Žaloba podaná 8. septembra 2010 - Dornbracht/Komisia

(vec T-386/10)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Aloys F. Dornbracht GmbH & Co. KG (Iserlohn, Nemecko) (v zastúpení: H. Janssen, T. Kapp a M. Franz, Rechtsanwälte)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkyňa

zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyňa,

subsidiárne, znížiť pokutu uloženú žalobkyni napadnutým rozhodnutím,

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyňa napáda rozhodnutie Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010, vo veci COMP/39092 - Sanitárne zariadenia. Napadnuté rozhodnutie uložilo žalobkyni a ďalším podnikom pokuty za porušenie článku 101 ZFEÚ, ako aj článku 53 Dohody o EHP. Žalobkyňa sa podľa názoru Komisie zúčastnila na pokračujúcich dohodách alebo zosúladených postupoch v odvetví sanitárnych zariadení pre kúpeľne v Nemecku a Rakúsku.

Na odôvodnenie svojej žaloby uvádza žalobkyňa osem žalobných dôvodov.

Prvým žalobným dôvodom vytýka žalobkyňa porušenie článku 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1/2003¹, pretože žalovaná nezohľadnila početné poľahčujúce okolnosti svedčiace v jej prospech.

Druhým žalobným dôvodom vytýka žalobkyňa porušenie článku 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003, pretože žalovaná sa svojim výkladom článku 23 ods. 2 druhej vety nariadenia ako hornej hranice stala neschopnou zohľadniť závažnosť porušovania, ktoré žalobkyni vytýka.

Žalobkyňa ďalej uvádza ako tretí žalobný dôvod porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, pretože žalovaná stanovením paušálnych súm nezohľadnila individuálne pričinenie sa žalobkyne k porušovaniu predpisov.

V rámci des štvrtého žalobného dôvodu žalobkyňa uvádza, že žalovaná pri stanovovaní výšky pokuty neporovnala porušovanie predpisov s ich porušovaním v iných ňou rozhodovaných prípadoch a porušila tým zásadu rovnakého zaobchádzania.

Ako piaty žalobný dôvod žalobkyňa vytýka neprimeranú výšku pokuty, pretože žalovaná nezohľadnila obmedzenú výkonnosť žalobkyne.

V rámci šiesteho žalobného dôvodu sa uvádza, že žalovaná porušila zákaz retroaktivity, tým že vypočítala pokutu podľa svojich usmernení k pokutám² z roku 2006.

Ako siedmy žalobný dôvod namieta žalobkyňa, že článok 23 ods. 3 nariadenia č. 1/2003 porušuje zásadu zákonnosti trestov.

Nakoniec uplatňuje žalobkyňa ako ôsmy žalobný dôvod, že stanovenie pokuty je protiprávne, pretože pokuta bola vypočítaná na základe von usmernení k pokutám, ktoré umožňujú žalovanej priveľký priestor na voľnú úvahu.

____________

¹ - Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

² - Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2).