Language of document : ECLI:EU:F:2009:43

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (druhá komora)

z 30. apríla 2009

Vec F‑65/07

Laleh Aayhan a i.

proti

Európskemu parlamentu

„Verejná služba – Pomocní zamestnanci na zasadnutia Parlamentu – Prípustnosť – Konanie pred podaním žaloby – Článok 283 ES – Článok 78 PZOZ – Námietka nezákonnosti – Rovnosť zaobchádzania – Stabilita zamestnania – Smernica 1999/70 – Zmluvy na dobu určitú – Možnosť odvolávania sa“

Predmet: Žaloba podaná podľa článkov 236 ES a 152 AE, ktorou L. Aayhan a 79 ďalších bývalých pomocných zamestnancov na zasadnutia Parlamentu navrhujú najmä zrušenie rozhodnutia orgánu oprávneného na uzatvorenie pracovnej zmluvy z 20. apríla 2007, ktorým sa zamieta ich údajná „sťažnosť“ z 19. decembra 2006 smerujúca k tomu, aby sa všetky opätovne uzatvárané zmluvy na dobu určitú, ktoré boli uzatvorené medzi každým z nich a Parlamentom, považovali za jedinú zmluvu na dobu neurčitú na kratší pracovný čas, aby boli z tohto dôvodu dotknuté osoby prijaté naspäť do služieb Parlamentu a aby im bola priznaná náhrada za „príslušný“ nárok na platenú dovolenku, ktorý nadobudli za celú odpracovanú dobu

Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov – Pomocní zamestnanci – Podriadenie pomocných zamestnancov na zasadnutia Európskeho parlamentu článku 78 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov

(Článok 283 ES; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, články 3a, 3b a 78)

2.      Akty inštitúcií – Smernice – Priame uloženie povinností inštitúciám Spoločenstva v rámci ich vzťahov so zamestnancami – Vylúčenie – Možnosť odvolávania sa – Pôsobnosť

(Články 10 ES a 249 ES)

3.      Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70 – Uloženie povinností inštitúciám Spoločenstva v rámci ich vzťahov so zamestnancami

(Články 10 ES a 249 ES; služobný poriadok úradníkov, článok 1e ods. 2; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 10 prvý odsek a článok 80 ods. 4; nariadenie Rady č. 723/2004; smernica Rady 1999/70)

4.      Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70 – Opatrenia zamerané na predchádzanie zneužitiu pracovných zmlúv opätovne uzatváraných na dobu určitú – Objektívne dôvody odôvodňujúce obnovenie takých zmlúv

[Smernica Rady 1999/70, príloha doložka 5 bod 1 písm. a); podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 78]

1.      Článok 78 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev umožňuje odchýliť sa od režimu pomocných zamestnancov, ako je stanovený v hlave III týchto podmienok, keď dovoľuje Parlamentu až do 31. decembra 2006 obmedziť zamestnanie pomocných zamestnancov na obdobie trvania prác jeho zasadnutí. Režim pomocných zamestnancov totiž nemožno v zásade uplatniť na pracovné pomery uzatvorené na krátku dobu, ale ktoré sa pravidelne rok po roku opakujú. Situácia týchto pomocných zamestnancov na zasadnutia je upravená v hlave III, od ktorej je možné sa odchýliť len pokiaľ ide o podmienky prijímania a odmeňovania, ktoré sú stanovené v dohode medzi Parlamentom, Radou Európy a Zhromaždením Západoeurópskej únie o zamestnávaní týchto zamestnancov. To znamená, že ostatné ustanovenia hlavy III týkajúce sa najmä pracovných podmienok a sociálneho zabezpečenia sa uplatňujú naďalej bez ohľadu na osobitné interné pravidlá prijaté predsedníctvom alebo generálnym tajomníkom Parlamentu a určené na vykonanie alebo doplnenie pravidiel týchto podmienok.

Článok 78 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov teda nie je v rozpore s článkom 283 ES. Okolnosť, že normotvorca odkázal, pokiaľ ide o podmienky prijímania a odmeňovania pomocných zamestnancov na zasadnutia, na uvedenú dohodu, neznamená, že sa vzdal výkonu svojej právomoci, ktorá je mu priznaná článkom 283 ES, prijať služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov. Naopak práve pri výkone tejto právomoci Rada, ktorá zohľadnila spoločné záujmy a potreby troch európskych organizácií, čo sa týka riadneho priebehu zasadnutí ich rozhodovacích orgánov, rozhodla, že musí prispôsobiť podmienky prijímania a odmeňovania zamestnancov prijatých na zasadnutia Parlamentu podmienkam dohodnutým medzi tromi dotknutými inštitúciami alebo organizáciami, pod podmienkou rozpočtovej kontroly upravenej v článku 78 druhom odseku podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

Toto ustanovenie tiež nie je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, pretože situácia zamestnancov prijatých s cieľom uspokojiť príležitostné a vysoké personálne potreby, ktoré má Parlament len počas zasadnutí, nie je porovnateľná so situáciou zamestnancov prijatých na uspokojenie stálych každodenných potrieb, ktoré vyžadujú prítomnosť zamestnancov pozostávajúcich z úradníkov a prípadne dočasných alebo zmluvných zamestnancov v zmysle článkov 3a alebo 3b podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

(pozri body 85, 86, 97 – 100 a 103)

Odkaz:

Súdny dvor: 11. júla 1985, Maag/Komisia, 43/84, Zb. s. 2581, bod 19

2.      Smernice, ktoré sú určené členským štátom a nie inštitúciám Spoločenstva, nemožno považovať za normy, ktoré samy osebe ukladajú povinnosti inštitúciám v rámci ich vzťahov so zamestnancami. Táto úvaha nemôže však úplne vylúčiť možnosť odvolávať sa na smernicu vo vzťahoch medzi inštitúciami a ich úradníkmi alebo zamestnancami. Ustanovenia smernice totiž môžu v prvom rade nepriamo zaväzovať inštitúciu, ak vyjadrujú všeobecnú zásadu práva Spoločenstva, ktorú musí inštitúcia uplatniť ako takú. V druhom rade môže smernica tiež zaväzovať inštitúciu, ak táto inštitúcia v rámci svojej organizačnej autonómie a v medziach služobného poriadku hodlá vykonať osobitnú povinnosť vyjadrenú smernicou alebo prípadne, ak všeobecné opatrenie s internou pôsobnosťou samo výslovne odkazuje na opatrenia prijaté normotvorcom Spoločenstva na základe Zmlúv. V treťom rade inštitúcie v súlade s povinnosťou lojality, ktorou sú viazané na základe článku 10 druhého odseku ES, majú, keď konajú v postavení zamestnávateľa, zohľadniť právne predpisy prijaté na úrovni Spoločenstva.

(pozri body 111 – 113, 116, 118 a 119)

Odkaz:

Súdny dvor: 26. septembra 2000, Engelbrecht, C‑262/97, Zb. s. I‑7321, bod 38; 9. septembra 2003, Rinke, C‑25/02, Zb. s. I‑8349, bod 24

Súd prvého stupňa: 21. mája 2008, Belfass/Rada, T‑495/04, Zb. s. II‑781, bod 43

3.      Ustanovenia smernice 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, a ustanovenia tejto rámcovej dohody nemožno považovať za normy, ktoré samy osebe ukladajú povinnosti inštitúciám Spoločenstva v rámci ich vzťahov so zamestnancami. Tieto ustanovenia ani nepriamo nezaväzujú inštitúcie v podobe všeobecnej zásady práva Spoločenstva, pretože zo smernice a z rámcovej dohody vôbec nevyplýva, že stabilita zamestnania bola vytvorená ako záväzné právne pravidlo. Napokon, netýka sa ich ani odkaz článku 1e ods. 2 služobného poriadku, pokiaľ ide o príslušné zdravotné a bezpečnostné normy, ktoré musia spĺňať pracovné podmienky úradníkov, na minimálne požiadavky, uplatniteľné podľa opatrení schválených v oblastiach zdravia a bezpečnosti podľa Zmlúv, pretože cieľom smernice nie je zlepšovať pracovné prostredie zvýšením ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov v pravom zmysle slova, ale približovať vnútroštátnu právne predpisy a prax v oblasti pracovných podmienok týkajúcich sa dĺžky pracovnoprávnych vzťahov.

Inštitúcie v súlade s povinnosťou lojality, ktorou sú viazané na základe článku 10 druhého odseku ES, však majú, keď konajú v postavení zamestnávateľa, zohľadniť právne predpisy prijaté na úrovni Spoločenstva, ktoré stanovujú najmä minimálne požiadavky určené na zlepšenie životných a pracovných podmienok pracovníkov v členských štátoch pomocou približovania vnútroštátnych právnych predpisov a praxe, a najmä vôľu normotvorcu Spoločenstva urobiť zo stability zamestnania hlavný cieľ v oblasti pracovnoprávnych vzťahov v Európskej únii. Táto povinnosť je o to významnejšia, že správna reforma vykonaná nariadením č. 723/2004 zvýšila v európskej verejnej službe tendenciu uzatvárať zmluvy. Pokiaľ ide konkrétne o rámcovú dohodu, ktorá smeruje k približovaniu vnútroštátnych právnych predpisov a praxe stanovením minimálnych požiadaviek týkajúcich sa práce na dobu určitú, inštitúciám preto prináleží vykladať v čo najväčšom možnom rozsahu ustanovenia podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov s ohľadom na znenie a účel rámcovej dohody, aby dosiahli výsledok, ktorý táto dohoda sleduje.

Z toho vyplýva, že smernica 1999/70 nemôže sama osebe predstavovať základ pre námietku nezákonnosti ustanovenia nariadenia Rady, ktoré obsahuje služobný poriadok a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov a v prípade ktorého by sa ukázalo, že odporuje rámcovej dohode.

(pozri body 111, 114, 116, 117, 119, 120 a 122)

Odkaz:

Súdny dvor: Rinke, už citovaný, bod 24

Súd prvého stupňa: Belfass/Rada, už citovaný, bod 43

4.      Príležitostné a vysoké personálne potreby Európskeho parlamentu len počas trvania zasadnutí predstavujú „objektívne dôvody“ v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretej 18. marca 1999, ktorá sa nachádza v prílohe smernice 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, ktoré môžu odôvodniť využitie mechanizmu zmlúv pomocných zamestnancov opätovne uzatváraných na dobu určitú obnovovaných pri príležitosti konania každého parlamentného zasadnutia, tak ako sú stanovené v článku 78 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, do 1. januára 2007. Hoci tieto potreby boli predvídateľné, nárast činnosti nebol trvalý a stály.

(pozri body 134 a 135)

Odkaz:

Súdny dvor: 4. júla 2006, Adeneler a i., C‑212/04, Zb. s. I‑6057, bod 69