ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (desiata komora)
z 29. februára 2024 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Článok 138 ods. 1 – Oslobodenie dodaní tovaru v rámci Spoločenstva od dane – Odopretie oslobodenia od dane – Dôkazy – Dodávateľ tovaru, ktorý nepreukázal dodanie tovaru príjemcovi uvedenému v daňových dokladoch – Dodávateľ, ktorý predloží ďalšie informácie preukazujúce, že skutočný príjemca je zdaniteľnou osobou“
Vo veci C‑676/22,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Nejvyššího správního soudu (Česká republika) z 26. októbra 2022 a doručený Súdnemu dvoru 2. novembra 2022, ktorý súvisí s konaním:
B2 Energy s. r. o.
proti
Odvolacímu finančnímu ředitelství,
SÚDNY DVOR (desiata komora),
v zložení: predseda desiatej komory Z. Csehi (spravodajca), sudcovia I. Jarukaitis a D. Gratsias,
generálny advokát: P. Pikamäe,
tajomník: C. Strömholm, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 4. októbra 2023,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Odvolací finanční ředitelství, v zastúpení: T. Měkýš a T. Rozehnal,
– česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, L. Březinová, O. Serdula, a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,
– Európska komisia, v zastúpení: A. Armenia a M. Salyková, splnomocnené zástupkyne,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1, ďalej len „smernica o DPH“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou B2 Energy s. r. o. na jednej strane a Odvolacím finančním ředitelstvím (Česká republika) (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) na druhej strane vo veci odmietnutia daňových orgánov oslobodiť od dane z pridanej hodnoty (DPH) viaceré dodávky uskutočnené touto spoločnosťou v rámci Spoločenstva.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica o DPH
3 Článok 131 smernice o DPH stanovuje:
„Oslobodenia od dane ustanovené v kapitolách 2 až 9 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia Spoločenstva a v súlade s podmienkami, ktoré členské štáty stanovia na účely zabezpečenia správneho a jednoznačného uplatňovania tohto oslobodenia od dane a na účely predchádzania akýmkoľvek možným daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneužitiu dane.“
4 Článok 138 ods. 1 tejto smernice znie:
„Členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci [Európskeho s]poločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala.“
5 V článku 139 ods. 1 uvedenej smernice sa uvádza:
„Oslobodenie od dane ustanovené v článku 138 ods. 1 sa neuplatňuje na dodanie tovaru uskutočnené zdaniteľnými osobami, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane pre malé podniky ustanovené v článkoch 282 až 292.
Oslobodenie od dane sa neuplatňuje ani na dodanie tovaru zdaniteľným osobám alebo nezdaniteľným právnickým osobám, ktorých nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1“
Nariadenie (EÚ) č. 904/2010
6 Podľa odôvodnenia 7 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 268, 2010, s. 1):
„S cieľom vyberať splatnú daň by mali členské štáty spolupracovať, aby spoločne zabezpečili správny výmer DPH. Preto musia nielen monitorovať správne uplatňovanie dane splatnej na svojom území, ale takisto by mali poskytovať pomoc iným členským štátom v záujme zabezpečenia správneho uplatňovanie dane súvisiacej s činnosťou vykonávanou na svojom území a splatnej v ktoromkoľvek inom členskom štáte.“
České právo
7 Podľa § 92 ods. 3 zákona č. 280/2009 Sb., daňový řád (zákon č. 280/2009, ktorým sa ustanovuje daňový poriadok) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, zdaniteľná osoba preukáže všetky skutočnosti, ktoré je povinná uvádzať v riadnom daňovom priznaní, dodatočnom daňovom priznaní alebo v ďalších podaniach.
Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka
8 Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi českou spoločnosťou B2 Energy a finančným riaditeľstvom vo veci odmietnutia daňového orgánu oslobodiť B2 Energy od DPH týkajúcej sa viacerých dodaní tovaru, ktoré sa údajne uskutočnili v rámci Spoločenstva a boli určené do Poľska, z dôvodu, že B2 Energy nepreukázala, že podmienky na priznanie tohto oslobodenia boli splnené.
9 V roku 2015 B2 Energy uskutočnila dodávky repkového oleja do Poľska. Podľa vnútroštátneho súdu tento tovar nebol dodaný príjemcom uvedeným v daňových dokladoch, ale iným príjemcom usadeným v tomto členskom štáte, z ktorých niektorí potvrdili jeho prijatie opečiatkovaním a podpísaním medzinárodných nákladných listov.
10 Dotknutý daňový orgán po vykonaní daňovej kontroly 15. júla 2015 za mesiace február až máj 2015 konštatoval, že B2 Energy na základe predložených dokumentov nepreukázala splnenie podmienok na oslobodenie od DPH. Nespochybnil síce, že predmetný tovar bol skutočne prepravený do iného členského štátu, usúdil však, že B2 Energy nepreukázala, že previedla právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník na osoby, ktoré boli v daňových dokladoch uvedené ako príjemcovia, ani že tento tovar bol dodaný osobe registrovanej na účely dane v inom členskom štáte. Daňový orgán preto dospel k záveru, že B2 Energy nesplnila podmienky na uplatnenie práva na oslobodenie od dane. Preto v daňových výmeroch zo 6. októbra 2017 konštatoval, že suma DPH sa má zvýšiť za mesiace február až máj 2015.
11 Rozhodnutím z 21. novembra 2019 finančné riaditeľstvo zamietlo odvolania, ktoré B2 Energy podala proti týmto daňovým výmerom. Žalobu, ktorú proti tomuto rozhodnutiu podala B2 Energy, Městský soud v Prahe (Česká republika) zamietol rozsudkom z 18. augusta 2021, v ktorom sa v podstate uvádza, že B2 Energy nepreukázala, že dotknutý tovar bol prostredníctvom príjemcov deklarovaných na daňových dokladoch dodaný príjemcom, ktorých uviedla ako konečných príjemcov. Městský soud v Prahe konkrétne usúdil, že v predložených dokumentoch nebola uvedená ani osoba, ktorá prevzala tovar v mene príjemcu, ani príjemca, ktorému bol tovar dodaný. Z tohto dôvodu nebolo možné identifikovať osobu oprávnenú nakladať s týmto tovarom ako vlastník.
12 B2 Energy podala proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť na vnútroštátny súd, pričom v podstate tvrdila, že predložila dôkaz, že podmienky uplatnenia práva na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu boli splnené. Predložené dôkazy, ktoré potvrdzujú skutočné prijatie dotknutého tovaru inými spoločnosťami, než sú subjekty deklarované v príslušných daňových dokladoch, totiž umožňujú preukázať totožnosť príjemcov, na ktorých bolo právo nakladať s týmto majetkom prevedené.
13 Podľa vnútroštátneho súdu Súdny dvor v rozsudku z 9. decembra 2021, Kemwater ProChemie (C‑154/20, EU:C:2021:989), pripustil, že podmienky na priznanie práva na odpočítanie DPH sú splnené v prípade nezistenej totožnosť dodávateľa, ak daňový orgán disponuje informáciami potrebnými na overenie, že tento dodávateľ bol zdaniteľnou osobou na účely DPH. Vnútroštátny súd sa pýta na možnosť uplatniť tento rozsudok na účely posúdenia práva na oslobodenie od DPH v prípade dodania tovaru do iného členského štátu, ak zo skutkových okolností vyplýva, že tento tovar neprevzal príjemca deklarovaný v daňových dokladoch, ale iný príjemca, ktorý mal postavenie zdaniteľnej osoby.
14 Za týchto okolností Nejvyšší správní soud (Česká republika) prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Má sa článok 138 ods. 1 smernice [o DPH] vykladať podľa rozsudku z 9. decembra 2021, Kemwater ProChemie, (C‑154/20, EU:C:2021:989), v tom zmysle, že je potrebné odoprieť uplatnenie nároku na oslobodenie od [DPH] pri dodaní tovaru do iného členského štátu Európskej únie bez toho, aby bol správca dane povinný preukázať, že dodávateľ tovaru bol zapojený do podvodu na DPH, ak dodávateľ nepreukázal, že tovar bol dodaný konkrétnemu príjemcovi v inom členskom štáte EÚ v postavení zdaniteľnej osoby uvedenej na daňových dokladoch, hoci vzhľadom na skutkové okolnosti a informácie poskytnuté zdaniteľnou osobou sú k dispozícii informácie potrebné na overenie, že skutočný príjemca v inom členskom štáte EÚ mal toto postavenie?“
O prejudiciálnej otázke
15 Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 138 ods. 1 smernice o DPH týkajúci sa oslobodenia dodávok v rámci Spoločenstva vykladať v tom zmysle, že treba odmietnuť oslobodenie od DPH v prípade dodávateľa usadeného v jednom členskom štáte, ktorý dodal tovar do iného členského štátu, a nepreukázal, že tento tovar bol dodaný príjemcovi, ktorý má postavenie zdaniteľnej osoby v tomto členskom štáte, hoci vzhľadom na skutkové okolnosti a informácie predložené týmto dodávateľom má daňový orgán členského štátu začatia prepravy alebo odoslania k dispozícii údaje potrebné na overenie, že osoba, ktorej bol tovar fyzicky dodaný, mala postavenie zdaniteľnej osoby, ktorá ako taká koná v členskom štáte ukončenia prepravy alebo odoslania.
16 Na úvod treba pripomenúť, že článok 138 ods. 1 smernice o DPH upravuje povinnosť členských štátov oslobodiť od dane dodanie tovaru spĺňajúce podmienky, ktoré sú v ňom vymenované (rozsudok z 9. februára 2017, Euro Tyre, C‑21/16, EU:C:2017:106, bod 23 a citovaná judikatúra).
17 Pokiaľ ide na jednej strane o kvalifikáciu plnenia ako dodania v rámci Spoločenstva, z článku 138 ods. 1 smernice o DPH v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej v spojení s článkom 131 tejto smernice vyplýva, že pod tento pojem spadá a od dane je oslobodené – za podmienok, ktoré členské štáty stanovia na účely zabezpečenia správneho a jednoznačného uplatnenia oslobodení od dane pri dotknutých dodaniach a predchádzania akýmkoľvek možným daňovým únikom, vyhýbaniu sa dani alebo zneužitiu dane, – dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného na miesto určenia mimo územia členského štátu, ale v rámci Únie predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala.
18 V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa článku 138 ods. 1 smernice o DPH v znení uplatniteľnom na vec samu k oslobodeniu plnenia od DPH dôjde len vtedy, keď bolo právo nakladať s tovarom ako vlastník prevedené na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že uvedený tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že ten istý tovar v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu začatia odoslania alebo prepravy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. februára 2017, Euro Tyre, C‑21/16, EU:C:2017:106, bod 25 a citovanú judikatúru).
19 Ako navyše vyplýva z článku 139 ods. 1 druhého pododseku smernice o DPH, oslobodenie od tejto dane podlieha podmienke, že dodanie sa nevykoná pre zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu, ktorých nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva nepodliehajú DPH podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice (rozsudok z 9. októbra 2014, Traum, C‑492/13, EU:C:2014:2267, bod 25).
20 Okrem týchto podmienok týkajúcich sa postavenia zdaniteľných osôb, prechodu práva nakladať s vecou ako vlastník a fyzického premiestnenia tovaru z jedného členského štátu do druhého, nemožno na to, aby sa plnenie označilo za dodanie v rámci Spoločenstva, požadovať splnenie nijakej ďalšej podmienky, pričom je potrebné spresniť, že pojem dodanie v rámci Spoločenstva má objektívnu povahu a uplatňuje sa nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých plnení (rozsudok z 27. septembra 2012, VSTR, C‑587/10, EU:C:2012:592, bod 30).
21 Z toho vyplýva, že zásada daňovej neutrality si vyžaduje, aby oslobodenie od DPH bolo priznané, ak sú splnené uvedené hmotnoprávne podmienky, hoci určité formality boli zdaniteľnými osobami opomenuté (rozsudok z 9. februára 2017, Euro Tyre, C‑21/16, EU:C:2017:106, bod 36).
22 V tejto súvislosti je irelevantná argumentácia finančného riaditeľstva týkajúca sa článku 138 ods. 1 písm. b) smernice o DPH, zmenenej smernicou Rady (EÚ) 2018/1910 zo 4. decembra 2018 (Ú. v. EÚ L 311, 2018, s. 3), ktorý stanovuje, že členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného mimo ich územia, ale v rámci Únie, ak zdaniteľná osoba alebo nezdaniteľná právnická osoba, ktorá je adresátom dodania, je identifikovaná na účely DPH v inom členskom štáte než v členskom štáte začatia odoslania alebo prepravy tovaru a ak táto osoba uviedla svoje identifikačné číslo pre DPH dodávateľovi.
23 Toto ustanovenie zavedené smernicou 2018/1910 totiž nie je uplatniteľné ratione temporis na skutkové okolnosti vo veci samej.
24 Preto podmienky uvedené v článku 138 ods. 1 smernice o DPH v znení uplatniteľnom na skutkové okolnosti vo veci samej, ktoré sa týkajú jednak existencie dodania z jedného členského štátu do druhého a jednak postavenia nadobúdateľa ako zdaniteľnej osoby, čo znamená, že nadobúdateľ musí byť „zdaniteľnou osobou konajúcou ako taká v [inom] členskom štáte“, samy osebe neznamenajú, že dotknutý tovar musí byť fyzicky dodaný príjemcovi uvedenému v daňových dokladoch.
25 V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že daňový orgán odmietol priznať spoločnosti B2 Energy oslobodenie od DPH z dôvodu, že táto spoločnosť nepreukázala, že dotknutý tovar bol dodaný príjemcom deklarovaným v daňových dokladoch, ani že tento tovar bol dodaný osobe registrovanej na účely DPH v inom členskom štáte.
26 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora existujú iba dva prípady, v ktorých nedodržanie formálnej požiadavky môže spôsobiť stratu práva na oslobodenie od DPH (rozsudok z 9. februára 2017, Euro Tyre, C‑21/16, EU:C:2017:106, bod 38 a citovaná judikatúra).
27 Po prvé na zásadu daňovej neutrality na účely oslobodenia od DPH sa nemôže odvolávať zdaniteľná osoba, ktorá sa zámerne zúčastnila daňového podvodu a ohrozila tak fungovanie spoločného systému DPH. Právu Únie totiž neodporuje žiadať od subjektu, aby konal v dobrej viere a prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať na uistenie sa, že plnenie, ktoré uskutočňuje, nepovedie k jeho účasti na daňovom podvode. V prípade, že by dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnila, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, a že neprijala všetky opatrenia, ktoré od nej bolo možné rozumne požadovať na zabránenie tomuto podvodu, musel by sa jej nárok na oslobodenie od dane odmietnuť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. novembra 2018, Cartrans Spedition, C‑495/17, EU:C:2018:887, bod 41 a citovanú judikatúru).
28 Po druhé porušenie formálnej požiadavky môže viesť k odmietnutiu oslobodenia od DPH vtedy, ak je následkom tohto porušenia nemožnosť predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené (rozsudok z 8. novembra 2018, Cartrans Spedition, C‑495/17, EU:C:2018:887, bod 42 a citovaná judikatúra). Zo samotnej podmienky, ktorej je toto odmietnutie oslobodenia od DPH podriadené, však vyplýva, že príslušný orgán nemôže ukladať dodatočné podmienky, ktoré môžu mať za následok zmarenie uplatnenia práva zdaniteľnej osoby na oslobodenie od dane, pokiaľ má k dispozícii údaje potrebné na zistenie, že hmotnoprávne požiadavky sú splnené (rozsudok z 20. októbra 2016, Plöckl, C‑24/15, EU:C:2016:791, bod 47), a najmä, že tovar bol dodaný zdaniteľnej osobe, ktorá koná ako taká.
29 V tejto súvislosti treba uviesť, že vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru len otázku týkajúcu sa nevyhnutnosti preukázať, že nadobúdateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, pričom neodkazoval na hypotézu podvodu. Za týchto podmienok treba otázku položenú vnútroštátnym súdom chápať tak, že sa týka spôsobov dokazovania, ktoré možno vyžadovať od dodávateľa na preukázanie, že podmienky oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu, a konkrétnejšie podmienka týkajúca sa postavenia nadobúdateľa ako zdaniteľnej osoby, sú splnené.
30 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že smernica o DPH neobsahuje ustanovenie o dôkazoch, ktoré sú zdaniteľné osoby povinné predložiť, aby im mohlo byť priznané oslobodenie od DPH, prináleží členským štátom, aby v súlade s článkom 131 tejto smernice stanovili podmienky, za akých oslobodia od dane plnenia v rámci Spoločenstva s cieľom zabezpečiť správne a jednoznačné uplatňovanie uvedených oslobodení a zabrániť akémukoľvek možnému daňovému úniku, vyhýbaniu sa dani alebo zneužitiu dane. Členské štáty však musia pri výkone svojich právomocí dodržiavať všeobecné právne zásady, ktoré sú súčasťou právneho poriadku Únie, medzi ktoré patria najmä zásada právnej istoty a zásada proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. novembra 2018, Cartrans Spedition, C‑495/17, EU:C:2018:887, bod 37 a citovanú judikatúru).
31 V tejto súvislosti treba konštatovať, že z dôvodu zrušenia kontrol na hraniciach medzi členskými štátmi sa zdá byť pre daňové orgány ťažké presvedčiť sa, či tovar fyzicky opustil alebo neopustil územie uvedeného členského štátu. Preto daňové orgány uskutočňujú takéto overovanie predovšetkým na základe dôkazov a vyhlásení poskytnutých zdaniteľnými osobami (rozsudok zo 6. septembra 2012, Mecsek‑Gabona, C‑273/11, EU:C:2012:547, bod 35 a citovaná judikatúra).
32 Okrem toho Súdny dvor zdôraznil, že povinnosti, ktoré má zdaniteľná osoba s ohľadom na dokazovanie, musia byť určené v závislosti od podmienok, ktoré sú v tejto súvislosti výslovne stanovené vnútroštátnym právom, a od obvyklej ustálenej praxe pre podobné plnenia (rozsudok z 8. novembra 2018, Cartrans Spedition, C‑495/17, EU:C:2018:887, bod 57 a citovaná judikatúra).
33 V tejto súvislosti vnútroštátny súd podľa všetkého uvádza, že B2 Energy bez toho, aby preukázala, že dotknutý tovar dodala deklarovaným príjemcom, predložila daňovému orgánu daňové dokumenty týkajúce sa uskutočnených dodaní vrátane viacerých príloh, ako sú dodacie listy, medzinárodné nákladné listy, vážne lístky alebo výpisy z bankových účtov, teda dokumenty, z ktorých vyplýva, že tovar bol dodaný do iného členského štátu, kde jeho prevzatie potvrdili iné subjekty ako tie, ktoré B2 Energy deklarovala, alebo tie, ktoré uviedla ako konečných príjemcov tohto tovaru.
34 Zo znenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania a zo samotného znenia položenej otázky tiež vyplýva, že táto otázka vychádza z predpokladu, že daňový orgán mal k dispozícii informácie potrebné na to, aby s prihliadnutím na skutkové okolnosti overil, či skutoční adresáti mali postavenie zdaniteľných osôb. Vnútroštátny súd konkrétne zdôrazňuje, že daňový orgán nespochybnil prepravu repkového oleja z Českej republiky do Poľska a jeho vyloženie u príjemcov, ktorých žalobkyňa vo veci samej vo svojich daňových priznaniach neidentifikovala. Navyše dodanie, o ktoré ide vo veci samej, sa týka tovaru, ktorý sa svojou povahou zdá byť určený na použitie v rámci hospodárskej činnosti.
35 Skutočnosť, že tovar prijali iné subjekty ako tie, ktoré boli uvedené v daňových dokladoch, by však mohla naznačovať, že bol predmetom obchodnej transakcie, pri ktorej môže byť na uplatnenie oslobodenia od dane rozhodujúci jej čas. Kvalifikácia dodávky vykonanej dodávateľom, ktorý žiada o oslobodenie od dane, a uvedenej v daňových dokladoch ako dodávky v rámci Spoločenstva totiž závisí od otázky, či sa preprava môže skutočne priradiť k tejto dodávke (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, VSTR, C‑587/10, EU:C:2012:592, bod 31).
36 V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že na účely oslobodenia od DPH musia daňové orgány náležite zohľadniť všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, ako sú dokumenty, ktoré uvádza vnútroštátny súd, na účely preskúmania, či tieto dokumenty môžu prípadne potvrdiť pravdepodobnú existenciu skutočného dodania tovaru prepraveného do iného členského štátu, než je členský štát začatia prepravy alebo odoslania (pozri analogicky rozsudok z 8. novembra 2018, Cartrans Spedition, C‑495/17, EU:C:2018:887, body 66 a 67).
37 Okrem toho vzhľadom na zásadu daňovej neutrality nemožno od zdaniteľnej osoby vyžadovať, aby na to, aby mohla uplatniť svoje právo na oslobodenie od DPH, preukázala vo všetkých prípadoch, keď príjemca dotknutého tovaru nebol identifikovaný, že tento príjemca má postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ zo skutkových okolností s istotou vyplýva, že uvedený príjemca toto postavenie nevyhnutne mal (pozri analogicky rozsudok z 9. decembra 2021, Kemwater ProChemie, C‑154/20, EU:C:2021:989, bod 40).
38 Za týchto okolností prináleží daňovým orgánom a príslušným vnútroštátnym súdom, aby na základe všetkých predložených dokumentov vrátane dokladov, ktoré má dodávateľ k dispozícii, overili, či boli splnené hmotnoprávne podmienky nároku na oslobodenie od DPH.
39 Zdaniteľnej osobe musí byť oslobodenie od DPH odopreté len v prípade, že s ohľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou nie sú k dispozícii údaje potrebné na overenie, že podmienky stanovené v článku 138 ods. 1 smernice o DPH sú splnené, pričom daňový orgán nemusí dokazovať, že uvedená zdaniteľná osoba sa podieľala na podvode na DPH.
40 Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 138 ods. 1 smernice o DPH sa má vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od DPH v prípade dodávateľa usadeného v členskom štáte, ktorý dodal tovar do iného členského štátu, sa má zamietnuť, ak tento dodávateľ nepreukázal, že tovar bol dodaný príjemcovi, ktorý má postavenie zdaniteľnej osoby v tomto inom členskom štáte, a vzhľadom na skutkové okolnosti a dôkazy poskytnuté dodávateľom chýbajú údaje potrebné na overenie, že uvedený príjemca mal toto postavenie.
O trovách
41 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (desiata komora) rozhodol takto:
Článok 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
sa má vykladať v tom zmysle, že:
oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v prípade dodávateľa usadeného v členskom štáte, ktorý dodal tovar do iného členského štátu, sa má zamietnuť, ak tento dodávateľ nepreukázal, že tovar bol dodaný príjemcovi, ktorý má postavenie zdaniteľnej osoby v tomto inom členskom štáte, a vzhľadom na skutkové okolnosti a dôkazy poskytnuté dodávateľom chýbajú údaje potrebné na overenie, že uvedený príjemca mal toto postavenie.
Podpisy