Language of document : ECLI:EU:F:2011:194

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU (prvá komora)

z 15. decembra 2011

Vec F‑30/10

Philippe de Fays

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Článok 73 služobného poriadku – Odmietnutie uznať chorobu za chorobu z povolania“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu ESAE na základe jej článku 106a, ktorou P. de Fays navrhuje predovšetkým zrušenie rozhodnutia Komisie, ktorým sa odmietlo uznať chorobu, ktorou trpí, za chorobu z povolania

Rozhodnutie:      Žaloba sa zamieta. Žalobca je povinný nahradiť všetky trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Žaloba – Predmet – Rozhodnutie – Neprípustnosť

(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

2.      Úradníci – Žaloba – Žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí sťažnosti –Následok – Podanie návrhu týkajúceho sa napadnutého aktu na súd – Výnimka – Rozhodnutie, ktoré nemá potvrdzujúcu povahu

(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)

3.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekársky posudok – Voľná úvaha lekárskej komisie – Hranice

(Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 22 ods. 3 prvý pododsek)

4.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekársky posudok – Voľná úvaha lekárskej komisie – Súdne preskúmanie – Hranice – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah

(Služobný poriadok úradníkov, článok 73; Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 22)

5.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Poistenie pre prípad úrazu a choroby z povolania – Lekársky posudok – Zloženie lekárskej komisie – Požiadavka na špecializáciu členov – Neexistencia

(Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania, článok 22 ods. 1 tretí pododsek)

1.      Súdu Únie v rámci preskúmavania zákonnosti podľa článku 91 služobného poriadku neprináleží vydávať právne vyhlásenia. Návrhy smerujúce k tomu, aby súd Únie konštatoval, že žalobca je práceneschopný pre chorobu z povolania, sú preto neprípustné.

(pozri bod 43)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 12. júna 2002, Mellone/Komisia, T‑187/01, bod 16

Súd pre verejnú službu: 16. mája 2006, Voigt/Komisia, F‑55/05, bod 25 a tam citovaná judikatúra

2.      Administratívna sťažnosť a jej explicitné alebo implicitné zamietnutie tvoria neoddeliteľnú súčasť komplexného konania a sú iba jednou z podmienok, ktoré musia byť splnené pred podaním žaloby. Za týchto podmienok má žaloba, aj keď formálne smerujúca proti zamietnutiu sťažnosti, za následok začatie konania súdu o akte spôsobujúcom ujmu, proti ktorému sa sťažnosť podala, okrem prípadu, keď je dosah zamietnutia sťažnosti odlišný od dosahu aktu, proti ktorému bola sťažnosť podaná. Výslovné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti totiž nemusí byť s ohľadom na jeho obsah potvrdením aktu napadnutého žalobcom. To platí v prípade, ak rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti obsahuje opakovaný prieskum situácie žalobcu podľa nových právnych a skutkových okolností alebo ak mení alebo dopĺňa pôvodné rozhodnutie. V týchto prípadoch predstavuje zamietnutie sťažnosti akt podliehajúci preskúmaniu súdom, ktorý naň prihliada pri posúdení zákonnosti napadnutého aktu, dokonca ho považuje za akt spôsobujúci ujmu nahrádzajúci napadnutý akt.

(pozri bod 45)

Odkaz:

Súdny dvor: 28. mája 1980, Kuhner/Komisia, 33/79 a 75/79, bod 9; 17. januára 1989, Vainker/Parlament, 293/87, body 7 a 8

Súd prvého stupňa: 12. decembra 2002, Morello/Komisia, T‑338/00 a T‑376/00, bod 35; 10. júna 2004, Eveillard/Komisia, T‑258/01, bod 31; 14. októbra 2004, Sandini/Súdny dvor, T‑389/02, bod 49; 7. júna 2005, Cavallaro/Komisia, T‑375/02, body 63 až 66; 25. októbra 2006, Staboli/Komisia, T‑281/04, bod 26

Všeobecný súd Európskej únie: 9. decembra 2009, Komisia/Birkhoff, T‑377/08 P, body 50 až 59 a 64; 21. septembra 2011, Adjemian a i./Komisia, T‑325/09 P, bod 32

3.      Z článku 22 ods. 3 prvého pododseku Spoločných pravidiel poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania vyplýva, že aby mohla lekárska komisia riadne vydať lekárske stanovisko, je potrebné, aby sa mohla oboznámiť so všetkými dokumentmi, ktoré by mohla využiť na svoje posúdenie. Lekárska komisia si môže vyžiadať dodatočné vyšetrenia a konzultácie s odborníkmi na účely doplnenia spisu, ktorý jej bol zverený, alebo získať stanoviská, ktoré sú potrebné na riadne splnenie si úlohy.

Okrem toho, keď sa ukáže, najmä vzhľadom na osobitnú zložitosť lekárskych otázok, ktoré sú lekárskej komisii predložené, že údaje potrebné na splnenie si úlohy nie sú jasne a zhodne uvedené v spise, ktorý jej bol zverený, lekárskej komisii prináleží zhromaždiť všetky informácie potrebné na účely jej posúdenia. Z tohto hľadiska v prípade, ak členovia lekárskej komisie nepreukážu osobitné znalosti týkajúce sa dotknutých chorôb, lekárska komisia je povinná zhromaždiť všetky dokumenty, ktoré pre ňu môžu byť užitočné na odôvodnenie jej posúdenia, prípadne požiadať o dodatočné vyšetrenia a konzultáciu odborníkov špecializovaných na tieto choroby.

(pozri body 63 – 65)

Odkaz:

Súd prvého stupňa: 15. decembra 1999, Latino/Komisia, T‑300/97, bod 70

4.      Úloha, ktorá prislúcha lekárskej komisii, stanovená v článku 22 Spoločných pravidiel poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania, a to objektívne a nezávisle vykonať posúdenie otázok lekárskej povahy, si vyžaduje jednak, aby táto komisia mala k dispozícii všetky podklady, ktoré pre ňu môžu byť užitočné, a jednak, aby bola jej voľná úvaha neobmedzená. Samotné lekárske posúdenia formulované lekárskou komisiou sa musia považovať za konečné, ak boli vydané za riadnych podmienok.

Z tohto hľadiska je súd Únie oprávnený overiť, či je stanovisko vydané lekárskou komisiou vo veci uznania choroby za chorobu z povolania riadne, najmä či obsahuje odôvodnenie umožňujúce posúdiť úvahy, na ktorých je založené, a či preukazuje pochopiteľnú súvislosť medzi lekárskymi zisteniami, ktoré obsahuje, a závermi, ku ktorým sa dospelo. Okrem toho, ak lekárska komisia prejednáva otázky zložitej lekárskej povahy vzťahujúce sa na obťažnú diagnostiku alebo na príčinnú súvislosť medzi ochoreniami, ktorými dotknutá osoba trpí, a výkonom jej povolania v inštitúcii, je jej povinnosťou najmä uviesť vo svojom stanovisku prvky spisu, o ktoré sa opiera, a v prípade značných odchýlok spresniť dôvody, pre ktoré sa odchýlila od skorších relevantných lekárskych správ priaznivejších pre dotknutú osobu.

(pozri body 73 a 89)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: 14. septembra 2010, AE/Komisia, F‑79/09, body 64 a 65 a tam citovaná judikatúra

5.      Spoločné pravidlá poistenia úradníkov Európskych spoločenstiev pre prípad úrazu a choroby z povolania nestanovujú žiadnu osobitnú požiadavku, pokiaľ ide o špecializáciu lekára určeného dotknutým úradníkom ani lekára určeného menovacím orgánom. Jediná požiadavka sa týka tretieho lekára, ktorý musí mať na základe článku 22 ods. 1 tretieho pododseku týchto spoločných pravidiel preukázateľnú odbornú prax v oblasti posudzovania a liečby telesného poškodenia. V dôsledku toho nemožno platne tvrdiť, že lekárska komisia bola nesprávne zložená z jediného dôvodu, že jej členovia nemali znalosti týkajúce sa dotknutých chorôb.

(pozri body 83 a 84)