Vec T‑409/06

Sun Sang Kong Yuen Shoes Factory (Hui Yang) Corp. Ltd

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Dovoz obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Číne a vo Vietname – Štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve – Výber vzorky – Odmietnutie spolupráce – Právo na obhajobu – Ujma – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Použitie údajov dostupných v prípade odmietnutia spolupráce podniku

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 18)

2.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Antidumpingové konanie – Právo na obhajobu – Poskytnutie konečných informácií Komisiou podnikom

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 20 ods. 2 a 4)

3.      Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na obhajobu – Dodržiavanie v rámci správnych konaní – Antidumping – Povinnosť inštitúcií zabezpečiť informovanie dotknutých podnikov – Dodatočný dokument o konečných informáciách

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 20 ods. 5)

4.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Doba, ktorá sa má zohľadniť

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3 ods. 2)

5.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 10)

1.      Článok 18 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 preberá do práva Spoločenstva bod 6.8, ako aj prílohu II Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, a preto sa má vykladať v najväčšom možnom rozsahu v súvislosti s týmito ustanoveniami. V tejto súvislosti treba uviesť, že odvolanie sa na dostupné údaje je odôvodnené v tom prípade, ak podnik odmietne spolupracovať alebo ak poskytne nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, pričom podľa článku 18 ods. 1 druhej vety základného nariadenia sa úmyselné konanie nevyžaduje.

Miera úsilia, ktorú dotknutá strana vynaloží na oznámenie určitých informácií, nie je totiž nevyhnutne spojená s vlastnou kvalitou oznámených informácií a v každom prípade nie je jediným rozhodujúcim prvkom. Ak teda Komisia požadované informácie napokon nezíska, môže využiť dostupné údaje, pokiaľ ide o požadované informácie.

Tento prístup potvrdzuje aj článok 18 ods. 3 základného nariadenia, podľa ktorého, ak predložené informácie nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, napriek tomu sa nemajú ignorovať za predpokladu, že nespôsobujú neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu, sú včas predložené, je možné ich overiť a subjekt konal podľa svojich najlepších schopností. Konanie podľa svojich najlepších schopností teda predstavuje jednu z podmienok, ktoré musia byť splnené, aby bola Komisia povinná zohľadniť neúplné informácie.

Pokiaľ teda výrobca, ktorého sa týka antidumpingové prešetrovanie, napriek tomu, že má údaje o celkovom objeme svojho vývozu na trh Spoločenstva, oznámi Komisii počas správneho konania údaje týkajúce sa predaja na vývoz, ktoré sú rozporné, jeho konanie nemožno považovať za konanie podľa jeho najlepších schopností. Za týchto podmienok Komisia nie je povinná zohľadniť zoznamy predaja na trh Spoločenstva pri výpočte vývoznej ceny, pretože použitie všetkých v nich uvedených údajov by nevyhnutne viedlo k nesprávnemu výsledku.

(pozri body 103 – 106)

2.      Podnikom, ktorých sa týka prešetrovanie predchádzajúce prijatiu antidumpingového nariadenia, musí byť v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností, ako aj k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu svojho tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva.

V tomto kontexte neúplnosť konečnej informácie, ktorú si vyžiadali účastníci konania podľa článku 20 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96, spôsobuje nezákonnosť nariadenia ukladajúceho konečné antidumpingové clá iba vtedy, ak v dôsledku tohto opomenutia zúčastnené strany nemohli účinne obhajovať svoje záujmy. O taký prípad by išlo najmä vtedy, keby sa opomenutie týkalo skutočností alebo úvah odlišných od skutočností alebo úvah použitých v prechodných opatreniach, ktorým sa musí venovať osobitná pozornosť v rámci poskytovania konečnej informácie podľa uvedeného ustanovenia. O taký prípad ide aj vtedy, keď sa opomenutie týka skutočností alebo úvah odlišných od tých, na ktorých sa zakladá rozhodnutie Komisie alebo Rady prijaté po doručení dokumentu o konečných informáciách, ako to vyplýva z článku 20 ods. 4 poslednej vety tohto základného nariadenia.

Skutočnosť, že Komisia zmenila svoju analýzu po vyjadreniach zúčastnených strán k dokumentu o konečných informáciách, však sama osebe nepredstavuje porušenie práva na obhajobu. Ako totiž vyplýva z článku 20 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia, dokument o konečných informáciách nebráni akémukoľvek neskoršiemu rozhodnutiu Komisie alebo Rady. Toto ustanovenie len ukladá Komisii povinnosť oznámiť čo najskôr skutočnosti a úvahy odlišné od tých, o ktoré sa opieral jej pôvodný postup obsiahnutý v dokumente o konečných informáciách. V dôsledku toho treba na určenie, či Komisia dodržala práva zúčastnených strán vyplývajúce z článku 20 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia, ešte overiť, či im Komisia oznámila skutočnosti a úvahy prijaté na účely novej analýzy ujmy a opatrení na jej odstránenie v rozsahu, v akom sa odlišujú od skutočností a úvah stanovených v dokumente o konečných informáciách.

(pozri body 134, 135, 140, 141)

3.      Komisia tým, že výrobcovi, ktorého sa týka antidumpingové prešetrovanie, stanovila lehotu na vyjadrenie sa k dodatočnému dokumentu o konečných informáciách kratšiu ako desať dní, porušila článok 20 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96. Táto okolnosť však sama osebe nemôže viesť k zrušeniu napadnutého nariadenia. Treba totiž ešte preukázať, že skutočnosť, že bola poskytnutá kratšia lehota ako zákonná, mohla konkrétnym spôsobom ovplyvniť jeho právo na obhajobu v rámci dotknutého konania.

(pozri bod 147)

4.      Uloženie antidumpingových ciel nepredstavuje sankciu za predchádzajúce správanie, ale obranné a ochranné opatrenie proti nekalej súťaži vyplývajúcej z dumpingových praktík. Je preto nutné viesť prešetrovanie na základe natoľko aktuálnych informácií, ako je to len možné, s cieľom stanoviť antidumpingové clá, ktoré budú vhodné na ochranu výrobného odvetvia Spoločenstva proti dumpingovým praktikám.

Ak teda inštitúcie Spoločenstva konštatujú, že dovozy výrobku, ktorý dovtedy podliehal kvantitatívnym obmedzeniam, narastajú po uplynutí uvedených obmedzení, môžu tento nárast zohľadniť na účely posúdenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(pozri body 157, 158)

5.      Ak v rámci antidumpingového konania dotknutý výrobok obsahuje široký sortiment tovarov, ktorých vlastnosti a cena sú značne odlišné, môže sa ukázať nevyhnutné zaradiť ich do viac‑menej rovnorodých kategórií. Cieľom tejto operácie je vykonať spravodlivé porovnanie medzi podobnými výrobkami a predísť tak nesprávnemu výpočtu dumpingového rozpätia a ujmy z dôvodu porovnaní nevhodných prvkov.

(pozri bod 172)