ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
z 18. septembra 2001 (*)
„Žaloba o neplatnosť – Hospodárska súťaž – Platená televízia – Spoločný podnik – Článok 85 Zmluvy ES (teraz článok 81 ES) – Článok 85 ods. 1 Zmluvy – Negatívny atest – Pridružené obmedzenie – Zásada logického uvažovania – Článok 85 ods. 3 Zmluvy – Rozhodnutie o výnimke – Trvanie“
Vo veci T‑112/99,
Métropole télévision (M6), so sídlom v Neuilly-sur-Seine (Francúzsko),
Suez-Lyonnaise des eaux, so sídlom v Nanterre (Francúzsko),
France Télécom, so sídlom v Paríži (Francúzsko),
v zastúpení: D. Théophile, advokát, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
Télévision française 1 SA (TF1), so sídlom v Paríži, v zastúpení: P. Dunaud a P. Elsen, advokáti, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalobcovia,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: É. Gippini Fournier a K. Wiedner, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
CanalSatellite, so sídlom v Paríži, v zastúpení: L. Cohen-Tanugi a F. Brunet, advokáti, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie článkov 2 a 3 rozhodnutia Komisie 1999/242/ES z 3. marca 1999 týkajúceho sa konania podľa článku 85 Zmluvy ES (IV/36.237 – TPS) (Ú. v. ES L 90, s. 6),
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (tretia komora),
v zložení: predseda komory J. Azizi, sudcovia K. Lenaerts a M. Jaeger,
tajomník: D. Christensen, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. januára 2001,
vyhlásil tento
Rozsudok
Všeobecný rámec veci
A – Opis transakcie
1 Táto vec sa vzťahuje na rozhodnutie Komisie 1999/242/ES z 3. marca 1999 týkajúce sa konania podľa článku 85 Zmluvy ES (IV/36.237 – TPS) (Ú. v. ES L 90, s. 6) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), pokiaľ ide o založenie spoločnosti Télévision par satellite (ďalej len „TPS“), ktorej predmetom činnosti je koncipovať, vyvíjať a vysielať digitálne a satelitom ponuku platených televíznych programov a služieb pre frankofónnych televíznych divákov v Európe (odôvodnenie č. 76 napadnutého rozhodnutia).
2 Táto spoločnosť, ktorá bola založená vo forme verejnej obchodnej spoločnosti podľa francúzskeho práva šiestimi veľkými francúzskymi spoločnosťami pôsobiacimi v odvetví televízie [Métropole télévision (M6), Télévision française 1 SA (TF1), France 2 a France 3] a odvetví telekomunikácie a káblovej distribúcie (France Télécom a Suez-Lyonnaise des eaux), vstupuje ako nový účastník na trhy, na ktorých silne dominuje tradičný operátor, a to spoločnosť Canal+ a jej dcérska spoločnosť CanalSatellite.
B – Dotknuté trhy a ich štruktúra
3 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že hlavný trh výrobkov dotknutý založením TPS je trh platenej televízie (odôvodnenia č. 23 a 24 napadnutého rozhodnutia). Transakcia sa okrem toho dotýka trhu nadobúdania vysielacích práv a trhu obchodovania s tematickými kanálmi.
4 Pokiaľ ide o dotknutý geografický trh, žalovaná upresnila v napadnutom rozhodnutí, že v čase prijatia tohto rozhodnutia sa tieto rôzne trhy museli posudzovať na vnútroštátnej úrovni, takže sa v prejednávanej veci obmedzujú na Francúzsko (odôvodnenia č. 40 až 43 napadnutého rozhodnutia).
1. Trh platenej televízie vo Francúzsku
5 Ako vyplýva z odôvodnenia 25 napadnutého rozhodnutia, tento trh predstavuje trh výrobkov, ktorý sa odlišuje od trhu voľne prístupnej televízie (nazývanej aj „voľne šírená televízia“). Na rozdiel od posledného menovaného trhu, kde obchodný vzťah vzniká medzi vysielateľom a zadávateľom reklamy, v prípade trhu platenej televízie existuje vzťah medzi vysielateľom a televíznym divákom ako predplatiteľom. Podmienky hospodárskej súťaže na týchto dvoch trhoch sú preto odlišné.
6 Napadnuté rozhodnutie takisto upresňuje, že v čase jeho prijatia trh platenej televízie zahŕňal tri spôsoby vysielania (terestriálny, satelitný a káblový) a že tieto rôzne spôsoby vysielania nepredstavujú rozličné trhy (odôvodnenie č. 30 napadnutého rozhodnutia).
7 Najstarším operátorom na trhu platenej televízie vo Francúzsku je spoločnosť Canal+, ktorá má veľmi dobré meno, ako aj vysoko rozvinuté know-how v oblasti riadenia (odôvodnenie č. 44 napadnutého rozhodnutia). Skupina Canal+ pôsobí aj v odvetví káblovej distribúcie, pretože kontroluje sieť NumériCâble. Navyše Canal+ prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti CanalSatellite ponúka súbor platených kanálov prostredníctvom satelitu v digitálnej kvalite (ďalej len „digitálny súbor“) (odôvodnenie č. 46 napadnutého rozhodnutia). Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že „čo sa týka počtu predplatiteľov, skupina Canal+ vrátane prémiového kanála Canal+, CanalSatellite a siete Numéricâble predstavovala koncom júna 1998 približne 70 % francúzskeho trhu platenej televízie“ (odôvodnenie č. 47).
8 Ďalší operátor na trhu platenej televízie, spoločnosť AB-Sat, bola založená v apríli 1996 francúzskou skupinou AB, ktorej základná činnosť spočíva vo výrobe programov a distribúcii televíznych práv. AB-Sat mala koncom júna 1998 100 000 predplatiteľov (odôvodnenie č. 49 napadnutého rozhodnutia).
9 Nakoniec spoločnosť TPS mala koncom júla 1998 457 000 predplatiteľov a predpokladala 600 000 predplatiteľov na koniec roka 1998 (odôvodnenie č. 50 napadnutého rozhodnutia).
2. Trh nadobúdania vysielacích práv, najmä v oblasti filmov a športu
10 Keďže filmy a šport predstavujú dva ťažiskové výrobky platenej televízie, nadobudnutie vysielacích práv na takéto programy je nevyhnutné na vytvorenie dostatočne príťažlivej ponuky, ktorá by presvedčila budúcich predplatiteľov, aby platili za príjem televíznych služieb (odôvodnenie č. 34 napadnutého rozhodnutia).
11 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že hlavnými konkurentmi TPS na tomto trhu, a zvlášť v oblasti nadobúdania vysielacích práv na americké a francúzske filmy a na športové udalosti, sú Canal+ a tematické kanály, v ktorých má Canal+ podiel (odôvodnenie č. 58 napadnutého rozhodnutia). Komisia ďalej v napadnutom rozhodnutí upresňuje, že „skupina Canal+ má na tomto trhu zvlášť silné postavenie“ a že spoločnosť AB-Sat, ako aj všeobecné kanály sú na ňom tiež prítomné (už citované odôvodnenie).
3. Trh obchodovania a prevádzkovania tematických kanálov
12 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tematické kanály sú nevyhnutné pri tvorbe príťažlivých ponúk platenej televízie a že trh obchodovania a prevádzkovania tematických kanálov zažíva vo Francúzsku veľkú expanziu najmä z dôvodu zavedenia digitálnej technológie (odôvodnenia č. 37 až 39 a č. 65 až 69 napadnutého rozhodnutia).
13 Pokiaľ ide o štruktúru trhu, napadnuté rozhodnutie upresňuje:
„Od príchodu satelitných platforiem majú všetci aktéri platenej televízie podiely v tematických kanáloch prevádzkovaných na trhu. Počet podielov, ktoré majú hlavní aktéri na tomto trhu, je dosť homogénny. Skupina Canal+ je však dôležitým aktérom, pretože má podiely v najstarších kanáloch, ktorým sa podarilo najviac preniknúť na trh káblovej televízie a ktoré majú najvyšší počet predplatiteľov.“ (Odôvodnenia č. 67 a 68 napadnutého rozhodnutia.)
C – Oznámenie a oznámené dohody
14 Založenie TPS bolo najskôr predmetom kontaktov so žalovanou v priebehu leta 1996 na účely oznámenia podľa nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi [Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 1, naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164)] (odôvodnenie č. 1 napadnutého rozhodnutia). Keďže však boli spoločnosti, ktoré sa zúčastnili na založení TPS, žalovanou informované, že TPS nie je spoločným podnikom v zmysle podniku podliehajúceho spoločnej kontrole jeho spoločníkov, 18. októbra 1996 oznámili transakciu, aby mohli získať negatívny atest alebo subsidiárne, výnimku podľa nariadenia Rady (EHS) č. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho články 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) (už citované odôvodnenie).
15 Oznámené dohody sú štyri. Základné zásady, ktoré upravujú fungovanie TPS, sú obsiahnuté v dohovore z 11. a 18. apríla 1996 (ďalej len „dohovor“); neskôr boli konkretizované a upravené v dohode spoločníkov podpísanej 19. júna 1996, ako aj v štatútoch spoločnosti TPS a spoločnosti TPSG, podpísaných v ten istý deň (odôvodnenie č. 70 napadnutého rozhodnutia). Dohody boli uzavreté na desať rokov (odôvodnenie č. 71 napadnutého rozhodnutia).
16 Tri doložky stanovené týmito dohodami zvlášť upútali pozornosť žalovanej v napadnutom rozhodnutí. Po prvé ide o doložku o zákaze konkurencie, po druhé o doložku týkajúcu sa tematických kanálov a po tretie o doložku výhradnosti.
1. Doložka o zákaze konkurencie
17 Táto doložka je prevzatá do článku 11 dohovoru a článku 5.3 vyššie uvedenej dohody spoločníkov a bola upresnená na žiadosť žalovanej dodatkom zo 17. septembra 1998. Je formulovaná takto:
„Okrem prípadov existujúcich v čase uzavretia dohôd a okrem predaja nových programov a služieb, ktoré neboli predmetom zmlúv s TPS, sa zmluvné strany zaväzujú, že nebudú mať akýmkoľvek spôsobom podiel, priamy alebo nepriamy, a tak dlho, ako zostanú akcionármi TPS, v spoločnostiach, ktorých predmetom činnosti alebo podnikania je vysielanie a obchodovanie s ponukou platených digitálnych alebo satelitných audiovizuálnych programov a služieb určených európskym frankofónnym domácnostiam.“ (Odôvodnenie č. 77 napadnutého rozhodnutia.)
2. Doložka týkajúca sa tematických kanálov
18 Článok 6 dohovoru (pod názvom „Programy a služby digitálnej ponuky“) a článok 5.4 vyššie uvedenej dohody spoločníkov stanovujú, že TPS disponuje právom prednosti a právom konečného odmietnutia, pokiaľ ide o výrobu tematických kanálov a televíznych služieb svojimi akcionármi. Táto doložka znie takto:
„Aby boli TPS poskytnuté programy potrebné na jej činnosť, každá zo zmluvných strán sa zaväzuje prednostne ponúknuť TPS kanály a služby, ktoré prevádzkuje alebo pri ktorých disponuje rozhodovacou právomocou v rámci vydavateľskej spoločnosti, ako aj tie, ktoré môže vytvoriť. TPS takisto disponuje právom konečného odmietnutia alebo prijatia, za najlepších podmienok ponúknutých konkurentmi, všetkých služieb alebo kanálov, ktoré akcionári TPS ponúknu tretím osobám. V prípade ich prevzatia, či už na výhradnom, alebo bezvýhradnom základe, TPS uplatní na tieto služby finančné a zmluvné podmienky prinajmenšom rovnocenné podmienkam, ktorým by tieto programy a služby podliehali inde.
Pokiaľ ide o prevzatie týchto kanálov a služieb, TPS slobodne a na základe svojho vlastného uváženia rozhodne o ich začlenení alebo nezačlenení do svojej digitálnej ponuky, na výhradnom alebo bezvýhradnom základe, pričom zmluvné strany potvrdzujú, že ich cieľom je môcť výhradne disponovať kanálmi a službami v digitálnej ponuke TPS.“ (Odôvodnenia č. 78 a 79 napadnutého rozhodnutia.)
3. Doložka výhradnosti
19 Napokon článok 6 dohovoru stanovuje, že všeobecné kanály, ktoré sa zúčastnili na založení a začatí činnosti TPS, teda M6, TF1, France 2 a France 3, bude vysielať výhradne TPS (odôvodnenie č. 81 napadnutého rozhodnutia). TPS prevezme technické náklady spojené s ich prenosom a vysielaním, ale nebude za ne uhrádzať odmenu (už citované odôvodnenie).
D – Napadnuté rozhodnutie
20 Dňa 3. marca 1999 žalovaná prijala napadnuté rozhodnutie.
21 Ako vyplýva z článku 1 tohto rozhodnutia, žalovaná sa domnievala, že na základe informácií, ktorými disponuje, nie je potrebné začať konanie podľa článku 85 ods. 1 Zmluvy ES (teraz článok 81 ods. 1 ES) s ohľadom na založenie TPS.
22 Naproti tomu, pokiaľ ide zmluvné doložky opísané v bodoch 17 až 19 vyššie, žalovaná dospela k záveru, že:
– pokiaľ ide o doložku o zákaze konkurencie, nie je potrebné začať konanie vo vzťahu k tejto doložke počas doby troch rokov, teda do 15. decembra 1999 (článok 2 napadnutého rozhodnutia),
– pokiaľ ide o doložku výhradnosti, ako aj doložku týkajúcu sa tematických kanálov, tieto ustanovenia môžu byť predmetom výnimky podľa článku 85 ods. 3 Zmluvy po dobu troch rokov, teda do 15. decembra 1999 (článok 3 napadnutého rozhodnutia).
Konanie a návrhy účastníkov konania
23 Žalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 10. mája 1999 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
24 Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. novembra 1999 spoločnosť CanalSatellite podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov Komisie.
25 Uznesením z 31. januára 2000 predseda tretej komory Súdu prvého stupňa vyhovel tomuto návrhu a čiastočne vyhovel žiadosti o dôverné nakladanie s niektorými údajmi nachádzajúcimi sa v žalobe a v jej prílohách, podanej žalobcami.
26 Vedľajší účastník konania podal svoje vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania 24. marca 2000. Komisia, TF1 a M6 podali svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu 4., 5. a 8. mája 2000.
27 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania. V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 svojho rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania, aby odpovedali na písomné otázky, a žalovanú, aby predložila listinu. Účastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovenej lehote.
28 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky Súdu prvého stupňa boli vypočuté počas pojednávania, ktoré sa konalo 18. januára 2001.
29 Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia,
– zaviazal žalovanú a vedľajšieho účastníka konania in solidum na náhradu trov konania.
30 Žalovaná a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
Právny stav
A – O prípustnosti žaloby
1. Tvrdenia účastníkov konania
31 Žalovaná, v tomto ohľade podporovaná vedľajším účastníkom konania, namieta neprípustnosť žaloby podanej žalobcami. Uvádza totiž, že podľa ustálenej judikatúry sú napadnuteľné len akty, ktoré sú spôsobilé vyvolať záväzné právne účinky zasahujúce do záujmov žalobcov. Takisto pripomína, že ako vyplýva z rozsudkov Súdu prvého stupňa zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia (T‑138/89, Zb. s. II‑2181, bod 31), a z 22. marca 2000, Coca-Cola/Komisia (T‑125/97 a T‑127/97, Zb. s. II‑1733, bod 79), len výrok aktu je spôsobilý vyvolať právne účinky, a v dôsledku toho spôsobiť ujmu. Naproti tomu odôvodnenie daného rozhodnutia môže podliehať preskúmaniu zákonnosti súdom Spoločenstva len v rozsahu, v akom, ako odôvodnenie aktu spôsobujúceho ujmu, predstavuje nevyhnutnú oporu jeho výroku.
32 Podľa žalovanej však výrok takého rozhodnutia o udelení negatívneho atestu a výnimky, aké je napadnuté v rámci tejto žaloby, nespôsobuje jeho adresátovi ujmu. Preto je žaloba o neplatnosť podaná žalobcami neprípustná.
33 Žalovaná sa domnieva, že tento záver je o to nevyhnutnejší, že po 15. decembri 1999 napadnuté rozhodnutie stratilo všetky právne účinky, ktoré vyvolávalo. Záujem na tejto veci je preto čisto teoretický.
34 Žalobcovia popierajú, že prejednávaná žaloba je neprípustná. Uvádzajú, že napadnuté rozhodnutie má právne účinky, ktoré zasahujú do ich záujmov (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 9), pretože negatívny atest a výnimka sa udeľujú len na dobu troch rokov. Okrem toho pripomínajú, že v rozsudku Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia (T‑374/94, T‑375/94, T‑384/94 a T‑388/94, Zb. s. II‑3141), ktorý sa tiež týkal žalôb o neplatnosť proti rozhodnutiu o výnimke podanej adresátmi tejto výnimky, boli žaloby vyhlásené za prípustné.
2. Posúdenie Súdom prvého stupňa
35 Je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry právnymi aktmi alebo rozhodnutiami, proti ktorým možno podať žalobu o neplatnosť podľa článku 173 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 230 ES), sú opatrenia so záväznými právnymi účinkami, ktoré môžu zasiahnuť do záujmov žalobcu tým, že podstatne zmenia jeho právne postavenie (rozsudky Súdneho dvora IBM/Komisia, už citovaný v bode 34 vyššie, bod 9, a z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia, C‑68/94 a C‑30/95, Zb. s. I‑1375, bod 62; rozsudky Súdu prvého stupňa zo 4. marca 1999, Assicurazioni Generali a Unicredito/Komisia, T‑87/96, Zb. s. II‑203, bod 37, a Coca-Cola/Komisia, už citovaný v bode 31 vyššie, bod 77).
36 Každá fyzická alebo právnická osoba je teda oprávnená podať žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu inštitúcie Spoločenstva, ktorým sa čiastočne alebo úplne nevyhovelo presnému a jasnému návrhu tejto osoby, patriacemu do právomoci uvedenej inštitúcie (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o návrh na základe článku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 17, rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 1977, Metro/Komisia, 26/76, Zb. s. 1875, bod 13). V takejto situácii totiž čiastočné alebo úplné zamietnutie návrhu vyvoláva záväzné právne účinky, ktoré môžu zasiahnuť do záujmov jeho autora.
37 Vo svetle týchto zásad je potrebné overiť, či je táto žaloba o neplatnosť prípustná.
38 V prejednávanej veci žalobcovia oznámili žalovanej dohody týkajúce sa založenia TPS a obmedzení, ktoré považovali za pridružené k tejto transakcii, aby mohli získať negatívny atest podľa článku 2 nariadenia č. 17 na celé trvanie týchto dohôd, teda na dobu desiatich rokov, alebo ak to nie je možné, tak podľa článku 4 ods. 1 toho istého nariadenia individuálnu výnimku rovnakého trvania.
39 Z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tak negatívny atest týkajúci sa doložky o zákaze konkurencie (článok 2), ako aj individuálna výnimka týkajúca sa doložky výhradnosti a doložky týkajúcej sa tematických kanálov (článok 3) sa udeľujú len na dobu troch rokov.
40 Z tohto obmedzenia trvania negatívneho atestu a výnimky stanovenej vo vyššie uvedených článkoch 2 a 3 vyplýva, že žalobcovia požívajú právnu istotu vyplývajúcu z takýchto rozhodnutí len po omnoho kratšiu dobu, než s ktorou na začiatku počítali. Okrem toho žalobcovia potvrdili bez akýchkoľvek protirečení zo strany žalovanej, že tento skutkový stav sa dotkol aj výpočtu výnosnosti investícií, ktoré viedli k uzavretiu oznámených dohôd.
41 Táto časť výroku napadnutého rozhodnutia teda vyvoláva záväzné právne účinky spôsobilé zasiahnuť do záujmov žalobcov.
42 V tomto ohľade nie je dôležité, že žalobcovia by prípadne mohli po opätovnom oznámení sporných opatrení získať nový negatívny atest alebo výnimku na kratšiu, rovnako dlhú, ba dokonca dlhšiu dobu, než získali pôvodne. Keďže už teraz nedisponujú právnou istotou, ktorú by mali, ak by negatívny atest a výnimky stanovené v článkoch 2 a 3 napadnutého rozhodnutia boli udelené na obdobie desať rokov, ich záujmy sú určite zasiahnuté touto časťou výroku napadnutého rozhodnutia.
43 Nakoniec je potrebné pripomenúť, že na rozdiel od návrhov vo veciach, ktoré viedli k rozsudkom NBV a NVB/Komisia a Coca-Cola/Komisia, už citovaným v bode 31 vyššie, žaloba o neplatnosť podaná žalobcami sa vzťahuje na výrok, a nie na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Vo svojich návrhoch žalobcovia navrhujú zrušenie článkov 2 a 3 napadnutého rozhodnutia. Okrem toho, hoci je pravda, že Súd prvého stupňa v už citovanom rozsudku NBV a NVB/Komisia (bod 32) rozhodol, že rozhodnutím o negatívnom ateste „sa vyhovuje navrhovateľovi a svojou povahou nie je spôsobilé zmeniť jeho právne postavenie, ani mu spôsobiť ujmu“, je potrebné pripomenúť, že vo veci, ktorá viedla k uvedenému rozsudku, bol negatívny atest udelený na dobu, ktorá zodpovedala dobe požadovanej zúčastnenými stranami. Naproti tomu, ako bolo pripomenuté vyššie, v prejednávanej veci je negatívny atest udelený len na dobu troch rokov, pričom žalobcovia žiadali, aby to bolo na dobu desiatich rokov.
44 Z vyššie uvedeného vyplýva, že prejednávaná žaloba je prípustná.
B – O veci samej
45 Súd prvého stupňa sa rozhodol najskôr preskúmať žalobné dôvody smerujúce k zrušeniu článku 3 napadnutého rozhodnutia, teda tie dôvody, ktoré sa vzťahujú na doložku výhradnosti a doložku týkajúcu sa tematických kanálov. Potom sa bude Súd prvého stupňa venovať skúmaniu žalobného dôvodu uvádzaného proti článku 2 napadnutého rozhodnutia, vzťahujúceho sa na doložku o zákaze konkurencie.
1. O žalobných dôvodoch smerujúcich k zrušeniu článku 3 napadnutého rozhodnutia
46 Pokiaľ ide o článok 3 napadnutého rozhodnutia, žalobcovia uvádzajú dva žalobné dôvody založené na porušení ustanovení článku 85 ods. 1 a 3 Zmluvy. V rámci prvého žalobného dôvodu uvádzajú, že žalovaná porušila článok 85 ods. 1 Zmluvy, keďže sa domnievajú, že doložka výhradnosti a doložka týkajúca sa tematických kanálov nepredstavujú obmedzenia hospodárskej súťaže v zmysle tohto ustanovenia, a subsidiárne, že tieto záväzky musia byť označené ako obmedzenia pridružené k založeniu TPS. V rámci druhého žalobného dôvodu sa žalobcovia domnievajú, že žalovaná porušila článok 85 ods. 3 Zmluvy tým, že nesprávne uplatnila kritériá výnimky stanovené týmto ustanovením, a dopustila sa nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o trvanie výnimky.
a) O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 85 ods. 1 Zmluvy
i) O hlavnej argumentácii založenej na tom, že doložka výhradnosti a doložka týkajúca sa tematických kanálov nepredstavujú obmedzenia hospodárskej súťaže v zmysle článku 85 ods. 1 Zmluvy
47 Žalobcovia uvádzajú, že žalovaná pri konštatovaní v napadnutom rozhodnutí, že doložka výhradnosti a doložka týkajúca sa tematických kanálov predstavujú obmedzenia hospodárskej súťaže v zmysle článku 85 ods. 1 Zmluvy, na jednej strane vychádzala z nesprávneho posúdenia a na druhej strane nesprávne uplatnila toto ustanovenie.
48 Žalovaná, podporovaná vedľajším účastníkom konania, popiera dôvodnosť týchto žalobných dôvodov.
– O žalobnom dôvode založenom na existencii nesprávneho posúdenia
– Tvrdenia účastníkov konania
49 Žalobcovia uvádzajú, že na účely zistenia obmedzenia hospodárskej súťaže vyplývajúceho z doložky výhradnosti sa žalovaná snažila v odôvodneniach č. 102 až 107 napadnutého rozhodnutia preukázať, že všeobecné kanály sú pre televíznych divákov príťažlivé a že táto doložka znemožnila konkurentom TPS prístup k takýmto programom. Preto je podľa žalobcov toto určenie založené na nesprávnych posúdeniach.
50 V prvom rade totiž tvrdia, že zistenie, podľa ktorého sa príťažlivosť všeobecných kanálov v ponuke TPS vysvetľuje existenciou tieňových zón vo Francúzsku, teda zón, kde má terestriálny príjem týchto kanálov zlú alebo nedostatočnú kvalitu, je nesprávne. Podľa žalobcov údaje v štúdii uskutočnenej inštitútom Médiamétrie v novembri/decembri 1997 týkajúcej sa dvojmesačného sledovania spustenia (ďalej len „štúdia Médiamétrie“), citované žalovanou, sú nesprávne a nezohľadňujú skutočnosť, že takmer všetci Francúzi prijímajú TF1, France 2 a France 3 v dobrých podmienkach. Na podporu tohto tvrdenia žalobcovia na pojednávaní uviedli, že na jednej strane štúdia Médiamétrie neuvádza, podľa akých metodologických zásad bola vypracovaná, a na druhej strane, že kvalita vysielania televíznych programov francúzskymi televíznymi kanálmi je preverovaná každých päť rokov Conseil supérieur de l’audiovisuel (Vyššia audiovizuálna rada) v rámci konania o povolení alebo predĺžení povolenia.
51 V druhom rade žalobcovia pripomínajú, že v rozpore s tým, čo uvádza žalovaná v napadnutom rozhodnutí, z prieskumov trhu vyplýva, že televízni diváci sa rozhodujú pre TPS skôr z dôvodu bohatstva ponuky ako z dôvodu príjmu všeobecných kanálov v digitálnej kvalite.
52 V treťom rade sa žalobcovia domnievajú, že tvrdenie žalovanej, podľa ktorého dva ďalšie digitálne súbory, teda CanalSatellite a AB-Sat, mohli byť úspešne spustené bez výhradného vysielania všeobecných kanálov, je v prejednávanej veci irelevantné. Uvádzajú totiž, že na jednej strane CanalSatellite ťažil v čase svojho spustenia z viacerých výhradných práv na vysielanie filmov a športu, pričom ešte stále má výhradné právo na vysielanie kanálu Canal+, a že na druhej strane AB‑Sat sa etabloval na inom segmente trhu.
53 Žalobcovia v poslednom rade uvádzajú, že v rozpore s tým, čo určila žalovaná v napadnutom rozhodnutí, skutočnosť, že štyri všeobecné kanály, ktoré predstavujú 90 % všetkých televíznych divákov a približne 75 % divákov káblovej televízie, vysiela výhradne TPS, nemusí znamenať, že prístup konkurentov k programom týchto kanálov je obmedzený. Podotýkajú, že trh voľne šírenej televízie a trh platenej televízie sú dva odlišné trhy, takže medzi nimi nemôže existovať príčinná súvislosť. Ďalej podľa žalobcov nie je isté, že v prípade, že by sa štyri všeobecné kanály nepodieľali na založení TPS, tak by sa zaviazali k účasti na inom digitálnom súbore. Okrem toho poznamenávajú, že ako ukazuje situácia v iných európskych krajinách, kde má jeden operátor monopolné postavenie na trhu platenej televízie, nový vstup na trh platenej televízie vo Francúzsku už nie je možný.
54 Žalovaná, podporovaná vedľajším účastníkom konania, popiera, že zistenie v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého výhradné právo na vysielanie štyroch všeobecných kanálov predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže, spočíva na nesprávnych posúdeniach.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
55 Je potrebné uviesť, že štyri skutkové okolnosti, ktoré uvádzajú žalobcovia, aby preukázali, že zistenie žalovanej o obmedzení hospodárskej súťaže doložkou výhradnosti spočíva na nesprávnych posúdeniach, sú nesprávne alebo irelevantné.
56 Treba teda zdôrazniť, že pri nedostatku dôkazov, ktoré podporujú ich tvrdenia, nemožno súhlasiť so žalobcami, keď tvrdia, že údaje štúdie Médiamétrie o existencii tieňových zón vo Francúzsku, ktoré boli prevzaté do odôvodnenia č. 104 napadnutého rozhodnutia, sú nesprávne a že takmer všetci televízni diváci vo Francúzsku prijímajú TF1, France 2 a France 3 v dobrých podmienkach.
57 Vedľajší účastník konania totiž na pojednávaní upresnil bez toho, aby žalobcovia protirečili, že inštitút Médiamétrie je jediným prieskumným inštitútom vo Francúzsku, ktorý vypracúva štúdie o sledovanosti, a že na tieto štúdie odkazujú všetky francúzske televízne kanály, ktoré ich používajú najmä na výpočet príjmov z reklamy.
58 Navyše v rozpore s tým, čo tvrdia žalobcovia, kontroly vykonávané každých päť rokov Conseil supérieur de l'audiovisuel v rámci konania o povolení alebo predĺžení povolenia nie sú dôkazom nesprávnosti týchto údajov. Ako medzi iným priznali na pojednávaní, kontrola vykonávaná touto Radou sa týka len kvality vysielania televíznych kanálov, a nie kvality príjmu kanálov francúzskymi televíznymi divákmi.
59 Je takisto namieste pripomenúť, že existencia významných tieňových zón vo Francúzsku, na ktorú poukázala štúdia Médiamétrie, sa zdá byť potvrdená prieskumom trhu vykonaným žalobcami, pretože z tejto štúdie vyplýva, že opýtané osoby sú predplatiteľmi TPS preto, „aby mohli prijímať národné kanály v dobrej kvalite“.
60 Okrem toho žalovaná v napadnutom rozhodnutí jasne upresnila, že údaje uverejnené v štúdii Médiamétrie majú pre ňu „len informatívnu hodnotu, pretože okrem štyroch všeobecných kanálov vysielaných výlučne na TPS sa tieto údaje týkajú aj Arte a Cinquième, ktorých miera inicializácie je 80,6 % domácností ako aj terestriálne šírený Canal+, ktorý približne… domácností prijíma v zlých podmienkach“ (odôvodnenie č. 104 napadnutého rozhodnutia).
61 V druhom rade treba poukázať na to, že skutočnosť, že podľa rôznych prieskumov trhu objednaných TPS (najmä prieskum BVA) motivácia osôb, ktoré si predplatili TPS, súvisí skôr s bohatosťou jeho ponuky a nie s možnosťou prijímať aj všeobecné kanály, ako to tvrdia žalobcovia, nevyvracia tvrdenie žalovanej. Keďže totiž programy všeobecných kanálov umožňujú obohatiť ponuku TPS, prispievajú tým k príťažlivosti tejto ponuky. Navyše, ako bolo skonštatované v bode 59 vyššie, z tých istých prieskumov trhu vyplýva, že značná časť opýtaných osôb vyhlásila, že sa rozhodli predplatiť si TPS, aby mohli prijímať všeobecné kanály v dobrej kvalite.
62 V treťom rade, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého skutočnosť, že CanalSatellite a AB-Sat mohli byť spustené na trhu bez výhradného práva vysielať všeobecné kanály, nie je v prejednávanej veci relevantná, je potrebné upresniť, že táto skutočnosť bola uvedená žalovanou, aby preukázala, že všeobecné kanály nepredstavujú „odlišnú kategóriu programov ani druh obsahu, ktorý je pre platenú televíziu nevyhnutný“ (odôvodnenie č. 106 napadnutého rozhodnutia). Je síce pravda, že táto skutočnosť má relatívne druhoradý význam, pokiaľ ide o určenie, či došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže doložkou výhradnosti, umožňuje však preukázať, že táto doložka nie je objektívne nevyhnutná na založenie TPS, takže ju nemožno považovať za pridružené obmedzenie (pozri v tomto zmysle bod 118 a nasl.).
63 Nakoniec treba zamietnuť skutkové tvrdenia uvedené žalobcami, aby preukázali, že doložka výhradnosti nebráni, v rozpore s tým, čo uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, „konkurentom TPS v prístupe k príťažlivým programom“.
64 Je totiž zrejmé, že ak má jedine TPS povolenie vysielať všeobecné kanály na základe výhradných práv, ktorými disponuje, tak sú konkurenti TPS zbavení prístupu k programom, ktoré považujú mnohí francúzski televízni diváci za príťažlivé.
65 Okrem toho žalobcovia nepredložili dôkazy na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého nemožno vylúčiť, že všeobecné kanály odmietajú byť vysielané prostredníctvom iných digitálnych súborov.
66 Vo svetle predchádzajúcich úvah žalobcovia nepreukázali, že žalovaná pri konštatovaní, že doložka výhradnosti predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 85 ods. 1 Zmluvy, vychádzala z nesprávnych posúdení.
67 Táto časť žalobného dôvodu musí preto byť zamietnutá.
– O časti žalobného dôvodu založenej na nesprávnom uplatnení článku 85 ods. 1 Zmluvy (neuplatnenie zásady logického uvažovania)
– Tvrdenia účastníkov konania
68 Žalobcovia tvrdia, že žalovaná mala uplatniť článok 85 ods. 1 Zmluvy skôr vo svetle zásady logického uvažovania než abstraktne. V súlade s touto zásadou sa na protisúťažný postup nevzťahuje zákaz stanovený v článku 85 ods. 1 Zmluvy, ak má na hospodársku súťaž na danom trhu skôr pozitívne ako negatívne účinky. Žalobcovia sa domnievajú, že existencia zásady logického uvažovania v súťažnom práve Spoločenstva bola už potvrdená Súdnym dvorom (rozsudky Súdneho dvora z 8. júna 1982, Nungesser a Eisele/Komisia, 258/78, Zb. s. 2015, a zo 6. októbra 1982, Coditel a i., 262/81, Zb. s. 3381, bod 20). Okrem toho tvrdia, že v rozpore s tvrdeniami žalovanej sú tieto dva rozsudky relevantné v prejednávanej veci, pretože založenie TPS sa takisto uskutočnilo v celkom osobitných podmienkach a na osobitnom trhu.
69 Žalobcovia uvádzajú, že uplatňovanie zásady logického uvažovania umožnilo vyvodiť záver o neuplatniteľnosti článku 85 ods. 1 Zmluvy na doložku výhradnosti a doložku týkajúcu sa tematických kanálov. Poukazujú totiž na to, že ako implicitne vyplýva z úvah žalovanej vo vzťahu k článku 85 ods. 3 Zmluvy, tieto doložky súťaži na trhu platenej televízie vo Francúzsku skôr prospievajú, ako by ju obmedzovali, keďže umožňujú novému operátorovi vstup na trh, na ktorom až doteraz dominuje jediný operátor, teda CanalSatellite a jeho materská spoločnosť Canal+, pričom ponuka AB-Sat v skutočnosti nie je konkurenčná, ale skôr doplnková k ponuke Canal+.
70 Podľa žalobcov sú úvahy vzťahujúce sa na neuplatniteľnosť článku 85 ods. 1 Zmluvy na doložku výhradnosti a doložku týkajúcu sa tematických kanálov ešte platnejšie vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Z tejto judikatúry na jednej strane vyplýva, že doložka výhradnosti musí byť predmetom ekonomického posúdenia a nemusí spadať do pôsobnosti článku 85 ods. 1 Zmluvy (rozsudok Súdneho dvora z 30. júna 1966, Société technique minière, 56/65, Zb. s. 337), a na druhej strane, že výhradné právo udelené s cieľom preniknúť na nový trh nespadá do pôsobnosti zákazu stanoveného v tomto článku (rozsudky Nungesser a Eisele/Komisia, už citovaný v bode 68 vyššie, a Société technique minière, už citovaný; všeobecnejšie, pokiaľ ide o dosah článku 85 ods. 1 a 3 Zmluvy, rozsudok Súdneho dvora z 12. decembra 1995, Oude Luttikhuis a i., C‑399/93, Zb. s. I‑4515, bod 10, a rozsudky Súdu prvého stupňa zo 14. mája 1997, VGB a i./Komisia, T‑77/94, Zb. s. II‑759, bod 140, a European Night Services a i./Komisia, už citovaný v bode 34 vyššie, bod 136).
71 Žalovaná popiera, že porušila článok 85 ods. 1 Zmluvy tým, že neuplatnila zásadu logického uvažovania, ako to navrhujú žalobcovia, v rámci preskúmavania zlučiteľnosti doložky výhradnosti a doložky týkajúcej sa tematických kanálov s týmto ustanovením.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
72 Podľa žalobcov z existencie zásady logického uvažovania v súťažnom práve Spoločenstva vyplýva, že v rámci uplatňovania článku 85 ods. 1 Zmluvy je potrebné pristúpiť k vyváženiu prosúťažných a protisúťažných účinkov dohody, aby bolo možné rozhodnúť, či sa na túto dohodu vzťahuje zákaz stanovený týmto článkom. Na úvod je však potrebné poukázať na to, že v rozpore s tvrdeniami žalobcov nebola existencia takejto zásady potvrdená súdmi Spoločenstva. Práve naopak v rôznych rozsudkoch si Súdny dvor a Súd prvého stupňa dali záležať na tom, aby poukázali na pochybnosti o existencii zásady logického uvažovania v súťažnom práve Spoločenstva [pozri rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Montecatini/Komisia, C‑235/92 P, Zb. s. I‑4539, bod 133 („aj keby zásada ‚rule of reason‘ mala svoje miesto v rámci článku 85 ods. 1 Zmluvy“), a rozsudky Súdu prvého stupňa z 10. marca 1992, Montedipe/Komisia, T‑14/89, Zb. s. II‑1155, bod 265, a zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, T‑148/89, Zb. s. II‑1063, bod 109].
73 Ďalej je potrebné zdôrazniť, že výklad článku 85 ods. 1 Zmluvy takým spôsobom, ako ho odporúčajú žalobcovia, možno len ťažko zosúladiť s normatívnou štruktúrou tohto ustanovenia.
74 Článok 85 Zmluvy výslovne stanovuje vo svojom odseku 3 možnosť vyňať z jeho pôsobnosti dohody obmedzujúce hospodársku súťaž, ak tieto dohody spĺňajú niekoľko podmienok, najmä ak sú nevyhnutné na uskutočnenie niektorých cieľov a neumožňujú podnikom vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov. K vyváženiu prosúťažných a protisúťažných účinkov obmedzenia môže dôjsť len v presnom rámci tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. januára 1986, Pronuptia, 161/84, Zb. s. 353, bod 24; rozsudky Súdu prvého stupňa z 15. júla 1994, Matra Hachette/Komisia, T‑17/93, Zb. s. II‑595, bod 48, a European Night Services a i./Komisia, už citovaný v bode 34 vyššie, bod 136). Článok 85 ods. 3 Zmluvy by z väčšej časti stratil svoj potrebný účinok, ak by muselo byť takéto preskúmavanie vykonávané v rámci článku 85 ods. 1 Zmluvy.
75 Je pravdou, že v niektorých rozsudkoch sa Súdny dvor a Súd prvého stupňa vyjadrili v prospech pružnejšieho výkladu zákazu stanoveného v článku 85 ods. 1 Zmluvy (pozri najmä rozsudky Société technique minière a Oude Luttikhuis a i., už citované v bode 70 vyššie, Nungesser a Eisele/Komisia a Coditel a i., už citované v bode 68 vyššie, Pronuptia, už citovaný v bode 74 vyššie, a European Night Services a i./Komisia, už citovaný v bode 34 vyššie, ako aj rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1994, DLG, C‑250/92, Zb. s. I‑5641, body 31 až 35).
76 Tieto rozsudky však nemožno vykladať tak, že zakotvujú existenciu zásady logického uvažovania v súťažnom práve Spoločenstva. Zaraďujú sa skôr do širšej línie judikatúry, podľa ktorej nie je potrebné domnievať sa, abstraktne a bez rozdielu, že každá dohoda obmedzujúca slobodu konania jedného alebo viacerých účastníkov musí spadať do pôsobnosti zákazu stanoveného v článku 85 ods. 1 Zmluvy. Na účely analýzy uplatniteľnosti tohto ustanovenia na dohodu totiž treba vziať do úvahy konkrétny rámec, v ktorom sa prejavujú jeho účinky, a najmä hospodársky a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknuté podniky, povahu výrobkov a/alebo služieb, ktorých sa dohoda týka, ako aj skutočné podmienky fungovania a štruktúry trhu (pozri najmä rozsudky European Night Services a i./Komisia, už citovaný v bode 34 vyššie, bod 136, Oude Luttikhuis a i., už citovaný v bode 70 vyššie, bod 10, VGB a i./Komisia, už citovaný v bode 70 vyššie, bod 140, ako aj rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 1991, Delimitis, C‑234/89, Zb. s. I‑935, bod 31).
77 Tento výklad umožňuje totiž, pri rešpektovaní normatívnej štruktúry článku 85 Zmluvy a zvlášť potrebného účinku jeho odseku 3, vyhnúť sa tomu, aby sa zákaz stanovený v odseku 1 tohto ustanovenia vzťahoval úplne abstraktne a bez rozdielu na všetky dohody, ktorých dôsledkom je obmedzenie slobody konania jedného alebo viacerých účastníkov. Napriek tomu však treba zdôrazniť, že taký prístup nepredpokladá vyváženie prosúťažných a protisúťažných účinkov dohody na účely rozhodnutia o uplatniteľnosti zákazu stanoveného v článku 85 ods. 1 Zmluvy.
78 Vo svetle predchádzajúcich úvah je potrebné domnievať sa, že v rozpore s tým, čo uvádzajú žalobcovia, žalovaná v napadnutom rozhodnutí správne uplatnila článok 85 ods. 1 Zmluvy na doložku výhradnosti a doložku týkajúcu sa tematických kanálov, keďže nebola povinná pristúpiť k vyváženiu prosúťažných a protisúťažných aspektov týchto záväzkov mimo presného rámca článku 85 ods. 3 Zmluvy.
79 Naproti tomu žalovaná v súlade s judikatúrou posúdila obmedzenie hospodárskej súťaže týmito doložkami v ich ekonomickom a právnom kontexte. Preto správne konštatovala, že všeobecné kanály predstavujú príťažlivé programy pre predplatiteľov spoločnosti platenej televízie a že v dôsledku doložky výhradnosti konkurenti TPS stratili prístup k takýmto programom (odôvodnenia č. 102 až 107 napadnutého rozhodnutia). Pokiaľ ide o doložku týkajúcu sa tematických kanálov, žalovaná skonštatovala, že viedla k obmedzeniu ponuky takýchto kanálov na trhu počas obdobia desiatich rokov (odôvodnenie č. 101 napadnutého rozhodnutia).
80 Túto časť žalobného dôvodu je preto potrebné zamietnuť.
ii) O argumentácii uvádzanej subsidiárne, založenej na tom, že doložka výhradnosti a doložka týkajúca sa tematických kanálov predstavujú pridružené obmedzenia
– Tvrdenia účastníkov konania
– O pojme pridružené obmedzenie
81 Pokiaľ ide o pojem pridružené obmedzenie, žalobcovia sa domnievajú, že je potrebné odvolávať sa na XXIV. správu o politike hospodárskej súťaže Komisie z roku 1994 (s. 120, bod 166), z ktorej vyplýva, že „obmedzenia hospodárskej súťaže súvisiace so spoločnými podnikmi“ sú „obmedzenia, ktoré sa ukladajú len účastníkom alebo spoločnému podniku (s vylúčením tretích osôb) a ktoré sú objektívne nevyhnutné na riadne fungovanie spoločného podniku, a preto sú svojou povahou súčasťou zamýšľanej transakcie“.
82 Žalobcovia takisto odkazujú na oznámenie Komisie zo 16. februára 1993 o zaobchádzaní s družstevnými spoločnými podnikmi vo vzťahu k článku 85 Zmluvy EHS [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 43, 1993, s. 2, ďalej len „oznámenie o družstevných spoločných podnikoch“), v ktorom žalovaná upresnila, že dohody, „ktoré priamo súvisia so spoločným podnikom a sú nevyhnutné na jeho existenciu, musia byť posudzované spoločne s týmto spoločným podnikom. Z pohľadu súťažného práva Spoločenstva sa majú považovať za pridružené obmedzenia, pokiaľ zostávajú podriadené hlavnému účelu spoločného podniku“ (bod 66).
83 Žalobcovia ďalej uvádzajú, že z oznámenia o kooperatívnych spoločných podnikoch vyplýva na jednej strane, že výlučná prevádzková licencia udelená spoločnému podniku na dobu neurčitú bola považovaná za nevyhnutnú na založenie a činnosť tohto podniku, a na druhej strane, že teória pridružených obmedzení sa vo všeobecnosti uplatní v prípade spoločného podniku s novým predmetom činnosti, vo vzťahu ku ktorému zakladatelia nie sú skutočnými alebo potenciálnym konkurentmi uvedeného podniku (bod 76 oznámenia o kooperatívnych spoločných podnikoch).
84 Podľa žalobcov rozhodovacia prax žalovanej svedčí o dôslednom uplatňovaní týchto zásad.
85 Žalobcovia totiž uvádzajú, že v rozhodnutí Komisie 94/895/ES z 15. decembra 1994 týkajúcom sa konania podľa článku 85 Zmluvy ES a článku 53 Dohody o EHP [neoficiálny preklad] (IV/34.768 – International Private Satellite Partners) (Ú. v. ES L 354, s. 75, bod 61), bolo rozhodnuté, že doložky obmedzujúce hospodársku súťaž sa musia považovať za pridružené, ak sú nevyhnutné pre spoločný podnik a nejdú nad rámec toho, čo vyžaduje založenie a prevádzka tejto spoločnosti [pozri tiež rozhodnutie Komisie 97/39/ES z 18. decembra 1996 týkajúce sa konania podľa článku 85 Zmluvy ES a článku 53 Dohody o EHP [neoficiálny preklad] (IV/35.518 – Iridium) (Ú. v. ES L 16, 1997, s. 87, bod 48 a nasl.) a rozhodnutie Komisie zo 6. apríla 1995, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom na základe nariadenia č. 4064/89 [neoficiálny preklad] (IV/M.564 – Havas Voyages/American Express) (Ú. v. ES C 117, s. 8)].
86 Žalobcovia okrem toho tvrdia, že rozhodnutia a rozsudky citované žalovanou sú vo všeobecnosti v prejednávanej veci irelevantné.
87 Žalobcovia totiž vysvetľujú, že rozsudok Pronuptia (už citovaný v bode 74 vyššie) a rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia (42/84, Zb. s. 2545), sa zaoberali kritériami uplatňovania článku 85 ods. 1 a 3 Zmluvy bez toho, aby obsahovali akýkoľvek odkaz na problematiku pridružených obmedzení. Ďalej podotýkajú, že rozhodnutie Komisie 87/100/EHS zo 17. decembra 1986 týkajúce sa konania podľa článku 85 Zmluvy EHS (IV/31.340 – Mitchell Cotts/Sofiltra) (Ú. v. ES L 41, 1987, s. 31, bod 23) neprináša žiadnu novú skutočnosť. Pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie 90/410/EHS z 13. júla 1990 týkajúce sa konania podľa článku 85 Zmluvy EHS (IV/32.009 – Elopak/Metal Box-Odin) (Ú. v. ES L 209, s. 15, bod 31), toto podľa názoru žalobcov skôr potvrdzuje, ako vyvracia zásadu, ktorá vystupuje do popredia v rozhodnutiach, ktorých sa dovolávali.
88 Nakoniec sa žalobcovia v rozpore s tým, čo navrhujú žalovaná a vedľajší účastník konania, domnievajú, že označenie doložky za pridružené obmedzenie nesmie vyplynúť z abstraktnej analýzy tejto doložky, ale vyžaduje si hĺbkovú analýzu trhu.
89 Žalobcovia okrem toho zdôrazňujú, že žalovaná pristúpila k takejto analýze v napadnutom rozhodnutí. Takisto podotýkajú, že všetky rozhodnutia a rozsudky citované vedľajším účastníkom konania ilustrujú skutočnosť, že kontext trhu sa zohľadňuje v rámci označenia za „pridružené obmedzenia“. V rozsudku Remia a i./Komisia, už citovanom v bode 87 vyššie, Súdny dvor odmietol s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci označiť za pridružené obmedzenie doložku o zákaze konkurencie platnú na dobu dlhšiu než štyri roky. V rozhodnutí Komisie 1999/329/ES z 12. apríla 1999 týkajúcom sa konania podľa článku 85 a 86 Zmluvy ES a článkov 53 a 54 Dohody o EHP [neoficiálny preklad] (IV/D‑1/30.373 – Clubs de protection a d’indemnisation: accord du Groupe international a IV/D-1/37.143 – Clubs de protection a d’indemnisation: accord du Groupe international a IV/D‑1/37.143 – Clubs de protection et d’indemnisation: accord de mise en commun) (Ú. v. ES L 125, s. 12), bolo rozhodnuté po preskúmaní cien a podmienok predaja na trhu so zaistením, že spoločné podpísanie zmlúv o zaistení bolo v danej veci pridruženým obmedzením. V rozhodnutí Komisie 1999/574/ES z 27. júla 1999 týkajúcom sa konania podľa článku 81 Zmluvy ES a článku 53 Dohody o EHP [neoficiálny preklad] (IV/36.581 – Télécom développement) (Ú. v. ES L 218, s. 24, ďalej len „rozhodnutie Télécom développement“) žalovaná vykonala ekonomické a súťažné posúdenie postavenia spoločnosti Télécom développement na trhu telefónnej hlasovej služby, aby mohla dospieť k záveru, že oznámené doložky treba označiť za pridružené obmedzenia. Nakoniec v rozhodnutí 97/39 sa žalovaná rozhodla označiť oznámené doložky za pridružené obmedzenia tiež s ohľadom na osobitné podmienky danej veci.
90 Žalovaná, podporovaná vedľajším účastníkom konania, popiera výklad pojmu pridružené obmedzenie, ktorý obhajujú žalobcovia.
– O dôsledkoch označenia za pridružené obmedzenie
91 Žalobcovia zdôrazňujú, že ako vyplýva tak z publikácií žalovanej, ako aj z jej rozhodovacej praxe, so záväzkami, ktoré sú označené za pridružené obmedzenia, sa musí zaobchádzať rovnako ako s hlavnou transakciou.
92 Žalobcovia totiž uvádzajú, že Komisia vo svojej XXIV. správe o politike hospodárskej súťaže zdôraznila, že pridružené obmedzenia nie sú „predmetom rozdielneho skúmania z hľadiska článku 85 ods. 1, ak sám spoločný podnik neporušuje tento článok alebo ak mu bola udelená výnimka podľa článku 85 ods. 3. Hoci sú tieto obmedzenia obvykle prijaté len na dobu určitú, pokiaľ ide o spoločné podniky, sú vo všeobecnosti povolené na celé trvanie spoločného podniku“. Žalobcovia tiež podotýkajú, že v oznámení o kooperatívnych spoločných podnikoch žalovaná upresnila, že „ak spoločný podnik ako taký nepatrí do pôsobnosti článku 85 ods. 1 Zmluvy EHS, nepatria do jeho pôsobnosti ani dodatočné dohody, ktoré samy osebe predstavujú obmedzenia hospodárskej súťaže, ale je potrebné považovať ich za pridružené vo vyššie uvedenom zmysle“ (bod 67) a „musia byť posudzované spoločne so [spoločným podnikom]“ (odsek 66).
93 Žalobcovia okrem toho podotýkajú, že žalovaná uplatňovala tieto zásady v rámci svojej rozhodovacej praxe. V odôvodnení č. 62 rozhodnutia 94/895 žalovaná usúdila, že ak spoločný podnik nepatrí do pôsobnosti zákazu stanoveného v článku 85 ods. 1 Zmluvy, tak to platí aj pre sporné doložky (pozri tiež rozhodnutie 97/39, odôvodnenie č. 48).
94 Žalovaná zdôrazňuje, že aj keď je pravda, že právnym dôsledkom uplatnenia pojmu pridružené obmedzenie je to, že zmluvné doložky a priori obmedzujúce hospodársku súťaž a spôsobilé značne narušiť obchod medzi členskými štátmi nespadajú do pôsobnosti článku 85 Zmluvy, neznamená to, že tieto doložky musia mať prospech z negatívneho atestu na rovnakú dobu ako hlavná transakcia. Podľa Komisie, ako vyplýva z rozsudku Remia a i./Komisia, už citovaného v bode 87 vyššie, a z napadnutého rozhodnutia, trvanie obmedzenia môže byť základným parametrom pre určenie, či je alebo nie je pridružené.
– O kvalifikácii doložky výhradnosti ako pridruženého obmedzenia
95 Žalobcovia sa domnievajú, že niet pochýb o tom, že žalovaná mala označiť doložku výhradnosti za pridružené obmedzenie.
96 Uvádzajú totiž, že vzhľadom na dominantné postavenie Canal+, najmä na trhu vysielacích práv k francúzskym a americkým filmom, boli tieto výhradné práva jediným prostriedkom, ako vstúpiť na trh platenej televízie vo Francúzsku a zostať na ňom so zachovaním atraktívnej ponuky. Osobitná povaha tejto výhody takisto vyplýva zo skutočnosti, že bola poskytnutá TPS jej akcionármi, bez platby na ktorejkoľvek strane, s cieľom zaistiť jej úspech na tomto trhu.
97 Podľa žalobcov hlavný argument uvedený žalovanou na účely spochybnenia pridruženej povahy doložky výhradnosti, a to argument, že založenie podniku pôsobiaceho v odvetví digitálnej a satelitnej televízie si možno predstaviť aj bez výhradných práv na vysielanie štyroch všeobecných kanálov, je nesprávny. Uvádzajú totiž, že v čase, keď sa rozhodli založiť TPS, nemali výhradné práva na vysielanie filmov a športových udalostí – a ešte stále ich majú len málo –, takže ich jedinou konkurenčnou zbraňou bolo (a ešte stále je) výhradné vysielanie všeobecných kanálov. Preto táto doložka priamo súvisí so založením TPS a je nevyhnutná na jeho riadne fungovanie.
98 Žalovaná popiera, že sa dopustila nesprávneho posúdenia neoznačením doložky výhradnosti za pridružené obmedzenie.
– O kvalifikácii doložky týkajúcej sa tematických kanálov ako pridruženého obmedzenia
99 Žalobcovia sa domnievajú, že žalovaná sa dopustila nesprávneho posúdenia neoznačením doložky týkajúcej sa tematických kanálov za pridružené obmedzenie.
100 Podľa žalobcov žalovaná totiž neprihliadala na skutočnosť, že táto doložka bola nevyhnutná na založenie a prevádzku TPS, keďže tento prednostný prístup ku kanálom a programom jej akcionárov, ako aj právo konečného odmietnutia predstavovali pre TPS jediný prostriedok, ako si zabezpečiť získanie tematických kanálov, najmä vzhľadom na zvlášť silné postavenie skupiny Canal+ na trhu s týmito kanálmi.
101 V tomto ohľade sa žalobcovia domnievajú, že je užitočné odkázať na rozhodnutie Komisie 1999/573/ES z 20. mája 1999 týkajúce sa konania podľa článku 81 Zmluvy ES [neoficiálny preklad] (IV/36.592 – Cégétel + 4) (Ú. v. ES L 218, s. 14, ďalej len „rozhodnutie Cégétel“) a na rozhodnutie Télécom développement. Na jednej strane sa tieto rozhodnutia vzťahujú na konkurenčné situácie dosť podobné prejednávanej veci, teda na trhy, na ktorých dominuje tradičný operátor, a na druhej strane sa v týchto rozhodnutiach skúmanie žalovanej týka doložiek, ktoré možno prirovnať k doložke týkajúcej sa tematických kanálov, pretože v rozhodnutí Télécom développement ide o doložku stanovujúcu prednostný prístup k infraštruktúre a v rozhodnutí Cégétel o doložku stanovujúcu prednostnú kúpu spoločného podniku jeho akcionármi. Žalobcovia podotýkajú, že na rozdiel od prejednávanej veci žalovaná neváhala označiť tieto doložky za pridružené obmedzenia a zaobchádzať s nimi úplne rovnako ako so spoločným podnikom (pozri tiež rozhodnutie 1999/329).
102 Žalovaná popiera, že sa dopustila nesprávneho posúdenia neoznačením doložky týkajúcej sa tematických kanálov za pridružené obmedzenie.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
103 Najskôr je potrebné upresniť význam pojmu pridružené obmedzenie v súťažnom práve Spoločenstva, ako aj dôsledky vyplývajúce z takéhoto označenia. Potom bude potrebné uplatniť takto stanovené zásady na doložku výhradnosti a doložku týkajúcu sa tematických kanálov s cieľom určiť, či sa žalovaná, ako uvádzajú žalobcovia, dopustila nesprávneho posúdenia neoznačením týchto záväzkov za pridružené obmedzenia.
– O pojme pridružené obmedzenie
104 V súťažnom práve Spoločenstva pojem pridružené obmedzenie pokrýva každé obmedzenie, ktoré priamo súvisí s hlavnou transakciou a je nevyhnutné na jej uskutočnenie [pozri v tomto zmysle oznámenie Komisie zo 14. augusta 1990 o pridružených obmedzeniach koncentrácií [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 203, 1990, s. 5, ďalej len „oznámenie o pridružených obmedzeniach“, bod I), oznámenie o družstevných spoločných podnikoch (bod 65), ako aj článok 6 ods. 1 písm. b) a článok 8 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 4064/89].
105 V oznámení o pridružených obmedzeniach Komisia správne zdôraznila, že za obmedzenie, ktoré priamo súvisí s uskutočnením hlavnej transakcie, sa má považovať akékoľvek obmedzenie, ktoré je čo do významu závislé od uskutočnenia tejto transakcie a ktoré s ním vykazuje zrejmú súvislosť (bod II 4).
106 Pokiaľ ide o podmienku nevyhnutnosti obmedzenia, tá vyžaduje dvojaké skúmanie. Na jednej strane je totiž potrebné preskúmať, či je obmedzenie objektívne nevyhnutné na uskutočnenie hlavnej transakcie, a na druhej strane, či je vo vzťahu k nemu primerané (pozri v tomto zmysle rozsudok Remia a i./Komisia, už citovaný v bode 87 vyššie, bod 20; pozri tiež body II 5 a II 6 oznámenia o pridružených obmedzeniach).
107 Pokiaľ ide o objektívnu nevyhnutnosť obmedzenia, je potrebné podčiarknuť, že keďže, ako bolo preukázané vyššie v bodoch 72 a nasl., existenciu zásady logického uvažovania v súťažnom práve Spoločenstva nemožno pripustiť, bolo by nesprávne vykladať v rámci označenia za pridružené obmedzenia podmienku objektívnej nevyhnutnosti tak, že vyžaduje vyváženie prosúťažných a protisúťažných účinkov dohody. K takémuto skúmaniu môže dochádzať len v špecifickom rámci článku 85 ods. 3 Zmluvy.
108 Toto stanovisko je odôvodnené nielen dodržiavaním potrebného účinku článku 85 ods. 3 Zmluvy, ale aj dôvodmi koherencie. Keďže článok 85 ods. 1 Zmluvy nevyžaduje analýzu pozitívnych a negatívnych účinkov hlavného obmedzenia na hospodársku súťaž, to isté platí aj vo vzťahu k analýze obmedzení, ktoré ho sprevádzajú.
109 Z tohto dôvodu, ako správne uvádza žalovaná, môže byť skúmanie objektívnej nevyhnutnosti obmedzenia vo vzťahu k hlavnej transakcii len relatívne abstraktné. Nejde o to, aby sa analyzovalo, či vzhľadom na konkurenčnú situáciu na predmetom trhu je obmedzenie nevyhnutné pre obchodný úspech hlavnej transakcie, ale o to, aby sa určilo, či v osobitnom rámci hlavnej transakcie je obmedzenie nevyhnutné na uskutočnenie tejto transakcie. Ak sa hlavná transakcia bez tohto obmedzenia javí ťažko uskutočniteľná, či dokonca neuskutočniteľná, obmedzenie možno považovať za objektívne nevyhnutné na jej uskutočnenie.
110 Súdny dvor preto vo svojom rozsudku Remia a i./Komisia, už citovanom v bode 87 vyššie (bod 19), rozhodol, že doložka o zákaze konkurencie je objektívne nevyhnutná na uskutočnenie prevodu podniku, keďže sa zdá, že bez takejto doložky, „a ak si predávajúci a kupujúci po prevode naďalej konkurujú, dohodu o prevode podniku nemožno uskutočniť. Predávajúci, ktorý veľmi dobre pozná osobitosti prevádzaného podniku, by si totiž ponechal možnosť znovu získať svoju pôvodnú klientelu ihneď po prevode, a tak tento podnik odstaviť na vedľajšiu koľaj“.
111 Obdobne žalovaná mohla v rámci svojej rozhodovacej praxe skonštatovať, že niektoré obmedzenia sú objektívne nevyhnutné na uskutočnenie niektorých transakcií. Bez takýchto obmedzení by sa totiž predmetná transakcia „nemohla uskutočniť alebo by sa mohla uskutočniť len za neistejších podmienok, s podstatne vyššími nákladmi, za omnoho dlhší čas a s menej istými šancami na úspech“ (bod II 5 oznámenia o pridružených obmedzeniach; pozri tiež ako príklad rozhodnutie 90/410, bod 22 a nasl.).
112 V rozpore s tým, čo tvrdia žalobcovia, žiadne z rozličných rozhodnutí, na ktoré odkazujú, nesvedčí o skutočnosti, že žalovaná vykonala analýzu hospodárskej súťaže, aby označila predmetné doložky za pridružené obmedzenia. Práve naopak, tieto rozhodnutia svedčia o abstraktnej povahe skúmania žalovanej. Bod 77 rozhodnutia 1999/329 teda stanovuje toto:
„V skutočnosti dohoda o rozdelení náhrady škôd nemôže správne fungovať bez toho, aby bola aspoň úroveň náhrady stanovená spoločnou dohodu medzi zmluvnými stranami. Žiadna zo zmluvných strán by nebola pripravená podieľať sa na náhrade škôd vzniknutých iným klubom, ktorých výška by bola väčšia ako výška škody, ktorú môže sama uplatniť v rámci zoskupenia.“
113 Pokiaľ je obmedzenie objektívne nevyhnutné na uskutočnenie hlavnej transakcie, je potrebné ešte preskúmať, či jeho trvanie a vecná a územná pôsobnosť nejdú nad rámec toho, čo je nevyhnutné na uskutočnenie tejto transakcie. Ak trvanie alebo pôsobnosť obmedzenia presahujú rámec toho, čo je nevyhnutné na uskutočnenie tejto transakcie, musí byť toto obmedzenie predmetom samostatného skúmania v rámci článku 85 ods. 3 Zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 2. júla 1992, Dansk Pelsdyravlerforening/Komisia, T‑61/89, Zb. s. II‑1931, bod 78).
114 Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na to, že posúdenie pridruženej povahy osobitného záväzku vo vzťahu k hlavnej transakcii vyžaduje komplexné ekonomické posúdenia zo strany žalovanej, súdne preskúmanie tohto posúdenia sa obmedzuje na overenie dodržania procesných pravidiel, dostatočnosť odôvodnenia a vecnej správnosti skutkového stavu, absencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneužitia právomoci (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o posúdenie prípustného trvania doložky o zákaze konkurencie, rozsudok Remia a i./Komisia, už citovaný v bode 87 vyššie, bod 34).
– O dôsledkoch kvalifikácie ako pridruženého obmedzenia
115 Ak sa preukáže, že obmedzenie priamo súvisí s uskutočnením hlavnej transakcie a je na jej uskutočnenie nevyhnutné, zlučiteľnosť tohto obmedzenia s pravidlami hospodárskej súťaže musí byť preskúmaná spolu so zlučiteľnosťou hlavnej transakcie.
116 Ak sa na hlavnú transakciu nevzťahuje zákaz stanovený v článok 85 ods. 1 Zmluvy, to isté platí aj pre obmedzenie priamo súvisiace a nevyhnutné pre túto transakciu (pozri v tomto zmysle rozsudok Remia a i./Komisia, už citovaný v bode 87 vyššie, bod 20). Naproti tomu, ak je hlavná transakcia obmedzením v zmysle tohto ustanovenia, ale podlieha výnimke podľa článku 85 ods. 3 Zmluvy, táto výnimka sa vzťahuje aj na uvedené pridružené obmedzenia.
117 Okrem toho, ak obmedzenia priamo súvisia a sú nevyhnutné pre koncentráciu v zmysle nariadenia č. 4064/89, vyplýva tak z článku 6 ods. 1 písm. b), ako aj z článku 8 ods. 2 druhého pododseku tohto nariadenia, že na obmedzenie sa vzťahuje rozhodnutie Komisie, ktorým sa transakcia vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom.
– O kvalifikácii doložky výhradnosti ako pridruženého obmedzenia
118 Z hľadiska zásad uvádzaných vyššie v bodoch 103 až 114 je potrebné preskúmať v prejednávanej veci, či sa žalovaná dopustila zjavne nesprávneho posúdenia neoznačením doložky výhradnosti za obmedzenie pridružené k založeniu TPS.
119 Žalobcovia sa domnievajú, že doložka výhradnosti je pridružená k založeniu TPS, keďže je pri absencii prvotných výhradných práv na vysielanie filmov a športových udalostí táto doložka nevyhnutná, aby umožnila TPS preniknúť na trh platenej televízie vo Francúzsku.
120 Je však potrebné na úvod zdôrazniť, že skutočnosť, že doložka výhradnosti je nevyhnutná, aby umožnila TPS trvalo sa usadiť na tomto trhu, je irelevantná pre označenie uvedenej doložky za pridružené obmedzenie.
121 Ako bolo zdôraznené vyššie v bode 106, také úvahy, ktoré sa týkajú nevyhnutnosti obmedzenia z hľadiska konkurenčnej situácie na predmetnom trhu, nie sú súčasťou skúmania pridruženej povahy obmedzenia. Možno na ne prihliadať len v rámci článku 85 ods. 3 Zmluvy (pozri v tomto ohľade rozsudky Pronuptia, už citovaný v bode 74 vyššie, bod 24, a Dansk Pelsdyravlerforening/Komisia, už citovaný v bode 113 vyššie, bod 78).
122 Ďalej je potrebné uviesť, že hoci žalobcovia v prejednávanej veci z právneho hľadiska dostatočne preukázali, že doložka výhradnosti priamo súvisí so založením TPS, naproti tomu nepreukázali, že výhradné vysielanie všeobecných kanálov je objektívne nevyhnutné pre túto transakciu. V tomto ohľade je potrebné uviesť, že ako správne zdôrazňuje žalovaná, spoločnosť, ktorá pôsobí v odvetví platenej televízie, môže byť spustená vo Francúzsku bez toho, aby disponovala výhradným právom na vysielanie všeobecných kanálov. Taká je situácia CanalSatellite a AB-Sat, ďalších dvoch operátorov na tomto trhu.
123 Aj keby bola doložka výhradnosti objektívne nevyhnutná na založenie TPS, žalovaná sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia rozhodnutím, že toto obmedzenie nie je primerané vo vzťahu k tomuto cieľu.
124 Počiatočné trvanie doložky výhradnosti je desať rokov. Ako však určila žalovaná v odôvodnení č. 134 napadnutého rozhodnutia, takéto trvanie sa javí ako nadmerné, pokiaľ sa „udomácnenie TPS [musí] uskutočniť pred koncom tohto obdobia“. Je totiž dosť pravdepodobné, že konkurenčná nevýhoda TPS, hlavne pokiaľ ide o prístup k výhradným právam na vysielanie športových udalostí a filmov, sa postupom času zmenší (pozri v tomto zmysle odôvodnenie č. 133 napadnutého rozhodnutia). Preto nemožno vylúčiť, že výhradné vysielanie všeobecných kanálov, aj keď malo prv posilniť konkurenčné postavenie TPS na trhu platenej televízie, jej prípadne o niekoľko rokov umožní odstrániť súťaž na tomto trhu.
125 Okrem toho je doložka výhradnosti neprimeraná aj preto, lebo jej dôsledkom je zbavenie súčasných alebo potenciálnych konkurentov TPS akéhokoľvek prístupu k programom, ktoré mnohí francúzski televízni diváci považujú za príťažlivé (pozri v tomto zmysle rozsudok Oude Luttikhuis a i., už citovaný v bode 70 vyššie, bod 16). Okrem toho táto neprimeranosť záväzku je posilnená existenciu tieňových zón. Televízni diváci, ktorí majú bydlisko v týchto zónach a ktorí si chcú predplatiť služby od spoločnosti platenej televízie, ktorá vysiela aj všeobecné kanály, sa môžu obrátiť len na TPS.
126 Z tohto dôvodu je potrebné domnievať sa, že žalovaná sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia neoznačením doložky výhradnosti za obmedzenie pridružené k založeniu TPS.
127 Táto časť argumentácie žalobcov musí byť preto zamietnutá.
– O kvalifikácii doložky týkajúcej sa tematických kanálov ako obmedzenia pridruženej povahy
128 Je potrebné tiež preskúmať s ohľadom na zásady uvádzané vyššie v bodoch 103 až 114, či sa v prejednávanej veci žalovaná dopustila zjavne nesprávneho posúdenia neoznačením doložky týkajúcej sa tematických kanálov za pridružené obmedzenie.
129 V tomto ohľade je potrebné pripomenúť, že v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie č. 101) žalovaná uviedla:
„Možno si položiť otázku, či povinnosť spoločníkov ponúknuť svoje tematické kanály prednostne TPS nepredstavuje doložku pridruženú k vytvoreniu tejto platformy; predsa však táto povinnosť, ktorá sa ukladá na obdobie desať rokov, vedie k obmedzeniu ponuky tematických kanálov a televíznych služieb. Z tohto dôvodu skúmaná doložka patrí do pôsobnosti článku 85 ods. 1.“
130 Z tohto odôvodnenia vyplýva, že predovšetkým z dôvodu negatívneho dopadu tejto doložky na situáciu tretích osôb počas dosť dlhého obdobia ho žalovaná odmietla označiť za pridružené obmedzenie.
131 Žalobcovia však napriek tomu, že na nich v tomto ohľade spočíva dôkazné bremeno, nepredložili žiaden dôkaz, ktorý vyvracia platnosť tohto posúdenia.
132 Obmedzujú sa totiž na tvrdenie, že z dôvodu politiky výhradnosti, ktorú praktizuje CanalSatellite, sú nimi prevádzkované alebo založené tematické kanály jedinými, ku ktorým má TPS prístup, takže sporná doložka je na jej prežitie nevyhnutná. Ak sa pripustí, že toto tvrdenie je správne, také úvahy týkajúce sa konkurenčného postavenia TPS nemožno brať do úvahy na účely označenia tejto doložky za pridružené obmedzenie. Ako bolo upresnené v bodoch 107 až 112, objektívna nevyhnutnosť doložky sa overuje bez ohľadu na konkurenčné postavenie.
133 Navyše, keďže trh obchodovania s tematickými kanálmi je charakterizovaný rýchlou expanziou (odôvodnenie č. 65 napadnutého rozhodnutia), žalovaná sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že sa domnievala, že povinnosť akcionárov TPS ponúknuť tematické kanály prednostne TPS počas obdobia desiatich rokov presahuje to, čo je nevyhnutné na jej založenie.
134 Nakoniec, ako správne zdôrazňuje žalovaná, žalobcovia nesprávne odkazujú na rozhodnutia Cégétel a Télécom développement, pretože tieto rozhodnutia sa zaoberali odlišnými skutkovými situáciami. Preto postavenie TPS nemožno porovnávať s postavením nového účastníka vstupujúceho na trh, kde dominuje jedna spoločnosť v postavení tradičného monopolu, ktorý žiada o prístup k základnej infraštruktúre. Canal+ totiž nemá postavenie tradičného monopolu na trhu obchodovania s tematickými kanálmi a vstup na tento trh nevyžaduje prístup k základnej infraštruktúre. Navyše doložky analyzované v rozhodnutiach Cégétel a Télécom développement nezbavili tretie osoby akejkoľvek možnosti prístupu k službám akcionárov. Išlo jedine o prednosť.
135 Preto je potrebné domnievať sa, že žalovaná sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia neoznačením doložky týkajúcej sa tematických kanálov za obmedzenie pridružené k založeniu TPS.
136 Táto časť subsidiárnej argumentácie žalobcov musí byť preto zamietnutá.
iii) Záver
137 Vzhľadom na vyššie uvedené musí byť tento žalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný.
b) O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 85 ods. 3 Zmluvy
i) O argumente založenom na nesprávnom uplatnení kritérií výnimky stanovených v článku 85 ods. 3 Zmluvy
– Tvrdenia účastníkov konania
138 Žalobcovia v prvom rade uvádzajú, že žalovaná porušila článok 85 ods. 3 Zmluvy tým, že pri uplatňovaní tohto ustanovenia vzala do úvahy hodnotenia týkajúce sa hospodárskej súťaže na trhu platenej televízie, ktoré podľa žalobcov patria do pôsobnosti odseku 1 tohto ustanovenia.
139 Žalobcovia ďalej uvádzajú, že v súlade s judikatúrou (rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. júla 1996, Métropole télévision a i./Komisia, T‑528/93, T‑542/93, T‑543/93 a T‑546/93, Zb. s. II‑649, bod 114), skutočnosti, ktoré žalovaná zohľadňuje pri uplatňovaní článku 85 ods. 3 Zmluvy musia byť relevantné a musia sa vzťahovať na tento článok. Podľa žalobcov však žalovaná namiesto toho, aby skúmala, či doložka výhradnosti a doložka týkajúca sa tematických kanálov, ktoré považovala za nezlučiteľné s článkom 85 ods. 1 Zmluvy, spĺňajú podmienky výnimky stanovené v odseku 3 tohto článku, v skutočnosti analyzovala, či tieto podmienky spĺňa založenie TPS na trhu.
140 Žalovaná popiera, že nesprávne uplatnila kritériá výnimky stanovené v článku 85 ods. 3 Zmluvy.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
141 Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov, podľa ktorej je žalovaná povinná vykonať vyváženie prosúťažných a protisúťažných účinkov obmedzenia skôr v rámci uplatňovania článku 85 ods. 1 Zmluvy než v rámci uplatňovania článku 85 ods. 3 Zmluvy, je potrebné odkázať na úvahy uvedené vyššie v bodoch 72 a nasl.
142 Pokiaľ ide o otázku, či žalovaná správne overila, či sú splnené podmienky výnimky, pokiaľ ide o doložku výhradnosti a doložku týkajúcu sa tematických kanálov, je potrebné pripomenúť v prvom rade, že v rozpore s tým, čo tvrdia žalobcovia, žalovaná preskúmala, či tieto podmienky sú splnené pre každú z týchto doložiek.
143 Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa prispievania k zlepšeniu výroby alebo distribúcie alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, žalovaná konštatovala, že táto podmienka je splnená, keďže „uľahčením úspešného spustenia novej platformy na trhu platenej televízie [doložka výhradnosti a doložka týkajúca sa tematických kanálov] umožňujú vstup nového operátora a rozširujú ponuku služieb platenej televízie pre francúzskych televíznych divákov“ (odôvodnenie č. 114 napadnutého rozhodnutia).
144 Tieto doložky sú tiež na prospech pre spotrebiteľov, pretože viedli k „obohateniu ponuky a rozvoju nových služieb založených na použití novej technológie“ (odôvodnenie č. 118 napadnutého rozhodnutia) a „k veľmi čulej hospodárskej súťaži, ktorá sa rozvinula po založení TPS medzi touto platformou a CanalSatellite/Canal+“ (odôvodnenie č. 119 napadnutého rozhodnutia).
145 Pokiaľ ide o nevyhnutnosť sporných doložiek, žalovaná najmä skonštatovala, že „bez prednostného prístupu k týmto [tematickým] kanálom by TPS musela vydávať veľký počet kanálov sama, čo by značne zvýšilo už aj tak dosť vysoké náklady spustenia platformy“ (odôvodnenie č. 122 napadnutého rozhodnutia), a že „výhradné vysielanie všeobecných kanálov, ako magnetu pre divákov a odlišujúceho prvku ponuky TPS, je nevyhnutné na udomácnenie TPS na francúzskom trhu platenej televízie“ (odôvodnenie č. 132 napadnutého rozhodnutia).
146 Je pravda, že pokiaľ ide o štvrtú podmienku stanovenú v článku 85 ods. 3 Zmluvy, ktorá sa týka nevylúčenia hospodárskej súťaže vo vzťahu k podstatnej časti daných výrobkov, žalovaná sa výslovne neodvolala na doložku výhradnosti a doložku týkajúcu sa tematických kanálov. Uspokojila sa s konštatovaním, že „dohoda TPS hospodársku súťaž zďaleka nevylučuje, naopak ju podporuje“ (odôvodnenie č. 135 napadnutého rozhodnutia). Z analýzy žalovanej však implicitne vyplýva, že pri tomto závere zohľadnila tieto doložky a zistila, že sú pre úspech TPS nevyhnutné.
147 V druhom rade je vhodné poukázať na to, že aj keď žalovaná správne usúdila, že doložku výhradnosti a doložku týkajúcu sa tematických kanálov nemožno považovať za obmedzenia pridružené k založeniu TPS z dôvodov uvádzaných vyššie v bodoch 118 až 137, tieto obmedzenia priamo súvisia s touto transakciou. Analýza splnenia rôznych podmienok stanovených článkom 85 ods. 3 Zmluvy sa preto mala uskutočniť s ohľadom na hlavnú transakciu, s ktorou sú tieto doložky spojené.
148 Je potrebné okrem iného pripomenúť, že argumentácia žalobcov je v tomto ohľade protirečivá. Na jednej strane tvrdia, že žalovaná mala považovať tieto doložky za obmedzenia pridružené k založeniu TPS, a na druhej strane, že žalovaná mala bez ohľadu na hlavnú transakciu overiť, či podmienky stanovené v článku 85 ods. 3 Zmluvy sú splnené vo vzťahu k nim.
149 Toto protirečenie spočíva v nesprávnom výklade pojmu pridružené obmedzenie. Podľa žalobcov, pokiaľ obmedzenie nemožno označiť za pridružené obmedzenie, treba ho nevyhnutne analyzovať samostatne. Ako však bolo pripomenuté vyššie v bode 147, takáto koncepcia nezohľadňuje skutočnosť, že hoci niektoré obmedzenia, ktoré priamo súvisia s transakciou, nemožno označiť za pridružené obmedzenia, pretože nie sú objektívne nevyhnutné alebo nie sú primerané vo vzťahu k uskutočneniu hlavnej transakcie, zostávajú však s touto transakciou nerozlučne späté. Preto je normálne, že sú analyzované s ohľadom na jej hospodársky a právny kontext.
150 Táto časť argumentácie žalobcov musí byť preto zamietnutá.
ii) O argumente založenom na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o trvanie individuálnej výnimky
– Tvrdenia účastníkov konania
151 Žalobcovia sa domnievajú, že žalovaná sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, že trvanie výnimky pre doložku výhradnosti malo byť stanovené na tri roky. Dôvody uvedené žalovanou, podľa ktorých je na jednej strane toto obmedzenie nevyhnutné pre TPS len v období spustenia a na druhej strane sa táto nevyhnutnosť postupom času zníži vzhľadom na to, že TPS bude môcť získať predplatiteľov, nadobudnúť skúsenosti v oblasti platenej televízie, čo jej umožní zlepšiť svoju ponuku, sú chybné.
152 Podľa žalobcov nevyhnutnosť výhradnosti sa nezníži, ale naopak, zvýši s ohľadom na neprekonateľné postavenie, ktoré má skupina Canal+ na trhu. Poukazujú na to, že bez výhradného vysielania všeobecných kanálov je ohrozená životaschopnosť TPS.
153 V tomto ohľade sa žalobcovia domnievajú, že je potrebné odkázať na rozhodnutie Cégétel, v ktorom bola doložka o výhradnej distribúcii niektorých telefonických služieb predmetom výnimky na desať rokov najmä z dôvodu, že spoločnosti Cégétel sa investície do telekomunikačných služieb budú môcť vrátiť až po uplynutí veľmi dlhého obdobia.
154 Žalobcovia sa tiež domnievajú, že žalovaná sa dopustila nesprávneho posúdenia obmedzením trvania výnimky pre doložku týkajúcu sa tematických kanálov na tri roky, teda na dobu spustenia. Myslia si totiž, že nevyhnutnosť tejto doložky sa neobmedzuje na dobu spustenia, ako tvrdí žalovaná, ale vzťahuje sa na celú dobu prevádzky TPS, pretože táto doložka je pre ňu jediným prostriedkom, ako si zabezpečiť zásobovanie tematickými kanálmi.
155 Žalovaná popiera, že sa dopustila nesprávneho posúdenia stanovením trvania výnimky na tri roky.
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
156 Je potrebné v prvom rade poukázať na to, že podľa ustálenej judikatúry výkon právomocí žalovanej v rámci článku 85 ods. 3 Zmluvy musí spočívať na komplexných ekonomických posúdeniach, z čoho vyplýva, že súdne preskúmanie sa musí obmedziť zvlášť na vecné preskúmanie skutkových okolností a právnych kvalifikácií, ktoré z nich žalovaná vyvodzuje (pozri najmä rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429, 501, a rozsudok Matra Hachette/Komisia, už citovaný v bode 74 vyššie, bod 104).
157 Táto zásada platí najmä vo vzťahu k určeniu doby, počas ktorej sa určité obmedzenie bude považovať za nevyhnutné, žalovanou (rozsudok Remia a i./Komisia, už citovaný v bode 87 vyššie, bod 34).
158 V druhom rade je potrebné pripomenúť, že vo svojom rozsudku Matra Hachette/Komisia, už citovanom v bode 74 vyššie (bod 104), Súd prvého stupňa rozhodol, že „povinnosť predložiť Komisii dôkazy, ktoré preukazujú splnenie podmienok stanovených článkom 85 ods.3, majú oznamujúce podniky [rozsudok Súdneho dvora zo 17. januára 1984, VBVB a VBBB/Komisia, 43/82 a 63/82, Zb. s. 19], pričom táto povinnosť sa má v rámci sporového konania posudzovať s prihliadnutím na bremeno žalobcu spočívajúce v povinnosti predložiť dôkazy, ktoré sú spôsobilé spochybniť posúdenie Komisie“.
159 Je však potrebné skonštatovať, že žalobcovia sa uspokojili s tvrdením, že žalovaná sa dopustila nesprávneho posúdenia, pretože podľa nich sa nevyhnutnosť výhradnosti nezníži, ako to konštatovala žalovaná v odôvodnení č. 133 napadnutého rozhodnutia, ale naopak, zvýši s ohľadom na neprekonateľné postavenie, ktoré má na trhu skupina Canal+. Pokiaľ ide o doložku týkajúcu sa tematických kanálov, žalobcovia tvrdia, že táto doložka je nevyhnutná na účely zabezpečenia zásobovania TPS kanálmi tohto druhu. Nepredkladajú však žiadny dôkaz, ktorý by preukázal správnosť tohto tvrdenia, ktoré navyše neprihliada na vývoj trhu. Nakoniec žalobcovia nepopierajú žiadnu zo skutkových okolností, na základe ktorých žalovaná na jednej strane usúdila, že nevyhnutnosť týchto doložiek sa časom musí znížiť, a na druhej strane dospela k záveru, že tri roky predstavujú minimálnu dobu, počas ktorej sa TPS bez nich nezaobíde (odôvodnenie č. 134 napadnutého rozhodnutia).
160 V treťom rade je potrebné podotknúť, že žalobcovia sa nesprávne odvolávajú na rozhodnutie Cégétel. Ako správne zdôrazňuje žalovaná, v tomto rozhodnutí bola predmetom výnimky len výhradná distribúcia niektorých výrobkov, pričom distribúcia týchto výrobkov tvorila len obmedzenú časť činností spoločnosti Cégétel, kým výhradné vysielanie všeobecných kanálov je hlavným prvkom ponuky TPS.
161 Preto je potrebné dospieť k záveru, že žalovaná sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia obmedzením trvania výnimky na tri roky.
162 Táto časť argumentácie žalobcov musí byť preto zamietnutá.
iii) Záver
163 S ohľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnuť tento žalobný dôvod ako nedôvodný.
2. O žalobnom dôvode týkajúcom sa článku 2 napadnutého rozhodnutia založenom na porušení zásady právnej istoty
a) Tvrdenia účastníkov konania
164 Žalobcovia sa domnievajú, že žalovaná udelením negatívneho atestu na obmedzenú dobu troch rokov z dôvodu, že doložka o zákaze konkurencie mohla byť označená za obmedzenie pridružené k založeniu TPS len v dobe jej spustenia, konala v rozpore s pravidlami, ktoré formulovala vo svojej XXIV. správe o politike hospodárskej súťaže. Uvádzajú totiž, že žalovaná v tomto dokumente, ktorý je pre ňu záväzný, upresnila, že „keď ide o spoločné podniky, [pridružené obmedzenia] sú vo všeobecnosti povolené na celé trvanie spoločného podniku“ (s. 120, bod 166).
165 Podľa žalobcov z judikatúry vyplýva (rozsudky Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T‑7/89, Zb. s. II‑1711, a z 10. marca 1992, Hüls/Komisia, T‑9/89, Zb. s. II‑499), že nedodržaním tohto pravidla v prejednávanej veci sa žalovaná dopustila porušenia zásady právnej istoty.
166 Žalobcovia poukazujú na to, že postoj žalovanej v prejednávanej veci možno o to viac kritizovať, že uvedené pravidlo je stále platné, ako vyplýva z rozhodnutí Cégétel a Télécom développement. V týchto rozhodnutiach boli dve doložky o zákaze konkurencie označené za pridružené obmedzenia a zaobchádzalo sa s nimi rovnako ako so spoločným podnikom.
167 Žalovaná popiera, že porušila zásadu právnej istoty alebo sa dopustila nesprávneho posúdenia tým, že dospela k záveru, že doložka o zákaze konkurencie predstavuje pridružené obmedzenie len v období spustenia, teda počas prvých troch rokov.
b) Posúdenie Súdom prvého stupňa
168 Na úvod je potrebné poukázať na to, že z výťahu z XXIV. správy o politike hospodárskej súťaže citovanej žalobcami, podľa ktorého sú pridružené obmedzenia „vo všeobecnosti povolené na celé trvanie spoločného podniku“, ako aj z konkrétneho rámca, do ktorého je začlenený, a to analýzy založenia piatich spoločných podnikov v odvetví výskumu a vývoja, vyplýva, že časť správy, v ktorej je začlenený tento výťah, neobsahuje prísne pravidlá, ktoré by žalovaná musela dodržiavať pri označení nejakého záväzku za pridružené obmedzenie. Ide skôr o jednoduchý opis niekoľkých zásad, ktorých sa žalovaná obvykle pridŕža v rámci analýzy niektorých doložiek, ktoré považuje za pridružené k hlavnej transakcii.
169 V rozpore s tým, čo tvrdia žalobcovia, prejednávanú vec preto nemožno porovnávať s vecou, ktorá viedla k vydaniu rozsudku Hercules Chemicals/Komisia, už citovanému v bode 165 vyššie. V uvedenej veci totiž žalovaná oznámila prostredníctvom svojej výročnej správy o politike hospodárskej súťaže niekoľko pravidiel týkajúcich sa prístupu k spisu v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré si sama stanovila.
170 Z výťahu z XXIV. správy o politike hospodárskej súťaže citovanej žalobcami okrem toho vyplýva, že tento výťah takmer doslovne preberá zásady rozvinuté žalovanou v bode 67 oznámenia o družstevných spoločných podnikoch. Z tohto oznámenia však jasne vyplýva, že má len informačnú hodnotu, pokiaľ ide o spôsob, akým žalovaná uplatňuje teóriu pridružených obmedzení v praxi.
171 Z toho vyplýva, že žalobcovia nemôžu vychádzať z vyššie uvedeného výťahu, aby preukázali, že žalovaná porušila vo vzťahu k nim zásadu právnej istoty.
172 S ohľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnuť tento žalobný dôvod ako nedôvodný.
173 Keďže všetky žalobné dôvody uvádzané žalobcami sú nedôvodné, žaloba musí byť zamietnutá.
O trovách
174 Podľa článku 87 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu všetkých trov konania v súlade s návrhmi, ktoré v tomto zmysle podali žalovaná a vedľajší účastník konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žalobcovia znášajú svoje vlastné trovy konania, a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. septembra 2001.
Obsah
Všeobecný rámec veci
A – Opis transakcie
B – Dotknuté trhy a ich štruktúra
1. Trh platenej televízie vo Francúzsku
2. Trh nadobúdania vysielacích práv, najmä v oblasti filmov a športu
3. Trh obchodovania a prevádzkovania tematických kanálov
C – Oznámenie a oznámené dohody
1. Doložka o zákaze konkurencie
2. Doložka týkajúca sa tematických kanálov
3. Doložka výhradnosti
D – Napadnuté rozhodnutie
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
A – O prípustnosti žaloby
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom prvého stupňa
B – O veci samej
1. O žalobných dôvodoch smerujúcich k zrušeniu článku 3 napadnutého rozhodnutia
a) O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 85 ods. 1 Zmluvy
i) O hlavnej argumentácii založenej na tom, že doložka výhradnosti a doložka týkajúca sa tematických kanálov nepredstavujú obmedzenia hospodárskej súťaže v zmysle článku 85 ods. 1 Zmluvy
– O žalobnom dôvode založenom na existencii nesprávneho posúdenia
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
– O časti žalobného dôvodu založenej na nesprávnom uplatnení článku 85 ods. 1 Zmluvy (neuplatnenie zásady logického uvažovania)
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
ii) O argumentácii uvádzanej subsidiárne, založenej na tom, že doložka výhradnosti a doložka týkajúca sa tematických kanálov predstavujú pridružené obmedzenia
– Tvrdenia účastníkov konania
– O pojme pridružené obmedzenie
– O dôsledkoch označenia za pridružené obmedzenie
– O kvalifikácii doložky výhradnosti ako pridruženého obmedzenia
– O kvalifikácii doložky týkajúcej sa tematických kanálov ako pridruženého obmedzenia
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
– O pojme pridružené obmedzenie
– O dôsledkoch kvalifikácie ako pridruženého obmedzenia
– O kvalifikácii doložky výhradnosti ako pridruženého obmedzenia
– O kvalifikácii doložky týkajúcej sa tematických kanálov ako obmedzenia pridruženej povahy
iii) Záver
b) O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 85 ods. 3 Zmluvy
i) O argumente založenom na nesprávnom uplatnení kritérií výnimky stanovených v článku 85 ods. 3 Zmluvy
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
ii) O argumente založenom na nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o trvanie individuálnej výnimky
– Tvrdenia účastníkov konania
– Posúdenie Súdom prvého stupňa
iii) Záver
2. O žalobnom dôvode týkajúcom sa článku 2 napadnutého rozhodnutia založenom na porušení zásady právnej istoty
Tvrdenia účastníkov konania
Posúdenie Súdom prvého stupňa
O trovách