Language of document : ECLI:EU:T:2010:537

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)

zo 16. decembra 2010 (*)

„Ochranná známka Spoločenstva – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva CHROMA – Absolútny dôvod zamietnutia – Opisný charakter – Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 207/2009“

Vo veci T‑281/09,

Deutsche Steinzeug Cremer & Breuer AG, so sídlom vo Frechene (Nemecko), v zastúpení: J. Albrecht, advokát,

žalobkyňa,

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: S. Schäffner, splnomocnený zástupca,

žalovanému,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 8. mája 2009 (vec R 1429/2008‑4), týkajúcemu sa prihlášky slovného označenia CHROMA ako ochrannej známky Spoločenstva,

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v štádiu rozhodovania v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia V. Vadapalas (spravodajca) a K. O’Higgins,

tajomník: E. Coulon,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 17. júla 2009,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 1. októbra 2009,

so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 21. decembra 2009,

so zreteľom na nepodanie návrhu na nariadenie pojednávania zo strany účastníkov konania v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia o ukončení písomnej časti konania a rozhodnúc teda na základe správy sudcu spravodajcu a podľa článku 135a rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, že sa o žalobe rozhodne bez ústnej časti konania,

so zreteľom na zmenu v zložení komôr Všeobecného súdu,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Okolnosti predchádzajúce sporu

1        Deutsche Steinzeug Cremer & Breuer AG podala 6. marca 2008 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradeného nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].

2        Ochranná známka, o ktorej zápis sa žiadalo, je slovné označenie CHROMA.

3        Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 11 a 19 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu:

–        trieda 11: „Drezy, sprchové vaničky, sprchovacie a kúpacie vane, umývadlá, bidety, pisoáre, WC, vodné nádrže, všetko z keramiky“,

–        trieda 19: „Stavebné materiály, nie z kovu; obkladačky, platne, profilové lišty, rúry a obklady na stavebné účely, všetko nie z kovu; keramické platne, mozaika a výlisky na stavebné účely; keramické suroviny“.

4        Rozhodnutím zo 7. augusta 2008 prieskumový pracovník zamietol prihlášku pre predmetné tovary podľa článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009] a článku 7 ods. 2 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009).

5        Žalobkyňa podala 30. septembra 2008 proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka odvolanie na ÚHVT podľa článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 (teraz články 58 až 64 nariadenia č. 207/2009).

6        Rozhodnutím z 8. mája 2009 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), štvrtý odvolací senát ÚHVT zamietol odvolanie z dôvodu, že prihlasovaná ochranná známka je opisná v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009. V podstate zastával názor, že predmetné označenie predstavuje prepis gréckeho slova „χρώμα“ (farba) latinskými písmenami, a že keďže ide o opis vlastností predmetných výrobkov, existoval absolútny dôvod zamietnutia v Grécku a na Cypre. Z rovnakých dôvodov tiež zastával názor, že predmetné označenie tiež nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia.

 Návrhy účastníkov konania

7        Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté rozhodnutie,

–        zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.

8        ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 O prípustnosti

9        Vo svojom vyjadrení k žalobe ÚHVT ako hlavné uvádza námietku neprípustnosti založenú na neprípustnosti žaloby vzhľadom na ustanovenia článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

10      Vo svojej replike žalobkyňa spochybňuje túto argumentáciu s odkazom na to, že vo svojej žalobe uviedla podrobné tvrdenia na podporu uvádzaných žalobných dôvodov založených na porušení ustanovení článku 37 ods. 1, článku 7 ods. 1 písm. b) a c) a článku 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009.

11      Podľa článku 21 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie a článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, uplatniteľného v oblasti duševného vlastníctva podľa článku 130 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku, musí žaloba obsahovať zhrnutie dôvodov a toto zhrnutie musí byť dostatočne jasné a určité, aby umožnilo žalovanému pripraviť svoju obranu a Súdu prvého stupňa rozhodnúť o žalobe [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. novembra 2008, Rautaruukki/ÚHVT (RAUTARUUKKI), T‑269/06, neuverejnený v Zbierke, bod 33 a citovanú judikatúru].

12      V prejednávanej veci zhrnutie dôvodov na podporu žaloby, hoci stručné, postačuje na to, aby Všeobecnému súdu umožňovalo identifikovať tvrdenia, ktoré sú právnym a skutkovým základom žaloby. Vo vyjadrení k žalobe ÚHVT navyše uznal, že pochopil, že žalobkyňa sa v podstate dovoláva porušenia článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009 a odkazovala tiež na článok 37 ods. 1 a článok 76 ods. 1 toho istého nariadenia.

13      Preto námietke neprípustnosti, ktorú vzniesol ÚHVT, založenej na článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku, nemožno vyhovieť.

 O veci samej

14      Na podporu svojej žaloby žalobkyňa v podstate uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009, uvádzajúc tiež článok 37 ods. 1 a článok 76 ods. 1 toho istého nariadenia.

 Tvrdenia účastníkov konania

15      Žalobkyňa uvádza, že predmetné označenie nie je opisné, a teda nepatrí pod dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, a z rovnakého dôvodu ani pod dôvod uvedený v článku 7 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia.

16      Odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí mylne vychádza zo stotožnenia označenia CHROMA s gréckym slovom „χρώμα“ (farba), ako aj z potreby zachovania jeho dostupnosti pre predmetné výrobky.

17      Nebolo namieste stotožňovať predmetné označenie s gréckym slovom „χρώμα“ (farba). Odvolací senát nepreukázal, že prepis latinskými písmenami sa používal rovnako ako slovo v pôvodnom jazyku, a preto nemal vychádzať z potreby predísť monopolizácii prepisu gréckych slov. Ochrana vyplývajúca zo zápisu označenia CHROMA by žalobkyni neumožňovala zakázať tretím osobám používanie gréckeho slova „χρώμα“ (farba).

18      Okrem toho nie je potrebné zachovať dostupnosť slova „χρώμα“ (farba), pokiaľ ide o výraz označujúci výlučne jeden typ vlastností výrobkov a nie jednu vlastnosť výrobku. Bolo by neobvyklé namietať voči takému údaju na výrobku alebo na jeho balení. Takéto pripojenie by spotrebiteľom nebolo chápané ako údaj o vlastnosti výrobku.

19      Toto tvrdenie je podporené zápisom ochranných známok Spoločenstva, ktoré predstavujú slová „dimension“ (rozsah, veľkosť alebo dimenzia po anglicky), „brilliance“ (lesk, veľkoleposť alebo žiara po anglicky) alebo „tinta“ (atrament, farba alebo sfarbená po španielsky).

20      Z bodu 30 napadnutého rozhodnutia okrem toho vyplýva, že odôvodnenie odvolacieho senátu sa v skutočnosti týka nie slova „farba“ ako takého, ale výrazov „farebný“, „mnohofarebný“ alebo „zafarbený“, ktoré môžu byť používané pre uvedenie, že výrobok je zafarbený alebo že nie je jednofarebný.

21      V tejto súvislosti odvolací senát opomenul zohľadniť predmetné výrobky. Je vylúčené, aby výrazy „farba“ alebo „farebný“ v akomkoľvek jazyku boli uvedené na predmetných výrobkoch na účel označenia ich vlastností. Pokiaľ ide o výrobky, ktoré majú nevyhnutne svoju farbu, hoci je to iba prirodzená farba ich materiálu, keďže takéto údaje sa nevzťahujú na konkrétnu farbu, nemajú pre spotrebiteľa najmenšiu relevantnosť. Okrem toho, pokiaľ ide o predmetné výrobky, odtieň farby je vždy uvádzaný na ich obale.

22      Slovo „farba“ a ešte menej označenie CHROMA, teda neopisujú nejakú vlastnosť predmetných výrobkov. Grécky spotrebiteľ nebude označenie chápať ako čisto opisný údaj, ale ako údaj o pôvode.

23      Táto skutočnosť je potvrdená existenciou vnútroštátnych ochranných známok a ochranných známok Spoločenstva, ktoré tvoria slovné označenia CHROMA alebo CROMA, uvádzanými žalobkyňou v jej vyjadrení vysvetľujúcom dôvody odvolania pred ÚHVT.

24      Tým, že sa odvolací senát zdržal zohľadnenia týchto skorších zápisov, nesplnil svoju povinnosť preskúmania skutočností ex offo, uvedenú v článku 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009.

25      ÚHVT spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

 Posúdenie Všeobecným súdom

26      Podľa znenia článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 sa do registra nezapíšu „ochranné známky, ktoré tvoria výlučne označenia alebo znaky, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných vlastností tovarov alebo služieb“. Podľa odseku 2 toho istého článku sa odsek 1 bude uplatňovať napriek skutočnosti, že dôvody na zamietnutie existujú iba v časti Únie.

27      Treba pripomenúť, že článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 sleduje všeobecný záujem, ktorý si vyžaduje, aby sa označenia alebo znaky opisujúce vlastnosti výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa žiada zápis, mohli voľne používať všetkými. Toto ustanovenie teda bráni, aby takéto označenia alebo znaky boli vyhradené pre jediný podnik z dôvodu ich zápisu ako ochrannej známky (pozri rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley, C‑191/01 P, Zb. s. I‑12447, bod 31 a citovanú judikatúru).

28      Zápis slovného označenia musí byť podľa uvedeného ustanovenia zamietnutý, ak aspoň jeden z jeho možných významov označuje vlastnosť dotknutých tovarov alebo služieb. Na to, aby ÚHVT odmietol takýto zápis, nie je tiež potrebné, aby predmetné označenie bolo skutočne používané na účely opisu výrobkov alebo služieb, ale iba to, že môže byť použité na takéto účely (rozsudok ÚHVT/Wrigley, už citovaný, bod 32).

29      Okrem toho je nepodstatné, či charakteristiky výrobkov alebo služieb, ktoré môžu byť opísané predmetným označením, sú významné z obchodného hľadiska alebo sú doplnkové, alebo či existuje, alebo neexistuje synonymum umožňujúce označiť rovnaké charakteristiky (pozri analogicky, rozsudok Súdneho dvora z 12. februára 2004, Koninklijke KPN Nederland, C‑363/99, Zb. s. I‑1619, body 101 a 102).

30      Rovnako je potrebné pripomenúť, že posúdenie opisného charakteru označenia možno vykonať len jednak vo vzťahu k vnímaniu zo strany dotknutej skupiny verejnosti a jednak vo vzťahu k dotknutým výrobkom a službám [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júla 2008, Lancôme/ÚHVT – CMS Hasche Sigle (COLOR EDITION), T‑160/07, Zb. s. II‑1733, bod 44 a citovanú judikatúru].

31      V prejednávanej veci, ako vyplýva z úvah uvedených v bodoch 31 a 32 napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobkyňa nespochybňuje, dotknutými výrobkami sú na jednej strane keramické sanitárne zariadenia, ktoré patria do triedy 11, a na druhej strane nekovové stavebné materiály, ktoré patria do triedy 19, ktoré si môže kúpiť ako konečný spotrebiteľ, tak aj podnikateľ v stavebníctve.

32      Okrem toho, keďže z bodu 19 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že absolútny dôvod zamietnutia odvolací senát konštatoval iba vo vzťahu ku gréčtine, podľa článku 7 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 treba konštatovať, že príslušnú skupinu verejnosti na účely posúdenia tohto dôvodu zamietnutia tvoria dotknutí spotrebitelia v Grécku a na Cypre.

33      Je nesporné, že označenie CHROMA predstavuje prepis gréckeho slova „χρώμα“ (farba) latinskými písmenami.

34      Ako teda správne vyplýva z bodu 22 napadnutého rozhodnutia, prepisy gréckych slov latinskými písmenami musia byť na účely skúmania absolútnych dôvodov zamietnutia uvedených v článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009 považované za slová napísané gréckymi písmenami [pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 5. decembra 2000, Messe München/ÚHVT (electronica), T‑32/00, Zb. s. II‑3829, bod 40].

35      Táto úvaha sa v prejednávanej veci uplatňuje o to viac, že predmetné označenie predstavuje presný prepis gréckeho slova, ktoré znamená „farba“, písmenami latinskej abecedy, ktorá je dotknutému grécky hovoriacemu spotrebiteľovi známa, a jeho význam teda môže byť bezprostredne a priamo týmto spotrebiteľom pochopený.

36      V tejto súvislosti treba na jednej strane poznamenať, že slovo znamenajúce „farba“ možno použiť na označenie vlastnosti výrobkov, a teda ich schopnosti byť vyhotovené v rôznych farebných odtieňoch (pozri v tomto zmysle rozsudok COLOR EDITION, už citovaný, body 47 a 48).

37      Hoci žalobkyňa uvádza, že farba je typom alebo kategóriou vlastností a nie „jednou“ vlastnosťou, skutočnosťou zostáva, že podľa jeho obvyklého chápania výraz „farba“ odkazuje na použitie iných farieb než čiernej alebo bielej, alebo na prítomnosť širokého spektra farieb.

38      Na druhej strane, ako to správne poznamenal odvolací senát v bodoch 31 a 32 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o sanitárne zariadenia, ktorých obvyklá farba je biela, a nekovové stavebné materiály, ktoré zahŕňajú keramiku pre kúpelne, uvedenie skutočnosti, že sú dostupné v rôznych farbách, predstavuje vlastnosť, ktorá môže v obchode prichádzať do úvahy.

39      Použitie slova „farba“ tak nesie odkaz, ktorý môže byť dotknutým spotrebiteľom bezprostredne pochopený, naznačujúc prítomnosť spektra výrobkov v rôznych farbách, najmä pokiaľ ide o keramické sanitárne zariadenia a keramické stavebné materiály pre kúpelne, vo všetkých farbách odlišných od obvyklej bielej. Okrem toho dotknuté výrobky môžu byť požadované v závislosti od ich farebného spektra s cieľom zladiť ich v rámci dekoratívnej tvorby.

40      Keďže toto posúdenie je výslovne spojené s podmienkami uvádzania výrobkov patriacich do predmetných tried 11 a 19 na trh, žalobkyňa teda mylne tvrdí, že odvolací senát opomenul zohľadniť uvedené výrobky.

41      Z týchto úvah vyplýva, že odvolací senát sa mohol správne domnievať, že z hľadiska dotknutého grécky hovoriaceho spotrebiteľa označenie CHROMA mohlo slúžiť na naznačenie toho, že dotknuté výrobky patriace do tried 11 a 19 sú dostupné v rôznych farbách a že teda označuje vlastnosť relevantnú z hľadiska uvádzania dotknutých výrobkov na trh.

42      Vzhľadom na judikatúru citovanú v bodoch 28 a 29 vyššie tento záver nie je spochybnený tvrdením žalobkyne založeným na existencii výrazov schopných niesť rovnaký odkaz, ako je „zafarbený“ alebo „mnohofarebný“, ani tvrdením, podľa ktorého sa predmetný výraz v skutočnosti na opisné účely nepoužíva. Okrem toho nie je podstatné, či je vlastnosť, ktorú možno označovať, základná alebo doplnková.

43      Žalobkyňa nemôže dôvodne uplatňovať zápisy ochranných známok, ktoré tvoria slová označujúce veľkosť, lesk alebo odtieň, ani ochranné známky Spoločenstva, ktoré tvoria prvky „chroma“ a „croma“ alebo ich kombinácia s inými slovnými prvkami.

44      Keďže rozhodnutia odvolacích senátov o zápise označenia ako ochrannej známky Spoločenstva patria do výkonu viazanej právomoci, ich zákonnosť v zásade nemôže byť spochybnená tvrdením založeným na existencii odlišnej rozhodovacej praxe ÚHVT (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. septembra 2005, BioID/ÚHVT, C‑37/03 P, Zb. s. I‑7975, bod 47).

45      Opisný charakter označenia treba posudzovať na jednej strane vo vzťahu k tovarom alebo službám, na ktoré sa jeho zápis žiadal, a na druhej strane vo vzťahu k tomu, ako ho vníma príslušná skupina verejnosti. Za týchto podmienok sa žalobkyňa nemôže platne odvolávať na podobnosť prihlasovanej ochrannej známky vzhľadom na inú ochrannú známku Spoločenstva bez uvedenia skutkových alebo právnych okolností, ktoré boli predložené na podporu zápisu tejto inej ochrannej známky (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok BioID/ÚHVT, už citovaný, body 48 a 49).

46      Pokiaľ ide o tvrdenie založené na zápise ochrannej známky CROMA v Grécku, treba pripomenúť, že systém ochranných známok Spoločenstva je autonómnym systémom, ktorý je tvorený súhrnom predpisov a sleduje pre neho charakteristické ciele, pričom jeho uplatňovanie je nezávislé od akéhokoľvek vnútroštátneho systému. Zápisy už vykonávané v členských štátoch teda nie sú rozhodujúcou okolnosťou, ale je možné ich iba zohľadniť na účely zápisu ochrannej známky Spoločenstva predovšetkým preto, že ponúkajú analytický podklad pri posudzovaní prihlášky ochrannej známky Spoločenstva [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. júna 2005, Wilfer/ÚHVT (ROCKBASS), T‑315/03, Zb. s. II‑1981, bod 35 a citovanú judikatúru].

47      V prejednávanej veci žalobkyňa neuvádza žiadnu z právnych alebo skutkových okolností, ktoré viedli k zápisu predmetnej vnútroštátnej ochrannej známky.

48      Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa tiež nemôže odvolaciemu senátu vytýkať, že porušil článok 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, keď nezohľadnil skoršie zápisy.

49      Vzhľadom na všetky tieto úvahy treba konštatovať, že žalobkyňa nevyvrátila záver odvolacieho senátu, podľa ktorého predmetné označenie patrí pod absolútny dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009.

50      Vzhľadom na toto konštatovanie zamietnutie prihlášky pre dotknuté výrobky nemôže predstavovať porušenie článku 37 ods. 1 nariadenia č. 207/2009.

51      Okrem toho nie je potrebné skúmať výhradu založenú na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Ako vyplýva z článku 7 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, na to, aby označenie nemohlo byť zapísané ako ochranná známka Spoločenstva, postačuje, aby sa uplatnil jeden z vymenovaných absolútnych dôvodov zamietnutia.

52      V dôsledku toho treba túto žalobu zamietnuť.

 O trovách

53      Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Deutsche Steinzeug Cremer & Breuer AG je povinná nahradiť trovy konania.

Papasavvas

Vadapalas

O’Higgins

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. decembra 2010.

Podpisy


* Jazyk konania: nemčina.