Vec T‑233/09

Access Info Europe

proti

Rade Európskej únie

„Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Dokument týkajúci sa prebiehajúceho legislatívneho postupu – Čiastočné odmietnutie prístupu – Žaloba o neplatnosť – Lehota na podanie žaloby – Prípustnosť – Zverejnenie treťou osobou – Neexistencia zániku záujmu na konaní – Identifikácia delegácií členských štátov, ktoré sú predkladateľmi návrhov – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu rozhodovacieho procesu“

Abstrakt rozsudku

1.      Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Začiatok plynutia

(Článok 230 piaty odsek ES a článok 254 ods. 3 ES)

2.      Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Žaloba proti rozhodnutiu Rady, ktorým sa priznáva iba čiastočný prístup k dokumentu – Sprístupnenie celého uvedeného dokumentu treťou osobou – Zachovanie záujmu na konaní – Prípustnosť

(Článok 266 prvý odsek 1 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001)

3.      Európska únia – Inštitúcie – Právo verejnosti na prístup k dokumentom – Nariadenie č. 1049/2001 – Výnimky z práva na prístup k dokumentom – Ochrana rozhodovacieho procesu

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1049/2001, články 1 a 4)

1.      Zo samotného znenia článku 230 piateho odseku ES vyplýva, že dátum, keď sa žalobca o akte dozvedel, má ako kritérium pre začiatok počítania lehoty na podanie žaloby subsidiárny charakter vo vzťahu ku kritériu uverejnenia alebo oznámenia aktu.

Preto skutočnosť, že sa žalobca dozvedel o napadnutom rozhodnutí, nie je možné považovať za východiskový bod pre počítanie lehoty, ak mu toto rozhodnutie bolo oznámené v súlade s článkom 254 ods. 3 ES.

Ak teda došlo k oznámeniu rozhodnutia osobe, ktorej je určené, pre výpočet lehoty stanovenej v článku 230 piatom odseku ES sa musí zohľadniť tento dátum, a nie dátum, keď sa o akte žalobca dozvedel, ktorý sa uplatní iba subsidiárne, ak oznámenie nie je možné preukázať.

(pozri bod 28)

2.      Záujem žalobcu na konaní týkajúci sa predmetu žaloby musí existovať v štádiu podania žaloby, inak by bola žaloba neprípustná. Tento predmet sporu musí pretrvávať, rovnako ako záujem na konaní, až do vyhlásenia rozhodnutia súdu, inak by muselo byť konanie zastavené, čo predpokladá, že výsledok konania môže priniesť prospech účastníkovi konania, ktorý žalobu podal. Ak by v priebehu konania žalobcov záujem na konaní zanikol, rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci samej by žalobcovi neprinieslo žiaden prospech.

Na základe toho, že úplné znenie dokumentu, ktorého sa domáhal žalobca, bolo zverejnené na internetovej stránke tretej osoby, sa nie je možné domnievať, že žalobca nemá alebo už nemá záujem žiadať zrušenie rozhodnutia, ktorým mu bol zamietnutý úplný prístup k uvedenému dokumentu.

Žalobca si zachová záujem na zrušení právneho aktu inštitúcie Spoločenstva, aby sa predchádzalo tomu, že sa bude v budúcnosti opakovať nezákonnosť, ktorou je tento akt údajne poznačený. Taký záujem na konaní vyplýva z článku 266 prvého odseku ZFEÚ, podľa ktorého je inštitúcia, ktorej akt bol vyhlásený za neplatný, povinná urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhovela rozsudku Súdneho dvora. Tento záujem na konaní však môže ostať zachovaný len za predpokladu, že údajná nezákonnosť sa môže v budúcnosti opakovať, a to nezávisle od okolností veci, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby. To je aj prípad žaloby o neplatnosť podanej proti rozhodnutiu Rady, ktorým sa zamieta úplný prístup k dokumentu, pokiaľ jednak nezákonnosť, ktorej sa dovoláva žalobca, spočíva na výklade jednej z výnimiek stanovených v nariadení č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, pri ktorej je vážne riziko, že ju Rada opätovne použije pri vybavovaní novej žiadosti, a jednak žalobca, združenie, ktorého cieľom je podporovať transparentnosť v Európskej únii, môže v budúcnosti predkladať podobné žiadosti o prístup vzťahujúce sa na taký istý druh dokumentov.

Keďže navyše sporné informácie neposkytla žalobcovi Rada, ktorá teda uznala verejný záujem na dosiahnutí zverejnenia týchto informácií, ale tretia osoba, ktorá nedodržala platnú právnu úpravu vzťahujúcu sa na prístup verejnosti k dokumentom Rady, jej správanie nie je relevantné pri posúdení záujmu žalobcu na zrušení takého rozhodnutia.

Preto hoci sa žalobca mohol dozvedieť obsah informácií, ku ktorým mu Rada odmietla prístup, má naďalej záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia.

(pozri body 33 – 37)

3.      Vzhľadom na ciele sledované nariadením č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, najmä na okolnosť pripomenutú v jeho odôvodnení 2, podľa ktorej je právo na prístup verejnosti k dokumentom inštitúcií typické pre ich demokratickú povahu, a na skutočnosť, že cieľom uvedeného nariadenia je, ako to uvádza jeho odôvodnenie 4 a článok 1, poskytnúť verejnosti právo na prístup, ktoré má byť čo najširšie, musia byť výnimky z uvedeného práva, ktoré sú uvedené v článku 4 tohto nariadenia, vykladané a uplatňované striktne.

Zakotvenie čo najširšieho prístupu verejnosti teda predstavuje právo verejnosti na zverejnenie celého obsahu požadovaných dokumentov, pričom toto právo možno obmedziť len striktným uplatnením výnimiek stanovených v nariadení č. 1049/2001. Ak sa niektorá výnimka vzťahuje iba na niektorú časť požadovaného dokumentu, ostatné časti dokumentu sa zverejnia. Za týchto okolností transparentnosť umožňuje občanom tesnejšie sa zapájať do rozhodovacieho procesu a zaručuje, že v demokratickom systéme sa administratíva stáva legitímnejšou, efektívnejšou a zodpovednejšou voči občanovi.

Tieto úvahy sú osobitne dôležité, keď Rada koná ako normotvorca, ako to vyplýva z odôvodnenia 6 nariadenia č. 1049/2001, podľa ktorého práve v takomto prípade treba poskytnúť širší prístup k dokumentom. Transparentnosť v tomto prípade prispieva k posilneniu demokracie tým, že občanom umožňuje kontrolovať všetky informácie, na základe ktorých bol vydaný legislatívny akt. Možnosť občanov oboznámiť sa so základmi zákonodarných činností je totiž podmienkou, aby mohli efektívne vykonávať svoje demokratické práva.

Samotná okolnosť, že dokument sa týka záujmu chráneného výnimkou, však neodôvodňuje jej uplatnenie. Takéto uplatnenie môže byť v zásade odôvodnené iba za predpokladu, že inštitúcia predtým posúdi, či prístup k dokumentu konkrétne a skutočne ohrozil chránený záujem. Okrem toho nebezpečenstvo ohrozenia chráneného záujmu musí byť na to, aby sa naň mohlo poukazovať, primerane predvídateľné a nie čisto hypotetické.

(pozri body 55 – 57, 59)