ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
z 11. mája 2005 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva obsahujúcej slovný prvok ‚GRUPO SADA‘ – Skoršia národná obrazová ochranná známka obsahujúca slovný prvok ‚sadia‘ – Čiastočné zamietnutie zápisu – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94“
Vo veci T‑31/03,
Grupo Sada, pa, SA, so sídlom v Madride (Španielsko), v zastúpení: A. Aguilar De Armas a J. Marrero Ortega, advokáti,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: J. García Murillo a G. Schneider, splnomocnení zástupcovia,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Súdom prvého stupňa:
Sadia, SA, so sídlom v Concordii (Brazília), v zastúpení: J. García del Santo a P. García Cabrerizo, advokáti,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je žaloba o neplatnosť rozhodnutia prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 20. novembra 2002 (vec R 567/2001-1), týkajúceho sa konania o námietkach medzi Sadia, SA, a Grupo Sada, pa, SA,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory H. Legal, sudcovia P. Mengozzi a I. Wiszniewska-Bialecka,
tajomník: B. Pastor, zástupkyňa tajomníka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 31. januára 2003,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 4. júna 2003,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 10. júna 2003,
po pojednávaní zo 16. decembra 2004,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Spoločnosť Grupo Sada, pa, SA, podala 1. apríla 1996 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení.
2 Označenie, o zápis ktorého sa žiadalo, je vyobrazené nižšie:
3 Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 29, 31 a 35 podľa Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú pre každú z tried tomuto opisu:
– trieda 29: „Mäso, ryby, hydina a divina; mäsové výťažky; konzervované, sušené alebo varené ovocie a zelenina; želatíny, džemy, kompóty; vajcia, mlieko a mliečne výrobky; jedlé oleje a tuky“,
– trieda 31: „Poľnohospodárske, záhradnícke a lesnícke výrobky a zrno (obilie), ktoré nie sú zaradené v iných triedach; živé zvieratá; čerstvé ovocie a zelenina; semená, prírodné rastliny a kvety; potrava pre zvieratá, slad“,
– trieda 35: „Reklama; obchodný manažment; obchodná správa; sekretárske služby“.
4 Uvedená prihláška bola zverejnená 8. decembra 1997 vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 32/97.
5 Dňa 6. marca 1998 spoločnosť Sadia Concordia, SA, Industria e Comercio, neskôr zmenená na Sadia, SA, podala námietky proti prihláške označenia, dovolávajúc sa pravdepodobnosti zámeny podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 so skoršou obrazovou ochrannou známkou, ktorej je vlastníkom. Táto ochranná známka, vyobrazená nižšie, bola zapísaná v Španielsku pod č. 1 919 773 pre tovary triedy 29:
6 Tovary triedy 29, pre ktoré bola skoršia ochranná známka vedľajšieho účastníka konania zapísaná, zodpovedali tomuto opisu: „Mäso, ryby, hydina a divina; mäsové výťažky; konzervované, sušené alebo varené ovocie a zelenina; želatíny, džemy, kompóty; vajcia, mlieko a mliečne výrobky; jedlé oleje a tuky“.
7 Námietka smerovala proti tovarom tried 29, 31 a 35 tak, ako sú špecifikované v prihláške.
8 Rozhodnutím z 3. apríla 2001 námietkové oddelenie vyhovelo námietkam v rozsahu, v akom smerovali proti tovarom triedy 29, ale nariadilo zápis pre tovary tried 31 a 35. Čo sa týka triedy 29, námietkové oddelenie poznamenalo, že existuje vysoký stupeň vizuálnej a fonetickej podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami a že tovary sú zhodné alebo podobné, čo môže vyvolať u španielskeho spotrebiteľa pravdepodobnosť zámeny.
9 Dňa 30. mája 2001 žalobca podal na ÚHVT odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia, požadujúc, po prvé, zrušenie tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom zamieta zápis pre tovary tried 29 a, po druhé, zápis prihlasovanej ochrannej známky pre tieto tovary.
10 Toto odvolanie bolo zamietnuté rozhodnutím prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 20. novembra 2002 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Odvolací senát v podstate vyslovil názor, že zhodnosť tovarov, ako aj fonetická podobnosť a určitá vizuálna podobnosť medzi dominantnými prvkami kolidujúcich označení, sú postačujúce pre prijatie záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny u španielskeho spotrebiteľa, spôsobilej k zvádzaniu k domnienke, že tovary označené kolidujúcimi ochrannými známkami pochádzajú od jedného podniku, alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené.
Návrhy účastníkov konania
11 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom zamieta zápis prihlasovanej ochrannej známky pre tovary triedy 29,
– schválil zápis tejto ochrannej známky pre tovary triedy 29,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania,
– dal vypracovať znalecký posudok o pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.
12 Je potrebné poznamenať, že na pojednávaní žalobca zobral späť uplatňovanie druhej a štvrtej časti žalobného návrhu, čo Súd prvého stupňa poznamenal v zápisnici z pojednávania.
13 ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
14 Na podporu svojej žaloby o zrušenie napadnutého rozhodnutia sa žalobca dovoláva jediného žalobného dôvodu založeného na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94.
15 Tento žalobný dôvod sa podrozdeľuje na tri časti. Prvá časť spočíva v nedocenení vysokej miery známosti prihlasovanej ochrannej známky v Španielsku zo strany odvolacieho senátu. Druhá časť spočíva v porušení požiadavky celkového posúdenia kolidujúcich ochranných známok. Tretia časť spočíva v koexistencii troch zápisov vykonaných žalobcom pred prihláškou ochrannej známky Spoločenstva a skoršej ochrannej známky vedľajšieho účastníka konania na španielskom trhu.
O prvej časti spočívajúcej v nedocenení vysokej miery známosti prihlasovanej ochrannej známky v Španielsku zo strany odvolacieho senátu
Tvrdenia účastníkov konania
16 Žalobca zdôrazňuje, že pred samotným podaním jeho prihlášky ochrannej známky na ÚHVT používal pri obchodnej činnosti počas viacerých rokov symbol úplne zhodný s prihlasovanou ochrannou známkou. Uvádza, že ako vyplýva z ponúk dôkazov, ktoré sú pripojené k žalobe, združuje osem spoločností rozmiestnených po celom španielskom území, ktoré distribuujú všetky svoje tovary pod označením GRUPO SADA. Dodáva, že toto označenie figuruje na služobných preukazoch jeho zamestnancov, na obálkach, komunikačných poznámkach, faktúrach, dodacích listoch a objednávkových listinách, na paneloch umiestnených v sídle spoločnosti, ako aj v rôznych publikáciách. Žalobca z toho vyvodzuje, že prihlasovaná ochranná známka požíva na španielskom trhu zjavnú všeobecnú známosť vyplývajúcu z používania, ktorého predmetom bola a investícií vykonaných v reklame. Okrem toho, žalobca poznamenáva, že táto ochranná známka, ktorá zahŕňa slovný prvok „GRUPO SADA“, sa zhoduje s jeho obchodným menom: táto zhoda teda umožňuje spotrebiteľovi oveľa jednoduchšie spájať si tovary označené touto ochrannou známkou s týmto podnikom.
17 V tomto smere žalobca uvádza, že na základe ponúk dôkazov pripojených k žalobe, vysoká miera známosti jeho ochrannej známky bola preukázaná u dvoch kategórií adresátov tovarov uvádzaných na trh, a to na strane jednej u veľkoodberateľov a veľkoobchodov rozmiestnených na španielskom území, ktorí mu priamo zasielajú objednávky, a na strane druhej u konečných spotrebiteľov, zákazníkov veľkoobchodov.
18 Za týchto podmienok žalobca tvrdí, že odvolací senát mylne nebral do úvahy vysokú mieru známosti, ktorú má príslušná skupina verejnosti o prihlasovanej ochrannej známke. Odkazuje s týmto cieľom na rozsudky Súdneho dvora z 29. septembra 1998, Canon (C‑39/97, Zb. s. I‑5507) a z 11. novembra 1997, SABEL (C‑251/95, Zb. s. I‑6191), z ktorých vyplýva, že vysoká miera známosti ochrannej známky vylučuje akúkoľvek pravdepodobnosť zámeny.
19 ÚHVT odpovedá, že keďže je tvrdenie založené na vysokej miere známosti prihlasovanej ochrannej známky v Španielsku po prvýkrát uvedené pred Súdom prvého stupňa, predstavuje zmenu predmetu konania zakázanú článkom 135 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. ÚHVT preto navrhuje Súdu prvého stupňa neskúmať tvrdenie založené na absencii posúdenia tvrdenej vysokej miery známosti prihlasovanej ochrannej známky odvolacím senátom. Navyše, podľa ÚHVT dôkazy pripojené k žalobe sú neprípustné.
20 V otázke prípustnosti tvrdenia a dôkazov predkladaných žalobcom sa vedľajší účastník konania pripája k stanovisku ÚHVT. K predmetu veci dodáva, že všeobecná známosť prihlasovanej ochrannej známky sama osebe nevylučuje pravdepodobnosť zámeny. Ochranná známka vedľajšieho účastníka konania bola tiež dobre známa španielskym spotrebiteľom. V tomto smere vedľajší účastník konania poznamenáva, že je hlavným brazílskym vývozcom mäsových výrobkov a že je prítomný na mnohých vnútroštátnych trhoch, najmä vo Veľkej Británii a v Taliansku. Ako dôkaz dôležitosti svojej obchodnej činnosti vedľajší účastník konania predkladá v prílohe svojho vyjadrenia rozličné brožúrky a časopisy, ako aj ním používané obaly a vrecká, ktoré preukazujú trvalé používanie týkajúce sa jeho ochrannej známky.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
21 Článok 74 ods. 1 in fine nariadenia č. 40/94 uvádza, že, „v prípade konaní týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa [však ÚHVT pri svojom skúmaní] obmedzí na fakty, dôkazy a argumenty predložené stranami a na požadovaný žalobný nárok [obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania – neoficiálny preklad]“. Súd prvého stupňa prijal záver, že toto ustanovenie ukladá odvolaciemu senátu rozhodujúcemu o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým bolo ukončené námietkové konanie, aby zakladal svoje rozhodnutie výlučne na relatívnych dôvodoch zamietnutia, ktorých sa dotknutá strana dovolávala, ako aj na skutočnostiach a dôkazoch k tomu sa vzťahujúcich, predložených touto stranou [rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. septembra 2003, Henkel/ÚHVT – LHS (UK) (KLEENCARE), T‑308/01, Zb. s. II‑3252, bod 32].
22 V prejednávanej veci je nesporné, že tvrdená vysoká miera známosti prihlasovanej ochrannej známky, ktorá mala byť nadobudnutá používaním identického označenia pri obchodnej činnosti v Španielsku, bola po prvýkrát uvádzaná v rámci konania pred Súdom prvého stupňa.
23 Okrem toho, ani námietkovému oddeleniu, ani odvolaciemu senátu neprislúcha zisťovať ex offo tvrdenú vysokú mieru známosti, ktorú mala nadobudnúť prihlasovaná ochranná známka. Vyplýva z toho, že tento argument je neprípustný.
24 Je tiež potrebné z rovnakých dôvodov odmietnuť rozpravu o dôkazoch predložených vedľajším účastníkom konania, ktoré smerujú k preukázaniu všeobecnej známosti jeho skoršej ochrannej známky, v rámci konania pred Súdom prvého stupňa, bez toho, aby bolo potrebné skúmať ich dôkaznú hodnotu [pozri rozsudky Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2002, eCOPY/ÚHVT (ECOPY), T‑247/01, Zb. s. II‑5301, bod 49, a z 3. júla 2003, Alejandro/ÚHVT – Anheuser-Busch (BUDMEN), T‑129/01, Zb. s. II‑2251, bod 67].
25 Prvá časť žalobného dôvodu sa preto zamieta ako neprípustná.
O druhej časti založenej na porušení požiadavky celkového posúdenia kolidujúcich ochranných známok
Tvrdenia účastníkov konania
26 Žalobca vytýka odvolaciemu senátu, že porušil požiadavku celkového posúdenia vizuálnej, fonetickej a koncepčnej podobnosti kolidujúcich ochranných známok ustálenú judikatúrou vo viacerých smeroch.
27 Po prvé tvrdí, že odvolací senát vykonajúc v bode 27 napadnutého rozhodnutia oddelené posúdenie vizuálneho, fonetického a koncepčného aspektu kolidujúcich ochranných známok porušil požiadavku celkového posúdenia ochranných známok neporovnávajúc výsledky týchto čiastkových posúdení.
28 Po druhé, žalobca uvádza názor, že odvolací senát rovnako porušil požiadavku celkového posúdenia kolidujúcich ochranných známok tým, že analyzoval iba samotný prvok „sada“ prihlasovanej ochrannej známky, ktorý kvalifikoval ako dominantný, opomenúc prvok „grupo“. Odkazujúc na rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT – Hukla Germany (MATRATZEN) (T‑6/01, Zb. s. II‑4335), žalobca zastáva názor, že celkové posúdenie si vyžaduje zobrať do úvahy všetky prvky ochranných známok, a nielen ich dominantný prvok. K tomuto žalobca uvádza, že nepochopil dôvod, pre ktorý napadnuté rozhodnutie kvalifikuje pojem „grupo“ ako málo rozlišujúci, zatiaľ čo mlčky obchádza otázku zjavne malej rozlišovacej spôsobilosti prvku „sadia“ skoršej ochrannej známky vedľajšieho účastníka konania. Odvolací senát teda posudzoval kolidujúce ochranné známky rozdielne.
29 Podľa žalobcu iba umelé rozdelenie prihlasovanej ochrannej známky umožnilo odvolaciemu senátu prijať záver o existencii pravdepodobnosti zámeny. Pre spotrebiteľa by bolo nemožné zbaviť kolidujúce ochranné známky ich obrazových prvkov, odmyslieť si prvok „grupo“ prihlasovanej ochrannej známky a „i“ skoršej ochrannej známky vedľajšieho účastníka konania v priebehu niekoľkých desatín sekundy, ktoré im venuje, a redukovať dva rozdielne typy písma na jeden typ, aby konštatoval podobu medzi kolidujúcimi ochrannými známkami. Spotrebiteľ, ktorý by sa začal zaoberať takýmto postupom, nemôže byť považovaný za priemerného spotrebiteľa a nemal by byť prihlasovanou ochrannou známkou uvedený do omylu, pretože by mal nevyhnutne vedomosti o intelektuálnom postupe vedúcom ku konštatovaniu podoby medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.
30 Navyše, žalobca zastáva názor, že dominantným prvkom prihlasovanej ochrannej známky nie je slovný prvok „sada“, ale motív štyroch kruhov na ktorých sa objavuje šesť šikmých čiar, ktorý je podstatne väčší ako tento prvok a ktorý podvedome priťahuje pozornosť. Pokiaľ ide o ochrannú známku vedľajšieho účastníka konania, celkovému dojmu, ktorý z nej vyplýva, dominuje veľké „s“ slúžiace akoby hypnotickému efektu. Podľa názoru žalobcu celkové posúdenie prihlasovanej ochrannej známky, celkovému dojmu, v ktorom dominuje obrazový prvok a skoršej ochrannej známky vedľajšieho účastníka konania, celkovému dojmu, v ktorom dominuje štylizované začiatočné „s“, umožňuje vylúčiť akúkoľvek pravdepodobnosť zámeny na strane spotrebiteľa.
31 Po tretie, žalobca tvrdí, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď nebral do úvahy skutočnosť, že slovný prvok „sadia“ je druhovým portugalským slovom, ktoré znamená „zdravie“, čo zmenšuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.
32 ÚHVT zastáva názor, že odvolací senát sa nedopustil žiadneho nesprávneho posúdenia, pokiaľ ide o pravdepodobnosť zámeny, ktorá existuje medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.
33 Po prvé ÚHVT pripomína, že je nesporné, že tovary chránené kolidujúcimi ochrannými známkami sú zhodné.
34 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého adresátmi tovarov označených prihlasovanou ochrannou známkou sú veľkoobchody a konečný spotrebitelia, ÚHVT zdôrazňuje, že tovarmi označenými prihlasovanou ochrannou známkou sú nielen kuracie mäso a jeho deriváty, ale rovnako iné tovary, ako mlieko, mliečne výrobky, olej, jedlé tuky. Tieto sú určené priamo konečným spotrebiteľom, a nie v prvom rade supermarketom a distribučným reťazcom. Spotrebiteľ tovarov označených prihlasovanou ochrannou známkou preto nemusí byť povinne odborným spotrebiteľom. Okrem toho, ÚHVT pripomína, že predmetné tovary, pretože sú to potravinárske výrobky sú tovarmi bežnej spotreby kupovanými bez osobitnej pozornosti.
35 Po tretie, čo sa týka porovnania kolidujúcich označení, ÚHVT na úvod poznamenáva, že napriek určitým odlišnostiam existuje medzi kolidujúcimi označeniami vizuálna podobnosť z dôvodu významného postavenia prvku „sada“ v celkovom dojme vytváranom prihlasovanou ochrannou známkou, keďže tento prvok vykazuje so skoršou ochrannou známkou vedľajšieho účastníka konania rovnaké poradie písmen s výnimkou „i“. Podľa ÚHVT je teda potrebné prijať záver, ku ktorému došiel odvolací senát, pokiaľ ide o existenciu „určitej vizuálnej podobnosti“.
36 ÚHVT následne konštatuje, zhodne s napadnutým rozhodnutím, že kolidujúce označenia sú foneticky podobné.
37 Pokiaľ ide o koncepčné porovnanie kolidujúcich označení, ÚHVT schvaľuje záver odvolacieho senátu a poznamenáva, že je nemožné vykonať takéto porovnanie, pretože slovné prvky „sada“ a „sadia“ nemajú v španielskom jazyku žiadny koncepčný obsah. V tomto smere ÚHVT poznamenáva, že tvrdenie založené žalobcom na tom, že slovný prvok „sadia“ znamená v portugalčine „zdravie“ je nové. V súvislosti s predmetom konania, ÚHVT odpovedá, že portugalským slovom, ktoré znamená „zdravie“ je „saúde“ a že „sadia“ je v portugalčine prídavným menom, ktoré označuje, že ide o osobu „v dobrom zdraví“ a že ide o výrobok, ktorý „dodáva zdravie“. ÚHVT ešte pripomína, že slovný prvok „sadia“ nemá pre príslušnú skupinu verejnosti zloženú zo španielskych spotrebiteľov žiadny význam, keďže nemá v španielčine žiadny význam, tento prvok nie je v Španielsku obvykle používaný pre označenie tovarov triedy 29 a nebolo preukázané, že by španielsky spotrebiteľ mal dostatočné znalosti portugalčiny pre porozumenie zmyslu tohto slova v tomto jazyku.
38 Navyše, čo sa týka pojmu „grupo“ prihlasovanej ochrannej známky, hoci ÚHVT pripúšťa, že tento pojem v španielčine existuje a označuje skupinu spoločností, napriek tomu sa domnieva, že koncepčný obsah tohto prvku a skutočnosť, že sa nenachádza v skoršej ochrannej známke nie sú podstatné, pretože pojem „grupo“ je v Španielsku v potravinárskom odvetví často používaný pre označenie skupiny spoločností, čo potvrdzuje viacero iných príkladov.
39 Po štvrté a na záver, pokiaľ ide o posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi ochrannými známkami, ÚHVT schvaľuje záver odvolacieho senátu, podľa ktorého takáto pravdepodobnosť existuje. ÚHVT poznamenáva, že zhodnosť tovarov, skutočnosť, že tieto sú kupované bez osobitnej pozornosti a okolnosť, že nedokonalý obraz prihlasovanej ochrannej známky, ktorý si spotrebiteľ zachováva v pamäti, je obrazom jeho dominantného prvku „sada“, ktorý vykazuje veľkú podobnosť s ochrannou známkou vedľajšieho účastníka konania, vedie k prijatiu záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny. Táto je okrem toho posilnená skutočnosťou, že pojem „grupo“ zahrnutý do prihlasovanej ochrannej známky naznačuje spojenie medzi podnikmi a môže spotrebiteľov zvádzať k domnienke, že podniky Sadia a Grupo Sada patria k rovnakej skupine.
40 Vedľajší účastník konania v podstate odkazuje na tvrdenia uvádzané ÚHVT.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
41 Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o zápis ktorej sa žiada, nebude zapísaná, ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená.
42 Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, že sa verejnosť môže domnievať, že predmetné výrobky alebo služby pochádzajú od jedného podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené.
43 Podľa tejto judikatúry sa musí pravdepodobnosť zámeny posudzovať celkovo podľa toho, ako vníma príslušná skupina verejnosti označenia a predmetné tovary alebo služby, so zohľadnením všetkých rozhodujúcich okolností prejednávanej veci, najmä vzájomnej závislosti medzi podobnosťou označení a podobnosťou označených tovarov alebo služieb [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T‑162/01, Zb. s. II‑2821, body 31 až 33 a tam citovanú judikatúru].
44 Ako tiež vyplýva z judikatúry, celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišujúcich a prevládajúcich prvkov [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. októbra 2003, Phillips-Van Heusen/ÚHVT – Pash Textilvertrieb und Einzelhandel (BASS), T‑292/01, Zb. s. II‑4335, bod 47 a tam citovanú judikatúru].
45 V prejednávanej veci sa konanie týka porovnania kolidujúcich označení. Zhodnosť tovarov označovaných kolidujúcimi ochrannými známkami nebola napadnutá.
46 Keďže skoršia ochranná známka je zapísaná v Španielsku, príslušnú skupinu verejnosti tvorí priemerný španielsky spotrebiteľ.
47 V tomto smere je potrebné odmietnuť tvrdenie žalobcu uvedené v rámci skúmania prvej časti žalobného dôvodu, podľa ktorého je príslušná skupina verejnosti tvorená tak zákazníkmi veľkoobchodov, ako aj veľkoodberateľmi a samotnými veľkoobchodmi. Ako to dôvodne poznamenal ÚHVT, dokonca za predpokladu, ako to tvrdí žalobca, že predáva kuracie mäso označované prihlasovanou ochrannou známkou výlučne vo veľkoobchodoch, nevyplýva z toho, že iné tovary triedy 29 označené touto ochrannou známkou ako mlieko a mliečne výrobky sú uvádzané na trh ku konečným spotrebiteľom. Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o posúdenie pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, treba brať do úvahy priemerného španielskeho spotrebiteľa, primerane pozorného a obozretného, ako dôvodne uviedlo napadnuté rozhodnutie.
48 Pokiaľ ide o porovnanie kolidujúcich označení, je potrebné hneď na úvod odmietnuť tvrdenie žalobcu, podľa ktorého odvolací senát v rozpore s rozsudkom MATRATZEN, už citovanom v bode 28 vyššie, porovnával so skoršou ochrannou známkou vedľajšieho účastníka konania iba dominantný prvok prihlasovanej ochrannej známky, a to slovný prvok „sada“.
49 Je potrebné pripomenúť, že, ako vyplýva z tohto rozsudku, celková ochranná známka môže byť považovaná za podobnú s inou ochrannou známkou, zhodnú, alebo vykazujúcu podobnosť s jednou zo zložiek celkovej ochrannej známky, ak táto predstavuje dominantný prvok v celkovom dojme vytváranom zloženou ochrannou známkou. Takým je prípad, ak je samotná táto zložka spôsobilá dominovať vzhľadu predmetnej ochrannej známky, ktorý si príslušná skupina verejnosti zachováva v pamäti, do takej miery, že ostatné zložky tejto ochrannej známky sú v celkovom dojme ňou vytváranom zanedbateľné. Tento prístup nevedie k zohľadneniu výlučne jednej zo zložiek zloženej ochrannej známky a porovnaniu s inou ochrannou známkou. Naopak, je potrebné vykonať takéto porovnanie skúmajúc predmetné ochranné známky každú v jej celosti. Napriek tomu toto nevylučuje, aby celkovému dojmu vytváranému vo vnímaní zloženej ochrannej známky príslušnou skupinou verejnosti mohla za určitých okolností dominovať jej jedna alebo viac zložiek. Navyše, pokiaľ ide o posúdenie dominantnej povahy určitej jednej alebo viacerých zložiek zloženej ochrannej známky, je potrebné brať do úvahy najmä vnútorné vlastnosti každej z jej zložiek porovnávaním ich vlastností s ďalšími zložkami. Okrem toho a navyše, môže byť brané do úvahy vzájomné postavenie rozličných zložiek v konfigurácii zloženej ochrannej známky (rozsudok MATRATZEN, už citovaný v bode 28 vyššie, body 33 až 35 potvrdený uznesením Súdneho dvora z 28. apríla 2004, Matratzen Concord/ÚHVT, C‑3/03 P, Zb. s. I‑3657, body 32 a 33).
50 V prejednávanej veci v súvislosti so skoršou ochrannou známkou vedľajšieho účastníka konania sa odvolací senát domnieva, že grafika písmena „s“ tejto ochrannej známky nie je podstatná.
51 Toto posúdenie môže byť iba potvrdené. V skutočnosti, v rozpore s tvrdením žalobcu, grafika písmena „s“ skoršej ochrannej známky vedľajšieho účastníka konania, ktorej horná krivka je mierne väčšieho rozmeru ako dolná krivka je nepodstatná, a teda nepredstavuje dominantný prvok tejto ochrannej známky. Súd prvého stupňa zastáva názor, že je to naopak slovný prvok skoršej ochrannej známky, a to „sadia“ v celom jeho rozsahu, ktorý dominuje obrazu uchovávanému v pamäti priemerného španielskeho spotrebiteľa.
52 Čo sa týka prihlasovanej ochrannej známky, je potrebné poznamenať, že odvolací senát zastáva názor, že slovný prvok „sada“ v nej predstavuje dominantný prvok.
53 Čo sa týka slovných prvkov prihlasovanej ochrannej známky, odvolací senát sa v bode 27 napadnutého rozhodnutia domnieval, že keďže je pojem „grupo“ označujúci „skupinu spoločností“ napísaný menšími a tenšími písmenami ako prvok „sada“, bol by spotrebiteľom odsunutý do pozadia.
54 Toto posúdenie je presné. Z vizuálneho hľadiska je nutné konštatovať, že tak typ písma a hrúbka písmen slovného prvku „sada“, ako aj centrálna pozícia tohto prvku v konfigurácii prihlasovanej ochrannej známky, ho umiestňujú v celkovom dojme zo slovného prvku nad prvok „grupo“. Navyše, je skutočne správne domnievať sa, že neskôr menovaný pojem nebude spotrebiteľom zapamätaný. Spotrebiteľ tomuto pojmu pripojí iba jeho druhový význam, teda význam skupiny spoločností. Spotrebiteľ si teda neuchováva pojem „grupo“ ako hlavnú zložku prihlasovanej ochrannej známky a ako prvok, ktorý naznačuje pôvod tovarov označených touto ochrannou známkou.
55 Okrem toho, v rozpore s tvrdením žalobcu, odvolací senát sa pri svojom skúmaní kolidujúcich ochranných známok z vizuálneho, fonetického a sémantického hľadiska neobmedzil na porovnanie dominantného prvku „sada“ prihlasovanej ochrannej známky so skoršou ochrannou známkou vedľajšieho účastníka konania, opomenúc pojem „grupo“. Z bodu 27 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že odvolací senát zobral do úvahy prítomnosť pojmu „gruppo“ v prihlasovanej ochrannej známke pri jej celkovom porovnaní so skoršou ochrannou známkou vedľajšieho účastníka konania.
56 Pokiaľ ide o obrazový prvok prihlasovanej ochrannej známky zložený zo štyroch kruhov tmavej farby, na ktorých sa objavuje šesť šikmých čiar svetlej farby, ktoré sa zdajú zbiehavými, je potrebné poznamenať, že, ako vyplýva zo spojených ustanovení bodov 13 a 26 napadnutého rozhodnutia, odvolací senát potvrdil odôvodnenie uvádzané námietkovým oddelením, podľa ktorého obrazový prvok je iba dekoratívnej povahy, a teda nemôže byť považovaný za dominantný prvok prihlasovanej ochrannej známky.
57 Toto posúdenie nemôže byť spochybnené. Iste, je potrebné poznamenať, že obrazový prvok prihlasovanej ochrannej známky púta pozornosť z dôvodu svojich rozmerov. Predsa však, jeho grafika je zložito zapamätateľná a následne nebude dominovať obrazu prihlasovanej ochrannej známky, ktorý si bude príslušná skupina verejnosti uchovávať v pamäti. Po prvé, je potrebné upresniť, že tento motív vykazuje určitú geometrickú zložitosť, konkrétne z dôvodu šiestich šikmých čiar, ktoré prechádzajú štyrmi kruhmi, ktoré sa ale nestretávajú na vrchu najvyššieho kruhu, hoci dve z týchto čiar splývajú do jednej čiary uprostred najvyššieho kruhu. Po druhé, v konfigurácii prihlasovanej ochrannej známky je pozícia obrazového prvku posunutá vo vzťahu k vertikálnej stredovej čiare tvorenej dvoma slovnými prvkami „grupo“ a „sada“ naľavo, čo naznačuje zanedbateľný význam dekoratívnej povahy v celkovom dojme vytváranom touto ochrannou známkou.
58 Za týchto podmienok nemôže byť odvolaciemu senátu vytýkané konštatovanie, že slovný prvok „sada“ predstavuje dominantný prvok prihlasovanej ochrannej známky, ktorý si príslušná skupina verejnosti uchováva v pamäti.
59 Následne, pokiaľ ide o podobnosť označení konštatovanú odvolacím senátom, Súd prvého stupňa zastáva názor, že toto posúdenie musí byť schválené.
60 Pokiaľ ide o vizuálne porovnanie, odvolací senát poznamenáva, že napriek rozdielom medzi kolidujúcimi ochrannými známkami – konkrétne obrazovému motívu štyroch kruhov a prvku „grupo“ prihlasovanej ochrannej známky – skoršia ochranná známka a dominantný prvok prihlasovanej ochrannej známky, konkrétne „sada“, vykazujú určitú podobnosť z dôvodu umiestnenia tohto prvku a poradia písmen spoločných pre obe ochranné známky, s výnimkou „i“ nachádzajúcom sa na skoršej ochrannej známke.
61 Je skutočne potrebné konštatovať, že z vizuálneho hľadiska, hoci podobnosť označení nie je mimoriadne silná, čo mimochodom pripustil odvolací senát, predsa postačuje pre potlačenie rozdielov medzi kolidujúcimi označeniami uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
62 Z fonetického hľadiska je v súlade s napadnutým rozhodnutím potrebné poznamenať, že kolidujúce označenia sú podobné. Na strane jednej, hoci prihlasovaná ochranná známka obsahuje pojem „grupo“, tento prvok nie je dostatočne dôležitý pre kompenzovanie fonetickej podobnosti medzi dominantným prvkom prihlasovanej ochrannej známky, teda „sada“, a skoršou ochrannou známkou. Na strane druhej, sa odvolací senát dôvodne domnieval, že berúc do úvahy pravidlá prízvuku španielskeho jazyka, písmeno „i“, ktoré vytvára dvojhlásku s prízvučnou samohláskou „a“ v slovnom prvku „sadia“, má v španielskom jazyku neznelú výslovnosť. Slovný prvok „sada“ prihlasovanej ochrannej známky a skoršia ochranná známka vedľajšieho účastníka konania sú teda príslušnou skupinou verejnosti vyslovované podobne. Táto okolnosť, berúc do úvahy dominantnú povahu slovného prvku „sada“ v prihlasovanej ochrannej známke, vedie ku konštatovaniu fonetickej podobnosti v celkovom dojme kolidujúcich ochranných známok.
63 Pokiaľ ide o koncepčné porovnanie, odvolací senát sa rovnako dôvodne domnieval, že toto porovnanie nie je relevantné, pretože ani dominantný prvok prihlasovanej ochrannej známky, ani skoršia ochranná známka nemali v španielskom jazyku význam.
64 Po prvé, tvrdenie žalobcu založené na tom, že odvolací senát nesprávne nezobral do úvahy skutočnosť, že slovný prvok „sadia“ znamená „zdravie“, nemôže byť úspešné. Postačuje konštatovať, že dokonca za predpokladu, že by jeden z významov slovného prvku „sadia“ bol taký, aký mu dáva žalobca, žalobca nepreukázal, že príslušná skupina verejnosti, a to španielsky spotrebiteľ, má dostatočné znalosti portugalského jazyka pre okamžité priradenie takéhoto významu slovnému prvku „sadia“. Preto, rovnako ako to dôvodne uviedol odvolací senát v bode 28 napadnutého rozhodnutia, príslušná skupina verejnosti by tento slovný prvok považovala za fantazijný prvok.
65 Po druhé, skutočnosť, že slovný prvok „grupo“ má v španielskom jazyku význam, nemôže byť považovaná za priznávajúcu prihlasovanej ochrannej známke zmysel, alebo preukazujúcu koncepčnú odlišnosť tejto ochrannej známky vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti vo vzťahu ku skoršej ochrannej známke vedľajšieho účastníka konania. Ako už bolo uvedené v bode 54 vyššie, príslušná skupina verejnosti pridelí pojmu „grupo“ jeho druhový význam, a to význam „skupina spoločností“. Preto z koncepčného hľadiska pojem „grupo“ vykazuje vo vzťahu k dominantnému prvku „sada“ prihlasovanej ochrannej známky menšiu dôležitosť.
66 Nakoniec, žalobca nemôže dôvodne vytýkať odvolaciemu senátu porušenie požiadavky celkového posúdenia kolidujúcich označení zavedenej judikatúrou z dôvodu, že posúdenia odvolacieho senátu sú príliš analytické a nezodpovedajú krokom podniknutým priemerným spotrebiteľom za prítomnosti dvoch kolidujúcich ochranných známok.
67 Je potrebné pripomenúť, že hoci priemerný spotrebiteľ vníma ochrannú známku v celosti a nepristupuje ku skúmaniu jej rozličných detailov (pozri analogicky rozsudok SABEL, už citovaný v bode 18 vyššie, bod 23), sú to vo všeobecnosti dominantné a odlišujúce charakteristiky označenia, ktoré sú najľahšie zapamätateľné [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Oberhauser/ÚHVT Petit Liberto (Fifties), T‑104/01, Zb. s. II‑4359, body 47 a 48]. Následne nemôže byť odvolaciemu senátu vytýkané, že skúmal odlišujúce sa a dominantné prvky ochranných známok vo vnímaní spotrebiteľa, prvky, ktoré si zapamätá.
68 Navyše, v bode 26 napadnutého rozhodnutia sa odvolací senát v úvode k svojim špecifickým vyjadreniam týkajúcich sa vizuálneho, fonetického a koncepčného porovnania kolidujúcich ochranných známok vyslovil, že odlišujúce prvky kolidujúcich ochranných známok neboli dostatočne dôležité pre kompenzovanie podobnosti ich dominantných prvkov. Z toho vyplýva, že odvolací senát vykonal celkové posúdenie kolidujúcich označení.
69 Za týchto okolností, berúc do úvahy zhodnosť tovarov označovaných kolidujúcimi ochrannými známkami a vizuálne a fonetické podobnosti medzi dominantným prvkom prihlasovanej ochrannej známky a skoršou ochrannou známkou, celkový dojem vytváraný kolidujúcimi ochrannými známkami bude príslušnú skupinu verejnosti viesť k domnienke, že tovary označené týmito ochrannými známkami pochádzajú od jedného podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Nakoniec, slovný prvok „grupo“ prihlasovanej ochrannej známky, ktorý označuje skupinu spoločností, hoci nemá dominantnú povahu, je napriek tomu spôsobilý potvrdiť myšlienku asociácie medzi predmetnými podnikmi vo forme „skupiny“ spoločností, a tak zvýšiť pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami.
70 Zo súhrnu týchto úvah vyplýva, že druhú časť žalobného dôvodu je potrebné zamietnuť.
O tretej časti spočívajúcej na koexistencii troch zápisov vykonaných žalobcom pred prihláškou ochrannej známky Spoločenstva a skoršej ochrannej známky vedľajšieho účastníka konania na španielskom trhu
Tvrdenia účastníkov konania
71 Žalobca uvádza, že je majiteľom troch španielskych ochranných známok, pre tovary zahrnuté v triede 29, a to slovnej ochrannej známky SADA SOCIEDAD ANÓNIMA PARA LA DISTRIBUCIÓN ALIMENTARIA zapísanej 5. apríla 1991 pod č. 1 311 019, slovnej ochrannej známky LA DESPENSA DE SADA zapísanej 1. mája 1994 pod č. 1 807 310 a obrazovej ochrannej známky zloženej zo štyroch kruhov, na ktorých sa objavuje šesť šikmých čiar, zapísanej 5. júla 1990 pod č. 1 311 021.
72 Žalobca teda zdôrazňuje, že prihlasovaná ochranná známka zhromažďuje v jednom označení podstatné prvky troch národných ochranných známok, ktorých je vlastníkom, a to slovný prvok „sada“ ochranných známok s číslami zápisu 1 311 019 a 1 807 310 a obrazový prvok zložený zo štyroch kruhov, na ktorých sa objavuje šesť šikmých čiar zapísaný pod č. 1 311 021. Prihlasovaná ochranná známka by teda nemala dezorientovať spotrebiteľa, ktorý si ju bude spájať so skoršími národnými ochrannými známkami žalobcu, a nie ochrannými známkami vedľajšieho účastníka konania. Neexistuje tak žiadna pravdepodobnosť zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou a ochrannou známkou vedľajšieho účastníka konania u spotrebiteľa. Okrem toho, nerušená koexistencia národných ochranných známok predchádzajúcich podaniu prihlášky ochrannej známky Spoločenstva môže rovnako, podľa názoru žalobcu, byť preukázaná odkazom na internetovú stránku dvoch spoločností.
73 Následne žalobca tvrdí, že odvolací senát nesprávne opomenul zohľadniť nerušenú koexistenciu troch národných ochranných známok, ktorých je majiteľom, a skoršej ochrannej známky vedľajšieho účastníka konania, ktorá navyše bola zapísaná v Španielsku až po troch národných ochranných známkach uvádzaných žalobcom, v období pred podaním prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, na španielskom trhu.
74 V tomto smere žalobca poznamenáva, že keď vedľajší účastník konania podal v Španielsku prihlášku národnej ochrannej známky, nikto netvrdil, že tento zápis môže vytvoriť pravdepodobnosť zámeny u španielskeho spotrebiteľa: španielsky úrad priemyselného vlastníctva neskúmal túto otázku ex offo a on sám nepoložil túto otázku. Okrem toho, ku dňu podania tejto žaloby nebola podaná žiadna žaloba o náhradu škody utrpenej zámenou tovarov žalobcu s tovarmi iných podnikov, najmä vedľajšieho účastníka konania, ani konkurentmi žalobcu, ani združeniami spotrebiteľov alebo jednotlivcami.
75 ÚHVT namieta voči tejto argumentácii. ÚHVT hneď na úvod pripomína, že v bode 29 napadnutého rozhodnutia odvolací senát prijal záver, že „samotné odvolanie sa na uvádzanú koexistenciu s ochrannými známkami tretích osôb nepreukazuje neexistenciu pravdepodobnosti zámeny v prejednávanej veci, keďže ide o ochranné známky, ktoré nie sú zhodné s ochrannými známkami skúmanými v tejto veci a ktoré sa netýkajú tovarov vykazujúcich podobnosť s tovarmi označovanými kolidujúcimi ochrannými známkami“.
76 ÚHVT poznamenáva, že žalobca, hoci v priebehu konania pred ÚHVT iste citoval španielske zápisy č. 1 807 310 ochrannej známky LA DESPENSA DE SADA a č. 1 311 019 ochrannej známky SADA SOCIEDAD ANÓNIMA PARA LA DISTRIBUCIÓN ALIMENTARIA, nikdy netvrdil, že bol vlastníkom týchto zápisov, a nikdy nepredložil dôkaz o ich existencii. Okrem toho, žalobca nikdy netvrdil, že existovala skutočná a vážna koexistencia týchto dvoch národných ochranných známok a ochrannej známky vedľajšieho účastníka konania a nepredložil žiadny dôkaz smerujúci k preukázaniu takejto koexistencie.
77 Následne ÚHVT zdôrazňuje, že, ako to uviedol odvolací senát, dve národné ochranné známky, ktoré pred ním spomínal žalobca, majú s prihlasovanou ochrannou známkou spoločný iba slovný prvok „sada“. Následne, dokonca za predpokladu, že tieto dve národné ochranné známky na španielskom trhu nerušene koexistovali s ochrannou známkou vedľajšieho účastníka konania, nie je možné z toho vyvodzovať nerušenú koexistenciu prihlasovanej ochrannej známky a ochrannej známky vedľajšieho účastníka konania. ÚHVT sa teda domnieva, že tvrdenie založené na absencii posúdenia nerušenej koexistencie kolidujúcich ochranných známok odvolacím senátom musí byť odmietnuté.
78 Iste, ÚHVT pripúšťa, že odvolací senát sa dopustil chyby konštatujúc, že dve národné ochranné známky obsahujúce slovný prvok „sada“ neoznačujú tovary zhodné s tovarmi, ktorých sa týkajú kolidujúce ochranné známky, hoci žalobca pred ním uvádzal, že tieto dve národné ochranné známky boli zapísané pre tovary triedy 29. Predsa však, táto chyba bola, podľa ÚHVT, bez vplyvu na záver, ku ktorému odvolací senát dospel v bode 29 napadnutého rozhodnutia.
79 Nakoniec ÚHVT konštatuje, že ponuky dôkazov uvedené prvýkrát pred Súdom prvého stupňa na podporu tvrdenia o nerušenej koexistencii skorších národných ochranných známok žalobcu a skoršej ochrannej známky vedľajšieho účastníka konania sú neprípustné.
80 Vedľajší účastník konania sa v podstate pripája k tvrdenia uvedeným ÚHVT.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
81 Na úvod je potrebné poznamenať, že tak pred námietkovým oddelením, ako aj pred odvolacím senátom žalobca tvrdil, že „ochranná známka SADIA na španielskom trhu koexistovala viac rokov s rozlišovacími označeniami obsahujúcimi slovný prvok ‚sada‘“, citujúc ochranné známky LA DESPENSA DE SADA a SADA SOCIEDAD ANÓNIMA PARA LA DISTRIBUCIÓN ALIMENTARIA, označujúce tovary triedy 29.
82 Keďže zo žiadneho dôkazu v spise o konaní pred ÚHVT nevyplýva, že žalobca uviedol v priebehu tohto konania existenciu španielskej obrazovej ochrannej známky zapísanej pod č. 1 311 021 – ani a fortiori, nepreukázal, že je jej vlastníkom – tento zápis, uvedený po prvýkrát v rámci konania pred Súdom prvého stupňa, nemôže byť braný do úvahy [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa zo 4. novembra 2003, Díaz/ÚHVT – Granias Castelló (CASTILLO), T‑85/02, Zb. s. II‑4835, bod 46].
83 Po druhé, pokiaľ ide o národné ochranné známky LA DESPENSA DE SADA a SADA SOCIEDAD ANÓNIMA PARA LA DISTRIBUCIÓN ALIMENTARIA, je potrebné pripomenúť, že odvolací senát potom, čo prijal záver o existencii pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami, potvrdil v bode 29 napadnutého rozhodnutia, že tvrdená koexistencia skoršej ochrannej známky vedľajšieho účastníka konania a španielskych ochranných známok patriacich tretím osobám a obsahujúcich slovný prvok „sada“ neumožňuje vylúčiť existenciu pravdepodobnosti zámeny, pretože tieto ochranné známky neboli zhodné so kolidujúcimi ochrannými známkami a netýkali sa podobných tovarov.
84 Všeobecným spôsobom je potrebné pripomenúť, že na strane jednej, režim ochranných známok Spoločenstva je autonómnym systémom vytvoreným súborom pravidiel a sledujúcim ciele, ktoré sú pre neho špecifické, jeho aplikácia je nezávislá od akéhokoľvek vnútroštátneho systému [rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. februára 2002, Streamserve/ÚHVT (STREAMSERVE), T‑106/00, Zb. s. II‑723, bod 47] a, na strane druhej, že zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov musí byť posudzovaná výlučne na základe nariadenia č. 40/94, tak ako je vykladané súdom Spoločenstva [rozsudok CASTILLO, už citovaný v bode 82 vyššie, bod 37].
85 Z toho vyplýva, že, v rozpore s tvrdením žalobcu, skutočnosť, že španielsky úrad priemyselného vlastníctva povolil zápis dvoch skorších vyššie uvedených ochranných známok žalobcu a skoršej ochrannej známky vedľajšieho účastníka konania je irelevantná, pokiaľ ide o otázku, či medzi kolidujúcimi ochrannými známkami existuje pravdepodobnosť zámeny v zmysle nariadenia č. 40/94. Žalobca konkrétne nemôže uplatňovať skutočnosť, že svojho času nenamietal voči zápisu skoršej ochrannej známky vedľajšieho účastníka konania v Španielsku, na základe jeho vlastných skorších ochranných známok. Táto skutočnosť neznamená, že akákoľvek pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami je vylúčená.
86 Iste, nie je úplne vylúčené, že v určitých prípadoch koexistencia skorších ochranných známok na trhu mohla prípadne znížiť pravdepodobnosť zámeny medzi dvomi kolidujúcimi ochrannými známkami konštatovanú orgánmi ÚHVT. Takúto možnosť však nemožno zobrať do úvahy, hoci, aspoň v priebehu konania pred ÚHVT týkajúceho sa relatívnych dôvodov pre zamietnutie zápisu, prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva riadne preukázal, že predmetná koexistencia spočívala na absencii pravdepodobnosti zámeny na strane príslušnej skupiny verejnosti medzi skoršími ochrannými známkami, na ktoré sa odvoláva, a skoršou ochrannou známkou vedľajšieho účastníka konania, na ktorej sú založené námietky, a s výhradou, že skoršie predmetné ochranné známky a kolidujúce ochranné známky sú zhodné.
87 V prejednávanej veci Súd prvého stupňa konštatuje, že v priebehu správneho konania žalobca nepredložil na podporu tvrdenia, že tieto označenia koexistovali na trhu so skoršou ochrannou známkou vedľajšieho účastníka konania, žiadny dôkaz, okrem zoznamu, na ktorom figurujú dve skoršie už citované ochranné známky. Tieto informácie sú nedostatočné pre preukázanie, že pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami je znížená a a fortiori je vylúčená. Pokiaľ ide o iné dôkazy uvádzané žalobcom, ktoré smerujú k preukázaniu predmetnej koexistencie, tieto, keďže boli po prvýkrát predložené v rámci konania pred Súdom prvého stupňa, sú neprípustné (rozsudok BUDMEN, už citovaný v bode 24 vyššie, bod 67).
88 Navyše, odvolací senát dôvodne uviedol, že skoršie ochranné známky, na ktoré sa odvoláva žalobca – o ktorých okrem toho v priebehu konania pred ÚHVT nepredložil dôkaz, že je ich vlastníkom – nie sú zhodné s prihlasovanou ochrannou známkou.
89 Okrem toho, je nesporné, že žalobca nikdy netvrdil a ani a fortiori nepreukázal, že ochranné známky SADA SOCIEDAD ANÓNIMA PARA LA DISTRIBUCIÓN ALIMENTARIA a LA DESPENSA DE SADA mali vysokú rozlišovaciu spôsobilosť, ktorá by prípadne umožňovala znížiť pravdepodobnosť zámeny medzi skoršou ochrannou známkou vedľajšieho účastníka konania a prihlasovanou ochrannou známkou.
90 Odvolací senát teda dôvodne konštatoval existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi kolidujúcimi ochrannými známkami a pridržiaval sa tohto záveru s ohľadom na iné ochranné známky pred ním uvádzané.
91 Preto sa zamieta tretí žalobný dôvod, ako aj žaloba v celom jej rozsahu.
O trovách
92 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.
Legal | Mengozzi | Wiszniewska-Białecka |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 11. mája 2005.