Vec C‑104/09

Pedro Manuel Roca Álvarez

proti

Sesa Start España ETT SA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Tribunal Superior de Justicia de Galicia)

„Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania s pracovníkmi mužského a ženského pohlavia – Smernica 76/207/EHS – Články 2 a 5 – Právo na dovolenku v prospech matiek v pracovnom pomere – Možné využitie zo strany matky v závislom pracovnom pomere alebo otca v závislom pracovnom pomere – Matka, ktorá nie je v závislom pracovnom pomere – Vylúčenie práva na dovolenku pre otca v závislom pracovnom pomere“

Abstrakt rozsudku

Sociálna politika – Pracovníci mužského a ženského pohlavia – Prístup k zamestnaniu a pracovné podmienky – Rovnosť zaobchádzania

(Smernica Rady 76/207, článok 2 ods. 1, 3 a 4 a článok 5)

Článok 2 ods. 1, 3 a 4, ako aj článok 5 smernice Rady 76/207 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky, sa má vykladať v tom zmysle, že bránia takému vnútroštátnemu opatreniu, ktoré upravuje, že zamestnankyne, ktoré majú dieťa a sú v postavení zamestnankyne v závislom pracovnom pomere, si počas prvých deviatich mesiacov po narodení tohto dieťaťa môžu rôznymi spôsobmi uplatniť nárok na prestávku, zatiaľ čo zamestnanci, ktorí majú dieťa a sú v rovnakom postavení, si túto prestávku môžu uplatniť iba vtedy, keď je matka tohto dieťaťa zamestnankyňou v závislom pracovnom pomere.

Keďže si totiž takúto prestávku môže vziať rovnako tak otec v závislom pracovnom pomere, ako aj matka v závislom pracovnom pomere, pretože kŕmenie a čas starostlivosti o dieťa môže zabezpečiť rovnako dobre otec aj matka, takáto prestávka sa poskytuje pracovníkom z dôvodu, že sú rodičmi dieťaťa. Táto prestávka sa teda nedá chápať ako ochrana biologického stavu ženy v dôsledku jej tehotenstva alebo ochrana osobitných vzťahov medzi matkou a jej dieťaťom. Okrem toho zamietnutie poskytnúť nárok na uvedenú prestávku otcom v postavení zamestnancov iba z toho dôvodu, že matka dieťaťa nemá také postavenie, by mohol mať za účinok, že žena, ktorá je samostatne zárobkovo činná, bude donútená obmedziť svoju zárobkovú činnosť a sama znášať záťaž vyplývajúcu z narodenia jej dieťaťa bez možnosti prijať pomoc otca dieťaťa. V dôsledku toho sa takéto opatrenie nemôže chápať ani ako opatrenie majúce za následok odstraňovanie alebo obmedzenie existujúcich faktických nerovností, ktoré sa môžu vyskytovať pre ženy v sociálnom živote v zmysle článku 2 ods. 4 smernice 76/207, ani ako opatrenie, ktorého účelom je dosiahnutie materiálnej rovnosti a nie formálnej rovnosti obmedzením faktických nerovností, ktoré sa môžu vyskytovať v sociálnom živote, a takto v súlade s článkom 157 ods. 4 ZFEÚ predchádzať alebo vyrovnávať nevýhody v profesionálnej kariére dotknutých osôb.

(pozri body 31, 37 – 39 a výrok)