ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)

zo 4. marca 2010 (*)

„Dumping – Dovoz obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Číne a vo Vietname – Štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve – Výber vzorky – Odmietnutie spolupráce – Právo na obhajobu – Ujma – Povinnosť odôvodnenia“

Vo veci T‑409/06,

Sun Sang Kong Yuen Shoes Factory (Hui Yang) Corp. Ltd, so sídlom v Hui Yang City (Čína), v zastúpení: I. MacVay, solicitor, R. Thompson, QC, a K. Beal, barrister,

žalobkyňa,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: J.‑P. Hix, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Berrisch, advokát,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

Európska komisia, v zastúpení: H. van Vliet a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia,

Európska konfederácia obuvníckeho priemyslu (CEC), so sídlom v Bruseli, v zastúpení: pôvodne P. Vlaemminck, G. Zonnekeyn a S. Verhulst, neskôr P. Vlaemminck a A. Hubert, advokáti,

a

BA.LA. di Lanciotti Vittorio & C. Sas, so sídlom v Monte Urane (Taliansko), a ostatní šestnásti účastníci konania, ktorých mená sú uvedené v prílohe, v zastúpení: G. Celona, P. Tabellini a C. Cavaliere, advokáti,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006 z 5. októbra 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 275, s. 1) v rozsahu, v akom sa vzťahuje na žalobkyňu,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

v zložení: predsedníčka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas (spravodajca) a A. Dittrich,

tajomník: C. Kantza, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. februára 2009,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        Článok 1 ods. 1, 2 a 4 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, s. 1; Mim. vyd. 11/010 s. 45) v znení zmien a doplnení (ďalej len „základné nariadenie“) stanovuje:

„1.      Antidumpingové clo sa môže vzťahovať na akýkoľvek dumpingový výrobok, ktorého prepustenie do voľného obehu v spoločenstve spôsobuje ujmu.

2.      Výrobok sa považuje za dumpingový, ak je jeho vývozná cena do spoločenstva nižšia ako porovnateľná cena podobného výrobku pri bežnom obchodovaní, stanovená pre vyvážajúcu krajinu.

…

4.      Na účely tohto nariadenia sa pojem ‚podobný výrobok‘ vysvetľuje tak, že znamená výrobok, ktorý je identický, tzn. podobný v každom ohľade s posudzovaným výrobkom, alebo ak nie je takýto výrobok k dispozícii, inému výrobku, ktorý hoci nie je podobný v každom ohľade, má vlastnosti, ktoré sú veľmi podobné vlastnostiam posudzovaného výrobku.“

2        Podľa článku 2 ods. 1 prvého pododseku základného nariadenia „normálna hodnota je spravidla založená na cenách zaplatených alebo obvykle platených pri bežnom obchodovaní nezávislými zákazníkmi vo vyvážajúcej krajine“.

3        Pokiaľ ide o podmienky udelenia štatútu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve (ďalej len „STH“), článok 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia stanovuje:

„v antidumpingovom prešetrovaní, ktoré sa týka dovozu tovarov z… Čínskej ľudovej republiky…, sa normálna hodnota určí v súlade s odsekmi 1 až 6, ak sa na základe riadne preukázateľných tvrdení jedného alebo niekoľkých výrobcov, ktorí podliehajú prešetrovaniu… preukáže, že u tohto výrobcu resp. výrobcov prevládajú pri výrobe a predaji výrobku, ktorý je podobný príslušnému výrobku podmienky trhového hospodárstva. V opačnom prípade sa uplatňujú pravidlá [podľa] písmena a).“

4        Podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia:

„Tvrdenie v zmysle [článku 2 ods. 7 písm. b)] musí byť v písomnej forme a musí obsahovať dostatok dôkazov o tom, že výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva, t. j. ak:

–        rozhodnutia firiem, ktoré sa týkajú cien, nákladov a vstupov, vrátane napr. surovín, nákladov na technológiu a mzdových nákladov, výstupov, tržieb a investícií, sú prijaté ako odozvy na signály trhu, ktoré odrážajú ponuku a dopyt a bez podstatného vplyvu štátu v tomto ohľade a náklady na hlavné vstupy podstatným spôsobom odrážajú trhové hodnoty;

…

Určenie, či výrobca spĺňa vyššie uvedené kritériá, sa prijme do troch mesiacov od začatia prešetrovania na základe osobitných konzultácií Poradného výboru a potom, ako výrobné odvetvie spoločenstva dostalo príležitosť vyjadriť svoje pripomienky. Toto určenie zostane v platnosti až do konca prešetrovania.“

5        Článok 9 ods. 5 a článok 9 ods. 6 základného nariadenia stanovuje:

„5.      …

Avšak tam, kde sa uplatňuje článok 2 ods. 7 písm. a), upresní sa individuálne clo pre tých vývozcov, ktorí môžu na základe náležito odôvodnených tvrdení preukázať, že:

a)      v prípade úplného alebo čiastočného zahraničného vlastníctva podniku alebo spoločného podniku môžu voľne repatriovať kapitál a zisky;

b)      vývozné ceny, množstvá, podmienky a náležitosti predaja sú voľne určené;

c)      väčšinový podiel patrí súkromným osobám. Štátni úradníci, ktorí sú členmi správnej rady alebo ktorí zastávajú kľúčové riadiace funkcie, sú buď v menšine alebo sa musí preukázať, že spoločnosť je napriek tomu dostatočne nezávislá od štátu;

d)      prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhovej sadzby;

e)      v prípade poskytnutia rozdielnych colných sadzieb jednotlivým vývozcom nie je zasahovanie štátu také, aby umožňovalo obchádzanie príslušných opatrení.

6.      Keď Komisia obmedzila svoje preskúmanie v súlade s článkom 17, nepresiahne žiadne antidumpingové clo uplatňované na dovoz od vývozcov alebo výrobcov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 17, ale neboli zahrnutí do prešetrovania, vážené priemerné dumpingové rozpätie stanovené na strany v rámci vzorky. … Individuálne clá sa uplatnia na dovoz od ktoréhokoľvek vývozcu alebo výrobcu, ktorému bolo poskytnuté individuálne zaobchádzanie ustanovené v článku 17.“

6        Článok 2 ods. 8 a 9 základného nariadenia stanovuje:

„8.      Vývozná cena je cena skutočne zaplatená alebo obvykle platená za výrobok pri jeho vývoze z vyvážajúcej krajiny do spoločenstva.

9.      V prípadoch, keď neexistuje vývozná cena… možno vývoznú cenu vytvoriť na základe ceny, za ktorú sú dovážané výrobky prvýkrát predané nezávislému kupujúcemu alebo ak výrobky nie sú ďalej predané nezávislému kupujúcemu, alebo nie sú predané v stave, v akom boli dovezené, na ľubovoľnom primeranom základe.“

7        Článok 2 ods. 10 základného nariadenia stanovuje:

„10.      Medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou sa vykonáva spravodlivé porovnanie. Toto porovnanie sa uskutoční na tej istej úrovni obchodovania a vo vzťahu k predaju uskutočnenému, pokiaľ je to možné, v rovnakom čase a s náležitým prihliadnutím na ostatné rozdiely, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Tam, kde normálna hodnota a vývozná cena nie sú stanovené na takomto porovnateľnom základe, prihliadne sa vo forme úprav v každom prípade, podľa podstaty veci, na rozdiely vo faktoroch, o ktorých sa tvrdí alebo sa preukáže, že ovplyvňujú ceny a cenové porovnanie. …“

8        Podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia:

„Podľa ustanovení, ktoré upravujú spravodlivé porovnanie je existencia dumpingových rozpätí počas obdobia prešetrovania spravidla stanovená na základe porovnania váženého priemeru normálnej hodnoty s váženým priemerom cien všetkých vývozných porovnateľných obchodných prípadov do spoločenstva alebo porovnaním individuálnych normálnych hodnôt a individuálnych vývozných cien do spoločenstva v jednotlivých obchodných prípadoch. Normálnu hodnotu stanovenú na základe váženého priemeru možno však porovnať s cenami jednotlivých individuálnych vývozných transakcií do spoločenstva, ak existuje model vývozných cien, ktorý sa významne odlišuje medzi rôznymi kupujúcimi, regiónmi alebo časovými obdobiami a ak by metódy špecifikované v prvej vete tohto odseku neodrážali plnú mieru praktizovaného dumpingu. Tento odsek nebráni používaniu výberu vzoriek v súlade s článkom 17.“

9        Pokiaľ ide o vymedzenie ujmy, článok 3 ods. 2 a články 2 a 6 základného nariadenia stanovujú:

„2.      Vymedzenie ujmy je založené na nesporných dôkazoch a zahŕňa objektívne preskúmanie jednak a) objemu dumpingových dovozov a vplyvu dumpingových dovozov na ceny podobných výrobkov na trhu spoločenstva; a b) následný dopad takýchto dovozov na príslušné výrobné odvetvie spoločenstva.

3.      … Pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, pozornosť sa venuje tomu, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia spoločenstva alebo či vplyv takýchto dovozov inak spôsobí zníženie cien vo významnej miere, alebo zabráni vo významnej miere rastu cien, ku ktorému by inak došlo. Ani jeden, ani viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom.

…

6.      Zo všetkých relevantných dôkazov predložených vo vzťahu k odseku 2 sa musí preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú ujmu v zmysle tohto nariadenia. Špecificky to znamená preukázanie toho, že objem a/alebo úrovne cien špecifikované podľa odseku 3 majú dôsledky na výrobné odvetvie spoločenstva tak, ako je ustanovené v odseku 5 a že tieto dôsledky sú takého rozsahu, že ho možno klasifikovať ako značný.“

10      Podľa článku 9 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia „výška antidumpingového cla nepresiahne [nesmie presiahnuť – neoficiálny preklad] stanovené dumpingové rozpätie, mala by však byť nižšia ako dumpingové rozpätie, ak by takéto nižšie clo bolo dostatočné na odstránenie ujmy výrobnému odvetviu spoločenstva“.

11      Pokiaľ ide o metódu výberu vzorky, článok 17 ods. 1 a 3 základného nariadenia stanovuje:

„1.      V prípadoch, kde je počet osôb, ktoré podali podnet, vývozcov alebo dovozcov, druhov výrobkov alebo transakcií veľký, prešetrovanie sa môže obmedziť na výber primeraného počtu strán, výrobkov alebo transakcií použitím vzoriek, ktoré sú štatisticky správne na základe informácií dostupných v čase výberu alebo na najväčší reprezentatívny objem výroby, odbytu alebo celkového vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať.

…

3.      V prípadoch, v ktorých sa prešetrovanie obmedzilo v súlade s týmto článkom, vypočíta sa individuálne dumpingové rozpätie napriek tomu pre každého vývozcu alebo výrobcu, ktorý nebol pôvodne vybraný a ktorý predloží potrebné informácie v lehote stanovenej v tomto nariadení, okrem prípadu, keď je počet vývozcov alebo výrobcov tak veľký, že individuálne prešetrovanie by bolo nadmieru obtiažne a prekážalo by včasnému ukončeniu prešetrovania.“

12      V zmysle článku 18 ods. 1, 3, 4 a 6 základného nariadenia:

„1.      V prípadoch, keď ktorákoľvek zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo ich inak neposkytne v lehote stanovenej v tomto nariadení, prípadne významným spôsobom vytvára prekážky uskutočneniu prešetrovania, predbežné alebo konečné zisteniam, či už pozitívne alebo negatívne možno vypracovať na základe dostupných skutočností. Ak sa zistí, že ktorákoľvek zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, príslušné informácie sa neberú do úvahy a môžu byť využité dostupné skutočnosti. Zainteresované strany by mali byť upozornené na dôsledky odmietnutia spolupráce.

…

3.      Ak informácie predložené niektorou zainteresovanou stranou nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, napriek tomu sa nemajú ignorovať za predpokladu, že akékoľvek nedostatky nie sú takého rozsahu, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu a zároveň, že sú informácie včas predložené a je možné ich overiť a že strana konala podľa svojich najlepších schopností.

4.      Ak sa dôkazy alebo informácie neakceptujú, strana, ktorá ich poskytla, je bezodkladne informovaná o dôvodoch a dostane príležitosť, aby poskytla ďalšie vysvetlenie v stanovenej lehote. Ak sa vysvetlenia nepovažujú za dostatočné, dôvody zamietnutia takýchto dôkazov alebo informácií sa sprístupnia a uvedú sa v uverejnených nálezoch.

…

6.      Ak ktorákoľvek zainteresovaná strana nespolupracuje alebo spolupracuje len čiastočne, takže sa tým neposkytnú relevantné informácie, výsledok môže byť pre túto stranu menej priaznivý, ako by tomu bolo v prípade, ak by táto spolupracovala.“

13      Podľa prílohy II bodu 3 Dohody o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (GATT) (Ú. v. ES L 336, s. 103; Mim. vyd. 11/021, s. 189, ďalej len „antidumpingový kódex z roku 1994“), nachádzajúceho sa v prílohe 1A Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) (Ú. v. ES L 336, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/021, s. 82):

„3.      Všetky informácie, ktoré sú overiteľné a riadne predložené, takže ich možno použiť bez podstatných ťažkostí v prešetrení, a ktoré sú predložené včas, prípadne dodané na médiu alebo v počítačovom jazyku požadovanom úradmi, by sa mali zohľadniť v procese rozhodovania. …“

14      Článok 20 ods. 1, 2, 4 a 5 základného nariadenia stanovuje:

„1.      Osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia, vývozcovia a ich zastupujúce združenia, ako aj zástupcovia vyvážajúcej krajiny môžu požiadať o poskytnutie podrobných informácií o skutočnostiach, na základe ktorých boli uložené prechodné opatrenia. Žiadosti o poskytnutie týchto informácií sa predložia písomne bezodkladne po uložení prechodných opatrení a predmetné informácie sa poskytnú písomne, len čo to bude možné.

2.      Strany uvedené v odseku 1 môžu požiadať o konečné poskytnutie informácií, resp. dôvodov, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení, ukončenie prešetrovania alebo zastavenie konania bez uloženia opatrení, pričom osobitnú pozornosť treba venovať poskytovaniu iných informácií, než sú tie, z ktorých sa vychádzalo pri dočasných opatreniach.

…

4.      Konečné poskytnutie informácií sa uskutoční písomnou formou. Pri zohľadnení ochrany dôverných informácií sa poskytne čo najskôr, zvyčajne do jedného mesiaca pred konečným rozhodnutím alebo predložením návrhu na konečné opatrenie Komisiou podľa článku 9. Ak nie je Komisia schopná poskytnúť určité informácie alebo dôvody v stanovenej lehote, urobí tak, len čo to bude možné. Poskytnutím informácií nie je dotknuté následné rozhodnutie, ktoré môže prijať Komisia alebo Rada, ale ak takéto rozhodnutie vychádza z iných skutočností a dôvodov, tieto budú poskytnuté čo najskôr.

5.      Námietky vznesené po konečnom poskytnutí informácií sa zohľadnia, len ak sú doručené v lehote stanovenej Komisiou, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní, a to s prihliadnutím na naliehavosť záležitosti.“

 Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté nariadenie

15      Žalobkyňa Sun Sang Kong Yuen Shoes Factory (Hui Yang) Corp. Ltd je spoločnosťou vyrábajúcou a vyvážajúcou obuv, ktorá bola založená v roku 2000 v Číne.

16      Dovoz obuvi z Číny patriacej do určitých tried kombinovanej nomenklatúry podliehal systému množstevných kvót, ktorý sa prestal uplatňovať 1. januára 2005.

17      V nadväznosti na sťažnosť, ktorú 30. mája 2005 podala Európska konfederácia obuvníckeho priemyslu (CEC), začala Komisia Európskych spoločenstiev antidumpingové konania týkajúce sa dovozu určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Číne a vo Vietname. Oznámenie o začatí tohto konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie zo 7. júla 2005 (Ú. v. EÚ C 166, s. 14, ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

18      Vzhľadom na veľký počet dotknutých strán sa v bode 5.1 písm. a) oznámenia o začatí konania predpokladalo využitie metódy výberu vzorky podľa článku 17 základného nariadenia. Okrem toho v bode 5.1 písm. b) oznámenia o začatí prešetrovania Komisia spresnila, že aby získala informácie, ktoré počas prešetrovania považovala za potrebné, zaslala dotazníky, predovšetkým čínskym a vietnamským vyvážajúcim výrobcom, ktorí boli súčasťou vzorky, ako aj dotknutým orgánom vyvážajúcich krajín.

19      V dňoch 23. a 25. júla 2005 sa žalobkyňa spojila s Komisiou a poskytla jej informácie požadované v bode 5.1 písm. a) bode i) a v 5.1 písm. e) oznámenia o začatí konania, aby bola vybraná do vzorky vyvážajúcich výrobcov, ktorú táto inštitúcia navrhla pripraviť podľa článku 17 základného nariadenia na účely priznania štatútu STH, alebo, ak by im nebol priznaný, aby sa im priznalo individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“).

20      Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola vybraná do vzorky čínskych vyvážajúcich výrobcov, bola vyzvaná odpovedať na dotazník Komisie najneskôr do 12. septembra 2005, čo bol deň, ku ktorému predložila svoju odpoveď na uvedený dotazník.

21      Komisia vykonala overovanie na mieste v priestoroch žalobkyne medzi 4. a 7. októbrom 2005. Elektronickou poštou z 21. októbra 2005 žalobkyňa predložila Komisii konečný zoznam predaja na trhu Spoločenstva obsahujúci jednotlivé obchodné prípady.

22      Faxom z 12. decembra 2005 Komisia doručila žalobkyni svoje predbežné zistenia k jej žiadosti o STH/IZ. Pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa rozhodnutí spoločností (pozri bod 4 vyššie), Komisia uviedla, že pokiaľ ide o predaje, žalobkyňa bola podľa svojich stanov a obchodnej licencie povinná vyvážať celú svoju výrobu a že neurobila žiadny krok, aby túto situáciu zmenila. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa bola pod podstatným vplyvom štátu, ktorý prostredníctvom obchodnej licencie obmedzil jej činnosť len na vývoz. Navyše, čo sa týka toho istého kritéria, Komisia uviedla, že žalobkyňa mohla vyplatiť zisk len v prípade predchádzajúceho správneho povolenia. Za týchto podmienok a bez ohľadu na skutočnosť, či žalobkyňa splnila ostatné kritériá uvedené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, Komisia navrhla zamietnuť dotknutú žiadosť o priznanie STH.

23      Komisia vyzvala žalobkyňu, aby jej predložila svoje prípadné vyjadrenie k tomuto dokumentu do 19. decembra 2005, čo bol deň, ku ktorému žalobkyňa predložila svoje námietky. Pokiaľ ide o vývoz celej svojej výroby, žalobkyňa zdôraznila, že takto postupovala podľa vlastného rozhodnutia a že vychádzala z úvah „administratívnej vhodnosti“ vzťahujúcich sa k tomu, že sa stala osobou podliehajúcou DPH, ako aj z okolnosti, že tieto výrobky boli určené výlučne na trh Spoločenstva a trh Spojených štátov. Okrem toho žalobkyňa predložila potvrdenie Úradu pre zahraničný obchod a hospodársku spoluprácu oblasti Hui Yang mesta Hui Zhou (provincia Guangdong, Čína), podľa ktorého mohla voľne meniť svoje stanovy, pokiaľ ide o určenie vývozu svojej výroby bez toho, aby jej čínske orgány uložili v tejto súvislosti nejaké obmedzenia. Pokiaľ ide o rozdelenie zisku, žalobkyňa zdôraznila, že správne povoľovacie konanie bolo len formálne, keďže jeho jediným cieľom bola kontrola platnosti príslušnej dokumentácie, t. j. vyhlásenia o dosiahnutí zisku, odvedenia daní zo zisku, zistenia, či orgány spoločnosti skutočne rozhodli o rozdelení zisku, atď. Ako dôkaz svojich tvrdení žalobkyňa predložila administratívny pokyn od čínskych orgánov, ako aj právne stanovisko spresňujúce uplatňovanie uvedeného pokynu.

24      Komisia odpovedala faxom z 23. februára 2006, v ktorom odmietla zmeniť svoje pôvodné posúdenie. V súvislosti s určením miesta vývozu výroby žalobkyne Komisia zdôraznila, že predložené námietky nespochybnili skutočnosť, že počas prešetrovania bolo žalobkyni zakázané predávať na čínskom trhu a že akákoľvek zmena tejto situácie by podliehala predchádzajúcemu povoleniu štátu. Čo sa týka vyplatenia zisku, Komisia uznala, vzhľadom na vysvetlenia žalobkyne, že súvisiace správne konanie nepredstavovalo podstatný vplyv štátu v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Vzhľadom na zistenia týkajúce sa určenia miesta vývozu výroby žalobkyne, Komisia trvala na tom, že žalobkyňa nesplnila uvedené kritérium. Žiadosť o STH jej teda bola zamietnutá.

25      Faxom z 24. februára 2006 Komisia oznámila žalobkyni, že nemôže pripraviť reprezentatívnu vzorku obchodov týkajúcich sa predaja na trhu Spoločenstva na účely vypočítania vývozných cien, ako aj cien CIF (náklady, poistenie, prepravné) na hranici Spoločenstva. Príčinou bolo to, že údaje na zozname predaja na trh Spoločenstva obsahujúceho jednotlivé obchodné prípady ktorý žalobkyňa predložila, boli príliš nadhodnotené v porovnaní s celkovými skutočnými hodnotami, čo je okolnosť, ktorú žalobkyňa potvrdila. Za týchto podmienok boli dumpingové rozpätia vypočítané na základe dostupných údajov v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

26      Komisia vyzvala žalobkyňu, aby jej do 6. marca 2006 predložila svoje prípadné vyjadrenia k tomuto dokumentu, čo bol deň, ku ktorému žalobkyňa predložila svoje námietky. V tejto súvislosti zdôraznila, že výhrady Komisie boli sformulované natoľko neurčito, že nedokázala pochopiť, v čom spočíva dotknuté nadhodnotenie. Okrem toho žalobkyňa nikdy nepotvrdila existenciu nejakého nadhodnotenia, pričom niekoľkokrát vysvetlila, že svoj vývoz uskutočňovala prostredníctvom nezávislých obchodných spoločností a že z tohto dôvodu nebolo vždy možné zistiť konečné miesto určenia výrobku. Navyše celý predaj žalobkyne sa vykonával prostredníctvom FOB (vyplatené na loď), takže nemala údaje týkajúce sa ceny CIF na hranici Spoločenstva. Komisia počas svojej overovacej návštevy na mieste nenaznačila žiadne nepresnosti ani nespochybnila správnosť zozbieraných údajov. Vzhľadom na tieto okolnosti žalobkyňa namietala proti uplatneniu článku 18 základného nariadenia na účely výpočtu vývoznej ceny či dumpingového rozpätia.

27      Dňa 23. marca 2006 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 553/2006 o uložení predbežného antidumpingového cla na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 98, s. 3, ďalej len „predbežné nariadenie“).

28      Podľa odôvodnenia č. 9 predbežného nariadenia prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Skúmanie okolností, ktoré sú relevantné pre ohodnotenie ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2001 do 31. marca 2005 (ďalej len „zohľadňované obdobie“).

29      So zreteľom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov, ktorým by STH nemusel byť udelený, sa na účely stanovenia normálnej hodnoty na základe údajov z analogickej krajiny, v tomto prípade Brazílskej federatívnej republiky, uskutočnila overovacia návšteva v priestoroch troch brazílskych spoločností (odôvodnenie č. 8 predbežného nariadenia).

30      Pokiaľ ide o dotknutý výrobok, z odôvodnení č. 10, 11, 40 a 41 predbežného nariadenia vyplýva, že zahrnuje najmä sandále, čižmy, vychádzkovú obuv a mestskú obuv, pričom vždy ide o obuv so zvrškom z usne alebo kompozitnej usne. Z odôvodnení č. 12 až 31 predbežného nariadenia navyše vyplýva, že Komisia vylúčila z definície dotknutého výrobku atletickú obuv vyrábanú špeciálnou technológiou (Special Technology Athletic Footwear), zahrnula do nej však detskú obuv.

31      Pokiaľ ide o podobný výrobok, Komisia v odôvodnení č. 46 predbežného nariadenia uviedla, že dotknutý výrobok a obuv so zvrškom z usne vyrobené v Číne a vo Vietname, ktoré sa predávajú na ich domácom trhu, ako aj obuv so zvrškom z usne vyrobená a predávaná v Európskom spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva, majú podobné základné fyzické a technické vlastnosti a použitie, a že užívatelia ich vnímali ako zameniteľné. Podľa odôvodnenia č. 52 predbežného nariadenia boli z tohto dôvodu všetky druhy obuvi so zvrškom z usne alebo kompozitnej kože vyrobenej a predávanej v príslušných krajinách a v Brazílii a obuvi vyrobenej výrobným odvetvím Spoločenstva a predávanej na trhu Spoločenstva podobné s obuvou vyvážanou z príslušných krajín do Spoločenstva.

32      Z odôvodnenia č. 57 predbežného nariadenia vyplýva, že v rámci stanovovania dumpingu Komisia použila metódu výberu vzorky. Na tento účel vybrala vzorku trinástich čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí predstavovali viac ako 20 % objemu čínskeho vývozu do Spoločenstva. Podľa odôvodnenia č. 8 písm. c) predbežného nariadenia je žalobkyňa jedenástou spoločnosťou na zozname čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

33      Podľa odôvodnenia č. 69 predbežného nariadenia bolo žalobkyni odmietnuté STH z dôvodu, že nespĺňala prvé kritérium vzťahujúce sa na prijímanie rozhodnutí bez podstatného vplyvu štátu (pozri body 22 až 24 vyššie).

34      Pokiaľ ide o žiadosť o IZ, Komisia v odôvodnení č. 94 predbežného nariadenia uviedla, že povinnosť spoločnosti vyvážať celú alebo podstatnú časť výroby tiež znamená, že táto povinnosť nespĺňa kritérium stanovené v článku 9 ods. 5 druhého odseku písm. b) základného nariadenia (pozri bod 5 vyššie).

35      V súvislosti s vývoznou cenou Komisia v odôvodnení č. 130 predbežného nariadenia uviedla, že keďže sa vývoz do Spoločenstva uskutočňoval prostredníctvom nezávislých obchodných spoločností, táto sa stanovovala na základe cien výrobku v okamihu, keď dotknutý výrobca predával výrobok na vývoz obchodným spoločnostiam, v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia (pozri bod 6 vyššie).

36      Podľa odôvodnenia č. 131 predbežného nariadenia sa porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou uskutočnilo na základe ceny zo závodu. V snahe zabezpečiť spravodlivé porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa príslušné zvýšenie uskutočnilo vo forme úprav o rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien podľa článku 2 ods.10 základného nariadenia (odôvodnenie č. 132 predbežného nariadenia).

37      Pokiaľ ide o ujmu, Komisia predovšetkým preskúmala predaj pod dovoznú cenu. Na tieto účely boli dovozné ceny CIF pri dovoze na hranicu Spoločenstva po preclení upravené nahor, aby zohľadnili náklady, ktoré vznikli dovozcom v Spoločenstve, ako sú náklady na dizajn, výber surovín atď., a boli porovnané s cenami výrobného odvetvia Spoločenstva na úrovni „zo závodu“ a v rovnakej obchodnej fáze. Z tohto porovnania vyplynulo 12,8 % rozpätie predaja pod cenu pre obuv s pôvodom v Číne (odôvodnenie č. 167 a 168 predbežného nariadenia).

38      Listom zo 7. apríla 2006 Komisia podľa článku 14 ods. 2 a článku 20 ods. 1 základného nariadenia zaslala žalobkyni kópiu predbežného nariadenia a dokument obsahujúci informácie o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých boli stanovené predbežné antidumpingové clá (ďalej len „predbežný informačný dokument“). Komisia vyzvala žalobkyňu, aby jej do 8. mája 2006 zaslala svoje prípadné vyjadrenia k týmto dokumentom.

39      Elektronickou poštou z 27. apríla 2006 sa žalobkyňa sťažovala na nedostatočné vymedzenie uvedené v dodatkovom konečnom informačnom dokumente, pričom zdôraznila údaje týkajúce sa úpravy cien na účely výpočtu dumping a predaja pod cenu. Žalobkyňa zopakovala tieto výhrady vo svojich písomných pripomienkach z 8. mája 2006.

40      V elektronickej pošte zo 16. mája 2006 žalobkyňa predovšetkým zdôraznila, že zvýšenie jej vývoznej ceny o 15 % z dôvodu nákladov na výskum a vývoj bolo nižšie ako náklady skutočne vynaložené z tohto dôvodu, keďže nezohľadňovali vysoké náklady a ziskové rozpätie nezávislých obchodných spoločností, prostredníctvom ktorých uvádzali niektorí čínski výrobcovia svoju výrobu na trh Spoločenstva.

41      Faxom zo 7. júla 2006 Komisia podľa článku 20 ods. 2 až 4 základného nariadenia zaslala žalobkyni konečný informačný dokument o podstatných skutočnostiach a úvahách, na ktorých sa zakladá návrh na stanovenie konečných antidumpingových ciel.

42      V časti H tohto dokumentu Komisia uviedla svoje úvahy týkajúce sa konečných antidumpingových opatrení, ktoré budú navrhnuté Rade Európskej únie. Čo sa týka druhu opatrení, Komisia po prvé uviedla, že záväzky zo strany výrobcov nepredávať pod úrovňou cien, ktoré by mali odstrániť významnú ujmu znášanú týmto výrobným odvetvím Spoločenstva, neboli vhodnými opatreniami, a po druhé, že bolo potrebné uplatniť systém oddialenia ciel (body 278 až 291 konečného informačného dokumentu).

43      Čo sa týka systému oddialenia ciel, Komisia uviedla, že objem dovozov mal od 1. januára 2005, dátumu skončenia uplatňovania systému množstevných kvót (pozri bod 16 vyššie), značný škodlivý účinok na výrobné odvetvie Spoločenstva. Počas prvých troch mesiacov roku 2005 zahrnutých do obdobia prešetrovania (pozri bod 28 vyššie) totiž došlo v dotknutom výrobnom odvetví Spoločenstva proporcionálne k najvýraznejšiemu poklesu v priebehu zohľadňovaného obdobia, pokiaľ ide o viacero hospodárskych ukazovateľov, ako sú rentabilita, predajné ceny, trhové podiely, predaj, zamestnanosť a výroba. Za týchto podmienok Komisia pri stanovovaní existencie ujmy venovala osobitnú pozornosť kvantitatívnemu aspektu dumpingových praktík. Domnievala sa, že dôvodom ujmy bol len dovoz presahujúci určitý objem a že v dôsledku toho nebol zásah vo forme stanovenia ciel ad valorem nevyhnutný na obnovu podmienok spravodlivej súťaže. Antidumpingové clá sa teda mali uplatňovať výlučne na množstvá výrobkov dovezených nad rámec určitého ročného objemu. V prejednávanej veci bol takýto systém oddialenia ciel primeraný na účely odstránenia ujmy v tom rozsahu, že zohľadňoval účinky systému množstevných kvót a vyrovnával záujmy dotknutých strán. Navrhované antidumpingové clá sa teda mali uplatňovať na dovozy uskutočnené nad rámec 140 miliónov párov obuvi ročne s pôvodom v Číne. Tento objem bol odrazom posúdenia uskutočneného Komisiou v súvislosti s dovozmi z Číny v roku 2005, pričom zohľadňoval množstvá dovezené v roku 2004 (body 285 až 287 a 291 konečného informačného dokumentu).

44      Komisia teda navrhla uloženie konečného antidumpingového cla na úrovni odstránenia ujmy na dovozy uskutočnené nad rámec 140 miliónov párov obuvi s pôvodom v Číne. Toto rozpätie bolo stanovené na úrovni predajov pod cenu, konkrétne vo výške 23 % (bod 293 konečného informačného dokumentu).

45      Komisia vyzvala žalobkyňu, aby jej do 17. júla 2006 zaslala vyjadrenie ku konečnému informačnému dokumentu.

46      Listom z 13. júla 2006 žalobkyňa predložila Komisii kópiu svojej obchodnej licencie, ako aj rozhodnutie, ktorým sa menia jej predmet činnosti, podľa ktorého boli od tej doby jej výrobky určené tak na vývoz, ako aj na čínsky trh. Listom z 22. augusta 2006 sa Komisia odmietla vrátiť k otázke priznania STH z dôvodu, že naň stanovená lehota už uplynula.

47      Listom z 28. júla 2006 Komisia doručila žalobkyni dodatkový konečný informačný dokument. Podľa jeho prvých dvoch odsekov bolo predmetom tohto dokumentu informovať dotknutých účastníkov konania o zmene týkajúcej sa rozloženia konečných antidumpingových ciel, ktoré budú navrhnuté. Generálne riaditeľstvo Komisie (GR) pre obchod skúmalo pripomienky vyjadrené niektorými dotknutými stranami k pôvodne zamýšľanému systému oddialenia ciel (pozri body 42 až 44 vyššie). Týmto dokumentom Komisia opustila myšlienku takéhoto systému. V rámci svojho nového prístupu Komisia zdôraznila, že ku skutočne škodlivému zvýšeniu dovozov došlo počas roku 2004, a to až do konca obdobia prešetrovania, a že rok 2005 bol prvým rokom, počas ktorého dovozy obuvi s pôvodom v Číne prestali podliehať systému množstevných kvót. Komisia navyše stanovila objem dovozu nespôsobujúceho ujmu, pričom vychádzala z dovozov s pôvodom v Číne a vo Vietname v roku 2003, konkrétne išlo o 109 miliónov párov obuvi. V súlade s týmto novým prístupom sa musel hospodársky dopad tohto objemu zohľadniť pri stanovovaní úrovne odstránenia ujmy. Z tohto dôvodu bola jednak úroveň odstránenia ujmy znížená s cieľom zohľadniť objemy dovozov nespôsobujúcich ujmu a jednak sa konečné clá uplatňovali od prvého dovezeného páru. Podľa tejto metódy, ktorá predpokladala štyri etapy opísané v dokumente, Komisia dospela k záveru, že pokiaľ ide o dovozy s pôvodom v Číne, uloží na základe „pravidla najnižšieho cla“ konečné antidumpingové clo na úrovni požadovanej pre odstránenie ujmy, v tejto veci vo výške 16,5 %.

48      Na účely formalizácie tohto nového návrhu Komisia pripojila k listu z 28. júla 2006 body, ktoré mali byť uvedené v novej časti H konečného informačného dokumentu a ktoré mali nahradiť tie, ktoré boli pôvodne uvedené v tejto jeho časti (pozri bod 42 vyššie). Komisia v bodoch 278 a 279 v novej časti H konečného informačného dokumentu uviedla, že pred skončením uplatňovania systému množstevných kvót mohli spôsobovať značnú ujmu len dovozy presahujúce určitý objem, takže v rámci stanovovania úrovne odstránenia ujmy na základe výsledkov z obdobia prešetrovania sa musela zohľadniť aj skutočnosť, že určité dovezené množstvá ujmu nespôsobili. V dôsledku toho množstvá, ktoré nespôsobujú značnú ujmu, museli byť zohľadnené pri stanovovaní úrovne odstránenia ujmy. V bode 280 tohto dokumentu Komisia vysvetlila uplatnenú metódu.

49      Žalobkyňa zaslala svoje vyjadrenie k dodatkovému konečnému informačnému dokumentu 2. augusta 2006.

50      Dňa 5. októbra 2006 Rada prijala nariadenie (ES) č. 1472/2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 275, s. 1, ďalej len „napadnuté nariadenie“). Na základe napadnutého nariadenia Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz obuvi so zvrškom z usne alebo kompozitnej usne, s výnimkou športovej obuvi, obuvi, ktorej výroba si vyžaduje špeciálnu technológiu, šľapiek a ostatnej domácej obuvi a obuvi s ochrannou špičkou, vyrobenej v Číne zatriedenej do viacero kódových označení kombinovanej nomenklatúry (článok 1 napadnutého nariadenia). Sadzba konečného antidumpingového cla vzťahujúca sa na čistú cenu CIF výrobkov obuvi pochádzajúcej z výroby žalobkýň na hranici Spoločenstva pred uložením cla je 16,5 %. Podľa článku 3 napadnutého nariadenia sa toto nariadenie uplatňovalo počas obdobia dvoch rokov.

51      Pokiaľ ide o definíciu dotknutého výrobku, Rada potvrdila v odôvodneniach č. 40 a 41 napadnutého nariadenia posúdenie, ktoré uviedla Komisia v odôvodnení č. 52 predbežného nariadenia (pozri bod 31 vyššie).

52      Podľa odôvodnenia č. 77 napadnutého nariadenia boli upravené stanovy, ktoré už neobsahovali predajné obmedzenia, predložené dvoma čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, predložené príliš neskoro na to, aby mohli byť zohľadnené. V tej dobe totiž neostal dostatočný časový priestor na vykonanie overovania v súlade s článkom 16 ods. 1 základného nariadenia. V každom prípade tieto obmedzenia neboli jediným dôvodom, prečo bolo týmto spoločnostiam odmietnuté priznanie STH.

53      Odmietnutie týkajúce sa priznania žalobkyni STH, ku ktorému sa dospelo v predbežnom nariadení, bolo tak potvrdené v odôvodnení č. 78 napadnutého nariadenia.

54      Pokiaľ ide o žiadosť o IZ, Rada v odôvodnení č. 83 napadnutého nariadenia potvrdila odmietnutie zo strany Komisie uvedené v odôvodnení č. 94 predbežného nariadenia (pozri bod 34 vyššie).

55      Rada v súvislosti s vývoznou cenou a jej porovnaním s normálnou hodnotou v odôvodneniach č. 123 a 138 napadnutého nariadenia potvrdila posúdenie Komisie uvedené v odôvodneniach č. 128 až 133 predbežného nariadenia (pozri body 35 a 36 vyššie).

56      Pokiaľ ide o úroveň ciel nevyhnutnú na odstránenie ujmy spôsobenej dovozmi s pôvodom v Číne, Rada v odôvodneniach č. 296 až 301 napadnutého nariadenia uviedla, pričom prebrala body 275 až 280 nachádzajúce sa v novej časti H konečného informačného dokumentu a pripojené k dodatkovému konečnému informačnému dokumentu (pozri bod 47 vyššie), že do 1. januára 2005 treba zohľadniť osobitosti tohto konania, a najmä existenciu systému množstevných kvót. Keďže systém množstevných kvót bránil tomu, aby výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu, kým zvýšenie dovozov po skončení uplatňovania tohto systému malo osobitne citeľné škodlivé účinky, Rada sa domnievala, že výlučne dovozy presahujúce určitý objem pred zrušením systému množstevných kvót mohli spôsobiť značnú škodu. V dôsledku toho musela úroveň ujmy stanovená na základe výsledkov z obdobia prešetrovania zohľadniť skutočnosť, že určité objemy dovozov nespôsobili značnú ujmu. Táto operácia, ktorá vychádzala z hodnoty dovezených objemov v roku 2003 viedla, čo sa týka dovozov s pôvodom v Číne, k stanoveniu prahovej hodnoty ujmy na 16,5 % namiesto prahovej hodnoty 23 %, ktorá by sa podľa odôvodnenia č. 295 napadnutého nariadenia uplatňovala, ak by Rada nezohľadnila osobitosti tejto veci.

 Konanie a návrhy účastníkov konania

57      Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 21. decembra 2006 predložila žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

58      Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 2. apríla 2007 Komisia podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Rady. Listom z 4. októbra 2007 Komisia informovala Súd prvého stupňa, že sa vzdáva podania vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania, ale zúčastní sa na pojednávaní.

59      Podaním doručeným do kancelárie Súdu prvého stupňa 5. apríla 2007 CEC podala návrh na vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na podporu návrhov Rady.

60      Podaniami doručenými do kancelárie Súdu prvého stupňa 13. apríla 2007 Provincia di Ascoli Piceno (Taliansko), Comune di Monte Urano (Taliansko), spoločnosť BA.LA. di Lanciotti Vittorio & C. Sas a šestnásť ďalších vedľajších účastníkov, ktorých mená sú uvedené v prílohe (ďalej len „talianski výrobcovia“), podali návrhy na vstup vedľajších účastníkov do týchto konaní na podporu návrhov Rady.

61      Uznesením zo 4. septembra 2007 predseda druhej komory Súdu prvého stupňa prijal návrhy na vstup Komisie, CEC a talianskych výrobcov ako vedľajších účastníkov do konania. Naopak návrhy Provincia di Ascoli Piceno a Comune di Monte Urano boli zamietnuté.

62      Po zmene zloženia komôr Súdu prvého stupňa bol sudca spravodajca pridelený k ôsmej komore, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená.

63      Návrhom doručeným do kancelárie Súdneho dvora 4. októbra 2007 Provincia di Ascoli Piceno a Comune di Monte Urano podali na základe článku 57 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora odvolanie a žiadali o zrušenie uznesenia zo 4. septembra 2007 v časti, v ktorej Súd prvého stupňa zamietol ich návrhy na vstup vedľajších účastníkov do konania. Uznesením z 25. januára 2008 [C‑463/07 P(I), Provincia di Ascoli Piceno a Comune di Monte Urano/Rada, neuverejnené v Zbierke] predseda Súdneho dvora toto odvolanie zamietol.

64      CEC a talianski výrobcovia podali svoje vyjadrenia vedľajších účastníkov konania 15. a 18. októbra 2007.

65      Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupňa rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania vyzval žalobkyňu, Radu a Komisiu, aby písomne odpovedali na viaceré otázky.

66      Listami doručenými 2. februára 2009 títo účastníci vyhoveli opatreniam Súdu prvého stupňa na zabezpečenie priebehu konania.

67      Listom zo 17. februára 2009 Rada požiadala, aby niektoré časti odpovedí žalobkyne týkajúce sa druhého žalobného dôvodu, ako aj pripojené dokumenty boli zo spisu odstránené z dôvodu, že uvedené odpovede nemajú žiadnu súvislosť s položenými otázkami, ale predstavujú nové žalobné dôvody.

68      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 18. februára 2009.

69      Na pojednávaní Súd prvého stupňa vyzval žalobkyňu, aby predložila jeden dokument a písomne poskytla jednu informáciu. Listom z 25. februára 2009 žalobkyňa týmto žiadostiam vyhovela.

70      Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zrušil napadnuté nariadenie v rozsahu, v akom sa jej týka,

–        zaviazal Radu na náhradu trov konania.

71      Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu ako neprípustnú alebo nedôvodnú,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

72      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd žalobu zamietol.

73      CEC a talianski výrobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu,

–        zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

 Právny stav

74      Na podporu svojej návrhov žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov založených na:

–        porušení článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia,

–        porušení článku 18 základného nariadenia,

–        porušení článku 3 základného nariadenia,

–        porušení článku 20 základného nariadenia, porušení práva na obhajobu a nedostatku odôvodnenia týkajúceho sa ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva,

–        na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva,

–        porušení článku 2 ods. 10 základného nariadenia a zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa porovnania medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou.

 O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia

 Tvrdenia účastníkov konania

75      Žalobkyňa napáda posúdenie Komisie, podľa ktorého nebolo v jej prípade splnené prvé kritérium stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že z listinných dôkazov, ktoré poskytla počas správneho konania, vyplýva, že mohla slobodne rozhodnúť o tom, či bude svoje výrobky uvádzať na domácom trhu, alebo ich bude vyvážať. Podľa žalobkyne povinnosť predložiť žiadosť na získanie obchodnej licencie a jej zmenu totiž slúži na účely registrácie a nie je dôkazom podstatného vplyvu štátu v zmysle článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Okrem toho žalobkyňa Komisii vysvetlila, že rozhodnutie, podľa ktorého bola celá jej výroba určená na vývoz, bolo jej vlastným obchodným rozhodnutím (pozri body 22 a23 vyššie).

76      Komisia navyše porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, keď priznala STH inej spoločnosti zo vzorky, Foshan City Nanhai Golden Step Industrial Co., Ltd (ďalej len „Golden Step“), hoci takéto rozdielne zaobchádzanie nemožno ničím odôvodniť.

77      Žalobkyňa pripomína, že Komisii predložila 13. júla 2006, t. j. pred uplynutím lehoty stanovenej na predloženie jej námietok ku konečnému informačnému dokumentu, rovnaké dôkazy ako tie, čo predložila spoločnosť Golden Step, čiže kópie obchodnej licencie a svojich zmenených stanov, z ktorých vyplývalo, že sa na ňu vývozná povinnosť už nevzťahovala (pozri bod 46 vyššie). Odmietnutie Komisiou preskúmať tieto dôkazy bolo porušením článku 20 ods. 5 základného nariadenia, ako aj zásady riadnej správy vecí verejných a zásady rovnosti zaobchádzania, keďže spoločnosť Golden Step tiež predložila dôkazy po uplynutí lehoty stanovenej na predloženie vyjadrenia k predbežnému informačnému dokumentu (pozri bod 38 vyššie). Okrem toho základné nariadenie nestanovuje lehotu na predloženie dôkazov o zmene okolností. Komisia navyše nedodržala lehotu troch mesiacov stanovenú v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, aby rozhodla o žiadosti žalobkyne o priznanie STH.

78      Posúdenie uvedené v odôvodnení č. 77 napadnutého nariadenia, podľa ktorého dotknuté informácie neboli preskúmané z dôvodu, že nebolo možné vykonať overovanie v súlade s článkom 16 ods. 1 základného nariadenia (pozri bod 52 vyššie), bolo údajne nesprávne. Po prvé, od 13. júla (dátum predloženia doplňujúcich dôkazov) do 5. októbra 2006 (dátum prijatia napadnutého nariadenia) uplynuli viac než tri mesiace, po druhé žiadne overovanie sa nevykonalo s ohľadom na podobné dôkazy predložené spoločnosťou Golden Step, po tretie, žalobkyni nebolo oznámené, že Komisia mohla prijímať doplňujúce dôkazy, akými boli tie zo 7. júla 2006, a po štvrté, že práve v odpovedi na záver uvedený v rámci overovacej návštevy žalobkyňa predložila dotknuté dôkazy. Z judikatúry okrem toho vyplýva, že Komisia má mieru voľnej úvahy na rozhodnutie o zohľadnení dôkazov po uplynutí stanovenej lehoty.

79      Tvrdenie, že aj v prípade, keby žalobkyni bol priznaný štatút STH, lehota, ktorú mala Komisia, nebola dostatočne dlhá na účely vypočítania normálnej hodnoty, nemôže byť prijaté. Táto úvaha totiž nemôže odôvodniť z pohľadu článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia zamietnutie priznania tohto štatútu. Okrem toho údaje týkajúce sa nákladov na výrobu žalobkyne boli už predložené v rámci antidumpingového dotazníka a overené Komisiou počas návštevy na mieste. Navyše, ako bolo už uvedené v bode 78 vyššie, tri mesiace uplynuli od predloženia uvedených informácií o určení miesta vývozu výroby žalobkyne a prijatím napadnutého nariadenia.

80      Žalobkyňa spochybňuje tvrdenie Rady, že zamietnutie druhého žalobného dôvodu spôsobí zamietnutie prvého dôvodu. Ak by aj totiž bolo rozhodnuté, že nespolupracovala pri výpočte vývoznej ceny, normálna hodnota mohla byť vypočítaná na základe skutočností vyplývajúcich z jej účtovníctva a mohlo by jej byť priznané individuálne dumpingové rozpätie. Okrem toho žalobkyňa nepochybne poskytla všetky informácie, ktoré sa od nej vyžadovali, takže článok 18 ods. 6 sa nemôže uplatniť. Účelom článku 18 ods. 6 je zamedziť subjektu, ktorý zadržiava relevantné informácie, aby sa sťažoval, že jeho nespolupráca mala preň nepriaznivé dôsledky. Nijaké ustanovenie ani prax preto nemôžu zamedziť priznaniu STH žalobkyni, pokiaľ spĺňa podmienky na jeho priznanie.

81      Z uvedeného vyplýva, že pri rozhodnutí Komisie nepriznať žalobkyni STH došlo podľa tvrdenia žalobkyne k zjavne nesprávnemu posúdeniu, a preto toto rozhodnutie porušuje článok 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

82      Rada podporovaná Komisiou spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

 Posúdenie Všeobecným súdom

83      Z odôvodnenia č. 125 napadnutého nariadenia vyplýva, že „pokiaľ ide o spoločnosti zaradené do vzorky, ktoré nespĺňali kritériá na udelenie [THP], vypočítalo sa jedno vážené priemerné dumpingové rozpätie“, že „toto vážené priemerné dumpingové rozpätie [sa] vzťahuje na spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky“, a „keďže miera spolupráce bola vysoká, rovnaké dumpingové rozpätie sa navyše použilo aj v prípade všetkých ostatných čínskych vyvážajúcich výrobcov“. Okrem toho v odôvodnení č. 146 napadnutého nariadenia Rada uviedla, že „miera spolupráce bola vysoká, a tak sa v súlade so zvyčajnou praxou považovalo za vhodné stanoviť dumpingové rozpätie pre akýchkoľvek nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na úrovni váženého priemerného dumpingového rozpätia stanoveného pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vo vzorke v príslušných krajinách“. Zo spojeného výkladu týchto ustanovení, ktorých zákonnosť nebola pred Všeobecným súdom spochybnená, teda vyplýva, že v prípade, ak by sa žalobkyni priznal štatút STH, ale považovala by sa za nespolupracujúcu, inštitúcie jej v každom prípade majú priznať vážené priemerné dumpingové rozpätie, ktoré bolo stanovené vyvážajúcim výrobcom zahrnutých do vzorky, a to z dôvodu jej nespolupráce. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, keby inštitúcie nesprávne odmietli priznať žalobkyni štatút STH, toto pochybenie by nemalo rozhodujúci vplyv na výsledok, pokiaľ by Všeobecný súd mal potvrdiť posúdenie inštitúcií, že žalobkyňa na prešetrovaní nespolupracovala. V dôsledku toho, pokiaľ by Všeobecný súd zamietol druhý žalobný dôvod spochybňujúci posúdenie inštitúcií v uvedenom smere, prípadné pochybenie inštitúcií týkajúce sa priznania STH nemôže mať rozhodujúci vplyv na dumpingové rozpätie, ktoré sa uplatní na žalobkyňu, a preto nemôže stačiť na odôvodnenie zrušenia napadnutého nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia, T‑126/99, Zb. s. II‑2427, bod 49).

84      Najskôr je teda potrebné preskúmať druhý žalobný dôvod.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 18 základného nariadenia

 Tvrdenia účastníkov konania

85      Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nesprávne uplatnila článok 18 ods. 1 základného nariadenia v spojení s prílohou II bodom 3 antidumpingového kódexu z roku 1994 (pozri body 12 a 13 vyššie). Ako to totiž žalobkyňa vysvetlila vo svojom liste zo 6. marca 2006 (pozri bod 26 vyššie), odôvodnenie Komisie v jej oznámení z 24. februára 2006 (pozri bod 25 vyššie) neodôvodňuje uplatnenie tohto ustanovenia. Vzhľadom na tieto okolnosti Komisia údajne tiež porušila článok 18 ods. 3 a 4 základného nariadenia.

86      Pokiaľ ide o článok 18 ods. 3 a 4, žalobkyňa zdôrazňuje, že tým, že ju Komisia informovala viac ako štyri mesiace po vykonaní overovacej návštevy o nedôveryhodnosti jej zoznamu predaja na trhu Spoločenstva obsahujúceho jednotlivé obchodné prípady, ktorý predložila počas tejto návštevy, nedodržala požiadavky vyplývajúce z týchto ustanovení.

87      Pôvodná odpoveď na antidumpingový dotazník predložený žalobkyňou 12. septembra 2005 uvádzala rozsah vývozu na trh Spoločenstva počas doby prešetrovania vo výške [dôverné](1) párov obuvi. Išlo o správny údaj, s ktorým Komisia súhlasila po vykonaní overovacej návštevy. Rozdiel medzi týmto počtom a počtom párov obuvi vo výške [dôverné] podľa dokumentu predloženého žalobkyňou 19. septembra 2005 bol spôsobený tým, že po prvé počet podľa dokumentu predloženého 19. septembra 2005 zahŕňal aj obuv, ktorá nebola určená na trh Spoločenstva, po druhé z dôvodu, že žalobkyňa nepoznala konečné miesto určenia vývozu celej svojej výroby, pretože vyvážala prostredníctvom nezávislých obchodných spoločností, a po tretie, z dôvodu zahrnutia do uvedeného zoznamu predaja obuvi, ktorá nepatrí do definície dotknutého výrobku.

88      Po vykonaní viacerých overovaní, ktorých účelom bolo so všetkou pravdepodobnosťou zistiť konečné určenie dotknutého vývozu a vylúčiť predaj iných výrobkov, ako boli dotknuté výrobky, žalobkyňa predložila konečný zoznam z 21. októbra 2005, čiže pred uplynutím lehoty stanovenej po vykonaní overovacej návštevy na oznámenie opravených údajov.

89      Pokiaľ ide o priebeh tejto návštevy, úradníci Komisie v prvý deň zostavili vzorku 21 obchodov (z ktorých sa 12 vzťahovalo na dotknutý výrobok) a nasledujúci deň preskúmali dokumenty, ktoré sa ich týkali. Navyše vybrali 13 obchodov týkajúcich sa predaja na vývoz na trh Spoločenstva, aby overili vývoznú cenu na základe príslušných dokumentov. Overené vývozné ceny sa ukázali ako správne. Rada teda údajne nesprávne tvrdí, že úradníci Komisie nemohli počas overovacej návštevy zostaviť a overiť vzorku obchodov. Z vyššie uvedeného navyše vyplýva, že po predložení konečného zoznamu z 21. októbra 2005 (pozri body 21 a 88 vyššie) nebolo potrebné žiadne overenie, keďže tento dokument len odpočítal predaj neurčený na trh Spoločenstva, ako aj výrobky nepatriace do definície dotknutého výrobku, teda nerelevantné výrobky, bez toho, aby k tomu čokoľvek dodal. Overenie preto nebolo nijako narušené.

90      V každom prípade, na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada, žalobkyňa predložením konečného zoznamu 21. októbra 2005 údajne neporušila nijaké ustanovenie základného nariadenia. Aj v prípade, že skutočnosti uvádzané Radou mohli viesť k uplatneniu článku 18 ods. 1 základného nariadenia (quod non), neexistoval nijaký dôvod, aby Komisia nepoužila vývozné ceny (jediný relevantný dôkaz), ktoré boli overené počas návštevy na mieste a neboli spochybnené, keďže výhrady Rady sa vzťahovali len na množstvá vyvezenej obuvi. Tieto ceny predstavovali dostupné skutočnosti, ktoré Komisia mala k dispozícii v zmysle článku 18 ods. 1 základného nariadenia.

91      Okrem toho Komisia neodpovedala na pripomienky uvedené žalobkyňou v liste zo 6. marca 2006, ani nevyjadrila svoj postoj k vysvetleniam, ktoré jej boli poskytnuté počas overovacej návštevy a mali objasniť všetky nezrovnalosti, potvrdiť všetky údaje týkajúce sa cien a vysvetliť osobitosti distribučného reťazca žalobkyne. Komisia teda nepreskúmala tento zoznam starostlivo a nestranne.

92      Žalobkyni nebolo počas overovacej návštevy oznámené, že Komisia nezohľadní nové opravy, a to i napriek tomu, že vysvetlila ťažkosti spojené vyhotovením konečného zoznamu. Z konania Komisie naopak údajne vyplývalo, že nevylúčila, že preskúma opravené zoznamy, ako už predtým urobila v súvislosti s inými údajmi.

93      Pokiaľ ide o údaje týkajúce sa ceny CIF na hranici Spoločenstva (pozri body 25 a 26 vyššie), žalobkyňa zdôraznila, že v rámci prešetrovania už vysvetlila, že fakturácia jej predaja sa vykonávala prostredníctvom FOB, a nie CIF na hranici Spoločenstva. Žalobkyňa preto nemohla poskytnúť údaje vzťahujúce sa na náklady vzniknuté medzi vývozom zo závodu a dodaním na hranicu Spoločenstva, ktoré zahŕňali významné ziskové rozpätie nezávislých obchodných spoločností, ktorého výšku žalobkyňa nevedela. Keďže žalobkyňa nemohla poskytnúť ceny CIF na hranici Spoločenstva, vyzvala Komisiu, aby uplatnila dôveryhodné údaje poskytnuté nezávislými obchodnými spoločnosťami, týkajúce sa nákladov, ktoré vznikli medzi predajom FOB a dovozom na hranicu Spoločenstva. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa konala „podľa svojich najlepších schopností“ s cieľom poskytnúť informácie, ktoré mala, a ktoré mohla Komisia doplniť, aby dospela k „prijateľnému a správnemu zisteniu“.

94      Rada podporovaná Komisiou spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

 Posúdenie Všeobecným súdom

95      Treba uviesť, že účastníci konania sa nezhodujú v skutkových okolnostiach spojených s týmto žalobným dôvodom. Presnejšie, zatiaľ čo žalobkyňa tvrdí, že úradníci Komisie mohli zostaviť vzorku predaja na vývoz dotknutého výrobku na trh Spoločenstva, preskúmať príslušnú dokumentáciu a napokon overiť vývozné ceny, Rada to z veľkej časti spochybňuje. Tvrdí, že úradníci Komisie nemohli počas overovacej návštevy na mieste vykonať nijaké preskúmanie dokumentov týkajúcich sa vývozu dotknutého výrobku na trh Spoločenstva, a teda ani žiadne overovanie vývozných cien.

96      V tejto súvislosti treba poznamenať, že Rada nespochybňuje, že úradníci Komisie skutočne zostavili v prvý deň overovania na mieste vzorku predaja na vývoz dotknutého výrobku na trh Spoločenstva. To sa podľa Rady vysvetľuje tým, že v tomto štádiu úradníci Komisie ešte neurčili, ktorá z dvoch tabuliek predložených žalobkyňou 12. a 19. septembra 2005 bola správna. Keby sa totiž ukázalo, že zoznam z 19. septembra 2005, na základe ktorého sa vykonalo overovanie, bol správny, úradníci Komisie by nasledujúci deň vykonali overovanie zostavenej vzorky, lenže žalobkyňa by medzičasom mohla vyzbierať všetky dokumenty vzťahujúce sa na obchody vo vzorke.

97      Treba však uviesť, ako tvrdí Rada, že overovanie vzorky obchodov pri výpočte vývoznej ceny na základe všetkých obchodov zahrnutých do zoznamu predaja na trh Spoločenstva, uvádzajúceho jednotlivé obchodné prípady, nie je potrebné, ak sa ukáže, že tento zoznam zahŕňa aj taký predaj na vývoz, ktorý by v ňom nemal byť zahrnutý. Ak sa totiž ukáže, že tento zoznam obsahuje veľké množstvo neidentifikovateľného predaja, ktorý sa buď vzťahuje na výrobky nepatriace do definície dotknutého výrobku, alebo nejde o vývoz na trh Spoločenstva, overovanie vzorky predaja, aj keby sa ukázalo ako presvedčivé, nemôže odstrániť to, že všetky obchody uvedené v zozname nie je možné použiť z toho dôvodu, že zoznam je nedôveryhodný.

98      V prejednávanej veci účastníci konania nespochybňujú, že úradníci Komisie súhlasili počas overovacej návštevy so zástupcami žalobkyne o celkovom objeme vývozu dotknutého výrobku na trh Spoločenstva ([dôverné] párov obuvi). Účastníci sa tiež zhodujú v tom, že tento objem pochádza z hlavnej účtovnej knihy žalobkyne. Treba však konštatovať, že dôkazy predložené Komisii 19. septembra 2005 o 2005 ([dôverné] párov obuvi; pozri bod 87 vyššie) zodpovedali objemu vývozu navýšenému približne o 60 % v porovnaní so skutočným vývozom dotknutého výrobku na trh Spoločenstva bez toho, aby bolo možné identifikovať nerelevantné vývozy počas overovacej návštevy. Okrem toho treba pripomenúť, že žalobkyňa medzičasom 12. septembra 2005 uviedla v poradí už tretí číselný objem vo výške [dôverné] párov obuvi. Napriek tomu, že žalobkyňa mala údaje o celkovom objeme svojho vývozu do Spoločenstva, zoznamy predložené počas konania obsahovali nekoherentné informácie, z ktorých navyše nevyplývali skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné objasniť zistené rozpory. Napokon vysvetlenia, ktoré predložila žalobkyňa počas správneho konania, neumožňujú presvedčivým spôsobom objasniť zistené rozdiely.

99      Po druhé Komisia v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu uviedla, že ak by zoznam predaja na trh Spoločenstva uvádzajúci jednotlivé obchodné prípady, ktorý bol predložený žalobkyňou pred alebo počas overovacej návštevy, neobsahoval zistené nezrovnalosti, vypočítala by vývoznú cenu na základe všetkých na ňom uvedených obchodov. Uvedený zoznam by bol považovaný za dôveryhodný, ak by okrem existencie súladu medzi týmto zoznamom s celkovým objemom vývozu dotknutého výrobku podľa hlavnej účtovnej knihy žalobkyne, bolo aj overovanie vzorky obchodov úspešné.

100    Po tretie treba uviesť, že v spise sa nenachádza nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, že úradníci Komisie skutočne overili skutočnosti vzťahujúce sa na vzorku predaja zostavenú počas overovacej návštevy. Skutočnosti, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa, spočívajú v rukou písaných poznámkach úradníkov Komisie na okraji niektorých obchodných transakcií, ktoré sú uvedené v zozname predajov žalobkyne na trhu Spoločenstva obsahujúcom jednotlivé obchodné prípady, nanajvýš dokazujú, že títo úradníci vybrali tieto jednotlivé predaje, aby boli zaradené do vzorky, ale nie, že overili dokumenty, ktoré sa týkajú každého z nich.

101    Po štvrté zo spisu nevyplýva, že by Komisia uviedla, či už počas overovacej návštevy na mieste alebo neskôr, že mohla obdržať a overiť zoznam predaja na trh Spoločenstva uvádzajúci jednotlivé obchodné prípady, ktorý by zodpovedal správnemu celkovému množstvu vývozu dotknutého výrobku na trh Spoločenstva. V tejto súvislosti treba uviesť, že oznámenie, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva na podporu svojich tvrdení, predstavuje jedna správa elektronickej pošty z 13. októbra 2005, ktorú právny zástupca zaslal jednému zamestnancovi. Z tejto elektronickej správy vplýva, že úradník Komisie jednak súhlasil s predĺžením lehoty poskytnutej na predloženie určitých údajov týkajúcich sa výpočtu normálnej hodnoty (výrobné náklady) do 21. októbra 2005 a jednak chcel vedieť, či zoznam predaja žalobkyne na trh Spoločenstva uvádzajúci jednotlivé obchodné prípady, ktorý bol Komisii predložený, bol konečný.

102    Okrem toho, že táto správa nepochádza od Komisie, ale od žalobkyne, treba konštatovať, že z nej nevyplýva, že by Komisia stanovila lehotu do 21. októbra 2005 na predloženie opraveného zoznamu predaja na trh Spoločenstva, uvádzajúceho jednotlivé obchodné prípady. Navyše skutočnosť, že Komisia prijala opravené údaje týkajúce sa normálnej hodnoty, predložené po vykonaní overovacej návštevy, akými boli výrobné náklady, neznamená, že táto inštitúcia bola vo všeobecnosti pripravená prijať opravené údaje poskytnuté po vykonaní tejto návštevy týkajúce sa akéhokoľvek iného aspektu. Ako totiž vyplýva z rukou napísaných poznámok počas overovacej návštevy na tabuľku výrobných nákladov, ktorú predložila žalobkyňa v rámci svojej odpovede na antidumpingový dotazník, úradníci Komisie ju vyzvali, aby vykonala len jednu konkrétnu opravu, a to doplnila stanovenú sumu ako náklady podniku Sun Sang Kong Yuen (Hongkong).

103    Po piate treba zdôrazniť, že článok 18 základného nariadenia preberá do práva Spoločenstva bod 6.8, ako aj prílohu II antidumpingového kódexu z roku 1994, a preto sa má vykladať v najväčšom možnom rozsahu v súvislosti s týmito ustanoveniami (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. septembra 2008, Reliance Industries/Rada a Komisia, T‑45/06, Zb. s. II‑2399, bod 91). V tejto súvislosti treba uviesť, že odvolanie sa na dostupné údaje je odôvodnené v tom prípade, ak podnik odmietne spolupracovať alebo ak poskytne nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, pričom podľa článku 18 ods. 1 druhej vety základného nariadenia sa úmyselné konanie nevyžaduje.

104    Miera úsilia, ktorú dotknutá strana vynaloží na oznámenie určitých informácií, nie je totiž nevyhnutne spojená s vlastnou kvalitou oznámených informácií a v každom prípade nie je jediným rozhodujúcim prvkom. Ak teda Komisia požadované informácie napokon nezíska, môže využiť dostupné údaje, pokiaľ ide o požadované informácie (pozri, pokiaľ ide o bod 6.8 antidumpingového kódexu z roku 1994, správu osobitného výboru pripravenú v rámci WTO, nazvanú „Egypt – konečné antidumpingové opatrenia na dovoz oceľových výstuží s pôvodom v Turecku“ a prijatú 1. októbra 2002, bod 7.242).

105    Tento prístup potvrdzuje aj článok 18 ods. 3 základného nariadenia, podľa ktorého, ak predložené informácie nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, napriek tomu sa nemajú ignorovať za predpokladu, že nespôsobujú neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu, sú včas predložené, je možné ich overiť a subjekt konal podľa svojich najlepších schopností. Konanie podľa svojich najlepších schopností teda predstavuje jednu z podmienok, ktoré musia byť splnené, aby bola Komisia povinná zohľadniť neúplné informácie. Ako však vyplýva z bodu 98 vyššie, napriek tomu, že žalobkyňa mala údaje o celkovom objeme svojho vývozu na trh Spoločenstva, údaje, ktoré oznámila Komisii počas správneho konania týkajúce sa jej predaja na vývoz, ostali rozporné, takže ju nebolo možné považovať za konajúcu podľa jej najlepších schopností.

106    Za týchto podmienok Komisia nebola povinná pri výpočte vývoznej ceny zohľadniť zoznamy predaja na trh Spoločenstva obsahujúce jednotlivé obchodné prípady, ktoré boli predložené žalobkyňou pred vykonaním overovacej návštevy, pretože použitie všetkých v nich uvedených údajov by nevyhnutne viedlo k nesprávnemu výsledku (pozri body 97 až 99 vyššie).

107    Pokiaľ ide o zoznam predložený 21. októbra 2005, treba uviesť, že hoci by inštitúcie boli oprávnené zohľadniť informácie predložené po uplynutí nimi stanovených lehôt (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. júla 2006, Shandong Reipu Biochemicals/Rada, T‑413/03, Zb. s. II‑2243, bod 67), Komisia bola oprávnená odmietnuť zohľadniť tento zoznam, pretože nemohol byť overený, ibaže by sa uskutočnila druhá overovacia návšteva.

108    V tejto súvislosti treba dodať, že Komisia neprekročila mieru voľnej úvahy, keď sa domnievala, že výpočet vývoznej ceny sa nemôže platne vykonať na základe údajov, ktoré mala v čase overovacej návštevy (pozri body 97 až 99 vyššie). Toto posúdenie znamená, že Komisia sa domnievala, že zoznam predložený po overovacej návšteve nemohol byť použitý na výpočet vývoznej ceny, ibaže by overila na mieste obchody vo vzorke. Za týchto okolností nie je relevantné, že obchody vo vzorke sú tiež uvedené v zozname predloženom 21. októbra 2005.

109    Vzhľadom na zistené vážne rozpory týkajúce sa zoznamov predaja na trhu Spoločenstva uvádzajúcich jednotlivé obchodné prípady, ktoré predložila žalobkyňa počas správneho konania, treba dospieť k záveru, že žalobkyňa nespolupracovala v zmysle článku 18 základného nariadenia pri výpočte jej vývoznej ceny. Druhý žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.

110    S ohľadom na tieto okolnosti sa treba domnievať, že pochybenie, ktorého sa v rámci prvého žalobného dôvodu žalobkyňa dovoláva, nemôže spôsobiť protiprávnosť napadnutého nariadenia, keďže, hoci by jej bolo priznané STH, inštitúcie by jej v každom prípade stanovili vážené priemerné dumpingové rozpätie podľa vzorky. Z toho vyplýva, že prvý žalobný dôvod sa musí tiež zamietnuť.

111    Vzhľadom na zamietnutie druhého žalobného dôvodu, nie je potrebné rozhodnúť o žiadosti Rady o vylúčení zo spisu niektorých dokumentov, ktorými žalobkyňa odpovedala na písomné otázky Všeobecného súdu (pozri bod 67 vyššie).

 O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 základného nariadenia

 Tvrdenia účastníkov konania

112    Pokiaľ ide o stanovenie vývoznej ceny, žalobkyňa sa domnieva, že Rada v napadnutom nariadení nezohľadnila skutočnosť, že svoje výrobky predávala nezávislým obchodným spoločnostiam, ktoré pôsobili ako sprostredkovatelia medzi čínskymi výrobcami a predajcami usadenými na trhu Spoločenstva.

113    Podľa žalobkyne je na nezávislé obchodné spoločnosti, akou je spoločnosť Pagoda, ktorá bola sprostredkovateľom žalobkyninho predaja smerujúceho na trh Spoločenstva, prenesená veľká časť výrobných nákladov a uvádzania na trh, najmä v oblasti marketingu, organizácie vývozu a výskumu, ako aj vývoja. Tieto náklady, ako aj ziskové rozpätie obchodných spoločností sa mali započítať pri stanovení ceny CIF na hranici Spoločenstva, a z toho vypočítať predaj pod cenu a žalobkyninu ujmu vyplývajúcu z vývozu.

114    Napriek tomu, že Komisia poznala úlohu a číselné údaje ziskového rozpätia obchodných spoločností, porušila svoju povinnosť objektívne preskúmať všetky tieto relevantné skutočnosti pri určení existencie ujmy v súlade s článkom 3 základného nariadenia a článkom 3 antidumpingového kódexu z roku 1994. Tým, že Komisia jednak nezohľadnila všetky náklady, ktoré bolo potrebné znášať od ceny FOB žalobkyne až po cenu CIF na hranici Spoločenstva, a jednak nezohľadnila ziskové rozpätie nezávislých obchodných spoločností, akou bola Pagoda, vypočítala nesprávne žalobkynino rozpätie predaja pod cenu. Správny výpočet by viedol k uloženiu menšieho, či dokonca žiadneho antidumpingového cla.

115    Z uvedeného údajne vyplýva, že ak by bolo žalobkyni priznané STH, zohľadnenie vyššie uvedených skutočností by mohlo viesť k nižšiemu rozpätiu ujmy, než bolo jej dumpingové rozpätie.

116    Rada najskôr spochybňuje prípustnosť tohto žalobného dôvodu, pričom tvrdí, že tento žalobný dôvod nezodpovedá požiadavkám článku 44 rokovacieho poriadku, keďže neboli jasne uvedené skutkové okolnosti, na ktorých sa zakladá. Podľa jej tvrdenia ide totiž o žalobný dôvod, ktorý nepredkladá koherentné argumenty, a tvrdenia v ňom uvedené nespochybňujú fakty preukázané inštitúciami ani nepreukazujú nijaké pochybenie inštitúcií.

117    Rada ďalej tvrdí, že žalobkyňa neuviedla, že dôvod, pre ktorý nebola v jej prípade stanovená žiadna vývozná cena, sa zakladal na neexistencii dôveryhodného zoznamu jej predaja na trhu Spoločenstva uvádzajúceho jednotlivé obchodné prípady. Jej vývozná cena teda nebola použitá na vypočítanie rozpätí predaja pod cenu pre celkový čínsky dovoz. Tieto rozpätia boli stanovené odkazom na vývozné ceny spoločností, ktoré boli súčasťou vzorky a úplne spolupracovali. Z tohto dôvodu, aj v prípade, že inštitúcie mali zvýšiť vývozné ceny žalobkyne o ziskové rozpätie obchodných spoločností, by tento záver nezmenil konečný výsledok.

 Posúdenie Všeobecným súdom

118    Najskôr je potrebné zamietnuť neprípustnosť, na ktorú sa odvoláva Rada v bode 116 vyššie. Žalobkyňa totiž jasne uviedla, že nezohľadnenie existencie obchodných spoločností, akou bola spoločnosť Pagoda, a teda ziskových rozpätí dosiahnutých týmito spoločnosťami, na účely výpočtu rozpätia ujmy predstavuje porušenie článku 3 ods. 2 základného nariadenia, keďže podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje objektívne preskúmanie predaja pod cenu. Navyše vysvetlením toho, že nezávislé obchodné spoločnosti dosahujú ziskové rozpätia pred vstupom tovaru na územie Spoločenstva, žalobkyňa uviedla dôvod, pre ktorý sa domnievala, že inštitúcie mali zohľadniť uvedené rozpätia pri vlastnom výpočte vývozných cien, ak chceli objektívne vypočítať tento predaj pod cenu. Žalobkyňa teda predložila svoje výhrady dostatočne jasne na to, aby Rada mohla porozumieť vytýkaným pochybeniam a ich dôležitosti v rámci výpočtu rozpätia ujmy, ako aj Všeobecný súd mohol posúdiť dôvodnosť sporných tvrdení.

119    Pokiaľ ide o dôvodnosť žalobného dôvodu, z bodov 112 až 115 uvedených vyššie vyplýva, že žalobkyňa vytýka Rade, že na účely výpočtu predaja pod cenu jej vývozu nezahrnula do výpočtu ceny CIF na hranici Spoločenstva ziskové rozpätia obchodných spoločností, najmä spoločnosti Pagoda.

120    V tejto súvislosti treba uviesť, ako vyplýva z preskúmania druhého žalobného dôvodu (pozri body 95 až 110 vyššie), že inštitúcie neprekročili svoju mieru voľnej úvahy, keď sa domnievali, že žalobkyňou predložený zoznam predaja na trhu Spoločenstva obsahujúci jednotlivé obchodné prípady, nemôže byť použitý pri výpočte vývoznej ceny jej tovaru, pochádzajúcej z jej výroby. Z tohto dôvodu, aj keby inštitúcie museli pri výpočte rozpätia predaja pod cenu zohľadniť pôsobenie obchodnej spoločnosti Pagoda vo výpočte žalobkyninej ceny CIF na hranici Spoločenstva, nemôže to mať vplyv na výpočet rozpätia predaja pod cenu. Keďže vývozná cena tovaru žalobkyne však nebola použitá na účely výpočtu predaja pod cenu, zohľadnenie ziskových rozpätí dosiahnutých spoločnosťou Pagoda v rámci prepravy uvedeného tovaru na trh Spoločenstva nemôže ovplyvniť rozpätie predaja pod cenu stanovené na základe vývozných cien iných spoločností zo vzorky, ktoré úplne spolupracovali.

121    Z toho vyplýva, že tretí žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

 O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 20 základného nariadenia, porušení práva na obhajobu a na nedostatku odôvodnenia

 Tvrdenia účastníkov konania

122    Žalobkyňa tvrdí, že inštitúcie jej primeraným spôsobom neoznámili novú skutkovú analýzu týkajúcu sa ujmy utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva, ani jej neponúkli možnosť predložiť vyjadrenia k tomuto novému posúdeniu týkajúcemu sa rozloženia konečných ciel (pozri body 41 až 48 vyššie). Okrem toho Komisia dostatočne nevysvetlila dôvody, z ktorých vyplývala nevyhnutnosť zmeny jej analýzy a použitia údajov líšiacich sa od tých, ktoré boli obsiahnuté v prvom návrhu.

123    Kým v konečnom informačnom dokumente sa Komisia domnievala, že dovoz obuvi v objeme 140 miliónov párov ročne nemal škodlivý účinok na výrobné odvetvie Spoločenstva, vo svojom dodatkovom konečnom informačnom dokumente z 28. júla 2006 podstatne znížila toto číslo na 41,5 milióna párov bez toho, aby vysvetlila dôvody tejto zmeny, ktorá mala údajne „negatívny účinok“ prevrátenia hodnoty ukladaných ciel medzi Čínou a Vietnamom prostredníctvom manipulácie na základe referenčných rokov. Pokiaľ ide o ich hospodársky význam, kvóty zavedené systémom oddialenia cla mali za cieľ čeliť tlakom vyplývajúcim z objemu dovozov, ktoré navyše neboli považované za dovozy pochádzajúce z nekalých postupov, kým antidumpingové opatrenia boli vytvorené ako reakcia na nekalé dumpingové praktiky. Vzhľadom na tieto rozdiely je lehota piatich dní, ktorú Komisia poskytla žalobkyni na predloženie pripomienok k novému návrhu, nedostatočná, čo bolo aj predmetom sťažnosti žalobkyne v priebehu správneho konania.

124    Napadnuté nariadenie, ktorého odôvodnenie č. 301 sledovalo prvý návrh Komisie, neobsahovalo dostatočné odôvodnenie vo vzťahu k tomuto odklonu a neuvádzalo dôvody pre uplatnenie novej metódy. Naopak odôvodnenie 301 napadnutého nariadenia sa obmedzuje na prebratie znenia bodu 280 dodatkového konečného informačného dokumentu, ktorý tiež neobsahoval viac informácií. Navyše dodatkový konečný informačný dokument neobsahoval žiadne sumu alebo výpočet, ktorý by podopieral metódu opísanú v odôvodnení č. 301 napadnutého nariadenia, a neumožňoval vysvetliť zohľadnenie rokov, hodnôt a objemov líšiacich sa od tých, ktoré boli použité v prvom návrhu. Inštitúcie ďalej porušili článok 20 základného nariadenia, ktorý požaduje oznámenie podrobností, ktoré podopierajú skutkové okolnosti a podstatné úvahy, na základe ktorých Komisia zamýšľa navrhnúť prijatie konečných opatrení. Skutkové posúdenie podopierajúce nový prístup Komisie totiž nebolo ani vysvetlené, ani odôvodnené.

125    Komisia navyše porušila právo žalobkyne na obhajobu tým, že jej neumožnila účinne predložiť jeho stanovisko k mnohým dôležitým otázkam, akými sú rozumnosť nového návrhu, správnosť a relevantnosť tvrdených skutočností a okolností, uskutočnené výpočty a dôkazy predložené Komisiou na podporu jej záverov týkajúcich sa dumpingu a ujmy utrpenej priemyselným odvetvím Spoločenstva. Oba systémy totiž charakterizujú základné rozdiely vo vecnej analýze, na ktorej sú založené. Tieto rozdiely viedli k radikálne protichodným dôsledkom pre čínskych a vietnamských výrobcov bez toho, aby Komisia vysvetlila, ako dospela k takémuto výsledku, alebo aby poskytla dotknutým osobám možnosť využiť svoje právo na obhajobu.

126    Snaha Rady minimalizovať rozdiely medzi dvoma návrhmi vyjadrením, že prijatý systém zohľadní skutočnosť, že len dovozy nad určitú hranicu objemu spôsobujú ujmu predpokladá uloženie antidumpingových ciel na dovozy, ktoré nespôsobujú žiadnu ujmu, čo je v rozpore s článkom 1 ods. 1 základného nariadenia. Skutočnosť, že žalobkyne by mohli uviesť niekoľko pripomienok k tomuto systému v lehote kratšej, ako je minimálna lehota desiatich dní stanovená článkom 20 ods. 5 základného nariadenia, by nemohla byť použitá proti nim, ani by nemohla odstrániť nedostatočnosť informácií poskytnutých Komisiou. Otázka, či lehota priznaná Komisiou bola primeraná na účely rešpektovania práva žalobkyne na obhajobu, by sa mala posúdiť vzhľadom na rozsah zmeny metódy prijatej Komisiou, ako aj absenciu údajov alebo vysvetlení k novému skutkovému a právnemu posúdeniu. V tomto ohľade žalobkyňa poukazuje na to, že ak inštitúcie neponúknu primerané vysvetlenia k uplatnenej metóde a posúdeniu skutkových okolností, skutočnosť, že mohli uviesť niekoľko vyjadrení, má obmedzenú hodnotu, a nevyplýva z nej, že sa splnili požiadavky článku 20 základného nariadenia, všeobecné zásady práva Spoločenstva alebo práva WTO. Navyše Komisia samotná prijala veľmi prísny časový harmonogram, čo vylúčilo akékoľvek predĺženie lehoty poskytnutej na predloženie vyjadrení k dodatkovému konečnému informačnému dokumentu. Okrem toho diskusie trvajúce viacero mesiacov sa týkali systému oddialenia cla a nie systému, ktorý bol nakoniec prijatý.

127    Žalobkyňa sa domnieva, že vzhľadom na nedostatky dodatkového konečného informačného dokumentu a nedostatočnú stanovenú lehotu, nemala možnosť uviesť Komisii dôvody, pre ktoré je prijatý postoj neprimeraný a nerozumný, ani predložiť svoje stanovisko k metóde alebo číslam podopierajúcim návrh obsiahnutý v tomto dokumente.

128    Nakoniec žalobkyňa uvádza, že ak by sa jej umožnilo primerane predložiť jej vyjadrenia k dodatkovému konečnému informačnému dokumentu, uviedli by po prvé, že navrhnutý systém by bol porušením článku 1 ods. 1 základného nariadenia v tom rozsahu, že by viedol k uloženiu antidumpingových ciel na dovozy, ktoré nespôsobujú ujmu, po druhé, že sa malo pre ňu vypočítať individuálne rozpätie ujmy, a po tretie, že posledný návrh Komisie bol nerozumný a neprimeraný v tom rozsahu, že revidované posúdenie skutkových okolností, ktoré nebolo ani vysvetlené, ani odôvodnené, malo „negatívny účinok“ prevrátenia záťaže vyplývajúcej z antidumpingových opatrení medzi Čínou a Vietnamom.

129    Rada podporovaná Komisiou a CEC spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

 Posúdenie Všeobecným súdom

130    Vo svojom štvrtom žalobnom dôvode žalobkyňa po prvé uvádza, že inštitúcie porušili článok 20 základného nariadenia z dôvodu, že Komisia jednak neoznámila skutočnosti, na ktorých založila výpočty uskutočnené v dodatkovom konečnom informačnom dokumente a jednak, že jej nestanovila dostatočnú lehotu v súlade s odsekom 5 tohto článku, aby mohla predložiť úplné pripomienky k jej novému prístupu.

131    Po druhé žalobkyňa tvrdí, že inštitúcie neuviedli ani v konečnom informačnom dokumente, ani v dodatkovom konečnom informačnom dokumente, a ani v napadnutom nariadení také dôvody, ktoré by odôvodňovali uplatnenie metódy použitej na účely zohľadnenia existencie objemu dovozov, ktoré nespôsobujú ujmu a znižujú rozpätie ujmy, namiesto oslobodenia dovozov nespôsobujúcich ujmu od uloženia antidumpingových ciel. Tieto okolnosti predstavujú porušenie práva žalobkyne na obhajobu a svedčia o nedostatku odôvodnenia.

132    Na úvod je potrebné uviesť, že článok 20 základného nariadenia stanovuje spôsoby uplatnenia práva dotknutých účastníkov konania, najmä vývozcov, byť vypočutí, ktoré predstavuje jedno zo základných práv uznaných právnym poriadkom Spoločenstva a obsahuje právo byť informovaný o hlavných skutkových okolnostiach a úvahách, na základe ktorých sa predpokladá zavedenie konečných antidumpingových ciel (rozsudok Súdneho dvora z 27. júna 1991, Al‑Jubail Fertilizer/Rada, C‑49/88, Zb. s. I‑3187, bod 15, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. novembra 1998, Champion Stationery a i./Rada, T‑147/97, Zb. s. II‑4137, bod 55).

133    Za týchto okolností je potrebné vykladať tvrdenia žalobkyne týkajúce sa porušenia článku 20 základného nariadenia ako odkaz na porušenie jej práva na obhajobu v tom rozsahu, ako sú priznané právnym poriadkom Spoločenstva, vrátane tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Kundan a Tata/Rada, už citovaný v bode 108 vyššie, bod 131).

134    V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podnikom, ktorých sa týka prešetrovanie predchádzajúce prijatiu antidumpingového nariadenia, musí byť v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností, ako aj k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu svojho tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva (rozsudky Al‑Jubail Fertilizer/Rada, už citovaný v bode 132 vyššie, bod 17, a z 3. októbra 2000, Industrie des poudres sphériques/Rada, C‑458/98 P, Zb. s. I‑8147, bod 99; Champion Stationery a i./Rada, už citovaný v bode 132 vyššie, bod 55, ako aj Kundan a Tata/Rada, už citovaný v bode 133 vyššie, bod 132).

135    V tomto kontexte treba zdôrazniť, že neúplnosť konečnej informácie spôsobuje nezákonnosť nariadenia ukladajúceho konečné antidumpingové clá iba vtedy, ak v dôsledku tohto opomenutia zúčastnené strany nemohli účinne obhajovať svoje záujmy. O taký prípad by išlo najmä vtedy, keby sa opomenutie týkalo skutočností alebo úvah odlišných od skutočností alebo úvah použitých v prechodných opatreniach, ktorým sa musí venovať osobitná pozornosť v rámci poskytovania konečnej informácie podľa článku 20 ods. 2 základného nariadenia. O taký prípad ide z tých istých dôvodov aj vtedy, keď sa opomenutie týka skutočností alebo úvah odlišných od tých, na ktorých sa zakladá rozhodnutie Komisie alebo Rady prijaté po doručení dokumentu o konečných informáciách, ako to vyplýva z článku 20 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia.

136    V prejednávanej veci, ako to bolo uvedené v bodoch 42 až 44 vyššie, Komisia najskôr v konečnom informačnom dokumente odporúčala systém oddialenia ciel založený na skutočnosti, že len dovoz obuvi v objeme viac ako 140 miliónov párov ročne spôsobuje ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia. Toto posúdenie sa opieralo o existenciu systému množstevných kvót do 1. januára 2005, ktorý bránil takejto ujme, ako aj o výpočet množstiev, ktoré boli dovezené z Číny v roku 2005. Podľa tohto návrhu sa konečné antidumpingové clo malo uplatniť na dovozy s pôvodom v Číne nad 140 miliónov párov obuvi ročne. Toto clo sa rovnalo rozpätiu predaja pod cenu, konkrétne 23 %.

137    Ako však bolo uvedené v bodoch 47 a 48 vyššie, Komisia v rámci dodatkového konečného informačného dokumentu zmenila svoj návrh týkajúci sa formy ciel nevyhnutných na odstránenie ujmy. Tento nový prístup tiež spočíval na existencii určitého objemu dovozov, ktorý nespôsobuje ujmu v zmysle článku 3 základného nariadenia. Podľa dodatkového konečného informačného dokumentu sa však metóda výpočtu tohto objemu dovozov, ktoré nespôsobujú ujmu, ako aj dopad tohto objemu na formu navrhnutých konečných ciel líšili od toho, čo bolo uvedené v konečnom informačnom dokumente.

138    Osobitne v dodatkovom konečnom informačnom dokumente Komisia po prvé pripomenula, že rozpätie predaja pod cenu pre dovozy s pôvodom v Číne predstavovalo 23 %. Po druhé stanovila, že objem dovozov s pôvodom v tejto krajine počas obdobia prešetrovania predstavoval 38 % dovozov s pôvodom v týchto dvoch zohľadňovaných krajinách. Tento percentuálny podiel uplatňovaný na všetky dovozy s pôvodom v Číne a vo Vietname v roku 2003 (109 miliónov párov obuvi) zodpovedal približne 41,5 milióna párov obuvi, teda objemu, ktorý bol považovaný za objem nespôsobujúci ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva. Po tretie sa Komisia domnievala, že tento objem predstavoval 28,26 % dovozov s pôvodom v Číne v roku 2005. Napokon po štvrté Komisia znížila pôvodne stanovené rozpätie ujmy (23 %) o 28,26 %, čo viedlo k „váženému“ rozpätiu ujmy vo výške 16,5 %.

139    Z predchádzajúceho vyplýva, že medzi metódou uvedenou v konečnom informačnom dokumente a metódou uvedenou v dodatkovom konečnom informačnom dokumente existujú tieto rozdiely. Po prvé namiesto stanovenia ročného objemu dovozov, ktoré nespôsobujú ujmu, na úrovni dovozov s pôvodom v Číne v roku 2005, Komisia stanovila tento ročný objem tak, že 38 % vynásobila 109 miliónmi párov obuvi dovezenej v roku 2003. Ide o percentuálny podiel, ktorý predstavovali dovozy s pôvodom v tejto krajine v rámci všetkých dovozov s pôvodom v týchto dvoch krajinách v priebehu obdobia prešetrovania. Po druhé namiesto oslobodenia tohto ročného objemu, ktorý bol v bodoch 278 až 280 dodatkového konečného informačného dokumentu kvalifikovaný ako objem nespôsobujúci ujmu, od uplatnenia antidumpingového cla sa Komisia rozhodla zohľadniť tento objem tak, že znížila úroveň odstránenia ujmy a uplatnila antidumpingové clá už od prvého dovezeného páru.

140    V tomto ohľade treba konštatovať, že skutočnosť, že Komisia zmenila svoju analýzu po vyjadreniach zúčastnených strán k dokumentu o konečných informáciách, však sama osebe nepredstavuje porušenie práva na obhajobu. Ako totiž vyplýva z článku 20 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia, dokument o konečných informáciách nebráni akémukoľvek neskoršiemu rozhodnutiu Komisie alebo Rady. Toto ustanovenie len ukladá Komisii povinnosť oznámiť čo najskôr skutočnosti a úvahy odlišné od tých, o ktoré sa opieral jej pôvodný postup obsiahnutý v dokumente o konečných informáciách. Práve prostredníctvom tohto vysvetlenia sa dotknutým osobám poskytla možnosť pochopiť dôvody, ktoré viedli inštitúcie k prijatiu odlišného prístupu.

141    V dôsledku toho treba na určenie, či Komisia dodržala práva žalobkyne vyplývajúce z článku 20 ods. 4 poslednej vety základného nariadenia, ešte overiť, či Komisia oznámila žalobkyni skutočnosti a úvahy prijaté na účely novej analýzy ujmy a opatrení na jej odstránenie v rozsahu, v akom sa odlišujú od skutočností a úvah stanovených v dokumente o konečných informáciách (pozri bod 135 vyššie).

142    V tomto ohľade Komisia najskôr v dodatkovom konečnom informačnom dokumente uviedla, že jej nový návrh umožňoval nerozlišovať medzi rôznymi kategóriami dovozcov.

143    Pokiaľ ide ďalej o skutočnosti, na základe ktorých Komisia pristúpila k úprave rozpätia ujmy z 23 na 16,5 %, žalobkyňa neoprávnene tvrdí, že k nim nemala prístup. Metóda opísaná v bode 138 vyššie týkajúca sa úpravy rozpätia ujmy zohľadnením objemu dovozov nespôsobujúcich ujmu sa nachádza v dodatkovom konečnom informačnom dokumente. Je pravda, že tento dokument neposkytuje informáciu o presnom objeme dovozov s pôvodom v Číne v roku 2005, ktorý by umožnil overiť, že percentuálny podiel 28,26 % zodpovedá skutočnosti. Vzhľadom na to, že 41,5 milióna párov obuvi predstavuje podľa Komisie 28,26 % všetkých dovozov s pôvodom v Číne v roku 2005 však možno vyvodiť, že všetky dovozy predstavujú 146,85 milióna párov obuvi. Tento výpočet navyše samotná žalobkyňa rovnako použila vo svojej elektronickej správe z 2. augusta 2006 (pozri bod 49 vyššie).

144    Z predchádzajúcich úvahy vyplýva, že Komisia informovala žalobkyňu o úvahách, na základe ktorých postupovala pri výpočte rozpätia ujmy, pričom zohľadnila objem dovozov, ktoré nespôsobovali ujmu. Tiež uviedla všetky číselné údaje, ktoré považovala za relevantné v tomto ohľade, aby v tejto súvislosti nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na obhajobu.

145    Po vzore Rady treba tiež zdôrazniť (pozri bod 127 vyššie), že žalobný dôvod sa v zmysle, v ktorom bol rozvinutý v žalobe, zakladá na porušení jeho práva na obhajobu, a nie na porušení článku 1 ods. 1 základného nariadenia. Z toho vyplýva, že otázka, či je systém prijatý v napadnutom nariadení zlučiteľný s článkom 1 ods. 1 základného nariadenia v tom zmysle, že ukladá antidumpingové clá na dovozy pod ročnou hranicou, ktoré sa považujú za dovozy nespôsobujúce ujmu, ako taká nepodlieha preskúmaniu Všeobecným súdom.

146    Pokiaľ ide o stanovenú lehotu, účastníci konania sa zhodujú v tom, že uplynula 2. augusta 2006.

147    Komisia tým, že žalobkyni stanovila lehotu na vyjadrenie sa k dodatočnému dokumentu o konečných informáciách kratšiu ako desať dní, porušila článok 20 ods. 5 základného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Champion Stationery a i./Rada, už citovaný v bode 132 vyššie, bod 80). Táto okolnosť však sama osebe nemôže viesť k zrušeniu napadnutého nariadenia. Treba totiž ešte preukázať, že skutočnosť, že bola poskytnutá kratšia lehota ako zákonná, mohla konkrétnym spôsobom ovplyvniť jej právo na obhajobu v rámci dotknutého konania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. októbra 2004, Shanghai Teraoka Electronic/Rada, T‑35/01, Zb. s. II‑3663, bod 331).

148    V tomto ohľade treba uviesť, že žalobkyňa v rámci svojej elektronickej správy z augusta 2006 pripomenula výpočty Komisie a predložila alternatívny výpočet, ktorý vedie síce k odlišnému, ale podľa nej rovnocennému výsledku. Vzhľadom na to žalobkyňa pochopila úvahy Komisie a bola schopná navrhnúť jej iný prístup aj bez toho, aby požiadala o predĺženie stanovenej lehoty. Za týchto podmienok treba konštatovať, že bola schopná účinne uviesť svoje stanovisko.

149    Z toho vyplýva, že právo žalobkyne na obhajobu nebolo porušené.

150    Z týchto istých dôvodov je potrebné zamietnuť tvrdenie žalobkyne založenú na nedostatku odôvodnenia metódy pre výpočet úrovne odstránenia ujmy. Odôvodnenie napadnutého nariadenia sa musí posúdiť najmä s ohľadom na informácie, ktoré boli poskytnuté žalobkyni a pripomienky, ktoré žalobkyňa predložila v priebehu správneho konania (rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. decembra 1999, Petrotub et Republica/Rada, T‑33/98 a T‑34/98, Zb. s. II‑3837, bod 107).

151    V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bode 56 vyššie, obsahujú odôvodnenia č. 296 až 301 napadnutého nariadenia posúdenia, ktoré viedli Radu k prijatiu systému nakoniec zavedeného do praxe. V dôsledku toho vzhľadom na skutočnosť, že Komisia oznámila žalobkyni úvahy, na základe ktorých postupovala pri výpočte rozpätia ujmy, pričom zohľadnila objem dovozov nespôsobujúcich ujmu, a taktiež jej uviedla všetky číselné údaje, ktoré považovala za relevantné v tomto ohľade (pozri body 166 až 168 nižšie), treba dospieť k záveru, že napadnuté nariadenie je z právneho hľadiska dostatočne odôvodnené.

152    Štvrtý žalobný dôvod sa preto musí zamietnuť.

 O piatom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a na zjavne nesprávnom posúdení ujmy utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva

 Tvrdenia účastníkov konania

153    Žalobkyňa sa domnieva, že rozhodnutie týkajúce sa ujmy sa nezakladá na dostatočne dlhom období normálnych dovozov, a preto nespočíva na spoľahlivých a objektívnych údajoch. Keďže obdobie prešetrovania trvalo od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005, Komisia nadobudla presvedčenie, že zvýšenie dovozov po skončení systému množstevných kvót malo osobitne citeľný škodlivý účinok pre výrobné odvetvie Spoločenstva, pričom sa zohľadnilo len trojmesačné obdobie, t. j. prvý štvrťrok roku 2005. Zjavné indície existencie značnej ujmy v roku 2004, na ktoré odkazuje Komisia v bode 277 nachádzajúcom sa v novej časti H dodatkového konečného informačného dokumentu, neznamenajú, že v roku 2004 naozaj došlo k značnej ujme. Neexistenciu značnej ujmy v roku 2004 potvrdzuje jednak skutočnosť, že zvýšenie dovozov v tomto roku bolo oproti roku 2003 slabé, čo aj potvrdzuje bod 285 konečného informačného dokumentu.

154    Prvé tri mesiace roku 2005 však predstavovali úvodné obdobie otvorenia trhu, ktorý počas viac ako dvanástich rokov podliehal uplatneniu prísneho systému množstevných kvót. Ako Komisia uviedla v konečnom informačnom dokumente, toto obdobie nasledujúce po skončení uplatňovania systému množstevných kvót bolo umelo skreslené očakávaniami spojenými s touto udalosťou. Napadnuté nariadenie sa teda zakladá na údajoch týkajúcich sa krátkeho obdobia, ktoré nemohli poskytnúť spoľahlivé informácie z dôvodu zrušenia kvót. Z toho vyplýva, že Rada porušila článok 3 ods. 2 základného nariadenia. Okrem toho nič nepreukazuje, že by Komisia skúmala faktory ujmy vo vzťahu k celému zohľadňovanému obdobiu.

155    Nakoniec žalobkyňa pripomína, že systém množstevných kvót nebol určený na odstránenie dôsledkov dumpingových dovozov.

156    Rada podporovaná Komisiou a CEC spochybňuje tvrdenia žalobkyne.

 Posúdenie Všeobecným súdom

157    Po prvé treba uviesť, že uloženie antidumpingových ciel nepredstavuje sankciu za predchádzajúce správanie, ale obranné a ochranné opatrenie proti nekalej súťaži vyplývajúcej z dumpingových praktík. Je preto nutné viesť prešetrovanie na základe natoľko aktuálnych informácií, ako je to len možné, s cieľom stanoviť antidumpingové clá, ktoré budú vhodné na ochranu výrobného odvetvia Spoločenstva proti dumpingovým praktikám (rozsudok Industrie des poudres sphériques/Rada, už citovaný v bode 134 vyššie, body 91 a 92, a rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. novembra 2006, Nanjing Metalink/Rada, T‑138/02, Zb. s. II‑4347, bod 60).

158    Ak teda inštitúcie konštatujú, že dovozy výrobku, ktorý dovtedy podliehal kvantitatívnym obmedzeniam, narastajú po uplynutí uvedených obmedzení, môžu tento nárast zohľadniť na účely posúdenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

159    Po druhé, ako poznamenala Rada, posúdenie Komisie uvedené v bode 283 konečného informačného dokumentu, podľa ktorého sa objem dovezených výrobkov po skončení uplatňovania systému množstevných kvót zvýšil, nepreukazuje, že inštitúcie pri vytváraní záveru o existencii ujmy vychádzali výlučne z tohto kvantitatívneho prvku.

160    Nakoniec, ako vyplýva z odôvodnení č. 162, 168 až 170, 187 až 206 a 216 až 240 napadnutého nariadenia, inštitúcie zohľadnili viacero faktorov týkajúcich sa ujmy a príčinnej súvislosti, ktoré sa vzťahovali nielen na posledný štvrťrok obdobia prešetrovania, ale aj na zohľadňované obdobie.

161    Z toho vyplýva, že piaty žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

 O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 10 základného nariadenia a zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa porovnania medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou.

 Tvrdenia účastníkov konania

162    Žalobkyňa tvrdí, že Rada tým, že nevykonala spravodlivé porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou, porušila článok 2 ods. 10 základného nariadenia. Metóda použitá Komisiou na účely porovnania rôznych modelov obuvi totiž údajne viedla k skresleným výsledkom.

163    Žalobkyňa predovšetkým tvrdí, že Komisia zaradila pod jedno kontrolné číslo výrobku rôzne druhy obuvi, ktorých výrobné náklady a cena ex works sú veľmi rozdielne. Z tohto dôvodu údajne z porovnania medzi vývoznými cenami a cenami zaplatenými na vnútroštátnom trhu vyplývali „veľmi skreslené dumpingové rozpätia“.

164    Počas prešetrovania Komisia predložila príklady, v ktorých boli pod jedno kontrolné číslo výrobku zaradené rôzne druhy obuvi, akými bola jednak „elegantná obuv“ a jednak „mokasíny“. Ako tvrdí žalobkyňa, je však zjavné, že tieto druhy sa líšia podľa druhu použitej kože, postupu výroby a kvality, čo vedie k rôznym cenám. Malé zdokonalenie použitého systému by zodpovedalo potrebám spravodlivého porovnania bez toho, aby to ohrozilo účinnosť použitej metódy. Počas správneho konania boli Komisii predložené presné dôkazy, ktoré preukazovali, že viaceré druhy obuvi boli zaradené pod to isté kontrolné číslo výrobku. Vzhľadom na tieto okolnosti bolo úlohou Komisie, aby zdokonalila svoj systém, a nie žalobkyne, aby jej navrhol iný.

165    Pokiaľ ide o tvrdenie predložené v tejto súvislosti Radou v odôvodnení č. 143 napadnutého nariadenia, podľa ktorého bolo podstatné, aby sa súdržne používal systém kontrolných čísel výrobkov, žalobkyňa namieta, že súdržné uplatnenie nesprávnej metódy neumožňuje odstrániť tú okolnosť, že ide o nesprávnu metódu, ktorá je založená na porovnaní výrobkov, ktoré z pohľadu spotrebiteľa nie sú porovnateľné. Navyše v prejednávanej veci nebolo uplatnené žiadne vhodné konanie o kontrole.

166    Tvrdenie založené na údajne vykonanom upravení je neúčinné, keďže dotknuté úpravy nenapravili dôsledky vyššie uvedených pochybení.

167    Žalobkyňa subsidiárne tvrdí, že závery Rady uvedené v odôvodnení č. 143 napadnutého nariadenia nie sú dostatočne odôvodnené, pretože zistené cenové rozdiely boli potvrdené len hypoteticky bez toho, aby boli podložené konkrétnymi dôkazmi.

168    Navyše skutočnosti, na ktorých sa zakladajú tieto závery, neboli oznámené žalobkyni, čo predstavuje porušenie jej práva na obhajobu.

169    Žalobkyňa dodáva, že Komisia tiež uplatnila systém kontrolných čísel výrobkov na to, aby posúdila predaj pod cenu a výšku antidumpingových ciel na odstránenie ujmy. Prístup Komisie bol však zjavne nesprávny, keďže viedol napríklad k porovnaniu ceny CIF čínskej obuvi druhu „mokasíny“ a ceny ex works talianskej „elegantnej obuvi“. Táto metóda však údajne bránila „objektívnemu a odôvodnenému posúdeniu“ relevantných skutočností na stanovenie ujmy.

170    Rada podporovaná Komisiou a CEC spochybňuje tvrdenia žalobkyne ako sčasti neprípustné a sčasti nedôvodné. Čo sa týka prípustnosti tvrdení žalobkyne, Rada uvádza, že žalobný dôvod založený na všeobecnom odkaze na prílohy žaloby je neprípustný. To má byť údajne prípad argumentácie týkajúcej sa pripomienok predložených Komisii počas správneho konania.

 Posúdenie Všeobecným súdom

171    Pokiaľ ide neprípustnosť, na ktorú sa odvoláva Rada, treba uviesť, že žalobkyňa predložila svoje výhrady dostatočne jasne na to, aby Rada mohla porozumieť výčitkám voči napadnutému nariadeniu, ako aj ich dôležitosti pri výpočte dumpingového rozpätia a ujmy, a Všeobecný súd mohol posúdiť dôvodnosť sporných tvrdení. Okrem toho odkaz na prílohy, ako to bolo v tomto prípade, mal za cieľ preukázať dôvodnosť tvrdení predložených v žalobe, čo je základnou úlohou príloh.

172    Ak dotknutý výrobok obsahuje široký sortiment tovarov, ktorých vlastnosti a cena sú značne odlišné, môže sa ukázať nevyhnutné zaradiť ich do viac‑menej rovnorodých kategórií. Cieľom tejto operácie je, ako tvrdia účastníci konania, vykonať spravodlivé porovnanie medzi podobnými výrobkami a predísť tak nesprávnemu výpočtu dumpingového rozpätia a ujmy z dôvodu porovnaní nevhodných prvkov.

173    V tomto prípade Komisia vyzvala subjekty z Číny, Brazílie a Spoločenstva, aby predložili kontrolné čísla svojich výrobkov podľa ich vlastností uvedených v tabuľke:

Opis oblastí

Význam

Kategória obuvi

Zvoľte kategóriu obuvi. Vyberte z:

– vychádzková obuv

A

– sandále

B

– šľapky

C

– dreváky

D

– ostatné: domáca obuv, mokasíny, plátená obuv atď.

E

Druh spotrebiteľa

Zvoľte druh spotrebiteľa. Vyberte z:

– muži

A

– ženy

B

– unisex

C

– deti

D

Druh obuvi

Zvoľte druh výrobku. Vyberte z:

– pod členok

A

– nad členok, ale nezakrýva lýtko

B

– nad členok a zakrýva lýtko

C

Materiál vonkajšej vrstvy

Zvoľte materiál vonkajšej vrstvy. Vyberte z:

– koža alebo kombinácia kože s inými materiálmi

1

– guma, krep alebo korok

2

– PU (polyuretán) – PVC (polyvinylchlorid)

3

– drevo

4

– iné

5

Podšívka obuvi

Zvoľte, či má obuv podšívku. Vyberte z:

– s podšívkou

1

– bez podšívky

2

174    Vychádzkovej obuvi unisex, ktorá je pod členok, má vonkajšiu vrstvu z gumy a má podšívku, sa prizná kontrolné číslo výrobku ACA21.

175    Čo sa týka určenia dumpingového rozpätia, z tabuľky pripojenej ku konečnému informačnému dokumentu nachádzajúceho sa na strane 303 spisu vyplýva, že Komisia vypočítala normálnu hodnotu pre každé kontrolné číslo výrobku na základe údajov získaných v Brazílii. Navyše z tabuľky uvedenej na strane 302 spisu vyplýva, že Komisia porovnala pri každom kontrolnom čísle výrobku príslušnú normálnu hodnotu s vývoznou cenou a vypočítala dumpingové rozpätie vo výške 28,95 %.

176    Pokiaľ ide o výpočet ujmy spôsobenej vývozom z Číny, z tabuľky uvedenej na strane 299 spisu vyplýva, že Komisia vypočítala priemernú cenu na pár obuvi zaradenej do každého kontrolného čísla výrobku, aby mohla porovnať referenčné ceny, ktoré by dosiahlo výrobné odvetvie Spoločenstva, ak by dosiahlo zisk vo výške 6 % (pozri odôvodnenie č. 292 napadnutého nariadenia). Kladný výsledok rozdielu týchto dvoch cien predstavuje predaj pod referenčnú cenu, a teda ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Spoločenstva, ktorá bola vypočítaná vo výške 23 % (pozri bod 56 vyššie).

177    V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že kritériá použité na vytvorenie dotknutých kategórií boli natoľko neurčité, že v dôsledku toho boli zaradenie pod jedno kontrolné číslo výrobkov rôzne druhy obuvi, čo sa týka jej vlastností, a teda aj ceny. Toto údajne skreslilo tak výpočet dumpingového rozpätia, ako aj ujmy. Žalobkyňa s cieľom preukázať tieto tvrdenia predložila tabuľku, podľa ktorej sa viaceré kontrolné čísla výrobku vzťahovali na obuv s rozdielnou cenou do takej miery, že príslušné výrobky ani nie sú porovnateľné. Tieto údaje pochádzajú od piatich čínskych subjektov, z ktorých traja boli súčasťou vzorky. Napríklad kontrolné číslo výrobku AAB21 zahŕňalo podľa informácií poskytnutých výrobcom č. 4, obuv s cenou ex works 26,30 amerických dolárov (USD), ako aj obuv s cenou ex works 112,09 USD.

178    V tejto súvislosti treba uviesť, že kontrolné čísla výrobkov sa stanovia podľa vlastností príslušných pre každú podkategóriu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje definícia dotknutého výrobku, a nie podľa ceny každého z týchto výrobkov. Takže skutočnosť, že pod jedno kontrolné číslo výrobku sú zaradené výrobky, ktoré patria do širokého cenového rozpätia, sama osebe nepreukazuje, že kritériá zvolené na vykonanie tohto systému nie sú relevantné.

179    Ako Rada zdôraznila, žalobkyňa nevysvetlila, aké boli fyzické rozdiely medzi obuvou, ktorá sa predávala za vysokú cenu a za nízku cenu, ani ako by sa tieto rozdiely mohli zohľadniť v inom systéme. Navyše, ako Rada uviedla v bode 143 napadnutého nariadenia, cenové rozdiely môže skutočne spôsobovať veľký počet faktorov, ako napríklad módne trendy a psychológia trhu, ktoré nevyhnutne nespochybňujú porovnateľnosť výrobkov v rámci toho istého kontrolného čísla výrobku. Žalobkyňa teda nepreukázala, že by systém založený na piatich vlastnostiach, ktorý Komisia zostavila, bol zjavne nevhodný.

180    Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne založené na tom, že prvok „E“ (ostatné) v kategórii obuvi sa vzťahuje na „elegantnú obuv“ a zároveň na „mokasíny“ (pozri bod 164 vyššie), treba uviesť, ako tvrdí Rada, že tento prvok je spojený len s jedným z piatich kritérií použitých v systéme kontrolných čísel výrobku a že žalobkyňa nepreukázala, že tieto rozdiely by boli natoľko významné, že by odôvodnili vytvorenie iných kategórií obuvi, aby bolo zabezpečené spravodlivé porovnanie.

181    Napokon, čo sa týka výhrad založených na nedostatku odôvodnenia (pozri bod 167 vyššie), treba uviesť, že pokiaľ neexistuje dôkaz o tom, že cenové rozdiely boli založené na fyzických rozdieloch, ktoré systém kontrolných čísel výrobku dostatočne nezohľadnil, inštitúcie neboli povinné detailnejšie vysvetliť možné príčiny týchto rozdielov.

182    Z toho vyplýva, že je potrebné zamietnuť šiesty žalobný dôvod, ako aj žalobu v celom rozsahu.

 O trovách

183    Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Rady.

184    Podľa článku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku Komisia, CEC a talianski výrobcovia znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Žaloba sa zamieta.

2.      Sun Sang Kong Yuen Shoes Factory (Hui Yang) Corp. Ltd znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Rady Európskej únie.

3.      Európska komisia, Európska konfederácia obuvníckeho priemyslu (CEC), BA.LA. di Lanciotti Vittorio & C. Sas a šestnásť ďalších vedľajších účastníkov konania, ktorých mená sú uvedené v prílohe, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Martins Ribeiro Papasavvas Dittrich

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 4. marca 2010.

Podpisy

Obsah

Právny rámec

Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté nariadenie

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 18 základného nariadenia

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 3 základného nariadenia

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 20 základného nariadenia, porušení práva na obhajobu a na nedostatku odôvodnenia

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O piatom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení a na zjavne nesprávnom posúdení ujmy utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O šiestom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 2 ods. 10 základného nariadenia a zjavne nesprávnom posúdení týkajúcom sa porovnania medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou.

Tvrdenia účastníkov konania

Posúdenie Všeobecným súdom

O trovách

Príloha

Calzaturificio Elisabet Srl, so sídlom v Monte Urane (Taliansko),

Calzaturificio Iacovelli di Iacovelli Giuseppe & C. Snc, so sídlom v Monte Urane,

Calzaturificio Leopamy Srl, so sídlom v Monte Urane,

Calzaturificio Lunella Srl, so sídlom v Monte Urane,

Calzaturificio Mia Shoe Snc di Gattafoni Carlo & C., so sídlom v Monte Urane,

Calzaturificio Primitempi di Monaldi Geri, so sídlom v Monte Urane,

Calzaturificio R. G. di Rossi & Galie Srl, so sídlom v Monte Urane,

Calz. S. G. di Seghetta Giampiero e Sergio Snc, so sídlom v Monte Urane,

Carim Srl, so sídlom v Monte Urane,

Florens Shoes SpA, so sídlom v Monte Urane,

Gattafoni Shoe Snc di Gattafoni Giampaolo & C., so sídlom v Monte Urane,

Grif Srl, so sídlom v Monte Urane,

Missouri Srl, so sídlom v Monte Urane,

New Swing Srl, so sídlom v Monte Urane,

Podosan Medical Shoes di Cirilli Michela, so sídlom v Monte Urane,

Viviane Sas, so sídlom v Monte Urane

* Jazyk konania: angličtina.

1 – Skryté dôverné údaje.