Vec T‑411/06

Sogelma – Societá generale lavori manutenzioni appalti Srl

proti

Európskej agentúre pre obnovu (EAO)

„Verejné zmluvy na zhotovenie prác – Verejné obstarávanie Európskej agentúry pre obnovu – Rozhodnutie o zrušení verejného obstarávania a o vyhlásení nového – Žaloba o neplatnosť – Právomoc Súdu prvého stupňa – Potreba predchádzajúcej správnej sťažnosti – Lehota na podanie žaloby – Mandát – Povinnosť odôvodnenia – Návrh na náhradu škody“

Abstrakt rozsudku

1.      Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu

2.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Akty so záväznými právnymi účinkami – Akty prijaté Európskou agentúrou pre obnovu na základe prenesenia právomoci Komisiou

(Článok 230 ES; nariadenie Rady č. 2666/2000, článok 1, a nariadenie Rady č. 2667/2000, články 1, 2 a 3)

3.      Konanie – Prípustnosť žalôb

(nariadenie Rady č. 2667/2000, články 1, 2, článok 13 ods. 2 a článok 13a ods. 3)

4.      Žaloba o neplatnosť – Lehoty – Začiatok plynutia

(Článok 230 piaty odsek ES)

5.      Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Akty so záväznými právnymi účinkami

6.      Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Neoprávnenosť – Ujma – Príčinná súvislosť

(Článok 288 druhý odsek ES)

7.      Konanie – Dôkazné prostriedky – Žiadosť o predloženie dokumentov

1.      Európske spoločenstvo je spoločenstvo práva a Zmluva vytvorila úplný systém žalôb a konaní, ktoré Súdnemu dvoru zverujú preskúmanie zákonnosti aktov inštitúcií. Zmluva otvára možnosť priamej žaloby proti všetkým ustanoveniam prijatým inštitúciami, ktoré majú mať právne účinky. Z toho vyplýva všeobecná zásada, podľa ktorej každý akt orgánu Spoločenstva, ktorý má vyvolávať právne účinky voči tretím osobám, podlieha súdnemu preskúmaniu.

Nie je teda akceptovateľné, aby akty s právnymi účinkami voči tretím osobám prijaté agentúrami zriadenými na základe sekundárneho práva, ako je to v prípade Európskej agentúry pre obnovu, nepodliehali súdnemu preskúmaniu.

(pozri body 36, 37)

2.      Zrušenie verejného obstarávania v zásade predstavuje akt, ktorý môže byť predmetom žaloby podľa článku 230 ES. Ide totiž o akt, ktorý poškodzuje uchádzačov tým, že závažným spôsobom mení ich právnu situáciu, keďže znamená, že im nebude môcť byť zadaná zákazka, na ktorú predložili ponuku.

V rámci nariadenia č. 2667/2000 o Európskej agentúre pre obnovu (EAO), v znení zmien a doplnení, podľa jeho článkov 1 a 2 Komisia môže EAO zveriť najmä vykonávanie pomoci Spoločenstva podľa článku 1 nariadenia č. 2666/2000 o pomoci Albánsku, Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Federatívnej republike Juhoslávii a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko pre Srbsko a Čiernu Horu. Podľa článku 2 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 2667/2000 môže Komisia na EAO preniesť zodpovednosť za všetky operácie požadované na vykonávanie programov na obnovu Srbska a Čiernej Hory, najmä za prípravu a vyhodnocovanie verejných obstarávaní a zadávania zákaziek.

Rozhodnutia, ktoré by prijala Komisia, nemôžu stratiť povahu napadnuteľného aktu len preto, že Komisia zverila určité právomoci EAO; inak by totiž vzniklo právne vákuum. Z toho vyplýva, že rozhodnutia, ktoré EAO prijíma v rámci postupov verejného obstarávania a ktoré majú právne účinky voči tretím osobám, predstavujú akty napadnuteľné na súde Spoločenstva.

(pozri body 38 – 40, 43)

3.      Žaloby musia byť v zásade namierené proti autorovi napadnutého aktu, t. j. proti inštitúcii alebo orgánu Spoločenstva, ktorý rozhodnutie prijal.

Európska agentúra pre obnovu (EAO) je orgán Spoločenstva s právnou subjektivitou, ktorá bola zriadená nariadením s cieľom zrealizovať pomoc Spoločenstva najmä v prospech Srbska a Čiernej Hory. Na tento účel články 1 a 2 nariadenia č. 2667/2000 o EAO, v znení zmien a doplnení, výslovne splnomocňujú Komisiu, aby výkonom tejto pomoci poverila EAO, a to najmä prípravou a vyhodnocovaním verejných obstarávaní a zadávania zákaziek. EAO má teda na základe poverenia Komisiou právomoc sama vykonávať programy pomoci Spoločenstva.

Keďže v zmysle právomocí zverených Komisiou v súlade s nariadením č. 2667/2000 to bola EAO, ktorá prijala rozhodnutie o zrušení verejného obstarávania, a Komisia sa rozhodovacieho procesu nezúčastnila, autorom napadnutého aktu je EAO. Žalobkyňa ju preto môže označiť ako žalovanú v konaní na Súde prvého stupňa.

Okrem toho z článku 13 ods. 2 a článku 13a ods. 3 uvedeného nariadenia vyplýva, že EAO je pasívne legitimovaná v sporoch týkajúcich sa jej mimozmluvnej zodpovednosti a v sporoch týkajúcich sa rozhodnutí, ktoré prijme pri uplatňovaní článku 8 nariadenia č. 1049/2001. Za takýchto okolností sa nemožno domnievať, že iné rozhodnutia, ktoré prijala EAO, by na súde nemala obhajovať sama.

(pozri body 49 – 53)

4.      Ak deň oznámenia rozhodnutia nie je možné s určitosťou zistiť, má žalobca z toho vyplývajúcu výhodu v pochybnosti a jeho žaloba sa považuje za podanú včas, ak sa so zreteľom na skutkové okolnosti nezdá byť absolútne vylúčené, že list, ktorým bolo rozhodnutie oznámené, bol doručený dosť neskoro na to, aby lehota na podanie žaloby bola dodržaná. Výhoda v pochybnosti hrá v prospech žalobcu tiež vtedy, ak nejde o určenie dátumu oznámenia, ale dátumu, kedy sa o akte dozvedel. Je na účastníkovi konania, ktorý sa odvoláva na oneskorené podanie žaloby, aby poskytol dôkaz o dni, kedy došlo k udalosti, od ktorej začína plynúť lehota na podanie.

Zaslanie elektronickej pošty negarantuje jej skutočné doručenie adresátom. Môže sa totiž stať, že elektronická pošta mu nebude doručená z technických dôvodov. Hoci odosielateľ nedostal žiadnu správu o neprijatí, to nevyhnutne neznamená, že elektronická pošta bola skutočne adresátovi doručená. Okrem toho, aj keď je elektronická pošta skutočne doručená adresátovi, je možné, že prijatie sa neuskutoční v deň odoslania. Ak odosielateľ správy, ktorý nezískal žiadne potvrdenie o jej prijatí, nepodnikne žiadne kroky, obyčajne nie je schopný preukázať, že daná správa bola prijatá, a prípadne, v ktorý deň.

(pozri body 75 – 78)

5.      Aktmi alebo rozhodnutiami, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 230 ES, sú len opatrenia s právne záväznými účinkami, ktoré môžu zasiahnuť do záujmov žalobcu tým, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie. Rozhodnutie o zorganizovaní verejného obstarávania zvyčajne nespôsobuje ujmu, pretože dotknutým osobám iba dáva možnosť zúčastniť sa konania a predložiť ponuku.

(pozri body 85 – 86)

6.      Vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva v zmysle článku 288 druhého odseku ES závisí od súčasného splnenia viacerých podmienok, síce: protiprávnosti konania, ktoré sa vytýka inštitúciám, skutočnej existencie škody a existencie príčinnej súvislosti medzi tvrdeným správaním a uvádzanou škodou.

Keďže sú tieto tri podmienky vzniku zodpovednosti kumulatívne, na zamietnutie žaloby o náhradu škody stačí, ak nie je splnená jedna z nich.

V tejto súvislosti a pokiaľ ide o rozhodnutie Európskej agentúry pre obnovu (EAO) o zrušení verejného obstarávania prác, len samotná skutočnosť, že medzi zaslaním poslednej žiadosti o vysvetlenia uchádzačom a oznámením rozhodnutia o zrušení verejného obstarávania uplynulo viac ako 6 mesiacov, nemôže byť kvalifikovaná ako protiprávne konanie EAO. Navyše medzi časom, ktorý EAO potrebovala na to, aby prijala a oznámila rozhodnutie o zrušení verejného obstarávania, a nákladmi uchádzača na vypracovanie ponuky, neexistuje žiadna príčinná súvislosť.

(pozri body 146, 147, 149, 150)

7.      Aby Súd prvého stupňa mohol určiť, či je na riadny priebeh konania potrebné nariadiť predloženie určitých dokumentov, je potrebné, aby účastník konania, ktorý o to žiada, identifikoval požadované dokumenty a aby Súdu prvého stupňa uviedol aspoň minimálny objem skutočností, ktoré by potvrdili užitočnosť týchto dokumentov pre prebiehajúce konanie

Žiadosť o predloženie všetkých listín týkajúcich sa zadávacieho konania je žiadosťou o predloženie interného spisu. Preskúmanie vnútorného spisu orgánu Spoločenstva zo strany súdu Spoločenstva s cieľom overiť, či jeho rozhodnutie bolo ovplyvnené inými úvahami, než sú uvedené v odôvodnení, predstavuje mimoriadne opatrenie na zabezpečenie priebehu konania. Jeho predpokladom je, že okolnosti súvisiace s rozhodnutím vzbudzujú závažné pochybnosti, pokiaľ ide o skutočné dôvody, a najmä podozrenie, že tieto dôvody nemajú nič spoločné s právom Spoločenstva, a teda predstavujú zneužitie právomoci.

(pozri body 152, 157)