ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
z 25. mája 2005 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva PC WORKS – Skoršia národná obrazová ochranná známka W WORK PRO – Zamietnutie zápisu – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 40/94“
Vo veci T‑352/02,
Creative Technology Ltd, so sídlom v Singapure (Singapur), v zastúpení: M. Edenborough, barrister, J. Flintoft, S. Jones a P. Rawlinson, solicitors,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: B. Holst Filtenborg a S. Laitinen, splnomocnené zástupkyne,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom:
José Vila Ortiz, bydliskom vo Valencii (Španielsko),
ktorej predmetom je žaloba proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT zo 4. septembra 2002 (vec R 265/2001-4), týkajúcemu sa námietkového konania medzi Creative Technology Ltd a pánom José Vila Ortiz,
SÚD PRVÉHO STUPŇA
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory H. Legal, sudcovia P. Mengozzi a I. Wiszniewska-Białecka,
tajomník: H. Jung,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 25. novembra 2002,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 8. apríla 2003,
po pojednávaní z 24. novembra 2004,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobca podal 4. novembra 1997 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva na základe nariadenia Rady č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení.
2 Ochranná známka, o ktorej zápis sa žiadalo, je slovné označenie PC WORKS. Tovary, pre ktoré sa žiadalo o zápis, patria do triedy 9 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957, v revidovanom a doplnenom znení, a zodpovedajú tomuto opisu: „Prístroje pre nahrávanie, prenos a reprodukciu zvuku alebo obrazu, reproduktory, zosilňovače, gramofóny, prehrávače pások, prehrávače kompaktných diskov, rádiá, a diely a súčiastky, z ktorých pozostávajú všetky vyššie uvedené tovary.“
3 Dňa 26. októbra 1998 bola prihláška uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 81/98.
4 Dňa 22. januára 1999 podal J. Vila Ortiz na základe článku 42 nariadenia č. 40/94 námietky proti prihláške žalobcu, pričom sa odvolával na pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) rovnakého nariadenia. Námietky sa týkali všetkých tovarov, na ktoré sa vzťahovala prihláška ochrannej známky, a boli založené na národnej obrazovej ochrannej známke zobrazenej nižšie:
5 Táto ochranná známka bola zapísaná 10. októbra 1994 v Španielsku pre „elektronické audio zariadenia, reproduktory, prístroje na reprodukciu zvuku, rádiá, televízne prijímače a videozariadenia“ patriace do triedy 9.
6 Rozhodnutím z 26. januára 2001 námietkové oddelenie rozhodlo, že medzi kolidujúcimi označeniami existuje pravdepodobnosť zámeny a v dôsledku toho zamietlo prihlášku žalobcu pre všetky tovary.
7 Dňa 19. marca 2001 žalobca podal proti rozhodnutiu námietkového oddelenia (vec R 265/2001) odvolanie. V tomto odvolaní zmenil opis tovarov, na ktoré sa vzťahovala prihláška, tak, že pripojil spresnenie „všetky vyššie uvedené tovary týkajúce sa počítačov a výpočtovej techniky“.
8 Rozhodnutím zo 4. septembra 2002 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát ÚHVT potvrdil rozhodnutie námietkového oddelenia a zamietol odvolanie. Odvolací senát sa domnieval, že prihláška ochrannej známky a skoršia ochranná známka sa vzťahujú v podstate na rovnakú kategóriu tovarov, a to na elektronické zariadenia určené na reprodukciu zvuku alebo obrazu, a že kolidujúce označenia sú podobné z vizuálneho, fonetického aj koncepčného hľadiska.
Návrhy účastníkov konania
9 Počas pojednávania žalobca vyhlásil, že berie späť svoj návrh v časti smerujúcej k tomu, aby sa ÚHVT uložila povinnosť vyhovieť jeho prihláške ochrannej známky.
10 Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie námietkového oddelenia,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov tohto konania, ako aj trov konania pred odvolacím senátom a námietkovým oddelením.
11 ÚHVT navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
12 Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení nariadenia č. 40/94, podľa ktorého odvolací senát neprávom došiel k záveru, že medzi kolidujúcimi označeniami existuje pravdepodobnosť zámeny.
Tvrdenia účastníkov konania
13 Žalobca uvádza, že porovnanie dvoch ochranných známok s cieľom posúdiť existenciu pravdepodobnosti zámeny musí byť vykonané s ohľadom na celkový dojem, ktorý vyvoláva každé z týchto označení. Naopak, pri takomto posúdení nie je dovolené rozložiť kolidujúce označenia na ich jednotlivé podstatné prvky na účely porovnania týchto prvkov, predovšetkým ak, ako v prejednávanej veci, jednak neexistuje žiadny náznak umožňujúci prísť k záveru, že dotknutá verejnosť by uskutočnila takúto operáciu, jednak ak prvky, z ktorých pozostávajú kolidujúce označenia, majú samy osebe nízku rozlišovaciu spôsobilosť, ktorá spočíva, pre každú z predmetných ochranných známok, v podstate v celkovom dojme vyvolanom vzájomným pôsobením týchto odlišných prvkov. Podľa žalobcu je taktiež nevhodné poskytnúť ochrannej známke rozsiahlu ochranu, pokiaľ sa táto ochrana zakladá na jednom z jej podstatných prvkov, ktorý má nízku rozlišovaciu spôsobilosť.
14 V prejednávanej veci sa skoršia ochranná známka skladá z troch prvkov, písmena „w“, slova „work“ a slova „pro“, zatiaľ čo prihlasovaná ochranná známka obsahuje len dva prvky, slovo „pc“ a slovo „works“. Okrem toho, zatiaľ čo rozlišovacia spôsobilosť skoršej ochrannej známky vyplýva zo vzájomného pôsobenia prvkov „w“ a „work“, keďže tretí prvok hrá obmedzenú úlohu v celkovom dojme vyvolávanom označením, rozlišovacia spôsobilosť prihlasovanej ochrannej známky spočíva vo vzájomnom pôsobení slov „pc“ a „works“.
15 Samotná okolnosť, že písmená tvoriace slovo „work“ sú spoločné obom kolidujúcim označeniam, teda nestačí na dokázanie existencie pravdepodobnosti zámeny medzi týmito označeniami.
16 Pokiaľ ide predovšetkým o porovnanie kolidujúcich označení z vizuálneho hľadiska, žalobca podotýka, že skoršia ochranná známka je obrazovou ochrannou známkou, zatiaľ čo prihlasovaná ochranná známka je slovnou ochrannou známkou. Žalobca predovšetkým zdôrazňuje, že tri prvky, z ktorých sa skladá skoršia ochranná známka, sú usporiadané zvisle, pričom prvok tvorený písmenom „w“ prevláda v rámci celkového dojmu, zatiaľ čo obe zložky prihlasovanej ochrannej známky sú usporiadané vodorovne.
17 Zo zvukového hľadiska je skoršia ochranná známka ústne označovaná buď postupným vyslovením troch prvkov „w“ „work“ a „pro“, z ktorých sa skladá, alebo vyslovením samotného slova „work“, pokiaľ sa prvky „w“ a „pro“ považujú za výlučne grafické. Naopak, prihlasovaná ochranná známka môže byť označená len spoločným vyslovením slov „pc works“. Bez ohľadu na výslovnosť skoršej ochrannej známky sa táto ochranná známka podľa žalobcu líši od prihlasovanej ochrannej známky, keďže písmeno „w“ nie je možné zameniť s prvkom „pc“ a slovo „work“ nemôže byť zamenené so slovným prvkom „pc works“.
18 Z koncepčného hľadiska žalobca uvádza, že za predpokladu, že slová „work“ a „works“ nemajú žiadny význam pre priemerného španielskeho spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému musí byť posudzovaná pravdepodobnosť zámeny, tento spotrebiteľ nebude vedený k tomu, aby ich spájal, a bude ich považovať za dve odlišné slová. Konkrétne nebude schopný vnímať slovo „works“ ako množné číslo slova „work“. Naopak, ak by sa, podľa žalobcu, došlo k záveru, že dotknutá verejnosť dostatočne ovláda angličtinu pre pochopenie významu týchto slov, muselo by sa uznať, že je takisto schopná vnímať ich rozdielny význam.
19 Žalobca navyše zdôrazňuje, že tovary, na ktoré sa vzťahuje prihláška ochrannej známky svojou povahou tvoria predmet pozorných nákupných rozhodnutí zo strany relevantného spotrebiteľa, takže tento spotrebiteľ sa rozhodne ich kúpiť až po tom, čo sa ubezpečí, že skutočne zodpovedajú jeho potrebám. Táto okolnosť následne znižuje pravdepodobnosť zámeny pre dotknutú verejnosť.
20 ÚHVT sa domnieva, že odvolací senát sa nedopustil žiadnej právnej chyby a správne rozhodol o tom, že existuje pravdepodobnosť zámeny medzi kolidujúcimi označeniami.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
21 Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 uvádza, že „na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky, ochranná známka, o zápis ktorej sa žiada, nebude zapísaná, ak kvôli jej zhodnosti alebo podobnosti so skoršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou“.
22 Podľa ustálenej judikatúry predstavuje pravdepodobnosť zámeny pravdepodobnosť, že by sa verejnosť mohla domnievať, že dotknuté tovary alebo služby pochádzajú z rovnakého podniku, prípadne z ekonomicky prepojených podnikov.
23 Podľa tej istej judikatúry musí byť pravdepodobnosť zámeny posudzovaná celkovo podľa toho, ako príslušná verejnosť vníma označenia a predmetné tovary alebo služby, berúc do úvahy všetky relevantné faktory daného prípadu, najmä vzájomnú závislosť medzi podobnosťou označení a podobnosťou tovarov a služieb, na ktoré sa tieto označenia vzťahujú [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T‑162/01, Zb. s. II‑2821, body 31 až 33 a tam citovanú judikatúru].
24 Vzhľadom na povahu dotknutých tovarov, ktorých opis je uvedený v bodoch 2, 5 a 7 tohto rozsudku, v prejednávanej veci cieľová verejnosť, vo vzťahu ku ktorej sa musí vykonať analýza pravdepodobnosti zámeny, pozostáva z priemerných spotrebiteľov. Z článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 okrem iného vyplýva, že cieľová verejnosť je tá, ktorá má pobyt na území členského štátu, na ktorom je chránená skoršia ochranná známka, teda v tomto prípade Španielska.
25 Aj keď je pravda, že tovary ponúkané žalobcom pozostávajúce zo súčastí audiovizuálneho vybavenia používaného predovšetkým v spojení s počítačom sú určené verejnosti, ktorá má viac-menej hlboké znalosti výpočtovej techniky a je oboznámená s používaním elektronického materiálu, skutočnosťou zostáva, že v súčasnej dobe je ponuka a spotreba takýchto tovarov a ich sprístupnenie širšej verejnosti tvorenej predovšetkým mladými ľuďmi také, že tieto tovary a služby nemôžu byť považované za vyhradené obmedzenému a špecializovanému okruhu spotrebiteľov, aj keď nemôžu byť definované ako výrobky masovej spotreby. Aj keď je rovnako pravda, že niektoré z dotknutých tovarov môžu byť vzhľadom na svoj stupeň technickej zložitosti a svoju cenu predmetom obozretnejšieho rozhodovania o kúpe, neplatí to pre všetky dotknuté tovary, ako správne zdôraznil ÚHVT vo svojom vyjadrení k žalobe. Je teda potrebné sa domnievať, že cieľová verejnosť je tvorená bežne informovanými a primerane pozornými a obozretnými priemernými spotrebiteľmi.
26 Na základe článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a vo svetle vyššie uvedených úvah je teda potrebné vykonať porovnanie jednak príslušných tovarov, jednak kolidujúcich označení.
O dotknutých tovaroch
27 Podľa ustálenej judikatúry je pre posúdenie podobnosti medzi dotknutými tovarmi alebo službami potrebné zohľadniť všetky relevantné faktory, ktoré charakterizujú vzťahy medzi týmito tovarmi alebo službami. Tieto faktory zahŕňajú predovšetkým ich povahu, účel, použitie, ako aj ich konkurenčný alebo doplňujúci charakter (rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Institut für Lernsysteme/ÚHVT – Educational Services (ELS), T‑388/00, Zb. s. II‑4301, bod 51).
28 V prejednávanej veci sa námietky zakladajú na skoršej ochrannej známke zapísanej pre tovary zaradené v triede 9 a sú namierené proti zápisu ochrannej známky prihlasovanej pre tovary zaradené v rovnakej triede.
29 Treba uviesť, že žalobca nespochybňuje záver odvolacieho senátu, že predmetné ochranné známky sa týkajú v podstate toho istého druhu tovarov, teda elektronických zariadení na reprodukciu zvuku a obrazu.
30 Tento záver je potrebné prijať.
31 Upresnenie opisu tovarov uvedených v žiadosti o zápis uvedené žalobcom pred odvolacím senátom (pozri bod 7 vyššie), ktoré obmedzuje tovary len na zariadenia a súčiastky zariadení určených na použitie v spojení s počítačmi a informatickým materiálom, nemení takéto posúdenie. Samotná okolnosť, že rovnaké upresnenie sa nenachádza v opise tovarov osoby, ktorá podala námietky, totiž nestačí na vyvrátenie záveru, že dotknuté tovary majú rovnakú povahu a môžu mať rovnaký účel. V tejto súvislosti je namieste sa domnievať, ako správne uviedol ÚHVT v bode 21 svojej žalobnej odpovede, že opis tovarov označovaných skoršou ochrannou známkou je dostatočne široký na to, aby zahŕňal aj tovary, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka.
O predmetných označeniach
32 V prejednávanej veci je skoršia ochranná známka tvorená zmiešaným obrazovým a slovným označením zloženým z troch prvkov usporiadaných zvisle, z ktorých prvý tvorí označenie zobrazujúce čierny disk, v ktorom je vpísané písmeno „w“ napísané veľkým písmom bielej farby, druhý tvorí slovo „work“ napísané veľkým písmom čiernej farby a tretí tvorí čierny obdĺžnik, v ktorom sú vpísané tri malé oddelené písmená napísané veľkým písmom bielej farby, ktoré tvoria slovo „pro“. Prihlasovaná ochranná známka pozostáva zo slovného prvku „pc works“.
33 Pokiaľ ide najskôr o porovnanie oboch dotknutých ochranných známok z vizuálneho hľadiska, je v prvom rade potrebné pripomenúť, že Súd prvého stupňa už upresnil, že nič nebráni tomu, aby sa overila existencia vizuálnej podobnosti medzi slovnou a obrazovou ochrannou známkou, pretože tieto dva druhy ochranných známok majú grafické usporiadanie, ktoré môže vyvolať vizuálny dojem [rozsudok Súdu prvého stupňa z 12. decembra 2002, Vedial/ÚHVT – France Distribution (HUBERT), T‑110/01, Zb. s. II‑5275, bod 51].
34 Ďalej je vhodné pripomenúť, že Súd prvého stupňa rozhodol, že kombinovaná ochranná známka, slovná a obrazová, môže byť považovaná za podobnú inej ochrannej známke, ktorá je sama zhodná alebo podobná s jednou zo zložiek kombinovanej ochrannej známky, len ak táto zložka predstavuje prevládajúci prvok v rámci celkového dojmu vyvolávaného kombinovanou ochrannou známkou. Platí to v prípade, keď je táto zložka sama osebe spôsobilá prevládať v predstave tejto ochrannej známky, ktorú si relevantná verejnosť zachováva v pamäti, tak, že všetky ostatné zložky ochrannej známky sú v rámci celkového dojmu, ktorý táto ochranná známka vyvoláva, zanedbateľné [rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Matratzen Concord/ÚHVT – Hukla Germany (MATRATZEN), T‑6/01, Zb. s. II‑4335, bod 33].
35 V prejednávanej veci je na úvod potrebné poznamenať, že jeden z prvkov skoršej ochrannej známky, a to slovo „work“, je veľmi podobný jednému zo slovných prvkov, z ktorých pozostáva prihlasovaná ochranná známka.
36 Ďalej je namieste uviesť, že pokiaľ ide o vizuálne porovnanie dotknutých označení, odvolací senát usúdil, že slová „work“ a „works“ predstavujú z vizuálneho hľadiska prevládajúce prvky skoršej ochrannej známky a prihlasovanej ochrannej známky.
37 Po prvé, pokiaľ ide o skoršiu ochrannú známku, je v tejto súvislosti potrebné zdôrazniť, že prvok tvorený slovom „work“ zaujíma ústredné miesto vo vzťahu k ďalším grafickým prvkom označenia a v rámci neho predstavuje proporcionálne najvýznamnejšiu zložku. Grafický prvok tvorený čiernym obdĺžnikom obsahujúcim písmená „pro“, ktorý sa nachádza tesne pod slovom „work“, okrem toho vytvára svojimi rozmermi a svojou farbou efekt podčiarknutia, ktorý jednak dopĺňa dojem, že tento prvok má len druhotnú úlohu vo vzťahu k prvku tvorenému slovom „work“, jednak prispieva k posilneniu vizuálneho účinku tohto slova. Nakoniec, pokiaľ ide o prvok tvorený čiernym diskom obsahujúcim písmeno „w“, je namieste sa domnievať, že jeho vizuálny účinok je oveľa menší vo vzťahu k účinku, ktorý má prvok zobrazujúci slovo „work“, hlavne z dôvodu jeho menších rozmerov. Z toho vyplýva, že odvolací senát sa nedopustil chyby posúdenia, keď prišiel k záveru, že tento prvok prevláda v rámci celkového vizuálneho dojmu skoršej ochrannej známky.
38 Po druhé, pokiaľ ide o prihlasovanú ochrannú známku, je namieste považovať slovo „works“ za prevládajúce vo vzťahu k slovu „pc“, ktoré aj napriek tomu, že je prvým prvkom tohto označenia, má v každom prípade oveľa menší vizuálny účinok, keďže zaujíma časť priestoru zodpovedajúcu o niečo viac ako jednej tretine priestoru, ktorý zaujíma slovo „works“. Odvolací senát teda prišiel k správnemu záveru, že slovo „works“ predstavuje prevládajúci prvok v rámci celkového vizuálneho dojmu prihlasovanej ochrannej známky.
39 Vo svetle vyššie uvedeného je namieste sa domnievať, že medzi kolidujúcimi označeniami existuje silná vizuálna podobnosť, keďže ich prevládajúce prvky pozostávajú väčšinou z rovnakých grafických znakov, a to písmen „w“ „o“ „r“ a „k“, ktoré sú usporiadané v rovnakej postupnosti predstavujúcej slovo „work“ a odlišujú sa jedine v tom, že prihlasovaná ochranná známka pripája k tejto postupnosti jeden znak, a to písmeno „s“.
40 Zo zvukového hľadiska odvolací senát usúdil, rovnako ako ÚHVT vo svojom vyjadrení k žalobe, že je málo pravdepodobné, že španielski spotrebitelia označujú ochrannú známku namietateľa tak, že vyslovujú všetky jej slovné prvky, teda „w“, „work“ a „pro“. Keďže sa totiž nevenujú podrobnej analýze ochrannej známky, majú skôr tendenciu zamerať sa na slovo „work“, pričom prvok tvorený písmenom „w“ vnímajú ako čisto ozdobný a prehliadajú prvok „pro“ pre jeho malé rozmery.
41 Na úvod je potrebné uviesť, že záver, ku ktorému dospel odvolací senát, je výsledkom analýzy kombinujúcej súčasne vizuálne a zvukové kritériá posúdenia. Je teda dôležité preskúmať, či je takýto prístup v súlade s riadnym posúdením stupňa podobnosti dvoch kolidujúcich ochranných známok, aby bolo možné potvrdiť existenciu pravdepodobnosti zámeny.
42 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v prísnom zmysle slova zodpovedá zvuková reprodukcia kombinovaného označenia reprodukcii všetkých jeho slovných prvkov bez ohľadu na ich grafické zvláštnosti, ktoré súvisia skôr s analýzou označenia z vizuálneho hľadiska.
43 V rámci posudzovania vizuálnej, fonetickej a koncepčnej podobnosti dvoch kolidujúcich ochranných známok, smerujúceho k preukázaniu alebo vylúčeniu existencie pravdepodobnosti zámeny pre príslušnú skupinu verejnosti, však treba zohľadniť celkový dojem vyvolávaný v cieľovej skupine verejnosti každým z týchto dvoch označení.
44 V prípade kombinovanej slovnej a obrazovej ochrannej známky sú však slovné prvky zároveň prvkami obrazovými, ktoré môžu vzhľadom na svoje grafické zvláštnosti vyvolať viac alebo menej výrazný vizuálny účinok. V prípade, že sa takéto označenie skladá z viacerých slovných prvkov, teda nie je vylúčené, že niektoré z nich môžu napríklad z dôvodu svojho rozmeru, farby alebo postavenia viac upútať pozornosť spotrebiteľa, takže tento spotrebiteľ, keď bude musieť ústne označiť označenie, bude vedený k tomu, aby vyslovil len tieto prvky a prehliadol ostatné. Vizuálny dojem navodený grafickými zvláštnosťami slovných prvkov kombinovaného označenia je teda spôsobilý ovplyvniť zvukové podanie označenia.
45 Ako už bolo uvedené v bode 37 vyššie, v prejednávanej veci slovo „work“ prevláda v rámci celkového vizuálneho dojmu skoršej ochrannej známky a predstavuje slovný prvok, ktorý môže viac pritiahnuť pozornosť a môže byť ihneď vnímaný a ľahko zapamätateľný. Ostatné slovné prvky označenia majú v tejto súvislosti len menší účinok. Prvok „pro“ totiž bude ťažko zapamätateľný z dôvodu svojich malých rozmerov a nebude okamžite vnímaný ako slovo, keďže tri písmená, z ktorých pozostáva, sú príliš vzdialené jedno od druhého. Znak „w“ tvorený jedným osamoteným písmenom, ktoré napokon nie je bežne používané v španielčine, bude pritom vnímaný skôr ako ozdobný prvok.
46 Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací senát sa nedopustil chyby posúdenia, keď považoval za pravdepodobné, že cieľový španielsky spotrebiteľ ústne označí ochrannú známku osoby, ktorá podala námietky tak, že vysloví len slovo „work“. Keďže porovnanie zo zvukového hľadiska je nutné vykonať medzi zvukovou podobou označení „work“ a „pc works“, je potrebné potvrdiť existenciu určitej podobnosti, pretože obe označenia zdieľajú v rovnakej postupnosti väčšinu písmen, z ktorých sa skladajú.
47 Odvolací senát prišiel k záveru, že medzi oboma kolidujúcimi označeniami existuje podobnosť aj z koncepčného hľadiska, keď uznal, že dotknutá verejnosť pozná význam anglických slov „work“ a „works“. ÚHVT vo svojom vyjadrení k žalobe upresnil, že predmetné ochranné známky navodzovali rovnakú predstavu, a to predstavu „telesnej námahy určenej na uskutočnenie niečoho“.
48 V tejto súvislosti je potrebné na úvod uviesť, že slovo „pc“ nachádzajúce sa v prihlasovanej ochrannej známke má vo vzťahu k dotknutým tovarom opisný charakter, keďže tak v angličtine, ako aj v španielčine, ide o skratku pre „osobný počítač“. Z koncepčného hľadiska predstavuje teda rozlišujúci prvok tejto ochrannej známky slovo „works“. Pokiaľ ide o skoršiu ochrannú známku, z dôvodov analogických k dôvodom uvedeným v bodoch 43 až 45 vyššie a z dôvodu neexistencie obrazových neslovných prvkov s nezávislou evokačnou silou je namieste sa domnievať, že z koncepčného hľadiska je prevládajúcim prvkom slovo „work“.
49 Ďalej je potrebné považovať za pravdepodobné tvrdenie, ako to zrejme uznáva aj sám žalobca, že cieľová verejnosť, zložená zo spotrebiteľov so znalosťami používania počítačov, má dostatočné znalosti angličtiny na to, aby chápala význam slova „work“ a rozpoznala, že slovo „works“ je jeho formou v množnom čísle.
50 Za týchto okolností sa odvolací senát nedopustil nesprávneho posúdenia, keď usúdil, že kolidujúce ochranné známky sa podobajú aj z koncepčného hľadiska.
51 Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že prihlasovaná ochranná známka a skoršia ochranná známka sa podobajú z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska.
O pravdepodobnosti zámeny
52 Z ustálenej judikatúry vyplýva, že posúdenie pravdepodobnosti zámeny, ktoré musí byť vykonané pri zohľadnení všetkých relevantných faktorov, musí byť, pokiaľ ide o vizuálnu, fonetickú alebo koncepčnú podobnosť dotknutých ochranných známok, založené na celkovom dojme vyvolávanom týmito ochrannými známkami, zohľadňujúc predovšetkým ich rozlišujúce a prevládajúce prvky (rozsudky Súdneho dvora z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, Zb. s. I‑6191, bod 23, a ELS, už citovaný, bod 62). Priemerný spotrebiteľ tohto druhu dotknutého tovaru alebo služby, ktorého vnímanie ochranných známok hrá rozhodujúcu úlohu pri celkovom posúdení pravdepodobnosti zámeny, totiž obvykle vníma ochrannú známku ako celok a nevenuje sa skúmaniu jednotlivých podrobností (rozsudok SABEL, už citovaný, bod 23).
53 V prejednávanej veci je vzhľadom na podobnosť medzi kolidujúcimi označeniami a skutočnosť, že označujú tovary rovnakého charakteru, potrebné dôjsť k záveru, že odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď usúdil, že v prejednávanej veci existuje konkrétne nebezpečenstvo, že príslušná skupina verejnosti by sa mohla mýliť, pokiaľ ide o obchodný pôvod týchto tovarov.
54 Vzhľadom na vyššie uvedené treba návrhy žalobcu na zrušenie zamietnuť.
O trovách
55 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT.
56 Podľa článku 136 ods. 2 rokovacieho poriadku nevyhnutné náklady vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom sú považované za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú. To sa netýka nákladov vynaložených v súvislosti s konaním pred námietkovým oddelením a návrh žalobcu, aby mu boli tieto náklady nahradené, musí byť z tohto dôvodu v každom prípade zamietnutý. Rovnako musí byť zamietnutý návrh žalobcu, aby mu boli nahradené náklady vynaložené v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom, keďže návrhy na zrušenie boli zamietnuté.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Žalobca je povinný nahradiť trovy konania.
Legal | Mengozzi | Wiszniewska-Białecka |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 25. mája 2005.