčil žalobkyňu zo zadania zákazky a v dôsledku toho zamietol ponuky konzorcií IBI IUS a STEEL z dôvodu porušenia povinnosti podľa článku 107 ods. 1 písm. b) rozpočtového nariadenia, a to povinnosti poskytnúť Parlamentu informácie o skutočnostiach, ktoré by mohli viesť ku konfliktu záujmov, pokiaľ ide o žalobkyňu.
114 Je preto potrebné zamietnuť prvú časť jediného žalobného dôvodu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prvý dôvod uvedený v napadnutých rozhodnutiach.
O druhej časti založenej na porušení zásad transparentnosti, proporcionality a rovnosti zaobchádzania podľa článku 102 ods. 1 rozpočtového nariadenia
115 Podľa žalobkyne Parlament porušil článok 102 ods. 1 rozpočtového nariadenia, čo vyplýva z určitého počtu zistení.
116 Po prvé podľa žalobkyne bolo v prejednávanej veci potrebné vykonať podrobné odôvodnenie a dôkladné prešetrenie, keďže ani súťažné podklady ani rozpočtové nariadenie nestanovovali automatické vylúčenie v prípade existencie potenciálneho konfliktu záujmov. Okrem toho v súlade s článkom 142 delegovaného nariadenia mal Parlament povinnosť posúdiť situáciu pri dodržaní zásady proporcionality.
117 Po druhé žalobkyňa tvrdí, že konzorciá IBI IUS a STEEL našli v prílohe listov, ktoré im Parlament zaslal 18. septembra 2014 a 30. októbra 2014, dve kópie zmlúv na podpis a následné zaslanie späť. Domnieva sa, že konzorciá tieto zmluvy podpísali s tým, že sa spoliehali na to, že Parlament dôsledne preskúmal ponuky. V dôsledku toho žalobkyňa zastáva názor, že Parlament porušil zásady proporcionality a dobrej viery.
118 Žalobkyňa dodáva, že v súlade s článkom I.13 súťažných podkladov a článkom 107 ods. 2 rozpočtového nariadenia mal Parlament povinnosť posúdiť, či treba niektorých uchádzačov vylúčiť. Parlament preto tým, že zadal zákazky konzorciám IBI IUS a STEEL, potvrdil neexistenciu akéhokoľvek konfliktu záujmov z hľadiska svojej povinnosti vykonať dôsledné preskúmanie situácie. Parlament tak porušil zásadu proporcionality z dôvodu, že najprv potvrdil neexistenciu akéhokoľvek dôvodu na vylúčenie.
119 Po tretie žalobkyňa zdôrazňuje, že 15. decembra 2014 konzorcium TEPting navrhlo stiahnutie svojej ponuky na časť č. 4 a že Parlament ho listom z 9. februára 2015 požiadal o súhlas s predĺžením obdobia platnosti tejto ponuky až do 18. februára 2015. Dňa 13. februára 2015 však Parlament akceptoval toto stiahnutie.
120 Parlament tak nielenže prijal stiahnutie ponuky konzorcia TEPting po uplynutí neprimerane dlhej doby, ale takisto prijal napadnuté rozhodnutia s tým, že nechal uplynúť neprimerane dlhú dobu v nadväznosti na oznámenie rozhodnutí z 19. novembra 2014 o prerušení postupu. V dôsledku toho porušil zásadu proporcionality.
121 Navyše za predpokladu, že by došlo k porušeniu súťažných podkladov, Parlament mal tak ako v prípade rozhodnutí týkajúcich sa častí č. 2 a 3 prijať rozhodnutie o vylúčení konzorcia TEPting v prípade časti č. 4 namiesto toho, aby akceptoval návrh na stiahnutie ponuky, ktorú toto konzorcium predložilo v súvislosti s poslednou uvedenou časťou. Podľa žalobkyne ide o nekoherentné rozhodnutia, čo je v rozpore so zásadou transparentnosti.
122 Po štvrté žalobkyňa tvrdí, že Parlament tým, že začal rokovacie konanie PE/ITEC‑NPE‑15.8, aktívne vytvoril potenciálny konflikt záujmov, zatiaľ čo v tom istom okamihu vylúčil konzorciá IBI IUS a STEEL zo zadania zákazky z dôvodu podobného konfliktu záujmov, čo predstavuje zjavné porušenie článku 102 ods. 1 rozpočtového nariadenia.
123 Parlament a vedľajší účastníci konania spochybňujú tvrdenia žalobkyne.
124 V prejednávanej veci treba pripomenúť, že v súlade s článkom 102 ods. 1 rozpočtového nariadenia všetky verejné zákazky financované úplne alebo čiastočne z rozpočtu dodržiavajú zásady transparentnosti, proporcionality, rovnosti zaobchádzania a nediskriminácie a že zásada transparentnosti, ktorej cieľom je v zásade zabezpečiť neexistenciu rizika uprednostňovania a svojvôle zo strany verejného obstarávateľa, vyžaduje, aby všetky podmienky a podrobnosti verejného obstarávania boli v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch jasne, presne a jednoznačne formulované (pozri rozsudok z 26. septembra 2014, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑498/11, neuverejnený, EU:T:2014:831, bod 119 a citovanú judikatúru; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2011, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑86/09, neuverejnený, EU:T:2011:515, bod 63).
125 Po prvé treba navyše konštatovať, že v rámci tejto časti žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza určitý počet tvrdení, ktoré už boli uvedené na podporu prvej časti jediného žalobného dôvodu, a to konkrétne tvrdenia, ktoré sú založené na neexistencii potenciálneho konfliktu záujmov, na povinnosti Parlamentu podrobne preskúmať ponuky a uchádzačov, ako aj na neexistencii akéhokoľvek konfliktu záujmov z dôvodu, že Parlament začal rokovacie konanie PE/ITEC‑NPE‑15.8, a ktoré boli zamietnuté ako nedôvodné v bodoch 95, 109 a 112 vyššie. Tieto tvrdenia treba zamietnuť z tých istých dôvodov.
126 Po druhé, pokiaľ ide o automatické vylúčenie žalobkyne zo zadania zákazky z dôvodu neposkytnutia informácií vyžadovaných verejným obstarávateľom, treba konštatovať, že ako bolo pripomenuté v bode 102 vyššie, Parlament nemal inú možnosť než uplatniť článok 107 ods. 1 písm. b) rozpočtového nariadenia a vylúčiť člena konzorcia, ktorý sa dopustil pochybenia, zo zadania zákazky po tom, čo konštatoval absenciu oznámenia uvedených informácií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2014, Flying Holding a i./Komisia, T‑91/12 a T‑280/12, EU:T:2014:832, bod 75). Ak by Parlament neuplatnil toto opatrenie, mohlo by mu byť vytýkané, že zvýhodnil konzorciá, ktorých členom bola žalobkyňa.
127 Po tretie žalobkyňa nemôže platne tvrdiť, že Parlament tým, že časť č. 2 zadal konzorciu IBI IUS a časť č. 3 konzorciu STEEL, potvrdil, že nedošlo k nijakému porušeniu. Parlament totiž konal na základe neúplných informácií, ktoré boli poskytnuté, a preskúmal svoje rozhodnutie až na základe následných dodatočných informácií, ktoré – ako je uvedené v bode 101 vyššie – bola žalobkyňa povinná poskytnúť.
128 Po štvrté, pokiaľ ide o neexistenciu rozhodnutia týkajúceho sa vylúčenia konzorcia TEPting a údajné porušenie zásad proporcionality a transparentnosti, stačí konštatovať, že toto konzorcium navrhlo stiahnuť svoju ponuku na časť č. 4 a že Parlament tento návrh akceptoval. V dôsledku toho nemôže toto tvrdenie uspieť.
129 Po piate Parlament vo svojich listoch z 19. novembra 2014 výslovne uviedol, že postup v rámci verejného obstarávania bol prerušený s cieľom získať potrebné informácie. Žalobkyňa preto nemôže tvrdiť, že mala dojem, že postup mal ďalej riadne pokračovať.
130 Po šieste Parlamentu nemožno vytýkať, že pred prijatím napadnutých rozhodnutí nechal uplynúť neprimerane dlhú dobu. V tejto súvislosti treba uviesť, že Parlament získal zo strany vedľajších účastníkov konania relevantné informácie 12. novembra 2014 a prerušil postup o sedem dní neskôr. V lehote menej ako tri mesiace od prerušenia postupu Parlament uskutočnil šetrenie týkajúce sa určitého počtu hospodárskych subjektov a prijal uvedené rozhodnutia. Okrem toho v prejednávanej veci skutočnosť, že žalobkyňa alebo konzorciá IBI IUS a STEEL, ktorých bola žalobkyňa členom, neposkytli potrebné informácie včas, sťažila úlohu Parlamentu. Tvrdenie žalobkyne treba preto zamietnuť.
131 Vzhľadom na uvedené úvahy treba zamietnuť druhú časť jediného žalobného dôvodu a v dôsledku toho aj žalobu ako celok.
O trovách
132 Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, znáša vlastné trovy konania a je potrebné uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania Parlamentu v súlade s jeho návrhmi.
133 Okrem toho podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd nariadiť, že vedľajší účastník konania, iný ako tí, ktorí sú uvedení v odsekoch 1 a 2 tohto článku, znáša svoje vlastné trovy konania. V prejednávanej veci je namieste rozhodnúť, že vedľajší účastníci konania znášajú svoje vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol takto:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Sopra Steria Group SA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskym parlamentom.
3. CGI Luxembourg SA a Intrasoft International SA znášajú svoje vlastné trovy konania.
Kanninen | Calvo‑Sotelo Ibáñez‑Martín | Reine |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. apríla 2019.
Podpisy
Obsah