ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)
z 21. februára 2008
Vec F‑4/07
Eleni‑Eleftheria Skoulidi
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Verejná služba – Úradníci – Výmena úradníkov medzi Komisiou a členskými štátmi – Poskytnutie úradníka Spoločenstiev štátnej správe Helénskej republiky – Zamietnutie – Žaloba o náhradu škody – Nemajetková ujma – Konanie pred podaním žaloby – Prípustnosť – Vecné podmienky na vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva“
Predmet: Žaloba podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE, ktorou E.‑E. Skoulidi žiada o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpela z dôvodu rozhodnutia generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva Komisie pre personál a administratívu konajúceho ako menovací orgán z 28. marca 2006 zamietajúce povolenie jej poskytnutia na grécke ministerstvo školstva a vierovyznania v rámci výmeny úradníkov medzi Komisiou a členskými štátmi
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Autonómia vo vzťahu k žalobe o neplatnosť
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
2. Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Konanie pred podaním žaloby
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
3. Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Lehota na podanie žaloby
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
4. Úradníci – Rovnosť zaobchádzania – Obmedzenia
5. Konanie – Návrh na začatie konania – Žaloba o náhradu škody spôsobenej inštitúciou Spoločenstva – Návrh na náhradu nemajetkovej ujmy
[Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1 písm. c)]
1. Žaloba o neplatnosť a žaloba o náhradu škody predstavujú autonómne opravné prostriedky a dotknutá osoba si môže zvoliť buď jeden alebo druhý alebo obidva spoločne. Preto ak ide o rozhodovací akt spôsobujúci úradníkovi ujmu, môže tento úradník aj bez toho, aby sa domáhal zrušenia dotknutého aktu, podať na základe údajnej nezákonnosti tohto aktu žalobu, ktorou sa domáha len náhrady škody, ktorú mu tento akt spôsobil.
(pozri body 49, 50)
Odkaz:
Súdny dvor: 22. októbra 1975, Meyer‑Burckhardt/Komisia, 9/75, Zb. s. 1171, body 10 a 11
Súd prvého stupňa: 24. januára 1991, Latham/Komisia, T‑27/90, Zb. s. II‑35, bod 36; 28. mája 1997, Burban/Parlament, T‑59/96, Zb. VS s. I‑A‑109, II‑331, bod 25; 8. júla 2004, Schochaert/Rada, T‑136/03, Zb. VS s. I‑A‑215, II‑957, bod 24; 12. septembra 2007, Combescot/Komisia, T‑249/04, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, ktorý je predmetom odvolania na Súdnom dvore, vec C‑525/07 P, bod 30
Súd pre verejnú službu: 9. októbra 2007, Bellantone/Dvor audítorov, F‑85/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 80
2. Konanie pred podaním žaloby sa líši podľa toho, či škoda, ktorej náhrada sa požaduje, vyplýva z rozhodovacieho aktu spôsobujúceho ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku alebo z konania administratívy, ktoré nemá rozhodovací charakter; v prvom prípade dotknutá osoba môže v stanovených lehotách predložiť menovaciemu orgánu sťažnosť na predmetný akt, pričom návrhy na náhradu škody môžu byť uvedené buď v tejto sťažnosti, alebo prvýkrát až v žalobe, kým v druhom prípade sa správne konanie musí začať predložením žiadosti v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku s cieľom získať odškodnenie, a prípadne pokračovať podaním sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť zamietnutá.
Úradník v prípade rozhodovacieho aktu spôsobujúceho ujmu musí postupovať prostredníctvom konania o sťažnosti stanoveného v článku 90 ods. 2 služobného poriadku, a to nielen vtedy, keď sa domáha zrušenia aktu spôsobujúceho ujmu, ale aj v rámci žaloby, v ktorej ide len o náhradu škody, ak sa domáha iba náhrady škody, ktorú mu tento akt údajne spôsobil.
(pozri body 56 a 66)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 7. júna 1991, Weyrich/Komisia, T‑14/91, Zb. s. II‑235, body 32 a 34; 6. júla 1995, Ojha/Komisia, T‑36/93, Zb. VS s. I‑A‑161, II‑497, bod 117; 28. júna 1996, Y/Súdny dvor, T‑500/93, Zb. VS s. I‑A‑335, II‑977, bod 64; 6. novembra 1997, Liao/Rada, T‑15/96, Zb. VS s. I‑A‑329, II‑897, bod 57; 1. apríla 2003, Mascetti/Komisia, T‑11/01, Zb. VS s. I‑A‑117, II‑579, bod 33
Súd pre verejnú službu: 28. júna 2006, Le Maire/Komisia, F‑27/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑47, II‑A‑1‑159, bod 36; 2. mája 2007, Giraudy/Komisia, F‑23/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 69; 27. marca 2007, Manté/Rada, F‑87/06, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 19
3. Úradník, ktorý chce podať žalobu o náhradu škody za spôsobenú ujmu, ktorá je majetková, ale aj nemajetková, pričom za základ považuje to, že akt spôsobujúci ujmu je protiprávny, musí začať konanie pred podaním žaloby do troch mesiacov odo dňa oznámenia tohto aktu alebo odo dňa, keď sa o ňom dozvedel.
(pozri bod 70)
4. Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byť v súlade so zásadou zákonnosti, čo znamená, že nikto sa nemôže vo svoj prospech odvolávať na protiprávnosť, z ktorej má prospech iná osoba, pretože takýto prístup by znamenal uznanie zásady „rovnosti zaobchádzania v rámci protiprávnosti“. Preto úradník nemôže na základe nezákonného rozhodnutia uplatňovať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania. To platí nielen pre žalobu o neplatnosť, ale aj pre žalobu o náhradu škody.
(pozri bod 81)
Odkaz:
Súd prvého stupňa: 16. novembra 2006, Peróxidos Orgánicos/Komisia, T‑120/04, Zb. s. II‑4441, bod 77
5. Žaloba o náhradu škody údajne spôsobenej inštitúciou Spoločenstva, ktorá je čiastočne spôsobená nezákonným rozhodnutím a čiastočne protiprávnym konaním inštitúcie, musí stanovovať, aká časť náhrady škody, ktorú žiada žalobca, sa vzťahuje na protiprávne konanie inštitúcie, a aká časť zodpovedá nezákonnosti aktu spôsobujúceho ujmu. Žalobcovi teda po spresnení povahy údajnej nemajetkovej ujmy prináleží odhadnúť, hoci len približne, rozsah ujmy, pričom musí rozlíšiť ujmu založenú na rozhodnutí inštitúcie Spoločenstva a ujmu spôsobenú protiprávnym konaním tejto inštitúcie, aby Súd pre verejnú službu mohol posúdiť rozsah a povahu tejto ujmy.
(pozri bod 82)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 13. decembra 2007, N/Komisia, F‑95/05, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 91