Language of document : ECLI:EU:T:2023:278

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata komora)

z 24. mája 2023 (*)

„Ochranná známka Európskej únie – Medzinárodný zápis označujúci Európsku úniu – Slovná ochranná známka EMMENTALER – Absolútny dôvod zamietnutia – Opisný charakter – Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2017/1001 – Kolektívna ochranná známka – Článok 74 ods. 2 nariadenia 2017/1001 – Povinnosť odôvodnenia – Článok 94 nariadenia 2017/1001“

Vo veci T‑2/21,

Emmentaler Switzerland, so sídlom v Berne (Švajčiarsko), v zastúpení: S. Völker a M. Pemsel, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), v zastúpení: A. Graul a D. Hanf, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ktorého v konaní podporuje

Spolková republika Nemecko, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann, U. Bartl a J. Heitz, splnomocnení zástupcovia,

a

Francúzska republika, v zastúpení: A.‑L. Desjonquères a G. Bain, splnomocnení zástupcovia,

a

Centre national interprofessionnel de l’économie laitière (CNIEL), so sídlom v Paríži (Francúzsko), v zastúpení: E. Baud a P. Marchiset, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata komora),

na poradách v zložení: predseda komory A. Kornezov, sudcovia K. Kowalik‑Bańczyk a D. Petrlík (spravodajca),

tajomník: R. Ūkelytė, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní zo 14. septembra 2022,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobou podanou na základe článku 263 ZFEÚ sa žalobkyňa, spoločnosť Emmentaler Switzerland, domáha zrušenia rozhodnutia druhého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 28. októbra 2020 (vec R 2402/2019‑2) (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

 Okolnosti predchádzajúce sporu

2        Dňa 4. októbra 2017 žalobkyňa získala na medzinárodnom úrade Svetovej organizácie duševného vlastníctva medzinárodný zápis slovného označenia EMMENTALER pod číslom 1378524. Dňa 7. decembra 2017 bol tento medzinárodný zápis oznámený EUIPO podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1).

3        Tovary, pre ktoré sa požadoval zápis, sú zaradené do triedy 29 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Syry s chráneným označením pôvodu ‚emmentaler‘“.

4        Rozhodnutím z 9. septembra 2019 prieskumová pracovníčka zamietla prihlášku na základe článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia 2017/1001 v spojení s článkom 7 ods. 2 tohto nariadenia.

5        Dňa 25. októbra 2019 žalobkyňa podala odvolanie na EUIPO proti rozhodnutiu prieskumovej pracovníčky.

6        Napadnutým rozhodnutím odvolací senát zamietol odvolanie na základe článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 z dôvodu, že prihlasovaná ochranná známka je opisná.

 Návrhy účastníkov konania

7        Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania vrátane tých, ktoré vznikli v konaní pred odvolacím senátom.

8        EUIPO, Spolková republika Nemecko, Francúzska republika a Centre national interprofessionnel de l’économie laitière (CNIEL) navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny rámec

9        Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 74 ods. 2 nariadenia 2017/1001 a druhý na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) a c) uvedeného nariadenia.

10      Článok 74 ods. 2 nariadenia 2017/1001 stanovuje, že odchylne od článku 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia môžu kolektívne ochranné známky Európskej únie predstavovať označenia alebo údaje, ktoré môžu slúžiť v rámci obchodu na označenie zemepisného pôvodu predmetných tovarov alebo služieb.

11      Toto ustanovenie stanovujúce výnimku z absolútneho dôvodu zamietnutia stanoveného v článku 7 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia sa však musí vykladať reštriktívne, takže jeho rozsah sa nemôže vzťahovať na označenia, ktoré budú považované za označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, času výroby, prípadne inej charakteristiky predmetných tovarov, ale len na označenia, ktoré sa budú považovať za údaj o zemepisnom pôvode uvedených tovarov [pozri v tomto zmysle, rozsudok zo 17. mája 2011, Consejo Regulador de la Denominación de Origen Txakoli de Álava a i./ÚHVT (TXAKOLI), T‑341/09, EU:T:2011:220, body 33 a 35 a citovanú judikatúru].

12      Vzhľadom na tieto zásady treba najskôr preskúmať druhý žalobný dôvod, ktorým žalobkyňa najmä tvrdí, že predmetné označenie neoznačuje vlastnosť predmetných výrobkov, a to druh syra.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia 2017/1001

13      Svojím druhým žalobným dôvodom žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia 2017/1001. Tento žalobný dôvod je rozdelený na dve časti. Prvá časť je založená na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, pretože toto rozhodnutie je založené výlučne na článku 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia. Druhá časť je založená jednak na tom, že odvolací senát nesprávne posúdil dôkazy, a teda dospel k nesprávnemu záveru, že prihlasovaná ochranná známka je vo vzťahu k predmetným výrobkom opisná, a jednak na tom, že odvolací senát porušil svoju povinnosť odôvodnenia.

 O prvej časti založenej na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001

14      Podľa EUIPO a Francúzskej republiky je prvá časť druhého žalobného dôvodu neprípustná v rozsahu, v akom žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušilo článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, hoci toto rozhodnutie je založené výlučne na článku 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia.

15      Žalobkyňa tvrdí, že článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 predstavuje lex specialis vo vzťahu k článku 7 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia, takže skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá výlučne na prvom z týchto ustanovení, nemá v prejednávanej veci nijaký význam. Podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie nemôže byť založené len na analýze z hľadiska článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, ale musí zohľadniť aj článok 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.

16      Podľa ustálenej judikatúry každý z dôvodov zamietnutia zápisu, uvedených v článku 7 ods. 1 nariadenia 2017/1001, je nezávislý od ostatných a vyžaduje samostatné preskúmanie [pozri rozsudky z 29. apríla 2004, Henkel/ÚHVT, C‑456/01 P a C‑457/01 P, EU:C:2004:258, body 45 a citovanú judikatúru, a z 31. januára 2018, Novartis/EUIPO – SK Chemicals (Zobrazenie transdermálnej náplaste), T‑44/16, neuverejnený, EU:T:2018:48, bod 20 a citovanú judikatúru].

17      Okrem toho z článku 7 ods. 1 nariadenia 2017/1001 vyplýva, že na to, aby označenie nemohlo byť zapísané ako ochranná známka Európskej únie, stačí, ak sa uplatní jeden z absolútnych dôvodov zamietnutia, ktoré sú v ňom uvedené [pozri rozsudky z 8. júla 2008, Lancôme/ÚHVT – CMS Hasche Sigle (COLOR EDITION), T‑160/07, EU:T:2008:261, bod 51 a citovanú judikatúru, a zo 17. apríla 2013, Continental Bulldog Club Deutschland/ÚHVT (CONTINENTAL), T‑383/10, EU:T:2013:193, bod 71 a citovanú judikatúru].

18      Napokon z ustálenej judikatúry vyplýva, že ochranná známka, ktorá opisuje vlastnosti príslušných tovarov alebo služieb v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 2017/1001, nemá nevyhnutne z tohto dôvodu voči týmto tovarom alebo službám rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia (pozri rozsudok zo 17. apríla 2013, CONTINENTAL, T‑383/10, EU:T:2013:193, bod 72 a citovanú judikatúru).

19      Z toho vyplýva, že odvolací senát sa mohol obmedziť na preskúmanie toho, či je prihlasovaná ochranná známka opisná v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, bez toho, aby sa vyjadril k uplatneniu iných absolútnych dôvodov zamietnutia, akým je dôvod stanovený v článku 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.

20      V dôsledku toho treba prvú časť druhého žalobného dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o jej prípustnosti.

 O druhej časti založenej na porušení článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, ako aj o povinnosti odôvodnenia

21      Podľa článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001 sa do registra nezapíšu ochranné známky, ktoré tvoria výlučne označenia alebo údaje, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných vlastností tovarov alebo služieb.

22      Tieto označenia alebo údaje sú nespôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, čiže, ktorá spočíva v identifikovaní obchodného pôvodu tovaru alebo služby [rozsudky z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley, C‑191/01 P, EU:C:2003:579, bod 30; z 27. februára 2002, Eurocool Logistik/ÚHVT (EUROCOOL), T‑34/00, EU:T:2002:41, bod 37, a z 24. februára 2021, Liga Nacional de Fútbol Profesional/EUIPO (El Clasico), T‑809/19, neuverejnený, EU:T:2021:100, bod 29].

23      Podľa článku 7 ods. 2 nariadenia 2017/1001, článok 7 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia sa bude uplatňovať napriek skutočnosti, že dôvody na zamietnutie existujú iba v časti Európskej únie. Takúto časť môže prípadne tvoriť len jeden členský štát (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2006, Storck/ÚHVT, C‑25/05 P, EU:C:2006:422, body 81 a 83).

24      Na to, aby sa na označenie vzťahoval zákaz uvedený v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, je potrebné, aby toto označenie malo dostatočne priamy a konkrétny vzťah k predmetným tovarom alebo službám, ktorý umožní príslušnej skupine verejnosti hneď a bez ďalšieho uvažovania pochopiť opis predmetných výrobkov a služieb alebo niektorú z ich vlastností [pozri rozsudky z 12. januára 2005, Deutsche Post EURO EXPRESS/ÚHVT (EUROPREMIUM), T‑334/03, EU:T:2005:4, bod 25 a citovanú judikatúru, a z 22. júna 2005, Metso Paper Automation/ÚHVT (PAPERLAB), T‑19/04, EU:T:2005:247, bod 25 a citovanú judikatúru].

25      Posúdenie opisného charakteru označenia sa musí vykonať na jednej strane vo vzťahu k dotknutým tovarom alebo službám a na druhej strane vo vzťahu k jeho vnímaniu príslušnou skupinou verejnosti [pozri rozsudky z 25. októbra 2005, Peek & Cloppenburg/ÚHVT (Cloppenburg), T‑379/03, EU:T:2005:373, bod 37 a citovanú judikatúru, a zo 7. októbra 2015, Cyprus/ÚHVT (XAΛΛOYMI a HALLOUMI), T‑292/14 a T‑293/14, EU:T:2015:752, bod 16 a citovanú judikatúru].

26      V prejednávanej veci výrobky, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, ako sú uvedené v bode 3 vyššie, sú výrobkami určenými všetkým spotrebiteľom. V dôsledku toho príslušnú skupinu verejnosti tvorí široká verejnosť, ako správne konštatoval odvolací senát v bode 23 napadnutého rozhodnutia bez toho, aby to žalobkyňa spochybnila.

27      V bode 24 napadnutého rozhodnutia sa odvolací senát ďalej v podstate domnieval, že časť príslušnej skupiny verejnosti v bulharskom, dánskom, nemeckom, estónskom, írskom, francúzskom, chorvátskom, maďarskom, holandskom, poľskom, rumunskom, slovenskom, fínskom, švédskom a anglickom jazyku okamžite pochopí označenie EMMENTALER ako označenie druhu tvrdého syra s otvormi.

28      Odvolací senát odôvodnil tento záver súborom skutočností, ktoré sa týkali najmä časti príslušnej skupiny verejnosti v nemeckom a francúzskom jazyku.

29      Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát tým, že napadnuté rozhodnutie založil na týchto skutočnostiach, porušil článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001.

30      V bode 24 napadnutého rozhodnutia sa odvolací senát v súvislosti s príslušnou skupinou nemeckej verejnosti opieral o viaceré skutočnosti, aby podložil svoj záver, podľa ktorého táto skupina verejnosti chápe označenie EMMENTALER ako označenie druhu syra, ktorého relevantnosť žalobkyňa spochybňuje. Je potrebné preskúmať ich nižšie.

–       O definícii pojmu „emmentaler“ v slovníku Duden

31      Na účely preukázania, že označenie EMMENTALER označuje druh syra, sa odvolací senát opieral o definíciu zodpovedajúceho pojmu v slovníku Duden, podľa ktorého takýto pojem označuje „tučný švajčiarsky syr, ktorý má otvory veľkosti čerešne a chuť podobnú jadrám vlašských orechov; syr ementál“.

32      Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát nesprávne vychádzal z tejto definície, pretože slovník Duden neuvádza, že tento pojem označuje v nemčine druh syra, ale výslovne spresňuje, že ide o švajčiarsky syr.

33      V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci vyššie uvedená definícia obsahuje pojem „švajčiarsky syr“, nič to nemení na tom, že tento pojem je doplnený druhou definíciou, a to „syr ementál“. Stručná povaha tejto definície, ktorá neobsahuje žiadnu inú špecifikáciu, najmä pokiaľ ide o zemepisný pôvod dotknutého výrobku, podporuje záver, že podľa tohto slovníka treba pod pojmom „emmentaler“ rozumieť osobitný druh syra.

34      Tento záver potvrdzuje aj skutočnosť, že uvedená definícia odkazuje na vlastnosti syra ako takého, keď spresňuje, že tento pojem sa vzťahuje na syr, „ktorý má otvory veľkosti čerešne a chuť podobnú jadrám vlašských orechov“.

35      Za týchto podmienok námietka žalobkyne, podľa ktorej odvolací senát nemohol použiť definíciu pojmu „emmentaler“ v slovníku Duden ako jeden z viacerých nepriamych dôkazov opisného charakteru označenia, musí byť zamietnutá.

–       O výrobe emmentaleru

36      Na účely konštatovania, že označenie EMMENTALER označuje druh syra, odvolací senát zohľadnil skutočnosť, že v čase podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky bol emmentaler vyrábaný vo viacerých členských štátoch, vrátane Nemecka.

37      Žalobkyňa tvrdí, že skutkové zistenie odvolacieho senátu, podľa ktorého emmentaler je syrom vyrábaným vo viacerých členských štátoch, vrátane Nemecka, nie je preukázané. Odvolací senát tým, že založil svoj záver týkajúci sa opisného charakteru názvu Emmentaler na tomto tvrdení, porušil svoju povinnosť odôvodnenia.

38      Okrem toho podľa žalobkyne, aj keď je pravda, že emmentaler bol syrom vyrábaným v týchto členských štátoch v čase podania prihlášky prihlasovanej ochrannej známky, nemohol byť legálne uvedený na ich trh samostatne pod názvom Emmentaler, teda bez toho, aby toto označenie neuvádzalo miesto výroby. Pokiaľ ide konkrétnejšie o Nemecko, táto okolnosť vyplýva zo skutočnosti, že tento členský štát je viazaný zmluvou zo 7. marca 1967 uzavretou so Švajčiarskom a týkajúcou sa ochrany údajov o pôvode a o iných zemepisných označeniach (ďalej len „dohoda medzi Švajčiarskom a Nemeckom“). Táto dohoda totiž vyhradzuje používanie takéhoto názvu pre syr vyrobený vo Švajčiarsku a umožňuje používanie názvu Emmentaler na označenie syrov vyrobených na nemeckom území pod podmienkou, že tento názov uvádza označenie krajiny výroby písmom, ktoré je svojím typom, rozmerom a farbou zhodné s písmom použitým v názve.

39      Pokiaľ ide po prvé o námietku založenú na nedostatku odôvodnenia, z článku 94 ods. 1 prvej vety nariadenia 2017/1001 vyplýva, že rozhodnutia EUIPO musia byť odôvodnené. Z judikatúry však vyplýva, že odôvodnenie môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli odvolací senát k prijatiu rozhodnutia, a príslušnému súdu poskytne dostatok podkladov, aby mohol vykonať svoje preskúmanie [pozri rozsudky z 25. marca 2009, Anheuser‑Busch/ÚHVT – Budějovický Budvar (BUDWEISER), T‑191/07, EU:T:2009:83, bod 128 a citovanú judikatúru, a z 13. apríla 2011, Safariland/ÚHVT – DEF‑TEC Defense Technology (FIRST DEFENSE AEROSOL PEPPER PROJECTOR), T‑262/09, EU:T:2011:171, bod 92 a citovanú judikatúru].

40      Z tohto hľadiska môže byť odôvodnenie odkazom na iný dokument prípustné pod podmienkou, že umožní zúčastneným osobám oboznámiť sa s dôvodmi, ktoré viedli k prijatiu dotknutého rozhodnutia, a príslušnému súdu poskytne dostatok informácií potrebných na uskutočnenie preskúmania [pozri v tomto zmysle, rozsudky z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, T‑65/96, EU:T:2000:93, bod 51; z 12. mája 2016, Zuffa/EUIPO (ULTIMATE FIGHTING CHAMPIONSHIP), T‑590/14, neuverejnený, EU:T:2016:295, bod 43 a citovanú judikatúru, a z 5. februára 2018, Edeka‑Handelsgesellschaft Hessenring/Komisia, T‑611/15, EU:T:2018:63, bod 32 a citovanú judikatúru].

41      V prejednávanej veci odvolací senát v napadnutom rozhodnutí výslovne neoznačil dôkazy, na ktorých založil svoje konštatovanie týkajúce sa výroby emmentaleru v dotknutých členských štátoch.

42      V tejto súvislosti však v bode 25 napadnutého rozhodnutia odkázal na „pripomienky tretích osôb uvedené v [bode 4 uvedeného rozhodnutia]“.

43      Žalobkyňa však mala na jednej strane možnosť oboznámiť sa s týmito pripomienkami a predložiť svoje vyjadrenia k nim v priebehu konania pred EUIPO a pred Všeobecným súdom. Na druhej strane uvedené pripomienky obsahujú dostatočne presné, číselné a zhodujúce sa informácie týkajúce sa výroby emmentaleru v dotknutých členských štátoch, takže umožňujú žalobkyni oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré odvolací senát dospel k svojmu záveru o uvedenej výrobe, a tiež umožňujú Všeobecnému súdu mať dostatok dôkazov potrebných na uskutočnenie jeho preskúmania.

44      Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že odvolací senát neporušil svoju povinnosť odôvodnenia.

45      Pokiaľ ide po druhé o výrobu emmentaleru v Nemecku, z pripomienok Bundesministerium für Ernährung und Landwirtschaft (Spolkové ministerstvo potravinárstva a poľnohospodárstva, Nemecko), Milchwirtschaftlicher Verein Bayern eV (Mliekarenské združenie v Bavorsku, Nemecko) a MIV Milchindustrie‑Verband eV (Združenie mliekarenského priemyslu, Nemecko), na ktoré odvolací senát odkázal v bode 25 napadnutého rozhodnutia, vyplýva, že Nemecko v roku 2016 vyrobilo 135 000 ton emmentaleru.

46      Ďalej je nesporné, že podstatná časť tejto výroby bola uvedená na nemecký trh. V tejto súvislosti z pripomienok Mliekarenského združenia v Bavorsku vyplýva, že zo 135 000 ton emmentaleru vyrobeného v Nemecku v roku 2016 bolo vyvezených len 80 000 ton. Z toho vyplýva, že podstatná časť množstva emmentaleru vyrobeného v Nemecku bola uvedená na trh priamo v Nemecku.

47      Z vyššie uvedených pripomienok napokon vyplýva, že výroba syra a jeho uvádzanie na trh uvedené v bodoch 45 a 46 vyššie sa týkali samostatného názvu Emmentaler. Toto konštatovanie je podporené viacerými príkladmi emmentaleru, ktoré sú uvedené v pripomienkach spomenutých v bode 25 napadnutého rozhodnutia. Tieto syry, ktoré pochádzajú od viacerých hospodárskych subjektov a boli vyrobené a uvedené na trh v Nemecku, obsahujú uvedený názov bez toho, aby uvádzal označenie krajiny alebo miesta výroby.

48      Okrem toho, pokiaľ ide o názov, pod ktorým boli uvedené výrobky uvedené na trh v Nemecku, žalobkyňa na pojednávaní namietala, že tieto výrobky boli uvedené na nemecký trh pod samostatným názvom Emmentaler. Napriek tomu, že žalobkyňa bola vyzvaná opatrením na zabezpečenie priebehu konania, aby zaujala stanovisko k informáciám uvedeným v bodoch 45 až 47 vyššie, obmedzila sa na tvrdenie, že uvedenie takýchto výrobkov na trh by bolo v rozpore s dohodou medzi Švajčiarskom a Nemeckom. Naopak nepredložila Všeobecnému súdu žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by spochybňoval údaje uvedené v týchto bodoch.

49      Pokiaľ ide o vplyv tejto výroby emmentaleru v Nemecku na vnímanie príslušnej skupiny verejnosti, pokiaľ ide o opisný charakter označenia EMMENTALER, z judikatúry vyplýva, že výroba a uvádzanie na trh výrobku pod určitým názvom bez toho, aby sa používalo spôsobom, ktorý odkazuje na pôvod tohto výrobku, môžu predstavovať relevantný nepriamy dôkaz umožňujúci určiť, či sa tento názov stal druhovým (pozri v tomto zmysle, rozsudky z 25. októbra 2005, Nemecko a Dánsko/Komisia, C‑465/02 a C‑466/02, EU:C:2005:636, body 75 až 100, a z 26. februára 2008, Komisia/Nemecko, C‑132/05, EU:C:2008:117, body 53 až 57).

50      Hoci sa závery vyvodené v tejto judikatúre týkajú druhovej povahy názvu, sú tiež relevantné pre preskúmanie opisného charakteru označení. Charakterizovanie označenia ako druhového alebo opisného je totiž úzko spojené, keďže takéto označenie nemá v týchto dvoch situáciách rozlišovaciu spôsobilosť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2012, Formula One Licensing/ÚHVT, C‑196/11 P, EU:C:2012:314, bod 41).

51      Najmä teda v prípade, keď viaceré hospodárske subjekty vyrábajú a uvádzajú na trh v členskom štáte výrobky, ktoré majú určité označenie, bez toho, aby toto označenie odkazovalo na obchodný alebo zemepisný pôvod týchto výrobkov, takáto okolnosť môže naznačovať, že príslušná skupina verejnosti vníma uvedené označenie ako označujúce vlastnosť uvedených výrobkov, a teda ako opisné.

52      Z vyššie uvedeného na jednej strane vyplýva, že žalobkyni sa nepodarilo spochybniť skutočnosť, ako vyplýva z údajov uvedených v bodoch 45 až 47 vyššie, že významné množstvo syra vyrobeného v Nemecku bolo uvedené na trh v tomto členskom štáte samostatne pod názvom Emmentaler. Na druhej strane, ako bolo uvedené v bodoch 49 až 51 vyššie, takáto okolnosť predstavuje platný nepriamy dôkaz o tom, že príslušná skupina verejnosti vníma tento názov ako označenie vlastnosti týchto výrobkov, a teda ako opisné.

53      Za týchto okolností otázka, či uvedenie syrov vyrobených v Nemecku samostatne pod názvom Emmentaler na nemecký trh je zlučiteľné s dohodou medzi Švajčiarskom a Nemeckom, nie je relevantná, keďže vnímanie príslušnej skupiny verejnosti, vo vzťahu ku ktorej sa má v súlade s judikatúrou citovanou v bode 25 vyššie posudzovať opisný charakter predmetného označenia, sa formuje najmä na základe jej vystavenia tomuto označeniu v podobe, v akej sa uvádza na trh. Príslušná skupina verejnosti bude totiž vo všeobecnosti predpokladať, že výrobky uvádzané na trh v členskom štáte boli uvedené na trh tohto štátu legálne, bez toho, aby si nevyhnutne kládla otázku o existencii údajných konfliktov medzi právnymi normami.

54      V dôsledku toho sa námietka žalobkyne, podľa ktorej sa odvolací senát nemohol odvolávať na výrobu syra nazvaného Emmentaler v Nemecku ako na jeden z viacerých nepriamych dôkazov opisného charakteru tohto označenia, musí zamietnuť.

–       O nemeckom nariadení o syroch

55      Na účely preukázania, že označenie EMMENTALER označuje druh syra, sa odvolací senát okrem iného opieral o nemecké nariadenie o syroch, podľa ktorého sa emmentaler klasifikuje ako štandardný druh syra.

56      Žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie sa nemôže opierať o toto nariadenie, pretože nie je zlučiteľné s dohodou medzi Švajčiarskom a Nemeckom, ktorá má prednosť pred týmto nariadením.

57      V tejto súvislosti z odseku 7 a prílohy 1 nemeckého nariadenia o syroch vyplýva, že toto nariadenie klasifikuje emmentaler ako „Standardsorte“, teda ako štandardný druh syra.

58      Takáto klasifikácia však môže odrážať vnímanie príslušnej skupiny verejnosti, pokiaľ ide o opisný charakter takéhoto označenia.

59      Za týchto podmienok tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého je nemecké nariadenie o syroch údajne nezlučiteľné s dohodou medzi Švajčiarskom a Nemeckom, nie je relevantné z dôvodov podobných tým, ktoré sú uvedené v bode 53 vyššie.

60      V dôsledku toho námietka žalobkyne, podľa ktorej sa odvolací senát nemohol opierať o nemecké nariadenie o syroch ako na jeden z viacerých nepriamych dôkazov opisného charakteru označenia, musí byť zamietnutá.

–       O postavení Únie pri rokovaniach o dohode medzi Švajčiarskom a Úniou

61      Na účely konštatovania, že označenie EMMENTALER označuje druh syra, odvolací senát zohľadnil skutočnosť, že pri rokovaní o dohode zo 17. mája 2011 medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o ochrane označení pôvodu a zemepisných označení poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami (Ú. v. EÚ L 297, 2011, s. 3) (ďalej len „dohoda medzi Švajčiarskom a Úniou“), Únia namietala proti zaradeniu označenia „Emmentaler“ do zoznamu zemepisných označení chránených touto dohodou.

62      Žalobkyňa spochybňuje záver odvolacieho senátu, podľa ktorého opisný charakter prihlasovanej ochrannej známky možno vyvodiť aj z okolnosti, že Únia namietala proti zaradeniu označenia „Emmentaler“ ako takého, medzi označenia pôvodu a zemepisné označenia, ktoré sú chránené dohodou medzi Švajčiarskom a Úniou.

63      Podľa žalobkyne Únia určite nesúhlasila so zaradením tohto označenia do zoznamu zemepisných označení, ktoré sú chránené dohodou medzi Švajčiarskom a Úniou. Samotná táto okolnosť však neumožňuje dospieť k záveru, že pre samostatný názov Emmentaler nie je možná žiadna ochrana prostredníctvom kolektívnej ochrannej známky Únie.

64      V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že dohoda medzi Švajčiarskom a Úniou obsahuje vo svojom dodatku 1 zoznam názvov syrov, ktoré sú vzájomne chránené zmluvnými stranami ako označenia pôvodu a zemepisné označenia.

65      Názov Emmentaler však do tohto zoznamu nebol zaradený.

66      Na druhej strane dôvody tohto nezaradenia boli opísané v tlačovej správe Federálneho úradu pre poľnohospodárstvo zo 17. decembra 2009, na ktorú odvolací senát odkázal v bode 24 napadnutého rozhodnutia.

67      V tejto tlačovej správe Švajčiarsky federálny úrad pre poľnohospodárstvo uviedol, že rokovania o dohode medzi Švajčiarskom a Úniou dlho obmedzovali ich rozdielne stanoviská týkajúce sa zaradenia názvu Emmentaler do zoznamu označení pôvodu a zemepisných označení v rámci tejto dohody, pretože „[Únia považovala] názov ‚Emmentaler‘ za druhový názov“ a že „vyžad[ovala], aby sa tento názov mohol používať vo všetkých členských štátoch“. Podľa uvedenej tlačovej správy sa práve z dôvodu týchto rozdielov Švajčiarsko a Únia rozhodli nezaradiť názov Emmentaler do uvedeného zoznamu.

68      Je pritom pravdepodobné, že toto stanovisko Únie má svoj pôvod v skutočnosti, ako vyplýva z bodu 48 vyššie, že výrobky nesúce samostatne názov Emmentaler boli uvádzané na trh aspoň v niektorých členských štátoch, ako je Nemecko, takže uvedené stanovisko môže odrážať vnímanie príslušnej skupiny verejnosti členských štátov, vrátane nemeckej verejnosti.

69      Za týchto podmienok je potrebné zamietnuť námietku žalobkyne, podľa ktorej sa odvolací senát nemohol odvolávať na toto stanovisko ako na jeden z nepriamych dôkazov, že pojem „emmentaler“ bude nemeckou skupinou verejnosti vnímaný ako opisujúci druh syra.

–       O všeobecnej norme pre emmental vypracovanej Komisiou Codex Alimentarius

70      Žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že zohľadnil všeobecnú normu pre ementál vypracovanú Komisiou Codex Alimentarius. Táto norma neobsahuje záväzné pravidlá pre konanie týkajúce sa ochranných známok v Únii, a teda nemôže mať prednosť pred dohodou medzi Švajčiarskom a Nemeckom, ktorá poskytla ochranu názvu Emmentaler, ako je opísané v bode 38 vyššie.

71      V tejto súvislosti z judikatúry predovšetkým vyplýva, že skutočnosť, že názov je v Codex Alimentarius definovaný ako druhový, je relevantným aspektom na posúdenie toho, či prihlasovaná ochranná známka môže byť opisná vo vzťahu k druhu syra [pozri v tomto zmysle a analogicky, rozsudky z 12. septembra 2007, Consorzio per la tutela del formaggio Grana Padano/ÚHVT – Biraghi (GRANA BIRAGHI), T‑291/03, EU:T:2007:255, bod 67, a zo 14. decembra 2017, Consejo Regulador „Torta del Casar“/EUIPO – Consejo Regulador „Queso de La Serena“ (QUESO Y TORTA DE LA SERENA), T‑828/16, neuverejnený, EU:T:2017:918, bod 34 a citovanú judikatúru].

72      Ďalej podľa všeobecnej normy pre ementál (CXS 269 – 1967), ktorú vypracovala Komisia Codex Alimentarius, pojem „ementál“ označuje tvrdý syr, ktorý je v súlade s požiadavkami uvedenými v tejto norme. Podľa článku 7.1 uvedenej normy sa označenie EMMENTALER môže používať v súlade so všeobecnou normou na označovanie balených potravín za predpokladu, že výrobok je v súlade s normou pre ementál.

73      Z toho vyplýva, že označenie EMMENTALER je v rámci Codex Aalimentarius vnímané ako názov druhu syra, ktorý má vlastnosti obsiahnuté v tejto norme.

74      Tento záver nie je spochybnený článkom 7.2 tej istej normy pre ementál, podľa ktorého musí byť názov krajiny pôvodu uvedený na etikete výrobku. Zápisnica z 35. zasadnutia Výboru pre označovanie potravín Komisie Codex Alimentarius totiž so súhlasom Európskej komisie a všetkých členských štátov Únie spresnila, že cieľom tohto pravidla v oblasti názvu je zachovať druhovú povahu názvu syra.

75      Rovnako ani relevantnosť vyššie uvedenej všeobecnej normy pre ementál nie je spochybnená dohodou medzi Švajčiarskom a Nemeckom, na ktorú odkazuje žalobkyňa, z dôvodov podobných tým, ktoré sú uvedené v bode 53 vyššie.

76      Za týchto podmienok sa odvolací senát mohol opierať o všeobecnú normu pre ementál vypracovanú Komisia Codex Alimentarius ako o jeden z viacerých nepriamych dôkazov, na základe ktorých dospel k záveru, že pojem „emmentaler“ je opisný pre predmetné výrobky.

–       O rozsudku z 5. decembra 2000, Guimont (C448/98)

77      Žalobkyňa tvrdí, že druhová povaha pojmu „emmentaler“ nevyplýva z rozsudku z 5. decembra 2000, Guimont (C‑448/98, EU:C:2000:663). Je pravda, že Súdny dvor v ňom uviedol, že je nesporné, že ementál je syr legálne vyrábaný a uvádzaný na trh v iných členských štátoch než vo Francúzsku. Táto skutočnosť je však len jedným z viacerých kritérií, ktoré treba zohľadniť pri posudzovaní spôsobilosti pojmu „emmentaler“ na zápis.

78      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v bode 32 rozsudku z 5. decembra 2000, Guimont (C‑448/98, EU:C:2000:663), Súdny dvor potvrdzuje, ako vyplýva z bodov 45 až 53 vyššie, že syr ementál sa legálne vyrába a uvádza na trh v iných členských štátoch než vo Francúzsku.

79      Ako pripúšťa samotná žalobkyňa, táto skutočnosť je jedným z viacerých kritérií, ktoré treba zohľadniť pri posúdení spôsobilosti pojmu „emmentaler“ na zápis. Z toho vyplýva, že žalobkyňa netvrdila, a už vôbec nepreukázala, že táto skutočnosť je v prejednávanej veci irelevantná, aj keď len ako jeden z nepriamych dôkazov, ktoré sa majú zohľadniť, okrem iného, pri posudzovaní opisného charakteru názvu Emmentaler.

80      Za týchto podmienok treba námietku žalobkyne, podľa ktorej sa odvolací senát nemohol odvolávať na rozsudok z 5. decembra 2000, Guimont (C‑448/98, EU:C:2000:663), ako na jeden z viacerých nepriamych dôkazov o opisnom charaktere prihlasovanej ochrannej známky, zamietnuť.

–       Záver o opisnom charaktere

81      Vzhľadom na nepriame dôkazy preskúmané v bodoch 31 až 80 vyššie mohol odvolací senát bez toho, aby sa dopustil nesprávneho posúdenia, konštatovať v bode 24 napadnutého rozhodnutia, že príslušná skupina nemeckej verejnosti bezprostredne chápala označenie EMMENTALER ako označujúce druh syra.

82      Vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 23 vyššie odvolací senát teda správne dospel k záveru, že toto označenie má opisný charakter v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) a článku 7 ods. 2 nariadenia 2017/1001, pričom treba pripomenúť, že stačí, aby tento dôvod zamietnutia existoval v časti Únie, ktorú môže prípadne predstavovať jeden členský štát.

83      Napokon vzhľadom na to, že nepriame dôkazy preskúmané v bodoch 31 až 76 vyššie z právneho hľadiska dostatočne preukazujú, že označenie EMMENTALER má v Nemecku opisný charakter, nie je potrebné preskúmať dôvodnosť ostatných námietok uvedených v rámci druhého žalobného dôvodu, ktoré sa týkajú ostatných skutočností, o ktoré sa odvolací senát opiera v bode 24 napadnutého rozhodnutia, keďže tieto skutočnosti sa netýkajú vnímania príslušnej skupiny nemeckej verejnosti.

84      Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba druhý žalobný dôvod zamietnuť.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 74 ods. 2 nariadenia 2017/1001

85      Žalobkyňa tvrdí, že samostatný názov Emmentaler by mal byť chránený ako kolektívna ochranná známka podľa článku 74 ods. 2 nariadenia 2017/1001, keďže odkazuje na zemepisný pôvod dotknutých výrobkov.

86      EUIPO, Spolková republika Nemecko a Francúzska republika spochybňujú toto tvrdenie.

87      Ako vyplýva z bodov 10 a 11 vyššie, výnimka z článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia 2017/1001, ktorá je stanovená v článku 74 ods. 2 tohto nariadenia, sa má vykladať reštriktívne. Jej rozsah sa najmä nemôže vzťahovať na označenia, ktoré budú považované za označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, času výroby, prípadne inej charakteristiky predmetných tovarov, ale len na označenia, ktoré sa budú považovať za údaj o zemepisnom pôvode uvedených tovarov.

88      V prejednávanej veci z bodov 31 až 82 vyššie vyplýva, že odvolací senát správne dospel k záveru, že pojem „emmentaler“ bol pre príslušnú skupinu nemeckej verejnosti opisným označením druhu syra a nebol vnímaný ako označenie zemepisného pôvodu uvedeného syra.

89      Rovnako žalobkyňa nepredložila Všeobecnému súdu žiadny iný konkrétny dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že táto verejnosť chápe toto označenie v tomto zmysle.

90      Za týchto podmienok nemôže tvrdiť, že prihlasovaná ochranná známka má byť chránená na základe článku 74 ods. 2 nariadenia 2017/1001.

91      V dôsledku toho treba prvý žalobný dôvod zamietnuť a v dôsledku toho treba zamietnuť žalobu v celom jej rozsahu.

 O trovách

92      Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

93      Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhmi EUIPO, Spolkovej republiky Nemecko, Francúzskej republiky a CNIEL.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata komora)

rozhodol takto:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Emmentaler Switzerland je povinná nahradiť trovy konania.

Kornezov

Kowalik‑Bańczyk

Petrlík

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. mája 2023.

Podpisy


*      Jazyk konania: nemčina.