Vec T‑410/06

Foshan City Nanhai Golden Step Industrial Co., Ltd,

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Dovoz obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Číne a vo Vietname – Výpočet vytvorenej normálnej hodnoty – Vývozná cena – Právo na obhajobu – Ujma – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Použitie vytvorenej hodnoty – Voľná úvaha inštitúcií, pokiaľ ide o metódu výpočtu

[Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 6 písm. c)]

2.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Určenie antidumpingového cla – Metóda výpočtu

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 9 ods. 4)

3.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Antidumpingové konanie – Právo na obhajobu – Poskytnutie konečných informácií Komisiou podnikom

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 20 ods. 2 a 4)

4.      Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na obhajobu – Dodržiavanie v rámci správnych konaní – Antidumping – Povinnosť inštitúcií zabezpečiť informovanie dotknutých podnikov – Dodatočný dokument o konečných informáciách

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 20 ods. 5)

5.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Doba, ktorá sa má zohľadniť

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3 ods. 2)

1.      Článok 2 ods. 6 písm. c) základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 dáva inštitúciám Spoločenstva široký priestor na voľnú úvahu v súvislosti s výberom metódy, podľa ktorej postupujú pri výpočte predajných, administratívnych a všeobecných nákladov, ako aj ziskového rozpätia v rámci stanovenia vytvorenej normálnej hodnoty.

Za týchto okolností sa preskúmanie súdmi Spoločenstva musí obmedziť na určenie, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je napadnutá voľba založená, boli správne stanovené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutočností alebo k zneužitiu právomoci.

Okrem toho aj článok 2 ods. 6 písm. c) stanovuje, že táto metóda musí byť primeraná. Súd Spoločenstva tak môže v súvislosti so zvolenou metódou konštatovať zjavne nesprávne posúdenie len v prípade, že je neprimeraná. Existencia ďalších primeraných metód, ktoré mohli byť použité, teda nemá vplyv na zákonnosť skutočne zvolenej metódy, lebo súd Spoločenstva v tomto ohľade nemôže svojím posúdením nahradiť posúdenie inštitúcií.

Inštitúcie teda v tomto rámci môžu dospieť k názoru, že je primeranejšie použiť informácie týkajúce sa zisku dosiahnutého na vnútornom trhu krajiny výroby podnikmi, ktoré majú porovnateľnú veľkosť ako prešetrovaný výrobca, nemajú obzvlášť vysoké predajné ani všeobecné náklady, takisto získali štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve pri predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa iných ako dotknutých výrobkov a v prípade ktorých inštitúcie disponovali dôveryhodnými údajmi, než vychádzať z informácií o zisku z predaja dotknutých výrobkov na úplne iných trhoch.

Z článku 2 ods. 6 písm. c) základného antidumpingového nariadenia totiž vyplýva, že pokiaľ inštitúcie použijú toto ustanovenie na účely výpočtu primeraného ziskového rozpätia, nie sú povinné používať údaje týkajúce sa výrobkov tej istej všeobecnej kategórie, ale musia dbať na to, aby ziskové rozpätie stanovené podľa jednej primeranej metódy nepresiahlo ziskové rozpätie dosiahnuté pri predaji výrobkov tej istej všeobecnej kategórie. Navyše toto ustanovenie nemožno vykladať v tom zmysle, že sa inštitúciám bráni stanoviť ziskové rozpätie, ak nedisponujú dôveryhodným základom na výpočet týkajúcim sa ziskového rozpätia dosiahnutého pri predaji výrobkov tej istej všeobecnej kategórie.

(pozri body 64 – 67, 71, 74)

2.      Podľa článku 9 ods. 4 poslednej vety základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 „výška antidumpingového cla nepresiahne stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť menšia než dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu spoločenstva“. Toto pravidlo má za následok, že výrobca, ktorému bolo uložené antidumpingové clo, nemôže toto clo spochybniť z dôvodu, že prešetrovanie viedlo k nadhodnotenému rozpätiu ujmy v prípade, keď bola sadzba cla stanovená na úrovni dumpingového rozpätia, pokiaľ je táto úroveň nižšia než chybne stanovené rozpätie ujmy, ako aj skutočné rozpätie ujmy.

(pozri bod 94)

3.      Podnikom, ktorých sa týka prešetrovanie predchádzajúce prijatiu antidumpingového nariadenia, musí byť v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností, ako aj k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu svojho tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva.

V tomto kontexte neúplnosť konečných informácií, ktoré si vyžiadali účastníci konania podľa článku 20 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96, spôsobuje nezákonnosť nariadenia ukladajúceho konečné antidumpingové clá iba vtedy, ak v dôsledku tohto opomenutia zúčastnené strany nemohli účinne obhajovať svoje záujmy. O taký prípad by išlo najmä vtedy, keby sa opomenutie týkalo skutočností alebo úvah odlišných od skutočností alebo úvah použitých v prechodných opatreniach, ktorým sa musí venovať osobitná pozornosť v rámci poskytovania konečnej informácie podľa uvedeného ustanovenia. O taký prípad ide aj vtedy, keď sa opomenutie týka skutočností alebo úvah odlišných od tých, na ktorých sa zakladá rozhodnutie Komisie alebo Rady prijaté po doručení dokumentu o konečných informáciách, ako to vyplýva z článku 20 ods. 4 poslednej vety tohto základného nariadenia.

Skutočnosť, že Komisia zmenila svoju analýzu po vyjadreniach zúčastnených strán k dokumentu o konečných informáciách, však sama osebe nepredstavuje porušenie práva na obhajobu. Ako totiž vyplýva z článku 20 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia, dokument o konečných informáciách nebráni akémukoľvek neskoršiemu rozhodnutiu Komisie alebo Rady. Toto ustanovenie len ukladá Komisii povinnosť oznámiť čo najskôr skutočnosti a úvahy odlišné od tých, o ktoré sa opieral jej pôvodný postup obsiahnutý v dokumente o konečných informáciách. V dôsledku toho treba na určenie, či Komisia dodržala práva zúčastnených strán vyplývajúce z článku 20 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia, ešte overiť, či im Komisia oznámila skutočnosti a úvahy prijaté na účely novej analýzy ujmy a opatrení na jej odstránenie v rozsahu, v akom sa odlišujú od skutočností a úvah stanovených v dokumente o konečných informáciách.

(pozri body 111, 112, 117, 118)

4.      Komisia tým, že výrobcovi, ktorého sa týka antidumpingové prešetrovanie, stanovila lehotu na vyjadrenie sa k dodatočnému dokumentu o konečných informáciách kratšiu ako desať dní, porušila článok 20 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96. Táto okolnosť však sama osebe nemôže viesť k zrušeniu napadnutého nariadenia. Treba totiž ešte preukázať, že skutočnosť, že bola poskytnutá kratšia lehota ako zákonná, mohla konkrétnym spôsobom ovplyvniť jeho právo na obhajobu v rámci dotknutého konania.

(pozri bod 124)

5.      Uloženie antidumpingových ciel nepredstavuje sankciu za predchádzajúce správanie, ale obranné a ochranné opatrenie proti nekalej súťaži vyplývajúcej z dumpingových praktík. Je preto nutné viesť prešetrovanie na základe natoľko aktuálnych informácií, ako je to len možné, s cieľom stanoviť antidumpingové clá, ktoré budú vhodné na ochranu výrobného odvetvia Spoločenstva proti dumpingovým praktikám.

Ak inštitúcie Spoločenstva konštatujú, že dovozy výrobku, ktorý dovtedy podliehal kvantitatívnym obmedzeniam, narastajú po uplynutí uvedených obmedzení, môžu tento nárast zohľadniť na účely posúdenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(pozri body 133, 134)