Vec T‑385/06

Aalberts Industries NV a i.

proti

Európskej komisii

„Hospodárska súťaž – Kartely – Odvetvie medených tvaroviek a tvaroviek zo zliatin medi – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Jediné a nepretržité porušenie – Účasť na porušení“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Kartely – Dôkaz

(Článok 81 ods. 1 ES)

2.      Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Dôkaz

(Článok 81 ods. 1 ES)

3.      Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Porušenia – Dohody a zosúladené postupy s možnosťou posúdenia ako takých, ktoré predstavujú jedno porušenie – Pojem

(Článok 81 ods. 1 ES)

4.      Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jedno porušenie – Podniky, ktorým sa vytýka ich účasť na celkovom karteli – Kritériá

(Článok 81 ods. 1 ES)

5.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Zohľadnený obrat – Hranica stanovená v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)

1.      Pokiaľ ide o vykonanie dôkazu o porušení článku 81 ods. 1 ES, Komisia musí na odôvodnenie pevného presvedčenia, že došlo k spáchaniu tvrdeného porušenia, predložiť presné a súhlasné dôkazy. Pokiaľ má súd Únie pochybnosti, musia byť tieto pochybnosti v prospech podniku, ktorý je adresátom rozhodnutia konštatujúceho porušenie. Súd teda nemôže dospieť k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu daného porušenia, ak má súd v tomto ohľade naďalej pochybnosti, najmä v rámci konania o žalobe smerujúcej k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta. Každý z dôkazov predložených Komisiou však nemusí nutne zodpovedať týmto kritériám so zreteľom na každý prvok porušenia. Postačuje, ak súbor nepriamych dôkazov, na ktoré sa inštitúcia odvoláva, zodpovedá tejto požiadavke ako celok.

Okrem toho je obvyklé, že činnosti, s ktorými sú spojené protisúťažné dohody, sa uskutočňujú tajne, stretnutia sa konajú potajomky a súvisiaca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, že aj keď Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce protiprávny kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, ako sú zápisnice zo stretnutí, obyčajne sú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, že je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väčšine prípadov sa preto musí existencia protisúťažného postupu alebo protisúťažnej dohody vyvodiť z určitého počtu zhodujúcich sa skutočností a nepriamych dôkazov, ktoré ako celok môžu predstavovať dôkaz o porušení pravidiel hospodárskej súťaže, pokiaľ neexistuje iné logické vysvetlenie.

(pozri body 44 – 46)

2.      Vyhlásenia urobené v rámci politiky zhovievavosti hrajú dôležitú úlohu. Tieto vyhlásenia urobené v mene podnikov majú nezanedbateľnú dôkaznú hodnotu, keďže prinášajú značné právne a ekonomické riziká. Vyhlásenie podniku obvineného z toho, že sa zúčastnil na karteli, ktorého správnosť spochybňuje niekoľko ďalších obvinených podnikov, však nemožno považovať za postačujúci dôkaz existencie porušenia, ktorého sa tieto podniky dopustili, bez toho, aby bolo podporené inými dôkazmi.

(pozri body 47, 66)

3.      Pojem jediné porušenie sa týka situácie, keď sa viaceré podniky zúčastnili na porušení pozostávajúcom z trvajúceho správania sledujúceho jediný ekonomický cieľ, ktorým je skresliť hospodársku súťaž, alebo aj z individuálnych porušení vzájomne spojených rovnakým cieľom (rovnaký účel všetkých prvkov) a rovnakými subjektmi (tie isté dotknuté podniky, ktoré sú si vedomé, že sa podieľajú na spoločnom cieli). Proti tomuto výkladu nemožno namietať, že jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súčasti tohto pretrvávajúceho správania by samy osebe takisto mohli predstavovať porušenie článku 81 ES. Pokiaľ rôzne činnosti spadajú do „spoločného plánu“ vzhľadom na ich rovnaký cieľ skresľujúci hospodársku súťaž vnútri spoločného trhu, Komisia je oprávnená za tieto činnosti vyvodzovať zodpovednosť v závislosti od účasti na porušení ako celku. Preto je na účely kvalifikácie rôznych porušení ako jediného a nepretržitého porušenia potrebné overiť, či sa navzájom doplňujú v tom zmysle, že účelom každého z nich bolo čeliť dôsledkom riadnej hospodárskej súťaže, pričom všetky na základe vzájomného pôsobenia prispievali k uskutočneniu súhrnu protisúťažných účinkov plánovaných zúčastnenými subjektmi v rámci spoločného plánu sledujúceho jediný cieľ. V tomto ohľade je namieste zohľadniť všetky okolnosti, ktoré by mohli preukázať alebo spochybniť takúto väzbu, ako napríklad doba uplatnenia a obsah vrátane použitých metód a súčasne aj cieľ rôznych dotknutých konaní.

Pokiaľ ide o správanie, ktoré spočívalo v pravidelnej, niekoľko rokov trvajúcej organizácii viacstranných a dvojstranných kontaktov medzi konkurujúcimi si výrobcami, ktorých predmetom bolo zavedenie protiprávnych postupov s cieľom umelo organizovať fungovanie trhu s medenými tvarovkami, a to najmä v oblasti cien, nie je rozhodujúca skutočnosť, že po kontrole vykonanej Komisiou sa zmenili niektoré znaky alebo intenzita týchto postupov, ak cieľ protisúťažných postupov zostal rovnaký, a to zosúladenie cien tvaroviek. V tomto ohľade je možné, že kartel sa po kontrolách Komisie vyznačoval menej štruktúrovanou formou a premenlivejšou intenzitou činnosti. Zo skutočnosti, že kartel môže zaznamenať obdobia premenlivejšej intenzity činnosti, však nemožno vyvodiť, že sa skončil.

(pozri body 86 – 88, 91, 105)

4.      S cieľom preukázať účasť podniku na protisúťažnej dohode musí Komisia preukázať, že dotknutý podnik mal zámer vlastným správaním prispieť k naplneniu spoločných cieľov sledovaných všetkými zúčastnenými a že vedel o skutočnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri výkone rovnakých zámerov, alebo ich mohol dôvodne predpokladať a bol pripravený toto riziko prevziať. Skutočnosť, že podnik sa nezúčastňoval na všetkých zložkách kartelu, nie je relevantná na preukázanie existencie porušenia z jeho strany. Na túto okolnosť treba prihliadnuť len pri posúdení závažnosti protiprávneho konania a prípadne pri stanovení výšky pokuty.

(pozri body 89, 90)

5.      Ak niekoľko podnikov, ktorým je určené rozhodnutie o uložení pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, predstavovalo „podnik“ v zmysle hospodárskeho subjektu zodpovedného za sankcionované porušenie, a to aj v čase prijatia tohto rozhodnutia, horná hranica 10 % uvedená v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 môže byť vypočítaná na základe celkového obratu tohto podniku. Pokiaľ však bol tento hospodársky subjekt rozdelený na dva samostatné subjekty v okamihu prijatia rozhodnutia, každý adresát rozhodnutia má právo, aby sa naňho uvedená horná hranica uplatnila individuálne.

(pozri bod 125)