CURIA - Documents

Home > Search form > List of results > Documents

Start printing

Language of document : ECLI:EU:T:2004:203

T7604SKORDConversion2-30DEFPREDBEŽNÝ PREKLAD0Document13.0.1 21/04/2005 14:08:390Texte pour publication-ATO@TRA-DOC-SK-ORD_REF-T-0076-2004-200404177-05_00„“UZNESENIE PREDSEDU SÚDU PRVÉHO STUPŇA

z 2. júla 2004 (NaN)

„Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Nariadenie (ES) č. 2032/2003 – Biocídne prípravky – Prípustnosť návrhu“

Vo veci T‑76/04 R,

Bactria Industriehygiene-Service Verwaltungs GmbH & Co. KG, v zastúpení: C. Mereu a K. Van Maldegem, advokáti,

žalobca,

proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: X. Lewis a F. Simonetti, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na odklad výkonu článku 5 ods. 1 a 2 a príloh II a V nariadenia Komisie (ES) č. 2032/2003 zo 4. novembra 2003 o druhej fáze 10‑ročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych prípravkov na trh a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1896/2000 (Ú. v. EÚ L 307, s. 1),

PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇAEURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV

vydal toto

Uznesenie

Právny rámec

Dňa 16. februára 1998 prijali Európsky parlament a Rada smernicu 98/8/ES o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (Ú. v. ES L 123, s. 1). Účelom smernice je stanoviť pravidlá Spoločenstva na autorizáciu a uvádzanie biocídnych látok, ktorých využitie sa navrhuje, na trh.

Podľa článku 16 ods. 2 smernice 98/8 bol začatý pracovný program na preskúmanie všetkých aktívnych látok biocídnych výrobkov, ktoré už boli na trhu 14. mája 2000 (ďalej len „existujúce aktívne látky“). Zahrnutie existujúcich aktívnych látok do príloh I, IA a IB smernice je podmienkou autorizácie a uvádzania biocídnych výrobkov obsahujúcich uvedené látky na trh.

Prvá fáza uvedeného pracovného programu bola realizovaná nariadením Komisie (ES) č. 1896/2000 zo 7. septembra 2000 o prvej etape programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice 98/8 (Ú. v. ES L 228, s. 6). Ako je uvedené v odôvodnení 2 uvedeného nariadenia, „prvá etapa programu revízie je určená na to, aby umožnila Komisii identifikovať už existujúce účinné látky biocídnych výrobkov a určiť tie, u ktorých sa má vyhodnotiť možnosť ich zaradenia do prílohy I, prílohy IA alebo prílohy IB smernice [98/8]“.

Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1896/2000 každý výrobca existujúcej aktívnej látky uvedenej na trh, ktorá sa používa v biocídnych výrobkoch, má „odporučiť“ uvedenú aktívnu látku tým, že predloží Komisii informácie o tejto látke, ktoré sú uvedené v prílohe I nariadenia. Navyše, každý autor receptúry, teda výrobca alebo jeho zástupca v Spoločenstve, môže odporučiť existujúcu aktívnu látku.

Článok 4 nariadenia č. 1896/2000 stanovuje, že výrobcovia, autori receptúry a združenia, ktoré si želajú žiadať o zaradenie už existujúcej aktívnej látky v jednom alebo vo viacerých typoch výrobkov do prílohy I alebo do prílohy IA smernice 98/8, majú ohlásiť uvedenú aktívnu látku Komisii. Lehota určená na ohlásenie existujúcich aktívnych látok skončila 28. marca 2002. Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1687/2002 z 25. septembra 2002 o dodatočnej lehote na oznamovanie určitých účinných látok existujúcich na trhu pre biocídne využitie, ktorá je uvedená v článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1896/2000 (Ú. v. ES L 258, s. 15), bola uvedená lehota pre určité aktívne látky predĺžená do 31. januára 2003.

Podľa článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1896/2000 po ohlásení uvedenom v predchádzajúcom odseku sa prijme nariadenie v súlade s postupom stanoveným v článku 28 smernice 98/8, obsahujúce okrem iného vyčerpávajúci zoznam existujúcich aktívnych látok, na ktoré Komisia prijala najmenej jedno ohlásenie.

Nariadenie Komisie (ES) č. 2032/2003 zo 4. novembra 2003 o druhej fáze 10‑ročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice 98/8, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1896/2000 (Ú. v. EÚ L 307, s. 1), zavádza pojem „účastník“, ktorý je v článku 2 definovaný ako:

„... výrobca, autor receptúry alebo združenie, ktoré predložilo oznámenie, ktoré prijala Komisia v súlade s článkom 4 ods. 2 nariadenia... č. 1896/2000…“.

Článok 3 nariadenia č. 2032/2003 sa týka „identifikovan[ých] a oznámen[ých] existujúc[ich] aktívn[ych] lát[ok]“ počas prvej fázy. V odseku 2 stanovuje:

„Príloha II obsahuje úplný zoznam existujúcich aktívnych látok:

(a): vzhľadom na ktoré Komisia prijala najmenej jedno oznámenie v súlade s článkom 4 ods. 2 nariadenia... č. 1896/2000;

…

V tomto zozname je (sú) pre každú oznámenú existujúcu aktívnu látku, ktorá je doňho zaradená, presne určený(-é) typ(-y) prípravku(-ov), vzhľadom na ktorý(-é) bolo prijaté oznámenie...“

Článok 5 nariadenia č. 2032/2003, ktorý obsahuje ustanovenia o posúdení oznámených existujúcich aktívnych látok, uvádza:

„1. Posúdenie aktívnej látky uvedenej v prílohe II vo vzťahu k určenému(-ým) typu(-om) prípravku(-ov) vykoná členský štát spravodajca určený na tento účel, na základe úplnej dokumentácie pre túto látku a tento typ prípravku za predpokladu, že:

a): táto dokumentácia spĺňa požiadavky stanovené v prílohe IV;

b): táto úplná dokumentácia je predložená v lehote určenej v prílohe V k tomuto nariadeniu pre príslušný typ prípravku, spolu so súhrnnou dokumentáciou uvedenou v článku 11 ods. 1 [písm.] b) smernice 98/8... a určenou v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

Bez toho, aby bol dotknutý článok [článok 8 – neoficiálny preklad] tohto nariadenia, sa aktívna látka uvedená v prílohe II posudzuje výhradne vo vzťahu k typu(-om) prípravku(-ov), vzhľadom na ktorý(-é) bolo prijaté oznámenie.

2. Členské štáty spravodajcovia, ktoré boli určené na posúdenie aktívnych látok uvedených v prílohe II, pokiaľ ide o typy prípravkov č. 8 a 14, sú uvedené v časti A prílohy V.

Členské štáty spravodajcovia, ktoré boli určené na posúdenie aktívnych látok uvedených v prílohe II, pokiaľ ide o typy prípravkov č. 16, 18, 19 a 21, sú uvedené v časti B prílohy V.

Členský štát, ktorý vyjadril záujem o niektorú existujúcu aktívnu látku podľa článku 5 ods. 3 nariadenia... č. 1896/2000, sa neurčí za členský štát spravodajcu, pokiaľ ide o túto látku.

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 tohto nariadenia, žiadateľ, ktorý nie je účastníkom, a ktorý chce v súlade s článkom 11 smernice 98/8... požiadať o zaradenie určitej existujúcej aktívnej látky, ktorá bola oznámená, alebo o ktorú určitý členský štát vyjadril záujem, vo vzťahu k určitému typu prípravku uvedenému v prílohe V k tomuto nariadeniu, do prílohy I, IA alebo IB smernice 98/8..., predloží v lehote určenej v prílohe V k tomuto nariadeniu úplnú dokumentáciu pre túto kombináciu látka/typ prípravku.

4. Súvisiace príslušné orgány sú uvedené v prílohe VI k 1. júlu 2003.“

Článok 6, ktorý stanovuje pravidlá na vypracovanie úplnej dokumentácie, stanovuje:

„1. Pri vypracovaní úplnej dokumentácie sa vykonajú všetky vhodné činnosti, aby sa, okrem iného, zabránilo duplicite testov vykonávaných na stavovcoch, a aby sa podľa možnosti vytvorila úplná spoločná dokumentácia.

2. Predtým, než účastník začne spracovávať úplnú dokumentáciu:

a): informuje členský štát spravodajcu o všetkých testoch, ktoré už vykonal na stavovcoch;

b): spojí sa s členským štátom spravodajcom a prekonzultuje prijateľnosť zdôvodnení pre nevykonanie určitých štúdií;

c): informuje členský štát spravodajcu o akomkoľvek pláne na vykonanie ďalších testov na stavovcoch na účely úplnej dokumentácie;

d): po prijatí informácie od členského štátu spravodajcu o tom, že iný účastník oznámil plány na realizáciu rovnakých testov, vykoná všetky vhodné činnosti potrebné na to, aby spolupracoval s týmto účastníkom pri výkone spoločných testov.

Porady, ktoré poskytne členský štát spravodajca v súlade s [bodom] b) prvého pododseku, nesmú predurčiť výsledok kontroly úplnosti podľa článku 9 ods. 1.

3. Členský štát spravodajca môže poskytnúť odkaz na akýkoľvek test vykonaný na stavovcoch, pokiaľ ide o niektorú aktívnu látku uvedenú v prílohe II k tomuto nariadeniu, okrem prípadov, ak sa s týmto odkazom zaobchádza ako s dôverným v súlade s článkom 19 smernice 98/8... Tento odkaz môže obsahovať názov príslušnej aktívnej látky, konečné výsledky testov a kontaktnú adresu vlastníka údajov.

4. Ak členský štát spravodajca vie o tom, že na posúdení konkrétnej aktívnej látky pracuje viac ako jeden účastník, primerane informuje týchto účastníkov.

5. Účastníci, ktorí pracujú na posúdení tej istej aktívnej látky pre ten (tie) istý(‑é) typ(-y) prípravku(-ov), vykonajú všetky vhodné činnosti, aby predložili úplnú spoločnú dokumentáciu, pričom plne zachovávajú pravidlá spoločenstva pre súťaž.

Ak sa za týchto okolností nepredloží spoločná dokumentácia, v každej jednotlivej dokumentácii sú uvedené podrobnosti o činnostiach, ktoré boli vykonané preto, aby bola zabezpečená spolupráca a dôvody, pre ktoré k spolupráci neprišlo.

…“

Článok 7 nazvaný „Predloženie úplnej dokumentácie“ stanovuje:

„Účastník predloží členskému štátu spravodajcovi najmenej jednu papierovú kópiu úplnej dokumentácie a jednu kópiu v elektronickej forme.

Účastník predloží... jednu papierovú kópiu súhrnnej dokumentácie...“

Článok 8 stanovuje pravidlá zapojenia, nahradenia alebo odstúpenia účastníkov. Stanovuje:

„1. Ak výrobca, autor receptúry alebo združenie na základe vzájomnej dohody zapojí účastníka do procesu predloženia úplnej dokumentácie alebo ho v tomto procese nahradí, všetky strany tejto dohody spoločne a primerane informujú Komisiu a členský štát spravodajcu, pričom pripoja akýkoľvek príslušný dokument o prístupe.

Komisia primerane informuje každého iného účastníka, ktorý pracuje na posúdení tej istej aktívnej látky vo vzťahu k tomu (tým) istému(-ým) typu(‑om) prípravku(‑ov).

…

3. Ak vznikne situácia, v ktorej, pokiaľ ide o konkrétnu kombináciu existujúca aktívna látka/typ prípravku, odstúpili všetci účastníci, Komisia informuje členské štáty. Tieto informácie sa uverejnia aj pomocou elektronických prostriedkov.

4. Výrobca, autor receptúry, združenie alebo iná osoba, ktorá chce prevziať úlohu účastníka, pokiaľ ide o kombináciu existujúca aktívna látka/typ prípravku, do troch mesiacov od uverejnenia informácií uvedených v odseku 3 primerane informuje Komisiu.

Členský štát môže v lehote uvedenej v prvom pododseku Komisii vyjadriť záujem aj o zaradenie kombinácie existujúca aktívna látka/typ prípravku do prílohy I, IA alebo IB smernice 98/8..., ak existujú spôsoby používania, ktoré tento členský štát považuje za podstatné, najmä na ochranu ľudského zdravia, zdravia zvierat alebo životného prostredia. Po vyjadrení takéhoto záujmu sa tento členský štát považuje za členský štát, ktorý prevzal úlohu účastníka.

V prípadoch predpokladaných v prvom a druhom pododseku je možné predĺžiť podľa potreby príslušnú lehotu určenú v prílohe V a určiť iný členský štát spravodajcu.

5. Ak Komisia nedostane žiadnu odpoveď podľa odseku 4, prijme rozhodnutie o nezaradení danej existujúcej aktívnej látky do prílohy I, IA alebo IB smernice 98/8... v rámci programu posudzovania pre príslušný(-é) typ(-y) produktu(-ov).“

Skutkový stav a konanie

Žalobca vyrába a predáva aktívnu látku kyselinu peroxyoctovú a biocídne výrobky obsahujúce uvedenú aktívnu látku.

Ohlásenie kyseliny peroxyoctovej bolo Komisii predložené v súlade s nariadením č. 1896/2000 skupinou nazývanou „Cefic Peracetic Acid Registration (PAR) Group“, ktorá pozostáva z 12 podnikov vrátane žalobcu.

Z príloh II a V nariadenia č. 2032/2003 vyplýva, že kyselina peroxyoctová patrí do časti C prílohy V do typov prípravkov 01 (biocídne výrobky osobnej hygieny človeka), 02 (dezinfekčné prostriedky pre súkromnú oblasť a oblasť zdravia verejnosti a iné biocídne výrobky), 03 (biocídne výrobky veterinárnej hygieny), 04 (dezinfekčné prostriedky pre plochy, kde dochádza ku kontaktu s potravou a krmivom pre zvieratá), 05 (prostriedky na dezinfekciu pitnej vody) a 06 (konzervačné prostriedky používané vo vnútri kontajnerov). Opäť podľa týchto príloh musí príslušný orgán členského štátu spravodajcu dostať úplnú dokumentáciu na tieto typy výrobkov nie skôr ako 1. februára 2007 a nie neskôr ako 31. júla 2007.

Navyše, kyselina peroxyoctová patrí do časti D prílohy V nariadenia č. 2032/2003 do typu výrobkov 11 (ochranné prostriedky kvapalín používaných v chladiacich a výrobných systémoch) a typ výrobkov 12 (prostriedky proti hlienu). Čo sa týka uvedených výrobkov, príslušný orgán členského štátu spravodajcu musí dostať úplnú dokumentáciu nie skôr ako 1. mája 2008 a nie neskôr ako 31. októbra 2008.

Žalobca podal do kancelárie Súdu prvého stupňa 17. februára 2004 žalobu na základe štvrtého odseku článku 230 ES, ktorou sa domáha zrušenia článku 3, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3, článku 10 ods. 2 druhého pododseku, článku 11 ods. 3, článku 13, článku 14 ods. 2 a prílohy II nariadenia č. 2032/2003.

Osobitným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 12. marca 2004 navrhol žalobca po prvé, odklad výkonu článku 5 ods. 1 a ods. 2 a príloh II a V nariadenia č. 2032/2003 a po druhé, prijatie „akýchkoľvek iných predbežných opatrení, ktoré bude považovať [sudca prejednávajúci návrh na nariadenie predbežných opatrení] za primerané“.

Komisia svoje písomné pripomienky k návrhu na nariadenie predbežných opatrení predložila 29. marca 2004.

Pojednávanie pred sudcom prejednávajúcim návrh na nariadenie predbežných opatrení sa konalo 14. mája 2004.

Právny stav

Podľa ustanovení článkov 242 ES a 243 ES v spojení s článkom 225 ods. 1 ES môže Súd prvého stupňa, ak usúdi, že to vyžadujú okolnosti, nariadiť odklad uplatňovania napadnutého aktu alebo nariadiť akékoľvek potrebné predbežné opatrenia.

Článok 104 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa stanovuje, že návrh na nariadenie predbežných opatrení musí uvádzať okolnosti preukazujúce naliehavosť a skutkové a právne dôvody, ktoré na prvý pohľad (fumus boni iuris) odôvodňujú nariadenie navrhovaných predbežných opatrení. Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne, teda návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, ak chýba akákoľvek z nich [uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 14. októbra 1996, SCK a FNK/Komisia, C‑268/96 P(R), Zb. s. I‑4971, bod 30].

O prípustnosti žaloby vo veci samej

Podľa ustálenej judikatúry sa otázka prípustnosti žaloby vo veci samej v zásade nemá posudzovať v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia, aby sa neprejudikovalo rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa však namieta zjavná neprípustnosť žaloby vo veci samej, na ktorú sa vzťahuje návrh na nariadenie predbežného opatrenia, môže byť nevyhnutným skúmať, či existujú určité dôvody umožňujúce na prvý pohľad konštatovať, že žaloba vo veci samej je prípustná (uznesenie predsedu Súdneho dvora z 27. januára 1988, Distrivet/Rada, 376/87 R, Zb. s. 209, bod 21, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 11. apríla 2003, Solvay Pharmaceuticals/Rada, T‑392/02 R, Zb. s. II‑1825, bod 53).

V tejto veci je sudca prejednávajúci návrh na nariadenie predbežných opatrení názoru, že je potrebné určiť, či je žaloba o neplatnosť podaná žalobcom zjavne neprípustná.

Komisia tvrdí, že žaloba vo veci samej je neprípustná. Zastáva názor, že postavenie žalobcu voči nariadeniu č. 2032/2003 je rovnaké ako jeho postavenie voči nariadeniu č. 1896/2000. Sudca Spoločenstva vyhlásil žalobu podanú na posledné uvedené nariadenie žalobcom za neprípustnú (uznesenie Súdu prvého stupňa z 29. apríla 2002, Bactria/Komisia, T‑339/00, Zb. s. II‑2287, čo bolo potvrdené v odvolacom konaní uznesením Súdneho dvora z 12. decembra 2003, Bactria/Komisia, C‑258/02 P, zatiaľ neuverejnené v Zbierke). Podľa Komisie sa nariadenie č. 2032/2003 má v zásade uplatňovať na neurčitý počet podnikateľov a nie na uzavretú kategóriu zahŕňajúcu iba tých, ktorí sú účastníkmi v deň prijatia nariadenia. Komisia pripomína, že podľa článku 8 ods. 1 nariadenia č. 2032/2003, výrobca, autor receptúry alebo združenie, ktoré ešte nie je účastníkom, sa k účastníkovi môže pripojiť pri predkladaní úplnej dokumentácie. Obdobne podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 2032/2003 výrobca, autor receptúry alebo združenie môže prevziať úlohu účastníka za podmienok stanovených v uvedenom ustanovení. Napokon, článok 5 ods. 3 nariadenia č. 2032/2003 umožňuje žiadateľovi, ktorý nie je účastníkom, požiadať o zahrnutie existujúcej aktívnej látky do prílohy I, IA alebo IB nariadenia 98/8. Taký žiadateľ podlieha určitým ustanoveniam nariadenia č. 2032/2003, ako sú lehota stanovená v prílohe V, v súlade s článkom 5 ods. 3.

Žalobca tvrdí, že jeho žaloba o neplatnosť je prípustná.

V tomto ohľade treba mať na zreteli, že štvrtý odsek článku 230 ES dáva osobám právo napadnúť rozhodnutie, ktoré, hoci v podobe nariadenia, sa ich priamo a osobne týka. Cieľom uvedeného ustanovenia je najmä zabrániť tomu, aby inštitúcie Spoločenstva mohli iba tým, že si zvolia formu nariadenia, zabrániť osobe v tom, aby podala žalobu proti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo a osobne týka, a teda ujasniť, že povahu opatrenia nemožno zmeniť zvolenou formou (pozri najmä rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 1980, Calpak a Società Emiliana Lavorazione Frutta/Komisia, 789/79 a 790/79, Zb. s. 1949, bod 7; rozsudky Súdu prvého stupňa zo 7. novembra 1996, Roquette Frères/Rada, T‑298/94, Zb. s. II‑1531, bod 35; z 11. septembra 2002, Pfizer Animal Health/Rada, T‑13/99, Zb. s. II‑3305, bod 81, a Alpharma/Rada, T‑70/99, Zb. s. II‑3495, bod 73).

Vo svojom uznesení z 29. apríla 2002, Bactria/Komisia, už citované (potvrdenom v odvolacom konaní uznesením z 12. decembra 2003, Bactria/Komisia, už citované), Súd prvého stupňa vyhlásil za neprípustnú žalobu podanú žalobcom proti nariadeniu č. 1896/2000, vysloviac okrem iného, že uvedené nariadenie bolo možné v súlade s jeho podmienkami v zásade uplatniť na neurčitý počet hospodárskych subjektov so záujmom na identifikácii a ohlásení existujúcich aktívnych látok a biocídnych výrobkov obsahujúcich uvedené látky.

V skutočnosti nariadenie č. 2032/2003 ukladá súbor povinností, najmä v článkoch 6 a 7, týkajúcich sa prípravy a predloženia úplnej dokumentácie výrobcom, autorom receptúr alebo združeniam, ktoré predložili pred 28. marcom 2002, resp. 31. januárom 2003, ohlásenie, ktoré bolo Komisiou prijaté podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1896/2000.

Teda na rozdiel od veci, v rámci ktorej bolo vydané už citované uznesenie z 29. apríla 2002, Bactria/Komisia, v tejto veci sa nariadenie č. 2032/2003 vzťahuje na jasne definovanú kategóriu hospodárskych subjektov, ktoré sú podľa článku 2 nariadenia označené ako „účastníci“. Navyše, ako žalobca poznamenal vo svojom návrhu na nariadenie predbežných opatrení, nariadenie č. 2032/2003 umožňuje identifikáciu uvedených účastníkov, pretože poznámka pod čiarou k prílohe II nariadenia uvádza, že „kontaktné údaje účastníkov sú uvedené na http://ecbrjc.it/biocides“ [neoficiálny preklad].

Vo svojich písomných pripomienkach Komisia cituje článok 8 ods. 1 a ods. 4 a článok 5 ods. 3 nariadenia č. 2032/2003, aby dokázala, že nariadenie sa vzťahuje na „otvorený“ okruh hospodárskych subjektov.

Článok 8 ods. 1 umožňuje autorovi receptúry alebo združeniu, ktoré ešte nie je účastníkom, pripojiť sa k účastníkovi alebo účastníka nahradiť pri predkladaní úplnej dokumentácie „vzájomnou dohodou“ strán.

Článok 8 ods. 4 nariadenia č. 2032/2003 stanovuje, že pokiaľ ide o kombináciu existujúcej aktívnej látky/typu prípravku, výrobca, autor receptúry alebo združenie môže prevziať úlohu účastníka, ak odstúpili všetci účastníci.

Tvrdenie Komisie, že podľa článku 8 ods. 1 a 4 nariadenia č. 2032/2003 môžu byť počet a identita účastníkov zvyčajne zmenené, je preto správne.

Ako však vysvetlil žalobca na pojednávaní, z uvedených ustanovení je tiež zjavné, že akákoľvek zmena v počte a identite účastníkov záleží celkom na nimi prijatých rozhodnutiach a že musia najskôr buď súhlasiť s pripojením nových podnikov, alebo s nahradením novými podnikmi, alebo sa rozhodnúť úplne odstúpiť od programu posudzovania. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, že množstvo a identita podnikateľov ovplyvnených nariadením č. 2032/2003 sa môžu považovať za dostatočne identifikovateľné v čase prijatia uvedeného nariadenia na to, aby žalobcovi priznali postavenie osoby osobne dotknutej nariadením.

Podľa článku 5 ods. 3 nariadenia č. 2032/2003 môže hospodársky subjekt, ktorý nie je účastníkom, požiadať o zahrnutie existujúcej aktívnej látky, ktorá už bola ohlásená, do prílohy I, IA alebo IB smernice 98/8, v takom prípade musí predložiť úplnú dokumentáciu v lehote určenej v prílohe V nariadenia. Nič však nenasvedčuje tomu, že v takom prípade predmetný hospodársky subjekt získava postavenie „účastníka“ podľa nariadenia č. 2032/2003 ani že podlieha rovnakým povinnostiam ako účastníci. Hoci je pravdou, že taký subjekt musí dodržiavať rovnaké lehoty na predloženie úplnej dokumentácie, nariadenie č. 2032/2003 ukladá iba účastníkom súbor povinností vzťahujúci sa okrem iného na prípravu úplnej dokumentácie (pozri článok 6 nariadenia č. 2032/2003). Zdá sa, že Komisia tiež zdieľa uvedený názor, pretože vo svojich písomných pripomienkach poukazuje na to, že žalobca podlieha „aspoň určitým ustanoveniam nariadenia, napríklad lehote uvedenej v prílohe V, ako je stanovená v článku 5 ods. 3“.

Navyše žalobca predložil súbor argumentov, aby preukázal, že sa ho osobne týka nariadenie č. 2032/2003 bez toho, aby tieto argumenty Komisia napadla. Žalobca najmä poukazuje na to, že sa podieľal na prijatí nariadenia č. 2032/2003, pretože príprava a predloženie jeho údajov v dokumentácii na ohlásenie pre kyselinu peroxyoctovú bola nevyhnutným predpokladom na začatie programu posudzovania podľa nariadenia č. 1896/2000. Uvedené opatrenia potom umožnili Komisii identifikovať aktívne látky a typy prípravkov zahrnuté do programu posudzovania podľa nariadenia č. 2032/2003, ktoré sú zahrnuté do prílohy II nariadenia. Navyše žalobca požíva osobitnú ochranu údajov predložených v jeho ohlásení a úplnej dokumentácii pre každú z jeho ohlásených kombinácií aktívnych látok/typov prípravkov, udelenú podľa článku 12 smernice 98/8, ktorú musia členské štáty rešpektovať (už citovaný rozsudok Alpharma/Rada). Žalobca tiež poukázal na to, že odvodzuje určité procesné záruky zo smernice 98/8, z nariadenia č. 1896/2000 a nariadenia č. 2032/2003, ktoré ho individualizujú na účely konania o veci samej (už citovaný rozsudok Alpharma/Rada). Navyše žalobca sa odlišuje od všetkých ostatných hospodárskych subjektov v tom, že je majiteľom predtým existujúcich výlučných práv duševného vlastníctva, ktoré sú nepriaznivo ovplyvnené nariadením č. 2032/2003 (rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 1994, Codorniu/Rada, C‑309/89, Zb. s. I‑1853). Napokon, podľa žalobcu, Komisia bola povinná vziať do úvahy záujmy všetkých „účastníkov“, pretože ich identita a právne postavenie jej boli známe a prijaté ohlásenia boli jediným dôvodom na prijatie nariadenia č. 2032/2003 (rozsudok Súdu prvého stupňa zo 14. septembra 1995, Antillean Rice Mills a i./Komisia, T‑480/93 a T‑483/93, Zb. s. II‑2305).

Navyše Komisia nepopiera, že žalobca je priamo dotknutý nariadením č. 2032/2003, pretože nariadenie priamo odkazuje na aktívnu látku, ktorú žalobca vyrába a vo vzťahu ku ktorej vyžaduje uvedené nariadenie dodržiavanie určitých formalít.

Vo svetle predchádzajúcich pripomienok nemožno vylúčiť, že žalobca je priamo a osobne dotknutý nariadením č. 2032/2003, a preto jeho žaloba o neplatnosť podľa štvrtého odseku článku 230 ES je prípustná.

O prípustnosti návrhu na nariadenie predbežných opatrení

Komisia tvrdí, že návrh na nariadenie predbežných opatrení je neprípustný, pretože ustanovenia napádané v konaní o veci samej a ustanovenia, ktorých odklad výkonu sa navrhuje, nie sú tie isté. Uvedený rozdiel predstavuje porušenie základnej procesnej požiadavky stanovenej článkom 104 ods. 1 rokovacieho poriadku. Podľa Komisie, hoci Súdny dvor Spoločenstva nie vždy prísne uplatňoval pravidlo požadujúce, aby boli predmet žaloby o neplatnosť a predmet návrhu na odklad výkonu presne rovnakými opatreniami, faktom zostáva, že odklad výkonu opatrenia, ktoré nie je predmetom žaloby o neplatnosť, musí zostať výnimkou.

Na pojednávaní žalobca uviedol, že jeho návrh na nariadenie predbežných opatrení je prípustný.

Treba mať na pamäti, že prvý pododsek článku 104 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, že návrh na odklad výkonu aktu prijatého inštitúciou podľa článku 242 ES je prípustný len vtedy, ak navrhovateľ napadol tento akt žalobou na Súde prvého stupňa.

Z druhého pododseku článku 104 ods. 1 rokovacieho poriadku vyplýva, že návrh na nariadenie iných predbežných opatrení podľa článku 243 ES je prípustný len vtedy, ak existuje dostatočne úzka spojitosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a predmetom žaloby vo veci samej. Pravidlo stanovené v prvom pododseku článku 104 ods. 1 sa tiež uplatňuje vo vzťahu k návrhu na nariadenie predbežných opatrení, keď takýto návrh v zásade navrhuje rovnaký výsledok ako návrh na odklad výkonu, ibaže existujú výnimočné okolnosti (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 22. novembra 1995, Atlantic Container Line a i./Komisia, T‑395/94 R II, Zb. s. II‑2893, bod 39).

V uvedenej súvislosti treba ujasniť, že účelom konania o nariadení predbežného opatrenia je zabezpečiť plnú účinnosť konečného budúceho rozhodnutia vo veci samej, aby sa zabezpečilo, že neexistuje žiadna medzera v právnej ochrane poskytovanej sudcom Spoločenstva (pozri v tomto zmysle uznesenia predsedu Súdneho dvora z 3. mája 1996, Nemecko/Komisia, C‑399/95 R, Zb. s. I‑2441, bod 46; z 29. januára 1997, Antonissen/Rada a Komisia, C‑393/96 P(R), Zb. s. I‑441, bod 36; z 25. marca 1999,Willeme/Komisia, C‑65/99 P(R), Zb. s. I‑1857, bod 62, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 7. mája 2002, Aden a i./Rada a Komisia, T‑306/01 R, Zb. s. II‑2387, bod 45).

Treba konštatovať, že v tejto veci navrhuje žaloba vo veci samej zrušenie článku 3, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3, článku 10 ods. 2 druhého pododseku, článku 11 ods. 3, článku 13, článku 14 ods. 2 a prílohy II nariadenia č. 2032/2003.

Na druhej strane podľa úvodu a návrhov obsiahnutých v návrhu na nariadenie predbežných opatrení navrhuje žalobca odklad výkonu článku 5 ods. 1 a 2 a príloh II a V nariadenia č. 2032/2003. Je pravdou, že bod 62 návrhu na nariadenie predbežných opatrení stanovuje, že „na týchto základoch žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa ihneď odložil uplatňovanie článku 5 ods. 2 a 3 a príloh II a V nariadenia [č. 2032/2003], ktoré ukladajú lehoty na predloženie úplnej dokumentácie ohľadom kyseliny peroxyoctovej pre typy výrobkov 1 až 6“. Z vysvetlení a právnych argumentov prednesených žalobcom v jeho návrhu a na pojednávaní je však jasné, že v uvedenom prípade je odkaz na článok 5 ods. 2 a 3 nariadenia č. 2032/2003 chybou v písaní a treba ho chápať ako odkaz na článok 5 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia.

Z toho vyplýva, že jediným ustanovením, ktoré je v žalobe vo veci samej napádané a ktorého odklad výkonu sa navrhuje, je príloha II nariadenia č. 2032/2003.

V súlade s prvým pododsekom článku 104 ods. 1 rokovacieho poriadku musí byť návrh vyhlásený za neprípustný v rozsahu, v akom navrhuje odklad výkonu článku 5 ods. 1 a 2 a prílohy V nariadenia č. 2032/2003.

Je pravdou, že vo svojom návrhu na nariadenie predbežných opatrení žalobca, citujúc článok 243 ES, tiež navrhuje „akékoľvek iné predbežné opatrenia, ktoré bude považovať [sudca prejednávajúci návrh na nariadenie predbežných opatrení] za primerané na ochranu postavenia žalobcov až do úplného vyriešenia sporu v konaní [vo veci samej]“.

Žalobca však neposkytuje žiadne vysvetlenie, ktoré by vnieslo svetlo do tejto časti jeho návrhu, ktorý je svojou povahou neurčitý a nepresný. Bez ďalších podrobností týkajúcich sa jeho predmetu nespĺňa takýto návrh náležitosti stanovené v článku 44 ods. 1 písm. d) rokovacieho poriadku, na ktoré odkazuje článok 104 ods. 3 uvedeného poriadku, a je teda neprípustný (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 12. februára 1996 Lehrfreund/Rada a Komisia, T‑228/95 R, Zb. s. II‑111, bod 58).

Na pozadí uvedeného sa musí táto analýza obmedziť na otázku, či je opodstatnené uznesenie odkladajúce výkon prílohy II nariadenia č. 2032/2003.

Treba v tejto súvislosti poukázať na to, že na nariadenie predbežných opatrení musí navrhovateľ odôvodniť záujem na nariadení navrhovaných opatrení (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu prvej komory Súdneho dvora z 19. mája 1989, Caturla‑Poch/Parlament, C‑107/89 R, Zb. s. 1357, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 17. decembra 1996, Moccia Irme/Komisia, T‑164/96 R, Zb. s. II‑2261, bod 26). Teda návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý, keby nemohol mať za následok zmenu postavenia žalobcu, a preto by nemohol žalobcovi priniesť žiaden praktický úžitok [pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu druhej komory Súdneho dvora z 31. júla 1989, S./Komisia, C‑206/89 R, Zb. s. 2841, bod 14; uznesenie predsedu Súdneho dvora z 30. apríla 1997, Moccia Irme/Komisia, C‑89/97 P(R), Zb. s. I‑2327, bod 45, a uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa zo 16. januára 2004, Arizona Chemical a i./Komisia, T‑369/03 R, zatiaľ neuverejnené v Zbierke, bod 62].

V tejto veci je z článku 3 ods. 2 nariadenia č. 2032/2003 jasné, že príloha II, ktorá je nazvaná „Existujúce aktívne látky a typy produktov zaradené do programu posudzovania“, obsahuje zoznam existujúcich aktívnych látok a typov prípravkov, vo vzťahu ku ktorým bolo Komisiou prijaté aspoň jedno ohlásenie podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1896/2000 alebo vo vzťahu ku ktorým členský štát prejavil záujem podľa článku 5 ods. 3 uvedeného nariadenia.

Čo sa týka aktívnej látky kyseliny peroxyoctovej, príloha II uvádza jej „ES“ číslo, jej „CAS“ číslo a stanovuje, že bola ohlásená vo vzťahu k typom prípravkov 1, 2, 3, 4, 5, 6, 11 a 12.

Príloha II teda predstavuje iba konštatovanie faktov, sama osebe neukladá žalobcovi žiadnu povinnosť. Treba tiež poznamenať, že na pojednávaní neposkytol žalobca žiadne vysvetlenie, aby dokázal, že odklad výkonu prílohy II by bol spôsobilý zmeniť jeho postavenie. Teda neexistuje nič, čo by naznačovalo, že odklad výkonu uvedenej prílohy by bol žalobcovi nejako užitočný.

Keďže žalobca nepreukázal žiaden záujem na získaní odkladu výkonu prílohy II nariadenia č. 2032/2003, návrh na odklad výkonu uvedenej prílohy predbežným opatrením musí byť zamietnutý.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tento návrh na nariadenie predbežných opatrení musí byť zamietnutý bez toho, aby bolo potrebné zvažovať, či sú splnené ostatné podmienky na získanie odkladu výkonu a iných navrhovaných predbežných opatrení.

Z týchto dôvodov

PREDSEDA SÚDU PRVÉHO STUPŇA

nariadil:

1.
Návrh na nariadenie predbežných opatrení sa zamieta.

2.
O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej.

V Luxemburgu 2. júla 2004

Tajomník Predseda

H. Jung B. Vesterdorf

NaN –: Jazyk konania: španielčina.